(1)

Tretia etapa hospodárskej a menovej únie (ďalej len „HMÚ“) sa začala 1. januára 1999. Rada na svojom zasadnutí v Bruseli 3. mája 1998 v zložení hláv štátov alebo predsedov vlád rozhodla, že Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko a Fínsko spĺňajú potrebné podmienky na to, aby 1. januára 1999 prijali euro (5).

(2)

Rozhodnutím 2000/427/ES (6) Rada rozhodla, že Grécko spĺňa potrebné podmienky na to, aby 1. januára 2001 prijalo euro. Rozhodnutím 2006/495/ES (7) Rada rozhodla, že Slovinsko spĺňa potrebné podmienky na to, aby 1. januára 2007 prijalo euro. Rozhodnutiami 2007/503/ES (8) a 2007/504/ES (9) Rada rozhodla, že Cyprus a Malta spĺňajú potrebné podmienky na to, aby 1. januára 2008 prijali euro. Rozhodnutím 2008/608/ES (10) Rada rozhodla, že Slovensko spĺňa potrebné podmienky na to, aby prijalo euro. Rozhodnutím 2010/416/EÚ (11) Rada rozhodla, že Estónsko spĺňa potrebné podmienky na to, aby prijalo euro. Rozhodnutím 2013/387/EÚ (12) Rada rozhodla, že Lotyšsko spĺňa potrebné podmienky na to, aby prijalo euro. Rozhodnutím 2014/509/EÚ (13) Rada rozhodla, že Litva spĺňa potrebné podmienky na to, aby prijala euro.

(3)

V súlade s bodom 1 protokolu č. 16 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa Dánska pripojeného k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva a rozhodnutím, ktoré prijali hlavy štátov alebo predsedovia vlád v Edinburgu v decembri 1992, Dánsko oznámilo Rade, že sa nezúčastní na tretej etape HMÚ. Dánsko nepožiadalo o začatie postupu uvedeného v článku 140 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(4)

Na základe rozhodnutia 98/317/ES je Švédsko členským štátom, pre ktorý platí výnimka v zmysle článku 139 ods. 1 ZFEÚ. V súlade s článkom 4 Aktu o pristúpení z roku 2003 (14) sú Česká republika, Maďarsko a Poľsko členské štáty, pre ktoré platí výnimka v zmysle článku 139 ods. 1 ZFEÚ. V súlade s článkom 5 Aktu o pristúpení z roku 2005 (15) sú Bulharsko a Rumunsko členské štáty, pre ktoré platí výnimka v zmysle článku 139 ods. 1 ZFEÚ. V súlade s článkom 5 Aktu o pristúpení z roku 2012 (16) je Chorvátsko členským štátom, pre ktorý platí výnimka v zmysle článku 139 ods. 1 ZFEÚ.

(5)

Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) bola založená 1. júla 1998. Európsky menový systém bol nahradený mechanizmom výmenných kurzov, založenie ktorého bolo dohodnuté uznesením Európskej rady o zavedení mechanizmu výmenných kurzov v tretej etape hospodárskej a menovej únie zo 16. júna 1997 (17). Postupy mechanizmu výmenných kurzov v tretej etape hospodárskej a menovej únie (ERM II) boli stanovené v Dohode zo 16. marca 2006 medzi Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov nepatriacich do eurozóny o prevádzkových postupoch pre mechanizmus výmenných kurzov v tretej etape hospodárskej a menovej únie (18).

(6)

V článku 140 ods. 2 ZFEÚ sa stanovujú postupy zrušenia výnimky dotknutých členských štátov. Minimálne raz za dva roky alebo na žiadosť členského štátu, pre ktorý platí výnimka, podá Komisia a ECB Rade správu v súlade s postupom stanoveným v článku 140 ods. 1 ZFEÚ.

(7)

Vnútroštátne právne predpisy členských štátov vrátane štatútov národných centrálnych bánk sa majú podľa potreby upraviť, aby sa zabezpečila ich zlučiteľnosť s článkami 130 a 131 ZFEÚ a so štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB a ECB“). Správy Komisie a ECB poskytujú podrobné posúdenie zlučiteľnosti právnych predpisov Chorvátska s článkami 130 a 131 zmluvy a so štatútom ESCB a ECB.

(8)

V súlade s článkom 1 protokolu č. 13 o kritériách konvergencie pripojeného k ZFEÚ kritérium cenovej stability uvedené v článku 140 ods. 1 v prvej zarážke ZFEÚ znamená, že členský štát si udržiava dlhodobú cenovú stabilitu a priemernú mieru inflácie vykazovanú v priebehu jedného roka pred preskúmaním, ktorá neprekračuje viac ako o jeden a pol percentuálneho bodu miery inflácie maximálne troch členských štátov, ktoré dosiahli v oblasti cenovej stability najlepšie výsledky. Na účely kritéria cenovej stability sa inflácia meria podľa harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien (HICP) vymedzených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/792 (19). S cieľom posúdiť kritérium cenovej stability sa inflácia členského štátu meria pomocou percentuálnej zmeny aritmetického priemeru 12 mesačných indexov vo vzťahu k aritmetickému priemeru 12 mesačných indexov za predchádzajúce obdobie. V správach Komisie a ECB sa použila referenčná hodnota vypočítaná ako jednoduchý aritmetický priemer inflačných mier troch členských štátov s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability s pripočítaním 1,5 percentuálneho bodu. Za jednoročné obdobie končiace sa v apríli 2022 bola referenčná hodnota inflácie vypočítaná na 4,9 % a tri členské štáty s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability boli Francúzsko s mierou inflácie 3,2 %, Fínsko s mierou inflácie 3,3 % a Grécko s mierou inflácie 3,6 %. Je opodstatnené vylúčiť spomedzi krajín s najlepšími výsledkami tie krajiny, ktorých miera inflácie sa pre ostatné členské štáty nedá považovať za zmysluplnú referenčnú hodnotu. Krajiny takto vzdialené od priemeru boli v minulosti identifikované v rokoch 2004, 2010, 2013, 2014 a 2016. V súčasnosti je oprávnené vylúčiť spomedzi krajín s najlepšími výsledkami Maltu a Portugalsko – v apríli 2022 bola 12-mesačná priemerná miera inflácie na Malte na úrovni 2,1 %, v Portugalsku na úrovni 2,6 % a v eurozóne na úrovni 4,4 %. Pri výpočte referenčnej hodnoty sa Malta a Portugalsko nahrádzajú Fínskom a Gréckom, členskými štátmi s najbližšími najnižšími priemernými mierami inflácie.

(9)

V súlade s článkom 2 protokolu č. 13 kritérium stavu štátneho rozpočtu uvedené v článku 140 ods. 1 druhej zarážke ZFEÚ vyžaduje, aby sa v čase preskúmania na členský štát nevzťahovalo rozhodnutie Rady podľa článku 126 ods. 6 ZFEÚ o existencii nadmerného deficitu.

(10)

V súlade s článkom 3 protokolu č. 13 kritérium účasti na mechanizme výmenných kurzov Európskeho menového systému uvedené v článku 140 ods. 1 tretej zarážke ZFEÚ vyžaduje, aby členský štát dodržiaval normálne fluktuačné rozpätie, ako je stanovené mechanizmom výmenných kurzov (ERM) Európskeho menového systému bez toho, aby bol výmenný kurz vystavený závažným tlakom minimálne počas dvoch posledných rokov pred preskúmaním. Konkrétne členský štát nesmel v rovnakom období z vlastného podnetu devalvovať dvojstranný stredný kurz svojej meny voči euru. Od 1. januára 1999 ERM II poskytuje rámec na posudzovanie plnenia kritéria výmenného kurzu. Pri posudzovaní plnenia tohto kritéria Komisia a ECB vo svojich správach skúmali dvojročné obdobie, ktoré sa skončilo 18. mája 2022.

(11)

V súlade s článkom 4 protokolu č. 13 kritérium konvergencie úrokových sadzieb, ako je uvedené v článku 140 ods. 1 štvrtej zarážke ZFEÚ, znamená, že v priebehu jedného roka pred preskúmaním neprekročila priemerná dlhodobá nominálna úroková sadzba členského štátu viac ako o dva percentuálne body úrokovú sadzbu tých troch členských štátov, ktoré v oblasti cenovej stability dosiahli najlepšie výsledky. Kritériom použitým na posúdenie konvergencie úrokových sadzieb boli porovnateľné úrokové sadzby dlhodobých štátnych dlhopisov s desaťročnou splatnosťou. S cieľom posúdiť plnenie kritéria úrokovej sadzby sa v správach Komisie a ECB zohľadňovala referenčná hodnota vypočítaná ako jednoduchý aritmetický priemer nominálnych dlhodobých úrokových sadzieb troch členských štátov s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability s pripočítaním dvoch percentuálnych bodov. Referenčná hodnota je založená na dlhodobých úrokových sadzbách vo Francúzsku (0,3 %), vo Fínsku (0,2 %) a v Grécku (1,4 %), pričom v jednoročnom období končiacom v apríli 2022 bola na úrovni 2,6 %.

(12)

Údaje, ktoré sa použili pri posúdení plnenia kritérií konvergencie, poskytla v súlade s článkom 5 protokolu č. 13 Komisia. Rozpočtové údaje poskytla Komisia po tom, čo členské štáty predložili pred 1. aprílom 2022 svoje správy v súlade s nariadením Rady (ES) č. 479/2009 (20).

(13)

Na základe správ, ktoré predložila Komisia a ECB o pokroku, ktorý Chorvátsko dosiahlo pri plnení záväzkov týkajúcich sa dosiahnutia hospodárskej a menovej únie, sa dospelo k záveru, že v Chorvátsku sú vnútroštátne právne predpisy vrátane štatútu národnej centrálnej banky zlučiteľné s článkami 130 a 131 zmluvy a so štatútom ESCB a ECB.

(14)

Na základe správ, ktoré predložila Komisia a ECB o pokroku, ktorý Chorvátsko dosiahlo pri plnení záväzkov týkajúcich sa dosiahnutia hospodárskej a menovej únie, sa dospelo k záveru, že pokiaľ ide o plnenie kritérií konvergencie uvedených v štyroch zarážkach článku 140 ods. 1 ZFEÚ Chorvátskom: priemerná miera inflácie v Chorvátsku za rok končiaci sa v apríli 2022 bola 4,7 %, čo je pod úrovňou referenčnej hodnoty a pravdepodobne pod ňou zostane aj v nasledujúcich mesiacoch; na Chorvátsko sa nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu; Chorvátsko je od 10. júla 2020 členom ERM II a výmenný kurz kuny (HRK) nebol počas dvoch rokov predchádzajúcich tomuto posúdeniu vystavený silným tlakom a Chorvátsko nedevalvovalo z vlastného podnetu dvojstranný stredný kurz HRK voči euru; a počas ročného obdobia, ktoré sa skončilo v apríli 2022, dlhodobá úroková sadzba dosahovala v Chorvátsku v priemere 0,8 %, čo je dostatočne pod úrovňou referenčnej hodnoty.

(15)

Na základe posúdenia právnej zlučiteľnosti a plnenia kritérií konvergencie, ako aj ďalších faktorov, Chorvátsko spĺňa potrebné podmienky na to, aby prijalo euro,