52006DC0129

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 20.3.2006

KOM(2006) 129 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Preklenutie širokopásmových rozdielov {SEK(2006) 354}{SEK(2006) 355}

OBSAH

1. Úvod 3

2. Prečo je širokopásmové pripojenie dôležité 4

3. Širokopásmové rozdiely: geografické rozdelenie 5

3.1. Veľkosť rozdielov 5

3.2. Nové členské štáty 6

3.3. Technologické riešenia 6

4. Súčasná odozva 7

4.1. Politický proces 7

4.2. Zmysel verejného zásahu 8

4.3. Dostupné nástroje 8

5. Závery 10

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Preklenutie širokopásmových rozdielov

1. ÚVOD

Dynamika európskej ekonomiky závisí predovšetkým od vývoja a prijímania nových technológií. Zvyšovanie ponuky a dopytu v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) je dôležité pre realizáciu cieľov hospodárskeho rastu a zamestnanosti obnovenej Lisabonskej stratégie[1].

Prístup k vysokorýchlostnému internetu prostredníctvom „širokopásmových“ pripojení otvára obrovské možnosti a je konkrétnym dôkazom prísľubov „informačnej spoločnosti“. Širokopásmové pripojenie prináša také výhody, že jeho nedostupnosť je problémom, ktorý by sa mal urýchlene riešiť. Nedostupnosť širokopásmového pripojenia je jedným z aspektov všeobecnejšieho problému, ktorý sa zvyčajne označuje pojmom „digitálne rozdelenie“ charakterizujúcim veľké rozdiely medzi jednotlivcami, firmami aj oblasťami v zmysle prístupu k IKT a príležitostí na ich využívanie.

Toto oznámenie sa sústreďuje na územný aspekt rozdelenia z hľadiska širokopásmového prístupu. Jeho zámerom je pripomenúť vládam a inštitúciám na všetkých úrovniach význam tohto rozdelenia a obavy z nedostatku primeraných širokopásmových služieb v menej vyvinutých oblastiach Únie. V oznámení sa implementuje jedna z priorít iniciatívy i2010 – európskej iniciatívy pre rast a zamestnanosť[2].

Analýza vychádza zo zistení obsiahnutých v správe Fóra o digitálnom rozdelení[3], ktorá bola sprístupnená v rámci verejných konzultácií do 16. 9. 2005. V oznámení sa hodnotí pokrok v zvyšovaní dostupnosti širokopásmového prístupu v EÚ-15, Nórsku a na Islande v rokoch 2003-2004. Údaje za nové členské štáty ešte nie sú dostupné.

Na základe vyjadrení získaných v priebehu verejných konzultácií sa v tomto oznámení identifikuje rad nástrojov použiteľných na miestnej úrovni na zlepšenie dostupnosti širokopásmového pripojenia. Vyzývajú sa v ňom všetky verejné i súkromné zúčastnené strany, aby rozvoju tejto dôležitej komunikačnej infraštruktúry pripísali najvyššiu prioritu, a navrhuje sa, aby členské štáty naďalej uplatňovali a v rámci možností posilňovali svoje národné širokopásmové stratégie. Komisia sama prijme rad opatrení zameraných na uľahčenie prístupu k príslušným informáciám a zintenzívnenie výmeny osvedčených postupov.

Geografické digitálne rozdelenie v oblasti širokopásmového pripojenia je len jedným z aspektov širšieho problému sociálneho a hospodárskeho rozvoja. Tieto otázky si vyžadujú akcie na strane dopytu, ktoré by podporili zručnosti, dostupnosť, využívanie online služieb atď. Komisia tento problém rieši v kontexte iniciatívy i2010, ako aj podporou v rámci štrukturálnych fondov a fondu rozvoja vidieka.

2. Prečo je širokopásmové pripojenie dôležité

Internet je jednou z najdôležitejších noviniek našich čias. Predstavuje významný prínos pre ekonomiku a spoločnosť[4]. Účinky širokopásmového pripojenia ešte len začíname pociťovať. Je ťažké presne ich kvantifikovať. Je však očividné, že schopnosť výmeny informácií vysokou rýchlosťou a cez rozličné platformy je kľúčovou podmienkou vývoja nových tovarov a služieb.

Širokopásmové pripojenie umožňuje nasadenie nových aplikácií a zvyšuje kapacitu tých, ktoré sa už používajú. Podporuje ekonomický rast vytváraním nových služieb a otváraním nových investičných a pracovných príležitostí. Širokopásmové pripojenie však zvyšuje aj produktivitu mnohých existujúcich procesov, vedie k lepším mzdám a vyššej návratnosti investícií. Vlády na všetkých úrovniach pochopili, aké účinky môže mať širokopásmové pripojenie na každodenný život občanov, a sú odhodlané zabezpečiť všeobecnú dostupnosť jeho výhod[5].

Zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti vzdialených a vidieckych oblastí si vyžaduje strategický prístup k rozvoju informačnej spoločnosti. Dostupnosť širokopásmových služieb je jedným z rozhodujúcich prvkov pri poskytovaní pomoci miestnym komunitám v oblasti priťahovania podnikateľských aktivít, pri umožňovaní práce na diaľku, poskytovaní zdravotníckej starostlivosti a zlepšovaní vzdelávania i verejných služieb. Poskytuje rozhodujúci prístup k informáciám. Príklady:

Telemedicína a eZdravie : Distribúcia aplikácií telemedicíny a eZdravia (online zdravotných služieb) prekonáva čas i priestor a umožňuje dodávku služieb jednotlivcom priamo do ich komunít. Vidiecke nemocnice môžu využívať širokopásmové pripojenie na získanie prístupu k rovnakým lekárskym poznatkom, aké sú prístupné v mestských strediskách. Je možný online nákup zdravotníckych potrieb, vystavovanie receptov a elektronická evidencia. Umožňuje sa elektronické monitorovanie, čo je veľkým prínosom pre život s podporou („assisted living“).

Elektronická verejná správa (eGovernment): Širokopásmové pripojenie zlepšuje potenciál služieb elektronickej verejnej správy, umožňuje lepšiu výmenu informácií medzi vládami a uľahčuje občanom a firmám prístup k orgánom verejnej správy. Napomáha rozvoju kvalitných služieb a môže viesť k zlepšeniu organizácie a následnému zvýšeniu výkonnosti verejnej správy.

Vzdelávanie: Širokopásmové pripojenie posilňuje proces celoživotného vzdelávania a umožňuje študentom prístup k vzdelávaniu v reálnom čase poskytovanému kvalifikovanými učiteľmi v oblastiach, v ktorých nemusí byť umožnené takéto vyučovanie. Študenti majú prístup k alternatívnym vzdelávacím zdrojom a možno na nich pôsobiť novými formami vzdelávacieho obsahu. Umožňuje videokonferencie a uľahčuje medziinštitucionálnu spoluprácu.

Rozvoj vidieka : Vo vidieckych oblastiach zohráva širokopásmové pripojenie dôležitú úlohu pri spojení fariem a firiem s vnútroštátnym a medzinárodným trhom. Napomáha rozvoj vidieckej ekonomiky prostredníctvom elektronického obchodovania, najmä v sektoroch fariem a výroby potravín. Môže podporiť diverzifikáciu tým, že zatraktívni vidiecke oblasti a zlepší príležitosti na odbyt výrobkov a služieb, ako sú turistika a vidiecke zariadenia. Obecné iniciatívy IKT sústredené okolo širokopásmových rozbočovačov môžu poskytnúť nákladovo efektívne riešenie služieb pre firmy a miestne komunity.

3. Širokopásmové rozdiely: geografické rozdelenie

3.1. Veľkosť rozdielov

Dopyt po rezidenčných širokopásmových službách v EÚ rýchlo narastá. Za posledné dva roky sa počet širokopásmových pripojení takmer zdvojnásobil. V októbri 2005 existovalo v EÚ-25 asi 53 miliónov pripojení, čo zodpovedá úrovni penetrácie 11,5 % vzhľadom na počet obyvateľov a zhruba 20 % na počet domácností. Tento vývoj bol z väčšej časti podporovaný trhom a posilnený nárastom konkurencie.

Širokopásmový prístup je možné ponúkať prostredníctvom celého radu platforiem: telefónnou linkou a káblovým rozvodom, bezdrôtovým pripojením, optickým káblom, satelitom a rozvodom elektrickej energie. V EÚ je prevažujúcou technológiou digitálne účastnícke vedenie (DSL). Zaberá čoraz vyšší podiel na celkovom trhu širokopásmového pripojenia, momentálne až 80 %. Druhou najdôležitejšou technológiou z hľadiska penetrácie je káblový modem s podielom 18 %. Ostatné technológie tvoria zvyšné približne 2 %.

Napriek všeobecnému nárastu širokopásmovej prepojiteľnosti je prístup v odľahlejších a vidieckych oblastiach obmedzený v dôsledku vysokých nákladov spôsobovaných nízkou hustotou obyvateľstva a odľahlosťou. Riedka osídlenosť obmedzuje využitie úspor z rozsahu, prináša nižší dopyt a znižuje očakávanú návratnosť investícií. Odľahlosť často znamená potrebu prepojenia na väčšiu vzdialenosť medzi miestnou ústredňou a miestom inštalácie či chrbticovou sieťou. Komerčné podnety investícií do zavedenia širokopásmového pripojenia v takýchto oblastiach sa často ukážu ako nedostatočné. Na druhej strane je pozitívom, že technologické inovácie znižujú náklady na zavedenie.

V dôsledku toho došlo v roku 2004 k výraznému nárastu širokopásmového pokrytia, ale ešte v januári 2005 existovala závažná priepasť medzi mestskými a vidieckymi oblasťami členských štátov EÚ-15 (aj Nórska a Islandu)[6]. Začiatkom roka dosiahlo pokrytie domácností DSL približne 85 %, oproti 80 % zo začiatku predchádzajúceho roka[7]. Vzhľadom na prevahu tejto techniky distribúcie možno údaje o dostupnosti DSL pokladať za dobrú náhradu údajov o všeobecnej dostupnosti širokopásmového pripojenia[8].

Domácnosti s prístupom k širokopásmovému pripojeniu sa koncentrujú v mestských a prímestských oblastiach. V januári 2005 možnosť pripojenia cez DSL existovala len pre 62 % domácností vo vidieckych oblastiach. Navyše v týchto oblastiach má širokopásmové pripojenie len 8 % domácností v porovnaní s priemerom 18 % v mestských oblastiach.

Vidiecke oblasti zaostávajú za mestskými oblasťami aj pokiaľ ide o rýchlosť pripojenia. V posledných 2 rokoch boli najbežnejšími rýchlosťami pripojenia vo vidieckych oblastiach 144 kbps a 512 kbps. V oblastiach prevažne mestského charakteru dosahovali priemerné rýchlosti 512 až 1 000 kbps. Kým v mestských oblastiach existuje jasný trend k väčšším šírkam pásma, vo vidieckych oblastiach majú rýchlosti tendenciu zostávať nemenné. Tento rozdiel vyplýva z nižšej technologickej výkonnosti, ktorú spôsobuje vzdialenosť a nedostatok konkurencie. Nižšie rýchlosti môžu spomaliť prechod na širokopásmové pripojenie vo vidieckych oblastiach v prípade firiem i domácností, ktoré budú pripravené o dokonalý multimediálny zážitok.

Hoci prepojiteľnosť rýchlo rastie, medzi pokrytím a prechodom na širokopásmové pripojenie v jednotlivých oblastiach existujú veľké rozdiely. V menej rozvinutých oblastiach môžu štrukturálne charakteristiky, ako sú nižšie príjmy a vzdelanie, oslabiť dopyt aj v prípade dostupnosti pripojenia. Komisia preskúma túto otázku vo výročnej správe o pokroku iniciatívy i2010.

3.2. Nové členské štáty

Porovnateľné údaje o pokrytí širokopásmového pripojenia v nových členských štátoch ešte nie sú k dispozícii. Trh širokopásmového pripojenia sa len začína rozvíjať, no obmedzuje ho nižšia úroveň penetrácie PC a telefónnych prípojok. V niektorých štátoch však dosiahli významný podiel káblové televízne siete a predstavujú významnú alternatívu modernizácie telefónnych ústrední.

Kým rozvoj širokopásmového pripojenia v EÚ-15 je prevažne založený na vylepšovaní existujúcich sietí, dá sa očakávať, že v nových členských štátoch sa vývoj bude uberať inou cestou. V týchto štátoch ide často skôr o pomalú adaptáciu trhu než o jeho zlyhanie. Navyše tu existuje jasný trend k prechodu na mobilnú telefóniu namiesto pevných liniek. Keď je dostupná pevná linka, ľudia si ju zrejme ponechajú kvôli prístupu na internet, ale rozvoj bezdrôtového pripojenia pravdepodobne zohrá pri poskytovaní širokopásmových služieb dôležitejšiu úlohu.

3.3. Technologické riešenia

Širokopásmové služby je možné poskytovať pomocou rôznych kombinácií technológií komunikačných sietí („platforiem“). Technológie môžu predstavovať buď pevnú prenosovú infraštruktúru, alebo prenosovú infraštruktúru založenú na vysielaní, a môžu sa navzájom nahrádzať alebo dopĺňať podľa konkrétnej situácie. Každá technológia má špecifické črty a iný dopad na celkovú kapacitu a spôsobilosť siete[9].

Technologickej inovácii sa darí zvyšovať dosah a výkonnosť existujúcich technológií, prinášať na trh nové platformy a redukovať minimálne operačné rozmery pri využí úspor z rozsahu.

Úspory nákladov na inžinierske siete pasívnej infraštruktúry sa dajú ďalej dosahovať využívaním synergií pri budovaní infraštruktúr pre IKT, energetiku, vodohospodárstvo a dopravu.

Zaujímavý je rozvoj nových bezdrôtových platforiem obzvlášť vhodných pre vidiecke oblasti. Vyžaduje si to však, aby bolo k dispozícii dostatočne široké frekvenčné spektrum, čo zasa posilní význam prechodu na účinnejšie a pružnejšie formy spravovania tohto nedostatkového zdroja[10].

Optimálna kombinácia technológií závisí od charakteristiky jednotlivých konkrétnych lokácií. Náklady na technológie sa menia v závislosti od počtu potenciálnych uživateľov, vzdialenosti bydlísk od pripojovacieho miesta a dostupnosti backhaulu. Pre riedko osídlené izolované oblasti môže byť vhodnejšie bezdrôtové riešenie a pre menšie mestá riešenie využívajúce pevnú sieť. Niektoré rádiové riešenia vyžadujú priamu viditeľnosť medzi koncovými bodmi, čo nemusí byť v kopcovitých oblastiach vždy možné.

Nijaký výber špecifickej technológie neposkytne najlepšiu prepojiteľnosť vo všetkých situáciách. Optimálny stav je často možné dosiahnuť kombináciou jednotlivých technológií a riešení. Záverom možno povedať, že najlepšie riešenia sa dajú určiť len na miestnej úrovni. Investovať a vyberať by sa malo na základe súčasnej dostupnosti a účinného dopytu.

4. Súčasná odozva

4.1. Politický proces

Komisia upozornila na problém geografického digitálneho rozdelenia pri niekoľkých príležitostiach[11]. Priestor pre verejný zásah v oblastiach so slabšou obslužnosťou bol zdôraznený v akčnom pláne eEurópa 2005[12] poukázaním na úlohu, ktorú môžu zohrať štrukturálne fondy pri poskytovaní širokopásmového pripojenia znevýhodneným regiónom. Objasnenia týkajúce sa dostupnosti a zlučiteľnosti verejného financovania s pravidlami štátnej pomoci boli uvedené v „Usmerneniach pre kritériá a formy použitia štrukturálnych fondov na elektronické komunikácie“ zverejnených Komisiou v júli 2003[13].

V kontexte e Európy 2005 a na základe diskusií na zasadnutiach Rady venovaných telekomunikáciám zaviedlo 15 členských štátov v roku 2003 národné širokopásmové stratégie. Päť nových členských štátov sa odvtedy rozhodlo prijať podobný dokument. Vo všetkých stratégiách sa uznáva úloha hospodárskej súťaže v podpore súkromných investícií. V situácii zlyhania trhu však národné stratégie uznávajú úlohu vlád pri zabezpečení pokrytia a ohlásených podporných programov. Súčasné iniciatívy riešia ponukovú i dopytovú stránku trhu tak, aby podporili vzájomné pôsobenie, keď rozvoj lepšieho obsahu a služieb závisí od rozvoja infraštruktúry a naopak. Niektoré z týchto stratégií boli nedávno upravené tak, aby obsahovali presnejšie stanovené ciele.

Iniciatívy sa zvyčajne koordinujú na celoštátnej úrovni, aj keď ich implementácia prebieha na regionálnej a miestnej úrovni. Správa Fóra o digitálnom rozdelení, ohlásená v bielej knihe o vesmíre[14], otvorila verejnú diskusiu o tom, či je verejný zásah žiadúci. Podrobne sa v nej uvádzali náklady na alternatívne technológie a ich výkonnosť, ako aj príklady súčasných iniciatív. Verejné konzultácie potvrdili dôležitosť, ktorú týmto otázkam prikladajú miestne, regionálne aj celoštátne orgány i priemyslené odvetvia a rozličné združenia. Príloha k tomuto oznámeniu obsahuje komplexný prehľad výsledkov verejných konzultácií.

4.2. Zmysel verejného zásahu

Zvýšeniu pokrytia v oblastiach s nedostatočnou obslužnosťou môže napomôcť akcia na akejkoľvek vládnej úrovni. Odhad zlyhania trhu je však ťažký, najmä keď panuje neistota ohľadom tempa rozšírenia širokopásmového pripojenia. Výhody štátneho zásahu musia byť preto jasné a výrazné, aby sa vykompenzovalo riziko nežiaducich dôsledkov. Jedným z rizík je to, že výberom konkrétnej technológie alebo definovaním konkrétnej služby môžu niektoré vládne programy zabrzdiť technologický rozvoj. Ďalším rizikom je to, že štátny zásah môže deformovať hospodársku súťaž a ovplyvniť komerčné investičné podnety. A konečne, pri existujúcich rozdieloch medzi pokrytím a prijímaním ľudia jednoducho nemusia byť ochotní používať túto technológiu.

Všetky tieto riziká by sa mali odhadnúť pri vypracúvaní širokopásmových iniciatív zahŕňajúcich stimuláciu a hromadenie dopytu, programy grantov a pôžičiek, komunálne iniciatívy a súťaže atď. Táto analýza vyžaduje, aby tvorcovia politiky trvalo a s dostatočným predstihom analyzovali spoľahlivé údaje o širokopásmovom pripojení. Obzvlášť dôležitá je možnosť mapovania infraštruktúry.

Verejná správa je v dobrej pozícii, pokiaľ ide o zber miestnych údajov a súhrnný miestny dopyt po širokopásmových službách. Pozná miestnu topografiu a vie určiť optimálnu kombináciu technológií. Môže podporiť rozvoj vysokokapacitnej infraštruktúry, ktorá tak ľahko nezastará, alebo spustiť pilotný projekt skúmajúci nové technológie. Môže podporiť rozvoj modernej vysokokapacitnej infraštruktúry, ktorá bude prístupná poskytovateľom služieb zúčastňujúcich sa na hospodárskej súťaži na nediskriminačnom základe.

Záverom možno povedať, že orgány miestnej a regionálnej správy sú najlepšie schopné naplánovať projekt širokopásmového pripojenia, v ktorom sa zohľadňujú miestne potreby a technologické požiadavky. Národné širokopásmové stratégie treba posilniť a dosiahnuť, aby zahrnuli a odrážali miestne potreby. Po rozčlenení produktov budú miestne a oblastné orgány vo veľkej miere profitovať aj zo zvýšenej výmeny osvedčených postupov.

4.3. Dostupné nástroje

Navrhnutie a implementácia účinných nástrojov politiky, slúžiacich na korekciu zlyhania trhu alebo na vyrovnávanie pôsobenia trhových síl, je komplexná úloha. Pravda, rozličné nástroje sú už dostupné na úrovni EÚ.

(i) Implementácia regulačného rámca pre elektronickú komunikáciu . Širokopásmové pripojenie sa najrýchlejšie rozvíja na liberalizovaných trhoch. Podpora hospodárskej súťaže je preto najlepším spôsobom, ako podnietiť trh k vývoju. Navyše vzhľadom na dôležitosť bezdrôtových riešení pre vidiecke oblasti by koordinovanejšia politika rádiového frekvenčného spektra v EÚ mohla viesť k zvýšeniu harmonizácie a podnietiť vývoj v oblasti širokopásmového pripojenia.

Akcia 1 : Členské štáty plne implementujú regulačný rámec elektronických komunikácií, aby podporili otvorený prístup a uľahčili rozvoj hospodárskej súťaže vo vidieckych oblastiach. V oblasti frekvenčného spektra Komisia spolupracuje s členskými štátmi na harmonizácii technických podmienok používania aplikácií širokopásmového bezdrôtového pripojenia v rámci EÚ s cieľom konsolidovať jednotný trh a podnietiť vstup novátorských technológií.

(ii) Verejné financovanie. So zvyšujúcou sa úrovňou verejnej podpory širokopásmových iniciatív čoraz viac skutočností nasvedčuje tomu, že verejný zásah môže urýchliť zavedenie širokopásmového pripojenia v menej rentabilných oblastiach a pritom zabezpečiť, prostredníctvom požiadavky otvoreného prístupu, aby sa aj v budúcnosti zachovala hospodárska súťaž.

Akcia 2: Verejný zásah vo forme pôžičiek a grantov, často ako partnerstvo verejného a súkromného sektora, by sa v oblastiach so slabšou obslužnosťou mal ďalej rozvíjať. Členské štáty by mali preskúmať daňové stimuly pre účastníkov týchto služieb v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže a technologickej neutrality.

(iii) Štátna pomoc a politika hospodárskej súťaže. verejný zásah môže deformovať hospodársku súťaž a zákon o štátnej pomoci poskytuje významný súhrn pravidiel, ktoré tomu môžu zabrániť. Keď sa predpokladá poskytnutie štátnej pomoci, projekt musí byť oznámený Európskej komisii. Komisia posúdi jeho zlučiteľnosť s ustanoveniami zmluvy. Došlo už k mnohým rozhodnutiam týkajúcim sa verejne financovaných širokopásmových projektov vo vidieckych a odľahlých oblastiach, proti ktorým Komisia nevzniesla nijaké námietky. Zhrnutie týchto rozhodnutí sa nachádza v kapitole 3 a v prílohe k správe Fóra o digitálnom rozdelení. Zavedenie infraštruktúry s otvoreným prístupom, definovanej podľa zásad technologickej neutrality a spravovanej nezávislým orgánom, sa javí ako riešenie, ktoré by najrýchlejšie viedlo k účinnej hospodárskej súťaži.

Akcia 3: Komisia ďalej vysvetlí a rozšíri svoj postup vedúci k usmerneniu vo veci pravidiel štátnej pomoci uplatniteľných na projekty širokopásmového pripojenia.

(iv) Financovanie zo zdrojov EÚ: Štrukturálne fondy a fond rozvoja vidieka . Na úrovni EÚ štrukturálne fondy a fond rozvoja vidieka prispievajú k rozvoju regiónov a vidieckych oblastí, ktoré zaostávajú za ostatnými. V rámci obnoveného Lisabonského procesu Komisia navrhla, aby sa programy podporované prostredníctvom štrukturálnych fondov zameriavali na investície do vzdelania. Najmä v odľahlých a vidieckych oblastiach a v nových členských štátoch si štrukturálne fondy kladú za cieľ zabezpečiť dostupnosť infraštruktúry IKT tam, kde sa ju trhu nepodarí vytvoriť za dostupnú cenu a na prijateľnej úrovni, aby podporili požadované služby. Štrukturálne fondy by sa predovšetkým mali sústrediť na rozvoj informačnej spoločnosti prostredníctvom vyrovnanej podpory dopytu a ponuky produktov a služieb IKT, ako aj prostredníctvom skvalitneného ľudského kapitálu. Vyrovnanosť investícií by mala odrážať existujúce veľké rozdiely medzi penetráciou širokopásmového pripojenia a pokrytím v danej oblasti.

Usmernenie o využívaní štrukturálnych fondov na elektronické komunikácie bolo zverejnené v roku 2003[15]. Nový fond rozvoja vidieka sa takisto bude zameriavať na výhľadové investície do ľudského kapitálu a inovácií vrátane prijímania IKT vo vidieckych oblastiach[16]. Programy rozvoja vidieka môžu zohrať dôležitú úlohu pri vytváraní vhodnej miestnej infraštruktúry menšieho rozsahu schopnej prepojiť väčšie investície s miestnymi stratégiami diverzifikácie a rozvoja potenciálu poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektora. Len potom sa skutočne naplní multiplikačný účinok vo forme pracovných miest a hospodárskeho rastiu.

Akcia 4 : V prvom polroku 2007 Komisia zorganizuje konferenciu, na ktorej sa stretnú IKT a vidiecke obvody. Zámerom bude lepšie pochopiť požiadavky užívateľov z vidieckych oblastí a dostať do povedomia potenciál IKT využiteľný pre rozvoj vidieka. Konferencia sa sústredí najmä na to, ako môžu vidiecke komunity a firmy využívať príležitosti, ktoré vytvorila zlepšená infraštruktúra IKT a širokopásmový prístup, a na synergie medzi štrukturálnymi fondmi a fondom rozvoja vidieka.

(v) Hromadenie dopytu a dodávky . Neistota týkajúca sa dopytu ovplyvňuje návratnosť investícií a utlmuje komerčné investície. Verejná správa má dobrú pozíciu na organizovanie systému registrácií a odhad miestneho dopytu, s ktorým možno v konečnom dôsledku rátať na trhu. Keď je celkový dopyt v jednej komunite nedostatočný, miestne úrady môžu skonsolidovať hromadenie v rámci niekoľkých komunít.

Akcia 5 : Komisia vytvorí internetové stránky, ktoré budú podporovať výmenu osvedčených postupov a uľahčia hromadenie dopytu. Stránky budú fungovať ako ústredná informačná platforma, na ktorej sa budú zverejňovať výzvy na verejnú súťaž a ktorá poskytne jednoduchý prístup k výmene osvedčených postupov. Budú sa tak môcť stať virtuálnym miestom stretnutí pre dodávateľov a orgány miestnej správy. Internetové stránky umožnia najmä riedko osídleným oblastiam koordinovať požiadavky týkajúce sa širokopásmového pripojenia a vytvoriť kritickú hmotnosť pre technologické riešenia, ako je využitie družicového systému, ktoré poskytujú široké pokrytie.

(vi) Podpora vytvárania moderných verejných služieb. Všetky členské štáty podporujú vývoj online verejných služieb. Vývoj inovačných služieb zasa naopak podnecuje dopyt zo strany užívateľov, čo uľahčuje rozvoj infraštruktúry. Vývoj moderných online verejných služieb je mocný nástroj na zvýšenie dopytu po širokopásmovom pripojení.

Akcia 6: Aktívne politiky na úrovni členských štátov a regiónov, umožňujúce prepojiteľnosť verejnej správy, škôl a zdravotníckych zaiadení, vytvoria kritické množstvo užívateľov a zároveň posilnia dopyt tým, že predvedú výhody širokopásmových služieb. Komisia zohľadní podporný účinok služieb elektronickej verejnej správy v znevýhodnených oblastiach pri príprave svojho akčného plánu pre elektronickú verejnú správu v roku 2006.

5. Závery

Všeobecne rozšírený širokopásmový prístup je kľúčovou podmienkou rozvoja moderných ekonomík a dôležitým aspektom Lisabonskej agendy. Európska únia musí zintenzívniť podporu rozširovania širokopásmových služieb a povzbudiť ich zavádzanie obzvlášť v menej vyvinutých oblastiach Únie.

Toto oznámenie je výzvou pre verejnú správu Európskej únie na všetkých úrovniach, aby aktívnejšie využívala dostupné nástroje a technológie.

Členské štáty sa vyzývajú, aby aktualizovali svoje existujúce národné širokopásmové stratégie a poskytli všetkým zúčastneným stranám ďalšie usmernenia. Ich dokumenty môžu definovať ciele z hľadiska pokrytia ako aj prijímania na základe aktívneho partnerstva s regionálnou správou a využiť synergie medzi alternatívnymi zdrojmi prostriedkov (vnútroštátne, štrukturálne fondy, fond rozvoja vidieka). Národné širokopásmové stratégie by mali stanoviť aj jasné ciele prepojiteľnosti škôl, verejnej správy a zdravotníckych zariadení.

Komisia bude monitorovať a organizovať diskusie týkajúce sa týchto stratégií v rámci skupiny na vysokej úrovni i2010.

Komisia bude naďalej pokračovať v monitorovaní širokopásmového digitálneho rozdelenia tým, že bude:

a) analyzovať všetky aspekty „širokopásmového rozdelenia“ vo výročnej správe o pokroku iniciatívy i2010 a v kontexte iniciatívy eZačlenenie (e-Inclusion) plánovanej na rok 2008 a

b) monitorovať vývoj širokopásmového pripojenia v nových členských štátoch a referovať o ňom v roku 2006.

[1] „Čas zaradiť vyššiu rýchlosť“ – Správa Európskej komisie o pokroku v otázkach hospodárskeho rastu a zamestnanosti za rok 2006: http://europa.eu.int/growthandjobs/annual-report_en.htm.

[2] KOM(2005) 229.

[3] Dostupné na http://europa.eu.int/information_society/eeurope/i2010/digital_divide/index_en.htm.

[4] M. O’Mahony a B. Van Ark, „Produktivita a hospodárska súťaž v EÚ: Pohľad z perspektívy priemyslu“, http://www.ggdc.net/pub/EU_productivity_and_competitiveness.pdf.

[5] Pozri „Vysokorýchlostné prepojenie v Európe: Národné stratégie pre široké pásmo“, KOM(2004) 369.

[6] Porovnateľné údaje za nové členské štáty ešte nie sú dostupné.

[7] Pokrytie DSL vyjadruje percentuálny podiel populácie pripojenej na ústredne s vybavením pre DSL. Definícia pokrytia DSL zahŕňa jednotlivcov a firmy, ktorí sú priveľmi vzdialení od ústrední, aby sa mohli pripojiť, čím sa nadhodnocujú reálne údaje.

[8] Vo všeobecnejšom zmysle sa očakáva, že z komerčného rozvoja širokopásmového pripojenia bude do roku 2013 vylúčených najmenej 4,7 milióna potenciálnych užívateľov. Porov. prílohu 1, poznámku pod čiarou 17.

[9] Podrobný opis charakteristík sa nachádza v kapitole 2 správy Fóra o digitálnom rozdelení.

[10] Komisia prezentovala novú stratégiu optimálneho využitia rádiového spektra v Európe 29. 9. 2005. Pozri KOM(2005) 400, KOM(2005) 411 a KOM(2005) 461.

[11] KOM(2003) 65, KOM(2003) 673, KOM(2004) 61, KOM(2004) 369, KOM(2004) 380.

[12] KOM (2002) 263.

[13] Dostupné na http://europa.eu.int/comm/regional_policy/sources/docoffic/working/sf2000_en.htm.

[14] KOM(2003) 673.

[15] Pozri poznámku pod čiarou 13.

[16] Komisia predložila súbor strategických usmernení Spoločenstva na roky 2007 – 2013 (KOM(2005) 299 a KOM(2005) 304), ktoré najnovšiu generáciu programov kohéznej politiky a programov na rozvoj vidieka zameriavajú väčšmi na rast a zamestnanosť.