„„PRÍLOHA I

METÓDY MONITOROVANIA EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV

A.   VÝPOČET EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV (ČLÁNOK 9)

1.   Vzorce na výpočet emisií skleníkových plynov

Na účely výpočtu emisií skleníkových plynov používajú spoločnosti tento vzorec:

Spoločnosti vypočítavajú emisie CO2 sčítaním emisií CO2 všetkých použitých palív i, a to použitím tohto vzorca:

Spoločnosti vypočítavajú emisie CH4 sčítaním emisií CH4 pochádzajúcich zo spaľovania všetkých použitých palív i spolu s emisiami spôsobenými únikom CH4, a to použitím tohto vzorca:

Spoločnosti vypočítavajú emisie N2O sčítaním emisií N2O všetkých použitých palív i, a to použitím tohto vzorca:

Spotreba paliva sa vypočítava osobitne pre emisie z plavieb medzi prístavmi podliehajúcimi právomoci členského štátu, z plavieb z prístavov podliehajúcich právomoci členského štátu, z plavieb do prístavov podliehajúcich právomoci členského štátu a pre emisie v prístavoch podliehajúcich právomoci členského štátu. Spotreba paliva v prístavoch podliehajúcich právomoci členského štátu v kotvisku sa vypočítava osobitne.

Pojem	Vysvetlenie
GHGMRV	Emisie skleníkových plynov, ktoré sa majú nahlasovať v zmysle tohto nariadenia, vyjadrené v tonách ekvivalentu CO2, kde „ekvivalent CO2“ je metrický systém používaný na výpočet emisií CO2, CH4 a N2O na základe ich potenciálu globálneho otepľovania tak, že sa množstvá CH4 a N2O prepočítavajú na ekvivalentné množstvo oxidu uhličitého s rovnakým potenciálom globálneho otepľovania.
	Celkové súhrnné vypustené emisie CO2.
	Celkové súhrnné vypustené emisie CH4.
	Celkové súhrnné vypustené emisie N2O.
	Potenciál globálneho otepľovania v prípade CH4 za 100 rokov, ako sa uvádza v prílohe k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/1044  (1).
	Potenciál globálneho otepľovania v prípade N2O za 100 rokov, ako sa uvádza v prílohe k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/1044.
i	Index zodpovedajúci palivám použitým na palube lode v období nahlasovania.
j	Index zodpovedajúci zdrojom emisií na palube lode. Na účely tohto nariadenia dané zdroje zahŕňajú prinajmenšom hlavné motory, pomocné motory, plynové turbíny, kotly a generátory inertného plynu.
Mi	Spotreba paliva ako celková hmotnosť použitého konkrétneho paliva i (spolu za všetky zdroje emisií).
Mi, j	Spotreba paliva ako hmotnosť použitého konkrétneho paliva i v zdroji emisií j.
Cj	Faktor emisií od palivového tanku po súprúd v prípade uniknutého paliva (koeficient úniku) ako percentuálny podiel hmotnosti paliva i použitého zdrojom emisií j [%]. Cj zahŕňa fugitívne a uniknuté emisie. Fugitívne a uniknuté emisie sú emisie spôsobené množstvom paliva, ktoré sa nedostane do spaľovacej komory zdroja emisií alebo ktoré nie je spotrebované zdrojom emisií, pretože neboli spálené, boli odvetrané alebo unikli zo systému.
Mi,NC	Celková hmotnosť nespáleného, ale do atmosféry uvoľneného paliva i.
	Množstvo nespáleného, ale do atmosféry uvoľneného CH4. Na účely výpočtu tohto množstva spoločnosti používajú tento vzorec:
	Faktor emisií CO2 od palivového tanku po súprúd podľa paliva i, ako sa vymedzuje v tabuľke v bode 2 tejto časti.
	Faktor emisií CH4 od palivového tanku po súprúd podľa paliva i, ako sa vymedzuje v tabuľke v bode 2 tejto časti.
	Faktor emisií N2O od palivového tanku po súprúd podľa paliva i, ako sa vymedzuje v tabuľke v bode 2 tejto časti.

2.   Štandardné emisné faktory

V nasledujúcich tabuľkách:

—	TBM znamená „má sa merať“,

—	N/A znamená „nie je k dispozícii“,

—	pomlčka znamená „neuplatňuje sa“.

Na účely tohto nariadenia sa používajú štandardné hodnoty, uvedené v nasledujúcej tabuľke, pre emisné faktory palív a zdrojov emisií používaných na palube lode.

Ak sa v políčku uvádza TBM alebo N/A, používa sa najvyššia štandardná hodnota triedy paliva nachádzajúcej sa v tom istom stĺpci. Ak pre konkrétnu triedu paliva všetky políčka v tom istom stĺpci uvádzajú buď TBM, alebo N/A, používa sa štandardná hodnota najmenej priaznivého druhu fosílneho paliva. Toto pravidlo sa nevzťahuje na stĺpec 6, v ktorom TBM alebo N/A odkazuje na nedostupné hodnoty pre zdroj emisií. V prípade, že pre Cj neexistuje štandardná hodnota, používa sa certifikovaná hodnota v súlade s článkom 10 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1805 (*).

Spoločnosti sa môžu odchýliť od štandardných hodnôt pre emisné faktory uvedených v nasledujúcej tabuľke po prípadnom uplatnení podmienok a obmedzení stanovených v článku 10 ods. 5 a 6 nariadenia (EÚ) 2023/1805.

V prípade nefosílnych palív neuvedených v nasledujúcej tabuľke spoločnosť určuje emisné faktory v súlade s článkami 32 až 35 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/2066 (**).

V prípade zmiešavania paliva sa každé palivo posudzuje samostatne.

1	2	3	4	5	6
Trieda paliva	Druh paliva				Cj Ako % hmotnosti paliva použitého zdrojom emisií
Fosílne palivá	HFO ISO 8217 triedy od RME po RMK	3,114	0,00005	0,00018	–
	LFO ISO 8217 triedy od RMA po RMD	3,151	0,00005	0,00018	–
	MDO MGO ISO 8217 triedy od DMX po DMB	3,206	0,00005	0,00018	–
	LNG	2,750	0	0,00011	3,1 pre LNG Otto (dvojpalivový motor, stredná rýchlosť)
					1,7 pre LNG Otto (dvojpalivový motor, pomalá rýchlosť)
					0,2 pre LNG Diesel (dvojpalivový motor, pomalá rýchlosť)
					2,6 pre LBSI (zážihový motor s chudobnou zmesou)
	LPG (bután)	3,03	TBM	TBM	N/A
	LPG (propán)	3,00	TBM	TBM	N/A
	H2 (fosílny)	0	0	— pre palivové články	–
				TBM pre spaľovací motor (ICE)
	NH3 (fosílny)	0	N/A	TBM	N/A
	Metanol (fosílny)	1,375	TBM	TBM	–
Biopalivá	Etanol	1,913	TBM	TBM	–
	Bionafta	2,834	TBM	TBM	–
	Hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej (HVO)	3,115	0,00005	0,00018	–
	Skvapalnený biometán ako palivo v doprave (Bio-LNG)	2,750	0	0,00011	3,1 pre LNG Otto (dvojpalivový motor, stredná rýchlosť)
					1,7 pre LNG Otto (dvojpalivový motor, pomalá rýchlosť)
					0,2 pre LNG Diesel (dvojpalivový motor, pomalá rýchlosť)
					2,6 pre LBSI (zážihový motor s chudobnou zmesou)
	Biometanol	1,375	TBM	TBM	–
	Iný	3,115	0,00005	0,00018	–
	Bio-H2	0	0	0 pre palivové články	–
				TBM pre spaľovací motor (ICE)
Palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu (RFNBO) – e-palivá	e-nafta	3,206	0,00005	0,00018	–
	e-metanol	1,375	TBM	TBM	–
	e-LNG	2,750	0	0,00011	3,1 pre LNG Otto (dvojpalivový motor, stredná rýchlosť)
					1,7 pre LNG Otto (dvojpalivový motor, pomalá rýchlosť)
					0,2 pre LNG Diesel (dvojpalivový motor, pomalá rýchlosť)
					2,6 pre LBSI (zážihový motor s chudobnou zmesou)
	e-H2	0	0	0 pre palivové články	–
				TBM pre spaľovací motor (ICE)
	e-NH3	0	N/A	TBM	N/A
	e-LPG	N/A	N/A	N/A	N/A
	e-DME	N/A	N/A	N/A	–

V stĺpci 1 sa uvádza trieda palív.

V stĺpci 2 sa uvádza názov príslušných druhov paliva pre každú triedu.

V stĺpci 3 sa uvádza emisný faktor EF pre oxid uhličitý v gCO2/gfuel.

V stĺpci 4 sa uvádza emisný faktor EF pre metán v gCH4/gfuel.

V stĺpci 5 sa uvádza emisný faktor EF pre oxid dusný v gN2O/gfuel.

V stĺpci 6 sa uvádza časť paliva stratená ako fugitívne a uniknuté emisie (Cj) meraná ako % hmotnosti paliva použitého konkrétnym zdrojom emisií. V prípade palív ako LNG, pre ktoré existujú fugitívne a uniknuté emisie, sa množstvo fugitívnych a uniknutých emisií uvedené v tabuľke vyjadruje percentom hmotnosti použitého paliva. Hodnoty Cj uvedené v tabuľke sa vypočítavajú pri 50 % plného zaťaženia motora.

(*)	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1805 z 13. septembra 2023 o využívaní palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív v námornej doprave a o zmene smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 234, 22.9.2023, s. 48).

(**)	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/2066 z 19. decembra 2018 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, ktorým sa mení nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/2012 (Ú. v. EÚ L 334, 31.12.2018, s. 1).

B.   METÓDY URČOVANIA EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV

Spoločnosť v pláne monitorovania uvedie, ktorá metóda monitorovania sa má použiť na výpočet emisií skleníkových plynov za každú loď, za ktorú nesie zodpovednosť, a zabezpečí, aby sa zvolená metóda konzistentne uplatňovala.

Môžu sa použiť tieto metódy A, B, C a D založené na prístupe s použitím výpočtu alebo s využitím merania.

V rámci prístupu s použitím výpočtu (metódy A, B a C) sa emisie vypočítavajú pomocou vzorcov uvedených v časti A. Na tento účel sa skutočná spotreba paliva za každú plavbu určí použitím ktorejkoľvek z metód A, B alebo C opísaných ďalej v texte a využívaných na účely výpočtu. Pri výbere ktorejkoľvek z metód A, B alebo C sa zohľadňujú zdroje neistoty a súvisiace miery neistoty. Spoločnosť pravidelne vykonáva vhodné kontrolné činnosti vrátane krížových kontrol medzi množstvom natankovaného paliva, ako sa uvádza v palivovom dodacom liste (Bunker Delivery Note – BDN), a množstvom natankovaného paliva zisteným palubným meraním a prijíma nápravné opatrenia, ak sa zistia významné odchýlky.

V rámci prístupu s využitím merania (metóda D) sa využívajú priame merania emisií skleníkových plynov.

Po posúdení overovateľom sa môže použiť akákoľvek kombinácia metód A, B, C a D, ak sa tým zvýši celková presnosť merania.

1.   Metóda A: Palivový dodací list (BDN) a pravidelná inventúra palivových nádrží

Táto metóda je založená na množstve a druhu paliva, ktoré je uvedené v palivovom dodacom liste (BDN), v kombinácii s pravidelnou inventúrou palivových nádrží na základe odčítaní z nádrže. Palivo na začiatku obdobia plus doplnenie paliva mínus palivo dostupné na konci obdobia a vypustené palivo od začiatku do konca obdobia spolu predstavujú spotrebu paliva za dané obdobie.

Obdobie je čas medzi dvoma zastaveniami v prístave alebo čas v prístave. V prípade paliva použitého počas takéhoto obdobia je potrebné špecifikovať druh paliva a obsah síry.

Táto metóda sa nepoužije, ak na palubách lodí nie sú k dispozícii palivové dodacie listy (BDN), najmä v prípadoch, keď sa ako palivo používa náklad, napríklad odparený skvapalnený zemný plyn (LNG).

Podľa existujúcich predpisov dohovoru MARPOL (príloha VI) je palivový dodací list (BDN) povinný, má sa uchovávať na palube počas troch rokov od dodania lodného paliva a má byť kedykoľvek dispozícii. Pravidelná inventúra palivových nádrží na palube je založená na odčítaniach z palivových nádrží. Na určenie objemu v čase odčítania z palivovej nádrže sa používajú tabuľky pre príslušné palivové nádrže. Neistota spojená s palivovým dodacím listom sa uvedie v pláne monitorovania. Odčítania z palivových nádrží sa vykonávajú s využitím vhodných metód, ako sú automatizované systémy, sondy a hladinomery. Metóda sondovania nádrže a súvisiaca neistota sa uvedú v pláne monitorovania.

Ak sa množstvo natankovaného paliva alebo množstvo paliva, ktoré zostalo v nádržiach, určuje v objemových jednotkách vyjadrených v metroch kubických, spoločnosť prepočítava toto množstvo z objemu na hmotnosť pomocou hodnôt skutočnej hustoty. Spoločnosť určuje skutočnú hustotu pomocou jednej z týchto metód:

a)	palubné meracie systémy;

b)	hustota nameraná dodávateľom paliva pri natankovaní paliva a zaznamenaná na faktúre za palivo alebo v palivovom dodacom liste (BDN);

c)	hustota nameraná v testovacej analýze vykonanej v akreditovanom laboratóriu na testovanie paliva, ak je k dispozícii.

Skutočná hustota sa vyjadruje v kg/m3 a určuje sa pre príslušnú teplotu pri konkrétnom meraní. V prípadoch, keď nie sú hodnoty skutočnej hustoty k dispozícii, sa pre daný druh paliva použije štandardný faktor hustoty, len čo ho posúdi overovateľ.

2.   Metóda B: Monitorovanie palivovej nádrže na palube

Táto metóda je založená na odčítaniach zo všetkých palivových nádrží na palube. Odčítania z nádrží sa vykonávajú denne, keď je loď na mori, a vždy, keď loď tankuje alebo vypúšťa palivo.

Kumulované zmeny hladiny v palivovej nádrži medzi dvoma odčítaniami predstavujú spotrebu paliva za dané obdobie.

Obdobie je čas medzi dvoma zastaveniami v prístave alebo čas v prístave. V prípade paliva použitého počas takéhoto obdobia je potrebné špecifikovať druh paliva a obsah síry.

Odčítania z palivových nádrží sa vykonávajú s využitím vhodných metód, ako sú automatizované systémy, sondy a hladinomery. Metóda sondovania nádrže a súvisiaca neistota sa uvedú v pláne monitorovania.

Ak sa množstvo natankovaného paliva alebo množstvo paliva, ktoré zostalo v nádržiach, určuje v objemových jednotkách vyjadrených v metroch kubických, spoločnosť prepočítava toto množstvo z objemu na hmotnosť pomocou hodnôt skutočnej hustoty. Spoločnosť určuje skutočnú hustotu pomocou jednej z týchto metód:

a)	palubné meracie systémy;

b)	hustota nameraná dodávateľom paliva pri natankovaní paliva a zaznamenaná na faktúre za palivo alebo v palivovom dodacom liste (BDN);

c)	hustota nameraná v testovacej analýze vykonanej v akreditovanom laboratóriu na testovanie paliva, ak je k dispozícii.

Skutočná hustota sa vyjadruje v kg/m3 a určuje sa pre príslušnú teplotu pri konkrétnom meraní. V prípadoch, keď nie sú hodnoty skutočnej hustoty k dispozícii, sa pre daný druh paliva použije štandardný faktor hustoty, len čo ho posúdi overovateľ.

3.   Metóda C: Prietokomery pre príslušné procesy spaľovania

Táto metóda je založená na prietoku paliva nameraného na palube. Údaje zo všetkých prietokomerov napojených na príslušné zdroje emisií skleníkových plynov sa kombinujú, aby sa určila celková spotreba paliva za konkrétne obdobie.

Obdobie je čas medzi dvoma zastaveniami v prístave alebo čas v prístave. V prípade paliva použitého počas takéhoto obdobia je potrebné monitorovať druh paliva a obsah síry.

Použité metódy kalibrácie a neistota súvisiaca s použitými prietokomermi sa uvedú v pláne monitorovania.

Ak sa množstvo spotrebovaného paliva určuje v objemových jednotkách vyjadrených v metroch kubických, spoločnosť prepočítava toto množstvo z objemu na hmotnosť pomocou hodnôt skutočnej hustoty. Spoločnosť určuje skutočnú hustotu pomocou jednej z týchto metód:

a)	palubné meracie systémy;

b)	hustota nameraná dodávateľom paliva pri natankovaní paliva a zaznamenaná na faktúre za palivo alebo v palivovom dodacom liste (BDN);

c)	hustota nameraná v testovacej analýze vykonanej v akreditovanom laboratóriu na testovanie paliva, ak je k dispozícii.

Skutočná hustota sa vyjadruje v kg/m3 a určuje sa pre príslušnú teplotu pri konkrétnom meraní. V prípadoch, keď nie sú hodnoty skutočnej hustoty k dispozícii, sa pre daný druh paliva použije štandardný faktor hustoty, len čo ho posúdi overovateľ.

4.   Metóda D: Priame meranie emisií skleníkových plynov

Priame merania emisií skleníkových plynov možno použiť v prípade plavieb a v prípade emisií skleníkových plynov, ku ktorým dochádza v prístavoch podliehajúcich právomoci členského štátu. V prípade lodí, ktorých nahlasovanie CO2 je založené na tejto metóde uplatňovanej na všetky zdroje emisií na palube lode, sa spotreba paliva vypočítava pomocou nameraných emisií CO2 a príslušných emisných faktorov relevantných palív a zdrojov emisií.

Táto metóda je založená na prietokoch emisií skleníkových plynov vo výfukoch (komínoch), ktoré sa určujú tak, že sa koncentrácie skleníkového plynu vo výfukovom plyne vynásobia prietokom výfukového plynu.

Uplatňovanie tejto metódy na určenie emisií skleníkových plynov nebráni spoločnostiam v uplatňovaní akýchkoľvek iných metód opísaných v tejto časti na akýkoľvek iný skleníkový plyn.

Použité metódy kalibrácie a neistota súvisiaca s použitými zariadeniami sa uvedú v pláne monitorovania.

C.   SPRÁVA A KONTROLA ÚDAJOV

1.   Kontrolný systém

1.1.

Spoločnosť vykonáva posúdenie rizika, aby identifikovala zdroje rizík chýb v toku údajov od primárnych ku konečným údajom v správe o emisiách, a vypracúva, dokumentuje, vykonáva a udržiava účinný kontrolný systém, ktorým sa zabezpečuje, aby správy vyplývajúce z činností súvisiacich s tokom údajov neobsahovali skreslené údaje a boli v súlade s plánom monitorovania, ako aj s týmto nariadením. Spoločnosť na požiadanie sprístupňuje posúdenie rizika uvedené v prvom odseku zodpovednému riadiacemu orgánu. Spoločnosť ho sprístupňuje aj na účely overovania.

1.2.

Na účely bodu 1.1 prvého odseku spoločnosť vypracúva, dokumentuje, vykonáva a udržiava písomné postupy oddelene od plánu monitorovania a pre činnosti súvisiace s tokom údajov, ako aj pre kontrolné činnosti, a odkazy na tieto postupy a ich opis zahŕňa do plánu monitorovania. Spoločnosť na požiadanie sprístupňuje akúkoľvek písomnú dokumentáciu týkajúcu sa postupov zodpovednému riadiacemu orgánu. Spoločnosť takúto dokumentáciu sprístupňuje aj na účely overovania.

1.3.

Kontrolné činnosti uvedené v bode 1.2 zahŕňajú v prípade potreby: a) zabezpečenie kvality príslušného meracieho zariadenia; b) zabezpečenie kvality systémov informačných technológií, pričom sa zaistí, aby boli príslušné systémy navrhnuté, zdokumentované, odskúšané, vykonávané, kontrolované a udržiavané spôsobom, ktorým sa zabezpečí spracovanie spoľahlivých, presných a včasných údajov v súlade s rizikami identifikovanými podľa bodu 1.1; c) oddelenie úloh v rámci činností súvisiacich s tokom údajov a kontrolných činností, ako aj riadenie nevyhnutne potrebných spôsobilostí; d) interné preskúmania a validáciu údajov; e) opravy a nápravné opatrenia; f) kontrolu externe zabezpečovaných procesov; g) vedenie záznamov a dokumentácie vrátane riadenia verzií dokumentov.

1.4.

Na účely bodu 1.3 písm. a) spoločnosť zabezpečuje, aby sa všetky príslušné meracie zariadenia v pravidelných intervaloch kalibrovali, opravovali a kontrolovali, a to aj pred ich použitím, a aby sa kontrolovali porovnaním podľa príslušných noriem na meranie vychádzajúcich z medzinárodných noriem v oblasti merania, ak sú k dispozícii, a aby boli primerané zisteným rizikám. Ak sa zložky meracích systémov nedajú kalibrovať, spoločnosť ich uvedie v pláne monitorovania a navrhne alternatívne kontrolné činnosti. Ak sa zistí, že zariadenie nespĺňa výkonnostné požiadavky, spoločnosť bezodkladne prijme potrebné nápravné opatrenia.

1.5.

Na účely bodu 1.3 písm. d) spoločnosť preskúmava a validuje údaje vyplývajúce z činností súvisiacich s tokom údajov uvedených v bode 1.2. Takéto preskúmanie a validácia údajov zahŕňa: a) kontrolu úplnosti údajov; b) porovnanie údajov, ktoré spoločnosť získala, monitorovala a nahlásila za niekoľko rokov; c) porovnanie údajov a hodnôt vyplývajúcich z jednotlivých metód monitorovania, ak sa používa viac ako jedna metóda monitorovania.

1.6.

Na účely bodu 1.3 písm. e) spoločnosť zabezpečuje, že v prípade zistenia neúčinného fungovania činností súvisiacich s tokom údajov či kontrolných činností alebo nedodržania pravidiel stanovených v dokumentácii postupov pre tieto činnosti, sa prijmú nápravné opatrenia a dotknuté údaje sa bezodkladne opravia.

1.7.

Ak spoločnosť externe zabezpečuje jednu alebo viacero činností súvisiacich s tokom údajov alebo kontrolných činností uvedených v bode 1.1, na účely bodu 1.3 písm. f) uskutočňuje všetky tieto činnosti: a) overuje kvalitu externe zabezpečených činností súvisiacich s tokom údajov a kontrolných činností podľa tohto nariadenia; b) určuje primerané požiadavky na výstupy externe zabezpečovaných procesov a na metódy použité v daných procesoch; c) overuje kvalitu výstupov a metód uvedených v písmene b) tohto odseku; d) zaisťuje, aby sa externe zabezpečované činnosti vykonávali tak, aby zodpovedali inherentným rizikám a kontrolným rizikám zisteným v rámci posúdenia rizika uvedeného v bode 1.1.

1.8.

Spoločnosť monitoruje účinnosť kontrolného systému, a to aj vykonávaním interných preskúmaní a zohľadňovaním zistení overovateľa počas overovania správ o emisiách a správ uvedených v článku 11 ods. 2 Ak spoločnosť zistí, že kontrolný systém nie je účinný alebo nezodpovedá zisteným rizikám, zabezpečí zlepšenie kontrolného systému a aktualizáciu plánu monitorovania alebo príslušných písomných postupov pre činnosti súvisiace s tokom údajov, posúdenia rizika a kontrolné činnosti (podľa potreby).

2.   Medzery v údajoch

2.1.

Ak chýbajú údaje relevantné pre určenie emisií skleníkových plynov z lode za jednu alebo viacero plavieb, spoločnosť použije náhradné údaje vypočítané v súlade s alternatívnou metódou uvedenou, resp. alternatívnymi metódami uvedenými v pláne monitorovania posúdenom overovateľom a prípadne schváleným zodpovedným riadiacim orgánom. Ak chýbajú údaje relevantné pre určenie emisií skleníkových plynov z lode za jednu alebo viacero plavieb, pre ktoré sa v pláne monitorovania neuvádzajú alternatívne metódy monitorovania ani alternatívne zdroje údajov na potvrdenie údajov alebo na odstránenie medzier v údajoch, spoločnosť použije vhodnú metódu odhadu na určenie konzervatívnych náhradných údajov za príslušné časové obdobie a chýbajúci parameter.

2.2.

Ak nie je z technických dôvodov dočasne možné uplatňovať plán monitorovania uspokojivo posúdený overovateľom a prípadne schválený zodpovedným riadiacim orgánom, spoločnosť uplatňuje metódu založenú na alternatívnych zdrojoch údajov uvedených v pláne monitorovania na účely vykonávania potvrdzujúcich kontrol, alebo, ak plán monitorovania takúto alternatívu neobsahuje, uplatňuje alternatívnu metódu, ktorá poskytuje náhradné údaje alebo konzervatívny odhad, kým sa neobnovia podmienky uplatňovania schváleného plánu monitorovania. Spoločnosť prijíma všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie promptného uplatňovania plánu monitorovania.

2.3.

Ak sa použije metóda odhadu v súlade s bodom 2.1 alebo ak dôjde k dočasnej odchýlke od plánu monitorovania v súlade s bodom 2.2, spoločnosť bez zbytočného odkladu vypracuje písomný postup na to, aby sa takýmto medzerám v údajoch predchádzalo v budúcnosti, a upraví plán monitorovania v súlade s článkom 7.