Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Účinné riadenie obnovenej Lisabonskej stratégie“

(2009/C 175/03)

Európska komisia požiadala Európsky hospodársky a sociálny výbor listom z 11. júna 2008 adresovaným pánovi DIMITRIADISOVI v súlade s článkom 262 Zmluvy o ES, aby vypracoval prieskumné stanovisko na tému

„Účinné riadenie obnovenej Lisabonskej stratégie“.

Dňa 25. mája 2008 grémium Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru poverilo vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť.

Vzhľadom na naliehavosť témy bola pani FLORIO rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 449. plenárnom zasadnutí 3. a 4. decembra 2008 (schôdza zo 4. decembra 2008) vymenovaná za hlavnú spravodajkyňu a výbor prijal 100 hlasmi za, pričom 5 členov hlasovalo proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

PREAMBULA

V období veľkej neistoty je potrebné vypracovať dlhodobú víziu, konzistentné politické opatrenia a zabezpečiť účasť všetkých zainteresovaných strán. Lisabonská stratégia poskytuje súhrnný rámec, ktorý posilňuje postavenie Európskej únie na globálnej úrovni.

Aktívnejšie začlenenie organizovanej občianskej spoločnosti uvoľní nevyužitý potenciál. Koncepcia a implementácia stratégie ukazuje, že stratégia by mala byť kombináciou postupov zhora nadol i zdola nahor. Dobré riadenie Lisabonskej stratégie by sa malo využiť na zosúladenie politických opatrení a hospodárskeho rastu a zamestnanosti.

1.   Závery a odporúčania

1.1   Lisabonská stratégia je projektom pre celú európsku spoločnosť, ktorý jej umožňuje reagovať na výzvy globalizovaného sveta. EHSV zastáva názor, že vzhľadom na súčasnú krízu finančných trhov a z nej vyplývajúce hospodárske dôsledky a rastúcu neistotu majú európska konkurencieschopnosť, trvalo udržateľný rozvoj a sociálna súdržnosť naďalej kľúčový význam. Výbor zdôrazňuje, že tri piliere agendy – rast a zamestnanosť, sociálna súdržnosť a trvalá udržateľnosť – si vyžadujú neustály interaktívny a vyvážený prístup.

1.2   Toto stanovisko je v prvom rade odpoveďou na žiadosť Európskej komisie (1). Jeho predmetom je riadenie Lisabonskej stratégie a stanovisko predstavuje kontinuitu predošlých príspevkov EHSV a organizácii občianskej spoločnosti EÚ k Lisabonskému procesu.

1.3   EHSV zdôrazňuje, že stratégia si vyžaduje dostatočnú podporu vlád členských štátov, a preto podčiarkuje, že jednotlivé vlády majú politickú a morálnu povinnosť vypracovať a dohodnúť reformy s organizáciami občianskej spoločnosti. Je veľmi dôležité, aby sa zainteresované strany z mimovládneho sektora v členských štátoch mohli v plnej miere zapojiť do stanovovania obsahu Lisabonského procesu. Národné hospodárske a sociálne rady (HSR) alebo podobné organizácie občianskej spoločnosti by mali plniť úlohy, ktorý im pridelí národná legislatíva a prax vzhľadom na Lisabonskú stratégiu (2).

1.4   Medzi členskými štátmi prevládajú výrazné rozdiely v oblasti riadenia. V niektorých z nich je proces konzultácií a informovania zorganizovaný dobre a v iných je potrebné výrazné zlepšenie. Je potrebné podporovať výmenu osvedčených postupov. EHSV preto uskutočňuje misie do členských štátov, aby zistil súčasný stav a s organizáciami občianskej spoločnosti (3) prediskutoval výmenu osvedčených postupov a realizáciu reforiem.

1.5   EHSV zdôrazňuje, že reformy stratégie poskytujú občanom dôležitú hospodársku a sociálnu stabilitu spojenú s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja. Rôzne subjekty verejného a súkromného sektora by mali definovať, akú úlohu budú zohrávať a ako môžu pozitívne prispieť k prepojeniu hospodárskej efektívnosti a sociálnej spravodlivosti s cieľom rozvíjať prosperitu obyvateľov Európy.

1.6   EHSV zastáva názor, že je veľmi potrebné, aby všetky zainteresované strany (na národnej, regionálnej a miestnej úrovni) boli priamo zapojené do definovania účinného riadenia na príslušnej úrovni. Rôzne úrovne konzultácií si vyžadujú rozličné pracovné metódy a formy účasti.

1.7   EHSV berie do úvahy rozdiely medzi členskými štátmi a odporúča vytvoriť stály dialóg v členských štátoch, pričom doň treba zapojiť na jednej strane národné HSR, na druhej strane sociálnych partnerov a prípadne iné subjekty spoločnosti (malé a stredné podniky, organizácie sociálneho hospodárstva (4), atď.) a univerzity alebo organizácie pre výskum verejnej politiky. Mali by sa doň tiež zapojiť organizácie presadzujúce sociálnu súdržnosť a rovnaké príležitosti.

1.8   EHSV navrhuje usporiadať na konci každého lisabonského cyklu konferenciu (ako vyhodnotenie permanentného národného dialógu) so zainteresovanými stranami a organizáciami občianskej spoločnosti, na ktorej by sa vyhodnotili úspechy i deficity. Zdôrazňovanie a podpora úspechov a dosiahnutých cieľov poskytne spoločnosti vo všeobecnosti lepší základ pre pokračovanie reformného procesu.

1.9   EHSV zdôrazňuje, že je potrebný lepší a podrobnejší monitorovací systém (úlohy a činnosť rôznych zainteresovaných strán v procese implementácie), a preto navrhuje všeobecnejšie používanie modelu kvantitatívneho a kvalitatívneho porovnávania ukazovateľov, teda benchmarkingu (pozri bod 2.8), ktorý sa testuje v niektorých krajinách a umožňuje organizáciám občianskej spoločnosti zohrávať výraznejšiu úlohu v procese implementácie a monitorovania.

1.10   EHSV zastáva názor, že je veľmi potrebné uskutočniť rozsiahlejšiu verejnú diskusiu o metodologických a implementačných aspektoch stratégie a vyzýva všetkých aktérov organizovanej občianskej spoločnosti, aby sa zapojili do širšej a hlbšej diskusie o reformách Lisabonskej stratégie na rôznych úrovniach. Osobitná úloha národných HSR alebo podobných organizácií v členských štátoch, v ktorých HSR neexistujú, by sa mala posilniť, ak je táto úloha rozvinutá nedostatočne. Popri orgánoch na konzultácie so sociálnymi partnermi musia byť zapojené aj iné konzultačné orgány zaoberajúce sa špecifickými aspektmi Lisabonskej stratégie (národné rady pre trvalo udržateľný rozvoj, rovnaké príležitosti alebo boj proti chudobe).

1.11   EHSV považuje za nevyhnutné, aby Európska komisia a členské štáty prijali nové konkrétne kroky na zlepšenie implementácie a využili pritom iné metódy komunikácie, najmä elektronické komunikačné prostriedky (identifikácia osvedčených postupov, hodnotiace tabuľky, atď.). Je potrebné presadzovať cezhraničnú spoluprácu a výmenu osvedčených postupov.

1.12   EHSV môže poslúžiť ako platforma na výmenu informácií medzi národnými HSR, sociálnymi partnermi a inými aktérmi občianskej spoločnosti a európskymi inštitúciami, a aj ako platforma na výmenu názorov a skúseností medzi ďalšími mimovládnymi aktérmi v jednotlivých členských štátoch. EHSV vysoko oceňuje prínos národných HSR a iných organizácií občianskej spoločnosti do diskusie.

1.13   EHSV zdôrazňuje, že národní koordinátori Lisabonskej stratégie by v každom prípade mali pravidelne spolupracovať na vypracovávaní, implementácii a vyhodnocovaní národných reformných programov (NRP) so všetkými relevantnými aktérmi. EHSV vyzýva vlády členských štátov, aby vyvinuli viac úsilia pri informovaní občanov o výsledkoch občianskeho a sociálneho dialógu týkajúceho sa cieľov Lisabonskej stratégie.

2.   Úloha zainteresovaných strán v riadiacom procese – nové formy a nástroje efektívneho riadenia

2.1   Keďže svetové hospodárstvo je konfrontované so závažnými výzvami a neistotou, prišlo v Európe k výraznému poklesu dôvery v ďalší pozitívny vývoj hospodárstva. V tejto situácii nadobúda lisabonský program a implementácia vyvážených štrukturálnych reforiem ešte väčší význam a sú potrebné okamžité riešenia.

2.2   EHSV považuje efektívne riadenie stratégie za veľmi dôležité pre jej koordinovanú implementáciu a zdôrazňuje, že prenos právomocí na rôzne úrovne (národnú, regionálnu a miestnu) by mohlo stimulovať predkladanie návrhov a riešení.

2.3   EHSV konštatuje, že v mnohých členských štátoch sa stratégia pôvodne vnímala ako interakcia medzi národnými vládami a inštitúciami EÚ. EHSV zohrával kľúčovú úlohu spolu s národnými HSR a inými organizáciami občianskej spoločnosti pri zlepšovaní riadenia v porovnaní s východiskovou situáciou. Výbor s poľutovaním konštatuje, že zapojenie do tohto procesu neprebehlo v jednotlivých členských štátoch v rovnakej miere.

2.4   Národní koordinátori Lisabonskej stratégie by mali aktívnejšie zapájať organizácie občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do aktivít a reforiem potrebných na podporu Lisabonskej stratégie (napr. včasné informovanie, spoločné plánovanie podujatí, atď.) a efektívnejšie sprostredkovať stratégiu širšej verejnosti.

2.5   Úzka spolupráca medzi národnými HSR, sociálnymi partnermi a inými organizáciami občianskej spoločnosti by prispela k pozitívnym politickým externalitám a vytvorila by nové synergie. Je potrebné zabezpečiť účasť všetkých zainteresovaných strán, vrátane zástupcov znevýhodnených skupín (postihnuté osoby, prisťahovalci, atď.).

2.6   Úspešná implementácia si bude vyžadovať efektívnejšie využívanie financovania EÚ z rôznych fondov (štrukturálne fondy, atď.) v súlade s cieľmi Lisabonskej stratégie.

2.7   Účinné viacúrovňové riadenie

2.7.1   Sú potrebné nové a inovatívne formy riadenia s cieľom adekvátne reagovať na globálne výzvy. EHSV odporúča vytvorenie stáleho dialógu (so zapojením národných HSR, sociálnych partnerov, MSP, univerzít, iných subjektov občianskej spoločnosti, ako napr. organizácií sociálneho hospodárstva a organizácií presadzujúcich sociálnu súdržnosť a rovnaké príležitosti pre všetkých). Tento dialóg by mal pomôcť identifikovať deficity v procese implementácie a podporiť nové stimuly v oblastiach, v ktorých sa deficity prejavujú. Národné HSR a podobné organizácie môžu takto prispieť vypracovaním návrhov s cieľom reagovať na vyskytnuté problémy.

2.7.2   Tento stály dialóg by mal v krajinách, kde sa to považuje za potrebné, slúžiť ako nástroj na účinné viacúrovňové riadenie v spolupráci s úradom národného koordinátora Lisabonskej stratégie. Mohol by pomôcť vyhodnotiť opatrenia prijaté v každej z prioritných oblastí (na základe odporúčaní Komisie, špecifických pre každú členskú krajinu), s prípadným využitím systému kvantitatívneho a kvalitatívneho benchmarkingu na národnej, regionálnej a miestnej úrovni (pozri bod 2.8). To by mohlo pomôcť aj pri cezhraničnom benchmarkingu.

2.7.3   Počas schôdzí Európskej komisie a sociálnych partnerov, mimovládnych organizácií a rôznych organizácií občianskej spoločnosti by mala byť zaručená transparentnosť (prístup k údajom, dodržiavanie stanovených termínov).

2.7.4   Jeden z nástrojov, ktorý by mohol pomôcť pri implementácii Lisabonskej agendy, je otvorená metóda koordinácie (OMK). Výbor už pri viacerých príležitostiach konštatoval, že OMK by sa mohla využívať lepšie a efektívnejšie. To možno dosiahnuť pomocou využívania novozavedeného prístupu podľa „spoločných zásad“ (5) a zapojením organizovanej občianskej spoločnosti do vypracovania cieľov Lisabonskej stratégie na európskej úrovni, ba dokonca aj do rokovaní o týchto cieľoch. No v súčasnej vážnej finančnej a hospodárskej situácii je potrebné, aby všetky vlády a zainteresované strany vykonali ďalšie kroky a stanovili nové ciele.

2.7.5   Zainteresované strany by mali vypracovať nové metódy na výmenu osvedčených postupov: viacúrovňové siete by zahŕňali obojsmernú výmenu informácií medzi rôznymi úrovňami vlády, pričom cezhraničné ciele by vyplynuli z užšej spolupráce medzi susednými oblasťami dvoch alebo viacerých členských štátov.

2.8   Kvantitatívny a kvalitatívny benchmarking

2.8.1   Jedným z rozdielov medzi členskými štátmi sú aj divergencie pri zbere relevantných údajov pre štrukturálne ukazovatele. Je potrebné nájsť spôsoby a prostriedky na získanie kvalitných a objektívnych informácií o indikátoroch v členských štátoch. Na tento účel by bolo ešte vhodnejšie posilniť existujúce vzťahy medzi zodpovednými orgánmi (napríklad národnými štatistickými úradmi), ako sa o to v záujme zlepšenia nevyhnutnej spoločnej štatistickej základne usiluje Eurostat. Tieto údaje musia byť široko prístupné a diskusie o výbere kritérií čo najtransparentnejšie.

2.8.2   Kvantitatívny a kvalitatívny benchmarking na základe cieľov národných reformných programov a na základe východísk stanovených zainteresovanými stranami v spolupráci so zástupcami vlád by poskytol efektívne a konkrétne informácie na meranie pokroku v každom členskom štáte podľa štrukturálnych ukazovateľov (6) ako aj všeobecných cieľov Lisabonskej stratégie. Každá národná HSR alebo podobná organizácia by mala analyzovať a stanoviť vlastné prioritné kritériá. Národné HSR v krajinách, ako napr. v Belgicku, Bulharsku a Francúzsku, už začali v pravidelných intervaloch (napr. každé dva roky) realizovať benchmarking 14 ukazovateľov, ktoré dohodli vlády členských štátov, a niekoľkých ďalších štrukturálnych indikátorov, pričom využívajú štatistiku voľne dostupnú na internetovej stránke Eurostatu. Ostatné národné HSR by mohli konať podobne, ak si tak budú želať.

2.8.3   Národné kritéria by sa mohli modifikovať na základe požiadaviek každej úrovne (národnej, regionálnej, miestnej a odvetvovej (7)) a zodpovedajúco prispôsobiť. Národné porovnávacie hodnoty (benchmarky) v každej prioritnej oblasti (podľa definície z jarného zasadnutia Európskej rady z roku 2006) by sa zamerali na zber celoštátnych a regionálnych údajov a vypracovanie konkrétnych výkonnostných ukazovateľov a opatrení. Databáza by mala byť otvorená pre národné HSR aj pre sociálnych partnerov a iné zainteresované strany občianskej spoločnosti. Navrhujú sa tieto praktické kroky:

2.8.4   Zainteresované strany by si takto mohli stanoviť realistické ciele a poskytnúť koherentné informácie na revíziu národných reformných programov. Tieto informácie okrem toho bude možné jednoducho aktualizovať a budú sa tiež dať priebežne vyhodnocovať. Zároveň to umožní identifikáciu osvedčených postupov v členských štátoch.

(1)  Pani Wallström, podpredsedníčka Európskej komisie požiadala listom z 11. júna 2008 adresovaným pánovi Dimitriadisovi, predsedovi EHSV, aby EHSV vypracoval prieskumné stanovisko k Lisabonskej stratégii rastu a zamestnanosti. Táto žiadosť Komisie je v súlade so všeobecným mandátom jarného zasadnutia z roku 2008, ktoré „vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili zapojenie podstatných zainteresovaných strán do lisabonského procesu.“

(2)  EHSV poznamenáva, že v žiadnom prípade nezasahuje do prebiehajúceho konzultačného procesu, ani do právomocí a legitimity sociálnych partnerov v členských štátoch.

(3)  Zástupcovia z Francúzska, Španielska, Belgicka a Holandska vyjadrili spokojnosť s riadením procesu vo svojich krajinách. Zistenia prvej misie sú uvedené v prílohe 2.

(4)  „Sociálnu ekonomiku tvoria tri veľké rodiny organizácií: družstvá, vzájomné spoločnosti a združenia s aktuálnym doplnením nadácií.“ Sociálna ekonomika v EÚ, CESE/KOM/05/2005, s. 11

(5)  Metóda spoločných zásad sa zameriava na veľmi špecifické témy, v ktorých chcú členské štáty dosiahnuť pokrok, aj keď právomoci EÚ sú obmedzené, stanovisko EHSV na tému Nový európsky akčný program v sociálnej oblasti, Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 99

(6)  V decembri 2003 sa vlády členských štátov dohodli na 14 štrukturálnych ukazovateľoch. Týchto 14 štrukturálnych ukazovateľov predstavuje: HDP na obyvateľa v štandarde kúpnej sily, produktivita práce, miera zamestnanosti, miera zamestnanosti starších pracovníkov, vzdelanostná úroveň mládeže, podiel HDP vynaložený na výskum a vývoj, porovnávajúce cenové úrovne, podnikateľské investície, miera ohrozenia chudobou po transfere sociálnych dávok, miera dlhodobo nezamestnaných osôb, rozptyl mier regionálnej zamestnanosti, emisie skleníkových plynov, energetická náročnosť hospodárstva a objem nákladnej dopravy v pomere k HDP. O štrukturálnych indikátoroch pravidelne informuje Eurostat:

http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=1913,47567825,1913_58814988&_dad=portal&_schema=PORTAL.

(7)  Odvetvové požiadavky: aj každé odvetvie hospodárskej činnosti by malo definovať kroky potrebné na dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie (napr. inovácia a konkurencieschopnosť).

(8)  http://www.eesc.europa.eu/ceslink/09-fr/presentation-ceslink-fr.html.

(9)  EHSV môže k procesu prispieť poskytnutím priestoru na internete na informovanie o výsledkoch a výmenu informácií.