(1)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (1) sa vyžaduje, aby sa prijali ochranné opatrenia s prihliadnutím na dostupné vedecké, technické a hospodárske odporúčania a v príslušných prípadoch aj na správy Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo a ďalších poradných orgánov, na odporúčania poskytnuté poradnými radami zriadenými pre príslušné geografické oblasti a na spoločné odporúčania členských štátov.

(2)

Rada má prijať opatrenia týkajúce sa stanovovania a prideľovania rybolovných možností vrátane určitých podmienok, ktoré sú funkčne prepojené s týmito rybolovnými možnosťami. V nariadení (EÚ) č. 1380/2013 sa stanovuje, že rybolovné možnosti sa majú členským štátom prideľovať tak, aby sa zabezpečila relatívna stabilita rybolovných činností každého členského štátu v súvislosti s každou populáciou rýb alebo každým druhom rybolovu.

(3)

V nariadení (EÚ) č. 1380/2013 sa stanovuje, že cieľom spoločnej rybárskej politiky je dosiahnuť mieru využívania na úrovni maximálneho udržateľného výnosu (ďalej len „MSY“) do roku 2015 tam, kde je to možné, a postupne a na vzostupnom základe najneskôr do roku 2020 pre všetky populácie. Cieľom prechodného obdobia do roku 2020 bolo vyvážiť dosiahnutie MSY pre všetky populácie s možnými sociálno-ekonomickými dôsledkami prípadných úprav zodpovedajúcich rybolovných možností.

(4)

Celkový povolený výlov (ďalej len „TAC“) by sa mal preto zriadiť v súlade s nariadením (EÚ) č. 1380/2013 na základe dostupných vedeckých odporúčaní, pričom by sa mali zohľadniť biologické a sociálno-ekonomické dôsledky pri zabezpečení spravodlivého zaobchádzania s jednotlivými odvetviami rybolovu a zohľadniť stanoviská vyjadrené počas konzultácií so zainteresovanými stranami.

(5)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1139 (2) sa ustanovuje viacročný plán pre populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori a pre rybolov využívajúci tieto populácie. Cieľom uvedeného plánu je zabezpečiť, aby využívanie živých morských biologických zdrojov viedlo k obnove a zachovaniu populácií lovených druhov nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť MSY. V nariadení (EÚ) č. 1380/2013 sa stanovuje, že rybolovné možnosti pre populácie, na ktoré sa vzťahujú osobitné viacročné plány, sa majú stanoviť v súlade s pravidlami stanovenými v týchto viacročných plánoch.

(6)

V súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1139 by sa rybolovné možnosti pre populácie uvedené v článku 1 uvedeného nariadenia boli mali stanoviť tak, aby sa čo najskôr a postupne a na vzostupnom základe najneskôr do roku 2020 dosiahla rybolovná úmrtnosť na úrovni MSY vyjadrená ako rozsahy. Obmedzenia výlovu, ktoré sa majú v roku 2023 uplatňovať na príslušné populácie v Baltskom mori, by sa preto mali stanoviť v súlade s cieľmi viacročného plánu stanoveného uvedeným nariadením.

(7)

Medzinárodná rada pre výskum mora (ďalej len „ICES“) 31. mája 2022 zverejnila svoje ročné odporúčania pre populácie v Baltskom mori s výnimkou odporúčania pre sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora, ktoré bolo zverejnené 30. júna 2022. Uvádza, že biomasa sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora v poddivíziách ICES 20 až 24 sa mierne zvýšila, ale predstavuje len 59 % hraničného referenčného bodu biomasy (Blim) neresiacej sa populácie, pod úrovňou ktorej je možné, že sa zníži reprodukčná kapacita. Okrem toho dopĺňanie populácie je aj naďalej na historicky najnižších úrovniach. ICES preto už piaty rok po sebe vydala odporúčanie o nulovom výlove sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora. Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1139 by sa preto mali prijať všetky náležité nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť rýchly návrat príslušnej populácie na úrovne presahujúce úroveň, pri ktorej možno dosiahnuť MSY. V uvedenom ustanovení sa takisto požaduje prijatie ďalších nápravných opatrení. V roku 2022 bol preto prijatý zákaz cieleného rybolovu sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora a stanovil sa veľmi nízky TAC pre nezamedziteľné vedľajšie úlovky sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora, aby sa zabránilo fenoménu tzv. blokačných druhov. Cielený lov sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora však bol povolený v prípade rybolovných operácií vykonávaných výhradne na účely vedeckého výskumu a v plnom súlade s podmienkami stanovenými v článku 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1241 (3) ako aj v prípade maloobjemových pobrežných rybárov loviacich určitými druhmi pasívneho výstroja. Vzhľadom na odporúčanie ICES a nezmenený stav populácií je vhodné zachovať úroveň rybolovných možností a funkčne prepojené nápravné opatrenia.

(8)

Pokiaľ ide o populáciu tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora, ICES sa od roku 2019 darí vypracúvať svoje preventívne odporúčania podľa posúdenia na základe väčšieho množstva údajov. Z odhadov ICES vyplýva, že biomasa populácie tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora je naďalej pod úrovňou Blim a od roku 2021 sotva narástla. ICES preto už štvrtý rok po sebe vydala odporúčanie na nulový výlov tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora. Od roku 2019 sú v Únii v platnosti prísne ochranné opatrenia. Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1139 bol prijatý zákaz cieleného rybolovu tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora a TAC pre nezamedziteľné vedľajšie úlovky tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora bol stanovený na veľmi nízkej úrovni, aby sa zabránilo fenoménu tzv. blokačných druhov. Okrem toho boli prijaté ďalšie nápravné opatrenia, ktoré sú funkčne prepojené s rybolovnými možnosťami, a to vo forme zákazov rybolovu počas obdobia neresenia a zákazu rekreačného rybolovu v hlavnej oblasti distribúcie. Vzhľadom na odporúčanie ICES a nezmenený stav populácií je vhodné zachovať úroveň rybolovných možností a funkčne prepojené nápravné opatrenia.

(9)

Pokiaľ ide o populáciu tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora, vedecké odhady niekoľko rokov poukazujú na to, že biomasa neresiacej sa populácie je pod referenčným bodom, pod ktorým sa majú prijať špecifické a náležité riadiace opatrenia (Btrigger). Preto sa v posledných rokoch prijímali čoraz prísnejšie riadiace opatrenia. V roku 2021 sa ICES rozhodla vykonať podrobnejšie posúdenie, z ktorého vyplynulo, že biomasa populácie tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora bola pod úrovňou Blim vo väčšine prípadov už viac ako 10 rokov. Preto bol podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1139 prijatý zákaz cieleného rybolovu tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora a stanovil sa veľmi nízky TAC pre nezamedziteľné vedľajšie úlovky tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora, aby sa zabránilo fenoménu tzv. blokačných druhov. Okrem toho boli prijaté ďalšie nápravné opatrenia, ktoré sú funkčne prepojené s rybolovnými možnosťami, a to vo forme rozšíreného zákazu rybolovu počas obdobia neresenia, ktorý sa vzťahuje aj na rekreačný rybolov, a ďalšieho zníženia denného obmedzenia počtu úlovkov pri rekreačnom rybolove. ICES v roku 2022 upravila biomasu populácie smerom nadol a napriek miernemu nárastu v minulom roku sa odhaduje, že biomasa predstavuje menej ako 40 % hodnoty Blim. Z dôvodu mierne zvýšených odhadov dopĺňania populácie a nejasných ďalších faktorov úmrtnosti, ktoré ICES v súčasnosti nedokáže zahrnúť do svojho modelu posudzovania, je odporúčaním v súvislosti s rybolovnou úmrtnosťou vedúcou k MSY (FMSY) zvýšiť celkové úlovky. ICES však zdôraznil, že jej krátkodobá prognóza je veľmi neistá a že vzhľadom na nejasnú ďalšiu úmrtnosť asi existuje 66 % pravdepodobnosť, že biomasa populácie zostane v roku 2024 pod úrovňou Blim, ak sa rybolovné možnosti stanovia na hodnote bodu FMSY. Okrem toho, podobne ako v roku 2021, ICES nedokázal poskytnúť samostatné odporúčanie na výlov pre komerčné a rekreačné úlovky. Vzhľadom na klesajúci stav populácie a neistotu v súvislosti s odporúčaním pre úlovky na hodnote bodu FMSY je vhodné uplatniť prístup predbežnej opatrnosti a zachovať úroveň rybolovných možností a funkčne prepojené nápravné opatrenia.

(10)

ICES v roku 2020 odhadla, že biomasa sleďa atlantického v centrálnej oblasti Baltského mora klesla pod hodnotu Btrigger, a v roku 2021 odhadla, že sa priblížila k hodnote Blim. ICES v roku 2022 odhadla, že biomasa sa zvýšila, no stále zostala pod hodnotou Btrigger. Populácia závisela len od ročníka 2019, pričom odhad jeho sily od roku 2020 výrazne kolísa. Je preto vhodné stanoviť rybolovné možnosti v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1139.

(11)

Biomasa sleďa atlantického v Botnickom zálive od roku 2010 neustále klesá. V roku 2019 sa ICES z dôvodu značnej retrospektívnej nespoľahlivosti údajov pri posudzovaní stavu populácie rozhodla poskytnúť odporúčanie založené na koncepcii vypracovanej pre populácie, v prípade ktorých sú dostupné len obmedzené údaje. Na základe podrobnej analýzy ICES v roku 2021 mohla opäť poskytnúť odporúčanie o MSY. Aktualizovaným odporúčaním na rok 2021 bolo výrazné zvýšenie rybolovných možností na rok 2021 na základe odhadu, že biomasa sa konečne zvyšuje. Odporúčaním ICES na rok 2022 bolo mierne zníženie rybolovných možností. V odporúčaní na rok 2023 však ICES upravila biomasu populácie výrazne smerom nadol. Podľa ICES je táto menšia biomasa s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobená neustálym zmenšovaním veľkosti sleďa atlantického. ICES odhaduje, že biomasa populácie je v súčasnosti tesne nad hodnotou Btrigger. Jediný scenár výlovu odporúčaný ICES, ktorým by sa populácia udržala v roku 2024 nad hodnotou Btrigger, je najnižší bod rozsahu FMSY. Vzhľadom na negatívny vývoj populácie a potrebu zabrániť tomu, aby populácia klesla pod hodnotu Btrigger, je vhodné stanoviť rybolovné možnosti na najnižšom bode FMSY.

(12)

Podľa odporúčania ICES týkajúceho sa platesy veľkej je treska škvrnitá vedľajším úlovkom pri rybolove platesy veľkej. Podľa odporúčania ICES týkajúceho sa šproty severnej sa šprota severná loví v rámci zmiešaného rybolovu so sleďom atlantickým a je korisťou tresky škvrnitej. Uvedené medzidruhové interakcie je vhodné zohľadniť a stanoviť rybolovné možnosti pre platesu veľkú a šprotu severnú v zodpovedajúcom dolnom rozsahu FMSY.

(13)

Pokiaľ ide o lososa atlantického v poddivíziách ICES 22 až 31, ICES už niekoľko rokov uvádza, že stav riečnych populácií je veľmi rôznorodý. ICES v roku 2021 na základe podrobnej analýzy odporučila, že v záujme ochrany slabých riečnych populácií by sa mal zastaviť všetok komerčný a rekreačný rybolov v hlavnej oblasti, ktorý predstavuje najmä zmiešaný rybolov lososa atlantického zo zdravých a slabých riečnych populácií. ICES sa však domnievala, že existujúci cielený rybolov v pobrežných oblastiach Botnického zálivu a Alandského mora by mohol počas letnej migrácie lososa pokračovať. Preto sa stanovil osobitný TAC pre vedľajšie úlovky lososa atlantického v uvedených oblastiach s výnimkou rybolovných operácií vykonávaných výhradne na účely vedeckého výskumu a vykonávaných v plnom súlade s podmienkami stanovenými v článku 25 nariadenia (EÚ) 2019/1241; a pobrežného rybolovu severne od 59° 30′ s. š. od 1. mája do 31. augusta. Takisto sa prijali ďalšie nápravné opatrenia, ktoré sú funkčne prepojené s rybolovnými možnosťami, a to vo forme obmedzení používania lovných šnúr a denného obmedzenia počtu úlovkov pri rekreačnom rybolove. ICES preniesla svoje odporúčanie z roku 2021 do roku 2022. Preto je vhodné zachovať úroveň rybolovných možností a funkčne prepojené nápravné opatrenia a zároveň objasniť, že rekreačný rybár by mal zastaviť lov lososa atlantického na zvyšok dňa po výlove prvého lososa označeného orezanou tukovou plutvou.

(14)

S cieľom zabezpečiť úplné vyčerpanie rybolovných možností v pobrežných vodách sa v roku 2019 zaviedla v prípade lososa atlantického obmedzená medzioblastná flexibilita medzi poddivíziami ICES 22 až 31 a poddivíziou ICES 32. Vzhľadom na nezmenené rybolovné možnosti pre tieto dve populácie je vhodné zachovať súčasnú flexibilitu.

(15)

Zákaz rybolovu pstruha morského vo vzdialenosti viac ako štyri námorné míle od základných línií a obmedzenie vedľajších úlovkov pstruha morského na 3 % kombinovaného úlovku pstruha morského a lososa atlantického prispeli významne k podstatnému zníženiu dovtedy častých prípadov nesprávneho nahlasovania úlovkov pri rybolove lososa atlantického, ktoré sa predtým nahlasovali ako úlovky pstruha morského. Preto je vhodné zachovať príslušné ustanovenie, aby bol počet prípadov nesprávneho nahlasovania aj naďalej nízky.

(16)

Opatreniami týkajúcimi sa rekreačného rybolovu tresky škvrnitej a lososa atlantického a opatreniami na ochranu populácií pstruha morského a lososa atlantického by nemali byť dotknuté prísnejšie vnútroštátne opatrenia podľa článkov 19 a 20 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

(17)

Na využívanie rybolovných možností stanovených v tomto nariadení sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 (4), a najmä jeho článok 33, ktorý sa týka zaznamenávania úlovkov a rybolovného úsilia a článok 34, ktorý sa týka zasielania údajov o vyčerpaní rybolovných možností Komisii. V tomto nariadení by sa preto mali špecifikovať kódy, ktoré majú členské štáty používať pri zasielaní údajov Komisii v súvislosti s vyloďovaním úlovkov z populácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(18)

Nariadením Rady (ES) č. 847/96 (5) sa stanovili dodatočné podmienky medziročného riadenia TAC vrátane ustanovení jeho článkov 3 a 4 o flexibilite pri populáciách, na ktoré sa vzťahujú preventívne (článok 3) a analytické (článok 4) TAC. Podľa článku 2 uvedeného nariadenia má Rada pri stanovovaní TAC rozhodnúť o tom, na ktoré populácie sa články 3 a 4 nemajú vzťahovať, a to najmä na základe biologického stavu populácií. Nedávno sa článkom 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 stanovil mechanizmus medziročnej flexibility pri všetkých populáciách, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky. Preto by sa s cieľom zabrániť nadmernej flexibilite, ktorá by oslabila zásadu rozumného a zodpovedného využívania živých morských biologických zdrojov, bránila dosiahnutiu cieľov spoločnej rybárskej politiky a spôsobila zhoršenie biologického stavu populácií, malo výslovne stanoviť, že články 3 a 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa uplatňujú na analytické TAC len vtedy, keď sa nevyužíva medziročná flexibilita stanovená v článku 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

(19)

Biomasa populácie tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora, tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora a sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora je pod úrovňou Blim a v roku 2023 sú povolené len vedľajšie úlovky, rybolov na vedecké účely a v prípade sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora určitý maloobjemový pobrežný rybolov. Členské štáty, ktoré majú podiel kvót príslušného TAC, sa preto zaviazali, že v roku 2023 na tieto populácie neuplatnia medziročnú flexibilitu stanovenú v článku 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, aby úlovky v roku 2023 neprekročili TAC stanovený pre tresku škvrnitú vo východnej oblasti Baltského mora, sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora a tresku škvrnitú v západnej oblasti Baltského mora. Okrem toho južne od 59° 30′ s. z. š. je biomasa takmer všetkých riečnych populácií lososa atlantického pod hraničným referenčným bodom produkcie mladých lososov (Rlim) a v roku 2023 sú povolené len vedľajšie úlovky a rybolov na vedecké účely. Príslušné členské štáty preto prijali podobný záväzok týkajúci sa medziročnej flexibility v súvislosti s výlovom lososa atlantického v hlavnej oblasti v roku 2023.

(20)

Nariadením Rady (EÚ) 2022/109 (6) sa stanovujú rybolovné možnosti pre tresku koruškovitú do 31. októbra 2022 v divízii ICES 3a, vo vodách Spojeného kráľovstva a Únie podoblasti 4 a vo vodách Spojeného kráľovstva v divízii 2a. Obdobie rybolovu tresky koruškovitej trvá od 1. novembra do 31. októbra. S cieľom umožniť, aby sa rybolov začal 1. novembra 2022, a na základe nových vedeckých odporúčaní a po konzultáciách so Spojeným kráľovstvom je potrebné stanoviť predbežný TAC pre tresku koruškovitú v divízii ICES 3a, vo vodách Spojeného kráľovstva a Únie podoblasti 4 a vo vodách Spojeného kráľovstva divízie ICES 2a na obdobie od 1. novembra 2022 do 31. decembra 2022. Tento predbežný TAC by sa mal stanoviť v súlade s odporúčaním ICES uverejneným 7. októbra 2022.

(21)

V Dohode o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi Európskou úniou na jednej strane a vládou Grónska a vládou Dánska na strane druhej a vo vykonávacom protokole (7) k tejto dohode sa stanovuje, že Únia má dostať 7,7 % TAC pre korušku polárnu (Mallotus villosus), ktorý sa má vyloviť v grónskych vodách podoblastí ICES 5 a 14. Grónske orgány 7. októbra 2022 informovali Úniu o tom, že vláda Grónska stanovila svoju kvótu na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní a dohody medzi Grónskom, Islandom a Nórskom o koruške polárnej. V súlade s vykonávacím protokolom by Grónsko chcelo ponúknuť Únii 7 760 ton korušky polárnej. Kým Únia neprijme túto ponuku korušky polárnej a kým sa táto ponuka nezavedie do práva Únie, rybolovné možnosti pre uvedenú populáciu by sa mali v nariadení (EÚ) 2022/109 označiť ako „Stanoví sa.“.

(22)

ICES 12. októbra 2022 uverejnila aktualizované vedecké odporúčanie pre merlúzu južnú v divízii ICES 8c, podoblastiach 9 a 10 a vo vodách Únie oblasti CECAF 34.1.1. na rok 2022. Toto aktualizované vedecké odporúčanie je odporúčaním MSY a vychádza z nového modelu posudzovania, ktorý vypracovala rada ICES počas referenčného hodnotenia danej populácie vo februári 2022. Rybolovné možnosti pre túto populáciu na rok 2022 stanovené nariadením (EÚ) 2022/109 by sa mali zmeniť na základe uvedeného aktualizovaného vedeckého odporúčania a TAC by sa mal stanoviť v súlade s najvyššou hodnotou v rámci rozsahu FMSY (ďalej len „horný rozsah FMSY“), keďže merlúza južná je v rámci zmiešaného rybolovu najviac obmedzujúcim druhom.

(23)

Nariadenie (EÚ) 2022/109 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(24)

S cieľom predísť prerušeniu rybolovných činností by sa ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa Baltského mora mali uplatňovať od 1. januára 2023. Obmedzenia výlovu stanovené v nariadení (EÚ) 2022/109 sa uplatňujú od 1. januára 2022. Ustanovenia zavedené týmto nariadením týkajúce sa uvedených obmedzení výlovu by sa preto tiež mali uplatňovať od 1. januára 2022. Toto nariadenie by sa však malo uplatňovať na tresku koruškovitú v divízii ICES 3a, vo vodách Spojeného kráľovstva a Únie podoblasti ICES 4 a vo vodách Spojeného kráľovstva v divízii ICES 2a od 1. novembra 2022 do 31. októbra 2023, keďže ide o obdobie rybolovu tresky koruškovitej. Vzhľadom na potrebu pokračovať v udržateľných rybolovných činnostiach a začať príslušný rybolov včas pre otvorenie rybárskych sezón, ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa obmedzení výlovu pre korušku polárnu v grónskych vodách podoblastí ICES 5 a 14 by sa mali uplatňovať od 15. októbra 2022. Keďže príslušné rybolovné možnosti buď nie sú zatiaľ vyčerpané alebo sa zvýšia týmto nariadením, princípy právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní nie sú dotknuté retroaktívnym uplatnením tohto nariadenia. Z dôvodu naliehavosti by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení,