52006DC0249

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 24.5.2006

KOM(2006) 249 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Podpora dôstojnej práce pre všetkých Prínos Únie k implementácii programu dôstojnej práce vo svete

{SEK(2006) 643}

1. ÚVOD

V septembri 2005 summit Organizácie spojených národov, týkajúci sa monitorovania Deklarácie tisícročia, potvrdil potrebu spravodlivej globalizácie. Produktívne zamestnanie a dôstojná práca pre všetkých boli zaradené medzi ciele vnútroštátnych a národných politík. Týmto sa podčiarkla kľúčová úloha zamestnanosti a kvality pracovných miest v boji proti chudobe a za podporu rozvoja: napriek niektorým zlepšeniam polovica pracovníkov na svete má nižší príjem ako 2 doláre na deň a polovica svetovej populácie nemá žiadnu sociálnu ochranu[1].

Pred summitom Komisia, Rada a Európsky parlament vyzývali na posilnenie sociálnej dimenzie globalizácie a na podporu dôstojnej práce pre všetkých v súlade so stratégiou Medzinárodnej organizácie práce (MOP) v tejto oblasti[2].

Podpora dôstojnej práce je v centre politického programu MOP od roku 2000: MOP prostredníctvom svojho programu dôstojnej práce navrhuje „poskytnúť všetkým mužom a ženám skutočné príležitosti na získanie dôstojnej a produktívnej práce v podmienkach slobody, spravodlivosti, bezpečnosti a ľudskej dôstojnosti“. Tento program dôstojnej práce schválili vlády a sociálni partneri v rámci MOP a predstavuje súbor univerzálnych usmernení, ktoré nie sú spojené s konkrétnym modelom rozvoja. Bol prevzatý v roku 2004 v odporúčaniach Svetovej komisie pre sociálnu dimenziu globalizácie.

Program dôstojnej práce sa zakladá na integrovanom prístupe, ktorý zahŕňa produktívne a slobodne zvolené zamestnanie, právo na prácu, na sociálnu ochranu, sociálny dialóg a zohľadnenie rodovej dimenzie[3]. Zahŕňa teda „základné sociálne práva“, ktoré predstavujú minimálny súbor sociálnych práv, stanoveným medzinárodným spoločenstvom, ktorých implementáciu Únia už podporuje. Ale je ešte ambicióznejší: jeho zámerom nie je zabezpečiť len minimálne práva, ale orientovať rozvoj okolo hodnôt a zásad činnosti a správy vecí verejných, ktoré združujú hospodársku konkurencieschopnosť a sociálnu spravodlivosť.

Kombinovať takto hospodársku konkurencieschopnosť a sociálnu spravodlivosť je v centre európskeho modelu rozvoja. Aktívne prispievanie k podpore dôstojnej práce je neoddeliteľnou súčasťou Európskej sociálnej agendy a úsilia EÚ na podporu svojich hodnôt a delenia sa o svoje skúsenosti a model hospodárskeho a sociálneho integrovaného rozvoja[4].

Tým, že sa Komisia zapája do podpory programu dôstojnej práce pre všetkých, plne zohľadňuje osobitosti a rozmanitosť hospodárskych a sociálnych situácií vo svete. Uznáva dôležitosť postupného strategického prístupu, ktorý uľahčuje jeho prijatie partnermi a ktorý odzrkadľuje kontext a priority na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

V tomto oznámení Komisia navrhuje také usmernenia, aby sa politikami a akciami EÚ ešte viac prispievalo k podpore programu dôstojnej práce. Tieto usmernenia vyžadujú posilnenie spolupráce medzi európskymi inštitúciami, členskými štátmi a všetkými príslušnými účastníkmi.

Implementácia programu dôstojnej práce bude ústrednou témou segmentu na vysokej úrovni Hospodárskej a sociálnej rady OSN, ktorý sa uskutoční v júli 2006. Práce na programe dôstojnej práce budú teda pokračovať na medzinárodnej úrovni a Komisia sa na nich chce plne zúčastniť.

2. Faktor rozvoja, správy veci verejných a výkonnosti

Globalizácia a technologické a demografické zmeny vedú k značnej zmene organizácie výroby a poskytovania služieb na svetovej úrovni, ako aj štruktúry a rozdelenia pracovných miest. Tento vývoj umožnil väčšiemu množstvu krajín a sociálnych skupín ťažiť z výhod medzinárodného obchodu a dáva každému príležitosti a perspektívy získať dôstojnú prácu.

Hospodársky rast sa však nemusí prejaviť vytváraním nových pracovných miest a zlepšením už existujúcich, čím by sa znížila chudoba. V mnohých rozvojových krajinách prevláda neformálny sektor a pracovné miesta nízkej kvality a pretrváva dualita na trhu práce, najmä tam, kde väčšina obyvateľstva závisí od samozásobiteľského poľnohospodárstva. Ženy a najmä mladí ľudia sa koncentrujú v tieňovom hospodárstve a majú zlé vyhliadky pokiaľ ide o príjmy, odbornú prípravu a sociálnu ochranu.

Dokonca aj vo formálnom sektore nedostatky v službách zamestnanosti, v riadení trhu práce a v systémoch sociálnej ochrany znižujú schopnosť vyrovnať sa so zmenami.

V rozvíjajúcich sa krajinách rast nestačí na zníženie chudoby veľkej časti obyvateľstva. Rast a produktivita nevedú vždy k zvyšovaniu platov. Počet pracovných miest nízkej kvality a podiel tieňového hospodárstva sú stále vysoké. Vo všetkých týchto krajinách, ale v menšej miere aj v priemyselných krajinách, sa na pracovníkov v tieňovom hospodárstve nevzťahuje pracovné právo a sociálna ochrana.

Podpora dôstojnej práce si vyžaduje konzistentný a globálny prístup. Je určite potrebné odstrániť najväčšie nedostatky v oblasti základných sociálnych práv, ako je práca detí. Ale je potrebné zmeniť aj a najmä logiku rozvoja. Skúsenosti ukazujú, že zrušenie detskej práce si vyžaduje opatrenia na trhu práce, sociálny dialóg a sociálnu ochranu (napríklad príspevky, ktoré odrádzajú od práce detí, alebo ju robia zbytočnou, a ktoré podporujú vzdelávanie).

Na zníženie chudoby nestačí poskytnúť prostriedky na živobytie alebo čakať na výsledky rastu a príchodu medzinárodných podnikov. Je potrebné vytvoriť prostredie vhodné pre domáce a zahraničné investície, vďaka ktorým vzniknú pracovné miesta; zlepšiť správu vecí verejných, a to aj prostredníctvom sociálneho dialógu; identifikovať nedostatky v oblasti dôstojnej práce; vypracovať právny a regulačný rámec, ktorý chráni pracovníkov a zabezpečuje rovnosť mužov a žien; zaviesť spoľahlivé systémy sociálnej ochrany, celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy; zabezpečiť podnikom právnu istotu; znížiť korupciu a stanoviť spravodlivé pravidlá hospodárskej súťaže. Podporovať takto dôstojnú prácu požadujú aj spoločnosti, pretože si myslia, že zodpovednosť nespočíva iba na zamestnávateľoch a že aj verejné orgány musia prevziať na seba zodpovednosť[5].

Podpora dôstojnej práce, pri ktorej sa kladie dôraz na zamestnanosť, kvalitné pracovné miesta a vhodné sociálne politiky, je jedným z faktorov sociálnej spravodlivosti a súdržnosti, ale aj hospodárskej výkonnosti.

Prijatie cieľov sociálneho charakteru sa nemôže v žiadnom prípade využiť na ochranárske účely. Cieľom je všeobecný sociálny pokrok a jeho spravodlivé rozdelenie v prospech všetkých.

3. Záväzky a usmernenia pre politiky EÚ

EÚ sa aktívne zapája do implementácie Deklarácie tisícročia. Prispieva k rastu a trvalo udržateľnému rozvoju na celom svete, najmä prostredníctvom svojej obchodnej politiky a opatrení v oblasti rozvoja a vonkajšej pomoci. Podporuje všetky krajiny sveta v ratifikácii a účinnom uplatňovaní dohovorov o základných sociálnych právach[6].

Môže osobitne prispieť k podpore dôstojnej práce tým, že sa podelí o svoje skúsenosti a odborné znalosti s medzinárodnými organizáciami a rozvíjaním sociálneho dialógu s tretími krajinami a regiónmi. Komisia už v tomto ohľade začala konkrétne iniciatívy, napríklad posilnila svoju spoluprácu s MOP, implementovala systém všeobecných preferencií v obchodnej oblasti, vypracovala európsky konsenzus o rozvoji a začala dialógy o zamestnanosti s ázijskými alebo latinskoamerickými krajinami.

3.1. Dôstojná práca: záväzok pre Úniu

EÚ vypracovala počas svojej histórie model hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý, odhliadnuc od rozdielov medzi jednotlivými štátmi, sa zakladá na spoločných hodnotách a zásadách, najmä na cieli spoločne podporovať hospodársky a sociálny pokrok, stanovenom v Zmluve.

Acquis communautaire v oblasti zamestnanosti, sociálnej politiky a rovnakých príležitostí v mnohom presahuje medzinárodné normy a opatrenia, o ktoré sa opiera pojem dôstojná práca, a integruje ich hlavné zásady. Normy MOP slúžia ako základ pre mnohé politiky, právne predpisy a kolektívne zmluvy v členských štátoch a na európskej úrovni. Okrem toho normy a opatrenia MOP doplňujú acquis communautaire v oblastiach, na ktoré sa nevzťahujú, alebo vzťahujú len čiastočne, právne predpisy a politiky Spoločenstva, ako sú napríklad riadenie a inšpekcia práce, sloboda združovať sa, kolektívne vyjednávanie a minimálne normy v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Členské štáty už ratifikovali veľké množstvo dohovorov MOP, ktoré sa týkajú najmä základných sociálnych práv, inšpekcie práce, riadenia práce, zamestnania, sociálneho zabezpečenia a platov[7]. Mnohé z nich začali ratifikáciu novších dohovorov (bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, pracovné podmienky). Najnovší konsolidovaný dohovor MOP o práci na mori (2006) je dôležitý pre európsky sociálny dialóg a budúce normatívne činnosti Spoločenstva a členských štátov.

Je dôležité, aby členské štáty pokračovali v procese ratifikácie a uplatňovania dohovorov, najmä tých, ktoré už boli aktualizované. Komisia bude tento proces podporovať a uľahčovať v prípade potreby tým, že bude zohľadňovať príslušné právomoci a politiky Spoločenstva.

Okrem cieľov programu dôstojnej práce poskytujú Lisabonská stratégia a Európska sociálna agenda omnoho širší politický rámec na dôraznú akciu v prospech zamestnanosti, rovnakých príležitostí a sociálnej súdržnosti.

3.2. Lepšie poznanie v záujme lepšieho presvedčovania a mobilizácie

Komisia bude spolupracovať s MOP, OSN a ďalšími organizáciami s cieľom prehĺbiť problematiku dôstojnej práce, zlepšiť kapacity partnerských krajín a rozvíjať príslušné ukazovatele. Predmetom spolupráce bude:

- identifikovať osvedčené postupy a úspechy v danej oblasti;

- prehĺbiť analýzy týkajúce sa dôstojnej práce a ich interakcie s ostatnými politikami;

- vyvinúť metodiky na zisťovanie účinkov liberalizácie obchodu a účinkov systémov výroby a distribúcie na svetovej úrovni, vrátane slobodných výrobných pásiem, na dôstojnú prácu; rozšíriť prebiehajúci pilotný projekt vedený v spolupráci s MOP s cieľom zistiť vplyv obchodu na dôstojnú prácu;

- prehĺbiť analýzy o vplyve obchodu na trvalo udržateľný rozvoj;

- zlepšiť väzbu medzi analýzami, operatívnymi opatreniami a plánovaním vonkajšej pomoci; podporovať diagnostické postupy spoločné s partnerskými krajinami a regiónmi, aby sa uľahčil výber priorít a zmobilizovala vonkajšia pomoc.

V tejto súvislosti je mobilizácia výskumnej politiky EÚ dôležitá pre šírenie vedomostí, ako aj pre sociálny a hospodársky rozvoj.

Komisia podporuje ratifikáciu a uplatňovanie dohovorov o základných sociálnych právach, ako aj implementáciu vnútroštátnych programov pre dôstojnú prácu, ako to bolo dohodnuté v rámci MOP, alebo rovnocenného plánu postupu, najmä v prípade vnútroštátnych stratégií rozvoja. Komisia bude spolupracovať s MOP, OSN a ďalšími medzinárodnými organizáciami na zlepšení analýz a rozvoja ukazovateľov vzťahujúcich sa na implementáciu programu dôstojnej práce.

Komisia bude vo svojich delegáciách v tretích krajinách robiť školenia a poskytovať informácie o dôstojnej práci a bude takisto organizovať semináre na regionálnej úrovni s cieľom posilniť kapacitu zúčastnených strán.

3.3. Väčšie zapojenie vonkajších politík EÚ

Rozšírenie

V súvislosti s perspektívou pristúpenia musia kandidátske krajiny prevziať celé acquis communautaire. Predvstupová stratégia, ktorá toto prevzatie acquis communautaire sprevádza, priamo prispieva k podpore programu dôstojnej práce v kandidátskych krajinách. Je potrebné zdôrazniť dôležitosť tohto programu pre kandidátske krajiny vzhľadom na záväzok EÚ v oblasti dôstojnej práce a komplementárnosť niektorých dohovorov a stratégií MOP s acquis communautaire. V tejto súvislosti bude Komisia podporovať najmä iniciatívy, ktoré sa týkajú:

- podpory slobody združovať sa a slobody kolektívneho vyjednávania v záujmu posilnenia schopností účastníkov v oblasti samostatného sociálneho dialógu;

- posilnenia riadenia práce, inšpekcie práce a riadiacich štruktúr sociálnej ochrany;

- rozvoja stratégií prevencie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Susedská politika, regionálne a dvojstranné vzťahy

Susedstvo

Program dôstojnej práce je takisto dôležitý pre krajiny, ktorých sa týka európska susedská politika a ktoré začali proces postupného zbližovania s Úniou, hoci nemajú rovnaké povinnosti, pokiaľ ide o prevzatie acquis communautaire. Susedská politika prispeje k podpore dôstojnej práce prostredníctvom:

- uskutočnenia konkrétnych záväzkov týkajúcich sa základných sociálnych práv, zamestnanosti, sociálnych záležitostí a rovnakých príležitostí, ktoré sú obsiahnuté v akčných plánoch, na ktorých sa dohodla EÚ a príslušné krajiny;

- pravidelného politického dialógu o týchto otázkach v rámci inštitucionálnych štruktúr vytvorených na základe dohôd o partnerstve a spolupráci a dohôd o pridružení;

- implementácie päťročného pracovného plánu schváleného v rámci barcelonského procesu v novembri 2005, ktorého cieľom je najmä posilniť systém sociálnej ochrany v krajinách južného Stredomoria;

- jej zohľadnenia v strategických dokumentoch pre jednotlivé krajiny a regióny, tematického plánovania a iných nástrojov spolupráce; prípadnej účasti príslušných krajín na niektorých programoch a na spolupráci s agentúrami Spoločenstva v súlade s podmienkami, ktoré treba určiť.

Regionálne a dvojstranné vzťahy

Komisia nedávno prehodnotila svoje strategické vzťahy s Latinskou Amerikou, Karibikom a Afrikou. Prvky týkajúce sa dôstojnej práce zahrnula do svojich návrhov a bude ich aktívne implementovať.

Komisia prehĺbi spoluprácu s Latinskou Amerikou a Karibikom v oblasti sociálnej súdržnosti. Vypracovala pracovné programy s Čile a Andským spoločenstvom a pripravuje ďalšiu dvojstrannú spoluprácu, najmä s Brazíliou a Mexikom. Bude podporovať spoluprácu všetkých latinskoamerických krajín v týchto otázkach.

Komisia bude spolupracovať s Africkou úniou, pokiaľ ide o sociálnu dimenziu regionálnej integrácie a dôstojnú prácu, a bilaterálne s Južnou Afrikou. Zohľadní dôstojnú prácu v súvislosti s Dohodou z Cotonou a v regionálnych stratégiách (Afrika, Karibik, Tichomorie).

Komisia zahrnie tieto otázky aj do politických dialógov s ázijskými krajinami. V roku 2005 začala dialóg s Čínou v oblastiach, ako sú zamestnanosť, pracovné právo, sociálny dialóg, sociálna ochrana a sociálna súdržnosť. Začala takisto spoluprácu v oblasti zamestnanosti s Indiou a s ASEM na implementácii dôstojnej práce na celom svete.

Komisia bude podporovať sociálny dialóg v rámci procesov regionálnej integrácie mimo Európy, ktorým poskytuje pomoc.

Rozvojová spolupráca

Európsky konsenzus o rozvojovej politike EÚ z 20.12.2005 je základným dokumentom, ktorý prvýkrát mobilizuje európske inštitúcie a členské štáty, aby zlepšili koordináciu, súdržnosť a komplementárnosť svojich akcií. Sociálna súdržnosť a zamestnanosť sa v ňom považujú za akčnú oblasť Spoločenstva a v konsenze sa uvádza, že Spoločenstvo a členské štáty budú podporovať dôstojnú prácu pre všetkých.

V rámci tematického plánovania a plánovania podľa krajín a regiónov bude Komisia podporovať tieto akcie:

- začlenenie dôstojnej práce do vnútroštátnych a regionálnych rozvojových stratégií a stratégií na zníženie chudoby;

- jej postupné zohľadňovanie v opatreniach rozpočtovej podpory;

- zlepšovanie kapacity príslušných úradov a organizácií občianskej spoločnosti;

- rozvoj malých a stredných podnikov;

- zapojenie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti do rozvojových stratégií a stratégií na zníženie chudoby;

- posilnenie vonkajšej pomoci na sociálne úpravy v tretích krajinách a regiónoch, ktoré liberalizujú obchod;

- podpora politickej súdržnosti a spolupráce s príslušnými medzinárodnými a regionálnymi organizáciami.

Nariadením (ES) č. 2110/2005 sa ukladá subjektom, ktoré uzatvorili zmluvy financované z podpory Spoločenstva, dodržiavanie základných sociálnych práv. Komisia zamýšľa rozšíriť toto ustanovenie na zmluvy financované z Európskeho rozvojového fondu. Komisia vyzýva členské štáty a ostatných darcov na uplatnenie rovnakého prístupu.

V prílohe II sú uvedené príklady akcií na podporu dôstojnej práce, ktoré môžu byť rozvinuté v rámci plánovania vonkajšej pomoci s prihliadnutím na situáciu a potreby príslušných krajín.

Obchod, faktor trvalo udržateľného rozvoja

Liberalizácia obchodu by mala prispieť k cieľom, ako sú väčší rast, plná zamestnanosť, zníženie chudoby a podpora dôstojnej práce.

V obchodnej politike Spoločenstva je uprednostňovaným nástrojom na podporu základných sociálnych práv nový systém všeobecných preferencií (SVP) a jeho osobitný stimulátor na podporu trvalo udržateľného rozvoja a riadnu správu veci verejných, SVP + (2006 – 2008).

Nový SVP už mal významný vplyv, napríklad na urýchlenie procesu ratifikácie dohovorov MOP o základných sociálnych právach.

Komisia využije svoj obchodný vplyv na podporu sociálnych noriem a dôstojnej práce vo svojich iniciatívach v oblasti dvojstranných alebo viacstranných obchodných rokovaní. Chce predovšetkým:

- zlepšiť prepojenie medzi SVP a SVP + a vonkajšou pomocou Spoločenstva;

- zohľadňovať sociálnu dimenziu a dôstojnú prácu a odporúčania vyplývajúce zo štúdií o hodnotení trvalo udržateľného vplyvu (SIA) počas dvojstranných obchodných rokovaní a rokovaní na regionálnej úrovni (vrátane dohôd o hospodárskom partnerstve s krajinami AKT, Mercosurom, Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive, MED, Strednou Amerikou);

- mobilizovať politiky a nástroje EÚ ako vonkajšiu pomoc na podporu dôstojnej práce v súvislosti s režimom otvoreného obchodu;

- pokračovať v prístupe založenom na interakcii medzi obchodom, sociálnymi právami a zamestnanosťou, predstavenom v roku 2004 v oznámeniach pre kontrolný mechanizmus obchodnej politiky; a podporovať ho v ostatných krajinách, ktoré sú členmi WTO;

- podporovať spoluprácu medzi WTO, UNCTAD, MOP a ďalšími príslušnými organizáciami.

3.4. Podpora správy veci verejných na medzinárodnej a viacstrannej úrovni

Posilnenie správy vecí verejných na medzinárodnej a viacstrannej úrovni je nevyhnutné pre podporu sociálnej dimenzie globalizácie a prijatie programu dôstojnej práce partnermi.

Hospodárska a sociálna spolupráca

Komisia podporuje dialógy, ktoré sa nedávno začali medzi medzinárodnými finančnými inštitúciami (MFI), MOP, OSN a WTO, týkajúce sa vzájomného doplňovania a súdržnosti ich politík a vzájomnej závislosti medzi hospodárskym rastom, investíciami, obchodom a dôstojnou prácou. Vyzýva tieto organizácie a štáty G8, aby prispeli k podpore dôstojnej práce pri vypracovaní a implementácii svojich politík, stratégií a nástrojov.

Zintenzívni spoluprácu s MOP.

Komisia sa zapojí do prác OSN, ktoré sa týkajú implementácie záverov summitu z roku 2005 o produktívnom zamestnaní a dôstojnej práci, a najmä do prác segmentu na vysokej úrovni Hospodárskej a sociálnej rady OSN v júli 2006.

Lepšie riadenie hospodárskej migrácie

Riadenie migrácie si vyžaduje spoluprácu medzi krajinami a regiónmi pôvodu, tranzitnými alebo cieľovými krajinami a regiónmi a s medzinárodnými organizáciami (MOP, IOM, OSN).

Komisia prijala v roku 2005 akčný plán v oblasti legálnej hospodárskej migrácie. Podporuje vyvinuté úsilie na dosiahnutie konzistentného prístupu k medzinárodnej migrácii, ako je správa svetovej komisie o medzinárodnej migrácii (2005) a akčný plán MOP pre migrujúcich pracovníkov (2004). Prispieva k príprave dialógu na vysokej úrovni OSN o migrácii a rozvoji (2006).

Ak má migračná politika EÚ prispieť k rozvoju, je potrebné uľahčiť zasielanie finančných prostriedkov do krajín pôvodu a ich prínos k rozvoju týchto krajín, mobilizovať diaspóry, podporovať okružnú migráciu, zmierniť negatívne dôsledky „úniku mozgov“ a obmedzovať zodpovedným spôsobom prijímanie pracovníkov, ktoré sa uskutočňuje na úkor rozvoja odvetví, ktoré majú nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, najmä zdravotníckeho personálu[8].

Okrem toho je potrebné pomáhať orgánom príslušných krajín lepšie riadiť migračné toky, chrániť prisťahovalcov pred vykorisťovaním a lepšie zachádzať s prisťahovalcami, ktorí majú bydlisko na ich území. Boj proti nelegálnej imigrácii a obchodu s ľuďmi je súčasťou tohto úsilia.

Komisia takisto poskytuje vnútroštátnym a regionálnym orgánom svoje dlhodobé skúsenosti pokiaľ ide o voľný pohyb pracovníkov a podporu práv, podporu imigračnej politiky a začleňovanie prisťahovalcov.

3.5. Práca s občiansku spoločnosťou a podnikmi

Sociálni partneri, sociálny dialóg a partnerstvá

Komisia bude podporovať:

- posilňovanie technických kapacít sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti;

- rozvoj inštitúcií, mechanizmov a postupov, ktoré uľahčujú a posilňujú proces sociálneho dialógu na dvojstrannej a trojstrannej úrovni;

- lepšie zapojenie sociálnych partnerov a iných účastníkov občianskej spoločnosti do svetovej správy vecí verejných (WTO, MFI) podľa konzultatívneho modelu OECD;

- uzatváranie nadnárodných kolektívnych dohôd a svetových rámcových dohôd.

Sociálna zodpovednosť podnikov (SZP):

Komisia uznáva dôležitú úlohu SZP, ktorá dopĺňa právne predpisy, kolektívne vyjednávanie a kontrolu pracovných podmienok. Domnieva sa, že kódexy správania a iné nástroje SZP sa musia opierať o nástroje schválené na medzinárodnej úrovni (OECD, MOP).

Komisia bude naďalej podporovať sociálnu zodpovednosť podnikov. Vyzýva podniky, Európsku alianciu pre sociálnu zodpovednosť podnikov[9] a iné zainteresované strany, aby vyvíjali iniciatívy s cieľom prispieť k podpore dôstojnej práce pre všetkých.

4. ZÁVERY

Podpora dôstojnej práce je súčasťou úsilia EÚ o podporu a delenie sa o svoje hodnoty a skúsenosti.

EÚ a členské štáty prispeli k potvrdeniu tohto cieľa v záveroch summitu Organizácie spojených národov v roku 2005.

Komisia chce rozhodne prispieť k implementácii tohto cieľa v úzkej spolupráci s príslušnými účastníkmi, krajinami, partnerskými regiónmi a medzinárodnými a regionálnymi organizáciami. Vyzýva ostatné inštitúcie EÚ, členské štáty, sociálnych partnerov a všetkých účastníkov na spoluprácu pri podpore dôstojnej práce pre všetkých vo svete.

Na tento účel zmobilizuje svoje vonkajšie politiky, svoju rozvojovú pomoc a obchodnú politiku. Vyzýva nielen na rešpektovanie základných sociálnych práv, ale aj na implementáciu ambicióznych programov podpory dôstojnej práce v každej krajine. Bude spolupracovať s medzinárodnými organizáciami pri vytváraní ukazovateľov na monitorovanie vyvinutého úsilia.

Komisia vypracuje do leta 2008 monitorovaciu správu v súvislosti s týmto oznámením.

[1] Svetové trendy v zamestnanosti, 2006, MOP; Správa Svetovej komisie pre sociálnu dimenziu globalizácie, 2004, MOP.

[2] KOM(2004) 383; závery Rady o sociálnej dimenzii globalizácie, 3.3.2005, dok. 6286/05; správa EP, A 6-0308/2005, 15.11.2005; stanovisko EHSV z 9.3.2005 a Výboru regiónov z 23.2.2005; závery Európskej rady z decembra 2004 a júna 2005.

[3] Pokiaľ ide o hlavné referenčné dokumenty týkajúce sa dôstojnej práce, pozri prílohy I a III.

[4] Európske hodnoty v globalizovanom svete, KOM(2005) 525.

[5] Dôstojná práca: ako dosiahnuť jej zavedenie do praxe; stanovisko zamestnávateľov, 2002, IOE (Medzinárodná organizácia zamestnávateľov).

[6] KOM(2001) 416; závery Rady z 21.7.2003 a z 3.3.2005; správy EP, júl 2003 a november 2005.

[7] http://www.ilo.org/ilolex/french/newratframeF.htm

[8] Oznámenie Komisie „Súvislosti medzi migráciou a rozvojom: Niekoľko konkrétnych smerov“, KOM(2005) 390, 1.9.2005.

[9] Pozri KOM(2006) 136.