This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32024R1610
Regulation (EU) 2024/1610 of the European Parliament and of the Council of 14 May 2024 amending Regulation (EU) 2019/1242 as regards strengthening the CO2 emission performance standards for new heavy-duty vehicles and integrating reporting obligations, amending Regulation (EU) 2018/858 and repealing Regulation (EU) 2018/956 (Text with EEA relevance)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1610 zo 14. mája 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/1242, pokiaľ ide o sprísnenie emisných noriem CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá a zavedenie povinností nahlasovania, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/858 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) 2018/956 (Text s významom pre EHP)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1610 zo 14. mája 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/1242, pokiaľ ide o sprísnenie emisných noriem CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá a zavedenie povinností nahlasovania, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/858 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) 2018/956 (Text s významom pre EHP)
PE/29/2024/REV/1
Ú. v. EÚ L, 2024/1610, 6.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1610/oj (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
In force
Úradný vestník |
SK Séria L |
2024/1610 |
6.6.2024 |
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/1610
zo 14. mája 2024,
ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/1242, pokiaľ ide o sprísnenie emisných noriem CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá a zavedenie povinností nahlasovania, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/858 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) 2018/956
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
po porade s Výborom regiónov,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),
keďže:
(1) |
Riešenie výziev súvisiacich s klímou a so životným prostredím a dosiahnutie cieľov Parížskej dohody (3) prijatej 12. decembra 2015 v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) sú ťažiskom oznámenia Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode. Potreba a význam Európskej zelenej dohody vzhľadom na veľmi vážny vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na zdravie a hospodársku prosperitu občanov Únie a útočnej vojny Ruska voči Ukrajine ešte vzrástli. |
(2) |
V Európskej zelenej dohode sa kombinuje komplexný súbor vzájomne sa posilňujúcich opatrení a iniciatív, ktorých cieľom je dosiahnuť klimatickú neutralitu v Únii do roku 2050, a vytyčuje sa v nej nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje, kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Jej cieľom je takisto ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Zároveň uvedená transformácia vplýva inak na ženy ako na mužov a má osobitný dosah na niektoré znevýhodnené a zraniteľné skupiny, napríklad na domácnosti a osoby s nízkymi príjmami, starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím či osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom. Preto sa musí zabezpečiť, aby bola táto transformácia spravodlivá a inkluzívna a aby sa pri nej na nikoho nezabudlo. |
(3) |
Po tom, ako Európsky parlament a Rada prijali základné prvky legislatívneho balíka Fit for 55, ktorý navrhla Komisia v júli 2021, Únia v októbri 2023 predložila aktualizovaný vnútroštátne stanovený príspevok (NDC) Únie a svojich členských štátov k dohovoru UNFCCC, v ktorom potvrdila, že Únia do roku 2030 zníži svoje čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. |
(4) |
Prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/11191 (4) Únia zakotvila do legislatívneho aktu Únie cieľ týkajúci sa dosiahnutia klimatickej neutrality v celom hospodárstve Únie najneskôr do roku 2050 a cieľ následného dosiahnutia záporných emisií. V uvedenom nariadení sa okrem toho stanovuje záväzný cieľ Únie dosiahnuť do roku 2030 zníženie domácich čistých emisií skleníkových plynov (emisie po odpočítaní odstránených emisií) najmenej o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Stanovuje sa v ňom aj rámec na stanovenie strednodobých cieľov Únie v oblasti klímy a na uverejnenie predpokladaného orientačného rozpočtu Únie na emisie skleníkových plynov na obdobie 2030 – 2050. |
(5) |
Očakáva sa, že k dosiahnutiu tohto zníženia emisií prispejú všetky odvetvia hospodárstva vrátane odvetvia cestnej dopravy. Komisia vo svojom oznámení z 9. decembra 2020 s názvom Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti stanovuje plán udržateľnej a inteligentnej budúcnosti európskej dopravy s akčným plánom zameraným na dosiahnutie 90 % zníženia emisií z odvetvia dopravy do roku 2050. Ťažké úžitkové vozidlá sú v súčasnosti zodpovedné za viac ako štvrtinu emisií skleníkových plynov z cestnej dopravy v Únii a za viac ako 6 % celkových emisií skleníkových plynov v Únii. |
(6) |
Cieľom legislatívneho balíka Fit for 55 je dosiahnuť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030. Zahŕňa celý rad politických oblastí. Revízia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1242 (5) je neoddeliteľnou súčasťou tohto legislatívneho balíka. |
(7) |
Komisia vo svojom oznámení z 18. mája 2022 o Pláne REPowerEU načrtla plán na ukončenie závislosti Únie od ruských fosílnych palív ešte pred koncom tohto desaťročia. V uvedenom oznámení sa okrem iného zdôrazňuje význam ďalšieho zvyšovania efektívnosti a znižovania spotreby fosílnych palív v odvetví dopravy, kde sa elektrifikácia môže kombinovať s využívaním bezfosílneho vodíka na nahradenie fosílnych palív. |
(8) |
S cieľom prispieť k zníženiu čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990 a v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti je potrebné sprísniť požiadavky na zníženie emisií CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel stanovené v nariadení (EÚ) 2019/1242. Takisto sa musí stanoviť jasné smerovanie k ďalšiemu znižovaniu emisií po roku 2030, aby odvetvie ťažkých úžitkových vozidiel prispelo k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality do roku 2050. |
(9) |
Prísnejšie požiadavky na znižovanie emisií CO2 by mali podnietiť zvýšenie podielu ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami uvádzanými na trh Únie a zároveň by mali poskytnúť prínos používateľom a občanom v podobe kvality ovzdušia a úspor energie, ako aj zabezpečiť, že bude možné zachovať inovácie v hodnotovom reťazci automobilového priemyslu a s nimi súvisiace vysokokvalitné pracovné miesta. Medzi ťažké úžitkové vozidlá s nulovými emisiami v súčasnosti patria batériové elektrické vozidlá, vozidlá s palivovým článkom a iné vozidlá na vodíkový pohon, pričom stále dochádza k novým technologickým inováciám. |
(10) |
Mali by sa stanoviť nové prísnejšie ciele zníženia emisií CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá na obdobie od roku 2030. Tieto ciele by sa mali stanoviť na úrovni, ktorá bude predstavovať jasný signál na zrýchlenie uvádzania ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami na trh Únie, na stimuláciu nákladovo efektívnych inovácií v oblasti technológií s nulovými emisiami, na poskytnutie nevyhnutného signálu na urýchlenie rozvoja infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc v celej Únii, na zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti priemyslu Únie na svetovom trhu a na prispenie k zníženiu prevádzkových nákladov dopravných spoločností, pričom sa zabezpečí, aby Únia splnila svoje ciele v oblasti klímy a svoj cieľ zmierniť znečistenie ovzdušia. |
(11) |
Znečistenie ovzdušia je obzvlášť akútnym problémom v mestách, ktorý má vplyv na zdravie miliónov európskych občanov. Doprava je jedným z hlavných zdrojov znečistenia ovzdušia v mestách. Zrýchlené zavádzanie ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami prostredníctvom sprísnených požiadaviek na zníženie emisií CO2 prispeje k zmierneniu problému znečistenia ovzdušia v mestách. |
(12) |
Oznámenie Komisie z 5. mája 2021 o Aktualizácii novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy má za cieľ dosiahnutie spoločnej tvorby zelených a digitálnych spôsobov transformácie v spolupráci s priemyslom, subjektmi verejného sektora, so sociálnymi partnermi a s ďalšími zainteresovanými stranami. V uvedenej súvislosti sa vytvára spôsob transformácie pre ekosystém mobility, ktorý bude sprevádzať transformáciu hodnotového reťazca automobilového priemyslu. V rámci tohto spôsobu transformácie sa osobitne prihliada na malé a stredné podniky v automobilovom dodávateľskom reťazci a na konzultácie, a to aj zo strany členských štátov, so sociálnymi partnermi. Takisto sa vychádza z programu v oblasti zručností pre Európu s jeho iniciatívami, ako je Pakt o zručnostiach na mobilizáciu súkromného sektora a ostatných zainteresovaných strán s cieľom zvyšovať úroveň zručností európskej pracovnej sily a rekvalifikovať ju s ohľadom na zelenú a digitálnu transformáciu, ako aj z mechanizmu na podporu talentov v rámci iniciatívy Využívanie talentov v regiónoch EÚ. Zároveň sa v rámci uvedeného spôsobu transformácie riešia náležité opatrenia a stimuly na európskej a vnútroštátnej úrovni na podporu cenovej dostupnosti vozidiel s nulovými emisiami. Mohlo by to napríklad zahŕňať možnosť pre členské štáty využiť Sociálno-klimatický fond zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/955 (6) (ďalej len „Sociálno-klimatický fond“) na pomoc mikropodnikom pri nákupe ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami. Osobitná pozornosť by sa mala venovať vplyvu uvedenej transformácie na mikropodniky a malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) v celom dodávateľskom reťazci. Oznámenie Komisie z 1. februára 2023 o Priemyselnom pláne v kontexte Zelenej dohody určenom pre vek emisnej neutrálnosti má za cieľ posilniť konkurencieschopnosť európskeho emisne neutrálneho priemyslu a podporiť rýchly prechod ku klimatickej neutralite. Cieľom uvedeného plánu je vytvoriť priaznivejšie prostredie pre rozširovanie výrobných kapacít Únie v oblasti emisne neutrálnych technológií a výrobkov v záujme plnenia ambicióznych cieľov Únie v oblasti klímy. Pre sociálne spravodlivú a účinnú transformáciu je kľúčový prístup k odbornej príprave a rekvalifikácii v mnohých odvetviach, v prípade ktorých je potrebné, aby prešli zásadnými zmenami, vrátane odvetví ťažkých úžitkových vozidiel a nabíjacích a čerpacích staníc. Investície do zručností potrebných na účinnú transformáciu sú kolektívnou zodpovednosťou. Zamestnanci a uchádzači o zamestnanie by mali mať prístup k príležitostiam na rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností a mala by sa podporovať ich účasť na týchto vzdelávacích činnostiach. Členské štáty sa vyzývajú, aby zvýšili investície do rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností a zmapovali a analyzovali predpokladané zmeny na trhu práce. |
(13) |
Spolu s iniciatívami na urýchlenie prechodu na udržateľnejšie druhy dopravy bude pri znižovaní emisií CO2 v odvetví ťažkých úžitkových vozidiel zohrávať kľúčovú úlohu sprísnenie požiadaviek na zníženie emisií CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel a zavedenie potrebnej nabíjacej a čerpacej infraštruktúry. Cieľové hodnoty zníženia emisií CO2 pre celý vozový park Únie stanovené v tomto nariadení sú doplnené o požiadavky na infraštruktúru nabíjania a dopĺňania paliva stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1804 (7). Financovanie Únie zohráva dôležitú úlohu pri zavádzaní infraštruktúry na vnútroštátnej úrovni. Zavádzanie nabíjacej infraštruktúry pre ťažké úžitkové elektrické vozidlá je rovnako dôležité aj na súkromných miestach, ktoré nie sú verejne prístupné, ako napríklad v súkromných depách a logistických centrách, ktoré poskytujú nočné nabíjanie a nabíjanie na mieste určenia. Členské štáty by mali v kontexte prípravy svojich revidovaných národných politických rámcov zvážiť prijatie opatrení na zaistenie toho, aby sa pre nočné nabíjanie a nabíjanie na mieste určenia zabezpečila vhodná infraštruktúra pre ťažké úžitkové elektrické vozidlá. Vzhľadom na možné obmedzenia infraštruktúry v tretích krajinách je tiež vhodné zvážiť, ako toho nariadenie ovplyvní možnosť používať mimo Únie nové ťažké úžitkové vozidlá evidované v členskom štáte. |
(14) |
Komisia v roku 2015 po prijatí smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ (8) zriadila fórum pre udržateľnú dopravu (ďalej len „fórum“). Fórum pomáha Komisii pri vykonávaní činností a programov Únie zameraných na podporu zavádzania infraštruktúry pre udržateľné alternatívne palivá. Po prijatí tohto nariadenia Komisia zabezpečí, aby fórum podporovalo účinné a nákladovo efektívne zavádzanie infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc potrebnej na splnenie prísnejších požiadaviek na znižovanie emisií CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel a aby poskytlo podklady pre preskúmanie uvedené v článku 24 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2023/1804, aby ciele stanovené v uvedenom nariadení boli v súlade s ambíciami tohto nariadenia. |
(15) |
Prechod ku klimatickej neutralite si vyžaduje značné investície do elektrickej siete vrátane zvýšenia kapacity, odolnosti a skladovania, ako aj ďalších pripojení. Vzhľadom na cieľové hodnoty zníženia emisií CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel na rok 2030 stanovené podľa tohto nariadenia podiel ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami v rámci celkového vozového parku ťažkých úžitkových vozidiel na cestách a spotreba elektrickej energie v tomto odvetví zostanú obmedzené. Preto zostane obmedzený aj súvisiaci vplyv na elektrickú sieť. |
(16) |
Hoci posilnené ciele znižovania emisií CO2 urýchlia nárast využívania ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami, značnú časť vozového parku ťažkých úžitkových vozidiel na cestách budú aj naďalej tvoriť vozidlá so spaľovacím motorom. Na to, aby uvedená časť vozového parku prispela k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti klímy, sú nevyhnutné ďalšie inovácie a zrýchlené zavádzanie udržateľných palív z obnoviteľných zdrojov. Existujúce úniové politiky a právne nástroje, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (9) a systém EÚ na obchodovanie s emisiami zriadený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (10), podporia dekarbonizáciu palív v doprave s cieľom postupne vyradiť fosílne palivá. Komisia by mala ďalej rozvíjať súdržný rámec stimulov pre moderné biopalivá, bioplyn a palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu. Uvedený rámec by mal v kontexte celkového úsilia o dosiahnutie cieľov Únie v oblasti klímy komplexne riešiť prekážky zavádzania a ponuky, pričom by sa mal zohľadniť dopyt vo všetkých hospodárskych odvetviach. Na základe cieľov týkajúcich sa biometánu v pláne REPowerEU by sa Komisia mala zaoberať aj tým, ako môže rozšírenie výroby biometánu v Únii prispieť k dekarbonizácii hospodárstva vrátane odvetvia dopravy. |
(17) |
Po konzultácii so zainteresovanými stranami Komisia do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia posúdi úlohu metodiky evidencie ťažkých úžitkových vozidiel poháňaných výlučne palivami s nulovými emisiami CO2 v súlade s právom Únie a s cieľom Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu. |
(18) |
Výrobcom by sa mala naďalej poskytovať dostatočná flexibilita pri postupnom prispôsobovaní ich vozového parku ťažkých úžitkových vozidiel s cieľom nákladovo efektívne riadiť prechod na ťažké úžitkové vozidlá s nulovými emisiami. Preto je vhodné zachovať prístup posilňovania cieľových úrovní v päťročných úsekoch. |
(19) |
Vzhľadom na heterogénnu štruktúru celého vozového parku ťažkých úžitkových vozidiel nie je možné úplne predpovedať, či bude technologický vývoj dostatočne rýchly na to, aby sa zabezpečilo, že technológia s nulovými výfukovými emisiami bude životaschopnou voľbou vo všetkých okrajových oblastiach použitia. To by mohlo zahŕňať ťažké úžitkové vozidlá na kritické bezpečnostné a ochranné účely, na ktoré nepostačujú technológie s nulovými výfukovými emisiami. Takéto vozidlá by mali tvoriť obmedzený podiel celého vozového parku ťažkých úžitkových vozidiel. Komisia by mala vo svojom preskúmaní nariadenia (EÚ) 2019/1242 posúdiť možnosť uplatnenia opatrení na zníženie emisií CO2 z takýchto vozidiel. |
(20) |
Verejní obstarávatelia a obstarávatelia sa dôrazne vyzývajú, aby v prípade svojich postupov verejného obstarávania, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, používali kritérium na vyhodnotenie ponúk alebo technickú špecifikáciu, ktoré sa týkajú podielu výrobkov v rámci ponúk pochádzajúcich z krajín, ktoré nie sú zmluvnými stranami Dohody Svetovej obchodnej organizácie o vládnom obstarávaní (ďalej len „GPA“) a ktoré s Úniou neuzavreli dohodu o voľnom obchode obsahujúcu pravidlá verejného obstarávania. Takéto kritériá budú zohrávať dôležitú úlohu pri podpore dodávok mestských autobusov s nulovými emisiami v európskom priemysle, zabezpečovaní udržateľných a odolných dodávateľských reťazcov mestských autobusov a pri posilňovaní bezpečnosti dodávok v rámci Únie. |
(21) |
Verejní obstarávatelia a obstarávatelia sa vyzývajú, aby vo svojich postupoch verejného obstarávania, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, používali kritérium environmentálnej udržateľnosti ako kritérium na vyhodnotenie ponúk alebo ako technickú špecifikáciu. Bez toho, aby boli dotknuté legislatívne akty Únie uplatniteľné na konkrétnu technológiu, vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1542 (11) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje rámec na stanovenie požiadaviek na ekodizajn udržateľných výrobkov, verejní obstarávatelia a obstarávatelia by mali mať pri hodnotení environmentálnej udržateľnosti mestských autobusov obstaraných na základe tohto nariadenia možnosť zohľadniť rôzne prvky s vplyvom na klímu a životné prostredie. Medzi uvedené prvky môže patriť napríklad trvanlivosť a spoľahlivosť riešenia, jednoduchosť opravy a údržby, jednoduchosť a kvalita recyklácie, používanie látok, spotreba energie, vody a ďalších zdrojov v jednom alebo vo viacerých fázach životného cyklu výrobku, začlenenie použitých komponentov, environmentálna stopa výrobku a vplyv jeho životného cyklu na životné prostredie, a množstvo vytvoreného odpadu. |
(22) |
Vzhľadom na prísnejšie cieľové hodnoty zníženia emisií CO2 pre celý vozový park Únie od roku 2030 majú výrobcovia uviesť na trh Únie podstatne viac ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami. V tejto súvislosti už mechanizmus stimulov pre ťažké úžitkové vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami neplní svoj pôvodný účel a hrozí, že oslabí účinnosť nariadenia (EÚ) 2019/1242. Uvedený mechanizmus stimulov pre vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami sa preto od roku 2030 zruší. |
(23) |
Možnosť previesť príjmy z poplatkov za nadmerné emisie CO2 do osobitného fondu alebo príslušného programu bola predmetom hodnotenia podľa článku 15 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/1242 a dospelo sa k záveru, že by sa tým výrazne zvýšilo administratívne zaťaženie bez toho, aby to viedlo k priamemu prínosu pre transformáciu automobilového priemyslu. Príjmy z poplatkov za nadmerné emisie CO2 by sa teda mali naďalej považovať za príjem do všeobecného rozpočtu Európskej únie v súlade s článkom 8 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/1242. |
(24) |
Predmet úpravy nariadenia (EÚ) 2019/1242 by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal aj povinnosti monitorovania a nahlasovania, ktoré sú prostredníctvom tohto nariadenia začlenené do nariadenia (EÚ) 2019/1242. |
(25) |
Nariadenie (EÚ) 2019/1242 by sa malo zmeniť tak, aby malo rovnaký rozsah pôsobnosti ako nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/956 (12). |
(26) |
Emisie CO2 v prípade ťažkých úžitkových vozidiel, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti právnych predpisov Únie v oblasti typového schválenia vozidiel, ako sú poľnohospodárske a lesné traktory, vozidlá navrhnuté a vyrobené na použitie na účely národnej obrany, a to aj ozbrojenými silami, a pásové vozidlá, sa neurčujú. Uvedené ťažké úžitkové vozidlá preto nemusia spĺňať cieľové hodnoty zníženia emisií CO2 stanovené v tomto nariadení. |
(27) |
S cieľom neodradiť od dobrovoľného typového schvaľovania ťažkých úžitkových vozidiel, ktoré sú navrhnuté a vyrobené alebo prispôsobené na použitie službami civilnej ochrany, požiarnymi službami a útvarmi zodpovednými za udržiavanie verejného poriadku alebo záchrannými zdravotnými službami, ktoré by mali negatívny vplyv na bezpečnosť a životné prostredie, takéto vozidlá, ktoré sú dobrovoľne typovo schválené, by takisto mali byť oslobodené od povinnosti spĺňať cieľové hodnoty zníženia emisií CO2 stanovené v tomto nariadení, pokiaľ výrobca nepožiada inak. Členské štáty by mali byť takisto oprávnené oslobodiť od povinnosti spĺňať cieľové hodnoty CO2 stanovené v tomto nariadení ťažké úžitkové vozidlá, ktoré síce nie sú osobitne navrhnuté, ale sú zaevidované na používanie službami civilnej ochrany, požiarnymi službami, útvarmi zodpovednými za udržiavanie verejného poriadku alebo záchrannými zdravotnými službami, ako sú bežné autokary používané na prepravu policajných alebo ozbrojených zložiek, a to potvrdením, že takáto výnimka by bola vo verejnom záujme. Členské štáty by tiež mali byť oprávnené vyňať vozidlá zaevidované pre ozbrojené zložky z pôsobnosti tohto nariadenia v plnom rozsahu. |
(28) |
Pokiaľ ide o určité podskupiny ťažkých úžitkových vozidiel, ktoré sú typovo schválené, ale pre ktoré ešte neboli z technických dôvodov stanovené ciele zníženia emisií CO2, tieto ťažké úžitkové vozidlá nemusia spĺňať cieľové hodnoty zníženia emisií CO2 stanovené v tomto nariadení. Príkladmi takýchto vozidiel sú vozidlá na špeciálne účely, ako sú samohybné žeriavy, nosiče hydraulických viacúčelových zariadení alebo vozidlá na prepravu nadlimitného nákladu, terénne vozidlá, ako napríklad niektoré ťažké úžitkové vozidlá používané na banské, lesnícke a poľnohospodárske účely, ako aj iné ťažké úžitkové vozidlá s neštandardnou konfiguráciou nápravy, ako sú ťažké úžitkové vozidlá s viac ako štyrmi nápravami alebo viac ako dvomi hnacími nápravami, malé autobusy s najväčšou technicky prípustnou celkovou hmotnosťou (ďalej len „TPMLM“) nižšou alebo rovnajúcou sa 7,5 tony a malé nákladné vozidlá s TPMLM nižšou alebo rovnajúcou sa 5 ton. Komisia by mala preskúmať vhodnosť určenia emisií CO2 malých nákladných vozidiel s TPMLM nižšou alebo rovnajúcou sa 5 ton v súlade s nariadením Komisie (EÚ) 2017/2400 (13) (simulácie nástroja na výpočet spotreby energie vozidla alebo simulácie VECTO), a to aj so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1151 (14). |
(29) |
Mali by sa zaviesť určité vymedzenia pojmov s cieľom zosúladiť terminológiu nariadenia (EÚ) 2019/1242 s terminológiou právnych predpisov Únie v oblasti typového schválenia vozidiel, najmä s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 (15) a nariadením (EÚ) 2017/2400. |
(30) |
Na účely presunu ťažkých úžitkových vozidiel medzi výrobcami zavedeného týmto nariadením a stanovenia výnimky pre výrobcov malého objemu ťažkých úžitkových vozidiel by sa do nariadenia (EÚ) 2019/1242 malo doplniť vymedzenie pojmu „skupina prepojených výrobcov“. Uvedené vymedzenie by v podstate nadväzovalo na terminológiu použitú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631 (16) pre ľahké vozidlá. |
(31) |
Pokiaľ ide o stanovenie povinností jednotlivých výrobcov, ciele Únie v oblasti znižovania emisií CO2 pre celý vozový park nových ťažkých úžitkových vozidiel by sa mali premietnuť do cieľových hodnôt špecifických emisií CO2 pre podskupiny vozidiel určené na základe technických charakteristík zahrnutých ťažkých úžitkových vozidiel. |
(32) |
Keďže emisie CO2 súvisiace s prípojnými vozidlami majú veľký vplyv na celkové emisie CO2 a spotrebu energie ťažkých úžitkových motorových vozidiel, mali by sa stanoviť aj ciele zníženia emisií CO2 pre prípojné vozidlá. |
(33) |
Emisie CO2 z profesionálnych vozidiel, ako sú vozidlá na zber odpadu, sklápacie vozidlá alebo automiešačky betónu, sa už certifikujú podľa nástroja VECTO a výrobcovia vozidiel a členské štáty ich už sledujú a nahlasujú. Emisie CO2 z profesionálnych vozidiel predstavujú približne 2 % emisií ťažkých úžitkových vozidiel a tieto vozidlá tvoria približne 4 % predaja. Keďže tieto vozidlá sa prevádzkujú väčšinou v mestách, majú vplyv aj na mestskú kvalitu ovzdušia. Profesionálne vozidlá by sa preto mali do roku 2029 vyňať z výpočtu priemerných špecifických emisií CO2 výrobcov. V období 2030 až 2034 by sa do uvedeného výpočtu mali započítavať len profesionálne vozidlá s nulovými emisiami. Od roku 2035 by sa do uvedeného výpočtu mali započítavať všetky profesionálne vozidlá. |
(34) |
S cieľom uľahčiť vývoj a umožniť široké používanie prípojných vozidiel vybavených technológiou znižovania emisií CO2 je nevyhnutné urýchlene aktualizovať a rozšíriť rámec schvaľovania takejto technológie, najmä pre elektrifikované prípojné vozidlá, a to zmenou nariadenia (EÚ) 2018/858. |
(35) |
V roku 2022 predstavovali mestské autobusy s nulovými emisiami už približne štvrtinu všetkých mestských autobusov predaných v Únii, pričom niektoré členské štáty dosiahli oveľa vyšší podiel. Vzhľadom na technickú pripravenosť mestských autobusov a potrebu zlepšiť kvalitu ovzdušia v mestách by sa mal stanoviť povinný minimálny podiel nových mestských autobusov s nulovými emisiami. |
(36) |
Povinný minimálny podiel mestských autobusov s nulovými emisiami by mal odrážať spoločenskú potrebu cenovo dostupnej verejnej dopravy, a to aj vo vidieckych oblastiach. Zvýšená ponuka mestských autobusov s nulovými emisiami, ktorá je výsledkom zavedenia takéhoto povinného minimálneho podielu, by mala mať pozitívny vplyv na obstarávacie náklady, a to tak z hľadiska počiatočnej kúpnej ceny, ako aj celkových nákladov na vlastníctvo mestských autobusov s nulovými emisiami, ktoré odrážajú úspory fosílnych palív vyplývajúce z prevádzky takýchto mestských autobusov. Spoločným obstarávaním mestských autobusov založeným na európskej platforme čistých autobusov sa môžu ešte viac znížiť náklady na nákup takýchto autobusov a Sociálno-klimatický fond by členské štáty mohli využiť na podporu zraniteľných občanov prostredníctvom zľavnených alebo bezplatných lístkov alebo predplatného na verejnú dopravu. Napokon, na regionálne a diaľkové autobusy a autokary vrátane autobusov na prepravu vo vidieckych oblastiach sa naďalej vzťahujú ciele zníženia emisií CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá. Podpora zo Sociálno-klimatického fondu by mohla riešiť špecifické potreby vidieckych oblastí a zabrániť dopravnej chudobe v zmysle vymedzenia v článku 2 bodu 2 nariadenia (EÚ) 2023/955 zabezpečením prístupu k cenovo dostupnej verejnej doprave. Komisia by mala zvážiť aj ďalšie vhodné opatrenia na zvýšenie dopytu verejných orgánov po ťažkých úžitkových vozidlách s nulovými emisiami s cieľom podporiť dosiahnutie cieľa Únie v oblasti klimatickej neutrality. |
(37) |
Keďže na účely dodržiavania predpisov by sa mali posudzovať skôr obchodné než právnické osoby, ekonomicky prepojení výrobcovia by mali mať v rámci určitých obmedzení možnosť presúvať medzi sebou ťažké úžitkové vozidlá na účely zohľadňovania týchto ťažkých úžitkových vozidiel podľa nariadenia (EÚ) 2019/1242. |
(38) |
Okrem toho by v záujme posilnenia vývoja nových technológií s nulovými emisiami v špecializovaných malých a stredných podnikoch malo byť možné presúvať ťažké úžitkové vozidlá s nulovými emisiami aj medzi neprepojenými subjektmi. |
(39) |
Dodatočná modernizácia na vozidlá s nulovými emisiami spočíva v premene spaľovacieho motora alebo vozidla na motor alebo vozidlo s nulovými emisiami. Má pozitívny vplyv na životné prostredie, pretože sa nevyrábajú nové diely a nedochádza k spotrebe materiálov, ktoré sú s tým spojené. Prináša aj ekonomické výhody súvisiace s dostupnejšími cenami vozidiel a potenciálom tvorby pracovných miest. Zavádzanie ťažkých úžitkových vozidiel na trh, ktoré sa dodatočne modernizujú na ťažké úžitkové vozidlá s nulovými emisiami, však brzdí nedostatok harmonizovaných technických a administratívnych pravidiel na ich schvaľovanie. Komisia by preto mala zvážiť potrebu možných iniciatív na podporu rozvoja takýchto harmonizovaných pravidiel. |
(40) |
Opatrenia na zvýšenie podielu ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami, ktoré vlastnia alebo si prenajímajú prevádzkovatelia veľkých vozových parkov, by pomohli zvýšiť predaj ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami a urýchliť prechod na cestnú dopravu s nulovými emisiami. Komisia by preto mala analyzovať potenciálnu potrebu a vplyv iniciatív na zvýšenie podielu ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami, ktoré vlastnia alebo si prenajímajú veľkí prevádzkovatelia veľkých vozových parkov. |
(41) |
S cieľom predísť neprimerane vysokým nákladom na dodržiavanie predpisov a znížiť administratívne zaťaženie by výrobcovia malého počtu ťažkých úžitkových vozidiel mali byť za predpokladu splnenia určitých právnych požiadaviek oslobodení od povinnosti dodržiavať ciele zníženia emisií CO2. Keďže sú stále povinní plniť povinnosti nahlasovania podľa nariadenia (EÚ) 2019/1242, v prípade týchto výrobcov existuje vhodný kontrolný mechanizmus. |
(42) |
Existujúci systém viacročných emisných kreditov a emisných dlhov by sa mal predĺžiť do roku 2039, keďže po roku 2030 sa ciele znižovania emisií CO2 stále zvyšujú až do roku 2040 a počas tohto obdobia je potrebný výhľadový technický vývoj výrobcov. Výrobcovia by však mali vyrovnať všetky zostávajúce emisné dlhy v rokoch 2029, 2034 a 2039. Platnosť emisných kreditov by sa mala automaticky skončiť, ak sa nepoužijú do 7 rokov od ich nadobudnutia. |
(43) |
V nariadení (EÚ) 2019/1242 by sa mala pre každú kategóriu vozidiel jasne stanoviť totožnosť výrobcu, ktorému by sa malo ťažké úžitkové vozidlo priradiť, čím sa osobitne zohľadnia rôzne sústavy pre ťažké úžitkové vozidlá kategórie M. |
(44) |
Pravidlá overenia nahlásených údajov z monitorovania by sa mali týkať aj možných opráv chýb ex post v takých údajoch a toho, ako by Komisia mala postupovať pri takýchto opravách na účely plnenia cieľov v oblasti znižovania emisií CO2 celého vozového parku Únie. |
(45) |
Posudzovanie referenčných emisií CO2 by sa malo zmeniť tak, aby sa vzťahovalo aj na podskupiny vozidiel, ktoré boli po novom zahrnuté do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2019/1242. |
(46) |
Monitorovanie a nahlasovanie výrobcami a členskými štátmi je základným predpokladom vykonávania nariadenia (EÚ) 2019/1242. Zlúčenie nariadenia (EÚ) 2018/956 s nariadením (EÚ) 2019/1242 by malo priniesť synergie a umožniť výklad ustanovení, ktoré prihliadajú na ciele oboch nariadení. |
(47) |
Pri začleňovaní ustanovení nariadenia (EÚ) 2018/956 o monitorovaní a nahlasovaní do nariadenia (EÚ) 2019/1242 by sa mala využiť príležitosť na miernu zmenu týchto ustanovení vzhľadom na skúsenosti získané z prvých dvoch cyklov nahlasovania podľa nariadenia (EÚ) 2018/956. |
(48) |
Vzhľadom na skutočnosť, že určovať emisie CO2 už nebudú len výrobcovia, povinnosť nahlasovať emisie CO2 a iné technické údaje ťažkých úžitkových vozidiel by sa mala rozšíriť okrem výrobcov aj na subjekty, ktoré vykonávajú uvedené určovanie podľa nariadenia (EÚ) 2017/2400 a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2022/1362 (17). Údaje, ktoré sa majú nahlasovať, by mali obsahovať dokumentáciu výrobcu. |
(49) |
Komisia by mala mať možnosť zohľadniť technický pokrok, vývoj logistiky nákladnej dopravy, ako sú mimoriadne ťažké jazdné súpravy používané v niektorých členských štátoch, potrebné úpravy na základe uplatňovania tohto nariadenia a zmeny základných právnych aktov o typovom schválení s cieľom zabezpečiť, aby požiadavky týkajúce sa údajov a postup monitorovania a nahlasovania zostali v priebehu času relevantné na posudzovanie prispievania vozového parku ťažkých úžitkových vozidiel k plneniu cieľov znižovania emisií CO2, zabezpečiť dostupnosť údajov o nových a pokročilých technológiách na znižovanie emisií CO2 a o výsledkoch overovacích kontrol na ceste a zabezpečiť, aby rozpätia týkajúce sa hodnoty odporu vzduchu boli aj naďalej relevantné na informačné účely a účely porovnania, ako aj doplniť ustanovenia o správnych pokutách. |
(50) |
Z uvedených dôvodov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu kritérií, ktorými sa vymedzujú podskupiny vozidiel, vrátane doplnenia podskupín pre nákladné vozidlá pre osobitne ťažké jazdné súpravy (Extra Heavy Combination – EHC), a ktorými sa vymedzujú profesionálne vozidlá a kritériá pre prevádzkové rozsahy rôznych technológií hnacej sústavy, zoznam a váhu profilov využitia, užitočné zaťaženie, počet cestujúcich, hmotnosť cestujúcich, najväčšie technicky prípustné užitočné zaťaženie, najvyšší technicky prípustný počet cestujúcich a objem nákladného priestoru podskupín vozidiel a hodnoty počtu najazdených kilometrov za rok, o zmenu požiadaviek týkajúcich sa údajov a postupu monitorovania a nahlasovania stanoveného v prílohách, pokiaľ ide o upresnenie údajov, ktoré majú nahlasovať členské štáty v súvislosti s monitorovaním výsledkov overovacích kontrol na ceste, o zmenu rozpätí týkajúcich sa hodnoty odporu vzduchu a vymedzenie kritérií, výpočet a metódu výberu správnych pokút uložených výrobcom. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. |
(51) |
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (EÚ) 2019/1242 by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o postupy typového schvaľovania a pokiaľ ide o spoločné technické špecifikácie týkajúce sa technickej a otvorenej interoperability medzi infraštruktúrou nabíjacích a čerpacích staníc a mestskými autobusmi, pokiaľ ide o fyzické pripojenia a komunikáciu. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (18). |
(52) |
Nariadenie (EÚ) 2018/956 by sa malo zrušiť s tým, že sa v prechodných ustanoveniach umožní ukončiť nahlasovacie obdobie prebiehajúce v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia v súlade s pravidlami platnými na začiatku tohto nahlasovacieho obdobia vrátane všetkých spracúvaní získaných údajov. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať od začiatku nasledujúceho nahlasovacieho obdobia. |
(53) |
Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne podporovať znižovanie emisií CO2 nákladovo efektívnym a ekonomicky účinným spôsobom v súlade s cieľom celohospodárskeho zníženia čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 prostredníctvom zmenených cieľov zníženia emisií CO2 ťažkých úžitkových vozidiel pre celý vozový park Únie, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. |
(54) |
Nariadenia (EÚ) 2018/858 a (EÚ) 2019/1242 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, |
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Zmeny nariadenia (EÚ) 2019/1242
Nariadenie (EÚ) 2019/1242 sa mení takto:
1. |
Článok 1 sa nahrádza takto: „Článok 1 Predmet úpravy a ciele 1. Týmto nariadením sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá. Uvedené normy prispievajú k dosiahnutiu cieľa Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu a strednodobých cieľov Únie v oblasti klímy stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (*1), a cieľov členských štátov v oblasti znižovania ich emisií skleníkových plynov stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/857 (*2), a cieľov Parížskej dohody ako aj k zabezpečeniu riadneho fungovania vnútorného trhu. 2. V tomto nariadení sa tiež stanovujú požiadavky na nahlasovanie emisií CO2 a spotreby paliva nových ťažkých úžitkových vozidiel evidovaných v Únii. (*1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1)." (*2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/857 z 19. apríla 2023, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/842 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a nariadenie (EÚ) 2018/1999 (Ú. v. EÚ L 111, 26.4.2023, s. 1).“ " |
2. |
Článok 2 sa mení takto:
|
3. |
Článok 3 sa mení takto:
|
4. |
Vkladajú sa tieto články: „Článok 3a Cieľové hodnoty zníženia emisií CO2 1. Priemerné emisie CO2 vozového parku nových ťažkých motorových vozidiel v Únii, iných ako vozidiel na špeciálne účely, terénnych vozidiel a terénnych vozidiel na špeciálne účely, sa v porovnaní s priemernými emisiami CO2 za nahlasovacie obdobie roku 2019 musia znížiť o tieto percentá:
2. K cieľovým hodnotám zníženia emisií CO2 musia v súlade s bodom 4.3 prílohy I prispieť podskupiny vozidiel uvedené v odseku 1. 3. Emisie CO2 súvisiace s vozovým parkom nových prípojných vozidiel v Únii sa musia znížiť v súlade s bodom 4.3 prílohy I. 4. Bez ohľadu na článok 2 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/2400 schválené ťažké úžitkové vozidlá, na ktoré sa vzťahuje článok 2 ods. 3 prvý pododsek písm. b) nariadenia (EÚ) 2018/858, nepodliehajú cieľovým hodnotám zníženia emisií CO2 stanoveným v odsekoch 1 až 3 tohto článku, pokiaľ sa výrobca nerozhodne zahrnúť tieto ťažké úžitkové vozidlá do výpočtu svojich špecifických emisií CO2 a ich cieľových hodnôt pri nahlasovaní uvedených ťažkých úžitkových vozidiel v súlade s časťou B prílohy IV k tomuto nariadeniu. 5. Ťažké úžitkové vozidlá iné ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 4, ktoré sú evidované na použitie službami civilnej ochrany, požiarnymi službami, útvarmi zodpovednými za udržiavanie verejného poriadku alebo záchrannými zdravotnými službami, nepodliehajú cieľovým hodnotám zníženia emisií CO2 stanoveným v odsekoch 1 až 3 za predpokladu, že členský štát uvedie takéto použitie v procese evidencie a nahlasovania, čím v údajoch nahlásených v súlade s časťou A prílohy IV potvrdí, že účel daného ťažkého úžitkového vozidla nemôže rovnocenne plniť ťažké úžitkové vozidlo s nulovými emisiami, a preto je vo verejnom záujme zaevidovať ťažké úžitkové vozidlo so spaľovacím motorom na splnenie tohto účelu. Na ťažké úžitkové vozidlá evidované na použitie ozbrojenými zložkami sa nevzťahujú požiadavky tohto nariadenia, ak sa členský štát rozhodne, že ich nenahlási v súlade s časťou A prílohy IV. Článok 3b Dodatočné opatrenia na podporu prechodu na ťažké úžitkové vozidlá s nulovými emisiami na trhu Únie Komisia do 30. júna 2025 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej zváži potrebu uľahčiť uvádzanie ťažkých úžitkových vozidiel, ktoré sú dodatočne modernizované na ťažké úžitkové vozidlá s nulovými emisiami, na trh Únie, a to aj prostredníctvom harmonizovaných pravidiel. Uvedená správa obsahuje analýzu možností a vplyvu uvedených možností. Vo vhodných prípadoch sa k analýze pripojí legislatívna iniciatíva alebo iné opatrenie. Článok 3c Dodatočné opatrenia na podporu dopytu po ťažkých úžitkových vozidlách s nulovými emisiami na trhu Únie Komisia do 30. júna 2027 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ktorá obsahuje analýzu potenciálnej potreby a vplyvu iniciatív na zvýšenie podielu ťažkých úžitkových motorových vozidiel s nulovými emisiami, ktoré vlastnia alebo si prenajímajú prevádzkovatelia veľkých vozových parkov. Komisia v uvedenej správe zváži možnosti zvýšenia zavádzania ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami, ktoré vlastnia alebo prenajímajú prevádzkovatelia veľkých vozových parkov. Článok 3d Cieľová hodnota ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami pre mestské autobusy 1. V prípade ťažkých úžitkových vozidiel uvedených vo štvrtom stĺpci tabuľky v bode 4.2 prílohy I (ďalej len ‚mestské autobusy‘) musia výrobcovia dodržiavať minimálne podiely ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami vo svojom vozovom parku nových ťažkých úžitkových vozidiel vo výške 90 % a 100 %, v súlade s bodom 4.3.2 prílohy I. 2. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov spresní spoločné technické špecifikácie, vrátane noriem, týkajúce sa technickej a otvorenej interoperability medzi infraštruktúrou nabíjacích a čerpacích staníc a mestskými autobusmi, pokiaľ ide o fyzické pripojenia a komunikáciu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2. 3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením spoločných technických špecifikácií vrátane noriem, pokiaľ ide o bezpečnú a chránenú výmenu a používanie údajov vytvorených v súvislosti s používaním mestských autobusov. Článok 3e Zabezpečenie udržateľných a odolných dodávateľských reťazcov pre mestské autobusy prostredníctvom postupov verejného obstarávania 1. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia pri zadávaní verejných zákaziek na dodanie tovaru, ktorých predmetom je nákup, lízing, prenájom alebo nákup na splátky nových mestských autobusov s nulovými emisiami, ako aj verejných zákaziek na služby, ktorých hlavným predmetom je používanie takých mestských autobusov, vychádzajú z ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ktorá medzi kritériami kvality obsahuje najlepší pomer ceny a kvality. 2. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia použijú ako technické špecifikácie alebo ako kritérium na vyhodnotenie ponúk aspoň dve z nasledujúcich kritérií, z ktorých aspoň jedno sa týka príspevku ponuky k bezpečnosti dodávok, ako je uvedené v písmenách a) až d), v závislosti od situácie na trhu a v súlade so smernicami 2014/23/EÚ, 2014/24/EÚ alebo 2014/25/EÚ a príslušnými odvetvovými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými záväzkami Únie vrátane Dohody Svetovej obchodnej organizácie o vládnom obstarávaní (ďalej len ‚GPA‘) a iných medzinárodných dohôd, ktorými je Únia viazaná:
Prvý pododsek nebráni verejným obstarávateľom a obstarávateľom uplatňovať dodatočné kritériá. 3. Ak sa ako kritérium na vyhodnotenie ponúk používa príspevok ponuky k bezpečnosti dodávok, v rámci kritéria na vyhodnotenie ponúk sa mu priradí váha 15 až 40 %. (*7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).“ " |
5. |
V článku 4 sa prvý odsek nahrádza takto: „Komisia od 1. júla 2020 a potom v každom nasledujúcom nahlasovacom období určí pre každého výrobcu priemerné špecifické emisie CO2 v g/tkm za predchádzajúce nahlasovacie obdobie, pričom zohľadní tieto skutočnosti:
|
6. |
Článok 5 sa mení takto:
|
7. |
Článok 6 sa nahrádza takto: „Článok 6 Cieľové hodnoty špecifických emisií CO2 výrobcu Na nahlasovacie obdobie roku 2025 a na každé nasledujúce nahlasovacie obdobie Komisia určí pre každého výrobcu cieľové hodnoty špecifických emisií CO2 za predchádzajúce nahlasovacie obdobie. Táto cieľová hodnota sa určí v súlade s bodom 4.1 prílohy I.“ |
8. |
Vkladajú sa tieto články: „Článok 6a Presun ťažkých úžitkových vozidiel medzi výrobcami 1. Na účely výpočtu priemerných špecifických emisií CO2 výrobcov v súlade s článkom 4 a bodom 2.2 prílohy I sa jednotlivé ťažké úžitkové vozidlá môžu presúvať medzi výrobcami za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:
Výrobcovia predložia žiadosti o presun Komisii pomocou elektronických nástrojov poskytnutých Komisiou. 2. Ak sa Komisia domnieva, že podmienky presunu sú splnené, pri výpočte príslušných hodnôt nezohľadní presunuté ťažké úžitkové vozidlo pre prevádzajúceho výrobcu, ale zohľadní ho pri výpočte príslušných hodnôt pre prijímajúceho výrobcu. Článok 6b Výnimka pre výrobcov vyrábajúcich malý objem ťažkých úžitkových vozidiel 1. Ak výrobca zaeviduje v danom nahlasovacom období menej ako 100 nových ťažkých úžitkových vozidiel, priemerné špecifické emisie CO2 uvedené v článku 4 a v bode 2.7 prílohy I a cieľové hodnoty špecifických emisií CO2 uvedené v článku 6 a v bode 4.1 prílohy I sa v danom nahlasovacom období stanovia na ‚0‘. 2. Ak sa uplatňuje odsek 1 tohto článku, hodnoty priemerných špecifických emisií CO2 a cieľové hodnoty špecifických emisií CO2 sa pre príslušných výrobcov a príslušné nahlasovacie obdobia nezahŕňajú do uverejňovania údajov podľa článku 11. 3. Výnimka stanovená v odseku 1 sa neuplatňuje v danom nahlasovacom období v žiadnom z týchto prípadov:
4. Výrobcovia, ktorí nie sú súčasťou skupiny v zmysle odseku 3 písm. c), informujú Komisiu, ak v danom nahlasovacom období zaevidovali menej ako 100 ťažkých úžitkových vozidiel. 5. Výrobcovia, na ktorých sa nevzťahuje výnimka stanovená v odseku 1, informujú Komisiu v každom nahlasovacom období o všetkých svojich prepojených podnikoch, na ktoré sa vzťahuje výnimka. 6. Výrobcovia informujú Komisiu na účely odsekov 4 a 5 pomocou elektronických nástrojov poskytnutých Komisiou.“ |
9. |
Článok 7 sa mení takto:
|
10. |
Vkladajú sa tieto články: „Článok 7a Priradenie ťažkých úžitkových vozidiel výrobcovi Pri výpočte priemerných špecifických emisií CO2 uvedených v článku 4 a cieľových hodnôt špecifických emisií CO2 uvedených v článku 6 sa ťažké úžitkové vozidlá zaevidované v danom nahlasovacom období priraďujú týmto výrobcom:
Článok 7b Výpočet priemerných špecifických emisií CO2 ťažkých úžitkových vozidiel kategórie M V prípade ťažkých úžitkových vozidiel kategórie M sa uplatňuje toto:
(*8) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1362 z 1. augusta 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009, pokiaľ ide o vlastnosti ťažkých úžitkových prípojných vozidiel z hľadiska ich vplyvu na emisie CO2, spotrebu paliva, spotrebu energie a dojazd s nulovými emisiami motorových vozidiel, a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/683 (Ú. v. EÚ L 205, 5.8.2022, s. 145).“ " |
11. |
Článok 8 sa mení takto:
|
12. |
Článok 9 sa mení takto:
|
13. |
Článok 10 sa nahrádza takto: „Článok 10 Posudzovanie referenčných emisií CO2 1. S cieľom zabezpečiť spoľahlivosť a reprezentatívnosť referenčných emisií CO2 podskupín vozidiel, na ktoré sa vzťahuje nahlasovacie obdobie roku 2024 alebo ďalšieho roku ako referenčné obdobie podľa bodu 3.2 prílohy I, Komisia posúdi uplatňovanie podmienok, za ktorých sa stanovili referenčné emisie CO2, a rozhodne, či sa tieto emisie neprimerane zvýšili, a ak áno, ako sa majú opraviť. 2. Ak Komisia dospeje k záveru, že všetky alebo niektoré referenčné emisie CO2 sa majú opraviť, prijme vykonávací akt na vykonanie uvedených opráv v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.“ |
14. |
Článok 11 sa mení takto:
|
15. |
V článku 13 sa odsek 3 nahrádza takto: „3. Ak sa na základe overovania vykonaného podľa odseku 2 zistí nedostatočný súlad hodnôt emisií CO2 a spotreby paliva, ktorý nie je možné zdôvodniť nesprávnym fungovaním simulačného systému, alebo prítomnosť stratégií na umelé vylepšenie výkonu vozidla, zodpovedný typový schvaľovací orgán okrem prijatia potrebných opatrení stanovených v kapitole XI nariadenia (EÚ) 2018/858 zabezpečí, aby sa informačná dokumentácia pre zákazníkov, prípadne osvedčenia o schválení a individuálne osvedčenia o schválení opravy. Ak údaje v informačnej dokumentácii pre zákazníkov, osvedčení o zhode a individuálnom osvedčení o schválení nie je možné opraviť podľa nariadenia (EÚ) 2018/858, príslušný typový schvaľovací úrad vystaví vyhlásenie o oprave, v ktorom uvedie opravené údaje. Toto vyhlásenie zašle Komisii a dotknutým stranám.“ |
16. |
Vkladajú sa tieto články: „Článok 13a Monitorovanie a nahlasovanie členskými štátmi 1. Počínajúc nahlasovacím obdobím roku 2023 členské štáty monitorujú údaje uvedené v časti A prílohy IV týkajúce sa nových ťažkých úžitkových vozidiel prvýkrát zaevidovaných v Únii. Príslušné orgány členských štátov nahlasujú od roku 2020 Komisii do 30. septembra každého roku uvedené údaje za predchádzajúce nahlasovacie obdobie od 1. júla do 30. júna v súlade s postupom nahlasovania uvedeným v prílohe V. 2. Príslušnými orgánmi zodpovednými za monitorovanie a nahlasovanie údajov v súlade s týmto nariadením sú orgány určené členskými štátmi v súlade s článkom 7 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/631. 3. Ťažké úžitkové vozidlá navrhnuté a skonštruované alebo prispôsobené na použitie službami civilnej ochrany, požiarnymi službami alebo útvarmi zodpovednými za udržiavanie verejného poriadku podliehajú tomuto článku. 4. Ťažké úžitkové vozidlá zaevidované na použitie službami civilnej ochrany, službami protipožiarnej ochrany, útvarmi zodpovednými za udržiavanie verejného poriadku alebo záchrannými zdravotnými službami podliehajú tomuto článku bez ohľadu na to, či sú vyňaté z pôsobnosti článku 3a. Článok 13b Nahlasovanie výrobcami alebo inými subjektami zodpovednými za určenie emisií CO2 ťažkých úžitkových vozidiel 1. Výrobcovia alebo iné subjekty, ktoré sú zodpovedné za určenie emisií CO2 ťažkého úžitkového vozidla a vzťahuje sa na nich článok 9 nariadenia (EÚ) 2017/2400 alebo článok 8 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2022/1362, nahlasujú údaje o nových ťažkých úžitkových vozidlách v súlade s časťou B prílohy IV k tomuto nariadeniu. Do 30. septembra každého roka nahlásia Komisii tieto údaje za každé nové ťažké úžitkové vozidlo, ktorého dátum určenia alebo posúdenia spadá do nahlasovacieho obdobia končiaceho sa 30. júna, v súlade s postupom nahlasovania stanoveným v prílohe V. Tento odsek sa nevzťahuje na ťažké úžitkové vozidlá, ktoré sú vyňaté podľa článku 6b. 2. Každý výrobca alebo iný subjekt v zmysle odseku 1 určí kontaktné miesto na účely nahlasovania údajov v súlade s týmto nariadením. 3. Nahlasovacie povinnosti podľa článku 13a ods. 3 a 4 sa vzťahuje na výrobcov a iné subjekty v zmysle odseku 1 tohto článku. Článok 13c Centrálny register údajov o ťažkých úžitkových vozidlách 1. Komisia vedie centrálny register údajov o ťažkých úžitkových vozidlách (ďalej len ‚centrálny register‘) nahlásených podľa článkov 13a a 13b. Centrálny register je verejne dostupný s výnimkou údajových záznamov uvedených v bode 3.2 prílohy V. Hodnota odporu vzduchu sa zverejní v podobe rozpätia, ktoré sa stanovuje v časti C prílohy IV. 2. Európska environmentálna agentúra spravuje centrálny register v mene Komisie. Článok 13d Monitorovanie výsledkov overovacích kontrol na ceste 1. Pokiaľ je to možné, Komisia monitoruje výsledky kontrol na ceste vykonávaných v rámci nariadenia (ES) č. 595/2009 s cieľom overiť emisie CO2 a spotrebu paliva nových ťažkých úžitkových vozidiel. 2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom doplniť toto nariadenie spresnením údajov, ktoré majú príslušné orgány členských štátov nahlasovať na účely odseku 1 tohto článku. Článok 13e Kvalita údajov 1. Príslušné orgány a výrobcovia zodpovedajú za správnosť a kvalitu údajov, ktoré nahlasujú podľa článkov 13a a 13b. Komisiu bezodkladne informujú o všetkých zistených chybách v nahlásených údajoch. 2. Komisia vykonáva vlastné overenie kvality údajov nahlásených podľa článkov 13a a 13b. 3. Ak je Komisia informovaná o chybách v údajoch nahlásených podľa odseku 1 alebo ak na základe vlastného overenia podľa odseku 2 odhalí nezrovnalosti v súboroch údajov, vo vhodných prípadoch prijme opatrenia potrebné na opravu údajov zverejnených v centrálnom registri. 4. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť opatrenia na overenie a opravu podľa odsekov 2 a 3 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16. Článok 13f Správne pokuty 1. Komisia môže ukladať správnu pokutu v každom z nasledujúcich prípadov:
Komisia na účely overenia údajov uvedených v písmene a) konzultuje s príslušnými typovými schvaľovacími orgánmi. Správne pokuty musia byť účinné, primerané a odrádzajúce a nesmú prekročiť 30 000 EUR za každé ťažké úžitkové vozidlo, ktorého sa týka odchýlka alebo neskoré predloženie údajov, ako sa uvádza v písmenách a) a b). 2. Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením postupu a metód výpočtu a výberu správnych pokút podľa odseku 1 tohto článku. Uvedené delegované akty musia rešpektovať tieto zásady:
3. Sumy správnych pokút sa považujú za príjem do všeobecného rozpočtu Európskej únie.“ |
17. |
Článok 14 sa nahrádza takto: „Článok 14 Zmeny príloh I, IV a V 1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17 tohto nariadenia s cieľom zmeniť tieto prvky v prílohe I k tomuto nariadeniu, aby sa zohľadnil technický pokrok, vývoj logistiky nákladnej dopravy, potrebné úpravy založené na uplatňovaní tohto nariadenia a zmeny príslušných právnych aktov o typovom schvaľovaní, najmä nariadení (EÚ) 2018/858 a (ES) č. 595/2009:
2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom zmeniť tieto prvky prílohy IV:
3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom zmeniť tieto prvky prílohy V:
|
18. |
Článok 15 sa nahrádza takto: „Článok 15 Preskúmanie 1. Komisia do 31. decembra 2027 preskúma účinnosť a vplyv tohto nariadenia, najmä v súvislosti s cieľom klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050, a predloží správu s výsledkami tohto preskúmania Európskemu parlamentu a Rade. Komisia v uvedenej správe vyhodnotí najmä:
K tejto správe sa vo vhodných prípadoch pripojí legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia. 2. Komisia posúdi úlohu udržateľných palív z obnoviteľných zdrojov pri prechode na klimatickú neutralitu, a to aj v odvetví ťažkých úžitkových vozidiel. Nezávisle od preskúmania uvedeného v odseku 1 a v rámci širšej stratégie zavádzania takýchto palív Komisia do 31. decembra 2025 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu s komplexnou analýzou potreby ďalej stimulovať zavádzanie moderných biopalív, bioplynu a palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v odvetví ťažkých úžitkových vozidiel, ako aj vhodný rámec opatrení vrátane finančných stimulov na dosiahnutie uvedeného zavádzania. Na základe tejto analýzy Komisia vo vhodných prípadoch predloží ďalšie legislatívne návrhy alebo predloží členským štátom odporúčania.“ |
19. |
Článok 17 sa mení takto:
|
20. |
Prílohy I a II k nariadeniu (EÚ) 2019/1242 sa nahrádzajú znením uvedeným v prílohe I k tomuto nariadeniu. |
21. |
Text stanovený v prílohe II k tomuto nariadeniu sa dopĺňa ako prílohy III, IV, V a VI k nariadeniu (EÚ) 2019/1242. |
Článok 2
Zmeny nariadenia (EÚ) 2018/858
Nariadenie (EÚ) 2018/858 sa mení takto:
1. |
Článok 3 sa mení takto:
|
2. |
V prílohe I časti B bode 6.1.1 písm. d) sa dopĺňa tento bod:
|
Článok 3
Zrušenie nariadenia (EÚ) 2018/956
Nariadenie (EÚ) 2018/956 sa zrušuje s účinnosťou od 1. júla 2024.
Odkazy na nariadenie (EÚ) 2018/956 sa považujú za odkazy na nariadenie (EÚ) 2019/1242 a vykladajú sa v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VI k nariadeniu (EÚ) 2019/1242, ktorá je včlenená do prílohy II k tomuto nariadeniu.
Článok 4
Prechodné ustanovenia
Bez ohľadu na článok 3, pokiaľ ide o nahlasovacie obdobia pred 1. júlom 2024, naďalej sa uplatňuje nariadenie (EÚ) 2019/1242 v znení platnom k 30. júnu 2024 a nariadenie (EÚ) 2018/956 v znení platnom k 30. júnu 2024.
Článok 5
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. júla 2024.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 14. mája 2024
Za Európsky parlament
predsedníčka
R. METSOLA
Za Radu
predsedníčka
H. LAHBIB
(1) Ú. v. EÚ C 349, 29.9.2023, s. 134.
(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 10. apríla 2024 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 7. mája 2024.
(3) Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4.
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1242 z 20. júna 2019, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá a menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 a (EÚ) 2018/956 a smernica Rady 96/53/ES (Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 202).
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/955 z 10. mája 2023, ktorým sa zriaďuje Sociálno-klimatický fond a mení nariadenie (EÚ) 2021/1060 (Ú. v. EÚ L 130, 16.5.2023, s. 1).
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1804 z 13. septembra 2023 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá a o zrušení smernice 2014/94/EÚ (Ú. v. EÚ L 234, 22.9.2023, s. 1).
(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).
(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).
(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1542 z 12. júla 2023 o batériách a odpadových batériách, ktorým sa mení smernica 2008/98/ES a nariadenie (EÚ) 2019/1020 a zrušuje smernica 2006/66/ES (Ú. v. EÚ L 191, 28.7.2023, s. 1).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/956 z 28. júna 2018 o monitorovaní a nahlasovaní emisií CO2 a spotreby paliva nových ťažkých úžitkových vozidiel (Ú. v. EÚ L 173, 9.7.2018, s. 1).
(13) Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2400 z 12. decembra 2017, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009, pokiaľ ide o určovanie emisií CO2 a spotreby paliva ťažkých úžitkových vozidiel a ktorým sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES a nariadenie Komisie (EÚ) č. 582/2011 (Ú. v. EÚ L 349, 29.12.2017, s. 1).
(14) Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1151 z 1. júna 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel, ktorým sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES, nariadenie Komisie (ES) č. 692/2008 a nariadenie Komisie (EÚ) č. 1230/2012 a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 692/2008 (Ú. v. EÚ L 175, 7.7.2017, s. 1).
(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).
(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631 zo 17. apríla 2019, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 (Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019, s. 13).
(17) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1362 z 1. augusta 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009, pokiaľ ide o vlastnosti ťažkých úžitkových prípojných vozidiel z hľadiska ich vplyvu na emisie CO2, spotrebu paliva, spotrebu energie a dojazd s nulovými emisiami motorových vozidiel, a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/683 (Ú. v. EÚ L 205, 5.8.2022, s. 145).
(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
PRÍLOHA I
Prílohy I a II k nariadeniu (EÚ) 2019/1242 sa menia takto:
1. |
Príloha I sa nahrádza takto: „PRÍLOHA I Priemerné špecifické emisie CO2, cieľové hodnoty špecifických emisií CO2 a nadmerné emisie CO2 1. Podskupiny vozidiel 1.1. Na účely tohto nariadenia sa pre každé nové ťažké úžitkové vozidlo vymedzuje podskupina vozidiel sg.
1.4. Vymedzenia profilov využitia
2. Výpočet priemerných špecifických emisií CO2 výrobcu 2.1. Výpočet špecifických emisií CO2 nového ťažkého úžitkového vozidla Špecifické emisie CO2 (v g/km) nového ťažkého úžitkového vozidla v zaradeného do podskupiny vozidiel sg, alebo jeho primárneho vozidla, sa vypočítajú takto:
kde:
V prípade ťažkých úžitkových motorových vozidiel s nulovými emisiami sa hodnoty CO2v,mp a CO2pv,mp stanovia na 0. 2.1.1. Váhy profilov využitia (Wsg,mp) pre ťažké úžitkové vozidlá kategórie N
2.1.2. Váhy profilov využitia (Wsg,mp) pre ťažké úžitkové vozidlá kategórie M
2.1.3. Váhy profilov využitia(Wsg,mp) pre ťažké úžitkové vozidlá kategórie O
2.2. Priemerné špecifické emisie CO2 všetkých nových ťažkých úžitkových vozidiel v podskupine vozidiel za každého výrobcu Priemerné špecifické emisie CO2 avgCO2sg všetkých nových ťažkých úžitkových vozidiel v podskupine vozidiel sg alebo prípadne ich primárnych vozidiel sa za každého výrobcu a každé nahlasovacie obdobie vypočítajú takto:
2.3. Výpočet koeficientu nulových a nízkych emisií v zmysle článku 5 2.3.1. Nahlasovacie obdobia 2019 až 2024 Koeficient nulových a nízkych emisií vozidiel (ZLEV) v zmysle článku 5 za každého výrobcu a každé nahlasovacie obdobie v rokoch 2019 až 2024 sa vypočíta takto: ZLEV = Vall / (Vconv + Vzlev) s minimálnou hodnotou 0,97 kde:
kde:
2.3.2. Nahlasovacie obdobia 2025 až 2029 Koeficient nulových a nízkych emisií vozidiel (ZLEV) v zmysle článku 5 za každého výrobcu a každé nahlasovacie obdobie sa vypočíta takto:
kde:
kde:
Ak Vin/Vtotal je nižší ako 0,0075, faktor ZLEV sa stanoví na 1. 2.3.3. Nahlasovacie obdobia od roku 2030 ZLEV = 1 2.3.4. Výpočet prahovej hodnoty nízkych emisií Prahová hodnota nízkych emisií LETsg podskupiny vozidiel sg sa vymedzuje takto: LETsg = (rCO2sg x PLsg) / 2 kde:
2.4. Výpočet podielov ťažkých úžitkových vozidiel Podiel nových ťažkých úžitkových vozidiel v podskupine vozidiel (sharesg) za každého výrobcu a každé nahlasovacie obdobie sa vypočíta takto:
Podiel nových ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami v podskupine vozidiel (zevsg) za každého výrobcu a každé nahlasovacie obdobie sa vypočíta takto:
Podiel nových ťažkých úžitkových vozidiel v podskupine vozidiel sg, ktorý sa podľa článku 7b započítava do emisií CO2 ich primárnych vozidiel pri výpočte priemerných špecifických emisií CO2 podľa bodu 2.2, sa za každého výrobcu a každé nahlasovacie obdobie vypočíta takto:
kde:
2.5. Hodnoty užitočného zaťaženia, počet cestujúcich a objemy nákladného priestoru Hodnota priemerného užitočného zaťaženia PLsg ťažkého úžitkového vozidla kategórie N alebo O v podskupine vozidiel sg sa vypočíta takto:
Priemerný počet cestujúcich PN sg ťažkého úžitkového vozidla kategórie M v podskupine vozidiel sg sa vypočíta takto:
kde:
2.5.1. Ťažké úžitkové vozidlá kategórie N Hodnoty užitočného zaťaženia PLsg, mp (v tonách) sa určujú takto:
Hodnoty technicky prípustného maximálneho užitočného zaťaženia maxPLsg a objemov nákladného priestoru CVsg sa určujú v súlade s bodom 3.1.1. 2.5.2. Ťažké úžitkové vozidlá kategórie M Počty cestujúcich PNsg,mp , hmotnosti cestujúcich PMsg,mp a technicky prípustné maximálne počty cestujúcich maxPNsg pre podskupinu vozidiel sg a profil využitia mp sa určujú v súlade s bodom 3.1.1. 2.5.3. Ťažké úžitkové vozidlá kategórie O Hodnoty užitočného zaťaženia PLsg, mp (v tonách) sa určujú takto:
Hodnoty technicky prípustného maximálneho užitočného zaťaženia maxPLsg a objemov nákladného priestoru CV sg sa určujú v súlade s bodom 3.1.1. 2.6. Výpočet váhového koeficientu počtu najazdených kilometrov a užitočného zaťaženia alebo počtu cestujúcich Váhový koeficient najazdených kilometrov a užitočného zaťaženia (počtu cestujúcich) (MPWsg) podskupiny vozidiel sg sa vymedzuje ako súčin hodnoty ročne najazdených kilometrov stanovenej v bode 2.6.1 a hodnoty užitočného zaťaženia a počtu cestujúcich za podskupinu vozidiel stanovenej v bodoch 2.5.1, 2.5.2 a 2.5.3 pre vozidlá kategórie N, M a O, normalizovaný na príslušnú hodnotu pre podskupinu vozidiel 5-LH a vypočíta sa takto:
kde:
2.6.1. Počet ročne najazdených kilometrov ťažkých úžitkových vozidiel kategórie N
2.6.2. Počet ročne najazdených kilometrov ťažkých úžitkových vozidiel kategórie M
2.6.3. Počet ročne najazdených kilometrov ťažkých úžitkových vozidiel kategórie O
2.7. Priemerné špecifické emisie CO2 výrobcov, ako sa uvádza v článku 4 Za každého výrobcu sa vypočítajú tieto priemerné špecifické emisie CO2: 2.7.1. V nahlasovacích obdobiach rokov 2019 až 2029: CO2(2025) = ZLEV × ∑ sg sharesg × MPWsg × avgCO2sg 2.7.2. V nahlasovacích obdobiach od roku 2025: CO2(NO) = ∑sg sharesg × MPWsg × avgCO2sg CO2(MCO2) = ∑sg sharesg × MPWsg × [avgCO2sg × (1 – pvsg) + avgCO2psg × pvsg] CO2(MZE) = ∑sg sharesg × MPWsg × (1 – zevsg) × rCO2sg CO2(M) = CO2(MCO2) + CO2(MZE) kde:
3. Výpočet referenčných hodnôt 3.1. Referenčné hodnoty Nasledujúce referenčné hodnoty sa vypočítajú na základe všetkých nových ťažkých úžitkových vozidiel všetkých výrobcov za referenčné obdobie, ktoré sa v súlade s bodom 3.2 vzťahuje na podskupinu vozidiel sg.
3.2. Referenčné obdobia uplatniteľné na podskupiny vozidiel Na podskupiny vozidiel sa ako referenčné obdobia uplatňujú tieto nahlasovacie obdobia:
Priemerné špecifické emisie CO2 avgCO2sg a avgCO2psg uvedené v bode 2.2 a referenčné emisie CO2 rCO2sg a rCO2psg uvedené v bode 3.1.2 sa stanovia na hodnotu ‚0‘ v prípade všetkých výrobcov v podskupine vozidiel sg na účely výpočtu priemerných špecifických emisií CO2 v súlade s bodom 2.7 a cieľových hodnôt špecifických emisií CO2 v súlade s bodom 4.1, pokiaľ ide o nahlasovacie obdobia týkajúce sa rokov < Y + 5. V tomto prípade Y je rok prvého nahlasovacieho obdobia, v ktorom je počet nových ťažkých úžitkových vozidiel všetkých výrobcov v podskupine vozidiel sg aspoň 50. Na zistenie referenčných emisií CO2 rCO2sg a rCO2psg na účely výpočtu cieľovej hodnoty špecifických emisií CO2 v súlade s bodom 4 sa najprv vypočítajú zodpovedajúce hodnoty uvedené v bode 3.1.2 za príslušné nahlasovacie obdobie roku Y a nie za referenčné obdobie, ktoré sa vzťahuje na podskupinu vozidiel sg v súlade s bodom 3.2. Výsledné hodnoty sa potom vydelia:
4. Výpočet cieľovej hodnoty špecifických emisií CO2 výrobcu v zmysle článku 6 4.1. Cieľové hodnoty špecifických emisií CO2 V prípade každého výrobcu sa tieto cieľové hodnoty špecifických emisií CO2 T vypočítajú takto:
4.2. Podskupiny vozidiel zahrnuté do výpočtu priemerných špecifických emisií CO2 a cieľových hodnôt špecifických emisií CO2 výrobcov Do výpočtu špecifických emisií CO2 CO2(X), cieľových hodnôt špecifických emisií CO2 T(X) a trajektórie emisií CO2 ET(X)Y sa zahrnú tieto podskupiny vozidiel sg:
4.3. Ciele zníženia emisií CO2 a normatívy pre ťažké úžitkové vozidlá s nulovými emisiami
5. Emisné kredity a dlhy v zmysle článku 7 5.1. Trajektórie znižovania emisií CO2 5.1.1. Cieľové koeficienty V prípade každej podskupiny vozidiel sg a nahlasovacieho obdobia za rok Y sa cieľové koeficienty vymedzujú takto: RETsg,Y = (1-rfsg,uY)+(rfsg,uY – rfsg,lY)× (uY – Y)/(uY – lY) RETpsg,Y = (1-rfpsg,uY)+(rfpsg,uY – rfpsg,lY)× (uY – Y)/(uY – lY) ZETsg,Y = (1-zevMsg,uY)+(zevMsg,uY – zevMsg,lY)× (uY – Y)/(uY – lY) kde:
V prípade nahlasovacích rokov Y < rY sa hodnoty RETsg,Y , RETpsg,Y a ZETsg,Y stanovia na 1, pokiaľ podkategória vozidiel sg neprispela k trajektórii zníženia emisií CO2. 5.1.2. Trajektórie znižovania emisií CO2
5.2. Výpočet emisných kreditov a dlhov v každom nahlasovacom období Pre každého výrobcu a každé nahlasovacie obdobie rokov Y od roku 2019 do roku 2040 majú emisné kredity cCO2(X)Y a emisné dlhy dCO2(X)Y , (X = NO, M) tieto hodnoty alebo hodnotu 0 (t. j. emisné kredity a emisné dlhy nemôžu byť záporné), podľa toho, ktorá hodnota je vyššia:
kde:
5.3. Strop emisných dlhov V prípade každého výrobcu sa stropy emisných dlhov limCO2(X)Y v nahlasovacom období roku Y vymedzujú takto:
kde:
5.4. Skoré emisné kredity Emisné dlhy nadobudnuté v nahlasovacom období roku 2025 sa znížia o sumu zodpovedajúcu hodnote emisných kreditov získaných pred uvedeným nahlasovacím obdobím, ktorá sa pre každého výrobcu určí takto:
kde:
6. Určenie nadmerných emisií CO2 výrobcu v zmysle článku 8 ods. 2 Hodnota nadmerných emisií CO2 špecifických pre kategóriu vozidla exeCO2(X)y za každého výrobcu a každé nahlasovacie obdobie roku Y od roku 2025 sa vypočíta takto, ak je hodnota kladná (X = NO, M). Za nahlasovacie obdobie roku 2025:
Za nahlasovacie obdobia rokov Y v rokoch 2026 až 2028, 2030 až 2033 a 2035 až 2038:
Za nahlasovacie obdobia rokov Y od roku 2030 do roku 2033 a od roku 2035 do roku 2038:
Za nahlasovacie obdobie rokov Y = 2029, 2034 a 2039:
Za nahlasovacie obdobie rokov Y = 2034 a 2039:
Za nahlasovacie obdobia roku 2040:
Za nahlasovacie obdobia rokov Y > 2040: exeCO2(NO)Y = (CO2(NO)Y – T(NO)Y) × VY exeCO2(M)Y = (CO2(M)Y – T(M)Y) × VY Ak je výsledkom predchádzajúcich výpočtov záporná hodnota exeCO2(X)Y , stanoví sa hodnota exeCO2(X)Y na 0. kde:
Vo všetkých ostatných prípadoch sa hodnota nadmerných emisií exeCO2(X)Y stanoví na 0 (X = NO, M). Nadmerné emisie CO2 za nahlasovacie obdobie roku Y v zmysle článku 8 ods. 2 sú: exeCO2Y = exeCO2(NO)Y + exeCO2(M)Y 6.1. Určenie ccCO2(X)Y,I
ccCO2(X)I,Y = min(cCO2(X)I;
|
2. |
Príloha II sa nahrádza takto: „PRÍLOHA II Postupy úprav v zmysle článku 11 1. Úprava referenčných emisií CO2 po zmene postupov typového schvaľovania v zmysle článku 11 ods. 2 Po zmene postupov typového schvaľovania uvedených v článku 11 ods. 2 sa referenčné emisie CO2 uvedené v bode 3.1.2 prílohy I prepočítajú. Na uvedený účel sa emisie CO2 (v g/km) nových ťažkých úžitkových vozidiel v v referenčnom období a ich primárnych vozidiel určené pre profil využitia mp v zmysle bodu 2.1 prílohy I upravia takto: CO2v,mp = CO2(RP)v,mp ∙ (∑ r sr,sg ∙ CO2r,mp)/ (∑ r sr,sg ∙ CO2(RP)r,mp) CO2pv,mp = CO2p(RP)v,mp ∙ (∑ r sr,sg ∙ CO2pr,mp)/ (∑ r sr,sg ∙ CO2p(RP)r,mp) kde:
Špecifické emisie CO2 sa normalizujú podľa prílohy III pomocou hodnôt parametrov uvedených v článku 14 ods. 1 písm. f), ktoré sa uplatňujú v nahlasovacom období uvedenom v článku 11 ods. 2 písm. a). Reprezentatívne ťažké úžitkové vozidlá sa určia v súlade s metodikou uvedenou v článku 11 ods. 3. 2. Uplatňovanie upravených referenčných emisií CO2 podľa článku 11 ods. 2 Ak sa špecifické emisie CO2 niektorých nových ťažkých úžitkových vozidiel výrobcu v nahlasovacom období roku Y určili so zmenami uvedenými v článku 11 ods. 2, referenčné emisie CO2 rCOsg podskupiny vozidiel sg použité v bodoch 4 a 5.1 prílohy I sa vypočítajú takto: rCO2sg = ∑,i Vsg,i/Vsg x rCO2sg,,i kde:
|
(*1) Na výpočet podielov vozidiel a priemerných špecifických emisií CO2 výrobcov za nahlasovacie obdobia rokov 2030 až 2034 v súlade s bodmi 2.4 a 2.7 sa profesionálne vozidlá kategórie N s nulovými emisiami priradia takto:
(*2) Pozri vymedzenie pojmov v bode 1.1.
(*3) Pozri vymedzenie pojmov v bode 1.4.
(*4) Pozri vymedzenie pojmov v bode 1.1.
(*5) Pozri vymedzenie pojmov v bode 1.4.
(*6) Pozri vymedzenie pojmov v bode 1.1.
(*7) Pozri vymedzenie pojmov v bode 1.4.
(*8) Pozri vymedzenie pojmov v bode 1.1.
(*9) Pozri vymedzenie pojmov v bode 1.4.
(*10) Pozri vymedzenie pojmov v bode 1.1.
(*11) Pozri vymedzenie pojmov v bode 1.4.
(*12) Pozri vymedzenie pojmov v bode 1.1.
(*13) Pozri vymedzenie pojmov v bode 1.1.
(*14) Pozri vymedzenie pojmov v bode 1.1.
PRÍLOHA II
„PRÍLOHA III
Normalizácia špecifických emisií CO2 nových ťažkých úžitkových vozidiel uvedených v článku 4
1. Normalizácia špecifických emisií CO2
Na účely výpočtu podľa bodu 2.1 prílohy I sa hodnoty emisií CO2 CO2v,mp ťažkých úžitkových vozidiel normalizujú takto:
CO2v,mp = reportCO2v,mp + ΔCO2v,mp(m) + ΔCO2cvv,mp
m = PLsg,mp – PLv,mp + cCWv |
(pre ťažké úžitkové vozidlá kategórie N a O) |
m = PMsg,mp – PMv,mp + cCWv |
(pre ťažké úžitkové vozidlá kategórie M) |
Hodnoty emisií CO2v,mp primárnych vozidiel sa normalizujú v súlade s rovnakou metodikou s použitím parametrov pre primárne vozidlá.
kde:
CO2v,mp |
sú normalizované emisie CO2 vozidla v určené pre profil využitia mp, ktoré sa musia zohľadniť pri výpočte podľa bodu 2.1 prílohy I; |
reportCO2v,mp |
sú emisie CO2 (v g/km) nového ťažkého úžitkového vozidla v určené pre profil využitia mp a nahlásené podľa článkov 13a a 13b; |
ΔCO2v,mp(m) |
sa určí v súlade s bodom 3; |
ΔCO2cvv,mp |
sa určí v súlade s bodom 4; |
PLv,mp |
je užitočné zaťaženie ťažkého úžitkového vozidla v v profile využitia mp určené na základe údajov nahlásených podľa článkov 13a a 13b; |
PLsg,mp |
je užitočné zaťaženie pre podskupinu vozidiel sg a profil využitia mp, ako sa uvádza v bode 2.5 prílohy I; |
PMv,mp |
je hmotnosť cestujúcich v ťažkom úžitkovom vozidle v v profile využitia mp určená na základe údajov nahlásených podľa článkov 13a a 13b; |
PMsg,mp |
je hmotnosť cestujúcich pre podskupinu vozidiel sg a profil využitia mp, ako sa uvádza v bode 2.5 prílohy I; |
cCWv |
je korekcia pohotovostnej hmotnosti ťažkého úžitkového vozidla v v súlade s bodom 2. |
2. Normalizácia pohotovostnej hmotnosti
Keďže prepravná užitočnosť ťažkého úžitkového vozidla sa s jeho technicky prípustným maximálnym užitočným zaťažením alebo počtom cestujúcich zvyšuje, ale z technických dôvodov vyššie hodnoty týchto parametrov korelujú s vyššou pohotovostnou hmotnosťou, a teda s vyššími emisiami CO2, uplatňuje sa táto korekcia pohotovostnej hmotnosti ťažkého úžitkového vozidla v v podskupine vozidiel sg na účely normalizácie jeho špecifických emisií CO2 v súlade s bodom 1:
cCWv = asg · (maxPLsg – maxPLv) |
pre ťažké úžitkové vozidlá kategórie N; |
cCWv = 0 |
pre ťažké úžitkové vozidlá kategórie O; |
cCWv = asg · (maxPNsg – maxPNv) |
pre ťažké úžitkové vozidlá kategórie M; |
kde:
asg |
je lineárny koeficient určený v súlade s bodom 2.1 za obdobie nahlasovania týkajúce sa roka, v ktorom bolo ťažké úžitkové vozidlo v zapísané do evidencie; |
maxPLv |
je technicky prípustné maximálne užitočné zaťaženie ťažkého úžitkového vozidla v určené na základe údajov nahlásených podľa článkov 13a a 13b; |
maxPNv |
je technicky prípustný maximálny počet cestujúcich v ťažkom úžitkovom vozidle v určený na základe údajov nahlásených podľa článkov 13a a 13b; |
maxPLsg |
je technicky prípustné maximálne užitočné zaťaženie podskupiny vozidiel sg určené v súlade s bodom 2.5 prílohy I; |
maxPNsg |
je technicky prípustný maximálny počet cestujúcich v podskupine vozidiel sg určený v súlade s bodom 2.5 prílohy I. |
2.1. Určenie normalizačných parametrov
Pre každé nahlasovacie obdobie sa určia parametre asg a bsg pomocou lineárnej regresnej analýzy korelácie hodnôt CWv s hodnotami maxPLv (ťažké úžitkové vozidlá kategórie N) a maxPNv (ťažké úžitkové vozidlá kategórie M), pričom sa zohľadnia všetky novo evidované ťažké úžitkové vozidlá v v podskupine vozidiel sg:
CWv ≈ asg maxPLv + bsg |
pre ťažké úžitkové vozidlá kategórie N; |
CWv ≈ asg maxPNv + bsg |
pre ťažké úžitkové vozidlá kategórie M. |
kde:
CWv |
je pohotovostná hmotnosť ťažkého úžitkového vozidla v určená na základe údajov nahlásených podľa článkov 13a a 13b; ak nie je k dispozícii žiadna presná hodnota, môže sa určiť približne na základe upravenej skutočnej hmotnosti ťažkého úžitkového vozidla v; |
maxPLv |
je technicky prípustné maximálne užitočné zaťaženie ťažkého úžitkového vozidla v určené na základe údajov nahlásených podľa článkov 13a a 13b; |
maxPNv |
je technicky prípustný maximálny počet cestujúcich v ťažkom úžitkovom vozidle v určený na základe údajov nahlásených podľa článkov 13a a 13b. |
3. Zmena emisií CO2 pomocou zmeny celkovej hmotnosti vozidla
Následná zmena emisií CO2 ťažkého úžitkového vozidla v, ktorá sa má určiť pre profil využitia mp v dôsledku následnej zmeny celkovej hmotnosti, ktorá sa má priradiť ťažkému úžitkovému vozidlu na určenie emisií CO2, sa určuje pomocou tejto lineárnej aproximácie:
ΔCO2v,mp(m) = m (CO2v,r – CO2v,l) / (Mr – Ml)
kde:
m |
je zmena celkovej hmotnosti priradenej ťažkému úžitkovému vozidlu v na určenie jeho emisií CO2; |
CO2v,r |
emisie CO2 ťažkého úžitkového vozidla v (v g/km) bez zmeny hmotnosti, určené pre rovnaký profil využitia mp, podmienky reprezentatívneho zaťaženia; |
CO2v,l |
emisie CO2 ťažkého úžitkového vozidla v (v g/km) bez zmeny hmotnosti, určené pre rovnaký profil využitia mp, podmienky reprezentatívneho zaťaženia; |
Mr |
je celková hmotnosť vozidla v simulácii bez zmeny hmotnosti, pre rovnaký profil využitia mp, podmienky reprezentatívneho zaťaženia; |
Ml |
je celková hmotnosť vozidla v simulácii bez zmeny hmotnosti, pre rovnaký profil využitia mp, podmienky nízkeho zaťaženia. |
4. Normalizácia v prípade rôznych objemov nákladného priestoru
Ťažké úžitkové vozidlá kategórie O v rámci tej istej podskupiny vozidiel majú rôzne objemy nákladného priestoru. Keďže prepravná užitočnosť ťažkého úžitkového vozidla sa s objemom nákladného priestoru zvyšuje, ale z technických dôvodov takéto zvýšenie koreluje aj s vyššími emisiami CO2, uplatňuje sa táto korekcia emisií CO2 ťažkého úžitkového vozidla v v podskupine vozidiel sg:
ΔCO2cvv,mp = asg,mp (CVsg – CVv)
kde:
asg,mp |
je lineárny koeficient určený v súlade s bodom 4.1 za obdobie nahlasovania týkajúce sa roka, v ktorom bolo ťažké úžitkové vozidlo v zapísané do evidencie; |
CVv |
je objem nákladného priestoru ťažkého úžitkového vozidla v určený na základe údajov nahlásených podľa článkov 13a a 13b; |
CVsg |
je objem nákladného priestoru podskupiny vozidiel sg určený v súlade s bodom 2.5 prílohy I. |
Korekcia emisií CO2 ťažkých úžitkových vozidiel kategórií N a M ΔCO2cvv,mp je 0.
4.1. Určenie normalizačných parametrov
Pre každé nahlasovacie obdobie a profil využitia sa určia parametre asg,mp a bsg,mp pomocou lineárnej regresnej analýzy korelácie hodnôt [reportCO2v,mp + ΔCO2v,mp(m)] s hodnotami CVv , pričom sa zohľadnia všetky novo evidované ťažké úžitkové vozidlá v v podskupine vozidiel sg:
reportCO2v,mp + ΔCO2v,mp(m) ≈ asg,mp · CVv + bsg,mp
kde:
CVv |
je objem nákladného priestoru ťažkého úžitkového vozidla v určený na základe údajov nahlásených podľa článkov 13a a 13b; |
reportCO2v,mp, ΔCO2v,mp(m) |
sa vymedzujú v bode 1. |
PRÍLOHA IV
Pravidlá týkajúce sa údajov, ktoré sa majú monitorovať a nahlasovať podľa článkov 13a a 13b
ČASŤ A: ÚDAJE, KTORÉ MAJÚ MONITOROVAŤ A NAHLASOVAŤ ČLENSKÉ ŠTÁTY:
a) |
identifikačné číslo vozidla všetkých nových ťažkých úžitkových vozidiel podľa článku 2, ktoré sú zaevidované na území členského štátu; |
b) |
názov výrobcu; |
c) |
značka (obchodný názov výrobcu); |
d) |
kód karosérie uvedený v položke 38 osvedčenia o zhode vrátane prípadných doplňujúcich číslic uvedených v dodatku 2 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/858; |
e) |
v prípade ťažkých úžitkových vozidiel uvedených v článku 2 ods. 1 prvom odseku písm. a) alebo b) informácie o pohonnej jednotke uvedené v položkách 23, 23.1 a 26 osvedčenia o zhode; |
f) |
maximálna rýchlosť ťažkého úžitkového vozidla, ako sa uvádza v položke 29 osvedčenia o zhode; |
g) |
stupeň dokončenia, ako sa uvádza vo zvolenom vzore osvedčenia o zhode v súlade s bodom 2 prílohy VIII k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683 (1); |
h) |
kategória vozidiel, ako sa uvádza v položke 0.4 osvedčenia o zhode; |
i) |
počet náprav, ako sa uvádza v položke 1 osvedčenia o zhode; |
j) |
TPMLM, ako sa uvádza v položke 16.1 osvedčenia o zhode; |
k) |
kópia zašifrovaného hašovaného súboru z dokumentácie výrobcu, ako sa uvádza v položke 49.1 osvedčenia o zhode, v prípade ťažkých úžitkových vozidiel zaevidovaných do 30. júna 2025 môžu členské štáty nahlásiť len prvých osem znakov zašifrovaného hašovaného súboru; |
l) |
špecifické emisie CO2, ako sa uvádza v položke 49.5 osvedčenia o zhode; |
m) |
hodnota priemerného užitočného zaťaženia, ako sa uvádza v položke 49.6 osvedčenia o zhode; |
n) |
dátum zaevidovania; |
o) |
TPMLM jazdnej súpravy pre ťažké úžitkové vozidlo kategórie N3 v osobitne ťažkej jazdnej súprave (EHC) uvedenej v článku 3 bode 25, ako sa uvádza v položke 16.4 osvedčenia o zhode alebo osvedčenia o schválení jednotlivého vozidla; |
p) |
v prípade vozidiel na špeciálne účely ich určenie, ako sa uvádza v položke 51 osvedčenia o zhode; |
q) |
počet poháňaných náprav, ako sa uvádza v položke 3 osvedčenia o zhode; |
r) |
v prípade ťažkých úžitkových vozidiel schválených podľa článku 2 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2018/858 informácie o tom, že ťažké úžitkové vozidlo bolo navrhnuté a skonštruované alebo prispôsobené na používanie službami civilnej ochrany, požiarnymi službami a útvarmi zodpovednými za udržiavanie verejného poriadku; |
s) |
v prípade ťažkých úžitkových vozidiel zaevidovaných na používanie službami civilnej ochrany, požiarnymi službami alebo útvarmi zodpovednými za udržiavanie verejného poriadku potvrdenie, že vozidlo je zaevidované na používanie službami civilnej ochrany, požiarnymi službami alebo útvarmi zodpovednými za udržiavanie verejného poriadku a že spĺňa podmienky stanovené v článku 3a ods. 5 tohto nariadenia. V prípade všetkých ťažkých úžitkových vozidiel vrátane jednotlivo schválených vozidiel sú zodpovedajúcimi informáciami informácie, ktoré sa majú uviesť v osvedčení o zhode EÚ alebo v osvedčení o schválení EÚ jednotlivého vozidla alebo v osvedčení o vnútroštátnom schválení jednotlivého vozidla v súlade so vzormi stanovenými vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2020/683 bez ohľadu na akékoľvek vnútroštátne výnimky uplatniteľné podľa článku 45 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/858. |
ČASŤ B: ÚDAJE, KTORÉ MAJÚ NAHLASOVAŤ VÝROBCOVIA A INÉ SUBJEKTY
V súlade s článkom 13b tohto nariadenia každý nahlasovateľ nahlasuje nasledujúce údaje o tých ťažkých úžitkových vozidlách, v prípade ktorých je povinný vypracovať dokumentáciu výrobcu (ďalej len „MRF“) alebo informačnú dokumentáciu vozidla (ďalej len „VIF“) v súlade s nariadením (EÚ) 2017/2400 a vykonávacím nariadením (EÚ) 2022/1362.
V prípade ťažkých úžitkových vozidiel uvedených v časti A písm. p) a q) prílohy IV výrobca uvedený v článku 7a takisto informuje Komisiu v súlade s článkom 2 ods. 4 a 5, ak ťažké úžitkové vozidlo, ktoré by inak bolo oslobodené od povinností stanovených v článku 3a, nie je od týchto povinností oslobodené.
Kategórie vozidiel/podskupiny vozidiel |
Nahlasovatelia |
|||||||||||||||
Výrobca primárneho vozidla (2) |
Výrobca rozpracovaného vozidla (3) |
Určená technická služba (9) |
||||||||||||||
N/všetky |
neuplatňuje sa |
neuplatňuje sa |
|
neuplatňuje sa |
||||||||||||
M/všetky |
týkajúce sa primárneho vozidla |
neuplatňuje sa |
týkajúce sa dokončeného alebo dokončovaného vozidla |
neuplatňuje sa |
||||||||||||
O/všetky |
neuplatňuje sa |
neuplatňuje sa |
|
|
č. |
Parameter monitorovania |
Zdroj |
Kategórie vozidiel, na ktoré sa uplatňuje parameter monitorovania |
15 |
Značka (obchodný názov výrobcu) |
|
Všetky |
24 |
Názov a adresa výrobcu prevodovky |
Bod 0.4 vzoru osvedčenia komponentu, samostatnej technickej jednotky alebo systému doplnku 1 k prílohe VI k nariadeniu (EÚ) 2017/2400 |
Kategória N; Kategória M: len primárne vozidlo; |
25 |
Značka (obchodný názov výrobcu prevodovky) |
Bod 0.1 vzoru osvedčenia komponentu, samostatnej technickej jednotky alebo systému doplnku 1 k prílohe VI k nariadeniu (EÚ) 2017/2400 |
Kategória N; Kategória M: len primárne vozidlo; |
32 |
Názov a adresa výrobcu náprav |
Bod 0.4 vzoru osvedčenia komponentu, samostatnej technickej jednotky alebo systému doplnku 1 k prílohe VII k nariadeniu (EÚ) 2017/2400 |
Kategória N; Kategória M: len primárne vozidlo; Kategória O; |
33 |
Značka (obchodný názov výrobcu náprav) |
Bod 0.1 vzoru osvedčenia komponentu, samostatnej technickej jednotky alebo systému doplnku 1 k prílohe VII k nariadeniu (EÚ) 2017/2400 |
Kategória N; Kategória M: len primárne vozidlo; Kategória O; |
39 |
Názov a adresa výrobcu pneumatík |
Bod 1 vzoru osvedčenia komponentu, samostatnej technickej jednotky alebo systému doplnku 1 k prílohe X k nariadeniu (EÚ) 2017/2400 |
Kategória N; Kategória M: len primárne vozidlo; Kategória O; |
40 |
Značka (obchodný názov výrobcu pneumatík) |
Bod 3 vzoru osvedčenia komponentu, samostatnej technickej jednotky alebo systému doplnku 1 k prílohe X k nariadeniu (EÚ) 2017/2400 |
Kategória N; Kategória M: len primárne vozidlo; Kategória O; |
72 |
Číslo licencie na prevádzku simulačného nástroja |
|
Všetky |
75 |
Hmotnostné emisie CO2 motora počas skúšky WHTC (8) (g/kWh) |
Bod 1.4.2 dodatku k doplnku 5 alebo bod 1.4.2 dodatku k doplnku 7 k prílohe I k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 582/2011 (2), podľa toho, ktorý je uplatniteľný |
Kategória N; Kategória M: len primárne vozidlo; |
76 |
Spotreba paliva motora počas skúšky WHTC (g/kWh) |
Bod 1.4.2 dodatku k doplnku 5 alebo bod 1.4.2 dodatku k doplnku 7 k prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011, podľa toho, ktorý je uplatniteľný |
Kategória N; Kategória M: len primárne vozidlo; |
77 |
Hmotnostné emisie CO2 motora počas skúšky WHSC (9) (g/kWh) |
Bod 1.4.1 dodatku k doplnku 5 alebo bod 1.4.1 dodatku k doplnku 7 k prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011, podľa toho, ktorý je uplatniteľný |
Kategória N; Kategória M: len primárne vozidlo; |
78 |
Spotreba paliva motora počas skúšky WHSC (g/kWh) |
Bod 1.4.1 dodatku k doplnku 5 alebo bod 1.4.1 dodatku k doplnku 7 k prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011, podľa toho, ktorý je uplatniteľný |
Kategória N; Kategória M: len primárne vozidlo; |
101 |
V prípade ťažkých úžitkových vozidiel s dátumom simulácie od 1. júla 2020 číslo typového schválenia motora |
Bod 1.2.1 dodatku k doplnku 5, 6 alebo7 k prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011, podľa toho, ktorý je uplatniteľný |
Kategória N; Kategória M: len primárne vozidlo; |
102 |
V prípade ťažkých úžitkových vozidiel s dátumom simulácie od 1. júla 2021 súbor vo formáte CSV („hodnoty oddelené čiarkou“), ktorý má rovnaký názov ako príslušný pracovný súbor a s príponou .vsum, obsahujúci súhrnné výsledky za každý simulovaný profil využitia a stav užitočného zaťaženia |
Súbor generovaný simulačným nástrojom uvedeným v článku 5 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2017/2400 vo verzii jeho grafického používateľského rozhrania (GUI) |
všetky |
ČASŤ C: ROZPÄTIA HODNOTY ODPORU VZDUCHU (CDXA) NA ÚČELY UVEREJNENIA V SÚLADE S ČLÁNKOM 13c
Na účely zverejnenia hodnoty CdxA uvedenej v údajovom zázname 23 v súlade s článkom 13c Komisia používa rozpätia vymedzené v nasledujúcej tabuľke, v ktorej sa uvádza zodpovedajúce rozpätie pre každú hodnotu CdxA:
Rozpätie |
Hodnota CdxA [m2] |
|
Min CdxA (CdxA ≥ min CdxA) |
Max CdxA (CdxA <MaxCdxA) |
|
A1 |
0,00 |
3,00 |
A2 |
3,00 |
3,15 |
A3 |
3,15 |
3,31 |
A4 |
3,31 |
3,48 |
A5 |
3,48 |
3,65 |
A6 |
3,65 |
3,83 |
A7 |
3,83 |
4,02 |
A8 |
4,02 |
4,22 |
A9 |
4,22 |
4,43 |
A10 |
4,43 |
4,65 |
A11 |
4,65 |
4,88 |
A12 |
4,88 |
5,12 |
A13 |
5,12 |
5,38 |
A14 |
5,38 |
5,65 |
A15 |
5,65 |
5,93 |
A16 |
5,93 |
6,23 |
A17 |
6,23 |
6,54 |
A18 |
6,54 |
6,87 |
A19 |
6,87 |
7,21 |
A20 |
7,21 |
7,57 |
A21 |
7,57 |
7,95 |
A22 |
7,95 |
8,35 |
A23 |
8,35 |
8,77 |
A24 |
8,77 |
9,21 |
PRÍLOHA V
Nahlasovanie a správa údajov uvedené v článkoch 13a až 13c
1. NAHLASOVANIE ČLENSKÝMI ŠTÁTMI
1.1. |
Údaje uvedené v časti A prílohy IV odošle v súlade s článkom 13a kontaktné miesto príslušného orgánu prostredníctvom elektronického prenosu údajov Európskej environmentálnej agentúre. |
Kontaktné miesto oznámi Komisii a Európskej environmentálnej agentúre odoslanie údajov e-mailom na tieto adresy:
EC-CO2-HDV-IMPLEMENTATION@ec.europa.eu
a
HDV-monitoring@eea.europa.eu
2. NAHLASOVANIE VÝROBCAMI
2.1. |
Výrobcovia bezodkladne oznámia Komisii tieto informácie:
Bezodkladne informujú Komisiu o akýchkoľvek zmenách týchto informácií. Oznámenia sa odosielajú na adresy uvedené v bode 1.1. |
2.2. |
Údaje uvedené v časti B bode 2 prílohy I odošle v súlade s článkom 13b kontaktné miesto výrobcu prostredníctvom elektronického prenosu údajov Európskej environmentálnej agentúre. |
Kontaktné miesto oznámi Komisii a Európskej environmentálnej agentúre odoslanie údajov e-mailom na adresy uvedené v bode 1.1.
3. SPRACÚVANIE ÚDAJOV
3.1. |
Európska environmentálna agentúra spracuje údaje odoslané v súlade s bodmi 1.1 a 2.2 a spracované údaje zaznamená v registri. |
3.2. |
Údaje týkajúce sa ťažkých úžitkových vozidiel zaevidovaných v predchádzajúcom nahlasovacom období a zaznamenaných v registri sa zverejnia každý rok do 30. apríla s výnimkou týchto údajových záznamov:
|
3.3. |
Ak príslušný orgán alebo výrobca zistí, že predložené údaje obsahujú chyby, oznámi ich bezodkladne Komisii a Európskej environmentálnej agentúre tak, že Európskej environmentálnej agentúre odošle správu s oznámením o chybe a prostredníctvom e-mailu na adresy uvedené v bode 1.1. |
3.4. |
Komisia s podporou Európskej environmentálnej agentúry oznámené chyby overí a v náležitých prípadoch údaje v registri opraví. |
3.5. |
Komisia s podporou Európskej environmentálnej agentúry v dostatočnom predstihu pred uplynutím lehôt na odoslanie údajov sprístupní dostupné elektronické formáty na odosielanie údajov podľa bodov 1.1 a 2.2. |
PRÍLOHA VI
Tabuľka zhody
Nariadenie (EÚ) 2018/956 |
Toto nariadenie |
článok 1 |
článok 1 ods. 2 |
článok 2 |
článok 2 |
článok 3 |
článok 3 |
článok 4 |
článok 13a |
článok 5 |
článok 13b |
článok 6 |
článok 13c |
článok 7 |
článok 13d |
článok 8 |
článok 13e |
článok 9 |
článok 13f |
článok 10 |
— |
článok 11 |
článok 14 |
článok 12 |
článok 16 |
článok 13 |
článok 17 |
článok 14 |
— |
príloha I |
príloha IV |
príloha II |
príloha V“ |
(1) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/683 z 15. apríla 2020, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858, pokiaľ ide o správne požiadavky na schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a na dohľad nad trhom s nimi (Ú. v. EÚ L 163, 26.5.2020, s. 1).
(2) Článok 3 bod 29 nariadenia (EÚ) 2017/2400.
(3) Článok 3 bod 31 nariadenia (EÚ) 2017/2400.
(4) Článok 3 bod 4a nariadenia (EÚ) 2017/2400.
(5) Dokumentácia výrobcu (MRF), článok 3 bod 23 nariadenia (EÚ) 2017/2400.
(6) Informačná dokumentácia vozidla (VIF), článok 3 bod 25 nariadenia (EÚ) 2017/2400.
(7) Článok 2 bod 5 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2022/1362.
(8) Dokumentácia výrobcu (MRF), článok 2 bod 9 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2022/1362.
(9) Článok 8 ods. 6 a 7 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2022/1362.
(*1) Doplňujúce informácie:
(2) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 582/2011 z 25. mája 2011, ktorým sa vykonáva, mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 vzhľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel (Euro VI) a ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy I a III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 167, 25.6.2011, s. 1).
(10) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 19/2011 z 11. januára 2011 týkajúce sa požiadaviek na typové schválenie povinného štítku výrobcu a identifikačného čísla motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 o požiadavkách na typové schválenie motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá z hľadiska všeobecnej bezpečnosti (Ú. v. EÚ L 8, 12.1.2011, s. 1).
ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1610/oj
ISSN 1977-0790 (electronic edition)