(1)

Dohodou medzi Francúzskou republikou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska týkajúcou sa výstavby a prevádzky pevného spojenia cez Lamanšský prieliv prostredníctvom súkromných koncesionárov, podpísanou v Canterbury 12. februára 1986 (ďalej len „Dohoda z Canterbury“), sa zriadila medzivládna komisia, ktorej úlohou je dohliadať na všetky záležitosti týkajúce sa výstavby a prevádzky pevného spojenia cez Lamanšský prieliv (ďalej len „medzivládna komisia“).

(2)

Od skončenia prechodného obdobia stanoveného v Dohode o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (3) sa na manažéra infraštruktúry pevného spojenia cez Lamanšský prieliv a na železničné podniky prevádzkujúce pevné spojenie cez Lamanšský prieliv vzťahujú dva samostatné právne rámce, pokiaľ ide o bezpečnosť a interoperabilitu železníc.

(3)

Francúzska republika listom zo 16. júla 2020 požiadala Úniu o splnomocnenie dojednať a uzavrieť medzinárodnú dohodu so Spojeným kráľovstvom o požiadavkách na bezpečnosť a interoperabilitu v rámci pevného spojenia cez Lamanšský prieliv. V súlade s touto žiadosťou bola rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1531 (4) Francúzska republika splnomocnená rokovať o dohode s cieľom zabezpečiť jednotné a dynamické uplatňovanie práva Únie, najmä nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/796 (5) a smerníc Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 (6) a (EÚ) 2016/798 (7), po celej dĺžke pevného spojenia cez Lamanšský prieliv. V rozhodnutí (EÚ) 2020/1531 sa stanovili aj podmienky, za ktorých môže medzivládna komisia naďalej plniť úlohu vnútroštátneho bezpečnostného orgánu zodpovedného za úsek pevného spojenia cez Lamanšský prieliv, ktorý podlieha právomoci Francúzskej republiky.

(4)

Z rokovaní medzi Francúzskou republikou a Spojeným kráľovstvom jasne vyplynulo, že dohoda za podmienok stanovených v uvedenom rozhodnutí nebude viesť k dohode uspokojivej pre obe zmluvné strany. Francúzska republika preto listom z 23. marca 2023 prejavila svoj úmysel dojednať a uzavrieť inú dohodu. Z tohto dôvodu sa navrhuje alternatívne splnomocnenie.

(5)

Medzinárodná dohoda s treťou krajinou o bezpečnosti a interoperabilite železníc v cezhraničných situáciách môže ovplyvniť oblasť, ktorú do veľkej miery upravuje právo Únie, a najmä nariadenie Rady (EÚ) 2016/796 a smernice (EÚ) 2016/798 a (EÚ) 2016/797. Akákoľvek takáto dohoda preto patrí do výlučnej vonkajšej právomoci Únie. Členské štáty môžu takúto dohodu dojednať alebo uzavrieť, len ak ich na to splnomocní Únia v súlade s článkom 2 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Keďže takáto dohoda sa týka oblastí, na ktoré sa vzťahuje existujúce právo Únie v oblasti dopravy, je potrebné, aby takéto splnomocnenie udelil zákonodarca Únie v súlade s legislatívnym postupom uvedeným v článku 91 ZFEÚ.

(6)

Vzhľadom na jedinečnosť pevného spojenia cez Lamanšský prieliv ako železničného spojenia, ktoré zahŕňa jedinú zložitú inžiniersku stavbu nachádzajúcu sa čiastočne na území Francúzskej republiky a čiastočne v tretej krajine, je vhodné splnomocniť Francúzsku republiku, aby dojednalo, podpísalo a uzavrelo medzinárodnú dohodu so Spojeným kráľovstvom o uplatňovaní jednotných pravidiel bezpečnosti a interoperability v rámci pevného spojenia cez Lamanšský prieliv (ďalej len „dohoda“), ako aj zabezpečilo spoluprácu medzi francúzskym vnútroštátnym bezpečnostným orgánom, konkrétne Établissement Public de Sécurité Ferroviaire (ďalej len „EPSF“), a vnútroštátnym bezpečnostným orgánom Spojeného kráľovstva, konkrétne Office of Rail and Road (ďalej len „ORR“).

(7)

Úsek pevného spojenia cez Lamanšský prieliv, ktorý podlieha právomoci Francúzskej republiky, by mal naďalej podliehať právu Únie. Mali by sa zachovať zásady prednosti a v náležitých prípadoch priameho účinku práva Únie a príslušné právomoci inštitúcií a orgánov Únie.

(8)

Spory medzi Francúzskou republikou a Spojeným kráľovstvom týkajúce sa uplatňovania dohody by sa nemali predkladať rozhodcovskému súdu zriadenému podľa článku 19 Dohody z Canterbury, ani by sa na ne nemal vzťahovať žiadny iný právne záväzný spôsob urovnávania sporov.

(9)

V súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) 2016/796 by mala mať Železničná agentúra Európskej únie naďalej výlučnú zodpovednosť za funkcie a právomoci, ktoré jej boli pridelené, a v súlade s článkom 16 smernice (EÚ) 2016/798 by mal byť orgán EPSF pri prijímaní rozhodnutí naďalej nezávislý. V dôsledku toho by sa úloha medzivládnej komisie a bezpečnostného orgánu zriadených na základe Dohody z Canterbury mala v súvislosti s otázkami, ktorými sa zaoberá dohoda, obmedziť na koordináciu činností orgánov EPSF a ORR. Regulačné akty medzivládnej komisie a bezpečnostného orgánu ani ich účinky by nemali mať vplyv na rozhodovaciu autonómiu orgánu EPSF v súlade s právom Únie.

(10)

S cieľom zabezpečiť, aby sa v úseku pevného spojenia cez Lamanšský prieliv, ktorý podlieha právomoci Francúzskej republiky, vždy správne vykonávalo právo Únie, a s cieľom zabezpečiť, aby Komisia mohla pod kontrolou Súdneho dvora dohliadať na uplatňovanie práva Únie, a to aj v naliehavých prípadoch, by si Francúzska republika mala ponechať právo jednostranne pozastaviť platnosť dohody alebo ju vypovedať.

(11)

V záujme zohľadnenia možných budúcich zmien práva Únie, najmä nariadenia (EÚ) 2016/796 a smerníc (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2016/798, by sa v dohode mali stanoviť aj pravidlá jej zmeny. Komisia by mala byť splnomocnená na to, aby Francúzsku republiku oprávnila vykonať zmeny dohody v súlade s pozmeňujúcim postupom stanoveným v uvedenej dohode, za predpokladu, že takéto zmeny sa obmedzujú na úpravy, ktorých cieľom je zohľadniť zmeny v práve Únie.

(12)

V záujme Únie by Francúzska republika tiež mala byť splnomocnená rokovať o ďalších zmenách dohody uzavretej na základe splnomocnenia v tomto rozhodnutí, ktoré zohľadňujú podmienky stanovené v rozhodnutí (EÚ) 2020/1531. Splnomocnenie udelené Úniou v rozhodnutí (EÚ) 2020/1531 by preto malo zostať v platnosti, aby sa dohoda uzavretá na základe tohto splnomocnenia mohla zmeniť tak, aby odrážala podmienky stanovené v uvedenom rozhodnutí,

a)

Dohoda musí byť v každom ohľade v súlade s právom Únie. Musí sa zabezpečiť súlad so zásadami prednosti a v relevantných prípadoch priameho účinku práva Únie.

b)

Spory medzi Francúzskou republikou a Spojeným kráľovstvom týkajúce sa uplatňovania dohody sa nepredkladajú rozhodcovskému súdu zriadenému podľa článku 19 Dohody z Canterbury, ani nepodliehajú žiadnemu inému právne záväznému spôsobu urovnávania sporov.

c)

Francúzska republika si ponecháva právo jednostranne pozastaviť platnosť dohody alebo ju vypovedať s cieľom zabezpečiť v úseku pevného spojenia cez Lamanšský prieliv, ktorý podlieha jej právomoci, úplné, správne a rýchle uplatňovanie práva Únie.

d)

V dohode sa stanoví mechanizmus jej zmeny s cieľom prispôsobiť ju zmenám v práve Únie.

e)

Zabezpečí sa nezávislosť a príslušné právomoci udelené na základe práva Únie Železničnej agentúre Európskej únie a orgánu EPSF ako vnútroštátnemu bezpečnostnému orgánu v zmysle smernice (EÚ) 2016/798 a to najmä: