52004DC0690

Brusel 20.10.2004KOM (2004) 690 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE

SPRÁVA O KONVERGENCII 2004

(pripravené v súlade s článkom 122 ods.2 Zmluvy) [SEC(2004) 1268]

Účel správy

V súlade s článkom 122 ods. 2 Zmluvy sa od Komisie a Európskej centrálnej banky (ECB) žiada, aby podávali správu Rade o napredovaní "členských štátov s odchýlkou" v súvislosti s plnením ich národných právnych predpisov voči Zmluve, ako aj o dosahovaní vysokého stupňa trvalo udržateľnej konvergencie. "Členské štáty s odchýlkou" ešte neprijali euro, s výnimkou Dánska a Spojeného kráľovstva, ktorí sú členské štáty s osobitným štatútom[1]. Takéto správy o konvergencii sa musia pripravovať aspoň raz za dva roky, alebo na žiadosť členského štátu s odchýlkou. Švédsko je jedným takým štátom a teraz má predložiť správu o konvergencii, keďže od poslednej správy uplynuli dva roky. Využíva sa to ako príležitosť po prvý raz zhodnotiť desať krajín, ktoré sa pripojili k Európskej únii (EÚ) 1. mája 2004, a ktoré sú automaticky "členské štáty s odchýlkou" v súlade s článkom 4 Zmluvy o pristúpení. Pomôže to týmto štátom v príprave na splnenie požiadaviek na prijatie euro. Táto správa preto pokrýva nasledujúcich jedenásť členských štátov s odchýlkou: Českú republiku, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Slovinsko, Slovensko a Švédsko.

Obsah správ[2] pripravených Komisiou a ECB sa riadi článkom 121 ods.1 Zmluvy, ktorý nariaďuje, aby správy obsahovali aj preskúmanie (i) zlučiteľnosti národných právnych predpisov so Zmluvou, ako aj Štatútom európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a Európskej centrálnej banky. Správy musia tiež preskúmať napredovanie v dosahovaní vysokého stupňa konvergencie podľa plnenia štyroch kritérií konvergencie, ktoré sa týkajú (ii) stability cien, (iii) pozície vlády týkajúce sa rozpočtu, (iv) stability výmenných kurzov a (v) dlhodobej úrokovej miery, ako aj viacerých ďalších faktorov[3]. Tieto štyri kritériá konvergencie a obdobia, počas ktorých sa musia rešpektovať, sú ďalej rozvinuté v protokole pripojenom k Zmluve (protokol o kritériách konvergencie uvedený v článku 121).

Celkový pohľad: Zlučiteľnosť právnych predpisov a dosiahnutie hospodárskej konvergencie

(i) Musí sa zabezpečiť zlučiteľnosť medzi národnými právnymi predpismi vrátane štatútov národných centrálnych bánk bank a článkami 108 a 109 Zmluvy a štatútu ESCB/ECB. Pokiaľ ide o nové členské štáty, nezávislosť ich národných centrálnych bánk a ich súlad s cieľmi ESCB sa riešili ako súčasť predvstupových požiadaviek. S cieľom zabezpečiť úplnú integráciu rozličných národných centrálnych bánk do ESCB predtým, než sa príslušné krajiny pridajú k euro oblasti, je potrebné odstrániť nezlučiteľné časti v rámci právnych noriem všetkých krajín.

(ii) Hodnotenie kritéria stability cien sa zakladá na sledovaní priemernej miery inflácie v období jedného roka pred skúmaním, či neprekračuje viac ako o 1,5 percentuálnych bodov infláciu troch najlepších členských štátov v stabilite cien. Referenčná hodnota sa vypočítala na 2,4 % v auguste 2004, pričom Fínsko, Dánsko a Švédsko boli tri najlepšie členské štáty. Z jedenástich členských štátov analyzovaných v správe spĺňa toto kritérium šesť: Česká republika, Estónsko, Cyprus, Litva, a Švédsko.

(iii) Kritérium pozície vlády týkajúcej sa rozpočtu sa viaže na rozhodnutia prijaté v súlade s postupom pri nadmernom deficite v článku 104 Zmluvy. V súčasnosti nepodlieha rozhodnutiu Rady podľa článku 104 ods. 6 o existencii nadmerného deficitu päť zo skúmaných jedenástich štátov, a síce Estónsko, Lotyšsko, Litva, Slovinsko a Švédsko, ktoré preto toto kritérium spĺňajú.

(iv) Kritérium výmenného kurzu vyžaduje dodržiavanie normálnych fluktuačných márž mechanizmu výmenných kurzov (ERM II) počas aspoň dvoch rokov bez vážneho napätia. Estónska koruna, litovský litas a slovinský tolar sa 28. júna 2004 pripojili k ERM II. Česká koruna, maďarský forint, cyperská libra, lotyšský lats, maltská líra, poľský zloty, slovenská koruna a švédska koruna sa ešte nepripojili k ERM II. Zatiaľ čo tri meny zúčastnené v ERM II od 28. júna 2004 vykazujú stabilitu voči euro, ani jedna zo skúmaných krajín sa nezúčastňuje v ERM II v požadovanom období. Žiadna z jedenástich krajín nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

(v) Kritérium dlhodobej úrokovej miery sa zakladá na dodržiavaní počas jedného roka pred skúmaním priemernej nominálnej úrokovej miery, ktorá neprekročí úrokovú mieru troch najlepších členských štátov v cenovej stabilite o viac ako o 2 percentuálne body. Referenčná hodnota sa vypočítala na 6,4 % v auguste 2004. Dlhodobé úrokové miery nedosahovali referenčnú hodnotu v Českej republike, na Cypre, v Lotyšsku, Litve, na Malte, v Slovinsku, na Slovensku a vo Švédsku. Týchto osem krajín splnilo kritérium úrokovej miery. V prípade Estónska, kde nie sú dlhodobé štátne dlhopisy alebo porovnateľné cenné papiere, nie je dôvod urobiť záver, že Estónsko neplní kritérium úrokovej miery.

+++++ TABLE +++++

Hodnotenie podľa členských štátov

Česká republika

Čo sa týka integrácie centrálnej banky do ESCB v čase prijatia euro, právne normy Českej republiky, predovšetkým Zákon o Českej národnej banke, Právne predpisy Českej republiky, konkrétne zákon o Českej národnej banke, nie sú v plnom rozsahu v súlade s článkom 109 Zmluvy a so štatútom ESCB/ECB.

Priemerná miera inflácie v Českej republike počas 12 mesiacov do augusta 2004 bola 1,8 %. Česká republika spĺňa kritérium cenovej stability.

Česká republika je v súčasnosti predmetom rozhodovania o existencii nadmerného deficitu (rozhodnutie Rady z 5. júla 2004). Všeobecný deficit vlády bol 12,6 % HDP v roku 2003, a vládny dlh bol 37,8 % HDP. Česká republika nespĺňa kritérium pozície vlády k rozpočtu.

Česká koruna sa nezúčastňuje v ERM II a podlieha riadenému režimu plávajúceho kurzu s občasnými zásahmi centrálnej banky. Česká republika nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

Priemerná dlhodobá úroková miera v Českej republike v roku do augusta 2004 bola 4,7 % a Česká republika spĺňa kritérium o konvergencii dlhodobých úrokových mier. Na pozadí nízkeho inflačného tlaku klesli dlhodobé úrokové miery v Českej republike dočasne pod úroveň oblasti eura medzi polovicou roku 2002 a polovicou roku 2003, ale odvtedy sú priemery dlhodobých úrokových mier nad úrovňou oblasti eura.

Vzhľadom na toto hodnotenie Komisia dospela k záveru, že štatút Českej republiky ako "členský štát s odchýlkou" sa nemení.

Estónsko

Pokiaľ ide o integráciu centrálnej banky do ESCB v čase prijatia euro, právne normy Estónska, najmä Zákon o Eesti Pank, ústava Estónskej republiky, ako aj zákon o mene a zákon o bezpečnosti estónskej koruny nie sú v plnom rozsahu zlučiteľné s článkom 109 Zmluvy a štatútom ESCB/ECB..

Priemerná miera inflácie v Estónsku počas 12 mesiacov do augusta 2004 bola 2,0 %. Estónsko spĺňa kritérium cenovej stability.

Estónsko nie je v súčasnosti predmetom rozhodovania o existencii nadmerného deficitu. Všeobecný vládny prebytok bol 3,1 % HDP v roku 2003, vládny dlh bol 5,3 % HDP. Estónsko spĺňa kritérium pozície vlády k rozpočtu.

Od 28. júna 2004 sa Estónsko zúčastňuje v ERM II a estónske orgány sa zaviazali jednostranne udržať svoju menu v ERM II. Estónska koruna sa neodchýlila od svojej centrálnej parity. V čase tohto skúmania bola účasť v ERM II menej než dva roky. Estónsko nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

Keďže neexistuje dlhodobý štátny dlhopis ako harmonizovaný orientačný cenný papier alebo porovnateľný cenný papier čiastočne viazaný na nízky vládny dlh, ukazovateľ úrokovej miery sa zisťoval na základe dlhodobých mier bankových úverov. Tento ukazovateľ úrokovej miery bol počas ročného obdobia do augusta 2004 priemerne 4,6 %. Na základe analýzy vývoja ukazovateľa úrokových mier a zohľadnením, okrem iného nízkeho vládneho dlhu, nie sú žiadne dôvody urobiť záver, že Estónsko nespĺňa kritérium dlhodobých úrokových mier.

Podľa tohto hodnotenia dospela Komisia k záveru, že štatút Estónska ako "členského štátu s odchýlkou" sa nemení.

Cyprus

Právne predpisy Cypru, hlavne zákon o Centrálnej banke Cypru, nie sú v úplnom súlade s článkom 109 Zmluvy a štatútom ESCB/ECB a štatútom ESCB, pokiaľ ide o integráciu centrálnej banky do ESCB v čase prijatia euro.

Priemerná miera inflácie na Cypre počas 12 mesiacov do augusta 2004 bola 2,1 %. Cyprus spĺňa kritérium cenovej stability.

Cyprus je v súčasnosti predmetom rozhodovania o existencii nadmerného deficitu (rozhodnutie Rady z 5. júla 2004). Všeobecný deficit vlády bol 6,4 % HDP v roku 2003, a vládny dlh bol 70,9 % HDP. Cyprus nespĺňa kritérium pozície vlády k rozpočtu.

Cyperská libra sa nezúčastňuje v ERM II a je stabilizovaná k euro s 15 % odchýlkou fluktuácie. Cyprus nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

Priemerná dlhodobá úroková miera na Cypre v roku do augusta 2004 bola 5,2 % a Cyprus spĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových mier. Dlhodobé úrokové miery sa značne priblížili k úrovni eura začiatkom roku 2002 a priemerný rozdiel ostal v rámci 1 percentuálneho bodu väčšinu roka 2003. Nedávno stúpli dlhodobé úrokové miery značne nad úroveň oblasti eura.

Podľa tohto hodnotenia dospela Komisia k záveru, že štatút Cypru ako "členského štátu s odchýlkou" sa nemení.

Lotyšsko

Z hľadiska integrácie centrálnej banky do ESCB v čase prijatia euro, právne normy Lotyšska, predovšetkým Zákon o Banke Lotyšska, nie sú v plnom rozsahu v súlade s článkom 109 Zmluvy a štatútom ESCB/ECB.

Priemerná miera inflácie v Lotyšsku počas 12 mesiacov do augusta 2004 bola 4,9 %. Lotyšsko nespĺňa kritérium cenovej stability.

Lotyšsko nie je v súčasnosti predmetom rozhodovania o existencii nadmerného deficitu. Všeobecný vládny schodok bol 1,5 % HDP v roku 2003 a vládny dlh bol 14,4 % HDP. Lotyšsko spĺňa kritérium pozície vlády k rozpočtu.

Lotyšský lats sa nezúčastňuje v ERM II a je viazaný na menový kôš SDR s normálnou maržou fluktuácie 1 %. Lotyšsko nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

Priemerná dlhodobá úroková miera Lotyšska v roku do augusta 2004 bola 5,0 % a Lotyšsko spĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových mier. Rozdiely dlhodobých úrokových mier voči oblasti euro v Lotyšsku trochu stúpli od polovice roka 2002 na -1 percentuálnych bodov.

Podľa tohto hodnotenia dospela Komisia k záveru, že štatút Lotyšska ako "členského štátu s odchýlkou" sa nemení.

Litva

Pokiaľ ide o integráciu centrálnej banky do ESCB v čase prijatia euro, právne normy Litvy, najmä Zákon o Banke Litvy, ústava Litvy, ako aj zákon o mene a zákon o dôveryhodnosti litas, nie sú úplne v súlade s článkom 109 Zmluvy a so štatútom ESCB/ECB.

Priemerná miera inflácie v Litve počas 12 mesiacov do augusta 2004 bola -0,2 %. Litva spĺňa kritérium cenovej stability.

Litva nie je v súčasnosti predmetom rozhodovania o existencii nadmerného deficitu. Všeobecný vládny prebytok bol 1,9 % HDP v roku 2003 a vládny dlh bol 21,4 % HDP. Lotyšsko spĺňa kritérium pozície vlády k rozpočtu.

Od 28. júna 2004 sa Litva zúčastňuje v ERM II a litovské úrady sa zaviazali jednostranne udržať svoju menu v ERM II. Litas sa neodchýlil od svojej centrálnej parity. Vo chvíli tohto skúmania bola účasť v ERM II menej než dva roky. Litva nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

Priemerná dlhodobá úroková miera Litvy v roku do augusta 2004 bola 4,7 % a Litva spĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových mier. Dlhodobé úrokové miery v Litve ešte stále 10 % na začiatku r. 2001 citeľne poklesli a rozdiel úrokovej miery voči oblasti euro sa zúžil na 0,4 percentuálnych bodov v období január - august 2004.

Podľa tohto hodnotenia dospela Komisia k záveru, že štatút Litvy ako "členského štátu s odchýlkou" sa nemení.

Maďarsko

Čo sa týka integrácie centrálnej banky do ESCB v čase prijatia euro, právne normy v Maďarsku, hlavne Zákon o Magyar Nemzeti Bank a Zákon o Ústave, nie sú v úplnom súlade s článkom 109 Zmluvy a štatútom ESCB/ECB.

Priemerná miera inflácie v Maďarsku počas 12 mesiacov do augusta 2004 bola 6,5 %. Maďarsko nespĺňa kritérium cenovej stability.

Maďarsko je v súčasnosti predmetom rozhodovania o existencii nadmerného deficitu (rozhodnutie Rady z 5. júla 2004). Všeobecný deficit vlády bol 6,2 % HDP v roku 2003, a vládny dlh bol 59,1 % HDP. Maďarsko nespĺňa kritérium pozície vlády k rozpočtu.

Maďarský forint, ktorý je viazaný na euro s maržou fluktuácie 15 % sa nezúčastňuje v ERM II. Maďarsko nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

Priemerná dlhodobá úroková miera v Maďarsku v roku do augusta 2004 bola 8,1 % a Maďarsko nespĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových mier. Dlhodobé úrokové miery v Maďarsku sa odchýlili od vývoja v oblasti eura, čo môže byť spojené so zvýšenou prémiou na riziko výmenných kurzov a očakávaniami vyššej inflácie.

Podľa tohto hodnotenia dospela Komisia k záveru, že štatút Maďarska ako "členského štátu s odchýlkou" sa nemení.

Malta

Z hľadiska integrácie centrálnej banky do ESCB v čase prijatia euro, právne normy Malty, predovšetkým Zákon o centrálnej banke Malty, nie sú v úplnom súlade s článkom 109 Zmluvy a so štatútom ESCB/ECB.

Priemerná miera inflácie na Malte počas 12 mesiacov do augusta 2004 bola 2,6 %. Malta nespĺňa kritérium cenovej stability.

Malta je v súčasnosti predmetom rozhodovania o existencii nadmerného deficitu (rozhodnutie Rady z 5. júla 2004). Všeobecný deficit vlády bol 9,7 % HDP v roku 2003, a vládny dlh bol 71,1 % HDP. Malta nespĺňa kritérium pozície vlády k rozpočtu.

Maltská líra, ktorá je stabilizovaná ku košíku mien, v ktorom má euro váhu 70 % sa nezúčastňuje v ERM II. Malta nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

Priemerná dlhodobá úroková miera na Malte v roku do augusta 2004 bola 4,7 % a Malta spĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových mier. Odchýlky dlhodobých úrokových mier od oblasti eura na Malte boli 0,4 percentuálnych bodov v období január - august 2004.

Podľa tohto hodnotenia dospela Komisia k záveru, že štatút Malty ako "členského štátu s odchýlkou" sa nemení.

Poľsko

Pokiaľ ide o integráciu centrálnej banky do ESCB v čase prijatia euro, právne normy Poľska, hlavne Zákon o Národnej banke Poľska a ústava Poľska, nie sú v úplnom súlade s článkom 109 Zmluvy a so štatútom ESCB/ECB.

Priemerná miera inflácie v Poľsku počas 12 mesiacov do augusta 2004 bola 2,5 %. Poľsko nespĺňa kritérium cenovej stability.

Poľsko je v súčasnosti predmetom rozhodovania o existencii nadmerného deficitu (rozhodnutie Rady z 5. júla 2004). Všeobecný deficit vlády bol 3,9 % HDP v roku 2003, a vládny dlh bol 45,4 % HDP. Poľsko nespĺňa kritérium pozície vlády k rozpočtu.

Poľský zloty sa nezúčastňuje v ERM II a má plávajúci kurz, pričom centrálna banka sa zdržiava zásahov do meny. Poľsko nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

Priemerná dlhodobá úroková miera v Poľsku v roku do augusta 2004 bola 6,9 % a Poľsko nespĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových mier. Existovali odchýlky dlhodobých úrokových mier od oblasti eura, čo možno spájať s obavami z fiškálnej politiky a inflácie.

Podľa tohto hodnotenia dospela Komisia k záveru, že štatút Poľska ako "členského štátu s odchýlkou" sa nemení.

Slovinsko

Z hľadiska integrácie centrálnej banky do ESCB v čase prijatia euro, právne predpisy v Slovinsku, hlavne Zákon o Banke Slovinska, nie sú v úplnom súlade s článkom 109 Zmluvy a so štatútom ESCB/ECB.

Priemerná miera inflácie v Slovinsku počas 12 mesiacov do augusta 2004 bola 4,1 %. Slovinsko nespĺňa kritérium cenovej stability.

Slovinsko nie je v súčasnosti predmetom rozhodovania o existencii nadmerného deficitu. Všeobecný vládny deficit bol 2,0 % HDP v roku 2003 a vládny dlh bol 29,4 % HDP. Slovinsko spĺňa kritérium pozície vlády k rozpočtu.

Od 28. júna 2004 sa slovinský tolar zúčastňuje v ERM II a odvtedy sa obchoduje tesne k svojej centrálnej parite. V čase tohto skúmania bola účasť v ERM II menej než dva roky. Slovinsko nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

Priemerná dlhodobá úroková miera v Slovinsku v roku do augusta 2004 bola 5,2 % a Slovinsko spĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových mier. Od polovice roku 2002 dlhodobé úrokové miery v Slovinsku prudko klesli smerom k oblasti eura a rozdiely sa zúžili na 0,6 percentuálneho bodu v období január - august 2004.

Podľa tohto hodnotenia dospela Komisia k záveru, že štatút Slovinska ako "členského štátu s odchýlkou" sa nemení.

Slovensko

čo sa týka integrácie centrálnej banky do ESCB v čase prijatia euro, právne predpisy na Slovensku, najmä zákon o Národnej banke Slovenska, nie sú úplne zlučiteľné s článkami 108 a 109 Zmluvy a so štatútom ESCB.

Priemerná miera inflácie na Slovensku počas 12 mesiacov do augusta 2004 bola 8,4 %. Slovensko nespĺňa kritérium cenovej stability.

Slovensko je v súčasnosti predmetom rozhodovania o existencii nadmerného deficitu (rozhodnutie Rady z 5. júla 2004). Všeobecný deficit vlády bol 3,7 % HDP v roku 2003, a vládny dlh bol 42,6 % HDP. Slovensko nespĺňa kritérium pozície vlády k rozpočtu.

Slovenská koruna sa nezúčastňuje v ERM II a podlieha riadenému plávajúcemu režimu s príležitostnými zásahmi centrálnej banky. Slovensko nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

Priemerná dlhodobá úroková miera na Slovensku v roku do augusta 2004 bola 5,1 % a Slovensko spĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových mier. Od polovice roku 2002 dlhodobé úrokové miery na Slovensku prudko klesli k oblasti eura a odchýlky sa zúžili na 0,9 percentuálnych bodov v období január - august 2004.

Podľa tohto hodnotenia dospela Komisia k záveru, že štatút Slovenska ako "členského štátu s odchýlkou" sa nemení.

Švédsko

V správe o konvergencii z roku 2002 hodnotenie komisie bolo také, že Švédsko už vtedy splnilo tri kritériá konvergencie (cenovú stabilitu, pozíciu vlády k rozpočtu a konvergencia úrokových mier), ale že nesplnilo kritérium výmenného kurzu. Ďalším záverom bolo, že právne predpisy Švédska nie sú zlúčiteľné so Zmluvou a štatútom ESCB/ECB.

Pokiaľ ide o finančnú nezávislosť centrálnej banky, ako aj o jej integráciu do ESCB v čase prijatia euro, právne predpisy vo Švédsku, najmä Zákon o Sveriges Riksbank a ústava krajiny, ešte stále nie sú úplne zlučiteľné s článkami 108 a 109 Zmluvy a štatútom ESCB.

Priemerná inflácia vo Švédsku počas 12 mesiacov do augusta 2004 bola 1,3 % a Švédsko naďalej spĺňa kritérium cenovej stability.

Švédsko nie je predmetom rozhodnutia týkajúceho sa existencie nadmerného deficitu. Všeobecný vládny prebytok bol 0,3 % HDP v roku 2003 a vládny dlh bol 52 % HDP. Švédsko naďalej spĺňa kritérium pozície vlády k rozpočtu.

Švédska koruna sa nezúčastňuje v ERM II a jej kurz je plávajúci. Švédsko naďalej nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

Priemerná dlhodobá úroková miera vo Švédsku v roku do augusta 2004 bola 4,7 % a Švédsko naďalej spĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových mier. Dlhodobé úrokové miery vo Švédsku boli tesne blízko k úrovni oblasti euro a príležitostne pod ňou.

Podľa tohto hodnotenia dospela Komisia k záveru, že štatút Švédska ako "členského štátu s odchýlkou" sa nemení.

[1] Dánsko a Spojené kráľovstvo majú osobitný štatút, pretože ich úpravy sú voliteľné. Neskúmajú sa, pretože si neželali prijať euro (článok 4 o protokole o určitých ustanoveniach súvisiacich s Dánskom a článok 10 písm. a) protokolu o určitých ustanoveniach týkajúci sa Spojeného kráľovstva).

[2] Správa o konvergencii 2002 o Grécku, KOM(2002) 243 v konečnom znení, 22. mája 2002; Správa o konvergencii 2000 o Švédsku a Grécku, KOM(2000) 277 v konečnom znení, 3. mája 2000; Správa o konvergencii 1998 o všetkých 15 členských štátoch v tom čase, KOM(1998) 1999 v konečnom znení, 25. marca 1998; Správa o konvergencii 1996, KOM(1996) 560 v konečnom znení, 6. novembra 1996.

[3] Tieto prídavné faktory nie sú potrebnými podmienkami prijatia eura, a preto sa tu neskúmajú. Technickú analýzu všetkých faktorov, ktoré vplývajú na konvergencia uvádza SEC(2004) 1268.