(1)

Útočná vojna Ruska proti Ukrajine a jej dôsledky pre európsku a globálnu bezpečnosť predstavujú pre Európsku úniu existenčnú výzvu.

(2)

V reakcii na túto výzvu Európska rada vo svojich záveroch zo 6. marca 2025 pripomenula Vyhlásenie z Versailles z 11. marca 2022 a Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu schválený 21. marca 2022, pričom zdôraznila, že Európa sa musí stať suverénnejšou, zodpovednejšou za svoju vlastnú obranu a lepšie vybavenou konať a samostatne riešiť bezprostredné a budúce výzvy a hrozby. Na uvedenom zasadnutí Európskej rady sa všetky členské štáty zaviazali posilniť svoju celkovú obrannú pripravenosť, znížiť strategické závislosti, riešiť nedostatky v kritických spôsobilostiach a zodpovedajúcim spôsobom posilniť európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu (ďalej len „EDTIB“) v celej Únii, aby bola Únia schopná lepšie dodávať vybavenie v potrebných množstvách a zrýchleným tempom.

(3)

Komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku predložili 18. mája 2022 spoločné oznámenie o analýze nedostatku investícií do obrany a ďalšom postupe, v ktorom zdôraznili, že v Únii existujú nedostatky v oblasti obrany, ktoré sú finančného a priemyselného rázu a ktoré sa týkajú spôsobilostí.

(4)

Európsky parlament a Rada 20. júla 2023 prijali nariadenie (EÚ) 2023/1525 (1) o podpore výroby munície (ďalej len „ASAP“), ktorého cieľom je bezodkladne podporiť zvýšenie výrobných kapacít obranného priemyslu Únie, zabezpečiť dodávateľské reťazce, uľahčiť efektívne postupy obstarávania, riešiť nedostatky vo výrobných kapacitách a podporovať investície.

(5)

Európsky parlament a Rada 18. októbra 2023 prijali nariadenie (EÚ) 2023/2418 (2), ktorým sa zriadil nástroj na posilnenie európskeho obranného priemyslu prostredníctvom spoločného obstarávania (EDIRPA), ktorého cieľom je zvýšiť spoluprácu medzi členskými štátmi vo fáze obstarávania v oblasti obrany a na základe spolupráce odstrániť najnaliehavejšie a najkritickejšie nedostatky v zásobách členských štátov, najmä tie, ktoré vznikli v reakcii na prebiehajúcu útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine.

(6)

V záveroch zo zasadnutia Európskej rady zo 14. a z 15. decembra 2023, v ktorých sa zhodnotila práca vykonaná s cieľom implementovať Vyhlásenie z Versailles a Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu, sa zdôraznilo, že na splnenie cieľov Únie v oblasti zvýšenia obrannej pripravenosti je potrebné urobiť viac. Na dosiahnutie takejto pripravenosti a obranu Únie sa za nevyhnutný predpoklad považoval silný obranný priemysel, čo si vyžaduje, aby sa európsky obranný priemysel stal odolnejším, inovatívnejším a konkurencieschopnejším.

(7)

Komisia 5. marca 2024 prijala návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Program pre európsky obranný priemysel a rámec opatrení na zabezpečenie včasnej dostupnosti a dodávok výrobkov obranného priemyslu (ďalej len „EDIP“) s cieľom nadviazať na skúsenosti získané v kontexte nariadení (EÚ) 2023/2418 a (EÚ) 2023/1525 a rozšíriť ich logiku v dlhodobejšej a štruktúrovanejšej perspektíve.

(8)

Od začiatku roka 2025 sa však bezpečnostný kontext v Únii výrazne zhoršil nielen v súvislosti s pretrvávajúcou hrozbou Ruska a jeho intenzívnejším prechodom na vojnové hospodárstvo a vývojom vojny na Ukrajine, ale aj s neistotou plynúcou z nástupu geopolitickej situácie, v ktorej musí Únia výrazne zintenzívniť svoje úsilie o autonómne zabezpečenie vlastnej obrany. V dôsledku tohto nedávneho zhoršenia sa zvyšuje úroveň ohrozenia Únie, čo si naliehavo vyžaduje, aby členské štáty prikročili k rozsiahlym verejným výdavkom v záujme rozšírenia EDTIB. V dôsledku toho je rastúca potreba v duchu solidarity urýchliť sprístupnenie podpory Únie tým členským štátom, ktoré môžu byť ohrozené vážnymi ťažkosťami vzhľadom na potrebné rozsiahle verejné investície, ktoré môžu mať vplyv na ich hospodársku situáciu. Vzhľadom na hrozby pre pozemné, vzdušné a námorné hranice Únie a v dôsledku toho potrebu zapojiť sa do rozsiahlych verejných investícií je takáto solidarita mimoriadne dôležitá pre tie členské štáty, ktoré sú najviac vystavené vojenským hrozbám. V tomto ohľade hrozby, ktoré predstavuje Rusko a Bielorusko, sú osobitne naliehavé a závažné. Vzhľadom na čas potrebný na vývoj výrobkov a zabezpečenie zvýšenia príslušnej priemyselnej výrobnej kapacity v celej Únii je nevyhnutné, aby Únia čo najskôr začala poskytovať podporu týmto členským štátom, aby mohli veľmi rýchlo zadávať objednávky, zvýšiť predvídateľnosť pre odvetvie obranného priemyslu a motivovať ho, aby vo veľmi krátkom čase uskutočnil investície do posilnenia výrobných kapacít.

(9)

Rozsah a rýchlosť požadovaná od členských štátov na zvyšovanie ich investícií do výrobných kapacít v oblasti obranného priemyslu bude mať pravdepodobne veľký vplyv na verejné financie členských štátov v čase, keď rozpočty viacerých členských štátov zostávajú napäté.

(10)

Táto výnimočná situácia, ktorú nespôsobili členské štáty a ktorá je mimo ich kontroly, odôvodňuje, aby Únia prijala naliehavé opatrenia s cieľom zriadiť dočasný nástroj, ktorý by poskytol finančnú pomoc vo forme Nástroja bezpečnostnej akcie pre Európu (ďalej len „nástroj SAFE“) tým členským štátom, ktoré chcú investovať do výroby obranného priemyslu.

(11)

Nástrojom SAFE by sa mali umožniť naliehavé a rozsiahle verejné investície do európskeho obranného priemyslu zamerané na rýchle zvýšenie jeho výrobnej kapacity, zlepšenie včasnej dostupnosti výrobkov obranného priemyslu a urýchlenie jeho prispôsobenie sa štrukturálnym zmenám. Keďže toto nariadenie je výnimočnou a dočasnou reakciou na naliehavú a existenčnú výzvu, finančná pomoc poskytovaná v rámci neho by sa mala sprístupniť len na účely riešenia nepriaznivých hospodárskych dôsledkov zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie a okamžitých potrieb členských štátov v oblasti obstarávania, čo prispeje k zvýšenej pripravenosti obranného priemyslu v rámci EDTIB. Nástroj SAFE by mal byť na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni súčasťou celkového úsilia, ktorého cieľom je venovať viac zdrojov na investície do obranného priemyslu na nápravu krízovej situácie vyplývajúcej zo súčasných bezpečnostných hrozieb. Na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni by sa mali súbežne využívať dodatočné opatrenia, ktoré by toto úsilie podporovali, vrátane aktivácie existujúcej flexibility v rámci Paktu stability a rastu.

(12)

Finančnú pomoc v rámci nástroja SAFE by mali členské štáty vykonávať spôsobom, ktorý je v súlade s prioritami obrannej spôsobilosti, na ktorých sa spoločne dohodli členské štáty v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), spoluprácou členských štátov v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce zriadenej rozhodnutím Rady (SZBP) 2017/2315 (3), iniciatívami a projektmi Európskej obrannej agentúry (EDA) a civilnou a vojenskou pomocou Únie Ukrajine. Pri vykonávaní tohto nariadenia by členské štáty mali náležite zohľadniť príslušné činnosti vykonávané Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO), najmä ciele NATO v oblasti kapacít, a inými partnermi, ak takéto činnosti slúžia bezpečnostným a obranným záujmom Únie.

(13)

Členské štáty by mali mať možnosť využívať finančnú pomoc v rámci nástroja SAFE v súčinnosti s inými existujúcimi a budúcimi programami Únie, najmä na spolufinancovanie osobitných akcií. Zároveň by sa v programoch Únie na podporu spolupráce v oblasti verejného obstarávania v oblasti obrany alebo všeobecnejšie zameraných na podporu konkurencieschopnosti EDTIB mohla poskytnúť dodatočná podpora Únie. Takáto dodatočná podpora by sa mohla uplatniť pre spoločné obstarávanie, ktoré využíva finančnú pomoc v rámci nástroja SAFE, alebo pre hospodárske subjekty zapojené do takéhoto obstarávania s cieľom stimulovať zodpovedajúce zvyšovanie výrobných kapacít priemyslu a ďalej posilniť účinky nástroja SAFE na EDTIB.

(14)

S cieľom znížiť administratívne zaťaženie členských štátov by Komisia mala mať možnosť zohľadniť informácie poskytované podľa tohto nariadenia, najmä na účely podávania správ o vykonávaní finančnej pomoci, v rámci príslušných programov, a najmä tých, ktoré podporujú spoluprácu v oblasti spoločného obstarávania. Toto by pomohlo zjednodušiť podmienky podávania žiadostí o finančnú podporu.

(15)

Nedostatočná spolupráca medzi členskými štátmi viedla k neefektívnosti a znásobeniu obranných systémov rovnakého druhu v rámci Únie, čo oslabuje cieľ ochrany územia Únie sledovaný príslušnými vnútroštátnymi investíciami a zároveň vedie k fragmentácii a prevádzke významných častí EDTIB v menšom ako optimálnom rozsahu. Na riešenie tejto situácie by prijímajúce členské štáty mali využiť finančnú pomoc poskytovanú podľa tohto nariadenia na vykonávanie spoločného obstarávania. Oprávnené činnosti, výdavky a opatrenia financované prostredníctvom spoločného obstarávania v oblasti obrany by sa mali týkať týchto prioritných oblastí určených Európskou radou s prihliadnutím na skúsenosti získané z vojny na Ukrajine v súlade s prácou, ktorá sa už vykonala v rámci EDA, a v plnom súlade s NATO: munícia a riadené strely, delostrelecké systémy vrátane spôsobilostí pre hlboké presné útoky, pozemné bojové spôsobilosti a ich podporné systémy vrátane vybavenia vojakov a pechotných zbraní, ochrana kritickej infraštruktúry, kybernetická bezpečnosť, vojenská mobilitou vrátane protimobility, systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany, námorné hladinové a podmorské spôsobilosti, drony a protidronové systémy, strategickí poskytovatelia, ako sú okrem iného strategická letecká preprava, tankovanie vzduch-vzduch a systémy C4ISTAR, ako aj vesmírne prostriedky a služby, ochrana vesmírnych prostriedkov, umelá inteligencia a elektronická vojna. Cieľom tohto spoločného obstarávania by malo byť urýchlenie prispôsobenia sa štrukturálnym zmenám výrobnej kapacity výrobkov obranného priemyslu, zabezpečenie interoperability a zameniteľnosti v celej Únii, stimulovanie spolupráce vo fáze obstarávania, podpora zvyšovania výrobnej kapacity, ako aj rozvoj a nadobudnutie súvisiacej infraštruktúry, vybavenia a logistických služieb.

(16)

S cieľom urýchlene posilniť priemyselnú základňu Únie účinným a autonómnym spôsobom vzhľadom na nedávny vývoj geopolitickej situácie a mimoriadnu hrozbu pre bezpečnosť Únie a jej členských štátov, a tým zvýšiť efektívnosť a pridanú hodnotu finančnej pomoci poskytovanej v rámci nástroja SAFE, by sa v tomto nariadení mali stanoviť podmienky oprávnenosti na využívanie finančnej pomoci zo strany členských štátov. Dodávatelia a subdodávatelia zapojení do spoločného obstarávania v rámci nástroja SAFE by preto mali byť usadení v Únii, v členoch Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP“) alebo na Ukrajine a mať tam svoje výkonné riadiace štruktúry a mali by sa využívať na účely spoločného obstarávania infraštruktúry, zariadení, aktív alebo zdrojov nachádzajúcich sa na území členského štátu, štátu EZVO, ktorý je členom EHP, alebo Ukrajiny. S cieľom zabezpečiť, aby dodávatelia a subdodávatelia zapojení do spoločného obstarávania neboli v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie a jej členských štátov, nemali by byť pod kontrolou tretích krajín alebo subjektov z tretích krajín. V tejto súvislosti by sa pod kontrolou mala rozumieť schopnosť uplatňovať rozhodujúci vplyv na právny subjekt priamo alebo nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských právnych subjektov. Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na obstarávaní podporovanom z nástroja SAFE, sú zodpovedné za zabezpečenie splnenia podmienok oprávnenosti.

(17)

Za určitých okolností by malo byť možné odchýliť sa od zásady, že dodávatelia a subdodávatelia zapojení do spoločného obstarávania využívajú infraštruktúru, zariadenia, aktíva alebo zdroje nachádzajúce sa na území členského štátu, štátu EZVO, ktorý je členom EHP, alebo Ukrajiny, a nepodliehajú kontrole tretích krajín alebo subjektov z tretích krajín. Za týchto okolností by mala byť povolená účasť právneho subjektu, ktorý je usadený v Únii, štáte EZVO, ktorý je členom EHP, alebo na Ukrajine, ktorý používa infraštruktúru, zariadenia, aktíva alebo zdroje nachádzajúce sa mimo územia členského štátu, štátu EZVO, ktorý je členom EHP, alebo Ukrajiny a/alebo ktorý je pod kontrolou tretej krajiny alebo subjektu z tretej krajiny, ak sú splnené prísne podmienky týkajúce sa bezpečnostných a obranných záujmov Únie a jej členských štátov, ako sa stanovuje v rámci SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ).

(18)

Právne subjekty usadené v Únii, v štáte EZVO, ktorý je členom EHP, alebo na Ukrajine a pod kontrolou tretej krajiny, pričom nejde o Ukrajinu ani štát EZVO, ktorý je členom EHP (ďalej len „iná tretia krajina“), alebo iného subjektu z tretej krajiny, ak je to povolené, by mali byť oprávnené zúčastňovať sa na spoločnom obstarávaní, ak boli podrobené preverovaniu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 (4) a v prípade potreby vhodným zmierňujúcim opatreniam alebo ak má Komisia k dispozícii záruky podľa tohto nariadenia schválené v súlade s vnútroštátnymi postupmi členského štátu, štátu EZVO, ktorý je členom EHP, alebo Ukrajiny, v ktorých sú usadené. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie by Komisia mala navrhnúť jednoduchý štandardizovaný vzor záruk. Takéto záruky by sa mali poskytovať len za predpokladu, že sú splnené prísne podmienky týkajúce sa bezpečnostných a obranných záujmov Únie a jej členských štátov, ako sa stanovuje v rámci SZBP podľa hlavy V Zmluvy o EÚ.

(19)

S cieľom zabezpečiť včasnú dostupnosť a dodávky výrobkov obranného priemyslu z EDTIB a urýchliť jej prispôsobovanie sa štrukturálnej zmene, a tým posilniť efektívnosť poskytnutej finančnej pomoci, je dôležité stanoviť minimálne požiadavky týkajúce sa hodnoty vytvorenej v Únii. Preto by spoločné verejné zákazky mali obsahovať požiadavku, že náklady na komponenty s pôvodom mimo Únie, štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, a Ukrajiny nesmú byť vyššie než 35 % odhadovanej ceny nákladov na komponenty konečného výrobku. Komisia by na účel výpočtu uvedeného percenta mohla vypracovať usmernenie.

(20)

Kritériá oprávnenosti by mali zohľadňovať existujúce dodávateľské reťazce a priemyselnú spoluprácu s partnermi z krajín mimo EÚ, ako aj umožňovať splnenie požiadaviek na spôsobilosť. Preto by malo byť oprávnené spoločné obstarávanie zahŕňajúce subdodávateľov, ktorým sa pridelilo 15 % až 35 % hodnoty zákazky a ktorí nie sú usadení alebo nemajú výkonné riadiace štruktúry v Únii, štáte EZVO, ktorý je členom EHP, alebo na Ukrajine.

(21)

V prípade určitých výrobkov obranného priemyslu, ktorých základné technológie nie sú v Únii široko dostupné a ktoré môže byť ťažké nahradiť vo veľkom rozsahu, by sa mali vyžadovať dodatočné podmienky, ktorými sa zabezpečí, že ozbrojené sily členských štátov nebudú v súvislosti s týmito výrobkami nijako viazané obmedzeniami uloženými tretími krajinami. Preto by pre takéto výrobky obranného priemyslu mal mať dodávateľ alebo konzorcium dodávateľov bez obmedzenia uloženého tretími krajinami alebo subjektmi z tretích krajín možnosť rozhodnúť o vymedzení, úprave alebo vývoji návrhu obstarávaných výrobkov obranného priemyslu vrátane právomoc nahradiť alebo odstrániť tie komponenty, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia uložené tretími krajinami alebo subjektmi z tretích krajín.

(22)

Cieľom podmienok oprávnenosti nástroja SAFE je okamžite zvýšiť výrobné kapacity obranného priemyslu Únie a zároveň umožniť potrebnú flexibilitu s prihliadnutím na internacionalizáciu dodávateľských reťazcov pre príslušné výrobky a technológie. Okrem štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP a Ukrajiny, by mal nástroj SAFE poskytovať možnosť zúčastňovať sa na spoločnom obstarávaní v jeho rámci aj pristupujúcim krajinám, kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátskym krajinám, ako aj tretím krajinám, s ktorými Únia uzavrela partnerstvo v oblasti bezpečnosti a obrany (nezáväzný nástroj).

(23)

Dvojstranné alebo mnohostranné dohody, ktorými sa vykonávajú opatrenia hospodárskej, finančnej alebo technickej spolupráce, vrátane pomoci medzi Úniou a jednou alebo viacerými rovnako uvažujúcimi tretími krajinami by mali umožniť účasť dodávateľov a subdodávateľov usadených v týchto krajinách na spoločnom obstarávaní v rámci nástroja SAFE v súlade s podmienkami, ktoré sa vymedzia v uvedených dohodách. Takýmito dohodami by sa nemala spochybniť oprávnenosť výrobkov, ktoré spĺňajú požiadavku, aby náklady na komponenty s pôvodom mimo Únie, štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, a Ukrajiny neboli vyššie než 35 % odhadovaných nákladov na komponenty konečného výrobku.

(24)

Silnejšia a spôsobilejšia Únia v oblasti bezpečnosti a obrany pozitívne prispeje ku globálnej a k transatlantickej bezpečnosti a bude dopĺňať NATO, ktoré zostáva pre štáty, ktoré sú jeho členmi, základom ich kolektívnej obrany. Únia je odhodlaná ďalej posilňovať a prehlbovať transatlantickú spoluprácu a angažovanosť v oblasti bezpečnosti a obrany s cieľom zvýšiť interoperabilitu, pokračovať v priemyselnej spolupráci a zabezpečiť recipročný prístup k najmodernejším technológiám s dôveryhodnými partnermi a tiež posilniť EDTIB. Toto nariadenie by malo prispieť k týmto cieľom.

(25)

Členské štáty, ktoré chcú získať finančnú pomoc v rámci nástroja SAFE, by mali Komisii predložiť žiadosť spolu s investičným plánom pre európsky obranný priemysel (ďalej len „plán“). S cieľom uľahčiť prípravu plánov by sa Komisia a členské štáty mali zapojiť do výmen s cieľom identifikovať predbežné prostriedky dostupné na sumy úverov. Komisia by mala posúdiť všetky žiadosti, ktoré predložia členské štáty. Pri overovaní súladu plánu s kritériami stanovenými v tomto nariadení by Komisia mala vo vhodných prípadoch využiť odborné znalosti EDA alebo Vojenského štábu EÚ. Počas prípravy plánov by členské štáty mali mať možnosť vymieňať si informácie s Komisiou s cieľom upraviť svoje návrhy plánov pred ich predložením. Ak sa Komisia počas vykonávania plánov domnieva, že plány nespĺňajú podmienky stanovené v tomto nariadení, členské štáty by mali mať možnosť tieto plány zmeniť. Komisia by mala prideliť sumy úverov dotknutým členským štátom uplatnením zásad rovnakého zaobchádzania, solidarity, proporcionality a transparentnosti, najmä ak súčet požadovaných súm úverov presahuje celkovú maximálnu výšku finančnej pomoci, ktorá je v rámci nástroja SAFE k dispozícii. Úvery by sa mali rozdeliť medzi členské štáty, ktoré predložia žiadosť v súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania, solidarity, proporcionality a transparentnosti. V plánoch by sa mali opísať opatrenia na posilnenie odolnosti európskeho obranného priemyslu, a to najmä uľahčením prístupu malých a stredných podnikov, spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou a nových aktérov v oblasti obrany na trh v oblasti obrany.

(26)

Vzhľadom na význam finančných účinkov podpory členských štátov podľa tohto nariadenia a na potrebu zabezpečiť súdržnosť medzi rôznymi oblasťami vonkajšej činnosti Únie a hospodárskou politikou a vzhľadom na osobitnú úlohu, ktorú má Rada v týchto oblastiach plniť, by sa v prípadoch uvedených v tomto nariadení mali na Radu preniesť vykonávacie právomoci.

(27)

S cieľom uľahčiť vykonávanie plánu by Komisia a každý dotknutý členský štát mali uzavrieť operačnú dohodu s podrobnosťami o vyplatení finančnej pomoci vrátane predbežného harmonogramu vyplácania a podpísať zmluvu o úvere s podrobnými podmienkami úverovej podpory v rámci nástroja SAFE. Malo by sa poskytnúť predbežné financovanie vo výške 15 %, aby sa mohli v rámci nástroja SAFE začať rýchlo vykonávať činnosti a opatrenia a vynakladať výdavky.

(28)

Je vhodné organizovať finančnú pomoc v rámci diverzifikovanej stratégie financovania stanovenej v článku 224 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 (5) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a zriadenej ako jednotná metóda financovania, vďaka ktorej by sa mala zvýšiť likvidita dlhopisov Únie a atraktívnosť a nákladová efektívnosť emisií dlhopisov Únie. Úvery by sa mali poskytovať s dostatočne dlhým trvaním na splatenie v trvaní do maximálne 45 rokov. Na splátky istiny by sa mohla vzťahovať určitá doba odkladu, v zásade 10 rokov. Z dôvodov obozretnosti súvisiacich s riadením úverového portfólia podiel úverov poskytnutých trom členským štátom, ktoré predstavujú najväčší podiel poskytnutých úverov, nesmie presiahnuť 60 % maximálnej sumy finančnej pomoci v rámci nástroja SAFE.

(29)

S cieľom optimalizovať využívanie dostupnej finančnej pomoci v prípadoch, keď po prijatí vykonávacieho rozhodnutia Rady podľa tohto nariadenia zostanú k dispozícii finančné sumy, je vhodné, aby Komisia uverejnila novú výzvu na vyjadrenie záujmu. V takom prípade by sa postupy stanovené pre žiadosť o finančnú pomoc mali uplatňovať s výhradou potrebných úprav, najmä pokiaľ ide o súvisiace lehoty a skutočnosť, že by sa mala predložiť zmena plánu.

(30)

Spoločné obstarávanie by malo zahŕňať aspoň dve zúčastnené krajiny, ktoré sú členskými štátmi, štátmi EZVO, ktoré sú členmi EHP, alebo Ukrajinu, z ktorých aspoň jedna by mala byť členským štátom využívajúcim úverovú podporu v rámci nástroja SAFE. Okrem toho by sa pristupujúcim krajinám, iným kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátskym krajinám a iným tretím krajinám, s ktorými Únia uzavrela partnerstvo v oblasti bezpečnosti a obrany, mala umožniť účasť na spoločnom obstarávaní uskutočňovanom s členským štátom, ktorý získal podporu vo forme finančnej pomoci v rámci nástroja SAFE. Spoločné obstarávanie môže zahŕňať existujúce verejné zákazky, ktoré spĺňajú rovnaké podmienky. Obstarávania vykonávané jedným členským štátom by mali byť oprávnené na podporu aj vtedy, ak bola zmluva podpísaná najneskôr 30. mája 2026, za predpokladu, že tento členský štát podnikne všetky potrebné kroky, ktoré sa dohodnú v operačnej dohode, na rozšírenie výhod tejto zákazky aktívnym oslovovaním ostatných členských štátov, štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, a Ukrajiny, ako aj pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín, potenciálnych kandidátov alebo iných tretích krajín, s ktorými Únia uzavrela partnerstvo v oblasti bezpečnosti a obrany. Zahrnutie štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, a Ukrajiny medzi krajiny, ktoré môžu tvoriť minimálny požadovaný počet na účely spoločného obstarávania, je odôvodnené úzkym partnerstvom týchto krajín s Úniou v oblasti priemyselnej obrannej výroby a skutočnosťou, že Ukrajina priamo čelí prebiehajúcej útočnej vojne Ruska. Členské štáty sa takisto vyzývajú, aby ďalej podporovali Ukrajinu vybavením obstaraným s finančnou pomocou nástroja SAFE. Účasť týchto tretích krajín na spoločnom obstarávaní zadanom európskej obrannej technologickej a priemyselnej základni alebo obrannej a technologickej priemyselnej základni Ukrajiny alebo štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, by mala zvýšiť úroveň agregácie dopytu potrebnej na dosiahnutie rozšírenia priemyselnej kapacity. Takisto by podporila interoperabilitu systémov a výrobkov zavedených najbližšími partnermi Únie v tejto oblasti a zároveň potenciálne umožniť zúčastneným členským štátom zabezpečiť lepšie ceny.

(31)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES (6) sa stanovuje legislatívny rámec pre koordináciu postupov verejného obstarávania na zadávanie verejných zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti za zohľadnenia bezpečnostných požiadaviek členských štátov a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). V uvedenej smernici sa stanovujú osobitné pravidlá uplatniteľné v naliehavých prípadoch v dôsledku krízy, najmä skrátením lehôt na predkladanie ponúk a možnosťou použiť rokovacie konanie bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. S cieľom posilniť v duchu solidarity efektívnosť nástroja SAFE na riešenie núdzovej situácie vyplývajúcej z vývoja geopolitickej situácie je potrebné, aby sa čo najskôr spustili rozsiahle investície do EDTIB.

(32)

Na tento účel by sa malo uľahčiť zadávanie zákaziek na základe obstarávania, do ktorého je zapojený aspoň jeden členský štát, ktorý získal podporu vo forme finančnej pomoci v rámci nástroja SAFE. Lehotami stanovenými v smernici 2009/81/ES vrátane skrátených lehôt stanovených v článku 33 ods. 7 uvedenej smernice sa neposkytuje dostatočná flexibilita na riešenie naliehavosti súčasnej krízovej situácie. Preto by sa mali členské štáty uskutočňujúce spoločné obstarávanie s využitím pomoci poskytovanej v rámci nástroja SAFE považovať za štáty v naliehavej situácii vyplývajúcej z krízy, ktorá odôvodňuje použitie rokovacieho konania bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania, ako sa stanovuje v smernici 2009/81/ES. Okrem toho vzhľadom na naliehavosť vyplývajúcu zo súčasnej krízovej situácie, ktorá si vyžaduje okamžité a rozsiahle investície do EDTIB, a s cieľom ochrániť bezpečnostné záujmy členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na obstarávaniach podporovaných nástrojom SAFE, takisto stanoviť možnosť otvoriť existujúcu rámcovú dohodu alebo zmluvu pre verejných obstarávateľov členských štátov, ktoré neboli pôvodnými zmluvnými stranami tejto rámcovej dohody alebo zmluvy, hoci takáto možnosť v nej nebola stanovená, pod podmienkou, že sa získa predchádzajúci súhlas podniku, ktorý rámcovú dohodu alebo zmluvu uzavrel.

(33)

Cieľom nástroja SAFE je prispieť k prevažujúcemu záujmu verejnej bezpečnosti, ktorý spočíva v tom, že dopĺňa finančné úsilie členských štátov zabezpečiť rozšírením EDTIB včasnú dostupnosť a dodávky výrobkov obranného priemyslu, ktoré členským štátom umožnia pripraviť sa na akýkoľvek druh agresie. Uplatňovaním podmienok oprávnenosti sa zameriava na podporu konkurencieschopnosti a priemyselnej pripravenosti EDTIB, ktoré sú potrebné na zlepšenie schopnosti členských štátov účinne a autonómne brániť územie Únie a jej členských štátov. Sleduje aj doplnkový cieľ, ktorým je zvýšiť úroveň interoperability výrobkov obranného priemyslu prostredníctvom spoločného obstarávania. Na doplnenie tohto úsilia je vhodné v duchu solidarity a s cieľom zabezpečiť finančnú udržateľnosť úsilia, ktoré je potrebné na riešenie závažných ťažkostí s dostupnosťou výrobkov obranného priemyslu, prijať opatrenia, aby sa predišlo nutnosti financovať dane z týchto výdavkov vopred. Výrobky obranného priemyslu nadobudnuté v rámci obstarávania podporovaného z nástroja SAFE by preto mali byť oslobodené od dane z pridanej hodnoty (DPH) zavedením oslobodenia od DPH uplatniteľného podľa smernice Rady 2006/112/ES (7). Táto výnimka by mala byť časovo obmedzená a mala by sa uplatňovať len počas trvania zmlúv uzavretých na základe obstarávania v rámci nástroja SAFE.

(34)

Únia je naďalej plne odhodlaná presadzovať medzinárodnú solidaritu. Akékoľvek opatrenia, ktoré sú považované za potrebné a prijaté podľa tohto nariadenia, vrátane tých, ktoré sú potrebné na zabránenie kritickému nedostatku alebo na jeho zmiernenie, by sa mali vykonávať cielene, transparentne, primerane, dočasne a v súlade so záväzkami v rámci WTO.

(35)

Toto nariadenie by sa malo vykonávať v súlade s príslušnými pravidlami prijatými podľa článku 322 ZFEÚ, najmä s nariadením o rozpočtových pravidlách a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 (8).

(36)

Týmto nariadením nie je dotknuté uplatniteľné medzinárodné právo, ktorým sa zakazuje používanie, vývoj alebo výroba určitých výrobkov a technológií obranného priemyslu.

(37)

Komisia a členské štáty by mali mať možnosť zapojiť sa do komunikačných činností s cieľom zabezpečiť viditeľnosť finančných prostriedkov Únie a v prípade potreby zabezpečiť, aby sa podpora poskytovaná v rámci nástroja SAFE riadne oznámila a uznala prostredníctvom vyhlásenia o financovaní.

(38)

Týmto nariadením nie je dotknutá skutočnosť, že každý členský štát má výlučnú zodpovednosť za svoju národnú bezpečnosť, ako sa ustanovuje v článku 4 ods. 2 Zmluvy o EÚ, ani právo každého členského štátu chrániť svoje základné záujmy bezpečnosti v súlade s článkom 346 ZFEÚ.

(39)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať bez toho, aby bol dotknutý osobitný charakter bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov.

(40)

S cieľom umožniť čo najskoršie začatie vykonávania tohto nariadenia v záujme dosiahnutia jeho cieľov by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr,

a)

prvá kategória: riadené strely a munícia, delostrelecké systémy vrátane spôsobilostí na presné zásahy v tyle nepriateľa, pozemné bojové spôsobilosti a ich podporné systémy vrátane vybavenia vojakov a pechotných zbraní, malé drony (trieda NATO 1) a súvisiace protidronové systémy, ochrana kritickej infraštruktúry, kybernetická oblasť a vojenská mobilita vrátane protimobility;

b)

druhá kategória: systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany, námorné hladinové a podmorské spôsobilosti, iné drony než malé drony (trieda NATO 2 a 3) a súvisiace protidronové systémy, strategickí poskytovatelia, ako sú okrem iného strategická letecká preprava, tankovanie vzduch-vzduch, systémy C4ISTAR, ochrana vesmírnych prostriedkov, umelá inteligencia a elektronický boj.

1.

„výrobok obranného priemyslu“ je tovar, služby a práce, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2009/81/ES, ako sa stanovuje v jej článku 2;

2.

„iné výrobky na obranné účely“ sú akýkoľvek tovar, služba a práca, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice 2009/81/ES, ako sa stanovuje v jej článku 2, a ktoré sú potrebné na obranné účely alebo sú určené na obranné účely;

3.

„spoločné obstarávanie“ je postup obstarávania výrobkov obranného priemyslu alebo iných výrobkov na obranné účely a výsledné zákazky, ktorý vykonáva aspoň jeden členský štát prijímajúci finančnú pomoc v rámci nástroja SAFE a jeden ďalší členský štát alebo jeden člen Európskeho združenia voľného obchodu, ktorý je členom Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP“) alebo Ukrajina. Spoločné obstarávanie môže okrem toho zahŕňať pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny a iné tretie krajiny, s ktorými Únia uzavrela partnerstvo v oblasti bezpečnosti a obrany (nezáväzný nástroj). Spoločné obstarávanie môže zahŕňať existujúce verejné zákazky, ktoré spĺňajú rovnaké podmienky.