(1)

Ochrana detí pred všetkými formami násilia je hlavným cieľom Európskej únie. Podľa článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) si Únia kladie za cieľ podporovať ochranu práv dieťaťa. Toto základné právo patrí medzi hodnoty, na ktorých je Únia založená podľa článku 2 ZEÚ. V súlade s článkom 24 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) sa týmto právom stanovuje, že deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho, a že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Takáto ochrana by sa nemala poskytovať len v rámci Únie, ale aj vo vzťahoch Únie so zvyškom sveta v súlade s článkom 3 ods. 5 ZEÚ.

(2)

Ochrana detí je takisto kľúčovým cieľom Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa (ďalej len „dohovor OSN (1)“), Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) (2), ako aj iných medzinárodných právnych nástrojov (3) a právne nezáväzných nástrojov na úrovni OSN (4) a Rady Európy (5).

(3)

Rešpektovanie a dodržiavanie práv detí je ústredným prvkom stratégie EÚ v oblasti práv dieťaťa (ďalej len „stratégia“) (6). V stratégii sa Komisia zaviazala „predstaviť iniciatívu zameranú na vytvorenie a posilňovanie integrovaných systémov ochrany detí“ ako kľúčového výstupu boja proti všetkým formám násilia páchaného na deťoch a zabezpečenia ochrany detí.

(4)

Európsky parlament vo svojom uznesení o právach detí z roku 2021 (7) zdôraznil význam rozvoja a posilnenia integrovaných vnútroštátnych a nadnárodných systémov ochrany detí disponujúcich zdrojmi, vykonávacími a monitorovacími systémami. V záveroch Rady o stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa z júna 2022 sa tiež členské štáty vyzývajú, aby zaujali integrovaný (koordinovaný a multidisciplinárny) prístup k ochrane detí (8). Výbor regiónov vo svojom stanovisku tiež zdôraznil, že je nevyhnutné posilniť postavenie miestnych a regionálnych orgánov v integrovaných systémoch ochrany detí (9).

(5)

Konzultácia s viac ako 1 000 deťmi v rámci novej platformy EÚ pre participáciu detí (10) o ich potrebách ochrany ukazuje, že ochrana detí stále nie je samozrejmosťou (11). Toto odporúčanie vychádza aj z otvorenej verejnej konzultácie a výzvy na predkladanie podkladov. Agentúra Európskej únie pre základné práva (ďalej len „FRA“) na žiadosť Komisie tiež zmapovala vnútroštátne systémy ochrany detí v Únii (12) a ich fungovanie. Kľúčové výsledky sú načrtnuté v pracovnom dokumente útvarov Komisie podloženom na dôkazoch, ktorý je pripojený k tomuto odporúčaniu.

(6)

Z kľúčového zistenia vyplýva, že vnútroštátne systémy ochrany detí sú rôznorodé. Tieto systémy sú navrhnuté v súlade s osobitnými potrebami, pridelenými zdrojmi a formujú ich špecifické kultúrne, sociálne a historické faktory, ako aj rôzne úrovne decentralizácie. Spoločné výzvy sa však týkajú napríklad nedostatočných politík prevencie a systémov včasnej identifikácie, ako aj chýbajúcej včasnej a komplexnej (vrátane psychosociálnej) podpory, najmä pre deti, ktoré súbežne potrebujú ochranu, a monitorovania. Často chýbajú koordinačné mechanizmy na zabezpečenie účinných multidisciplinárnych reakcií medzi ministerstvami alebo rôznymi úrovňami kompetencií. Výzvou je aj dostupnosť a koordinácia ľudských a finančných zdrojov. Na základe toho sú jednoznačne potrebné účinnejšie a integrovanejšie systémy ochrany detí.

(7)

Podpora kultúry nulovej tolerancie voči násiliu páchanému na deťoch si vyžaduje preklenutie priepasti medzi medzinárodnými normami, politickými záväzkami a opatreniami, ako aj mobilizáciu všetkých príslušných aktérov v celej spoločnosti (13). Malo by sa to týkať akejkoľvek formy násilia, t. j. všetkých foriem fyzického alebo duševného násilia, zranenia alebo zneužívania, zanedbávania alebo nedbanlivého zaobchádzania, zlého zaobchádzania alebo vykorisťovania vrátane sexuálneho zneužívania, fyzicky, online alebo vo virtuálnych svetoch („násilie páchané na deťoch“). Takéto násilie zahŕňa napríklad domáce násilie, obchodovanie s ľuďmi, sexuálne zneužívanie, rodovo motivované násilie vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov a detských sobášov, ako aj všetky formy šikanovania a telesných trestov. V tejto súvislosti sa toto odporúčanie zameriava predovšetkým na podporu rozvoja integrovaných systémov ochrany detí v členských štátoch a na posilnenie ich fungovania a na podporu ochrany detí ako priority Únie v jej vonkajšej činnosti.

(8)

S cieľom lepšie reagovať na názory potreby detí, ktoré sú ústredným prvkom tohto odporúčania, by vnútroštátne systémy ochrany detí mali byť špecifické pre daný kontext, zamerané na deti a mali by sa zavádzať na najvhodnejšej úrovni riadenia. Členské štáty by mali uľahčovať medziodvetvovú spoluprácu a koordináciu medzi súkromnými subjektmi, miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi a inštitúciami, orgánmi a agentúrami Únie s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup k službám na ochranu detí. V prvom rade by sa mal brať do úvahy najlepší záujem dieťaťa, pričom by sa mali vypočuť názory detí. Integrovaný prístup by mal takisto spájať prevenciu, včasné varovanie, nahlasovanie, medziodvetvovú podporu a monitorovanie.

(9)

Rôzne subjekty na rôznych úrovniach kompetencií a sektorov majú v oblasti ochrany detí špecifické povinnosti. Jasne vymedzené úlohy a úzka koordinácia sú nevyhnutné medzi všetkými príslušnými aktérmi, najmä verejnými orgánmi (na všetkých úrovniach podľa ich právomocí), súkromnými aktérmi a organizáciami občianskej spoločnosti. Príslušní odborníci a aktéri sa zaoberajú rôznymi sektormi, ako sú vzdelávanie a odborná príprava (učitelia, pedagógovia, podporné služby na všetkých úrovniach vrátane vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve), sociálna oblasť (napr. sociálni pracovníci, poskytovatelia služieb, poskytovatelia rezidenčnej a pestúnskej starostlivosti), zdravie (vrátane duševného zdravia), spravodlivosť a presadzovanie práva (napr. právnici, sudcovia, polícia, odborníci pracujúci v uzavretých alebo polouzavretých zariadeniach), azyl a migrácia, diplomatická a konzulárna ochrana, digitálne technológie, šport, voľný čas, médiá alebo kultúra, financie, podnikanie a životné prostredie, ako aj tradiční a náboženskí vodcovia. Ústrednú úlohu pri ochrane detí zohrávajú rodiny a komunity, ako aj samotné deti.

(10)

Široká škála nástrojov, ktoré majú členské štáty k dispozícii, a to aj na úrovni Únie (právne predpisy, politiky a financovanie), môže pomôcť dosiahnuť integrovanejšie a spoľahlivejšie systémy ochrany detí. Toto odporúčanie ako také vychádza z príslušného acquis Únie týkajúceho sa práv detí, ako aj z nezáväzných opatrení prijatých v tejto oblasti (14). Jeho cieľom je zjednotiť holistický a prierezový prístup k ochrane detí a spojiť už existujúce právne predpisy a opatrenia na zabezpečenie integrovanejšieho fungovania systémov ochrany detí so zameraním na deti.

(11)

Podpora rovnosti a začlenenia do našich spoločností je dôležitým nástrojom na predchádzanie násiliu. Šikanovaniu častejšie čelia deti s charakteristikami, ktoré môžu viesť k diskriminácii. Napríklad deti so zdravotným postihnutím sú vystavené vyššiemu riziku, že sa stanú obeťami násilia a zneužívania vo svojom domácom prostredí, ako aj v ústavoch (15). Počas piatich rokov predchádzajúcich prieskumu z roku 2019 zažilo 11 % LGBTI detí vo veku 15 až 17 rokov fyzický alebo sexuálny útok z dôvodu svojej LGBTI identity (16). U detí, ktoré sú pri odhaľovaní svojej identity svedkami prejavov rasizmu a autocenzúry, sa s väčšou pravdepodobnosťou vyvinú sociálno-emocionálne problémy ako u detí, ktoré takéto prejavy nezažijú. Platí to najmä pre rómske deti, ktoré vo svojom každodennom živote často čelia diskriminácii, protirómskemu zmýšľaniu a sociálno-ekonomickému vylúčeniu (17). Preto je nevyhnutné, aby integrované systémy ochrany detí boli inkluzívne a zabezpečovali, že sa so všetkými deťmi bude vždy zaobchádzať rovnako a bez diskriminácie v súlade s piatimi stratégiami Komisie pre Úniu rovnosti (18), stratégiou EÚ na boj proti antisemitizmu a podporu židovského života (19) a akčným plánom pre integráciu a začlenenie (20). Cieľom spoločného oznámenia s názvom Nenávisť tá nemá miesto je zintenzívniť úsilie EÚ v boji proti nenávisti vo všetkých jej formách (21).

(12)

Duševné zdravie a psychologická podpora sú základnými prvkami v ktorejkoľvek fáze ochrany detí. Na podporu duševného zdravia detí sa zameriava oznámenie Komisie o komplexnom prístupe k duševnému zdraviu (22). Komisia uznáva detstvo ako rozhodujúcu etapu pre duševné zdravie v priebehu celého života. V rámci celoškolského prístupu k dobrým životným podmienkam sú duševné zdravie a nenásilné prejavy kľúčové, pokiaľ ide o prevenciu šikanovania vrátane kybernetického šikanovania a násilia, a to v spolupráci s odborníkmi v oblasti duševného zdravia a rodinami. Zdôrazňuje to najmä expertná skupina Komisie pre podporné vzdelávacie prostredie pre skupiny, ktorým hrozí podvýkonnosť a pre podporu dobrých podmienok v škole (23), čo prispieva k vytvoreniu európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 (24). Táto práca podporuje vykonávanie odporúčania Rady z 28. novembra 2022 týkajúce sa iniciatívy Cesta k úspechu v škole (25).

(13)

Jedným z hlavných faktorov sociálneho vylúčenia detí je nerovnaký prístup ku kľúčovým službám. Tie sú nevyhnutné pre blaho detí a rozvoj ich sociálnych, kognitívnych a emocionálnych zručností. V rámci Európskeho piliera sociálnych práv (26) sa vo svojej zásade 11 uvádza, že deti majú právo na cenovo dostupné a kvalitné vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve; právo na ochranu pred chudobou, a že deti zo znevýhodneného prostredia majú právo na osobitné opatrenia na posilnenie rovnakých príležitostí. Okrem toho sa v odporúčaní Rady (EÚ) 2021/1004 (27) o Európskej záruke pre deti členské štáty vyzývajú, aby predchádzali sociálnemu vylúčeniu a bojovali proti nemu tým, že sa deťom v núdzi zaručí účinný prístup k súboru kľúčových služieb, ako je vzdelávanie, zdravotná starostlivosť a bývanie. Týka sa to najmä detí, ktoré pochádzajú z neistého, násilného a zneužívajúceho rodinného prostredia. Európsky pilier sociálnych práv, Európska záruka pre deti a európska stratégia v oblasti starostlivosti (28) predstavujú komplexný politický rámec EÚ na zabezpečenie prístupu k základným službám pre deti v zraniteľných situáciách alebo zo znevýhodneného prostredia. Odporúčaním Rady týkajúcom sa vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (29) sa takisto podporujú členské štáty v ich úsilí o zlepšenie prístupu k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve a ich kvality. V stratégii EÚ pre mládež na roky 2019 – 2027 (30) sa pripomína, že tretina mladých ľudí v Európe je ohrozená chudobou a sociálnym vylúčením, čo má vplyv na uplatňovanie ich sociálnych práv. Mnohí naďalej čelia viacerým formám diskriminácie, predsudkom a trestným činom z nenávisti. Preto je nevyhnutné riešiť rozdiely a pracovať na zabezpečení rovnakých príležitostí pre najmladšie generácie v Európe vrátane najviac marginalizovaných a vylúčených.

(14)

Zneužívanie a sexuálne vykorisťovanie detí sú vyvíjajúcou sa trestnou činnosťou, ku ktorej v Únii dochádza stále častejšie. Toto odporúčanie odráža význam záväzku Únie chrániť deti pred sexuálnym zneužívaním, a to online aj offline. Stratégia EÚ pre účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí (31) má holistický pohľad na túto trestnú činnosť, pričom využíva všetky legislatívne aj nelegislatívne nástroje dostupné na úrovni EÚ na predchádzanie týmto trestným činom a boj proti nim a na poskytovanie pomoci obetiam, pričom mobilizuje všetky príslušné zainteresované strany od verejných orgánov až po súkromný sektor. V rámci tejto stratégie Komisia prijala návrh nariadenia o predchádzaní sexuálnemu zneužívaniu detí a boji proti nemu (32), ktorým by sa poskytovateľom online služieb uložila povinnosť predchádzať šíreniu materiálu obsahujúcemu sexuálne zneužívanie detí a groomingu detí. V smernici o sexuálnom zneužívaní detí (33) sa stanovujú vymedzenia trestných činov a sankcií v oblasti sexuálneho zneužívania a vykorisťovania detí, ako aj povinnosti členských štátov v súvislosti s predchádzaním týmto trestným činom a poskytovaním pomoci a podpory obetiam. Ako súčasť stratégie Komisia prijala návrh na revíziu tejto smernice (34).

(15)

Deti musia byť vo fyzickom aj digitálnom prostredí chránené pred rizikami, ako je (kybernetické) šikanovanie a obťažovanie. Zdôrazňuje sa to najmä v záveroch Rady o posilnení postavenia v digitálnej oblasti s cieľom chrániť a presadzovať základné práva v digitálnom veku (35) a o podpore dobrých podmienok v digitálnom vzdelávaní (36). Cieľom Európskej stratégie vytvárania lepšieho internetu pre deti plus (37) (stratégia BIK+) je zabezpečiť, aby boli deti v novom digitálnom desaťročí chránené, rešpektované a aby bolo ich postavenie online posilnené, pričom ochrana maloletých je kľúčovým záujmom v legislatívnom a politickom rámci, napríklad v akte o digitálnych službách (38), smernici o audiovizuálnych mediálnych službách (39), všeobecnom nariadení o ochrane údajov (40) a iniciatíve EÚ v oblasti webu 4.0 a virtuálnych svetov (41). Pod záštitou stratégie BIK+ Komisia pokračuje v boji proti kybernetickému šikanovaniu, najmä prostredníctvom práce siete centier pre bezpečnejší internet, ktorú spolufinancuje EÚ a ktoré poskytujú linky pomoci, ako aj odbornú prípravu a zdroje, ktoré sa majú používať vo formálnom a neformálnom prostredí vzdelávania.

(16)

Potreby detí ako obetí, podozrivých, obvinených alebo odsúdených osôb, svedkov alebo ako iných účastníkov súdneho konania by sa mali zohľadniť vo vnútroštátnych justičných systémoch členských štátov s cieľom uľahčiť účinný výkon ich práv. Smernica o právach obetí (42), smernica o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní (43), a stratégia EÚ v oblasti práv obetí (2020 – 2025) (44) výslovne stanovujú osobitné práva a záruky pre deti, na ktoré sa vzťahujú alebo sa zameriavajú na podporu uvedených osobitných práv a záruk pre deti. V prípade obetí trestných činov je potrebný cielený integrovaný multiagentúrny prístup k podpore a ochrane detských obetí so službami primeranými veku. V prípade detí, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami, by sa mal prijať multidisciplinárny prístup, najmä pokiaľ ide o individuálne posúdenie osobitných okolností, potrieb a zraniteľnosti dieťaťa. Toto odporúčanie ďalej odráža význam nariadenia o vyživovacej povinnosti (45) a nariadenia (46)Brusel IIb posilnením cezhraničnej justičnej spolupráce v rámci Únie v občianskych veciach týkajúcich sa detí. Ústredné orgány určené podľa nariadenia Brusel IIb zohrávajú úlohu pri poskytovaní pomoci v prípadoch cezhraničnej ochrany detí. Deti sú tiež obeťami obchodovania s ľuďmi na účely všetkých foriem vykorisťovania (47). Detské obete obchodovania s ľuďmi sa podľa smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi považujú za obzvlášť zraniteľné (48) a osobitne sa na ne zameriava v stratégii EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi (2021 – 2025). V systémoch ochrany detí zohrávajú úlohu linky pomoci pre deti (116 111), horúce linky pre nezvestné deti (116 000) a iné vnútroštátne (detské) linky pomoci a horúce linky.

(17)

Ochrana práv migrujúcich detí vrátane detí, ktoré sú bez sprievodu a žiadajú o medzinárodnú ochranu, si vyžaduje nepretržité úsilie o riešenie problémov v tejto oblasti. Násilie je každodennou hrozbou pre migrujúce deti, najmä tie, ktoré cestujú bez sprievodu alebo sú odlúčené od svojich rodín (49). Deti migrantov a utečencov sú obzvlášť zraniteľné a vyžadujú si osobitnú a primeranú ochranu, ako sa zdôrazňuje v oznámení o ochrane migrujúcich detí (50). Zraniteľnosť detí sa zhoršuje, ak ide o deti bez sprievodu alebo deti odlúčené od rodičov. V nadväznosti na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine sa Komisia plne zaviazala podporovať členské štáty pri ochrane detí vysídlených z Ukrajiny na územie EÚ (51). To zahŕňa podporu horúcich liniek pre nezvestné deti a liniek pomoci pre deti, ako aj pomoc pri zabezpečovaní ich začlenenia do vnútroštátnych vzdelávacích systémov a poskytovanie usmernení členským štátom s cieľom pomôcť zabezpečiť rýchle zahrnutie vysídlených detí do vnútroštátnych systémov ochrany detí (52).

(18)

Pakt o migrácii a azyle, ktorý čaká na konečné prijatie zo strany Rady (53), zavádza aj ďalšie záruky a povinnosti v oblasti ochrany detí, ktoré sa budú musieť uviesť do praxe počas prechodného obdobia pred začatím jeho uplatňovania. Najlepší záujem dieťaťa zostáva ústredným prvkom acquis EÚ v oblasti azylu, v ktorom sa musí považovať za prvoradé hľadisko. Členské štáty musia vymedziť a zohľadniť všetky osobitné ustanovenia, ktoré si môže vyžadovať situácia detí žiadajúcich o azyl po prekročení hranice, pričom zohľadnia kontinuitu a stabilitu starostlivosti. Pakt skracuje lehoty na vymenovanie zástupcov detí a posilňuje normy týkajúce sa ich odbornej prípravy, kvalifikácie a dohľadu, pričom rovnako zakotvuje potrebu zohľadniť názory detí a poskytovať informácie vhodné pre deti. Skracuje lehoty týkajúce sa prístupu všetkých detí k vzdelávaniu a rozširuje prístup detí k zdravotnej starostlivosti tak, aby dostávali rovnaký druh zdravotnej starostlivosti, aký sa poskytuje ich vlastným štátnym príslušníkom, ktorí sú maloletými osobami. Obsahuje silnejšie záruky pre maloleté osoby v súvislosti so zaistením, pričom sa v ňom uvádza, že deti by spravidla nemali byť zaisťované. Ako sa zdôrazňuje v akčnom pláne pre integráciu a začlenenie (54), ďalším dôležitým aspektom, ktorý je potrebné riešiť v systéme ochrany detí, aby sa zabezpečil najlepší a najudržateľnejší prechod, je podpora pri vstupe do dospelosti.

(19)

Únia poskytuje dostatočné možnosti financovania s cieľom prispieť k ochrane detí pred všetkými formami násilia. Finančné prostriedky Únie sú k dispozícii na podporu rozvoja a posilňovania integrovaných systémov ochrany detí v členských štátoch a ďalších relevantných opatrení. S cieľom uľahčiť orientáciu v rôznych programoch Komisia zaviedla jednotnú bránu pre finančné prostriedky Únie, ktorá umožňuje používateľom nájsť relevantné možnosti financovania (55). Prijímatelia finančných prostriedkov Únie sú pri ich implementovaní povinní dodržiavať hodnoty, zásady, uplatniteľné právo a zmluvné ustanovenia Únie. Komisia zaviedla opatrenia na podporu dodržiavania predpisov a riešenie možných porušení. Okrem toho sa od členských štátov vyžaduje, aby v prípade finančných prostriedkov EÚ, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločných ustanoveniach (56), spĺňali horizontálne základné podmienky charty, ako aj Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Od členských štátov sa preto vyžaduje, aby zaviedli účinné mechanizmy na zabezpečenie toho, aby programy podporované z týchto fondov Únie a ich vykonávanie boli v súlade s chartou a Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

(20)

Komisia takisto poskytuje osobitnú finančnú podporu na predchádzanie násiliu páchanému na deťoch, rodovo motivovanému násiliu páchanému na dievčatách a domácemu násiliu a na boj proti nim a na ochranu obetí takéhoto násilia v rámci zložky Daphne programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty (57). Zložka Rovnosť, práva a rodová rovnosť programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty poskytuje ďalšie možnosti financovania podpory práv detí a ich participácie a boja proti diskriminácii, ktorej čelia určité skupiny detí. Ochranu detí podporuje možnosťami financovania aj program Spravodlivosť (58), najmä v oblasti súdnictva zohľadňujúceho potreby detí.

(21)

Nástroj technickej podpory (59) poskytuje na požiadanie prispôsobené technické odborné znalosti na navrhovanie a vykonávanie štrukturálnych reforiem v členských štátoch. Zahŕňa to oblasť vzdelávania, sociálnych služieb, migrácie a riadenia hraníc, zdravia a spravodlivosti, napríklad podporou realizácie detských domov (Barnahus (60)). Integrované systémy ochrany detí sú takisto súčasťou hlavnej iniciatívy technickej podpory na rok 2024 týkajúcej sa posilnenia demokracie a právneho štátu (61). Medziodvetvové reformy môžu riešiť problém chudoby a sociálneho vylúčenia detí v rámci hlavnej iniciatívy týkajúcej sa vykonávania Európskej záruky pre deti a zároveň ponúkať možnosť poskytovania technickej podpory viacerým krajinám.

(22)

Z viacerých ďalších programov Únie sa môžu financovať iné osobitné oblasti týkajúce sa ochrany a dobrých životných podmienok detí. To sa môže týkať najmä duševného zdravia detí, očkovania a prevencie rakoviny u detí a starostlivosti o detských onkologických pacientov v rámci programu EU4Health (62). Na chudobu a sociálne vylúčenie detí sa vzťahuje Európsky sociálny fond plus (63), na obchodovanie s deťmi a sexuálne zneužívanie detí sa vzťahuje Fond pre vnútornú bezpečnosť (64), na podporu v oblasti azylu, integrácie alebo návratu zameranú na deti z krajín mimo EÚ sa vzťahuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu (65), na prístup k nesegregovaným službám v oblasti vzdelávania, bývania, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti a starostlivosti o deti sa vzťahuje Európsky fond regionálneho rozvoja (66). Reformy, investície a politiky pre ďalšiu generáciu detí a mládeže, ako sú vzdelávanie a zručnosti, sa môžu riešiť aj v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (67). Únia spolufinancuje centrá pre bezpečnejší internet v členských štátoch s cieľom poskytovať činnosti na zvyšovanie informovanosti a zdroje o bezpečnosti detí na internete. Podporuje aj deti, opatrovateľov a pedagógov pri nahlasovaní materiálu obsahujúceho sexuálne zneužívanie detí prostredníctvom poradenských a oznamovacích služieb liniek pomoci pre deti a horúcich liniek. Okrem toho rámcový program Únie pre výskum a inováciu Horizont Európa (68) podporuje rôzne projekty spojené s ochranou detí v tematických oblastiach výskumu vrátane predchádzania sexuálnemu vykorisťovaniu detí a domácemu a sexuálnemu násiliu.

(23)

Záväzok Únie v oblasti ochrany detí sa odráža aj v jej vonkajšej činnosti. V roku 2022 žilo v zóne konfliktu približne 468 miliónov detí (viac ako každé šieste dieťa). Obeťami detskej práce bolo v roku 2020 160 miliónov detí (9,6 % všetkých detí na celom svete) (69). Každých 10 minút zomrie niekde na svete mladistvé dievča v dôsledku násilia (70). Činnosť Únie v oblasti globálneho presadzovania práv detí a ochrany detí vychádza zo spôsobu, akým Únia v rámci svojho priestoru posilňuje a chráni svoje základy demokratických a základných práv. Cieľom akčného plánu pre mládež v rámci vonkajšej činnosti EÚ (71) je podporovať zmysluplnú účasť detí a mládeže a posilnenie ich postavenia vo vonkajšej činnosti Únie. Cieľom akčného plánu pre rodovú rovnosť III (72) je bojovať proti všetkým formám rodovo motivovaného násilia. Ochrana detí je kľúčovým cieľom usmernení Únie pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa a usmernení o deťoch v ozbrojených konfliktoch (73). V akčnom pláne Únie pre ľudské práva a demokraciu (2020 – 2024) (74) sa partnerské krajiny vyzývajú, aby napríklad budovali a posilnili systémy ochrany detí a prijali politiku nulovej tolerancie voči detskej práci. K tomuto cieľu prispeje navrhované nariadenie o zákaze výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce na trhu Únie. Tento záväzok sa odrazil aj v oznámení o dôstojnej práci (75), ktoré bude podporovať boj proti detskej práci.

(24)

Je veľmi potrebné chrániť deti pred zmenou klímy a environmentálnymi rizikami na území EÚ aj na celom svete. U detí je oveľa väčšia pravdepodobnosť než u dospelých, že v dôsledku zhoršovania životného prostredia zmeny klímy, znečistenia a straty biodiverzity utrpia vážne škody vrátane nezvratných a celoživotných následkov a úmrtia (76). Zvyšuje sa tým riziko, že deti budú čeliť závažnému porušovaniu práv v dôsledku vysídľovania, hladomoru a zvýšeného násilia, a to najmä v ozbrojených konfliktoch (77). Je potrebné riešiť odlišné vplyvy zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia na ženy, deti a zraniteľné skupiny (78). V usmerneniach k adaptačným stratégiám a plánom členských štátov z roku 2023 (79) sa zdôrazňuje, že deti sú jednou zo zainteresovaných strán, u ktorých je vyššia pravdepodobnosť, že ich zasiahne zmena klímy, a ktoré treba zapojiť aj do procesu adaptácie na zmenu klímy. Pri prijímaní opatrení na riešenie zmeny klímy by zmluvné strany mali rešpektovať, podporovať a zohľadňovať svoje príslušné záväzky v oblasti ľudských práv vrátane práv detí (80). V rámci globálneho cieľa v oblasti adaptácie, ktorý bol prijatý na konferencii COP28 (81), sa zmluvné strany nabádajú, aby zabezpečili medzigeneračnú rovnosť a sociálnu spravodlivosť a aby pritom zohľadnili zraniteľné skupiny vrátane detí. To si vyžaduje aj zabezpečenie aktívnej účasti detí na rozhodovaní o závažných záležitostiach, ktoré majú vplyv na ochranu ich práv. Perspektíva detí a mladých ľudí je súčasťou činností Európskeho klimatického paktu (82), a najmä siete ambasádorov a partnerov klimatického paktu.

(25)

Toto odporúčanie je určené členským štátom. K dodržiavaniu tohto odporúčania sa vyzývajú aj kandidátske krajiny, potenciálne kandidátske krajiny na pristúpenie k Únii a krajiny podieľajúce sa na susedskej politike Únie.