„Prerušovač systému zvukovej signalizácie vozidla (AVAS) sa smie použiť len vtedy, ak zjavne netreba vydávať upozorňovací zvukový signál do okolia a ak je isté, že sa v blízkosti nenachádzajú žiadni chodci.“

PRÍLOHA 1

PRÍLOHA 2

USPORIADANIE ZNAČKY TYPOVÉHO SCHVÁLENIA

VZOR A

(pozri bod 5.4 Tohto predpisu)

Uvedená značka typového schválenia pripevnená na vozidle udáva, že príslušný typ vozidla bol z hľadiska jeho počuteľnosti typovo schválený v Holandsku (E 4) podľa predpisu č. 138 pod schvaľovacím číslom 002439.

Prvé dve číslice schvaľovacieho čísla udávajú, že predpis č. 138 už v čase udelenia typového schválenia obsahoval sériu zmien 00.

VZOR B

(Pozri bod 5.5 tohto predpisu)

Uvedená značka typového schválenia pripevnená na vozidle udáva, že príslušný typ vozidla bol typovo schválený v Holandsku (E 4) podľa predpisov č. 138 a 33. (1) Schvaľovacie čísla udávajú, že v čase, keď boli príslušné typové schválenia udelené, predpis č. 138 obsahoval sériu zmien 00, zatiaľ čo predpis č. 33 obsahoval sériu zmien 01.

---

(1)  Druhé číslo je uvedené len ako príklad.

PRÍLOHA 3

METÓDY A PRÍSTROJE NA MERANIE ZVUKU VYDÁVANÉHO MOTOROVÝMI VOZIDLAMI

1.   PRÍSTROJOVÉ VYBAVENIE

1.1.   Prístroje na akustické merania

1.1.1.   Všeobecne

Pri meraní hladiny akustického tlaku sa použije zvukomer alebo rovnocenný merací systém spĺňajúci požiadavky na prístroje triedy 1 (vrátane odporúčaného krytu proti vetru, ak je k dispozícii). Tieto požiadavky sú opísané v norme IEC 61672-1-2013.

Celý merací systém sa skontroluje zvukovým kalibrátorom, ktorý spĺňa požiadavky na zvukové kalibrátory triedy 1 v súlade s normou IEC 60942-2003.

Pri meraní sa použije časové váženie „F“ prístroja na akustické merania a frekvenčné váženie „A“, ktoré sú takisto opísané v norme IEC 61672-1-2013. Pri použití systému, ktorý zahŕňa pravidelné monitorovanie A-váženej hladiny akustického tlaku, by sa meranie malo vykonávať v maximálne 30-milisekundových intervaloch.

Pri meraniach tretinových oktáv musia prístroje spĺňať všetky požiadavky triedy 1 uvedené v norme IEC 61260-1-2014. Pri meraniach frekvenčného posuvu musí mať digitálny systém zaznamenávania zvuku kvantizáciu minimálne 16 bitov. Frekvencia vzorkovania a dynamická škála musia zodpovedať signálu, ktorý sa meria.

Prístroje sa udržiavajú a kalibrujú podľa pokynov ich výrobcu.

1.1.2.   Kalibrácia

Na začiatku a na konci každej série meraní sa celý systém na akustické merania kalibruje zvukovým kalibrátorom, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v bode 1.1.1. Bez ďalšieho nastavovania nesmie byť rozdiel medzi nameranými údajmi väčší než 0,5 dB(A). Ak sa táto hodnota prekročí, výsledky meraní získaných po predchádzajúcej uspokojivej kontrole sa zrušia.

1.1.3.   Splnenie požiadaviek

Raz za rok sa musí overiť, či zvukový kalibrátor spĺňa požiadavky normy IEC 60942-2003. Prinajmenšom raz za dva roky sa musí overiť, či prístrojový systém spĺňa požiadavky normy IEC 61672-3-2013. Všetky skúšky zhody musí vykonať laboratórium, ktoré je oprávnené na vykonávanie kalibrácie podľa príslušných noriem.

1.2.   Prístrojové vybavenie na meranie rýchlosti

Rýchlosť vozidla na ceste sa meria prístrojmi, ktoré pri použití zariadení na priebežné meranie spĺňajú medze špecifikácie najmenej ± 0,5 km/h.

Ak sa pri skúškach vykonávajú nezávislé merania rýchlosti, toto prístrojové vybavenie musí spĺňať medze špecifikácie najmenej ± 0,2 km/h.

1.3.   Meteorologické prístroje

Meteorologické prístroje na monitorovanie podmienok prostredia počas skúšky musia spĺňať tieto špecifikácie:

a)	± 1 °C alebo menej v prípade teplomerov;

b)	± 1,0 m/s v prípade zariadenia na meranie rýchlosti vetra;

c)	± 5 hPa v prípade zariadenia na meranie barometrického tlaku;

d)	± 5 % v prípade zariadenia na meranie relatívnej vlhkosti.

2.   AKUSTICKÉ PODMIENKY, METEOROLOGICKÉ PODMIENKY A HLUK POZADIA

2.1.   Skúšobné miesto

2.1.1.   Všeobecne

Špecifikácie skúšobného miesta zabezpečujú potrebné akustické podmienky na vykonanie skúšok vozidla uvedených v tomto predpise. Vonkajšie a vnútorné skúšobné prostredia, ktoré zodpovedajú špecifikáciám tohto predpisu, zabezpečujú rovnocenné akustické podmienky a rovnako platné výsledky.

2.1.2.   Skúšky vonku

Miestom skúšky musí byť zásadne rovná plocha. Konštrukcia a povrch skúšobnej dráhy musia spĺňať požiadavky normy ISO 10844:2014.

V okruhu 50 m od stredu dráhy musí byť priestor bez veľkých zvuk odrážajúcich predmetov, ako sú napríklad ploty, skaly, mosty alebo budovy. Skúšobná dráha a povrch miesta skúšky musia byť suché a nesmú sa na nich nachádzať žiadne materiály absorbujúce zvuk, ako je napríklad prachový sneh alebo voľne pohodený odpad.

V blízkosti mikrofónov nesmú byť žiadne prekážky, ktoré by mohli mať vplyv na akustické pole, a medzi mikrofónom a zdrojom hluku sa nesmie nachádzať žiadna osoba. Osoba, ktorá zaznamenáva hodnoty z meracieho prístroja, musí stáť tak, aby nemala vplyv na hodnoty namerané meracím prístrojom. Mikrofóny musia byť umiestnené podľa obrázku 1.

2.1.3.   Skúšky vo vnútri v polobezodrazovej alebo bezodrazovej miestnosti

V tomto bode sa stanovujú podmienky uplatniteľné pri skúškach vozidla, či už ako pri jazde na vozovke so všetkým systémami v činnosti alebo počas prevádzky v režime len pri činnosti systému AVAS.

Skúšobné zariadenie musí spĺňať požiadavky normy ISO 26101:2012 s nasledujúcimi kvalifikačnými kritériami a požiadavkami na merania príslušnými pre túto skúšobnú metódu.

Priestor, ktorý sa považuje za polobezodrazový priestor, musí byť zodpovedať obrázku 3.

Aby sa priestor mohol považovať za polobezodrazový, musí sa vykonať toto hodnotenie:

a)	zdroj zvuku sa umiestni na podlahu v strede priestoru, ktorý sa považuje za bezodrazový;

b)	zdroj zvuku poskytuje širokopásmové vstupné údaje na meranie;

c)	hodnotenie sa vykoná v tretinooktávových pásmach;

d)	účely hodnotenia musia byť mikrofóny umiestnené na priamke vedúcej z miesta zdroja zvuku ku každému miestu, v ktorom je umiestnený mikrofón na meranie podľa tohto predpisu, ako je uvedené na obrázku 3. Všeobecne sa to nazýva priečna poloha mikrofónu;

e)	na hodnotenie sa použije minimálne 10 bodov umiestnených na priamke tvoriacej priečnu polohu mikrofónu;

f)	tretinooktávové pásma na stanovenie splnenia podmienok na polobezodrazovosť sa vymedzia tak, aby pokrývali na spektrálnu škálu, ktorá sa meria.

Skúšobná miestnosť musí mať podľa normy ISO 26101:2012 medznú frekvenciu nižšiu, ako je najnižšia frekvencia, ktorá sa meria. Najnižšia frekvencia, ktorá sa meria, je frekvencia, pod ktorou sa nevyskytuje žiadny signálny obsah smerodajný pre meranie emisie zvuku skúšaného vozidla.

V blízkosti mikrofónov nesmú byť žiadne prekážky, ktoré by mohli mať vplyv na akustické pole, a medzi mikrofónom a zdrojom hluku sa nesmie nachádzať žiadna osoba. Osoba, ktorá zaznamenáva hodnoty z meracieho prístroja, musí stáť tak, aby nemala vplyv na hodnoty namerané meracím prístrojom. Mikrofóny musia byť umiestnené podľa obrázku 2.

2.2.   Meteorologické podmienky

Meteorologické podmienky sú stanovené tak, aby sa zabezpečili bežné prevádzkové teploty a predišlo sa nezvyčajným nameraným hodnotám v dôsledku extrémnych podmienok prostredia.

Počas intervalu merania sa zaznamenajú reprezentatívne hodnoty teploty, relatívnej vlhkosti vzduchu a barometrického tlaku.

Meteorologické prístroje musia poskytovať reprezentatívne údaje o skúšobnom mieste a musia byť umiestnené vedľa skúšobného miesta vo výške reprezentatívnej pre výšku meracieho mikrofónu.

Merania sa vykonávajú pri teplote okolitého vzduchu od 5 °C do 40 °C.

Teplota okolia sa môže podľa nutnosti obmedziť na užší teplotný rozsah, aby všetky hlavné funkcie vozidla, ktoré môžu znížiť emisie hluku vozidla (napr. systém štart/stop, hybridný pohon, elektrický pohon z batérie, režim s využitím palivových článkov), boli k dispozícii podľa špecifikácií výrobcu.

Skúšky sa nevykonávajú, ak je počas intervalu merania rýchlosť vetra vrátane nárazov vo výške mikrofónu vyššia než 5 m/s.

2.3.   Hluk pozadia

2.3.1.   Kritériá merania v prípade A-váženej hladiny akustického tlaku

Hluk pozadia alebo okolia sa meria počas najmenej 10 sekúnd. Na výpočet uvádzaného hluku pozadia sa použije 10-sekundová vzorka vybraná z týchto meraní, pričom sa zabezpečí, aby bola vybraná 10-sekundová vzorka reprezentatívna pre hluk pozadia nezahŕňa žiadne krátkodobé narušenia. Merania sa vykonajú tými istými mikrofónmi a pri rovnakom umiestnení mikrofónov, aké sa používa počas skúšky.

Pri skúškach vo vnútornom zariadení sa hluk vydávaný valcovým dynamometrom, vozidlovým dynamometrom alebo iným skúšobným zariadením bez namontovaného alebo prítomného vozidla, a to aj hluk spôsobený vetraním či klimatizovaním zariadenia a chladením vozidla, uvádza ako hluk pozadia.

Zaznamenaná maximálna A-vážená hladina akustického tlaku z oboch mikrofónov počas 10-sekundovej vzorky sa uvádza ako hluk pozadia L bgn pre ľavý aj pravý mikrofón.

V prípade každej 10-sekundovej vzorky z každého mikrofónu sa uvádza rozsah medzi maximálnou a minimálnou hladinou hluku pozadia ΔL bgn, p-p.

Uvedie sa tretinooktávové frekvenčné spektrum, ktoré zodpovedá uvedenej maximálnej hodnote hluku pozadia v mikrofóne s najvyššou hladinou hluku pozadia.

Ako pomôcka na meranie a vyjadrenie hluku pozadia slúži vývojový diagram na obrázku 4 v doplnku k tejto prílohe.

2.3.2.   Kritériá korekcie merania v prípade A-váženej hladiny akustického tlaku vozidla

V závislosti od hladiny a rozsahu medzi maximálnou a minimálnou hodnotou reprezentatívnej A-váženej hladiny akustického tlaku hluku pozadia počas vymedzeného časového obdobia sa nameraný výsledok j-tej skúšobnej jazdy za skúšobných podmienok L test, j koriguje podľa ďalej uvedenej tabuľky, aby sa dosiahla korigovaná hladina hluku pozadia L testcorr, j . Ak sa nezaznamená inak, platí L testcorr, j  = L test, j – L corr.

Korekcie meraní vzhľadom na hluk pozadia sú platné len vtedy, ak je rozsah medzi maximálnou a minimálnou A-váženou hladinou akustického tlaku hluku pozadia 2 dB(A) alebo menej.

Vo všetkých prípadoch, v ktorých je rozsah medzi maximálnou a minimálnou hladinou hluku pozadia väčší ako 2 dB(A), musí byť maximálna hladina hluku pozadia 10 dB(A) alebo viac pod nameranou hladinou. Ak je rozsah medzi maximálnou a minimálnou hladinou hluku pozadia väčší ako 2 dB(A) a hladina hluku pozadia je menej ako 10 dB(A) pod nameranou hodnotou, nie je možné žiadne platné meranie.

Tabuľka 3

Korekcia úrovne hluku pozadia pri meraní A-váženej hladiny akustického tlaku vozidla

Korekcia hluku pozadia
Rozsah medzi maximálnou a minimálnou hodnotou reprezentatívnej A-váženej hladiny akustického tlaku hluku pozadia počas vymedzeného časového obdobia ΔLbgn, p-p v dB(A)	Hladina akustického tlaku pri j-tej skúšobnej jazde mínus hladina hluku pozadia ΔL = Ltest,j – Lbgn v dB (A)	Korekcia v dB(A) Lcorr
—	ΔL ≥ 10	žiadna korekcia nie je potrebná
≤ 2	8 ≤ ΔL < 10	0,5
	6 ≤ ΔL < 8	1,0
	4,5 ≤ ΔL < 6	1,5
	3 ≤ ΔL < 4,5	2,5
	ΔL < 3	nie je možné uviesť žiadne platné meranie

Ak sa zistí špičková hodnota zvuku, ktorá zjavne nezodpovedá charakteru celkovej hladiny akustického tlaku vozidla, uvedené meranie sa neberie do úvahy.

Ako pomôcka pri kritériách korekcie merania slúži vývojový diagram na obrázku 4 v doplnku k tejto prílohe.

2.3.3.   Požiadavky na hluk pozadia pri analýze v tretinooktávových pásmach

Pri analýze tretinových oktáv podľa tohto predpisu musí byť hladina hluku pozadia v každej tretinovej oktáve, ktorá sa meria a analyzuje podľa bodu 2.3.1, najmenej 6 dB(A) pod nameranou hodnotou skúšaného vozidla alebo systému AVAS v každom tretinooktávovom pásme, ktoré sa meria. A-vážená hladina akustického tlaku hluku pozadia musí byť najmenej 10 dB(A) pod nameranou hodnotou skúšaného vozidla alebo systému AVAS.

Pri meraniach tretinooktávových pásiem nie je korekcia vzhľadom na hluk pozadia prípustná.

Ako pomôcka k požiadavkám na hluk pozadia pri analýze v tretinooktávových pásmach slúži vývojový diagram na obrázku 6 v doplnku k tejto prílohe.

3.   SKÚŠOBNÝ POSTUP PRI HLADINE ZVUKU VOZIDLA

3.1.   Umiestnenie mikrofónu

Vzdialenosť medzi miestami, v ktorých sa nachádzajú mikrofóny na mikrofónovej priamke PP′, a kolmou referenčnou priamkou CC′, ako je zobrazené na obrázku 1 a 2, na skúšobnej dráhe alebo vo vnútornom skúšobnom zariadení, musí byť 2,0 m ± 0,05 m.

Mikrofóny musia byť umiestnené 1,2 m ± 0,02 m nad zemou. Referenčný smer pre podmienky voľného prostredia podľa normy IEC 61672-1:2013 musí byť horizontálny a kolmý na dráhu priamy vozidla CC′.

3.2.   Stav vozidla

3.2.1.   Všeobecné podmienky

S cieľom splniť požiadavky tohto predpisu musí byť vozidlo podľa údajov výrobcu po dohode s technickou službou reprezentatívne pre vozidlá, ktoré sa majú uviesť na trh.

Merania sa vykonávajú bez akéhokoľvek prípojného vozidla s výnimkou neodpojiteľných vozidiel.

V prípade vozidiel HEV/FCHV sa skúška vykonáva v energeticky najefektívnejšom režime, aby sa predišlo opätovnému naštartovaniu spaľovacieho motora, napr. všetky audiosystémy a systémy slúžiace na zábavu, komunikáciu a navigáciu musia byť vypnuté.

Pred začatím meraní sa vozidlo uvedie do bežného prevádzkového stavu.

3.2.2.   Stav nabitia batérie

Ak je vozidlo vybavené pohonnými batériami, ich stav nabitia musí byť dostatočný na to, aby boli k dispozícii všetky hlavné funkcie podľa špecifikácií výrobcu. Pohonné batérie musia byť vo svojom teplotnom pásme komponentu, aby boli k dispozícii všetky hlavné funkcie, ktoré by mohli znížiť emisie zvuku vozidla. Akýkoľvek iný druh dobíjateľného zásobníka energie musí byť počas skúšky v stave pohotovosti.

3.2.3.   Viacrežimová prevádzka

Ak je vozidlo vybavené viacerými prevádzkovými režimami, ktoré sú voliteľné vodičom, zvolí sa režim, ktorý pri skúške za podmienok uvedených v bode 3.3 spôsobuje najnižšie emisie zvuku.

Ak vozidlo ponúka viaceré prevádzkové režimy, ktoré sú automaticky volené vozidlom, za stanovenie správnej skúšobnej metódy na dosiahnutie minimálnych emisií zvuku je zodpovedný výrobca.

V prípadoch, v ktorých nie je možné stanoviť prevádzkový režim vozidla spôsobujúci najnižšie emisie zvuku, sa skúške musia podrobiť všetky režimy, a na uvedenie emisií zvuku vozidla v súlade s týmto predpisom sa použije režim s najnižšími emisiami zvuku.

3.2.4.   Skúšobná hmotnosť vozidla

Merania sa vykonajú na vozidlách s hmotnosťou v pohotovostnom stave s prípustnou odchýlkou 15 %.

3.2.5.   Výber a stav pneumatík

Pneumatiky namontované na vozidlo počas skúšok vyberá výrobca vozidla, pričom musia zodpovedať jednému z rozmerov a typov pneumatík stanovených pre toto vozidlo jeho výrobcom.

Pneumatiky musia byť nahustené na tlak odporúčaný výrobcom vozidla pre skúšobnú hmotnosť vozidla.

3.3.   Prevádzkové podmienky

3.3.1.   Všeobecne

Vozidlo možno skúšať buď vnútri alebo vonku vo všetkých prevádzkových podmienkach.

Pri skúškach pri konštantnej rýchlosti a cúvaní možno vozidlo skúšať buď v pohybe, alebo v simulovaných prevádzkových podmienkach. Pri simulovaných prevádzkových podmienkach sa skutočná jazdná prevádzka simuluje použitím signálov.

Ak je vozidlo vybavené spaľovacím motorom, musí byť tento motor vypnutý.

3.3.2.   Skúšky pri konštantnej rýchlosti

Tieto skúšky sa vykonávajú s vozidlom pohybujúcim sa smerom dopredu alebo so stojacim vozidlom, ktorého rýchlosť sa simuluje použitím vonkajšieho signálu vysielaného systému AVAS.

3.3.2.1.   Skúšky pri konštantnej rýchlosti pri pohybe smerom dopredu

V prípade vozidla skúšaného vo vonkajšom zariadení musí dráha stredovej osi vozidla čo najpresnejšie sledovať priamku CC′ pri konštantnej rýchlosti vtest počas celej skúšky. Predná rovina vozidla musí na začiatku skúšky prejsť cez priamku AA′ a zadná rovina vozidla musí na konci skúšky prejsť cez priamku BB′, ako je znázornené na obrázku 1a. Akékoľvek prípojné vozidlo, ktoré sa nedá jednoducho odpojiť od ťažného vozidla, sa pri určovaní prechodu priamky BB′ nebude brať do úvahy.

Vozidlo skúšané vo vnútornom zariadení musí byť umiestnené tak, aby sa jeho predná rovina nachádzala na priamke PP′, ako je znázornené na obrázku 2a. Vozidlo musí konštantnú skúšobnú rýchlosť vtest udržať najmenej 5 sekúnd.

V prípade skúšky pri konštantnej rýchlosti 10 km/h musí byť skúšobná rýchlosť vtest 10 km/h ± 2 km/h.

V prípade skúšky pri konštantnej rýchlosti 20 km/h musí byť skúšobná rýchlosť vtest 20 km/h ± 1 km/h.

V prípade vozidiel s automatickou prevodovkou musí byť radiaca páka v polohe pre normálnu jazdu podľa špecifikácií výrobcu.

V prípade vozidiel s manuálnou prevodovkou musí byť radiaca páka zaradená v najvyššom prevodovom stupni, na ktorom možno dosiahnuť cieľovú rýchlosť vozidla pri konštantných otáčkach motora.

3.3.2.2.   Skúšky pri konštantnej rýchlosti simulovanej použitím vonkajšieho signálu vysielaného systému AVAS pri stojacom vozidle

Vozidlo skúšané vo vnútornom alebo vonkajšom zariadení musí byť umiestnené tak, aby sa jeho predná rovina nachádzala na priamke PP′, ako je znázornené na obrázku 2b. Vozidlo musí simulovanú konštantnú skúšobnú rýchlosť vtest udržať najmenej 5 sekúnd.

V prípade skúšky pri konštantnej rýchlosti 10 km/h musí byť simulovaná skúšobná rýchlosť vtest 10 km/h ± 0,5 km/h.

V prípade skúšky pri konštantnej rýchlosti 20 km/h musí byť simulovaná skúšobná rýchlosť vtest 20 km/h ± 0,5 km/h.

3.3.3.   Skúšky pri cúvaní

Tieto skúšky možno vykonávať s vozidlom pohybujúcim sa smerom dozadu alebo pri skúšobnej rýchlosti vozidla simulovanej použitím vonkajšieho signálu vysielaného systému AVAS so stojacim vozidlom.

3.3.3.1.   Skúška pri cúvaní v pohybe

V prípade vozidla skúšaného vo vonkajšom zariadení musí dráha stredovej osi vozidla čo najpresnejšie sledovať priamku CC′ pri konštantnej rýchlosti vtest počas celej skúšky. Zadná rovina vozidla musí na začiatku skúšky prejsť cez priamku AA′ a predná rovina vozidla musí na konci skúšky prejsť cez priamku BB′, ako je znázornené na obrázku 1b. Akékoľvek prípojné vozidlo, ktoré sa nedá jednoducho odpojiť od ťažného vozidla, sa pri určovaní prechodu priamky BB′ nebude brať do úvahy.

Vozidlo skúšané vo vnútornom zariadení musí byť umiestnené tak, aby sa jeho zadná rovina nachádzala na priamke PP′, ako je znázornené na obrázku 2b. Vozidlo musí konštantnú skúšobnú rýchlosť vtest udržať najmenej 5 sekúnd.

V prípade skúšky pri konštantnej rýchlosti 6 km/h musí byť skúšobná rýchlosť vtest 6 km/h ± 2 km/h.

V prípade vozidiel s automatickou prevodovkou musí byť radiaca páka v polohe pre normálne cúvanie podľa špecifikácií výrobcu.

V prípade vozidiel s manuálnou prevodovkou musí byť radiaca páka zaradená v najvyššom prevodovom stupni pre spätný chod, na ktorom možno dosiahnuť cieľovú rýchlosť vozidla pri konštantných otáčkach motora.

3.3.3.2.   Skúška pri cúvaní simulovaná použitím vonkajšieho signálu vysielaného systému AVAS so stojacim vozidlom.

Vozidlo skúšané vo vnútornom alebo vonkajšom zariadení musí byť umiestnené tak, aby sa jeho zadná rovina nachádzala na priamke PP′, ako je znázornené na obrázku 2b. Vozidlo musí simulovanú konštantnú skúšobnú rýchlosť vtest udržať najmenej 5 sekúnd.

V prípade skúšky pri konštantnej rýchlosti 6 km/h musí byť simulovaná skúšobná rýchlosť vtest 6 km/h ± 0,5 km/h.

3.3.3.3.   Skúška pri cúvaní so stojacim vozidlom

Vozidlo skúšané vo vnútornom alebo vonkajšom zariadení musí byť umiestnené tak, aby sa jeho zadná rovina nachádzala na priamke PP′, ako je znázornené na obrázku 2b.

Pri skúške musí byť radiaca páka vozidla zaradená v polohe pre spätný chod a brzda musí byť uvoľnená.

3.4.   Výsledky meraní a uvádzané hodnoty

Vykonajú sa najmenej štyri merania pre všetky skúšobné podmienky na oboch stranách vozidla.

Na výpočet čiastočných alebo konečných výsledkov sa použijú prvé štyri po sebe nasledujúce platné výsledky merania pri každej zo skúšobných podmienok, ktoré sa pohybujú v rozsahu 2,0 dB(A), čím sa umožní vypustenie neplatných výsledkov.

Ak sa zistí špičková hodnota zvuku, ktorá zjavne nezodpovedá charakteru celkovej hladiny akustického tlaku vozidla, uvedené meranie sa neberie do úvahy. Pri meraní na vozidle v pohybe (smerom dopredu a dozadu) vo vonkajšom zariadení sa pre každé umiestnenie mikrofónu zaznamená maximálna A-vážená hladina akustického tlaku uvedená počas každej jazdy vozidla medzi priamkami AA′ a PP′ (Ltest,j), a to po prvú významnú číslicu po desatinnej čiarke (napr. XX,X). Pri meraní na vozidle v pohybe (smerom dopredu a dozadu) vo vnútornom zariadení a na stojacom vozidle sa pre každé umiestnenie mikrofónu zaznamená maximálna A-vážená hladina akustického tlaku uvedená počas každého 5-sekundového úseku, Ltest,j, a to po prvú významnú číslicu po desatinnej čiarke (napr. XX,X).

Hodnota Ltest,j sa koriguje podľa bodu 2.3.2, aby sa získala hodnota Ltestcorr,j.

V prípade každej maximálnej A-váženej hladiny akustického tlaku sa pre každé umiestnenie mikrofónu uvedie zodpovedajúce tretinooktávové spektrum. Na namerané tretinooktávové výsledky sa neuplatňujú žiadne korekcie hluku pozadia.

3.5.   Zber údajov a uvádzané výsledky

V prípade každej skúšobnej podmienky opísanej v bode 3.3 sa z výsledkov skorigovaných vzhľadom na hluk pozadia Ltestcorr,j a zo zodpovedajúcich tretinooktávových spektier, pre obe strany vozidla jednotlivo, vypočíta aritmetický priemer zaokrúhlený na prvé desatinné miesto.

Ako konečné výsledky A-vážených hladín akustického tlaku Lcrs 10, Lcrs 20 a Lreverse sa uvedú nižšie z dvoch priemerných hodnôt pre každú z oboch strán, zaokrúhlené na najbližšie celé číslo. Ako konečné tretinooktávové spektrá sa uvedú spektrá, ktoré zodpovedajú rovnakej strane ako v prípade uvedenej A-váženej hladiny akustického tlaku.

4.   SKÚŠOBNÉ POSTUPY PRI FREKVENČNOM POSUVE

4.1.   Všeobecne

Ustanovenia o frekvenčnom posuve uvedené v bode 6.2.3 normatívnej časti textu sa overujú pomocou nasledujúcich skúšobných metód, ktoré si zvolí výrobca:

Metóda A	Skúška kompletného vozidla v pohybe na vonkajšej skúšobnej dráhe
Metóda B	Skúška stojaceho kompletného vozidla na vonkajšej skúšobnej dráhe so simuláciou pohybu vozidla vysielanou systému AVAS vonkajším generátorom signálu
Metóda C	Skúška kompletného vozidla v pohybe vo vnútornom zariadení na vozidlovom dynamometri
Metóda D	Skúška stojaceho kompletného vozidla vo vnútornom zariadení so simuláciou pohybu vozidla vysielanou systému AVAS vonkajším generátorom signálu
Metóda E	Skúška systému AVAS bez vozidla vo vnútornom zariadení so simuláciou pohybu vozidla vysielanou systému AVAS vonkajším generátorom signálu

Požiadavky na zariadenie ako aj vozidlo a špecifikácie prípravy skúšky sú rovnaké ako tie, ktoré sú uvedené v bodoch 1, 2, 3.1 a 3.2 tejto prílohy podľa zvolenej skúšobnej metódy, pokiaľ nie sú v nasledujúcich bodoch stanovené odlišné alebo doplňujúce špecifikácie.

Na merania sa neuplatňujú žiadne korekcie hluku pozadia. Osobitná pozornosť sa musí venovať meraniam vo vonkajšom zariadení. Musí sa predísť akémukoľvek rušeniu hlukom pozadia. Ak sa zistí špičková hodnota zvuku, ktorá zjavne nezodpovedá charakteru bežného signálu, uvedené meranie sa neberie do úvahy.

4.2.   Prístrojové vybavenie a spracovanie signálu

Nastavenia analyzátora na poskytovanie údajov podľa týchto požiadaviek sú predmetom dohody medzi výrobcom a technickou službou.

Systém na analyzovanie zvuku musí byť schopný vykonať spektrálnu analýzu pri frekvencii vzorkovania a vo frekvenčnom rozsahu zahŕňajúcom všetky príslušné frekvencie. Frekvenčné rozlíšenie musí byť dostatočne presné, aby bolo možné rozlíšiť medzi frekvenciami jednotlivých skúšobných podmienok.

4.3.   Skúšobné metódy

4.3.1.   Metóda A – Vonkajšie skúšobné zariadenie a vozidlo v pohybe

Vozidlo sa prevádzkuje v tom istom vonkajšom skúšobnom zariadení a v rovnakom bežnom prevádzkovom stave ako pri skúške vozidla pri konštantnej rýchlosti (bod 3.3.2).

Emisia zvuku vozidla sa meria pri cieľových rýchlostiach 5 km/h až 20 km/h v krokoch po 5 km/h s odchýlkou +/– 2 km/h pre rýchlosť 10 km/h alebo menej a odchýlkou +/– 1 km/h pre všetky ostatné rýchlosti. Rýchlosť 5 km/h je najnižšia cieľová rýchlosť. Ak vozidlo nemožno prevádzkovať pri tejto rýchlosti s danou presnosťou, použije sa namiesto toho najnižšia možná rýchlosť pod 10 km/h.

4.3.2.   Metóda B a metóda D – Vonkajšie/vnútorné skúšobné zariadenie a stojace vozidlo

Vozidlo sa prevádzkuje v skúšobnom zariadení, kde môže prijať externý signál o rýchlosti vozidla vysielaný systému AVAS, ktorým sa simuluje prevádzka vozidla. Mikrofóny musia byť umiestnené tak, ako v prípade podmienok skúšky kompletného vozidla podľa obrázku 2a. Predná rovina vozidla sa musí nachádzať na priamke PP′.

Emisia zvuku vozidla sa meria pri simulovaných rýchlostiach 5 km/h až 20 km/h v krokoch po 5 km/h s odchýlkou +/– 0,5 km/h pre všetky skúšobné rýchlosti.

4.3.3.   Metóda C – Vnútorné zariadenie a vozidlo v pohybe

Vozidlo sa umiestni do vnútorného skúšobného zariadenia, kde môže byť v prevádzke na vozidlovom dynamometri rovnakým spôsobom ako vo vonkajšom zariadení. Všetky mikrofóny musia byť umiestnené tak, ako v prípade podmienok skúšky vozidla podľa obrázku 2a. Predná rovina vozidla sa musí nachádzať na priamke PP′.

Emisia zvuku vozidla sa meria pri cieľových rýchlostiach 5 km/h až 20 km/h v krokoch po 5 km/h s odchýlkou +/– 2 km/h pre rýchlosť 10 km/h alebo menej a odchýlkou +/– 1 km/h pre všetky ostatné rýchlosti. Rýchlosť 5 km/h je najnižšia cieľová rýchlosť. Ak vozidlo nemožno prevádzkovať pri tejto rýchlosti s danou presnosťou, použije sa namiesto toho najnižšia možná rýchlosť pod 10 km/h.

4.3.4.   Metóda E

Systém AVAS sa pevne namontuje vo vnútornom zariadení použitím vybavenia podľa pokynov výrobcu. Mikrofón meracieho prístroja sa umiestni vo vzdialenosti 1 m od systému AVAS v smere, v ktorom je subjektívna hladina zvuku najvyššia, a vo výške približne rovnakej, ako je akustické vyžarovanie systému AVAS.

Emisia zvuku sa meria pri simulovaných rýchlostiach 5 km/h až 20 km/h v krokoch po 5 km/h s odchýlkou +/– 0,5 km/h pre všetky skúšobné rýchlosti.

4.4.   Výsledky meraní

4.4.1.   Skúšobná metóda A

Pri každej rýchlosti uvedenej v bode 4.3.1 sa vykonajú najmenej štyri merania. Pre každé umiestnenie mikrofónu sa zaznamená zvuk emitovaný počas každého prejazdu vozidla medzi priamkami AA′ a BB′. Z každej vzorky merania sa vyberie úsek od priamky AA′ do 1 metra pred priamkou PP′ na ďalšiu analýzu.

4.4.2.   Skúšobné metódy B, C, D a E

Emitovaný zvuk sa meria najmenej 5 sekúnd pri každej rýchlosti stanovenej v príslušných súvisiacich bodoch.

4.5.   Spracovanie signálu

Pre každú zaznamenanú vzorku sa stanoví priemerná spektrálna veľkosť výkonu prostredníctvom autokorelačnej funkcie pomocou Hanningovho okna a pri najmenej 66,6 % prieniku priemerných hodnôt. Zvolí sa frekvenčné rozlíšenie, ktoré bude dostatočne úzke na to, aby v jednotlivých cieľových podmienkach bola možná separácia frekvenčného posuvu. Uvádzaná rýchlosť v jednotlivých úsekoch vzorky je priemerná rýchlosť vozidla počas trvania úseku vzorky zaokrúhlená na prvé desatinné miesto.

V prípade skúšobnej metódy A sa frekvencia, ktorá sa má zmeniť s rýchlosťou, stanoví pre jednotlivé úseky vzorky. Uvádzaná frekvencia v jednotlivých cieľových podmienkach fspeed musí byť matematickým priemerom frekvencií stanovených v jednotlivých vzorkách merania, zaokrúhlená na najbližšie celé číslo. Uvádzaná rýchlosť v jednotlivých cieľových podmienkach musí byť matematickým priemerom štyroch úsekov vzorky.

Tabuľka 4

Analýza posunutej frekvencie v jednotlivých cieľových podmienkach podľa jednotlivých strán

Cieľová rýchlosť	Skúšobná jazda v jednotlivých cieľových podmienkach	Uvádzaná rýchlosť (priemer za úsek vzorky)	Zistená príslušná frekvencia (fj, speed)	Uvádzaná rýchlosť v jednotlivých cieľových podmienkach (priemer uvádzaných rýchlostí)	Uvádzaná príslušná frekvencia v jednotlivých cieľových podmienkach (fspeed)
km/h	č.	km/h	Hz	km/h	Hz
5	1
	2
	3
	4
10	1
	2
	3
	4
15	1
	2
	3
	4
20	1
	2
	3
	4

Pri všetkých ostatných skúšobných metódach sa odvodené frekvenčné spektrum priamo použije na ďalšie výpočty.

4.5.1.   Zber údajov a uvádzané výsledky

Frekvencia, ktorá sa má posunúť, sa použije na ďalšie výpočty. Frekvencia najnižšej uvádzanej skúšobnej rýchlosti zaokrúhlená na najbližšie celé číslo sa uvádza ako referenčná frekvencia fref.

V prípade ostatných rýchlostí vozidla sa zodpovedajúce posunuté frekvencie fspeed zaokrúhlené na najbližšie celé číslo vyberú zo spektrálnej analýzy. Výpočet del f, frekvenčný posuv signálu podľa rovnice 1:

rovnica 1

kde:

f speed	je frekvencia pri určitej rýchlostnej hodnote;
f ref	je frekvencia pri referenčnej rýchlosti 5 km/h alebo najnižšej uvádzanej rýchlosti;
vtest	je rýchlosť vozidla, skutočná alebo simulovaná, zodpovedajúca frekvencii f speed;
vref	je rýchlosť vozidla, skutočná alebo simulovaná, zodpovedajúca frekvencii f ref;

Výsledky sa uvádzajú pomocou tejto tabuľky:

Tabuľka 5

Oznamovacia tabuľka, vyplní sa v prípade každej analyzovanej frekvencie

		Výsledky skúšok pri cieľových rýchlostiach
		5 km/h (odkaz)	10 km/h	15 km/h	20 km/h
Uvádzaná rýchlosť	km/h
Frekvencia, fspeed, ľavá strana	Hz
Frekvencia, fspeed, pravá strana	Hz
Frekvenčný posuv, ľavá strana	%	Neuvádza sa.
Frekvenčný posuv, pravá strana	%	Neuvádza sa.