(1)

Prezident Ruskej federácie ohlásil 24. februára 2022 vojenskú operáciu na Ukrajine a ruské ozbrojené sily začali nevyprovokovanú a neodôvodnenú vojenskú agresiu voči Ukrajine. Uvedená protiprávna útočná vojna je flagrantným porušením územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny, ako aj porušením zákazu použitia sily zakotveného v článku 2 ods. 4 Charty Organizácie Spojených národov, ktorý je imperatívnou normou medzinárodného práva, a iných zásad uvedenej charty.

(2)

Od začiatku nevyprovokovanej a neodôvodnenej útočnej vojny Ruska, Únia, jej členské štáty a európske finančné inštitúcie zmobilizovali bezprecedentnú podporu pre hospodársku, sociálnu, finančnú a obrannú odolnosť Ukrajiny. Uvedená podpora kombinuje podporu z rozpočtu Únie, najmä prostredníctvom makrofinančnej pomoci podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2463 (makrofinančná pomoc +) (2), Nástroja pre Ukrajinu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/792 (3) a Mechanizmu spolupráce v oblasti úverov pre Ukrajinu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2773 (4) a prostredníctvom podpory od Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj, plne alebo čiastočne zaručenú rozpočtom Únie, ako aj ďalšiu finančnú podporu od členských štátov.

(3)

Ukrajina 9. septembra 2025 predložila Medzinárodnému menovému fondu (ďalej len „MMF“) oficiálnu žiadosť o nový program na pokrytie svojich dodatočných finančných potrieb na roky 2026 až 2029. Uvedený program by v prípade jeho vykonania nadviazal na úspešné vykonávanie existujúceho programu MMF, podľa ktorého Ukrajina absolvovala osem preskúmaní, pričom zohľadňuje pokračovanie útočnej vojny Ruska. Schopnosť MMF pokračovať v novom programe je podmienená získaním dostatočných finančných záruk od ostatných partnerov vrátane Únie.

(4)

Dňa 23. októbra 2025 sa 26 členských štátov zaviazalo reagovať na naliehavé finančné potreby Ukrajiny na obdobie rokov 2026 až 2027 vrátane tých, ktoré súvisia s jej vojenským a obranným úsilím. Uvedené členské štáty zároveň zdôraznili, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby Ukrajina zostala odolná a mala rozpočtové a vojenské prostriedky na to, aby mohla naďalej uplatňovať svoje prirodzené právo na sebaobranu a čeliť útočnej vojne Ruska, a opätovne potvrdili, že Únia bude v koordinácii s podobne zmýšľajúcimi partnermi a spojencami naďalej poskytovať Ukrajine a jej ľudu komplexnú politickú, finančnú, hospodársku, humanitárnu, vojenskú a diplomatickú podporu. Uvedené členské štáty navyše dospeli k záveru, že všetka vojenská podpora, ako aj bezpečnostné záruky pre Ukrajinu sa budú poskytovať spôsobom, ktorý plne rešpektuje bezpečnostnú a obrannú politiku niektorých členských štátov a zohľadňuje bezpečnostné a obranné záujmy všetkých členských štátov. Týchto 26 členských štátov sa taktiež zhodlo, že v súlade s právom Únie, by aktíva Ruska mali zostať imobilizované dovtedy, kým Rusko neukončí svoju útočnú vojnu proti Ukrajine a nenahradí škody na Ukrajine spôsobené svojou vojnou, pričom vyzvali Komisiu, aby predstavila možnosti finančnej podpory pre Ukrajinu. V rovnaký deň Európska rada dospela k záveru, že útočná vojna Ruska proti Ukrajine a jej následný dosah na európsku a globálnu bezpečnosť v meniacom sa prostredí predstavujú pre Úniu existenčnú výzvu.

(5)

Finančná situácia Ukrajiny si vyžaduje, aby k vyplateniu finančnej pomoci Únie došlo najneskôr v druhom štvrťroku 2026. Komisia na uvedený účel predložila 3. decembra 2025 balík návrhov vrátane návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje reparačný úver pre Ukrajinu, a návrhu nariadenia, ktorým sa mení nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (5). Uvedené návrhy dovedna ponúkajú dve možnosti riešenia naliehavých finančných potrieb Ukrajiny na obdobie rokov 2026 až 2027. Návrh nariadenia, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2093 bol predložený s cieľom umožniť mobilizáciu potrebných rozpočtových prostriedkov v rozpočte na finančnú pomoc Ukrajine nad rámec stropov viacročného finančného rámca uvedeného v uvedenom nariadení. Bez uvedenej zmeny by podmienené záväzky vyplývajúce z reparačného úveru pre Ukrajinu museli byť podporované zárukami, ktoré majú poskytnúť členské štáty na dobrovoľnej báze.

(6)

Rada prijala 12. decembra 2025 nariadenie Rady (EÚ) 2025/2600 (6), ktoré je tiež súčasťou balíka návrhov predložených Komisiou 3. decembra 2025.

(7)

Po predložení balíka návrhov Komisie o finančnej pomoci Ukrajine sa v Rade uskutočnili intenzívne konzultácie o prvkoch uvedeného balíka, najmä o návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje reparačný úver pre Ukrajinu, a o návrhu nariadenia, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2093. Z uvedených konzultácii vyplynulo, že zmena nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2093 s cieľom umožniť, aby sa podmienené záväzky spojené s podporou pre Ukrajinu podporili mobilizáciou potrebných rozpočtových prostriedkov v rozpočte Únie nad rámec stropov viacročného finančného rámca, bola pre niektoré členské štáty dôležitým prvkom a podmienkou ich podpory pre reparačný úver pre Ukrajinu. Niektoré členské štáty sa však zdráhali podporiť možné výdavky vyplývajúce z takýchto rozpočtových prostriedkov a podmienené záväzky spojené s uvedeným úverom.

(8)

Európska rada sa vo svojich záveroch z 18. decembra 2025 dohodla na poskytnutí úveru Ukrajine vo výške 90 miliárd EUR na roky 2026 až 2027, ktorý bude založený na pôžičkách Únie na kapitálových trhoch zaručených manévrovacím priestorom v rámci rozpočtu Únie. V záveroch Európskej rady sa zároveň uvádza, že uplatňujúc posilnenú spoluprácu podľa článku 20 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) v súvislosti s nástrojom založeným na článku 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), akákoľvek mobilizácia zdrojov z rozpočtu Únie na účely záruk za uvedený úver nebude mať žiadny vplyv na finančné záväzky Českej republiky, Maďarska alebo Slovenska.

(9)

Po 3. decembri 2025 sa prípravné orgány Rady vrátane výboru Coreper stretli viackrát, aby odsúhlasili súbor aktov navrhnutých Komisiou vrátane návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje reparačný úver pre Ukrajinu, a návrhu nariadenia, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2093. Coreper 19. decembra 2025 uznal, že prostredníctvom balíka legislatívnych a právnych aktov navrhnutých Komisiou zahŕňajúcich Úniu ako celok nie je možné dosiahnuť v rozumnom čase cieľ, ktorým je poskytnutie úveru. Pri uvedenom posudzovaní sa vzala na vedomie naliehavá potreba finančnej pomoci Ukrajine. Rada zároveň stanovila, že nástroj na poskytnutie úveru Ukrajine a zmeny nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2093, ktoré by takýto nástroj vyžadoval, možno, ako poslednú možnosť, odsúhlasiť len na základe kombinácie jednomyseľných súhlasov s návrhom nariadenia, ktorým sa mení uvedené nariadenie, a rozhodnutia o povolení posilnenej spolupráce na účely zriadenia úveru pre Ukrajinu, podľa článku 212 ZFEÚ, pričom výdavky vyplývajúce z vykonávania uvedeného aktu, s výnimkou administratívnych nákladov vznikajúcich inštitúciám, znášajú v súlade s článkom 332 ZFEÚ zúčastnené členské štáty.

(10)

Dňa 20. decembra 2025 Belgické kráľovstvo, Bulharská republika, Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Estónska republika, Írsko, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Chorvátska republika, Talianska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Malta, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Poľská republika, Portugalská republika, Rumunsko, Slovinská republika, Fínska republika a Švédske kráľovstvo adresovali Komisii spoločný list, v ktorom ju žiadali, aby Rade predložila návrh rozhodnutia, ktorým sa povolí posilnená spolupráca, ktorej cieľom a rozsahom pôsobnosti bude poskytnúť Ukrajine úver vo výške 90 miliárd EUR na roky 2026 až 2027, ktorý bude založený na pôžičkách EÚ na kapitálových trhoch zaručených manévrovacím priestorom v rámci rozpočtu Únie, a to uplatnením bodov 3 a 4 záverov Európskej rady (EUCO 24/25), ako aj odseku 8 textu o Ukrajine, ktorý rozhodne podporilo 25 hláv štátov alebo predsedov vlád (EUCO 26/25).

(11)

Finančná pomoc tretím krajinám podľa článku 212 ZFEÚ nie je výlučnou právomocou Únie podľa článku 3 ods. 1 ZFEÚ. Poskytnutie finančnej pomoci Ukrajine prostredníctvom posilnenej spolupráce v súlade s podmienkami plánovanými Európskou radou v jej záveroch z 18. decembra 2025 preto patrí do rámca iných ako výlučných právomocí Únie.

(12)

Posilnenou spoluprácou povolenou týmto rozhodnutím sa podporujú rozličné ciele, ktorými sa posilní proces integrácie Únie v súlade s článkom 20 ods. 1 Zmluvy o EÚ. Po prvé by poskytnutie finančnej pomoci Ukrajine prispelo k cieľom Únie stanoveným v článku 3 Zmluvy o EÚ, a to najmä k mieru a bezpečnosti v Únii a vo svete, ako aj k udržateľnému rozvoju Európy založenému okrem iného na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite. Finančná pomoc Ukrajine zmierni účinky konania Ruska na bezpečnosť a hospodárstvo Únie a jej susedstva. Porážka Ukrajiny by bola spojená so zvýšeným rizikom agresie Ruska voči niektorému z členských štátov alebo voči krajine v susedstve Ukrajiny vrátane kandidátskych krajín, a mala by priame i nepriame dôsledky na bezpečnostnú a hospodársku situáciu v Únii. Dôsledky na hospodárstvo Únie z dôvodu agresie Ruska by boli ešte závažnejšie, ak by Ukrajina nebola schopná znášať fiškálne úsilie, ktoré je potrebné na pokračovanie jej vojnového úsilia. Po druhé vzhľadom na to, že Ukrajina je kandidátom na pristúpenie do Únie, je podpora Únie strategickou investíciou Únie do mieru, bezpečnosti, stability a prosperity v Európe a umožňuje Únii lepšie reagovať na globálne výzvy a zároveň prispievať k vykonávaniu nariadenia (EÚ) 2024/792, najmä prostredníctvom reforiem v oblasti právneho štátu, reformy verejnej správy a posilnenia demokratických inštitúcií, ktoré sú kľúčovými predpokladmi na pristúpenie. Po tretie poskytnutie finančnej pomoci Ukrajine je prospešné aj pre vnútorný trh a poskytuje väčšie hospodárske a obchodné príležitosti k vzájomnému prospechu Únie a Ukrajiny a zároveň podporuje postupnú transformáciu tejto krajiny, a to aj prostredníctvom vykonávania Plánu pre Ukrajinu zmeneného vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2025/2157 (7). Po štvrté Únia je konfrontovaná s výrazným zhoršením svojej bezpečnostnej situácie, a to nielen v súvislosti s pretrvávajúcou hrozbou Ruska a jeho intenzívnejším prechodom na vojnové hospodárstvo a vývojom vojny na Ukrajine, ale aj s neistotou plynúcou z nástupu geopolitickej situácie, v ktorej musí Únia výrazne zintenzívniť svoje úsilie o autonómne zabezpečenie vlastnej obrany. V tejto súvislosti poskytnutie finančnej pomoci Ukrajine podporuje ciele, ktoré sú prospešné z hľadiska posilnenia európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne v kontexte nástrojov a programov Únie podporujúcich spoluprácu s Ukrajinou v oblasti obranného priemyslu, najmä nariadenia Rady (EÚ) 2025/1106 (8), a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/2643 (9), ktorým sa zriaďuje Program pre európsky obranný priemysel.

(13)

Posilnená spolupráca povolená týmto rozhodnutím je v súlade so zmluvami a právom Únie a má sa organizovať tak, aby nenarúšala vnútorný trh ani hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Nemala by predstavovať ani prekážku alebo diskrimináciu v obchode medzi členskými štátmi ani narúšať hospodársku súťaž medzi nimi.

(14)

Vykonávanie posilnenej spolupráce povolenej týmto rozhodnutím si vyžaduje výdavky, iné ako administratívne náklady vznikajúce inštitúciám, a podmienené záväzky spojené s finančnou pomocou poskytnuté prostredníctvom pôžičky pre Ukrajinu, ktoré majú byť zaručené nad rámec stropu viacročného finančného rámca pre finančnú pomoc.

(15)

Posilnená spolupráca povolená týmto rozhodnutím má rešpektovať právomoci, práva a povinnosti nezúčastnených členských štátov. Nezúčastnené členské štáty by nemali prispievať na financovanie výdavkov na posilnenú spoluprácu ani na krytie záruky za podmienené záväzky spojené s úverom pre Ukrajinu. Nezúčastnené členské štáty by preto mali mať nárok na úpravu v súlade s článkom 11 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 609/2014 (10). Uvedenou úpravou by sa mali pokrývať výdavky súvisiace s posilnenou spoluprácou povolenou týmto rozhodnutím a akákoľvek výzva na plnenie zo záruky za podmienené záväzky spojené s úverom pre Ukrajinu.

(16)

Posilnená spolupráca povolená týmto rozhodnutím je vždy otvorená pre všetky členské štáty, ktoré sa na nej chcú zúčastňovať podľa podmienok stanovených v tomto rozhodnutí. Každý členský štát, ktorý sa pripojí k posilnenej spolupráci, by mal prispievať k financovaniu výdavkov na posilnenú spoluprácu odo dňa, ku ktorému účasť uvedeného členského štátu nadobúda účinnosť podľa článku 331 ods. 1 ZFEÚ. Každý členský štát, ktorý sa pripojí k posilnenej spolupráci, by mal na účely vykonávania uvedeného úveru zároveň zabezpečiť krytie záruky za podmienené záväzky spojené s podporou v rámci úveru pre Ukrajinu, ku ktorým Únia pristúpila dňom začatia posilnenej spolupráce. V tomto zmysle by mal uvedený členský štát prispievať odo dňa, ku ktorému jeho účasť nadobúda účinnosť podľa článku 331 ods. 1 ZFEÚ, svojím pomerným podielom na každú výzvu na plnenie zo záruky za podmienené záväzky vrátane výziev súvisiacich s podmienenými záväzkami, ku ktorým Únia pristúpila, na vykonávanie posilnenej spolupráce, pred uvedeným dňom,