1.   Táto smernica podporuje zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov a znižovanie emisií skleníkových plynov z budov v Únii s cieľom dosiahnuť fond budov s nulovými emisiami do roku 2050, berúc do úvahy vonkajšie klimatické podmienky, miestne podmienky, požiadavky na kvalitu vnútorného prostredia a nákladovú efektívnosť.

2.   Táto smernica stanovuje požiadavky v súvislosti:

3.   Požiadavky ustanovené v tejto smernici sú minimálne požiadavky a nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo prijať prísnejšie opatrenia pod podmienkou, že sú tieto opatrenia zlučiteľné s právom Únie. Uvedené opatrenia sa oznamujú Komisii.

1.   Každý členský štát stanoví národný plán obnovy budov na zabezpečenie obnovy vnútroštátneho fondu bytových a nebytových budov, a to verejných, ako aj súkromných, s cieľom dosiahnuť do roku 2050 vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov, s cieľom transformovať existujúce budovy na budovy s nulovými emisiami.

2.   Každý národný plán obnovy budov zahŕňa:

Cestovná mapa uvedená v písmene b) tohto odseku obsahuje vnútroštátne ciele na roky 2030, 2040 a 2050, pokiaľ ide o ročnú mieru energetickej obnovy budov, primárnu a konečnú spotrebu energie vnútroštátneho fondu budov a zníženie jeho prevádzkových emisií skleníkových plynov, konkrétne harmonogramy pre nebytové budovy na dosiahnutie nižších maximálnych prahových hodnôt energetickej hospodárnosti podľa článku 9 ods. 1 do roku 2040 a 2050, v súlade s postupom transformácie vnútroštátneho fondu budov na budovy s nulovými emisiami; a dôkazmi podložený odhad očakávaných úspor energie a ďalších prínosov vrátane tých, ktoré súvisia s kvalitou vnútorného prostredia.

Ak je prehľad konkrétnych politík a opatrení uvedený v písmene c) alebo prehľad osobitných investičných potrieb uvedený v písmene d) už zahrnutý v národných energetických a klimatických plánoch, môže sa do plánu obnovy budov zahrnúť namiesto plne vypracovaného prehľadu jasný odkaz na príslušné časti národných energetických a klimatických plánov.

3.   Každý členský štát každých päť rokov pripraví a predloží Komisii svoj návrh národného plánu obnovy budov, pričom použije vzor uvedený v prílohe II tejto smernice. Každý členský štát predloží svoj návrh národného plánu obnovy budov ako súčasť svojho návrhu integrovaného národného energetického a klimatického plánu uvedeného v článku 9 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a, ak členský štát predloží návrh aktualizácie, ako súčasť svojho návrhu aktualizácie uvedený v článku 14 uvedeného nariadenia.

Bez ohľadu na prvý pododsek členské štáty predložia Komisii prvý návrh plánu obnovy budov do 31. decembra 2025.

4.   Každý členský štát v záujme podpory rozvoja svojho národného plánu obnovy budov uskutoční o tomto návrhu národného plánu obnovy budov verejnú konzultáciu, a to pred tým, než ho predloží Komisii. Verejná konzultácia zahŕňa najmä miestne a regionálne orgány a iných sociálno-ekonomických partnerov vrátane občianskej spoločnosti a subjektov pracujúcich so zraniteľnými domácnosťami. Každý členský štát pripojí k svojmu návrhu národného plánu obnovy budov zhrnutie výsledkov tejto verejnej konzultácie. Táto verejná konzultácia môže byť súčasťou verejnej konzultácie uskutočnenej podľa článku 10 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

5.   Komisia posúdi návrhy národných plánov obnovy budov predložené podľa odseku 3, najmä či:

Po porade s výborom zriadeným podľa článku 33 tejto smernice môže Komisia vydať členským štátom odporúčania pre jednotlivé krajiny v súlade s článkom 9 ods. 2 a článkom 34 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

Pokiaľ ide o prvý návrh národného plánu obnovy budov, Komisia môže vydať členským štátom odporúčania pre jednotlivé krajiny najneskôr do šiestich mesiacov po tom, ako členský štát daný plán predložil.

6.   Vo svojom národnom pláne obnovy budov musí každý členský štát náležite zohľadniť všetky odporúčania vydané Komisiou k návrhu národného plánu obnovy budov. Ak dotknutý členský štát nezohľadní odporúčanie alebo jeho podstatnú časť, poskytne Komisii odôvodnenie a svoje dôvody zverejní.

7.   Každý členský štát každých päť rokov predloží Komisii svoj národný plán obnovy budov, pričom použije vzor uvedený v prílohe II k tejto smernici. Každý členský štát predloží svoj národný plán obnovy budov ako súčasť svojho integrovaného národného energetického a klimatického plánu uvedeného v článku 3 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a, ak členský štát predloží aktualizáciu, ako súčasť svojej aktualizácie uvedenej v článku 14 uvedeného nariadenia.

Bez ohľadu na prvý pododsek členské štáty predložia Komisii prvý národný plán obnovy budov do 31. decembra 2026.

8.   Každý členský štát pripojí k svojmu nasledujúcemu národnému plánu obnovy budov podrobnosti o vykonávaní svojej najaktuálnejšej dlhodobej stratégie obnovy alebo národného plánu obnovy budov s uvedením, či sa jeho národné ciele dosiahli.

9.   Každý členský štát musí do svojich integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku v súlade s článkami 17 a 21 nariadenia (EÚ) 2018/1999 zahrnúť informácie o vykonávaní národných cieľov uvedených v odseku 2 písmene b) tohto článku. Komisia každé dva roky zahrnie do svojej výročnej správy o stave energetickej únie predkladanej podľa článku 35 nariadenia (EÚ) 2018/1999 správu o celkovom pokroku pri obnove vnútroštátneho fondu bytových a nebytových budov, verejných aj súkromných, v súlade s cestovnými mapami stanovenými v plánoch obnovy budov, a to na základe informácií, ktoré členské štáty predložili vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku. Komisia každoročne monitoruje vývoj energetickej hospodárnosti fondu budov Únie na základe najlepších dostupných informácií z Eurostatu a iných zdrojov a informácie uverejňuje prostredníctvom Monitorovacieho strediska EÚ pre budovy.

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť pre budovy alebo jednotky budov s cieľom dosiahnuť aspoň nákladovo optimálne úrovne a v relevantných prípadoch prísnejšie referenčné hodnoty, ako napríklad požiadavky na budovy s takmer nulovou potrebou energie a požiadavky na budovy s nulovými emisiami. Energetická hospodárnosť sa vypočíta podľa metodiky uvedenej v článku 4. Nákladovo optimálne úrovne sa vypočítajú v súlade s rámcom porovnávacej metodiky uvedeným v článku 6.

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pre prvky budov, ktoré sú súčasťou obalovej konštrukcie budovy a významne ovplyvňujú energetickú hospodárnosť obalovej konštrukcie budovy, keď sa nahrádzajú alebo obnovujú, stanovili minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť s cieľom dosiahnuť aspoň nákladovo optimálne úrovne. Členské štáty môžu stanoviť požiadavky na prvky budov na úrovni, ktorá by uľahčila účinnú inštaláciu nízkoteplotných vykurovacích systémov v obnovených budovách.

Pri stanovovaní požiadaviek členské štáty môžu rozlišovať medzi novými a existujúcimi budovami a medzi rôznymi kategóriami budov.

Tieto požiadavky musia brať do úvahy optimálnu kvalitu vnútorného prostredia, aby sa vylúčili možné negatívne účinky, ako napríklad neprimerané vetranie, ako aj miestne podmienky, navrhovanú funkciu a vek budovy.

Členské štáty preskúmavajú svoje minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť v pravidelných intervaloch, ktoré by nemali byť dlhšie než päť rokov, a podľa potreby ich aktualizujú, aby zohľadňovali technický pokrok v sektore budov, výsledky výpočtov optimálnych nákladov stanovených v článku 6 a aktualizované národné energetické a klimatické ciele a politiky.

2.   Členské štáty môžu prispôsobiť požiadavky uvedené v odseku 1 budovám, ktoré sú na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni úradne chránené, ako súčasť označeného prostredia alebo pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, pokiaľ by dodržiavanie určitých požiadaviek neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad.

3.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nestanovia ani neuplatnia požiadavky uvedené v odseku 1 pre tieto kategórie budov:

1.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 32 s cieľom doplniť túto smernicu, pokiaľ ide o stanovenie a revíziu rámca porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budovy.

Komisia do 30. júna 2025 zreviduje rámec porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť v nových budovách a existujúcich budovách prechádzajúcich významnou obnovou a pre jednotlivé prvky budov. Tieto úrovne musia byť v súlade s národným smerovaním stanoveným v národných energetických a klimatických plánoch predložených Komisii podľa článku 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

Rámec porovnávacej metodiky sa stanoví v súlade s prílohou VII a rozlišuje sa v ňom medzi novými a existujúcimi budovami a medzi rôznymi kategóriami budov.

2.   Členské štáty vypočítavajú nákladovo optimálne úrovne minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť pomocou rámca porovnávacej metodiky ustanoveného v súlade s odsekom 1 a príslušných parametrov, akými sú napríklad klimatické podmienky a praktická dostupnosť energetickej infraštruktúry, a porovnávajú výsledky tohto výpočtu s platnými minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť. Pri výpočte nákladovo optimálnych minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť môžu členské štáty zohľadniť GWP počas životného cyklu.

Členské štáty oznamujú Komisii všetky vstupné údaje a odhady použité na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť, ako aj všetky výsledky výpočtu. Na tento účel členské štáty použijú vzor uvedený v prílohe III k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) č. 244/2012 (29). Členské štáty aktualizujú a predkladajú tieto správy Komisii v pravidelných intervaloch, ktoré nesmú prekročiť päť rokov. Prvá správa o výpočtoch založená na revidovanom rámci metodiky podľa odseku 1 tohto článku sa musí predložiť do 30. júna 2028.

3.   Ak výsledky porovnania vykonaného v súlade s odsekom 2 preukážu, že minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť platné v členskom štáte sú o viac ako 15 % menej energeticky hospodárne ako nákladovo optimálne úrovne minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť, dotknutý členský štát upraví platné minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť do 24 mesiacov od dostupnosti výsledkov tohto porovnania.

4.   Komisia uverejňuje správu o pokroku členských štátov pri dosahovaní nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby boli nové budovy budovami s nulovými emisiami v súlade s článkom 11:

Kým sa začnú uplatňovať požiadavky prvého pododseku, členské štáty zabezpečia, aby všetky nové budovy boli aspoň budovami s takmer nulovou potrebou energie a spĺňali minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené v súlade s článkom 5. Ak majú verejné subjekty v úmysle využívať novú budovu, ktorú nevlastnia, musia sa usilovať o to, aby táto budova bola budovou s nulovými emisiami.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa GWP počas životného cyklu vypočítal v súlade s prílohou III a zverejnil prostredníctvom energetického certifikátu danej budovy:

3.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32 s cieľom meniť prílohu III na účely stanovenia rámca Únie pre vnútroštátny výpočet GWP počas životného cyklu s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu. Prvý takýto delegovaný akt sa prijme do 31. decembra 2025.

4.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatňovať odseky 1 a 2 na budovy, pre ktoré už boli do dátumov uvedených v odsekoch 1 a 2 predložené žiadosti o stavebné povolenie alebo rovnocenné žiadosti vrátane žiadostí o zmenu využívania.

5.   Členské štáty do 1. januára 2027 uverejnia a Komisii oznámia cestovnú mapu, v ktorej podrobne uvedú limitné hodnoty celkového kumulatívneho GWP počas životného cyklu všetkých nových budov a stanovia ciele pre nové budovy od roku 2030, pričom zohľadnia postupný klesajúci trend, ako aj maximálne limitné hodnoty v podrobnosti pre rôzne klimatické zóny a typológie budov.

Tieto maximálne limitné hodnoty sú v súlade s cieľmi Únie na dosiahnutie klimatickej neutrality.

Komisia vydáva usmernenia, zdieľa dôkazy o existujúcich vnútroštátnych politikách a na požiadanie poskytuje členským štátom technickú podporu.

6.   Členské štáty v súvislosti s novými budovami riešia otázky optimálnej kvality vnútorného prostredia, adaptácie na zmenu klímy, protipožiarnej bezpečnosti, rizík súvisiacich s intenzívnou seizmickou aktivitou a prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím. Členské štáty riešia aj odstraňovanie uhlíka v súvislosti s ukladaním uhlíka v budovách alebo na nich.

1.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa energetická hospodárnosť významne obnovovaných budov alebo ich obnovovaných častí zlepšila tak, aby spĺňala minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené v súlade s článkom 5, pokiaľ je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné.

Tieto požiadavky sa vzťahujú na obnovované budovy alebo jednotku budovy ako celku. Dodatočne alebo alternatívne sa požiadavky môžu uplatniť na obnovované prvky budovy.

2.   Členské štáty okrem toho prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby v prípade prvku budovy, ktorý je súčasťou obalovej konštrukcie budovy a významne ovplyvňuje energetickú hospodárnosť obalovej konštrukcie budovy, keď sa obnoví alebo nahradí, spĺňala energetická hospodárnosť prvku budovy minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, pokiaľ je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné.

3.   Členské štáty nabádajú na to, aby sa v súvislosti s budovami prechádzajúcimi významnou obnovou, zavádzali vysokoúčinné alternatívne systémy, pokiaľ je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné. Členské štáty riešia, v súvislosti s budovami prechádzajúcimi významnou obnovou, otázky kvality vnútorného prostredia, adaptácie na zmenu klímy, protipožiarnej bezpečnosti, rizík súvisiacich s intenzívnou seizmickou aktivitou, odstraňovania nebezpečných látok vrátane azbestu a prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím.

1.   Členské štáty zavedú minimálne normy energetickej hospodárnosti pre nebytové budovy, ktorými sa zaistí, aby tieto budovy najneskôr od dátumov stanovených v piatom pododseku neprekračovali stanovené maximálne prahové hodnoty energetickej hospodárnosti, ako sa uvádza v treťom pododseku, vyjadrené ako číselný ukazovateľ spotreby primárnej alebo konečnej energie v kWh/(m2.rok).

Maximálne prahové hodnoty energetickej hospodárnosti sa stanovia na základe fondu nebytových budov k 1. januáru 2020, vychádzajúc z dostupných informácií a vo vhodných prípadoch zo štatistickej metódy výberu vzoriek. Členské štáty z východiskového základu vylúčia nebytové budovy, na ktoré sa vzťahuje výnimka podľa odseku 6.

Každý členský štát stanoví maximálnu prahovú hodnotu energetickej hospodárnosti tak, aby sa 16 % jeho vnútroštátneho fondu nebytových budov nachádzalo nad touto prahovou hodnotou (ďalej len „16 % prahová hodnota“). Každý členský štát takisto stanoví maximálnu prahovú hodnotu energetickej hospodárnosti tak, aby sa 26 % jeho vnútroštátneho fondu nebytových budov nachádzalo nad touto prahovou hodnotou (ďalej len „26 % prahová hodnota“). Členské štáty môžu stanoviť maximálne prahové hodnoty energetickej hospodárnosti pre vnútroštátny fond nebytových budov ako celok alebo pre typ alebo kategóriu budovy.

Členské štáty môžu stanoviť prahové hodnoty na úrovni zodpovedajúcej konkrétnej triede energetickej hospodárnosti za predpokladu, že sú v súlade s tretím pododsekom.

Minimálnymi normami energetickej hospodárnosti sa zabezpečí aspoň to, aby všetky nebytové budovy boli pod:

Dodržiavanie prahových hodnôt jednotlivými nebytovými budovami sa kontroluje na základe energetických certifikátov alebo vo vhodných prípadoch iných dostupných prostriedkov.

Členské štáty vo svojej cestovnej mape uvedenej v článku 3 ods. 1 písm. b) stanovia konkrétne harmonogramy pre nebytové budovy na splnenie nižších maximálnych prahových hodnôt energetickej hospodárnosti do roku 2040 a 2050 v súlade s postupom transformácie vnútroštátneho fondu budov na budovy s nulovými emisiami.

Členské štáty môžu stanoviť a uverejniť kritériá na vyňatie jednotlivých nebytových budov z požiadaviek tohto odseku vzhľadom na očakávané budúce využívanie týchto budov, vážne ťažkosti alebo v prípade nepriaznivého posúdenia nákladov a prínosov. Všetky takéto kritériá musia byť jasné, presné a prísne a musia zabezpečovať rovnaké zaobchádzanie s nebytovými budovami. Pri stanovovaní týchto kritérií členské štáty umožnia ex ante posúdenie potenciálneho podielu nebytových budov, na ktoré sa vzťahuje, a zabránia tomu, aby bol vyňatý neprimeraný počet nebytových budov. Členské štáty takisto nahlasujú kritériá ako súčasť svojich národných plánov obnovy budov predkladaných Komisii podľa článku 3.

Ak členské štáty stanovia kritériá pre výnimky podľa ôsmeho pododseku, dosiahnu rovnocenné zlepšenia energetickej hospodárnosti v iných častiach fondu nebytových budov.

Ak má celková obnova potrebná na dosiahnutie prahových hodnôt energetickej hospodárnosti uvedených v tomto odseku pre danú nebytovú budovu nepriaznivé posúdenie nákladov a prínosov, členské štáty vyžadujú, aby sa v prípade danej nebytovej budovy vykonali aspoň individuálne opatrenia obnovy s priaznivým posúdením nákladov a prínosov.

V rozsahu, v akom je vnútroštátny fond nebytových budov alebo jeho časť vážne poškodená prírodnou katastrofou, môže členský štát dočasne upraviť maximálnu prahovú hodnotu energetickej hospodárnosti tak, aby energetická obnova poškodených nebytových budov nahradila energetickú obnovu iných nebytových budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou, pričom zabezpečí, aby podobný percentuálny podiel fondu nebytových budov prešiel energetickou obnovou. V takom prípade členský štát oznámi úpravu a jej predpokladanú dĺžku vo svojom národnom pláne obnovy budov.

2.   Do 29. mája 2026 každý členský štát stanoví národnú trajektóriu postupnej obnovy fondu bytových budov v súlade s národnou cestovnou mapou a cieľmi na roky 2030, 2040 a 2050 uvedenými v národnom pláne obnovy budov členského štátu a s cieľom transformovať vnútroštátny fond budov na budovy s nulovými emisiami do roku 2050. Národná trajektória postupnej obnovy fondu bytových budov sa vyjadrí ako zníženie priemernej spotreby primárnej energie v kWh/(m2.rok) celého fondu bytových budov v období 2020 až 2050 a určí sa ňou počet bytových budov a bytových jednotiek budov alebo podlahovej plochy, ktoré sa majú každoročne obnoviť, vrátane počtu alebo podlahovej plochy 43 % bytových budov a bytových jednotiek budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou.

Členské štáty zabezpečia, aby sa priemerná spotreba primárnej energie v kWh/(m2.rok) celého fondu bytových budov:

Členské štáty zabezpečia, aby sa aspoň 55 % zníženia priemernej spotreby primárnej energie uvedeného v treťom pododseku dosiahlo obnovou 43 % bytových budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou. Členské štáty môžu započítať zníženie priemernej spotreby primárnej energie dosiahnuté obnovou bytových budov postihnutých prírodnými katastrofami, ako sú zemetrasenia a záplavy, do podielu dosiahnutého obnovou 43 % bytových budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou.

Členské štáty vo svojom úsilí o obnovu s cieľom dosiahnuť požadované zníženie priemernej spotreby primárnej energie celého fondu bytových budov zavedú opatrenia, ako sú minimálne normy energetickej hospodárnosti, technická pomoc a opatrenia finančnej podpory.

Členské štáty pri svojom úsilí o obnovu nebudú udeľovať neúmerne výnimky pre nájomné bytové budovy alebo jednotky budovy.

Členské štáty nahlásia v národných plánoch obnovy budov použitú metodiku a zhromaždené údaje na odhad hodnôt uvedených v druhom a treťom pododseku. V rámci posudzovania národných plánov obnovy budov Komisia monitoruje dosahovanie hodnôt uvedených v druhom a treťom pododseku vrátane počtu budov a jednotiek budov alebo podlahovej plochy 43 % bytových budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou a v prípade potreby vydáva odporúčania. Tieto odporúčania môžu zahŕňať rozsiahlejšie využívanie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti.

Národná trajektória postupnej obnovy fondu bytových budov odkazuje na údaje o vnútroštátnom fonde bytových budov, ktoré sú vo vhodných prípadoch založené na štatistickej metóde výberu vzoriek a energetických certifikátoch.

Ak je priemerný fosílny podiel na spotrebe energie v bytových budovách menší ako 15 %, členské štáty môžu upraviť úrovne uvedené v treťom pododseku písm. a) a b) tak, aby zabezpečili, že priemerná spotreba primárnej energie v kWh/(m2.rok) celého fondu bytových budov do roku 2030 a potom každých päť rokov zodpovedala alebo bola nižšia ako vnútroštátne určená hodnota odvodená z lineárneho zníženia priemernej spotreby primárnej energie od roku 2020 do roku 2050 v súlade s transformáciou fondu bytových budov na fond budov s nulovými emisiami.

3.   Okrem spotreby primárnej energie, ako sa uvádza v odsekoch 1 a 2 tohto článku, môžu členské štáty stanoviť dodatočné ukazovatele využívania primárnej energie z neobnoviteľných a obnoviteľných zdrojov a vyprodukovaných prevádzkových emisií skleníkových plynov v kgCO2eq/(m2.rok). S cieľom zabezpečiť zníženie prevádzkových emisií skleníkových plynov sa v minimálnych normách energetickej hospodárnosti zohľadní článok 15a ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001.

4.   V súlade s článkom 17 členské štáty podporujú dodržiavanie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti všetkými týmito opatreniami:

5.   Ak sa budova obnovuje tak, aby spĺňala minimálnu normu energetickej hospodárnosti, členské štáty zabezpečia súlad s minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť prvkov budovy podľa článku 5 a v prípade významnej obnovy s minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť existujúcich budov podľa článku 8.

6.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatňovať minimálne normy energetickej hospodárnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 na tieto kategórie budov:

7.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie vykonávania minimálnych noriem energetickej hospodárnosti uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku vrátane vhodných monitorovacích mechanizmov a sankcií v súlade s článkom 34.

Pri stanovovaní pravidiel týkajúcich sa sankcií členské štáty zohľadnia finančnú situáciu a prístup vlastníkov budov nimi obývaných k primeranej finančnej podpore, najmä pre zraniteľné domácnosti.

8.   Do 31. marca 2025 Komisia predloží na podporu vykonávania tejto smernice a pri riadnom zohľadnení zásady subsidiarity analýzu, ktorá sa týka najmä:

Na základe tejto analýzy Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o účinnosti a vhodnosti finančných nástrojov zameraných na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov, najmä tých s najhoršou energetickou hospodárnosťou.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby všetky nové budovy boli navrhnuté tak, aby sa optimalizoval ich potenciál výroby slnečnej energie na základe slnečného žiarenia v lokalite, čím sa umožní následná nákladovo efektívna inštalácia solárnych technológií.

2.   Na inštaláciu solárnych zariadení v budovách sa uplatňuje postup udeľovania povolení na inštaláciu solárnych zariadení podľa článku 16d smernice (EÚ) 2018/2001a postup jednoduchého oznamovania pripojení do sústavy podľa článku 17 uvedenej smernice.

3.   Členské štáty zabezpečia zavedenie vhodných zariadení využívajúcich slnečnú energiu, ak je to technicky vhodné a ekonomicky a funkčne uskutočniteľné, a to takto:

Členské štáty vo svojich národných plánoch obnovy budov uvedených v článku 3 zahrnú politiky a opatrenia týkajúce sa zavádzania vhodných zariadení využívajúcich slnečnú energiu na všetkých budovách.

4.   Členské štáty stanovia a zverejnia vnútroštátne kritériá pre vykonávanie povinností uvedených v tomto článku v praxi a pre možné výnimky z týchto povinností pre konkrétne typy budov, berúc do úvahy zásadu technologickej neutrálnosti s ohľadom na technológie, ktoré neprodukujú emisie na mieste, a v súlade s posudzovaným technickým a hospodárskym potenciálom zariadení využívajúcich slnečnú energiu a charakteristikami budov, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie. Členské štáty vo vhodných prípadoch zohľadnia aj konštrukčnú integritu, zelené strechy a izoláciu podkrovia a strechy.

S cieľom dosiahnuť ciele tohto článku a zohľadniť otázky spojené so stabilitou elektrizačnej sústavy členské štáty zahrnú príslušné zainteresované strany do stanovenia kritérií uvedených v prvom pododseku tohto odseku.

Pri transpozícii povinností uvedených v odseku 3 prvom pododseku môže členský štát použiť rozmery plochy prízemia budov namiesto úžitkovej podlahovej plochy budov za predpokladu, že členský štát preukáže, že to vedie k rovnakému množstvu inštalovanej kapacity vhodných zariadení využívajúcich slnečnú energiu na budovách.

5.   Členské štáty zavedú rámec poskytujúci potrebné administratívne, technické a finančné opatrenia na podporu zavádzania slnečnej energie v budovách, a to aj v kombinácii s technickými systémami budov alebo účinnými systémami centralizovaného zásobovania teplom a chladom.

1.   Budova s nulovými emisiami nesmie spôsobovať na mieste emisie uhlíka z fosílnych palív. Ak je to ekonomicky a technicky uskutočniteľné, budova s nulovými emisiami musí ponúkať schopnosť reagovať na externé signály a prispôsobiť svoju spotrebu, výrobu alebo uskladňovanie energie.

2.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby potreba energie v budove s nulovými emisiami bola v súlade s maximálnou prahovou hodnotou.

Členské štáty stanovia túto maximálnu prahovú hodnotu na potrebu energie v budove s nulovými emisiami s cieľom dosiahnuť aspoň nákladovo optimálne úrovne stanovené v najnovšej vnútroštátnej správe o nákladovej optimálnosti podľa článku 6. Členské štáty revidujú maximálnu prahovú hodnotu vždy, keď sa revidujú nákladovo optimálne úrovne.

3.   Maximálna prahová hodnota na potrebu energie v budove s nulovými emisiami musí byť aspoň o 10 % nižšia ako prahová hodnota pre celkovú spotrebu primárnej energie stanovená na úrovni členského štátu pre budovy s takmer nulovou potrebou energie k 28. máju 2024.

4.   Členské štáty môžu upraviť maximálne prahové hodnoty na potrebu energie v budove s nulovými emisiami pre obnovené budovy pri dodržaní príslušných ustanovení o nákladovej optimálnosti, a ak boli stanovené prahové hodnoty pre obnovené budovy s takmer nulovou potrebou energie, požiadaviek odseku 3.

5.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby prevádzkové emisie skleníkových plynov z budovy s nulovými emisiami boli v súlade s maximálnou prahovou hodnotou stanovenou na úrovni členských štátov v ich národných plánoch obnovy budov. Táto maximálna prahová hodnota sa môže stanoviť na rôznych úrovniach pre nové a obnovené budovy.

6.   Členské štáty oznámia Komisii svoje maximálne prahové hodnoty vrátane opisu metodiky výpočtu podľa typu budovy a označenia príslušnej vonkajšej klímy v súlade s prílohou I. Komisia preskúma maximálne prahové hodnoty a vo vhodných prípadoch odporučí ich úpravu.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby sa celková ročná spotreba primárnej energie novej alebo obnovenej budovy s nulovými emisiami pokryla:

Ak splnenie požiadaviek stanovených v tomto odseku nie je technicky alebo ekonomicky uskutočniteľné, celková ročná spotreba primárnej energie sa môže pokryť aj inou energiou zo sústavy, ktorá spĺňa kritériá stanovené na vnútroštátnej úrovni.

1.   Členské štáty do 29. mája 2026 zavedú systém pasportov obnovy budov založený na spoločnom rámci stanovenom v prílohe VIII.

2.   Systém uvedený v odseku 1 budú vlastníci budov a jednotiek budov využívať dobrovoľne, pokiaľ sa členský štát nerozhodne zaviesť ho ako povinný.

Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby pasporty obnovy budov boli cenovo dostupné, a zvážia, či poskytnúť finančnú podporu zraniteľným domácnostiam, ktoré si želajú obnoviť svoje budovy.

3.   Členské štáty môžu umožniť, aby bol pasport obnovy budovy navrhnutý a vydaný spolu s energetickým certifikátom.

4.   Pasport obnovy budovy vydá v digitálnom formáte vhodnom na tlač kvalifikovaný alebo certifikovaný expert po návšteve na mieste.

5.   Po vydaní pasportu obnovy budovy sa navrhne vlastníkovi budovy prerokovanie s expertom uvedeným v odseku 4 s cieľom umožniť expertovi vysvetliť najlepšie kroky na transformáciu budovy na budovu s nulovými emisiami v dostatočnom predstihu pred rokom 2050.

6.   Členské štáty sa usilujú poskytnúť špecializovaný digitálny nástroj na prípravu a prípadnú aktualizáciu pasportu obnovy budov. Členské štáty môžu vypracovať doplnkový nástroj, ktorý umožní vlastníkom budov a správcom budov simulovať návrh zjednodušeného pasportu obnovy budovy a aktualizovať ho po uskutočnení obnovy alebo nahradení prvku budovy.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby sa pasport obnovy budovy dal nahrať do vnútroštátnej databázy energetickej hospodárnosti budov podľa článku 22.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby bol pasport obnovy budovy uložený alebo bol prístupný v digitálnom denníku budovy, ak digitálny denník je vytvorený.

1.   Na účely optimalizácie spotreby energie technickými systémami budov členské štáty stanovujú požiadavky na systémy využívajúce technológie na úsporu energie, pokiaľ ide o celkovú energetickú hospodárnosť, správne zabudovanie, primerané dimenzovanie, nastavenie a riadenie a vo vhodných prípadoch hydraulické vyregulovanie technických systémov budov, ktoré sú zabudované v nových alebo existujúcich budovách. Pri stanovovaní požiadaviek členské štáty zohľadnia konštrukčné podmienky a typické alebo priemerné prevádzkové podmienky.

Požiadavky na systémy sa ustanovujú pre nové a pre nahradené a modernizované existujúce technické systémy budov a uplatňujú sa, pokiaľ sú technicky, ekonomicky a funkčne uskutočniteľné.

Členské štáty môžu stanoviť požiadavky týkajúce sa emisií skleníkových plynov alebo typu paliva používaného zariadeniami na výrobu tepla alebo minimálneho podielu energie z obnoviteľných zdrojov používanej na vykurovanie na úrovni budovy, a to za predpokladu, že takéto požiadavky nepredstavujú neopodstatnenú prekážku na trhu.

Členské štáty zabezpečia, aby požiadavky, ktoré stanovujú pre technické systémy budov, dosahovali aspoň najnovšie nákladovo optimálne úrovne.

2.   Členské štáty môžu stanoviť osobitné systémové požiadavky na technické systémy budov s cieľom uľahčiť účinnú inštaláciu a prevádzku nízkoteplotných vykurovacích systémov v nových alebo obnovených budovách.

3.   Členské štáty musia vyžadovať, aby boli nové budovy, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, vybavené samoregulačnými zariadeniami na individuálnu reguláciu teploty v každej miestnosti alebo, ak je to odôvodnené, v určenej vykurovanej alebo chladenej časti jednotky budovy a vo vhodných prípadoch s hydraulických vyregulovaním. V existujúcich budovách sa inštalácia takýchto samoregulačných zariadení a vo vhodných prípadoch hydraulického vyregulovania vyžaduje, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, v prípade nahradenia zariadení na výrobu tepla alebo zariadení na výrobu chladu.

4.   Členské štáty stanovia požiadavky na vykonávanie primeraných noriem kvality vnútorného prostredia v budovách s cieľom zachovať zdravú klímu vo vnútornom prostredí.

5.   Členské štáty vyžadujú, aby boli nebytové budovy s nulovými emisiami vybavené meracími a riadiacimi zariadeniami na monitorovanie a reguláciu kvality vzduchu v interiéri. V existujúcich nebytových budovách sa vyžaduje inštalácia takýchto zariadení, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, v prípade, keď budova prechádza významnou obnovou. Členské štáty môžu vyžadovať inštaláciu takýchto zariadení v bytových budovách.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby sa pri inštalácii technického systému budovy posúdila celková energetická hospodárnosť menenej časti a v relevantných prípadoch celého meneného systému. Výsledky sa zdokumentujú a postúpia vlastníkovi budovy tak, aby zostali k dispozícii a mohli sa použiť na overenie súladu s minimálnymi požiadavkami stanovenými podľa odseku 1 a na vydávanie energetických certifikátov.

Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri obnove alebo nahradení technického systému budovy optimalizovala energetická hospodárnosť systému.

Členské štáty podporujú uskladňovanie energie z obnoviteľných zdrojov v budovách.

Členské štáty môžu stanoviť nové stimuly a financovanie s cieľom podporiť prechod z vykurovacích a chladiacich systémov na fosílne palivá na vykurovacie a chladiace systémy, ktoré nie sú založené na fosílnych palivách.

7.   Členské štáty sa usilujú nahradiť samostatne stojace kotly na fosílne palivá v existujúcich budovách tak, aby boli v súlade s vnútroštátnymi plánmi postupného vyraďovania kotlov na fosílne palivá.

8.   Komisia vydá usmernenia o tom, čo možno kvalifikovať ako kotol na fosílne palivá.

9.   Členské štáty stanovia požiadavky na zabezpečenie toho, aby boli nebytové budovy vybavené systémami automatizácie a riadenia budov, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, a to takto:

10.   Systémy automatizácie a riadenia budov sú schopné:

11.   Členské štáty stanovia požiadavky na zabezpečenie toho, ak je to technicky, ekonomicky a funkčne uskutočniteľné, aby boli od 29. mája 2026 nové bytové budovy a bytové budovy prechádzajúce významnou obnovou vybavené:

Členské štáty môžu vyňať rodinné domy, ktoré prechádzajú významnou obnovou, z požiadaviek stanovených v tomto odseku, ak náklady na inštaláciu prevyšujú prínosy.

12.   Členské štáty stanovia požiadavky na zabezpečenie toho, aby, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, nebytové budovy s účinným menovitým výkonom vykurovacích systémov, klimatizačných systémov, kombinovaných systémov vykurovania priestoru a vetrania alebo kombinovaných systémov klimatizácie a vetrania:

Automatické ovládanie osvetlenia musí byť vhodne rozmiestnené a schopné zistiť prítomnosť osôb.

1.   Pokiaľ ide o nové nebytové budovy s viac ako piatimi parkovacími miestami pre autá a nebytové budovy prechádzajúce významnou obnovou, s viac než piatimi parkovacími miestami pre autá, členské štáty zabezpečia:

Prvý pododsek sa uplatňuje, ak sa:

Členské štáty zabezpečia, aby boli kabeláž a vedenie uvedené v prvom pododseku písm. b) dimenzované tak, aby umožňovali súbežné a efektívne používanie požadovaného počtu nabíjacích bodov a vo vhodných prípadoch podporovali inštaláciu systému riadenia zaťaženia alebo nabíjania v rozsahu, v akom je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné a opodstatnené.

Odchylne od prvého pododseku písm. a) v prípade nových kancelárskych a kancelárskych budov prechádzajúcich významnou obnovou s viac ako piatimi parkovacími miestami členské štáty zabezpečia inštaláciu aspoň jedného nabíjacieho bodu na každé dve parkovacie miesta.

2.   Pokiaľ ide o všetky nebytové budovy s viac ako 20 parkovacími miestami pre autá, členské štáty do 1. januára 2027 zabezpečia:

V prípade budov, ktoré vlastnia alebo využívajú verejné subjekty, členské štáty zabezpečia inštaláciu kabeláže pre aspoň 50 % parkovacích miest pre autá do 1. januára 2033.

Členské štáty môžu odložiť vykonávanie tejto požiadavky do 1. januára 2029 v prípade všetkých nebytových budov, ktoré boli obnovené počas obdobia dvoch rokov pred 28. májom 2024, aby spĺňali vnútroštátne požiadavky stanovené v súlade s článkom 8 ods. 3 smernice 2010/31/EÚ.

3.   Členské štáty môžu upraviť požiadavky na počet parkovacích miest pre bicykle v súlade s odsekmi 1 a 2 v prípade osobitných kategórií nebytových budov, do ktorých sa s bicyklami zvyčajne nevstupuje.

4.   Pokiaľ ide o nové bytové budovy s viac ako tromi parkovacími miestami pre autá a bytové budovy prechádzajúce významnou obnovou s viac než tromi parkovacími miestami pre autá, členské štáty zabezpečia:

Pokiaľ ide o nové bytové budovy s viac ako troma parkovacími miestami pre autá, členské štáty takisto zabezpečia inštaláciu aspoň jedného nabíjacieho bodu.

Prvý a druhý pododsek sa uplatňujú, ak sa:

Odchylne od prvého pododseku môžu členské štáty na základe posúdenia miestnymi orgánmi a s prihliadnutím na miestne charakteristiky vrátane demografických, geografických a klimatických podmienok upraviť požiadavky na počet parkovacích miest pre bicykle.

Členské štáty zabezpečia, že kabeláž uvedená v prvom pododseku písm. a) je dimenzovaná tak, aby umožňovala súčasné používanie nabíjacích bodov na všetkých parkovacích miestach. Ak v prípade významnej obnovy nie je zabezpečenie dvoch parkovacích miest pre bicykle na každú bytovú jednotku budovy uskutočniteľné, členské štáty zabezpečia toľko parkovacích miest pre bicykle, koľko je primerané.

5.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatňovať odseky 1, 2 a 4 tohto článku na osobitné kategórie budov, ak:

6.   Členské štáty zabezpečia, aby nabíjacie body uvedené v odsekoch 1, 2 a 4 tohto článku boli schopné inteligentného nabíjania a vo vhodných prípadoch obojsmerného nabíjania a aby boli prevádzkované na základe nechránených a nediskriminačných komunikačných protokolov a noriem interoperabilným spôsobom a v súlade so všetkými európskymi normami a delegovanými aktmi prijatými podľa článku 21ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) 2023/1804.

7.   Členské štáty nabádajú prevádzkovateľov verejne neprístupných nabíjacích bodov, aby ich v príslušných prípadoch prevádzkovali v súlade s článkom 5 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2023/1804.

8.   Členské štáty stanovia opatrenia na zjednodušenie, zefektívnenie a urýchlenie postupu inštalácie nabíjacích bodov v nových a existujúcich bytových a nebytových budovách, najmä združení spoluvlastníkov, a odstránia regulačné prekážky, a to aj v rámci povoľovacích a schvaľovacích postupov orgánov verejnej moci bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov týkajúce sa vlastníctva a prenájmu. Členské štáty odstránia prekážky inštalácie nabíjacích bodov v bytových budovách s parkovacími miestami, najmä potrebu získať súhlas prenajímateľa alebo spoluvlastníkov na súkromný nabíjací bod na vlastné použitie. Žiadosť nájomcov alebo spoluvlastníkov o povolenie na inštaláciu nabíjacej infraštruktúry na parkovacom mieste môže byť zamietnutá len zo závažných a legitímnych dôvodov.

Bez toho, aby bolo dotknuté ich právo týkajúce sa vlastníctva a prenájmu, členské štáty posúdia administratívne prekážky týkajúce sa žiadosti o inštaláciu nabíjacieho bodu v budove s viacerými bytovými jednotkami v združení nájomníkov alebo spoluvlastníkov.

Členské štáty zabezpečia dostupnosť technickej pomoci pre vlastníkov a nájomníkov budov, ktorí chcú nainštalovať nabíjacie body a parkovacie miesta pre bicykle.

Pokiaľ ide o bytové budovy, členské štáty zvážia zavedenie systémov podpory na inštaláciu nabíjacích bodov, kabeláže alebo vedenia pre parkovacie miesta v súlade s počtom ľahkých elektrických vozidiel na batérie evidovaných na ich území.

9.   Členské štáty zabezpečia súdržnosť politík týkajúcich sa budov, aktívnej a ekologickej mobility, klímy, energie, biodiverzity a územného plánovania.

10.   Komisia do 31. decembra 2025 uverejní usmernenia týkajúce sa požiarnej bezpečnosti na parkoviskách pre autá.

1.   Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 32 s cieľom doplniť túto smernicu, pokiaľ ide o voliteľnú spoločnú schému Únie na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov. Určovanie stupňa sa zakladá na hodnotení schopnosti budovy alebo jednotky budovy prispôsobiť svoju prevádzku potrebám užívateľa, najmä pokiaľ ide o kvalitu vnútorného prostredia, a sústavy a zvyšovať svoju energetickú efektívnosť a celkovú hospodárnosť.

V súlade s prílohou IV sa vo voliteľnej spoločnej schéme Únie na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov stanoví:

2.   Komisia do 30. júna 2026 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o testovaní a implementácii indikátora inteligentnej pripravenosti na základe dostupných výsledkov vnútroštátnych testovacích fáz a iných relevantných projektov.

Komisia za zohľadnenia výsledkov uvedenej správy do 30. júna 2027 prijme delegovaný akt v súlade s článkom 32 na doplnenie tejto smernice, v ktorom sa vyžaduje uplatňovanie spoločnej schémy Únie na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov v súlade s prílohou IV v nebytových budovách s účinným menovitým výkonom vykurovacích systémov, klimatizačných systémov, kombinovaných systémov vykurovania priestoru a vetrania, alebo kombinovaných systémov klimatizácie a vetrania nad 290 kW.

3.   Komisia po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami prijme vykonávací akt, v ktorom sa uvedú technické postupy na účely účinného vykonávania schémy uvedenej v odseku 1 tohto článku vrátane harmonogramu pre nezáväznú skúšobnú fázu na vnútroštátnej úrovni, a objasní sa komplementárny vzťah uvedenej schémy k energetickým certifikátom uvedeným v článku 19.

Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 3.

4.   Za predpokladu, že Komisia prijala delegovaný akt uvedený v odseku 2, do 30. júna 2027 prijme vykonávací akt, v ktorom sa podrobne uvedú technické postupy účinného uplatňovania schémy uvedenej v odseku 2 v nebytových budovách s účinným menovitým výkonom vykurovacích systémov, klimatizačných systémov, kombinovaných systémov vykurovania priestoru a vetrania, alebo kombinovaných systémov klimatizácie a vetrania nad 290 kW.

Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 3

1.   Členské štáty zabezpečia, aby vlastníci, nájomcovia a správcovia budov mali priamy prístup k údajom ich systémov budov. Po ich súhlase sa prístup alebo údaje sprístupnia tretej strane na základe uplatniteľných pravidiel a dohôd. Členské štáty uľahčia plnú interoperabilitu služieb a výmenu údajov v rámci Únie v súlade s odsekom 5.

Na účely tejto smernice údaje o systémoch budov zahŕňajú aspoň všetky ľahko dostupné údaje týkajúce sa energetickej hospodárnosti prvkov budovy, energetickej hospodárnosti služieb týkajúcich sa budov, projektovanej životnosti vykurovacích systémov, ak je k dispozícii, systémov automatizácie a riadenia budov, meračov, meracích a kontrolných zariadení a nabíjacích bodov pre elektromobilitu a sú prepojené s digitálnym denníkom budovy, ak je vytvorený.

2.   Pri stanovovaní pravidiel týkajúcich sa správy a výmeny údajov pri zohľadnení medzinárodných noriem a formátu riadenia výmeny údajov členské štáty alebo, ak tak členský štát stanovil, určené príslušné orgány dodržiavajú príslušné právo Únie. Pravidlá týkajúce sa prístupu a akékoľvek poplatky nesmú predstavovať prekážku prístupu tretích strán k údajom o systémoch budov, ani ich v tomto smere diskriminovať.

3.   Vlastníkovi, nájomcovi ani správcovi budovy sa neúčtujú žiadne dodatočné náklady za prístup k ich údajom alebo za žiadosť o sprístupnenie ich údajov tretej strane na základe existujúcich uplatniteľných pravidiel a dohôd. Členské štáty sú zodpovedné za stanovenie príslušných poplatkov za prístup k údajom pre iné oprávnené strany, ako sú finančné inštitúcie, agregátori, dodávatelia energie, poskytovatelia energetických služieb a národné štatistické úrady alebo iné vnútroštátne orgány zodpovedné za rozvoj, tvorbu a šírenie európskej štatistiky. Členské štáty alebo v príslušných prípadoch určené príslušné orgány zabezpečia, aby všetky poplatky uložené regulovanými subjektmi, ktoré poskytujú dátové služby, boli primerané a riadne odôvodnené. Členské štáty stimulujú zdieľanie relevantných údajov o systémoch budov.

4.   Pravidlá týkajúce sa prístupu k údajom a ich uchovávania na účely tejto smernice musia byť v súlade s príslušným právom Únie. Spracúvanie osobných údajov v rámci tejto smernice sa vykonáva v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (30).

5.   Komisia do 31. decembra 2025 prijme vykonávacie akty, v ktorých podrobne uvedie požiadavky na interoperabilitu a nediskriminačné a transparentné postupy na prístup k údajom.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 33 ods. 2.

Komisia vydá konzultačnú stratégiu, v ktorej sa stanovia ciele konzultácií, cieľové zainteresované strany a konzultačné činnosti na prípravu vykonávacích aktov.

1.   Členské štáty poskytnú primerané financovanie, podporné opatrenia a ďalšie nástroje schopné riešiť trhové prekážky s cieľom poskytovať potrebné investície identifikované vo svojich národných plánoch obnovy budov a s cieľom transformovať fond budov na budovy s nulovými emisiami do roku 2050.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby žiadosti a postupy verejného financovania boli jednoduché a priamočiare s cieľom uľahčiť prístup k financovaniu najmä pre domácnosti.

3.   Členské štáty posúdia a vo vhodných prípadoch riešia prekážky súvisiace s počiatočnými nákladmi na obnovu.

4.   Pri navrhovaní schém finančnej podpory na obnovu budov členské štáty zvážia použitie parametrov založených na príjmoch.

Členské štáty môžu použiť národné fondy energetickej efektívnosti, ak sú takéto fondy zriadené podľa článku 30 smernice (EÚ) 2023/1791, na financovanie špecializovaných systémov a programov na účely obnov zameraných na zlepšenie energetickej hospodárnosti.

5.   Členské štáty prijmú vhodné regulačné opatrenia na odstránenie neekonomických prekážok obnovy budov. Pokiaľ ide o budovy s viac ako jednou jednotkou budovy, takéto opatrenia môžu zahŕňať zrušenie požiadaviek jednomyseľnosti v štruktúrach spoluvlastníctva alebo umožnenie, aby sa štruktúry spoluvlastníctva stali priamymi príjemcami finančnej podpory.

6.   Členské štáty musia čo najlepšie nákladovo efektívne využívať vnútroštátne financovanie a financovanie, ktoré je k dispozícii na úrovni Únie, najmä Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Sociálno-klimatický fond, Kohézny fond, InvestEU, príjmy z aukcií z obchodovania s emisiami podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (31) a iné verejné zdroje financovania. Tieto zdroje financovania sa využívajú v súlade s cestou k dosiahnutiu fondu budov s nulovými emisiami do roku 2050.

7.   Na podporu mobilizácie investícií členské štáty presadzujú účinný rozvoj a využívanie podporného financovania a finančných nástrojov, ako sú úvery na energetickú efektívnosť a hypotéky na obnovu budov, zmluvy o energetickej efektívnosti, finančné schémy splácania z úspor, fiškálne stimuly, napríklad znížené sadzby dane na obnovovacie práce a materiály, daňové schémy financovania, schémy financovania na základe účtov, záručné fondy, fondy zamerané na hĺbkovú obnovu, fondy zamerané na obnovu s významnou minimálnou prahovou hodnotou cielených úspor energie a normy pre hypotekárne portfólio. Usmerňujú investície do energeticky efektívneho fondu verejných budov v súlade s usmerneniami Eurostatu o zaznamenávaní zmlúv o energetickej efektívnosti na verejných účtoch.

Členské štáty môžu tiež podporiť a zjednodušiť využívanie verejno-súkromných partnerstiev.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie o dostupných finančných prostriedkoch a finančných nástrojoch sprístupnili verejnosti ľahko dostupným a transparentným spôsobom, a to aj digitálnymi prostriedkami.

9.   Podporné financovanie a finančné nástroje môžu zahŕňať úvery na obnovu alebo záručné fondy na obnovu zameranú na zlepšenie energetickej hospodárnosti, a to v náležitých prípadoch aj v kombinácii s príslušnými programami Únie.

10.   Komisia do 29. mája 2025 prijme delegovaný akt v súlade s článkom 32 na doplnenie tejto smernice stanovením komplexného portfóliového rámca na dobrovoľné využívanie finančnými inštitúciami, ktorý podporuje veriteľov pri zacielení a zvyšovaní objemov úverov poskytovaných v súlade s ambíciou Únie v oblasti dekarbonizácie a príslušnými energetickými cieľmi, s cieľom účinne nabádať finančné inštitúcie, aby zvyšovali objemy poskytované na obnovu zameranú na zlepšenie energetickej hospodárnosti. Opatrenia stanovené v tomto komplexnom portfóliovom rámci sa vzťahujú na zvyšujúci sa objem úverov na energetickú obnovu a obsahujú aj zmienené záruky na ochranu zraniteľných domácností prostredníctvom riešení kombinovaného financovania. V rámci sa opisujú najlepšie postupy s cieľom povzbudiť veriteľov, aby identifikovali budovy s najhoršou energetickou hospodárnosťou vo svojich portfóliách a konali v súvislosti s nimi.

11.   Členské štáty uľahčia zlučovanie projektov s cieľom umožniť prístup investorov, ako aj balíky riešení pre potenciálnych klientov.

Členské štáty prijmú opatrenia na propagáciu úverových produktov na obnovu budov, ako sú zelené hypotéky a zelené úvery, zabezpečené aj nezabezpečené, a zabezpečia, aby ich finančné inštitúcie ponúkali široko a nediskriminačne a aby boli viditeľné a dostupné pre všetkých spotrebiteľov. Členské štáty zabezpečia, aby banky a iné finančné inštitúcie a investori dostávali informácie o možnostiach účasti na financovaní zlepšenia energetickej hospodárnosti budov.

12.   Členské štáty zavedú opatrenia a financovanie na podporu vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zabezpečiť dostatok pracovnej sily s primeranou úrovňou zručností, ktorá zodpovedá potrebám v sektore budov, najmä zacielením podľa potreby na MSP, vrátane mikropodnikov. Jednotné kontaktné miesta zriadené podľa článku 18 môžu uľahčiť prístup k takýmto opatreniam a financovaniu.

13.   Vo vhodných prípadoch Komisia na požiadanie pomáha členským štátom zriaďovať národné alebo regionálne programy finančnej podpory s cieľom zvýšiť energetickú hospodárnosť budov, najmä existujúcich budov, a to aj tým, že podporuje výmenu najlepších postupov medzi zodpovednými národnými alebo regionálnymi inštitúciami alebo orgánmi. Členské štáty zabezpečia, aby sa takéto programy vypracovali tak, aby boli prístupné organizáciám s nižšími administratívnymi, finančnými a organizačnými kapacitami.

14.   Členské štáty s náležitým ohľadom na zraniteľné domácnosti prepoja svoje finančné opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti a zníženie emisií skleníkových plynov pri obnove budov s cielenými alebo dosiahnutými úsporami energie a zlepšeniami, určenými na základe jedného alebo viacerých z týchto kritérií:

15.   Od 1. januára 2025 členské štáty nesmú poskytovať žiadne finančné stimuly na inštaláciu samostatných kotlov na fosílne palivá, s výnimkou kotlov vybraných na investície pred rokom 2025 v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241, s článkom 7 ods. 1 písm. h) bodom i) treťou zarážkou nariadenia (EÚ) 2021/1058 a s článkom 73 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 (32).

16.   Členské štáty stimulujú hĺbkovú obnovu a postupnú hĺbkovú obnovu s vyššou finančnou, fiškálnou, administratívnou a technickou podporou. Ak nie je technicky ani ekonomicky uskutočniteľné transformovať budovu na budovu s nulovými emisiami, obnova, ktorej výsledkom je aspoň 60 % zníženie spotreby primárnej energie, sa na účely tohto odseku považuje za hĺbkovú obnovu. Členské štáty stimulujú rozsiahle programy, ktoré sa zameriavajú na vysoký počet budov, najmä budovy s najhoršou hospodárnosťou, napríklad prostredníctvom integrovaných programov obnovy okresov, a ktoré vedú k celkovému zníženiu spotreby primárnej energie aspoň o 30 % s vyššou finančnou, fiškálnou, administratívnou a technickou podporou, a to v závislosti od dosiahnutej úrovne hospodárnosti.

17.   Bez toho, aby boli dotknuté ich vnútroštátne hospodárske a sociálne politiky a ich systémy vlastníckeho práva, členské štáty riešia vysťahovanie zraniteľných domácností spôsobené neprimeraným zvýšením nájomného po energetickej obnove ich bytovej budovy alebo bytovej jednotky budovy.

18.   Finančné stimuly sú prioritne zamerané na zraniteľné domácnosti, osoby postihnuté energetickou chudobou a osoby žijúce v sociálnom bývaní, v súlade s článkom 24 smernice (EÚ) 2023/1791.

19.   Pri poskytovaní finančných stimulov vlastníkom budov alebo jednotiek budov na obnovu prenajatých budov alebo jednotiek budov sa členské štáty zamerajú na to, aby z finančných stimulov mali prospech tak vlastníci, ako aj nájomníci. Členské štáty zavedú účinné záruky, na ochranu najmä zraniteľných domácností, a to aj poskytovaním podpory na nájomné alebo zavedením stropov na zvýšenie nájomného, a môžu stimulovať finančné systémy na riešenie počiatočných nákladov spojených s obnovou, ako sú mechanizmy financovania na základe faktúr, systémy platieb z úspor alebo zmluvy o energetickej efektívnosti, ako sa uvádza v článku 2 bode 33 a článku 29 smernice (EÚ) 2023/1791.

1.   Členské štáty v spolupráci s príslušnými orgánmi a vo vhodných prípadoch so súkromnými zainteresovanými stranami zabezpečia zriadenie a prevádzku nástrojov technickej pomoci, a to aj prostredníctvom inkluzívnych jednotných kontaktných miest pre energetickú hospodárnosť budov, zameraných na všetky subjekty zapojené do obnovy budov okrem iného vlastníkov budov nimi obývaných a administratívnych, finančných a hospodárskych subjektov, ako sú MSP vrátane mikropodnikov.

Členské štáty zabezpečia, aby boli na celom ich území k dispozícii nástroje technickej pomoci, a to zriadením aspoň jedného kontaktného miesta:

Členské štáty môžu určiť jednotné kontaktné miesta zriadené podľa článku 22 ods. 3 písm. a) smernice (EÚ) 2023/1791 ako jednotné kontaktné miesta na účely tohto článku.

Komisia poskytne usmernenia na vytvorenie týchto jednotných kontaktných miest v súlade s článkom 22 ods. 6 smernice (EÚ) 2023/1791.

2.   Nástroje technickej pomoci zriadené podľa odseku 1:

3.   Jednotné kontaktné miesta zriadené podľa odseku 1:

1.   Členské štáty stanovujú potrebné opatrenia na zavedenie systému certifikácie energetickej hospodárnosti budov.

Energetický certifikát obsahuje hodnoty energetickej hospodárnosti budovy vyjadrené číselným ukazovateľom spotreby primárnej energie v kWh/(m2.rok), a referenčné hodnoty, ako sú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, minimálne normy energetickej hospodárnosti, požiadavky na budovy s takmer nulovou potrebou energie a požiadavky na budovy s nulovými emisiami, aby sa umožnilo vlastníkom alebo nájomcom budovy alebo jednotky budovy porovnať a posúdiť jej energetickú hospodárnosť.

2.   Energetický certifikát musí byť v súlade so vzorom uvedeným v prílohe V do 29. mája 2026. Špecifikuje sa v ňom trieda energetickej hospodárnosti budovy na uzavretej stupnici len s použitím písmen od A po G. Písmeno A zodpovedá budovám s nulovými emisiami a písmeno G zodpovedá budovám s úplne najhoršou energetickou hospodárnosťou vo vnútroštátnom fonde budov v čase zavedenia stupnice. Členské štáty, ktoré už k 29. máju 2026 označia budovy s nulovými emisiami ako „A0“, môžu naďalej používať toto označenie namiesto triedy A. Členské štáty zabezpečia, aby zostávajúce triedy (B až F alebo, ak sa používa A0 – A až F) mali primerané rozdelenie ukazovateľov energetickej hospodárnosti medzi triedy energetickej hospodárnosti.

Členské štáty môžu vymedziť triedu energetickej hospodárnosti A+ zodpovedajúcu budovám s maximálnou prahovou hodnotou pre potrebu energie, ktorá je aspoň o 20 % nižšia ako maximálna prahová hodnota pre budovy s nulovými emisiami, ktoré ročne vyrábajú viac energie z obnoviteľných zdrojov na mieste, než je ich celková ročná spotreba primárnej energie. V prípade existujúcich budov obnovených na triedu A+ členské štáty zabezpečia, aby sa GWP počas životného cyklu odhadol a zverejnil prostredníctvom energetického certifikátu budovy.

Členské štáty, ktoré zmenili stupnicu svojich tried energetickej hospodárnosti 1. januára 2019 alebo neskôr a pred 28. májom 2024, môžu odložiť zmenu stupnice svojich tried energetickej hospodárnosti do 31. decembra 2029.

3.   Členské štáty zabezpečia spoločnú vizuálnu identitu energetických certifikátov na svojom území.

4.   Členské štáty zabezpečia kvalitu, spoľahlivosť a cenovú dostupnosť energetických certifikátov.

Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby energetické certifikáty boli cenovo dostupné, a zvážia poskytnutie finančnej podpory zraniteľným domácnostiam.

Členské štáty zabezpečia, aby energetické certifikáty vydávali nezávislí experti v súlade s článkom 20 ods. 1 na základe návštevy na mieste, ktorú možno vo vhodných prípadoch uskutočniť virtuálne s vizuálnou kontrolou. Energetické certifikáty musia byť jasné, ľahko čitateľné, dostupné v strojovo čitateľnom formáte a v súlade so vzorom v prílohe V.

5.   Energetický certifikát musí zahŕňať odporúčania pre nákladovo efektívne zlepšenie energetickej hospodárnosti a zníženie prevádzkových emisií skleníkových plynov a zlepšenie kvality vnútorného prostredia budovy alebo jednotky budovy s výnimkou tých budov alebo jednotiek budovy, ktoré už dosahujú prinajmenšom triedu energetickej hospodárnosti A.

Odporúčania zahrnuté do energetického certifikátu sa vzťahujú na:

6.   Ak členské štáty stanovia, že sa pasport obnovy budovy vypracuje a vydá spolu s energetickým certifikátom podľa článku 12 ods. 3, takýto pasport obnovy budovy nahrádza odporúčania podľa odseku 5 tohto článku.

7.   Odporúčania zahrnuté do energetického certifikátu musia byť pre konkrétnu budovu technicky uskutočniteľné a poskytovať odhad úspor energie a zníženia prevádzkových emisií skleníkových plynov. Môžu poskytovať odhad pre rozsah obdobia návratnosti alebo náklady a prínosy počas jej ekonomického životného cyklu a informácie o dostupných finančných stimuloch, administratívnej a technickej pomoci spolu s finančnými výhodami, ktoré sú vo veľkej miere spojené s dosiahnutím referenčných hodnôt.

8.   Odporúčania zahŕňajú posúdenie toho, či možno vykurovací systém, systém vetrania a klimatizačný systém a systém na prípravu teplej vody prispôsobiť tak, aby fungoval pri efektívnejších nastaveniach teploty, ako sú nízkoteplotné zdroje pre vodné vykurovacie systémy, vrátane požadovaného návrhu tepelného výkonu a požiadaviek na teplotu a tok.

9.   Odporúčania zahŕňajú posúdenie zostávajúcej životnosti vykurovacích systémov alebo klimatizačných systémov. V relevantných prípadoch sa v odporúčaniach uvedú možné alternatívy nahradenia vykurovacieho systému alebo klimatizačného systému v súlade s cieľmi v oblasti klímy na roky 2030 a 2050, pričom sa zohľadnia miestne a systémové okolnosti.

10.   V energetickom certifikáte sa uvádza miesto, kde môže vlastník alebo nájomca budovy alebo jednotky budovy získať podrobnejšie informácie vrátane informácií o nákladovej efektívnosti odporúčaní uvedených v energetickom certifikáte. Hodnotenie nákladovej efektívnosti vychádza zo súboru štandardných podmienok, ktoré sa týkajú napríklad posudzovania úspor energie a príslušných cien energií, a z predbežného odhadu nákladov. Okrem toho obsahuje informácie o krokoch, ktoré sa majú prijať na vykonanie odporúčaní, kontaktné údaje príslušných jednotných kontaktných miest a v relevantných prípadoch informácie o možnostiach finančnej podpory. Vlastníkovi alebo nájomcovi budovy alebo jednotky budovy sa môžu poskytnúť aj ďalšie informácie o súvisiacich témach, ako sú napríklad energetické audity alebo stimuly finančnej alebo inej povahy a možnosti financovania či poradenstvo ako zvýšiť odolnosť danej budovy proti zmene klímy.

11.   Certifikácia jednotiek budovy môže byť založená na:

12.   Certifikácia rodinných domov môže vychádzať z hodnotenia inej reprezentatívnej budovy s podobnou architektúrou a veľkosťou a s podobnou skutočnou kvalitou energetickej hospodárnosti v prípade, ak túto podobnosť môže zaručiť expert vydávajúci energetický certifikát.

13.   Energetický certifikát nesmie platiť viac ako 10 rokov. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že bol pre budovu vydaný energetický certifikát pod úrovňou C, boli vlastníci budov pozvaní na jednotné kontaktné miesto, aby dostali poradenstvo v oblasti obnovy, podľa toho, čo nastane skôr:

14.   Členské štáty sprístupnia zjednodušené postupy aktualizácie energetického certifikátu v prípade, že sa modernizujú len jednotlivé prvky, prostredníctvom jednotného alebo samostatného opatrenia.

Členské štáty sprístupnia zjednodušené postupy aktualizácie energetického certifikátu, ak sa zavedú opatrenia uvedené v pasporte obnovy budovy alebo ak sa používa digitálne dvojča budovy, iné certifikované metódy alebo údaje z certifikovaných nástrojov určujúcich energetickú hospodárnosť budovy.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby bol digitálny energetický certifikát vydaný pre:

Požiadavka na vydanie energetického certifikátu sa neuplatňuje, keď je pre príslušnú budovu alebo jednotku budovy k dispozícii platný certifikát vydaný v súlade so smernicou 2010/31/EÚ alebo touto smernicou.

Členské štáty zabezpečia, aby bola na požiadanie vydaná papierová verzia energetického certifikátu.

2.   Členské štáty vyžadujú, aby sa pri výstavbe, po významnej obnove, pri predaji alebo prenájme budovy alebo jednotky budovy či pri predĺžení nájomných zmlúv pre budovy alebo jednotky budov ukázal potenciálnemu nájomcovi alebo kupujúcemu energetický certifikát a aby sa odovzdal kupujúcemu alebo nájomcovi.

3.   Ak sa budova predáva alebo prenajíma pred výstavbou alebo významnou obnovou, členské štáty môžu od predávajúceho požadovať, aby ako výnimku z odsekov 1 a 2 poskytol odhad jej budúcej energetickej hospodárnosti; v takom prípade sa energetický certifikát vydá najneskôr pri ukončení výstavby budovy alebo jej obnovy a musí odrážať skutočný stav budovy.

4.   Členské štáty vyžadujú, aby budovy alebo jednotky budov, ktoré sa ponúkajú na predaj alebo prenájom, mali energetický certifikát, a aby sa v reklamách online a offline vrátane webových sídel portálov na vyhľadávanie nehnuteľností uvádzal ukazovateľ a trieda energetickej hospodárnosti energetického certifikátu budovy alebo jednotky budovy.

Členské štáty vykonávajú náhodné kontroly alebo iné kontroly s cieľom zabezpečiť dodržiavanie týchto požiadaviek.

5.   Ustanovenia tohto článku sa vykonávajú v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi pravidlami o spoločnom vlastníctve alebo spoločnom majetku.

6.   Členské štáty môžu vyňať kategórie budov uvedené v článku 5 ods. 3 písm. b), c) a e) z uplatňovania odsekov 1, 2, 4 a 5 tohto článku. Členské štáty, ktoré sa do 28. mája 2024 rozhodnú vyňať z povinností tohto článku bytové budovy, ktoré sa využívajú alebo ktorých plánované využívanie je kratšie ako štyri mesiace ročne, alebo sa počas roka používajú obmedzene s očakávanou spotrebou energie nižšou ako 25 % spotreby pri celoročnom využívaní, tak môžu naďalej robiť.

7.   O prípadných účinkoch energetického certifikátu v zmysle právneho konania sa rozhodne v súlade s vnútroštátnymi pravidlami.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby všetky vydané energetické certifikáty boli nahraté do databázy energetickej hospodárnosti budov uvedenej v článku 22. Do databázy treba nahrať úplný energetický certifikát vrátane všetkých potrebných údajov potrebných na výpočet energetickej hospodárnosti budovy.

1.   Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa energetický certifikát vystavil na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste v prípade, ak budovu, pre ktorú sa vydal energetický certifikát v súlade s článkom 20 ods. 1, využívajú verejné subjekty a verejnosť ju často navštevuje.

2.   Členské štáty vyžadujú, aby sa energetický certifikát vystavil na nápadnom a jasne viditeľnom mieste v nebytovej budove, pre ktorú bol vydaný energetický certifikát v súlade s článkom 20 ods. 1.

3.   Ustanovenia odsekov 1 a 2 nezahŕňajú povinnosť vystavovať odporúčania zahrnuté do energetického certifikátu.

1.   Každý členský štát zriadi národnú databázu pre energetickú hospodárnosť budov, ktorá umožní zber údajov o energetickej hospodárnosti jednotlivých budov a o celkovej energetickej hospodárnosti vnútroštátneho fondu budov. Takéto databázy môžu pozostávať zo súboru vzájomne prepojených databáz.

Databáza umožní zber údajov zo všetkých relevantných zdrojov týkajúcich sa energetických certifikátov, kontrol, pasportu obnovy budovy, indikátora inteligentnej pripravenosti a vypočítanej alebo nameranej spotreby energie príslušných budov. S cieľom naplniť túto databázu sa môžu zhromažďovať aj typológie budov. Môžu sa tiež zbierať a uchovávať údaje o prevádzkových a viazaných emisiách a GWP počas životného cyklu.

2.   Súhrnné a anonymizované údaje o fonde budov musia byť sprístupnené verejnosti v súlade s pravidlami Únie a vnútroštátnymi predpismi o ochrane údajov. Uložené údaje musia byť strojovo čitateľné a prístupné prostredníctvom vhodného digitálneho rozhrania. Členské štáty zabezpečia jednoduchý a bezplatný prístup k úplnému energetickému certifikátu pre vlastníkov, nájomcov a manažérov budov a pre finančné inštitúcie, pokiaľ ide o budovy v ich investičných a úverových portfóliách, a na základe povolenia vlastníka aj pre nezávislých expertov. V prípade budov ponúkaných na prenájom alebo predaj členské štáty zabezpečia potenciálnym nájomcom alebo kupujúcim, ktorých schválil vlastník budovy, prístup k úplnému energetickému certifikátu.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby miestne orgány mali prístup k relevantným údajom o energetickej hospodárnosti budov na ich území, ktoré sú potrebné na uľahčenie vypracovania plánov vykurovania a chladenia, a aby zahŕňali operačné geografické informačné systémy a súvisiace databázy v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679. Členské štáty podporia miestne orgány pri získavaní potrebných zdrojov na správu údajov a informácií.

4.   Členské štáty zverejnia informácie o podiele budov vo vnútroštátnom fonde budov, ktoré majú energetické certifikáty, a súhrnné alebo anonymizované údaje o energetickej hospodárnosti vrátane spotreby energie a, ak sú k dispozícii, o GWP počas životného cyklu príslušných budov. Verejne prístupné informácie sa aktualizujú aspoň dvakrát ročne. Členské štáty na požiadanie sprístupnia anonymizované alebo súhrnné informácie verejným a výskumným inštitúciám, ako sú národné štatistické úrady.

5.   Členské štáty zabezpečia prenos informácií z národnej databázy do Monitorovacieho strediska EÚ pre budovy aspoň raz ročne. Členské štáty môžu informácie prenášať častejšie.

6.   Komisia prijme vykonávacie akty s cieľom stanoviť spoločné vzory na prenos informácií do Monitorovacieho strediska EÚ pre budovy. Prvý takýto vykonávací akt sa prijme do 30. júna 2025.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 3.

7.   Na účely zabezpečenia súdržnosti a konzistentnosti informácií členské štáty zabezpečia, aby národná databáza údajov o energetickej hospodárnosti budov bola interoperabilná a integrovaná s inými administratívnymi databázami obsahujúcimi informácie o budovách, ako je vnútroštátny kataster budov alebo pozemkov a digitálne denníky budov.

1.   Členské štáty stanovia potrebné opatrenia na zriadenie pravidelných kontrol prístupných častí vykurovacích systémov, systémov vetrania a klimatizačných systémov, vrátane akejkoľvek ich kombinácie, s účinným menovitým výkonom vyšším ako 70 kW. Účinný menovitý výkon systému vychádza zo súčtu menovitého výkonu zariadení na výrobu tepla a zariadení na výrobu chladu.

2.   V prípade kontrol bytových a nebytových systémov môžu členské štáty zaviesť samostatné systémy kontrol.

3.   Členské štáty môžu stanoviť rôzne intervaly kontrol v závislosti od typu systému a od jeho účinného menovitého výkonu, pričom zohľadňujú náklady na kontrolu systému a odhadované úspory nákladov na energie, ktoré môžu vzniknúť na základe kontroly. Systémy sa kontrolujú minimálne každých päť rokov. Systémy so zariadeniami s účinným menovitým výkonom vyšším než 290 kW sa kontrolujú minimálne každé tri roky.

4.   Kontrola zahŕňa posúdenie zariadenia alebo zariadení, obehových čerpadiel a vo vhodných prípadoch komponentov systémov vetrania, rozvodov vzduchu a vody, systémov hydraulického vyregulovania a riadiacich systémov. Členské štáty môžu zahrnúť do systémov kontrol akékoľvek ďalšie systémy budov uvedené v prílohe I.

Kontrola zahŕňa posúdenie účinnosti a veľkosti zariadenia na výrobu tepla a zariadenia na výrobu chladu alebo zariadení a ich hlavných komponentov v porovnaní s požiadavkami budovy a zohľadní schopnosti systému optimalizovať jeho hospodárnosť za bežných alebo priemerných prevádzkových podmienok s využitím dostupných technológií na úsporu energie a za meniacich sa podmienok v dôsledku variácií použitia. V relevantných prípadoch sa pri kontrole posúdi schopnosť prevádzky systému pri rôznych a účinnejších nastaveniach teploty, napríklad pri nízkej teplote v prípade vodných vykurovacích systémov, a to aj prostredníctvom návrhu tepelného výkonu a požiadaviek na teplotu a tok, pričom sa musí zabezpečiť bezpečná prevádzka systému. Kontrola v relevantných prípadoch zahŕňa základné posúdenie uskutočniteľnosti zníženia využívania fosílnych palív na mieste, napríklad integráciou energie z obnoviteľných zdrojov, zmenou zdroja energie alebo nahradenia alebo úpravy existujúcich systémov.

Ak je nainštalovaný systém vetrania, posúdi sa aj jeho veľkosť a schopnosť optimalizovať jeho výkon za bežných alebo priemerných prevádzkových podmienok relevantných pre špecifické a aktuálne používanie budovy.

Ak po kontrole, ktorá sa vykonala podľa tohto článku, nedošlo k zmenám v systéme alebo v požiadavkách budovy, členské štáty si môžu vybrať nepožadovať opätovné posudzovanie veľkosti výkonu hlavného komponentu alebo posudzovanie prevádzky za odlišných teplôt.

5.   Na technické systémy budov, ktoré sú výslovne pokryté dohodnutým kritériom energetickej hospodárnosti alebo zmluvnou dohodou stanovujúcou dohodnutú úroveň zlepšenia energetickej efektívnosti, ako je napríklad zmluva o energetickej efektívnosti, alebo ktoré prevádzkuje verejnoprospešný podnik alebo prevádzkovateľ siete, a ktoré sú preto predmetom opatrení na monitorovanie hospodárnosti na strane systému, sa nevzťahujú požiadavky stanovené v odseku 1 za predpokladu, že celkový vplyv takého prístupu sa rovná vplyvu vyplývajúcemu z odseku 1.

6.   Ak sa celkový vplyv rovná vplyvu vyplývajúcemu z odseku 1, si členské štáty môžu zvoliť prijatie alternatívnych opatrení, ako je finančná podpora alebo poskytovanie poradenstva používateľom o nahrádzaní zariadení, iných zmenách systému a o alternatívnych riešeniach na posúdenie hospodárnosti, účinnosti a vhodnej veľkosti výkonu týchto systémov.

Každý členský štát pred uplatňovaním alternatívnych opatrení uvedených v prvom pododseku tohto odseku, prostredníctvom predloženia správy Komisii zdokumentuje rovnocennosť vplyvu týchto opatrení s vplyvom opatrení uvedených v odseku 1, a to aj pokiaľ ide o úspory energie a emisie skleníkových plynov.

7.   Na budovy, ktoré sú v súlade s článkom 13 ods. 10 alebo 11, sa nevzťahujú požiadavky stanovené v odseku 1 tohto článku.

8.   Členské štáty zavedú systémy kontrol alebo alternatívne opatrenia, ako sú digitálne nástroje a kontrolné zoznamy s cieľom osvedčiť, že dodané stavebné a obnovovacie práce spĺňajú navrhnutú energetickú hospodárnosť a sú v súlade s minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť stanovenými v stavebných zákonoch alebo rovnocenných predpisoch.

9.   Členské štáty zahrnú súhrnnú analýzu systémov kontrol a ich výsledkov ako prílohu k národnému plánu obnovy budov uvedenému v článku 3. Členské štáty, ktoré si zvolili alternatívne opatrenia uvedené v odseku 6 tohto článku, zahrnú súhrnnú analýzu a výsledky alternatívnych opatrení.

1.   Po každej kontrole vykurovacieho systému, systému vetrania alebo klimatizačného systému sa vydá správa o kontrole. Správa o kontrole obsahuje výsledky kontroly vykonanej v súlade s článkami 23 a zahŕňa odporúčania pre nákladovo efektívne zlepšenie energetickej hospodárnosti kontrolovaného systému.

Tieto odporúčania môžu byť založené na porovnaní energetickej hospodárnosti kontrolovaného systému s najlepším dostupným realizovateľným systémom využívajúcim technológie na úsporu energie a so systémom podobného typu, v prípade ktorého všetky relevantné komponenty dosahujú úroveň energetickej hospodárnosti požadovanej v príslušnom práve. Odporúčania v relevantných prípadoch zahŕňajú výsledky základného posúdenia uskutočniteľnosti zníženia používania fosílnych palív na mieste.

V správe o kontrole sa uvedie každý bezpečnostný problém, ktorý sa zistil počas kontroly. Autor správy sa však nepovažuje za zodpovedného v súvislosti so zistením alebo uvedením akýchkoľvek takýchto bezpečnostných problémov.

2.   Správa o kontrole sa poskytuje vlastníkovi alebo nájomcovi budovy.

3.   Správa o kontrole sa vloží do národnej databázy údajov o energetickej hospodárnosti budov podľa článku 22.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby certifikáciu energetickej hospodárnosti budov, vyhotovenie pasportov obnovy budov, posúdenie inteligentnej pripravenosti, a kontrolu vykurovacích systémov, systémov vetrania a klimatizačných systémov vykonali kvalifikovaní alebo certifikovaní nezávislí experti, ktorí vykonávajú túto činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby alebo zamestnanci verejných subjektov alebo súkromných firiem.

Experti sú certifikovaní v súlade s článkom 28 smernice (EÚ) 2023/1791, pričom sa zohľadňujú ich spôsobilosti.

2.   Členské štáty sprístupnia verejnosti informácie o odbornej príprave a certifikáciách. Členské štáty zabezpečia, aby sa verejnosti sprístupnili buď pravidelne aktualizované zoznamy odborne spôsobilých alebo certifikovaných expertov, alebo pravidelne aktualizované zoznamy certifikovaných spoločností, ktoré ponúkajú služby takýchto expertov.

1.   Členské štáty zabezpečia primeranú úroveň spôsobilosti stavebných odborníkov vykonávajúcich integrované obnovovacie práce v súlade s článkom 3 a prílohou II tejto smernice a článkom 28 smernice (EÚ) 2023/1791.

2.   Ak je to vhodné a uskutočniteľné, členské štáty zabezpečia, aby pre poskytovateľov integrovaných obnovovacích prác boli dostupné certifikačné alebo rovnocenné kvalifikačné systémy, ak sa na ne nevzťahuje článok 18 ods. 3 smernice (EÚ) 2018/2001 alebo článok 28 smernice (EÚ) 2023/1791.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby boli zavedené nezávislé systémy kontroly energetických certifikátov v súlade s prílohou VI a nezávislé systémy kontroly pasportov obnovy budovy, indikátorov inteligentnej pripravenosti a správ o kontrole vykurovacích systémov, systémov vetrania a klimatizačných systémov. Členské štáty môžu zaviesť oddelené systémy na kontrolu energetických certifikátov, pasportov obnovy budov, indikátorov inteligentnej pripravenosti a správ o kontrole vykurovacích systémov, systémov vetrania a klimatizačných systémov.

2.   Členské štáty môžu delegovať zodpovednosť za zavedenie nezávislých systémov kontroly.

Ak sa členské štáty tak rozhodnú urobiť, zabezpečia, aby sa nezávislé systémy kontroly implementovali v súlade s prílohou VI.

3.   Členské štáty požadujú, aby sa energetické certifikáty, pasporty obnovy budov, indikátory inteligentnej pripravenosti a správy o kontrole uvedené v odseku 1 na požiadanie sprístupnili príslušným orgánom alebo iným orgánom.

1.   Členské štáty pripravujú a uskutočňujú informačné a osvetové kampane. Prijmú potrebné opatrenia na informovanie vlastníkov a nájomcov budov alebo jednotiek budov a všetkých relevantných účastníkov trhu, ako sú miestne a regionálne orgány a energetické spoločenstvá, o rôznych metódach a postupoch, ktorých cieľom je zlepšenie energetickej hospodárnosti. Členské štáty prijmú najmä potrebné opatrenia na poskytovanie individualizovaných informácií zraniteľným domácnostiam. Tieto informácie sa sprístupnia aj prostredníctvom miestnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti.

2.   Členské štáty poskytujú vlastníkom alebo nájomcom budov najmä informácie o energetických certifikátoch vrátane ich účelu a cieľov, informácie o nákladovo efektívnych opatreniach a vo vhodných prípadoch o finančných nástrojoch na účely zlepšenia energetickej hospodárnosti budovy a o nahradení kotlov na fosílne palivá udržateľnejšími alternatívami. Členské štáty poskytujú informácie prostredníctvom dostupných a transparentných poradenských nástrojov, ako je napríklad poradenstvo v oblasti obnovy a jednotné kontaktné miesta zriadené podľa článku 18, pričom osobitnú pozornosť venujú zraniteľným domácnostiam.

Na žiadosť členských štátov Komisia pomôže členským štátom pri usporiadaní informačných kampaní na účely odseku 1 a prvého pododseku tohto odseku, ktoré sa môžu riešiť v programoch Únie.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby tí, ktorí sú zodpovední za vykonávanie tejto smernice, mali k dispozícii usmernenia a mali možnosť odborného vzdelávania vrátane nedostatočne zastúpených skupín. Takéto usmernenia a odborné vzdelávanie sa budú zaoberať dôležitosťou zlepšovania energetickej hospodárnosti a umožnia úvahy o najlepšej kombinácii zlepšovania energetickej efektívnosti, o znižovaní emisií skleníkových plynov, o využívaní energie z obnoviteľných zdrojov a o používaní centralizovaného zásobovania teplom a chladom pri navrhovaní, projektovaní, výstavbe a obnove priemyselných oblastí alebo oblastí na bývanie. Takéto usmernenia a odborná príprava sa môžu týkať aj štrukturálnych zlepšení, adaptácie na zmenu klímy, protipožiarnej bezpečnosti, rizík súvisiacich s intenzívnou seizmickou aktivitou, odstraňovania nebezpečných látok vrátane azbestu, emisií látok znečisťujúcich ovzdušie (vrátane jemných tuhých častíc), kvality vnútorného prostredia a prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím. Členské štáty sa usilujú zaviesť opatrenia na podporu odbornej prípravy pre miestne a regionálne orgány, komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov a iných príslušných aktérov, ako sú občianske iniciatívy zamerané na obnovu, s cieľom podporiť ciele tejto smernice.

4.   Komisia neustále zlepšuje svoje informačné služby, najmä webové sídlo, ktoré zriadila ako európsky portál pre energetickú hospodárnosť budov určený pre občanov, odborníkov a orgány, aby sa pomohlo úsiliu členských štátov o zvyšovanie informovanosti a povedomia. Informácie uvádzané na tomto webovom sídle by mohli zahŕňať odkazy na relevantné právo Únie, národné, regionálne a miestne právne predpisy, odkazy na webové stránky EUROPA, ktoré obsahujú národné akčné plány energetickej efektívnosti, odkazy na dostupné finančné nástroje, ako aj na príklady najlepších postupov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, a to aj pokiaľ ide o jednotné kontaktné miesta zriadené podľa článku 18 tejto smernice. V kontexte Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu a Fondu na spravodlivú transformáciu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 (33), Sociálno-klimatického fondu a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti Komisia pokračuje a ďalej zintenzívňuje svoje informačné služby s cieľom uľahčovať používanie dostupných finančných prostriedkov tým, že poskytuje pomoc a informácie, a to aj v spolupráci s Európskou investičnou bankou, prostredníctvom Európskeho nástroja miestnej pomoci v oblasti energie, o možnostiach financovania zainteresovaným stranám vrátane národných, regionálnych a miestnych orgánov, pričom zohľadňuje najnovšie zmeny v regulačnom rámci.

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 6, 7, 15, 17 a 31 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 28. mája 2024.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 6, 7, 15, 17 a 31 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 6, 7, 15, 17 alebo 31 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (34).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 1, 2 a 3, 5 až 29 a 32 a prílohami I, II a III a V až X do 29. mája 2026. Znenie týchto opatrení a tabuľku zhody bezodkladne oznámia Komisii.

Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 17 ods. 15 do 1. januára 2025.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.