(1)

Dňa 19. decembra 2024 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) uverejnila oznámenie o začatí ochranného prešetrovania týkajúceho sa dovozu legujúcich prvkov na báze kremíka a mangánu (4).

(2)

Prešetrovanie sa začalo na základe žiadosti troch členských štátov (Francúzska, Poľska a Slovenska, ktoré podporilo Španielsko). Analýza žiadosti ukázala, že rastúci trend dovozu určitých legujúcich prvkov na báze kremíka a mangánu a podmienky, za ktorých sa uskutočňuje, spôsobujú alebo hrozia, že spôsobia vážnu ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(3)

S cieľom získať informácie potrebné na vykonanie hĺbkového posúdenia Komisia 19. decembra 2024 uverejnila dotazníky pre výrobcov Únie, vývozcov, dovozcov a používateľov prešetrovaného výrobku a vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky do 17. januára 2025. Komisia 9. januára 2025 vydala verziu žiadosti, ktorá nemá dôverný charakter, ktorá obsahovala kľúčové štatistiky dovozu a dostupné ukazovatele ujmy.

(4)

Komisia dostala vo fáze začatia konania a počas fázy námietok 106 vyplnených dotazníkov a 61 podaní v ľubovoľnom formáte od výrobcov Únie, vývozcov, dovozcov, používateľov, združení a orgánov tretích krajín a uskutočnila vypočutia s 22 zainteresovanými stranami.

(5)

Komisia dôkladne overila informácie, ktoré poskytli výrobcovia Únie. Na tento účel boli vybraní traja výrobcovia Únie na overenie na mieste na základe objemu ich výroby podobných alebo priamo konkurenčných výrobkov počas príslušného obdobia a ich zemepisnej polohy v Únii. Traja vybraní výrobcovia predstavujú 85 % celkovej výroby v Únii a nachádzajú sa vo Francúzsku, na Slovensku a v Poľsku.

(6)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že Komisia primerane a včas nezverejnila dôkazy, z ktorých vychádzala pri začatí ochranného prešetrovania. Tvrdili, že v dôsledku tohto nezverejnenia zainteresované strany nemali možnosť plne využiť svoje právo na obhajobu.

(7)

V rozpore s týmito tvrdeniami žiadosť obsahovala všetky podstatné údaje týkajúce sa zvýšenia dovozu. Komisia sa navyše domnievala, že hlavné prvky a dostupné dôkazy boli okrem toho primerane zhrnuté v oznámení o začatí konania, ktoré bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, ako aj v oznámení Svetovej obchodnej organizácii o prešetrovaní podľa článku 12 ods. 1 písm. a) Dohody WTO o ochranných opatreniach.

(8)

Komisia sa preto domnievala, že si splnila svoje právne záväzky primerane chrániť právo zainteresovaných strán na obhajobu. Okrem toho, v súlade s článkom 5 nariadenia (EÚ) 2015/478 a článkom 3 nariadenia (EÚ) 2015/755, boli všetky zainteresované strany, ktoré požiadali o vypočutie v stanovenej lehote, vypočuté a dostali dodatočnú možnosť predložiť svoje pripomienky počas fázy námietok. Komisia pri práci na svojich konečných zisteniach náležite zvážila a zohľadnila pripomienky, ktoré v stanovených lehotách predložili všetky zainteresované strany, či už písomne, alebo ústne počas vypočutí.

(9)

Komisia 18. júla 2025 zaslala návrh na zváženie uloženia dočasného opatrenia. Na základe diskusií vo výbore pre ochranné opatrenia sa však Komisia rozhodla, že dočasné ochranné opatrenie neuloží, ale že bude pokračovať v prešetrovaní.

(10)

Komisia 18. júla 2025, po tom, čo vykonala predbežné určenie, a v súlade s článkom 113 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“) oznámila Spoločnému výboru EHP, že ochranné opatrenie je odôvodnené podľa článku 112 Dohody o EHP. Dňa 24. júla 2025 sa konalo zasadnutie Spoločného výboru EHP, na ktorom sa diskutovalo o oznámenom predbežnom určení v súvislosti s dovozom určitých ferozliatinových prvkov. Štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, zaslali 8. augusta 2025 Spoločnému výboru EHP odpoveď na oznámenie Komisie. Komisia 21. augusta 2025 informovala Spoločný výbor EHP o svojom zámere neuložiť dočasné opatrenie a pokračovať v prešetrovaní. Komisia 19. septembra 2025 informovala Spoločný výbor EHP o stave prešetrovania. Komisia 10. októbra 2025 v súlade s článkom 113 ods. 1 Dohody o EHP oznámila Spoločnému výboru EHP, že ochranné opatrenie je odôvodnené podľa článku 112 Dohody o EHP.

(11)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Komisia pokračovala vo svojom prešetrovaní týkajúcom sa záujmu Únie a vykonala analýzu situácie v odvetví používateľov.

(12)

S cieľom získať najnovšie informácie na účely konečného určenia Komisia 4. augusta 2025 požiadala združenie zastupujúce výrobcov Únie, aby predložilo aktualizovaný doplňujúci dotazník za obdobie od 1. júla 2024 do 30. júna 2025, ďalej len „posledné obdobie“ alebo „PO“.

(13)

Dňa 16. septembra 2025 sa prešetrovanie predĺžilo o dva mesiace oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie (5).

(14)

Dotknutým výrobkom, ako je definovaný v oznámení o začatí konania, sú zliatiny na báze kremíka a mangánu, konkrétne i) kremík, ii) feromangán, iii) ferosilícium, iv) ferosilikomangán, v) ferosilikomagnézium a vi) silicid vápnika.

(15)

Komisia stanovila, že všetky druhy zliatin na báze kremíka a mangánu vyrábané výrobcami Únie, označované ako „podobný výrobok“, sú podobné alebo priamo konkurujú dotknutému výrobku. Domáce aj dovážané výrobky majú rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti. Slúžia na rovnaké účely a sú ponúkané prostredníctvom podobných alebo rovnakých predajných kanálov zákazníkom, ktorí ich môžu získať od domácich aj zahraničných dodávateľov. Preto existuje významná úroveň hospodárskej súťaže medzi dotknutým výrobkom a výrobkom vyrábaným výrobcami Únie.

(16)

Po začatí prešetrovania niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že neexistuje jeden samostatný dotknutý výrobok, ale niekoľko dotknutých výrobkov. Preto spochybnili celkovú analýzu príslušných dovozných trendov a ukazovateľov ujmy spoločne pre všetky druhy prešetrovaného výrobku. Strany tvrdili, že pri analýze by sa malo rozlišovať medzi zliatinami na báze kremíka a mangánu, najmä z dôvodu rôznych stupňov zameniteľnosti.

(17)

V reakcii na tieto tvrdenia Komisia vykonala ďalšiu analýzu na základe vyplnených dotazníkov výrobcov Únie a počas overovania na mieste si vyžiadala ďalšie informácie s cieľom určiť, či medzi jednotlivými druhmi výrobku existuje vzájomné prepojenie, zameniteľnosť a hospodárska súťaž (6). Rôzne typy zliatin na báze kremíka a mangánu majú značné podobnosti vo výrobných technikách a priemyselných využitiach (7). Napríklad ferosilícium, feromangán a ferosilikomangán zohrávajú pri výrobe ocele prekrývajúce sa úlohy. Spája ich predovšetkým funkcia dezoxidátorov, ktorá zvyšuje kvalitu a vlastnosti konečného legovaného výrobku. Okrem toho majú spoločné suroviny, a to železo, kremík a mangán. V oceliarskom priemysle sa feromangán a ferosilikomangán často používajú zameniteľne. Ak si určitá trieda ocele vyžaduje mangán aj kremík, feromangán sa môže nahradiť ferosilikomangánom. Výrobcovia ocele často kombinujú tieto zliatiny, aby dosiahli špecifické chemické vlastnosti ocele, čím optimalizujú výkonnosť aj náklady. Silicid vápnika a rôzne ferozliatiny majú prekrývajúce sa, ale nie úplne zameniteľné úlohy pri výrobe ocele a pri zlievarenských operáciách. Hoci sa všetky tieto materiály používajú na úpravu alebo zlepšenie vlastností roztaveného kovu, ich chemické vlastnosti a metalurgické funkcie sa výrazne líšia, čo obmedzuje možnosť ich priamej vzájomnej náhrady.

(18)

Pokiaľ ide o kremík, ferozliatiny a kremík sa čiastočne prekrývajú. Hliníkový priemysel však uprednostňuje predovšetkým čistý kremík kvôli jeho kompatibilite s vlastnosťami hliníka, zatiaľ čo ferosilícium sa používa len v úzko špecializovaných alebo sekundárnych hliníkových aplikáciách, kde je určitý obsah železa prijateľný alebo potrebný. Ferozliatiny sú legujúce činidlá pridávané v malých množstvách na zlepšenie vlastností ocele a sú menej nákladnou zložkou výrobku z ocele. Na druhej strane kremík je základnou surovinou používanou najmä v hliníkovom priemysle, ale aj v chemickom priemysle, najmä na výrobu silikónov.

(19)

Okrem toho sú náklady na výrobu kremíka výrazne vyššie (v priemere o viac ako 60 %) ako náklady na výrobu ferozliatin. Tento rozdiel sa odráža aj v zatriedení podľa harmonizovaného systému (HS). Kremík je zatriedený do 28. kapitoly HS/kombinovanej nomenklatúry EÚ (KN), zatiaľ čo ferozliatiny sú zatriedené do 72. kapitoly. Preto je zastupiteľnosť medzi kremíkom a ferozliatinami obmedzená, a teda sa konštatuje, že kremík priamo nekonkuruje ferozliatinám.

(20)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia rozdelila dotknutý výrobok do troch rôznych skupín, pričom každá z nich vychádza z primárnej suroviny a jej zamýšľaných využití. Okrem celkovej analýzy sa podrobne preskúmali dovozné trendy aj pre každú skupinu výrobkov osobitne: a) kremík; b) ferozliatiny a c) silicid vápnika. Preskúmanie dovozu podľa skupín ukázalo, že vo všetkých skupinách sa v absolútnom vyjadrení zvýšil s výnimkou dovozu skupiny kremíka, ktorý počas príslušného obdobia zostal stabilný alebo mierne klesol (o 0,2 %), pričom v PO ďalej poklesol (o 2,7 %) (pozri tabuľku 1).

Tabuľka 1

Dovoz kremíka

(21)

Vzhľadom na klesajúci dovoz v absolútnom vyjadrení bol kremík vylúčený z vymedzenia výrobku.

(22)

Okrem toho bol z vymedzenia výrobku vylúčený aj silicid vápnika z dôvodu nedostatočnej výroby tejto skupiny výrobkov v Únii, ako je podrobne uvedené v oddiele 7.

(23)

Tieto dve skupiny výrobkov boli preto vylúčené z vymedzenia výrobku a analýza na účely konečného určenia sa vykonala pre určité ferozliatiny, ďalej len „dotknutý výrobok“.

(24)

Medzi výrobcov podobných alebo priamo konkurenčných výrobkov v rámci Únie patrili spoločnosti Ferroglobe, Comilog, OFZ, Realloys, RW Silicium, Xeal, TDR Legure a ASK Metallurgy. Väčšina výrobcov Únie sú členmi Združenia európskych výrobcov ferozliatin („Euroalliages“). Toto priemyselné združenie zastupuje 97 % výroby zliatin na báze kremíka a mangánu v Únii. Ich členovia sa nachádzajú vo Francúzsku, v Nemecku, Poľsku, na Slovensku a v Španielsku.

(25)

V mene svojich členov výrobné združenie informovalo Komisiu, že podporuje začatie ochranného prešetrovania, ako aj prijatie opatrenia, keďže výrobcovia Únie čelia mimoriadnym ťažkostiam v dôsledku veľkého dovozného tlaku, ktorý je poháňaný rastúcou nadmernou kapacitou na celom svete a uzavretím iných hlavných trhov v dôsledku opatrení na ochranu obchodu.

(26)

Komisia požiadala ôsmich výrobcov Únie uvedených v žiadosti, ako aj v odôvodnení 24, aby predložili vyplnený dotazník. Komisia okrem toho 4. augusta 2025 požiadala výrobcov Únie, aby predložili aktualizovaný doplňujúci dotazník, a dostala vyplnené dotazníky od spoločností Ferroglobe, OFZ, Realloys, Xeal, Comilog a RW Silicium.

(27)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 17, 18 a 19, Komisia zistila, že ferozliatiny a kremík nie sú priamo konkurenčnými výrobkami, a to pre rozdiely vo výrobných nákladoch, ich využitiach a zatriedení podľa HS. Na tomto základe boli výrobcovia podobných alebo priamo konkurenčných výrobkov z Únie definovaní ako výrobcovia ferozliatin.

(28)

V Únii je sedem výrobcov podobných a priamo konkurujúcich výrobkov (spoločnosti Ferroglobe, OFZ, Realloys, Xeal, TDR Legure, Comilog a ASK Metallurgy), pričom všetci vyplnili dotazník. Ako sa uvádza v odôvodnení 5, na overovanie na mieste boli vybraní traja výrobcovia Únie.

(29)

Opierajúc sa o informácie z Eurostatu, ako aj o informácie predložené výrobcami Únie Komisia vykonala analýzu nárastu dovozu dotknutého výrobku v rokoch 2019 – 2024 (ďalej len „príslušné obdobie“) a takisto zohľadnila dovozné trendy počas PO. Komisia sa rozhodla začať príslušné obdobie v roku 2019, aby zistenia neboli poznačené možnými narušeniami trhu spôsobenými pandémiou COVID-19. S cieľom dodržať záväzky Únie týkajúce sa dovozu z Ukrajiny (8) a v rámci dohody o hospodárskom partnerstve s Keňou (9) bol dovoz z týchto krajín z tohto prešetrovania vylúčený. Keňa počas príslušného obdobia dotknutý výrobok do EÚ nevyvážala. V ďalšom postupe teda dovoz nezahŕňa dovoz z Ukrajiny, pretože sa naň toto opatrenie nevzťahuje.

(30)

Komisia stanovila spotrebu v Únii sčítaním predaja výrobného odvetvia Únie v Únii a dovozu do Únie. Informácie o dovoze pochádzali z Eurostatu.

(31)

Celkový dovoz dotknutého výrobku sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem a ceny dovozu, výroba, spotreba a dovoz vo vzťahu k výrobe a spotrebe

(32)

Celkovo sa dovoz dotknutého výrobku v období 2019 – 2024 zvýšil v absolútnom vyjadrení o 17 % s určitými výkyvmi medzi jednotlivými rokmi. Tento nárast dovozu viedol k výraznému zníženiu výroby výrobcov Únie. Niektoré zainteresované strany tvrdili, že nárast dovozu nebol dostatočne výrazný, najmä preto, že v rokoch 2023 až 2024 mal klesajúcu tendenciu. Hoci v poslednom roku príslušného obdobia (2024) bol dovoz nižší ako v roku 2023, zostával na vyššej úrovni ako v predchádzajúcich rokoch (najmä v roku 2017 s objemom 1 282 miliónov ton a v roku 2018 s objemom 1 267 miliónov ton). Pri porovnaní s posledným obdobím sa dovoz od roku 2019 zvýšil o 13 % a takisto sa potvrdil uvedený trend vyšších úrovní dovozu než v rokoch 2017 a 2018.

(33)

V PO dovoz naďalej klesal, rovnako ako v roku 2024, zostával však vysoký a vyšší ako predošlé historické maximá v roku 2017. V roku 2021 bola úroveň ročného dovozu vyššia ako v roku 2022 vzhľadom na hospodárske oživenie po pandémii COVID-19, ktoré viedlo k historicky vysokej spotrebe. Celkovo sa konštatuje, že od roku 2021 zostáva dovoz na zvýšenej úrovni s malými medziročnými výkyvmi. Najnovší klesajúci trend nie je dostatočne výrazný na to, aby narušil pokračovanie celkovej zvýšenej úrovne dovozu. V odpovedi na pripomienky Komisia takisto uviedla, že právnou požiadavkou nie je, aby sa dovoz „zvyšoval“ v čase určenia alebo na konci príslušného obdobia. Požiadavkou je však to, aby sa výrobok „dovážal v zvýšených množstvách“. Vzhľadom na úroveň dovozu v období 2021 – PO v porovnaní s predchádzajúcim obdobím a na to, že opísané výkyvy v rámci obdobia 2021 – PO sú niekoľkonásobne menšie ako nárast oproti predchádzajúcej časti príslušného obdobia (2019, 2020), je odôvodnený záver, že výrobok sa dováža v zvýšených množstvách.

(34)

Okrem toho sa výrazne zvýšil dovoz v pomere k výrobe v Únii, a to o 104 % medzi rokmi 2019 a 2024 a o 126 % pri porovnaní s PO. Jeho najvýraznejší nárast, o 105 %, bol zaznamenaný medzi rokmi 2022 a 2023. V relatívnom vyjadrení došlo v roku 2024 v porovnaní s rokom 2023 takisto k poklesu, a nie k nárastu. Napriek tomuto poklesu však dovoz v relatívnom vyjadrení v roku 2024 zostal na úrovni vyššej ako v roku 2022, a teda na úrovni vyššej ako vo všetkých rokoch príslušného obdobia okrem roku 2023. Z relatívneho hľadiska sa teda napriek poslednému poklesu výrobok stále dováža vo výrazne zvýšených množstvách. Na to, aby to už neplatilo, by bol potrebný oveľa výraznejší pokles.

(35)

Dovoz sa zvýšil aj v pomere k spotrebe v Únii, pričom od roku 2019 do roku 2024 vzrástol o 23 % a pri porovnaní s PO o 22 %. Spotreba v Únii sa po niekoľkých rokoch fluktuácie od roku 2022 neustále znižuje, v dôsledku čoho je tento relatívny nárast ešte vypuklejší.

(36)

Komisia preto dospela k záveru, že došlo k značnému zvýšeniu dovozu dotknutého výrobku, a to v absolútnom vyjadrení a ešte jasnejšie v relatívnom vyjadrení. Tento záver vychádza z komplexnej analýzy údajov za celé obdobie prešetrovania, nie len z koncových bodov obdobia 2019 – 2024. Umocňuje ho aj preskúmanie relevantných trendov, ktoré sa objavili v tomto období a v PO.

(37)

Komisia dospela k záveru, že výrazný nárast dovozu ferozliatin do Únie je priamym dôsledkom nepredvídaného vývoja, ktorý nielenže vytvára, ale aj prehlbuje nerovnováhu v medzinárodnom obchode s dotknutým výrobkom.

(38)

V roku 2023 sa existujúca globálna kapacita odhadovala na približne 46 miliónov ton, zatiaľ čo celosvetová spotreba predstavovala 27,6 milióna ton. Preto už v roku 2023 existovala nadmerná kapacita približne 18 miliónov ton. Okrem toho sa odhaduje, že v najbližších rokoch bude v prevádzke ďalších 9 miliónov ton kapacity. To predstavuje celkovú budúcu nadmernú kapacitu približne 27 miliónov ton, čo zodpovedá približne 16-násobku celkového dopytu EÚ (10).

(39)

V dôsledku tejto globálnej nadmernej kapacity majú globálne ceny ferozliatin od roku 2020 klesajúci trend, aj keď s určitými výkyvmi. Ako je vysvetlené v odôvodnení 61, ceny ferozliatin v Únii sú ovplyvnené cenami, ktoré stanovujú hlavné vyvážajúce krajiny, ako sú Čína a India.

(40)

Trh Únie je pre výrobcov z vyvážajúcich krajín atraktívnym trhom vzhľadom na jeho veľkosť a cenovú úroveň. Únia je popredným spotrebiteľom určitých zliatin a funguje ako veľmi otvorený trh. Spotrebuje približne 21 % celosvetovej produkcie, čím predstihuje Japonsko (12 %), Severnú Ameriku (11 %) a Južnú Kóreu (8 %). Okrem toho je trh Únie atraktívny aj z hľadiska dotknutého výrobku, najmä pokiaľ ide o ceny v porovnaní s inými významnými trhmi. Podľa údajov (11), ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie, sú ceny v Únii trvalo vyššie ako ceny na iných trhoch, napríklad v Indii a Číne, s výnimkou USA. V období 2023 – 2024 bola priemerná cena dodávky v EÚ o 35 % vyššia ako cena v Číne, zatiaľ čo ceny v Indii boli v priemere o 20 % nižšie ako ceny v EÚ.

(41)

Pri nadmernej kapacite v celosvetovom meradle čelia výrobcovia nadmernej ponuke, ktorej sa snažia zbaviť na trhoch, kde môžu dosiahnuť vyššie ceny. Únia sa v dôsledku vyšších cien stala atraktívnym miestom určenia pre tento prebytočný výrobok.

(42)

Uvedený účinok zhoršujú praktiky obmedzujúce obchod na trhoch tretích krajín. V posledných rokoch mnohé krajiny čoraz viac využívajú obchodné politiky a nástroje na ochranu obchodu, aby chránili domácich výrobcov. Nové a nedávno rozšírené opatrenia na ochranu obchodu uložené voči krajinám, v ktorých majú pôvod výrobky od najdôležitejších vývozcov do Únie, sú uvedené v poznámke pod čiarou (12). Celkový objem dovozu, ktorého sa tieto opatrenia týkajú, je približne 168 000 ton, čo predstavovalo 48 % celkovej výroby v Únii v roku 2024.

(43)

Posledné z takýchto opatrení uložili USA v marci 2025 na dovoz ferosilícia z Brazílie, Kazachstanu a Malajzie (13). Počas príslušného obdobia patrili tieto krajiny aj medzi najväčších dovozcov ferosilícia do Únie a po uzavretí trhu s ferosilíciom v USA z týchto krajín pôvodu môže byť na trh Únie presmerovaných ďalších 73 000 ton. Tento presmerovaný dovoz by v roku 2024 predstavoval 21 % celkovej výroby dotknutého výrobku v Únii, čo by spôsobilo dodatočnú ujmu výrobcom Únie a viedlo k ďalšiemu zníženiu podielu na trhu.

(44)

Okrem toho vláda USA zaviedla na dovoz od svojich obchodných partnerov tzv. recipročné clá v rôznych výškach. Pokiaľ ide o dovoz z Únie, USA uplatňuje na výrobky podliehajúce recipročným clám vrátane určitých ferozliatin maximálnu celkovú sadzbu na úrovni 15 %.

(45)

Vzhľadom na tieto okolnosti sa potvrdzuje, že nepredvídaný vývoj, najmä globálna nadmerná kapacita, opatrenia na ochranu obchodu tretích krajín a celkové zvýšenie ciel, najmä v USA, nielenže viedli, ale aj naďalej budú viesť k výraznému zvýšeniu dovozu ferozliatin do Únie.

(46)

Dotknutý výrobok pozostáva z viacerých colných položiek a vo všetkých týchto colných položkách má Európska únia v dôsledku colných koncesií prijatých v minulých kolách mnohostranných obchodných rokovaní tieto colné záväzky (14):

(47)

Tieto koncesie sú v čase určenia opatrení zapísané v časti 1 oddiele II Listiny koncesií a záväzkov Európskej únie, ktorá bola 1. decembra 2016 potvrdená ako Listina CLXXIII – Európska únia (15) v znení zmien.

(48)

Na základe týchto koncesií zapísaných v Listine koncesií a záväzkov Európskej únie pripojenej k dohode GATT a začlenenej podľa článku II ods. 7 dohody GATT 1994 a v dôsledku ďalších častí GATT 1994 má Európska únia záväzky vzniknuté podľa dohody GATT 1994, a to najmä tieto: článok XI ods. 1, ktorým sa zakazujú netarifné obmedzenia dovozu uvedených výrobkov, a predovšetkým článok II ods. 1 písm. a) a písm. b) prvá a druhá veta dohody GATT 1994. Podľa článku II ods. 1 písm. b) prvej vety EÚ nesmie, ak neexistuje uplatniteľná výnimka, uložiť bežné clo na dotknutý výrobok vo výške presahujúcej clo stanovené a uvedené v príslušnej časti Listiny koncesií a záväzkov EÚ, t. j. sadzba uvedená vyššie pre každú z dotknutých colných položiek. Uplatňované dovozné clo EÚ na dotknutý výrobok, známe aj ako sadzby podľa doložky najvyšších výhod, bolo navyše v čase prešetrovania na maximálnych úrovniach povolených podľa uvedených colných záväzkov.

(49)

Dotknutý výrobok sa dovážal vo zvýšených množstvách v dôsledku uvedených záväzkov prijatých v rámci dohody GATT 1994 [článok XI ods. 1, článok II ods. 1 písm. a) a písm. b) prvá a druhá veta dohody GATT 1994], pretože týmito záväzkami spolu s colnými koncesiami, ktoré Európska únia prijala v jednotlivých kolách mnohostranných obchodných rokovaní, sa zlepšili a zabezpečili podmienky prístupu pre dovoz dotknutého výrobku na trh Európskej únie. Uvedené colné záväzky Európskej únie teda viedli k nárastu dovozu a neposkytovali EÚ žiadny priestor na zvýšenie bežných ciel namiesto zavedenia ochranného opatrenia. Týmto sa súčasne vysvetľuje, ako dotknuté záväzky viedli k nárastu dovozu, ktorý spôsobuje vážnu ujmu.

(50)

Špecifikované záväzky podľa dohody GATT zároveň bránili EÚ zvýšiť uplatňované dovozné clá na predmetný výrobok. Boli to teda „záväzky Európskej únie podľa dohody GATT 1994, [ktoré] obmedz[ili] jej schopnosť zabrániť ujme spôsobenej nárastom dovozu alebo ju napraviť“. Európska únia súbežne „pozastav[ila] tieto záväzky v dôsledku“ začatia uplatňovania svojho ochranného opatrenia.

(51)

V záujme určenia toho, či v prípade dotknutého výrobku existujú dôkazy o vážnej ujme spôsobenej výrobcom Únie, Komisia v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) 2015/478 a s článkom 6 nariadenia (EÚ) 2015/755 preskúmala trendy týkajúce sa spotreby, výroby, využitia kapacity, predaja, podielu na trhu, cien, ziskovosti, zásob, návratnosti použitého kapitálu (ROCE), peňažného toku a zamestnanosti súvisiace s dotknutým výrobkom za roky 2019 až 2024.

(52)

Táto analýza bola vykonaná celosvetovo s dôrazom na vývoj dovozu. Ako sa uvádza v oddiele 2, kremík bol z vymedzenia výrobku vylúčený. Pokiaľ ide o silicid vápnika, prešetrovaním sa zistilo, že na začiatku príslušného obdobia vyrábali silicid vápnika dvaja výrobcovia Únie, ale výroba sa v roku 2023 zastavila. Počas overovania výrobcovia neuviedli, že by v blízkej budúcnosti mala akákoľvek podstatná výroba opäť pokračovať. Vzhľadom na nedostatočnú výrobu v Únii bol silicid vápnika z vymedzenia výrobku vylúčený. Preto, ako je vysvetlené v oddiele 2, výrobok sa definuje ako ferozliatiny a na tomto základe sa vykonáva ďalšia analýza.

(53)

Komisia 4. augusta 2025 požiadala výrobcov Únie, aby jej poskytli dodatočné údaje za prvých šesť mesiacov roka 2025, aby mohla preskúmať vývoj situácie po príslušnom období, ktoré zodpovedalo rokom 2019 – 2024.

(54)

So zreteľom na celkovú situáciu sa spotreba v Únii, predaj výrobcov Únie a zodpovedajúci podiel na trhu vyvíjali takto:

Tabuľka 3

Spotreba v Únii, predaj na domácom trhu a podiel na domácom trhu

(55)

Hoci spotreba v Únii v prvej polovici príslušného obdobia kolísala, odvtedy má klesajúci trend. Predaj výrobcov Únie na domácom trhu medzi rokom 2019 a PO poklesol o 41 %, čo znamená stratu 14 % podielu na trhu. V rovnakom období sa dovoz zvýšil o 13 % v absolútnom vyjadrení. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu počas príslušného obdobia výrazne klesal a v roku 2024 sa iba mierne zotavil, keď výrobné odvetvie Únie predávalo so stratou, aby mohlo konkurovať zvýšenému dovozu za nízke ceny.

(56)

Na základe vyplnených dotazníkov od výrobcov Únie sa výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(57)

Výrobná kapacita sa v období 2019 – PO znížila o 19 % a výroba v Únii sa v tom istom období znížila o 50 %. V dôsledku toho sa miera využitia kapacity takisto znížila z 56 % na 35 %. Výroba sa v roku 2024 mierne obnovila, ale bola stále oveľa nižšia ako v predchádzajúcich rokoch s výnimkou roku 2023. V PO výroba opäť poklesla.

(58)

Na základe údajov Eurostatu a vyplnených dotazníkov od výrobcov Únie sa dovozné ceny, predajné ceny výrobcov Únie, cenové rozdiely, výrobné náklady a ziskovosť vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Dovozné ceny, predajné ceny výrobcov Únie, cenové rozdiely, výrobné náklady a ziskovosť

(59)

Výrazný nárast dovozu viedol k trvalému tlaku na znižovanie predajných cien v Únii. To viedlo k značnému cenovému rozdielu vo výške až 17 % v roku 2021, ktorý pretrvával počas príslušného obdobia, čo nepriaznivo ovplyvnilo ziskovosť výrobného odvetvia Únie.

(60)

Výrobcovia Únie utrpeli v roku 2019 stratu vo výške 10 % a v roku 2020 vo výške 11 %. V roku 2021, ktorý bol rokom zotavenia (po pandémii COVID-19), dosiahli zisky 7 %, ale v roku 2022 klesli na 4 %, po čom nasledovali 7 % straty v roku 2023 a 12 % straty v roku 2024, keď sa dovoz uskutočňoval za ceny nižšie ako výrobné náklady výrobného odvetvia Únie. Trend sa zhoršil v PO, keď straty dosiahli vrchol na úrovni 20 %.

(61)

Od roku 2021 boli ceny výrobcov Únie vzhľadom na nízke dovozné ceny stlačené. V dôsledku tohto cenového tlaku nemohli výrobcovia Únie zvýšiť svoje ceny tak, aby pokryli svoje náklady, čo viedlo k značným stratám. Ceny ferozliatin v Únii ako komodity, s ktorou sa obchoduje na celom svete, sú založené na indexe CRU (Commodities Research Unit). Pri stanovovaní číselnej hodnoty pre index CRU sa zohľadňuje viacero faktorov, ktoré sa týkajú najmä ponuky a dopytu po tejto komodite na celom svete (16). Vyvážajúce krajiny so značnou výrobou a vývozným pôsobením majú cenotvorný vplyv na cenové indexy (17), ktoré sa vo všeobecnosti používajú na trhu pri rokovaniach o kúpnych zmluvách v Únii. Na svetovom trhu s ferozliatinami zostávajú Čína a India dominantnými globálnymi tvorcami cien, a to najmä vďaka svojmu obrovskému objemu výroby a kapacite a značným zásobám kritických surovín, ktoré sú potrebné na výrobu dotknutého výrobku. Keďže výrobná kapacita výrobcov Únie je podstatne menšia ako výrobná kapacita týchto krajín, výrobcovia Únie majú obmedzenú schopnosť ovplyvňovať ceny ferozliatin v Únii. V dôsledku toho referenčné ceny, ktoré sa zvyčajne stanovujú v Ázii, nútia výrobcov Únie akceptovať cenové podmienky stanovené veľkými výrobcami, čo im bráni zvyšovať svoje ceny.

(62)

Na základe vyplnených dotazníkov od výrobcov Únie sa peňažný tok, návratnosť použitého kapitálu, zásoby a zamestnanosť vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Peňažný tok, návratnosť použitého kapitálu a zásoby

(63)

V období od roku 2019 do PO výrobcovia Únie čelili klesajúcemu predaju (tabuľka 3) a utrpeli straty (tabuľka 5) v dôsledku zvýšeného dovozu. Počas príslušného obdobia peňažný tok a návratnosť použitého kapitálu sledovali podobný trend, výrazne kolísali, ale v poslednom období sa vrátili k zápornej hodnote. V príslušnom období sa znížili aj zásoby.

Tabuľka 7

Zamestnanosť

(64)

Počas príslušného obdobia výrobcovia Únie čelili výraznému zhoršeniu, ktoré viedlo k zníženiu počtu pracovných miest o 19 %. V porovnaní s PO to predstavuje zníženie o 24 % voči východiskovému roku 2019.

(65)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že výrobcovia Únie trpia vážnu ujmu, o čom svedčí najmä pokles výroby, predaja, podielu na trhu, zamestnanosti, výrazné stlačenie cien a značné straty počas príslušného obdobia. Nedávne údaje takisto potvrdili, že situácia v poslednom období sa zhoršuje.

(66)

Komisia preskúmala, či zvýšený dovoz spôsobil výrobcom Únie vážnu ujmu. Okrem toho Komisia takisto preskúmala, či iné známe faktory mohli v rovnakom čase spôsobiť výrobcom Únie ujmu, a tým by spochybňovali existenciu príčinnej súvislosti medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dovozom. Komisia sa uistila, že žiadna prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dovozom nie je pripísaná tomuto zvýšenému dovozu. Týmito faktormi sú zvýšenie výrobných nákladov v dôsledku vysokých cien energií, vývozná výkonnosť výrobcov Únie a dovoz z Ukrajiny a Kene. Ako je uvedené v oddiele 4, Keňa počas príslušného obdobia dotknutý výrobok do Únie nevyvážala.

(67)

Treba pripomenúť, že výrobok, ktorý vyrábajú výrobcovia Únie, je podobný alebo priamo konkurenčný vo vzťahu k dotknutému výrobku. Má rovnaké základné vlastnosti, rovnaké použitia a predáva sa prostredníctvom podobných alebo totožných predajných kanálov.

(68)

Ako sa uvádza v oddiele 4, celkový objem dovozu sa v PO v porovnaní s úrovňou z roku 2019 výrazne zvýšil, a to o 13 %, najmä počnúc rokom 2021. Na začiatku príslušného obdobia, konkrétne v rokoch 2019 a 2020, vznikli výrobcom Únie straty okolo 10 %, zatiaľ čo dovoz bol stále na nižších úrovniach. Túto slabú hospodársku výkonnosť výrobcov Únie možno vysvetliť všeobecným hospodárskym poklesom v Únii a najmä výrazným poklesom výroby ocele v roku 2019 a počas obdobia COVID-19. Výroba surovej ocele sa v porovnaní s rokom 2018 znížila o 6 % a podobne aj tavenie nehrdzavejúcej ocele sa v porovnaní s rokom 2018 znížilo o 8,1 % (18). To viedlo k výraznému poklesu cien dotknutého výrobku, čo malo za následok straty výrobcov Únie (19). Objem dovozu sa v rokoch 2019 až 2020 takisto znížil o 11 percentuálnych bodov aj v dôsledku pandémie COVID-19, čo sa zhoduje s celkovým poklesom spotreby. Tento pokles dovozu však neviedol k poklesu jeho podielu na trhu, ktorý sa mierne zvýšil (o 2 %) napriek všeobecnému narušeniu trhu spôsobenému pandémiou COVID-19. Po oživení hospodárstva v roku 2021 sa dovoz zvýšil na vysokú úroveň a na tejto úrovni zostal aj napriek poklesu spotreby o 19 percentuálnych bodov v poslednom období v porovnaní s rokom 2021. K tlaku vyvíjanému zvýšeným dovozom z hľadiska objemu, sa pridala aj priemerná dovozná cena, ktorá bola od roku 2021 o 17 % až 5 % nižšia ako predajná cena výrobcov Únie. Tento nárast dovozu za nižšie ceny od roku 2021 sa časovo zhodoval s výraznou stratou podielu výrobcov Únie na trhu (o 10 percentuálnych bodov) a s neustálym klesajúcim trendom ziskovosti, ktorá vyústila v stratu na úrovni 20 % v poslednom období.

(69)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že zvýšenie dovozu nie je dostatočné na to, aby spôsobilo vážnu ujmu výrobnému odvetviu Únie. Tvrdili, že tieto dovozné trendy namiesto toho len naznačujú výkyvy, ktoré sú v súlade s globálnym oživením po skončení pandémie COVID-19.

(70)

V dôsledku pandémie došlo k výraznému a náhlemu nárastu dovozu, čo vyvolalo priamy aj nepriamy tlak na výrobcov Únie a viedlo k poklesu ich podielu na domácom trhu. Z finančnej výkonnosti výrobcov Únie je zrejmé, že nešlo len o obnovenie globálnych dodávateľských reťazcov. Namiesto toho došlo k výraznému prílevu dovozu na trh Únie, a to na vyšších úrovniach, ako boli úrovne pozorované v rokoch 2016 až 2019, a za takých cenových podmienok, ktoré stlačili predajné ceny v Únii, čím sa oslabila životaschopnosť výrobného odvetvia Únie.

(71)

Komisia preto dospela k záveru, že existuje priama príčinná súvislosť medzi zvýšením dovozu a vážnou ujmou, ktorú utrpeli výrobcovia Únie.

(72)

S cieľom uistiť sa, že vážna ujma nie je pripísateľná iným faktorom ako zvýšenému dovozu, Komisia preskúmala, či k vážnej ujme, ktorú utrpeli výrobcovia Únie, mohli prispieť aj iné faktory, a oddelila a odlíšila účinky týchto faktorov od účinkov zvýšeného dovozu, s cieľom stanoviť existenciu skutočného a podstatného vzťahu príčiny a následku.

(73)

Viaceré zainteresované strany tvrdili, že výrobcovia Únie trpia skôr vysokými cenami energií v Únii než zvýšeným dovozom. Ceny energií sú v Únii vo všeobecnosti vyššie ako v niektorých iných častiach sveta. Za normálnych trhových podmienok však môžu výrobcovia zohľadniť zvýšenie nákladov vo svojich predajných cenách, aby si udržali primeraný zisk. Zvýšená úroveň dovozu zabránila výrobcom Únie zvýšiť predajné ceny v dostatočnej miere, aby pokryli zvýšenie ceny elektrickej energie. Ako sa uvádza v odôvodnení 61, výrobcovia Únie sú nútení akceptovať cenové podmienky diktované veľkými svetovými výrobcami. V dôsledku toho nemohli zvýšiť svoje ceny napriek nevyhnutnému nárastu nákladov v dôsledku zvyšujúcich sa nákladov na energie. Ujmu teda nespôsobilo zvýšenie nákladov ako také, ale skutočnosť, že v dôsledku zvýšeného dovozu výrobcovia Únie nemohli toto zvýšenie nákladov presne zohľadniť v predajných cenách.

(74)

Komisia analyzovala aj vplyv dovozu dotknutého výrobku z Ukrajiny a dospela k záveru, že tento dovoz neprispel k posudzovanej vážnej ujme, aby tak spĺňal podmienky pre ochranné opatrenie (paralelnosť). Dovoz z Ukrajiny bol vylúčený z rozsahu tohto ochranného prešetrovania, ako už bolo uvedené v oddiele 4. V roku 2019 predstavoval dovoz z Ukrajiny 21 % celkového dovozu do EÚ, ale do roku 2024 klesol len na 4 %. Dovoz z Ukrajiny teda netvoril významnú časť celkového dovozu dotknutého výrobku do Únie. Komisia sa preto domnieva, že dovoz dotknutého výrobku z Ukrajiny neprispel k vážnej ujme, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie.

(75)

Komisia takisto posúdila vývoznú výkonnosť výrobcov Únie na základe údajov z vyplnených dotazníkov. Vývoz sa počas príslušného obdobia znížil o 52 %. Pri posúdení vo vzťahu k PO je pokles ešte výraznejší, keďže od roku 2019 predstavuje 72 %. Vzhľadom na celosvetovú nadmernú kapacitu a silu globálnych hráčov, ako sú Čína a India, pri stanovovaní cien, boli výrobcovia Únie pod tlakom aj na vývozných trhoch.

(76)

Komisia teda nezistila žiadne iné faktory, ktoré by oslabili príčinnú súvislosť medzi nárastom dovozu a vážnou ujmou spôsobenou výrobcom Únie.

(77)

Komisia stanovila, že existuje príčinná súvislosť medzi zvýšeným dovozom dotknutého výrobku a vážnou ujmou, ktorú utrpeli výrobcovia Únie. Ako už bolo uvedené, vysoké ceny energií, iný dovoz a vývozná výkonnosť mohli prispieť k vážnej ujme, ktorú utrpeli výrobcovia Únie, ale neoslabili príčinnú súvislosť.

(78)

Komisia ďalej skúmala, či existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že prijatie opatrenia vyplývajúceho z tohto prešetrovania nie je v záujme Únie. Analýza záujmu Únie vychádzala z posúdenia všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobcov Únie, dovozcov a používateľov.

(79)

Výrobné odvetvie Únie tvorí sedem výrobcov so sídlom v rôznych členských štátoch Únie, ktorí v súvislosti s dotknutým výrobkom v roku 2024 priamo zamestnávali vyše 1 800 ľudí.

(80)

Zistilo sa, že výrobné odvetvie Únie je vystavené vážnej ujme spôsobenej nárastom dovozu.

(81)

Ferozliatiny sú nevyhnutné na výrobu vysokokvalitnej ocele a kovových zliatin používaných v automobilovom, leteckom, stavebnom a elektronickom priemysle. Je v záujme Únie mať v Únii konkurencieschopný a zdravý priemysel ferozliatin, ktorý podporuje širokú škálu nadväzujúcich výrobných činností a zvyšuje produktivitu a konkurencieschopnosť.

(82)

V situácii, keď narušenia globálneho dodávateľského reťazca zvýraznili zraniteľnosť, je životaschopný priemysel ferozliatin zárukou toho, že Únia si dokáže udržať svoju priemyselnú produkciu a strategickú autonómiu aj v časoch globálnej neistoty.

(83)

V tejto súvislosti viaceré zainteresované strany tvrdili, že opatrenie by takmer určite viedlo k zvýšeniu cien surovín pre niektorých výrobcov ocele a obmedzilo by dostupnosť ferozliatin pre výrobcov ocele z EÚ. Okrem toho tvrdili, že takéto opatrenie by mohlo narušiť celý dodávateľský reťazec hliníka v Únii a zvýšiť výrobné náklady. Niektoré zainteresované strany vyjadrili obavy, že zdroje dodávok sú už teraz obmedzené a že navrhované ochranné opatrenie by mohlo viesť k nedostatku dodávok. Takisto tvrdili, že výrobky od výrobcov Únie buď nie sú dostupné, alebo nie sú dostupné v dostatočných množstvách.

(84)

Používatelia a dovozcovia sa vo všeobecnosti usilujú o čo najnižšiu cenu. Je však aj v ich záujme, aby Únia mala konkurencieschopné a životaschopné výrobné odvetvie Únie ako spoľahlivý zdroj dodávok. Ochranné opatrenia sú určené na ochranu domáceho priemyslu pred zvýšeným dovozom a vážnou ujmou, ktorú tento dovoz spôsobuje. Podporujú tým domácu zamestnanosť a pomáhajú dôležitým priemyselným odvetviam, ako sú ferozliatiny, odolávať tlaku dovozu.

(85)

Zároveň je vhodné zabezpečiť dostatočnú dostupnosť ferozliatin pre používateľov. Komisia sa domnieva, že ochranné opatrenie vo forme osobitnej colnej kvóty pre jednotlivé druhy výrobku umožňuje nastoliť rovnováhu medzi záujmami výrobcov a používateľov, t. j. napraviť vážnu ujmu spôsobenú zvýšeným dovozom na jednej strane a umožniť bezcolný dovoz značných objemov výrobku do Únie na strane druhej, čím sa zabezpečí účinná hospodárska súťaž medzi dovozom a výrobou v Únii, a teda sa zníži akékoľvek riziko nedostatku dodávok. Clo pri prekročení kvóty na primeranej úrovni zabezpečí cenové úrovne na trhu Únie, ktoré umožnia výrobnému odvetviu Únie konkurovať dovozu.

(86)

Opatrenie bude slúžiť aj ako katalyzátor rozvoja a posilnenia výrobných kapacít Únie. Uloženie variabilného cla pri prekročení kvóty umožní výrobcom Únie obnoviť a zvýšiť výrobu a znovu dosiahnuť konkurencieschopnosť. Z dlhodobého hľadiska to povedie k udržateľnejšiemu a konkurencieschopnejšiemu priemyslu Únie.

(87)

Na základe uvedených úvah a dôkladného preskúmania rôznych záujmov Komisia dospela k záveru, že je v záujme Únie prijať ochranné opatrenie vo forme osobitných colných kvót pre jednotlivé druhy výrobku, ktoré umožnia vstup určitých objemov dovozu bez cla a zvýšenie colnej sadzby pre dovoz presahujúci objemy kvót. Clo pri prekročení kvóty sa stanoví na základe rozdielu medzi stanoveným cenovým prahom a skutočnou dovoznou cenou. Toto vyvážené opatrenie by stále umožňovalo dovoz ferozliatin do Únie, čím by sa zaručilo, že zahraničné dodávky budú naďalej podporovať potreby odberateľského odvetvia a zároveň by sa zabezpečila udržateľná úroveň cien pre výrobné odvetvie Únie.

(88)

Výrobcovia ferozliatin z Únie majú strategický význam pre hospodársku stabilitu a dlhodobú odolnosť Únie. Komisia sa preto domnieva, že ochranné opatrenie je v záujme Únie.

(89)

V súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2015/478 a medzinárodnými záväzkami Únie sa opatrenie nesmie uplatňovať na žiadny výrobok s pôvodom v rozvojovej krajine, ktorá je členom WTO, alebo v Alžírsku (20), pokiaľ podiel na dovoze daného výrobku do Únie neprekročí 3 %, a to za predpokladu, že rozvojové krajiny, ktoré sú členmi WTO a ich podiel na dovoze je nižší ako 3 %, spoločne nemajú väčší ako 9 % podiel na celkovom dovoze dotknutého výrobku do Únie.

(90)

Komisia stanovila, že dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v rozvojových krajinách, ktoré sú členmi WTO, a v Alžírsku, pokiaľ nie je osobitne uvedený v prílohe I, spĺňa požiadavky na využívanie uvedenej výnimky.

(91)

Okrem toho, ako je vysvetlené aj v oddiele 4, na základe existujúcich právnych predpisov Únie je potrebné vyňať dovoz z Ukrajiny z uplatňovania ochranného opatrenia. Únia prijala nariadenie (EÚ) 2025/1153 (21), ktorým sa pozastavuje uplatňovanie určitých ustanovení nariadenia (EÚ) 2015/478, pokiaľ ide o dovoz z Ukrajiny. V súlade s uvedeným nariadením a v súlade s požiadavkou WTO týkajúcej sa paralelnosti bol dovoz z Ukrajiny vylúčený z rozsahu tohto ochranného prešetrovania (22).

(92)

Komisia zabezpečila, aby toto opatrenie bolo v súlade so záväzkami Únie vyplývajúcimi z dvojstranných alebo regionálnych obchodných dohôd s tretími krajinami.

(93)

Pokiaľ ide o dovoz z Nórska a Islandu (z Lichtenštajnska sa nedováža), opatrenie spĺňa požiadavky článkov 112 a 113 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“). Komisia predovšetkým zistila, že je pravdepodobné, že vážne hospodárske ťažkosti odvetvovej povahy budú pretrvávať, pokiaľ ide o výrobcov ferozliatin v Únii.

(94)

Po prvé, Komisia zistila, že hospodárska ujma podrobne uvedená v oddiele 7 je spôsobená konkrétnym výrobcom ferozliatin z Únie a že títo výrobcovia predstavujú samostatný sektor v zmysle článku 112 Dohody o EHP. Daní výrobcovia vykonávajú rovnaký alebo podobný druh hospodárskych činností, a to výrobu dotknutého výrobku. Výrobky výrobcov Únie sú určené pre rovnaký typ nadväzujúceho výrobného odvetvia a všetci využívajú podobné predajné kanály pre dotknutý výrobok (pozri oddiel 2). Výroba ferozliatin je teda činnosť, ktorú možno označiť za „sektor“, takže vážne ťažkosti týchto výrobcov možno označiť za charakteristické pre určitý „sektor“.

(95)

Po druhé, Komisia na základe hospodárskych a finančných ukazovateľov pre daný sektor opísaných v oddiele 7 dospela k záveru, že výrobcovia Únie utrpeli vážnu ujmu. Rovnaké ukazovatele preukazujú vážne hospodárske ťažkosti v zmysle článku 112 Dohody o EHP v posledných rokoch príslušného obdobia, t. j. v rokoch 2023 a 2024. Komisia okrem toho vo svojom posúdení takisto preskúmala objem a ceny dovozu zo štátov EZVO, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP. V roku 2024 na Nórsko a Island pripadalo 47,4 % celkového dovozu dotknutého výrobku do Únie a tieto krajiny vyvážali do Únie za ceny približne na rovnakej úrovni ako ceny výrobcov Únie a na vyššej úrovni ako dovoz z ostatných krajín pôvodu. Napriek tomu, že tieto ceny boli vyššie ako ceny dovozu z iných krajín pôvodu, stále vyvíjali konkurenčný tlak na výrobcov Únie, ktorých predajné ceny boli približne na rovnakej úrovni, a teda stláčali ceny týchto výrobcov Únie, keďže tí neboli schopní zvýšiť svoje ceny na dostatočnú úroveň, aby pokryli svoje náklady.

(96)

Po tretie, keďže podmienky pre existenciu vážnych hospodárskych ťažkostí pretrvávajú počas obdobia dvoch rokov a keďže neexistujú náznaky pravdepodobného zlepšenia v blízkej budúcnosti, pokračovanie ťažkostí je pravdepodobné, a teda vážne hospodárske ťažkosti majú tendenciu byť dlhodobé v zmysle článku 112 Dohody o EHP.

(97)

Po štvrté, Komisia posúdila, aký druh opatrenia by bol striktne nevyhnutný na nápravu situácie a najmenej by narušil fungovanie Dohody o EHP. Komisia zároveň preskúmala aj to, aký druh opatrenia by výrobcom Únie umožnil obnoviť konkurencieschopnosť a zotaviť sa zo strát.

(98)

Komisia sa rozhodla uložiť opatrenie vo forme osobitných colných kvót pre jednotlivé druhy výrobku a zvýšenia cla pri prekročení kvóty stanovené na základe rozdielu medzi stanoveným cenovým prahom a skutočnou dovoznou cenou, ako sa vysvetľuje ďalej v oddiele 12. Komisia stanovila, že takáto forma opatrenia by výrobnému odvetviu Únie umožnila získať späť svoj podiel na trhu a konkurencieschopnosť a umožnila by pokračovať v dovoze zo štátov EZVO, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, s čo najmenším narušením. Opatrenie bolo konkrétne zvolené tak, aby výrobnému odvetviu Únie umožňovalo získať naspäť podiely na trhu bez zaznamenávania strát a aby sa uplatňovalo dostatočne dlhý čas, za ktorý sa výrobné odvetvie Únie bude môcť zotaviť po závažných hospodárskych ťažkostiach. Rozsah pôsobnosti opatrenia bol uvážlivo zacielený na základe objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí podobnosť a zastupiteľnosť výrobkov a miera narušenia trhu, aby sa opatrenie uplatňovalo na vymedzený výrobok, ktorého dovozné objemy a ceny spôsobujú vážne hospodárske ťažkosti. Tým sa zabezpečí proporcionalita a súlad s Dohodou o EHP, v ktorej sa vyžaduje, aby bolo opatrenie striktne nevyhnutné z hľadiska jeho rozsahu pôsobnosti a trvania.

(99)

Komisia sa zaväzuje fungovanie ochranných opatrení nepretržite monitorovať a každé tri mesiace viesť konzultácie s Nórskom a Islandom, ktorých cieľom je zrušiť opatrenie skôr, ako má uplynúť jeho platnosť, alebo obmedziť rozsah jeho uplatňovania. Ako podklad pre takéto konzultácie, ako aj na účely posúdenia členských štátov, či je potrebné zmeniť trvanie alebo parametre opatrení, by Komisia mala pravidelne vykonávať posúdenie situácie a zvážiť revízne prešetrovanie prinajmenšom na konci každého roka uloženia opatrení. Komisia by v každom prípade mala začať prvé revízne prešetrovanie najneskôr jeden rok po nadobudnutí účinnosti opatrení.

(100)

Pri takýchto revíznych prešetrovaniach by Komisia mala okrem iných aspektov preskúmať, či uplatňovanie ochranných opatrení nemá nepriaznivé následky pre určitých následných používateľov, a to aj v konkrétnych členských štátoch alebo regiónoch v Únii. Okrem toho by Komisia mala posúdiť, či výroba výrobcov Únie postačuje na dodávanie dotknutých výrobkov v objemoch, ktoré nevedú k nedostatku alebo zvýšeniu cien na neudržateľné úrovne, a na navrhnutie vhodných úprav uvedených opatrení.

(101)

Pokiaľ ide o iné regionálne alebo dvojstranné obchodné dohody Únie s tretími krajinami, a ako sa uvádza ďalej v oddiele 12, Komisia sa rozhodla uložiť opatrenie vo forme osobitných colných kvót pre jednotlivé druhy výrobku v kombinácii so zvýšením cla uplatniteľného na dovoz pri prekročení kvóty. Komisia dospela k záveru, že prijatie takéhoto opatrenia je riešením, ktoré bude najmenej narúšať pokračovanie dvojstranného obchodu so všetkými partnermi Únie v oblasti voľného obchodu.

(102)

Okrem toho v prípadoch, keď tieto regionálne alebo dvojstranné dohody neumožňujú automatické uloženie ochranného opatrenia za podmienok stanovených v Dohode o založení WTO, sa Únia opiera o ustanovenia umožňujúce ochranné opatrenie obsiahnuté v týchto dohodách. Komisia zabezpečila, aby bola splnená povinnosť riadne informovať jej partnerov dohôd o voľnom obchode v súlade s uplatniteľnou dvojstrannou dohodou.

(103)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že s ohľadom na rozsah a závery prešetrovania existujú vážne narušenia v odvetví ferozliatin a že ochranné opatrenia sú preto odôvodnené aj podľa článku 26 Dohody uzavretej medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou v roku 1972 (23), článku 26 dohody o voľnom obchode s Faerskými ostrovmi (24), článku 60 dodatkového protokolu podpísaného 23. novembra 1970, ktorý je pripojený k Dohode o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom (25), ako aj podľa dohôd o pridružení s Marokom (26), Tuniskom (27), Jordánskom (28), Izraelom (29) a Palestínou (30) a podľa dohody o spolupráci a colnej únii so San Marínom (31) a dohody o spolupráci so Sýrskou arabskou republikou (32). Z rovnakých dôvodov a navyše z toho dôvodu, že bilaterálny dovoz ako časť celkového dovozu prispel k vážnym narušeniam v danom odvetví, sú ochranné opatrenia povolené aj podľa článku 15 v súčasnosti platnej dohody o hospodárskom partnerstve, politickej koordinácii a spolupráci s Mexikom (33). V neposlednom rade sa zistilo, že dovoz zo Severného Macedónska do Únie sa v období prešetrovania zvýšil a prispel k vážnej ujme, ktorú utrpelo odvetvie ferozliatin v Únii. Preto tento dovoz spĺňa podmienky potrebné na prijatie ochranných opatrení podľa článku 37 ods. 1 Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko na strane druhej (34).

(104)

Komisia dospela k záveru, že výrobcovia ferozliatin z Únie trpia vážnu ujmu spôsobenú zvýšeným dovozom, pokiaľ ide o ferozliatiny, a že je v záujme Únie prijať primerané ochranné opatrenie, aby sa zabránilo ďalšiemu zvýšeniu dovozu a ďalšiemu zhoršeniu situácie výrobcov Únie.

(105)

Pri výbere vhodnej formy opatrenia Komisia posudzovala tieto prvky. Po prvé, existencia vážnej ujmy spôsobenej výrobcom Únie. Po druhé, potreba, aby výrobcovia Únie opäť získali konkurencieschopnosť pri súčasnom zachovaní primeraného výberu zdrojov dodávok v Únii, a žiaduci kalibrovaný účinok na objemy a ceny dovozu.

(106)

Na tomto základe sa Komisia domnieva, ako sa uvádza v odôvodnení 87, že najúčinnejšou formou opatrenia na vyváženie rôznych záujmov je osobitná colná kvóta pre každý druh výrobku v kombinácii s variabilným clom pri prekročení kvóty.

(107)

Podľa článku 15 ods. 3 nariadenia 2015/478 sa má akákoľvek kvóta v zásade stanoviť na priemernej úrovni dovozu za posledné tri reprezentatívne roky.

(108)

Toto ustanovenie sa však vzťahuje na kvantitatívne obmedzenia, t. j. opatrenie vo forme kvóty. Ako bolo potvrdené príslušnou judikatúrou (35), colná kvóta nie je kvantitatívnym obmedzením podľa Dohody WTO o ochranných opatreniach, a preto stanovenie úrovne colnej kvóty nie je uvedeným článkom viazané.

(109)

S cieľom zabezpečiť účinnú ochranu pre výrobcov Únie a posilniť ich schopnosť zotaviť sa a konkurovať dovozu Komisia považuje za potrebné stanoviť úrovne kvót, ktoré budú o 25 % nižšie, než je priemer úrovní dovozu z rokov 2022, 2023 a 2024.

(110)

Tento číselný údaj je vypočítaný na základe stanoveného udržateľného podielu na trhu (30 – 40 %), ktorý by výrobnému odvetviu Únie umožnil zotaviť sa zo situácie spôsobujúcej ujmu a zároveň zachovať primerané zdroje dodávok pre následných používateľov.

(111)

Clo pri prekročení kvóty by malo byť variabilným clom vo forme zvýšenia cla na základe rozdielu medzi stanoveným cenovým prahom a skutočnou dovoznou cenou. Ak sa dovoz uskutočňuje na úrovni cenového prahu alebo nad ňou, neplatí sa žiadne dodatočné clo. Ak sa však dovoz uskutočňuje za cenu nižšiu, ako je stanovený cenový prah, clo by sa malo rovnať rozdielu medzi čistou frankocenou na hranici Únie a stanoveným cenovým prahom pre každý druh výrobku.

(112)

Cenový prah sa stanovuje na základe ceny pre dovoz ferozliatiny nespôsobujúcej ujmu. Po podrobnom prešetrovaní, ktoré zahŕňalo komplexnú analýzu ujmy, analýzu príčinnej súvislosti a posúdenie záujmov Únie, Komisia určila úroveň cien nespôsobujúcich ujmu vyhodnotením súčasných úrovní predajných cien pre každý druh výrobku. Komisia vychádzala z nákladov na predaj na domácom trhu neprepojeným zákazníkom podľa druhu výrobku, ku ktorým pripočítala náklady na dodržiavanie predpisov, investície a cieľový zisk.

(113)

Pokiaľ ide o náklady na dodržiavanie predpisov, Komisia posúdila budúce náklady na zabezpečenie súladu so systémom Únie na obchodovanie s emisiami (EU ETS), ktorý je základným kameňom politiky Únie zameranej na dodržiavanie mnohostranných environmentálnych dohôd. Takéto dodatočné náklady sa vypočítali na základe odhadovanej ceny kvót Únie, ktoré bude musieť výrobné odvetvie Únie nakúpiť. V dodatočných nákladoch sa zohľadnili aj nepriame náklady na CO2 vyplývajúce zo zvýšenia cien elektrickej energie v rovnakom období.

(114)

Komisia okrem toho posúdila investície, výskum a vývoj a inovácie, ako aj úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže.

(115)

Pri stanovovaní cenového prahu Komisia zohľadnila úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných trhových podmienok a ktorá umožní pokryť dlhodobé straty, obnoviť investičnú kapacitu a splniť budúce regulačné povinnosti. Čisté rozpätie zisku pre tento typ kapitálovo náročného odvetvia sa pohybuje okolo 12,45 % v závislosti od faktorov, ako je typ vyrábanej zliatiny, zmluvy o dodávkach energie a efektívnosť výroby (36).

(116)

Komisia uznáva, že kumulácia antidumpingových/antisubvenčných opatrení s ochrannými opatreniami môže mať väčší účinok, než je žiaduce.

(117)

Komisia opätovne pripomína, že cieľom antidumpingových a vyrovnávacích ciel nie je uzavrieť trh Únie, ale len napraviť škodlivé obchodné praktiky. Antidumpingové a antisubvenčné opatrenia ako také sa zameriavajú na situáciu dumpingu a subvencovania spojenú s konkrétnou krajinou, majú iný rozsah pôsobnosti a odlišný účel než ochranné opatrenie uložené týmto nariadením, pričom obe sa vzájomne nevylučujú.

(118)

S cieľom zabrániť uloženiu „dvojitých nápravných opatrení“ sa vždy pri prekročení colnej kvóty pozastaví alebo zníži úroveň existujúcich antidumpingových a vyrovnávacích ciel s cieľom zabezpečiť, aby kombinovaný účinok týchto opatrení neprekročil maximálnu výšku platných ochranných alebo antidumpingových či vyrovnávacích ciel.

(119)

Na účely porovnania uvedeného navrhovaného cenového prahu s antidumpingovými a vyrovnávacími clami ho Komisia vyčísli ako valorické clo.

(120)

Týka sa to vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/909 (37), ktorým sa ukladá antidumpingové clo na dovoz ferosilícia. Antidumpingové clo by sa malo uplatňovať od prvej tony až do vyčerpania colných kvót na ferosilícium, pričom cenový prah uvedený v tomto nariadení sa začne uplatňovať na objemy pri prekročení kvóty.

(121)

S prihliadnutím na záujem Únie a s cieľom zabezpečiť optimálne využívanie objemov colných kvót Komisia usúdila, že tieto objemy by sa mali na jednej strane prideliť krajinám, ktoré majú podstatný záujem na dodávkach konkrétneho druhu dotknutého výrobku, vo forme kvót pre jednotlivé krajiny, a na druhej strane všetkým ostatným krajinám pôvodu.

(122)

Na účel tohto nariadenia sa predpokladá, že významný záujem na dodávkach majú tie krajiny, ktoré majú za posledné tri roky podiel na dovoze dotknutého druhu výrobku vyšší ako 5 %. Všetkým ostatným dodávateľským krajinám by sa mala prideliť zvyšková colná kvóta založená na priemere zvyšného dovozu za posledné tri roky. Zvyšková kvóta by sa mala napĺňať na základe časového poradia dátumov prijatia vyhlásení na prepustenie do voľného obehu, ako sa stanovuje vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2015/2447 (38). Tento spôsob správy si vyžaduje úzku spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou.

(123)

To, či tovar dovážaný z rozvojových krajín bude oprávnený na vyňatie spod colných kvót, závisí od pôvodu tovaru. Použiť by sa teda mali kritériá na určenie nepreferenčného pôvodu tovaru, ktoré sú v súčasnosti platné v Únii.

(124)

Komisia sa domnieva, že opatrenie by sa malo uplatňovať počas obdobia troch rokov, ktoré sa skončí 17. novembra 2028.

(125)

Keďže opatrenie by malo trvať dlhšie ako jeden rok, musí sa v priebehu obdobia uplatňovania postupne a v pravidelných intervaloch liberalizovať. Komisia sa domnieva, že najvhodnejším spôsobom liberalizácie opatrenia je zvýšenie úrovne bezcolnej kvóty o 0,1 % po uplynutí každého roka. Prvá liberalizácia sa uskutoční 18. novembra 2026 a druhá liberalizácia sa uskutoční 18. novembra 2027.

(126)

Podľa článku 109 nariadenia 2024/2509 (39), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorá sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(127)

Vzhľadom na osobitné okolnosti tohto prípadu, medzi ktoré patrí aj štruktúra výrobného odvetvia Únie a značná zložitosť prešetrovania aj posúdenia záujmu Únie, bolo potrebné vykonať komplexné hospodárske a právne preskúmanie. Tieto prvky predstavujú výnimočné a závažné dôvody, ktoré oprávňujú uplatniť odôvodnenie naliehavosťou, čím sa odôvodňuje nadobudnutie účinnosti v deň uverejnenia. S cieľom zabezpečiť účinné fungovanie ochranných opatrení a dodržať ustanovenia článku 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/478 a článku 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/755 by Komisia mala vykonávacie nariadenie uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie najneskôr 18. novembra a opatrenia by sa mali začať uplatňovať ihneď po uverejnení.

(128)

Opatrenie stanovené v tomto nariadení je v súlade so stanoviskom Výboru pre ochranné opatrenia zriadeného podľa článku 3 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/478 a článku 22 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/755,