52004PC0591

Návrh na NARIADENIA RADY ktorým sa zavádza konečné antidumpingové clo na dovoz lán zo syntetických vlákien s pôvodom v Indii

(predlozená Komisiou)

ODÔVODNENIE

V júni 1998 Rada zaviedla konečné antidumpingové clá vo výske 53,0% na dovoz lán zo syntetických vlákien (LSV) od jediného spolupracujúceho indického vyvázajúceho výrobcu a reziduálne clo vo výske 82,0% na dovoz LSV od iných spoločností v Indii.

Po zverejnení oznámenia o blíziacom sa skončení platných antidumpingových opatrení Komisia obdrzala v marci 2003 poziadavku od Eurocordu zastupujúceho výrobcov v Spoločenstve na preskúmanie skončenia opatrení.

Pripojený návrh na nariadenie Rady je zalozený na konečných zisteniach vysetrovania pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu, pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy, pôsobenia a záujmu Spoločenstva, ktoré potvrdili pravdepodobnosť opätovného výskytu poskodzujúceho dumpingu.

Preto sa navrhuje, aby Rada prijala pripojený návrh na nariadenia, ktoré má byť zverejnené čo najskôr v Úradnom vestníku.

Návrh na NARIADENIA RADY ktorým sa zavádza konečné antidumpingové clo na dovoz lán zo syntetických vlákien s pôvodom v Indii

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o zalození Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane proti dumpingovým dovozom z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva [1] (,základné nariadenie"), a najmä na jeho článok 11 ods. 2,

[1] Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 461/2004 (Ú. v. EÚ L 77 13.3.2004, s. 12).

so zreteľom na návrh predlozený Komisiou po konzultácii s Poradným výborom,

keďze:

A. PREDCHÁDZAJÚCE VYŠETROVANIE

(1) Nariadením (ES) č. 1312/98 [2] Rada zaviedla konečné antidumpingové opatrenia na dovoz lán zo syntetických vlákien (,LSV") s pôvodom z Indie.

[2] Ú. v. ES L 183, 26.6.1998, s. 1.

B. SÚČASNÉ VYŠETROVANIE

(2) Po zverejnení oznámenia o blíziacom sa skončení [3] platných antidumpingových opatrení Komisia obdrzala poziadavku na preskúmanie skončenia opatrení, ktorú predlozil Styčný výbor priemyselných odvetví v EÚ, ktoré vyrábajú motúzy, lanovie a sieťoviny (EUROCORD) v mene desiatich výrobcov, ktorí spolu predstavovali väčsiu časť (53%) celkovej výroby lán zo syntetických vlákien v Spoločenstve. V poziadavke sa tvrdilo, ze po skončení opatrení pravdepodobne dôjde k opätovnému výskytu poskodzujúceho dumpingu dovozov s pôvodom v Indii.

[3] Ú. v. ES C 240, 5.10.2002, s. 2.

(3) Po tom, čo Komisia po konzultácii s Poradným výborom stanovila, ze existuje dostatočný dôkaz začatie preskúmania, Komisia začala vysetrovanie [4] podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

[4] Ú. v. EÚ C 149, 26.6.2003, s. 12.

(4) Vysetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa týkalo obdobia od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 (doba vysetrovania = ,DV"). Vysetrovanie trendov týkajúcich sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2000 az do konca DV (,sledované obdobie").

(5) Komisia oficiálne informovala producentov zo Spoločenstva, ktorí predlozili poziadavku, ostatných producentov zo Spoločenstva, vývozcov a vyvázajúcich producentov v Indii, príslusných dovozcov/obchodníkov, uzívateľov a dodávateľov surovín o začatí preskúmania.

(6) Komisia si vyziadala informácie od vsetkých vyssie uvedených strán a od iných strán, ktoré dali o sebe vedieť v rámci časového limitu, ktorý bol stanovený v oznámení o začatí vysetrovania. Komisia tiez poskytla priamo dotknutým stranám prílezitosť, aby prezentovali svoje názory v písomnej forme a poziadali o vypočutie.

(7) Komisia zaslala hlavne dotazníky vsetkým príslusným stranám, t.j. 4 vyvázajúcim producentom so sídlom v Indii, 6 dovozcom/obchodníkom v EÚ, ktorí nemajú k producentom ziadny vzťah, 11 dodávateľom surovín v EÚ a 23 uzívateľom v EÚ. Komisia neobdrzala od týchto zainteresovaných strán ziadnu odpoveď na dotazníky.

(8) Okrem toho Komisia zaslala dotazníky 5 priemyselným spoločnostiam v Spoločenstve, ktoré boli vybrané ako reprezentatívna vzorka producentov zo Spoločenstva, ktorí podporovali poziadavku na toto preskúmanie skončenia opatrení, a informácie boli vyziadané aj od 11 nesťazujúcich sa producentov zo Spoločenstva. Vsetkých 5 spoločností tvoriacich vzorku odpovedalo na dotazník, avsak neodpovedal ziaden z nesťazujúcich sa producentov.

(9) Komisia vyhľadala a overila vsetky informácie, ktoré povazovala za nevyhnutné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a na určenie záujmu Spoločenstva. Kontrolné návstevy boli vykonané v prevádzkach nasledujúcich producentov v Spoločenstve:

- Bexco N.V. (Belgicko).

- Companhia Industrial de Cerdas Artificiais, SA - Cerfil (Portugalsko).

- Companhia Industrial Tęxtil, S.A. - Cordex (Portugalsko).

- Companhia de Tęxteis Sintéticos, S.A. - Cotesi (Portugalsko).

- Cordoaria Oliveira, SA (Portugalsko).

C. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A ROVNAKÝ VÝROBOK

1. Príslusný výrobok

(10) Príslusný výrobok je ten istý, ako pri vysetrovaní, ktoré viedlo k zavedeniu opatrení, ktoré v súčasnosti platia pre dovoz lán zo syntetických vlákien z Indie (,pôvodné vysetrovanie") a je definovaný takto: Motúzy, lanovie, povrazy a laná, pletené alebo nepletené, opletené alebo neopletené, impregnované alebo neimpregnované, potiahnuté, pokryté alebo obalené gumou alebo plastom, z polyetylénu alebo polypropylénu, iné ako viazacie a baliace motúzy, ktoré merajú viac nez 50 000 decitexov (5g/m), ako aj z iných syntetických vlákien nylonu alebo iných polyamidov alebo z polyesterov, ktoré merajú viac nez 50 000 decitexov (5g/m). V súčasnosti sa klasifikuje v rámci KN kódov 5607 49 11, 5607 49 19, 5607 50 11 a 5607 50 19. Príslusný výrobok sa pouzíva na rôzne aplikácie v námorníctve a priemysle, hlavne v lodiarskom (hlavne na kotvenie) a rybárskom priemysle.

2. Rovnaký výrobok

(11) Ako ukázalo predchádzajúce vysetrovanie a ako potvrdilo toto vysetrovanie, bolo určené, ze príslusný výrobok a laná zo syntetických vlákien vyrábané a predávané indickými vyvázajúcimi producentmi na ich domácom trhu, ako aj laná vyrábané a predávané producentmi zo Spoločenstva v Spoločenstve sú v kazdom ohľade identické, a majú preto rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti. Preto sa povazujú za rovnaké výrobky v znení článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(12) Jedna zo zainteresovaných strán tvrdila, ze laná zo syntetických vlákien vyrábané a predávané indickými vyvázajúcimi producentmi a laná vyrábané producentmi zo Spoločenstva nie sú po vsetkých stránkach identické, keďze existujú určité rozdiely v kvalite medzi týmito dvoma typmi výrobkov.

(13) Skutočnosť, ze príslusný výrobok dovázaný z Indie má určité kvalitatívne odlisnosti v porovnaní s výrobkom vyrábaným priemyselným odvetvím v Spoločenstve nevylučuje výrobky z úvahy, ze sú ,rovnaké", pokiaľ majú rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti alebo sa silne podobajú.

(14) Ďalej, počas súčasného vysetrovania a počas vysetrovania, ktoré viedlo k zavedeniu platných opatrení, sa zistilo, ze laná zo syntetických vlákien vyrábané priemyselným odvetvím v Spoločenstve a laná, ktorých vývoz z Indie sa má povoliť, si navzájom konkurujú. Tento argument sa preto zamieta.

D. PRAVDEPODOBNOSŤ OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU DUMPINGU

(15) V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa setrilo, či by skončenie opatrení mohlo viesť k opätovnému výskytu dumpingu. V dôsledku chýbajúcej spolupráce s indickými vyvázajúcimi producentmi muselo byť vysetrovanie zalozené na informáciách, ktoré mala Komisia k dispozícii z iných zdrojov.

1. Úvodné poznámky

(16) Zo styroch indických vyvázajúcich producentov, uvedených v poziadavke na preskúmanie skončenia opatrení, jeden uviedol na začiatku vysetrovania, ze nevyvázal príslusný výrobok do Spoločenstva počas DV. Útvary Komisie oznámili spoločnosti, ze by vsak mala predloziť zostávajúce informácie pozadované v dotazníku, čo spoločnosť odmietla urobiť. Ďalsia spoločnosť tiez uviedla, ze počas DV neuskutočnila ziadne vývozy do Spoločenstva, ale az po uplynutí termínu na predlozenie odpovede na dotazník. Tretia spoločnosť uviedla, ze počas DV neuskutočnila ziadne vývozy do Spoločenstva a ze zastavila svoju činnosť, a preto nemohla odpovedať na dotazník. Vsetky dané spoločnosti boli riadne informované o tom, ze nedostatočná spolupráca môze mať za následok, ze zistenia budú zalozené na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(17) Keďze ziaden z indických vyvázajúcich producentov neodpovedal na dotazník útvarov Komisie, vyuzili sa dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia, vrátane skutočností, ktoré predlozilo priemyselné odvetvie zo Spoločenstva vo svojej poziadavke na preskúmanie skončenia opatrení.

(18) Po zavedení antidumpingových ciel v roku 1998 sa dovoz príslusného výrobku z Indie znízil na bezvýznamnú úroveň. Počas DV tieto dovozy predstavovali menej nez 20 ton ročne, t.j. menej ako 0,1% spotreby v Spoločenstve.

(19) Pri neexistencii významného dovozu na trh Spoločenstva sa skúmalo, ako by sa vyvíjal dovoz LSV z Indie, keby sa povolilo skončenie opatrení. Táto analýza sa týkala vývozných cien aj objemu vývozu.

2. Dumping dovozov počas doby vysetrovania

(20) Je potrebné pripomenúť, ze pri pôvodnom vysetrovaní boli stanovené dumpingové marze vo výske 53,0% v prípade spolupracujúcich spoločností a 82,0% v prípade vyvázajúcich producentov. Vylúčenie týchto úrovní dumpingu by preto vyzadovalo podstatné zvýsenie vývozných cien alebo znízenie normálnej hodnoty počas doby odkedy boli zavedené pôvodné opatrenia.

(21) Normálne hodnoty v pôvodnom vysetrovaní boli väčsinou zalozené na domácich cenách na indickom trhu, ako ich nahlásila spolupracujúca spoločnosť. Informácie uvedené v poziadavke na preskúmanie skončenia opatrení ukázali, ze tieto ceny klesli o hodnotu medzi 10% a 20% za päť rokoch po pôvodnom vysetrovaní. Preto sa pri nedostatočnej spolupráci zo strany indických vývozcov príslusného výrobku dospelo k záveru, ze normálna hodnota tiez klesla o podobné percento za päť rokov po pôvodnom vysetrovaní.

(22) Podľa indických statistík o vývoze priemerné ceny dvoch zoskupení príslusných výrobkov v prípade indických vývozov, t.j. tých, ktoré sa klasifikujú pod podtitulmi KN 5607 49 a 5607 50, poklesli o 46% medzi rokmi 1997/98 a o 51% medzi rokmi 2002/2003. Podobné poklesy cien počas tohto obdobia boli pozorované na kazdom z hlavných trhov indického exportu, ktorými sú Nórsko a USA, keď to berieme samostatne. Tieto poklesy sú výraznejsie, nez poklesy normálnej hodnoty, ako bolo uvedené v popise (21), a preto je nepravdepodobné, ze by sa vrátili antidumpingové praktiky z čias pôvodného vysetrovania. Okrem toho, indická normálna hodnota niektorých druhov príslusného výrobku počas DV bola vyssia, ako ceny na trhu EÚ počas tejto doby. Je preto pravdepodobné, ze v prípade opätovného zahájenia vývozov indických vývozcov do EÚ by cena týchto vývozov bola stanovená pod normálnu hodnotu, t.j. za dumpingové ceny, prinajmensom v prípade niektorých druhov príslusného výrobku.

(23) Podrobnejsie výpočty podľa tarifných kódov, ktoré predlozilo priemyselné odvetvie Spoločenstva pre dovozy z Indie do USA a Nórska počas DV, vzali do úvahy rozdiely v cenách a normálnych hodnotách medzi rôznymi druhmi lán zo syntetických vlákien. Tieto výpočty ukazujú, ze vývoz z Indie do tretích krajín je stále dumpingový pri marzách pohybujúcich sa medzi 53,4% a 222,2%.

(24) Pri neexistencii dovozu a spolupráce zo strany indických vývozcov príslusného výrobku počas vysetrovania, nebola stanovená úroveň dumpingu počas DV. Avsak na základe významného poklesu indických exportných cien do tretích krajín za päť rokov po pôvodnom vysetrovaní v kombinácii s mensím poklesom domácich cien za rovnaké obdobie sa uvazuje, ze úroveň dumpingu príslusného výrobku dovázaného do Spoločenstva počas DV by mohla byť na vyssej úrovni, nez bola zistená počas pôvodného vysetrovania.

3. Vývoj dovozu v prípade zrusenia opatrení

(a) Exportný predaj do iných krajín (objem a ceny) a ceny na indickom trhu

(25) Počas piatich rokov od pôvodného vysetrovania indický export do iných krajín celkove vzrástol. Podľa indických exportných statistík objem vývozu výrobkov klasifikovaných pod podtitulmi KN 5607 49 a 5607 50, z ktorých väčsina pozostáva z príslusného produktu, vzrástol o 104% medzi rokmi 1997/98 a 2002/2003.

(26) Sledované ceny exportu z Indie na exportné trhy tretích krajín sú o 17% az 61% nizsie, ako ceny priemyselného odvetvia v Spoločenstve. To naznačuje, ze indický vývozcovia by mali potenciálne veľký stimul na presunutie svojho exportu na trh Spoločenstva, ak by sa povolilo skončenie opatrení.

(b) Voľná kapacita a investície

(27) Pokiaľ ide o výrobnú kapacitu zdá sa, ze jeden vyvázajúci producent, ktorý spolupracoval pri pôvodnom vysetrovaní, len mierne zvýsil svoju kapacitu za posledných päť rokov. Existuje vsak verejne dostupná informácia, ktorá uvádza, ze niektorí z ostatných hlavných producentov v Indii značnejsie zvýsili svoju kapacitu, alebo mienia tak urobiť v blízkej budúcnosti. V svojej ziadosti o preskúmanie skončenia opatrení priemyselné odvetvie Spoločenstva odhaduje, ze celková kapacita indických producentov prevysuje 110 000 ton, čo je značne nad súčasnou výrobnou úrovňou asi 40 000 ton a predstavuje asi 275% spotreby v Spoločenstve. Pri neexistencii spolupráce zo strany indických producentov a nedostatku spoľahlivejsích informácií, by to poukazovalo na skutočnosť, ze je k dispozícii veľká nadmerná kapacita, čo znamená pravdepodobnosť opätovného zahájenia dovozu do Spoločenstva, ak by doslo ku skončeniu opatrení.

(28) Komisia nemala k dispozícii ziadne údaje o nedávnych alebo plánovaných investíciách indických vývozcov vo vzťahu k výrobnej kapacite.

(c) Praktiky obchádzania / absorpcie v minulosti

(29) Priemyselné odvetvie v Spoločenstve zastáva názor, ze hneď ako doslo k zastaveniu vývozu výrobkov pod titulom KN 5607 (,Motúzy, lanovie, povrazy a laná ..."), ktoré podliehajú opatreniam, ostro vzrástol vývoz produktov pod titulom KN 5609 (,Výrobky z ... motúzov, lanovia, povrazov alebo lán...") z 200 ton na 800 ton medzi rokmi 1997 a 2002, pričom ich priemerná hodnota poklesla z 2,51 eur na 1,58 eur za tonu. Výrobky vyvázané pod titulom KN 5609 vyrába to isté priemyselné odvetvie ako výrobky, ktoré podliehajú opatreniam, a môzu byť veľmi podobné týmto výrobkom do tej miery, kým sa objavia problémy s colnou klasifikáciou a kontrolou. Priemyselné odvetvie vyvolalo debatu o tomto probléme s Európskou komisiou, národnými colnými orgánmi v Taliansku a Spojenom kráľovstve. V dôsledku toho boli potvrdené niektoré prípady nesprávnej klasifikácie a Colné správy EÚ podnikli kroky, aby zabránili moznému obchádzaniu súčasných antidumpingových opatrení.

(30) Nezávisle od údajného obchádzania predpisov, toto správanie sa môze povazovať za znak toho, ze indickí vyvázajúci producenti majú značný záujem vstúpiť na trh Spoločenstva.

4. Záver o pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu

(31) Skutočnosti, ktoré mala Komisia k dispozícii pri neexistencii spolupráce zo strany indických vyvázajúcich producentov, poukazujú na to, ze vývoz do tretích krajín sa stále realizuje za dumpingové ceny s dumpingovými marzami na vyssích úrovniach, nez úrovne zistené počas pôvodného vysetrovania. Skutočnosť, ze priemerné exportné ceny klesali rýchlejsie nez normálne hodnoty poukazuje na to, ze dumpingové správanie indických vývozcov neprestalo po roku 1997, ale sa do určitej miery zvýraznilo na trhoch tretích krajín.

(32) Náznaky toho, ze indickí producenti, ktorí si udrziavajú strategický záujem na európskom trhu, spolu s obrovskou voľnou kapacitou, ktorá je k dispozícii, poukazujú na to, ze je pravdepodobné, ze by pokračovali v dovoze značných mnozstiev do Spoločenstva, ak by doslo ku skončeniu opatrení. Vezmúc do úvahy dostupné skutočnosti o cenovom správaní indických vývozcov na trhoch tretích krajín, o poklese normálnej hodnoty a skutočnosť, ze normálna cena niektorých druhov príslusného výrobku je vyssia, nez ceny na trhu EÚ, je vysoko pravdepodobné, ze opätovné začatie dovozu by sa realizovalo za dumpingové ceny. Preto sa dospelo k záveru, ze skončenie opatrení bude pravdepodobne viesť k opätovnému výskytu dumpingových dovozov.

E. DEFINÍCIA PRIEMYSELNÉHO ODVETVIA SPOLOČENSTVA A VÝBER VZORKY

(33) Pri vysetrovaní spolupracovalo desať producentov zo Spoločenstva, v mene ktorých predlozil Eurocord poziadavku na preskúmanie skončenia opatrení. Počas vysetrovania bolo zrejmé, ze údaje, ktoré poskytol jeden producent zo Spoločenstva, boli nespoľahlivé a spoločnosť bola prehlásená za nespolupracujúcu podľa článku 18 ods. 1 základného nariadenia. Následne bol tento producent vylúčený z definície priemyselného odvetvia Spoločenstva. Deväť zostávajúcich spoločností predstavuje 53% výroby LSV v Spoločenstve v čase DV a preto vytvárajú priemyselné odvetvie Spoločenstva v znení článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(34) S ohľadom na veľký počet producentov v Spoločenstve, ktorí podporili poziadavku na preskúmanie skončenia opatrení, a v súlade s článkom 17 základného nariadenia, Komisia rozhodla vykonať svoje vysetrovanie na základe vzorky producentov zo Spoločenstva. Vzorka bola vybraná na základe najväčsieho objemu reprezentatívnej výroby a predaja, ktoré sa mohli primerane presetriť v čase, ktorý bol k dispozícii.

(35) Ako uz bolo uvedené v popise (8), najprv bolo do vzorky vybratých päť spoločností na základe ich objemov výroby a predaja, tak ako boli predlozené po začatí setrenia. Z dôvodov uvedených v popise (33), jeden producent zo Spoločenstva, na ktorého sa neprihliadalo ako na súčasť priemyselného odvetvia Spoločenstva, musel byť vylúčený zo vzorky. Zostávajúce styri spoločnosti vo vzorke zastupujú 66% výroby a 62% predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva pozostávajúceho z 9 sťazujúcich sa spoločností, ako bolo uvedené v popise (33). Konečná vzorka pozostávala z nasledujúcich spoločností, vsetky so sídlom v Portugalsku:

- Companhia Industrial de Cerdas Artificiais, SA - ('Cerfil')

- Companhia Industrial Tęxtil, S.A. - ('Cordex')

- Companhia de Tęxteis Sintéticos, S.A. - ('Cotesi')

- Cordoaria Oliveira, SA

(36) V predchádzajúcom vysetrovaní bola tiez vytvorená vzorka na základe objemu produkcie a predaja a pozostávala z ôsmich spoločností. S výnimkou spoločnosti Cerfil vsetky vyssie uvedené spoločnosti boli súčasťou vzorky v predchádzajúcom vysetrovaní.

F. SITUÁCIA NA TRHU SPOLOČENSTVA

1. Spotreba na trhu Spoločenstva

(37) Zdanlivá spotreba LSV v Spoločenstve bola stanovená na základe objemu predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva a objemu predaja iných producentov zo Spoločenstva na trhu Spoločenstva plus dovoz z Indie a iných tretích krajín do Spoločenstva, podľa údajov Eurostatu.

(38) Medzi rokom 2000 a DV poklesla zdanlivá spotreba v Spoločenstve o 9,4% z 39 825 ton v roku 2000 na 36 093 ton v DV. Jedna z hlavných príčin poklesu spotreby sa týka poklesu dopytu po LSV zo strany rybárskeho priemyslu pouzívajúceho siete, čo je výsledkom znízenia rybolovných kvót v Spoločenstve. Tieto rybolovné kvóty sa postupne znizovali počas sledovaného obdobia z priblizne 4,99 milión ton v roku 2000 na 4,12 milión ton v roku 2003, t.j. o takmer 17,4%.

2. Dovoz z Indie

(39) Po zavedení opatrení v roku 1998 dovoz s pôvodom v Indii značne poklesol a bol zanedbateľný počas sledovaného obdobia s trhovým podielom pod 0,1%.

3. Dovoz z iných tretích krajín

(40) Dovoz z iných tretích krajín sa zvýsil v sledovanom období o 44% (t.j. z 8 280 ton v roku 2000 na 11 893 ton v DV). To predstavuje nárast trhového podielu z 20,8% v roku 2000 na 33,0% v DV. Najdôlezitejsie vyvázajúce krajiny v DV boli pristupujúce krajiny Česká republika, Poľsko, Maďarsko, za ktorými nasledovali Čínska ľudová republika a Tunisko. Priemerné ceny dovozu z uvedených krajín poklesli v sledovanom období z 3,3 eur/kg na 2,8 eur/kg.

4. Ekonomická situácia priemyselného odvetvia v Spoločenstve

Úvodné poznámky

(41) Od pôvodného vysetrovania niekoľko sťazujúcich sa spoločností úplne ukončilo svoju činnosť a zavrelo svoje prevádzky, napr. Ostend Stores (Belgicko), Brindon Marine (Spojené kráľovstvo), Irish Ropes (Írsko), Lima (Portugalsko) a Carlmark (Švédsko).

(42) Vsetky ukazovatele ujmy uvedené v článku 3 ods. 5 základného nariadenia boli analyzované s ohľadom na vzorku spoločností. Okrem toho boli analyzované aj niektoré z týchto ukazovateľov ujmy (t.j. produkcia, predaj, trhový podiel, zamestnanosť a produktivita) s ohľadom na priemyselné odvetvie Spoločenstva a nielen s ohľadom na styri spoločnosti, ktoré tvorili vzorku.

Údaje týkajúce sa priemyselného odvetvia Spoločenstva ako celku

(43) V súlade s poklesom spotreby v Spoločenstve klesal objem predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva počas sledovaného obdobia, hoci nie rovnakou veľkosťou. Zatiaľ čo spotreba Spoločenstva klesla o 9,4%, objem predaja poklesol z 16 587 ton v roku 2000 na 15 457 ton v DV, t.j. o 6,8%.

(44) Produkcia rovnakého výrobku priemyselným odvetvím Spoločenstva poklesla počas sledovaného obdobia o 3,9%, z 18 782 ton v roku 2000 na 18 053 ton v DV.

(45) Vzhľadom na skutočnosť, ze pokles spotreby v Spoločenstve bol výraznejsí, nez pokles predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva medzi rokom 2000 a DV, trhový podiel priemyselného odvetvia Spoločenstva sa mierne zlepsil zo 41,6% v roku 2000 na 42,8% v DV.

(46) Situácia v zamestnanosti v priemyselnom odvetví Spoločenstva sa v sledovanom období zhorsila, keďze v roku 2000 bolo zamestnaných 1 076 osôb v porovnaní s 992 osobami zamestnanými v DV. Súčasne sa vsak zlepsila produktivita, meraná ako produktivita za rok na jedného zamestnanca, zo 17 454 kg na 18 194 kg počas rovnakého obdobia.

Údaje týkajúce sa vzorky producentov zo Spoločenstva

(a) Produkcia, výrobná kapacita a vyuzitie kapacity

(47) Kým výrobná kapacita v sledovanom období ostala stabilná, objem výroby spoločností tvoriacich vzorku mierne poklesol o 1,7% z 12 136 ton v roku 2000 na 11 928 ton v DV, čo viedlo k miernemu poklesu vo vyuzití kapacity z 87% v roku 2000 na 85% v DV.

(b) Zásoby

(48) Pokiaľ ide o zásoby, výrobcovia LSV si vo vseobecnosti udrziavajú úroveň zásob pod 10% objemu produkcie, keďze väčsina produkcie sa vyrába na poziadanie. Avsak počas sledovaného obdobia priemerné zásoby vykazovali negatívnu tendenciu, zvýsením o 18%, z 853 ton v roku 2000 na 1 007 ton v DV.

(c) Objem predaja a podiel na trhu

(49) Objem predaja poklesol o 7,5%, z 10 484 ton v roku 2000 na 9 699 ton v DV. Avsak v prípade priemyselného odvetvia Spoločenstva ako celku sa podiel spoločností tvoriacich vzorku na trhu zlepsil miernym zvýsením z 26,3% v roku 2000 na 26,9% v DV.

(d) Predajné ceny, faktory ovplyvňujúce ceny a ziskovosť v Spoločenstve

(50) Priemerné ceny rovnakého výrobku predávaného v Spoločenstve ostali nezmenené pri 2,2 eur/kg počas sledovaného obdobia. Bez ohľadu na stabilnú cenovú hladinu, miera zisku pred zdanením značne poklesla z 9,8% obratu v roku 2000 na 0,7% v DV, hlavne v dôsledku zvýsených priemerných nákladov.

(51) Hlavnými faktormi, ktoré spôsobili tieto stagnujúce ceny, boli na jednej strane zhorsujúca sa situácia v dopyte a na druhej strane nemoznosť zvýsiť cenovú hladinu kvôli silnej konkurencii na trhu na úroveň pred zavedením opatrení v roku 1998, keď doslo k poskodzujúcemu dumpingu z Indie.

(e) Investície a schopnosť zvýsiť kapitál

(52) Napriek negatívnemu vývoju ukazovateľov ujmy, investície vzrástli z 809 432 eur v roku 2000 na 1 768 029 eur v DV, t.j. o 118,4%. Vzorka spoločností neohlásila ziadne problémy pri získavaní nového kapitálu.

(f) Návratnosť investícií

(53) V súlade s negatívnym ziskovým trendom, návratnosť investícií sa zhorsila z 12% v roku 2000 na 3% v DV.

(g) Cash-flow

(54) Medzi charakteristiky tohto priemyselného odvetvia patria jeho kapitálová intenzívnosť a následne vysoké amortizácie, ktoré majú priamy dopad na cash-flow. Počas celého sledovaného obdobia zostal cash-flow pozitívny, hoci poklesol zo 4,66 milión eur v roku 2000 na 2,23 milión eur v DV.

(h) Zamestnanosť, produktivita a pracovné náklady

(55) Ako ukázala analýza priemyselného odvetvia Spoločenstva ako celku, situácia v zamestnanosti sa tiez zhorsila v prípade styroch spoločností tvoriacich vzorku. Zamestnanosť klesla o 7,1%, zo 747 zamestnancov v roku 2000 na 694 zamestnancov v DV. Produktivita na zamestnanca sa v sledovanom období zlepsila o 5,8%. Zlepsenie produktivity sa musí chápať ako dôsledok investícií do vysoko technologických strojov na výrobu lán v sledovanom období.

(56) Kým počet zamestnancov v spoločnostiach tvoriacich vzorku sa zmensil medzi rokom 2000 a DV, celkové pracovné náklady sa vyvíjali opačným smerom a zvýsili sa zo 4,49 milión eur na 4,84 milión eur, t.j. o 7,8%.

Veľkosť dumpingovej marze

(57) Kvôli skutočnosti, ze dovoz príslusného výrobku z Indie počas DV bol zanedbateľný, nebolo mozné stanoviť dumpingovú marzu.

Zotavenie z minulého dumpingu

(58) Analyzovalo sa, či sa priemyselné odvetvie Spoločenstva stále zotavuje z účinkov minulého dumpingu. Dospelo sa k záveru, ze vzhľadom na rôzne negatívne ekonomické ukazovatele skúmané vo vzťahu k priemyselnému odvetviu Spoločenstva ako celku a k producentom zo Spoločenstva, ktorí tvorili vzorku, je pravdepodobné, ze situácia v priemyselnom odvetví Spoločenstva sa este plne nezotavila z poskodzujúcich účinkov minulého dumpingu, hoci dochádza k čiastočnému zlepseniu.

Záver o situácii na trhu Spoločenstva

(59) Napriek skutočnosti, ze boli zavedené účinné antidumpingové clá proti dovozu z Indie, priemyselné odvetvie Spoločenstva sa nachádza v stále zraniteľnej situácii, hoci niektoré ukazovatele poukazujú na zlepsenie v porovnaní s pôvodnými konečnými zisteniami (napr. ziskovosť) a niektoré ďalsie ukazovatele poukazujú na značný pozitívny vývoj (t.j. podiel na trhu, investície a produktivita).

(60) Okrem podielu na trhu a investícií, ktoré vzrástli, výrobnej kapacity, priemerných cien a schopnosti zvýsiť kapitál, ktoré zostali stabilné, vsetky ostatné ukazovatele ujmy poukazujú na negatívny vývoj. Faktory, ktoré boli analyzované pre celé priemyselné odvetvie Spoločenstva, aj pre spoločnosti tvoriace vzorku, poukazujú na podobný trend.

(61) Vyssie popísaný negatívny vývoj priemyselného odvetvia sa nemôze pričítať dovozu z Indie vzhľadom na zavedené platné clá. Namiesto toho príčinu slabej finančnej situácie priemyselného odvetvia Spoločenstva mozno pripísať (i) klesajúcemu dopytu, ktorý je výsledkom redukcie európskeho rybárskeho loďstva a poklesom rybolovných kvót, (ii) značnému nárastu dovozu z iných krajín ako India a nárastu ich podielu na trhu (hlavne dovozu z pristupujúcich krajín) so zodpovedajúcou stratou objemu predaja na starne priemyselného odvetvia Spoločenstva, (iii) cenám, ktoré nikdy nedosiahli pred-dumpingovú úroveň kvôli silnej konkurencii na trhu, čo vyplynulo z nárastu dovozu z iných krajín ako India a (iv) klesajúcemu trendu v ekonomike ako celku od roku 2001.

(62) Na druhej strane bolo zistené, ze ziskovosť priemyselného odvetvia Spoločenstva počas sledovaného obdobia v pôvodnom vysetrovaní. (t.j. od januára 1993 do mája 1997) sledovala menej priaznivý trend, nez počas sledovaného obdobia v tomto preskúmaní. To poukazuje na relatívne zlepsenie situácie priemyselného odvetvia v Spoločenstve po zavedení ciel.

(63) Pokiaľ ide o zivotaschopnosť priemyselného odvetvia Spoločenstva vo vseobecnosti, jedným dôlezitým prvkom sú investície. Počas sledovaného obdobia sa investície viac ako zdvojnásobili, čo poukazuje na to, ze priemyselné odvetvie sa stále povazuje za zivotaschopné. Ďalej, zlepsená produktivita a zvýsenie podielu priemyselného odvetvia Spoločenstva na trhu ukazuje, ze napriek dravej konkurencii uplatňovanej inými tretími krajinami, priemyselné odvetvie Spoločenstva dokázalo nielen udrzať, ale tiez mierne posilniť svoju pozíciu na trhu Spoločenstva.

G. PRAVDEPODOBNOSŤ OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU UJMY

(64) S ohľadom na pravdepodobný účinok skončenia platných opatrení na situáciu v priemyselnom odvetví Spoločenstva, bolo do úvahy vzatých niekoľko faktorov v súlade s prvkami zhrnutými v popisoch (31) a (32).

(65) Ako uz bolo uvedené, v prípade skončenia antidumpingových opatrení by doslo k obnoveniu dumpingu pre dovoz príslusného produktu z Indie. Ak by doslo ku skončeniu antidumpingových opatrení, existujú jasné náznaky toho, ze objem dumpingových dovozov do Spoločenstva by značne vzrástol kvôli obrovskej voľnej kapacite, ktorú majú k dispozícii indickí producenti. Ako uz bolo vysvetlené v popise (27), indickí vyvázajúci producenti majú voľné kapacity priblizne 70 000 ton, t.j. takmer dvakrát viac, ako veľkosť trhu Spoločenstva v DV (36 093 ton).

(66) Analýza vývozov realizovaných indickými vývozcami do tretích krajín (USA a Nórsko) pri údajne dumpingových cenách poukazuje na jasné náznaky toho, ze cena indického exportu do Spoločenstva, ak dôjde k jeho obnove, by podkopala ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva. Podľa oficiálnych statistik o obchode v USA a Nórsku vázená priemerná exportná cena príslusného výrobku bola v skutočnosti 1,73 eur/kg v prípade exportu do USA a 1,70 eur/kg v prípade exporty do Nórska. Tieto priemerné ceny by podkopali priemernú cenu priemyselného odvetvia Spoločenstva za rovnaký výrobok o 21% a 22%.

(67) Priemyselné odvetvie Spoločenstva sa stále nachádza v ťazkej situácii, hlavne pokiaľ ide o jeho ziskovosť, ktorá sa značne zlepsila hneď po zavedení posudzovaných opatrení, ale potom sa opäť značne zhorsila kvôli príčinám, ktoré uz boli vysvetlené v popise (51).

(68) Na základe vyssie uvedeného sa dospelo k záveru, ze ak sa povolí skončenie opatrení, je pravdepodobné, ze dôjde k opätovnému výskytu ujmy v dôsledku obnoveného dovozu príslusného výrobku z Indie.

H. ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

1. Úvodné poznámky

(69) V súlade s článkom 21 základného nariadenia bolo skúmané, či predĺzenie súčasných antidumpingových opatrení by bolo proti záujmu Spoločenstva ako celku. Táto analýza bola zalozená na preskúmaní vsetkých rôznych záujmov zainteresovaných strán, t.j. záujmov priemyselného odvetvia Spoločenstva, iných producentov zo Spoločenstva, dovozcov/obchodníkov, ako aj uzívateľov príslusného výrobku a dodávateľov surovín pre príslusný produkt.

(70) Je potrebné pripomenúť, ze v predchádzajúcom vysetrovaní sa prijatie opatrení nepovazovalo za krok proti záujmom Spoločenstva. Súčasné preskúmanie preto povoľuje analýzu, či po zavedení opatrení bol záujem Spoločenstva nepriaznivo poskodený zavedením týchto opatrení.

(71) Na tomto základe sa skúmalo, či napriek pravdepodobnosti opätovného výskytu poskodzujúceho dumpingu, ak by doslo ku skončeniu opatrení, existujú presvedčivé príčiny, ktoré by viedli k záveru, ze nie je v záujme Spoločenstva zachovať súčasné opatrenia v tomto konkrétnom prípade.

2. Záujem priemyselného odvetvia Spoločenstva

(72) Napriek negatívnemu vývoju finančnej situácie priemyselného odvetvia Spoločenstva počas sledovaného obdobia, je strukturálne zivotaschopné, keďze bolo schopné udrzať si značný podiel na trhu. Ďalej, priemyselné odvetvie Spoločenstva povazuje seba samé za zivotaschopné, čo sa prejavilo ostrým nárastom jeho investícií počas sledovaného obdobia. Vzhľadom na závery o situácii priemyselného odvetvia Spoločenstva uvedené v popisoch (59) az (61), hlavne v zmysle extrémne nízkej úrovni ziskovosti priemyselného odvetvia a podľa tvrdení uvedených v časti G, sa povazuje za pravdepodobné, ze pri neexistencii opatrení priemyselné odvetvie Spoločenstva pocíti zhorsenie svojej finančnej situácie. Vzhľadom na očakávané objemy a ceny dovozu príslusného produktu z Indie, ktorý bude nasledovať po skončení opatrení, by sa priemyselné odvetvie Spoločenstva dostalo do ďalsieho ohrozenia, poklesom svojho podielu na trhu, znízením svojich cien a vyvolaním vývoja svojej ziskovosti podobnej negatívnym úrovniam zisteným počas sledovaného obdobia v pôvodnom vysetrovaní. Takze záver je taký, ze zachovanie súčasných opatrení by nebolo proti záujmu priemyselného odvetvia Spoločenstva.

3. Záujem iných producentov

(73) Komisia pozadovala informácie od 11 nesťazujúcich sa producentov v Spoločenstve. Neobdrzala ziadnu odpoveď na dotazník.

(74) Vezmúc do úvahy pravdepodobné mnozstvá a ceny príslusného výrobku, ktoré by boli dovázané z Indie do Spoločenstva, ak by opatrenia skončili, nesťazujúci sa producenti rovnakého výrobku by tiez zazili zhorsenie svojho podielu na trhu a ekonomickej situácie.

(75) Za týchto okolností a pri neexistencii protichodných náznakov sa dospelo k záveru, ze pokračovanie opatrení by nemalo negatívny vplyv na nesťazujúcich sa producentov v Spoločenstve.

4. Záujem nespriaznených dovozcov/ obchodníkov a dodávateľov surovín

(76) Komisia zaslala dotazníky 6 nespriazneným dovozcom/obchodníkom a 11 dodávateľom surovín.

(77) Iba jeden zo siestich nespriaznených dovozcov/obchodníkov, ktorých nákupy príslusného výrobku počas DV predstavovali 0,07% spotreby v Spoločenstve, predlozil určité argumenty proti pokračovaniu ciel. Táto spoločnosť vsak neposkytla ziadne informácie alebo dôkaz, ktorý by sa týkal dopadu, ktorý by malo zavedenie v súčasnosti platných opatrení na jej podnikanie, ani riadne nezhodnotila, do akej miery by pokračovanie ciel poskodilo jej postavenie dovozcu. Ostatní 5 nespriaznení dovozcovia nepredlozili ziadne pripomienky, ani informácie.

(78) Na druhej strane jeden dodávateľ surovín výslovne podporoval pokračovanie opatrení.

(79) Za týchto okolností sa dospelo k záveru, ze pokračovanie opatrení by nemalo negatívny vplyv na nespriaznených dovozcov/obchodníkov, ani dodávateľov surovín.

5. Záujem uzívateľov

(80) Komisia zaslala dotazníky 23 uzívateľom príslusného výrobku, hlavne zástupcom rybolovného a lodiarskeho priemyslu. iaden uzívateľ nepredlozil vyplnený dotazník. Jeden uzívateľ protestoval proti pokračovaniu opatrení, ale ďalej nepodlozil svoje stanovisko.

(81) Kvôli takmer úplne chýbajúcej spolupráci zo strany uzívateľov a kvôli skutočnosti, ze dopad ciel je zanedbateľný v porovnaní s hlavnými nákladmi, ktoré vznikajú uzívateľom v týchto priemyselných odvetviach (t.j. amortizácia plavidiel, palivá, poistenie, práca a údrzba) sa dospelo k záveru, ze pokračovanie opatrení nebude mať negatívny dopad na týchto uzívateľov.

6. Záver

(82) Je mozné očakávať, ze účinok pokračovania opatrení pomôze priemyselnému odvetviu Spoločenstva zlepsiť ziskovosť s následným prospesným účinkom na konkurenčné podmienky na trhu Spoločenstva a na znízenie hrozby ďalsieho zatvárania prevádzok a znizovanie zamestnanosti. Očakáva sa, ze prospesný účinok pomôze producentom zo Spoločenstva plne vyuziť investície realizované v ostatných rokoch, pokračovať vo vývoji nových produktov vyssej technológie pre nové a specializované aplikácie.

(83) S ohľadom na vyssie uvedené závery o dopade pokračovania opatrení na rôznych hráčov na trhu Spoločenstva sa dospelo k záveru, ze pokračovanie opatrení nie je proti záujmu Spoločenstva.

I. ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(84) Vsetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a činiteľoch, na základe ktorých je zámerom odporučiť zachovanie platných opatrení v ich súčasnej forme. Bola im poskytnutá doba na prezentovanie protestov po poskytnutí informácií, ale ziadna z nich nepredlozila protest, ktorý by oprávňoval upraviť horeuvedené zistenia.

(85) Z vyssie uvedeného vyplýva, ze antidumpingové clá zavedené nariadením (ES) č. 1312/98 majú byť zachované, ako stanovuje článok 11 ods. 2 základného nariadenia,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Konečné antidumpingové clo sa týmto zavádza na dovoz motúzov, lanovia, povrazov a lán, pletených alebo nepletených, opletených alebo neopletených, impregnovaných alebo neimpregnovaných, potiahnutých, pokrytých alebo obalených gumou alebo plastom, z polyetylénu alebo polypropylénu, iných ako viazacích a baliacich motúzov, ktoré merajú viac nez 50 000 decitexov (5g/m), ako aj z iných syntetických vlákien z nylonu alebo iných polyamidov, alebo z polyesterov, ktoré merajú viac nez 50 000 decitexov (5g/m) dovázaných z Indie a klasifikovaných v rámci kódov KN 5607 49 11, 5607 49 19, 5607 50 11 a 5607 50 19.

2. Sadzba konečného antidumpingového cla platná pre čistú, voľnú cenu na hranici Spoločenstva pred vyclením je nasledovná:

Výrobky, ktoré vyrobili

- Garware Wall Ropes Ltd.: 53,0% (doplnkový kód TARIC 8755)

- iní výrobcovia: 82,0% (doplnkový kód TARIC 8900)

Článok 2

Ak nie určené inak, platia platné ustanovenia o clách.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť v deň, ktorý nasleduje po jeho zverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo vsetkých členských státoch.

V Bruseli,

Za Radu

predseda