(1)

Pre hospodárstvo Únie a fungovanie vnútorného trhu je nevyhnutné mať prístup k surovinám. Určité neenergetické, nepoľnohospodárske suroviny sa považujú za kritické, pretože majú vysoký hospodársky význam a sú vystavené značnému riziku spojenému s dodávkami, čo často spôsobuje významná koncentrácia dodávok z malého počtu tretích krajín. Vzhľadom na kľúčovú úlohu mnohých takýchto kritických surovín pri realizácii zelenej a digitálnej transformácie, ako aj na ich využívanie v obrannom a v leteckom a vo vesmírnom priemysle sa dopyt po nich v nadchádzajúcich desaťročiach pravdepodobne exponenciálne zvýši. Zároveň rastie riziko narušenia dodávok v súvislosti so stúpajúcim geopolitickým napätím a konkurenciou v oblasti zdrojov. Okrem toho zvýšený dopyt po kritických surovinách by pri nesprávnom hospodárení mohol viesť k negatívnym environmentálnym a sociálnym vplyvom.

(2)

Keďže hodnotové reťazce kritických surovín sú zložité a majú nadnárodný charakter, nekoordinované vnútroštátne opatrenia na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín by mohli narušiť fungovanie vnútorného trhu. Kritické suroviny sa často ťažia v konkrétnych krajinách alebo regiónoch v závislosti od geografického rozloženia príslušných zásob, prepravujú sa na ďalšie spracovanie inde a potom sa v rámci vnútorného trhu predávajú na použitie v príslušných výrobkoch. Vo fáze spracovania sa kritické suroviny pred konečným použitím dovážajú a vyvážajú v rámci vnútorného trhu hneď niekoľkokrát. Podobne, recyklácia príslušných výrobkov na konci životnosti s cieľom zhodnotiť kritické suroviny sa môže uskutočniť v inej krajine alebo regióne, ako sú krajina alebo región, kde sa odpad zbiera, a výsledné druhotné suroviny sa pravdepodobne opätovne vyvezú na ďalšie spracovanie a použitie. Kritické suroviny sú navyše potrebné na začiatku mnohých priemyselných hodnotových reťazcov a často sú nevyhnutnými vstupmi v celom rade strategických sektorov vrátane energie z obnoviteľných zdrojov, digitálneho priemyslu a leteckého a vesmírneho a obranného sektora. Preto zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore hospodárskych činností na vnútornom trhu a narušenie dodávok by mohlo mať významný cezhraničný vplyv medzi členskými štátmi.

(3)

V tejto súvislosti hrozí, že nekoordinované opatrenia členských štátov narušia hospodársku súťaž a spôsobia fragmentáciu vnútorného trhu, napríklad tým, že sa pre účastníkov trhu zavedie odlišná regulácia, poskytnú sa rozdielne úrovne prístupu k monitorovaniu rizík spojených s dodávkami, poskytnú sa rozdielne úrovne podpory pre vnútroštátne projekty alebo sa vytvoria prekážky v cezhraničnom obchode s kritickými surovinami alebo súvisiacim tovarom medzi členskými štátmi, čím tiež vzniknú prekážky v riadnom fungovaní vnútorného trhu. Jednotlivé opatrenia členských štátov by okrem toho mohli byť nedostatočné na to, aby účinne zabránili narušeniu dodávok kritických surovín, alebo by mohli byť pri dosahovaní tohto cieľa menej účinné.

(4)

Z tohto dôvodu by sa s cieľom zabezpečiť fungovanie vnútorného trhu mal vytvoriť spoločný rámec Únie, aby sa zaistil prístup k bezpečným a udržateľným dodávkam kritických surovín a zabezpečila hospodárska odolnosť a otvorená strategická autonómia Únie.

(5)

Po prvé, v uvedenom rámci by sa mali vymedziť suroviny, ktoré sa považujú za strategické a kritické, a mala by sa ním posilniť odolnosť dodávateľských reťazcov týchto surovín v Únii, a to aj identifikovaním a podporou konkrétnych projektov v oblasti surovín a ich uznaním za strategické projekty (ďalej len „strategické projekty“) a vynaložením úsilia na stimulovanie technologického pokroku a efektívneho využívania zdrojov s cieľom zmierniť očakávaný nárast spotreby kritických surovín v Únii. Po druhé, je potrebné prijať opatrenia na posilnenie schopnosti Únie monitorovať a zmierňovať existujúce a budúce riziká spojené s dodávkami. Po tretie, rámec by mal obsahovať opatrenia na zvýšenie obehovosti a udržateľnosti kritických surovín spotrebúvaných v Únii.

(6)

S cieľom zabezpečiť, aby sa opatrenia stanovené v tomto nariadení zameriavali na najdôležitejšie suroviny, by sa mal vytvoriť zoznam strategických surovín a zoznam kritických surovín. Tieto zoznamy by mali vychádzať z jasných metodík, pričom Komisia by mala o uplatňovaní týchto metodík jasne a transparentne informovať. Tieto zoznamy by takisto mali slúžiť na usmerňovanie a koordináciu úsilia členských štátov prispievať k plneniu cieľov tohto nariadenia. Zoznam strategických surovín by mal obsahovať suroviny, ktoré majú veľký strategický význam pre fungovanie vnútorného trhu vzhľadom na ich využitie v strategických technológiách podporujúcich zelenú a digitálnu transformáciu alebo v obrannom a leteckom a vesmírnom priemysle, ktoré charakterizuje potenciálne významný rozdiel medzi globálnymi dodávkami a predpokladaným dopytom a v prípade ktorých je pomerne zložité zvýšiť produkciu, napríklad z dôvodu výraznej časovej náročnosti nových projektov na zvýšenie dodávateľskej kapacity. Aby sa zohľadnili možné technologické a hospodárske zmeny, zoznam strategických surovín by sa mal pravidelne preskúmavať a podľa potreby aktualizovať. S cieľom zabezpečiť, aby sa úsilie o zvýšenie kapacít Únie v celom hodnotovom reťazci, o posilnenie schopnosti Únie monitorovať a zmierňovať riziká spojené s dodávkami a o väčšiu diverzifikáciu dodávok zameralo na tie suroviny, v súvislosti s ktorými sú najviac potrebné, by sa niektoré príslušné opatrenia mali uplatňovať len na zoznam strategických surovín. Členským štátom by sa nemalo brániť v tom, aby vytvorili dodatočné zoznamy na základe ich osobitných vnútroštátnych potrieb alebo aby prijali na vnútroštátnej úrovni vhodné opatrenia.

(7)

Zoznam kritických surovín by mal obsahovať všetky strategické suroviny, ako aj všetky ostatné suroviny s veľkým významom pre celkové hospodárstvo Únie, v prípade ktorých existuje vysoké riziko narušenia dodávok, ktoré môže narušiť hospodársku súťaž a spôsobiť fragmentáciu vnútorného trhu. Okrem strategických technológií by mohli byť vysokým rizikám spojeným s dodávkami v budúcnosti vystavené aj iné odvetvia. S cieľom zohľadniť možné technologické a hospodárske zmeny by Komisia mala pokračovať v súčasnej praxi a vykonávať pravidelné posúdenia na základe údajov o produkcii, obchode, aplikáciách, recyklácii a nahrádzaní širokej škály surovín s cieľom aktualizovať zoznamy strategických a kritických surovín tak, aby odrážali vývoj hospodárskeho významu a rizika spojeného s dodávkami týchto surovín na vnútornom trhu. Zoznam kritických surovín by mal zahŕňať suroviny, ktoré dosahujú alebo prekračujú prahovú hodnotu hospodárskeho významu aj prahovú hodnotu rizika spojeného s dodávkami, pričom sa nestanovuje poradie príslušných surovín z hľadiska kritickosti. Toto posúdenie by malo vychádzať z priemeru vypočítaného z najnovších dostupných údajov za päťročné obdobie. Opatrenia stanovené v tomto nariadení týkajúce sa jednotného kontaktného miesta, plánovania, prieskumu, monitorovania, obehovosti a udržateľnosti by sa mali vzťahovať na všetky kritické suroviny.

(8)

V zoznamoch strategických a kritických surovín by sa v prípade zahrnutých surovín mali používať zavedené označenia. Pokiaľ ide o zoznam strategických surovín, označenia by mali v prípade potreby odkazovať na kvalitu rafinácie, ktorú musí surovina dosiahnuť, aby sa mohla použiť na výrobu strategických technológií. Odkazy na strategické a kritické suroviny by sa mali chápať tak, že sa vzťahujú na celý hodnotový reťazec týchto surovín, a to aj v ich nespracovanej forme a vo všetkých fázach spracovania, ktoré v náležitom prípade vedú k stanovenej kvalite. Mimoriadne objasnenie by sa malo poskytnúť v prípade hodnotového reťazca hliníka, pričom okrem hliníka treba uviesť jeho najdôležitejšiu rudu bauxit a medziprodukt spracovania oxid hlinitý. Strategické a kritické suroviny sa v mnohých prípadoch ťažia, spracúvajú alebo recyklujú ako vedľajší produkt iných hlavných ťažobných, spracovateľských a recyklačných procesov. Charakter surovín ako vedľajších produktov by preto nemal mať vplyv na ich zaradenie do zoznamu alebo rozsahu pôsobnosti príslušných ustanovení tohto nariadenia.

(9)

V záujme podpory vykonávania úloh súvisiacich s rozvojom strategických projektov a ich financovaním, programami prieskumu, monitorovacími kapacitami alebo so strategickými zásobami a poskytovania primeraného poradenstva Komisii by sa mala zriadiť Európska rada pre kritické suroviny. Európska rada pre kritické suroviny by mala byť zložená zo zástupcov členských štátov a Komisie, pričom by mala byť schopná zabezpečiť účasť ďalších strán ako pozorovateľov, najmä Európskeho parlamentu. S cieľom rozvíjať potrebné odborné znalosti na vykonávanie určitých úloh by Európska rada pre kritické suroviny mala zriadiť stále podskupiny pre financovanie, prijatie zo strany verejnosti, prieskum, monitorovanie a strategické zásoby, ako aj podskupinu pre obehovosť, efektívne využívanie zdrojov a nahrádzanie, ktoré by mali pôsobiť ako sieť združovaním relevantných vnútroštátnych orgánov a v prípade potreby by mali konzultovať s priemyslom, akademickou obcou, občianskou spoločnosťou a inými príslušnými zainteresovanými stranami. Poradenstvo a stanoviská Európskej rady pre kritické suroviny by mali byť nezáväzné, pričom chýbajúce poradenstvo alebo stanovisko by nemalo Komisii brániť v plnení jej úloh podľa tohto nariadenia.

(10)

Je potrebné zaviesť vhodné opatrenia s cieľom stanoviť spoločný prístup k strategickým projektom v Únii, ktoré pôsobia v oblasti ťažby, spracovania alebo recyklácie strategických surovín alebo prispievajú k produkcii príslušných náhradných materiálov. Tieto strategické projekty by spoločne s úsilím členských štátov mali prispievať k zvyšovaniu kapacít s cieľom zaistiť bezpečné dodávky strategických surovín. Na prispenie k posilneniu rôznych fáz hodnotového reťazca sú určené aj iné opatrenia, najmä pre prieskum alebo obehovosť.

(11)

S cieľom znížiť rastúce riziko narušenia dodávok v Únii, ktoré môže narušiť hospodársku súťaž a spôsobiť fragmentáciu vnútorného trhu, by Komisia a členské štáty mali posilniť kapacitu v rôznych fázach hodnotového reťazca strategických surovín, a tým prispieť k dosiahnutiu referenčných hodnôt týkajúcich sa kapacít Únie a diverzifikácie dodávok. Takéto referenčné hodnoty by mali pomôcť usmerňovať úsilie posilniť kapacity Únie vo všetkých fázach hodnotového reťazca strategických surovín vrátane ťažby, spracovania a recyklácie, a zvýšiť diverzifikáciu externých dodávok strategických surovín. Cieľom by malo byť zvýšenie kapacít v prípade každej strategickej suroviny v každej fáze hodnotového reťazca pri súčasnom zameraní sa na dosiahnutie referenčných hodnôt celkovej kapacity na úrovni Únie v oblasti ťažby, spracovania a recyklácie strategických surovín. Po prvé, Únia by mala zvýšiť využívanie vlastných geologických zdrojov strategických surovín a vybudovať kapacity, ktoré jej umožnia ťažbu surovín potrebných na produkciu aspoň 10 % spotreby strategických surovín v Únii. Keďže ťažobná kapacita výrazne závisí od dostupnosti geologických zdrojov Únie, dosiahnutie tejto referenčnej hodnoty závisí od tejto dostupnosti. Po druhé, ak sa má vybudovať úplný hodnotový reťazec a zabrániť akýmkoľvek prekážkam v medzifázach, mala by sa tiež zvýšiť spracovateľská kapacita Únie a Únia by mala byť schopná produkovať aspoň 40 % svojej ročnej spotreby strategických surovín. Po tretie, očakáva sa, že v nadchádzajúcich desaťročiach bude možné pokryť čoraz väčší podiel spotreby strategických surovín v Únii druhotnými surovinami, čím by sa zlepšila bezpečnosť aj udržateľnosť dodávok surovín v Únii. Recyklačná kapacita Únie by preto mala byť schopná produkovať aspoň 25 % ročnej spotreby strategických surovín v Únii a Únia by mala byť schopná recyklovať výrazne rastúce množstvo každej strategickej suroviny z odpadu. Pre toky odpadu a strategické suroviny, v prípade ktorých sú k dispozícii informácie postačujúce na odhad recyklačnej kapacity Únie ako podielu strategických surovín obsiahnutých v uvedených tokoch odpadu, by sa mala stanoviť dodatočná referenčná hodnota na základe odpadu. Dosiahnutie týchto referenčných hodnôt uľahčí aj sprievodné úsilie o zlepšenie efektívneho využívania zdrojov prostredníctvom výskumu a inovácií, nahrádzania, zvyšovania informovanosti a iných relevantných opatrení. Uvedené referenčné hodnoty sa vzťahujú na časový horizont do roku 2030 v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy a energetiky stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (3) a s digitálnymi cieľmi stanovenými v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2481 (4), ktoré podporujú. Prostredníctvom kvalitných pracovných miest vrátane rozvoja zručností a prechodu zo zamestnania do zamestnania sa okrem toho budú riešiť riziká na sektorovom trhu práce a pomôže sa zabezpečiť konkurencieschopnosť Únie. Komisia a členské štáty by tiež mali stimulovať technologický pokrok a efektívne využívanie zdrojov s cieľom zmierniť očakávaný nárast spotreby kritických surovín v Únii pod úroveň príslušných referenčných prognóz. Komisia by v súvislosti s prípravou vykonávacích opatrení podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES (5) mala zvážiť potenciálny prínos požiadaviek na ekodizajn k dosiahnutiu priorít Únie stanovených v tomto nariadení.

(12)

V prípade určitých surovín je Únia z hľadiska dodávok takmer úplne závislá od jedinej krajiny. Takáto závislosť vytvára vysoké riziko narušenia dodávok, ktoré môže narušiť hospodársku súťaž a spôsobiť fragmentáciu vnútorného trhu. Aby sa obmedzilo takéto potenciálne riziko a zvýšila hospodárska odolnosť Únie, malo by sa vyvinúť úsilie s cieľom zabezpečiť, aby do roku 2030 závislosť Únie od jedinej tretej krajiny v prípade ktorejkoľvek strategickej suroviny nepresahovala 65 % jej dodávok, a to tak v nespracovanom stave, ako aj v akejkoľvek fáze spracovania, pričom však treba osobitne prihliadať na krajiny, s ktorými Únia uzatvorila strategické partnerstvo (ďalej len „strategické partnerstvo“), dohodu o voľnom obchode alebo inú formu spolupráce v oblasti surovín, pretože poskytujú väčšie záruky, pokiaľ ide o riziká spojené s dodávkami.

(13)

S cieľom zabezpečiť včasné dosiahnutie referenčných hodnôt by Komisia mala s pomocou Európskej rady pre kritické suroviny sledovať pokrok pri dosahovaní referenčných hodnôt a zmierňovaní dopytu a podávať o ňom správy. Ak by bol oznámený pokrok pri dosahovaní referenčných hodnôt a zmierňovaní dopytu vo všeobecnosti nedostatočný, Komisia by mala posúdiť uskutočniteľnosť a primeranosť dodatočných opatrení. Potreba ďalšieho úsilia Únie by v zásade nemala byť nutná v prípade, že by sa nedostatočný pokrok týkal len jednej strategickej suroviny alebo malého súboru strategických surovín.

(14)

Komisia by mala s podporou Európskej rady pre kritické suroviny určiť projekty v Únii, v rámci ktorých sa plánuje začať s ťažbou, so spracovaním alebo s recykláciou strategických surovín alebo rozšíriť ich ťažbu, zvýšiť spracovanie či recykláciu, alebo produkcia a rozširovanie materiálov, ktoré môžu nahradiť strategické suroviny v strategických technológiách, s cieľom uznať tieto projekty za strategické projekty. Účinná podpora strategických projektov má potenciál zlepšiť prístup odberateľských sektorov k strategickým surovinám, vytvoriť hospodárske príležitosti v celom hodnotovom reťazci, a to aj pre malé a stredné podniky, a prispieť k vytváraniu pracovných miest. V záujme zaistenia rozvoja strategických projektov v celej Únii by preto takéto projekty mali využívať zjednodušené a predvídateľné povoľovacie konania a podporu pri získavaní prístupu k financovaniu. Takéto opatrenia by tiež mohli byť podnetom na zlepšenia v rámci iných povoľovacích konaní a v prístupe k financovaniu projektov týkajúcich sa kritických alebo iných surovín. Aby sa zabezpečila cielená podpora a pridaná hodnota projektov, pred získaním takejto podpory by sa mali projekty podrobiť posúdeniu na základe súboru kritérií. Projekty v oblasti surovín, v rámci ktorých sú strategické suroviny vedľajším produktom, aj zo železného šrotu, by takisto mali byť oprávnené na takúto podporu, ak spĺňajú všetky príslušné kritériá. Aby boli projekty uznané za strategické projekty v Únii, mali by posilniť bezpečnosť dodávok strategických surovín v Únii. Projekty by mali tiež preukázať dostatočnú technickú uskutočniteľnosť vrátane očakávaného objemu strategických surovín alebo náhradných materiálov, ktorými sa zvyšuje kapacita Únie, okrem materiálov vyrábaných na výskumné účely; mali by sa realizovať environmentálne a sociálne udržateľným spôsobom; a poskytovať cezhraničné prínosy nielen pre dotknutý členský štát vrátane účinkov presahovania v ďalších častiach hodnotového reťazca. Ak Komisia usúdi, že tieto kritériá sú splnené, mala by formou rozhodnutia zverejniť, že projekt uznáva za strategický. Keďže rýchle uznanie je kľúčom k účinnej podpore bezpečnosti dodávok v Únii, proces posudzovania by mal zostať jednoduchý a nemal by byť príliš zaťažujúci.

(15)

Pri posudzovaní toho, či projekt v tretej krajine alebo v zámorskej krajine či území prispieva k bezpečnosti dodávok Únie, by sa mal zohľadniť najmä status zámorskej krajiny či územia podľa práva Únie. Zámorské krajiny či územia môžu prispievať k bezpečnému prístupu Únie k udržateľným dodávkam strategických a kritických surovín, najmä v rámci strategických partnerstiev.

(16)

Komisia by mala s podporou Európskej rady pre kritické suroviny určiť strategické projekty v tretích krajinách alebo v zámorských krajinách či územiach, v ktorých sa plánuje začať s ťažbou, so spracovaním alebo s recykláciou strategických surovín alebo s rozšírením ich ťažby a zvýšením ich spracovania či recyklácie, alebo produkcia materiálov, ktoré môžu nahradiť strategické suroviny v strategických technológiách. V záujme zaistenia účinnej realizácie týchto strategických projektov by takéto projekty mali mať lepší prístup k financovaniu, napríklad prostredníctvom prístupu k mechanizmom znižovania rizika pre investície. Aby sa zabezpečila pridaná hodnota projektov, mali by sa posudzovať na základe súboru kritérií. Podobne ako pri strategických projektoch v Únii by strategické projekty v tretích krajinách mali posilniť bezpečnosť dodávok strategických surovín v Únii a mali by preukázať dostatočnú technickú uskutočniteľnosť. Pri strategických projektoch v Únii a strategických projektoch v tretích krajinách alebo zámorských krajinách či územiach by sa mala dodržiavať rovnaká úroveň sociálnej a environmentálnej udržateľnosti. Aby sa projekt mohol stať strategickým projektom na rozvíjajúcom sa trhu alebo v rozvojovom hospodárstve, mal by byť vzájomne prospešný pre Úniu a zúčastnenú tretiu krajinu a mal by v danej krajine prinášať pridanú hodnotu, pričom sa zohľadní aj jeho súlad so spoločnou obchodnou politikou Únie. Takáto hodnota sa môže odvodiť z príspevku projektu k viac než jednej fáze hodnotového reťazca, ako aj z vytvárania širších hospodárskych a sociálnych prínosov prostredníctvom projektu vrátane vytvárania pracovných miest v súlade s medzinárodnými normami. Ak Komisia usúdi, že tieto kritériá sú splnené, mala by formou rozhodnutia zverejniť, že projekt uznáva za strategický.

(17)

S cieľom zabezpečiť udržateľnosť zvýšenej produkcie kritických surovín by sa mali nové projekty v oblasti kritických surovín plánovať a realizovať udržateľným spôsobom s prihliadnutím na všetky aspekty udržateľnosti zdôraznené v publikácii Komisie z 11. septembra 2021 s názvom „Zásady EÚ pre udržateľné suroviny“ vrátane zabezpečenia ochrany životného prostredia, prevencie a minimalizácie sociálne nepriaznivých vplyvov používaním sociálne udržateľných postupov, čo zahŕňa dodržiavanie ľudských práv, ako sú práva žien, a transparentných obchodných praktík. Projekty by takisto mali zabezpečiť zapojenie v dobrej viere, ako aj komplexné a nestranné konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú miestne komunity a pôvodné obyvateľstvo. Ak projekt zahŕňa potenciálne presídlenie, osobitná pozornosť by sa mala venovať dodržiavaniu ľudských práv. Aby mali predkladatelia projektov k dispozícii jasný a efektívny spôsob, ako toto kritérium splniť, malo by sa považovať za dostatočné, keď preukážu súlad s príslušným právom Únie alebo vnútroštátnym právom, v relevantných prípadoch s medzinárodnými normami, usmerneniami a zásadami alebo účasť na systéme certifikácie uznanom podľa tohto nariadenia.

(18)

V súlade so zásadou predbežnej opatrnosti by Komisia nemala uznať projekty v oblasti hlbokomorskej ťažby za strategické projekty, kým sa dostatočne nepreskúmajú účinky hlbokomorskej ťažby na morské prostredie, biodiverzitu a ľudské činnosti a nepochopia sa riziká a kým technológie a prevádzkové postupy nie sú schopné preukázať, že životné prostredie nie je vážne poškodené.

(19)

Každý predkladateľ projektu v oblasti strategických surovín by mal mať možnosť požiadať Komisiu o uznanie svojho projektu za strategický projekt. Žiadosť by mala obsahovať relevantné dokumenty a dôkazy týkajúce sa kritérií. S cieľom lepšie posúdiť sociálnu, environmentálnu a hospodársku životaschopnosť, uskutočniteľnosť projektu, ako aj úroveň dôvery v odhady by mal predkladateľ projektu poskytnúť aj klasifikáciu projektu podľa rámcovej klasifikácie zdrojov Organizácie Spojených národov. V záujme objektívnej validácie tejto klasifikácie by ju mal predkladateľ podložiť relevantnými dôkazmi. K žiadosti by mal byť pripojený aj harmonogram projektu, aby bolo možné odhadnúť, kedy bude projekt schopný prispieť k dosiahnutiu referenčných hodnôt týkajúcich sa domácej kapacity alebo diverzifikácie. Keďže pre účinnú realizáciu ťažobných projektov má zásadný význam ich prijatie zo strany verejnosti, predkladateľ projektu by mal takisto predložiť plán obsahujúci opatrenia na uľahčenie prijatia zo strany verejnosti. Osobitná pozornosť by sa mala venovať sociálnym partnerom, občianskej spoločnosti a subjektom dohľadu. Predkladateľ projektu by mal takisto predložiť podnikateľský plán, ktorý obsahuje informácie o finančnej životaschopnosti projektu a poskytuje prehľad o už zabezpečenom financovaní, vlastníckej štruktúre a dohodách o odbere, ako aj odhady potenciálneho vytvárania pracovných miest a potrieb projektu z hľadiska kvalifikovanej pracovnej sily vrátane zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie. S cieľom harmonizovať postup podávania žiadostí by Komisia mala zabezpečiť jednotný vzor žiadosti.

(20)

Žiadosti týkajúce sa projektov, ktoré by mohli ovplyvniť pôvodné obyvateľstvo, by mali zahŕňať plán obsahujúci opatrenia zamerané na zmysluplné konzultácie s dotknutým pôvodným obyvateľstvom, prevenciu a minimalizáciu nepriaznivých vplyvov na toto pôvodné obyvateľstvo a v prípade potreby spravodlivú kompenzáciu. Ak sa týmito záležitosťami zaoberá vnútroštátne právo, ktoré sa na projekt vzťahuje, v pláne by sa mohli namiesto toho opísať tieto opatrenia. V prípade projektov v tretích krajinách, ktoré zahŕňajú ťažbu a na ktoré sa nevzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES (6), by mal predkladateľ projektu poskytnúť aj plán na zlepšenie environmentálneho stavu dotknutých lokalít po skončení ťažby. Ak sa projekt nachádza v chránenej oblasti, predkladateľ projektu by mal posúdiť technicky vhodné alternatívne lokality a opísať ich v pláne vrátane dôvodov, prečo sa nepovažujú za vhodné na umiestnenie projektu.

(21)

S cieľom dodať procesu štruktúru by Komisia mala zorganizovať verejnú súťaž s pravidelnými termínmi uzávierky, ktoré by zodpovedali dátumom zasadnutí Európskej rady pre kritické suroviny, v rámci ktorej by predkladatelia projektov mohli žiadať o uznanie svojich projektov za strategické. S cieľom zabezpečiť pre predkladateľov projektov jasnosť, pokiaľ ide o ich žiadosti o strategické projekty, by Komisia mala dodržiavať lehotu pre svoje rozhodnutie o tom, či projekt uzná za strategický. V záujme vybavenia mimoriadne zložitých prípadov alebo vysokého počtu žiadostí k jednému termínu uzávierky by Komisia mala mať možnosť túto lehotu raz predĺžiť. Komisia by mala svoje posúdenie poskytnúť Európskej rade pre kritické suroviny pred jej zasadnutím a zohľadniť stanovisko Európskej rady pre kritické suroviny pri rozhodovaní o tom, či uzná strategický projekt.

(22)

Keďže v záujme účinnej realizácie strategického projektu je nutná spolupráca členského štátu, na ktorého území sa projekt bude realizovať, daný členský štát by mal mať právo namietať proti tomu, aby bol projekt uznaný za strategický projekt, a zabrániť tak uznaniu tohto projektu proti jeho vôli. Ak tak príslušný členský štát urobí, mal by poskytnúť odôvodnenie svojho odmietnutia s odkazom na kritériá stanovené v tomto nariadení. Podobne by Únia nemala uznať projekt za strategický projekt, ak ho bude realizovať tretia krajina, proti vôli jej vlády, a preto by sa mala takéhoto kroku zdržať, ak proti tomu vláda tretej krajiny namieta.

(23)

S cieľom zabrániť zneužívaniu statusu strategického projektu by Komisia mala môcť zrušiť svoje uznanie projektu za strategický po porade s Európskou radou pre kritické suroviny a zodpovedným predkladateľom projektu, pričom uvedie relevantné dôvody, ak strategický projekt už viac nespĺňa podmienky alebo ak uznanie vychádzalo zo žiadosti obsahujúcej nesprávne informácie, ktoré boli pre posúdenie výberových kritérií relevantné. S cieľom prilákať dlhodobé investície a zabezpečiť právnu predvídateľnosť by si mal strategický projekt v prípade aktualizácií zoznamu strategických surovín v prílohe zachovať svoj status počas primeraného obdobia po zrušení.

(24)

Vzhľadom na význam strategických projektov pre zaistenie bezpečnosti dodávok strategických surovín a zabezpečenie fungovania vnútorného trhu by sa tieto projekty mali považovať za projekty vo verejnom záujme. Zaistenie bezpečnosti dodávok strategických surovín má kľúčový význam pre úspešnú zelenú a digitálnu transformáciu, ako aj pre odolnosť obranného a leteckého a vesmírneho sektora. Členské štáty by mali môcť s cieľom prispieť k bezpečnosti dodávok strategických surovín v Únii zaistiť podporu v rámci vnútroštátnych postupov udeľovania povolení, aby urýchlili realizáciu strategických projektov v súlade s právom Únie.

(25)

Prostredníctvom vnútroštátneho postupu udeľovania povolení sa zaisťuje, aby projekty v oblasti kritických surovín boli bezpečné, chránené a v súlade s environmentálnymi, so sociálnymi a s bezpečnostnými požiadavkami. V environmentálnom práve Únie sa stanovujú spoločné podmienky týkajúce sa obsahu vnútroštátneho postupu udeľovania povolení, čím sa zabezpečuje vysoká úroveň ochrany životného prostredia a umožňuje udržateľné využívanie potenciálu Únie v celom hodnotovom reťazci surovín. Uznaním projektu za strategický by preto nemali byť dotknuté žiadne platné podmienky povoľovania pre príslušné projekty, a to ani podmienky stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ (7), smernici Rady 92/43/EHS (8), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (9), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (10), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES (11), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (12) a smernici 2006/21/ES.

(26)

Nepredvídateľnosť, zložitosť a niekedy neprimerane dlhé trvanie vnútroštátnych postupov udeľovania povolení zároveň oslabujú investičnú bezpečnosť potrebnú na účinný rozvoj strategických projektov v oblasti surovín. Štruktúra a trvanie postupu udeľovania povolení pre príslušné projekty sa tiež môžu v jednotlivých členských štátoch výrazne líšiť. S cieľom zabezpečiť a urýchliť účinné vykonávanie strategických projektov by preto členské štáty mali na ne uplatňovať zjednodušené a predvídateľné postupy udeľovania povolení. Na tento účel by strategické projekty mali mať „prioritný status“ na vnútroštátnej úrovni, aby sa zabezpečilo ich rýchle administratívne spracovanie a naliehavé riešenie v rámci všetkých s nimi súvisiacich súdnych konaní a postupov urovnávania sporov. Toto nariadenie by nemalo príslušným orgánom brániť v zjednodušení povoľovania projektov týkajúcich sa hodnotového reťazca kritických surovín, ktoré nie sú strategickými projektmi.

(27)

Vzhľadom na úlohu strategických projektov pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok strategických surovín v Únii a ich príspevok k otvorenej strategickej autonómii Únie a zelenej a digitálnej transformácii by ich zodpovedný orgán vydávajúci povolenia mal považovať za projekty vo verejnom záujme. Strategické projekty, ktoré majú nepriaznivý vplyv na životné prostredie, a v rozsahu, v akom spadajú do rozsahu pôsobnosti smerníc 2000/60/ES, 92/43/EHS alebo 2009/147/ES alebo legislatívnych aktov Únie o obnove suchozemských, pobrežných a sladkovodných ekosystémov, by malo byť možné povoliť, ak zodpovedný orgán vydávajúci povolenie dospeje na základe individuálneho posúdenia k záveru, že verejný záujem, ktorému projekt slúži, je týmto vplyvom nadradený, za predpokladu splnenia všetkých príslušných podmienok stanovených v uvedených právnych aktoch. Pri individuálnom posudzovaní by sa mala náležite zohľadniť geologická špecifickosť ťažobných lokalít, ktorá zužuje rozhodnutia o umiestnení ťažobnej lokality z dôvodu absencie alternatívnych miest pre takéto lokality.

(28)

S cieľom znížiť zložitosť a zvýšiť efektívnosť a transparentnosť postupu udeľovania povolení by mali mať predkladatelia projektov v oblasti kritických surovín možnosť komunikovať s jednotným kontaktným miestom, ktoré je zodpovedné za uľahčenie a koordináciu celého postupu udeľovania povolení. Na tento účel by členské štáty mali zriadiť alebo určiť jedno alebo viacero kontaktných miest a zároveň zabezpečiť, aby predkladatelia projektov museli komunikovať len s jedným jednotným kontaktným miestom. Rozhodnutie o tom, či je jednotné kontaktné miesto aj orgánom, ktorý prijíma rozhodnutia o povolení, by sa malo ponechať členským štátom. Členské štáty by mali svojim jednotným kontaktným miestam poskytnúť dostatočný počet zamestnancov a dostatočné zdroje na zabezpečenie účinného plnenia ich povinností. Predkladateľ projektu by navyše mal mať možnosť obrátiť sa na príslušnú administratívnu jednotku v rámci jednotného kontaktného miesta, aby sa zabezpečilo, že je k dispozícii prístupný kontakt.

(29)

Členské štáty by vzhľadom na svoju vnútornú organizáciu mali mať možnosť samy rozhodnúť, či svoje jednotné kontaktné miesta zriadia alebo určia na miestnej, regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni alebo na akejkoľvek inej príslušnej administratívnej úrovni. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť zriadiť alebo určiť na administratívnej úrovni, ktorú si zvolili, rôzne jednotné kontaktné miesta, ktoré sa budú zameriavať len na projekty v oblasti kritických surovín týkajúce sa konkrétnej fázy hodnotového reťazca, a to ťažby, spracovania alebo recyklácie. Predkladatelia projektov by zároveň mali mať možnosť ľahko identifikovať jednotné kontaktné miesto zodpovedné za ich projekt. Členské štáty by mali na tento účel zabezpečiť, aby v geografickej oblasti, ktorá zodpovedá administratívnej úrovni, na ktorej sa rozhodli zriadiť alebo určiť svoje jednotné kontaktné miesto, nebolo viac ako jedno takéto jednotné kontaktné miesto zodpovedné pre príslušnú fázu hodnotového reťazca. Keďže mnohé projekty v oblasti kritických surovín sa týkajú viac ako jednej fázy hodnotového reťazca, členské štáty by mali s cieľom predísť nejasnostiam zabezpečiť, aby sa jednotné kontaktné miesto pre takéto projekty určilo včas.

(30)

Členské štáty by mali zabezpečiť včasné vyriešenie všetkých sporov týkajúcich sa postupu udeľovania povolení pre strategické projekty, aby bola zaistená jasnosť z hľadiska stavu povolenia strategických projektov a aby sa obmedzila účinnosť potenciálneho zneužívania súdnych sporov, pričom sa ale neoslabí účinné súdne preskúmanie. Na tento účel by členské štáty mali zabezpečiť, aby žiadatelia a predkladatelia projektov mali prístup k jednoduchým postupom urovnávania sporov a aby strategické projekty podliehali naliehavému riešeniu v rámci všetkých súdnych konaní a postupov urovnávania sporov súvisiacich s projektmi, ak a v rozsahu, v akom sa takéto naliehavé postupy stanovujú vo vnútroštátnom práve.

(31)

S cieľom umožniť občanom a podnikom priamo využívať výhody vnútorného trhu bez zbytočnej dodatočnej administratívnej záťaže sa v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 (13), ktorým sa zriadila jednotná digitálna brána, stanovujú všeobecné pravidlá poskytovania informácií, postupov a asistenčných služieb online, ktoré sú relevantné pre fungovanie vnútorného trhu. Požiadavky na informácie a postupy, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali byť v súlade s požiadavkami nariadenia (EÚ) 2018/1724. Predovšetkým by sa malo zabezpečiť, aby predkladatelia strategických projektov mali ku všetkým úkonom súvisiacim s postupom udeľovania povolení prístup plne online a mohli ich vykonávať plne online v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1724 a prílohou II k uvedenému nariadeniu.

(32)

S cieľom zaistiť pre predkladateľov projektov a iných investorov bezpečnosť a jasnosť potrebnú na zintenzívnenie rozvoja strategických projektov by členské štáty mali zabezpečiť, aby postup udeľovania povolení v súvislosti s takýmito projektmi nepresiahol stanovené lehoty. V prípade strategických projektov, ktoré sa týkajú len spracovania alebo recyklácie, by dĺžka postupu udeľovania povolení nemala presiahnuť 15 mesiacov. V prípade strategických projektov, ktoré zahŕňajú ťažbu, by dĺžka postupu udeľovania povolení vzhľadom na zložitosť a rozsah príslušných potenciálnych vplyvov nemala presiahnuť 27 mesiacov. Za vypracovanie správy o posúdení vplyvov na životné prostredie podľa smernice 2011/92/EÚ je však zodpovedný predkladateľ projektu a nemali by sa naň vzťahovať lehoty, ktorými sú viazané členské štáty. Na tento účel by jednotné kontaktné miesto malo oznámiť dátum, do ktorého musí predkladateľ projektu predložiť správu o posúdení vplyvov na životné prostredie, a akékoľvek obdobie medzi uvedeným oznámeným dátumom a samotným predložením správy by sa nemalo započítavať do lehoty. Rovnaká zásada by sa mala uplatňovať aj vtedy, keď po požadovaných konzultáciách jednotné kontaktné miesto informuje predkladateľa projektu o možnosti predložiť dodatočné informácie na doplnenie správy o posúdení vplyvov na životné prostredie. Vo výnimočných prípadoch súvisiacich s charakterom, zložitosťou, umiestnením alebo veľkosťou navrhovaného projektu by členské štáty mali mať možnosť predĺžiť lehoty. Takéto výnimočné prípady by mohli zahŕňať nepredvídané okolnosti, ktoré vedú k potrebe doplniť alebo dokončiť posúdenia vplyvov na životné prostredie súvisiace s projektom.

(33)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby zodpovedné orgány mali dostatočné zdroje a personál, ktoré umožnia týmto orgánom účinne dodržať im uložené lehoty. Komisia by mala poskytovať členským štátom na ich žiadosť podporu prostredníctvom Nástroja technickej podpory zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 (14) pri navrhovaní, rozvoji a vykonávaní reforiem vrátane posilnenia administratívnej kapacity súvisiacej s vnútroštátnym postupom udeľovania povolení, ako je jednotné kontaktné miesto.

(34)

Neoddeliteľnou súčasťou postupu udeľovania povolení pre projekty v oblasti surovín a základnou zárukou pre zabezpečenie prevencie alebo minimalizácie negatívnych vplyvov na životné prostredie sú environmentálne posúdenia a povolenia vyžadované podľa práva Únie, a to aj vo vzťahu k vode, pôde, biotopom a vtákom. S cieľom zabezpečiť predvídateľnosť a včasnosť postupu udeľovania povolení pre strategické projekty mali by sa využiť všetky možnosti na zjednodušenie požadovaných posúdení a povolení bez zníženia úrovne ochrany životného prostredia alebo kvality posúdení. Na tento účel by sa mali potrebné posúdenia spojiť prostredníctvom spoločného alebo koordinovaného postupu s cieľom zabrániť zbytočnému prekrývaniu. Okrem toho by sa mali predkladatelia projektov a zodpovedné orgány výslovne dohodnúť na rozsahu spojeného posúdenia ešte pred jeho vypracovaním, aby sa predišlo potrebe zbytočných následných opatrení. Napokon by predkladatelia projektov mali mať možnosť komunikovať s jediným orgánom na účely tohto spoločného alebo koordinovaného postupu.

(35)

Zavádzaniu projektov v oblasti kritických surovín môžu brániť konflikty spojené s využívaním pôdy. V úsilí nájsť rovnováhu medzi verejnými statkami a záujmami, znížiť riziko konfliktu a urýchliť udržateľné zavádzanie projektov v oblasti kritických surovín v Únii môžu pomôcť dobre navrhnuté plány vrátane priestorových plánov a zonácie, v ktorých sa zohľadňuje potenciál realizácie projektov v oblasti kritických surovín a ktoré zahŕňajú posúdenie možných vplyvov na životné prostredie. Zodpovedné vnútroštátne, regionálne a miestne orgány by preto pri vypracúvaní príslušných plánov mali zvážiť zahrnutie ustanovení o projektoch v oblasti kritických surovín. Týmto nie sú dotknuté existujúce požiadavky na posúdenie potenciálnych vplyvov takýchto plánov na životné prostredie ani požadovaná kvalita takýchto posúdení.

(36)

Projekty v oblasti kritických surovín v rámci Únie neraz čelia ťažkostiam s prístupom k financovaniu. Trhy s kritickými surovinami sa často vyznačujú vysokou volatilitou cien, časovou náročnosťou, vysokou koncentráciou a neprehľadnosťou. Okrem toho si financovanie tohto sektora vyžaduje vysokú úroveň odborných znalostí, ktorá finančným inštitúciám mnohokrát chýba. S cieľom prekonať tieto faktory a prispieť k zabezpečeniu stabilných a spoľahlivých dodávok strategických surovín by členské štáty a Komisia mali poskytovať pomoc pri prístupe k financovaniu a administratívnu podporu.

(37)

Silný európsky hodnotový reťazec je potrebný na zaistenie bezpečnosti dodávok s cieľom zabezpečiť fungovanie vnútorného trhu a zvýšenie kapacít možno dosiahnuť len primeranými finančnými prostriedkami, z ktorých by časť mohla pochádzať z existujúcich fondov Únie. Projekty v oblasti kritických surovín vrátane strategických projektov by mohli byť oprávnené na podporu z takýchto fondov, ak sú splnené požiadavky príslušných programov, napríklad v súvislosti s geografickým umiestnením, životným prostredím alebo ich prínosom k inovácii. Príslušné fondy zahŕňajú programy politiky súdržnosti, ako je Európsky fond regionálneho rozvoja zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 (15), ktorých granty prideľované na podporu regionálnej súdržnosti môžu MSP umožniť rozvíjať inovačné projekty, napríklad v súvislosti so znižovaním spotreby energie pri spracúvaní surovín. Fond na spravodlivú transformáciu zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 (16) by sa mohol takisto použiť na podporu tohto typu projektov, pokiaľ prispievajú k znižovaniu sociálnych a hospodárskych nákladov spojených so zelenou transformáciou. Okrem toho by sa mohol na podporu projektov týkajúcich sa napríklad recyklácie alebo zhodnocovania surovín zmobilizovať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (17), a najmä jeho kapitolu REPowerEU, ktorá je zameraná na energetickú bezpečnosť a diverzifikáciu dodávok energie. Inovačný fond zriadený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (18), ktorého cieľom je najmä nasmerovať čisté a inovatívne technológie na trh, by mohol poskytnúť granty okrem iného s cieľom umožniť rozvoj recyklačnej kapacity surovín v súvislosti s nízkouhlíkovými technológiami. Program InvestEU zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (19) je hlavným programom Únie na podporu investícií, najmä v oblasti zelenej a digitálnej transformácie, a to poskytovaním finančnej a technickej pomoci. Používaním mechanizmov kombinovaného financovania Program InvestEU pomáha prilákať dodatočný verejný a súkromný kapitál. Komisia bude spolupracovať s implementujúcimi partnermi Programu InvestEU s cieľom zvýšiť podporu a investície pre príslušné projekty v súlade so spoločnými cieľmi stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/523 a v tomto nariadení. Napokon, projekty v tretích krajinách, ktoré prispievajú k diverzifikácii dodávok Únie, by sa mohli podporiť prostredníctvom príslušných fondov, ako je Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce a Európsky fond pre udržateľný rozvoj plus zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 (20).

(38)

S cieľom prekonať obmedzenia verejných a súkromných investícií, ktoré sú v súčasnosti často rozdrobené, ako aj uľahčiť integráciu a návratnosť investícií by Komisia, členské štáty a podporné banky mali pracovať na lepšej koordinácii a vytvárať synergie medzi existujúcimi programami financovania na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, ako aj zabezpečiť lepšiu koordináciu a spoluprácu s priemyslom a kľúčovými zainteresovanými stranami zo súkromného sektora. Na tento účel by sa mala zriadiť osobitná podskupina Európskej rady pre kritické suroviny, ktorá by združovala odborníkov z členských štátov a Komisie, ako aj z príslušných verejných finančných inštitúcií. Táto podskupina by mala rokovať o individuálnych finančných potrebách strategických projektov a ich existujúcich možnostiach financovania s cieľom navrhnúť predkladateľom projektov najlepší prístup k existujúcim možnostiam financovania. Pri prerokúvaní a vypracúvaní odporúčaní týkajúcich sa financovania strategických projektov v tretích krajinách by Európska rada pre kritické suroviny mala prihliadať predovšetkým na stratégiu Global Gateway stanovenú v spoločnom oznámení Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 1. decembra 2021 s názvom Global Gateway.

(39)

Zásadný význam majú súkromné investície spoločností, finančných investorov a odberateľov. V prípadoch, keď samotné súkromné investície nestačia, si účinné zavádzanie projektov v celom hodnotovom reťazci kritických surovín môže vyžadovať verejnú podporu, napríklad vo forme záruk, úverov alebo kapitálových a kvázi kapitálových investícií. Táto verejná podpora môže predstavovať štátnu pomoc. Takáto štátna pomoc by mala mať stimulačný účinok a mala by byť potrebná, vhodná a primeraná. Existujúce usmernenia o štátnej pomoci, ktoré boli nedávno podrobené hĺbkovej revízii v súlade s cieľmi dvojakej transformácie, poskytujú dostatočné možnosti na podporu investícií v celom hodnotovom reťazci kritických surovín za predpokladu splnenia určitých podmienok.

(40)

Verejná podpora sa využíva na riešenie osobitných zistených zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií, a to primeraným spôsobom, pričom akcie by nemali zdvojovať či vytláčať súkromné financovanie ani narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Akcie by mali prinášať pre Úniu jasnú pridanú hodnotu.

(41)

Volatilita cien viacerých strategických surovín, ktorú zhoršuje nedostatok prostriedkov na hedžing týchto cien na forwardových trhoch, je prekážkou, ktorá predkladateľom projektov bráni zabezpečiť financovanie projektov v oblasti strategických surovín a spotrebiteľom v odberateľských sektoroch znemožňuje zaistiť si stabilné a predvídateľné ceny kľúčových vstupných materiálov. V snahe znížiť neistotu v súvislosti s budúcimi cenami strategických surovín, a tým obmedziť riziko spojené s dodávkami s cieľom zabezpečiť fungovanie vnútorného trhu je nevyhnutné stanoviť vytvorenie systému, ktorý umožní zainteresovaným odberateľom aj predkladateľom strategických projektov predkladať ich nákupné alebo predajné ponuky a v prípade možnej kompatibility príslušných ponúk ich prepojiť.

(42)

Existujúce poznatky o náleziskách surovín v Únii a ich mapovanie pochádzajú z čias, keď zabezpečenie dodávok kritických surovín na vývoj strategických technológií nebolo prioritou. Nedostatok aktuálnych geologických informácií o kritických surovinách v Únii by mohlo ohroziť rozvoj ťažobných projektov, a tým oslabiť úsilie o zníženie rizík spojených s dodávkami a zabezpečenie fungovania vnútorného trhu. S cieľom získať a aktualizovať informácie o náleziskách kritických surovín by členské štáty mali, ak je to relevantné vzhľadom na geologické podmienky, vypracovať národné programy mapovania na účely všeobecného prieskumu kritických surovín a hlavných nerastných surovín, spolu s ktorými sa ťažia. To by malo zahŕňať opatrenia, ako sú geologické mapovanie, geochemické kampane, geovedné prieskumy, ako aj opätovné spracovanie existujúcich geovedných súborov údajov. Tým sa zvyšuje pravdepodobnosť lokalizácie nových ložísk, čo by zasa malo stimulovať investície do výskumu. V programoch prieskumu by sa malo zvážiť aj využívanie nových prieskumných techník, ktoré umožňujú identifikovať náleziská vo väčšej hĺbke ako konvenčné techniky. S cieľom uľahčiť rozvoj ťažobných projektov by členské štáty mali zverejniť určité základné informácie získané v rámci ich príslušného národného programu prieskumu, a keď je to vhodné, využiť pritom rámec infraštruktúry pre priestorové informácie zriadený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (21), pričom podrobnejšie informácie by mali poskytovať na požiadanie. Komisia by mala môcť vydať usmernenia s cieľom podporiť harmonizovaný formát prieskumných programov.

(43)

Družicové údaje a služby vyplývajúce z pozorovania Zeme môžu podporiť úsilie o udržateľné hodnotové reťazce kritických surovín poskytovaním nepretržitého toku informácií, ktoré by mohli byť užitočné pre činnosti ako monitorovanie a riadenie ťažobných oblastí, posudzovanie environmentálnych a sociálno-ekonomických vplyvov či prieskum zdrojov nerastných surovín. Keďže prostredníctvom pozorovania Zeme možno získavať aj údaje o vzdialených a neprístupných oblastiach, členské štáty by pri vypracúvaní a vykonávaní svojich národných programov prieskumu mali túto technológiu zohľadňovať v čo najväčšej miere.

(44)

Hoci je na zaistenie zvýšenej bezpečnosti dodávok potrebné posilniť hodnotový reťazec kritických surovín v Únii, dodávateľské reťazce kritických surovín budú mať aj naďalej globálny charakter a budú vystavené vonkajším faktorom. Udalosti z nedávnej minulosti či zo súčasnosti, ako napríklad kríza spôsobená ochorením COVID-19 a nevyprovokovaná a neodôvodnená vojenská agresia voči Ukrajine, zdôraznili zraniteľnosť niektorých dodávateľských reťazcov Únie voči narušeniam. S cieľom zabezpečiť, aby priemyselné odvetvia Únie a členských štátov boli schopné predvídať narušenia dodávok a boli pripravené odolávať ich dôsledkom, by sa mali vypracovať opatrenia na posilnenie monitorovacej kapacity, koordináciu strategických zásob a posilnenie pripravenosti spoločností.

(45)

Členské štáty nedisponujú rovnakou kapacitou v oblasti informovanosti o rizikách a predvídania rizík a nie všetky členské štáty majú zavedené osobitné štruktúry, ktoré monitorujú dodávateľské reťazce kritických surovín a mohli by informovať spoločnosti o možných rizikách narušenia dodávok. Podobne, hoci niektoré spoločnosti investovali do monitorovania svojich dodávateľských reťazcov, iné na to nemajú kapacitu. Vzhľadom na globálny rozmer dodávateľských reťazcov kritických surovín, ako aj na ich zložitosť by preto Komisia mala vypracovať špecializovaný monitorovací prehľad, v ktorom sa budú posudzovať riziká spojené s dodávkami kritických surovín a ktorý zabezpečí dostupnosť informácií získaných pre verejné orgány a súkromné subjekty, čím sa zvýšia synergie medzi členskými štátmi. S cieľom zabezpečiť, aby boli hodnotové reťazce Únie dostatočne pripravené na možné narušenia dodávok, ktoré môžu narušiť hospodársku súťaž a spôsobiť fragmentáciu vnútorného trhu, ako sú narušenia spôsobené geopolitickými konfliktmi, by Komisia mala vykonať stresové testy, v ktorých sa posúdi zraniteľnosť dodávateľských reťazcov strategických surovín a ich vystavenie rizikám spojeným s dodávkami. Členské štáty by mali k tejto činnosti prispieť, ak je to možné, vykonávaním takýchto stresových testov prostredníctvom svojich národných orgánov pre dodávky a informácie pôsobiacich v oblasti kritických surovín. Európska rada pre kritické suroviny by mala zabezpečiť koordináciu stresových testov vykonávaných Komisiou a členskými štátmi. Ak požadovaný stresový test týkajúci sa konkrétnej strategickej suroviny nedokáže vykonať žiadny členský štát, mala by ho vykonať samotná Komisia. Komisia by mala zároveň navrhnúť možné stratégie, ktoré môžu verejné orgány a súkromné subjekty prijať, aby zmiernili riziká spojené s dodávkami, napríklad stratégiu vytvárania strategických zásob alebo ďalšej diverzifikácie svojich dodávok. Na účely zhromažďovania informácií potrebných na vykonávanie opatrení monitorovania a stresových testov by Komisia mala koordinovať svoju činnosť s príslušnou stálou podskupinou Európskej rady pre kritické suroviny a členské štáty by mali identifikovať a monitorovať kľúčových účastníkov trhu.

(46)

Strategické zásoby sú dôležitým nástrojom na zmierňovanie narušení dodávok, najmä pokiaľ ide o kritické suroviny. Hoci navrhovaný nástroj núdzovej pomoci pre jednotný trh v znení navrhnutom Komisiou by umožnil prípadný rozvoj takýchto strategických zásob v prípade aktivácie režimu obozretného dohľadu nad jednotným trhom, členské štáty a spoločnosti nemajú povinnosť vytvárať svoje strategické zásoby v predstihu pred narušením dodávok. Okrem toho neexistuje žiadny koordinačný mechanizmus v Únii, ktorý by umožnil vypracovanie spoločného posúdenia a analýzy možných prekrývaní a synergií. Z tohto dôvodu a vzhľadom na súčasný nedostatok relevantných informácií by ako prvý krok mali členské štáty Komisii poskytnúť informácie o prípadných strategických zásobách a ak takéto zásoby majú, o tom, či sú ich prevádzkovateľom verejné orgány alebo hospodárske subjekty v mene členských štátov. Takéto informácie by mali zahŕňať úrovne strategických zásob dostupných pre každú strategickú surovinu na súhrnnej úrovni, výhľad úrovní strategických zásob a pravidlá a postupy, ktorým tieto strategické zásoby podliehajú. Každá žiadosť by mala byť primeraná, mali by v nej byť zohľadnené náklady a úsilie potrebné na sprístupnenie údajov, ako aj jeho vplyv na národnú bezpečnosť a mali by v nej byť stanovené primerané lehoty na poskytnutie požadovaných informácií. Členské štáty by mali mať možnosť rozšíriť analýzu o informácie o strategických zásobách hospodárskych subjektov, hoci by takéto informácie neboli predmetom žiadosti. Komisia by mala s údajmi zaobchádzať bezpečným spôsobom a mala by uverejňovať len informácie na súhrnnej úrovni. Ako druhý krok by Komisia na základe získaných informácií mala navrhnúť referenčné hodnoty, ktorých dosiahnutie by sa malo považovať za bezpečnú úroveň strategických zásob v Únii, s prihliadnutím na celkovú ročnú spotrebu dotknutých strategických surovín v Únii. Európska rada pre kritické suroviny, konajúc po dohode s Komisiou, by mala byť na základe porovnania medzi existujúcimi strategickými zásobami a celkovými úrovňami strategických zásob strategických surovín v celej Únii schopná vydávať nezáväzné stanoviská adresované členským štátom týkajúce sa spôsobov zvyšovania konvergencie a podporovať členské štáty pri vytváraní ich strategických zásob. Európska rada pre kritické suroviny by pritom mala zvážiť potrebu zachovať stimuly na rozvoj strategických zásob súkromnými alebo verejnými subjektmi využívajúcimi strategické suroviny.

(47)

S cieľom podporiť ďalšiu koordináciu by Komisia mala zaistiť, aby sa pred účasťou členských štátov na medzinárodných fórach, na ktorých sa môže rokovať o takýchto strategických zásobách, uskutočnili potrebné konzultácie s členskými štátmi, najmä prostredníctvom osobitnej stálej podskupiny Európskej rady pre kritické suroviny. Podobne s cieľom zvýšiť komplementárnosť medzi týmto nariadením a inými horizontálnymi alebo tematickými nástrojmi by Komisia mala zabezpečiť, aby sa získané a súhrnné informácie postupovali mechanizmom obozretného dohľadu alebo krízového riadenia, napríklad poradnej skupine pre navrhovaný nástroj núdzovej pomoci pre jednotný trh, Európskej rade pre polovodiče zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1781 (22), rade úradu HERA zriadenej rozhodnutím Komisie 2021/C 393 I/02 (23) alebo Rade pre zdravotné krízy zriadenej nariadením Rady (EÚ) 2022/2372 (24).

(48)

S cieľom zabezpečiť, aby boli veľké spoločnosti v Únii, ktoré vyrábajú strategické technológie a využívajú strategické suroviny, dostatočne pripravené čeliť narušeniam dodávok, by takéto spoločnosti mali v súvislosti so svojimi dodávateľskými reťazcami vykonať posúdenie rizika. Tým sa zabezpečí, aby zohľadnili riziká spojené s dodávkami strategických surovín a v prípade potreby vypracovali vhodné stratégie zmierňovania s cieľom lepšie sa pripraviť na prípadné narušenia dodávok. Takéto veľké spoločnosti by mali v rámci tohto posúdenia rizika zmapovať pôvod svojich strategických surovín, analyzovať faktory, ktoré by mohli vplývať na ich dodávky, a posúdiť svoju zraniteľnosť voči narušeniam dodávok. V prípade, že sa zistí zraniteľnosť, by identifikované veľké spoločnosti mali vynaložiť úsilie na jej zmiernenie. Toto posúdenie rizika by malo vychádzať z údajov, ktoré spoločnosti získali od svojich dodávateľov, a ak takéto údaje nie sú k dispozícii, by malo vychádzať podľa možnosti z údajov, ktoré sú verejne dostupné alebo ktoré zverejnila Komisia. Členské štáty by mali mať možnosť požadovať, aby sa správa o tomto posúdení rizika postúpila predstavenstvám spoločností. S cieľom zohľadniť potrebu chrániť podnikové a obchodné tajomstvá a obmedziť expozíciu zraniteľnosti spoločností by táto správa nemala byť verejná. Uvedené opatrenia by mali viesť k ďalšiemu zváženiu nákladov vyplývajúcich z možných narušení dodávok bez toho, aby sa v nich predpisovali konkrétne stratégie zmierňovania.

(49)

Mnohé trhy so strategickými surovinami nie sú úplne transparentné a charakterizuje ich koncentrácia na strane dodávok, čo posilňuje vyjednávacie postavenie predajcov a zvyšuje ceny pre kupujúcich. S cieľom pomôcť znížiť ceny pre podniky usadené v Únii by Komisia mala vytvoriť systém, v ktorom budú môcť zainteresovaní kupujúci agregovať svoj dopyt. S cieľom zabrániť neprimeranému vplyvu na hospodársku súťaž na vnútornom trhu by Komisia po porade s Európskou radou pre kritické suroviny mala vykonať posúdenie vplyvu systému na trh v prípade každej strategickej suroviny pridanej do systému. Pri vývoji takéhoto systému by Komisia mala zohľadniť skúsenosti získané pri podobnom úsilí, najmä pokiaľ ide o spoločný nákup plynu, ako sa stanovuje v nariadení Rady (EÚ) 2022/2576 (25). Všetky opatrenia v rámci tohto mechanizmu by mali byť zlučiteľné s právom Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

(50)

Ustanovenia o monitorovaní a strategických zásobách začlenené do tohto nariadenia nezahŕňajú harmonizáciu vnútroštátnych zákonov a iných právnych predpisov a nenahrádzajú sa nimi existujúce mechanizmy. Stimuly v oblasti monitorovania a pripravenosti na riziká by mali byť v súlade s právom Únie. Legislatívne akty Únie, ako je navrhovaný nástroj núdzovej pomoci pre jednotný trh zameraný na predvídanie kríz ovplyvňujúcich fungovanie vnútorného trhu, ich zmierňovanie a reakciu na ne alebo nariadenie (EÚ) 2022/2372 by sa mohli v prípade krízy alebo hrozby uplatňovať na strategické a kritické suroviny, pokiaľ dané suroviny patria do rozsahu pôsobnosti takýchto legislatívnych aktov. Komisia by mala zabezpečiť komplementárnosť a súdržnosť medzi týmto nariadením a krízovými nástrojmi Únie prostredníctvom výmeny informácií medzi príslušnými poradnými a riadiacimi orgánmi zriadenými uvedenými legislatívnymi aktmi.

(51)

Väčšinu kritických surovín tvoria kovy, ktoré možno v zásade recyklovať donekonečna, aj keď v niektorých prípadoch môže dochádzať k poklesu ich kvality. To ponúka príležitosť prejsť na skutočne obehové hospodárstvo v kontexte zelenej transformácie a zároveň zvýšiť dostupnosť kritických surovín, a tým prispieť k zaisteniu bezpečnosti dodávok. Po počiatočnej fáze rýchleho rastu dopytu po kritických surovinách pre nové technológie, v ktorej bude prevládajúcim zdrojom naďalej ťažba a spracovanie primárnych surovín, by mala recyklácia čoraz väčšmi znížiť potrebu ťažby primárnych surovín a s ňou súvisiace vplyvy. To by sa malo uskutočniť pri súčasnom zachovaní vysokej úrovne recyklačnej kapacity Únie prostredníctvom silného trhu s druhotnými kritickými surovinami. V súčasnosti je však miera recyklácie najkritickejších surovín nízka, pričom toky odpadu, ako sú batérie, elektrické a elektronické zariadenia a vozidlá sa prepravujú na recykláciu do tretích krajín. Recyklačné systémy a technológie často nie sú prispôsobené osobitným vlastnostiam týchto surovín. Pri znižovaní potreby kritických surovín, znižovaní rizika nedostatku dodávok a rozvoji recyklačných technológií na riadne a bezpečné získavanie kritických surovín z odpadu zohráva významnú úlohu inovácia. Preto je potrebné prijať rýchle opatrenia na riešenie rôznych faktorov, ktoré brzdia potenciál obehovosti.

(52)

Členské štáty si ponechávajú dôležité právomoci v oblasti obehovosti, napríklad v oblasti systémov zberu a spracovania odpadu. Uvedené právomoci by sa mali využiť na zvýšenie miery zberu a recyklácie tokov odpadu s vysokým potenciálom zhodnocovania kritických surovín vrátane elektronického odpadu, pričom by sa mali využiť napríklad finančné stimuly ako zľavy, peňažné odmeny alebo systémy vratných záloh, pri súčasnom zachovaní integrity vnútorného trhu. S cieľom zvýšiť využívanie druhotných kritických surovín by to mohlo zahŕňať diferencované poplatky v rámci zodpovednosti výrobcov za predpokladu, že takéto poplatky existujú vo vnútroštátnom práve, a to v prospech výrobkov, ktoré obsahujú väčší podiel druhotných kritických surovín zhodnotených z odpadu recyklovaného v súlade s environmentálnymi normami stanovenými v práve Únie. Takéto druhotné kritické suroviny zhodnotené z odpadu by mali zahŕňať zhodnocovanie vykonávané podľa noriem tretej krajiny, ktoré poskytujú ochranu rovnocennú s ochranou, ktorú poskytujú normy Únie. K zmenám by mali pristúpiť aj orgány členských štátov vo svojej pozícii nákupcov kritických surovín a výrobkov, ktoré ich obsahujú, a národné programy v oblasti výskumu a inovácií by mali prinášať významné zdroje na zvýšenie úrovne poznatkov a technológií v záujme obehovosti kritických surovín, ako aj materiálovej efektívnosti. Napokon by členské štáty mali podporovať zhodnocovanie kritických surovín z ťažobného odpadu zlepšením dostupnosti informácií a riešením právnych, hospodárskych a technických prekážok. Jedným z možných riešení, ktoré by členské štáty mali preskúmať, sú mechanizmy rozdelenia rizika medzi hospodárske subjekty a členské štáty s cieľom podporiť zhodnocovanie z uzavretých zariadení na nakladanie s odpadmi. Európska rada pre kritické suroviny by tiež mala uľahčovať výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o navrhovanie a vykonávanie ich národných programov.

(53)

V mnohých regiónoch Únie sa v minulosti ťažili suroviny, z čoho vyplývajú značné množstvá ťažobného odpadu v uzavretých zariadeniach, ktoré vo všeobecnosti neboli predmetom analýz z hľadiska potenciálu kritických surovín, keďže ich hospodársky význam stúpol len nedávno. Zhodnocovanie kritických surovín zo zariadení na nakladanie s ťažobným odpadom má potenciál zvýšiť kapacitu Únie a zároveň vytvoriť hospodársku hodnotu a zamestnanosť v regiónoch s banskou históriou, ktoré sú často poznačené odpriemyselňovaním a úpadkom. Skutočnosť, že obsahu kritických surovín, najmä pokiaľ ide o uzavreté zariadenia na nakladanie s odpadmi, sa venuje málo pozornosti, ako aj nedostatok informácií v tomto smere predstavujú hlavnú prekážku pre rozsiahlejšie využívanie potenciálu ťažobného odpadu z pohľadu kritických surovín.

(54)

Zhodnocovanie kritických surovín zo zariadení na nakladanie s ťažobným odpadom by malo byť súčasťou valorizovania príslušných zariadení na nakladanie s odpadmi. V smernici 2006/21/ES sa stanovujú prísne požiadavky na ochranu životného prostredia a ľudského zdravia pri nakladaní s odpadmi v ťažobnom priemysle. Zatiaľ čo tieto prísne požiadavky by mali ostať zachované, je vhodné zaviesť doplňujúce opatrenia na maximalizáciu zhodnocovania kritických surovín z ťažobného odpadu.

(55)

Hospodárske subjekty prevádzkujúce existujúce aj nové zariadenia na nakladanie s ťažobným odpadom by mali vykonať štúdiu predbežného ekonomického posúdenia týkajúcu sa zhodnocovania kritických surovín z ťažobného odpadu nachádzajúceho sa v danej lokalite a z takéhoto vzniknutého odpadu. V súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva stanovenou v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (26) by sa malo uprednostňovať predchádzanie vzniku odpadu obsahujúceho kritické suroviny tým, že z vyťaženého objemu sa najskôr extrahujú kritické suroviny a až potom sa tento objem stane odpadom. Pri vypracúvaní tejto štúdie by hospodárske subjekty mali zhromažďovať potrebné informácie vrátane koncentrácií a množstiev kritických surovín v ťažobnom odpade a mali by vykonať posúdenie viacerých možností týkajúcich sa procesov, operácií alebo obchodných dojednaní, ktoré by umožnili hospodársky životaschopné zhodnocovanie kritických surovín. Táto povinnosť dopĺňa povinnosti stanovené v smernici 2006/21/ES a vo vnútroštátnych opatreniach, ktorými sa transponuje uvedená smernica, a je priamo uplatniteľná. Hospodárske subjekty a príslušné orgány by sa pri jej plnení mali usilovať minimalizovať administratívnu záťaž a v čo najväčšej miere integrovať postupy.

(56)

Na riešenie súčasného nedostatku informácií o potenciáli uzavretých zariadení na nakladanie s ťažobným odpadom z pohľadu kritických surovín by členské štáty mali v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže Únie vypracovať databázu obsahujúcu všetky informácie relevantné pre podporu zhodnocovania, najmä o množstvách a koncentráciách kritických surovín v zariadeniach na nakladanie s ťažobným odpadom. Tieto informácie by mali byť verejne dostupné v používateľsky ústretovej a digitálnej forme umožňujúcej prístup k podrobnejším technickým informáciám. V záujme uľahčenia používateľsky ústretového prístupu k informáciám by členské štáty mali napríklad zabezpečiť kontaktné miesto, ktoré umožní podrobnejšiu výmenu informácií s potenciálnymi navrhovateľmi projektov v oblasti zhodnocovania kritických surovín. Databáza by mala byť navrhnutá tak, aby umožnila potenciálnym predkladateľom projektov ľahko určiť zariadenia s vysokým potenciálom hospodársky životaschopného zhodnocovania. S cieľom sústrediť obmedzené zdroje by členské štáty mali pri zhromažďovaní informácií uplatňovať odstupňovaný prístup a náročnejšie kroky zhromažďovania informácií vykonávať len v prípade najsľubnejších zariadení. Činnosti zhromažďovania informácií by mali byť zamerané na poskytovanie presných a reprezentatívnych informácií o zariadeniach na nakladanie s ťažobným odpadom a na získanie čo najlepšieho ukazovateľa potenciálu zhodnocovania kritických surovín.

(57)

Permanentné magnety sú súčasťou širokej škály výrobkov, spomedzi ktorých možno najväčší význam a najprudší rast využitia pripísať veterným turbínam a elektrickým vozidlám, ale nachádzajú sa aj v ďalších výrobkoch, napríklad v zariadeniach na zobrazovaciu magnetickú rezonanciu, priemyselných robotoch, ľahkých dopravných prostriedkoch, zariadeniach na výrobu chladu, tepelných čerpadlách, elektromotoroch, priemyselných elektrických čerpadlách, automatických práčkach, bubnových sušičkách, mikrovlnných rúrach, vo vysávačoch a v umývačkách riadu, ktoré obsahujú značné množstvá, ktoré sa oplatí zhodnocovať. Malo by sa to týkať aj elektromotorov, keď sú súčasťou iných výrobkov. Väčšina permanentných magnetov, najmä tých najvýkonnejších typov, obsahuje kritické suroviny ako neodým, prazeodým, dysprózium a terbium, bór, samárium, nikel alebo kobalt. Dajú sa recyklovať, ale v súčasnosti sa v Únii recyklujú len v malom rozsahu alebo v kontexte výskumných projektov. Permanentné magnety by preto mali byť prioritným výrobkom z hľadiska zvyšovania obehovosti, čím sa podporí sekundárny trh s permanentnými magnetmi a zaistí sa bezpečnosť dodávok kritických surovín.

(58)

Predpokladom účinnej recyklácie permanentných magnetov je prístup recyklátorov k potrebným informáciám o množstve, type a chemickom zložení permanentných magnetov vo výrobku, ich umiestnení a použitej povrchovej úprave, lepidlách a aditívach, ako aj k informáciám o tom, ako možno permanentné magnety z výrobku bezpečne odstrániť. Okrem toho, aby mali projekty v oblasti recyklácie permanentných magnetov zdôvodnenie, permanentné magnety obsiahnuté vo výrobkoch uvádzaných na trh Únie by mali postupom času obsahovať čoraz väčšie množstvo recyklovaných surovín. Kým v prvej fáze sa zabezpečí transparentnosť recyklovaného obsahu, po osobitnom posúdení primeranej úrovne a pravdepodobných vplyvov by sa mal stanoviť minimálny recyklovaný obsah.

(59)

Kritické suroviny predávané na trhu Únie sú často certifikované, pokiaľ ide o udržateľnosť ich výrobného a dodávateľského reťazca. Certifikáciu možno získať v rámci širokej škály dostupných verejných a súkromných systémov certifikácie, ktoré sa odlišujú rozsahom a úrovňou prísnosti, čo môže vytvárať neprehľadnú situáciu, pokiaľ ide o povahu a pravdivosť tvrdení o relatívnej udržateľnosti kritických surovín uvádzaných na trh Únie na základe takejto certifikácie. Komisia by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty na uznávanie systémov certifikácie, ktoré by sa mali považovať za dôveryhodné, vďaka čomu by príslušné orgány a účastníci trhu získali spoločné východisko pri posudzovaní udržateľnosti kritických surovín. Uznávať by sa mali len systémy certifikácie, ktoré obsahujú ustanovenia o nezávislom overovaní treťou stranou a monitorovaní súladu. Pokiaľ ide o ochranu životného prostredia, systémy certifikácie by sa mali vzťahovať na riziká súvisiace napríklad s ovzduším, vodou, pôdou, biodiverzitou a nakladaním s odpadom. Požiadavky týkajúce sa všetkých rozmerov udržateľnosti by mali zabezpečiť vysokú úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany a mali by byť v súlade s právom Únie alebo medzinárodnými nástrojmi uvedenými v prílohe. V záujme zaistenia efektívnych postupov by predkladatelia projektov, ktorí žiadajú o uznanie svojich projektov za strategické projekty, mali mať možnosť preukázať na základe účasti na uznanom systéme certifikácie ako relevantného dôkazu, že ich projekt sa realizuje udržateľným spôsobom, a tým prispieva k bezpečným a udržateľným dodávkam kritických surovín. Pri využívaní tejto možnosti by sa uznané systémy certifikácie mali vzťahovať na všetky rozmery udržateľnosti. Pri uznávaní takýchto systémov certifikácie by Komisia mala zohľadniť skúsenosti získané pri posudzovaní systémov certifikácie v kontexte iných legislatívnych aktov Únie, najmä pokiaľ ide o posudzovanie podobných systémov v kontexte nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 (27) a (EÚ) 2023/1542 (28).

(60)

S produkciou kritických surovín v rôznych fázach hodnotového reťazca sa spájajú vplyvy na životné prostredie, či už v súvislosti s klímou, vodou, pôdou, faunou, alebo flórou. S cieľom obmedziť takéto škody a stimulovať produkciu udržateľnejších kritických surovín by Komisia mala byť splnomocnená vypracovať systém na výpočet environmentálnej stopy kritických surovín vrátane procesu overovania s cieľom zabezpečiť, aby sa v prípade kritických surovín uvedených na trh Únie verejne uvádzali informácie o takejto stope, a uľahčenie obehovosti kritických surovín. Systém by mal vychádzať zo zohľadnenia vedecky podložených metód posudzovania a príslušných medzinárodných noriem v oblasti posudzovania životného cyklu. Požiadavka uvádzať environmentálnu stopu kritických surovín by sa mala uplatňovať len v prípadoch, keď sa na základe osobitného posúdenia dospelo k záveru, že by to prispelo k plneniu cieľov Únie v oblasti klímy a životného prostredia uľahčením obstarávania kritických surovín s nižšou environmentálnou stopou a že by to nemalo neúmerný vplyv na obchodné toky a hospodárske náklady. Po prijatí príslušných pravidiel výpočtu by Komisia mala vytvoriť výkonnostné triedy kritických surovín, na základe čoho budú môcť potenciálni kupujúci ľahko porovnať relatívnu environmentálnu stopu dostupných kritických surovín a čo nasmeruje trh k udržateľnejším surovinám. Predajcovia kritických surovín by mali zabezpečiť, aby ich zákazníci mali k dispozícii vyhlásenie o environmentálnej stope. Transparentnosť relatívnej stopy kritických surovín uvádzaných na trh Únie by mohla takisto prispieť k ďalším politikám na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, ako sú stimuly alebo kritériá zeleného verejného obstarávania, čím sa podporí produkcia kritických surovín s menšími vplyvmi na životné prostredie.

(61)

Metódy environmentálnej stopy stanovené v odporúčaní Komisie (EÚ) 2021/2279 (29) predstavujú vhodný základ na vypracovanie relevantných pravidiel výpočtu. Opierajú sa o vedecky podložené metódy posudzovania, ktoré zohľadňujú vývoj na medzinárodnej úrovni a zahŕňajú vplyvy na životné prostredie vrátane zmeny klímy a vplyvov súvisiacich s vodou, ovzduším, pôdou, so zdrojmi, s využívaním pôdy a toxicitou.

(62)

Zodpovedný výrobca by mal posúdiť súlad výrobkov alebo kritických surovín s požiadavkami na zlepšenie obehovosti permanentných magnetov a s vyhlásením o environmentálnej stope kritických surovín pred ich uvedením na trh a príslušné vnútroštátne orgány by tieto požiadavky mali účinne presadzovať. Uvedenú výzvu majú riešiť ustanovenia o zhode a dohľade nad trhom stanovené podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 (30) a smernice 2009/125/ES, a preto by sa mali uplatňovať aj na uvedené požiadavky. Komisia by preto mala byť splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie, aby sa zabezpečilo, že uvedené ustanovenia sa budú uplatňovať v relevantných prípadoch v kontexte tohto nariadenia. S cieľom lepšie zaistiť optimálne využívanie existujúcich regulačných rámcov by sa súlad výrobkov, ktoré podliehajú typovému schváleniu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 (31) alebo nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 (32), mal presadzovať prostredníctvom existujúceho systému typového schvaľovania.

(63)

Komisia by mala požiadať jednu alebo viaceré európske normalizačné organizácie v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (33), aby vypracovali európske normy na podporu cieľov tohto nariadenia.

(64)

Únia uzavrela strategické partnerstvá s tretími krajinami týkajúce sa surovín s cieľom vykonávať akčný plán pre kritické suroviny z roku 2020. V záujme diverzifikácie dodávok by sa v tomto úsilí malo pokračovať. S cieľom vytvoriť a zabezpečiť súdržný rámec na uzatváranie budúcich strategických partnerstiev by členské štáty a Komisia mali v rámci svojej spolupráce s Európskou radou pre kritické suroviny prerokovať okrem iného aj to, či existujúce partnerstvá dosahujú zamýšľané ciele, priorizovanie tretích krajín na uzavretie nových partnerstiev, obsah takýchto partnerstiev a ich konzistentnosť a potenciálne synergie s dvojstrannou spoluprácou členských štátov s príslušnými tretími krajinami. Malo by sa tak stať bez toho, aby boli dotknuté výsady Rady v súlade so zmluvami. Únia by sa mala v súlade so svojou stratégiou Global Gateway usilovať o vzájomne prospešné partnerstvá s rozvíjajúcimi sa trhmi a rozvojovými hospodárstvami, ktoré prispievajú k diverzifikácii jej dodávateľských reťazcov surovín a zároveň prinášajú pridanú hodnotu z hľadiska produkcie v uvedených krajinách.

(65)

Strategické projekty v tretích krajinách, najmä v prípade absencie strategického partnerstva, môžu byť pre investorov obzvlášť riskantné a často vo veľkej miere závisia od politickej podpory v tretej krajine. Tento problém možno zmierniť prostredníctvom zvýšeného rozdelenia rizika medzi zainteresované podniky, ktoré konajú v strategickom záujme Únie. Podpora by sa preto mala poskytovať aj s cieľom umožniť podnikom, a to aj vtedy, keď konajú ako konzorciá, bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), prístup na trhy v tretích krajinách, na ktoré sa nevzťahuje strategické partnerstvo alebo dohoda o voľnom obchode. Takáto podpora by mohla zahŕňať zabezpečenie podpornej siete s cieľom pomôcť im nadviazať kontakt v príslušnej tretej krajine a získať informácie o miestnych a regionálnych podmienkach.

(66)

Nedostatočný pokrok pri dosahovaní cieľov a referenčných hodnôt týkajúcich sa kapacít a diverzifikácie stanovených v tomto nariadení by mohol naznačovať potrebu prijatia dodatočných opatrení. Komisia by preto mala monitorovať pokrok pri dosahovaní týchto cieľov a referenčných hodnôt.

(67)

V záujme minimalizovania administratívnej záťaže pre členské štáty by sa mali zjednodušiť rôzne povinnosti podávania správ a Komisia by mala vypracovať vzor, ktorý členským štátom umožní plniť si povinnosti podávania správ v súvislosti s projektmi, prieskumom, monitorovaním alebo so strategickými zásobami v rámci pravidelne zverejňovaného jednotného dokumentu, ktorý môže podliehať dôvernému zaobchádzaniu alebo obmedzenému prístupu.

(68)

Na zabezpečenie dôveryhodnej a konštruktívnej spolupráce príslušných orgánov na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni by mali všetky strany zapojené do uplatňovania tohto nariadenia rešpektovať dôvernosť informácií a údajov získaných pri plnení svojich úloh. Komisia a príslušné vnútroštátne orgány, ich úradníci, zamestnanci a ostatné osoby pracujúce pod dohľadom uvedených orgánov, ako aj úradníci a zamestnanci iných orgánov členských štátov by nemali zverejňovať získané alebo vymieňané informácie podľa tohto nariadenia, ak sa na takéto informácie vzťahuje povinnosť zachovania služobného tajomstva. Malo by sa to vzťahovať aj na Európsku radu pre kritické suroviny. Údaje získané podľa tohto nariadenia by sa mali spracúvať a uchovávať v zabezpečenom prostredí.

(69)

Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom aktualizovať zoznamy strategických a kritických surovín, stanoviť referenčné hodnoty recyklačnej kapacity Únie na základe strategických surovín dostupných v odpade, prispôsobiť prvky a dôkazy, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní splnenia kritérií uznávania strategických projektov, stanoviť minimálne podiely neodýmu, dysprózia, prazeodýmu, terbia, bóru, samária, niklu a kobaltu zhodnotené z odpadu po spotrebe, ktoré musia byť prítomné v permanentnom magnete začlenenom do určitých výrobkov, stanoviť pravidlá výpočtu a overovania environmentálnej stopy rôznych kritických surovín a stanoviť výkonnostné triedy environmentálnej stopy pre rôzne kritické suroviny. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (34). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(70)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci v súvislosti s: a) určením vzorov, ktoré sa majú používať na účely žiadostí o uznanie strategických projektov, správ o pokroku týkajúcich sa strategických projektov, národných programov prieskumu a na účely podávania správ členskými štátmi v súvislosti s prieskumom, monitorovaním, so strategickými zásobami a s obehovosťou; b) určením výrobkov, komponentov a tokov odpadu, ktoré sa majú považovať za výrobky, komponenty a toky odpadu s relevantným potenciálom zhodnocovania kritických surovín; a c) vymedzením kritérií na uznávanie systémov týkajúcich sa udržateľnosti kritických surovín a ich uplatňovaním. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (35).

(71)

S cieľom zabezpečiť plnenie povinností stanovených v tomto nariadení by členské štáty mali stanoviť sankcie, ktoré sa majú uložiť podnikom, ktoré si neplnia povinnosti týkajúce sa okrem iného pripravenosti na riziká, podávania správ v súvislosti s projektmi a informácií o recyklovateľnosti. Preto je potrebné, aby členské štáty pre prípad nedodržania súladu s týmto nariadením stanovili vo vnútroštátnom práve účinné, primerané a odrádzajúce sankcie. Je tiež potrebné, aby členské štáty zabezpečili, aby predkladatelia projektov mali v prípade potreby prístup k správnemu alebo súdnemu preskúmaniu v súlade s vnútroštátnym právom.

(72)

Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia. Podľa odseku 22 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva by toto hodnotenie malo byť založené na piatich kritériách, a to efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnote Únie, a malo by poskytovať základ pre posúdenie vplyvu ďalších možných opatrení. Komisia by mala Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru predložiť správu o vykonávaní tohto nariadenia a pokroku pri dosahovaní jeho cieľov vrátane referenčných hodnôt týkajúcich sa kapacity a diverzifikácie. V správe by sa mala na základe vykonávania opatrení týkajúcich sa transparentnosti environmentálnej stopy kritických surovín posúdiť aj vhodnosť stanovenia maximálnych prahových hodnôt týkajúcich sa environmentálnej stopy. Komisia by mala vyhodnotiť aj potrebu referenčných hodnôt týkajúcich sa rokov 2040 a 2050 a jednotlivých strategických surovín, súlad medzi týmto nariadením a právom Únie v oblasti životného prostredia, najmä v súvislosti s prioritným statusom strategických projektov, vplyv systému spoločného nákupu vytvoreného podľa tohto nariadenia na hospodársku súťaž na vnútornom trhu a vhodnosť zavedenia ďalších opatrení na zvýšenie zberu, triedenia a spracovania odpadu, najmä vzhľadom na kovový šrot.

(73)

Pokiaľ ktorékoľvek z opatrení plánovaných v tomto nariadení bude predstavovať štátnu pomoc, ustanoveniami týkajúcimi sa takýchto opatrení nie je dotknuté uplatňovanie článkov 107 a 108 ZFEÚ.

(74)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zlepšenie fungovania vnútorného trhu vytvorením rámca na zabezpečenie prístupu Únie k bezpečným, odolným a udržateľným dodávkam kritických surovín, a to aj podporou efektívnosti a obehovosti v celom hodnotovom reťazci, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,