(1)

Nariadením (EÚ) 2020/852 sa stanovuje všeobecný rámec na určenie toho, či sa hospodárska činnosť označuje za environmentálne udržateľnú, na účely určenia miery environmentálnej udržateľnosti investície. Uvedené nariadenie sa uplatňuje na opatrenia prijaté Úniou alebo členskými štátmi, ktorými sa stanovujú požiadavky na účastníkov finančného trhu alebo emitentov v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa sprístupňujú ako environmentálne udržateľné, na účastníkov finančného trhu poskytujúcich finančné produkty a na podniky, na ktoré sa vzťahuje povinnosť uverejňovať nefinančný výkaz podľa článku 19a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (2) alebo konsolidovaný nefinančný výkaz podľa článku 29a tejto smernice. Hospodárske subjekty alebo subjekty verejného sektora, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie (EÚ) 2020/852, môžu uvedené nariadenie uplatňovať na dobrovoľnom základe.

(2)

V článku 10 ods. 3 a článku 11 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2020/852 sa od Komisie vyžaduje, aby prijala delegované akty, ktorými sa stanovia technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, a aby sa pre každý relevantný environmentálny cieľ stanovený v článku 9 uvedeného nariadenia stanovili technické kritériá preskúmania na určenie toho, či daná hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie jedného alebo viacerých uvedených environmentálnych cieľov.

(3)

Podľa článku 19 ods. 1 písm. h) nariadenia (EÚ) 2020/852 majú technické kritériá preskúmania zohľadňovať povahu a rozsah hospodárskej činnosti a odvetvia, na ktoré sa vzťahujú, ako aj to, či je hospodárska činnosť prechodnou hospodárskou činnosťou v zmysle článku 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/852 alebo podpornou činnosťou v zmysle článku 16 uvedeného nariadenia. Na to, aby technické kritériá preskúmania spĺňali požiadavky článku 19 nariadenia (EÚ) 2020/852 účinne a vyvážene, mali by sa stanoviť ako kvantitatívna prahová hodnota alebo minimálna požiadavka, ako relatívne zlepšenie, ako súbor kvalitatívnych výkonnostných požiadaviek, ako požiadavky založené na postupoch alebo praxi alebo ako presný opis povahy samotnej hospodárskej činnosti, ak daná činnosť môže svojou povahou významne prispieť k zmierneniu zmeny klímy.

(4)

Technickými kritériami preskúmania na určenie toho, či hospodárska činnosť významne prispieva k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, by sa malo zabezpečiť, aby hospodárska činnosť mala pozitívny vplyv na cieľ v oblasti klímy alebo aby znížila negatívny vplyv na cieľ v oblasti klímy. Tieto technické kritériá preskúmania by sa preto mali vzťahovať na prahové hodnoty alebo úrovne výkonnosti, ktoré by hospodárska činnosť mala dosiahnuť, aby sa mohla označovať za významne prispievajúcu k jednému z uvedených cieľov v oblasti klímy. Technickými kritériami preskúmania týkajúcimi sa zásady „výrazne nenarušiť“ by sa malo zabezpečiť, aby hospodárska činnosť nemala výrazný negatívny vplyv na životné prostredie. V týchto technických kritériách preskúmania by sa preto mali stanoviť minimálne požiadavky, ktoré by hospodárska činnosť mala spĺňať, aby sa mohla označovať za environmentálne udržateľnú.

(5)

Technické kritériá preskúmania na určenie toho, či hospodárska činnosť významne prispieva k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy a či výrazne nenarúša plnenie ktoréhokoľvek z environmentálnych cieľov, by mali v prípade potreby vychádzať z existujúcich právnych predpisov Únie, najlepších postupov, noriem a metodík, ako aj z osvedčených noriem, postupov a metodík, ktoré vypracovali medzinárodne renomované verejné subjekty. Ak objektívne neexistujú pre konkrétnu oblasť politiky žiadne reálne alternatívy, technické kritériá preskúmania by mohli vychádzať aj z osvedčených noriem vypracovaných medzinárodne uznávanými súkromnými subjektmi.

(6)

V záujme zabezpečenia rovnakých podmienok by sa na tie isté kategórie hospodárskych činností mali vzťahovať tie isté technické kritériá preskúmania pre každý cieľ v oblasti klímy. Je preto potrebné, aby technické kritériá preskúmania vychádzali podľa možnosti z klasifikácie hospodárskych činností, ktorá sa zaviedla štatistickou klasifikáciou ekonomických činností NACE Revision 2 stanovenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 (3). S cieľom uľahčiť podnikom a účastníkom finančného trhu identifikáciu relevantných hospodárskych činností, pre ktoré by sa mali stanoviť technické kritériá preskúmania, by mal osobitný opis hospodárskej činnosti zahŕňať aj odkazy na kódy NACE, ktoré môžu byť spojené s touto činnosťou. Tieto odkazy by sa mali chápať ako orientačné a nemali by mať prednosť pred konkrétnym vymedzením činnosti uvedeným v jej opise.

(7)

Technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy, by mali odrážať potrebu predchádzať produkcii emisií skleníkových plynov, znižovať takéto emisie alebo zvyšovať odstraňovanie emisií skleníkových plynov a dlhodobé ukladanie oxidu uhličitého. Preto je vhodné zamerať sa najskôr na tie hospodárske činnosti a odvetvia, ktoré majú najväčší potenciál na dosiahnutie uvedených cieľov. Výber týchto hospodárskych činností a odvetví by mal byť založený na ich podiele na celkových emisiách skleníkových plynov a na dôkazoch týkajúcich sa ich potenciálu prispievať k predchádzaniu produkcii emisií skleníkových plynov, ako aj k ich znižovaniu alebo odstraňovaniu, prípadne umožniť takéto predchádzanie, znižovanie alebo odstraňovanie či dlhodobé ukladanie v rámci iných činností.

(8)

Metodika výpočtu emisií skleníkových plynov počas životného cyklu by mala byť spoľahlivá a široko uplatniteľná, a tým podporovať porovnateľnosť výpočtov emisií skleníkových plynov v rámci odvetví a medzi nimi. Preto je vhodné požadovať rovnakú metodiku výpočtu pre všetky činnosti, pri ktorých sa vyžaduje takýto výpočet, a zároveň poskytnúť dostatočnú flexibilitu subjektom, ktoré uplatňujú nariadenie (EÚ) 2020/852. Na výpočet emisií skleníkových plynov počas životného cyklu je preto užitočné odporúčanie Komisie 2013/179/EÚ, pričom alternatívou je možnosť použiť normu ISO 14067 alebo normu ISO 14064-1. Ak sú alternatívne- osvedčené nástroje alebo normy, ako je napríklad nástroj G-res pre odvetvie vodnej energie a norma ETSI ES 203 199 pre informačné a komunikačné odvetvie, osobitne vhodné na poskytnutie presných a porovnateľných informácií pri výpočte emisií skleníkových plynov počas životného cyklu v konkrétnom odvetví, je vhodné zahrnúť takýto nástroj alebo normy ako ďalšie alternatívy pre dané odvetvie.

(9)

Metodika výpočtu emisií skleníkových plynov počas životného cyklu pre činnosti v odvetví vodnej energie by mala odrážať špecifiká tohto odvetvia vrátane nových metodík modelovania, vedeckých poznatkov a empirických meraní z nádrží na celom svete. S cieľom umožniť presné vykazovanie čistého vplyvu na emisie skleníkových plynov v odvetví vodnej energie je preto vhodné umožniť používanie bezplatného nástroja G-res, ktorý je verejne dostupný a ktorý vyvinulo Medzinárodné združenie pre vodnú energiu v spolupráci s katedrou UNESCO pre globálnu environmentálnu zmenu.

(10)

Metodika výpočtu emisií skleníkových plynov počas životného cyklu pre činnosti v informačnom a komunikačnom odvetví by mala odrážať špecifiká tohto odvetvia, najmä špecializovanú prácu a usmernenia, ktoré poskytol Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI) v súvislosti s vykonávaním posúdení životného cyklu v informačnom a komunikačnom odvetví. Preto je vhodné umožniť používanie normy ETSI ES 203 199 ako metodiky presného výpočtu emisií skleníkových plynov pre uvedené odvetvie.

(11)

Technické kritériá preskúmania pre určité činnosti sa opierajú o prvky so značnou technickou zložitosťou a posúdenie, či boli tieto kritériá splnené, si môže vyžadovať odborné znalosti a nemusí byť pre investorov uskutočniteľné. V záujme uľahčenia tohto posúdenia by malo byť splnenie technických kritérií preskúmania stanovených pre takéto činnosti overené nezávislou treťou stranou.

(12)

Podporné hospodárske činnosti uvedené v článku 10 ods. 1 písm. i) nariadenia (EÚ) 2020/852 neprispievajú významne k zmierneniu zmeny klímy len na základe svojej vlastnej výkonnosti. Takéto činnosti zohrávajú kľúčovú úlohu pri dekarbonizácii hospodárstva tým, že priamo umožňujú vykonávanie iných činností pri zabezpečení nízkouhlíkovej úrovne environmentálneho správania. Technické kritériá preskúmania by sa preto mali stanoviť pre tie hospodárske činnosti, ktoré zohrávajú zásadnú úlohu pri umožňovaní toho, aby sa cieľové činnosti stali nízkouhlíkovými alebo viedli k zníženiu emisií skleníkových plynov. Uvedenými technickými kritériami preskúmania by sa malo zabezpečiť, aby činnosť, ktorá ich spĺňa, dodržiavala záruky uvedené v článku 16 nariadenia (EÚ) 2020/852, a najmä aby táto činnosť neviedla k zablokovaniu aktív a mala významný pozitívny vplyv na životné prostredie.

(13)

Prechodné hospodárske činnosti uvedené v článku 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/852 zatiaľ nemôžu byť nahradené technologicky a ekonomicky uskutočniteľnými nízkouhlíkovými alternatívami, no podporujú prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Uvedené činnosti môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy tým, že podstatne znížia svoju súčasnú vysokú uhlíkovú stopu, a to aj tým, že pomôžu postupne ukončiť závislosť od fosílnych palív. Technické kritériá preskúmania by sa preto mali stanoviť pre tie hospodárske činnosti, ktoré majú najväčší potenciál na významné zníženie emisií skleníkových plynov, ale v rámci ktorých ešte nie sú dostupné reálne riešenia s takmer nulovými emisiami uhlíka, alebo v situáciách, keď existujú činnosti s takmer nulovými emisiami uhlíka, ale ešte nie sú uskutočniteľné v dostatočnom rozsahu. Uvedenými technickými kritériami preskúmania by sa malo zabezpečiť, aby činnosť, ktorá ich spĺňa, dodržiavala záruky uvedené v článku 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/852, a najmä aby táto činnosť mala úrovne emisií skleníkových plynov, ktoré zodpovedajú najlepšiemu výkonu v danom odvetví, nebránila rozvoju a zavádzaniu nízkouhlíkových alternatív a neviedla k zablokovaniu uhlíkovo náročných aktív.

(14)

Vzhľadom na prebiehajúce rokovania o spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) a s cieľom dosiahnuť väčšiu súdržnosť medzi rôznymi nástrojmi na dosiahnutie ambícií Európskej zelenej dohody v oblasti životného prostredia a klímy by sa malo odložiť stanovenie technických kritérií preskúmania pre poľnohospodárstvo.

(15)

Lesy sú v dôsledku zmeny klímy vystavené rastúcemu tlaku, čím sa zhoršuje situácia v súvislosti s ďalšími kľúčovými faktormi vytvárajúcimi tlak, ako sú škodcovia, choroby, extrémne výkyvy počasia a lesné požiare. Ďalšie tlaky spôsobuje opúšťanie vidieka, nedostatočné obhospodarovanie a fragmentácia z dôvodu zmien vo využívaní pôdy, čoraz vyššia intenzita obhospodarovania v dôsledku narastajúceho dopytu po dreve, lesníckych výrobkoch a energii, rozvoj infraštruktúry, urbanizácia a úbytok pôdy. Lesy zároveň zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov Únie zvrátiť stratu biodiverzity a zvýšiť ambície v oblasti zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu, znižovania a kontroly rizika katastrof spôsobených najmä povodňami, suchami alebo prírodnými požiarmi a podpory obehového biohospodárstva. V záujme dosiahnutia klimatickej neutrality a zdravého životného prostredia je potrebné zlepšiť kvalitu a zvýšiť kvantitu lesnatých plôch, ktoré sú najväčšou zásobárňou uhlíka v odvetví využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva („LULUCF“). Činnosti súvisiace s lesmi môžu prispieť k zmierneniu zmeny klímy zvýšením čistého objemu odstránených emisií oxidu uhličitého, zachovaním zásob uhlíka, poskytovaním surovín a energie z obnoviteľných zdrojov a vytváraním spoločných prínosov z hľadiska adaptácie na zmenu klímy, biodiverzity, obehového hospodárstva, udržateľného využívania a ochrany vodných a morských zdrojov, ako aj prevencie a kontroly znečisťovania. Preto by sa mali stanoviť technické kritériá preskúmania pre zalesňovanie, obnovu lesov, obhospodarovanie lesov a činnosti v oblasti ochrany lesov. Tieto technické kritériá preskúmania by mali byť plne v súlade s cieľmi Únie v oblasti adaptácie na zmenu klímy, biodiverzity a obehového hospodárstva.

(16)

Na meranie vývoja úspor emisií skleníkových plynov a zásob uhlíka v lesných ekosystémoch je vhodné, aby vlastníci lesov vykonali analýzu prínosov pre klímu. S cieľom zohľadniť proporcionalitu a minimalizovať administratívnu záťaž, najmä pokiaľ ide o drobných vlastníkov lesov, by sa od lesníckych podnikov s rozlohou menej ako 13 hektárov nemalo vyžadovať vykonanie analýzy prínosov pre klímu. V záujme ďalšieho zníženia administratívnych nákladov by mali mať menší vlastníci lesov možnosť vykonať každých 10 rokov skupinové posúdenie spolu s inými podnikmi, aby sa osvedčili ich výpočty. Na odhad výšky nákladov a minimalizáciu nákladov a záťaže pre drobných lesníkov sú k dispozícii primerané bezplatné nástroje, napríklad nástroj, ktorý poskytuje Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a ktorý je založený na údajoch Medzivládneho panela o zmene klímy (IPCC) (4). Nástroj možno prispôsobiť najmä rôznym úrovniam analýzy, ako sú konkrétne hodnoty a podrobný výpočet pre veľké podniky či štandardné hodnoty a zjednodušený výpočet pre menších vlastníkov.

(17)

V nadväznosti na oznámenia Komisie „Európska zelená dohoda“ z 11. decembra 2019 (5), „Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030“ z 20. mája 2020 (6) a „Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 – Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov“ zo 17. septembra 2020 (7) by sa v súlade so širšími ambíciami Únie v oblasti biodiverzity a klimatickej neutrality, s oznámením Komisie z 24. februára 2021 s názvom Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (8) a s novou stratégiou lesného hospodárstva plánovanou na rok 2021 mali technické kritériá preskúmania pre lesohospodárske činnosti doplniť, preskúmať a v prípade potreby zrevidovať v čase prijatia delegovaného aktu uvedeného v článku 15 ods. 2 nariadenia 2020/852. Uvedené technické kritériá preskúmania by sa mali preskúmať s cieľom lepšie zohľadniť postupy šetrné k biodiverzite, ktoré sú vo fáze vývoja, ako napríklad prírode blízke lesné hospodárstvo.

(18)

Vzhľadom na svoj význam pre znižovanie emisií skleníkových plynov a pre posilnenie pôdnych záchytov uhlíka má obnova mokradí potenciál významne prispieť k zmierneniu zmeny klímy. Obnova mokradí môže takisto predstavovať prínos pre adaptáciu na zmenu klímy vrátane tlmenia vplyvov zmeny klímy, ako aj pomoc pri snahe zvrátiť stratu biodiverzity a zachovať kvantitu a kvalitu vody. S cieľom zabezpečiť súlad s Európskou zelenou dohodou, oznámením „Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030“ a so stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 by sa technické kritériá preskúmania mali vzťahovať aj na obnovu mokradí.

(19)

Výrobné odvetvie emituje približne 21 % priamych emisií skleníkových plynov v Únii (9). Je tretím najväčším zdrojom týchto emisií v Únii, a preto môže zohrávať kľúčovú úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy. Výroba môže byť zároveň kľúčovým odvetvím pri umožňovaní predchádzania emisiám skleníkových plynov v iných odvetviach hospodárstva a ich znižovania prostredníctvom výroby produktov a technológií, ktoré tieto iné odvetvia potrebujú na to, aby sa stali alebo zostali nízkouhlíkovými. Technické kritériá preskúmania pre výrobné odvetvie by sa preto mali stanoviť tak pre výrobné činnosti spojené s najvyššími úrovňami emisií skleníkových plynov, ako aj pre výrobu nízkouhlíkových produktov a technológií.

(20)

Výrobné činnosti, pre ktoré neexistujú technologicky ani ekonomicky uskutočniteľné nízkouhlíkové alternatívy, ale ktoré podporujú prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, by sa mali považovať za prechodné hospodárske činnosti, ako sa uvádza v článku 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/852. S cieľom podporiť znižovanie emisií skleníkových plynov by sa prahové hodnoty technických kritérií preskúmania pre tieto činnosti mali stanoviť na úrovni, ktorú dosiahnu len spoločnosti s najlepšími výsledkami v každom odvetví, pričom sa vo väčšine prípadov vychádza z emisií skleníkových plynov na jednotku vyprodukovaného výstupu.

(21)

S cieľom zabezpečiť, aby prechodné výrobné činnosti v zmysle článku 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/852 zostali na dôveryhodnej ceste k dekarbonizácii, a v súlade s článkom 19 ods. 5 uvedeného nariadenia by sa technické kritériá preskúmania pre uvedené hospodárske činnosti mali preskúmať aspoň každé tri roky. Toto preskúmanie by malo zahŕňať analýzu toho, či sa technické kritériá preskúmania opierajú o najdôležitejšie normy a či sa dostatočne zohľadňujú emisie z uvedených činností počas životného cyklu. V rámci tohto preskúmania by sa malo posúdiť aj potenciálne využitie zachyteného uhlíka s ohľadom na technologický vývoj. Pokiaľ ide o výrobu železa a ocele, mali by sa dôkladnejšie zvážiť nové údaje a dôkazy z nízkouhlíkových pilotných procesov výroby ocele s použitím vodíka a malo by sa podrobnejšie posúdiť používanie systému EÚ na obchodovanie s emisiami a ďalších možných referenčných hodnôt v rámci technických kritérií preskúmania.

(22)

V prípade výrobných činností, ktoré sa majú považovať za podporné činnosti uvedené v článku 10 ods. 1 písm. i) nariadenia (EÚ) 2020/852, by technické kritériá preskúmania mali byť založené prevažne na povahe vyrábaných produktov, v prípade potreby v kombinácii s dodatočnými kvantitatívnymi prahovými hodnotami, aby sa zabezpečilo, že tieto produkty môžu významne prispieť k predchádzaniu emisiám skleníkových plynov v iných odvetviach alebo k ich znižovaniu. S cieľom zohľadniť skutočnosť, že prioritou sú činnosti, ktoré majú najväčší potenciál na predchádzanie produkcii emisií skleníkových plynov, znižovanie takýchto emisií alebo zvyšovanie odstraňovania skleníkových plynov a dlhodobého ukladania oxidu uhličitého, by sa podporné výrobné činnosti mali zamerať na výrobu produktov, ktoré sú potrebné na vykonávanie príslušných hospodárskych činností.

(23)

Výroba elektrických zariadení na výrobu elektrickej energie zohráva dôležitú úlohu pri modernizácii, využívaní a kompenzácii výkyvov elektriny dodávanej z obnoviteľných zdrojov energie v elektrizačných sústavách Únie, nabíjaní vozidiel s nulovými emisiami a zavádzaní inteligentných ekologických aplikácií. Výroba elektrických zariadení na výrobu elektrickej energie by zároveň mohla umožniť rozvoj koncepcie inteligentného bývania s cieľom ďalej podporovať využívanie obnoviteľných zdrojov energie a dobrú správu vybavenia domácností. Preto môže byť potrebné doplniť technické kritériá preskúmania vo výrobnom odvetví a posúdiť potenciál výroby elektrických zariadení významne prispieť k zmierneniu zmeny klímy a adaptácii na zmenu klímy.

(24)

Opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti a iné opatrenia na zmiernenie zmeny klímy, ako napríklad zavádzanie technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na mieste, a existujúce najmodernejšie technológie môžu viesť k podstatnému zníženiu emisií skleníkových plynov vo výrobnom odvetví. Uvedené opatrenia preto môžu zohrávať dôležitú úlohu v rámci podpory hospodárskych činností vo výrobnom odvetví, pre ktoré by sa mali stanoviť technické kritériá preskúmania, pri dosahovaní ich príslušných výkonnostných noriem a prahových hodnôt pre významný prínos k zmierneniu zmeny klímy.

(25)

Odvetvie energetiky predstavuje približne 22 % priamych emisií skleníkových plynov v Únii a približne 75 % týchto emisií pri zohľadnení využívania energie v iných odvetviach. Zohráva tak kľúčovú úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy. Odvetvie energetiky má významný potenciál na znižovanie emisií skleníkových plynov a viaceré činnosti v tomto odvetví pôsobia ako podporné činnosti, ktoré uľahčujú prechod odvetvia energetiky na elektrinu alebo teplo z obnoviteľných alebo nízkouhlíkových zdrojov. Preto je vhodné stanoviť technické kritériá preskúmania pre širokú škálu činností súvisiacich s energetickým dodávateľským reťazcom, a to od výroby elektriny alebo tepla z rôznych zdrojov cez prenosové a distribučné sústavy až po skladovanie, ako aj tepelné čerpadlá a výrobu bioplynu a biopalív.

(26)

Technickými kritériami preskúmania na určenie toho, či činnosti v oblasti výroby elektriny alebo tepla vrátane kogenerácie významne prispievajú k zmierneniu zmeny klímy, by sa malo zabezpečiť predchádzanie emisiám skleníkových plynov alebo ich zníženie. Technické kritériá preskúmania založené na emisiách skleníkových plynov by mali predznamenať proces dekarbonizácie týchto činností. Technické kritériá preskúmania pre podporné činnosti, ktoré uľahčujú dlhodobú dekarbonizáciu, by predovšetkým mali vychádzať z povahy činnosti alebo z najlepších dostupných technológií.

(27)

V nariadení (EÚ) 2020/852 sa uznáva význam „klimaticky neutrálnej energie“ a vyžaduje sa v ňom, aby Komisia posúdila potenciálny prínos a uskutočniteľnosť všetkých relevantných existujúcich technológií. Pokiaľ ide o jadrovú energiu, toto posudzovanie stále prebieha a hneď po dokončení osobitného postupu Komisia prijme opatrenia v nadväznosti na svoje výsledky v kontexte tohto nariadenia.

(28)

Právne hranice prechodných činností stanovené v článku 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/852 predstavujú obmedzenia v súvislosti s činnosťami spojenými s vysokými emisiami skleníkových plynov, ktoré majú veľký potenciál na zníženie emisií. Takéto prechodné činnosti by mali významne prispieť k zmierneniu zmeny klímy v prípadoch, keď neexistuje technologicky ani ekonomicky uskutočniteľná nízkouhlíková alternatíva, a za predpokladu, že sú v súlade so smerovaním k obmedzeniu zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, zodpovedajú najlepšiemu výkonu, nebránia rozvoju a zavádzaniu nízkouhlíkových alternatív a nevedú k zablokovaniu uhlíkovo náročných aktív. Okrem toho sa v článku 19 toho istého nariadenia vyžaduje najmä to, aby technické kritériá preskúmania vychádzali z presvedčivých vedeckých dôkazov. Ak činnosti súvisiace so zemným plynom spĺňajú tieto požiadavky, zahrnú sa do budúceho delegovaného aktu. V prípade uvedených činností sa v tomto budúcom delegovanom akte spresnia technické kritériá preskúmania na posúdenie významného prínosu k zmierneniu zmeny klímy a kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ plnenie iných environmentálnych cieľov. Činnosti, ktoré nespĺňajú uvedené požiadavky, nemožno uznať na základe nariadenia (EÚ) 2020/852. S cieľom uznať úlohu zemného plynu ako dôležitej technológie pri znižovaní emisií skleníkových plynov Komisia zváži osobitné právne predpisy, aby zabezpečila, že nebude odopreté primerané financovanie činností prispievajúcich k znižovaniu emisií.

(29)

Technické kritériá preskúmania pre činnosti v oblasti výroby elektriny alebo tepla, ako aj pre prenosové a distribučné sústavy by mali zabezpečiť súlad s oznámením Komisie zo 14. októbra 2020 o stratégii EÚ na zníženie emisií metánu (10). Preto môže byť potrebné preskúmať, doplniť a v prípade potreby zrevidovať tieto technické kritériá preskúmania, aby sa zohľadnili akékoľvek budúce metriky a požiadavky stanovené v nadväznosti na uvedenú stratégiu.

(30)

Technické kritériá preskúmania pre výrobu tepla, chladu a elektriny z bioenergie a výrobu biopalív a bioplynu pre odvetvie dopravy by mali byť v súlade s komplexným rámcom udržateľnosti pre tieto odvetvia stanoveným v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (11), ktorou sa stanovujú požiadavky na udržateľnú ťažbu a zber, započítavanie uhlíka a úspory emisií skleníkových plynov.

(31)

V nadväznosti na Európsku zelenú dohodu, návrh európskeho klimatického predpisu (12) a stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a v súlade s ambíciami Únie v oblasti biodiverzity a klimatickej neutrality by sa mali doplniť, preskúmať a v prípade potreby zrevidovať technické kritériá preskúmania pre činnosti v oblasti bioenergie, aby sa zohľadnili najnovšie dôkazy a politický vývoj v čase prijatia delegovaného aktu uvedeného v článku 15 ods. 2 nariadenia 2020/852, ako aj príslušné právne predpisy Únie vrátane smernice (EÚ) 2018/2001 a jej budúcich revízií.

(32)

Emisie skleníkových plynov v Únii pochádzajúce z odvetvia vodohospodárstva, kanalizácie, odpadu a sanácie sú pomerne nízke. Toto odvetvie má však veľký potenciál prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov v iných odvetviach, najmä poskytovaním druhotných surovín ako náhrady pôvodných surovín, nahradením výrobkov, hnojív a energie z fosílnych zdrojov, ako aj prepravou a trvalým ukladaním zachyteného oxidu uhličitého. Činnosti zahŕňajúce anaeróbnu digesciu, ako aj kompostovanie biologického odpadu z triedeného zberu, ktoré zabraňujú skládkovaniu biologického odpadu, sú takisto mimoriadne dôležité pre znižovanie emisií metánu. V rámci technických kritérií preskúmania pre činnosti v oblasti odpadu by sa preto malo uznať, že tieto činnosti významne prispievajú k zmierneniu zmeny klímy, a to za predpokladu, že sa pri uvedených činnostiach uplatňujú určité najlepšie postupy v danom odvetví. Týmito technickými kritériami preskúmania by sa tiež malo zabezpečiť, aby možnosti spracovania odpadu boli v súlade s vyššími úrovňami hierarchie odpadového hospodárstva. V rámci technických kritérií preskúmania by sa za činnosti, ktoré významne prispievajú k zmierneniu zmeny klímy, mali uznať tie činnosti, pri ktorých sa spracúva jednotne stanovený minimálny podiel odpadu z triedeného zberu, ktorý nie je nebezpečný, na druhotné suroviny. V tejto fáze však nie je možné, aby technické kritériá preskúmania založené na jednotne stanovenom cieli pre opätovné spracovanie odpadu plne riešili potenciál jednotlivých tokov materiálov zmierňovať zmenu klímy. Preto môže byť potrebné tieto technické kritériá preskúmania ďalej posudzovať a preskúmavať. Jednotne stanoveným cieľom by nemali byť dotknuté ciele v oblasti nakladania s odpadom, ktoré sú členským štátom určené v právnych predpisoch Únie o odpade. V prípade činností súvisiacich so zberom, úpravou a dodávkou vody, ako aj s centralizovanými systémami čistenia odpadových vôd by sa v týchto technických kritériách preskúmania mali zohľadniť ciele týkajúce sa zlepšenia absolútnej a relatívnej výkonnosti vo vzťahu k spotrebe energie a prípadným alternatívnym metrikám, ako sú napríklad úrovne únikov v systémoch zásobovania vodou.

(33)

Dopravné operácie spotrebúvajú jednu tretinu všetkej energie v Únii a predstavujú približne 23 % celkových priamych emisií skleníkových plynov v Únii. Dekarbonizácia dopravnej flotily a infraštruktúry preto môže zohrávať ústrednú úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy. Technické kritériá preskúmania pre odvetvie dopravy by sa mali zamerať na obmedzenie hlavných zdrojov emisií z tohto odvetvia, pričom by sa mala zohľadniť aj potreba presunúť prepravu osôb a tovaru na režimy s nižšími emisiami a vytvoriť infraštruktúru, ktorá umožní ekologickú mobilitu. Technické kritériá preskúmania pre odvetvie dopravy by sa preto mali zamerať na výkonnosť v rámci jedného druhu dopravy, pričom by sa mala zohľadniť aj výkonnosť daného druhu dopravy v porovnaní s inými.

(34)

Námorná doprava a letectvo predstavujú vzhľadom na svoj potenciál znížiť emisie skleníkových plynov, a tým prispieť k ekologizácii odvetvia dopravy, dôležité druhy dopravy pre prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. Podľa oznámenia Komisie z 9. decembra 2020„Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti“ (13) sa očakáva, že plavidlá s nulovými emisiami budú pripravené na uvedenie na trh do roku 2030. Podľa uvedenej stratégie sa očakáva, že veľké lietadlá s nulovými emisiami budú pripravené na uvedenie trh do roku 2035, pokiaľ ide o prepravu na krátke vzdialenosti, zatiaľ čo dekarbonizácia na dlhšie vzdialenosti sa podľa očakávaní bude opierať o obnoviteľné a nízkouhlíkové palivá. Uskutočnili sa aj samostatné štúdie o kritériách udržateľného financovania pre tieto odvetvia. Námorná doprava by sa preto mala považovať za prechodnú hospodársku činnosť v zmysle článku 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/852. Lodná doprava je jedným z najmenej uhlíkovo náročných spôsobov prepravy tovaru. S cieľom zabezpečiť rovnaký prístup k lodnej doprave v porovnaní s inými druhmi dopravy by sa mali stanoviť technické kritériá preskúmania pre námornú dopravu, ktoré by sa mali uplatňovať do konca roka 2025. Bude však potrebné ďalej posudzovať námornú dopravu a v prípade potreby stanoviť technické kritériá preskúmania pre námornú dopravu uplatniteľné od roku 2026. Bude tiež potrebné ďalej posudzovať letectvo a v prípade potreby stanoviť príslušné technické kritériá preskúmania. Okrem toho by sa mali stanoviť technické kritériá preskúmania v súvislosti s nízkouhlíkovou dopravnou infraštruktúrou pre určité druhy dopravy. Vzhľadom na potenciál dopravnej infraštruktúry prispieť k prechodu na iné druhy dopravy však bude potrebné posúdiť a v prípade potreby stanoviť príslušné technické kritériá preskúmania pre celú infraštruktúru, ktorá je nevyhnutná pre nízkouhlíkové druhy dopravy, najmä pre vnútrozemské vodné cesty. V závislosti od výsledku technického posúdenia by sa v čase prijatia delegovaného aktu uvedeného v článku 12 ods. 2, článku 13 ods. 2, článku 14 ods. 2 a článku 15 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/852 mali stanoviť aj príslušné technické kritériá preskúmania pre hospodárske činnosti uvedené v tomto odôvodnení.

(35)

S cieľom zabezpečiť, aby dopravné činnosti, ktoré sa považujú za udržateľné, neuľahčovali využívanie fosílnych palív, by sa mali z technických kritérií preskúmania pre príslušné činnosti vylúčiť aktíva, operácie a infraštruktúra určené na prepravu fosílnych palív. Pri uplatňovaní tohto kritéria je potrebné rozpoznať viacnásobné použitia, rôzne vlastníctvo, užívateľské opatrenia a miery zmiešavania palív v súlade s príslušnými existujúcimi trhovými postupmi. Platforma pre udržateľné financovanie by mala v kontexte plnenia svojho mandátu posúdiť použiteľnosť tohto kritéria.

(36)

Na budovy vo všetkých odvetviach v Únii pripadá 40 % spotreby energie a 36 % emisií uhlíka. Budovy môžu teda zohrávať dôležitú úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy. Preto by sa mali stanoviť technické kritériá preskúmania pre výstavbu nových budov, obnovu budov, inštaláciu rôznych energeticky efektívnych zariadení, obnoviteľné zdroje energie na mieste, poskytovanie energetických služieb a pre nadobudnutie a vlastníctvo budov. Tieto technické kritériá preskúmania by mali vychádzať z potenciálneho vplyvu uvedených činností, energetickej hospodárnosti budov, ako aj zo súvisiacich emisií skleníkových plynov a množstva vynaloženého uhlíka. V prípade nových budov môže byť potrebné preskúmať technické kritériá preskúmania s cieľom zabezpečiť, aby tieto kritériá zostali v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy a energetiky.

(37)

Výstavba prevádzky alebo zariadenia, ktorá, resp. ktoré je neoddeliteľnou súčasťou činnosti, pre ktorú by sa mali stanoviť technické kritériá preskúmania určujúce, za akých podmienok sa táto činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy, môže predstavovať dôležitú podmienku vykonávania tejto hospodárskej činnosti. Je preto vhodné zahrnúť výstavbu takýchto prevádzok alebo zariadení ako súčasť činnosti, pre ktorú je táto výstavba relevantná, najmä pokiaľ ide o činnosti v odvetví energetiky, vodohospodárstva, kanalizácie, odpadu a sanácie, ako aj v odvetví dopravy.

(38)

Informačné a komunikačné odvetvie je neustále rastúcim odvetvím, ktoré produkuje čoraz väčší podiel emisií skleníkových plynov. Informačné a komunikačné technológie majú zároveň potenciál prispieť k zmierneniu zmeny klímy a k znižovaniu emisií skleníkových plynov v iných odvetviach, napríklad poskytovaním riešení, ktoré môžu pomôcť pri rozhodovaní umožňujúcom zníženie emisií skleníkových plynov. Technické kritériá preskúmania by sa preto mali stanoviť pre činnosti spracúvania údajov a poskytovania serverového priestoru na internete, ktoré emitujú veľké objemy skleníkových plynov, ako aj pre riešenia založené na údajoch, ktoré umožňujú zníženie emisií skleníkových plynov v iných odvetviach. Technické kritériá preskúmania pre tieto činnosti by mali vychádzať z najlepších postupov a noriem v danom odvetví. V budúcnosti ich bude možno potrebné preskúmať a aktualizovať, aby sa zohľadnil potenciál zníženia emisií skleníkových plynov vyplývajúci z dlhšej trvanlivosti hardvérových riešení v oblasti informačných a komunikačných technológií a potenciál priameho zavádzania digitálnych technológií v každom odvetví, ktorého cieľom je umožniť zníženie emisií skleníkových plynov. Okrem toho zavádzanie a prevádzka elektronických komunikačných sietí využíva značné množstvo energie a má potenciál podstatne znížiť emisie skleníkových plynov. Preto môže byť potrebné tieto činnosti posúdiť a v prípade potreby stanoviť príslušné technické kritériá preskúmania.

(39)

Riešenia v oblasti informačných a komunikačných technológií, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tých hospodárskych činností, pre ktoré by sa mali v súvislosti s ich vlastnou výkonnosťou stanoviť technické kritériá preskúmania týkajúce sa významného prínosu k zmierneniu zmeny klímy, môžu mať navyše mimoriadny význam v rámci pomoci týmto rôznym činnostiam pri dosahovaní noriem a prahových hodnôt stanovených na základe uvedených kritérií.

(40)

Výskum, vývoj a inovácia majú potenciál umožniť iným odvetviam splniť svoje príslušné ciele v oblasti zmiernenia zmeny klímy. Technické kritériá preskúmania pre výskumné, vývojové a inovačné činnosti by sa preto mali zamerať na potenciál riešení, procesov, technológií a iných produktov na znižovanie emisií skleníkových plynov. Výskum zameraný na podporné činnosti uvedené v článku 10 ods. 1 písm. i) nariadenia (EÚ) 2020/852 môže takisto zohrávať dôležitú úlohu pri umožňovaní podstatného zníženia emisií skleníkových plynov v rámci týchto hospodárskych činností a ich cieľových aktivít alebo zlepšenia ich technologickej a ekonomickej uskutočniteľnosti a v konečnom dôsledku uľahčenia ich rozvoja. Výskum môže takisto zohrávať dôležitú úlohu pri ďalšej dekarbonizácii prechodných činností uvedených v článku 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/852, a to tým, že umožňuje vykonávanie týchto činností s podstatne nižšími úrovňami emisií skleníkových plynov v porovnaní s prahovými hodnotami stanovenými v technických kritériách preskúmania týkajúcich sa významného prínosu k zmierneniu zmeny klímy v prípade týchto činností.

(41)

Výskum, vývoj a inovácia, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tých hospodárskych činností, pre ktoré by sa mali v súvislosti s ich vlastnou výkonnosťou stanoviť technické kritériá preskúmania týkajúce sa významného prínosu k zmierneniu zmeny klímy, môžu mať navyše mimoriadny význam v rámci pomoci týmto rôznym činnostiam pri dosahovaní noriem a prahových hodnôt stanovených na základe uvedených kritérií.

(42)

Technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k adaptácii na zmenu klímy, by mali odrážať skutočnosť, že zmena klímy pravdepodobne ovplyvní všetky odvetvia hospodárstva. V dôsledku toho bude potrebné prispôsobiť všetky odvetvia nepriaznivému vplyvu súčasnej klímy a očakávanej budúcej klímy. Je však potrebné zabezpečiť, aby hospodárska činnosť, ktorá významne prispieva k adaptácii na zmenu klímy, zároveň výrazne nenarúšala plnenie žiadneho iného environmentálneho cieľa stanoveného v článku 9 nariadenia (EÚ) 2020/852. Preto je vhodné najskôr stanoviť technické kritériá preskúmania týkajúce sa adaptácie na zmenu klímy pre tie odvetvia a hospodárske činnosti, na ktoré sa vzťahujú technické kritériá preskúmania týkajúce sa zmiernenia zmeny klímy, vrátane príslušných kritérií týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“ plnenie environmentálnych cieľov. Opis hospodárskych činností, ktoré sa považujú za významne prispievajúce k adaptácii na zmenu klímy, by mal zodpovedať rozsahu, pre ktorý by bolo možné určiť vhodné kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“. Vzhľadom na potrebu zvýšiť celkovú odolnosť hospodárstva proti zmene klímy by sa v budúcnosti mali vypracovať technické kritériá preskúmania vrátane príslušných kritérií týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“ pre ďalšie hospodárske činnosti.

(43)

Technickými kritériami preskúmania by sa malo zabezpečiť, aby sa čo najširšia škála kritických infraštruktúr, zahŕňajúca najmä infraštruktúru na prenos alebo skladovanie energie a dopravnú infraštruktúru, prispôsobila nepriaznivému dôsledku súčasnej a očakávanej budúcej klímy, čím sa zabráni závažným negatívnym vplyvom na zdravie, bezpečnosť, ochranu alebo hospodársky blahobyt občanov alebo účinné fungovanie vlád v členských štátoch. Mohlo by však byť potrebné preskúmať tieto technické kritériá preskúmania s cieľom lepšie zohľadniť osobitosti infraštruktúry na ochranu pred povodňami.

(44)

Okrem toho by sa mali stanoviť technické kritériá preskúmania pre činnosti v oblasti vzdelávania, ľudského zdravia, sociálnej práce, umenia, zábavy a rekreácie. Tieto činnosti poskytujú základné služby a riešenia na zvýšenie kolektívnej odolnosti celej spoločnosti a môžu zvýšiť gramotnosť a informovanosť v oblasti klímy.

(45)

Technické kritériá preskúmania na určenie toho, či sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k adaptácii na zmenu klímy tým, že zahŕňa adaptačné riešenia v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2020/852, by sa mali zamerať na zvýšenie odolnosti hospodárskych činností voči identifikovaným klimatickým rizikám, ktoré sú v prípade daných činností podstatné. V technických kritériách preskúmania by sa malo vyžadovať, aby dotknuté hospodárske subjekty vykonali posúdenie rizika z hľadiska zmeny klímy a zaviedli adaptačné riešenia, ktorými sa znížia najvýznamnejšie riziká identifikované v tomto posúdení. Technické kritériá preskúmania by mali zohľadňovať aj adaptačné potreby a riešenia, ktoré sú špecifické pre určitý kontext a miesto. Technické kritériá preskúmania by okrem toho mali zabezpečiť integritu cieľov v oblasti životného prostredia a klímy a nemali by byť neprimerane normatívne, pokiaľ ide o druh realizovaných riešení. V týchto technických kritériách preskúmania by sa mala zohľadniť potreba predchádzať katastrofám súvisiacim s klímou a počasím, riadiť riziko takýchto katastrof a zabezpečiť odolnosť kritickej infraštruktúry v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa posudzovania rizika a zmierňovania účinkov takýchto katastrof.

(46)

Technické kritériá preskúmania na určenie toho, či sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k adaptácii na zmenu klímy tým, že poskytuje adaptačné riešenia v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2020/852, by sa mali stanoviť pre inžinierske činnosti a súvisiace technické poradenstvo zamerané na adaptáciu na zmenu klímy, výskum, vývoj a inováciu, neživotné poistenie pozostávajúce z upisovania vo vzťahu ku klimatickým nebezpečenstvám a zaistenie. Tieto činnosti majú potenciál poskytnúť adaptačné riešenia, ktoré významne prispievajú k prevencii alebo znižovaniu rizika nepriaznivého dôsledku súčasnej a očakávanej budúcej klímy na ľudí, prírodu alebo majetok bez toho, aby sa zvýšilo riziko nepriaznivého dôsledku.

(47)

V technických kritériách preskúmania by sa malo uznať, že určité hospodárske činnosti môžu významne prispieť k adaptácii na zmenu klímy poskytovaním adaptačných riešení v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2020/852 alebo zahrnutím adaptačných riešení v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia. Táto možnosť by sa mala uznať v rámci technických kritérií preskúmania pre lesnícke činnosti, obnovu mokradí, výrobu a vysielanie programov, ako aj pre vzdelávanie a tvorivé, umelecké a zábavné činnosti. Tieto činnosti, ktoré by sa mali prispôsobiť nepriaznivému dôsledku súčasnej a očakávanej budúcej klímy, majú zároveň potenciál poskytovať adaptačné riešenia, ktoré významne prispievajú k prevencii alebo znižovaniu rizika nepriaznivého dôsledku na ľudí, prírodu alebo majetok.

(48)

Technickými kritériami preskúmania na určenie toho, či hospodárska činnosť významne prispieva k adaptácii na zmenu klímy, by sa malo zabezpečiť, aby sa hospodárska činnosť stala odolnou proti zmene klímy alebo aby poskytovala riešenia pre iné činnosti, aby sa stali odolnými proti zmene klímy. Ak je hospodárska činnosť odolná proti zmene klímy, realizácia fyzických a nefyzických riešení značne zmierňujúcich najvýznamnejšie fyzické klimatické riziká, ktoré sú pre danú činnosť podstatné, predstavuje významný prínos danej činnosti k adaptácii na zmenu klímy. Preto je vhodné, aby sa za podiel kapitálových a prevádzkových výdavkov spojených s aktívami alebo procesmi súvisiacimi s hospodárskymi činnosťami, ktoré sa označujú za environmentálne udržateľné, považovali len kapitálové výdavky, ktoré vznikli v súvislosti so všetkými krokmi potrebnými na zabezpečenie odolnosti činnosti proti zmene klímy, a aby sa obrat z danej hospodárskej činnosti, ktorá sa stala odolnou, nepovažoval za vyplývajúci z produktov alebo služieb súvisiacich s hospodárskymi činnosťami, ktoré sa označujú za environmentálne udržateľné. Ak je však hlavnou funkciou hospodárskych činností umožňujúcich adaptáciu v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2020/852 poskytovanie technológií, produktov, služieb, informácií alebo postupov s cieľom zvýšiť úroveň odolnosti iných ľudí, prírody, kultúrneho dedičstva, majetku alebo iných hospodárskych činností voči fyzickým klimatickým rizikám, okrem kapitálových výdavkov by sa mal zohľadniť aj obrat vyplývajúci z produktov alebo služieb súvisiacich s týmito hospodárskymi činnosťami, považovaný za podiel obratu vyplývajúci z produktov alebo služieb súvisiacich s hospodárskymi činnosťami, ktoré sa označujú za environmentálne udržateľné.

(49)

Technické kritériá preskúmania na určenie toho, či hospodárske činnosti, ktoré významne prispievajú k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, výrazne nenarúšajú plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov, by sa mali zamerať na zabezpečenie toho, aby sa príspevok k jednému z environmentálnych cieľov neuskutočňoval na úkor iných environmentálnych cieľov. Kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ preto zohrávajú zásadnú úlohu pri zabezpečovaní environmentálnej integrity klasifikácie environmentálne udržateľných činností. Kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ pre daný environmentálny cieľ by sa mali spresniť v prípade činností, ktoré predstavujú riziko výrazného narušenia plnenia tohto cieľa. Kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ by mali zohľadňovať príslušné požiadavky existujúcich právnych predpisov Únie a stavať na nich.

(50)

Technické kritériá preskúmania na zabezpečenie toho, aby činnosti, ktoré významne prispievajú k adaptácii na zmenu klímy, výrazne nenarúšali zmiernenie zmeny klímy, by sa mali stanoviť pre tie činnosti, ktoré predstavujú riziko produkcie značných emisií skleníkových plynov, hoci majú potenciál významne prispieť k adaptácii na zmenu klímy.

(51)

Zmena klímy pravdepodobne ovplyvní všetky odvetvia hospodárstva. Technické kritériá preskúmania na zabezpečenie toho, aby hospodárske činnosti, ktoré významne prispievajú k zmierneniu zmeny klímy, výrazne nenarúšali adaptáciu na zmenu klímy, by sa preto mali uplatňovať na všetky takéto hospodárske činnosti. Týmito kritériami by sa malo zabezpečiť, že sa identifikujú existujúce a budúce riziká, ktoré sú podstatné pre činnosť, a že adaptačné riešenia budú realizované tak, aby sa minimalizovali možné straty alebo vplyvy na kontinuitu činností, alebo aby sa im zabránilo.

(52)

Technické kritériá preskúmania na určenie toho, či činnosť „výrazne nenarúša“ plnenie cieľa udržateľného využívania a ochrany vodných a morských zdrojov, by sa mali spresniť pre všetky činnosti, ktoré môžu predstavovať riziko pre takéto udržateľné využívanie a ochranu. Tieto kritéria by mali byť zamerané na zabránenie tomu, aby činnosti škodlivo pôsobili na dobrý stav alebo dobrý ekologický potenciál vodných útvarov vrátane povrchových a podzemných vôd, alebo dobrý environmentálny stav morských vôd, a to tak, že sa bude vyžadovať, aby sa v súlade s plánom riadenia využívania a ochrany vôd identifikovali a riešili riziká zhoršovania životného prostredia.

(53)

Technické kritériá preskúmania na určenie toho, či činnosť „výrazne nenarúša“ plnenie cieľa prechodu na obehové hospodárstvo, by mali byť prispôsobené konkrétnym odvetviam, aby sa zabezpečilo, že hospodárske činnosti nepovedú k neefektívnosti pri využívaní zdrojov alebo viazanosti na lineárne výrobné modely, že sa bude predchádzať vzniku odpadu alebo dôjde k jeho znižovaniu a že v prípade potreby sa s ním bude nakladať v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva. Týmito kritériami by sa takisto malo zabezpečiť, aby hospodárske činnosti neohrozovali cieľ prechodu na obehové hospodárstvo.

(54)

Technické kritériá preskúmania na určenie toho, či činnosť „výrazne nenarúša“ plnenie cieľa prevencie a kontroly znečisťovania, by mali odrážať špecifiká odvetvia s cieľom zamerať sa na príslušné zdroje a typy znečistenia ovzdušia, vody alebo pôdy, pričom by v relevantných prípadoch mali odkazovať na závery o najlepších dostupných technikách stanovené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (14).

(55)

Technické kritériá preskúmania na určenie toho, či činnosť „výrazne nenarúša“ plnenie cieľa ochrany a obnovy biodiverzity a ekosystémov, by sa mali spresniť pre všetky činnosti, ktoré môžu predstavovať riziko pre stav biotopov, druhov alebo ekosystémov, alebo ich podmienky, a malo by sa v nich vyžadovať, aby sa v prípade potreby vykonali posúdenia vplyvov na životné prostredie alebo vhodné posúdenia a aby sa realizovali závery z takýchto posúdení. Týmito kritériami by sa malo zabezpečiť, aby aj v prípade neexistencie požiadavky na vykonanie posúdenia vplyvov na životné prostredie alebo iného vhodného posúdenia neviedli činnosti k rušeniu, odchytávaniu alebo usmrcovaniu zákonom chránených druhov ani k poškodeniu zákonom chránených biotopov.

(56)

Technickými kritériami preskúmania by nemala byť dotknutá požiadavka dodržiavať ustanovenia týkajúce sa životného prostredia, zdravia, bezpečnosti a sociálnej udržateľnosti stanovené v práve Únie a vo vnútroštátnom práve ani prípadné prijatie vhodných zmierňujúcich opatrení v tejto súvislosti.

(57)

Ustanovenia tohto nariadenia sú úzko prepojené, keďže sa zaoberajú kritériami na určenie toho, či hospodárska činnosť významne prispieva k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy a či takáto hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie jedného alebo viacerých iných environmentálnych cieľov stanovených v článku 9 nariadenia (EÚ) 2020/852. S cieľom zabezpečiť súdržnosť medzi uvedenými ustanoveniami, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase, uľahčiť komplexný prehľad právneho rámca pre zainteresované strany a uľahčiť uplatňovanie nariadenia (EÚ) 2020/852 je potrebné zahrnúť uvedené ustanovenia do jedného nariadenia.

(58)

S cieľom zabezpečiť, aby sa uplatňovanie nariadenia (EÚ) 2020/852 vyvíjalo spolu s vývojom technológií, trhu a politík, by sa toto nariadenie malo pravidelne preskúmavať a v prípade potreby meniť, pokiaľ ide o činnosti, ktoré sa považujú za významne prispievajúce k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, ako aj zodpovedajúce technické kritériá preskúmania.

(59)

Na zabezpečenie súladu s článkom 10 ods. 6 a článkom 11 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2020/852 by sa malo toto nariadenie uplatňovať od 1. januára 2022,