8.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/71

1.1

V celom právnom spoločenstve musí byť politika, ktorú chce Spoločenstvo uplatniť založená na právnom základe stanovujúcom hranice právomoci Spoločenstva a parametre jeho činnosti. Európska únia je právnym Spoločenstvom, ktoré musí spĺňať tieto požiadavky.

1.2

Aby bol právny základ primeraný, operatívny a účinný, musí byť jasný, presný a nezávislý. Musí obsahovať ciele, základné princípy a kritéria zavedenia politiky, ktorú chce toto právne Spoločenstvo uplatniť. Musí pokrývať všetky oblasti politiky, pre ktoré bola vytvorená.

1.3

Prijatím Maastrichtskej zmluvy sa článok 129-A Zmluvy stal novým právnym základom pre činnosť v oblasti politiky ochrany spotrebiteľa. Veľmi rýchlo sa však preukázalo, že nie je dostačujúcim základom pre rozvoj samostatnej politiky v tejto oblasti.

1.4

Nedostatočná aplikácia tohto právneho základu zdôraznila v priebehu rokov jeho nedostatky v zmysle pôsobiť ako trvalo udržateľný a účinný právny základ na podporu skutočnej politiky ochrany záujmov spotrebiteľov na úrovni Spoločenstva.

1.5

Zmeny a doplnenia zavedené podľa článku 153 Amsterdamskej zmluvy sa nezaoberali spomínanými nedostatkami, rovnako ako navrhovaný text Zmluvy o ústave.

1.6

Politika na ochranu spotrebiteľa je zjavne jednou z politík, ktoré sa najviac približujú európskym občanom. V širokej miere môže ovplyvniť ich priblíženie sa k európskemu ideálu, pokiaľ uspokojí ich potreby a snahy, ako tomu nebolo vždy v minulosti (1).

1.7

Bohužiaľ prístup Komisie k politike ochrany spotrebiteľa potvrdzuje znepokojujúci úpadok ochrany a podpory záujmov spotrebiteľov (2). Toto nedodržanie záväzku zdôrazňuje potrebu a nevyhnutnosť okamžitého prehodnotenia právneho základu, ktorý uvádza Zmluva v danej veci.

1.8

Toto stanovisko sa zaoberá rovnakými otázkami. Európsky hospodársky a sociálny výbor konštatuje, že okrem nevyhnutnej politickej vôle ďalej presadzovať politiku ochrany spotrebiteľa prostredníctvom zvýšeného zapojenia spotrebiteľov a ochrany ich záujmov vo všetkých oblastiach politiky Spoločenstva, je potrebné pristúpiť k hĺbkovému prehodnoteniu právneho rámca, aby bolo možné vytvoriť pevný základ politiky ochrany spotrebiteľa.

1.9

Pomocou príspevkov mnohých európskych právnikov, ktorých odbornosť je v danej oblasti všeobecne uznávaná, Európsky hospodársky a sociálny výbor môže záverom predložiť návrh nového právneho základu politiky spotrebiteľa, ktorý by prispel rozhodujúcim spôsobom k zlepšeniu, zjednodušeniu, dokonca k redukcii právnych predpisov. EHSV odporúča Komisii, Rade a takisto členským štátom, aby takýto návrh vzali do úvahy pri budúcom prehodnocovaní textu Zmluvy.

2.1

Keď sa EHSV rozhodol prijať toto stanovisko z vlastnej iniciatívy, jeho cieľom bolo podporiť podrobné preskúmanie právneho základu, ktorý bude určený pre politiku spotrebiteľa na európskej úrovni, t. j. článok 153 Zmluvy, a to v súvislosti s textom Zmluvy o ústave predloženým rôznym členským štátom, rovnako ako so sekundárnym právom. Rovnako sa usiloval zapojiť do tohto procesu zástupcov zainteresovaných v tejto otázke a odborníkov na právne predpisy Spoločenstva v oblasti spotreby.

2.1.1

Mnohí z tých, ktorí si boli vedomí nedostatkov súčasného článku 153, sa zhodli na skutočnosti, že kvôli daným nedostatkom sa tento článok nepoužíval v praxi ako právny základ sekundárneho práva na podporu práv a záujmov spotrebiteľov a tiež rozvoja spotrebiteľskej politiky v Európskej únii. Táto politika by mohla byť kvalitnejšia, keby dostala primeraný, funkčný a účinný právny základ.

2.2

Európske inštitúcie vo všeobecnosti a najmä organizácie občianskej spoločnosti, organizácie spotrebiteľov a sociálni partneri budú určite ako prví čerpať z vylepšeného právneho základu politiky ochrany spotrebiteľa v Zmluve.

2.2.1

EHSV ako fórum pre inštitucionálne zastúpenie organizovanej občianskej spoločnosti je chápaný ako najvhodnejšie miesto na úspešné riešenie tejto úlohy prostredníctvom dialógu so sociálnymi partnermi s podporou univerzitných odborníkov z tejto oblasti.

2.2.2

Podľa názoru EHSV patrí politika spotrebiteľa v každom prípade medzi politiky, ktoré majú najbližšie k európskym občanom. V širokej miere by mohla a mala ovplyvniť ich kladný postoj k európskemu ideálu pokiaľ napĺňa ich potreby a požiadavky.

2.2.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor si 14. októbra 2005 vypočul veľký počet predstaviteľov, ktorí kladne odpovedali na dotazník pripravený na tento účel. Takto získané názory a návrhy pomohli k vytvoreniu lepších základov tohto stanoviska. EHSV by chcel pri tejto príležitosti poďakovať všetkým, ktorí prispeli k vypracovaniu tohto textu (3).

3.1

Súčasný právny základ politiky na ochranu spotrebiteľa sa nachádza v hlave XIV Zmluvy nazvanej „ochrana spotrebiteľa“, článok 153. Článok znie takto:

3.2

Aby bola ochrana spotrebiteľov zaradená medzi otázky patriace do pôsobnosti Európskej únie, musí byť podľa článku 5 predmetom konkrétneho ustanovenia tejto Zmluvy, ktorej konsolidované znenie je nasledovné:

„Európsky parlament, Rada, Komisia, Súdny dvor a Dvor audítorov vykonávajú svoje právomoci za podmienok a na účely stanovené na jednej strane ustanoveniami zmlúv o založení Európskych spoločenstiev a následných zmlúv a aktov, ktoré upravujú a dopĺňajú tieto zmluvy, a na strane druhej ostatnými ustanoveniami tejto zmluvy.“

3.3

Toto pravidlo, podľa ktorého štáty majú právomoc určiť si svoje kompetencie, má kľúčový význam, pretože neúplný, nepresný text alebo jeho rozporuplný charakter môže podľa tejto Zmluvy viesť k vyhláseniu predpisov následne prijatých európskymi inštitúciami za neplatné.

3.4

V tomto štádiu je vhodné zopakovať, ako to v svojom rozhodnutí z 5. októbra 2000 pripomenul Súdny dvor, že cieľom všetkých uznesení prijatých na základe článku 100 A (dnešný článok 95) musí byť zlepšenie podmienok pre vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu. Súdny dvor pripomína, že ak by na výber článku 100 A ako právneho základu stačilo jednoduché konštatovanie rozdielnosti medzi národnými právnymi predpismi a teoretické riziko porušenia základných slobôd alebo narušenie hospodárskej súťaže, súdne preskúmanie dodržiavania právneho základu by stratilo účinnosť (5).

3.5

Táto požiadavka jasného právneho základu, teda kontrolovateľného na medzinárodnej úrovni, musí byť súčasťou politického plánu ako nesporný ústavný signál nutnosti vytvoriť politiku na ochranu spotrebiteľa. V tejto súvislosti je užitočné pripomenúť, že Jednotný európsky akt zo 17. a 28. februára 1986 čiastočne zaplnil medzery v Rímskej zmluve doplnením hlavy, ktorá je venovaná výlučne životnému prostrediu a zložená z článkov 130 R až 130 T (súčasné články 174 až 176). Ciele a kritéria stanovené v článku 175 pre činnosť Spoločenstva v oblasti životného prostredia jasne prispeli k vytvoreniu účinného súboru noriem v tejto oblasti.

3.5.1

Porovnanie súčasného znenia článkov 175 a 153 Zmluvy zjavne ukazuje, že i kvalita právneho základu je pre budúce zásahy rozhodujúca. V oblasti životného prostredia sú ciele jasne a presne stanovené.

Okrem toho článok 175 stanovuje zásady, na ktorých sú založené zásahy Spoločenstva v danej oblasti.

Technické parametre definované v článku 175. ods. 3 sú rovnako faktormi, ktoré prispievajú k racionálnemu a užitočnému uplatneniu politiky životného prostredia.

3.5.2

Keďže zákonodarný orgán Spoločenstva má právomoc posúdiť primeranosť opatrení, ktoré hodlá prijať, je jasné, že kvalita právneho základu je rozhodujúca, pretože znižuje možnosť omylu alebo zneužitia právomoci, či zjavného prekročenia posudzovacej kompetencie (6).

4.1

Na základe týchto zistení je potrebné konštatovať, že súčasný článok 153 Zmluvy netvorí právny základ, ktorý by poskytol dostatočné záruky vzhľadom na ciele ochrany spotrebiteľov.

4.2

Treba pripomenúť, že spotrebiteľské právo na európskej úrovni sa v zásade vyvíjalo na základe článku 95 Zmluvy a podnetov na vytvorenie vnútorného trhu. Politika ochrany spotrebiteľa sa samozrejme snaží byť celoplošná a i iné oblasti Zmluvy jasne obsahujú odkazy na potrebu zohľadnenia ochrany spotrebiteľa. Vo všeobecnosti je však súčasné znenie článku 153 považované za nedostatočné.

4.3

Rovnako sa skonštatovalo, že opatrenia na ochranu a obranu spotrebiteľa boli iba výnimočne prijaté na základe článku 153 (alebo predtým článok 129 A).

4.4

K tejto kritike, ktorá vytvára z tejto spotrebiteľskej politiky doplnok pravidiel pre rozvoj vnútorného trhu, treba doplniť dôsledky vyplývajúce z rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 5. októbra 2005 (7), ktoré sú spomínané vyššie. Neistota, ktorá predovšetkým vyplýva z tejto judikatúry môže viesť k spochybneniu, predovšetkým prostredníctvom predbežného konania, samotného právneho základu niektorých smerníc prijatých v oblasti ochrany spotrebiteľa (záruka, domáci predaj, atď.)

4.5

Okrem toho, súčasný text určuje ako kritérium zvýšenú úroveň ochrany spotrebiteľa. Táto zvýšená ochrana spotrebiteľa tak, ako je definovaná v článku 153, nevedie nevyhnutne k tomu, aby sa členské štáty snažili o vytvorenie právneho systému, ktorý poskytuje viac záruk. Článok 153. ods. 5 v takýchto prípadoch umožňuje zachovať právne systémy s vyšším stupňom ochrany, pod podmienkou, že budú zlúčiteľné so Zmluvou.

4.5.1

Okrem toho, určenie vysokej úrovne ochrany nie je vôbec jednoduché. Parametre, ktoré je potrebné vziať do úvahy nie sú vôbec spomenuté v článku 153 a môžu spôsobiť ťažkosti s výkladom.

4.6

V súčasnosti sa teda zdá, že právny základ by mal byť prehodnotený vzhľadom na nasledujúce dôvody.

4.6.1

Politika ochrany spotrebiteľa musí byť súčasťou samotných právomocí Únie a nesmie byť ponímaná ako doplnok politiky členských štátov. Je naozaj paradoxné považovať ochranu spotrebiteľa, o ktorej sa hovorí, že môže prispieť k zlepšeniu vnútorného trhu, za kompetenciu členských krajín.

4.6.2

Zdravie, bezpečnosť a ekonomické záujmy spotrebiteľov sa javia ako oblasti, v ktorých musí Európska únia prispieť. Bolo by vhodné vidieť ich skôr ako ciele, ktoré je potrebné rozšíriť. Sú ekonomické záujmy spotrebiteľov jediným kritériom, ktoré je potrebné vziať do úvahy? Zjavne tu existuje viac ako jasný rozpor medzi ich podporou a prínosom ku ich ochrane.

4.6.3

Právo na informácie, právo na vzdelanie a právo združovať sa s cieľom chrániť tieto záujmy sú princípy, ktoré je treba uznať za základné pravidlá pre politiku Únie.

4.6.4

Kritériá, ktoré je potrebné vziať do úvahy pri určovaní vysokej úrovne ochrany neboli stanovené, preto by mali byť uvedené v samotnej Zmluve.

4.6.5

Úvaha o ochrane spotrebiteľa ako o samostatnom právnom základe by mala vziať do úvahy prioritné postavenie politiky Spoločenstva, či už v jej obsahu alebo forme. Princíp duálnej subsidiarity je zjavne obmedzením, ktoré paralyzuje každú politiku rozvoja ochrany spotrebiteľa na európskej i na národnej úrovni. Od duálnej subsidiarity, ktorú zavádza článok 153, sa musí samozrejme za týchto podmienok upustiť.

4.6.6

Právny základ v Zmluve by sa mal snažiť nielen o ochranu alebo obranu spotrebiteľov, ale takisto by im mal dať možnosť aktívne konať. Spotrebiteľ je občan, ktorý musí mať pri výbere z možností ponúknutých spoločnosťou právo vyjadriť sa a byť vypočutý.

4.6.7

Bolo by rovnako potrebné preskúmať, či ustanovenia Zmluvy, ktoré sa vzťahujú na prístup na Súdny dvor nemusia uznať priamy prístup združeniam spotrebiteľov, keďže sa jedná o skupiny zastupujúce tých, ktorých sa týkajú právne akty prijaté Európskou úniou.

4.6.8

Treba dodať, že text je vo svojom súčasnom znení založený na obmedzujúcej koncepcii ochrany spotrebiteľa prakticky zameranej jedine na kvalitu informácie.

5.1

Aké sú všeobecné kritéria, ktoré určujú kvalitu právneho základu Zmluvy?

Na základe vyššie uvedených skutočností právny základ musí:

Tieto jednotlivé charakteristické črty sú dôležité na odstránenie vyššie spomenutých ťažkostí.

5.2

Okrajové otázky môžu okrem toho byť zahrnuté na upresnenie právneho základu. Týmto spôsobom je potrebné zvážiť možnosti v oblasti kvality harmonizácie. Komisia podporuje najmä politiku maximálnej alebo kompletnej harmonizácie. Avšak úroveň ochrany musí byť skutočne vysoká, v opačnom prípade sa môže maximálna alebo úplná harmonizácia uplatniť na úkor záujmu spotrebiteľov.

5.3

Navrhnutý text sa usiluje o doplnenie a zmenu článku 3. 1. písm. t) Zmluvy jasným začlenením politiky podpory a ochrany záujmov spotrebiteľov medzi ciele, ktoré inštitúcie sledujú.

5.4

Navrhovaný článok 153 uvádza tri oblasti:

5.4.1

Obsahuje súpis cieľov politiky Európskej únie v spotrebiteľskej oblasti. Tieto ciele sú tradičné. Je však potrebné zdôrazniť niektoré ich zvláštnosti:

5.4.2

Pri tvorbe článku 153 je treba spomenúť tieto princípy:

Týchto päť princípov je potrebných k úspešnému ukončeniu spomenutej politiky.

5.4.3

Navrhovaný text tradične pripomína, že požiadavky vychádzajúce z nezávislého právneho základu nemožno pri vytváraní ďalších politík Európskej únie ignorovať.

5.4.4

Pokiaľ ide o vytváranie týchto opatrení, je potrebné zohľadniť niektoré parametre. Problematika zvýšeného stupňa ochrany berie do úvahy najmä dostupné socio-ekonomické údaje, ktoré umožňujú presne určiť správanie sa spotrebiteľa pri nákupe a využívaní výrobkov a služieb uvedených na trh. Výslovné uznanie kolektívneho odvolania musí byť takisto potvrdené.

5.4.5

Článok 153 v navrhnutom znení určuje politiku, ktorú by mala Rada uplatňovať.

Jednou z diskutovaných otázok je otázka priameho pôsobenia smerníc. Navrhnuté riešenie uprednostňuje ako spôsob harmonizácie nariadenie. Čím sa práve prebiehajúca diskusia o pôsobnosti smerníc stáva zbytočnou. Výsledkom by mal byť pružný model, na základe ktorého členské štáty zvolia prístup v prípade, že by chceli udržať alebo zaviesť ochranné opatrenia.

Toto riešenie podporuje maximálnu harmonizáciu, ktorá však závisí jednotlivo od prípadu.

5.4.6

Text článku 153 obsahuje inováciu v tom, že združenia spotrebiteľov povyšuje podľa článku 230 Zmluvy na úroveň príjemcov. Inými slovami, akty Spoločenstva, ktoré neuznávajú ustanovenia tejto Zmluvy môžu byť predmetom priamej sťažnosti združení na Súdnom dvore.

a)

určenie a aplikovanie sankcií účinného charakteru, primeraných a zastrašujúcich v prípade porušenia opatrení, ktoré ukladajú povinnosti alebo zákazy na ochranu spotrebiteľa.

b)

zabránenie opakovania podobných porušení,

c)

predvídanie súdnych a mimosúdnych zjednodušených postupov prevencie a nápravy poškodenia práv a záujmov spotrebiteľov a presnej náhrady za vzniknuté škody.