(1)

Dňa 13. augusta 2025 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu kyseliny tereftalovej (ďalej len „TA“) s pôvodom v Kórejskej republike (ďalej len „Kórea“) a Spojených štátoch mexických (ďalej len „Mexiko“) (spoločne ďalej len „dotknuté krajiny“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu podaného 30. júna 2025. Podnet podal jeden výrobca z Únie so sídlom v Belgicku, spoločnosť INEOS Aromatics (ďalej len „spoločnosť INEOS“ alebo „navrhovateľ“), ktorého výroba predstavuje viac ako [27 % – 47 %] výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho TA v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2025/2013 (3) (ďalej len „nariadenie o registrácii“) zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku.

(4)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľov, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, kórejské a mexické orgány, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie prešetrovania týka, a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(5)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(6)

Kórejská vláda a viaceré zainteresované strany predložili pripomienky k začatiu prešetrovania, a to: mexickí vyvážajúci výrobcovia Akra Polyester, S.A. de C.V. (ďalej len „spoločnosť Akra“) a Tereftalatos Mexicanos S.A. de C.V. (ďalej len „spoločnosť Temex“), spoločne označované ako „spoločnosť Alpek“, a Kórejské združenie chemického priemyslu (ďalej len „združenie KCIA“) v mene kórejských vyvážajúcich výrobcov.

(7)

Po prvé, kórejská vláda a tieto strany tvrdili, že znenie podnetu, ktoré nemá dôverný charakter, nespĺňalo normy podľa článku 19 ods. 2 základného nariadenia, pretože neobsahovalo dostatočne podrobné údaje, pričom rozpätia boli príliš široké na to, aby umožnili primerané pochopenie a analýzu zásadných argumentov v podnete, a žiadali aktualizované znenie podnetu, ktoré nemá dôverný charakter, s použitím užších rozpätí alebo indexovaných údajov.

(8)

Po druhé, združenie KCIA tvrdilo, že podnet nemožno považovať za podaný „výrobným odvetvím Únie alebo v jeho mene“, keďže nebolo preukázané, že ho podporujú výrobcovia z Únie, ktorých súhrnná výroba predstavuje viac ako 50 % celkovej výroby podobného výrobku vyrábaného tou časťou výrobného odvetvia Únie, ktorá vyjadrila podporu podnetu alebo nesúhlas s podnetom, keďže v sprístupnenej verzii podnetu sa uvádza, že „na navrhovateľa pripadá približne [percentuálny podiel výrazne presahujúci prahovú hodnotu 25 %] % celkovej výroby kyseliny tereftalovej v EÚ počas obdobia prešetrovania [uvedeného v podnete]“, čím sa nepreukázalo, že bola splnená 50 % prahová hodnota.

(9)

Navrhovateľ nesúhlasil s takýmto výkladom 50 % prahovej hodnoty a tvrdil, že sa to vzťahuje výlučne na posúdenie toho, či prípadný nesúhlas výrobného odvetvia Únie prevažuje nad podporou alebo neutralitou výrobcov, ktorí formálne vyjadrili stanovisko k podnetu.

(10)

Po tretie, spoločnosť Alpek, združenie KCIA a kórejská vláda takisto tvrdili, že prešetrovanie sa nemalo začať, pričom tvrdili, že podnet neobsahoval dostatočné dôkazy o značnej ujme a príčinnej súvislosti. Spoločnosť Alpek takisto tvrdila, že dovoz z Mexika nemohol byť príčinou ujmy a že nemal byť posudzovaný súhrnne s kórejským dovozom.

(11)

Konkrétne tieto strany tvrdili, že obdobie zvolené v podnete nebolo reprezentatívne, keďže rok 2021, ktorý bol východiskovým bodom pre analýzu ujmy, bol výrazne ovplyvnený narušením globálneho námorného obchodu a obmedzeniami pohybu počas pandémie ochorenia COVID-19, ktoré znížili objemy dovozu do Únie a vytvorili neobvykle priaznivé trhové podmienky, čo skresľuje stav ujmy, a že pozorované trendy sú len návratom k normálnemu trhu. Strany takisto tvrdili, že samotný navrhovateľ zvýšil svoj podiel na trhu v Únii, zlepšil objem vývozu, zisky a objemy výroby, čo je v rozpore s tvrdením o systémovej ujme výrobného odvetvia Únie.

(12)

Navrhovateľ sa proti týmto tvrdeniam ohradil, pričom zdôraznil, že situácia na trhu pred pandémiou ochorenia COVID-19 nebola situáciou na normálnom trhu, ktorý by nespôsoboval ujmu, a poukázal na skutočnosť, že už v roku 2016 úspešne podal antidumpingový podnet.

(13)

Pokiaľ ide o tvrdenia, že znenie podnetu, ktoré nemá dôverný charakter, neumožňuje pochopenie trendov a modelov, Komisia zistila, že verzia podnetu sprístupnená zainteresovaným stranám na nahliadnutie obsahuje dostatok podstatných dôkazov a zhrnutí údajov, ktoré nemajú dôverný charakter, aby zainteresované strany mohli dostatočne pochopiť vývoj ukazovateľov ujmy, na ktorých bol podnet založený, a uplatniť svoje právo na obhajobu počas celého konania, a je v súlade s požiadavkami článku 19 ods. 2 základného nariadenia.

(14)

Komisia dospela k záveru, že existuje dostatočný dôvod na dôverné zaobchádzanie formou uvedenia rozpätí, keďže existuje len jeden navrhovateľ, spoločnosť INEOS, čo znamená, že väčšina údajov je špecifická pre spoločnosť.

(15)

Komisia takisto poznamenala, že tieto strany samy predložili presvedčivé tvrdenia a pripomienky k trendom na základe týchto údajne nedostatočných údajov. Z toho takisto vyplýva, že zhrnutia, ktoré nemajú dôverný charakter, v sprístupnenej verzii podnetu v skutočnosti poskytli zmysluplné pochopenie základných citlivých informácií.

(16)

Pokiaľ ide o tvrdenia združenia KCIA o nedostatočnej reprezentatívnosti na podanie podnetu, Komisia poukázala na to, že v súlade s článkom 5 ods. 4 základného nariadenia sa podnet považuje za podaný „výrobným odvetvím Únie alebo v jeho mene“, ak členovia výrobného odvetvia Únie, ktorí podnet výslovne podporujú, predstavujú aspoň 25 % celkovej výroby výrobného odvetvia Únie a ak tí, ktorí podnet podporujú, predstavujú vyššiu výrobu ako tí, ktorí sú proti.

(17)

Komisia pred začatím konania vykonala preskúmanie reprezentatívnosti. Na tento účel boli všetci výrobcovia z Únie uvedení v podnete a inak známi Komisii pred začatím konania kontaktovaní a zohľadnení pri výpočte reprezentatívnosti navrhovateľov. V deň začatia prešetrovania bola do sprístupneného spisu vložená poznámka o reprezentatívnosti, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ konal v mene viac ako [27 % – 47 %] celkovej výroby v Únii, že jeden výrobca vyjadril neutrálne stanovisko a že žiadny výrobca nebol proti začatiu prešetrovania.

(18)

Ukázalo sa teda, že príslušné prahové hodnoty podľa článku 5 ods. 4 základného nariadenia boli splnené a Komisia toto tvrdenie zamietla ako neopodstatnené.

(19)

Pokiaľ ide o tvrdenia spoločnosti Alpek o súhrnnom vyhodnotení, Komisia na základe dostupných informácií a štatistických údajov zistila, že podmienky na súhrnné vyhodnotenie dovozu z dotknutých krajín vo fáze podnetu boli splnené.

(20)

Konkrétne sa zistilo, že dumpingové rozpätia boli nad úrovňou de minimis. Ako vyplýva z dostupnej oficiálnej štatistiky o dovoze, dumpingový dovoz nebol z hľadiska objemov za obe dotknuté krajiny zanedbateľný (nad úrovňou de minimis). Okrem toho sa podmienky hospodárskej súťaže považovali za podobné. Súhrnné vyhodnotenie bolo preto opodstatnené.

(21)

Z právnej normy, pokiaľ ide o dôkazy, ktoré sa vyžadujú na účely podnetu podľa článku 5 základného nariadenia („dostatočné dôkazy na začatie prešetrovania“), jasne vyplýva, že množstvo a kvalita informácií v podnete nie sú rovnaké ako tie, na ktorých Komisia zakladá svoje zistenia na konci prešetrovania. V skutočnosti musí podnet obsahovať dostatočné dôkazy o existencii dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti, ktoré sú navrhovateľovi primerane dostupné.

(22)

Okrem toho na to, aby bolo možné stanoviť dostatočné dôkazy o značnej ujme, sa v článku 5 základného nariadenia nevyžaduje, aby sa v podnete analyzovali všetky faktory ujmy uvedené v článku 3 ods. 5 ani aby sa preukázalo zhoršenie. V znení článku 5 ods. 2 základného nariadenia sa stanovuje, že podnet musí obsahovať informácie o zmenách v objeme údajne dumpingového dovozu, vplyve tohto dovozu na ceny podobného výrobku na trhu Únie a následnom vplyve príslušného dovozu na výrobné odvetvie Únie, čo sa preukáže prostredníctvom relevantných (ale nie nevyhnutne všetkých) faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie, ako sú faktory a ukazovatele uvedené v článku 3 ods. 3 a 5.

(23)

V tomto prípade z analýzy dôkazov poskytnutých navrhovateľom, ktorú spravila Komisia v súlade s článkom 5 ods. 2 základného nariadenia, vyplynulo, že podnet obsahoval dostatočné dôkazy o existencii dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti medzi údajným dumpingovým dovozom a údajnou ujmou. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(24)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(25)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Keďže sa však prihlásili všetci traja známi výrobcovia z Únie, nakoniec sa rozhodlo, že výber vzorky nie je potrebný, pretože všetci môžu byť prešetrení. Títo traja výrobcovia z Únie predstavovali 100 % výroby dotknutého výrobku v Únii v období prešetrovania.

(26)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(27)

Žiaden neprepojený dovozca neposkytol požadované informácie ani nesúhlasil so zaradením do vzorky. Výber vzorky preto nebol potrebný.

(28)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Kórei, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Kórejskej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(29)

Traja vyvážajúci výrobcovia v Kórei poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala Komisia vzorku dvoch vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorých bolo možné primerane prešetriť v dostupnom čase. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi Kórey. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(30)

Vzhľadom na to, že v Mexiku bol známy len jeden vyvážajúci výrobca a po začatí prešetrovania sa neprihlásili žiadni ďalší vyvážajúci výrobcovia z Mexika, výber vzorky v súvislosti s Mexikom nebol potrebný.

(31)

Komisia sprístupnila na internete (4) dotazníky pre vyvážajúcich výrobcov v deň začatia konania.

(32)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(33)

Žiaden mexický vyvážajúci výrobca neposkytol vyplnený dotazník. Okrem toho desať používateľov poskytlo vyplnené dotazníky, ktoré však v tejto fáze prešetrovania neboli overené.

(34)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2024 do 30. júna 2025 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2022 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(35)

Výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, je kyselina tereftalová s čistotou 99,5 hmotnostných % alebo viac, ktorá zvyčajne patrí pod CAS číslo (CAS – Chemical Abstracts Service) 100-21-0 a ktorej zvyčajne zodpovedá štatistické číslo colnej únie (číslo CUS) 0023865-3 v súčasnosti zaradená pod číselný znak KN ex 2917 36 00 (kód TARIC 2917 36 00 11) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(36)

TA sa používa najmä pri výrobe polyetyléntereftalátu (PET), ktorý sa používa vo fľašiach, obaloch, vláknach, fóliách a štiepkach. Menšie množstvá sa používajú aj v zmäkčovadlách, náteroch a pri iných špeciálnych použitiach.

(37)

Dotknutým výrobkom je kyselina tereftalová s pôvodom v Kórejskej republike a Spojených štátoch mexických, v súčasnosti patriaca pod číselný znak KN ex 2917 36 00 (kód TARIC 2917 36 00 11) (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(38)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(39)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(40)

Rôzne strany (používateľ UAB NEO Group a združenie KCIA so svojimi členskými spoločnosťami Samnam Petrochemical Co., Ltd., Taekwang Industrial Co., Ltd. a Hanwha Impact Corporation) požiadali o vylúčenie kvalifikovanej kyseliny tereftalovej (ďalej len „QTA“) z vymedzenia výrobku s odôvodnením, že:

(41)

Skupina UAB NEO Group uviedla, že hoci sa QTA môže používať pri výrobe PET štiepky v kvalite vhodnej pre fľaše, nemôže plne nahradiť PTA. Preto sa PTA musí do procesu začleniť spolu s QTA v špecifickom pomere.

(42)

Navrhovateľ proti tomu namietal tvrdením, že QTA má rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti ako PTA a vo väčšine nadväzujúcich použití sú do veľkej miery zameniteľné, a teda QTA účinne konkuruje PTA na trhu výroby polyesteru.

(43)

Komisia predbežne dospela k záveru, že oba druhy výrobku majú rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti a použitie. Okrem toho akékoľvek rozdiely v čistote QTA a PTA neboli dôvodom na vylúčenie QTA z vymedzenia výrobku. Okrem toho sa zistilo, že QTA účinne konkuruje PTA pri výrobe výrobku v ďalšom článku výrobného reťazca PET vo všetkých triedach PET. Zo zhromaždených dôkazov vyplýva, že aspoň niektorí používatelia účinne používajú PTA aj QTA vo svojej výrobe zameniteľne. Takisto sa nezistil jasný cenový rozdiel medzi QTA a PTA, ktorý by odôvodňoval úpravu nákladov/ceny QTA. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(44)

Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu jednotlivého vyvážajúceho výrobcu predstavoval počas obdobia prešetrovania najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie. Na tomto základe bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny.

(45)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Únie v prípade vyvážajúcich výrobcov s reprezentatívnym predajom na domácom trhu.

(46)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu predstavuje počas obdobia prešetrovania najmenej 5 % celkového objemu predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie. Na tomto základe bol predaj každého druhu podobného výrobku na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny.

(47)

Následne Komisia vymedzila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či sa má na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

(48)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový alebo nie, ak:

(49)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien všetkého predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas OP.

(50)

Normálna hodnota je skutočná cena jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu len v prípade ziskového predaja druhov výrobku na domácom trhu počas OP, ak:

(51)

Z analýzy predaja na domácom trhu vyplynulo, že v prípade oboch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bolo menej ako 80 % všetkého predaja na domácom trhu ziskových. Normálna hodnota sa v súlade s tým vypočítala ako vážený priemer ziskového predaja počas obdobia prešetrovania.

(52)

Obaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky predávali do Únie výlučne prostredníctvom neprepojených obchodníkov so sídlom mimo Únie vrátane obchodníkov so sídlom v Kórei a v tretích krajinách. Prešetrovaním sa potvrdilo, že dotknutý výrobok bol odoslaný priamo výrobcami do Únie a tok faktúr/platieb prebiehal prostredníctvom neprepojených obchodníkov.

(53)

Preto bola vývozná cena na úrovni ceny zo závodu stanovená na základe článku 2 ods. 8 základného nariadenia.

(54)

Podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia musí Komisia spravodlivo porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu na tej istej úrovni obchodu s prihliadnutím na rozdiely vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. V tomto prípade sa Komisia rozhodla porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na úrovni obchodu zo závodu. Ako sa podrobnejšie vysvetľuje ďalej, v prípade potreby bola normálna hodnota a vývozná cena upravená s cieľom: i) vyjadriť ich v čistej hodnote na úrovni ceny zo závodu a ii) vykonať úpravy vzhľadom na rozdiely vo výrobných faktoroch, v prípade ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(55)

S cieľom vyjadriť normálnu hodnotu v čistej hodnote na úrovni obchodu zo závodu boli vykonané úpravy vzhľadom na výdavky na vnútrozemskú dopravu, manipuláciu, nakládku a balenie.

(56)

Úpravy sa vykonali vzhľadom na tento faktor ovplyvňujúci ceny a porovnateľnosť cien: úverové náklady.

(57)

S cieľom spätne očistiť vývoznú cenu na úroveň obchodu zodpovedajúcu cene zo závodu boli vykonané úpravy o výdavky na vnútrozemskú dopravu, manipuláciu, nakládku a balenie.

(58)

Úpravy sa vykonali vzhľadom na tieto faktory ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien: náklady na úver a bankové poplatky.

(59)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývozných cien zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(60)

Na základe toho sú predbežné vážené priemery dumpingových rozpätí vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(61)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa teda stanovilo na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bez zohľadnenia rozpätia vyvážajúceho výrobcu, v prípade ktorého sa zistilo, že nedochádza k dumpingu.

(62)

Na tomto základe sa predbežné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky stanovilo na úrovni 6,2 %.

(63)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Kórei Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(64)

Keďže Komisia vie aspoň o jednom vyvážajúcom výrobcovi v Kórei, ktorý nespolupracoval pri prešetrovaní, rozhodla sa stanoviť dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na úrovni 25 % dumpingových transakcií spolupracujúcej spoločnosti zaradenej do vzorky s najvyšším dumpingovým rozpätím.

(65)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(66)

Ako sa už uviedlo v odôvodnení 33, pri prešetrovaní nespolupracoval žiaden mexický vyvážajúci výrobca. Komisia preto svoje závery týkajúce sa dumpingu založila na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(67)

Keďže neboli k dispozícii žiadne verejne dostupné informácie o cenách TA na domácom trhu v Mexiku ani pre spoločnosť Alpek, ani pre žiadneho iného výrobcu, Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre Mexiko na základe údajov z obdobia prešetrovania uvedených v podnete (5), ako aj údajov z Instituto Nacional de Estadística y Geografía (INEGI) pre odvetvie chemického priemyslu.

(68)

Normálna hodnota bola vytvorená na základe pomerov výrobných faktorov výrobného odvetvia Únie uvedených v podnete a cien týchto faktorov na domácom trhu v Mexiku a ľahko dostupných údajov od nespolupracujúceho výrobcu, spoločnosti Alpek:

(69)

Vývozná cena TA z Mexika do Únie vychádzala z údajov Eurostatu a databázy Surveillance 3 (ďalej len „Surveillance“) (6). TA je zaradená pod číselný znak KN 2917 36 00 (kód TARIC 2917 36 00 00), špecifický pre „kyselinu tereftalovú a jej soli“. Hoci je dotknutým výrobkom v rámci tohto prešetrovania len kyselina tereftalová, podľa podnetu všetok dovoz z Mexika do Únie pod týmto číselným znakom KN zodpovedá TA.

(70)

Podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia musí Komisia spravodlivo porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu na tej istej úrovni obchodu s prihliadnutím na rozdiely vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(71)

Keďže tieto údaje o cenách zo štatistík Eurostatu predstavujú ceny na úrovni CIF, boli upravené na úroveň cien zo závodu odpočítaním nákladov na námornú prepravu, colné konanie a vnútornú dopravu, ktoré boli aktualizované o výšku miery inflácie v Mexiku.

(72)

Komisia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývoznej ceny zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(73)

Na základe toho sú dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento z ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(74)

Podobný výrobok vyrábali v Únii počas obdobia prešetrovania traja výrobcovia: spoločnosti INEOS, Orlen a IVQ. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia. Počas posudzovaného obdobia pôsobili na trhu Únie ďalší dvaja výrobcovia zo skupiny Indorama: Indorama Ventures Portugal PTA – Unipessoal Lda v Sines v Portugalsku (ďalej len „spoločnosť Indorama Portugalsko“) a Indorama Ventures Europe B.V. v Rotterdame v Holandsku (ďalej len „spoločnosť Indorama Holandsko“). Obe tieto zariadenia ukončili výrobu v roku 2023, resp. 2024.

(75)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená približne na 1,65 milióna ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie, ako je overený vyplnený makrodotazník, ktorý predložil navrhovateľ, pričom niektoré údaje boli nahradené údajmi z individuálnych dotazníkov o ujme, ktoré predložili traja výrobcovia z Únie pôsobiaci v období prešetrovania: spoločnosti INEOS, Orlen a IVQ.

(76)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 25 a 74, títo traja výrobcovia z Únie predstavovali 100 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii v období prešetrovania.

(77)

Komisia s cieľom stanoviť, či výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu v dôsledku dumpingu, a určiť spotrebu a rôzne ekonomické ukazovatele súvisiace so situáciou výrobného odvetvia Únie skúmala, či a v akom rozsahu sa následné použitie výroby podobného výrobku výrobným odvetvím Únie (použitie na vlastnú spotrebu) malo zohľadniť v analýze.

(78)

TA je jednou z hlavných surovín pri výrobe PET. Najvýznamnejšie použitie TA je pri výrobe PET živice, ktorá sa používa najmä pri výrobe plastových fliaš a obalov na potraviny. Oveľa menšia časť TA sa používa na výrobu PET vlákien, štiepky a fólií, ktoré sa potom používajú na výrobu zmäkčovadiel, náterov a pri iných špeciálnych použitiach.

(79)

Komisia zistila, že podstatná časť [35 – 60 %] výroby TA spoločnosti IVQ bola určená na použitie na vlastnú spotrebu. Značná časť výroby TA bola interne prevedená bez obchodných faktúr na výrobu PET v ďalšom článku výrobného reťazca v rámci spoločnosti. Išlo o súčasť stratégie vertikálnej integrácie realizovanej v záujme optimalizácie nákladov (7) a IVQ nenakupovala žiadnu TA od neprepojených dodávateľov na svoju výrobu PET. S ohľadom na to Komisia dospela k záveru, že hoci vnútorné transferové ceny TA spoločnosti IVQ boli porovnateľné s trhovými cenami, v prípade tejto časti trhu ide o použitie na vlastnú spotrebu.

(80)

Podobnú stratégiu vertikálnej integrácie uplatňovala aj Indorama Holandsko (8). Pri odhade spotreby na voľnom trhu a použitia na vlastnú spotrebu celkovej výroby TA v Únii Komisia preto usúdila, že rovnaký podiel výroby spoločnosti Indorama Holandsko bol určený na použitie na vlastnú spotrebu v rokoch, keď bola v prevádzke. Toto hodnotenie sa uskutočnilo na základe dostupných informácií vrátane odhadov, ktoré navrhovateľ predložil v makroekonomickom dotazníku.

(81)

Rozlíšenie trhu vlastnej spotreby a voľného trhu je z hľadiska analýzy ujmy dôležité, pretože výrobky určené na použitie na vlastnú spotrebu nie sú vystavené priamej hospodárskej súťaži s dovozom. Na rozdiel od toho výroba určená na predaj na voľnom trhu je v priamej hospodárskej súťaži s dovozom dotknutého výrobku.

(82)

S cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz výrobného odvetvia Únie Komisia získala údaje o celkovej činnosti vo vzťahu ku kyseline tereftalovej, a určila, či je výroba určená na použitie na vlastnú spotrebu alebo pre voľný trh.

(83)

Komisia preskúmala určité ekonomické ukazovatele týkajúce sa výrobného odvetvia Únie na základe údajov týkajúcich sa voľného trhu. Týmito ukazovateľmi sú: objem predaja a predajné ceny na trhu Únie, podiel na trhu, rast, objem a ceny vývozu, ziskovosť, návratnosť investícií a peňažný tok. Keď to bolo možné a odôvodnené, zistenia z preskúmania sa porovnali s údajmi týkajúcimi sa trhu vlastnej spotreby, aby sa poskytol úplný obraz o situácii výrobného odvetvia Únie.

(84)

Ostatné ekonomické ukazovatele by sa však mohli zmysluplne preskúmať len vzhľadom na celú činnosť vrátane použitia na vlastnú spotrebu vo výrobnom odvetví Únie. Ide o tieto ukazovatele: výroba, kapacita a využitie kapacity, investície, zásoby, zamestnanosť, produktivita, mzdy a schopnosť získať kapitál. Závisia od celej činnosti, či už ide o výrobu na vlastnú spotrebu alebo na predaj na voľnom trhu.

(85)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe overeného makrodotazníka, ktorý predložil navrhovateľ, doplneného údajmi z overených individuálnych dotazníkov o ujme, ktoré predložili traja výrobcovia z Únie, a údajmi Eurostatu a databázy Surveillance.

(86)

Komisia zistila, že Litva v prípade značného objemu dovozu TA poskytla dôverné zaobchádzanie podľa článku 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2152 (9). Z tohto dôvodu sa v údajoch Eurostatu neuvádzali zdroje všetkých dovozov TA. Komisia preto použila údaje z databázy Surveillance na určenie objemov, hodnôt a zdrojov dovozu do Litvy, zatiaľ čo na určenie objemov, hodnôt a zdrojov dovozu do ostatných 26 členských štátov sa použili údaje Eurostatu.

(87)

Z uvedeného dôvodu bolo potrebné vyjadriť údaje o objemoch a cenách dovozu a všetky ostatné údaje, z ktorých by sa tieto údaje dali odvodiť, ako rozpätia.

(88)

Na základe uvedených údajov Komisia určila, že spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii (v tonách)

(89)

Posudzované obdobie sa vyznačovalo poklesom celkovej spotreby TA v Únii.

(90)

Rok 2023 bol pre výrobné odvetvie Únie mimoriadne náročný, keďže celkový dopyt klesol o 28 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom, zatiaľ čo dopyt na voľnom trhu klesol o 29 %. Tento pokles bol spôsobený všeobecnou hospodárskou neistotou v Únii, ktorá ovplyvnila odvetvie výroby PET ako hlavného zákazníka pre TA, ako aj normalizáciou nákupného správania a znižovaním zásob hlavných zákazníkov po pandémii ochorenia COVID-19.

(91)

V roku 2024, keď sa trh stabilizoval, dopyt mierne vzrástol, ale celkový dopyt bol stále o 15 % nižší ako v roku 2022, zatiaľ čo dopyt na voľnom trhu bol o 13 % nižší. Celkový dopyt sa v období prešetrovania znížil o ďalšie 2 percentuálne body a dopyt na voľnom trhu o 1 percentuálny bod.

(92)

Trh vlastnej spotreby sa v každom roku posudzovaného obdobia zmenšil a počas posudzovaného obdobia sa zmenšil o 42 %. Tento pokles bol spôsobený najmä zatvorením výrobného zariadenia Indorama Holandsko, ktoré postupne znižovalo výrobu (vrátane výroby pre použitie na vlastnú potrebu) a v roku 2024 zastavilo výrobu TA aj PET.

(93)

Skutočnosť, že spotreba na trhu vlastnej spotreby klesala tak lineárne v porovnaní s dopytom na voľnom trhu, ďalej svedčí o závere, že hlavným faktorom poklesu dopytu na voľnom trhu v roku 2022 bolo znižovanie zásob. Keďže vertikálne integrovaní výrobcovia PET nemuseli vytvárať zásoby TA, mohli jednoducho pokračovať v dodávkach TA samým sebe v rozsahu, v akom bol v danom roku dopyt po PET.

(94)

Komisia preskúmala, či by sa dumpingový dovoz výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách mal v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia vyhodnotiť súhrnne.

(95)

Ako sa uvádza v odôvodnení 60, zistilo sa, že jeden kórejský vyvážajúci výrobca, Taekwang, nepraktizoval dumping. Dovoz spoločnosti Taekwang bol preto z posúdenia ujmy vylúčený. Ďalej uvedené úvahy sa týkajú len zostávajúceho, dumpingového dovozu z Kórey a dumpingového dovozu z Mexika. Dovoz spoločnosti Taekwang sa považuje za dovoz z inej tretej krajiny.

(96)

Dumpingové rozpätie stanovené v súvislosti s dumpingovým dovozom z Kórey a Mexika bolo nad úrovňou de minimis stanovenou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia. Objem dumpingového dovozu z jednotlivých dotknutých krajín nebol nezanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia. Podiel na trhu v období prešetrovania bol 23 % v prípade dumpingového dovozu z Kórey a 5 % v prípade Mexika.

(97)

Podmienky hospodárskej súťaže medzi dumpingovým dovozom z Kórey a Mexika a medzi dumpingovým dovozom z dotknutých krajín a podobným výrobkom boli podobné. Konkrétnejšie, dovážané výrobky si konkurovali navzájom a konkurovali si s výrobkom vyrábaným v Únii, pretože sa predávajú prostredníctvom rovnakých predajných kanálov a rovnakým kategóriám zákazníkov.

(98)

Všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia teda boli splnené a dumpingový dovoz z Kórey a Mexika sa na účely stanovenia ujmy skúmal súhrnne.

(99)

Spoločnosť Alpek zdôraznila, že dovoz z Mexika zostal počas posudzovaného obdobia stabilný a že navrhovateľ nepožiadal o súhrnné vyhodnotenie dovozu z Mexika a Kórey. Spoločnosť Alpek tvrdila, že vplyv dovozu z Mexika a Kórey na ceny by sa preto mal stanoviť nezávisle.

(100)

Navrhovateľ oponoval tvrdeniam spoločnosti Alpek a tvrdil, že samotná skutočnosť, že navrhovateľ predložil jeden podnet týkajúci sa dovozu toho istého výrobku z Mexika aj z Kórey, ho nevyhnutne viedla k uplatneniu analytického rámca článku 3 ods. 4 základného nariadenia. Navrhovateľ takisto zdôraznil, že v článku 3 ods. 4 sa neuvádza formálna žiadosť navrhovateľa ako jedna z podmienok súhrnnej analýzy.

(101)

Komisia súhlasila s tým, že žiadosť navrhovateľa nie je podmienkou pre súhrnnú analýzu. Zistilo sa, že dovoz z Mexika bol dumpingový a napriek poklesu v posudzovanom období bol prítomný vo významných množstvách. Preto boli splnené všetky podmienky pre súhrnnú analýzu podľa článku 3 ods. 4 základného nariadenia.

(102)

Komisia preto dospela k záveru, že vplyv dumpingového dovozu z dotknutých krajín by sa mal posudzovať súhrnne a tvrdenie spoločnosti Alpek zamietla.

(103)

Komisia stanovila objem dumpingového dovozu na základe údajov Eurostatu a databázy Surveillance, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 86. Podiel dumpingového dovozu na trhu bol stanovený na základe objemu dovozu a spotreby na voľnom trhu Únie, ako sa uvádza v tabuľke 1, s odpočítaním predaja spoločnosti Taekwang.

(104)

Dumpingový dovoz do Únie z dotknutých krajín sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu a jeho podiel na trhu

(105)

Dumpingový dovoz z Kórey a Mexika bol prítomný na trhu Únie počas celého dotknutého obdobia. Pokles dopytu v roku 2023, ako sa uvádza v odôvodnení 90, sa odrazil aj v 20 % znížení objemu dumpingového dovozu v uvedenom roku.

(106)

Po tomto poklese v roku 2023 sa objem dumpingového dovozu začal prudko zvyšovať. V roku 2024 už dumpingový dovoz vzrástol o 19 percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2023. Tento nárast pokračoval aj v období prešetrovania, keď dumpingový dovoz vzrástol o ďalších 15 percentuálnych bodov, aj keď dopyt sa znížil, a v priebehu dotknutého obdobia sa celkovo zvýšil o 14 %.

(107)

Vývoj podielov na trhu ukázal, že dumpingový dovoz sa neustále zvyšoval napriek nestálosti dopytu. Hoci sa so zníženým dopytom v roku 2023 znížil aj dumpingový dovoz v absolútnom vyjadrení, napriek tomu sa v uvedenom roku zvýšil jeho podiel na trhu o 4 percentuálne body. V roku 2024, keď sa celkový dopyt aj dovoz zvýšili, podiel dumpingového dovozu na trhu zostal stabilný. V období prešetrovania však dumpingový dovoz získal ďalšie 4 percentuálne body podielu na trhu Únie, keďže objem dumpingového dovozu sa naďalej zvyšoval, aj keď dopyt opäť klesal.

(108)

Komisia stanovila ceny dumpingového dovozu na základe údajov z databázy Surveillance a Eurostatu.

(109)

Cenové podhodnotenie dumpingového dovozu bolo stanovené na základe overených vyplnených dotazníkov vyvážajúcich výrobcov v Kórei zaradených do vzorky v prípade dovozu z Kórey a na základe cien z databázy Surveillance a Eurostatu v prípade dovozu z Mexika.

(110)

Vážený priemer ceny dumpingového dovozu do Únie z dotknutých krajín sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Dovozné ceny (v EUR/t)

(111)

Ceny dumpingového dovozu z Kórey aj Mexika klesali v každom roku posudzovaného obdobia, pričom v roku 2024 došlo k miernemu výkyvu dovozných cien z Kórey smerom nahor. Keďže narušenia globálneho dodávateľského reťazca v roku 2022 ovplyvnili náklady na dopravu a ceny surovín, výrobné náklady a ceny z tretích krajín a v Únii boli vyššie (10).

(112)

Ceny dumpingového dovozu klesli v rokoch 2022 až 2023 o 17 %. Ceny v prípade Mexika v roku 2023 naďalej klesali o ďalšie 3 percentuálne body, zatiaľ čo cena v prípade Kórey v tomto roku mierne vzrástla. Ceny z oboch krajín sa potom v období prešetrovania znížili o ďalších 7 percentuálnych bodov, čo viedlo k celkovému poklesu váženého priemeru dovoznej ceny z oboch krajín o 24 % počas posudzovaného obdobia.

(113)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(114)

Ceny boli porovnané podľa jednotlivých druhov transakcií na rovnakej úrovni obchodu a po odpočítaní rabatov a zliav. Ceny QTA sa porovnávali s cenami PTA, keďže Komisia zistila, že oba druhy výrobku si účinne konkurujú na rovnakých trhoch a medzi týmito dvoma druhmi neexistuje žiadny významný nákladový alebo cenový rozdiel, ktorý by odôvodňoval akúkoľvek úpravu.

(115)

Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie počas obdobia prešetrovania. Počas obdobia prešetrovania sa nezistilo žiadne cenové podhodnotenie dumpingového dovozu.

(116)

Komisia však zistila existenciu stlačenia cien a poklesu cien počas celého posudzovaného obdobia. Dumpingový dovoz sa vo všetkých rokoch posudzovaného obdobia predával do Únie za ceny nižšie ako výrobné náklady výrobného odvetvia Únie. V rokoch 2022 a 2023 sa takisto predával za ceny nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie.

(117)

Cena uvedeného dumpingového dovozu klesala v každom roku posudzovaného obdobia. Vzhľadom na silnú prítomnosť stále lacnejšieho dumpingového dovozu na trhu a neustálu stratu podielu na trhu v prospech uvedeného dovozu neboli výrobcovia z Únie schopní stanoviť alebo zvýšiť svoje ceny nad úroveň svojich výrobných nákladov v žiadnom roku posudzovaného obdobia. Naopak, výrobcovia z Únie boli nútení neprestajne znižovať svoje ceny, aby si udržali aspoň nejaký podiel na trhu. Ako sa uvádza v tabuľke 7, s výnimkou roku 2023, keď došlo k väčšiemu zníženiu výrobných nákladov, medziročné zníženie cien výrobného odvetvia Únie bolo oveľa väčšie ako zníženie jeho výrobných nákladov; výrobcovia z Únie znižovali svoje ceny ešte viac pod úroveň svojich výrobných nákladov, čo viedlo k stratovej situácii.

(118)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(119)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov uvedených v overenom makrodotazníku, ktorý predložil navrhovateľ, v prípade potreby upravených o údaje z individuálnych dotazníkov o ujme, ktoré predložili traja výrobcovia z Únie, ako aj na základe údajov databázy Surveillance a Eurostatu o dovoze prešetrovaného výrobku. Údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z overených vyplnených dotazníkov od troch výrobcov z Únie. Údaje sa týkali troch výrobcov z Únie. Konštatovalo sa, že obidva súbory týchto údajov sú reprezentatívne z pohľadu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(120)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(121)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(122)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(123)

Objem výroby v Únii sa v posudzovanom období znížil o 34 %. Najstrmší pokles o 36 % nastal v roku 2023. Takýto prudký pokles bol čiastočne spôsobený uvedeným poklesom dopytu v tomto roku. Keďže sa dopyt v roku 2024 mierne zlepšil, zvýšil sa aj objem výroby výrobného odvetvia Únie, ale stále bol o 25 % nižší ako východisková hodnota v roku 2022 a v období prešetrovania sa znížil o ďalších 9 percentuálnych bodov.

(124)

Zníženie výrobnej kapacity Únie jasne znázorňuje úroveň ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Základným trendom je masívne zníženie výrobnej kapacity Únie počas posudzovaného obdobia, keďže v rokoch 2023 a 2024 sa zatvorilo niekoľko výrobných zariadení. Celkovo sa v dôsledku týchto zastavení výroby celková výrobná kapacita v Únii od roku 2022 do obdobia prešetrovania znížila o polovicu.

(125)

Z tohto dôvodu zjavné zlepšenie využitia kapacity alebo pokles využitia kapacity v roku 2023 a v období prešetrovania v porovnaní s rokmi 2022 a 2024 nie sú pre stav výrobného odvetvia Únie poučné, pretože sa týkajú najmä zatvorenia závodov v Únii, ktorým sa znížila celková výrobná kapacita. Namiesto toho majú oveľa väčšiu výpovednú hodnotu celkové objemy predaja a výrobná kapacita.

(126)

Množstvo predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Množstvo predaja a podiel na trhu

(127)

Predaj výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížil o 29 %. Najväčší pokles bol zaznamenaný v roku 2023, čo sa zhoduje s poklesom dopytu v Únii (pozri tabuľku 1). Zatiaľ čo však dopyt na voľnom trhu v roku 2023 klesol o 29 %, objem predaja v Únii sa znížil o oveľa výraznejších 39 %.

(128)

So zlepšením dopytu v roku 2024 sa zvýšil aj predaj výrobného odvetvia Únie, ale stále bol o 22 % nižší ako v roku 2022. Napokon, v období prešetrovania sa objem predaja výrobného odvetvia Únie znížil o ďalších 7 percentuálnych bodov, čo je opäť oveľa výraznejší pokles ako pokles dopytu v Únii o 1 percentuálny bod.

(129)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu klesol zo 73 % v roku 2022 na 63 % v roku 2023. Keďže dopyt sa v roku 2024 zlepšil, podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa v roku 2024 zvýšil o 3 percentuálne body, ale potom opäť klesol o 5 percentuálnych bodov, čo viedlo k najnižšej úrovni počas posudzovaného obdobia.

(130)

Dotknuté obdobie bolo poznačené výrazným poklesom výkonnosti výrobného odvetvia Únie. Objem predaja výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu sa v dotknutom období znížil o 29 % a stratil 12 percentuálnych bodov podielu na trhu. Naopak, objem dumpingového dovozu sa v posudzovanom období zvýšil o 19 %, čím získal 7 percentuálnych bodov podielu na trhu. Zložitá situácia na trhu viedla aj k zastaveniu výroby niekoľkých výrobných závodov Únie, čím sa celková výrobná kapacita TA Únie znížila v podstate na polovicu.

(131)

Ako už bolo vysvetlené, posudzované obdobie sa vyznačovalo aj poklesom celkovej spotreby v Únii, pričom najväčší pokles bol zaznamenaný v roku 2023, keďže dopyt na voľnom trhu v Únii klesol o 29 % v porovnaní s rokom 2022. Objem predaja výrobcov z Únie, ako aj objem dovozu boli v tomto roku na najnižšej úrovni.

(132)

Zatiaľ čo však v roku 2023 predaj výrobného odvetvia Únie klesol o 39 % v porovnaní s rokom 2022, objem dumpingového dovozu z Kórey a Mexika sa znížil len o 20 %. To viedlo k rozdielnym trendom vo vývoji podielu na trhu, pričom výrobné odvetvie Únie stratilo 10 percentuálnych bodov podielu na trhu, zatiaľ čo dumpingový dovoz získal 3 percentuálne body.

(133)

V roku 2024 sa dopyt na voľnom trhu mierne zlepšil, ale zostal o 13 % nižší ako v roku 2022. Predaj výrobného odvetvia Únie takisto vzrástol o 17 percentuálnych bodov, ale stále bol o 22 % nižší ako v roku 2022. Dumpingový dovoz sa zároveň zvýšil o 19 percentuálnych bodov a odrazil sa takmer na rovnakú úroveň ako v roku 2022.

(134)

V období prešetrovania dopyt v Únii opäť klesol, tentoraz o mierny 1 percentuálny bod. Napriek tomu sa objem dumpingového dovozu zvýšil o ďalších 19 percentuálnych bodov, zatiaľ čo predaj výrobného odvetvia Únie opäť klesol, a to o 7 percentuálnych bodov. V období prešetrovania tak dumpingový dovoz získal ďalšie 4 percentuálne body podielu na trhu, zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie stratilo 5 percentuálnych bodov.

(135)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Zamestnanosť a produktivita

(136)

Ťažká situácia výrobného odvetvia Únie viedla v posudzovanom období k strate 480 ekvivalentov plného pracovného času. Vzhľadom na už opísané zatvorenie závodov na výrobu TA v Únii (bod 4.6.2.1), ale aj na zníženie počtu pracovníkov u troch výrobcov z Únie, ktorí stále fungujú, sa celkový počet zamestnancov v každom roku posudzovaného obdobia znižoval. V roku 2023 sa počet pracovníkov znížil o 17 %, po čom nasledoval ďalší obrovský pokles o 24 percentuálnych bodov v roku 2024 a ďalšie zníženie o 3 percentuálne body v období prešetrovania.

(137)

Produktivita sa vyvíjala v súlade so zmenami vo výrobe a zamestnanosti. Najnižšia bola najmä v roku 2023, keď dopyt v Únii klesol. Produktivita v roku 2024 zdanlivo vzrástla o 50 percentuálnych bodov, ale nie v dôsledku zlepšenia výrobných procesov, ale skôr v dôsledku zatvárania tovární a konsolidácie výroby a znižovania počtu zamestnancov u zostávajúcich výrobcov.

(138)

V období prešetrovania, keď výrobcovia z Únie naďalej strácali objem predaja a podiely na voľnom trhu, pričom sa znížilo aj použitie na vlastnú spotrebu, sa produktivita aj pri dodatočnom znížení počtu pracovníkov opäť znížila o 9 percentuálnych bodov.

(139)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie nebol vzhľadom na objem a ceny dumpingového dovozu z dotknutých krajín zanedbateľný.

(140)

TA už bola predmetom antidumpingového prešetrovania, ktoré sa začalo v roku 2016 v súvislosti s dovozom TA z Kórey. Prešetrovanie sa však ukončilo 6. júna 2017 (11), pretože zistené dumpingové rozpätia boli nižšie ako úroveň de minimis. Preto neboli k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

(141)

Vážený priemer jednotkových predajných cien troch výrobcov z Únie účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 7

Predajné ceny v Únii

(142)

Zatiaľ čo priemerné jednotkové výrobné náklady výrobného odvetvia Únie aj priemerná predajná cena na voľnom trhu v každom roku posudzovaného obdobia klesali, v dôsledku cenového tlaku lacného dumpingového dovozu boli výrobcovia z Únie nútení predávať za ceny nižšie ako ich výrobné náklady vo všetkých rokoch posudzovaného obdobia.

(143)

Ako sa už uviedlo v odôvodnení 111, výrobné náklady v roku 2022 boli celosvetovo zvýšené. Platilo to najmä v Únii, keďže ceny energií sa zvýšili po ruskej invázii na Ukrajinu.

(144)

Keď sa situácia na svetovom trhu normalizovala a ceny energií v Únii sa od roku 2023 začali stabilizovať, náklady a ceny začali klesať. Priemerné výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sa v roku 2023 znížili o 4 % a v roku 2024 nasledoval výrazný pokles o ďalších 14 percentuálnych bodov. Pokles výrobných nákladov pokračoval postupne aj v období prešetrovania a znížil sa o ďalší percentuálny bod.

(145)

Predajné ceny výrobného odvetvia Únie takisto klesali v každom roku posudzovaného obdobia, ale boli neustále nižšie ako jednotkové výrobné náklady. Z toho vyplynulo, že výrobné náklady neboli hlavným faktorom ovplyvňujúcim úrovne cien.

(146)

Namiesto toho sa dumpingový dovoz vo všetkých rokoch posudzovaného obdobia predával do Únie za ceny nižšie ako výrobné náklady výrobného odvetvia Únie. Keďže výrobcovia z Únie každý rok strácali podiel na trhu v dôsledku tohto lacného dovozu (s výnimkou dočasného opätovného nadobudnutia určitého podielu na trhu v roku 2024), museli sa uchýliť k agresívnemu znižovaniu cien a predávať pod úrovňou svojich výrobných nákladov, aby si udržali aspoň určitý objem predaja.

(147)

V rokoch 2022 a 2023 sa dumpingový dovoz predával za ceny nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie Únie tak v rokoch 2022 až 2023 znížilo ceny o 19 %, v roku 2024 o ďalších 7 percentuálnych bodov a v období prešetrovania o ďalšie 4 percentuálne body.

(148)

Priemerné náklady práce troch výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(149)

Priemerné náklady práce na zamestnanca sa v roku 2023 zvýšili o 6 % a v roku 2024 o ďalšie 3 percentuálne body. Nakoniec sa v období prešetrovania zvýšili o ďalších 15 percentuálnych bodov.

(150)

Úroveň zásob troch výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 9

Zásoby

(151)

Úrovne konečného stavu zásob kolísali v súlade s objemom výroby a predaja, pričom v roku 2023 klesla o 39 %, potom sa v roku 2024 viac ako zdvojnásobila a v období prešetrovania mierne klesla o 6 percentuálnych bodov.

(152)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií troch výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(153)

Komisia stanovila ziskovosť troch výrobcov z Únie tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(154)

Ako vyplýva z rozdielu medzi priemernými predajnými cenami výrobného odvetvia Únie a jednotkovými výrobnými nákladmi, výrobné odvetvie Únie utrpelo straty už v roku 2022, keďže sa snažilo konkurovať dumpingovému dovozu, ktorý sa predával za ceny nižšie ako výrobné náklady výrobného odvetvia Únie.

(155)

V roku 2023, keď dopyt v Únii klesol a predaj výrobného odvetvia Únie bol na najnižších úrovniach a zároveň sa znížili ceny s cieľom konkurovať lacnejšiemu dumpingovému dovozu, utrpelo výrobné odvetvie Únie najväčšie straty za celé posudzované obdobie, a to –25 %.

(156)

Dopyt v Únii a objem predaja výrobného odvetvia Únie sa v roku 2024 mierne zlepšili, zatiaľ čo výrobné náklady sa znížili. To sa však nepremietlo do ziskových operácií. Keďže objem dumpingového dovozu sa stále zvyšoval, zatiaľ čo jeho ceny ďalej klesali, výrobné odvetvie Únie bolo nútené ďalej znižovať svoje ceny, čo viedlo len k o niečo menej negatívnym výsledkom, pričom zisk v tomto roku dosiahol –17 %.

(157)

Keďže tlak zo strany dumpingového dovozu pretrvával aj v období prešetrovania, pričom došlo k ďalšiemu poklesu cien a zvýšeniu jeho objemu a podielu na trhu, výrobné odvetvie Únie stratilo objem predaja a opäť znížilo ceny, čo viedlo k zhoršeniu ziskového rozpätia na –21 %.

(158)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Čistý peňažný tok bol záporný už v roku 2022 a počas posudzovaného obdobia sa neustále zhoršoval, čo ďalej dokazuje zúfalý stav výrobného odvetvia Únie.

(159)

V posudzovanom období sa znížili aj investície, keďže situácia výrobného odvetvia Únie sa zhoršila. Objem investícií sa v roku 2023 mierne zvýšil, keďže niektorí výrobcovia z Únie museli vykonať pravidelnú údržbu. V roku 2024 a v období prešetrovania sa však investície znížili o 38, resp. 12 percentuálnych bodov.

(160)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. So znižovaním nových investícií do výrobných zariadení a klesajúcou úrovňou zisku sa počas posudzovaného obdobia sústavne zhoršovala aj návratnosť investícií.

(161)

Schopnosť výrobného odvetvia Únie navýšiť kapitál bola takisto vážne ovplyvnená poklesom ziskovosti, ako aj čoraz zápornejším peňažným tokom, ku ktorému došlo počas posudzovaného obdobia.

(162)

Ako sa už uviedlo, vývoj objemu dumpingového dovozu a jeho vplyv na ceny je potrebné posudzovať na pozadí vyvíjajúceho sa dopytu na trhu.

(163)

Ako sa uvádza v bode 4.3, spotreba na voľnom trhu v Únii sa v posudzovanom období znížila o 14 %. V dôsledku osobitných trhových podmienok dopyt v roku 2023 výrazne klesol (o 29 %) a v roku 2024 sa mierne stabilizoval, ale stále na úrovni o 13 % nižšej ako v roku 2022. Tento pokles postupne pokračoval aj v období prešetrovania, pričom dopyt klesol o ďalší percentuálny bod.

(164)

Určitá strata objemu predaja sa dala očakávať v súvislosti so zmenšujúcim sa trhom. Pokles predaja a objemu výroby výrobného odvetvia Únie bol však oveľa výraznejší ako 14 % pokles dopytu v Únii: objem predaja výrobného odvetvia Únie sa od roku 2022 do obdobia prešetrovania znížil oveľa výraznejšie o 29 %. Jeho podiel na trhu sa v tomto období takisto znížil zo 73 % na 61 %, čo svedčí o jasnej ujme z hľadiska objemu. Objem dumpingového dovozu z Kórey a Mexika sa v tomto období zvýšil o 14 %, čím sa jeho podiel na trhu zvýšil z 21 % na 28 %.

(165)

Dumpingový dovoz sa vo všetkých rokoch posudzovaného obdobia predával do Únie za ceny nižšie ako výrobné náklady výrobného odvetvia Únie. V rokoch 2022 a 2023 sa takisto predával za ceny nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. Keďže výrobcovia z Únie každoročne strácali podiel na trhu v prospech dumpingového dovozu, museli pristúpiť k agresívnemu znižovaniu cien. V snahe zachovať si aspoň určitý objem predaja predávalo výrobné odvetvie Únie v roku 2024 a v období prešetrovania za ceny dokonca nižšie ako ceny dumpingového dovozu, čo ešte viac zhoršilo jeho už aj tak stratovú situáciu. Takéto cenové modely naznačovali stlačenie cien v roku 2022 a stlačenie aj pokles cien v rokoch 2023, 2024 a v období prešetrovania.

(166)

Z tabuliek 4 a 6 vyplýva, že využitie kapacity a produktivita sa v roku 2024 a v období prešetrovania zdanlivo zvýšili nad úroveň roku 2022. Ako sa však vysvetľuje v príslušných bodoch, bol to dôsledok zatvorenia niekoľkých výrobných zariadení v Únii v rokoch 2023 a 2024, ako aj zníženia počtu pracovníkov v troch stále fungujúcich zariadeniach výrobcov z Únie. Tieto zdanlivo pozitívne trendy teda neznamenajú, že nedochádza k ujme, práve naopak.

(167)

Ako sa už uviedlo, všetky hlavné faktory ujmy vykazovali negatívne trendy. Objem výroby, kapacita, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál sa počas posudzovaného obdobia zhoršili.

(168)

Na základe uvedeného Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(169)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli v rovnakom čase spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia sa uistila, že žiadna prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutých krajín nie je pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Ide o tieto faktory: pokles spotreby, dovoz z tretích krajín, vývoznú výkonnosť a výrobné náklady.

(170)

V kontexte klesajúceho dopytu sa do Únie naďalej dovážal dumpingový dovoz z Kórey a Mexika za ceny, ktoré boli oveľa nižšie ako výrobné náklady výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie Únie zároveň strácalo objem predaja a podiely na trhu a bolo nútené ešte viac znižovať ceny, aby si udržalo aspoň nejaký podiel na trhu, čím utrpelo obrovské straty.

(171)

V priebehu posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Únie stratilo 12 % podielu na trhu, pričom jeho objem výroby a objem predaja na voľnom trhu sa znížili o 34 %, resp. 29 %. V tom istom období sa objem dumpingového dovozu zvýšil o 19 %, čím výrobné odvetvie Únie získalo 7 % podiel na trhu.

(172)

Z analýzy ukazovateľov ujmy uvedených v odôvodneniach 85 až 168 vyplynulo, že hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie síce zaznamenala najvýraznejší pokles v roku 2023, ale v roku 2024 a v období prešetrovania sa v porovnaní s rokom 2022 ďalej zhoršila, čo sa zhodovalo s výrazným nárastom dumpingového dovozu z dotknutých krajín.

(173)

Niektorí používatelia poukázali na skutočnosť, že ceny kórejského a mexického dumpingového dovozu boli veľmi blízke cenám výrobného odvetvia Únie, a tvrdili, že preto nemohli spôsobovať ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(174)

Navrhovateľ nesúhlasil s týmto výkladom a poukázal na to, že ceny boli zdanlivo vyrovnané práve z dôvodu cenového tlaku vyvíjaného dumpingovým dovozom.

(175)

Ako sa už uviedlo, dumpingový dovoz skutočne spôsobil výrazné stlačenie cien v rokoch 2022 a 2023 a stlačenie aj pokles cien v rokoch 2023, 2024 a v období prešetrovania, keďže výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť svoje ceny nad úroveň výrobných nákladov. Zatiaľ čo jeho ceny boli stanovené na úrovni nižšej ako jednotkové výrobné náklady už v roku 2022, výrobné odvetvie Únie ich muselo počas posudzovaného obdobia ďalej znižovať.

(176)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia predbežne konštatovala, že existuje príčinná súvislosť medzi značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom z dotknutých krajín v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia. Táto ujma mala vplyv na objem aj cenu.

(177)

Ako sa uvádza v tabuľke 1, v posudzovanom období bola v Únii zistená existencia trhu vlastnej spotreby v oblasti výroby PET. Keďže objemy použitia na vlastnú spotrebu postupne klesali v každom roku posudzovaného obdobia bez výrazného poklesu v roku 2023, ktorý bol zaznamenaný na voľnom trhu, predstavovali v posudzovanom období od [7 – 10] % do [13 – 16] % celkovej spotreby v Únii.

(178)

Celkové použitie na vlastnú spotrebu sa počas posudzovaného obdobia znížilo o 42 %, čo bolo spôsobené, ako sa už uviedlo v odôvodnení 92, zatvorením výrobného zariadenia Indorama Holandsko; objem použitia na vlastnú spotrebu u druhého výrobcu z Únie, ktorý časť svojej výroby používal na vlastnú spotrebu, zostal počas posudzovaného obdobia relatívne stabilný.

(179)

Vzhľadom na to a na skutočnosť, že použitie na vlastnú spotrebu predstavovalo len obmedzený podiel celkovej výroby v Únii (od [7 – 10] % do [13 – 16] % počas posudzovaného obdobia), Komisia dospela k záveru, že vývoj na trhu vlastnej spotreby neprispel k ujme.

(180)

Ako sa už uviedlo, spotreba na voľnom trhu v Únii sa v posudzovanom období znížila o 14 %. Ako sa však takisto uviedlo, objem predaja výrobného odvetvia Únie sa znížil o oveľa výraznejších 29 %, zatiaľ čo objem dumpingového dovozu sa zvýšil o 14 % aj na takomto zmenšujúcom sa trhu a získal 7 % podiel na trhu.

(181)

Preto, hoci zmenšujúci sa trh by nepochybne viedol k strate určitého objemu predaja, aj keby pokles dopytu spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie, skutočnosť, že dumpingový dovoz získal počas posudzovaného obdobia ďalších 7 % podielu na trhu, dokazuje, že klesajúci dopyt nie je hlavnou príčinou ujmy výrobného odvetvia Únie. Zmenšujúci sa trh namiesto toho vytvoril náročnú situáciu, v ktorej lacný dumpingový dovoz začal preberať podiel na trhu od výrobcov z Únie prostredníctvom agresívneho znižovania cien, čím sa znížil objem predaja a ceny výrobcov z Únie, čo malo zničujúci vplyv na ich ziskovosť.

(182)

Napokon, vzhľadom na to, že dopyt sa znížil len o 14 %, Komisia dospela k záveru, že tento pokles dopytu neoslabil príčinnú súvislosť.

(183)

Množstvo dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 11

Dovoz z tretích krajín

(184)

Nedumpingový dovoz od spoločnosti Taekwang takisto prichádzal do Únie za ceny nižšie ako výrobné náklady výrobného odvetvia Únie v každom roku posudzovaného obdobia, ale vyššie ako ich predajné ceny v rokoch 2023, 2024 a v období prešetrovania.

(185)

Zároveň dovoz spoločnosti Taekwang vyskočil na najvyššiu úroveň v roku 2023 a v roku 2024 a v období prešetrovania neustále klesal. Jeho podiel na trhu sa v roku 2023 viac ako zdvojnásobil, ale v roku 2024 klesol a v období prešetrovania zostal stabilný.

(186)

Ceny dovozu z Číny boli najnižšie v rokoch 2022 a 2023, ale vyššie ako ceny dumpingového dovozu v roku 2024 a v období prešetrovania, hoci stále nižšie ako ceny a výrobné náklady výrobného odvetvia Únie. Objem tohto dovozu bol však napriek postupnému zvyšovaniu a získavaniu podielu na trhu minimálny.

(187)

Napokon, dovoz z iných tretích krajín prakticky neexistoval. Komisia preto dospela k záveru, že tento dovoz nemohol mať vplyv na trh Únie ani na používateľov z Únie.

(188)

Na druhej strane, dovoz zo spoločnosti Taekwang bol významný a predával sa za ceny nižšie ako výrobné náklady výrobného odvetvia Únie. Hoci prebral niekoľko percentuálnych bodov podielu na trhu, nemal rovnaký vplyv na ceny výrobného odvetvia Únie ako dumpingový dovoz, ktorý bol vo všetkých rokoch posudzovaného obdobia lacnejší ako dovoz spoločnosti Taekwang a jeho množstvo bolo oveľa väčšie. To dokazuje aj skutočnosť, že dovozné ceny spoločnosti Taekwang boli v rokoch 2023, 2024 a v období prešetrovania vyššie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie.

(189)

Čínsky dovoz sa však vo všetkých rokoch posudzovaného obdobia predával za ceny nižšie ako jednotkové výrobné náklady a predajné ceny výrobného odvetvia Únie. Objem tohto dovozu bol však nízky a jeho podiel na trhu v posudzovanom období predstavoval 0 – 3 %.

(190)

Celkovo možno konštatovať, že lacný dovoz zo spoločnosti Taekwang a z Číny takisto prebral výrobnému odvetviu Únie približne 5 % podielu na trhu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, hoci prispeli k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, ich vplyv nebol taký, aby oslabil príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom z dotknutých krajín.

(191)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že dovoz z tretích krajín neoslabil príčinnú súvislosť.

(192)

Objem vývozu troch výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 12

Vývozná výkonnosť troch výrobcov z Únie

(193)

Vývoz TA sa počas posudzovaného obdobia takisto postupne znižoval. Objem vývozu sa v roku 2023 znížil o 20 %, v roku 2024 o ďalších 21 % a v období prešetrovania o ďalších 16 %. Vývozné ceny vykazovali rovnaký klesajúci trend ako predaj na domácom trhu, keďže výrobné odvetvie Únie stále znižovalo ceny, aby zabránilo strate vývozných trhov.

(194)

Vzhľadom na relatívne nízky podiel vývozu, ktorý na začiatku posudzovaného obdobia predstavoval [16 – 20] % celkového predaja výrobcov z Únie a ktorý sa počas obdobia prešetrovania znížil na [11 – 15] %, je však zrejmé, že spomalenie vývozu malo nanajvýš mierny vplyv a neoslabuje príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou výrobného odvetvia Únie.

(195)

Niekoľko zainteresovaných strán a Kórejská republika tvrdili, že hlavným dôvodom spôsobenej ujmy boli vysoké výrobné náklady, a najmä to, že výrobné odvetvie Únie bolo obzvlášť citlivé na cenové šoky v oblasti energií a elektriny z dôvodu historickej štrukturálnej závislosti Únie od dovozu energie z Ruska.

(196)

Strany poukázali na to, že roky 2022 a 2023 boli poznačené prudkým nárastom nákladov na elektrinu a zemný plyn, keďže Únia zaviedla sankcie voči Rusku po jeho invázii na Ukrajinu a dodávky zemného plynu sa výrazne znížili.

(197)

Strany tvrdili, že následná inflácia, a najmä zvýšenie cien elektriny a surovín vrátane paraxylénu, ktoré bolo špecifické pre Úniu, spôsobili, že výrobné odvetvie Únie bolo konkurenčne znevýhodnené voči dovozu z Kórey a Mexika.

(198)

Navrhovateľ uznal prudký nárast výrobných nákladov v roku 2022 v dôsledku prudkého nárastu cien energií po ruskej invázii na Ukrajinu. Ako je zrejmé z tabuľky 7, výrobné náklady napriek miernemu poklesu zostali aj v roku 2023 zvýšené.

(199)

To však neoslabuje príčinnú súvislosť medzi rastúcim dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(200)

Zo skutočnosti, že ceny dumpingového dovozu z Kórey a Mexika boli najvyššie v roku 2022, vyplýva, že prostredie zvýšených nákladov nebolo špecifické len pre Úniu.

(201)

Okrem toho výrobné náklady Únie klesali v každom roku posudzovaného obdobia a v roku 2024 a v období prešetrovania sa v porovnaní s rokom 2022 výrazne znížili. Zároveň sa do Únie dovážal dumpingový dovoz v čoraz väčšom množstve a za nižšie ceny, čo výrobnému odvetviu Únie bránilo zvýšiť ceny nad úroveň výrobných nákladov.

(202)

Ako jasne vyplýva z tabuľky 10, ziskovosť výrobného odvetvia Únie bola v roku 2024 a v období prešetrovania (roky so zníženými výrobnými nákladmi) oveľa nižšia ako v roku 2022 (rok s najvyššími výrobnými nákladmi). Ostatné ukazovatele ujmy vykazujú podobné vzorce. Výrazné zhoršenie situácie výrobného odvetvia Únie sa časovo nezhoduje s obdobím najvyšších výrobných nákladov, ale s rastúcou prítomnosťou dumpingového dovozu na trhu Únie.

(203)

Nakoniec Komisia zdôraznila, že hoci prostredie vysokých nákladov mohlo byť širšou makroekonomickou realitou pre výrobné odvetvie Únie v rokoch 2022 a 2023, zistilo sa, že dovoz z Kórey a Mexika bol dumpingový. Preto, hoci vyššie výrobné náklady mohli byť náročným faktorom, nenarúšajú ani neoslabujú príčinnú súvislosť medzi dovozom za nespravodlivé ceny, ktorým sa stláčali a znižovali ceny výrobného odvetvia Únie, a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie.

(204)

Ako sa už uviedlo, v kontexte klesajúceho dopytu na trhu Únie počas posudzovaného obdobia o 14 % sa predaj výrobcov z Únie znížil o 29 %. Zatiaľ čo na zmenšujúcom sa trhu by sa očakával určitý pokles objemu predaja vo všetkých oblastiach, dumpingový dovoz sa v rovnakom období zvýšil o 13 %.

(205)

Okrem toho k ujme mohol prispieť aj dovoz za nízke ceny zo spoločnosti Taekwang a z Číny, keďže sa zvýšil aj jeho objem a spolu získali takmer 5 % podiel na trhu.

(206)

Toto zvýšenie však nebolo také veľké, aby oslabilo príčinnú súvislosť. Výrobné odvetvie Únie stratilo 7 percentuálnych bodov podielu na trhu Únie priamo v dôsledku dumpingového dovozu, ktorý sa predával za ceny nižšie ako výrobné náklady výrobného odvetvia Únie a nižšie ako ceny spoločnosti Taekwang. S cieľom zabrániť ďalšej strate podielu na trhu a udržať si aspoň určitú úroveň objemu výroby výrobcovia z Únie znižovali svoje ceny čoraz viac pod úroveň svojich výrobných nákladov, čím im v posudzovanom období vznikali obrovské straty.

(207)

Komisia rozlíšila a oddelila vplyv všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od vplyvu dumpingového dovozu spôsobujúceho ujmu. Vplyv klesajúceho dopytu, dovozu z tretích krajín a vývoznej výkonnosti na negatívny vývoj výrobného odvetvia Únie, pokiaľ ide o stratu objemu predaja, podielu na trhu a ziskovosti, bol len obmedzený.

(208)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že dumpingový dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu a že ostatné faktory, či už posudzované jednotlivo alebo spoločne, neoslabili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou. Ujma spočívala najmä v strate podielu na trhu, stlačení a poklese cien, ako aj v klesajúcej ziskovosti.

(209)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom.

(210)

Ujma by sa odstránila, keby výrobné odvetvie Únie dokázalo získať cieľový zisk predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.

(211)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z krajiny, ktorá je predmetom prešetrovania, úroveň ziskovosti potrebnej na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inovácie, ako aj úroveň očakávanej ziskovosti za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(212)

Komisia najskôr stanovila základný zisk pokrývajúci celkové náklady za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Keďže nie všetci traja výrobcovia z Únie mohli poskytnúť spoľahlivé údaje na preukázanie ziskovosti predaja neprepojeným zákazníkom v Únii pred zvýšením dumpingového dovozu z dotknutých krajín, Komisia stanovila v súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia základný zisk na určenie ceny nespôsobujúcej ujmu na 6 %.

(213)

Niekoľko zainteresovaných strán spochybnilo žiadosť navrhovateľa o cieľové ziskové rozpätie [8 – 18] %, ktoré bolo navrhnuté v podnete. Tvrdili, že cieľový zisk by sa mal stanoviť na 6 %.

(214)

Komisia pripomenula, že cieľový zisk použitý v podnete bol založený na skutočných historických ziskoch navrhovateľa z výroby TA. Keďže v tomto prešetrovaní vyplnili dotazník ďalší dvaja výrobcovia z Únie, Komisia sa snažila stanoviť cieľový zisk v súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia.

(215)

Ako sa však uvádza v odôvodnení 212, keďže nie všetci výrobcovia z Únie mohli poskytnúť spoľahlivé údaje na preukázanie ziskovosti predaja neprepojeným zákazníkom v Únii pred zvýšením dumpingového dovozu z dotknutej krajiny, Komisia sa musela uchýliť k stanoveniu základného zisku na úrovni 6 %, čo je minimálna úroveň stanovená v článku 7 ods. 2c základného nariadenia. Tvrdenia strán týkajúce sa výšky cieľového zisku sa preto stali bezpredmetnými.

(216)

Výrobné odvetvie EÚ poskytlo dôkazy o tom, že jeho úroveň investícií, výskumu, vývoja a inovácií počas posudzovaného obdobia by bola za bežných podmienok hospodárskej súťaže vyššia. Po overení sa zistilo, že tvrdenia výrobného odvetvia EÚ sú opodstatnené. Komisia s cieľom zohľadniť to v cieľovom zisku vypočítala rozdiel medzi výdavkami na investície, výskum, vývoj a inovácie za bežných podmienok hospodárskej súťaže, ako ich uviedlo výrobné odvetvie EÚ a overila Komisia, a skutočnými výdavkami na investície, výskum, vývoj a inovácie v posudzovanom období. Tento rozdiel, vyjadrený ako percentuálny podiel obratu, sa pohyboval v rozmedzí [0 – 1,5] %.

(217)

Percentuálny podiel vypočítaný pre každého výrobcu sa pripočítal k základnému zisku 6 % uvedenému v odôvodnení 212, aby sa dosiahol ich cieľový zisk.

(218)

Na základe toho sa cena nespôsobujúca ujmu stanovuje v rozpätí od [50 – 60] do [70 – 80] EUR za tonu, čo je výsledkom uplatnenia uvedeného ziskového rozpätia pre každého výrobcu z Únie na výrobné náklady každého z troch výrobcov v Únii počas obdobia prešetrovania.

(219)

V súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia Komisia ako posledný krok posúdila budúce náklady vyplývajúce z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a z dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia (ďalej len „budúce náklady na dodržiavanie predpisov“), ktoré výrobnému odvetviu Únie vzniknú v období uplatňovania opatrenia podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Na základe dôkazov predložených troma výrobcami z Únie Komisia stanovila dodatočné náklady v rozpätí od [8 – 14] do [36 – 42] EUR za tonu v závislosti od nákladov, ktoré vznikli každému výrobcovi. Tento rozdiel sa pripočítal k cene nespôsobujúcej ujmu uvedenej v odôvodnení 218.

(220)

Komisia na tomto základe vypočítala pre výrobné odvetvie Únie vážený priemer ceny podobného výrobku nespôsobujúcej ujmu v rozpätí [880 – 1 020] EUR/t tak, že na výrobné náklady všetkých troch výrobcov z Únie počas obdobia prešetrovania uplatnila uvedené cieľové ziskové rozpätie a potom pripočítala úpravy podľa článku 7 ods. 2d podľa jednotlivých druhov.

(221)

Komisia potom určila úroveň rozpätia ujmy na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Kórei zaradených do vzorky a na základe cien Eurostatu pre Mexiko, ktoré boli stanovené na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženým priemerom ceny nespôsobujúcej ujmu v prípade podobného výrobku, ktorý traja výrobcovia z Únie predávali počas obdobia prešetrovania na trhu Únie. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF dovozu.

(222)

Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkého ostatného dovozu s pôvodom v dotknutej krajine“ je vymedzená rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti a dovoz (pozri odôvodnenia 59 až 65 a 72 až 73).

(223)

V nadväznosti na uvedené posúdenie by predbežné antidumpingové clá mali byť v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia stanovené takto:

7.   ZÁUJEM ÚNIE

(224)

Keďže sa Komisia rozhodla, že uplatní článok 7 ods. 2 základného nariadenia, v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade nie je napriek zisteniu existencie dumpingu spôsobujúceho ujmu v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie a používateľov.

(225)

Výrobné odvetvie Únie bolo v posudzovanom období značne stratové. Stratilo objem predaja a podiel na trhu a bolo nútené udržiavať ceny na neudržateľnej úrovni. Ťažká situácia už viedla k zatvoreniu niekoľkých výrobných závodov v Únii a k strate približne 500 pracovných miest. Hlavné mikroekonomické ukazovatele ujmy troch výrobcov z Únie, ktorí sú stále v prevádzke, sa v dotknutom období takisto zhoršili.

(226)

Ako sa už vysvetlilo, príčinou tejto ujmy bol dumpingový dovoz. Uloženie antidumpingových opatrení preto zmierni záťaž nespravodlivého nastavenia cien, čo umožní výrobnému odvetviu Únie zvýšiť ceny na udržateľnejšie úrovne a pravdepodobne zvrátiť tento pokles.

(227)

Na druhej strane neuloženie opatrení pravdepodobne umožní pokračovanie týchto zhoršujúcich sa trendov, čo môže viesť k likvidácii aj zvyšku výrobného odvetvia Únie.

(228)

Uloženie opatrení by preto bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(229)

V rámci tohto prešetrovania sa neprihlásili žiadni neprepojení dovozcovia ani obchodníci, ktorí by namietali proti opatreniam. Komisia preto dospela k záveru, že uloženie opatrení by nebolo v rozpore so záujmom neprepojených dovozcov a obchodníkov.

(230)

Na tomto prešetrovaní sa zúčastnilo desať používateľov, ktorí poskytli vyplnené dotazníky, pričom viacerí z nich predložili aj pripomienky proti uloženiu ciel. Štyria z nich takisto požiadali o vypočutie a boli vypočutí, aby svoje stanovisko spresnili.

(231)

Na základe údajov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, Komisia odhadla, že týchto desať spoločností zamestnáva vo svojom segmente obchodnej činnosti súvisiacom s TA celkovo približne 1 400 ľudí. Zdá sa, že na týchto desať spoločností pripadá celý kórejský dovoz a polovica mexického dovozu do Únie. Väčšina z nich používa TA pri výrobe PET.

(232)

Používatelia, ktorí namietali proti clám, vo svojich pripomienkach väčšinou tvrdili, že akékoľvek zvýšenie ceny TA ako ich hlavnej suroviny ešte viac zníži konkurencieschopnosť ich výrobkov voči dovozu do Únie a na vývozných trhoch, keďže sú mimoriadne citlivé na ceny. To bude mať potenciálne za následok ich odstránenie z trhu, čo spôsobí ďalší pokles dopytu po TA výrobného odvetvia Únie a ohrozí celý hodnotový reťazec. Používatelia preto dospeli k záveru, že antidumpingové opatrenia by v konečnom dôsledku neplnili svoj účel.

(233)

Vo vyplnených dotazníkoch len dvaja používatelia vykázali zisk v období prešetrovania, jeden používateľ [Celanese Performance Solutions Switzerland Sàrl (ďalej len „Celanese“)] neuviedol žiadne údaje o ziskovosti svojej obchodnej činnosti v Únii, zatiaľ čo zvyšných sedem používateľov bolo stratových, a to tak v segmente obchodnej činnosti súvisiacom s TA, ako aj na celkovej úrovni spoločnosti.

(234)

Hoci jeden z dvoch ziskových používateľov mal relatívne vysoký podiel TA na celkových výrobných nákladoch a získaval menšie množstvá TA z dotknutých krajín, v období prešetrovania bol vysoko ziskový. Odhaduje sa, že pri súčasnej úrovni ciel si zachová zdravý zisk.

(235)

Ďalší dvaja používatelia, spoločnosti Celanese a Envalior Deutschland GmbH, získavali z dotknutých krajín len veľmi obmedzenú časť svojej TA. Preto sa dospelo k záveru, že tieto povinnosti na nich nebudú mať významný vplyv.

(236)

Pre jedného zo zvyšných siedmich používateľov predstavuje TA veľmi malý podiel na celkových výrobných nákladoch. Tento používateľ je však už teraz stratový a v dotknutých krajinách získava približne polovicu svojej TA. Uloženie ciel by ho teda pravdepodobne negatívne ovplyvnilo, ale v menšej miere vzhľadom na malý podiel TA na jeho celkových výrobných nákladoch.

(237)

V prípade zvyšných šiestich používateľov predstavuje TA významnejší podiel na ich celkových výrobných nákladoch, ktorý sa pohybuje od 30 % do 75 %. Okrem toho získavajú 20 % až 85 % svojej TA z dotknutých krajín. Keďže zo súčasných údajov nebolo možné posúdiť, aká časť ich dodávok pochádza od spoločnosti Taekwang, ktorá nebude podliehať clám, a keďže všetci títo používatelia mali buď zápornú, alebo nízku ziskovosť, Komisia s úrovňou informácií, ktoré sú v tejto fáze k dispozícii, dospela k záveru, že clá by zvýšili záťaž na ich podnikanie.

(238)

Z údajov, ktoré predložilo desať uvedených používateľov, zároveň vyplýva, že všetkých desať z nich získava približne 1/3 svojich dodávok TA od výrobného odvetvia Únie, čo predstavuje celkovo približne 300 000 ton. Na týchto používateľov takisto pripadá 90 % celkového dovozu TA do Únie v období prešetrovania, čo je približne 730 000 ton.

(239)

Ako sa uvádza v tabuľke 1, dopyt po TA na voľnom trhu Únie sa v období prešetrovania stanovil na viac ako 2 milióny ton. To znamená, že v Únii existujú používatelia, na ktorých pripadá druhá polovica trhu, t. j. približne 1 milión ton TA, ktoré nakupujú takmer výlučne od výrobného odvetvia Únie a ktorí proti clám nenamietali.

(240)

Vzhľadom na obrovské straty, ktoré utrpelo výrobné odvetvie Únie, ak by aj zostávajúci výrobcovia z Únie zatvorili svoje výrobné zariadenia, odstránilo by to dôležitý zdroj dodávok pre niektorých z uvedených desiatich používateľov, ktorí predložili vyplnený dotazník, a takisto pre používateľov, ktorí sa v tomto prešetrovaní neprihlásili.

(241)

Okrem toho, aj keď osem z týchto používateľov bolo stratových, pričom ich ziskovosť v období prešetrovania sa pohybovala od –3 % do –15 %, výrobcovia TA sú v ešte neistejšej situácii, keďže ich ziskovosť v období prešetrovania dosiahla –21 %. Vzhľadom na túto skutočnosť a na to, že úroveň dumpingu zistená v prípade najväčšej dovážajúcej krajiny, Kórey, je relatívne nízka, Komisia dospela k záveru, že uloženie opatrení celkovo nie je v rozpore so záujmom Únie.

(242)

Okrem toho odvetvie výroby PET, ku ktorému patria takmer všetci uvedení používatelia, ktorí poskytli vyplnené dotazníky, je už chránené opatreniami na ochranu obchodu pred indickým a čínskym dovozom. Tieto opatrenia preto už poskytujú určitú úroveň ochrany ich konkurencieschopnosti v ďalšom článku výrobného reťazca voči výrobcom v týchto krajinách.

(243)

Napokon, aj keď osem z desiatich používateľov, ktorí predložili vyplnené dotazníky, bolo stratových, ich ziskovosť sa v období prešetrovania pohybovala od –3 % do –15 %. Výrobcovia TA v Únii sú však v ešte neistejšej situácii, keďže ich ziskovosť v období prešetrovania dosiahla –21 % (pozri tabuľku 10).

(244)

Niektoré strany okrem toho tvrdili, že výrobné odvetvie Únie nemá kapacitu na uspokojenie dopytu Únie, a preto bolo potrebné zabezpečiť dodávky z Kórey a Mexika.

(245)

Komisia v tejto súvislosti zdôraznila, že účelom antidumpingových ciel nie je zabrániť dovozu na trh, ale obnoviť rovnaké podmienky na trhu.

(246)

Komisia takisto zdôraznila, že aj v období prešetrovania, keď sa celková výrobná kapacita Únie znížila takmer o polovicu, výrobné odvetvie Únie malo stále kapacitu na pokrytie 85 % celkového dopytu Únie (na voľnom trhu aj na trhu vlastnej spotreby). Okrem toho existuje dostatok alternatívnych zdrojov dodávok: dovoz zo spoločnosti Taekwang nebude podliehať antidumpingovému clu, v Číne sú k dispozícii podstatné kapacity a v Turecku sa inštalujú nové kapacity. Nehrozí preto riziko nedostatku dodávok.

(247)

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a na to, že úroveň dumpingu zistená v prípade najväčšej dovážajúcej krajiny, Kórey, je relatívne nízka, Komisia dospela k záveru, že uloženie opatrení celkovo nie je v rozpore so záujmom používateľov.

(248)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dumpingový dovoz TA s pôvodom v Kórei a v Mexiku v tejto fáze prešetrovania nie je v záujme Únie.

(249)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou, úrovňou opatrení a so záujmom Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

(250)

Na dumpingový dovoz kyseliny tereftalovej s pôvodom v Kórei a Mexiku by sa mali uložiť predbežné antidumpingové opatrenia v súlade s pravidlom nižšieho cla podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia. Výška cla bola stanovená na úrovni nižšieho rozpätia spomedzi rozpätia dumpingu a rozpätia ujmy.

(251)

Na základe uvedených skutočností by sadzby predbežného antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:

(252)

V prípade Kórey sa individuálna antidumpingová colná sadzba pre jednotlivé spoločnosti vymedzená v tomto nariadení stanovila na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu, ktorá sa v súvislosti s týmito spoločnosťami zistila počas tohto prešetrovania. Tieto colné sadzby sú uplatniteľné výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v dotknutej krajine“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(253)

Na všetok dovoz z Mexika sa uplatňuje colná sadzba pre „všetok dovoz s pôvodom v dotknutej krajine“.

(254)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel je možné len po predložení platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Kým sa takáto faktúra nepredloží, na dovoz by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatniteľné na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v dotknutej krajine“.

(255)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(256)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálne colnej sadzby, resp. sadzieb, a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(257)

Ako sa uvádza v odôvodnení 3, Komisia zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku. Registrácia sa zaviedla na účely prípadného retroaktívneho výberu ciel podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia.

(258)

So zreteľom na zistenia v predbežnej fáze by sa registrácia dovozu mala zastaviť.

(259)

V tejto fáze konania nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o možnom retroaktívnom uplatňovaní antidumpingových opatrení.

(260)

Komisia v súlade s článkom 19a základného nariadenia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj širokej verejnosti na webovom sídle GR pre obchod. Zainteresovaným stranám sa poskytli tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované.

(261)

K presnosti výpočtov neboli predložené žiadne pripomienky. Spoločnosť Samnam predložila pripomienky v stanovenej lehote. Tieto pripomienky sa však týkali metodiky výpočtu, a preto sa budú riešiť v konečnej fáze.

(262)

V záujme správneho administratívneho postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(263)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť,