(1)

Predchádzanie vzniku všetkých druhov odpadu a nakladanie s nimi je zásadným nástrojom v snahe o ochranu životného prostredia a ľudského zdravia v Únii. Keďže sa členské štáty usilujú neustále zlepšovať svoje plány predchádzania vzniku odpadu a nakladania s ním, je nevyhnutné prísne uplatňovať hierarchiu odpadového hospodárstva stanovenú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (3) (ďalej len „hierarchia odpadového hospodárstva“).

(2)

V Európskej zelenej dohode ustanovenej oznámením Komisie z 11. decembra 2019 a Novom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu ustanovenom v oznámení Komisie z 11. marca 2020 sa vyzýva na posilnené a urýchlené opatrenia Únie a členských štátov, ktorými sa zabezpečí environmentálna a sociálna udržateľnosť textilného a potravinárskeho sektora, pretože sú vedúcimi sektormi z hľadiska náročnosti na zdroje a spôsobujú významné negatívne environmentálne externality. V týchto sektoroch bráni dosahovaniu pokroku pri prechode na obehové hospodárstvo a dekarbonizáciu okrem iného nedostatočné financovanie a technologické rozdiely. Potravinársky sektor je najnáročnejším a textilný sektor je štvrtým najnáročnejším sektorom na zdroje, pričom ani v jednom z nich sa plne nedodržiavajú základné zásady Únie v oblasti nakladania s odpadom stanovené v hierarchii odpadového hospodárstva, podľa ktorej sa vyžaduje uprednostnenie predchádzania vzniku odpadu, po ktorom nasleduje príprava na opätovné použitie a recyklácia. Uvedené výzvy si vyžadujú systémové riešenia založené na prístupe, ktorý zohľadňuje celý životný cyklus a je osobitne zameraný na potraviny a textilné výrobky.

(3)

Podľa oznámenia Komisie z 30. marca 2022 o stratégii EÚ v oblasti udržateľných a obehových textílií (ďalej len „stratégia“) sú potrebné podstatné zmeny, aby bolo možné odkloniť sa od lineárneho spôsobu navrhovania, výroby, používania a vyraďovania textilných výrobkov, ktorý prevláda v súčasnosti, pričom je najmä potrebné obmedziť rýchlu módu. Podľa vízie tejto stratégie budú spotrebitelia v roku 2030 dlhšie využívať vysokokvalitný a cenovo dostupný textil. V stratégii sa podčiarkuje, že je dôležité, aby výrobcovia niesli zodpovednosť za odpad, ktorý ich výrobky vytvárajú, a odkazuje sa v nej na zavedenie harmonizovaných pravidiel týkajúcich sa rozšírenej zodpovednosti výrobcu za textílie na úrovni Únie s ekomoduláciou poplatkov. Uvádza sa v nej, že hlavným cieľom uvedených pravidiel je vytvoriť hospodárstvo zamerané na zber, triedenie, opätovné použitie, prípravu na opätovné použitie a recykláciu textílií, ako aj motivovať výrobcov k tomu, aby ich výrobky boli navrhované spôsobom, ktorý zohľadňuje zásady obehovosti. Na tento účel sa v nej predpokladá, že významný podiel príspevkov, ktoré výrobcovia odvedú do systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov, sa vyčlení na opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu a na prípravu na opätovné použitie. V stratégii sa tiež podporuje potreba posilniť a inovovať prístupy k udržateľnému riadeniu biologických zdrojov s cieľom zvýšiť obehovosť a valorizáciu potravinového odpadu a opätovné použitie textílií z biologických materiálov.

(4)

Primeraným zberom textílií sa prispeje k zníženiu prítomnosti syntetického textilného odpadu v životnom prostredí vrátane suchozemských a morských ekosystémov, a to tým, že sa textílie budú opätovne používať, recyklovať a v konečnom dôsledku sa im poskytne nový život, čím sa podporí obehové hospodárstvo.

(5)

Berúc do úvahy negatívne účinky potravinového odpadu, členské štáty sa zaviazali prijať opatrenia na podporu predchádzania vzniku a znižovania množstva potravinového odpadu v súlade s Agendou Organizácie Spojených národov 2030 pre udržateľný rozvoj prijatou 25. septembra 2015, a najmä s cieľom OSN v oblasti udržateľného rozvoja 12.3 znížiť do roku 2030 množstvo celosvetového potravinového odpadu na obyvateľa na maloobchodnej a spotrebiteľskej úrovni o polovicu a znížiť potravinové straty v celom výrobnom a dodávateľskom reťazci vrátane pozberových strát. Uvedené opatrenia sa zameriavajú na predchádzanie vzniku a znižovanie množstva potravinového odpadu v prvovýrobe, pri spracúvaní a výrobe, pri maloobchodnej a inej distribúcii potravín, v reštauráciách a stravovacích službách, ako aj v domácnostiach.

(6)

V nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy, ktorá sa konala od apríla 2021 do mája 2022, sa Komisia zaviazala k tomu, že pred prijatím určitých kľúčových návrhov ich umožní prerokovať v panelových diskusiách občanov, kde k nim bude možné predkladať odporúčania. V tejto súvislosti sa od decembra 2022 do februára 2023 uskutočnila európska panelová diskusia občanov, na ktorej sa pripravil zoznam odporúčaní na zintenzívnenie opatrení na znižovanie množstva potravinového odpadu v Únii. Keďže domácnosti zodpovedajú za viac ako polovicu vzniknutého potravinového odpadu v Únii, poznatky občanov o predchádzaní vzniku potravinového odpadu sú mimoriadne dôležité. V záverečných odporúčaniach, ku ktorým sa dospelo na európskej panelovej diskusii občanov, sa predstavili tri základné smery činnosti, konkrétne posilnenie spolupráce v potravinovom hodnotovom reťazci, podporu iniciatív potravinárskych podnikov a podporu zmeny správania spotrebiteľov. Odporúčania, ktoré vzišli z panelovej diskusie, budú naďalej slúžiť ako podklad pre celkový pracovný program Komisie týkajúci sa predchádzania vzniku potravinového odpadu a mohli by slúžiť ako usmernenie na pomoc členským štátom pri dosahovaní cieľov znižovania množstva potravinového odpadu.

(7)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES (4) sa zmenila smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES (5), tak, že sa z rozsahu jej pôsobnosti vyňal oxid uhličitý zachytávaný a prepravovaný na účely geologického ukladania a geologicky ukladaný na základe požiadaviek smernice 2009/31/ES. Táto zmena však nebola začlenená do smernice 2008/98/ES, ktorou sa smernica 2006/12/ES zrušila. V záujme zabezpečenia právnej istoty sa preto touto pozmeňujúcou smernicou uvedená zmena začleňuje do smernice 2008/98/ES.

(8)

Do smernice 2008/98/ES by sa malo začleniť vymedzenie pojmov „výrobca textilných, s textíliami súvisiacich alebo obuvníckych výrobkov“, „sprístupnenie na trhu“, „online platforma“, „poskytovateľ logistických služieb“, „subjekt sociálneho hospodárstva“, „spotrebiteľ“, „koncový používateľ“, „nepredaný spotrebný výrobok“ a „organizácia zodpovednosti výrobcov“, ktoré sa spájajú s uplatňovaním rozšírenej zodpovednosti výrobcu za textílie, aby sa objasnil rozsah uvedených pojmov a súvisiace povinnosti.

(9)

Napriek rastúcej informovanosti o negatívnych vplyvoch a dôsledkoch potravinového odpadu, politickým záväzkom prijatým na úrovni Únie a členských štátov a opatreniam Únie vykonaným v nadväznosti na oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo sa vznik potravinového odpadu neznižuje v rozsahu potrebnom na dosiahnutie významného pokroku pri napĺňaní cieľa udržateľného rozvoja 12.3. Na zabezpečenie významného prínosu k dosiahnutiu cieľa udržateľného rozvoja 12.3 by sa opatrenia, ktoré majú prijať členské štáty, mali posilniť tak, aby členské štáty pri vykonávaní tejto smernice a ďalších vhodných opatrení na znižovanie miery vzniku potravinového odpadu napredovali v napĺňaní uvedeného cieľa. V tejto smernici sa preto uvádzajú oblasti intervencie, v ktorých by členské štáty mali vo vhodných prípadoch prispôsobiť alebo prijať opatrenia v každej fáze potravinového dodávateľského reťazca.

(10)

Pokiaľ ide o predchádzanie vzniku potravinového odpadu, členské štáty do istej miery vypracúvajú informačné materiály a vedú kampane zamerané na spotrebiteľov a prevádzkovateľov potravinárskych podnikov. Tieto aktivity sa však sústreďujú viac na zvyšovanie povedomia ako na posilňovanie zmien v správaní. S cieľom využiť úplný potenciál znižovania množstva potravinového odpadu a zabezpečiť priebežný pokrok by sa mali rozvíjať intervencie zamerané na zmenu správania, ktoré by boli prispôsobené konkrétnym situáciám a potrebám v členských štátoch a plne začlenené do národných programov predchádzania vzniku potravinového odpadu. Je tiež dôležité zohľadňovať zmeny v stravovaní, regionálne riešenia obehového hospodárstva vrátane verejno-súkromných partnerstiev a občianskej angažovanosti, ako aj prispôsobenie osobitným regionálnym potrebám, ako napríklad v prípade najvzdialenejších regiónov alebo ostrovov.

(11)

V potravinových dodávateľských reťazcoch v celej Únii pretrvávajú rozdiely vo vyjednávacej pozícii dodávateľov a nákupcov poľnohospodárskych a potravinových výrobkov. Platí to najmä v prípade poľnohospodárskych výrobkov, pretože vo väčšej alebo menšej miere podliehajú skaze. Členské štáty by preto mali prijať všetky vhodné kroky, aby opatrenia prijaté na vykonávanie cieľov v oblasti znižovania množstva potravinového odpadu stanovených v tejto smernici neviedli k zhoršeniu vyjednávacej pozície dodávateľov poľnohospodárskych výrobkov ani k nárastu nekalých obchodných praktík voči takýmto dodávateľom, ktoré sú zakázané podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/633 (6).

(12)

V rámci Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Európskeho mechanizmu pripravenosti a reakcie na krízu potravinovej bezpečnosti sa uznal prínos obalov k znižovaniu množstva potravinového odpadu a zabezpečeniu dodávok potravín a potravinovej bezpečnosti. V tejto súvislosti je preto vhodné, aby členské štáty podporovali a presadzovali technologické riešenia, ktoré prispievajú k predchádzaniu plytvaniu potravinami, ako sú aktívne obaly určené na predĺženie trvanlivosti alebo na zachovanie alebo zlepšenie stavu balených potravín, najmä počas prepravy a skladovania, a používateľsky ústretové nástroje, ktoré spĺňajú požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 (7), čím sa prispeje k predchádzaniu zbytočnému vyhadzovaniu potravín, ktoré sú stále bezpečné na konzumáciu.

(13)

Členské štáty majú potenciál znižovať plytvanie potravinami, a preto by mali podporovať inovačné a technologické riešenia, ktoré presne uvádzajú trvanlivosť potravín, zabezpečujú bezpečnosť potravín a v súlade s nariadením (EÚ) č. 1169/2011 poskytujú informácie vrátane uvedenia dátumu minimálnej trvanlivosti alebo dátumu spotreby, ktoré sú pre spotrebiteľov jasné a ľahko zrozumiteľné.

(14)

S cieľom dosiahnuť v krátkom čase výsledky a poskytnúť prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, spotrebiteľom a subjektom verejného sektora potrebnú dlhodobú perspektívu by sa mali stanoviť kvantifikované ciele znižovania vzniku potravinového odpadu, ktoré majú členské štáty dosiahnuť do roku 2030.

(15)

Pokiaľ ide o záväzok Únie plniť ambície stanovené v rámci cieľa udržateľného rozvoja 12.3, očakáva sa, že stanovenie cieľov znižovania množstva potravinového odpadu, ktoré majú členské štáty splniť do roku 2030, by bolo silným politickým impulzom na prijatie opatrení a významným príspevkom k dosiahnutiu globálnych cieľov. Vzhľadom na svoju právne záväznú povahu by však tieto ciele mali byť primerané, dosiahnuteľné a uskutočniteľné a mali by zohľadňovať úlohu rozličných aktérov v potravinovom dodávateľskom reťazci, ako aj ich kapacity, najmä v prípade mikropodnikov a malých podnikov. Stanovenie právne záväzných cieľov by preto malo prebiehať postupnými krokmi, počínajúc úrovňou, ktorá je nižšia, ako úroveň stanovená v rámci cieľa udržateľného rozvoja, aby sa zabezpečila konzistentná reakcia členských štátov a hmatateľný pokrok pri plnení cieľa udržateľného rozvoja 12.3.

(16)

Znižovanie množstva potravinového odpadu v rámci celého potravinového dodávateľského reťazca má významný pozitívny vplyv na životné prostredie. Znižovanie množstva potravinového odpadu vo fázach výroby a spotreby si vyžaduje odlišné prístupy a opatrenia a zapájajú sa doň rôzne skupiny zainteresovaných strán. Preto by sa mal stanoviť jeden cieľ znižovania vzniku potravinového odpadu pre spracovanie a výrobu a ďalší cieľ pre maloobchodnú a inú distribúciu potravín, pre reštaurácie, stravovacie služby a pre domácnosti.

(17)

Vzhľadom na vzájomnú závislosť medzi fázami distribúcie a spotreby v potravinovom dodávateľskom reťazci, a najmä vplyv maloobchodných praktík na správanie spotrebiteľov, ako aj vzťah medzi spotrebou potravín doma a mimo domova, by sa mal pre uvedené fázy potravinového dodávateľského reťazca stanoviť jeden spoločný cieľ. Stanovenie samostatných cieľov pre každú z uvedených fáz by zbytočne komplikovalo situáciu a obmedzovalo flexibilitu členských štátov pri zameriavaní sa na konkrétne problematické oblasti. Aby spoločný cieľ nevyústil do nadmerného zaťaženia určitých prevádzkovateľov, členské štáty by mali pri stanovovaní opatrení na dosahovanie spoločného cieľa zohľadňovať zásadu proporcionality.

(18)

Veľký vplyv na objem spotrebovaných potravín a vzniknutého potravinového odpadu majú demografické zmeny. Preto by mal byť spoločný cieľ znižovania množstva potravinového odpadu, ktorý sa uplatňuje na maloobchodnú a inú distribúciu potravín, reštaurácie a stravovacie služby, ako aj domácnosti, vyjadrený ako percentuálna zmena úrovní potravinového odpadu na obyvateľa, čím sa zohľadnia populačné zmeny. Keďže turisti sa nezapočítavajú do celkovej populácie a členské štáty by mohli čeliť nárastu alebo poklesu cestovného ruchu v porovnaní s referenčným obdobím, podľa ktorého stanovili cieľ zníženia množstva potravinového odpadu vyjadreného na obyvateľa v prípade maloobchodnej a inej distribúcie potravín, reštaurácií, stravovacích služieb a domácností, Komisia by vzhľadom na toky cestovného ruchu mala prijať korekčný faktor, aby podporila členské štáty pri dosahovaní tohto cieľa zníženia množstva potravinového odpadu.

(19)

Rok 2020 bol prvým rokom, v ktorom členské štáty merali úrovne potravinového odpadu pomocou harmonizovanej metodiky stanovenej v delegovanom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2019/1597 (8). Vzhľadom na ochranné opatrenia prijaté počas pandémie COVID-19 sa však údaje za rok 2020 nepovažujú za reprezentatívne pre potravinový odpad vzniknutý v určitých členských štátoch. Podobne to môže byť aj v prípade údajov zozbieraných ročne za roky 2021, 2022 a 2023. Preto je na stanovenie cieľov v oblasti znižovania potravinového odpadu vhodné použiť ako referenčné obdobie ročný priemer v rokoch 2021 až 2023 a zároveň umožniť ako alternatívu použiť údaje z roku 2020. Členským štátom, ktoré vedia preukázať, že merali potravinový odpad pred rokom 2020 pomocou metód, ktoré sú v súlade s delegovaným rozhodnutím (EÚ) 2019/1597, by sa malo povoliť použitie skoršieho roku než roku 2020 ako referenčného obdobia.

(20)

Aby sa zabezpečilo, že prístup k dosiahnutiu globálneho cieľa založený na postupných krokoch bude plniť svoj účel, mali by sa úrovne stanovené pre právne záväzné ciele znižovania množstva potravinového odpadu vo vhodných prípadoch preskúmavať a revidovať, aby sa zohľadnil pokrok, ktorý členské štáty priebežne dosiahli, ako aj na potenciálny vplyv zmien v úrovniach výroby v sektore spracovania a výroby potravín. To by umožnilo uvedené ciele prípadne upravovať z hľadiska posilnenia príspevku Únie a dosiahnutia ďalšieho zosúladenia s cieľom udržateľného rozvoja 12.3, ktorý sa má dosiahnuť do roku 2030, a aj z hľadiska nasmerovania ďalšieho pokroku po roku 2030. S cieľom ďalej podporovať prvovýrobcov v ich úsilí znižovať množstvo potravinového odpadu a potravinové straty je potrebné riešiť medzery v poznatkoch, aby sa identifikovali vhodné nástroje na zníženie množstva takéhoto odpadu a strát.

(21)

S cieľom zabezpečiť lepšie, včasnejšie a jednotnejšie vykonávanie ustanovení týkajúcich sa predchádzania vzniku potravinového odpadu, predvídať všetky slabé miesta pri vykonávaní a umožniť členským štátom prijímanie opatrení pred uplynutím lehôt na splnenie cieľov by sa mal systém správ včasného varovania zavedený v roku 2018 rozšíriť tak, aby sa týkal aj cieľov znižovania množstva potravinového odpadu.

(22)

V súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ uvedenou v článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) je mimoriadne dôležité, aby výrobcovia, ktorí prvýkrát sprístupňujú na trhu na území členského štátu určité textilné, s textíliami súvisiace alebo obuvnícke výrobky prevzali zodpovednosť za nakladanie s nimi na konci ich životnosti, ako aj za predĺženie ich životnosti tým, že použité textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky posúdené ako vhodné na opätovné použitie sprístupnia na trhu na opätovné použitie. Na vykonávanie zásady „znečisťovateľ platí“ je vhodné stanoviť pre výrobcov povinnosti týkajúce sa nakladania s textilnými, s textíliami súvisiacimi alebo obuvníckymi výrobkami, vrátane všetkých výrobcov, dovozcov alebo distribútorov, ktorí bez ohľadu na použitú metódu predaja, a to aj formou zmlúv uzavretých na diaľku v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ (9), prvýkrát sprístupňujú uvedené výrobky na trhu na území členského štátu v rámci svojej činnosti pod vlastným názvom alebo ochrannou známkou. Z rozsahu pôsobnosti rozšírenej zodpovednosti výrobcu by mali byť vyňatí samostatne zárobkovo činní krajčíri vyrábajúci personalizované výrobky, keďže ich úloha na trhu s textíliami je okrajová, a tí výrobcovia, ktorí prvýkrát sprístupňujú na trhu použité textilné, s textíliami súvisiace alebo obuvnícke výrobky posúdené ako vhodné na opätovné použitie alebo textilné, s textíliami súvisiace alebo obuvnícke výrobky získané z takýchto použitých alebo odpadových výrobkov alebo z ich častí, aby sa v Únii podporilo ich opätovné použitie a predĺžená životnosť, a to aj prostredníctvom opráv, renovovania, vylepšenia, repasovania a upcyklácie, čím sa zmenia niektoré funkcie pôvodného výrobku.

(23)

V kontexte tejto pozmeňujúcej smernice by sa „použité textílie“ mali chápať ako oddelene zozbierané textílie, ktoré koncový používateľ vyraďuje, bez ohľadu na to, či sa vyraďujú s úmyslom a možnosťou ich opätovného použitia. V tejto fáze by použité textilné výrobky mohli byť buď vhodné na opätovné použitie, alebo byť odpadom, keďže ešte neboli posúdené. Z tohto dôvodu sa použité textílie, ktoré sa zbierajú triedene, mali považovať pri zbere za odpad, pokiaľ ich koncoví používatelia priamo neodovzdajú a prevádzkovateľ opätovného použitia alebo subjekty sociálneho hospodárstva ich priamo a odborne neposúdia na mieste zberu ako vhodné na opätovné použitie. „Použité textílie posúdené ako vhodné na opätovné použitie“ by sa mali chápať ako textílie, ktoré boli posúdené ako vhodné na opätovné použitie po zbere, triedení, príprave na opätovné použitie alebo po priamom odbornom posúdení na zbernom mieste. Použité textílie posúdené ako vhodné na opätovné použitie by sa nemali považovať za odpadový textil.

(24)

Podľa oznámenia Komisie z 9. decembra 2021 s názvom Budovanie hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí: akčný plán pre sociálne hospodárstvo zahŕňa sociálne hospodárstvo celý rad subjektov s rôznymi obchodnými a organizačnými modelmi. Pôsobia v najrôznejších hospodárskych odvetviach. Medzi tri hlavné zásady sociálneho hospodárstva patria: i) nadradenosť ľudí, ako aj sociálnych alebo environmentálnych cieľov nad ziskom, ii) opätovné investovanie všetkého alebo väčšiny zisku a prebytkov s cieľom ďalej plniť svoje sociálne alebo environmentálne ciele a vykonávať činnosti v záujme svojich členov alebo používateľov, alebo spoločnosti ako celku a iii) demokratické alebo participatívne riadenie. V tejto súvislosti môžu mať subjekty sociálneho hospodárstva formu družstiev, spoločností vzájomnej pomoci, združení vrátane charitatívnych organizácií, nadácií a môžu zahŕňať náboženské a cirkevné organizácie. Subjekty sociálneho hospodárstva zahŕňajú aj súkromnoprávne subjekty, ktoré sú sociálnymi podnikmi v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (10).

(25)

Existujú veľké rozdiely v spôsobe, akým je alebo má byť zavedený triedený zber textílií, či už prostredníctvom systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov alebo iných prístupov. Veľké rozdiely sú aj pri zvažovaní systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov, napríklad pokiaľ ide o výrobky, ktoré patria do rozsahu ich pôsobnosti, zodpovednosť výrobcov a modely riadenia. Na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov textilných, s textíliami súvisiacich alebo obuvníckych výrobkov by sa preto mali uplatňovať pravidlá rozšírenej zodpovednosti výrobcov stanovené v smernici 2008/98/ES. Uvedené pravidlá by sa však mali doplniť ďalšími osobitnými ustanoveniami, ktoré zohľadňujú typické rysy textilného sektora, najmä vysoký podiel malých a stredných podnikov (MSP) medzi výrobcami, úlohu subjektov sociálneho hospodárstva a dôležitosť opätovného použitia pri zvyšovaní udržateľnosti textilného hodnotového reťazca. Uvedené pravidlá by takisto mali byť podrobnejšie a harmonizovanejšie, aby sa zabránilo fragmentácii trhu, ktorá by mohla mať negatívny vplyv na sektor, a to najmä na mikropodniky a MSP, ako aj na zber alebo spracovanie textílií, vrátane recyklácie, a zároveň by mali jasne motivovať na navrhovanie udržateľných textilných výrobkov a na uplatňovanie udržateľného prístupu a uľahčovať fungovanie trhov s druhotnými surovinami. V tejto súvislosti sa členské štáty vyzývajú, aby zvážili povolenie viacerých organizácií zodpovednosti výrobcov, keďže hospodárska súťaž medzi nimi môže prinášať väčšie prínosy spotrebiteľom, zvyšovať inováciu, znižovať náklady, zlepšovať triedený zber textílií a zväčšovať výber pre výrobcov, ktorí chcú uzavrieť zmluvy s takýmito organizáciami.

(26)

Podľa Európskej environmentálnej agentúry sa v súčasnosti menej ako 1 % všetkého odevného odpadu využíva na výrobu nového oblečenia obehovým spôsobom. Okrem toho väčšina textílií nie je navrhnutá spôsobom, ktorý rešpektuje zásady obehovosti, a 78 % všetkých textilných výrobkov si pred recykláciou textilu v uzavretom cykle vyžaduje rozobratie. S cieľom podporiť a stimulovať technologický rozvoj a rozvoj infraštruktúry, ako aj presadzovať ekodizajn textílií, by sa mali podporovať investície do obehových textílií v záujme predchádzania vzniku odpadu, zberu, triedenia, opätovného použitia a miestneho opätovného použitia, ako aj recyklácie textílií a recyklácie vlákien v uzavretom cykle. Celkové množstvo vyprodukovaných odpadových textílií vrátane odevov a obuvi, bytového textilu, technických textílií, odpadu z výroby a odpadu pred použitím spotrebiteľom sa odhaduje na 12,6 milióna ton. Patria sem zložky, ktoré sa ako odpad vyradia počas výroby textilu, v maloobchodnej fáze a z domácností a komerčných subjektov.

(27)

Členské štáty by mali vyžadovať, aby organizácie zodpovednosti výrobcov zabezpečovali dôvernosť údajov, ktorými disponujú, pokiaľ ide o informácie chránené vlastníckymi právami alebo informácie priamo priraditeľné k jednotlivým výrobcom alebo ich splnomocneným zástupcom. V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (11) sa táto dôvernosť má zachovávať počas celého procesu spracovávania, uchovávania a nahlasovania údajov, pričom by sa mali zaviesť spoľahlivé bezpečnostné opatrenia a normy ochrany údajov s cieľom zabrániť neoprávnenému prístupu alebo možnému porušeniu ochrany údajov.

(28)

Bytové textílie a odevy a odevné doplnky tvoria najväčší podiel na spotrebe textílií v Únii a najviac prispievajú k neudržateľným vzorcom nadmernej výroby a spotreby. Všetky existujúce samostatné systémy triedeného zberu v členských štátoch sa zameriavajú práve na bytové textílie a odevy, ako aj na ostatné odevy, doplnky a obuv po použití spotrebiteľom, ktoré nie sú zložené prevažne z textílií. Rozsah pôsobnosti zavedeného systému rozšírenej zodpovednosti výrobcu by sa preto mal vzťahovať na textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky určené na použitie v domácnosti alebo na iné použitie, ak sú takéto výrobky uvedené v prílohe IVc svojou povahou a zložením podobné výrobkom určeným na použitie v domácnosti. Iné použitie textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov uvedených v prílohe IVc, ak sú svojou povahou a zložením podobné výrobkom určeným na použitie v domácnosti, by malo zahŕňať profesionálne použitie, pokiaľ povinnosti týkajúce sa zriadenia špecializovaných systémov triedeného zberu a následných činností spracovania odpadu pre takéto výrobky na profesionálne použitie už nie sú stanovené v tejto pozmeňujúcej smernici v iných ustanoveniach, než sú ustanovenia uvedené v článkoch týkajúcich sa rozšírenej zodpovednosti výrobcu za textílie a nakladanie s odpadovými textíliami, alebo v iných príslušných právnych predpisoch Únie a vnútroštátnych právnych predpisoch. Výrobky na profesionálne použitie vrátane vojenského použitia, ktoré môžu predstavovať bezpečnostné, zdravotné a hygienické riziká alebo vyvolávať bezpečnostné obavy, by sa mali vylúčiť zo systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu zriadených pre textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky uvedené v prílohe IVc. S cieľom zabezpečiť právnu istotu výrobcov, pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, by sa mali výrobky patriace do jej rozsahu pôsobnosti identifikovať odkazom na číselné znaky kombinovanej nomenklatúry (KN) podľa prílohy I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 (12).

(29)

Podľa politických usmernení pre budúcu Európsku komisiu na roky 2024 – 2029 bude Komisia pracovať na novom akte o obehovom hospodárstve, aby pomohla vytvoriť dopyt na trhu po druhotných materiáloch a jednotný trh s odpadom, najmä pokiaľ ide o kritické suroviny. V tejto súvislosti sa očakáva aktualizácia právnych predpisov Únie o odpade a Komisia posúdi potrebu zmeny článkov 8, 8a a 10 smernice 2008/98/ES s cieľom zaviesť rozšírenú zodpovednosť výrobcov za ďalšie toky odpadu, ako sú matrace a koberce a ďalej harmonizovať činnosti zhodnocovania a požiadavky na rozšírenú zodpovednosť výrobcov vrátane registrov výrobcov.

(30)

Textilný sektor je náročný na zdroje. Pokiaľ ide o výrobu surovín a textílií, tlaky a vplyvy súvisiace so spotrebou odevov, obuvi a bytových textílií v Únii sa najviac prejavujú v tretích krajinách. Konkrétne sa 73 % odevov a bytových textílií spotrebovaných v Európe dováža. Takéto tlaky a vplyvy však zasahujú aj Úniu vzhľadom na ich globálny vplyv na klímu a životné prostredie. Predchádzanie vzniku odpadových textílií, príprava na ich opätovné použitie a recykláciu môžu preto pomôcť pri znižovaní globálnej environmentálnej stopy sektora, a to aj v Únii. Okrem toho súčasné zdrojovo neefektívne nakladanie s odpadovými textíliami nie je v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a vedie k poškodzovaniu životného prostredia v Únii aj v tretích krajinách, a to aj prostredníctvom emisií skleníkových plynov zo spaľovania a skládkovania.

(31)

Účelom rozšírenej zodpovednosti výrobcu za textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zdravia v Únii, vytvoriť hospodárstvo zamerané na zber, triedenie, opätovné použitie, prípravu na opätovné použitie a recykláciu, a najmä na recykláciu vlákien v uzavretom cykle, ako aj poskytovať stimuly pre výrobcov, aby ich výrobky boli navrhované spôsobom, ktorý dodržiava zásady obehovosti. Aby sa povinnosti rozšírenej zodpovednosti výrobcu neuplatňovali retroaktívne a aby sa dodržala zásada právnej istoty, výrobcovia textílií, s textíliami súvisiacich výrobkov alebo obuvníckych výrobkov by mali financovať náklady na zber, triedenie na účely opätovného použitia, prípravu na opätovné použitie a recykláciu a na recykláciu, ako aj na iné spracovanie vyzbieraných použitých a odpadových textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov vrátane nepredaných spotrebiteľských výrobkov, ktoré sa považujú za odpad a boli dodané na územie členských štátov po nadobudnutí účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice. Títo výrobcovia by mali financovať aj náklady na: uskutočňovanie prieskumov zloženia zbieraného zmesového komunálneho odpadu; poskytovanie informácií koncovým používateľom o vplyve textílií a udržateľnom nakladaní s nimi; nahlasovanie údajov o triedenom zbere, opätovnom použití a inom spracovaní; technológie triedenia a recyklácie a na podporu výskumu a vývoja ekodizajnu textílií, ktoré neobsahujú látky vzbudzujúce obavy.

(32)

Keďže finančné príspevky, ktoré má výrobca zaplatiť, by mali pokrývať náklady na nakladanie s odpadom z výrobkov, ktoré tento výrobca sprístupňuje na trhu Únie, členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa predišlo platbám takýchto príspevkov vo viac ako jednom členskom štáte, ak sa výrobky pohybujú v Únii. Výrobca by preto mal platiť príspevky v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcu za výrobky, ktoré sprístupnil na trhu členského štátu, v ktorom sa takéto výrobky pravdepodobne stanú odpadom, s výnimkou výrobkov, ktoré opustili územie daného členského štátu pred tým, ako sa predali koncovým používateľom alebo sa stali odpadom.

(33)

Podľa článku 193 ZFEÚ ochranné opatrenia prijaté podľa článku 192 ZFEÚ nebránia žiadnemu členskému štátu udržiavať alebo zavádzať prísnejšie ochranné opatrenia za podmienok stanovených v zmluvách a judikatúre. Členský štát by napríklad mohol zachovať systém rozšírenej zodpovednosti výrobcu za odpadové textílie pre mikropodniky, ktorý je už v platnosti v čase nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice.

(34)

Výrobcovia by mali byť zodpovední za zavedenie systémov zberu všetkých použitých a odpadových textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov a za zabezpečenie ich následného triedenia na účely opätovného použitia, prípravy na opätovné použitie a recyklácie s cieľom maximalizovať dostupnosť odevov a obuvi z druhej ruky a znížiť objemy textílií v tých druhoch spracovania odpadu, ktoré sú nižšie v hierarchii odpadového hospodárstva. Zabezpečiť, aby textilné výrobky mohli byť a boli dlhšie používané a opätovne používané, je najúčinnejším spôsobom, ako významne znížiť ich vplyv na klímu a životné prostredie. Mal by sa tým zároveň umožniť aj vznik udržateľných a obehových obchodných modelov, akými sú opätovné použitie, prenajímanie a opravy, služby spätného odberu a maloobchodný predaj tovaru z druhej ruky, čím sa pre občanov vytvárajú nové ekologické kvalitné pracovné miesta a príležitosti na úsporu nákladov. Stanovenie zodpovednosti výrobcov za odpad, ktorý ich výrobky vytvárajú, je zásadné pre to, aby bolo možné oddeliť vznik odpadového textilu od rastu tohto sektora. Výrobcovia by mali byť zodpovední aj za recykláciu, pričom by najmä mali uprednostňovať vyššiu mieru recyklácie vlákien v uzavretom cykle, a za ďalšie spôsoby zhodnocovania a zneškodňovania odpadu.

(35)

Výrobcovia a organizácie zodpovednosti výrobcov by mali financovať rozširovanie recyklácie textílií, predovšetkým recyklácie vlákien v uzavretom cykle, a tým umožniť recykláciu širšieho spektra materiálov a vytvorenie zdroja surovín na výrobu textílií v Únii. Takisto je dôležité, aby výrobcovia finančne podporovali výskum a inováciu v rámci technologického vývoja riešení automatického triedenia odpadu a triedenia podľa zloženia materiálov, ktoré umožňujú triedenie a recykláciu zmiešaných materiálov a dekontamináciu odpadu s cieľom zabezpečiť vysokokvalitné riešenia recyklácie vlákien v uzavretom cykle a využívanie obsahu recyklovaných vlákien. Na uľahčenie dodržiavania tejto pozmeňujúcej smernice majú členské štáty zabezpečiť, aby mali hospodárske subjekty z textilného sektora, najmä MSP, k dispozícii informácie a pomoc, ktoré by mali mať podobu poradenstva, finančnej podpory, prístupu k financovaniu, špecializovaných materiálov pre riadenie a školenie zamestnancov alebo organizačnej a technickej pomoci. Ak sa takéto informácie a pomoc financujú zo štátnych zdrojov, môžu predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a to aj vtedy, ak sú v plnej miere financované z príspevkov uložených orgánom verejnej správy a vyberaných od príslušných podnikov. V takých prípadoch majú členské štáty zabezpečiť súlad s pravidlami štátnej pomoci. Na mobilizáciu súkromných a verejných investícií do obehovosti a dekarbonizácie textilného sektora sa zameriava aj viacero únijných programov a plánov financovania, akými sú napríklad nástroj „centrá pre obehovosť“ a osobitné výzvy v rámci programu Horizont Európa. Takisto je potrebné ďalej posúdiť, či je uskutočniteľné stanoviť ciele Únie v oblasti recyklácie textílií, ktoré by podporili a podnietili technologický vývoj a investície do recyklačnej infraštruktúry, ako aj presadzovanie ekodizajnu na účely recyklácie.

(36)

Použité a odpadové textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky by sa mali zbierať oddelene od ostatných tokov odpadu, ako sú kovy, papier a kartón, sklo, plasty, drevo a biologický odpad, aby sa zachovala ich opätovná použiteľnosť a potenciál na vysokokvalitnú recykláciu. Vzhľadom na vplyv na životné prostredie a straty materiálov z dôvodu, že sa použité a odpadové textílie nezbierajú oddelene a následne sa nespracúvajú environmentálne vhodným spôsobom, by mala zberná sieť použitých a odpadových textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov pokrývať celé územie členských štátov vrátane najvzdialenejších regiónov, nachádzať sa v blízkosti koncových používateľov a nezameriavať sa iba na oblasti a výrobky, pri ktorých je zber ziskový. Zberná sieť by mala byť organizovaná v spolupráci s ostatnými subjektmi pôsobiacimi v oblasti nakladania s odpadom a sektoroch opätovného použitia, ako napríklad s obcami a subjektmi sociálneho hospodárstva. Vzhľadom na významné environmentálne a klimatické prínosy spojené s opätovným použitím by prvotným a druhotným účelom zbernej siete malo byť zbierať opätovne použiteľné, resp. recyklovateľné textilné, s textíliami súvisiacich a obuvnícke výrobky. Trvalý nárast triedeného zberu by podnietil zlepšenie opätovného použitia a kvalitnú recykláciu v textilných dodávateľských reťazcoch, zvýšil využívanie kvalitných druhotných surovín a podporil plánovanie investícií do infraštruktúry triedenia a spracovania textílií. V záujme overenia a zlepšenia účinnosti zbernej siete a informačných kampaní by sa mali aspoň na úrovni NUTS 2 vykonávať pravidelné prieskumy zloženia zmiešaného komunálneho odpadu, ktorý sa zozbieral, aby sa v ňom určilo množstvo odpadových textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov. Okrem toho by mali organizácie zodpovednosti výrobcov každoročne zverejňovať údaje o výkonnosti systémov triedeného zberu a množstve vytriedeného zberu vyjadrenom hmotnosťou, ktorými preukážu trvalý nárast.

(37)

Vzhľadom na kľúčovú úlohu subjektov sociálneho hospodárstva v existujúcich systémoch zberu textílií a vzhľadom na ich potenciál zakladať miestne, udržateľné, participatívne a inkluzívne obchodné modely a vytvárať kvalitné pracovné miesta v Únii v súlade s cieľmi oznámenia Komisie z 9. decembra 2021 s názvom Budovanie hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí: akčný plán pre sociálne hospodárstvo by sa po zavedení systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov mali zachovať a podporovať činnosti subjektov sociálneho hospodárstva zapojených do nakladania s použitými textíliami. Uvedené subjekty by sa preto mali v rámci systémov triedeného zberu považovať za partnerov, ktorí podporujú rozširovanie opätovného použitia a opráv a vytvárajú kvalitné pracovné miesta pre všetkých, a najmä pre zraniteľné skupiny. Požiadavky na triedenie by sa mali uplatňovať aj na použité a odpadové textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky zozbierané subjektmi sociálneho hospodárstva. V tejto súvislosti by subjekty sociálneho hospodárstva mali tiež príslušnému orgánu poskytovať informácie o zbere textílií a následnom nakladaní s takýmito zozbieranými textíliami prostredníctvom minimálnych povinností nahlasovať údaje. Členské štáty by mali mať možnosť úplne alebo čiastočne oslobodiť subjekty sociálneho hospodárstva od takýchto povinností nahlasovať údaje, ak by plnenie takýchto povinností viedlo k neprimeranému administratívnemu zaťaženiu takýchto subjektov.

(38)

Výrobcovia a organizácie zodpovednosti výrobcov by sa mali aktívne podieľať na informovaní koncových používateľov, a najmä spotrebiteľov, o tom, že použité a odpadové textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky by sa mali zbierať oddelene, že na tento účel existujú systémy zberu a že práve koncoví používatelia zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní predchádzania vzniku odpadu a environmentálne optimálneho nakladania s odpadovým textilom. To by malo zahŕňať informácie o dostupnosti mechanizmov opätovného použitia textílií a obuvi a environmentálne prínosy udržateľnej spotreby, ako aj vplyvy odvetvia textilných odevov na životné prostredie, zdravie a spoločnosť. Koncoví používatelia by mali byť informovaní aj o význame prijímania informovaných, zodpovedných a udržateľných rozhodnutí o spotrebe textílií a zabezpečovania environmentálne optimálneho nakladania s odpadovými textilnými, s textíliami súvisiacimi a obuvníckymi výrobkami. Uvedené požiadavky na informácie platia spoločne s požiadavkami na poskytovanie informácií koncovým používateľom o textilných výrobkoch, ktoré sú uvedené v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1007/2011 (13) a (EÚ) 2024/1781 (14). Pri poskytovaní informácií všetkým koncovým používateľom by sa mali využívať moderné informačné technológie. Tieto informácie by sa mali poskytovať tak bežnými prostriedkami, napríklad formou kampaní s využitím exteriérových či interiérových plagátov a sociálnych médií, ako aj inovatívnejšími prostriedkami, medzi ktoré patrí elektronický prístup na webové sídla prostredníctvom QR kódov.

(39)

S cieľom zvýšiť obehovosť a environmentálnu udržateľnosť textílií a znížiť nepriaznivé vplyvy na klímu a životné prostredie nariadenie (EÚ) 2024/1781 stanovuje povinnosť vypracovať záväzné požiadavky na ekodizajn textilných a obuvníckych výrobkov, ktorými sa bude upravovať trvanlivosť textílií, ich opätovná použiteľnosť, opraviteľnosť a recyklovateľnosť vlákien v uzavretom cykle, ako aj povinný obsah recyklovaných vlákien v textíliách, v závislosti od toho, čo vyplynie z posúdenia vplyvu ako prínosné pre zlepšenie environmentálnej udržateľnosti textílií. V nariadení (EÚ) 2024/1781 sa tiež upravuje prítomnosť látok vzbudzujúcich obavy, aby bolo možné minimalizovať a sledovať ich výskyt na účely zníženia množstva odpadu a zlepšenia recyklácie, ako aj na účely predchádzania prenikaniu syntetických vlákien do životného prostredia a znižovania ich výskytu v životnom prostredí, čím sa významne zníži uvoľňovanie mikroplastov. Okrem toho účinným hospodárskym nástrojom, ktorým možno motivovať na udržateľnejšie navrhovanie textilných výrobkov, čo následne povedie k lepšiemu navrhovaniu, ktoré je v súlade so zásadami obehovosti, je modulácia poplatkov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcu. Aby sa poskytol silný stimul pre ekodizajn a súčasne zohľadnili ciele vnútorného trhu a zloženie textilného sektora, ktorý je tvorený prevažne MSP, je potrebné harmonizovať kritériá modulácie poplatkov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcu na základe najrelevantnejších parametrov ekodizajnu s cieľom umožniť spracovanie textílií v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva. Modulácia týchto poplatkov na základe kritérií ekodizajnu by mala vychádzať z požiadaviek na ekodizajn a ich metodík merania, ktoré sú pre textilné a obuvnícke výrobky prijaté podľa nariadenia (EÚ) 2024/1781 alebo podľa iného právneho predpisu Únie, len v prípade jeho prijatia, v ktorom sa stanovujú harmonizované kritériá udržateľnosti a metódy merania pre textilné a obuvnícke výrobky. Je vhodné splnomocniť Komisiu na prijímanie harmonizovaných pravidiel modulácie poplatkov s cieľom zabezpečiť zosúladenie kritérií modulácie poplatkov s uvedenými požiadavkami na výrobky.

(40)

Priemyselné a obchodné praktiky, ako je ultrarýchla a rýchla móda, ovplyvňujú dĺžku používania výrobku a pravdepodobnosť, že sa výrobok stane odpadom pre vlastnosti, ktoré nie sú nutne spojené s jeho návrhom a často sú založené na segmentácii trhu. Takéto praktiky by mohli viesť k predčasnému vyradeniu výrobku pred tým, ako dosiahne koniec potenciálnej životnosti, čo vedie k nadmernej spotrebe textilných výrobkov a následne k nadmernému vzniku odpadového textilu. S cieľom lepšie identifikovať tieto postupy a umožniť ekologickú moduláciu poplatkov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcu by členské štáty mohli zvážiť kritériá, ako je šírka sortimentu výrobkov, chápaná ako počet referenčných výrobkov ponúkaných na predaj výrobcom s vymedzenými prahovými hodnotami pre trhové segmenty, alebo frekvencia ponúk, chápaná ako počet referenčných výrobkov na trhový segment, ktoré výrobca ponúka na predaj v danom období, alebo stimuly na opravu, chápané ako pravdepodobnosť opravy výrobku na základe nákladov na jeho opravu alebo poskytovania opravárenskej služby výrobcom.

(41)

Členské štáty by mali pri určovaní finančného príspevku v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcu požadovaného od mikropodnikov zohľadniť kritériá, ako je objem textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov sprístupnených na trhu, aby sa zabezpečil primeraný prístup, a mali by minimalizovať povinnosti nahlasovať údaje.

(42)

Na účely monitorovania, či si výrobcovia plnia finančné a organizačné povinnosti v oblasti nakladania s použitými a odpadovými textilnými, s textíliami súvisiacimi a obuvníckymi výrobkami, ktoré prvýkrát sprístupňujú na trhu na území členského štátu, by sa mal zriadiť register výrobcov, ktorý budú spravovať jednotlivé členské štáty a do ktorého by mali byť výrobcovia povinní sa registrovať. S cieľom uľahčiť túto registráciu by sa registračné požiadavky a formát mali čo najviac harmonizovať v celej Únii, najmä ak výrobcovia sprístupňujú textilné, s textíliami súvisiace alebo obuvnícke výrobky na trhu po prvýkrát v rôznych členských štátoch. Informácie v registri by mali byť prístupné subjektom, ktoré sa podieľajú na overovaní dodržiavania povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu a ich presadzovaní.

(43)

Keďže MSP tvoria 99 % textilného sektoru, zavedenie systému rozšírenej zodpovednosti výrobcu za textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky by malo smerovať k čo najväčšiemu zníženiu administratívneho zaťaženia. Plnenie rozšírenej zodpovednosti výrobcu by preto mali kolektívne zabezpečovať organizácie zodpovednosti výrobcov, a to aj akékoľvek štátom riadené organizácie zodpovednosti výrobcov zriadené dotknutým členským štátom, ktoré by za výrobcov túto zodpovednosť prevzali. Organizácie zodpovednosti výrobcov by mali podliehať povoleniu členskými štátmi a doložiť okrem iného to, že disponujú dostatočnými finančnými prostriedkami na pokrytie nákladov povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu. Keďže v prípade organizácií zodpovednosti výrobcov riadených štátom neexistuje poverenie zastupovaného výrobcu, požiadavky stanovené v tejto smernici týkajúce sa takéhoto poverenia by sa nemali uplatňovať.

(44)

Podľa článku 30 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 (15) sa od poskytovateľov online platforiem, ktoré umožňujú spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku, vyžaduje, aby predtým, ako výrobcovi umožnia využívať ich služby, získali od obchodníka určité identifikačné informácie a čestné vyhlásenie obchodníka, ktorým sa zaväzuje ponúkať len produkty alebo služby, ktoré sú v súlade s uplatniteľnými pravidlami práva Únie. Na účely tejto smernice by sa výrobcovia ponúkajúci textilné, s textíliami súvisiace alebo obuvnícke výrobky, ktoré boli prvýkrát sprístupnené na trhu spotrebiteľom nachádzajúcim sa v Únii, mali považovať za obchodníkov v zmysle článku 30 nariadenia (EÚ) 2022/2065.

(45)

V záujme zabezpečenia účinného presadzovania povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu by sa mala registrácia v registri výrobcov textílií zriadenom podľa tejto smernice považovať za vhodné informácie na účely článku 30 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) 2022/2065. Okrem toho by sa čestné vyhlásenie uvedené v článku 30 ods. 1 písm. e) uvedeného nariadenia malo vzťahovať na záväzok výrobcu ponúkať len textilné, s textíliami súvisiace alebo obuvnícke výrobky, na ktoré sa uplatňujú požiadavky na rozšírenú zodpovednosť výrobcu stanovené v tejto smernici. Dodržiavanie požiadaviek stanovených v článku 30 ods. 1 písm. d) a e) nariadenia (EÚ) 2022/2065 by sa nemalo považovať za všeobecnú povinnosť monitorovať informácie, ktoré poskytovatelia online platforiem umožňujúci spotrebiteľom uzatvárať s výrobcami zmluvy na diaľku zasielajú alebo ukladajú, ani za povinnosť aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by naznačovali nezákonnú činnosť. V súvislosti s uvedenými požiadavkami sa na poskytovateľov takýchto platforiem vzťahujú pravidlá presadzovania stanovené v kapitole IV nariadenia (EÚ) 2022/2065.

(46)

V súvislosti s poskytovateľmi logistických služieb by sa mohli vyskytnúť aj nežiaduce situácie parazitovania. Touto smernicou sa zavádzajú ustanovenia zamerané na predchádzanie takýmto nežiaducim situáciám a na poskytovateľov online platforiem sa uplatňuje podobný prístup, aký je v nariadení (EÚ) 2022/2065.

(47)

Rýchlo rastúci trh elektronického obchodu prináša mnoho príležitostí, ale predstavuje aj veľké výzvy, najmä pokiaľ ide o ochranu životného prostredia. V nariadení (EÚ) 2022/2065 sa zakazuje ukladať poskytovateľom sprostredkovateľských služieb všeobecné monitorovacie povinnosti, zároveň sa v ňom však pre poskytovateľov online platforiem stanovujú jasné zodpovednosti a povinnosti náležitej starostlivosti v boji proti nezákonnému obsahu dostupnému v ich službách. Konkrétne podľa kapitoly III oddielu 4 uvedeného nariadenia môžu poskytovatelia online platforiem, ktoré spotrebiteľom umožňujú uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi, niesť zodpovednosť, ak si neplnia svoje osobitné povinnosti ako sprostredkovatelia pri online predaji tovaru. Očakáva sa, že dohľadom nad dodržiavaním povinností stanovených v uvedenom nariadení a jeho monitorovaním sa podporí presadzovanie a dodržiavanie smernice 2008/98/ES, a to najmä tým, že sa zabezpečí, aby informácie, ktoré tieto online platformy dostávajú od obchodníkov, boli presné, úplné, aktuálne a dostupné v ich online rozhraní. Komisia a príslušné vnútroštátne orgány by mali vykonávať svoje príslušné monitorovacie právomoci v súlade s nariadením (EÚ) 2022/2065 a smernicou 2008/98/ES v príslušných prípadoch, a ak sa to vyžaduje, mali by úzko spolupracovať s cieľom zabezpečiť dodržiavanie predpisov zo strany poskytovateľov online platforiem.

(48)

S cieľom zabezpečiť, aby spracovanie textílií bolo v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, by mali organizácie zodpovednosti výrobcov zabezpečiť, aby sa všetky oddelene zozbierané textílie a obuv triedili tak, aby výsledkom boli výrobky, ktoré sú vhodné na opätovné použitie a spĺňajú potreby trhov s textíliami z druhej ruky a trhov s recyklačnými surovinami v Únii aj na celom svete. Vzhľadom na to, že z predĺženia životnosti textílií vyplynú väčšie prínosy pre životné prostredie, malo by byť hlavným cieľom triedenia opätovné použitie, až potom triedenie na účely recyklácie, pri ktorom sa výrobky odborne posúdia ako nevhodné na opätovné použitie. Uvedené požiadavky na triedenie by mala vypracovať Komisia prioritne v rámci harmonizácie kritérií Únie pre stav konca odpadu, platných pre použité textilné výrobky posúdené ako vhodné na opätovné použitie a recyklované textílie, a to vrátane požiadaviek na počiatočné triedenie, ktoré môže prebiehať na zbernom mieste. Takýmito harmonizovanými kritériami by sa mala zabezpečiť konzistentnosť a vysoká kvalita zbieraných zložiek, ako aj cezhraničných tokov materiálu na účely triedenia, zhodnocovania odpadu a druhotných surovín, čím by sa malo uľahčiť rozširovanie hodnotových reťazcov opätovného použitia a recyklácie. Použité textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky, ktoré koncoví používatelia priamo odovzdajú a prevádzkovatelia v oblasti opätovného použitia alebo subjekty sociálneho hospodárstva priamo na zbernom mieste odborne posúdia ako vhodné na opätovné použitie, by sa nemali považovať za odpad. Keďže koncový používateľ nie je vyškolený na to, aby rozlišoval medzi opätovne použiteľnými a recyklovateľnými výrobkami, je potrebné odborné posúdenie. Odborné posúdenie znamená, že konečné rozhodnutie klasifikovať použité textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky ako vhodné na opätovné použitie sa neponecháva na koncového používateľa, ale na osoby, ktorí prijímajú použité výrobky na zbernom mieste a ktorým sa poskytne zaškolenie alebo usmernenie na zabezpečenie primeraného posúdenia. Ak opätovné použitie, príprava na opätovné použitie alebo recyklácia nie sú technicky možné, mala by sa uplatňovať hierarchia odpadového hospodárstva, pokiaľ možno s vylúčením skládkovania, a to najmä biologicky rozložiteľných textílií, ktoré sú zdrojom emisií metánu, a pri spaľovaní by sa malo uplatňovať energetické zhodnocovanie.

(49)

Komisia na základe prebiehajúcej práce Spoločného výskumného centra vypracuje a navrhne vykonávací akt na stanovenie kritérií stavu konca odpadu pre textílie. Kritériá stavu konca odpadu by mali zahŕňať kritériá pre textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky posúdené ako vhodné na opätovné použitie a recyklované textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky.

(50)

Vývoz použitých textilných výrobkov posúdených ako vhodné na opätovné použitie a odpadových textílií na miesta mimo Únie sa stabilne zvyšuje, pričom vývoz má najväčší podiel na trhu s opätovným použitím textílií po použití spotrebiteľmi v Únii. Vzhľadom na očakávaný výrazný nárast vyzbieraných odpadových textílií po zavedení triedeného zberu do roku 2025 je na účely zabezpečenia vysokej úrovne ochrany životného prostredia dôležité posilniť úsilie v boji proti nezákonnej preprave odpadu do tretích krajín, ktorý nie je priznaný ako odpad. Na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1157 (16) a vzhľadom na cieľ zabezpečiť udržateľné nakladanie s textíliami po použití spotrebiteľmi a riešiť nezákonnú prepravu odpadu by sa malo stanoviť, že všetky oddelene vyzbierané použité textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky musia prejsť pred prepravou triedením. Ďalej by sa malo stanoviť, že všetky oddelene vyzbierané použité textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky sa považujú za odpad a vzťahujú sa na ne právne predpisy Únie o odpade vrátane predpisov Únie o preprave odpadu, kým neprejdú triedením vykonaným prevádzkovateľom vyškoleným na triedenie na účely opätovného použitia a recyklácie, ktorý ich môže označiť ako vhodné na opätovné použitie. Triedenie by sa malo vykonávať v súlade s harmonizovanými požiadavkami na triedenie, ktorými sa zabezpečuje vysokokvalitná opätovne použiteľná zložka vyhovujúca potrebám prijímajúcich trhov s textíliami z druhej ruky v Únii aj na celom svete, a zároveň by malo prebiehať podľa stanovených kritérií rozlišovania medzi použitým tovarom posúdeným ako vhodný na opätovné použitie a odpadom. K zásielkam použitých textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov posúdených ako vhodné na opätovné použitie by sa mali priložiť informácie preukazujúce, že uvedené výrobky predstavujú výstup triedenia alebo prípravy na opätovné použitie, ako aj informácie o spoločnosti zodpovednej za toto triedenie alebo prípravu, aby sa zvýšila transparentnosť tohto procesu a zodpovednosť zaň, a že sú výrobky vhodné na opätovné použitie. Organizácie zodpovednosti výrobcov, ako aj subjekty sociálneho hospodárstva by mali nahlasovať údaje o vývoze odpadových textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov a o vývoze použitých textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov posúdených ako vhodné na opätovné použitie, čo členským štátom umožní monitorovať takýto vývoz s cieľom lepšie pochopiť textilný hodnotový reťazec.

(51)

V záujme dosiahnutia cieľov stanovených v tejto smernici by členské štáty mali vyhodnotiť a prispôsobiť svoje programy predchádzania vzniku potravinového odpadu tak, aby vo vhodných prípadoch obsahovali nové opatrenia, ktoré by zapojili viacerých partnerov z verejného aj zo súkromného sektora vrátane výrobcov, distribútorov, dodávateľov, maloobchodníkov a poskytovateľov stravovacích služieb, ako aj subjektov sociálneho hospodárstva a environmentálnych a spotrebiteľských organizácií a ktoré by obsahovali koordinované opatrenia zamerané na riešenie konkrétnych problémových oblastí, ako aj na zmenu postojov a správania, ktoré vedú k vzniku potravinového odpadu. Pri vypracúvaní týchto programov by sa členské štáty mohli inšpirovať odporúčaniami panelovej diskusie občanov o plytvaní potravinami, kompendiom nástrojov, najlepších postupov a odporúčaní Európskeho fóra pre spotrebiteľské plytvanie potravinami, ktoré sú určené na zníženie plytvania potravinami spotrebiteľmi, ako aj výmenami v rámci platformy EÚ pre potravinové straty a plytvanie potravinami.

(52)

Na zabezpečenie účinnej koordinácie opatrení, ktorými sa podnieti zmena a dosiahnu ciele stanovené v tejto smernici, je mimoriadne dôležité, aby sa jednoznačne určili zodpovednosť a riadenie opatrení na predchádzanie vzniku potravinového odpadu. Vzhľadom na to, že tejto oblasti sa venuje množstvo orgánov členských štátov a do boja proti potravinovému odpadu v členských štátoch sa zapájajú najrôznejšie zainteresované strany, je potrebné určiť príslušný orgán zodpovedný za celkovú koordináciu opatrení na vnútroštátnej úrovni.

(53)

Mala by sa zlepšiť granularita informácií o nakladaní s komunálnym textilom po použití spotrebiteľmi na úrovni Únie, aby bolo možné účinnejšie monitorovať opätovné použitie výrobkov vrátane opätovného použitia textílií a prípravy textílií na opätovné použitie, a to aj vzhľadom na potenciálne stanovenie výkonnostných cieľov v budúcnosti. Údaje o opätovnom použití a príprave na opätovné použitie predstavujú kľúčové toky údajov potrebné na monitorovanie oddelenia vzniku odpadu od hospodárskeho rastu a na prechod na udržateľné, inkluzívne a obehové hospodárstvo. Uvedené toky údajov by preto mala spravovať Európska environmentálna agentúra.

(54)

Je nevyhnutné, aby Komisia a členské štáty naďalej rozvíjali, podporovali a rozširovali informačné a vzdelávacie kampane týkajúce sa predchádzania vzniku odpadu a nakladania s ním. Hoci sa vo všetkých sektoroch zlepšuje všeobecné povedomie o význame predchádzania vzniku odpadu a správneho nakladania s ním, stále je potrebný ďalší pokrok.

(55)

Delegovaným rozhodnutím (EÚ) 2019/1597 sa stanovuje spoločná metodika a minimálne požiadavky na kvalitu jednotného merania úrovní potravinového odpadu v súlade s článkom 9 ods. 8 smernice 2008/98/ES. S cieľom zlepšovať kvalitu, spoľahlivosť a porovnateľnosť údajov o úrovniach potravinového odpadu, ktoré nahlasujú členské štáty, a to aj ďalším posilnením konzistentnosti meracích metód používaných členskými štátmi, by sa na Komisiu mala naďalej delegovať právomoc prijímať delegované akty stanovená v uvedenom ustanovení. V záujme jasnosti by sa toto delegovanie právomoci malo s menšími úpravami stanoviť v novom článku, ktorý sa osobitne zaoberá predchádzaním vzniku potravinového odpadu.

(56)

S cieľom zosúladiť číselné znaky KN uvedené v smernici 2008/98/ES s číselnými znakmi KN uvedenými v prílohe I k nariadeniu (EHS) č. 2658/87 by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny prílohy IVc k smernici 2008/98/ES. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (17). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(57)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 2008/98/ES by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa harmonizovaného formátu registrácie v registri výrobcov textilných, s textíliami súvisiacich alebo obuvníckych výrobkov a kritérií modulácie poplatkov pre rozšírenú zodpovednosť výrobcu za textílie a korekčného faktora s cieľom zohľadniť nárast alebo pokles cestovného ruchu vo vzťahu k referenčnému obdobiu, pokiaľ ide o cieľ znižovania objemu potravinového odpadu stanovený v tejto smernici pre maloobchodnú a inú distribúciu potravín, pre reštaurácie, stravovacie služby a pre domácnosti. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (18).

(58)

Smernica 2008/98/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(59)

Je dôležité, aby sa podstatne a rýchlo zlepšilo vykonávanie smernice Rady 1999/31/ES (19) členskými štátmi, aby sa zabránilo škodám na životnom prostredí v Únii vrátane cezhraničných problémov spôsobených nezákonným skládkovaním odpadu. Preto je vhodné, aby Komisia vyhodnotila smernicu 1999/31/ES s cieľom posúdiť spôsoby, ako posilniť jej vykonávanie, a vo vhodných prípadoch predložila legislatívny návrh na jej zmenu. Okrem toho, vychádzajúc z výsledku možnej aktualizácie právnych predpisov Únie o odpade vyplývajúcej z pripravovaného aktu o obehovom hospodárstve, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 26. februára 2025 s názvom Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie, by Komisia mala vyhodnotiť smernicu 2008/98/ES a vo vhodných prípadoch predložiť legislatívny návrh. V kontexte uvedeného hodnotenia a vzhľadom na súčasný nedostatok spoľahlivých údajov o odpadových textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkoch a o financovaní súvisiacich systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktoré majú zriadiť členské štáty, by Komisia mala najprv posúdiť možnosť stanovenia cieľov v oblasti predchádzania vzniku odpadu, jeho zberu, prípravy na opätovné použitie a recyklácie a následne, či sú vnútroštátne systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky efektívne financované, a to aj vtedy, ak by k ich financovaniu finančne prispievali komerční prevádzkovatelia opätovného použitia. Okrem toho by Komisia mala tiež posúdiť, či by bolo možné, aby členské štáty zaviedli predbežné triedenie zmesového komunálneho odpadu s cieľom zabrániť tomu, aby sa odpad, ktorý by bolo možné zhodnotiť na prípravu na opätovné použitie alebo recykláciu, posielal na spaľovanie odpadu alebo ukladal na skládky.

(60)

Keďže ciele tejto smernice, a to zlepšenie environmentálnej udržateľnosti nakladania s potravinovým odpadom a použitými a odpadovými textíliami a zabezpečenie voľného pohybu použitých a odpadových textílií na vnútornom trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

1.

V článku 2 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/31/oj).“ "

2.

V článku 3 sa vkladajú tieto body:

(*2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2011/83/oj)."

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/2065/oj)."

(*4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2019/1020/oj)."

(*5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1781 z 13. júna 2024, ktorým sa zriaďuje rámec na stanovenie požiadaviek na ekodizajn udržateľných výrobkov, mení smernica (EÚ) 2020/1828 a nariadenie (EÚ) 2023/1542 a zrušuje smernica 2009/125/ES (Ú. v. EÚ L, 2024/1781, 28.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1781/oj).“ "

3.

V článku 9 ods. 1 sa vypúšťajú písmená g) a h) a odseky 5, 6 a 8.

4.

Vkladá sa tento článok:

(*6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2013/1308/oj)."

(*7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/40 z 19. decembra 2024 o obaloch a odpade z obalov, o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020 a smernice (EÚ) 2019/904 a o zrušení smernice 94/62/ES (Ú. v. EÚ L, 2025/40, 22.1.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2025/40/oj)."

(*8)  Delegované rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1597 z 3. mája 2019, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES, pokiaľ ide o spoločnú metodiku a minimálne požiadavky na kvalitu jednotného merania úrovní potravinového odpadu (Ú. v. EÚ L 248, 27.9.2019, s. 77, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec_del/2019/1597/oj).“ "

5.

V článku 11 ods. 1 sa za tretí pododsek vkladá tento pododsek:

„Členské štáty v záujme splnenia cieľov tohto článku zabezpečia, aby bola zavedená potrebná infraštruktúra na triedený zber odpadu, a to aj pokiaľ ide o dostatočný rozsah materiálov, ktoré sa zbierajú oddelene, a dostatočné územné pokrytie miestami triedeného zberu v súlade s článkom 28 ods. 3 písm. cb).“

6.

V článku 11b sa odsek 1 nahrádza takto:

7.

Vkladajú sa tieto články:

(*9)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/1987/2658/oj)."

(*10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/1892 z 10. septembra 2025, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade (Ú. v. EÚ L, 2025/1892, 26.9.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2025/1892/oj)."

(*11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2019/1150/oj)."

(*12)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1004 zo 7. júna 2019, ktorým sa stanovujú pravidlá výpočtu, overovania a nahlasovania údajov o odpade v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2012) 2384 (Ú. v. EÚ L 163, 20.6.2019, s. 66, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec_impl/2019/1004/oj)."

(*13)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/19 z 18. decembra 2020, ktorým sa stanovuje spoločná metodika a formát nahlasovania opätovného použitia v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (Ú. v. EÚ L 10, 12.1.2021, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec_impl/2021/19/oj).“ "

8.

V článku 29 sa odsek 2a nahrádza takto:

9.

Dopĺňa sa tento článok:

10.

Článok 37 sa mení takto:

11.

Článok 38a sa mení takto:

12.

V článku 41 sa dopĺňa tento odsek:

„Články 22a, 22b, 22c a 22d sa uplatňujú na podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 10 osôb a ktorých ročný obrat a ročná súvaha nepresahuje 2 milióny EUR, od 17. apríla 2029.“

13.

Dopĺňa sa tento článok:

14.

Text uvedený v prílohe k tejto smernici sa vkladá ako príloha IVc.