52007DC0360

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel 27.6.2007

KOM(2007) 360 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE

o vývoji na trhu s mliečnymi výrobkami a im konkurujúcimi výrobkami

SPRÁVA KOMISIE RADE

o vývoji na trhu s mliečnymi výrobkami a im konkurujúcimi výrobkami

ÚVOD

V súlade s postupom stanoveným v treťom odseku článku 4 nariadenia Rady (EHS) č. 1898/87 o ochrane označovania požívaného pri obchodovaní s mliekom a mliečnymi výrobkami[1] sú členské štáty povinné každý rok do 1. októbra poslať Komisii správu o vývoji na trhu s mliečnymi výrobkami a im konkurujúcimi výrobkami. Komisia následne predloží správu Rade najneskôr do 1. marca nasledujúceho roka.

Komisia však niekoľko rokov nedostala takéto oznámenia a preto počas týchto rokov nepredložila Rade na posúdenie správu. V roku 2006 Komisia znovu požiadala členské štáty o poskytnutie údajov na takúto správu, ale len 10 členských štátov poskytlo nejaké informácie, väčšina z nich však až po termíne stanovenom v článku 4 ods. 3, t.j. po 1. októbri.

Žiadny členský štát nepredložil štatistiku o vývoji na trhu výrobkov konkurujúcich mlieku a mliečnym výrobkom, v oblasti iných informácií však členské štáty zastávajú názor, že niektoré označenia by mohli byť pre spotrebiteľov zavádzajúce. V maloobchodných predajniach sa mliečne a im konkurujúce výrobky pomerne často vyskytujú na rovnakej polici, niekedy majú podobné obaly a ak konkurujúci výrobok nie je zreteľne označený ako alternatívny výrobok, môže to spôsobiť pomýlenie spotrebiteľa.

Táto správa poskytuje informácie o trhoch s mliečnymi výrobkami s rôznymi situáciami v jednotlivých členských štátoch, ktoré vyrábajú rôzne druhy mliečnych výrobkov s uprednostňovaním určitého druhu konzumného mlieka.

O konkurujúcich výrobkoch nie sú k dispozícii takmer žiadne údaje, ale všeobecne sa vníma ich vplyv na trhu stále len ako okrajový. Nižšia cena však pôsobí v prospech týchto výrobkov.

Zdá sa však, že priemysel sa snaží uplatňovať správne označenie konkurujúcich výrobkov, na úrovni maloobchodu sa však nie vždy dodržiava nariadenie, a to s jasným rizikom následného pomýlenia spotrebiteľa.

Nariadenie Rady (EHS) č. 1898/87 sa stále považuje za účelné, keďže zaručuje správne označenie mlieka a mliečnych výrobkov a súčasne rovnaké možnosti pre mliečne výrobky a im konkurujúce výrobky. Zdá sa však, že ročné podávanie správ už nie je účelné.

VÝVOJ NA TRHU S MLIEČNYMI VÝROBKAMI

Podľa spotrebiteľských trendov klesá záujem o tukovú zložku mlieka zo zdravotných dôvodov, z dôvodu nových stravovacích návykov (menej varenia v domácnostiach malých rodín) a v dôsledku nárastu v používaní proteínovej zložky mlieka najmä vo forme prísad do jedla.

Spotreba základných výrobkov , napríklad masla a konzumného mlieka, ustúpila vylepšeným výrobkom ktoré lepšie vyhovujú výberu spotrebiteľa. Z trendov v rámci mliečnych programov na školách vyplýva, že deti dnes jasne uprednostňujú ochutené druhy. Bežné mlieko síce stratilo príťažlivosť, ale jedlá a nápoje s obsahom mlieka sú dnes veľmi populárne: miešané nápoje z mlieka a mliečnych výrobkov v kombinácii s ovocnými šťavami, kapučíno a podobné studené či teplé nápoje sú dnes všeobecne dostupné a hojne sa konzumujú.

Zdravotné obavy viedli k uvedeniu nízkotučných výrobkov na trh, ale obsah tuku alebo cukru v niektorých spracovaných výrobkoch, ktoré sa konzumujú namiesto základných výrobkov, môže mať prinajmenšom taký význam, ako pri klasických základných výrobkoch.

Základné mliečne výrobky môžu byť nahradené potravinami s mliečnymi zložkami, ktoré sú založené hlavne na proteínovej zložke. Výrobky zo srvátky, kedysi považované za vedľajšie produkty, ktoré v životnom prostredí spôsobovali problémy s odpadom, sa dnes prezentujú v kategórii zdravej výživy, alebo ako podstatná zložka diétnych výrobkov. Doposiaľ najvyššie trhové ceny týchto výrobkov sa zaznamenali na začiatku roku 2007.

Vývoj v oblasti konzumného mlieka poukazuje na zvýšený záujem spotrebiteľov o polotučné alebo odtučnené mlieko. Niektorým členským štátom boli udelené výnimky, ktoré im umožňujú predávať konzumné mlieko[2] s iným obsahom tuku, ako sa stanovuje v bežných kategóriách (plnotučné mlieko s obsahom tuku 2,8-3,2 % namiesto minimálnej hodnoty 3,5 % a polotučné mlieko s obsahom tuku v rozsahu 1,0-2,5 % miesto 1,5-1,8 %). Tieto výnimky však umožňujú výrobu a predaj takéhoto mlieka len v príslušnom členskom štáte. Rade bol preto vo februári 2007 predložený návrh na liberalizáciu podielu tuku v konzumnom mlieku v rámci EÚ s otvorením vnútorného trhu pre mlieko vyrobené v ktoromkoľvek členskom štáte a ponukou širšieho výberu pre spotrebiteľov.

Návyky spotrebiteľov v konzumovaní mlieka sú v jednotlivých členských štátoch rôzne. V EÚ 25 ako celku tvorí plnotučné mlieko asi 1/3 výroby konzumného mlieka, polotučné mlieko viac ako 50 % a odtučnené mlieko 10 %. Údaje za jednotlivé krajiny však ukazujú veľké rozdiely: zatiaľ čo spotreba odtučneného mlieka je v niektorých členských štátoch nízka (do 3 %), v Dánsku tvorí 49 % konzumného mlieka.

Konzumné mlieko | 100 % |

Plnotučné mlieko | 36 % |

Polotučné mlieko | 54 % |

Odtučnené mlieko | 10 % |

V odvetví roztierateľných tukov boli stanovené osobitné normy[3], pretože margarín a rôzne zmesi ako aj mliečne nátierky s nižším obsahom tuku (obyčajne 40 alebo 60 % tuku) predstavujú alternatívu masla (s obsahom tuku 80 alebo 82 %). Údaje o spotrebe naznačujú, že spotrebiteľ si nevyberá výrobky podľa označenia „maslo“, ale skôr na základe obsahu tuku. Maslo však aj naďalej predstavuje najviac odporúčanú kvalitu, ako sa ukazuje pri využívaní marketingových označení, napríklad „zmrzlina s maslovou príchuťou“, bez toho, aby obsahovali maslo, alebo označenie „maslové sušienky“, o ktorých spotrebiteľ nevie s istotou povedať, či sú vyrobené z masla alebo z iného tuku. Treba spomenúť, že Poľsko vykázalo zvýšenú spotrebu masla niekoľko týždňov pred tradičnými sviatkami, kým ďalšie tuky sa väčšmi využívajú pri iných príležitostiach.

Maslo si vyberáme aj na základe ekonomických možností. To isté platí aj pre väčšinu mliečnych výrobkov a spotrebitelia s vyššími príjmami majú tendencie vyberať si výrobky s výraznými a kvalitnými príchuťami.

Jogurt je úspešným výrobkom a jeho výrobný trend spoľahlivo stúpa. Niektoré bežné neochutené výrobky s obsahom alebo bez obsahu cukru nahradili ochutené jogurty alebo výrobky s pridaným ovocím, orieškami či obilninami. Rozvoj prebieha aj v kategórii kvasených nápojov, z ktorých niektoré obsahujú probiotické kultúry. V oblasti „zdravej výživy“ nie je najhlavnejším ukazovateľom cena výrobkov, keďže výrobky, ktoré používajú prívlastky nízkotučný alebo zdravá výživa sú podstatne drahšie ako tie, ktoré tieto označenia neobsahujú.

Syr je ďalším úspešným výrobkom, pri ktorom sa prejavuje stály rast produkcie. Stále viac sa používa ako hlavný prvok bežnej stravy, najmä vďaka zvyšujúcej sa škále nízkotučných syrov. Nové lahôdkové syry, používanie syrov ako súčasť sendvičov či šalátov, strúhané či práškové druhy na kulinárske účely alebo tavené druhy syra podporili spotrebu rovnako ako použitie syra ako alternatívy mäsových výrobkov v čase hygienickej krízy, ktorá ovplyvnila dôveru spotrebiteľov.Navyše kratší čas zrenia a lacnejšie značky prispeli k vyššej dostupnosti syrových výrobkov medzi viacerými spotrebiteľmi.

Výživové hodnoty, na označenie ktorých používa Spojené kráľovstvo „farby semafora“, môžu mať vplyv na spotrebu výrobkov, napríklad syrov. Mnohé z nich budú označené červenou farbou, ktorá bude znamenať vysoký obsah tuku. Toto označenie však neberie do úvahy veľkosť bežných porcií ale iba absolútnu hodnotu tuku vo výrobku.

KONKURUJÚCE VÝROBKY

Pri príprave tejto správy služby Komisie zaznamenali niektoré výrobky, ktoré nedodržiavajú ustanovenia nariadenia Komisie (EHS) č. 1898/87 a boli to najmä tieto označenia, ktoré sa zaznamenali:

- sójový „syr“,

- mlieko s materskou kašičkou (videné na internete),

- mlieko so sójovými izoflavonoidmi,

- mlieko s rastlinnými sterolmi.

Niektoré členské štáty majú odlišné interpretácie nariadenia (EHS) č. 1898/87. Kým niektoré netolerujú tieto označenia, zdá sa, že iné nepodnikajú žiadne kroky, aby ich používaniu zamedzili.

Členské štáty nezverejnili žiadne konkrétne prípady, no predpokladá sa, že výrobcovia produktov na báze sóje, ryže či ovsa označujú svoje výrobky správnym spôsobom ako sójové, ryžové a ovsené nápoje alebo produkty, aj keď v niektorých prípadoch poukazujú na výhody týchto výrobkov v porovnaní s mliečnymi výrobkami (bez cholesterolu či laktózy).

Prípady výrobkov, ktoré nie sú v súlade s nariadením (EHS) č. 1898/87, boli zaznamenané najmä v odvetví distribúcie a verejného stravovania.

Niektorí maloobchodníci propagujú svoje výrobky tým, že spájajú chránené označenia mliečnych výrobkov s nemliečnymi výrobkami v letákoch alebo na plagátoch. Spotrebiteľov môžu pomýliť výrobky, ktoré vyzerajú ako mliečne výrobky a sú umiestnené v blízkosti mliečnych výrobkov alebo nepresné vyjadrenie zloženia konkrétneho výrobku.

Zistili sme dokonca zmrzlinu so sójovým či ryžovým „mliekom“.

Dokonca už aj tradiční výrobcovia mliečnych výrobkov patria medzi výrobcov, ktorí vyvinuli výrobky konkurujúce mliečnym výrobkom a spotrebitelia môžu byť pomýlení dôverou, ktorú vkladajú do značky, ktorá je spojená s mliečnymi výrobkami a často ani nevedia, aké zloženie má výrobok, ktorý si kupujú.

Zistilo sa, že výrobcovia na svojich výrobkoch nepoužívajú označenia, ale radšej využijú svoju značku ako záruku kvality. Toto poukazuje na skutočnosť, že spotrebiteľ skôr dôveruje značke ako výrobku.

Spotrebitelia, ktorí jedávajú v reštauráciách, sú závislí od dôveryhodnosti informácií reštaurácií alebo podobných zariadení, keďže väčšinou nevedia, či sú im podávané mliečne výrobky alebo iné výrobky. Rôzne krémy, omáčky alebo dezerty nenaznačujú, aké výrobky sa použili na ich prípravu a dokonca ani smotana do kávy podávaná vo veľkom alebo v porciách nie je identifikovateľná ako mliečny výrobok alebo konkurujúci výrobok.

Na záver treba poukázať na skutočnosť, že časopisy a rôzne publikácie o zdraví nie vždy správne používajú chránené označenia, napríklad v opisoch alebo odporúčaniach používajú označenia „sójové mlieko“ alebo iné chránené označenia.

INOVÁCIE

Mliečne výrobky do istej miery stratili status nevyhnutnosti pre zdravý vývin dieťaťa a sú čoraz viac vnímané ako zdroj potešenia z dobrého jedla, ktorý zabezpečuje aj nevyhnutné výživné hodnoty, napríklad vápnik.

V maloobchodných predajniach sú dnes k dispozícii „bio“ výrobky, ktoré boli ešte pred niekoľkými rokmi špecializovaným a drahým tovarom. Predávajú sa s prirážkou a pre výrobcov mlieka predstavujú vyšší zisk.

Treba spomenúť jednu z posledných noviniek v odvetví mliečnych výrobkov a tou je Labam (kvasený mliečny nápoj), ktorý je odpoveďou na spotrebiteľské zvyklosti pre obyvateľov pochádzajúcich zo Severnej Afriky.

ZHRNUTIE

Celkovo pozitívnym zistením je skutočnosť, že spotrebitelia nájdu na trhu výrobky podľa svojich potrieb a vkusu. Aby sa však predišlo nedorozumeniam, mal by každý zákazník presne vedieť, aký výrobok si kupuje.

Nariadenie Komisie (EHS) č. 1898/87 preto zaručuje spotrebiteľom a výrobcom mliečnych výrobkov, že mliečne výrobky používajú správne chránené označenia, kým konkurujúce výrobky, ktoré pôsobia často zavádzajúco z dôvodu umiestnenia na rovnakej polici, nemajú právo používať tieto chránené označenia. Na trhu by mala vládnuť spravodlivá konkurencia, ktorá by umožnila spotrebiteľom vybrať si preferovaný tovar na základe úplných a spoľahlivých informácií o výrobku. Výrobcovia mliečnych výrobkov by mali mať možnosť predávať svoje výrobky v prostredí spravodlivej konkurencie s konkurujúcimi výrobkami.

Zdá sa, že priemysel sa snaží uplatňovať správne označenie konkurujúcich výrobkov, na úrovni maloobchodu sa však nie vždy dodržiava nariadenie s jasným rizikom následného pomýlenia spotrebiteľa.

Niektoré členské štáty majú pravdepodobne na svojich vnútorných trhoch výrobky, ktoré nie sú v súlade s nariadením Komisie (EHS) č. 1898/87. Komisia bude preto prísne sledovať uplatňovanie tohto nariadenia, kým členským štátom treba pripomenúť, že by mali vždy konať len v súlade s legislatívou EÚ a predchádzať jej zneužívaniu.

Okrem toho niektoré členské štáty môžu mať na svojich trhoch výrobky, na ktoré sa vzťahuje druhý odsek článku 3 ods. 1 nariadenia Komisie (EHS) č. 1898/87. Tieto výrobky sú uvedené v rozhodnutí Rady 88/566/EHS. V prípade potreby, Komisia vyzvala členské štáty, aby sa na ňu obrátili s relevantnými pripomienkami a po vykonaní analýzy označení a v prípade, že budú oprávnené, Komisia môže navrhnúť zmenu a doplnenie daného rozhodnutia.

O konkurujúcich výrobkoch nie sú k dispozícii dostatočné údaje, ale všeobecne sa vníma ich vplyv na trhu stále len ako okrajový. Nižšia cena však pôsobí v prospech týchto výrobkov.

Na záver by bolo treba prehodnotiť frekvenciu správ o výrobkoch konkurujúcich mliečnym výrobkom, keďže význam každoročných správ je otázny. Zdá sa, že správa každé tri až päť rokov by postačovala vzhľadom na trendy v spotrebe týchto výrobkov. Komisia preto zváži predloženie zmien a doplnení nariadenia Komisie (EHS) č. 1898/87.

[1] Ú. v. ES L 182, 3.7.1987, s. 36.

[2] Nariadenie Rady (EHS) č. 2597/97, ktorým sa ustanovujú dodatočné pravidlá o spoločnej organizácii trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami pre konzumné mlieko (Ú. v. ES L 351, 23.12.1997, s. 13).

[3] Nariadenie Rady (ES) č. 2991/94, ktorým sa stanovujú normy pre roztierateľné tuky (Ú. v. ES L 316, 9.12.1994, s. 2).