52006DC0632

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 24.10.2006

KOM(2006) 632 v konečnom znení

PRACOVNÝ DOKUMENT KOMISIE,

ktorý je pripojený k dokumentu KOM(2006) 631, konečné znenie: Bližšie partnerstvo, viac zodpovednosti Strategický dokument o obchode a investovaní medzi EÚ a Čínou: Hospodárska súťaž a partnerstvo

{KOM(2006) 631 v konečnom znení}

OBSAH

1. Hospodárska obnova Číny 4

2. Hospodárske a obchodné vzťahy medzi EÚ a Čínou 5

2.1. Výhody otvorenosti 5

2.2. Vplyv hospodárskej súťaže 7

2.3. Prekážky v prístupe na trh 8

2.4. Podmienky hospodárskej súťaže 9

3. Reakcia EÚ a prioritné opatrenia 11

3.1. Zdôrazňovanie otvorenosti 11

3.2. Vyrovnávanie podmienok 12

3.3. Podpora európskych spoločností 12

3.4. Ochrana záujmov EÚ: najskôr dialóg 13

3.5. Budovanie pevnejších globálnych väzieb 14

Záver 16

Hospodárska súťaž a partnerstvo Politika obchodu a investovania medzi EÚ a Čínou

Zhrnutie

Čína je pre obchodnú politiku EÚ najdôležitejšou výzvou. V posledných rokoch sa obchodovanie medzi EÚ a Čínou rapídne zvýšilo, medzi rokmi 2000 a 2005 sa dokonca zdvojnásobilo. Európa je pre Čínu najväčším vývozným trhom; Čína je pre Európu najväčším zdrojom dovozu. Tento strategický dokument sa zaoberá výzvami súvisiacimi s hospodárstvom a hospodárskou súťažou, ktoré z tejto zmeny vyplývajú, a reakciami, ktoré by mala EÚ prijať v oblasti obchodu a investovania. Je súčasťou širšieho partnerstva s Čínou a prístupu, ktoré Komisia uviedla vo svojom oznámení o vzťahoch s Čínou: " Bližšie partnerstvo, viac zodpovednosti ".

Otvorený trh EÚ vo veľkej miere prispel k rastu Číny, ktorý stojí hlavne na vývoze. Takisto EÚ profitovala z rastu čínskeho trhu: za posledných 5 rokov sa vývoz EÚ do Číny viac ako zdvojnásobil. Čínske výrobky s konkurenčnými cenami pomohli udržať infláciu a úrokové miery v Európe na nízkej úrovni. Investície v Číne priniesli Európskym spoločnostiam zisky. Konkurencieschopnosť Číny však priniesla vážne výzvy pre Európu v niektorých dôležitých výrobných odvetviach.

Ak sa nám podarí dosiahnuť správnu rovnováhu, existuje dostatočný priestor na pokračovanie vzájomne prospešného obchodného partnerstva medzi Európu a Čínou. Politickí predstavitelia na oboch stranách by mali naďalej argumentovať v prospech otvoreného hospodárskeho vzájomného vzťahu. Európa by mala naďalej ponúkať otvorený a spravodlivý prístup pre čínsky vývoz a prispôsobovať sa konkurenčnej výzve, pričom by mala uplatňovať politiku zameranú na podporu tých, ktorí na domácej pôde znášajú bremeno hospodárskeho prispôsobenia sa. Samotná Čína by sa mala odplatiť posilnením záväzku k hospodárskej otvorenosti a reforme trhu. Mala by posilniť právnu ochranu pre zahraničné spoločnosti a jej vymáhateľnosť, a odmietnuť antikonkurenčné obchodné praktiky a politiky.

V rámci nadväzovania na tento vzťah bude Európska komisia dôrazne obhajovať otvorenosť v európskom obchode s Čínou. Takisto sa však bude snažiť zabezpečiť, aby Čína plnila svoje záväzky voči WTO a pokračovala v liberalizácii prístupu na svoje trhy s tovarom, službami, investíciami a verejným obstarávaním. Bude sa usilovať o ukončenie vynútených prenosov technológií európskych investorov a zavedených vývozných požiadaviek. EÚ sa bude snažiť o lepšiu ochranu práv spoločností EÚ, najmä v oblasti duševného vlastníctva a od Číny bude požadovať, aby ukončila nespravodlivé subvencovanie alebo ochranu strategických odvetví. Bude sa usilovať zabezpečiť, aby sa tieto záležitosti riešili v rámci celkového procesu dialógu a spolupráce medzi Európou a Čínou, a aby boli jasne a komplexne pokryté v novej dohode o partnerstve a spolupráci vrátane aktualizácie dohody o partnerstve a spolupráci z roku 1985. S cieľom pomôcť európskym podnikom v Číne, Komisia bude dohliadať nad vytváraním nových komerčných príležitostí v Číne a Európe na podporu európskych podnikov a presadzovať jazykové vzdelávanie.

1. hospodárska obnova Číny

Čínsky hospodársky návrat | Pred dvesto rokmi bola Čína najväčším hospodárstvom sveta. Do roku 1978 však jej podiel na globálnom HDP klesol na 0,5 %. Odvtedy politika Číny v oblasti reforiem a hospodárskej otvorenosti umožnila nebývalé úrovne rastu a rozvoja. Reformy posilnili úlohu súkromného sektora, nasmerovali vysoké objemy úspor do investícií, zvýšili úroveň vzdelanosti, podporili prechod z poľnohospodárstva na výrobu a uvoľnili potenciál veľkého množstva pracovníkov, v Číne 700 miliónov. Od roku 1980 má Čína priemerný ročný rast 9 % a jej podiel na svetovom HDP sa zvýšil desaťnásobne na 5 %. |

Výhody rastu | Rast Číny viedol k najprudšiemu zaznamenanému poklesu chudoby v histórii. Príjem na obyvateľa sa zdvojnásobil, zdvojnásobil a opäť zdvojnásobil, pričom dosahuje pätinu súčasnej úrovne EÚ v parite kúpnej sily. Medzi rokmi 1990 a 2000 Čína znížila počet ľudí s príjmom jeden dolár na deň o 170 miliónov. V rovnakom období vznikla široká stredná vrstva so zvyšujúcou sa kúpnou silou. |

Nová obchodná veľmoc | Postupná integrácia Číny do systému medzinárodného obchodovania – urýchlená jej členstvom vo WTO od roku 2001 – poskytla Číne bezpečné, otvorené a predvídateľné vývozné trhy. Čína sa stala tretím najväčším vývozcom na svete. Jej celkový zahraničný obchod je dnes trikrát väčší, než kombinovaný obchod Indie a Brazílie. Vývoz predstavuje viac ako tretinu čínskeho hospodárstva. Väčšina čínskeho vývozu sa však zameriava na spracovaný tovar z nízkou pridanou hodnotou. |

Najväčší príjemca zahraničných investícií | Čína je jedným z najväčších príjemcov priamych zahraničných investícií a poskytuje pre ne stimuly. V roku 2005 predstavovali viac ako polovicu celkového čínskeho vývozu spoločnosti so zahraničnou účasťou. |

Stabilná a rastúca Čína je stále v záujme Európy | Európa má vážny záujem, aby sa Čína pretransformovala na stabilné, prosperujúce a otvorené hospodárstvo. Uznáva, že otvorenosť trhu EÚ pre čínsky dovoz je pre ďalší rozvoj Číny kľúčovým faktorom. Európa však takisto profituje z rastúceho čínskeho trhu so špičkovými technológiami, s tovarom s vysokou hodnotou a s komplexnými službami. Európski spotrebitelia budú naďalej profitovať z dovozu za konkurenčné ceny z Číny. Makroekonomické výhody čínskej vývoznej sily sú pre európsku konkurencieschopnosť a rast značné. Tieto výhody prevažujú nad stratami, ktoré vznikli v určitých oblastiach. Jediným trvalo udržateľný prístup, ktorý môže Európa zvoliť, je privítať rast Číny a usilovať sa o to, aby z neho profitovala prostredníctvom otvoreného obchodu. Na vybudovanie a udržanie podpory pre túto politiku a prispôsobenie sa v Európe je potrebné, aby sa plne realizovali výhody otvorenosti a zmeny. Znamená to, že Čína musí dať najavo svoj záväzok neponímať globalizáciu iba jednosmerne. Čína by mala využiť svoj rastúci vplyv na presadzovanie otvorených trhov a spravodlivej hospodárskej súťaže. |

Výzvy trvalo udržateľného rastu | Čína napriek svojmu hospodárskemu úspechu čelí vážnym výzvam. Jej konkurencieschopnosť v oblasti vývozu nemôže zakryť štrukturálne problémy, ktoré má. Rýchly rast bol sprevádzaný environmentálnymi problémami, sociálnou nerovnosťou a zdravotnými výzvami. Na to, aby rast pokračoval, bude Čína musieť zachovať tempo domácich reforiem a opätovne vyvážiť svoj model rastu: z vývozného odvetvia smerom k domácemu dopytu. Čína by mala pokračovať vo svojom úsilí vyvíjať trvalo udržateľnejší prístup k využívaniu prírodných zdrojov. V týchto oblastiach by mala Európa prejaviť pochopenie pre tieto výzvy a podporiť Čínu v jej reformnom úsilí s cieľom vyvážiť legitímne požiadavky v súvislosti s postojom Číny k jej obchodným partnerom a medzinárodnému systému. |

2. HOSPODÁRSKE A OBCHODNÉ VZťAHY MEDZI EÚ A ČÍNOU

2.1. Výhody otvorenosti

Vzájomné výhody | Integrácia Číny do globálneho systému obchodovania a investícií je výhodná pre Európu aj pre Čínu. EÚ predstavuje viac ako 19 % vonkajšieho obchodu Číny. Európske spoločnosti obchodujúce v Číne priniesli kapitálový tovar, znalosti a technológie, ktoré pomohli Číne rozvíjať jej výrobnú kapacitu. Podobne obchod s Čínou pomohol podporiť rast a zamestnanosť v Európe prostredníctvom zvýšeného vývozu, pokračovania špecializácie na výrobky a služby s vysokou hodnotou a posilnenia globálnej konkurencieschopnosti spoločností EÚ. |

Vývoz EÚ | Vývoz EÚ do Číny sa v rokoch 2000 až 2005 zvýšil o viac ako 100 %, oveľa rýchlejšie ako vývoz do zvyšku sveta. V sektore služieb sa vývoz EÚ do Číny v rokoch 1994 až 2004 zvýšil šesťnásobne, najmä vďaka jej sile v sektore finančných, stavebných, distribučných a vzdelávacích služieb. |

Investície EÚ v Číne | Investície v Číne umožnili firmám EÚ zostať konkurencieschopnými tým, že získali prístup k nízkonákladovým vstupom. Európske spoločnosti získali značnú časť pridanej hodnoty výrobkov "vyrobených v Číne". Európskym podnikom to takisto pomohlo zachovať zamestnanosť a životaschopné hospodárske činnosti v EÚ, akými sú výskum, dizajn, marketing, globálny manažment a komplexná výroba. Niektoré investície v Číne umožnili firmám EÚ získať podiel na trhu v Číne a podporili vývoz EÚ. |

Čínske investície v EÚ | Priame zahraničné investície Číny zostávajú skromné, rapídne však narastajú. Celkové čínske zahraničné investície v roku 2004 predstavovali 3 miliardy eur, so silným dôrazom na zabezpečenie prístupu k prírodným zdrojom. Európa z nich získala iba zlomok (2 %). Keďže však tieto investície rastú s čínskou obchodnou expanziou mimo jej domáci trh, európske spoločnosti budú profitovať zo svojich skúseností a znalostí v oblasti distribučných, predajných a logistických sietí. |

Vplyv cien | Dovoz z Číny za konkurenčné ceny viedol k nižším vstupným cenám pre podniky EÚ a nižším cenám výrobkov vyrábaných v EÚ, čo sa vo všeobecnosti prenieslo do nižších cien pre spotrebiteľov. OECD odhadla celkový vplyv na infláciu v prípade eurozóny počas obdobia 2001-2005 na -0,2 %. Globálne úrokové miery to zas pomohlo udržať na nízkej úrovni. Úspory, ktoré vznikli ako výsledok lacnejšieho tovaru a vstupov, sa investovali do iných oblastí európskeho hospodárstva. |

KOLÓNKA 1: Príležitosti na hospodársku súťaž v Číne pre podniky EÚ |

Vývoj obchodu medzi EÚ a Čínou odráža vývoj celkového obchodu EÚ s rastúcimi ekonomikami. Kým rastúce ekonomiky, najmä Čína, značne profitujú v niektorých segmentoch špičkových výrobkov (ako napríklad laptopy, mobilné telefóny a DVD prehrávače), EÚ upevňuje svoju špecializáciu na vysokokvalitné výrobky na úkor tovaru nízkej a strednej kvality. |

Štúdie Komisie naznačujú, že expanzia čínskeho trhu bude naďalej prinášať výhody hospodárskym subjektom EÚ. Čínske spoločnosti sa stanú konkurenčnými vo viacerých segmentoch trhu (napríklad základné chemické látky alebo niektoré typy vozidiel), iné segmenty však budú rýchlo rásť (napríklad špeciálne chemické látky, dopyt po finančne náročných komponentoch do automobilov) a ponúkať hospodárskym subjektom EÚ nové príležitosti. |

EÚ je silná najmä vo vývoze strojov a vozidiel, ktoré predstavujú dve tretiny vývozu tovaru EÚ a jednu tretinu čínskeho dovozu strojov. Za posledných 5 rokov sa zdvojnásobil vývoz chemických látok z EÚ do Číny, čím sa Čína stala druhým vývozným trhom EÚ. Podiel EÚ na trhu v Číne bol v roku 2005 16 % - podobne ako v Japonsku a krajinách ASEAN, avšak menej ako jej podiel na trhu v USA (20 %), Indii (21 %) alebo Brazílii (31 %). Existuje potenciál na zvýšenie podielu EÚ na trhu v súlade s výkonnosťou EÚ na iných trhoch. S rozvojom Číny sa bude zvyšovať jej dopyt po vysokokvalitných značkových európskych spotrebných výrobkoch. |

Aby hospodárske subjekty EÚ uspeli, budú musieť získať dôkladnejšiu znalosť čínskeho trhu a ťažiť zo svojej komparatívnej výhody. Hlavné výhody Európy v jej obchodnom vzťahu s Čínou sú inovácie, špecializácia, kvalita, príslušné služby a identita značiek. Vysoké jednotkové pracovné náklady nie sú nevyhnutnou prekážkou úspešného vývozu: najvýkonnejší európski vývozcovia do Číny majú jedny z najvyšších pracovných nákladov v Európe. |

2.2. Vplyv hospodárskej súťaže

Prispôsobenie sa v Európe | Dovoz z Číny za konkurenčné ceny prispel v rámci tlaku na európske hospodárstvo, aby sa prispôsobilo novým zdrojom globálnej konkurencie – najmä v prípade tradičnej výroby s nízkou pridanou hodnotou. Čínske výrobky nekonkurujú výrobkom EÚ iba doma, ale aj na rastúcich trhoch v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike. Táto konkurencia je nevyhnutným a dôležitým podnetom pre európsku konkurencieschopnosť. Európa potrebuje najmä rozvíjať a upevňovať komparatívne výhody v oblasti špičkového dizajnu a výroby s vysokou hodnotou, podporovať inovácie a pomáhať pracovníkom prispôsobiť sa a rekvalifikovať sa. Na základe toho je ďalší pokrok v lisabonskej reformnej agende a uskutočňovanie správnych politík týkajúcich sa konkurencieschopnosti a prispôsobenia sa v Európe ešte naliehavejším. |

Delokalizácia | Delokalizácia do Číny má negatívny vplyv na určité odvetvia a regióny. Zostáva to však limitovaným fenoménom. Súčasné investície EÚ v Číne predstavujú zlomok z celkových zahraničných investícií EÚ (iba 1 %, nepočítajúc priame investície). Celkový objem priamych investícií EÚ v Číne predstavuje 5,5 % z celkových zahraničných priamych investícií v Číne. |

Technologická výzva | Čínske úsilie v oblasti výskumu sa rýchlo rozvíja a Čína má potenciál posunúť hodnotový reťazec do tradičných oblastí špecializácie EÚ. Čína však ešte stále potrebuje rozvíjať súdržnú politiku týkajúcu sa inovácií, vo svojom úsilí je však obmedzená nedostatočnou ochranou duševného vlastníctva. Hoci Čína sa stala najväčším svetovým vývozcom výrobkov odvetvia informačných technológií, významná časť tohto vývozu pochádza od zahraničných spoločností so sídlom v Číne, ktoré dovážajú komponenty s vysokou pridanou hodnotou, náročné na výskum. Európa by však mala ostať v pozore. |

Obchodný deficit | Európa má s Čínou výrazný obchodný deficit: v roku 2005 dosiahol čínsky vývoz do EÚ 158 miliárd EUR a vývoz EÚ do Číny 52 miliárd EUR, z čoho vyplýva obchodný deficit vo výške 106 miliárd EUR. Pristupovať však k obchodnému deficitu EÚ-Čína bez súvislostí je zavádzajúce. Za posledných desať rokov zostal podiel Ázie na dovoze do EÚ relatívne stabilný na úrovni 20-25 %. Obchodný deficit s Čínou zakrýva do určitej miery skutočnosť, že jej vývoz čiastočne nahradil vývoz z iných ázijských krajín. |

Aj keď je potrebné vnímať čínsku konkurenčnú výzvu s určitou perspektívou, je nepochybne reálna a má veľký vplyv na spoločnosti a individuálnych pracovníkov v Európe. Z tohto dôvodu je zabezpečenie vzájomného voľného a slobodného prístupu na trh v Číne kľúčovým. Množstvu prekážok v prístupe na trh a zdeformovaným podmienkam hospodárskej súťaže je potrebné venovať naliehavú pozornosť. |

2.3. Prekážky v prístupe na trh

Hoci vďaka pristúpeniu Číny k WTO sa clá značne znížili, vývoz EÚ stále čelí množstvu colných a necolných prekážok v obchode a obmedzení v investovaní do výroby a služieb. Rastie dojem, že neúplná implementácia povinností voči WTO a prekážky v prístupe na trh bránia skutočnému vzájomnému obchodnému vzťahu medzi Európou a Čínou. |

Clá | V rámci pristúpenia k WTO sa clá Číny v prípade nepoľnohospodárskych výrobkov znížili na priemernú úroveň 8,8 %. Čína však zachovala množstvo maximálnych ciel v niektorých odvetviach, ktoré majú pre EÚ mimoriadny význam, napríklad textil a odevy, koža a kožušina, obuv, keramika, oceľ a vozidlá. |

Necolné prekážky | Európski vývozcovia a investori čelia narastajúcemu počtu neoprávnených necolných prekážok vo forme osvedčovania výrobkov, noriem označovania, požiadaviek na povolenie dovozu a omeškaní colných konaní. Uplatňovanie právnych predpisov je často nejednotné a regionálne rozdiely v colných postupoch majú negatívny vplyv na obchod. Neprimerané sanitárne a zdravotné požiadavky môžu vytvárať prekážky, ktoré bránia vývozu do Číny, najmä v prípade poľnohospodárskych výrobkov. Čínske vnútroštátne normy sa často značne líšia od medzinárodných noriem. Vedie to k vysokým nákladom na zosúladenie a väčším omeškaniam pre podniky, čo má vplyv na ich schopnosť predávať na čínskom trhu a dotýka sa to najmä malých a stredných podnikov EÚ. |

Verejné obstarávanie | Čína sa zaviazala k otvoreniu svojho trhu s obstarávaním a pristúpeniu k multilaterálnej dohode o verejnom obstarávaní pokiaľ možno čo najskôr po jej pristúpení k WTO. Čína je teraz zaviazaná začať rokovania o pristúpení v roku 2008. Mnoho trhov s obstarávaním však zostáva pre európske podniky uzatvorených. V niektorých odvetviach sa zaviedli prenosy technológií ako podmienka účasti v medzinárodných ponukách pre zahraničné spoločnosti. |

Nové politiky, ktoré diskriminujú zahraničné hospodárske subjekty | V kľúčových odvetviach, akými sú automobilový, oceliarsky, polovodičový alebo lodiarsky priemysel, vznikajú nové politiky, ktoré sa zdajú byť založené na prístupe "najprv Čína", čo je v rozpore s nediskriminačnými princípmi WTO. V mnohých odvetviach zaviedla Čína požiadavky v prospech miestneho záujmu, buď priamo prostredníctvom právnych predpisov alebo investičných povolení, ktoré obmedzujú vývoz EÚ a nespravodlivo pomáhajú miestnemu priemyslu. Existuje rastúce riziko, že politika hospodárskej súťaže sa bude využívať proti zahraničným hospodárskym subjektom, a že nedostatok transparentnosti regulačných subjektov vedie k rozhodnutiam, ktoré zvýhodňujú čínske hospodárske subjekty. |

Investičné obmedzenia | V odvetviach výroby a služieb sa európskym investorom stále bráni v zakladaní spoločností s výhradnou zahraničnou účasťou a vyžaduje sa od nich, aby zakladali spoločné podniky s čínskymi partnermi. V odvetviach telekomunikácií a finančných služieb neboli podniky EÚ schopné významnejšej expanzie z dôvodu vysokých kapitálových požiadaviek a zložitých schvaľovacích postupov. V odvetví výroby Čína naďalej zachováva investičné obmedzenia v niektorých kľúčových priemyselných odvetviach, akými sú napríklad automobilový, chemický alebo oceliarsky priemysel. |

2.4. Podmienky hospodárskej súťaže

Spoločnosti EÚ v Číne často súťažia za nespravodlivých podmienok. Neexistencia podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže na trhu a nedostatočná právna ochrana spôsobujú vážne riziko. Politika Číny v oblasti životného prostredia, prírodných zdrojov, sociálna politika a menová politika môžu narušiť obchod. |

Duševné vlastníctvo a duševné práva, vynútený prenos technológií | Dostatočná ochrana práv duševného vlastníctva, akými sú napríklad patenty, autorské práva a obchodné značky, je pre uplatňovanie komparatívnej výhody Európy v súvislosti s inováciami, dizajnom a výrobou s vysokou hodnotou kľúčovou. Nedostatočná ochrana duševného vlastníctva predstavuje tlak na podniky EÚ v Číne. Čína je jednoznačne najväčším zdrojom falšovaných a pirátskych výrobkov zadržaných na hraniciach EÚ. Aj keď Čína urobila vítaný pokrok v zakladaní systému duševného vlastníctva, zostávajú v ňom medzery a efektívna implementácia a uplatňovanie právnych predpisov sú nerovnomerné alebo úplne chýbajú. Spoločnosti EÚ takisto čelia neprehľadnému a ťažkopádnemu právnemu a súdnemu systému, ktorý neposkytuje dostatočné záruky právnej ochrany pre spoločnosti EÚ. |

Subvencie | Čína nasmerovala značné subvencie do zvýhodňovaných národných priemyselných odvetví, najmä do spoločností predurčených na to, aby získali vedúce postavenie na národnej alebo regionálnej úrovni. Tieto spoločnosti takisto profitovali z preferenčných politík, ako napríklad privilegovaný prístup k bankovému sektoru. V niektorých prípadoch, ako napríklad automobilový a oceliarsky priemysel, celé odvetvia profitujú z integrovanej priemyselnej politiky určenej na podporu domácej výroby a zvýšenie vývozu. Čína takisto zaviedla systém zdaňovania, ktorý poskytuje daňové preferencie v závislosti od miestneho záujmu alebo vývoznej výkonnosti. |

Flexibilný výmenný kurz | Čínsky vývoz do EÚ profitoval takisto z prispôsobenia čínskej meny renminbi k doláru, čím získal dôležitú komparatívnu výhodu. Čína teraz smeruje k zvýšenej flexibilite svojho menového systému, čo by malo pomôcť presunúť rovnováhu na vyššie úrovne domácej spotreby. |

Nadmerné sporenie znižuje dopyt po dovoze | Dopyt po výrobkoch EÚ v Číne je potláčaný nízkym domácim dopytom, ktorý vyplýva z nadmerného sporenia z dôvodu obmedzeného verejného poskytovania zdravotníckych služieb a služieb sociálneho zabezpečenia. Úspory podnikov sú takisto veľmi vysoké a predstavujú približne polovicu úspor Číny. Obe tieto skutočnosti potláčajú domáci dopyt vrátane dopytu po tovare a službách EÚ a zabezpečujú, že množstvo domácej výroby sa vyváža. |

Životné prostredie, sociálne a bezpečnostné podmienky | Čínsky regulačný systém na ochranu životného prostredia zostáva nekompletný a implementácia je nedostatočná alebo diskriminačná v prospech miestnych výrobcov. Prispieva to k rýchlemu zhoršovaniu sa životného prostredia v Číne. Čína takisto zachovala investičné obmedzenia alebo obmedzenia dovozu určitých výrobkov a služieb, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Čína ešte musí ratifikovať, transponovať a implementovať do vnútroštátnych právnych predpisov štyri z ôsmych kľúčových dohovorov MOP týkajúcich sa slobody združovať sa, kolektívneho vyjednávania a nútenej práce a iné dôležité dohovory o inšpekcii práce, zdraví a bezpečnosti pri práci a sociálnej ochrane. Čínske spoločnosti takisto často nespĺňajú príslušné bezpečnostné normy v prípade svojich výrobkov; polovica varovaní v Európe v súvislosti s nebezpečnými výrobkami, ktoré nie sú určené na konzumáciu, sa týka výrobkov vyrobených v Číne. Menej prísne normy týkajúce sa životného prostredia, sociálnej oblasti a bezpečnosti predstavujú konkurenčnú výhodu pre výrobu v Číne. |

Narúšanie globálneho obchodovania na trhu s prírodnými zdrojmi | Čínsky dopyt po prírodných zdrojoch v zahraničí nadobudol značné rozmery. Čína je dnes druhým najväčším dovozcom ropy na svete: jasne to dokazuje, že globálna konkurencia v súvislosti s prírodnými zdrojmi narastá. Vývozná výkonnosť Číny sa takisto spolieha na zdroje z mnohých rozvojových krajín. V niektorých prípadoch Čína dotuje dovoz surovín, čo pre jej priemysel predstavuje výhody. Čína zároveň obmedzuje vývoz určitých prebytočných domácich prírodných zdrojov, ako napríklad uhlie, koks, vzácne zeminy, usne a hodváb, čo môže narušiť dostupnosť a ceny surovín na svetových trhoch. |

3. REAKCIA EÚ A PRIORITNÉ OPATRENIA

3.1. Zdôrazňovanie otvorenosti

Európa by sa mala usilovať o spravodlivú a dôslednú obchodnú politiku voči Číne. Mala by klásť dôraz na to, že otvorenosť je prospešná pre obe strany, a že hospodársky silná Čína je v záujme Európy. Nemôže však požadovať od Číny otvorenosť spoza obmedzení vlastnej otvorenosti. |

Dodržiavanie záväzkov Číny voči WTO | EÚ pokračuje v úzkom monitorovaní implementácie záväzkov vyplývajúcich z pristúpenia k WTO zo strany Číny. Čína má pred sebou ešte riadny kus práce. V najbližších rokoch to bude pre EÚ hlavnou prioritou. Nepristúpenie k dohode o verejnom obstarávaní s WTO ponecháva dôležité čínske trhy uzavreté a Čína by mala rešpektovať svoj záväzok začať rokovania o pristúpení v roku 2008 a pracovať na tom, aby sa rýchlo ukončili. V roku 2007 Komisia uskutoční komplexné hodnotenie otvorenosti trhu v Číne a stavu implementácie jej záväzkov voči WTO. Komisia posilní svoje vzťahy s podnikmi EÚ, aby sa identifikovali kľúčové problematické oblasti. |

Liberalizácia nad rámec záväzkov WTO | EÚ bude naďalej požadovať, aby Čína zlepšovala prístup na trh pre spoločnosti EÚ aj nad rámec záväzkov voči WTO. Trh EÚ je jedným z najviac otvorených trhov na svete a EÚ sa bude usilovať o ďalšie otváranie čínskeho trhu, aby sa vytvorili vzájomné príležitosti pre hospodárske subjekty EÚ a Číny. Aby sa dosiahol tento cieľ, EÚ bude spolupracovať s čínskymi orgánmi na všetkých úrovniach. V roku 2007 EÚ prepracuje svoju celkovú stratégiu prístupu na trh. Zintenzívni spoluprácu s členskými štátmi s cieľom zvýšiť vývoz EÚ do Číny. |

3.2. Vyrovnávanie podmienok

EÚ bude naďalej požadovať, aby Čína zlepšila svoje výsledky v oblasti ochrany práv spoločností EÚ prostredníctvom transparentného právneho a súdneho systému, v ktorom sú regulačné subjekty úplne nezávislé. |

Boj proti vynúteným prenosom technológií, pirátstvu a falšovaniu | Po globálnom prieskume presadzovania z tohto roku je Čína najväčšou prioritou EÚ, pokiaľ ide o presadzovanie práv duševného vlastníctva. Čína by mala implementovať svoje záväzky voči WTO v právnych predpisoch aj v praxi a zaviesť odstrašujúce opatrenia proti falšovaniu a pirátstvu. EÚ vytvorí súbor konkrétnych referenčných kritérií, na základe ktorých sa bude merať pokrok Číny. EÚ bude s Čínou spolupracovať na vytvorení osobitného systému hodnotenia rizika pre colné kontroly na efektívnejší boj proti falšovaniu a nadviaže kontakty medzi EÚ a čínskymi prístavmi a letiskami. Ako prioritu bude EÚ riešiť požiadavky prenosov technológií, ktoré nie sú založené na dobrovoľných rozhodnutiach podnikov a nevyplácanie honorárov držiteľov práv EÚ. EÚ spustí v Číne dôležitý program na zlepšenie implementácie práv duševného vlastníctva a na obmedzenie výroby a obchodovania s falšovaným a pirátskym tovarom v Číne a jeho vývozu do EÚ. EÚ bude užšie spolupracovať s kľúčovými medzinárodnými partnermi v tejto oblasti. |

Subvencie, banková reforma a obchodné obmedzenia na suroviny a energiu | Komisia bude od Číny požadovať, aby zlepšila transparentnosť svojich systémov subvencií a bude trvať na tom, aby Čína dodržiavala svoj záväzok voči WTO ukončiť poskytovanie zakázaných subvencií. Čínsky bankový systém by sa mal zreformovať, aby fungoval na obchodnej báze a malo by sa zrušiť poskytovanie zvýhodnených úverov a iných foriem nereálnych úverov. Komisia bude naliehať na Čínu, aby trhovým silám umožnila voľné fungovanie v prípade obchodu so surovinami a energiou, ako napríklad uhlie, koks a vzácne zeminy. |

3.3. Podpora európskych spoločností

Komisia prijme kroky na pomoc spoločnostiam EÚ na mieste, najmä malým a stredným podnikom. Komisia by popritom mala skôr dopĺňať ako duplikovať iniciatívy realizované členskými štátmi alebo súkromnými subjektmi. |

Ochrana európskych PDV | Prostredníctvom existujúcich štruktúr, ako napríklad konzultačné stredisko v oblasti PDV a sieť európskych informačných centier, bude EÚ rozširovať a posilňovať existujúce konzultačné stredisko v oblasti práv duševného vlastníctva s cieľom poskytovať školenia a poradenstvo o ochrane európskych práv duševného vlastníctva v Číne. EÚ bude takisto pracovať na rozvoji verejno-súkromných partnerstiev s priemyselnými zväzmi EÚ a inými subjektmi s cieľom zlepšiť ochranu PDV v Číne. |

Podpora podnikov EÚ v Číne | Komisia bude hľadať partnerov na zriadenie európskeho centra v Pekingu, ktoré by poskytovalo podporu spoločnostiam, ktoré majú v úmysle začať vyvážať do Číny alebo investovať v Číne. Prípravné práce by mali začať v roku 2006 s cieľom analyzovať realizovateľnosť a možné štruktúry takejto podpory. |

Jazykové kurzy | V júli 2006 Komisia spustila program výmeny a odbornej prípravy výkonných manažérov EÚ-Čína, ktorý bude v najbližších piatich rokoch poskytovať príležitosti pre 200 európskych manažérov naučiť sa po čínsky. Komisia sa bude usilovať o predĺženie tohto programu do roku 2010. |

Posilňovanie Komisie na mieste | Komisia bude ďalej posilňovať zameranie sa Delegácie komisie v Pekingu na obchodnú činnosť. Bude sa snažiť o posilnenie jej činnosti v Šanghaji a Guangzhou, aby bola bližšie k čínskym orgánom a podnikom EÚ v kľúčových obchodných centrách. |

3.4. Ochrana záujmov EÚ: najskôr dialóg

Riešenie sporov v rámci WTO | Pri vzniku obchodných sporov medzi Čínou a EÚ sa EÚ bude vždy usilovať o ich vyriešenie prostredníctvom dialógu a rokovaní. Ak však zlyhá toto úsilie, Komisia bude využívať systém riešenia sporov v rámci WTO na riešenie obchodných záležitostí s Čínou a na zabezpečenie zhody s multilaterálne odsúhlasenými pravidlami a povinnosťami. Nie je to otázka nahradenia spolupráce konfrontáciou, ale vytvorenia riadneho vzťahu založeného na objektívnom uplatňovaní dohodnutých multilaterálnych pravidiel. |

Používanie antidumpin-gových a antisubven-čných nástrojov | Opatrenia na ochranu obchodu zostávajú nástrojom na zabezpečenie spravodlivých podmienok obchodu medzi Čínou a EÚ, ako aj s inými krajinami. EÚ bude tieto nástroje využívať opatrne, ale prísne, ak sú oprávnené. V súčasnosti nie sú splnené podmienky na udelenie štatútu trhového hospodárstva (ŠTH) Číne v prípade antidumpingových prešetrovaní. EÚ aktívne spolupracuje s Čínou na vytvorení podmienok umožňujúcich skoré udelenie ŠTH. V prípade niektorých podmienok nedávno došlo k pokroku. Komisia bude pokračovať v spolupráci s čínskymi orgánmi prostredníctvom zavedených mechanizmov a bude pripravená ihneď konať, ako náhle budú splnené všetky podmienky. Reformná politika Číny bude kľúčová pri plnení technických kritérií na udelenie ŠTH. |

KOLÓNKA 2: Úloha dialógu |

V posledných rokoch Európska komisia začala množstvo dôležitých hospodárskych dialógov s Čínou, ktoré majú vplyv na obchod. Komisia, Európsky parlament a Hospodársky a sociálny výbor stáli na čele týchto aktivít. |

Tieto dialógy sa týkajú záležitostí, akými sú duševné vlastníctvo, prístup na trh, makroekonomický a finančný sektor, poľnohospodárstvo, hospodárska súťaž, regulačná a priemyselná politika a všeobecná bezpečnosť výrobkov a potravín. EÚ takisto uzatvorila sektorové dohody s Čínou, ako napríklad dohoda o colnej spolupráci, ktorou sa zabezpečuje posilnená spolupráca EÚ s Čínou v oblasti kontrol PDV a bezpečnosti dodávateľského reťazca. |

Tieto dialógy pomáhajú podporovať regulačnú spoluprácu a konvergenciu a sú dôležité v riadení stále komplexnejšieho vzťahu. Takisto môžu zohrávať dôležitú úlohu v predchádzaní komplikáciám, pred tým, ako sa stanú obchodnými spormi. Komisia sa bude naďalej zameriavať na obchodné a ekonomické otázky. Niektoré oblasti, kde je potrebný ďalší dialóg: dôstojná práca, trvalo udržateľný obchod, politika Číny v súvislosti so surovinami a energiou, nelegálna ťažba dreva, potreba Číny zlepšiť ochranu životného prostredia a štatistika. |

V prípade užitočnosti a vhodnosti by sa mali podniky v EÚ a Číne, odbory, MVO a iný účastníci stretávať na technických zasadnutiach a stretnutiach na vysokej úrovni. Európske spoločnosti by mali zohrávať aktívnu úlohu v implementácii dôstojnej pracovnej agendy a zlepšovaní sociálnych a environmentálnych noriem prijímaním európskych noriem, ekologických technológií a noriem sociálnej zodpovednosti podnikov pri svojich aktivitách v Číne. |

Programy spolupráce, ktoré podporujú tieto dialógy, by mali pokračovať. Program obchodu medzi EÚ a Čínou, ktorý podporuje budovanie kapacít v Číne v súvislosti s otázkami obchodnej politiky s rozpočtom 15 miliónov EUR na obdobie 2004-2009 by sa mal obnoviť. Jeho rozsah by sa mal rozšíriť mimo ústrednej vlády aj na miestne a regionálne vlády. |

3.5. Budovanie pevnejších globálnych väzieb

Partnerstvo EÚ a Číny by malo byť nástrojom na priblíženie týchto dvoch hospodárstiev a na zaangažovanie Číny do globálnych záležitostí. |

Uzatvorenie novej dvojstrannej dohody medzi EÚ a Čínou | Základom tohto partnerstva bude nová dohoda o partnerstve a spolupráci (DPS) s Čínou. Táto dohoda bude osobitne zameraná na obchodné a investičné záležitosti. Kľúčovým cieľom tejto DPS bude trvanie na záväzkoch Číny voči WTO odstrániť obmedzenia investovania a zahraničného vlastníctva v Číne, získanie lepšej ochrany duševného vlastníctva a dohodnutie vzájomného uznávania geografických označení. EÚ sa bude takisto snažiť o intenzívnejšie riešenie aspektov a vplyvov jej hospodárskych a obchodných vzťahov s Čínou na trvalú udržateľnosť a životné prostredie a o zvýšenú spoluprácu v oblasti bezpečnostných a zdravotných noriem. |

Zvyšovanie zainteresova-nosti Číny v multilaterál-nom systéme | Čína už dnes dosť profituje zo systému medzinárodného obchodovania a ešte viac by získala z úspešného uzatvorenia rokovaní v rámci programu rozvoja WTO z Dohy, najmä v oblasti obchodu s priemyselným tovarom. Na úspešné rokovania je však potrebné silnejšie vedenie zo strany Číny. EÚ vyzýva Čínu, aby prijala zodpovednosť úmernú výhodám, ktoré vyplývajú zo systému medzinárodného obchodovania a aby dôkladne prispela k obnoveniu a ukončeniu kola rokovaní s WTO v Dohe. Čína by mala byť aktívnejšia v poskytovaní lepšieho prístupu na svoje trhy vrátane dôležitého dovozu z rozvojových krajín, napríklad textilu a vstupného tovaru pre výrobné odvetvie. EÚ a Čína by mali posilniť svoju spoluprácu v rámci WTO a iných medzinárodných organizácií, ktoré tvoria právne predpisy. |

Riešenie makroeko-nomických výziev | Dôležitou otázkou stability svetového hospodárstva je zabezpečenie systematickej nápravy veľkej nerovnováhy bežného účtu platobnej bilancie najdôležitejších hospodárskych zón. Deficit bežného účtu platobnej bilancie USA dosiahol bezprecedentnú úroveň 6,4 % HDP v roku 2005, kým prebytok bežného účtu platobnej bilancie v krajinách Blízkeho východu a Ázie, ktoré vyvážajú ropu, sa naďalej zväčšoval. Prebytok bežného účtu platobnej bilancie Číny dosiahol v roku 2005 7,2 % HDP. EÚ bude na základe vlastnej skúsenosti na príslušných fórach pokračovať v podpore Číny, aby implementovala rozpočtové, menové a štrukturálne politiky, ktoré by opätovne vyvážili jej model rastu a zabezpečili dlhodobo trvalo udržateľný rast. |

Záver

Znovunadobudnutie významného postavenia Číny bude mať naďalej dôležitý vplyv na všetky časti globálneho hospodárstva. Ľudia to budú pociťovať v každodennom živote, od ceny pohonných hmôt až po ceny oblečenia. Pre trvalo udržateľný rozvoj to predstavuje dôležité výzvy. Prispôsobenie sa konkurenčnej výzve a primeraný partnerský vzťah s Čínou budú v najbližších desaťročiach hlavnými politickými a hospodárskymi výzvami pre obchodnú politiku EÚ. Európa a Čína budú vo väčšej miere nútené spolupracovať v súvislosti s globálnymi záležitosťami, ako zodpovední obchodní a hospodárski globálni lídri.

Pristúpenie Číny k WTO v roku 2001 jej zabezpečilo rozsiahly a stabilný prístup na zahraničné trhy, najmä v Európe. Európske spoločnosti sa však napriek tomu, že profitujú z rastu Číny, naďalej stretávajú s vážnymi prekážkami prístupu na čínsky trh. Existuje rastúce riziko, že obchodný vzťah EÚ s Čínou sa nebude považovať za skutočne vzájomný. Ak sa tieto problémy nebudú riešiť, pravdepodobne bude silnieť politický tlak v EÚ na zabránenie ďalšej otvorenosti voči čínskej konkurencii, ako možno vidieť v Spojených štátoch.

Európska obchodná politika voči Číne sa bude usilovať o presadzovanie vzájomne výhodnej otvorenosti a spolupráce, berúc do úvahy značné domáce výzvy, ktorým Čína čelí. Európa sa snaží o reciprocitu zo strany Číny v rovnocennom obchodnom partnerstve. Malo by to byť sprevádzané silnou politikou s cieľom pomôcť tým, ktorí nesú bremeno hospodárskeho prispôsobenia sa v Európe. Európa by mala akceptovať silnú konkurenciu. Čína by mala zabezpečiť, aby to bola spravodlivá konkurencia.