(1)

Po antidumpingovom prešetrovaní (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) uložila Rada nariadením (EÚ) č. 791/2011 (2) konečné antidumpingové clo v rozsahu od 48,4 % do 62,9 % na dovoz určitých riedkych sieťovín zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“, „ČĽR“ alebo „dotknutá krajina“).

(2)

V júli 2012 po prešetrovaní obchádzania opatrení podľa článku 13 základného nariadenia Rada rozšírila vykonávacím nariadením (EÚ) č. 672/2012 (3) platné opatrenia na dovoz dotknutého výrobku zasielaného z Malajzie bez ohľadu na to, či je deklarovaný ako výrobok s pôvodom v Malajzii, alebo nie.

(3)

V januári 2013 po prešetrovaní obchádzania opatrení v súlade s článkom 13 základného nariadenia Rada rozšírila vykonávacím nariadením (EÚ) č. 21/2013 (4) platné opatrenia na dovoz dotknutého výrobku zasielaného z Taiwanu a Thajska bez ohľadu na to, či je deklarovaný ako výrobok s pôvodom na Taiwane a v Thajsku, alebo nie.

(4)

V decembri 2013 po prešetrovaní obchádzania opatrení v súlade s článkom 13 základného nariadenia Rada ďalej rozšírila vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1371/2013 (5) platné opatrenia na dovoz dotknutého výrobku zasielaného z Indie a Indonézie, bez ohľadu na to, či je deklarovaný ako výrobok s pôvodom v Indii a Indonézii, alebo nie.

(5)

V septembri 2014 po prešetrovaní obchádzania opatrení podľa článku 13 základného nariadenia Komisia takisto rozšírila vykonávacím nariadením (EÚ) č. 976/2014 (6) platné clá na určité mierne upravené riedke sieťoviny zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

(6)

V septembri 2015 po prešetrovaní podľa článku 11 ods. 3 a článku 13 ods. 4 základného nariadenia oslobodila Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/1507 (7) dvoch indických výrobcov od rozšírenia cla uvedeného v odôvodnení 4.

(7)

V novembri 2017 Komisia nariadením (EÚ) 2017/1993 (8) predĺžila o päť rokov pôvodné opatrenia rozšírené na dotknutý výrobok zasielaný z krajín uvedených v odôvodneniach 2 až 4, a to po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (ďalej len „prvé revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“) podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Tieto opatrenia sú „platné opatrenia“.

(8)

V máji 2018 po prešetrovaní podľa článku 11 ods. 4 a článku 13 ods. 4 základného nariadenia oslobodila Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2018/788 (9) ešte jedného indického výrobcu od rozšírenia cla uvedeného v odôvodnení 4.

(9)

Napokon v decembri 2022 Komisia oslobodila ďalšieho indického výrobcu od rozšíreného cla uvedeného v odôvodnení 4.

(10)

V súčasnosti platné antidumpingové clá sú:

(11)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (10) bola Komisii doručená žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(12)

Žiadosť o revízne prešetrovanie podalo 2. augusta 2022 združenie európskych výrobcov technického textilu Tech-Fab Europe (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho riedke sieťoviny zo sklenených vlákien v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Žiadosť o revízne prešetrovanie bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu a/alebo opätovnému výskytu dumpingu a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(13)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným článkom 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 4. novembra 2022 začala na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz riedkych sieťovín zo sklenených vlákien s pôvodom v ČĽR do Únie. Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (11) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(14)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2021 do 30. júna 2022 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2019 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(15)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, orgány ČĽR, známych dovozcov, používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich to týka, o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(16)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Žiadna zo zainteresovaných strán nepožiadala o vypočutie.

(17)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(18)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby a predaja. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 72 % odhadovaného celkového objemu výroby v Únii a 71 % celkového odhadovaného objemu predaja. Komisia v súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Neboli doručené žiadne pripomienky a vzorka sa potvrdila.

(19)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Požadované informácie predložil len jeden neprepojený dovozca. Komisia sa preto rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(20)

Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(21)

V danej lehote neposkytli požadované informácie žiadni vyvážajúci výrobcovia z ČĽR a žiaden z nich nesúhlasil ani so zaradením do vzorky. Z tohto dôvodu, keďže čínski výrobcovia vôbec nespolupracovali, sa zistenia týkajúce sa dovozu z ČĽR zakladali podľa článku 18 základného nariadenia na dostupných skutočnostiach. Použité zdroje sa uvádzajú v odôvodnení 35.

(22)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(23)

Komisia zaslala dotazníky výrobcom z Únie zaradeným do vzorky. Tie isté dotazníky, ako aj dotazníky pre neprepojených dovozcov, používateľov a čínskych vývozcov boli sprístupnené online (12) v deň začatia konania. Počas prešetrovania Komisia zaslala žiadateľovi dotazník so žiadosťou o makroekonomické údaje týkajúce sa výrobného odvetvia Únie.

(24)

Vyplnené dotazníky boli doručené od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, od jedného neprepojeného dovozcu a žiadateľa.

(25)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie.

(26)

Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností/združení:

výrobcovia z Únie/združenie:

(27)

Komisia 23. októbra 2023 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľa zachovať platné antidumpingové clá. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky. Pripomienky nepredložila žiadna strana.

(28)

Prešetrovaným výrobkom sú určité riedke sieťoviny zo sklenených vlákien s veľkosťou oka väčšou ako 1,8 mm na dĺžku i na šírku a s hmotnosťou väčšou ako 35 g/m2 okrem kotúčov zo sklenených vlákien, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7019 63 00, ex 7019 64 00, ex 7019 65 00, ex 7019 66 00 a ex 7019 69 90 (kódy TARIC 7019630019, 7019640019, 7019650018, 7019660018 a 7019699019).

(29)

Riedke sieťoviny zo sklenených vlákien sa vyrábajú s rôznymi veľkosťami oka a v rôznej hmotnosti na meter štvorcový a používajú sa väčšinou ako spevňovací materiál v odvetví stavebníctva (pri vonkajšej tepelnej izolácii, spevňovaní dlažby a oprave stien).

(30)

Výrobkom dotknutým týmto prešetrovaním je prešetrovaný výrobok s pôvodom v ČĽR.

(31)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní aj v predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach pred uplynutím platnosti, potvrdilo sa, že tieto výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(32)

Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(33)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že by uplynutie platnosti platných opatrení viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z ČĽR.

(34)

Ako sa uvádza v odôvodnení 21, na tomto prešetrovaní nespolupracovali žiadni vyvážajúci výrobcovia z ČĽR. Komisia preto 16. decembra 2022 informovala orgány ČĽR, že vzhľadom na neexistenciu spolupráce Komisia môže pri zisteniach vo vzťahu k ČĽR uplatniť článok 18 základného nariadenia. Nebola doručená žiadna odpoveď, a preto sa Komisia rozhodla uplatniť článok 18

(35)

V dôsledku toho sa v súlade s článkom 18 základného nariadenia zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu zakladali na dostupných skutočnostiach, najmä na informáciách uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie, na informáciách získaných od spolupracujúcich strán počas revízneho prešetrovania, konkrétne od žiadateľa a výrobcov z Únie zaradených do vzorky, na údajoch o dovoze a na štatistikách v databáze Global Trade Atlas (13) (ďalej len „GTA“).

(36)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy, ktoré v súvislosti s ČĽR nasvedčovali existencii výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia začala prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(37)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(38)

Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(39)

Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia. Čínska vláda v tejto súvislosti nevzniesla žiadne pripomienky.

(40)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt. Podľa informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, boli ako možné reprezentatívne krajiny pre ČĽR určené Rusko a India.

(41)

Komisia ďalej uviedla, že preskúma možné vhodné krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a prvej zarážke základného nariadenia.

(42)

Komisia vydala 10. februára 2023 záznam do spisu týkajúci sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty (ďalej len „záznam o zdrojoch“). V zázname o zdrojoch Komisia takisto informovala zainteresované strany o tom, že zamýšľa použiť Indiu ako reprezentatívnu krajinu, a načrtla relevantné zdroje, ktoré má v úmysle použiť na účely určenia normálnej hodnoty.

(43)

Ďalej informovala zainteresované strany, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe dostupných informácií týkajúcich sa dvoch spoločností, konkrétne Montex Glass Fibre Industries Private Limited a Pyrotek India Private Limited, teda výrobcov prešetrovaného výrobku v Indii.

(44)

Komisia dostala od výrobného odvetvia Únie jednu pripomienku podporujúcu rozhodnutie Komisie použiť Indiu ako reprezentatívnu krajinu.

(45)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(46)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(47)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a vyvážajúcich výrobcov alebo výrobcov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(48)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa stanovuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(49)

Keďže zoznam v článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je kumulatívny, pri zisťovaní výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu. Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch.

(50)

Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(51)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „[a]k má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(52)

Komisia podľa uvedeného ustanovenia vydala správu o krajine týkajúcu sa ČĽR (14) (ďalej len „správa“), v ktorej sa poukazuje na existenciu značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v prípade mnohých kľúčových faktorov výroby (ako napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach (ako napr. oceliarsky a chemický priemysel). Zainteresované strany boli v čase začatia prešetrovania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise. Správa bola vo fáze začatia prešetrovania vložená do vyšetrovacieho spisu. Žiadosť/podnet takisto obsahovali určité relevantné dôkazy, ktoré správu dopĺňajú.

(53)

Žiadateľ vo svojej žiadosti tvrdil, že čínske odvetvie riedkych sieťovín zo sklenených vlákien je deformované v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. V žiadosti sa okrem iného tvrdilo, že na trhu s riedkymi sieťovinami zo sklenených vlákien pôsobia do značnej miery podniky, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú orgány ČĽR. Okrem toho sa v žiadosti vysvetlilo, že hlavnými surovinami používanými pri výrobe riedkych sieťovín zo sklenených vlákien sú pramene a priadze zo sklenených vlákien.

(54)

Žiadosť odkazovala aj na správu a deformácie, ktoré v nej boli zistené v súvislosti s chemickým odvetvím. V žiadosti sa okrem toho odkazujúc na správu poukazovalo na existujúce deformácie týkajúce sa nákladov na energiu, najmä na zemný plyn a elektrinu. V žiadosti sa ďalej konštatujú štátne zásahy týkajúce sa trhu práce, práv na využívanie pôdy, ako aj skutočnosť, že výrobcovia riedkych sieťovín zo sklenených vlákien profitovali z ľahkého prístupu k finančným úverom od čínskych (štátom vlastnených) bánk.

(55)

Ako sa uvádza v odôvodnení 38, čínska vláda nepredložila pripomienky ani dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v predmetnom spise vrátane správy a ďalších dôkazov, ktoré predložil žiadateľ, o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(56)

Zainteresované strany vrátane vyvážajúcich výrobcov nepredložili žiadne pripomienky k existencii výrazných deformácií a/alebo k vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(57)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je alebo nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR.

(58)

Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný výskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR.

(59)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v ČĽR. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“. Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (15).

(60)

Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch.

(61)

Najlepším príkladom sú čínske zákony o vlastníctve: odkazujú na prvotné štádium socializmu a štát poverujú podporovaním základného ekonomického systému, v ktorom verejné vlastníctvo zohráva dominantnú úlohu. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (16).

(62)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť.

(63)

Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy.

(64)

Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“ bola doplnená nová, druhá veta, ktorá znie takto: „Vedúca úloha Komunistickej strany Číny je určujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu.“ (17) Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v ČĽR.

(65)

Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(66)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (18). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(67)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine.

(68)

Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť.

(69)

Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele. Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania.

(70)

Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (pozri aj oddiel 3.3.5 ďalej) (19).

(71)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém ČĽR ovládajú štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posudzovali ekonomické prínosy daného projektu (pozri aj oddiel 3.3.8 ďalej) (20). To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď.

(72)

Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (21).

(73)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (22).

(74)

Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (23).

(75)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (24).

(76)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v ČĽR podstatnú časť hospodárstva.

(77)

V odvetví riedkych sieťovín zo sklenených vlákien je stupeň štátneho vlastníctva významný, keďže viacerí čínski výrobcovia riedkych sieťovín zo sklenených vlákien sú štátom vlastnené podniky. Napríklad Shaanxi Huatek New Material je štátom vlastnený podnik v držbe provinčného štátom vlastneného podniku Shaanxi Yanchang Petroleum (Group) Co., Ltd. a dvoch ďalších štátom vlastnených subjektov Shaanxi Technology Progress Investment Co., Ltd. a Shaanxi Financial Asset Management Co., Ltd vo vlastníctve provinčnej vlády (25). Predseda predstavenstva spoločnosti Shaanxi je tajomníkom straníckeho výboru. (26).

(78)

Štátom vlastnený podnik je aj ďalší výrobca riedkych sieťovín zo sklenených vlákien, spoločnosť China National Building Material Group (ďalej len „CNBM“) (27). Predseda predstavenstva je tajomníkom straníckeho výboru a generálny riaditeľ spoločnosti je zástupcom tajomníka straníckeho výboru (28). O zasahovaní štátu do spoločnosti CNBM svedčí aj článok uverejnený na webovom sídle spoločnosti CNBM v roku 2020 (29), v ktorom sa podáva správa o stretnutí medzi tajomníkom obecného straníckeho výboru a viceprezidentom spoločnosti CNBM: „Obecný stranícky výbor v Tcheng-čou a obecná rada pripisujú veľký význam spolupráci so spoločnosťami China National Building Materials Group a Sinoma Science and Technology Corporation a obe strany vždy udržiavali hlboké priateľstvo a dobrú spoluprácu. […] Tcheng-čou v ďalšom kroku zlúči prípravu tzv. 14. päťročného plánu s cieľom formulovať priemyselné plány na základe kľúčových oblastí, ako sú nová energia a nové materiály, ako aj predvádzacie základne pre vodíkový energetický priemysel, aby sa zabezpečilo, že plány budú v súlade s plánmi rozvoja spoločností China National Building Materials Group a Sinoma Science and Technology Enterprises.“

(79)

Jiangsu Jiuding New Material, ďalší výrobca riedkych sieťovín zo sklenených vlákien, je súkromný podnik v držbe skupiny Jiuding Group, v konečnom dôsledku v držbe skupiny Shenzhen Zhengwei Group (v angličtine nazývanej AMER GROUP, pričom ide o súkromnú skupinu v držbe fyzickej osoby). (30) O zasahovaní štátnych orgánov do spoločnosti však svedčí skutočnosť, že predseda, generálny riaditeľ a zástupca riaditeľa sú členmi Komunistickej strany Číny (31).

(80)

Okrem toho sa spoločnosť považuje za národný podnik s vyspelými technológiami (32). Aby sa spoločnosť mohla kvalifikovať ako národný podnik s vyspelými technológiami (33), musí byť aktívna v odvetví podporovanom štátom.

(81)

V dôsledku toho sa dokonca aj tým výrobcom v odvetví riedkych sieťovín zo sklenených vlákien, ktorí sú v súkromnom vlastníctve, bráni v prevádzke za trhových podmienok. Politickému dohľadu a usmerneniu totiž podliehajú tak verejné, ako aj súkromné podniky v odvetví, ako sa uvádza aj v oddiele 3.3.5 ďalej.

(82)

Popri kontrole, ktorú má čínska vláda nad hospodárstvom prostredníctvom vlastníctva štátom vlastnených podnikov a iných nástrojov, je schopná zasahovať aj do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi možno považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv (34), bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch (a to štátnych, ako aj súkromných) sú ďalším významným kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí.

(83)

Podľa práva obchodných spoločností ČĽR sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách strany (35)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky.

(84)

Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Komunistická strana Číny si však najmenej od roku 2016 uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v spoločnostiach s tým, že ide o politickú zásadu (36), vrátane vyvíjania tlaku na súkromné spoločnosti, aby na prvé miesto kládli „patriotizmus“ a dodržiavali stranícku disciplínu (37). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (38). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve – vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov riedkych sieťovín zo sklenených vlákien a dodávateľov ich vstupov.

(85)

Okrem toho bol 15. septembra 2020 uverejnený dokument s názvom Usmernenia sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru (ďalej len „usmernenia“) (39), v ktorom sa ešte viac rozšírila úloha straníckych výborov v súkromných podnikoch.

(86)

V oddiele II.4 usmernení sa uvádza: „[m]usíme zvýšiť celkovú kapacitu strany pri riadení práce jednotného frontu v súkromnom sektore a efektívne zintenzívniť prácu v tejto oblasti“ a v oddiele III.6 sa uvádza: „[m]usíme ešte viac zintenzívniť budovanie strany v súkromných podnikoch a zabezpečiť, aby stranícke bunky efektívne plnili svoju úlohu pevnosti a aby členovia strany zohrávali svoju rolu ako predvoj a priekopníci.“ V usmerneniach sa teda zdôrazňuje úloha Komunistickej strany Číny v spoločnostiach a iných subjektoch súkromného sektora a ich cieľom je túto úlohu posilniť (40).

(87)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 77 až 81, revíznym prešetrovaním sa potvrdilo prekrývanie medzi riadiacimi pozíciami v spoločnostiach vyrábajúcich prešetrovaný výrobok a členstvom v Komunistickej strane Číny/funkciami v strane.

(88)

Na trh má ďalej rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich (pozri aj oddiel 3.3.8 ďalej), ako aj do poskytovania surovín a vstupov (41). Prítomnosť štátu vo firmách v odvetví riedkych sieťovín zo sklenených vlákien a v iných odvetviach (ako je finančný sektor a odvetvie vstupov) preto umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

(89)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, v ktorom sa stanovujú priority a určujú ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať. Príslušné plány pritom existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni.

(90)

Z celkového hľadiska tento systém plánovania v ČĽR vedie k tomu, že zdroje smerujú odvetviam, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (42).

(91)

Táto stratégia ústrednej vlády sa vzťahuje aj na riedke sieťoviny zo sklenených vlákien, ktoré sú dôležitým spevňovacím materiálom v odvetví stavebníctva. Viacero národných a regionálnych, všeobecných a odvetvových plánov podnecuje vládne orgány na všetkých úrovniach a štátom vlastnené finančné inštitúcie, aby podporovali čínske priemyselné odvetvie riedkych sieťovín zo sklenených vlákien.

(92)

Usmerňujúce stanoviská k vysokokvalitnému rozvoju priemyselného odvetvia chemických vlákien z roku 2022 (ďalej len „usmerňujúce stanoviská“), ktoré vydalo ministerstvo priemyslu a informačných technológií a Národná komisia pre rozvoj a reformy (43) a podľa ktorých „[p]riemyselné odvetvie chemických vlákien predstavuje základný pilier stabilného rozvoja a nepretržitej inovácie reťazca textilného priemyslu, zároveň je odvetvím s medzinárodnou konkurenčnou výhodou a tvorí významnú súčasť priemyselného odvetvia nových materiálov“. V článku I.2 usmerňujúcich stanovísk sa výslovne uvádza zámer čínskej vlády určovať geografickú a podnikovú štruktúru odvetvia, ako aj základné parametre výroby (44).

(93)

V 13. päťročnom pláne národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja (45) ČĽR (ďalej len „13. päťročný plán“), ktorý sa vzťahuje na obdobie 2016 – 2020, ako aj v 14. päťročnom pláne národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a perspektív do roku 2035 (46), ktorý sa vzťahuje na obdobie 2021 – 2025, sa zdôrazňuje význam stavebného priemyslu.

(94)

Čínska vláda takisto podporuje a kontroluje čínske priemyselné odvetvie riedkych sieťovín zo sklenených vlákien prostredníctvom 13. päťročného plánu rozvoja priemyselného odvetvia stavebných materiálov (47). V pláne sa požadovala optimalizácia priemyselnej štruktúry Číny okrem iného rozšírením rozvíjajúcich sa priemyselných odvetví, ako sú materiály na báze skla a vysokovýkonné vlákna, ku ktorým patria riedke sieťoviny zo sklenených vlákien.

(95)

Sklenené vlákna sa uvádzajú aj v 14. päťročnom pláne o rozvoji odvetvia surovín (48), pričom tabuľka 1 v oddiele III.3 odkazuje na kľúčové usmernenia týkajúce sa technologickej inovácie a zahŕňa stavebné materiály: „Podporovať ťažbu, ako aj industrializáciu technológií hĺbkového spracovania, ako je súvislé inteligentné naťahovanie priadze pomocou sušiarní s chemickou zásobárňou v oblastiach, ako sú […] špeciálne sklenené vlákna, čadičové vlákna a iné vysokovýkonné vlákna.“

(96)

Riedke sieťoviny zo sklenených vlákien sú takisto zahrnuté v Katalógu usmernení pre štrukturálnu úpravu priemyslu z roku 2019 (49). Jedno z podporovaných priemyselných odvetví sa týka stavebných materiálov: „Technologický rozvoj a výroba ultrajemných, vysokopevných a vysokomodulových, nízko dielektrických, rozložiteľných sklenených vlákien a výrobkov zo sklenených vlákien odolných proti alkáliám, s vysokým obsahom kremíka a s prierezom špeciálneho tvaru; technológie ťahania čadičových vláken vo vaňových peciach, vlákna karbidu kremíka, kompozitné vlákna […].“

(97)

Okrem toho sa na textílie zo sklenených vlákien na stavebné účely vzťahuje usmerňujúce stanovisko ministerstva priemyslu a informačných technológií z roku 2022, ktoré sa týka vysokokvalitného rozvoja textilu používaného v tomto priemysle. (50) Podľa oddielu III.7 Textílie pre stavebníctvo: „Výskum a podpora spevňovacieho stavebného materiálu z uhlíkových vlákien. Vyvinúť […] základné tkaniny spevnené sklenenými vláknami s cieľom zlepšiť výkonnosť stavebných vodotesných materiálov.“ Okrem toho podľa oddielu IV.1 – 2 kapitoly 4 Politické opatrenia zahŕňa:

Zvýšiť podporu politiky. Podporovať podniky pri budovaní inovačných platforiem, ako sú kľúčové vnútroštátne laboratóriá, nabádať vedecké výskumné ústavy, univerzity a podniky, aby posilnili spoluprácu, a presadzovať technologický výskum a vývoj a transformáciu výsledkov. […]. V plnej miere zohrávať úlohu vnútroštátnej platformy pre spoluprácu v oblasti financovania priemyslu a usmerňovať finančné inštitúcie, aby podporovali technologickú inováciu podnikov.

Vytvoriť vhodné prostredie pre rozvoj. Podporovať priemyselné organizácie, priemyselné parky, vedecké výskumné ústavy, vedúce podniky atď., aby budovali platformy verejných služieb. Podporovať všetky lokality v kombinácii s regionálnymi charakteristikami, zvýšiť podporu zdrojov potrebných na rozvoj priemyselného textilného priemyslu a vytvoriť skupinu predvádzacích základní s osobitnými regionálnymi charakteristikami. Posilniť dohľad nad predkladaním ponúk, dodržiavať zásadu vysokej kvality a vysokej ceny a štandardizovať riadnu hospodársku súťaž v tomto priemysle.

(98)

Na sklenené vlákna sa vzťahuje aj pracovný plán Národnej komisie pre rozvoj a reformy ministerstva priemyslu a informačných technológií na rok 2023 zameraný na stabilný rast priemyslu stavebných materiálov. (51) V oddiele III.1.1 sa uvádza: „So zameraním na cement, ploché sklo, stavebnú sanitárnu keramiku, sklenené vlákna a iné priemyselné odvetvia každý rok vydať katalógy o energeticky úsporných technológiách a technológiách na znižovanie emisií uhlíka a usmernenia týkajúce sa ich uplatňovania, presadzovať pilotné projekty týkajúce sa analýzy úspechu, sumarizovať plány transformácie, podporovať výstavbu viacerých predvádzacích projektov a podporovať podniky pôsobiace v oblasti stavebných materiálov. […] Podporovať hĺbkové riadenie priemyselných odvetví sklárstva, keramiky, sklenených vlákien a iných priemyselných odvetví a podporovať koordinovanú kontrolu znečistenia a znižovania emisií uhlíka“.

(99)

V oddiele III.4.10 pracovného plánu sa predpokladá: „Posilniť priemyselnú spoluprácu s krajinami a regiónmi pozdĺž „Jedného pásma, jednej cesty“ a s ďalšími krajinami a regiónmi, plne využiť výhody kompletných súborov technológií, zariadení, noriem a inžinierskych služieb v priemyselných odvetviach, ako je cement a sklo, a podporovať ekologickú a nízkouhlíkovú spoluprácu v medzinárodnom priemyselnom odvetví stavebných materiálov. Podporovať oporné podniky, aby sa zamerali na cement, sklo, keramiku, sklenené vlákna, sadrové výrobky atď., spoločne založiť výskumné a vývojové inštitúcie a zelené priemyselné parky a zlepšiť odolnosť a úroveň bezpečnosti globálneho dodávateľského reťazca a priemyselného reťazca.“

(100)

Vykonávanie pracovného plánu je predmetom oddielu IV.11: „Ďalej posilniť organizácie: naďalej zabezpečovať, aby Štátna rada vykonávala komplexné a účinné balíky hospodárskych politík a následných opatrení. Príslušné oddelenia usmerňujú kľúčové miestne oblasti s cieľom vykonávať politické opatrenia na stabilizáciu rastu priemyselného odvetvia stavebných materiálov, podporovať presnejšie politiky a ďalej zvyšovať vplyv politík. Všetky miestne oblasti zohľadňujú miestnu realitu, v plnej miere zohrávajú úlohu koordinačného mechanizmu pre stabilizáciu priemyselného rastu, posilňujú organizačné vedenie, posilňujú podporu a vykonávanie politiky a propagujú svoje miestne priemyselné odvetvie stavebných materiálov.“

(101)

Okrem toho sa v oddiele IV.13 pracovného plánu stanovuje prevádzkové monitorovanie: „Posilniť monitorovanie hospodárskej prevádzkovej situácie v priemyselnom odvetví stavebných materiálov a včasné varovanie o nej, zlepšiť koordinačný mechanizmus ministerstiev, priemyselných združení a kľúčových podnikov, včas identifikovať, posúdiť vznikajúce, opakujúce sa a potenciálne problémy, ktoré ovplyvňujú hladké fungovanie priemyslu, a reagovať na ne a predchádzať prevádzkovým rizikám. Stabilizovať očakávania trhu. Posilniť monitorovanie a usmerňovanie cien veľkých komodít, ako sú palivá a suroviny a ceny výrobných faktorov, posilniť výskum a posudzovanie trendov v oblasti ponuky a dopytu a vytvoriť mechanizmus dlhodobej spolupráce medzi dodávateľskými a odberateľskými priemyselnými odvetviami. Posilniť monitorovanie cien kľúčových stavebných materiálov, zverejňovať index prosperity priemyselného odvetvia stavebných materiálov, riadiť dynamickú rovnováhu ponuky a dopytu a budovať stabilné a riadne trhové prostredie.“

(102)

Táto stratégia ústrednej štátnej správy sa potvrdzuje vo viacerých plánovacích dokumentoch zameraných na priemyselné odvetvie chemických vlákien, ktoré boli vydané na provinčnej úrovni. Vhodnými príkladmi sú najmä provincie Šan-tung, Če-ťiang, Ťiang-si, Šen-si a Šan-si.

(103)

Podľa oddielu IV.4. šantungského 14. päťročného plánu o rozvoji priemyselného odvetvia stavebných materiálov (52):

„Zlepšiť a posilniť priemyselné klastre. Zamerať sa na výstavbu priemyselných parkov pre výrobky z kompozitných materiálov v mestách Wej-chaj, Tchaj-an, Te-čou a Wej-fang a podporovať výstavbu priemyselných parkov pre kompozitné materiály v okrese Ji-juan. Optimalizovať a posilniť priemyselné klastre pre sklenené vlákna v mestách Tchaj-an, Taj-šan, Lin-i a v okrese Ji-šuej, priemyselné klastre pre plast spevnený sklenenými vláknami v meste Te-čou, v okrese Wu-čcheng a v mestách Wej-fang a An-čchiou, používať parky ako platformu na podporu zavedenia niekoľkých projektov týkajúcich sa vyspelých technológií na dosiahnutie diferencovaného priemyselného rozvoja a zlepšenie rozsahu.

Vyvinúť vysokovýkonné sklenené vlákna a výrobky z nich. Podporovať rozvoj vysokovýkonných sklenených vlákien a výrobkov zo sklenených vlákien, pričom môžu byť ultrajemné, vysokopevné a vysokomodulové, odolné proti alkáliám, nízko dielektrické, s nízkou expanziou, bohaté na kremeň, rozložiteľné a s prierezmi špeciálneho tvaru. So zameraním na potreby elektronických informácií, leteckého a kozmického priemyslu, novej energie, veľkých poľnohospodárskych podnikov, poľnohospodárskych skleníkov a iných oblastí vyvíjať a podporovať termoplastické a teplom tvrditeľné výrobky z kompozitných materiálov spevnené sklenenými vláknami a kompozitné mriežky zo sklenených vlákien pre projekty v oblasti infraštruktúry.“

(104)

Oddiel VI.2 šantungského 14. päťročného plánu sa týka politických opatrení a stanovuje sa v ňom: „Zvýšiť fiškálnu a daňovú podporu, presadzovať vykonávanie vnútroštátnych fiškálnych a daňových politík, ako je super-odpočet výdavkov na výskum a vývoj pre podniky, daň z pridanej hodnoty výrobkov zo stavebných materiálov na komplexné využitie zdrojov a odpočítanie dane z príjmu. Zlepšiť politiky finančnej podpory, nabádať rôzne finančné inštitúcie, aby poskytovali úverovú podporu pre projekty týkajúce sa kvalifikovaných stavebných materiálov, zvýšiť finančnú podporu pre fúzie a akvizície, rozvoj značiek, výstavbu výskumných a vývojových centier a výstavbu medzinárodnej marketingovej siete a aktívne rozvíjať finančné služby v oblasti finančného lízingu a dodávateľského reťazca a rozšíriť rozsah financovania pre rýchlo rastúce malé a stredné podniky pôsobiace v oblasti stavebných materiálov.“

(105)

Provincia Če-ťiang takisto realizovala plány na rozvoj priemyselného odvetvia sklenených vlákien. Čeťiangský14. päťročný plán o rozvoji priemyselného odvetvia nových materiálov (53) obsahuje osobitný odkaz na vysokovýkonné vlákno: „Priemyselný klaster pre nové materiály v mestách Ťia-sing a Tchung-siang. Predovšetkým sa spoliehať na zónu hospodárskeho rozvoja Tongxiang Economic Development Zone, zamerať sa na vysokovýkonné vlákna a kompozitné materiály, vysokovýkonné materiály pre batérie, špičkové nové materiály a iné podoblasti, vytvoriť priemyselný reťazec vysokovýkonných sklenených vlákien a kompozitných materiálov a priemyselný reťazec vysokovýkonných materiálov pre batérie a nadväzujúcich výrobkov, dosiahnuť zlepšenie hodnotového reťazca.“

(106)

V ťiangsijskom 14. päťročnom pláne o vysokokvalitnom rozvoji nových materiálov (54) sa takisto uvádza priemyselné odvetvie sklenených vlákien: „Vysokovýkonné vlákna a kompozitné materiály. Zamerať sa na rozvoj nízkonákladových, vysokovýkonných sklenených vlákien a výrobkov, ktoré uspokoja potreby rozvoja, pokiaľ ide o elektronické informácie a iné priemyselné odvetvia. Spoliehajúc sa na dva priemyselné klastre (základne) na severe a juhu a kľúčové podniky pôsobiace v oblasti sklenených vlákien sa v provincii Ťiang-si vytvorí výskumná a vývojová a testovacia platforma pre priemyselné odvetvie výroby vysokovýkonných vlákien a kompozitných materiálov. Zamerať sa na rozvoj vysokopevných, vysokoodolných, ľahko tvarovateľných sklenených vlákien, sklenených vlákien bez alkálií, vysokomodulových vysokopevných sklenených vlákien, vysokovýkonných kompozitných vlákien, rastlinných celulózových vlákien vysokej čistoty (antibakteriálne vlákna pre rúška, lekárske vlákna atď.).“

(107)

V šensijskom 14. päťročnom pláne o rozvoji priemyselného odvetvia nových materiálov (55) sa takisto predpokladá podpora priemyselného odvetvia sklenených vlákien: „Aktívne podporovať zdravý rozvoj priemyselného odvetvia neekologického nekovového kompozitného materiálu. Podporovať rozvoj kompozitných materiálov na báze uhlíka smerom k oblastiam industrializácie a civilného využitia, podporovať technologickú úroveň uhlíkových vlákien, sklenených vlákien […].“

(108)

Podobne sa v oddiele IV.5 šansijského 14. päťročného plánu o nových materiáloch (56) uvádza priemyselné odvetvie sklenených vlákien: „Zamerať sa na dopyt po materiáloch v odvetviach námorného inžinierstva, vysokorýchlostných vlakov, výroby veternej energie, ľahkých automobilov, tlakových nádob, verejného inžinierstva, spevňovania budov a prenosu vysokonapäťovej energie, plne integrovať dodávateľské a odberateľské priemyselné zdroje, zamerať sa na výskum, vývoj a podporu špičkových kompozitných materiálov z vlákien a urýchliť a podporovať stavebné projekty týkajúce sa vysokovýkonných uhlíkových vlákien, súvislých čadičových vlákien, vysokovýkonných sklenených vlákien, špičkových textilných vlákien a ich kompozitných spevňovacích materiálov atď. s cieľom vytvoriť kompletný priemyselný reťazec vysokovýkonných vlákien pokrývajúci základné suroviny – kompozitné materiály – a komponenty výrobkov. Do roku 2025 dosiahne prevádzkový príjem priemyselného odvetvia nových materiálov z vlákien 10 miliárd CNY, čím sa vytvorí popredný vysokovýkonný priemyselný klaster pre vlákna a kompozitné materiály na medzinárodnej úrovni.“

(109)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia na podnietenie subjektov k tomu, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky zameranými na posilnenie podporovaných priemyselných odvetví vrátane výroby hlavných surovín používaných na výrobu riedkych sieťovín zo sklenených vlákien. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(110)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako ČĽR, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva.

(111)

Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (57).

(112)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pôdy a k právam na užívanie pôdy v ČĽR. (58) Všetku pôdu vlastní štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu) a jej prideľovanie závisí výlučne od štátu.

(113)

V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (59). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (60).

(114)

Na výrobcov riedkych sieťovín zo sklenených vlákien sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. To má za následok, že aj tieto spoločnosti sú vystavené deformáciám zhora, ktoré vyplývajú z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania právnych predpisov o konkurze a majetku. Zdá sa, že tieto úvahy sú v plnej miere uplatniteľné aj v odvetví chemických vlákien. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by tieto zistenia spochybňovali.

(115)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví chemických vlákien, a to aj pokiaľ ide o prešetrovaný výrobok.

(116)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v ČĽR nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. ČĽR neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (61). Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (62).

(117)

Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti. Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (63). Na základe týchto zistení možno konštatovať, že dochádza k deformácii mzdových nákladov v ČĽR.

(118)

Nebol predložený žiadny dôkaz v tom zmysle, že by sa opísaný systém čínskeho pracovného práva nemal dotýkať odvetvia chemických vlákien vrátane výrobcov riedkych sieťovín zo sklenených vlákien. Odvetvie chemických vlákien teda ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov priamo (pri výrobe dotknutého výrobku alebo hlavných surovín potrebných na jeho výrobu), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v ČĽR).

(119)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR je poznačený rôznymi deformáciami.

(120)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (64), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (65), a takisto rovnako ako štátom vlastnené nefinančné podniky aj banky pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala čínska vláda.

(121)

Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (66). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (67).

(122)

Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(123)

Napríklad čínska vláda objasnila, že Komunistická strana Číny musí dohliadať aj na rozhodnutia súkromných komerčných bánk, ktoré musia zostať v súlade s národnými politikami. Jedným z troch zastrešujúcich cieľov štátu vo vzťahu k riadeniu bánk je v súčasnosti posilniť vedúcu úlohu strany v odvetví bankovníctva a poisťovníctva, a to aj vo vzťahu k otázkam prevádzky a riadenia (68). V prípade kritérií na hodnotenie výkonu komerčných bánk sa teraz takisto musí zohľadňovať, ako subjekty „slúžia cieľom národného rozvoja a reálnej ekonomike“, a najmä ako „slúžia strategickým a novovznikajúcim priemyselným odvetviam“ (69).

(124)

Okrem toho sa v čínskom katalógu výrobkov na vývoz s vyspelou technológiou (70) vydanom ministerstvom vedy a techniky, ministerstvom zahraničného obchodu a všeobecnou správou colných úradov uvádza 1900 výrobkov s vyspelou technológiou v ôsmich kategóriách, na ktoré čínska vláda zameriava politiky preferenčného vývozu. Jednou z kategórií je kategória „Nové materiály“, ktorej súčasťou sú riedke sieťoviny zo sklenených vlákien. V čínskom katalógu výrobkov s vyspelou technológiou vydanom ministerstvom vedy a techniky, ministerstvom financií a štátnou daňovou správou sú „nové materiály“ zahrnuté do 11 prioritných oblastí.

(125)

Okrem toho podľa zákona ČĽR o vedecko-technickom pokroku môžu podniky s vyspelými technológiami so sídlom v zónach rozvoja vyspelých technológií využívať zoznam preferenčných politík, ktoré zahŕňajú sadzbu dane z príjmov podnikov vo výške 15 % namiesto bežnej sadzby 25 %, a ak výstupná hodnota vývozných výrobkov dosiahne 70 % celkovej hodnoty za daný rok, sadzba dane z príjmov podnikov sa ďalej znižuje na 10 %. Novozaložené podniky s vyspelými technológiami sú oslobodené od dane z príjmov podnikov počas prvých dvoch rokov od začiatku výroby a od stavebnej dane.

(126)

V prípade rozvoja nových technológií a výrobných a prevádzkových domov sú pozemky na výskum a vývoj oslobodené od dane, zariadenia používané podnikmi s vyspelými technológiami na výrobu a rozvoj vyspelých technológií podliehajú zrýchlenému odpisovaniu a vývozné výrobky vyrábané podnikmi s vyspelými technológiami sú oslobodené od vývozných ciel s výnimkou tých, ktoré sú obmedzené štátom, prípadne sa týkajú konkrétnych výrobkov.

(127)

Spoločnosť Jiangxi Luobian Glass Fibre, ktorá je jedným z najväčších čínskych výrobcov riedkych sieťovín zo sklenených vlákien, má národné osvedčenie pre podnik s vyspelými technológiami, a preto je oprávnená na zodpovedajúce dotácie a preferenčné politiky pre podniky s vyspelými technológiami.

(128)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky. Odhady jasne naznačujú, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom (71).

(129)

Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (72). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(130)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(131)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej miere, resp. pod ňou, predstavoval ku koncu roka 2018 aj naďalej najmenej jednu tretinu zo všetkých poskytnutých úverov (73). Oficiálne médiá v ČĽR nedávno informovali o tom, že Komunistická strana Číny vyzvala na „znižovanie trhovej úrokovej sadzby úverov“ (74). Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(132)

Celkový nárast úverov v ČĽR poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. Výsledkom je, že sa prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov, pričom čínska vláda sa viackrát rozhodla buď vyhnúť sa úverovým zlyhaniam, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo previesť vlastníctvo dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(133)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa podnikli s cieľom liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v ČĽR poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(134)

Deformácie opísané v správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a črty čínskeho systému opísané v bodoch 3.3.2 až 3.3.5, ako aj v časti I správy platia pre celú krajinu a pre všetky odvetvia hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov, ako sa uvádza v oddieloch 3.3.6 až 3.3.8 a v časti II správy.

(135)

Na výrobu riedkych sieťovín zo sklenených vlákien je potrebná široká škála vstupov. Keď výrobcovia riedkych sieťovín zo sklenených vlákien nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(136)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja riedkych sieťovín zo sklenených vlákien na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky vstupné náklady (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II správy.

(137)

Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(138)

Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(139)

V rámci analýzy uvedenej v oddieloch 3.3.2 až 3.3.8, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o zasahovaní ČĽR do hospodárstva krajiny vo všeobecnosti, ako aj o jej zasahovaní do odvetvia chemických vláken (vrátane dotknutého výrobku), sa preukázalo, že ceny alebo náklady dotknutého výrobku vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako vyplýva z reálneho alebo potenciálneho vplyvu jedného alebo viacerých relevantných faktorov uvedených v danom ustanovení.

(140)

Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(141)

Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom oddiele.

(142)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(143)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 42, Komisia 10. februára 2023 vydala záznam o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty. V tomto zázname sú opísané skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a zainteresované strany sa ním informujú o zámere použiť Indiu ako vhodnú reprezentatívnu krajinu, ak sa potvrdí existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia. V súlade s kritériami uvedenými v článku 2 ods. 6a základného nariadenia Komisia identifikovala v zázname o zdrojoch Indiu ako krajinu s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR. Svetová banka klasifikuje Indiu na základe hrubého národného dôchodku ako krajinu s nižším stredným príjmom. India sa navyše identifikovala ako krajina, v ktorej sa vyrába prešetrovaný výrobok a v prípade ktorej boli ľahko dostupné príslušné údaje.

(144)

Hoci India nie je krajinou s vyšším stredným príjmom, ako je ČĽR, alternatívnou reprezentatívnou krajinou navrhnutou v žiadosti o revízne prešetrovanie bola Ruská federácia. Keďže však Ruská federácia od apríla 2022 prestala uverejňovať podrobné údaje o dovoze a vývoze, Komisia sa domnievala, že Ruská federácia by nebola vhodnou reprezentatívnou krajinou.

(145)

V žiadosti o revízne prešetrovanie sa uvádza, že v skupine s vyšším stredným príjmom boli iné krajiny, v ktorých sa vyrábali riedke sieťoviny zo sklenených vlákien. Zo štatistík dovozu do Únie vyplýva, že výroba riedkych sieťovín zo sklenených vlákien v primeraných množstvách sa uskutočňuje v troch krajinách s vyšším stredným príjmom, konkrétne v Srbsku, Severnom Macedónsku a Moldavsku.

(146)

Na základe informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie by však „verejné údaje o všetkých nákladových faktoroch vrátane štatistík dovozu a finančných výkazov“ neboli v súvislosti s týmito krajinami k dispozícii. Komisia preto v zázname o zdrojoch nepovažovala ďalšiu krajinu s vyšším stredným príjmom za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(147)

Komisia okrem toho analyzovala štatistiky dovozu uvedené v databáze Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) týkajúce sa hlavných surovín vo všetkých troch krajinách uvedených v odôvodnení 145. Hlavné suroviny sú uvedené v tabuľke 1, pričom ide o pramene zo sklenených vlákien, o priadzu zo sklenených vlákien, o styrén-butadiénový kaučuk a lepidlo.

(148)

Analýza Komisie týkajúca sa týchto krajín, ktorá viedla k záveru, že žiadnu z nich nemožno považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu, je uvedená ďalej:

(149)

V prípade Srbska sa Komisii podarilo nájsť verejne dostupné finančné informácie o jednom známom výrobcovi, DOO Masterplast yu Subotica (77). Tento výrobca bol v roku 2022 ziskový.

(150)

96 % dovozu prameňov zo sklenených vlákien a 70 % dovozu priadze zo sklenených vlákien do Srbska však malo v roku 2022 čínsky pôvod a dovoz priadze zo sklenených vlákien navyše nebol v takých značných množstvách, aby predstavoval primeranú referenčnú hodnotu. Srbsko sa preto nemohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(151)

V prípade Moldavska sa Komisii podarilo nájsť verejne dostupné finančné informácie o jednom známom výrobcovi, Djofra-M Srl (78), ktorý bol v roku 2022 ziskový.

(152)

V prípade Moldavska však 86 % dovozu priadze zo sklenených vlákien a 90 % prameňov zo sklenených vlákien do krajiny v roku 2022 malo čínsky alebo bieloruský pôvod. Moldavsko preto nemohlo byť považované za vhodnú reprezentatívnu krajinu, keďže sa jeho dovozné ceny surovín týkali prevažne Číny alebo krajiny, ktorá nie je členom WTO.

(153)

Pokiaľ ide o Severné Macedónsko, Komisia nebola schopná nájsť finančné informácie o jednom známom výrobcovi, Technical Textiles DOO. (79) Komisia takisto poznamenala, že prevažná väčšina dovozu hlavných surovín do Severného Macedónska bola čínskeho pôvodu.

(154)

Severné Macedónsko sa preto nemohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(155)

Komisia usúdila, že India by mohla byť vhodnou reprezentatívnou krajinou vzhľadom na povahu tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, pričom by Komisia nenavrhla novú úroveň dumpingového rozpätia, ale preskúmala len to, či by dumping pokračoval alebo či je pravdepodobné, že sa opätovne vyskytne, a to na základe odhadu úrovne dumpingu založeného na súčasných vývozných cenách do Únie alebo do tretích krajín.

(156)

V krajinách s nízkym stredným príjmom, ako je India, budú výrobné faktory pravdepodobne lacnejšie ako v krajinách s vyššou úrovňou hospodárskeho rozvoja, ako je napríklad ČĽR.

(157)

Pravdepodobne sa teda dospeje k podhodnotenej normálnej hodnote, a teda dumpingovému rozpätiu.

(158)

Keďže však súčasné prešetrovanie je revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti, pri ktorom sa skúma, či je pravdepodobné, že dumping bude pokračovať alebo sa opätovne vyskytne bez ohľadu na skutočnú úroveň, Komisia sa domnievala, že India by sa mohla výnimočne považovať za vhodný zdroj na určenie nedeformovaných nákladov a cien, hoci z neho vyplývajúci výpočet normálnej hodnoty by bol pravdepodobne podhodnotený.

(159)

Z tohto hľadiska Komisia poznamenala, že už normálna hodnota stanovená na základe tohto veľmi konzervatívneho prístupu poukázala na značný dumping.

(160)

V tejto súvislosti sa zistilo, že India je vhodnou reprezentatívnou krajinou.

(161)

A napokon vzhľadom na nespoluprácu a po určení Indie ako vhodnej reprezentatívnej krajiny nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(162)

Vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu, ako sa uvádza v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, a vzhľadom na to, že India vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, Komisia ju vybrala za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(163)

Komisia v zázname o zdrojoch uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia používajú pri výrobe prešetrovaného výrobku.

(164)

Komisia v zázname o zdrojoch takisto uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu GTA na stanovenie nedeformovaných nákladov na výrobné faktory, najmä na suroviny.

(165)

Komisia okrem toho uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov na elektrinu, plyn a prácu použije údaje od spoločnosti Maharashtra State Electricity Distribution Company Ltd., od ministerstva pre ropu a zemný plyn a od ministerstva práce a zamestnanosti indickej vlády.

(166)

Komisia informovala zainteresované strany, že zahrnie aj hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Komisia stanovila pomer režijných nákladov spojených s výrobou k výrobným nákladom na základe informácií poskytnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie.

(167)

Komisia napokon uviedla, že na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku použije finančné údaje od dvoch indických výrobcov prešetrovaného výrobku, ako sa uvádza v odôvodnení 43.

(168)

Na základe všetkých informácií zo žiadosti o revízne prešetrovanie a následných informácií predložených žiadateľom a overených na mieste a bez spolupráce čínskych vyvážajúcich výrobcov a bez pripomienok k záznamu o zdrojoch boli na účely stanovenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia určené tieto výrobné faktory a ich zdroje:

Tabuľka 1

Výrobné faktory určitých riedkych sieťovín zo sklenených vlákien

(169)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu hlavných surovín na úrovni dodania k bráne závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovoznej ceny do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (84).

(170)

Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR.

(171)

Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Po vylúčení dovozu z ČĽR do reprezentatívnej krajiny zostal objem dovozu z iných tretích krajín reprezentatívny.

(172)

Po analýze údajov o surovinách používaných na výrobu riedkych sieťovín zo sklenených vlákien reprezentatívneho výrobcu z Únie a vzhľadom na nespoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov sa Komisia rozhodla rozlišovať vytvorenie normálnej hodnoty pre dve kategórie riedkych sieťovín zo sklenených vlákien: riedkych sieťovín zo sklenených vlákien vo zvitkoch a riedkych sieťovín zo sklenených vlákien v páskach.

(173)

Z tohto dôvodu Komisia okrem výrobných faktorov uvedených v zázname do spisu z 10. februára 2023 doplnila do zoznamu surovín lepidlo (kód tovaru 3506 91 10), ktoré sa použilo na vytvorenie normálnej hodnoty riedkych sieťovín zo sklenených vlákien vo forme pások.

(174)

Komisia vypočítala podiel spotrebného materiálu na celkových výrobných nákladoch v období revízneho prešetrovania. S cieľom stanoviť nedeformovanú hodnotu takýchto zložiek nákladov a vzhľadom na neexistujúcu spoluprácu vyvážajúcich výrobcov Komisia použila dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia a založila svoje zistenia na údajoch, ktoré poskytol žiadateľ.

(175)

Podiel spotrebného materiálu bol špecifický pre každú kategóriu výrobkov riedkych sieťovín zo sklenených vlákien a predstavoval 4,9 % celkových nákladov na výrobu riedkych sieťovín zo sklenených vlákien vo zvitkoch a 5,1 % celkových nákladov na výrobu riedkych sieťovín zo sklenených vlákien v páskach. Tieto percentuálne podiely sa potom uplatnili na nedeformovanú hodnotu výrobných nákladov s cieľom určiť nedeformovanú hodnotu spotrebného materiálu.

(176)

K dovozným cenám surovín by sa zvyčajne mali prirátať aj ceny vnútroštátnej dopravy. Vzhľadom na nespoluprácu, ako aj charakter tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, ktoré sa zameriava na zisťovanie toho, či dumping počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval alebo by sa mohol opätovne vyskytnúť, a nie na zisťovanie jeho presného rozsahu, však Komisia rozhodla, že úpravy na zohľadnenie vnútroštátnej dopravy nie sú potrebné. Takéto úpravy by mali za následok iba zvýšenie normálnej hodnoty, a tým potvrdenie existencie dumpingu o vyššiu sumu.

(177)

Na stanovenie referenčnej hodnoty pre náklady práce v reprezentatívnej krajine Komisia použila najnovšie dostupné údaje z úradu práce ministerstva práce a zamestnanosti, ktoré uverejnila indická vláda. Priemerná mzda v sklárskom priemysle v regióne Maháraštra za rok 2016 bola 329,85 INR/deň. Priemerná mzda za rok 2016 bola následne indexovaná podľa posledného dostupného ukazovateľa mzdového indexu, konkrétne druhého polroka 2020, a to na 1 566,79 INR/deň. Výsledkom boli priemerné hodinové náklady práce na ekvivalent plného pracovného času 3,53 EUR/h, čo zodpovedalo 0,08 CNY na meter štvorcový (85).

(178)

Na stanovenie ceny elektriny Komisia použila najnovšie dostupné údaje o priemyselných cenách elektriny účtované jedným z najväčších dodávateľov elektriny v Indii, konkrétne spoločnosťou Maharashtra State Electricity Distribution Company Ltd, ako uviedla regulačná komisia pre elektrickú energiu štátu Maháraštra (86).

(179)

Podľa dostupných informácií bola priemerná priemyselná tarifa za roky 2021 – 2022 na úrovni 8,49 INR/kWh a priemerná priemyselná tarifa za roky 2022 – 2023 bola na úrovni 8,54 INR/kWh. Keďže obdobie revízneho prešetrovania sa vzťahuje na šesť mesiacov v roku 2021 a šesť mesiacov v roku 2022, vážená priemerná priemyselná tarifa za ORP bola 8,51 INR/kWh, čo zodpovedá 0,73 CNY/kWh (87).

(180)

Na stanovenie ceny zemného plynu, ktorý je dodávaný priemyselným používateľom, Komisia použila cenu zemného plynu v Indii za obdobie revízneho prešetrovania uverejnenú oddelením pre plánovanie a analýzu ropy ministerstva pre ropu a zemný plyn indickej vlády.

(181)

Jednotková cena zemného plynu v Indii bola prevzatá zo správ o cenách domáceho zemného plynu a bola vykázaná na úrovni 1,8 USD/MMBtu (88) za obdobie od apríla 2021 do septembra 2021, na úrovni 2,9 USD/MMBtu za obdobie od októbra 2021 do marca 2022 a na úrovni 6,1 USD/MMBtu za obdobie od apríla 2022 do septembra 2022.

(182)

Táto suma sa prepočítala na priemerné jednotkové náklady na úrovni 0,08 CNY/kWh za obdobie revízneho prešetrovania (89).

(183)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch, ako sa uvádza skôr v texte.

(184)

S cieľom stanoviť nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou a vzhľadom na neexistujúcu spoluprácu výrobcov v ČĽR Komisia použila dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na základe údajov, ktoré poskytol žiadateľ, Komisia preto stanovila pomer režijných nákladov spojených s výrobou k celkovým výrobným nákladom. Režijné náklady spojené s výrobou zahŕňali náklady na režijné náklady závodu, režijné náklady skladu, odpisy, údržbu, dodávky a služby (napríklad skladovanie odpadu, upratovacie služby a outsourcing).

(185)

Podiel režijných nákladov spojených s výrobou predstavoval približne 7 % celkových nákladov na výrobu riedkych sieťovín zo sklenených vlákien vo zvitkoch a 11 % celkových nákladov na výrobu riedkych sieťovín zo sklenených vlákien v páskach. Tieto percentuálne podiely potom uplatnila na nedeformovanú hodnotu celkových výrobných nákladov s cieľom získať nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou v závislosti od kategórie vyrábaných riedkych sieťovín zo sklenených vlákien.

(186)

Na stanovenie nedeformovanej a primeranej sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk Komisia vychádzala z najnovších dostupných finančných údajov dvoch výrobcov v Indii, ktorí boli v zázname do spisu o relevantných zdrojoch identifikovaní ako aktívni a ziskoví výrobcovia riedkych sieťovín zo sklenených vlákien počas obdobia revízneho prešetrovania.

(187)

Finančné údaje týchto dvoch spoločností boli konsolidované a Komisia vypočítala priemerný podiel predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku uplatniteľný na výpočet vytvorenej normálnej hodnoty. Použité finančné údaje týkajúce sa týchto spoločností boli verejne dostupné v databáze Orbis Bureau van Dijk (90):

(188)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku (konkrétne riedkych sieťovín zo sklenených vlákien vo zvitkoch a riedkych sieťovín zo sklenených vlákien v páskach, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 172) na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(189)

V súlade s informáciami v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, ktoré boli následne overené na základe údajov jedného z výrobcov z Únie, ktorý spolupracoval pri prešetrovaní a poskytol na tento účel osobitné informácie, sa riedke sieťoviny zo sklenených vlákien vo zvitkoch a v páskach vyrábajú s použitím prameňov, priadze aj styrén-butadiénového kaučuku. Riedke sieťoviny zo sklenených vlákien v páskach majú takisto lepiacu vrstvu.

(190)

Nedeformovaná hodnota lepiacej vrstvy spolu so všetkými ostatnými surovinami sa preto použila na vytvorenie normálnej hodnoty riedkych sieťovín zo sklenených vlákien v páskach, nie však na vytvorenie normálnej hodnoty riedkych sieťovín zo sklenených vlákien vo zvitkoch. Metodika vysvetlená v nasledujúcich odôvodneniach je rovnaká v oboch prípadoch.

(191)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Keďže vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia vychádzala z informácií (91) o spotrebe každého faktora (surovín, práce a elektriny) pri výrobe prešetrovaného výrobku, ktoré poskytol žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie a jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky, pričom boli overené na mieste.

(192)

Komisia vynásobila objemy spotreby nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v Indii, ako sa opisuje v oddiele 3.6.2. Istý počet výrobných faktorov, ktoré v období revízneho prešetrovania predstavovali zanedbateľný podiel na celkových nákladoch na suroviny, sa vyjadril ako percentuálny podiel hlavných surovín, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 166. Aby Komisia dosiahla nedeformovanú hodnotu, uplatnila uvedený percentuálny podiel na nedeformované náklady na hlavné suroviny.

(193)

Po stanovení nedeformovaných výrobných nákladov k nim Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ako sa stanovuje v odôvodnení 183:

(194)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 189, na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(195)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, vývozná cena sa stanovila na základe údajov Eurostatu o dovoze na úrovni cien CIF (náklady, poistenie a prepravné). V snahe získať vývoznú cenu na úrovni zo závodu sa z ceny CIF odpočítali náklady na námornú nákladnú prepravu a náklady na vnútroštátnu dopravu v Číne. Odpočítané sumy vychádzali z informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti.

(196)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia nemala informácie o druhoch vyvážaného výrobku. Komisia preto porovnala normálne hodnoty stanovené podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia pre riedke sieťoviny zo sklenených vlákien vo zvitkoch a riedke sieťoviny zo sklenených vlákien v páskach s vývoznou cenou na úrovni ceny zo závodu, ktorá bola stanovená, ako už bolo uvedené.

(197)

Na tomto základe predstavovalo dumpingové rozpätie pre dovoz z Číny vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, v priemere 169 %.

(198)

Množstvo dovozu z Číny však bolo malé a na trhu Únie predstavovalo podiel len 0,76 %. Komisia preto dospela k záveru, že dumpingové rozpätie stanovené na základe takýchto množstiev je orientačné, ale že neposkytlo dostatočný základ na zistenie pokračovania dumpingu, a preto Komisia prešetrila aj pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu.

(199)

Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrovala pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(200)

Analyzovali sa tieto ďalšie prvky:

(201)

Aby mohla Komisia stanoviť pravdepodobnú úroveň vývozných cien do Únie v prípade, že by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, a berúc do úvahy skutočnosť, že čínski výrobcovia nespolupracovali, vychádzala pri vývoznej cene z dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(202)

Komisia analyzovala čínske vývozné ceny riedkych sieťovín zo sklenených vlákien na jej hlavných troch vývozných trhoch, ako sa uvádza v databáze GTA. Tento vývoz spolu predstavoval približne 50 % objemov čínskeho vývozného predaja v období revízneho prešetrovania. Príslušnými vývoznými trhmi boli India, Rusko a Turecko. Komisia následne porovnala tieto vývozné ceny s normálnymi hodnotami stanovenými v oddiele 3.7.

(203)

Z porovnania vyplynulo, že normálna hodnota stanovená Komisiou bola aspoň jeden a pol krát vyššia ako priemerné vývozné ceny z Číny na každom z týchto troch trhov, ako sa uvádza v databáze GTA.

(204)

V spise neboli žiadne informácie, ktoré by naznačovali, že ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, ceny pre Úniu by boli iné.

(205)

Komisia preto usúdila, že ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, vývoz z Číny do Únie by sa pravdepodobne uskutočňoval za dumpingové ceny.

(206)

Keďže čínski výrobcovia/vývozcovia nespolupracovali a neexistovali iné dostupné informácie o výrobe a voľnej kapacite v ČĽR, Komisia pri posudzovaní voľnej kapacity v Číne vychádzala z dôkazov poskytnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie a z podania žiadateľa.

(207)

Podľa žiadosti a uvedeného podania majú čínski výrobcovia riedkych sieťovín zo sklenených vlákien značné voľné kapacity. Odhadované výrobné kapacity riedkych sieťovín zo sklenených vlákien v Číne boli v roku 2021 približne 2,8 miliardy metrov štvorcových, zatiaľ čo domáca spotreba riedkych sieťovín zo sklenených vlákien sa odhadovala len na približne 1,2 miliardy metrov štvorcových. S vývozom vo výške 1,5 miliardy metrov štvorcových mali čínski výrobcovia voľnú kapacitu približne 450 miliónov metrov štvorcových. (92) Tento údaj sa rovná takmer polovici veľkosti trhu Únie.

(208)

V žiadosti sa uvádza, že čínsky vývozný trh sa v súčasnosti spolieha na malé zásielky na trhy s nízkym objemom, čo je nákladné a vyžaduje si vysokú úroveň organizácie, logistiky a nákladov na dopravu.

(209)

Pre čínskych vyvážajúcich výrobcov by preto bolo oveľa atraktívnejšie, keby sa namiesto toho sústredili na vývoz veľkých množstiev na európsky trh, čo bola ich stratégia až do zavedenia dočasných opatrení. V tom čase sa Únia stala najväčším čínskym vývozným trhom.

(210)

Okrem toho Komisia porovnala čínske vývozné ceny na jej hlavných vývozných trhoch (pozri odôvodnenia 202 až 203) s priemernou cenou prevládajúcou na trhu Únie. Stanovené ceny na týchto vývozných trhoch boli až o 21 % nižšie ako ceny na trhu Únie. Z tohto porovnania jasne vyplýva, že ceny na trhu Únie sú vyššie ako na iných vývozných trhoch. Únia preto zostáva pre čínskych vyvážajúcich výrobcov atraktívnym trhom a cenový stimul na opätovné začatie veľkého vývozu je značný.

(211)

Komisia takisto vzala na vedomie pravidelné zistenia obchádzania opatrení zo strany Číny cez iné krajiny od prvého uloženia opatrení, čo poukazuje na želanie čínskych vyvážajúcich výrobcov zásobovať trh Únie bez zaplatenia cla.

(212)

Komisia vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela k záveru, že existuje veľká pravdepodobnosť, že v prípade uplynutia platnosti súčasných opatrení by došlo k opätovnému výskytu dumpingu. Najmä úroveň normálnej hodnoty stanovenej v ČĽR v porovnaní s hladinou čínskych vývozných cien pri vývoze na trhy tretích krajín a do Únie, atraktívnosť trhu Únie a dostupnosť značnej výrobnej kapacity v ČĽR svorne poukazujú na veľkú pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade uplynutia platnosti súčasných opatrení.

(213)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas posudzovaného obdobia 18 výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(214)

Celková výroba v Únii v období revízneho prešetrovania bola stanovená približne na 918,7 milióna m2. Komisia stanovila tento údaj na základe dotazníkov vyplnených tromi výrobcami z Únie zaradenými do vzorky a vyplneného dotazníka o makroekonomických ukazovateľoch, ktorý predložil žiadateľ.

(215)

Ako sa uvádza v odôvodnení 18, na účely stanovenia možného pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie sa pristúpilo k výberu vzorky. Traja výrobcovia z Únie vybraní do vzorky predstavovali 72 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(216)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe: a) údajov žiadateľa týkajúcich sa predaja podobného výrobku výrobným odvetvím Únie, ktoré boli čiastočne krížovo skontrolované s objemami predaja vykázanými výrobcami z Únie zaradenými do vzorky, a b) dovozu prešetrovaného výrobku zo všetkých tretích krajín podľa údajov Eurostatu a databázy Surveillance. (93)

(217)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v m2)

(218)

Z revízneho prešetrovania vyplynulo, že počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii zvýšila o 13 %. Jej pokles medzi vrcholom v roku 2021 a obdobím revízneho prešetrovania bol dôsledkom poklesu dovozu z Číny aj z tretích krajín.

(219)

Komisia stanovila objem dovozu z Číny na základe štatistík Eurostatu a databázy Surveillance, ako je náležite vysvetlené v odôvodnení 216. Jeho podiel na trhu bol stanovený porovnaním dovozu so spotrebou v Únii uvedenou v tabuľke 2.

(220)

Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu a podiel na trhu

(221)

Objem dovozu z Číny bol počas celého posudzovaného obdobia nízky. Čínsky podiel na trhu bol v rokoch 2019 – 2021 približne 1 % a v období revízneho prešetrovania klesol na 0,76 %.

(222)

Komisia stanovila priemerné ceny dovozu z Číny na základe štatistík Eurostatu a databázy Surveillance.

(223)

Vážený priemer ceny dovozu z dotknutej krajiny sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Dovozná cena (v EUR/m2)

(224)

Ceny z dotknutej krajiny sa počas posudzovaného obdobia takmer zdvojnásobili. Tieto trendy je však potrebné zvážiť v kontexte nízkych množstiev dovozu, najmä počas obdobia revízneho prešetrovania, keď dovoz predstavoval podiel na trhu na úrovni 0,76 %.

4.4.   Dovoz z iných tretích krajín ako ČĽR

(225)

Komisia stanovila objemy a ceny dovozu z tretích krajín pomocou rovnakej metodiky ako v prípade ČĽR (pozri oddiel 4.3).

(226)

Objem dovozu z tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Dovozná cena (v EUR/m2)

(227)

Spomedzi dovozu z tretích krajín bol najvýznamnejší dovoz zo Srbska, z Moldavska a zo Severného Macedónska. Všetky tieto tri krajiny, ako aj ďalšie tretie krajiny v rokoch 2019 – 2021 neustále zvyšovali objemy dovozu a podiely na trhu Únie. Po vrchole v roku 2021 sa však ich objemy dovozu v období revízneho prešetrovania znížili a podiel tretích krajín na trhu sa takmer vrátil na úroveň roku 2019.

(228)

Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(229)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov a informácií uvedených vo vyplnenom dotazníku žiadateľa, ktoré boli riadne krížovo skontrolované s informáciami uvedenými v žiadosti a s vyplnenými dotazníkmi výrobcov zaradených do vzorky. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sú obidva súbory týchto údajov reprezentatívne.

(230)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(231)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(232)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(233)

Výroba výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období zvýšila o 11 %. Zaznamenala rovnaký všeobecný trend ako spotreba v Únii, hoci sa na nej v roku 2020 odrazil mierne negatívny vplyv pandémie ochorenia COVID-19, pričom sa v roku 2021 a v období revízneho prešetrovania citeľne zotavila.

(234)

Výrobná kapacita sa počas posudzovaného obdobia takisto zvýšila, a to o 4 %.

(235)

Keďže rast výroby predstihol rast výrobnej kapacity, využitie kapacity sa v období revízneho prešetrovania zvýšilo na úroveň 89 %.

(236)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na trhu

(237)

Objemy predaja výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období zvýšili o 14 %, čo bolo na podobnej úrovni ako zvýšenie spotreby vo výške 13 % uvedené v tabuľke 2. Výrobné odvetvie Únie si preto na rastúcom trhu zachovalo svoj podiel na trhu na úrovni takmer 85 %.

(238)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii zvýšila o 13 %, zatiaľ čo objem predaja výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii sa zvýšil o 14 %. V dôsledku toho výrobné odvetvie Únie rástlo v absolútnom vyjadrení a zostalo stabilné z hľadiska podielu na trhu. Nárast predaja koreloval aj so zvýšením výroby, výrobnej kapacity a investícií.

(239)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

(240)

Počas celého posudzovaného obdobia sa počet zamestnancov mierne zvýšil. V období revízneho prešetrovania výrobné odvetvie Únie zamestnávalo viac ako 2 400 osôb v porovnaní s 2 277 zamestnancami v roku 2019. Produktivita na zamestnanca sa v posudzovanom období zvýšila o 5 %. V roku 2020 bol zaznamenaný dočasný pokles produktivity v dôsledku poklesu výroby súvisiaceho s ochorením COVID-19.

(241)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 198, nízky objem dovozu z Číny neposkytol dostatočný základ pre pokračovanie analýzy dumpingu. Prešetrovanie bolo preto zamerané na pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti antidumpingových opatrení.

(242)

Počas obdobia revízneho prešetrovania vykazovala väčšina ukazovateľov ujmy výrobného odvetvia Únie priaznivý trend. Na tomto základe Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie sa z minulého dumpingu zotavilo.

(243)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii

(244)

Jednotkové predajné ceny zostali v rokoch 2019 – 2021 stabilné a potom sa v období revízneho prešetrovania zvýšili o 15 %, najmä v prvom polroku 2022. V tomto zvýšení cien sa do určitej miery premietlo zvýšenie výrobných nákladov počas posudzovaného obdobia.

(245)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(246)

Od roku 2019 do obdobia revízneho prešetrovania sa priemerné náklady práce na zamestnanca výrobcov z Únie zaradených do vzorky zvýšili o 10 %.

(247)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

(248)

Keďže v druhej časti posudzovaného obdobia nárast objemov predaja prevýšil nárast objemov výroby, úroveň konečného stavu zásob sa podstatne znížila v absolútnom vyjadrení, ako aj vo vzťahu k objemu výroby.

(249)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(250)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Výrobné odvetvie Únie bolo počas celého posudzovaného obdobia ziskové a v rokoch 2019 – 2021 jeho ziskovosť rástla. V období revízneho prešetrovania sa ziskovosť znížila, najmä v dôsledku zvýšenia nákladov na energiu v prvom polroku 2022, ale výrobcovia z Únie zaradení do vzorky mali stále celkovú ziskovosť na úrovni 14 %.

(251)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Celkovo bol peňažný tok v absolútnom vyjadrení počas posudzovaného obdobia na vysokej úrovni.

(252)

Výrobcovia z Únie počas celého posudzovaného obdobia pokračovali v investíciách. Investície dosiahli v období revízneho prešetrovania vrchol.

(253)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Tento ukazovateľ sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal priaznivo. Počas obdobia revízneho prešetrovania bola návratnosť investícií výrobcov z Únie o dva percentuálne body vyššia ako v roku 2019.

(254)

Žiadny z výrobcov z Únie zaradených do vzorky nenahlásil ťažkosti so svojou schopnosťou získavať kapitál.

(255)

Objem dovozu z dotknutej krajiny bol počas posudzovaného obdobia zanedbateľný.

(256)

Počas posudzovaného obdobia zvýšilo výrobné odvetvie Únie svoje objemy výroby a predaja, výrobnú kapacitu a percentuálny podiel jej využitia, zamestnanosť a produktivitu. Takisto si udržalo vysoký podiel na trhu v situácii celkového zvýšenia spotreby, a to na úrovni 85 %.

(257)

Napriek zvyšovaniu výrobných nákladov zostalo výrobné odvetvie Únie z hľadiska finančných ukazovateľov ziskové vo všetkých rokoch posudzovaného obdobia. V období revízneho prešetrovania sa jeho ziskovosť v porovnaní s rokmi 2020 – 2021 znížila, stále však bola na úrovni 14 %. Okrem toho si výrobné odvetvie Únie počas celého posudzovaného obdobia udržalo kladný peňažný tok, viac ako zdvojnásobilo investície v tom istom období a dosiahlo z nich dobrú návratnosť.

(258)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(259)

Komisia v odôvodnení 258 dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Komisia preto v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či by bol v prípade uplynutia platnosti opatrení pravdepodobný opätovný výskyt ujmy pôvodne spôsobenej dumpingovým dovozom z Číny.

(260)

V tejto súvislosti Komisia preskúmala výrobnú kapacitu v Číne, atraktívnosť trhu Únie a vplyv možného objemu dovozu a dovozných cien na situáciu výrobného odvetvia Únie v prípade, ak by uplynula platnosť opatrení.

(261)

Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 207, čínski výrobcovia riedkych sieťovín zo sklenených vlákien si stále zachovávajú vysokú voľnú kapacitu na potenciálny vývoz do Únie, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení a trh Únie by sa im otvoril.

(262)

Pre čínskych vyvážajúcich výrobcov sú ceny na trhu Únie relatívne vysoké, čo robí trh Únie atraktívnym. Čínske ceny CIF na ich hlavných vývozných trhoch v období revízneho prešetrovania (Turecko, India a Rusko) boli od 3 % do 21 % nižšie ako priemerná cena výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(263)

Okrem toho je trh Únie atraktívny aj z hľadiska svojej veľkosti a očakáva sa, že bude ďalej rásť spolu s rozvojom vonkajších tepelnoizolačných kompozitných systémov, ktoré predstavujú rastúci odberateľský trh pre riedke sieťoviny zo sklenených vlákien.

(264)

Komisia analyzovala aj pravdepodobnú úroveň cien, za ktoré by čínski vyvážajúci výrobcovia vyvážali výrobok na trh Únie.

(265)

Porovnanie čínskych vývozných cien na úrovni cien CIF, ktoré bolo upravené pripočítaním zmluvného cla a nákladov po dovoze, s predajnými cenami zo závodu výrobcov z Únie zaradených do vzorky viedlo za obdobie revízneho prešetrovania k rozpätiu podhodnotenia na úrovni 5 %.

(266)

Okrem toho pred obdobím revízneho prešetrovania bol rozdiel medzi čínskymi cenami CIF a cenami výrobného odvetvia Únie počas celého posudzovaného obdobia ešte väčší. Situácia v období revízneho prešetrovania bola výnimočná: zvýšenie cien na úrovni CIF a frankoceny na hranici Únie po preclení odrážajú najmä zvýšenie nákladov na prepravu – na úrovni FOB zostali čínske vývozné ceny stabilné. Ceny kontajnerov na prepravné trasy z Číny do Únie sa od druhého polroka 2021 a do prvej polovice roka 2022 výrazne zvýšili v dôsledku vládnych opatrení prijatých v reakcii na pandémiu COVID-19. Počas druhej polovice roka 2022 (ihneď po období revízneho prešetrovania) sa náklady na dopravu opäť znížili na úroveň z roku 2019 a čínske vývozné frankoceny na hranici Únie po preclení opäť výrazne podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie.

(267)

Zvýšenie cien počas obdobia revízneho prešetrovania preto nebolo výsledkom žiadnej štrukturálnej zmeny agresívnej cenovej politiky čínskych výrobcov a nekalých obchodných praktík – čínske ceny riedkych sieťovín zo sklenených vlákien sú naďalej v porovnaní s cenami výrobného odvetvia Únie celkovo nízke.

(268)

Uvedený výpočet cenového podhodnotenia je založený na nízkych množstvách dovozu. Záver týkajúci sa nízkej úrovne čínskych vývozných cien však potvrdzujú zistenia týkajúce sa čínskeho vývozu na ich hlavné trhy tretích krajín. Ako sa uvádza v odôvodnení 262, ceny čínskeho vývozu na tieto trhy sú nižšie ako ceny výrobcov z Únie. Tieto výpočty sú založené na objemoch, ktoré počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovali 23 % spotreby v Únii.

(269)

Ak platnosť opatrení uplynie, vplyv zvyšujúcich sa objemov čínskeho vývozu do Únie za nízke ceny určite povedie k strate podielu výrobného odvetvia Únie na trhu, alebo ak sa výrobné odvetvie Únie pokúsi konkurovať cenám, aby tomu zabránilo, povedie k zhoršeniu finančnej situácie výrobného odvetvia Únie.

(270)

Významná kapacita v Číne, atraktívnosť trhu Únie a úroveň čínskych cien na trhu Únie a tretích trhoch naznačujú, že v prípade neexistencie opatrení by sa značné objemy čínskeho vývozu nasmerovali na trh Únie za ceny výrazne nižšie, ako sú ceny výrobného odvetvia Únie.

(271)

To by viedlo k tomu, že výrobné odvetvie Únie by rýchlo stratilo podiely na trhu a muselo by výrazne znížiť svoje predajné ceny na úkor svojej ziskovosti a životaschopnosti.

(272)

Vzhľadom na súčasnú medzinárodnú a európsku hospodársku situáciu (energetická kríza, vojna, zvyšujúce sa náklady atď.) trh Únie preto nemôže absorbovať dodatočné objemy dumpingového dovozu riedkych sieťovín zo sklenených vlákien z Číny za nízke ceny. Ukončenie opatrení by umožnilo, aby dovoz čínskych riedkych sieťovín zo sklenených vlákien opäť poškodil výrobcov z Únie, čo by viedlo k rýchlej strate ich konkurencieschopnosti.

(273)

Na základe toho sa dospelo k záveru, že uplynutie platnosti opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k výraznému nárastu dumpingového dovozu z Číny za ceny spôsobujúce ujmu a v dôsledku toho by pravdepodobne došlo k opätovnému výskytu značnej ujmy.

(274)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(275)

V súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia dostali všetky zainteresované strany možnosť vyjadriť svoje stanovisko.

(276)

Na tomto základe Komisia skúmala, či napriek záverom o pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu a ujmy existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovanie existujúcich opatrení nie je v záujme Únie.

(277)

Ako sa uvádza v odôvodnení 258, výrobné odvetvie Únie už netrpí značnou ujmou. Podľa záveru vyvodeného v odôvodnení 273 by však výrobné odvetvie Únie nedokázalo zvládnuť zaniknutie opatrení, ktoré pravdepodobne povedie k tomu, že na trh Únie budú vstupovať značné množstvá dumpingového dovozu za ceny podhodnocujúce ceny výrobného odvetvia Únie. Zrušenie opatrení by tak ohrozilo dlhodobú finančnú životaschopnosť výrobného odvetvia. Pokračovanie opatrení je preto v záujme výrobného odvetvia Únie.

(278)

Všetci známi neprepojení dovozcovia a používatelia boli informovaní o začatí revízneho prešetrovania.

(279)

Žiadny dovozca dotknutého výrobku (94) ani používateľ z Únie nespolupracoval pri revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti ani nepredložil žiadne údaje či pripomienky. Nič preto nenasvedčovalo tomu, že by zachovanie opatrení malo na dovozcov a používateľov negatívny vplyv, ktorý by prevažoval nad pozitívnym vplyvom týchto opatrení na výrobné odvetvie Únie, a ani prešetrovanie zo strany Komisie neviedlo k opačnému záveru.

(280)

Nič preto nenasvedčovalo tomu, že by zachovanie opatrení malo na používateľov a/alebo dovozcov negatívny vplyv, ktorý by prevažoval nad pozitívnym vplyvom týchto opatrení.

(281)

Nič preto nenasvedčovalo tomu, že by zachovanie opatrení malo na dovozcov negatívny vplyv, ktorý by prevažoval nad pozitívnym vplyvom týchto opatrení, a ani prešetrovanie zo strany Komisie neviedlo k opačnému záveru.

(282)

Únia je dôležitým a atraktívnym trhom s riedkymi sieťovinami zo sklenených vlákien. Environmentálna politika Únie zvyšuje dopyt po riedkych sieťovinách zo sklenených vlákien vo vonkajších izolačných systémoch. Výrobná kapacita Únie je jedna miliarda metrov štvorcových, pričom súčasná výroba presahuje 900 miliónov metrov štvorcových a dopyt predstavuje 957 miliónov metrov štvorcových. To znamená, že výrobcovia z Únie môžu takmer v plnej miere zásobovať vnútorný trh, a najmä to, že stále existuje potenciál na zvýšenie ich kapacity.

(283)

Okrem toho na trhu Únie rastie vnútorná hospodárska súťaž. Po uložení antidumpingových opatrení sa počet výrobcov riedkych sieťovín zo sklenených vlákien z Únie zvýšil zo šiestich na štrnásť spoločností.

(284)

Únijné výrobné odvetvie riedkych sieťovín zo sklenených vlákien zohráva významnú úlohu pri rozvoji nových spôsobov využitia a zlepšovaní technológií, ktoré zvyšujú výkonnosť izolačných materiálov, a nepretržitá existencia zdravého únijného výrobného odvetvia riedkych sieťovín zo sklenených vlákien má jednoznačne kľúčový význam pre dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy.

(285)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody v záujme Únie, ktoré by svedčili proti zachovaniu existujúcich opatrení na dovoz riedkych sieťovín zo sklenených vlákien s pôvodom v Číne.

7.   ANTIDUMPINGOVE OPATRENIA

(286)

Na základe záverov Komisie o opätovnom výskyte dumpingu, opätovnom výskyte ujmy a záujme Únie by sa antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz určitých riedkych sieťovín zo sklenených vlákien rozšírené na dovoz určitých upravených riedkych sieťovín zo sklenených vlákien s pôvodom v ČĽR alebo zasielaných z ČĽR mali zachovať.

(287)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatniteľné na „všetky ostatné dovozy s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“.

(288)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(289)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(290)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sú uplatniteľné výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrábaného vymenovanými právnymi subjektmi. Na dovoz prešetrovaného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla uplatniteľná na „všetky ostatné dovozy s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(291)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (95). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(292)

Vývozca alebo výrobca, ktorý nevyvážal dotknutý výrobok do Únie v období, ktoré sa použilo na stanovenie úrovne cla aktuálne uplatniteľného na jeho vývoz, môže Komisiu požiadať, aby sa naňho vzťahovala sadzba antidumpingového cla platná pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky. Komisia by mala takejto žiadosti vyhovieť za predpokladu, že sú splnené tri podmienky. Nový vyvážajúci výrobca by musel preukázať, že: i) v období, ktoré sa použilo na stanovenie úrovne cla uplatňovaného na jeho vývoz, nevyvážal dotknutý výrobok do Únie; ii) nie je prepojený so spoločnosťou, ktorá v uvedenom období dotknutý výrobok dovážala, a preto sa na ňu vzťahujú antidumpingové clá, a iii) vyvážal dotknutý výrobok do Únie po tomto období alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo tohto výrobku.

(293)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Po poskytnutí týchto informácií im takisto bola poskytnutá lehota na predloženie stanovísk. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(294)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (96), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(295)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,