52004DC0681

Brusel, 20.10.2004

KOM(2004) 681 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o rozhodnutí Komisie z 20. októbra 2004 týkajúcom sa národných plánov prideľovania emisných kvót skleníkových plynov Belgicku, Estónsku, Fínsku, Francúzsku, Litve, Luxembursku, Portugalsku a Slovenskej republike v súlade so smernicou 2003/87/ES

Úvod

Boj proti klimatickým zmenám je dôležitým cieľom Európskej únie. EÚ sa ho rozhodla uskutočniť prostredníctvom splnenia svojich záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu – multilaterálnej dohody, ktorej cieľom je bojovať proti tomuto globálnemu problému v spolupráci s viacerými stranami. V úzkej spolupráci s členskými štátmi, priemyselnými sektormi, civilnou a akademickou spoločnosťou, bol vytvorený Európsky program pre zmenu klímy (ECCP) s cieľom pomôcť EÚ nájsť finančne najvýhodnejšie spôsoby plnenia záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu. Kľúčovým návrhom programu ECCP bolo vytvorenie systému obchodovania s emisnými kvótami v rámci celej EÚ tak, aby sa EÚ pomohlo znížiť jej emisie skleníkových plynov. V roku 2003 prijala Rada a Parlament smernicu 2003/87/ES, ktorá od januára 2005 ustanovuje obchodovanie s emisiami v rámci celej EÚ.

Prvá fáza obchodovania EÚ s emisnými kvótami sa týka emisií CO2 z viac ako 12 000 zariadení. Každý členský štát má navrhnúť národný plán prideľovania obchodovateľných kvót a predložiť ho Komisii na zhodnotenie. Plány sú založené na objektívnych a jasných kritériách, vrátane kritérií uvedených v prílohe III k tejto smernici. Komisia môže národné plány odmietnuť, ako celok alebo ich časť, ktorá nespĺňa dané kritériá. S cieľom pomôcť členským štátom pripraviť ich plány prijala Komisia usmernenie[1], ktoré sa týka uplatňovania kritérií ustanovených v príslušnej smernici.

Toto oznámenie sa zakladá na dokumente KOM(2004) 500[2], v ktorom sú vysvetlené dôvody rozhodnutí Komisie o národných plánov prideľovania kvót Rakúska, Dánska, Nemecka, Írska, Holandska, Slovinska, Švédska a Spojeného Kráľovstva, a ustanovuje hodnotenie Komisie pre ďalších šesť národných plánov. Jeden z dôvodov, prečo je Komisia v zmysle smernice zodpovedná za prístup k národným plánom prideľovania kvót je ten, aby sa zabezpečilo správne uplatnenie kritérií smernice pri rozdeľovaní obchodovateľných kvót skôr, ako začne samotné obchodovanie. Na jednotnom vnútornom trhu EÚ a v jednotnom systéme obchodovania EÚ s emisnými kvótami je dôležité zabezpečiť ochranu narušenia konkurencieschopnosti, ktorý môže vzniknúť na základe nesprávneho uplatnenia smernice alebo ustanovení Zmluvy. Je to po prvýkrát, keď EÚ zaviedla obchodovanie s emisnými kvótami v celej EÚ, a prvé obdobie obchodovania, obdobie rokov 2005-2007, bolo označené ako „fáza učenia sa". Je v záujme všetkých členských štátov, aby tento nástroj prispel k dosiahnutiu cieľov vytýčených EÚ v oblasti zmeny klímy a urobil to čo najefektívnejším spôsobom. V prípade, že by členské štáty vydali viac kvót ako je približné množstvo skutočných emisií z príslušných zariadení, smernicou by sa dosiahol iba malý alebo vôbec žiadny pozitívny vplyv na životné prostredie. Vývoj čistých a nových technológií by sa spomalil a narušila by sa tvorba dynamického a pružného trhu.

Počet predložených národných plánov prideľovania kvót

Dňa 14. októbra 2004 oznámilo 22 členských štátov Komisii existenciu svojho národného plánu prideľovania kvót. Osem z nich prehodnotila Komisia v júli 2004 a ďalších osem (plány Belgicka, Estónska, Fínska, Francúzska, Lotyšska, Luxemburska, Portugalska a Slovenskej republiky) je dostatočne úplných na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o ich súlade so smernicou. Týchto ďalších osem plánov predstavuje okolo 15 % celkového odhadovaného množstva kvót určených pre prvú fázu obchodovania, spolu celkovo necelých 60 % očakávaného množstva v obehu.

Hodnotenie národných plánov prideľovania kvót

Každý predložený národný plán je hodnotený spôsobom plne zodpovedajúcim rozhodnutiam prijatým 7. júla 2004 pre prvých osem členských štátov a vysvetleným v KOM(2004) 500.

Pri analýze plánov Komisia zoskupila prvky, ktoré boli v rozpore s jedným alebo viacerými z kritérií smernice pod týmito názvami: zhoda v plnení záväzkov členského štátu vyplývajúcim z Kjótskeho protokolu („cesta do Kjóta“); dodatočné úpravy, pravidlá prenosu, návrh a manažment ktoréhokoľvek nového účastníka. V niektorých plánoch zahrnutých do tejto druhej série rozhodnutí Komisia navyše objavila nezhody podľa hodnotenia v zmysle rozhodnutia 280/2004/ES. Každé z príslušných zoskupení je začlenené v týchto častiach.

Zhoda podľa hodnotení v zmysle rozhodnutia 280/2004/ES

Podľa rozhodnutia 280/2004/ES[3] Komisia vykoná hodnotenie skutočných a predbežných emisií členských štátov – celkovo, podľa sektorov a podľa plynov. Tieto hodnotenia sa pripravujú v úzkej spolupráci s členskými štátmi. V usmerňovacom dokumente sa uvádza: „Zhoda by nebola zabezpečená, ak by členský štát zamýšľal prideliť celkové množstvo kvót prekračujúce skutočné alebo predbežné emisie príslušných zariadení, ako sa uvádzajú v hodnotení pre príslušné obdobie.“

Komisia zastáva názor, že plány Estónska, Lotyšska a Slovenskej republiky vyhovujú kritériu 2, ak sa v predmetných troch plánoch zohľadní celkové znížené množstvo kvót.

Zhoda s „cestou do Kjóta“

Belgicko a Luxembursko zamýšľajú celkovo nakúpiť najmenej 56 miliónov kjótskych jednotiek[4]. Portugalsko síce naznačilo úmysel kúpiť kjótske jednotky, ale v pláne neoznačilo ich množstvo, a tak sa v hodnotení tento úmysel nezohľadnil.

Komisia zakladá svoje hodnotenie na ôsmich prvkoch vytýčených v KOM(2004) 500.

Belgicko zamýšľa nakúpiť najmenej 41 miliónov kjótskych jednotiek a výrazne pokročilo v procese zosúladenia so spomenutými ôsmimi prvkami z KOM(2004) 500. Zaviazalo sa najmä k finančným zdrojom v hodnote viac ako 120 miliónov EUR určených na nákup kjótskych jednotiek. Pri zohľadnení celkového zníženého množstva kvót Komisia zastáva názor, že belgický plán nie je v rozpore s kritériom 1.

Luxembursko oznámilo úmysel nakúpiť 15 miliónov kjótskych jednotiek. Luxemburské úrady oznámili 6. októbra 2004 Komisii svoje záväzky vytvoriť právny základ na transpozíciu smernice 2003/87/ES a ustanovili špeciálny fond pre klímu s cieľom vyčleniť finančné zdroje z rozpočtu na rok 2005 a vytvoriť ministerstvo životného prostredia ako navrhovaný zodpovedný vnútroštátny orgán a oznámiť jeho vznik Sekretariátu OSN pre zmenu klímy. Pri zohľadnení vyššie opísaných zmien a celkového zníženého množstva kvót Komisia zastáva názor, že plán Luxemburska nie je v rozpore s kritériom 1.

Dodatočné úpravy

Obchod potrebuje istotu, aby bola zaručená dôvera potrebná pri nových investíciách. Dodatočné úpravy narúšajú túto dôveru prostredníctvom vytvárania neistoty.

Akékoľvek dodatočné úpravy v skorších národných plánoch prideľovania kvót sa rozhodnutiami Komisie zo 7. júla 2004 nepovolili. Niektoré členské štáty navyše zmenili a doplnili svoje plány pred príslušnými rozhodnutiami s cieľom vyhnúť sa dodatočným úpravám a iné členské štáty zmenili a doplnili svoje plány, podobne s cieľom vyhnúť sa dodatočným úpravám, pred prijatím týchto rozhodnutí.

Rezervy nových účastníkov

Komisia konštatuje, že všetky zhodnotené plány predpokladajú vytvorenie rezerv nových účastníkov.

Špecifické otázky jednotlivých plánov

Fínsky plán obsahuje zoznam príslušných zariadení, ale zoznam neobsahuje počty kvót pridelené jednotlivým zariadeniam na Alandách. Zoznam požadovaný v súlade s kritériom 10 preto nie je úplný.

Francúzsko oznámilo, že k pôvodne ohláseným zariadeniam zahrnie ďalších okolo 800 zariadení. Presnejšie údaje, vrátane počtu kvót, ktoré sa majú prideliť týmto zariadeniam, sa ešte neoznámili, a tak zoznam nie je úplný. Komisia navyše zastáva názor, že delenie sa o kvóty určené na špeciálnu rezervu pre rast, je v rozpore s kritériom 5, keďže je založené na nadhodnotených údajoch o raste, a tým by nevhodne uprednostňovalo určité podniky a činnosti.

Tabuľka č. 1 ukazuje celkové hodnotenie Komisie a kritériá, ktoré jednotlivé plány nespĺňajú.

Tabuľka č. 1

|Belgicko |Estónsko |Fínsko |Francúzsko |Lotyšsko |Luxembursko |Portugalsko |Slovenská republika | | 1) Kjóto | | | | | | | | | | 2) Tvorba emisií | | | | | | | | | | 3) Potenciál | | | | | | | | | | 4) Ostatné právne predpisy | | | | | | | | | | 5) Nediskriminácia | | | |ODMIET-NUTÝ | | | | | | 6) Noví účastníci | | | | | | | | | | 7) Včasná činnosť | | | | | | | | | | 8) Čisté technológie | | | | | | | | | | 9) Verejná diskusia | | | | | | | | | | 10) Zoznam zariadení s jednotlivými kvótami | | | ODMIET-NUTÝ | ODMIET-NUTÝ | | | | | | 11) Konkurencia zvonku | | | | | | | | | | Článok 10 | | | | | | | | | |

[1] Oznámenie o usmernení pomôcť členským štátom pri uplatňovaní kritérií uvedených v zozname prílohy III k smernici 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 96/61/ES, KOM(2003) 830 konečná verzia zo 7. januára 2004.

[2] Oznámenie o rozhodnutiach Komisie zo 7. júla 2004 týkajúcich sa národných plánov prideľovania emisných kvót skleníkových plynov Rakúska, Dánska, Nemecka, Írska, Holandska, Slovinska, Švédska a Spojeného Kráľovstva v súlade so smernicou 2003/87/ES.

[3] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 280/2004/ES z 11. februára 2004, ktoré sa týka mechanizmu monitorovania emisií skleníkových plynov Spoločenstva a implementácie Kjótskeho protokolu, Ú. v. EÚ L 49, 19.2.2004, s. 1.

[4] Luxembursko – 15 miliónov, Belgicko – najmenej 41 miliónov.