52006DC0304

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 13.6.2006

KOM(2006) 304 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Verejné financie v EMÚ 2006 – Prvý rok revidovaného Paktu stability a hospodárskeho rastu

{SEC(2006) 751 }

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Verejné financie v EMÚ 2006 – Prvý rok revidovaného Paktu stability a hospodárskeho rastu

1. REVIDOVANÝ PAKT STABILITY A HOSPODÁRSKEHO RASTU MÁ JEDEN ROK

Jeden rok uplynul od chvíle, keď hlavy štátov a vlád EÚ podpísali hlavné dokumenty reformy Paktu stability a hospodárskeho rastu (PSHR) vychádzajúce z myšlienok, ktoré navrhla Komisia vo svojom oznámení v septembri 2004. Komisia navrhla, aby posilnený spoločný fiškálny rámec so silným hospodárskym základom umožnil lepšie vyrovnávanie rozdielov v hospodárskych situáciách v rozšírenej EÚ a prispel k vyššej dôveryhodnosti a osvojovaniu PSHR v členských štátoch prostredníctvom rozvoja zdravej fiškálnej politiky, ktorá bola založená v EÚ pred viac ako desiatimi rokmi.

Reforma PSHR v roku 2005 potvrdila základné pravidlá a zásady Zmluvy a opäť zaviedla konsenzus medzi 25 členskými štátmi pre zdravé fiškálne politiky. 3 percentné a 60 percentné prahové hodnoty pre vládny schodok a zadlženosť zostávajú základnými kameňmi systému. Revidovaný PSHR obsahuje najmä viacero ustanovení, ktoré vedú k včasnej identifikácii a rýchlym a udržateľným opravám nadmerných schodkov.

Reforma PSHR zároveň zvýšila flexibilitu a hospodársky základ tohto rámca. V revidovanom PSHR sa venuje zvýšená pozornosť najmä vývoju zadlženia a zavádzaniu štrukturálnych politík, ktoré podporujú potenciál hospodárskeho rastu a dlhodobú udržateľnosť verejných financií v súlade s Lisabonskou stratégiou v oblasti hospodárskeho rastu a zvyšovania zamestnanosti. V rámci PSHR sa od členských štátov vyžaduje posilnenie konsolidačného rozpočtového úsilia v priaznivých hospodárskych obdobiach, ktoré je nevyhnutné na vytvorenie rozpočtových rezerv pre menej priaznivé obdobia. Strednodobé ciele sú posilnené jasnejšou väzbou na udržateľnosť a špecifické situácie jednotlivých krajín. V rámci postupu riadenia nadmerného schodku sa v súčasnosti prijímajú rozhodnutia a odporúčania na základe celkovej hospodárskej analýzy a zvýšená pozornosť sa venuje úsiliu o štrukturálnu fiškálnu konsolidáciu na rozdiel od krátkodobých menových výsledkov.

V celkovom hodnotení reforma v roku 2005 posilnila PSHR a potvrdila jej ústrednú funkciu v koordinačnom rozpočtovom procese ako nástroja, ktorý prispieva k dosahovaniu vysokého stupňa makroekonomickej stability, čo je dôležitá podmienka pre udržateľný hospodársky rast a rast zamestnanosti v súlade s Integrovanými smernicami.

Nový rámec formálne nadobudol účinnosť v septembri 2005 vo chvíli, keď Rada prijala príslušný balík sekundárnej legislatívy.[1] Od tejto chvíle sa museli všetky členské štáty, Komisia a Rada naučiť existovať s novými pravidlami a zabezpečiť ich efektívnu implementáciu. Rok po reforme Komisia prehodnocuje plnenie revidovaného PSHR a zvýrazňuje prichádzajúce výzvy.

2. Skúsenosti počas prvého roka

Skúsenosti z prvého roku platnosti revidovaného PSHR sú celkovo pozitívne. Rozpočtové úpravy vcelku napredovali a postupy PSHR sa zavádzali hladkým a konzistentným spôsobom vďaka využitiu zvýšeného hospodárskeho základu pre rozhodnutia a odporúčania. Vynárajú sa však niektoré znepokojenia v oblasti zavádzania preventívnych opatrení paktu, pretože nie je jasné, či sa fiškálna konsolidácia zintenzívni v súlade so zlepšujúcimi sa vyhliadkami hospodárskeho rastu. Meradlom úspechu revidovaného paktu bude stupeň dosiahnutia potrebných fiškálnych úprav zo strany členských štátov počas nasledujúcich rokov.

(i) Kladné skúsenosti, najmä v súvislosti s opravnými opatreniami PSHR

Zlepšený hospodársky základ pre prijímanie rozhodnutí a odporúčaní v postupoch riešenia nadmerného schodku

Revidovaný PSHR obsahuje niekoľko významných ustanovení, ktoré zabezpečujú riadnu identifikáciu nadmerných schodkov. Pakt umožňuje lepšie zohľadnenie osobitných prvkov jednotlivých krajín, hospodárskych okolností pri uplatňovaní postupu riešenia nadmerného schodku. Obsahuje ustanovenie pre prípad, ak schodok presiahne 3 percenta HDP, Komisia vždy pripraví správu obsahujúcu celkové hodnotenie hospodárskej a rozpočtovej situácie v príslušnom členskom štáte. Komisia od marca 2005 prijala takéto správy pre tri členské štáty. V týchto správach sa zohľadňujú všetky prvky, ktoré sa javia podstatné pre hodnotenie situácie pri rozhodovaní o existencii nadmerného schodku a pri stanovovaní lehoty na jeho nápravu.

Revidovaný PSHR zostáva systémom založeným na pravidlách

V revidovanom PSHR sa stanovuje, že schodky presahujúce 3 percentá HDP, ktoré nie sú dočasné alebo ktoré nezostávajú v blízkosti referenčnej hodnoty je potrebné považovať za nadmerné. Od tejto reformy sa skutočne všetky schodky presahujúce 3 percentá HDP – v niektorých prípadoch s malým rozdielom – považovali za nadmerné. Toto potvrdzuje skutočnosť, že PSHR zostáva rámcom založeným najmä na pravidlách, čo predstavuje najlepšie záruky pre plnenie záväzkov a pre rovnocenné zaobchádzanie s členskými štátmi.

Na nápravu nadmerných schodkov boli stanovené realistické lehoty...

Aj keď požiadavka rýchlej nápravy nadmerných schodkov zostáva hlavou zásadou pri stanovovaní odporúčaní Rady, Rada používala priestor pre hospodárske hodnotenie v postupoch riešenia nadmerných schodkov s cieľom stanoviť realistické lehoty pre členské štáty na nápravu ich nadmerných schodkov. V tejto súvislosti sa pre členské štáty so slabým hospodárskym rastom určili dlhšie lehoty na nápravu podstatných nadmerných schodkov (dva až tri roky). Členské štáty so schodkom, ktorý len mierne presahoval hodnotu 3 percent a s plánovaným hospodárskym rastom, ktorý sa blížil alebo presahoval potenciálnu hodnotu, dostali kratšiu lehotu.

Zlepšená spolupráca na úrovni EÚ umožnila pri stanovovaní lehôt zohľadniť stratégie fiškálnej konsolidácie existujúce na štátnej úrovni za predpokladu, že tieto stratégie sú v plnej miere v súlade s pravidlami PSHR.

... a zároveň sa odporúčalo podstatné štrukturálne úsilie

Zohľadňovanie hospodárskych okolností neviedlo, napriek obavám niektorých strán v čase reformy, k prijímaniu miernejších rozhodnutí a odporúčaní. Fiškálne úpravy, ktoré Rada požadovala od členských štátov v postupoch riešenia nadmerných schodkov v rámci revidovaného PSHR, boli podstatne rozsiahlejšie ako odporúčania vyjadrené v minulosti na jednej strane aj ako meradlá ročného fiškálneho úsilia vo výške aspoň 0,5 percent HDP v štrukturálnych údajoch na strane druhej. Okrem toho odporúčané štrukturálne fiškálne úsilia vylučujú jednorazové opatrenia alebo opatrenia s dočasnými účinkami na rozpočtové saldo. Tým sa umožňuje zamerať sa na opatrenia, ktoré prispievajú k zdravému stavu verejných financií a rozpočtovej udržateľnosti z dlhodobého hľadiska a zabezpečuje nápravu nadmerných schodkov trvalým spôsobom.

Fiškálne ciele členských štátov v postupoch riešenia nadmerných schodkov sú vo veľkej miere v súlade s požiadavkami, ktoré vyjadrila Rada vo svojich odporúčaniach, z čoho vyplýva, že nový pakt účinnejšie ovplyvňuje plány a rozhodnutia rozpočtovej politiky. Počas nasledujúcich rokov budeme môcť lepšie prehodnotiť, či sa táto skutočnosť efektívne prenáša do konkrétnych opatrení. Komisia je v prípade, že členské štáty nesplnia odporúčania Rady, pripravená podniknúť potrebné kroky, aby podnietila efektívne opatrenia.

Zvýšená pozornosť úrovniam a vývojom zadlženosti

V kontexte postupov riešenia nadmerných schodkov sa venovala vyššia pozornosť vývojom zadlženosti. Predmetom hodnotenia bola skutočnosť, či sa úrovne zadlženia presahujúce 60 percent HDP znižovali dostatočne rýchlym spôsobom a či sa približovali k referenčnej hodnote primeraným tempom. Bližšie sa monitorovali operácie so záporným vplyvom na úrovne zadlženosti vrátane vývoja vnútornej dynamiky dlhu.

Lepší hospodársky dialóg medzi Komisiou, Radou a členskými štátmi

Rada počas rokovaní o revidovanom PSHR v marci 2005 zdôraznila význam lepšej spolupráce medzi Komisiou, Radou a členskými štátmi, aby sa posilnila štátna kontrola uplatňovania pravidiel PSHR.

Skúsenosti s revidovaným PSHR ukázali, že vďaka zavedeniu väčšieho priestoru pre hospodárske hodnotenie v procese fiškálneho dohľadu reforma stimulovala dialóg konštruktívnej a transparentnej hospodárskej politiky na úrovni EÚ v prípadoch jednotlivých krajín. Týmto sa posilnila vzájomná podpora a tlak, ktoré spolu so zlepšeným osvojením odporúčaní Rady zo strany príslušných členských štátov prispeli k hladkému a efektívnemu uplatňovaniu paktu. Toto zbližovanie postojov medzi Komisiou a Radou pri hodnotení aktualizácií Programu stability a konvergencie 2005 a pri prijímaní odporúčaní a rozhodnutí v rámci postupov riešenia nadmerných schodkov od prijatia reformy PSHR je potrebné vidieť v tejto súvislosti.

(ii) Niektoré obavy v oblasti zavádzania preventívnej časti paktu

Na základe minulých skúseností opakovaných zlyhaní v oblasti dosahovania strednodobých rozpočtových cieľov, reforma PSHR 2005 zaviedla niekoľko zmien, ktoré posilňujú preventívne opatrenia paktu prostredníctvom rozšírenia jeho základu.

Jedna skutočnosť, ktorá sa v pôvodnom Pakte stability a hospodárskeho rastu kritizovala, bola tá, že jednotné strednodobé ciele spočívajúce v dodržiavaní rovnovážneho stavu alebo rozpočtového prebytku v niektorých krajinách spôsobili vysoký nominálny rast a neprimeraný stav politík. Revidovaný PSHR už nevyžaduje od členských štátov zameriavať sa na jednotný takmer vyrovnaný stav rozpočtu v strednodobom hľadisku. Pre každý členský štát sú preto stanovené rozdielne strednodobé ciele, ktoré zohľadňujú hospodárske a rozpočtové okolnosti jednotlivých krajín, ktorých cieľom je vytvoriť dostatočné bezpečnostné rozpätie vzhľadom na 3 percentnú referenčnú hodnotu HDP a zabezpečiť dosiahnutie a udržiavanie bezpečných úrovní zadlženia z dlhodobého hľadiska. Revidovaný PSHR tiež obsahuje niekoľko zdravých a jednoduchých zásad fiškálnej politiky pre členské štáty, ktoré ešte nedosiahli svoje strednodobé ciele a pre fiškálne správanie v cyklických vzostupoch. Najmä členské štáty v eurozóne alebo členské štáty začlenené do systému ERM-II by mali vykonávať ročné štrukturálne úpravy vo výške 0,5 percenta HDP ako meradlo. V priaznivých obdobiach by sa mali vykonávať vyššie úpravy.

Strednodobé rozpočtové ciele jednotlivých krajín odzrkadľujú hospodárske podstaty a národné stratégie...

V aktualizovaných Programoch stability a konvergencie z roku 2005 sa pre jednotlivé členské štáty stanovili rôzne strednodobé rozpočtové ciele. Strednodobé rozpočtové ciele krajín s relatívne vysokým rizikom fiškálnej udržateľnosti (vysoká zadlženosť, nízky potenciálny rast) sa týkali vyrovnaného stavu rozpočtu alebo malého prebytku. Členské štáty s nízkou zadlženosťou a vysokými vyhliadkami potenciálneho hospodárskeho rastu majú za cieľ dosiahnuť schodok do jedného percenta HDP, čím sa vytvorí priestor pre rozpočtové manévrovanie a zadlženosť sa zároveň stabilizuje na bezpečných hodnotách.

Je zaujímavé, že niektoré krajiny navrhli strednodobé ciele, ktoré sú ambicióznejšie ako ciele, ktoré prísne vyžaduje revidovaný PSHR. Táto skutočnosť vo väčšine prípadov umožnila dosiahnuť lepší súlad s cieľmi stanovenými v Európskom kontexte a v národnej stratégií pri zabezpečovaní udržateľnosti vládnych financií. Toto dokazuje skutočnosť, že ciele, ktoré lepšie odzrkadľujú hospodárske skutočnosti jednotlivých krajín v rozšírenej EÚ 25 členských štátov sa lepšie prijímajú ako základné kamene pre vytváranie fiškálnej politiky na národnej úrovni.

... ale plánované fiškálne úsilia na dosiahnutie cieľov nie sú vždy dostatočne ambiciózne a nespĺňajú očakávania 0,5 percentného meradla v roku 2006

Aktualizované Programy stability a konvergencie z roku 2005 potvrdili zámery tých členských štátov, ktoré ešte nedosiahli svoj strednodobý rozpočtový cieľ dosiahnuť pokrok v jeho plnení. Avšak s ohľadom na veľký rozdiel v niektorých prípadoch medzi súčasnou fiškálnou situáciou a nedávno dohodnutými strednodobými rozpočtovými cieľmi pre jednotlivé krajiny sa dalo očakávať rozsiahlejšie plánované konsolidačné úsilie.

Rozpočtové plány členský štátov, ktoré ešte nedosiahli strednodobý cieľ (ale nie v postupoch riešenia nadmerného schodku) pre roky 2007 a 2008 sú v súlade s meradlom štrukturálnych úprav vo výške 0,5 percenta HDP nového PSHR. Avšak plánované úpravy pre rok 2006 nespĺňajú 0,5 percentnú úpravu. Podľa predpovede z jari Komisie sa štrukturálny stav v EÚ v priemere nezlepší a pre niektoré členské štáty sa dokonca zhorší, čím sa fiškálna situácia stane expanzívnou a cyklickou. Na zníženie rozdielu medzi súčasným úsilím a požiadavkami stanovenými v PSHR je potrebné prísne uplatňovanie rozpočtu a v prípade potreby bude nutné prijať dodatočné konsolidačné opatrenia v roku 2006, spolu s ambicióznymi fiškálnymi plánmi politiky pre rok 2007.

Niektoré otázky v oblasti dôveryhodnosti strednodobých rozpočtových úprav, ktoré plánujú členské štáty, zostávajú napriek jasnému zlepšeniu situácie

Skúsenosti vyplývajúce z pôvodného PSHR ukázali, že na získanie dôveryhodnosti musia strednodobé rozpočtové plány vychádzať z realistických a opatrných makroekonomických predpokladov a musia byť sprevádzané trvalými opatreniami a štrukturálnymi reformami. Hodnotenie tohto bodu je tiež zmiešané.

Povzbudivým znakom posledného kola Programov stability a konvergencie je skutočnosť, že strednodobé rozpočtové vyhliadky sú takmer vo všetkých prípadoch založené na realistických makroekonomických prognózach. V tomto spočíva najvýraznejšie zlepšenie v porovnaní so skúsenosťami z predchádzajúcich rokov, keď boli rozpočtové predpoklady obyčajne založené na nadmerne optimistických makroekonomických predpokladoch. Ďalším pozitívnym vývojom je skutočnosť, že používanie jednorazových alebo dočasných opatrení v rámci strednodobého plánovania zaniklo. Tieto opatrenia predstavujú menej ako 0,1 percenta HDP EÚ v roku 2006 a v roku 2007 a 2008 sú zanedbateľné. V mnohých prípadoch nie sú opatrenia zdôrazňujúce plánovanú konsolidáciu dostatočne špecifikované. V niektorých programoch pramenia obavy z kombinácie fiškálnych úprav na konci obdobia s nedostatkom špecifikácie opatrení zdôrazňujúcich plánovanú konsolidáciu.

3. Budúce ÚLOHY

CELKOVÁ SKÚSENOSť z jedného roku s revidovaným PSHR dokazuje, že fiškálny rámec EÚ opäť získava na dôveryhodnosti. Reformou PSHR sa umožnilo rozšírenie hospodárskeho základu pravidiel, zvýšila sa zodpovednosť za uplatňovanie tohto rámca zo strany členských štátov a zlepšila hladkosť a spoluprácu v procese jeho uplatňovania. Tento vývoj oprávňuje optimistickejší pohľad na implementáciu paktu v budúcnosti. Avšak pri pohľade do budúcnosti je už zjavných niekoľko úloh.

(i) Zabezpečiť dodržiavanie ducha reformy počas priaznivých období

Rozpočtové výsledky za rok 2005 sú povzbudivé. Nominálny schodok v EÚ sa znížil na 2,3 percenta HDP z 2,6 percenta HDP v roku 2004. Štrukturálny stav sa zlepšil približne o ¾ percenta HDP, čo je najvýraznejšie zlepšenie od roku 1997. Výraznejšie zníženie rozpočtu oproti predpokladom bolo spôsobené najmä vyššími príjmami v porovnaní s predpokladom, ktoré sú v súlade s revidovanými pravidlami pridelené na znižovanie schodku, ale tiež vďaka posilnenej implementácii politiky.

Hospodárske ukazovatele a predpoklady potvrdzujú, že cyklické podmienky sa v EÚ naďalej zlepšujú. Na základe skúseností sa zdôraznil význam uplatňovania opatrných fiškálnych politík v priaznivých obdobiach s cieľom čeliť nahromadeným dlhom a zabezpečiť ich zníženie na udržateľné hodnoty. Z výsledkov analýz vyplýva, že cyklické fiškálne politiky sa v EÚ počas minulých desaťročí používali pomerne často a tohtoročná správa o verejných financiách v EMÚ dokazuje, že cyklické fiškálne politiky sa uplatňovali najmä v priaznivých obdobiach. Predchádzanie cyklickému stavu v priaznivých obdobiach v eurozóne je podstatnými bodom na ceste k viac udržateľným rozpočtovým stavom a pomôže tiež udržať kombináciu menových a fiškálnych politík, ktoré podporujú hospodársky rast a zamestnanosť. Rozpočtové plány, ktoré formulovali členské štáty na rok 2006 a nedávne hospodárske predpovede Komisie naznačujú, že súčasné uzdravenie sa ešte nevyužíva na zrýchlenie fiškálnej konsolidácie a verejná zadlženosť naberá jasne klesajúcu tendenciu. V roku 2006 by sa mali uskutočniť rozsiahlejšie fiškálne úpravy. Komisia bude zohrávať svoju úlohu pri podnecovaní silnejšej vzájomnej podpory a tlaku, ktoré sú potrebné na zabezpečenie prísnejšej implementácie rozpočtov 2006 a pri príprave ambicióznejších rozpočtov 2007.

(ii) Zvýšená pozornosť na udržateľnosť verejných financií

Napriek pokroku, ktorý bol zaznamenaný pri znižovaní všeobecného schodku verejných financií, sa pomer zadlženosti v EÚ zvýšil zo 62,4 percenta HDP v roku 2004 na 63,4 percenta HDP v roku 2005. V nasledujúcich rokoch sa očakáva, že kombinácia silnejšieho hospodárskeho rastu so stabilným primárnym prebytkom zvráti narastajúci trend pomeru zadlženia, ktorý sa zaznamenáva od roku 2003. Pomer zadlženia by mal v roku 2007 klesnúť na menej ako 63 percent HDP. V súvislosti s dlhodobými úlohami v oblasti rozpočtu, ktoré má väčšina členských štátov EÚ, je potrebné podstatne znížiť pomery zadlženosti v blízkej budúcnosti.

V súvislosti so starnúcou populáciou sa musí udržateľnosť verejných financií stať ústredným cieľom politík pre všetky členské štáty. V revidovaný PSHR sa preto právom zdôrazňujú otázky zadlženosti a udržateľnosti. Od prijatia reformy sa dosiahol podstatný pokrok v chápaní dynamiky vplyvov starnutia na rozpočet. Komisia a členské štáty sa v tejto súvislosti dohodli na vyčíslení dôsledkov pre verejné financie vyplývajúcich zo starnutia obyvateľstva.[2]

Z hľadiska budúcnosti je potrebné dosiahnuť ďalší pokrok na lepšiu integráciu dlhodobých a krátkodobých úloh fiškálnej politiky. Koncom roka 2006 Komisia vydá správu o možnostiach priameho zohľadnenia kritérií udržateľnosti pri stanovovaní strednodobých rozpočtových cieľov jednotlivých krajín. Niekoľko predbežných kritérií je uvedených v správe „Verejné financie v EMÚ – 2006“ s cieľom podnietiť rozhovory o alternatívnych prístupoch.

(iii) Zlepšené štatistické riadenie

Rada pri rokovaniach o reforme PSHR zastávala názor, že efektívna implementácia fiškálneho rámca vychádza v rozhodujúcej miere z kvality, spoľahlivosti a včasnosti harmonizovaných fiškálnych štatistík v súlade s Európskymi účtovnými štandardmi. Rada sa domnievala, že je potrebné posilniť prebiehajúcu prácu, ktorej cieľom je posilniť Európsky štatistický systém a znížiť jeho citlivosť s ohľadom na nesprávne vykazovanie výsledkov.

Počas posledných mesiacov viacero skutočností prispelo k zlepšeniu tejto situácie. Rada zmenila a doplnila nariadenie upravujúce prenos fiškálnych údajov zo strany členských štátov s cieľom zvýšiť prevádzkovú kapacitu Eurostatu v oblasti hodnotenia kvality vládnych štatistík a zlepšiť transparentnosť zhromažďovania údajov a postupu oznamovania.[3] Dňa 25. mája 2005 Komisia odporučila, aby členské štáty uznali Európsky štatistický kódex (European Statistics Code of Practice) ako spoločný súbor noriem pre štatistické orgány v EÚ a inštitucionálna štruktúra štatistických úradov členských štátov a Spoločenstva sa v súlade s tým posilnila. [4]

Prostredníctvom ďalšieho úsilia v tejto oblasti je potrebné dosiahnuť ďalší pokrok na zabezpečenie príslušných praktík, zdrojov a schopností na získavanie vysokokvalitných štatistík na vnútroštátnej a Európskej úrovni.

(iv) Lepšia koordinácia fiškálnej politiky a hospodárskeho rastu

Najlepší príspevok fiškálnej politiky k hospodárskemu rastu pochádza z jej úlohy vytvoriť zdravé a stabilné makroekonomické prostredie, čo je takisto uvedené v Integrovaných usmerneniach pre hospodársky rast a zamestnanosť. Napriek tomu je možné a potrebné skúmať ďalšie formy súčinnosti. Jednou z úloh je napríklad nájsť spôsob podnecovania implementácie reforiem, ktoré umožnia zároveň napredovať k udržateľným fiškálnym stavom a podporia vyhliadky hospodárskeho rastu. Možnosť, ktorú poskytla reforma PSHR a ktorá spočíva v zohľadnení podstatných štrukturálnych reforiem vo vymedzovaní úprav smerujúcich k strednodobým cieľom, je potrebné vnímať z tohto hľadiska. Preto je potrebné zlepšiť pochopenie a vyčísľovanie vplyvov štrukturálnych reforiem na hospodárstvo a rozpočet. Okrem toho je pri napredovaní k udržateľným fiškálnym stavom dôležité zameriavať rozpočty čoraz viac na priority podnecujúce hospodársky rast a zabezpečiť najlepšie využívanie príležitostí vytvorených znižovaním zadlženia. Strednodobé fiškálne pravidlá môžu znamenať v tomto ohľade významný prínos a pravidlá, ktoré v mnohých členských štátoch už existujú, môžu byť užitočnými príkladmi pre ostatných.

S cieľom podnecovať stabilnú a udržateľnú mieru hospodárskeho rastu v krajinách EÚ a najmä v tých členských štátoch, ktoré sú v procese nominálnej konvergencie, je potrebné venovať zvýšenú pozornosť dôsledkom fiškálnej politiky na makroekonomický vývoj. Hodnotenie fiškálnej politiky v kontexte preventívnych opatrení PSHR by malo viac zohľadňovať celkovú hospodársku situáciu príslušnej krajiny. Zvláštnu pozornosť je možné venovať vývoju vonkajších nevyrovnaných stavov, inflácii a konkurencieschopnosti.

(v) Podporovanie fiškálnych pravidiel a inštitúcií na národnej úrovni

Pri dohode od reforme PSHR sa zdôraznila skutočnosť, že štátne fiškálne pravidlá a inštitúcie môžu zohrávať významnejšiu úlohu v dohľade nad domácim rozpočtom. Skúsenosti v mnohých krajinách EÚ ukázali, že dobre pripravené fiškálne pravidlá a inštitúcie podporujú dosahovanie udržateľných rozpočtových stavov a prispievajú k prevencií cyklických politík v priaznivých obdobiach. Komisia privítala vyhlásenie Ministrov financií v súvislosti s reformou PSHR o význame vývoja primeraných fiškálnych pravidiel a inštitúcií na vnútroštátnej úrovni.

S cieľom stimulovať diskusiu o vplyve inštitucionálnej architektúry na rozpočtové výsledky správa „Verejné financie v EMÚ – 2006“ obsahuje analytické štúdie, ktoré dokazujú skutočnosť, že členské štáty spoliehajúce sa na numerické fiškálne pravidlá majú tendenciu mať nižšie schodky a menej cyklické fiškálne politiky. V tejto správe sa zároveň uvádza, že prítomnosť štátnych inštitúcií zodpovedných za poskytovanie nezávislých analýz a odporúčaní v oblasti fiškálnej politiky a vyjadrovaní nezávislých dôveryhodných hospodárskych predpovedí má kladný vplyv na rozpočtové výsledky. V správe sa hodnotia skúsenosti jednotlivých krajín a uvádzajú požadované charakteristiky fiškálnych pravidiel a inštitúcií. Je potrebné naďalej pracovať na rozširovaní najlepších postupov.

Istý pokrok by sa dal dosiahnuť aj posilnením prepojenia medzi postupmi štátneho rozpočtu a rámcom EÚ. Týmto by sa umožnilo lepšie zohľadnenie rozhovorov na úrovni EÚ pri príprave štátnych rozpočtov. Zintenzívnenie rozhovorov na úrovni EÚ pred prípravou návrhov rozpočtov na nasledujúci rok v členských štátoch by malo kladný vplyv na kontrolu koordinácie politiky EÚ zo strany členských štátov. Tým by sa takisto umožnilo, aby štátne parlamenty mali lepšiu účasť na fiškálnom dohľade EÚ a na procese koordinácie.

[1] Nariadenie Rady 1055/05 a 1056/05, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady 1466/97 a 1467/97 bolo prijaté 7. júla 2005.

[2] Dlhodobé rozpočtové plány sa aktualizujú na základe spoločne uznávaných predpokladov a metód pre široký rozsah rozpočtových položiek (dôchodky, zdravotná starostlivosť, dlhodobá starostlivosť, vzdelávanie a podpora v nezamestnanosti).

[3] Nariadenie Rady (ES) č. 2103/2005 (Ú. v. EÚ L 337, 22.12.2005), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 3605/93 (Ú. v. ES L 332, 31.12.1993).

[4] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade a odporúčanie v oblasti nezávislosti, bezúhonnosti a zodpovednosti štatistických orgánov členských štátov a Spoločenstva (KOM (2005)217).