EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32021R0241

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti

OJ L 57, 18.2.2021, p. 17–75 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

In force: This act has been changed. Current consolidated version: 18/02/2021

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/241/oj

18.2.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 57/17


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/241

z 12. februára 2021,

ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 175 tretí odsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

V súlade s článkami 120 a 121 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa od členských štátov vyžaduje, aby riadili svoje hospodárske politiky so zámerom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie a v nadväznosti na hlavné smery, ktoré prijme Rada. V článku 148 ZFEÚ sa stanovuje, že členské štáty vykonávajú politiky zamestnanosti, ktoré zohľadňujú usmernenia pre zamestnanosť. Koordinácia hospodárskych politík členských štátov je preto vecou spoločného záujmu.

(2)

V článku 175 ZFEÚ sa okrem iného stanovuje, že členské štáty majú koordinovať svoje hospodárske politiky tak, aby dosiahli ciele hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti stanovené v článku 174 ZFEÚ.

(3)

V článku 174 ZFEÚ sa stanovuje, že na podporu svojho celkového harmonického rozvoja Únia rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu svojej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Ďalej sa v ňom stanovuje, že Únia sa predovšetkým zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch. Úsilie o znižovanie rozdielov by malo byť prospešné najmä pre ostrovy a najvzdialenejšie regióny. Pri vykonávaní politík Únie by sa mali zohľadňovať odlišné východiskové pozície regiónov a ich špecifiká.

(4)

Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík (ďalej len „európsky semester“) vrátane zásad Európskeho piliera sociálnych práv je na úrovni Únie rámcom pre identifikáciu národných reformných priorít a monitorovanie ich vykonávania. Popri opatreniach na posilnenie konkurencieschopnosti, rastového potenciálu a udržateľných verejných financií by sa mali zaviesť aj reformy založené na solidarite, integrácii, sociálnej spravodlivosti a spravodlivom rozdelení bohatstva s cieľom vytvoriť kvalitné pracovné miesta a udržateľný rast, zabezpečiť rovnaké príležitosti a prístup k nim a rovnakú sociálnu ochranu a prístup k nej, chrániť zraniteľné skupiny a zlepšiť životnú úroveň všetkých občanov Únie. Členské štáty majú vypracovať svoje vlastné národné viacročné investičné stratégie na podporu týchto reforiem, pričom zohľadnia Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (4) (ďalej len „Parížska dohoda“), národné energetické a klimatické plány prijaté v rámci riadenia energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (5), plány spravodlivej transformácie a plány vykonávania záruky pre mladých ľudí, ako aj ciele udržateľného rozvoja OSN. Tieto stratégie by mali byť v príslušných prípadoch predložené spolu s ročnými národnými programami reforiem ako prostriedok na načrtnutie a koordinovanie prioritných investičných projektov, ktoré by mali byť podporené z finančných prostriedkov členských štátov a/alebo Únie.

(5)

Komisia v ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2020 a v jarnom a letnom balíku európskeho semestra 2020 uviedla, že európsky semester by mal prispieť k vykonávaniu Európskej zelenej dohody, Európskeho piliera sociálnych práv a cieľov udržateľného rozvoja OSN.

(6)

Výskyt ochorenia COVID-19 na začiatku roku 2020 zmenil hospodársky, sociálny a rozpočtový výhľad Únie a celého sveta a vyžiadal si naliehavú a koordinovanú reakciu na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni s cieľom vyrovnať sa s obrovskými hospodárskymi a sociálnymi dôsledkami, ako aj s asymetrickými vplyvmi na členské štáty. Kríza spôsobená ochorením COVID-19, ako aj predošlá hospodárska a finančná kríza svedčia o tom, že budovanie stabilných, udržateľných a odolných hospodárstiev, ako aj finančných systémov a systémov sociálneho zabezpečenia založených na stabilných hospodárskych a sociálnych štruktúrach pomáha členským štátom účinnejšie, spravodlivo a inkluzívne reagovať na otrasy a rýchlejšie ich prekonávať. Nedostatočná odolnosť môže viesť aj k negatívnym účinkom presahovania otrasov medzi členskými štátmi alebo v rámci Únie ako celku a narúšať tak konvergenciu a súdržnosť v Únii. Zníženie výdavkov na oblasti, ako je napríklad oblasť vzdelávania, oblasť kultúry a kreatívny priemysel, a na zdravotnú starostlivosť, sa môže z hľadiska dosiahnutia rýchlej obnovy ukázať ako kontraproduktívne. Strednodobé a dlhodobé dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19 budú v kritickej miere závisieť od toho, ako rýchlo sa hospodárstva a spoločnosti členských štátov zotavia z tejto krízy, čo zas závisí od dostupného fiškálneho priestoru členských štátov na prijatie opatrení na zmiernenie sociálneho a hospodárskeho dosahu krízy a na odolnosť ich hospodárstiev a sociálnych štruktúr. Udržateľné a rast podporujúce reformy a investície zamerané na riešenie štrukturálnych nedostatkov ekonomík členského štátu, ktoré posilňujú odolnosť, zvyšujú produktivitu a vedú k vyššej konkurencieschopnosti členských štátov, budú mať preto zásadný význam v procese nasmerovania týchto hospodárstiev na správnu cestu a znižovania nerovností a rozdielov v Únii.

(7)

Skúsenosti z minulosti ukázali, že počas kríz sa často výrazne škrtajú investície. Podpora investícií v tejto konkrétnej situácii je však nevyhnutná na urýchlenie obnovy a posilnenie dlhodobého rastového potenciálu. Dobre fungujúci vnútorný trh a investície do zelených a digitálnych technológií, do inovácií a výskumu vrátane vedomostnej ekonomiky, do prechodu na čistú energiu a do zvýšenia energetickej efektívnosti v oblasti bývania a ďalších kľúčových hospodárskych odvetviach sú dôležité pre dosiahnutie spravodlivého, inkluzívneho a udržateľného rastu, pomáhajú pri tvorbe pracovných miest a dosahovaní cieľa klimatickej neutrality EÚ do roku 2050.

(8)

V kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19 je potrebné posilniť súčasný rámec poskytovania podpory členským štátom a poskytnúť im priamu finančnú podporu prostredníctvom inovatívneho nástroja. Na tento účel by sa mal zriadiť Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (ďalej len „mechanizmus“), ktorý by mal zabezpečiť účinnú a významnú finančnú podporu na výraznejšie vykonávanie udržateľných reforiem a implementáciu súvisiacich verejných investícií v členských štátoch. Mechanizmus by mal byť špecializovaným nástrojom určeným na riešenie nepriaznivých účinkov a dôsledkov krízy spôsobenej ochorením COVID-19 v Únii. Mal by byť komplexný a mal by vychádzať zo skúseností, ktoré Komisia a členské štáty získali pri používaní iných nástrojov a programov. Súkromné investície by sa mohli stimulovať aj prostredníctvom programov verejných investícií vrátane finančných nástrojov, subvencií a iných nástrojov za predpokladu, že sa dodržia pravidlá štátnej pomoci.

(9)

Reformy a investície v rámci mechanizmu by mali prispieť k tomu, aby bola Únia vďaka diverzifikácii kľúčových dodávateľských reťazcov odolnejšia a menej závislá, čím sa spolu s otvoreným hospodárstvom posilní aj jej strategická autonómia. Reformy a investície v rámci mechanizmu by tiež mali vytvoriť európsku pridanú hodnotu.

(10)

Obnova a posilnenie odolnosti Únie a jej členských štátov by sa mali dosiahnuť podporou opatrení, ktoré sa zameriavajú na oblasti politiky európskeho významu rozdelené do šiestich pilierov (ďalej len „šesť pilierov“), ktorými sú: zelená transformácia; digitálna transformácia; inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast vrátane hospodárskej súdržnosti, pracovných miest, produktivity, konkurencieschopnosti, výskumu, vývoja a inovácií a dobre fungujúceho vnútorného trhu so silnými malými a strednými podnikmi (ďalej len „MSP“); sociálna a územná súdržnosť; zdravie a hospodárska, sociálna a inštitucionálna odolnosť s cieľom okrem iného zvýšiť pripravenosť na krízy a schopnosť reakcie na krízy; a politiky pre budúcu generáciu, deti a mládež, ako sú vzdelávanie a zručnosti.

(11)

Zelená transformácia by sa mala podporovať reformami a investíciami do zelených technológií a kapacít vrátane biodiverzity, energetickej efektívnosti, obnovy budov a obehového hospodárstva, a zároveň by mala prispievať k plneniu cieľov Únie v oblasti klímy, podporovať udržateľný rast, vytvárať pracovné miesta a zachovávať energetickú bezpečnosť.

(12)

Reformy a investície do digitálnych technológií, infraštruktúry a procesov zvýšia konkurencieschopnosť Únie na celosvetovej úrovni a prispejú aj k tomu, aby bola Únia vďaka diverzifikácii kľúčových dodávateľských reťazcov odolnejšia, inovatívnejšia a menej závislá. Reformy a investície by mali podporovať najmä digitalizáciu služieb, rozvoj digitálnej a dátovej infraštruktúry, klastrov a centier digitálnych inovácií a otvorené digitálne riešenia. Digitálna transformácia by mala podnecovať aj digitalizáciu MSP. Pri investíciách do digitálnych technológií by sa mali dodržiavať zásady interoperability, energetickej efektívnosti a ochrany osobných údajov, mala by sa umožniť účasť MSP a startupov a podporovať využívanie riešení s otvoreným zdrojom.

(13)

Reformy a investície zamerané na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast vrátane hospodárskej súdržnosti, pracovných miest, produktivity, konkurencieschopnosti, výskumu, vývoja a inovácie a dobre fungujúceho vnútorného trhu so silnými MSP by sa mali sústrediť na posilnenie rastového potenciálu a umožniť udržateľnú obnovu hospodárstva Únie. Uvedené reformy a investície by mali podporovať aj podnikanie, sociálne hospodárstvo, rozvoj udržateľnej infraštruktúry a dopravy, industrializáciu a reindustrializáciu a zmierniť vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na hospodárstvo.

(14)

Reformy a investície do sociálnej a územnej súdržnosti by mali prispieť aj k boju proti chudobe a nezamestnanosti, aby sa hospodárstva členských štátov oživili a nik pritom nezostal pozadu. Uvedené reformy a investície by mali viesť k tvorbe vysokokvalitných a stabilných pracovných miest, k inklúzii a integrácii znevýhodnených skupín, a umožniť posilnenie sociálneho dialógu, infraštruktúry a služieb, ako aj systémov sociálnej ochrany a sociálneho zabezpečenia.

(15)

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 takisto poukázala na význam reforiem a investícií do zdravia a hospodárskej, sociálnej a inštitucionálnej odolnosti, ktorých cieľom je okrem iného zvýšiť schopnosť pripravenosti na krízy a reakcie na ne, najmä zlepšovaním kontinuity podnikania a služieb vo verejnom záujme, dostupnosti a kapacity systémov zdravotnej starostlivosti a opatery, účinnosti verejnej správy a vnútroštátnych systémov vrátane minimalizácie administratívnej záťaže a účinnosti justičných systémov, ako aj dohľadu v oblasti predchádzania podvodom a praniu špinavých peňazí.

(16)

Reformy a investície do budúcej generácie, detí a mládeže sú nevyhnutné na podporu vzdelávania a zručností vrátane digitálnych zručností, podpory zvyšovania úrovne zručností, preškolenia a rekvalifikácie aktívnej pracovnej sily, integračných programov pre nezamestnaných, politík investovania do prístupu a príležitostí pre deti a mládež v oblasti vzdelávania, zdravia, výživy, zamestnanosti a bývania, a politík, ktoré preklenujú generačnú priepasť v súlade s cieľmi záruky pre deti a záruky pre mladých ľudí. Uvedenými opatreniami by sa malo zabezpečiť, aby budúca generácia Európanov nebola trvalo zasiahnutá vplyvom krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a aby sa generačná priepasť ďalej neprehlbovala.

(17)

V súčasnosti neexistuje nástroj priamej finančnej podpory, ktorý by bol prepojený s dosahovaním výsledkov a vykonávaním reforiem a implementáciou verejných investícií členských štátov v reakcii na výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra vrátane Európskeho piliera sociálnych práv a cieľov udržateľného rozvoja OSN a ktorého cieľom je trvalo ovplyvniť produktivitu a hospodársku, sociálnu a inštitucionálnu odolnosť členských štátov.

(18)

Typy financovania a spôsoby plnenia v rámci tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti splniť konkrétne ciele akcií a dosiahnuť výsledky, zohľadňujúc pritom najmä náklady na kontroly, administratívnu záťaž a predpokladané riziko nesúladu. Nenávratná finančná podpora v rámci mechanizmu by mala mať formu príspevku Únie sui generis, ktorý sa určí na základe maximálneho finančného príspevku vypočítaného pre každý členský štát a s prihliadnutím na odhadované celkové náklady na plán obnovy a odolnosti, pričom by sa mal vyplatiť na základe dosiahnutých výsledkov meraných podľa míľnikov a cieľov plánov obnovy a odolnosti. Takýto príspevok by sa mal preto stanoviť v súlade s pravidlami platnými pre jednotlivé odvetvia uvedenými v tomto nariadení, a to podľa pravidiel zjednodušenia týkajúcich sa financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi stanovenými v článku 125 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (6) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). V tomto nariadení by sa preto mali v súlade so všeobecnými zásadami rozpočtového riadenia v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách stanoviť osobitné pravidlá a postup týkajúce sa prideľovania, implementácie a kontroly nenávratnej finančnej podpory podľa tohto nariadenia. Financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, by sa malo uplatňovať na úrovni platieb, ktoré Komisie poskytuje členským štátom ako prijímateľom, bez ohľadu na formu refundácie finančných príspevkov členských štátov konečným prijímateľom. Členské štáty by mali mať možnosť využívať všetky formy finančných príspevkov vrátane zjednodušeného vykazovania nákladov. Bez toho, aby tým bolo dotknuté právo Komisie konať v prípade podvodu, korupcie, konfliktov záujmov alebo dvojitého financovania z mechanizmu a iných programov Únie, platby by nemali podliehať kontrolám nákladov, ktoré prijímateľovi skutočne vznikli.

(19)

V súlade s nariadením Rady (EÚ) 2020/2094 (7) a v rámci obmedzení zdrojov, ktoré sú v ňom pridelené, by sa opatrenia na obnovu a odolnosť v rámci mechanizmu mali vykonávať tak, aby riešili bezprecedentný dosah krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Uvedené dodatočné zdroje by sa mali použiť tak, aby sa zabezpečil súlad s lehotami stanovenými v nariadení (EÚ) 2020/2094.

(20)

Mechanizmus by mal podporovať projekty, ktoré dodržiavajú zásadu doplnkovosti financovania z prostriedkov Únie. S výnimkou riadne odôvodnených prípadov by mechanizmus nemal byť náhradou za opakujúce sa vnútroštátne výdavky.

(21)

Predpokladom úspešnej digitálnej transformácie v Únii je zaručenie vysokej úrovne kybernetickej bezpečnosti a dôvery v technológie. Vo svojich záveroch z 1. a 2. októbra 2020 Európska rada vyzvala Úniu a jej členské štáty, aby v plnej miere využívali súbor nástrojov pre kybernetickú bezpečnosť 5G prijatý 29. januára 2020, a najmä aby uplatňovali príslušné obmedzenia týkajúce sa vysokorizikových dodávateľov v prípade kľúčových aktív, ktoré sú v koordinovaných posúdeniach rizík Únie vymedzené ako kritické a citlivé. Európska rada zdôraznila, že potenciálni dodávatelia technológií 5G sa musia posudzovať na základe spoločných objektívnych kritérií.

(22)

S cieľom posilniť synergie medzi mechanizmom, Programom InvestEU, zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU a mení nariadenie (EÚ) 2015/1017 (ďalej len „nariadenie o InvestEU“), a Nástrojom technickej podpory, zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 (8), by plány obnovy a odolnosti v súlade s týmto nariadením mohli v rámci určitého stropu zahŕňať príspevky do zložiek v zodpovednosti členských štátov v rámci Programu InvestEU a do Nástroja technickej podpory.

(23)

So zreteľom na Európsku zelenú dohodu ako európsku stratégiu udržateľného rastu a význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu a plniť ciele udržateľného rozvoja OSN má mechanizmus prispieť k začleňovaniu akcie v oblasti klímy a environmentálnej udržateľnosti do politík a k dosiahnutiu celkového cieľa 30 % rozpočtových výdavkov Únie na podporu cieľov v oblasti klímy. Na uvedený účel by opatrenia podporované z mechanizmu a zahrnuté do plánov obnovy a odolnosti jednotlivých členských štátov mali prispievať k zelenej transformácii vrátane biodiverzity alebo k riešeniu výziev, ktoré z nich vyplývajú, a mali by na základe metodiky sledovania klímy stanovenej v prílohe k tomuto nariadeniu predstavovať sumu, ktorá sa rovná najmenej 37 % celkových pridelených prostriedkov plánu obnovy a odolnosti. Uvedená metodika by sa zodpovedajúcim spôsobom mala použiť v prípade opatrení, ktoré nemožno priamo zaradiť do niektorej oblasti intervencie uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu. Ak sa dotknutý členský štát a Komisia dohodnú, malo by byť možné zvýšiť koeficienty na podporu cieľov v oblasti klímy v prípade jednotlivých investícií na 40 % alebo 100 %, ako je vysvetlené v pláne obnovy a odolnosti, s cieľom zohľadniť sprievodné reformné opatrenia, ktoré vierohodne zvyšujú ich vplyv na ciele v oblasti klímy. Na uvedený účel by malo byť možné zvýšiť koeficienty na podporu cieľov v oblasti klímy pri jednotlivých investíciách až na celkovú sumu 3 % prostriedkov pridelených na plán obnovy a odolnosti. Mechanizmus by mal podporovať činnosti, ktoré sú v plnej miere v súlade s klimatickými a environmentálnymi normami a prioritami Únie a zásadou „výrazne nenarušiť“ v zmysle článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (9) (zásada „výrazne nenarušiť“).

(24)

Vzhľadom na význam boja proti dramatickej strate biodiverzity by toto nariadenie malo prispieť k začleňovaniu opatrení na zachovanie biodiverzity do politík Únie.

(25)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby opatrenia zahrnuté v ich plánoch obnovy a odolnosti boli v súlade so zásadou „výrazne nenarušiť“ v zmysle článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852. Komisia by mala na uvedený účel poskytovať technické usmernenia. Nadobudnutie účinnosti delegovaných aktov uvedených v článku 3 písm. d) nariadenia (EÚ) 2020/852 by nemalo mať vplyv na uvedené usmernenia.

(26)

Opatrenia podporované z mechanizmu a zahrnuté do plánov obnovy a odolnosti jednotlivých členských štátov by zároveň mali zahŕňať sumu, ktorá predstavuje najmenej 20 % prostriedkov pridelených na plán obnovy a odolnosti na výdavky v digitálnej oblasti. Na uvedený účel by členské štáty mali vypočítať koeficient podpory pre digitálne ciele na základe metodiky, ktorá odráža rozsah, v akom podpora z mechanizmu prispieva k plneniu digitálnych cieľov. Koeficienty pre jednotlivé opatrenia by sa mali stanoviť na základe oblastí intervencií stanovených v prílohe k tomuto nariadeniu. Metodika by sa zodpovedajúcim spôsobom mala použiť v prípade opatrení, ktoré nemožno priamo zaradiť do niektorej oblasti intervencie. Ak sa dotknutý členský štát a Komisia dohodnú, malo by byť možné zvýšiť uvedené koeficienty pri jednotlivých investíciách na 40 % alebo 100 % s cieľom zohľadniť sprievodné reformy, ktoré zvyšujú vplyv opatrení na digitálne ciele.

(27)

Aby sa stanovil prínos príslušných opatrení v rámci plánov obnovy a odolnosti k plneniu cieľov v oblasti klímy a digitálnych cieľov, by malo byť možné započítať takéto opatrenia v rámci obidvoch cieľov v súlade s ich príslušnými metodikami.

(28)

Ženy sú obzvlášť zasiahnuté krízou spôsobenou ochorením COVID-19, keďže tvoria väčšinu zdravotníckych pracovníkov v Únii a vyvažujú neplatenú opatrovateľskú prácu svojimi pracovnými povinnosťami. Situácia je mimoriadne ťažká pre osamelých rodičov, z ktorých 85 % tvoria ženy. Rodová rovnosť a rovnaké príležitosti pre všetkých a začleňovanie uvedených cieľov by sa mali zohľadňovať a presadzovať počas prípravy a realizácie plánov obnovy a odolnosti predložených podľa tohto nariadenia. Investície do stabilnej infraštruktúry v oblasti starostlivosti sú takisto nevyhnutné na zabezpečenie rodovej rovnosti a posilnenie ekonomického postavenia žien, budovanie odolných spoločností, boj proti neistým podmienkam v odvetví, v ktorých dominujú ženy, podporu tvorby pracovných miest a na predchádzanie chudobe a sociálnemu vylúčeniu a majú pozitívny vplyv na hrubý domáci produkt (ďalej len „HDP“), pretože umožňujú väčšiemu počtu žien zúčastňovať sa na platenej práci.

(29)

Na zabezpečenie prepojenia medzi mechanizmom a riadnou správou hospodárskych záležitostí by sa mal vytvoriť nástroj, ktorý Komisii umožní predložiť Rade návrh na úplné alebo čiastočné pozastavenie záväzkov alebo platieb v rámci mechanizmu. Povinnosť Komisie navrhnúť pozastavenie by sa mala pozastaviť, pokiaľ sa aktivuje tzv. všeobecná úniková doložka stanovená v Pakte stability a rastu, a to po dobu jej aktivácie. S cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie a s ohľadom na dôležitosť finančných účinkov uložených opatrení by sa na Radu mali preniesť vykonávacie právomoci, pričom Rada by mala konať na základe návrhu Komisie. S cieľom uľahčiť prijímanie rozhodnutí, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie účinných opatrení v súvislosti s rámcom správy hospodárskych záležitostí, by sa malo na pozastavenie záväzkov uplatňovať hlasovanie na základe pravidla obrátenej kvalifikovanej väčšiny. Príslušný výbor Európskeho parlamentu by mal mať možnosť vyzvať Komisiu na diskusiu o uplatňovaní uvedeného nástroja v rámci štruktúrovaného dialógu, aby Európsky parlament mohol vyjadriť svoje názory. Aby Komisia mohla náležite zohľadniť názory Európskeho parlamentu, štruktúrovaný dialóg by sa mal uskutočniť v lehote štyroch týždňov po tom, čo Komisia informovala Európsky parlament o uplatňovaní uvedeného nástroja.

(30)

Konkrétnym cieľom mechanizmu by malo byť poskytovanie finančnej podpory na dosiahnutie míľnikov a cieľov reforiem a investícií, ktoré sú uvedené v plánoch obnovy a odolnosti. Uvedený cieľ by sa mal napĺňať v úzkej spolupráci s dotknutými členskými štátmi.

(31)

Komisia by mala do 31. júla 2022 predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o preskúmaní vykonávania mechanizmu. Na uvedený účel by Komisia mala zohľadniť spoločné ukazovatele a hodnotiacu tabuľku obnovy a odolnosti uvedenú v tomto nariadení, ako aj iné dostupné relevantné informácie. Príslušný výbor Európskeho parlamentu môže vyzvať Komisiu, aby v rámci dialógu o podpore obnovy a odolnosti vedeného podľa tohto nariadenia predložila hlavné zistenia svojej správy o preskúmaní.

(32)

Na to, aby plány obnovy a odolnosti prispievali k cieľom mechanizmu, mali by obsahovať opatrenia na vykonávanie reforiem a verejných investičných projektov prostredníctvom uceleného balíka opatrení. Opatrenia, ktoré sa začali uplatňovať od 1. februára 2020, by mali byť oprávnené. Plány obnovy a odolnosti by mali byť v súlade s príslušnými výzvami a prioritami pre danú krajinu identifikovanými v kontexte európskeho semestra, ako aj s výzvami a prioritami identifikovanými v najnovšom odporúčaní Rady o hospodárskej politike eurozóny pre členské štáty, ktorých menou je euro. Plány obnovy a odolnosti by mali byť taktiež v súlade s národnými programami reforiem, národnými energetickými a klimatickými plánmi, plánmi spravodlivej transformácie, plánom vykonávania záruky pre mladých ľudí a partnerskými dohodami a operačnými programami prijatými v rámci fondov Únie. Na podporu akcií, ktoré patria pod priority Európskej zelenej dohody a digitálnej agendy, by sa v plánoch obnovy a odolnosti mali stanoviť aj opatrenia, ktoré sú relevantné pre zelenú a digitálnu transformáciu. Takéto opatrenia by mali umožniť rýchle dosiahnutie zámerov, cieľov a príspevkov stanovených v národných energetických a klimatických plánoch a ich aktualizáciách. Všetky podporované činnosti by sa mali vykonávať v plnom súlade s normami a prioritami Únie v oblasti klímy a životného prostredia. V plánoch obnovy a odolnosti by sa mali dodržiavať aj horizontálne zásady mechanizmu.

(33)

Plány obnovy a odolnosti by nemali mať vplyv na právo uzatvárať alebo presadzovať kolektívne zmluvy alebo právo na kolektívne akcie v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a únijnými a vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi.

(34)

Regionálne a miestne orgány môžu byť dôležitými partnermi pri vykonávaní reforiem a implementácií investícií. V tomto zmysle by sa s nimi malo náležite konzultovať a mali by byť náležite zapojené v súlade s vnútroštátnym právnym rámcom.

(35)

Ak je členský štát podľa článku 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 (10) vyňatý z monitorovania a posúdenia v kontexte európskeho semestra alebo podlieha dohľadu podľa nariadenia Rady (ES) č. 332/2002 (11), malo by byť možné uplatniť toto nariadenie na dotknutý členský štát vo vzťahu k výzvam a prioritám určeným uvedenými nariadeniami.

(36)

V záujme informovania o príprave a realizácii plánov obnovy a odolnosti členskými štátmi by mala mať Rada možnosť v kontexte európskeho semestra diskutovať o stave obnovy, odolnosti a adaptačnej kapacity v Únii. Uvedená diskusia by mala vychádzať zo strategických a analytických informácií dostupných Komisii v kontexte európskeho semestra a v prípade dostupnosti aj z informácií o realizácii plánov obnovy a odolnosti z predchádzajúcich rokov.

(37)

S cieľom zabezpečiť zmysluplný finančný príspevok úmerný skutočným potrebám členských štátov na vykonanie a dokončenie reforiem a investícií zahrnutých do plánu obnovy a odolnosti je vhodné stanoviť maximálny finančný príspevok, ktorý je pre ne v rámci mechanizmu k dispozícii ako nenávratná finančná podpora. 70 % uvedeného maximálneho finančného príspevku by sa malo vypočítať na základe počtu obyvateľov, prevrátenej hodnoty HDP na obyvateľa a relatívnej miery nezamestnanosti každého členského štátu. 30 % uvedeného maximálneho finančného príspevku by sa malo vypočítať na základe počtu obyvateľov, prevrátenej hodnoty HDP na obyvateľa a v rovnakom pomere zmeny reálneho HDP v roku 2020 a súhrnnej zmeny reálneho HDP v období rokov 2020 – 2021, a to na základe prognóz Komisie z jesene 2020 pre údaje, ktoré nie sú dostupné v čase výpočtu a ktoré sa majú aktualizovať do 30. júna 2022 aktuálnymi údajmi.

(38)

Je potrebné stanoviť postup predkladania plánov obnovy a odolnosti členských štátov, ako aj obsah týchto plánov. Členské štáty by mali svoje plány obnovy a odolnosti oficiálne predkladať v zásade do 30. apríla, a môžu tak urobiť v jednom ucelenom dokumente spolu s ich národným programom reforiem. Na zabezpečenie rýchleho vykonávania mechanizmu by členské štáty mali mať možnosť predložiť návrh plánu obnovy a odolnosti od 15. októbra predchádzajúceho roka.

(39)

S cieľom zabezpečiť zodpovednosť členských štátov a ich zameranie sa na relevantné reformy a investície by členské štáty, ktoré chcú získať podporu, mali Komisii predkladať riadne odôvodnený a podložený plán obnovy a odolnosti. V uvedenom pláne by sa malo podrobne uviesť, ako plán so zreteľom na opatrenia, ktoré sú v ňom zahrnuté, poskytuje komplexné a primerane vyvážené riešenie hospodárskej a sociálnej situácie dotknutého členského štátu, a tým primerane prispieva k šiestim pilierom, a to s prihliadnutím na osobitné výzvy dotknutého členského štátu. V pláne obnovy a odolnosti by sa mal stanoviť podrobný súbor opatrení na jeho monitorovanie a realizáciu vrátane cieľov a míľnikov a odhadovaných nákladov, ako aj očakávaný vplyv plánu obnovy a odolnosti na rastový potenciál, tvorbu pracovných miest a ekonomickú, sociálnu a inštitucionálnu odolnosť, a to aj prostredníctvom podpory politík pre deti a mládež, a jeho vplyv na zmiernenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov krízy spôsobenej ochorením COVID-19, čím sa prispeje k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv a posilní sa hospodárska, sociálna a územná súdržnosť a konvergencia v rámci Únie. Mal by obsahovať aj opatrenia, ktoré sú relevantné pre zelenú transformáciu vrátane biodiverzity a digitálnu transformáciu. Mal by takisto objasniť, akým spôsobom prispieva k účinnému riešeniu príslušných výziev a priorít špecifických pre danú krajinu identifikovaných v kontexte európskeho semestra vrátane fiškálnych aspektov a odporúčaní vydaných podľa článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (12). Plán obnovy a odolnosti by mal tiež obsahovať vysvetlenie toho, ako zabezpečuje, aby žiadne opatrenie na vykonávanie reforiem a implementáciu investícií, ktoré uvedený plán obsahuje, výrazne nenarúšalo environmentálne ciele v zmysle článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852 (zásada „výrazne nenarušiť“). V pláne obnovy a odolnosti by sa mal stanoviť očakávaný prínos k rodovej rovnosti a rovnakým príležitostiam pre všetkých, ako aj zhrnutie procesu konzultácií vykonaných s príslušnými vnútroštátnymi zainteresovanými stranami.

Plán obnovy a odolnosti by mal obsahovať objasnenie plánov, systémov a konkrétnych opatrení členských štátov na predchádzanie konfliktom záujmov, korupcii a podvodom, ich odhaľovanie a nápravu a na zamedzenie dvojitému financovaniu z mechanizmu a iných programov Únie. Plán obnovy a odolnosti by mohol zahŕňať aj cezhraničné alebo viacnárodné projekty. Komisia a členské štáty by sa mali snažiť v priebehu celého tohto procesu úzko spolupracovať.

(40)

Vykonávanie mechanizmu by malo prebiehať v súlade so zásadou správneho finančného riadenia vrátane účinnej prevencie a stíhania podvodov vrátane daňových podvodov, daňových únikov, korupcie a konfliktov záujmov.

(41)

Komisia by mala plán obnovy a odolnosti navrhnutý každým členským štátom posúdiť a mala by konať v úzkej spolupráci s dotknutým členským štátom. Komisia by mala plne rešpektovať zodpovednosť členského štátu za plán, a mala by preto zohľadniť odôvodnenia a prvky, ktoré dotknutý členský štát poskytne. Komisia by mala posúdiť relevantnosť, účinnosť, efektívnosť a súdržnosť plánu obnovy a odolnosti navrhnutého členským štátom na základe zoznamu kritérií stanovených v tomto nariadení. Komisia by mala posúdiť navrhnuté plány obnovy a odolnosti a v relevantnom prípade ich aktualizácie do dvoch mesiacov od oficiálneho predloženia plánov obnovy a odolnosti. Dotknutý členský štát a Komisia by mali mať v prípade potreby možnosť dohodnúť sa na predĺžení uvedenej lehoty o primerané obdobie.

(42)

Príslušné usmernenia by sa mali stanoviť v prílohe k tomuto nariadeniu, aby slúžili Komisii ako základ pre transparentné a spravodlivé posudzovanie plánov obnovy a odolnosti a pre stanovenie finančného príspevku v súlade s cieľmi a akýmikoľvek ďalšími príslušnými požiadavkami stanovenými v tomto nariadení. V záujme transparentnosti a efektívnosti by sa mal na tento účel zriadiť systém hodnotenia na posudzovanie návrhov plánov obnovy a odolnosti. Pri posudzovaní by mali mať najvyššie ohodnotenie kritériá spojené s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, s posilňovaním rastového potenciálu, tvorbou pracovných miest a hospodárskou, sociálnou a inštitucionálnou odolnosťou a s prispením k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv. Predpokladom kladného posúdenia by mal byť aj skutočný prínos k zelenej a digitálnej transformácii.

(43)

S cieľom prispieť k vypracúvaniu kvalitných plánov obnovy a odolnosti a pomôcť Komisii pri posudzovaní plánov obnovy a odolnosti, ktoré predložili členské štáty, a pri posudzovaní miery ich plnenia, by sa malo určiť ustanovenie o využívaní odborného poradenstva a na žiadosť členských štátov aj poradenstva a technickej podpory. Členské štáty by mohli tiež požiadať o podporu v rámci Nástroja technickej podpory . Členské štáty by mali byť nabádané k tomu, aby podporovali synergie s plánmi obnovy a odolnosti iných členských štátov.

(44)

Na účely zjednodušenia by sa mal finančný príspevok stanoviť na základe jednoduchých kritérií. Finančný príspevok by sa mal určiť na základe odhadovaných celkových nákladov na plán obnovy a odolnosti, ktorý navrhol dotknutý členský štát.

(45)

Rada by mala schváliť posúdenie plánov obnovy a odolnosti prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia na základe návrhu Komisie, pričom toto rozhodnutie by sa mala usilovať prijať do štyroch týždňov od prijatia uvedeného návrhu. Ak plán obnovy a odolnosti uspokojivo spĺňa kritériá posudzovania, dotknutému členskému štátu by sa mal prideliť maximálny finančný príspevok, ak výška odhadovaných celkových nákladov na reformy a investície zahrnutých do plánu obnovy a odolnosti sa rovná maximálnemu finančnému príspevku alebo je vyššia ako tento príspevok. Ak je výška týchto odhadovaných celkových nákladov nižšia ako samotný maximálny finančný príspevok, dotknutému členskému štátu by sa mala prideliť suma rovnajúca sa výške odhadovaných celkových nákladov plánu obnovy a odolnosti. Ak plán obnovy a odolnosti nespĺňa uspokojivo kritériá posudzovania, členskému štátu by sa nemal udeliť žiadny finančný príspevok. Vykonávacie rozhodnutie Rady by sa malo na návrh Komisie zmeniť tak, aby zahŕňalo aktualizovaný maximálny finančný príspevok vypočítaný na základe skutočných výsledkov v júni 2022. Rada by bez zbytočného odkladu mala príslušné pozmeňujúce rozhodnutie prijať.

(46)

S cieľom zabezpečiť, aby bola finančná podpora prednostne poskytnutá počas prvých rokov po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 a aby bola zlučiteľná s dostupným financovaním pre mechanizmus, by sa finančné prostriedky mali sprístupniť do 31. decembra 2023. Na uvedený účel by malo byť možné do 31. decembra 2022 právne zaviazať 70 % sumy, ktorá je k dispozícii na nenávratnú finančnú podporu, a 30% od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023. Na žiadosť členského štátu, ktorá sa má predložiť spolu s plánom obnovy a odolnosti, sa do 31. decembra 2021 môže vyplatiť suma do výšky 13 % finančného príspevku a tam, kde je to použiteľné, do 13 % úveru dotknutého členského štátu vo forme predbežného financovania a to, v maximálnej možnej miere, do dvoch mesiacov od prijatia právnych záväzkov Komisiou.

(47)

Finančná podpora pre plán obnovy a odolnosti členského štátu by mala byť dostupná vo forme úveru pod podmienkou uzavretia dohody o úvere s Komisiou na základe riadne odôvodnenej žiadosti dotknutého členského štátu. Úvery na podporu realizácie národných plánov obnovy a odolnosti by sa mali poskytnúť do 31. decembra 2023 a mali by mať splatnosť, v ktorej sa zohľadní dlhodobejšia povaha týchto výdavkov. Podľa článku 5 ods. 2 rozhodnutia Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 (13) by sa splátky mali plánovať v súlade so zásadou správneho finančného riadenia tak, aby sa zabezpečilo stabilné a predvídateľné znižovanie záväzkov. Uvedené splatnosti by sa mohli líšiť od splatnosti finančných prostriedkov, ktoré si Únia požičiava na financovanie úverov na kapitálových trhoch. Je preto potrebné stanoviť možnosť odchýliť sa od zásady stanovenej v článku 220 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách, podľa ktorej by sa splatnosť úverov na finančnú pomoc nemala transformovať.

(48)

Žiadosť o úverovú podporu by mala byť odôvodnená vyššími finančnými potrebami spojenými s dodatočnými reformami a investíciami zahrnutými do plánu obnovy a odolnosti, ktoré sú relevantné najmä pre zelenú a digitálnu transformáciu, a vyššími nákladmi plánu obnovy a odolnosti, než je maximálny finančný príspevok pridelený formou nenávratného príspevku. Malo by sa umožniť, aby sa žiadosť o úverovú podporu dala predložiť spolu s plánom obnovy a odolnosti. Ak sa žiadosť o úverovú podporu podá inokedy, mal by k nej byť priložený prepracovaný plán obnovy a odolnosti s ďalšími míľnikmi a cieľmi. S cieľom zabezpečiť prednostné poskytnutie zdrojov by mali členské štáty žiadať o úverovú podporu do 31. augusta 2023. Na účely správneho finančného riadenia by sa na celkovú sumu všetkých úverových podpôr poskytnutých podľa tohto nariadenia mal uplatniť maximálny strop. Navyše by maximálny objem úveru pre každý členský štát nemal presiahnuť 6,8 % jeho hrubého národného dôchodku (HND) na základe údajov z Eurostatu z mája 2020. V prípade dostupnosti zdrojov by sa mohol maximálny strop za výnimočných okolností zvýšiť. Z rovnakého dôvodu by malo byť možné poskytovať úver v čiastkových platbách na základe dosiahnutia výsledkov. Komisia by mala žiadosť o úverovú podporu posúdiť do dvoch mesiacov. Konajúc na základe návrhu Komisie, Rada by mala byť schopná uvedené posúdenie schváliť kvalifikovanou väčšinou prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia, ktoré by sa Rada mala snažiť prijať do štyroch týždňov od prijatia uvedeného návrhu Komisie.

(49)

Členský štát by mal mať možnosť podať odôvodnenú žiadosť o zmenu plánu obnovy a odolnosti počas obdobia realizácie, ak to odôvodňujú objektívne okolnosti. Ak sa Komisia domnieva, že dôvody predložené dotknutým členským štátom odôvodňujú takúto zmenu, mala by posúdiť nový plán obnovy a odolnosti do dvoch mesiacov. Dotknutý členský štát a Komisia by mali mať v prípade potreby možnosť dohodnúť sa na predĺžení uvedenej lehoty o primerané obdobie. Rada by mala schváliť posúdenie nového plánu obnovy a odolnosti prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia na základe návrhu Komisie, pričom toto rozhodnutie by sa mala usilovať prijať do štyroch týždňov od prijatia návrhu.

(50)

Inštitúcie Únie by mali vynaložiť maximálne úsilie na skrátenie obdobia spracovania žiadostí s cieľom zabezpečiť plynulé a rýchle vykonávanie mechanizmu.

(51)

Z dôvodu efektívnosti a zjednodušenia finančného riadenia mechanizmu by finančná podpora Únie na plány obnovy a odolnosti mala mať formu financovania založeného na dosahovaní výsledkov meraných podľa míľnikov a cieľov uvedených v schválených plánoch obnovy a odolnosti. Na uvedený účel by mala byť dodatočná úverová podpora prepojená s dodatočnými míľnikmi a cieľmi v porovnaní s tými, ktoré sú relevantné pre finančnú podporu (to znamená nenávratnú finančnú podporu).

(52)

Uvoľnenie finančných prostriedkov v rámci mechanizmu je podmienené uspokojivým splnením príslušných míľnikov a cieľov členských štátov stanovených v plánoch obnovy a odolnosti, pričom posúdenie takýchto plánov schválila Rada. Pred tým, ako Komisia prijme rozhodnutie, ktorým sa povolí vyplatenie finančného príspevku, a ak je to uplatniteľné, úveru, mala by požiadať Hospodársky a finančný výbor, aby na základe predbežného posúdenia Komisiou zaujal stanovisko k uspokojivému splneniu príslušných míľnikov a cieľov členskými štátmi. Aby Komisia mohla pri svojom posúdení zohľadniť stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru, malo by byť vydané do štyroch týždňov od obdržania predbežného posúdenia Komisiou. Hospodársky a finančný výbor sa pri svojich rokovaniach usiluje o dosiahnutie konsenzu. Ak sa výnimočne jeden alebo viaceré členské štáty domnievajú, že existujú závažné odchýlky od uspokojivého splnenia príslušných míľnikov a cieľov, môžu požiadať predsedu Európskej rady, aby sa táto záležitosť riešila na nasledujúcom zasadnutí Európskej rady. Príslušné členské štáty by tiež mali bez zbytočného odkladu informovať Radu a Rada by mala bezodkladne informovať Európsky parlament. Za takýchto výnimočných okolností by sa nemalo prijať žiadne rozhodnutie povoľujúce vyplatenie finančného príspevku a, ak je to uplatniteľné, úveru, kým sa táto záležitosť podrobne neprerokuje na nasledujúcom zasadnutí Európskej rady. Uvedený proces by spravidla nemal trvať dlhšie než tri mesiace po tom, čo Komisia požiada Hospodársky a finančný výbor o jeho stanovisko.

(53)

Na účely správneho finančného riadenia by sa mali pri súčasnom rešpektovaní povahy mechanizmu založeného na výsledkoch stanoviť osobitné pravidlá pre rozpočtové záväzky, platby, pozastavenie a vymáhanie finančných prostriedkov, ako aj pre vypovedanie dohôd týkajúcich sa finančnej podpory. Na zabezpečenie predvídateľnosti by členské štáty mali mať možnosť predkladať žiadosti o platby dvakrát za rok. Platby by sa mali realizovať vo forme čiastkových platieb a ich základom by malo byť kladné posúdenie realizácie plánu obnovy a odolnosti dotknutým členským štátom zo strany Komisie. Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby využívanie finančných prostriedkov v súvislosti s opatreniami podporovanými z mechanizmu bolo v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom. Predovšetkým by mali zabezpečiť, aby sa predchádzalo podvodom, korupcii a konfliktom záujmov, aby sa tieto odhaľovali a napravovali a aby nedochádzalo k duplicitnému financovaniu z mechanizmu a iných programov Únie. Ak dotknutý členský štát neplní uspokojivo plán obnovy a odolnosti alebo v prípade závažných nezrovnalostí, teda podvodu, korupcie a konfliktov záujmov v súvislosti s opatreniami podporovanými z mechanizmu, alebo závažného porušenia povinnosti vyplývajúcej z dohôd týkajúcich sa finančnej podpory, malo by byť možné pozastavenie a vypovedanie dohôd týkajúcich sa finančnej podpory, ako aj zníženie a vymáhanie finančného príspevku. Vymáhanie by sa malo, ak je to možné, zabezpečiť prostredníctvom započítania neuhradených platieb v rámci mechanizmu. Mali by sa zaviesť náležité námietkové konania, aby rozhodnutie Komisie týkajúce sa pozastavenia a vymáhania vyplatených súm, ako aj vypovedanie dohôd týkajúcich sa finančnej podpory, rešpektovalo právo členských štátov na predloženie pripomienok. Všetky platby finančných príspevkov členským štátom by sa mali uskutočniť do 31. decembra 2026 s výnimkou opatrení uvedených v článku 1 ods. 3 druhej vete nariadenia (EÚ) 2020/2094 a prípadov, keď je napriek prijatiu právneho záväzku alebo rozhodnutia v súlade s lehotami uvedenými v článku 3 uvedeného nariadenia potrebné, aby Únia bola schopná plniť svoje povinnosti voči členským štátom, a to aj v dôsledku konečného rozsudku voči Únii.

(54)

Komisia by mala zabezpečiť účinnú ochranu finančných záujmov Únie. Hoci je v prvom rade zodpovednosťou samotného členského štátu zabezpečiť, aby sa mechanizmus vykonával v súlade s príslušným právom Únie a vnútroštátnym právom, Komisia by mala mať v uvedenej súvislosti možnosť získať od členských štátov dostatočné záruky. Na uvedený účel by mali členské štáty pri vykonávaní mechanizmu zabezpečiť fungovanie účinného a efektívneho systému vnútornej kontroly a vymáhať neoprávnene vyplatené alebo zneužité sumy. Členské štáty by mali môcť v uvedenej súvislosti využívať svoje bežné vnútroštátne systémy rozpočtového riadenia. Členské štáty by mali zhromažďovať štandardizované kategórie údajov a informácií umožňujúce predchádzať závažným nezrovnalostiam, čiže podvodom, korupcii a konfliktom záujmov v súvislosti s opatreniami podporovanými mechanizmom, odhaľovať a napravovať ich. Komisia by mala sprístupniť informačný a monitorovací systém vrátane jednotného nástroja na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika na účely prístupu k údajom a informáciám a ich analýzy v záujme všeobecného uplatňovania členskými štátmi.

(55)

Komisia, Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“), Dvor audítorov a v príslušných prípadoch Európska prokuratúra by mali mať možnosť využívať informačný a monitorovací systém v rámci svojich právomocí a práv.

(56)

S cieľom uľahčiť vykonávanie opatrení členského štátu zameraných na zabránenie duplicitnému financovaniu z mechanizmu a iných programov Únie by Komisia mala sprístupniť informácie o prijímateľoch finančných prostriedkov z rozpočtu Únie v súlade s článkom 38 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(57)

Členské štáty a Komisia by mali mať možnosť spracúvať osobné údaje len vtedy, ak je to potrebné na účely zabezpečenia absolutória, auditu a kontroly využívania finančných prostriedkov v súvislosti s opatreniami na vykonávanie reforiem a investičných projektov v rámci plánu obnovy a odolnosti. Osobné údaje by sa mali spracúvať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (14) alebo (EÚ) 2018/1725 (15), podľa toho, ktoré z týchto dvoch nariadení je uplatniteľné.

(58)

V záujme účinného monitorovania realizácie by mali členské štáty v kontexte európskeho semestra dvakrát za rok podávať správy o pokroku dosiahnutom pri plnení plánu obnovy a odolnosti. Takéto správy vypracované dotknutými členskými štátmi by sa mali náležite zohľadniť v národných programoch reforiem, ktoré by sa mali použiť ako nástroj na podávanie správ o pokroku pri plnení plánov obnovy a odolnosti.

(59)

Členské štáty by sa mali nabádať, aby si od svojich národných rád pre produktivitu a nezávislých fiškálnych inštitúcií vyžiadali stanovisko k svojim plánom obnovy a odolnosti vrátane možnej validácie prvkov svojho plánu obnovy a odolnosti.

(60)

S cieľom zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť pri vykonávaní mechanizmu by Komisia mala po odstránení citlivých alebo dôverných informácií alebo v prípade potreby po prijatí vhodných opatrení na zachovanie dôvernosti zasielať Európskemu parlamentu a Rade súčasne a za rovnakých podmienok relevantné dokumenty a informácie, ako sú plány obnovy a odolnosti alebo ich zmeny predložené členskými štátmi, ako aj návrhy na vykonávacie rozhodnutia Rady zverejnené Komisiou.

(61)

Príslušný výbor Európskeho parlamentu by mohol každé dva mesiace vyzvať Komisiu, aby v rámci dialógu o podpore obnovy a odolnosti prediskutovala otázky týkajúce sa vykonávania mechanizmu, ako sú plány obnovy a odolnosti členských štátov, posúdenie vykonané Komisiou, hlavné zistenia správy o preskúmaní, stav plnenia míľnikov a cieľov, postupy týkajúce sa platieb a pozastavenia a akékoľvek ďalšie relevantné informácie a dokumentácia, ktoré Komisia poskytne v súvislosti s vykonávaním mechanizmu. Komisia by mala zohľadniť prvky vyplývajúce zo stanovísk vyjadrených v rámci dialógu o podpore obnovy a odolnosti vrátane uznesení Európskeho parlamentu, ak sú k dispozícii.

(62)

S cieľom zabezpečiť efektívne a koherentné pridelenie finančných prostriedkov a dodržiavať zásadu správneho finančného riadenia by akcie v rámci tohto nariadenia mali byť v súlade s prebiehajúcimi programami Únie a dopĺňať ich, pričom treba zabrániť duplicitnému financovaniu tých istých výdavkov z mechanizmu a iných programov Únie. Komisia a členské štáty by mali najmä vo všetkých fázach procesu zaistiť účinnú koordináciu, aby sa zabezpečila konzistentnosť, koherentnosť, komplementarita a synergia medzi zdrojmi financovania. Na tento účel by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby pri predkladaní svojich plánov obnovy a odolnosti Komisii uviedli príslušné informácie o existujúcom alebo plánovanom financovaní z Únie. Finančná podpora v rámci mechanizmu by mala dopĺňať podporu poskytovanú v rámci iných programov a nástrojov Únie vrátane programu InvestEU. Reformy a investičné projekty financované v rámci mechanizmu by mali byť schopné získať finančné prostriedky z iných programov a nástrojov Únie za predpokladu, že takáto podpora nepokrýva rovnaké náklady.

(63)

Komisia by mala cielene a primerane monitorovať vykonávanie mechanizmu a merať dosahovanie cieľov stanovených v tomto nariadení. Pri monitorovaní vykonávania mechanizmu by Komisia mala zabezpečiť, aby sa údaje na monitorovanie vykonávania činností a výsledkov zhromažďovali efektívne, účinne a včas. Na tento účel by sa prijímateľom finančných prostriedkov Únie mali uložiť primerané požiadavky na podávanie správ. Komisia by mala prostredníctvom delegovaných aktov stanoviť spoločné ukazovatele, ktoré sa majú používať na podávanie správ o pokroku a na účely monitorovania a hodnotenia mechanizmu, a vymedziť metodiku vykazovania sociálnych výdavkov v rámci mechanizmu vrátane výdavkov na deti a mládež.

(64)

Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (16) by sa mal mechanizmus hodnotiť na základe informácií zhromaždených v súlade s osobitnými požiadavkami v oblasti monitorovania, pričom sa musí predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V relevantných prípadoch by sa do uvedených požiadaviek mali zaradiť merateľné ukazovatele, na základe ktorých sa budú hodnotiť účinky mechanizmu v praxi.

(65)

Prostredníctvom delegovaného aktu by sa mala vytvoriť osobitná hodnotiaca tabuľka, ktorá by znázorňovala pokrok v realizácii plánov obnovy a odolnosti členských štátov v každom zo šiestich pilierov a pokrok dosiahnutý pri realizácii plánov obnovy a odolnosti vo vzťahu k spoločným ukazovateľom mechanizmu. Hodnotiaca tabuľka by mala byť zavedená do decembra 2021 a Komisia by ju mala dvakrát za rok aktualizovať.

(66)

S cieľom zabezpečiť primerané podávanie správ o výkonnosti a monitorovanie vykonávania mechanizmu vrátane sociálnych výdavkov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o osobitnú hodnotiacu tabuľku znázorňujúcu pokrok vo vykonávaní a spoločné ukazovatele, ktoré sa majú použiť, ako aj metodiku vykazovania sociálnych výdavkov vrátane výdavkov na deti a mládež. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(67)

Komisia by mala predkladať Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o vykonávaní mechanizmu. Uvedená správa by mala obsahovať informácie o pokroku, ktorý dosiahli členské štáty v rámci schválených plánov obnovy a odolnosti. Mali by v nej byť zahrnuté aj informácie o realizácii míľnikov a cieľov, platieb a pozastavení, ako aj o príspevku mechanizmu k cieľom v oblasti klímy a k digitálnym cieľom, o spoločných ukazovateľoch a výdavkoch financovaných v rámci šiestich pilierov.

(68)

Malo by sa vykonať nezávislé hodnotenie zamerané na dosiahnutie cieľov mechanizmu, efektívnosť využívania jeho zdrojov a jeho pridanú hodnotu. V prípade potreby by sa mal k hodnoteniu pripojiť návrh na zmeny tohto nariadenia. Okrem toho by sa nezávislé hodnotenie ex post malo sústrediť aj na dlhodobý vplyv mechanizmu.

(69)

Posúdenie plánov obnovy a odolnosti, ktoré majú realizovať členské štáty, a zodpovedajúcu finančnú podporu by mala prijať Rada prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia na návrh Komisie. Na uvedený účel a s cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Radu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené vykonávacie právomoci týkajúce sa platby finančnej podpory po splnení príslušných míľnikov a cieľov by sa mali preniesť na Komisiu a Komisia by ich mala vykonávať v súlade s postupom preskúmania podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (17). Vzhľadom na možnú potrebu rýchlej platby finančnej podpory v rámci mechanizmu v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 182/2011 by predseda výboru mal v zmysle uvedeného nariadenia zvážiť možnosť skrátiť v prípade akéhokoľvek návrhu vykonávacieho aktu lehotu na zvolanie výboru a lehotu výboru na vydanie jeho stanoviska.

(70)

Po prijatí vykonávacieho rozhodnutia by mali mať dotknutý členský štát a Komisia možnosť dohodnúť sa na určitých prevádzkových opatreniach technickej povahy, v ktorých sa podrobne uvedú aspekty vykonávania, pokiaľ ide o časový harmonogram, ukazovatele míľnikov a cieľov a prístup k príslušným údajom. S cieľom zabezpečiť, aby boli prevádzkové opatrenia vzhľadom na prevládajúce okolnosti počas realizácie plánu obnovy a odolnosti stále relevantné, by sa mala poskytnúť možnosť, aby sa prvky takýchto prevádzkových opatrení dali po vzájomnej dohode zmeniť.

(71)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou podľa článku 322 ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a upravujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriameho plnenia a stanovujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté podľa článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(72)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (18), nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (19), (Euratom, ES) č. 2185/96 (20) a (EÚ) 2017/1939 (21) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane opatrení týkajúcich sa prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania podvodov, korupcie a konfliktov záujmov a prípadne ukladania správnych sankcií. V súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 je OLAF oprávnený vykonávať administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či došlo k podvodu, korupcii, konfliktom záujmov alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. V súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 je Európska prokuratúra oprávnená vyšetrovať a stíhať podvody, korupciu, konflikty záujmov a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (22). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť nevyhnutné práva a prístup Komisii, úradu OLAF, Dvoru audítorov, a pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre, a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(73)

Komisia by mala mať možnosť zapojiť sa do komunikačných činností s cieľom zabezpečiť viditeľnosť finančných prostriedkov Únie a v prípade potreby zabezpečiť, aby sa podpora v rámci mechanizmu oznámila a uznala prostredníctvom vyhlásenia o financovaní.

(74)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(75)

S cieľom umožniť čo najrýchlejšie uplatňovanie opatrení stanovených v tomto nariadení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA A FINANCOVANIE

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (ďalej len „mechanizmus“).

Stanovujú sa v ňom ciele mechanizmu, jeho financovanie, formy financovania z prostriedkov Únie v rámci mechanizmu a pravidlá poskytovania takéhoto financovania.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„fondy Únie“ sú fondy, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybárskom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj pre riadenie hraníc a víza (ďalej len „nariadenie o spoločných ustanoveniach na roky 2021-2027“);

2.

„finančný príspevok“ je nenávratná finančná podpora v rámci mechanizmu, ktorá je k dispozícii na jej pridelenie alebo ktorá bola pridelená členskému štátu;

3.

„európsky semester“ je postup stanovený v článku 2-a nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 (23);

4.

„míľniky a ciele“ sú miery pokroku pri vykonávaní reformy alebo implementácii investície, pričom míľniky predstavujú kvalitatívne výsledky a ciele kvantitatívne výsledky;

5.

„odolnosť“ je schopnosť čeliť hospodárskym, sociálnym a environmentálnym otrasom alebo pretrvávajúcim štrukturálnym zmenám spravodlivým, udržateľným a inkluzívnym spôsobom; a

6.

„výrazne nenarušiť“ znamená nepodporovať alebo nevykonávať hospodárske činnosti, ktoré výrazne poškodzujú akékoľvek environmentálne ciele, v relevantných prípadoch v zmysle článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

Rozsah uplatňovania mechanizmu sa vzťahuje na oblasti politiky európskeho významu rozdelené do šiestich pilierov:

a)

zelená transformácia;

b)

digitálna transformácia;

c)

inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast vrátane hospodárskej súdržnosti, pracovných miest, produktivity, konkurencieschopnosti, výskumu, vývoja a inovácií a dobre fungujúceho vnútorného trhu so silnými MSP;

d)

sociálna a územná súdržnosť;

e)

zdravie a hospodárska, sociálna a inštitucionálna odolnosť, s cieľom okrem iného zvyšovať pripravenosť na krízy a schopnosť reakcie na krízy, a

f)

politiky pre budúcu generáciu, deti a mládež, ako sú vzdelávanie a zručnosti.

Článok 4

Všeobecné a konkrétne ciele

1.   V súlade so šiestimi piliermi uvedenými v článku 3 tohto nariadenia, súdržnosťou a synergiami, ktoré vytvárajú, a v kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19 je všeobecným cieľom mechanizmu podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Únie zlepšovaním odolnosti, pripravenosti na krízy, adaptačnej kapacity a rastového potenciálu členských štátov, zmiernením sociálnych a hospodárskych dôsledkov tejto krízy, najmä pre ženy, prispievaním k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv, podporou zelenej transformácie, prispievaním k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti klímy do roku 2030 stanovených v článku 2 bode 11 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a splnením cieľa klimatickej neutrality EÚ do roku 2050 a digitálnej transformácie, čím sa prispeje k vzostupnej hospodárskej a sociálnej konvergencii, obnove a presadzovaniu udržateľného rastu a integrácii hospodárstiev Únie, posilneniu tvorby kvalitných pracovných miest, ako aj prispením k strategickej autonómii Únie popri otvorenom hospodárstve a vytváraním európskej pridanej hodnoty.

2.   Na dosiahnutie uvedeného všeobecného cieľa je konkrétnym cieľom mechanizmu poskytnúť členským štátom finančnú podporu na dosiahnutie míľnikov a cieľov reforiem a investícií uvedených v ich plánoch obnovy a odolnosti. Napĺňanie tohto konkrétneho cieľa sa musí uskutočňovať v úzkej a transparentnej spolupráci s dotknutými členskými štátmi.

Článok 5

Horizontálne zásady

1.   Okrem riadne odôvodnených prípadov nenahrádza podpora z mechanizmu opakujúce sa vnútroštátne rozpočtové výdavky a dodržiava zásadu doplnkovosti financovania z prostriedkov Únie uvedenú v článku 9.

2.   V rámci mechanizmu sa podporujú len tie opatrenia, ktoré dodržiavajú zásadu „výrazne nenarušiť“.

Článok 6

Zdroje z Nástroja Európskej únie na obnovu

1.   Opatrenia uvedené v článku 1 nariadenia (EÚ) 2020/2094 sa v rámci mechanizmu implementujú:

a)

sumou do výšky 312 500 000 000 EUR, ako sa uvádza v článku 2 ods. 2 písm. a) bode ii) nariadenia (EÚ) 2020/2094 v cenách z roku 2018, ktorá je s výhradou článku 3 ods. 4 a 7 nariadenia (EÚ) 2020/2094 k dispozícii na nenávratnú finančnú podporu.

Uvedené sumy predstavujú podľa článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2020/2094 vonkajšie pripísané príjmy na účely článku 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

b)

sumou do výšky 360 000 000 000 EUR, ako sa uvádza v článku 2 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) 2020/2094 v cenách z roku 2018, ktorá je s výhradou článku 3 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2020/2094 k dispozícii na úverovú podporu členským štátom podľa článkov 14 a 15 tohto nariadenia.

2.   Zo súm uvedených v odseku 1 písm. a) sa môžu kryť aj výdavky súvisiace s prípravnými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi činnosťami, ktoré si vyžaduje riadenie mechanizmu a plnenie jeho cieľov, najmä so štúdiami, stretnutiami expertov, konzultáciami so zainteresovanými stranami, informačnými a komunikačnými činnosťami vrátane osvetovej činnosti a inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, pokiaľ súvisia s cieľmi tohto nariadenia, výdavky spojené s IT sieťami zameranými na spracovanie a výmenu informácií a inštitucionálnymi nástrojmi informačných technológií, ako aj všetky ďalšie výdavky na technickú a administratívnu pomoc, ktoré Komisia vynakladá na riadenie mechanizmu. Výdavky môžu pokrývať aj náklady na iné podporné činnosti, ako je kontrola kvality a monitorovanie projektov na mieste, a náklady na partnerské poradenstvo a expertov na hodnotenie a vykonávanie reforiem a implementáciu investícií.

Článok 7

Zdroje z programov so zdieľaným riadením a využitie zdrojov

1.   Na žiadosť členských štátov možno do mechanizmu previesť zdroje, ktoré boli členským štátom pridelené v rámci zdieľaného riadenia, za podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach nariadenia o spoločných ustanoveniach na roky 2021-2027. Komisia tieto zdroje implementuje priamo v súlade s článkom 62 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách. Tieto zdroje sa použijú výlučne v prospech dotknutého členského štátu.

2.   Členské štáty môžu navrhnúť, aby sa do ich plánu obnovy a odolnosti zahrnuli ako odhadované náklady platby na dodatočnú technickú podporu v súlade s článkom 7 nariadenia (EÚ) 2021/240 a výška peňažného príspevku na účely zložky v zodpovednosti členských štátov podľa príslušných ustanovení nariadenia o InvestEU. Uvedené náklady nepresiahnu 4 % celkových finančných prostriedkov pridelených plánu obnovy a odolnosti a príslušné opatrenia stanovené v pláne obnovy a odolnosti musia byť v súlade s požiadavkami tohto nariadenia.

Článok 8

Vykonávanie

Mechanizmus vykonáva Komisia v rámci priameho riadenia v súlade s príslušnými pravidlami prijatými podľa článku 322 ZFEÚ, najmä s nariadením o rozpočtových pravidlách a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 (24).

Článok 9

Doplnkovosť a doplnkové financovanie

Podpora v rámci mechanizmu dopĺňa podporu poskytovanú v rámci iných programov a nástrojov Únie. Reformy a investičné projekty môžu získať podporu z iných programov a nástrojov Únie za predpokladu, že takáto podpora nepokrýva rovnaké náklady.

Článok 10

Opatrenia spájajúce mechanizmus s riadnou správou hospodárskych záležitostí

1.   Komisia predloží Rade návrh na pozastavenie všetkých záväzkov alebo platieb alebo ich časti, ak Rada v súlade s článkom 126 ods. 8 alebo 11 ZFEÚ rozhodne, že členský štát neprijal účinné opatrenie na nápravu svojho nadmerného deficitu, pokiaľ nestanoví, že v Únii ako celku došlo k prudkému hospodárskemu poklesu v zmysle článku 3 ods. 5 a článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 (25).

2.   Komisia môže predložiť Rade návrh na pozastavenie všetkých záväzkov alebo platieb alebo ich časti v súvislosti s ktorýmkoľvek z týchto prípadov:

a)

keď Rada prijme dve následné odporúčania v tom istom postupe pri nadmernej nerovnováhe v súlade s článkom 8 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 z toho dôvodu, že členský štát predložil nedostatočný nápravný akčný plán;

b)

keď Rada prijme dve následné rozhodnutia v tom istom postupe pri nadmernej nerovnováhe v súlade s článkom 10 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 stanovujúce nedodržanie zo strany členského štátu na základe toho, že neprijal odporúčané nápravné opatrenie;

c)

keď Komisia dospeje k záveru, že členský štát neprijal opatrenia uvedené v nariadení Rady (ES) č. 332/2002, a v dôsledku toho rozhodne nepovoliť vyplatenie finančnej pomoci udelenej uvedenému členskému štátu;

d)

keď Rada rozhodne, že členský štát nedodržiava program makroekonomických úprav uvedený v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 472/2013, alebo opatrenia požadované na základe rozhodnutia Rady prijatého v súlade s článkom 136 ods. 1 ZFEÚ.

Prioritné je pozastavenie záväzkov; platby sa pozastavia len vtedy, keď je potrebné okamžité opatrenie a v prípade závažného nedodržiavania.

Rozhodnutie o pozastavení platieb sa uplatňuje na žiadosti o platbu predložené po dátume rozhodnutia o pozastavení.

3.   Návrh Komisie na rozhodnutie o pozastavení záväzkov sa považuje za prijatý Radou, ak Rada nerozhodne vykonávacím aktom o zamietnutí takéhoto návrhu kvalifikovanou väčšinou v lehote jedného mesiaca od predloženia návrhu Komisie.

Pozastavenie záväzkov sa uplatňuje na záväzky od 1. januára roku nasledujúceho po prijatí rozhodnutia o pozastavení.

Rada prijme rozhodnutie prostredníctvom vykonávacieho aktu na návrh Komisie uvedený v odsekoch 1 a 2, pokiaľ ide o pozastavenie platieb.

4.   Rozsah a úroveň pozastavenia záväzkov alebo platieb, ktoré sa má uložiť, musia byť primerané, musia dodržiavať rovnosť zaobchádzania medzi členskými štátmi a zohľadňovať hospodárske a sociálne okolnosti v dotknutom členskom štáte, najmä mieru nezamestnanosti, mieru chudoby alebo sociálneho vylúčenia v dotknutom členskom štáte v porovnaní s priemerom Únie a vplyv pozastavenia na hospodárstvo dotknutého členského štátu.

5.   Pozastaveniu záväzkov podlieha maximálne 25 % záväzkov alebo 0,25 % nominálneho HDP podľa toho, čo je nižšie, a to v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)

v prvom prípade nedodržania postupu pri nadmernom deficite, ako je uvedené v odseku 1;

b)

v prvom prípade nedodržania týkajúceho sa plánu nápravných opatrení v rámci postupu pri nadmernej nerovnováhe, ako je uvedené v odseku 2 písm. a);

c)

v prípade nedodržania odporúčaného nápravného opatrenia v súlade s postupom pri nadmernej nerovnováhe, ako je uvedené v odseku 2 písm. b);

d)

v prvom prípade nedodržania, ako je uvedené v odseku 2 písm. c) a d).

V prípade pretrvávajúceho nedodržiavania môže pozastavenie záväzkov prekročiť maximálne percentuálne hodnoty uvedené v prvom pododseku.

6.   Rada zruší pozastavenie záväzkov na návrh Komisie v súlade s postupom stanoveným v odseku 3 prvom pododseku tohto článku v týchto prípadoch:

a)

keď sa postup pri nadmernom deficite zadržal ako dočasne neplatný v súlade s článkom 9 nariadenia (ES) č. 1467/97 alebo Rada v súlade s článkom 126 ods. 12 ZFEÚ rozhodla zrušiť rozhodnutie o existencii nadmerného deficitu;

b)

keď Rada schválila nápravný akčný plán predložený dotknutým členským štátom v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, alebo sa postup pri nadmernej nerovnováhe pozastavil v súlade s článkom 10 ods. 5 uvedeného nariadenia, alebo Rada uzavrela postup pri nadmernej nerovnováhe v súlade s článkom 11 uvedeného nariadenia;

c)

keď Komisia dospela k záveru, že členský štát prijal príslušné opatrenia uvedené v nariadení (ES) č. 332/2002;

d)

keď Komisia dospela k záveru, že dotknutý členský štát prijal príslušné opatrenia na vykonanie programu makroekonomických úprav uvedeného v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 472/2013 alebo opatrenia požadované na základe rozhodnutia Rady prijatého v súlade s článkom 136 ods. 1 ZFEÚ.

Po tom, ako Rada zruší pozastavenie záväzkov, môže Komisia opätovne prijať predtým pozastavené záväzky k bez toho, aby tým bol dotknutý článok 3 ods. 4, 7 a 9 nariadenia (EÚ) 2020/2094.

Rozhodnutie o zrušení pozastavenia platieb prijme Rada na návrh Komisie v súlade s postupom stanoveným v odseku 3 treťom pododseku, ak sú splnené príslušné podmienky stanovené v prvom pododseku tohto odseku.

7.   Komisia informuje Európsky parlament o vykonávaní tohto článku. Predovšetkým, ak Komisia predloží návrh podľa odseku 1 alebo 2, okamžite informuje Európsky parlament a poskytne mu podrobné údaje o záväzkoch a platbách, ktoré by mohli byť predmetom pozastavenia.

Príslušný výbor Európskeho parlamentu môže Komisiu vyzvať na diskusiu o uplatňovaní tohto článku v rámci štruktúrovaného dialógu, aby Európsky parlament mohol vyjadriť svoj názor. Komisia náležite zohľadní názory Európskeho parlamentu.

Komisia postúpi návrh na pozastavenie alebo návrh na zrušenie takéhoto pozastavenia Európskemu parlamentu a Rade bezodkladne po jeho prijatí. Európsky parlament môže požiadať Komisiu o vysvetlenie dôvodov jej návrhu.

8.   Komisia do 31. decembra 2024 uskutoční preskúmanie uplatňovania tohto článku. Na uvedený účel Komisia vypracuje správu, ktorú zašle Európskemu parlamentu a Rade a ku ktorej podľa potreby priloží legislatívny návrh.

9.   V prípade významných zmien sociálnej a ekonomickej situácie v Únii môže Komisia podať návrh na preskúmanie uplatňovania tohto článku, alebo Európsky parlament alebo Rada, konajúc v súlade s článkom 225 alebo 241 ZFEÚ, môže požiadať Komisiu, aby takýto návrh predložila.

KAPITOLA II

FINANČNÝ PRÍSPEVOK, POSTUP PRIDEĽOVANIA, ÚVERY A PRESKÚMANIE

Článok 11

Maximálny finančný príspevok

1.   Maximálny finančný príspevok sa pre každý členský štát vypočíta takto:

a)

pre 70 % sumy uvedenej v článku 6 ods. 1 písm. a) prevedenej na súčasné ceny, a to na základe počtu obyvateľov, prevrátenej hodnoty HDP na obyvateľa a relatívnej miery nezamestnanosti každého členského štátu, ako sa uvádza v metodike v prílohe II;

b)

pre 30 % sumy uvedenej v článku 6 ods. 1 písm. a) prevedenej na súčasné ceny, a to na základe počtu obyvateľov, prevrátenej hodnoty HDP na obyvateľa a v rovnakom pomere na základe zmeny v reálnom HDP v roku 2020 a súhrnnej zmeny v reálnom HDP za obdobie rokov 2020 – 2021, ako sa uvádza v metodike v prílohe III. Zmena v reálnom HDP v roku 2020 a súhrnná zmena v reálnom HDP za obdobie rokov 2020 – 2021 vychádzajú z prognóz Komisie z jesene 2020.

2.   Výpočet maximálneho finančného príspevku podľa odseku 1 písm. b) sa aktualizuje do 30. júna 2022 pre každý členský štát tak, že sa nahradia údaje z prognóz Komisie z jesene 2020 reálnymi výsledkami v súvislosti so zmenou v reálnom HDP za rok 2020 a súhrnnou zmenou v reálnom HDP za obdobie rokov 2020 – 2021.

Článok 12

Pridelenie finančného príspevku

1.   Na realizáciu svojho plánu obnovy a odolnosti môže každý členský štát predložiť žiadosť až do výšky svojho maximálneho finančného príspevku uvedeného v článku 11.

2.   Do 31. decembra 2022 Komisia sprístupní na pridelenie 70 % sumy uvedenej v článku 6 ods. 1 písm. a) prevedenej na súčasné ceny.

3.   Od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 Komisia sprístupní na pridelenie 30 % sumy uvedenej v článku 6 ods. 1 písm. a) prevedenej na súčasné ceny.

4.   Pridelením podľa odsekov 2 a 3 nie je dotknutý článok 6 ods. 2.

Článok 13

Predbežné financovanie

1.   Komisia pod podmienkou, že Rada prijme do 31. decembra 2021 vykonávacie rozhodnutie uvedené v článku 20 ods. 1, a ak o to členský štát požiada spolu s predložením svojho plánu obnovy a odolnosti, vyplatí platbu predbežného financovania vo výške do 13 % finančného príspevku a v príslušných prípadoch do výšky 13 % úveru stanoveného v článku 20 ods. 2 a 3. Odchylne od článku 116 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia vykoná zodpovedajúcu platbu v maximálnej možnej miere do dvoch mesiacov odvtedy, ako prijme právny záväzok uvedený v článku 23.

2.   V prípadoch predbežného financovania podľa odseku 1 tohto článku sa finančné príspevky a v príslušných prípadoch úver, ktoré sa majú vyplatiť v zmysle článku 20 ods. 5 písm. a) alebo h), pomerne upravia.

3.   Ak suma predbežného financovania finančného príspevku podľa odseku 1 tohto článku presahuje 13 % maximálneho finančného príspevku vypočítaného v súlade s článkom 11 ods. 2 do 30. júna 2022, ďalšia platba schválená v súlade s článkom 24 ods. 5 a v prípade potreby aj nasledujúce platby sa znížia až do vyrovnania nadmernej sumy. Ak zostávajúce platby nie sú dostatočné, nadmerná suma sa vráti.

Článok 14

Úvery

1.   Na žiadosť členského štátu môže Komisia do 31. decembra 2023 poskytnúť dotknutému členskému štátu úver na realizáciu jeho plánu obnovy a odolnosti.

2.   Členský štát môže požiadať o úverovú podporu v čase predloženia plánu obnovy a odolnosti uvedeného v článku 18, alebo inokedy do 31. augusta 2023. V druhom prípade sa k žiadosti priloží prepracovaný plán obnovy a odolnosti vrátane dodatočných míľnikov a cieľov.

3.   V žiadosti členského štátu o úverovú podporu sa uvedú:

a)

dôvody úverovej podpory podložené vyššími finančnými potrebami spojenými s dodatočnými reformami a investíciami;

b)

dodatočné reformy a investície v súlade s článkom 18;

c)

vyššie náklady na príslušný plán obnovy a odolnosti v porovnaní s výškou finančných príspevkov pridelených na plán obnovy a odolnosti podľa článku 20 ods. 4 písm. a) alebo b).

4.   Úverová podpora na plán obnovy a odolnosti dotknutého členského štátu nesmie byť vyššia ako rozdiel medzi celkovými nákladmi na plán obnovy a odolnosti, prípadne v prepracovanom znení, a maximálnym finančným príspevkom uvedeným v článku 11.

5.   Maximálny objem úverovej podpory pre každý členský štát nesmie presiahnuť 6,8 % jeho HND v roku 2019 v súčasných cenách.

6.   Ak sú dostupné zdroje, môže sa odchylne od odseku 5 výška úverovej podpory za výnimočných okolností zvýšiť.

7.   Úver sa vypláca v čiastkových platbách podmienených plnením míľnikov a cieľov v súlade s článkom 20 ods. 5 písm. h).

8.   Komisia posúdi žiadosť o úverovú podporu v súlade s článkom 19. Rada v súlade s článkom 20 ods. 1 prijme vykonávacie rozhodnutie na návrh Komisie. V prípade potreby sa plán obnovy a odolnosti zodpovedajúcim spôsobom zmení.

Článok 15

Dohoda o úvere

1.   Pred uzavretím dohody o úvere s dotknutým členským štátom Komisia posúdi, či:

a)

sa odôvodnenie žiadosti o úverovú podporu a jej výška považujú vzhľadom na dodatočné reformy a investície za primerané a realistické a

b)

dodatočné reformy a investície spĺňajú kritériá stanovené v článku 19 ods. 3.

2.   Ak sa Komisia domnieva, že žiadosť o úverovú podporu spĺňa kritériá uvedené v odseku 1, a ak sa prijme vykonávacie rozhodnutie Rady uvedené v článku 20 ods. 1, Komisia uzavrie s dotknutým členským štátom dohodu o úvere. Dohoda o úvere musí okrem náležitostí stanovených v článku 220 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách obsahovať tieto náležitosti:

a)

sumu úveru v eurách vrátane, v príslušných prípadoch, sumy predbežne financovaného úveru v súlade s článkom 13;

b)

priemernú splatnosť, pričom na túto splatnosť sa neuplatňuje článok 220 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

c)

vzorec na stanovenie ceny a obdobie dostupnosti úveru;

d)

maximálny počet splátok a harmonogram splácania;

e)

ostatné náležitosti potrebné na implementáciu úveru v súvislosti s príslušnými reformami a investičnými projektmi v súlade s rozhodnutím uvedeným v článku 20 ods. 3.

3.   V súlade s článkom 220 ods. 5 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách znášajú náklady spojené s vypožičaním finančných prostriedkov na úvery uvedené v tomto článku prijímajúce členské štáty.

4.   Na správu úverových operácií súvisiacich s úvermi poskytnutými v súlade s týmto článkom zavedie Komisia potrebné opatrenia.

5.   Členský štát, ktorý využíva úver poskytnutý v súlade s týmto článkom, otvorí na správu prijatého úveru osobitný účet. Takisto v súlade s opatreniami zavedenými podľa odseku 4 prevedie 20 pracovných dní pred príslušným dátumom splatnosti istinu a úroky splatné v rámci súvisiaceho úveru na účet, ktorý určí Komisia.

Článok 16

Správa o preskúmaní

1.   Komisia predloží do 31. júla 2022 Európskemu parlamentu a Rade správu o preskúmaní vykonávania mechanizmu.

2.   V správe o preskúmaní sa uvedú najmä tieto prvky:

a)

posúdenie rozsahu, v akom je vykonávanie plánov obnovy a odolnosti v súlade s rozsahom pôsobnosti a prispieva k všeobecnému cieľu tohto nariadenia v súlade so šiestimi piliermi uvedenými v článku 3 vrátane toho, ako plány obnovy a odolnosti riešia nerovnosti medzi ženami a mužmi;

b)

kvantitatívne posúdenie prínosu plánov obnovy a odolnosti ku:

i)

cieľu v oblasti klímy na úrovni aspoň 37 %,

ii)

digitálnemu cieľu na úrovni aspoň 20 %,

iii)

každému zo šiestich pilierov uvedených v článku 3;

c)

stav vykonávania plánov obnovy a odolnosti a pozorovaní a usmernení pre členské štáty pred aktualizáciou ich plánov obnovy a odolnosti uvedených v článku 18 ods. 2.

3.   Na účely správy o preskúmaní uvedenej v odseku 1 tohto článku Komisia zohľadní hodnotiacu tabuľku uvedenú v článku 30, správy členských štátov uvedené v článku 27 a akékoľvek iné relevantné informácie o plnení míľnikov a cieľov plánov obnovy a odolnosti, ktoré sú k dispozícii z postupov platieb, pozastavenia a vypovedania uvedených v článku 24.

4.   Príslušný výbor Európskeho parlamentu môže vyzvať Komisiu, aby v rámci dialógu o podpore obnovy a odolnosti uvedeného v článku 26 predložila hlavné zistenia správy o preskúmaní.

KAPITOLA III

PLÁNY OBNOVY A ODOLNOSTI

Článok 17

Oprávnenosť

1.   V rámci rozsahu pôsobnosti stanovenom v článku 3 a v zmysle cieľov stanovených v článku 4 členské štáty vypracujú národné plány obnovy a odolnosti. V uvedených plánoch sa stanoví program reforiem a investícií dotknutých členských štátov. Plány obnovy a odolnosti, ktoré sú oprávnené na financovanie v rámci mechanizmu, musia zahŕňať opatrenia na vykonávanie reforiem a implementáciu verejných investícií prostredníctvom komplexného a koherentného balíka, ktorý môže obsahovať aj verejné schémy zamerané na podnecovanie súkromných investícií.

2.   Opatrenia, ktoré sa začali od 1. februára 2020, sú oprávnené za predpokladu, že spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení.

3.   Plány obnovy a odolnosti musia byť v súlade s príslušnými výzvami a prioritami pre danú krajinu identifikovanými v kontexte európskeho semestra, ako aj s výzvami a prioritami identifikovanými v najnovšom odporúčaní Rady o hospodárskej politike eurozóny pre členské štáty, ktorých menou je euro. Plány obnovy a odolnosti musia byť takisto v súlade s informáciami, ktoré členské štáty uvádzajú v národných programoch reforiem v rámci európskeho semestra, vo svojich národných energetických a klimatických plánoch a v ich aktualizáciách podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999, v plánoch spravodlivej transformácie územia podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (ďalej len „nariadenie o Fonde na spravodlivú transformáciu“), v plánoch vykonávania záruky pre mladých ľudí a v partnerských dohodách a operačných programoch v rámci fondov Únie.

4.   V plánoch obnovy a odolnosti sa musia dodržiavať horizontálne zásady stanovené v článku 5.

5.   Ak je členský štát na základe článku 12 nariadenia (EÚ) č. 472/2013 vyňatý z monitorovania a posúdenia v kontexte európskeho semestra alebo podlieha dohľadu podľa nariadenia (ES) č. 332/2002, toto nariadenie sa na dotknutý členský štát uplatňuje vo vzťahu k výzvam a prioritám určeným opatreniami stanovenými v uvedených nariadeniach.

Článok 18

Plán obnovy a odolnosti

1.   Členský štát, ktorý chce získať finančný príspevok v súlade s článkom 12, predloží Komisii plán obnovy a odolnosti, ako je vymedzený v článku 17 ods. 1.

2.   Keď Komisia sprístupní na pridelenie sumu uvedenú v článku 12 ods. 3, členský štát môže aktualizovať a predložiť plán obnovy a odolnosti uvedený v odseku 1 tohto článku, aby sa zohľadnil aktualizovaný maximálny finančný príspevok vypočítaný v súlade s článkom 11 ods. 2.

3.   Plán obnovy a odolnosti, ktorý predkladá členský štát, môže byť predložený ako jeden integrovaný dokument spolu s národným programom reforiem a oficiálne sa predloží spravidla do 30. apríla. Návrh plánu obnovy a odolnosti môžu členské štáty predložiť od 15. októbra predchádzajúceho roka.

4.   Plán obnovy a odolnosti musí byť riadne odôvodnený a podložený. Uvádzajú sa v ňom najmä tieto prvky:

a)

vysvetlenie, ako plán obnovy a odolnosti s prihliadnutím na opatrenia, ktoré sú v ňom zahrnuté, predstavuje komplexnú a primerane vyváženú reakciu na hospodársku a sociálnu situáciu členského štátu, čím primerane prispieva ku všetkým pilierom uvedeným v článku 3, pričom zohľadňuje osobitné výzvy dotknutého členského štátu;

b)

vysvetlenie, ako plán obnovy a odolnosti prispeje k účinnému riešeniu všetkých alebo významnej podskupiny výziev identifikovaných v príslušných odporúčaniach pre danú krajinu vrátane ich fiškálnych aspektov a, v príslušných prípadoch, odporúčaní vydaných podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, adresovaných dotknutému členskému štátu, alebo výziev identifikovaných v iných relevantných dokumentoch oficiálne prijatých Komisiou v kontexte európskeho semestra;

c)

podrobné objasnenie spôsobu, ako plán obnovy a odolnosti posilní rastový potenciál, tvorbu pracovných miest a ekonomickú, sociálnu a inštitucionálnu odolnosť dotknutého členského štátu, a to aj podporou politík pre deti a mládež, a zmierni hospodársky a sociálny dosah krízy spôsobenej ochorením COVID-19, podporí vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv, čím sa zlepší hospodárska, sociálna a územná súdržnosti a konvergencia v Únii;

d)

vysvetlenie, ako plán obnovy a odolnosti zabezpečuje, aby žiadne opatrenie na vykonávanie reforiem a implementáciu investícií, ktoré plán obnovy a odolnosti obsahuje, výrazne nenarúšalo environmentálne ciele v zmysle článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852 (zásada „výrazne nenarušiť“);

e)

kvalitatívne vysvetlenie, ako majú opatrenia uvedené v pláne obnovy a odolnosti prispieť k zelenej transformácii vrátane biodiverzity alebo k riešeniu výziev, ktoré z nej vyplývajú, a či zahŕňajú sumu, ktorá sa rovná najmenej 37 % celkových pridelených prostriedkov plánu obnovy a odolnosti na základe metodiky sledovania klímy stanovenej v prílohe VI; uvedená metodika sa zodpovedajúcim spôsobom použije v prípade opatrení, ktoré nemožno priamo zaradiť do niektorej oblasti intervencie uvedenej v prílohe VI; koeficienty na podporu cieľov v oblasti klímy sa môžu v prípade jednotlivých investícií zvýšiť až na celkovú sumu 3 % prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti s cieľom zohľadniť sprievodné reformné opatrenia, ktoré hodnoverne zvyšujú ich vplyv na ciele v oblasti klímy, ako sa vysvetľuje v pláne obnovy a odolnosti;

f)

vysvetlenie, ako majú opatrenia uvedené v pláne obnovy a odolnosti prispieť k digitálnej transformácii alebo k výzvam, ktoré z nej vyplývajú, a či predstavujú sumu, ktorá tvorí aspoň 20 % celkových pridelených prostriedkov plánu obnovy a odolnosti, a to na základe metodiky digitálneho označovania stanovenej v prílohe VII; uvedená metodika sa zodpovedajúcim spôsobom použije v prípade opatrení, ktoré nemožno priamo zaradiť do niektorej oblasti intervencie uvedenej v prílohe VII; koeficienty na podporu digitálnych cieľov sa môžu v prípade jednotlivých investícií zvýšiť s cieľom zohľadniť sprievodné reformné opatrenia, ktoré zvyšujú ich vplyv na digitálne ciele;

g)

v príslušnom prípade, pokiaľ ide o investície do digitálnych kapacít a pripojiteľnosti, vlastné posúdenie bezpečnosti založené na spoločných objektívnych kritériách, v ktorom sa určia všetky bezpečnostné problémy a podrobne sa uvedie, ako sa tieto problémy budú riešiť s cieľom dosiahnuť súlad s príslušnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi;

h)

údaj o tom, či opatrenia zahrnuté do plánu obnovy a odolnosti zahŕňajú cezhraničné alebo viacnárodné projekty;

i)

predpokladané míľniky a ciele a orientačný harmonogram vykonávania reforiem a implementácie investícií, ktoré sa majú dokončiť do 31. augusta 2026;

j)

predpokladané investičné projekty a súvisiace investičné obdobie;

k)

odhadované celkové náklady na reformy a investície, na ktoré sa vzťahuje predložený plán obnovy a odolnosti (ďalej aj „odhadované celkové náklady na plán obnovy a odolnosti“), podložené príslušným odôvodnením a vysvetlením, ako je to v súlade so zásadou nákladovej efektívnosti a primerané očakávanému vplyvu na národné hospodárstvo a sociálnu oblasť;

l)

v relevantnom prípade informácie o existujúcom alebo plánovanom financovaní z prostriedkov Únie;

m)

sprievodné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné;

n)

odôvodnenie koherentnosti plánu obnovy a odolnosti, a vysvetlenie jeho súladu so zásadami, plánmi a programami uvedenými v článku 17;

o)

vysvetlenie, ako majú opatrenia uvedené v pláne obnovy a odolnosti prispieť k rodovej rovnosti a rovnakým príležitostiam pre všetkých a k uplatňovaniu uvedených cieľov v súlade so zásadami 2 a 3 Európskeho piliera sociálnych práv, cieľom trvalo udržateľného rozvoja OSN č. 5 a v relevantnom prípade s vnútroštátnou stratégiou v oblasti rodovej rovnosti;

p)

opatrenia na účinné monitorovanie a realizáciu plánu obnovy a odolnosti dotknutým členským štátom vrátane navrhovaných míľnikov a cieľov, ako aj súvisiacich ukazovateľov;

q)

na účely prípravy a, ak je to možné, realizácie plánu obnovy a odolnosti, zhrnutie konzultačného procesu, ktorý sa uskutočnil v súlade s vnútroštátnym právnym rámcom, miestnych a regionálnych orgánov, sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti, mládežníckych organizácií a iných príslušných zainteresovaných strán a spôsobu zohľadnenia vstupu zainteresovaných strán v pláne obnovy a odolnosti;

r)

vysvetlenie systému členského štátu na predchádzanie korupcie, podvodu a konfliktom záujmov, ich odhaľovanie a nápravu, pri využívaní finančných prostriedkov poskytnutých v rámci mechanizmu a opatrení zameraných na zabránenie dvojitému financovaniu z mechanizmu a iných programov Únie;

s)

v príslušnom prípade žiadosť o úverovú podporu a dodatočné míľniky uvedené v článku 14 ods. 2 a 3 a ich prvky; a

t)

iné relevantné informácie.

5.   Pri príprave svojich plánov obnovy a odolnosti môžu členské štáty požiadať Komisiu, aby zorganizovala výmenu osvedčených postupov s cieľom umožniť žiadajúcim členským štátom využívať skúsenosti iných členských štátov. Členské štáty môžu tiež požiadať o technickú podporu v rámci Nástroja technickej podpory. Členské štáty sa nabádajú, aby podporovali synergie s plánmi obnovy a odolnosti iných členských štátov.

Článok 19

Posúdenie Komisiou

1.   Komisia posúdi plán obnovy a odolnosti alebo v príslušných prípadoch jeho aktualizáciu, ktoré predložil členský štát v súlade s článkom 18 ods. 1 alebo článkom 18 ods. 2, do dvoch mesiacov od oficiálneho predloženia a predloží návrh vykonávacieho rozhodnutia Rady v súlade s článkom 20 ods. 1. Pri vykonávaní uvedeného posúdenia Komisia koná v úzkej spolupráci s dotknutým členským štátom. Komisia môže predložiť pripomienky alebo požiadať o dodatočné informácie. Dotknutý členský štát poskytne požadované dodatočné informácie a v prípade potreby môže plán obnovy a odolnosti prepracovať, a to aj po jeho oficiálnom predložení. Dotknutý členský štát a Komisia sa môžu v prípade potreby dohodnúť na predĺžení lehoty na posúdenie o primerané obdobie.

2.   Pri posudzovaní plánu obnovy a odolnosti a pri určovaní sumy, ktorá sa má prideliť dotknutému členskému štátu, Komisia zohľadní analytické informácie o dotknutom členskom štáte, ktoré sú dostupné v kontexte európskeho semestra, ako aj odôvodnenie a prvky, ktoré poskytol uvedený členský štát podľa článku 18 ods. 4, ako aj všetky ďalšie relevantné informácie, ako najmä informácie obsiahnuté v národnom programe reforiem a národnom energetickom a klimatickom pláne uvedeného členského štátu, v plánoch spravodlivej transformácie územia v rámci nariadenia o Fonde pre spravodlivú transformáciu, v plánoch vykonávania záruky pre mladých ľudí, a v relevantných prípadoch informácie z technickej podpory získanej prostredníctvom Nástroja technickej podpory.

3.   Komisia posúdi relevantnosť, efektívnosť, účinnosť a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti a na tento účel zohľadní tieto kritériá, ktoré uplatňuje v súlade s prílohou V:

Relevantnosť:

a)

či plán obnovy a odolnosti predstavuje komplexnú a primerane vyváženú reakciu na hospodársku a sociálnu situáciu, čím primerane prispieva ku všetkým šiestim pilierom uvedeným v článku 3, pričom zohľadňuje osobitné výzvy a pridelené finančné prostriedky dotknutého členského štátu;

b)

či plán obnovy a odolnosti prispeje k účinnému riešeniu všetkých alebo významnej podskupiny výziev identifikovaných v príslušných odporúčaniach pre danú krajinu vrátane ich fiškálnych aspektov a v príslušnom prípade odporúčaní vydaných podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, adresovaných dotknutému členskému štátu, alebo výziev identifikovaných v iných relevantných dokumentoch oficiálne prijatých Komisiou v kontexte európskeho semestra;

c)

či plán obnovy a odolnosti účinne prispeje k posilneniu rastového potenciálu, tvorbe pracovných miest a ekonomickej, sociálnej a inštitucionálnej odolnosti členského štátu, prispeje k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv a to aj podporou politík pre deti a mládež, a zmierni hospodársky a sociálny dosah krízy spôsobenej ochorením COVID-19, čím posilní hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a konvergenciu v rámci Únie;

d)

či plán obnovy a odolnosti zaručí, že žiadne opatrenie na vykonávanie reforiem a investičných projektov, ktoré obsahuje, výrazne nenaruší environmentálne ciele v zmysle článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852 (zásada „výrazne nenarušiť“); Komisia na tento účel poskytne členským štátom technické usmernenia;

e)

či plán obnovy a odolnosti obsahuje opatrenia, ktoré účinne prispievajú k zelenej transformácii vrátane biodiverzity alebo k riešeniu výziev, ktoré z nej vyplývajú, a či zahŕňajú sumu, ktorá sa rovná najmenej 37 % celkových pridelených prostriedkov plánu obnovy a odolnosti na základe metodiky sledovania klímy stanovenej v prílohe VI; uvedená metodika sa zodpovedajúcim spôsobom použije v prípade opatrení, ktoré nemožno priamo zaradiť do niektorej oblasti intervencie uvedenej v prílohe VI; na základe dohody s Komisiou sa môžu koeficienty na podporu cieľov v oblasti klímy v prípade jednotlivých investícií zvýšiť až na celkovú sumu 3 % prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti s cieľom zohľadniť sprievodné reformné opatrenia, ktoré hodnoverne zvyšujú ich vplyv na ciele v oblasti klímy;

f)

či plán obnovy a odolnosti obsahuje opatrenia, ktoré účinne prispievajú k digitálnej transformácii alebo k riešeniu výziev, ktoré z nej vyplývajú, a či zahŕňajú sumu, ktorá sa rovná najmenej 20 % celkových pridelených prostriedkov plánu obnovy a odolnosti na základe metodiky sledovania digitálneho označovania stanovenej v prílohe VII; uvedená metodika sa zodpovedajúcim spôsobom použije v prípade opatrení, ktoré nemožno priamo zaradiť do niektorej oblasti intervencie uvedenej v prílohe VII; koeficienty na podporu digitálnych cieľov sa môžu v prípade jednotlivých investícií zvýšiť s cieľom zohľadniť sprievodné reformné opatrenia, ktoré zvyšujú ich vplyv na digitálne ciele;

Účinnosť:

g)

či bude mať plán obnovy a odolnosti v dotknutom členskom štáte trvalý dopad;

h)

či majú opatrenia, ktoré navrhli dotknuté členské štáty, zabezpečiť účinné monitorovanie a realizáciu plánu obnovy a odolnosti vrátane predpokladaného harmonogramu, míľnikov a cieľov a súvisiacich ukazovateľov;

Efektívnosť:

i)

či odôvodnenie výšky odhadovaných celkových nákladov na plán obnovy a odolnosti predložené členským štátom je primerané a realistické a je v súlade so zásadou nákladovej efektívnosti a zodpovedá očakávanému vnútroštátnemu hospodárskemu a sociálnemu vplyvu;

j)

či budú opatrenia navrhnuté dotknutým členským štátom pri využívaní finančných prostriedkov získaných v rámci mechanizmu predchádzať korupcii, podvodom a konfliktom záujmov a odhaľovať a naprávať ich, a to vrátane opatrení zameraných na zabránenie dvojitému financovaniu z mechanizmu a iných programov Únie;

Súdržnosť:

k)

či plán obnovy a odolnosti zahŕňa opatrenia na vykonávanie reforiem a verejných investičných projektov, ktoré predstavujú súdržné činnosti.

4.   Ak dotknutý členský štát požiada o úver podľa článku 14, Komisia posúdi, či žiadosť o úver spĺňa kritériá stanovené v článku 15 ods. 1, a najmä to, či dodatočné reformy a investície, na ktoré sa vyhotovila žiadosť o úver, spĺňajú kritériá posudzovania uvedené v odseku 3.

5.   Ak Komisia vydá negatívne posúdenie pre plán obnovy a odolnosti, oznámi riadne odôvodnené posúdenie v lehote stanovenej v odseku 1.

6.   Pri posudzovaní plánov obnovy a odolnosti predložených členskými štátmi môžu Komisii pomáhať experti.

Článok 20

Návrh Komisie a vykonávacie rozhodnutie Rady

1.   Na návrh Komisie schváli Rada prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia posúdenie plánu obnovy a odolnosti, ktorý predložil členský štát v súlade s článkom 18 ods. 1 alebo v príslušnom prípade jeho aktualizáciu predloženú v súlade s článkom 18 ods. 2.

2.   Ak Komisia posúdi kladne plán obnovy a odolnosti, v návrhu Komisie na vykonávacie rozhodnutie Rady sa stanovia reformy a investičné projekty, ktoré má členský štát vykonávať, vrátane míľnikov a cieľov, a finančné príspevky vypočítané v súlade s článkom 11.

3.   Ak dotknutý členský štát žiada o úverovú podporu, v návrhu Komisie na vykonávacie rozhodnutie Rady sa stanoví aj výška úverovej podpory podľa článku 14 ods. 4 a 6, ako aj dodatočné reformy a investičné projekty, ktoré má členský štát vykonávať a na ktoré sa uvedený úver vzťahuje, vrátane dodatočných míľnikov a cieľov.

4.   Finančný príspevok uvedený v odseku 2 sa určí na základe odhadovaných celkových nákladov na plán obnovy a odolnosti, ktorý navrhol dotknutý členský štát a ktorý bol posúdený podľa kritérií stanovených v článku 19 ods. 3. Výška finančného príspevku sa stanovuje takto:

a)

ak plán obnovy a odolnosti uspokojivo spĺňa kritériá stanovené v článku 19 ods. 3 a výška odhadovaných celkových nákladov na plán obnovy a odolnosti sa rovná maximálnemu finančnému príspevku vypočítanému pre daný členský štát v súlade s článkom 11 alebo je vyššia ako tento príspevok, finančný príspevok pridelený dotknutému členskému štátu sa rovná plnej výške maximálneho finančného príspevku vypočítaného pre daný členský štát v súlade s článkom 11;

b)

ak plán obnovy a odolnosti uspokojivo spĺňa kritériá stanovené v článku 19 ods. 3 a odhadovaná výška celkových nákladov na plán obnovy a odolnosti je nižšia ako maximálny finančný príspevok vypočítaný pre daný členský štát v súlade s článkom 11, finančný príspevok pridelený členskému štátu sa rovná odhadovaným celkovým nákladom na plán obnovy a odolnosti;

c)

ak plán obnovy a odolnosti nespĺňa uspokojivo kritériá stanovené v článku 19 ods. 3, dotknutému členskému štátu sa nepridelí žiaden finančný príspevok.

5.   V návrhu Komisie uvedenom v odseku 2 sa takisto stanoví:

a)

finančný príspevok, ktorý sa má vyplatiť v čiastkových platbách, keď členský štát uspokojivo splní príslušné míľniky a ciele určené v súvislosti s realizáciou plánu obnovy a odolnosti;

b)

finančný príspevok a v príslušných prípadoch výška úverovej podpory, ktorá sa má vyplatiť vo forme predbežného financovania v súlade s článkom 13 po schválení plánu obnovy a odolnosti;

c)

opis reforiem a investičných projektov a výška odhadovaných celkových nákladov na plán obnovy a odolnosti;

d)

termín, ktorý by nemal byť stanovený na neskôr ako 31. august 2026, do ktorého sa musia splniť konečné míľniky a ciele pre investičné projekty aj reformy;

e)

podrobnosti a harmonogram monitorovania a realizácie plánu obnovy a odolnosti vrátane, v relevantných prípadoch, opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s článkom 22;

f)

príslušné ukazovatele týkajúce sa plnenia plánovaných míľnikov a cieľov;

g)

opatrenia na poskytnutie plného prístupu k podkladovým relevantným údajom Komisii, a

h)

v príslušných prípadoch výška úveru, ktorý sa má vyplatiť v čiastkových platbách, a dodatočné míľniky a ciele súvisiace s vyplatením úveru.

6.   Podrobnosti a harmonogram monitorovania a realizácie uvedené v odseku 5 písm. e), príslušné ukazovatele týkajúce sa plnenia plánovaných míľnikov a cieľov uvedené v odseku 5 písm. f), opatrenia na poskytnutie plného prístupu k podkladovým údajom Komisii uvedené v odseku 5 písm. g) a v príslušných prípadoch dodatočné míľniky a ciele súvisiace s vyplatením úveru uvedené v odseku 5 písm. h) sa bližšie špecifikujú v operačných dohodách, na ktorých sa majú dohodnúť dotknutý členský štát a Komisia po prijatí rozhodnutia uvedeného v odseku 1.

7.   Rada prijme vykonávacie rozhodnutia uvedené v odseku 1 spravidla do štyroch týždňov od prijatia návrhu Komisie.

8.   Rada na návrh Komisie bez zbytočného odkladu zmení svoje vykonávacie rozhodnutie prijaté v súlade s článkom 20 ods. 1 tak, aby zahŕňalo aktualizovaný maximálny finančný príspevok vypočítaný podľa článku 11 ods. 2.

Článok 21

Zmena plánu obnovy a odolnosti členského štátu

1.   Ak už dotknutý členský štát z dôvodu objektívnych okolností nie je schopný zrealizovať plán obnovy a odolnosti vrátane príslušných míľnikov a cieľov, či už sčasti alebo úplne, môže Komisii predložiť odôvodnenú žiadosť o prípravu návrhu na zmenu alebo nahradenie vykonávacích rozhodnutí Rady uvedených v článku 20 ods. 1 a 3. Na uvedený účel môže členský štát navrhnúť zmenený alebo nový plán obnovy a odolnosti. Členské štáty môžu požiadať o technickú podporu pri príprave takéhoto návrhu v rámci Nástroja technickej podpory.

2.   Ak sa Komisia domnieva, že dôvody, ktoré uviedol dotknutý členský štát, odôvodňujú zmenu príslušného plánu obnovy a odolnosti, posúdi pozmenený alebo nový plán obnovy a odolnosti v súlade s článkom 19 a do dvoch mesiacov od oficiálneho predloženia žiadosti pripraví návrh pre nové vykonávacie rozhodnutie Rady v súlade s článkom 20 ods. 1. Dotknutý členský štát a Komisia sa môžu v prípade potreby dohodnúť na predĺžení uvedenej lehoty o primerané obdobie. Rada prijme nové vykonávacie rozhodnutie spravidla do štyroch týždňov od prijatia návrhu Komisie.

3.   Ak sa Komisia domnieva, že dôvody, ktoré uviedol dotknutý členský štát, neodôvodňujú zmenu príslušného plánu obnovy a odolnosti, žiadosť zamietne v lehote uvedenej v odseku 2, a to po tom, ako dotknutému členskému štátu poskytne príležitosť predložiť pripomienky v lehote jedného mesiaca od oznámenia záverov Komisie.

KAPITOLA IV

FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 22

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Členské štáty pri vykonávaní mechanizmu ako prijímatelia alebo subjekty požičiavajúce si finančné prostriedky v rámci mechanizmu prijmú všetky primerané opatrenia na ochranu finančných záujmov Únie a na zabezpečenie toho, aby využívanie finančných prostriedkov v súvislosti s opatreniami podporovanými mechanizmom bolo v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom, najmä pokiaľ ide o predchádzanie podvodom, korupcii a konfliktom záujmov, ich odhaľovanie a nápravu. Na tento účel členské štáty zabezpečia účinný a efektívny systém vnútornej kontroly a vymáhanie neoprávnene vyplatených alebo zneužitých súm. Členské štáty môžu využívať svoje bežné vnútroštátne systémy rozpočtového riadenia.

2.   V dohodách uvedených v článku 15 ods. 2 a článku 23 ods. 1 sa stanovia povinnosti členských štátov:

a)

pravidelne kontrolovať, aby sa poskytnuté finančné prostriedky riadne využili v súlade so všetkými uplatniteľnými pravidlami a aby sa každé opatrenie na vykonávanie reforiem a investičných projektov v rámci plánu obnovy a odolnosti riadne vykonalo v súlade so všetkými uplatniteľnými pravidlami, najmä pokiaľ ide o predchádzanie podvodom, korupcii a konfliktom záujmov, ich odhaľovanie a nápravu;

b)

prijímať vhodné opatrenia na predchádzanie podvodom, korupcii a konfliktom záujmov, ich odhaľovanie a nápravu, ako sa vymedzuje v článku 61 ods. 2 a 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, a prijímať právne kroky na vymáhanie finančných prostriedkov, ktoré boli spreneverené, a to aj v súvislosti s akýmkoľvek opatrením na vykonávanie reforiem a investičných projektov v rámci plánu obnovy a odolnosti;

c)

priložiť k žiadosti o platbu:

i)

vyhlásenie riadiaceho subjektu, že finančné prostriedky boli použité na určený účel, že informácie predložené spolu so žiadosťou o platbu sú úplné, presné a spoľahlivé, a že zavedené systémy kontroly poskytujú potrebné záruky, že finančné prostriedky boli spravované v súlade so všetkými uplatniteľnými pravidlami, najmä pokiaľ ide o predchádzanie konfliktom záujmov, podvodom a korupcii a dvojitému financovaniu z mechanizmu a iných programov Únie v súlade so zásadou správneho finančného riadenia, a

ii)

súhrn vykonaných auditov vrátane zistených nedostatkov a všetkých prijatých nápravných opatrení;

d)

na účely auditu a kontroly a na poskytovanie porovnateľných informácií o využívaní finančných prostriedkov v súvislosti s opatreniami na vykonávanie reforiem a investičných projektov v rámci plánu obnovy a odolnosti, na zber a zaručovanie prístupu k týmto štandardizovaným kategóriám údajov:

i)

meno/názov konečného prijímateľa finančných prostriedkov;

ii)

názov dodávateľa a subdodávateľa, ak je konečným prijímateľom finančných prostriedkov verejný obstarávateľ v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom v oblasti verejného obstarávania;

iii)

meno(-á), priezvisko(-á) a dátum narodenia konečného(-ých) užívateľa(-ov) výhod v prípade prijímateľa finančných prostriedkov alebo dodávateľa, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (26);

iv)

zoznam všetkých opatrení na vykonávanie reforiem a investičných projektov v rámci plánu obnovy a odolnosti s celkovou výškou verejných finančných prostriedkov uvedených opatrení a s uvedením sumy finančných prostriedkov vyplatených v rámci mechanizmu a z iných fondov Únie;

e)

výslovne oprávniť Komisiu, úrad OLAF, Dvor audítorov a v príslušných prípadoch Európsku prokuratúru, aby vykonali svoje práva, ako sa stanovuje v článku 129 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách, a uložiť všetkým konečným prijímateľom finančných prostriedkov vyplatených na opatrenia na vykonávanie reforiem a investičných projektov zahrnutých do plánu obnovy a odolnosti alebo všetkým ostatným osobám alebo subjektom zapojeným do ich vykonávania povinnosti výslovne oprávniť Komisiu, úrad OLAF, Dvor audítorov a v príslušných prípadoch Európsku prokuratúru na vykonávanie ich práv, ako sa stanovuje v článku 129 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách, a uložiť podobné povinnosti všetkým konečným prijímateľom vyplatených finančných prostriedkov;

f)

viesť záznamy v súlade s článkom 132 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.   Osobné údaje, ako sú uvedené v odseku 2 písm. d) tohto článku, spracúvajú členské štáty a Komisia len na účely a príslušné trvanie postupov udeľovania absolutória, auditu a kontroly súvisiacich s využívaním finančných prostriedkov súvisiacich s vykonávaním dohôd uvedených v článku 15 ods. 2 a článku 23 ods. 1. V rámci postupu udeľovania absolutória Komisii v súlade s článkom 319 ZFEÚ podlieha mechanizmus podávaniu správ v rámci integrovaného podávania finančných správ a správ o zodpovednosti uvedeného v článku 247 nariadenia o rozpočtových pravidlách, a to najmä osobitne vo výročnej správe o riadení a výkonnosti.

4.   Komisia sprístupní členským štátom integrovaný a interoperabilný informačný a monitorovací systém vrátane jednotného nástroja na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika na účely prístupu k príslušným údajom a ich analýzy v záujme všeobecného uplatňovania uvedeného systému členskými štátmi, a to aj za podpory Nástroja technickej podpory.

5.   V dohodách uvedených v článku 15 ods. 2 a článku 23 ods. 1 sa takisto stanovuje právo Komisie primerane znížiť podporu v rámci mechanizmu a vymáhať všetky sumy splatné do rozpočtu Únie alebo požiadať o predčasné splatenie úveru v prípadoch podvodu, korupcie a konfliktu záujmov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie a ktoré členský štát nenapravil, alebo v prípade závažného porušenia povinnosti vyplývajúcej z takýchto dohôd.

Pri rozhodovaní o výške vymáhanej sumy a znížení, alebo o sume, ktorá sa má predčasne splatiť, Komisia dodržiava zásadu proporcionality a zohľadňuje závažnosť podvodu, korupcie a konfliktu záujmov, ktoré majú vplyv na finančné záujmy Únie, alebo závažnosť porušenia povinnosti. Pred tým, ako dôjde k zníženiu alebo sa požiada o predčasné splatenie, dostane členský štát príležitosť predložiť svoje pripomienky.

Článok 23

Záväzok finančného príspevku

1.   Keď Rada prijme vykonávacie rozhodnutie uvedené v článku 20 ods. 1, Komisia uzavrie dohodu s dotknutým členským štátom predstavujúcu individuálny právny záväzok v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách. V prípade každého členského štátu nesmie právny záväzok prekročiť finančný príspevok uvedený v článku 11 ods. 1 písm. a) na roky 2021 a 2022 a aktualizovaný finančný príspevok uvedený v článku 11 ods. 2 na rok 2023.

2.   Rozpočtové záväzky sa môžu zakladať na globálnych záväzkoch a v príslušnom prípade sa môžu rozdeliť na ročné splátky rozložené na viacero rokov.

Článok 24

Pravidlá pre platby, pozastavenie a vypovedanie dohôd týkajúcich sa finančných príspevkov a úverov

1.   Platby finančných príspevkov, a v príslušných prípadoch úveru, dotknutému členskému štátu podľa tohto článku sa uskutočnia do 31. decembra 2026 v súlade s rozpočtovými prostriedkami a v závislosti od dostupných finančných prostriedkov.

2.   Po splnení príslušných dohodnutých míľnikov a cieľov uvedených v pláne obnovy a odolnosti schválenom v súlade s článkom 20 dotknutý členský štát predloží Komisii riadne odôvodnenú žiadosť o vyplatenie finančného príspevku, a v relevantnom prípade úveru. Takéto žiadosti o vyplatenie môžu členské štáty predkladať Komisii dvakrát za rok.

3.   Komisia posúdi na predbežnom základe a bez zbytočného odkladu, najneskôr však do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti, či boli uspokojivo splnené príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady uvedenom v článku 20 ods. 1. Uspokojivé splnenie míľnikov a cieľov predpokladá, že dotknutý členský štát nezrušil opatrenia týkajúce sa predtým uspokojivo splnených míľnikov a cieľov. Pri tomto posúdení sa zohľadnia aj operačné dohody uvedené v článku 20 ods. 6. Komisii môžu pomáhať experti.

4.   Ak Komisia vykoná kladné predbežné posúdenie uspokojivého splnenia príslušných míľnikov a cieľov, poskytne svoje zistenia Hospodárskemu a finančnému výboru a požiada ho o stanovisko k uspokojivému splneniu príslušných míľnikov a cieľov. Komisia pri svojom posúdení zohľadní stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru.

5.   Ak je posúdenie Komisie kladné, Komisia bez zbytočného odkladu prijme rozhodnutie, ktorým v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách povolí vyplatenie finančného príspevku a v príslušných prípadoch i úveru. Takéto rozhodnutie sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 35 ods. 2.

6.   Ak Komisia na základe posúdenia uvedeného v odseku 5 dospeje k záveru, že míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady uvedenom v článku 20 ods. 1 neboli uspokojivo splnené, pozastaví sa platba celého finančného príspevku alebo jeho časti, a v príslušných prípadoch úveru. Dotknutý členský štát môže do jedného mesiaca od oznámenia posúdenia Komisie predložiť svoje pripomienky.

Pozastavenie sa zruší len vtedy, ak dotknutý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie uspokojivého splnenia míľnikov a cieľov stanovených vo vykonávacom rozhodnutí Rady uvedenom v článku 20 ods. 1.

7.   Odchylne od článku 116 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách začína lehota na vykonanie platby plynúť odo dňa oznámenia rozhodnutia, ktorým sa povoľuje vyplatenie dotknutému členskému štátu podľa odseku 5 tohto článku, alebo odo dňa oznámenia zrušenia pozastavenia podľa odseku 6 druhého pododseku tohto článku.

8.   Ak dotknutý členský štát v lehote šiestich mesiacov od pozastavenia neprijme potrebné opatrenia, Komisia proporčne zníži sumu finančného príspevku, a v príslušných prípadoch úveru po tom, ako dotknutému členskému štátu poskytne príležitosť predložiť pripomienky do dvoch mesiacov od oznámenia svojich záverov.

9.   Ak dotknutý členský štát do 18 mesiacov odo dňa prijatia vykonávacieho rozhodnutia Rady uvedeného v článku 20 ods. 1 nedosiahne hmatateľný pokrok v súvislosti so žiadnym príslušným míľnikom a cieľom, Komisia vypovie dohody uvedené v článku 15 ods. 2 a článku 23 ods. 1 a zruší viazanosť sumy finančného príspevku bez toho, aby tým bol dotknutý článok 14 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Akékoľvek predbežné financovanie v súlade s článkom 13 sa vráti v plnej výške. Rozhodnutie o vypovedaní dohôd uvedených v článku 15 ods. 2 a článku 23 ods. 1 a v príslušných prípadoch o vrátení predbežného financovania prijme Komisia po tom, ako dotknutému členskému štátu poskytne možnosť predložiť pripomienky v lehote dvoch mesiacov od oznámenia svojho posúdenia toho, či sa dosiahol hmatateľný pokrok.

10.   Ak sa vyskytnú výnimočné okolnosti, prijatie rozhodnutia, ktorým sa povoľuje vyplatenie finančného príspevku a v príslušných prípadoch úveru v súlade s odsekom 5, sa môže odložiť najviac o tri mesiace.

KAPITOLA V

INŠTITUCIONÁLNE USTANOVENIA

Článok 25

Transparentnosť

1.   Komisia bez zbytočného odkladu postúpi Európskemu parlamentu a Rade súčasne a za rovnakých podmienok plány obnovy a odolnosti, ktoré oficiálne predložili členské štáty, a návrhy vykonávacích rozhodnutí Rady uvedených v článku 20 ods. 1, ako ich zverejnila Komisia.

2.   Informácie, ktoré Komisia zašle Rade alebo ktorémukoľvek z jej prípravných orgánov v súvislosti s týmto nariadením alebo jeho vykonávaním, sa súčasne sprístupnia Európskemu parlamentu, a to v prípade potreby pri splnení dojednaní o zachovaní dôvernosti. Príslušné výsledky diskusií vedených v prípravných orgánoch Rady sa poskytnú aj príslušnému výboru Európskeho parlamentu.

3.   Dotknutý členský štát môže požiadať Komisiu o odstránenie citlivých alebo dôverných informácií, ktorých zverejnenie by ohrozilo jeho verejné záujmy. V takom prípade Komisia komunikuje s Európskym parlamentom a Radou o tom, ako im možno dôverne sprístupniť odstránené informácie v súlade s platnými pravidlami.

4.   Komisia poskytne príslušnému výboru Európskeho parlamentu prehľad svojich predbežných zistení týkajúcich sa uspokojivého plnenia príslušných míľnikov a cieľov zahrnutých do plánov obnovy a odolnosti členských štátov.

5.   Príslušný výbor Európskeho parlamentu môže vyzvať Komisiu, aby poskytla informácie o aktuálnom stave posudzovania plánov obnovy a odolnosti v kontexte dialógu o podpore obnovy a odolnosti uvedenom v článku 26.

Článok 26

Dialóg o podpore obnovy a odolnosti

1.   S cieľom posilniť dialóg medzi inštitúciami Únie, najmä medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, a zabezpečiť väčšiu transparentnosť a zodpovednosť môže príslušný výbor Európskeho parlamentu každé dva mesiace vyzvať Komisiu, aby prediskutovala tieto záležitosti:

a)

stav obnovy, odolnosti a adaptačnej kapacity v Únii, ako aj opatrenia prijaté podľa tohto nariadenia;

b)

plány obnovy a odolnosti členských štátov;

c)

posúdenie plánov obnovy a odolnosti členských štátov;

d)

hlavné zistenia správy o preskúmaní uvedenej v článku 16 ods. 2;

e)

stav plnenia míľnikov a cieľov plánov obnovy a odolnosti členských štátov;

f)

postupy týkajúce sa platieb, pozastavenia a vypovedania vrátane všetkých predložených pripomienok a nápravných opatrení prijatých členskými štátmi na zabezpečenie uspokojivého plnenia míľnikov a cieľov;

g)

akékoľvek ďalšie relevantné informácie a dokumentáciu, ktoré Komisia poskytne príslušnému výboru Európskeho parlamentu v súvislosti s vykonávaním mechanizmu.

2.   Európsky parlament môže vyjadriť svoje názory v uzneseniach k záležitostiam uvedeným v odseku 1.

3.   Komisia zohľadní všetky prvky vyplývajúce z názorov vyjadrených v rámci dialógu o podpore obnovy a odolnosti vrátane uznesení Európskeho parlamentu, ak sú k dispozícii.

4.   Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti uvedená v článku 30 slúži ako základ pre dialóg o podpore obnovy a odolnosti.

KAPITOLA VI

PODÁVANIE SPRÁV

Článok 27

Podávanie správ členskými štátmi v kontexte európskeho semestra

Dotknutý členský štát podáva v kontexte európskeho semestra dvakrát za rok správu o pokroku dosiahnutom pri plnení svojho plánu obnovy a odolnosti vrátane operačných dohôd uvedených v článku 20 ods. 6 a o spoločných ukazovateľoch, ako sú uvedené v článku 29 ods. 4. Na uvedený účel sa správy členských štátov náležite zohľadnia v národných programoch reforiem, ktoré sa použijú ako nástroj na podávanie správ o pokroku pri plnení plánov obnovy a odolnosti.

KAPITOLA VII

KOMPLEMENTARITA, MONITOROVANIE A HODNOTENIE

Článok 28

Koordinácia a komplementarita

Komisia a dotknuté členské štáty úmerne k svojej príslušnej zodpovednosti podporujú synergie a zabezpečujú účinnú koordináciu medzi mechanizmom a inými programami a nástrojmi Únie vrátane Nástroja technickej podpory, a najmä s opatreniami financovanými z fondov Únie. Na tento účel:

a)

zabezpečujú medzi rôznymi nástrojmi na úrovni Únie, na vnútroštátnej a v príslušných prípadoch regionálnej úrovni komplementaritu, synergiu, koherentnosť a konzistentnosť, najmä vo vzťahu k opatreniam financovaným z fondov Únie, a to ako vo fáze plánovania, tak aj vo fáze implementácie;

b)

optimalizujú mechanizmy koordinácie s cieľom zabrániť duplicite úsilia; a

c)

zabezpečujú úzku spoluprácu medzi subjektmi zodpovednými za implementáciu a kontrolu na úrovni Únie, na vnútroštátnej a v príslušných prípadoch na regionálnej úrovni v záujme splnenia cieľov mechanizmu.

Článok 29

Monitorovanie vykonávania

1.   Komisia monitoruje vykonávanie mechanizmu a meria dosahovanie cieľov stanovených v článku 4. Monitorovanie vykonávania musí byť cielené a primerané činnostiam vykonávaným v rámci mechanizmu.

2.   Systém Komisie na podávanie správ o výkonnosti zabezpečí, aby bol zber údajov na monitorovanie vykonávania činností a implementácie výsledkov vykonaný efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa prijímateľom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

3.   Komisia podáva správu ex post o výdavkoch financovaných z mechanizmu v rámci každého z pilierov uvedených v článku 3. Takéto podávanie správ bude vychádzať z rozpisu odhadovaných výdavkov uvedených v schválených plánoch obnovy a odolnosti.

4.   Komisia je splnomocnená prijať v súlade článkom 33 do konca decembra 2021 delegované akty na doplnenie tohto nariadenia s cieľom:

a)

stanoviť spoločné ukazovatele, ktoré sa majú používať na podávanie správ o pokroku a na účely monitorovania a hodnotenia mechanizmu, pokiaľ ide o dosahovanie všeobecných a konkrétnych cieľov; a

b)

vymedziť metodiku vykazovania sociálnych výdavkov v rámci mechanizmu vrátane výdavkov na deti a mládež.

5.   Členské štáty podávajú Komisii správy o spoločných ukazovateľoch.

Článok 30

Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti

1.   Komisia vypracuje hodnotiacu tabuľku obnovy a odolnosti (ďalej len „hodnotiaca tabuľka“), v ktorej sa uvádza pokrok v realizácii plánov obnovy a odolnosti členských štátov v každom zo šiestich pilierov uvedených v článku 3. Hodnotiaca tabuľka predstavuje systém podávania správ o výkonnosti mechanizmu.

2.   Komisia je splnomocnená prijať v súlade článkom 33 delegovaný akt na doplnenie tohto nariadenia vymedzením podrobných prvkov hodnotiacej tabuľky s cieľom zaznamenávať pokrok v realizácii plánov obnovy a odolnosti, ako sa uvádza v odseku 1.

3.   V hodnotiacej tabuľke sa uvádza aj pokrok v realizácii plánov obnovy a odolnosti v súvislosti so spoločnými ukazovateľmi uvedenými v článku 29 ods. 4.

4.   Hodnotiaca tabuľka začne fungovať do decembra 2021 a Komisia ju aktualizuje dvakrát za rok. Hodnotiaca tabuľka sa sprístupní verejnosti na webovom sídle alebo na internetovom portáli.

Článok 31

Výročná správa

1.   O vykonávaní mechanizmu podáva Komisia výročnú správu Európskemu parlamentu a Rade.

2.   Výročná správa musí obsahovať informácie o pokroku dosiahnutom v súvislosti s plánmi obnovy a odolnosti dotknutých členských štátov v rámci mechanizmu vrátane informácií o stave plnenia míľnikov a cieľov a stave platieb a ich pozastavení.

3.   Výročná správa musí obsahovať aj tieto informácie o:

a)

príspevku z mechanizmu k cieľom v oblasti klímy a k digitálnym cieľom;

b)

výkonnosti mechanizmu na základe spoločných ukazovateľov uvedených v článku 29 ods. 4;

c)

výdavkoch financovaných z mechanizmu v rámci šiestich pilierov uvedených v článku 3, zahŕňajúc sociálne výdavky vrátane výdavkov na deti a mládež, ako sa uvádza v článku 29 ods. 4.

4.   Na účely podávania správ o činnostiach uvedených v odsekoch 2 a 3 môže Komisia v príslušnom prípade použiť obsah príslušných dokumentov, ktoré oficiálne prijala v rámci európskeho semestra.

Článok 32

Hodnotenie mechanizmu a jeho hodnotenie ex post

1.   Komisia predloží do 20 februára 2024 [tri roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov nezávislú hodnotiacu správu o vykonávaní mechanizmu a do 31. decembra 2028 správu o nezávislom hodnotení ex post.

2.   V hodnotiacej správe sa predovšetkým posúdi miera dosiahnutia cieľov, efektívnosť využívania zdrojov a európska pridaná hodnota. Takisto sa v nej posúdi, či sú všetky ciele a akcie aj naďalej relevantné.

3.   V príslušnom prípade sa k hodnoteniu pripojí návrh na zmeny tohto nariadenia.

4.   Správa o hodnotení ex post pozostáva z celkového posúdenia mechanizmu a obsahuje informácie o jeho vplyve z dlhodobého hľadiska.

Článok 33

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 29 ods. 4 a v článku 30 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 19 februára 2021 [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.   Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 29 ods. 4 a v článku 30 ods. 2 kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 29 ods. 4 a článku 30 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote jedného mesiaca odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o jeden mesiac.

KAPITOLA VIII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 34

Informovanosť, komunikácia a propagácia

1.   Na zabezpečenie zviditeľnenia finančných prostriedkov Únie určených na finančnú podporu, s ktorou sa počíta v príslušnom pláne obnovy a odolnosti, môže Komisia vykonávať komunikačné činnosti vrátane spoločných komunikačných činností s dotknutými vnútroštátnymi orgánmi. Komisia môže v príslušnom prípade zabezpečiť, aby sa podpora v rámci mechanizmu oznámila a uznala prostredníctvom vyhlásenia o financovaní.

2.   Prijímatelia finančných prostriedkov Únie musia, najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov, priznať pôvod a zabezpečiť zviditeľnenie finančných prostriedkov Únie tak, že poskytujú koherentné, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti, prípadne aj zobrazením emblému Únie a uvedením náležitého vyhlásenia o financovaní, ktoré znie „financované Európskou úniou – NextGenerationEU“.

3.   Komisia v súvislosti s mechanizmom, akciami prijatými v rámci mechanizmu a dosiahnutými výsledkami vykonáva informačné a komunikačné činnosti. Komisia v príslušnom prípade informuje o svojich akciách styčné kancelárie Európskeho parlamentu a zapojí ich do týchto akcií. Finančné zdroje pridelené na mechanizmus takisto prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 4.

Článok 35

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 36

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 12 februára 2021

Za Európsky parlament

predseda

D. M. SASSOLI

Za Radu

Predseda

A. COSTA


(1)  Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 132.

(2)  Ú. v. EÚ C 440, 18.12. 2020, s. 160.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 10. februára 2021 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 11. februára 2021.

(4)  Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4.

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(7)  Nariadenie Rady (EÚ) 2020/2094 zo 14. decembra 2020, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po kríze COVID-19 (Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 23).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 z 10 februára 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj technickej podpory (Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka.).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia (Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1).

(11)  Nariadenie Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov (Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s. 1).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25).

(13)  Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 z 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom (Ú. v. EÚ L 424, 15.12.2020, s. 1).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(16)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(19)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(20)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(21)  Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(22)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(23)  Nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1).

(24)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie (Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 1).

(25)  Nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 6).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).


PRÍLOHA I

Metodika výpočtu maximálneho finančného príspevku z mechanizmu pre každý členský štát

V tejto prílohe sa stanovuje metodika výpočtu maximálneho finančného príspevku, ktorý je k dispozícii pre každý členský štát v súlade s článkom 11. Metóda zohľadňuje, pokiaľ ide o každý členský štát:

počet obyvateľov;

prevrátenú hodnotu HDP na obyvateľa;

priemernú mieru nezamestnanosti za posledných päť rokov oproti priemeru Únie (2015 – 2019);

pokles v reálnom HDP v roku 2020 a súhrnný pokles v reálnom HDP v rokoch 2020 a 2021.

Na zabránenie nadmernej koncentrácii prostriedkov:

prevrátená hodnota HDP na obyvateľa je obmedzená na maximálne 150 % priemeru Únie;

odchýlka miery nezamestnanosti v danom členskom štáte od priemeru Únie je obmedzená na maximálne 150 % priemeru Únie;

aby sa zohľadnili všeobecne stabilnejšie pracovné trhy v bohatších členských štátoch (s HND na obyvateľa nad priemerom Únie), je odchýlka ich miery nezamestnanosti od priemeru Únie obmedzená na maximálne 75 %.

Maximálny finančný príspevok z mechanizmu pre členský štát (MFCi) je definovaný takto:

MFCi = ν i × (FS)

kde:

FS (finančná podpora) je dostupné financovanie v rámci mechanizmu podľa článku 6 ods. 1 písm. a), a

νi je kľúč na určenie príspevku pre členský štát i, definovaný ako:

νi = 0,7 κi + 0,3 αi

kde:

κi je kľúč na určenie príspevku uplatňovaný na 70 % sumy uvedenej v článku 6 ods. 1 písm. a) a stanovený v prílohe II, a

αi je kľúč na určenie príspevku uplatňovaný na 30 % sumy uvedenej v článku 6 ods. 1 písm. a) a stanovený v prílohe III.


PRÍLOHA II

Kľúč na určenie príspevku uplatňovaný na 70 % sumy uvedenej v článku 6 ods. 1 písm. a), κi , sa definuje takto:

Image 1,

kde Image 2 a Image 3 ,

s Image 4 ,

υi ≤ 0,75 pre členské štáty s Image 5 a

υi ≤ 1,5 pre členské štáty s Image 6.

Definícia (1):

Image 7 ako nominálny HDP na obyvateľa členského štátu i v roku 2019;

Image 8 ako vážený priemer HDP na obyvateľa v roku 2019 v členských štátoch EÚ-27;

popi,2019 ako celkový počet obyvateľov členského štátu i v roku 2019;

popEU,2019 ako celkový počet obyvateľov členských štátov EÚ-27 v roku 2019;

Ui,2015-2019 ako priemerná miera nezamestnanosti členského štátu i v období 2015 – 2019;

UEU,2015-2019 ako priemerná miera nezamestnanosti v EÚ-27 v období 2015 – 2019 (v každom roku vážený priemer členských štátov EÚ-27);

Image 9 ako HND na obyvateľa v členskom štáte i v roku 2019;

Image 10 ako vážený priemer HND na obyvateľa členských štátov EÚ-27 v roku 2019.


(1)  Všetky údaje v nariadení pochádzajú z Eurostatu; dátum uzávierky pre historické údaje je máj 2020.


PRÍLOHA III

Kľúč na určenie príspevku uplatňovaný na 30 % sumy uvedenej v článku 6 ods. 1 písm. a), αi, sa definuje takto:

Image 11

kde:

Image 12 a Image 13

kde:

Image 14 Image 15a Image 16

s Image 17

Definícia:

GDPi,t ako reálny HDP členského štátu i v čase t = 2019, 2020, 2021;

Image 18 ako HDP na obyvateľa členského štátu i v roku 2019;

Image 19 ako vážený priemer HDP na obyvateľa v roku 2019 v členských štátoch EÚ-27;

popi,2019 ako celkový počet obyvateľov členského štátu i v roku 2019;

popEU,2019 ako celkový počet obyvateľov členských štátov EÚ-27 v roku 2019.

Pokles v reálnom HDP za rok 2020 (δGDPi,2020–2019) a súhrnný pokles v reálnom HDP za obdobie 2020 – 2021 (δGDPi,2020–2019) sa zakladá na prognózach Komisie z jesene 2020 a bude aktualizovaný do 30. júna 2022 pre každý členský štát, čím sa údaje z prognóz Komisie z jesene 2020 nahradia aktuálnymi údajmi nahlásenými v najnovšej dostupnej aktualizácii Eurostatu so sériovým kódom „tec00115 (miera rastu reálneho HDP – objem)“.


PRÍLOHA IV

Uplatnením metodík uvedených v prílohách I, II a III na sumu uvedenú v článku 6 ods. 1 písm. a) prepočítaných na súčasné ceny vznikne nasledovný podiel a výška maximálneho finančného príspevku pre každý členský štát bez toho, aby tým bol dotknutý výpočet aktualizovaný do 30. júna 2022:

Maximálny finančný príspevok na každý členský štát EÚ

 

na 70 % sumy, ktorá je k dispozícii

Na 30 % sumy, ktorá je k dispozícii (orientačná suma na základe prognóz Komisie z jesene 2020)

 

 

Podiel ako % celku

Suma (v 1 000 EUR v bežných cenách)

Podiel ako % celku

Suma (v 1 000 EUR v bežných cenách)

Spolu

BE

1,56 %

3 646 437

2,20 %

2 278 834

5 925 271

BG

1,98 %

4 637 074

1,58 %

1 631 632

6 268 706

CZ

1,51 %

3 538 166

3,41 %

3 533 509

7 071 676

DK

0,56 %

1 303 142

0,24 %

248 604

1 551 746

DE

6,95 %

16 294 947

9,01 %

9 324 228

25 619 175

EE

0,32 %

759 715

0,20 %

209 800

969 515

IE

0,39 %

914 572

0,07 %

74 615

989 186

EL

5,77 %

13 518 285

4,11 %

4 255 610

17 773 895

ES

19,88 %

46 603 232

22,15 %

22 924 818

69 528 050

FR

10,38 %

24 328 797

14,54 %

15 048 278

39 377 074

HR

1,98 %

4 632 793

1,61 %

1 664 039

6 296 831

IT

20,45 %

47 935 755

20,25 %

20 960 078

68 895 833

CY

0,35 %

818 396

0,18 %

187 774

1 006 170

LV

0,70 %

1 641 145

0,31 %

321 944

1 963 088

LT

0,89 %

2 092 239

0,13 %

132 450

2 224 690

LU

0,03 %

76 643

0,02 %

16 883

93 526

HU

1,98 %

4 640 462

2,45 %

2 535 376

7 175 838

MT

0,07 %

171 103

0,14 %

145 371

316 474

NL

1,68 %

3 930 283

1,96 %

2 032 041

5 962 324

AT

0,95 %

2 231 230

1,19 %

1 230 938

3 462 169

PL

8,65 %

20 275 293

3,46 %

3 581 694

23 856 987

PT

4,16 %

9 760 675

4,01 %

4 149 713

13 910 387

RO

4,36 %

10 213 809

3,90 %

4 034 211

14 248 020

SI

0,55 %

1 280 399

0,48 %

496 924

1 777 322

SK

1,98 %

4 643 840

1,63 %

1 686 154

6 329 994

FI

0,71 %

1 661 113

0,41 %

424 692

2 085 805

SE

1,24 %

2 911 455

0,36 %

377 792

3 289 248

EÚ27

100,00 %

234 461 000

100,00 %

103 508 000

337 969 000


PRÍLOHA V

Usmernenia pre posudzovanie v rámci mechanizmu

1.   Rozsah

Účelom týchto usmernení je spolu s týmto nariadením slúžiť Komisii ako základ pre transparentné a spravodlivé posúdenie plánov obnovy a odolnosti navrhnutých členskými štátmi, a pre stanovenie finančného príspevku v súlade s cieľmi a akýmikoľvek ďalšími príslušnými požiadavkami stanovenými v tomto nariadení. Tieto usmernenia sú základom pre uplatňovanie kritérií posudzovania uvedených v článku 19 ods. 3 a stanovenie finančného príspevku, ako sa uvádza v článku 20 ods. 4.

Účelom usmernení pre posudzovanie je:

a)

poskytnúť ďalšie usmernenia týkajúce sa procesu posudzovania návrhov plánov obnovy a odolnosti, ktoré predložili členské štáty;

b)

poskytnúť ďalšie podrobnosti o kritériách posudzovania a stanoviť hodnotiaci systém, ktorý sa má zriadiť s cieľom zabezpečiť spravodlivý a transparentný proces, a

c)

vymedziť spojitosť medzi posúdením, ktoré má vykonať Komisia na základe kritérií posudzovania, a určením finančného príspevku, ktorý sa má stanoviť v návrhu Komisie na rozhodnutie Rady vo vzťahu k plánom obnovy a odolnosti.

Usmernenia sú nástrojom, ktorý má Komisii uľahčiť posudzovanie návrhov plánov obnovy a odolnosti predložených členskými štátmi a zabezpečiť, aby plány obnovy a odolnosti podporovali reformy a verejné investície, ktoré sú relevantné a prinášajú vysokú pridanú hodnotu so zreteľom na ciele mechanizmu pri zaistení rovnakého zaobchádzania s členskými štátmi.

2.   Kritériá posudzovania

V súlade s článkom 19 ods. 3 Komisia posúdi plány obnovy a odolnosti na základe kritérií relevantnosti, účinnosti, efektívnosti a súdržnosti. Výsledkom procesu posudzovania je ohodnotenie plánov obnovy a odolnosti predložených členskými štátmi zo strany Komisie podľa každého z kritérií posudzovania uvedených v článku 19 ods. 3 s cieľom stanoviť pridelenie finančných prostriedkov v súlade s článkom 20 ods. 4.

V záujme zjednodušenia a efektívnosti má hodnotiaci systém rozmedzie od A po C, ako sa uvádza ďalej:

Relevantnosť:

2.1.   Plán obnovy a odolnosti predstavuje komplexnú a primerane vyváženú reakciu na hospodársku a sociálnu situáciu, čím primerane prispieva ku všetkým šiestim pilierom uvedeným v článku 3, pričom zohľadňuje osobitné výzvy a pridelené finančné prostriedky dotknutého členského štátu.

Komisia pri posudzovaní podľa tohto kritéria zohľadní nasledujúce aspekty:

Rozsah

plán obnovy a odolnosti prispieva komplexným a primerane vyváženým spôsobom ku všetkým šiestim pilierom uvedeným v článku 3, pričom zohľadňuje osobitné výzvy dotknutého členského štátu a finančný príspevok dotknutého členského štátu a požadovanú úverovú podporu.

Hodnotenie

A –

do značnej miery

B –

do strednej miery

C –

do malej miery

2.2.   Očakáva sa, že plán obnovy a odolnosti prispeje k účinnému riešeniu všetkých alebo významnej podskupiny výziev identifikovaných v príslušných odporúčaniach pre danú krajinu vrátane ich fiškálnych aspektov a v príslušnom prípade odporúčaní vydaných podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 adresovaných dotknutému členskému štátu, alebo výziev identifikovaných v iných relevantných dokumentoch oficiálne prijatých Komisiou v kontexte európskeho semestra.

Komisia pri posudzovaní podľa tohto kritéria zohľadní nasledujúce aspekty:

Rozsah

očakáva sa, že plán obnovy a odolnosti prispeje k účinnému riešeniu všetkých alebo významnej podskupiny výziev identifikovaných v príslušných odporúčaniach pre danú krajinu vrátane ich fiškálnych aspektov, a v príslušnom prípade odporúčaní vydaných podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 adresovaných dotknutému členskému štátu, alebo výziev identifikovaných v iných relevantných dokumentoch oficiálne prijatých Komisiou v kontexte európskeho semestra, a to s prihliadnutím na finančný príspevok dotknutého členského štátu a požadovanú úverovú podporu, ako aj rozsah a mieru výziev špecifických pre danú krajinu a informácie zahrnuté v národnom programe reforiem;

a

plán obnovy a odolnosti je komplexnou a primeranou reakciou na hospodársku a sociálnu situáciu v dotknutom členskom štáte;

a

výzvy uvedené v pláne obnovy a odolnosti sa považujú za významné z hľadiska udržateľného posilnenia rastového potenciálu hospodárstva dotknutého členského štátu;

a

po dokončení navrhovaných reforiem a investícií sa očakáva, že súvisiace výzvy budú vyriešené alebo zvládnuté spôsobom, ktorý značne prispeje k ich vyriešeniu.

Hodnotenie

A –

plán obnovy a odolnosti prispieva k účinnému riešeniu všetkých alebo významnej podskupiny výziev identifikovaných v odporúčaniach pre danú krajinu alebo výziev v iných relevantných dokumentoch oficiálne prijatých Komisiou v rámci európskeho semestra a plán obnovy a odolnosti je primeranou reakciou na hospodársku a sociálnu situáciu v dotknutom členskom štáte

B –

plán obnovy a odolnosti prispieva k čiastočnému riešeniu všetkých alebo významnej podskupiny výziev identifikovaných v odporúčaniach pre danú krajinu alebo výziev v iných relevantných dokumentoch oficiálne prijatých Komisiou v rámci európskeho semestra a plán obnovy a odolnosti je primeranou reakciou na hospodársku a sociálnu situáciu v dotknutom členskom štáte

C –

plán obnovy a odolnosti neprispieva k riešeniu žiadnych z výziev identifikovaných v odporúčaniach pre danú krajinu alebo v iných relevantných dokumentoch oficiálne prijatých Komisiou v rámci európskeho semestra a plán obnovy a odolnosti nie je primeranou reakciou na hospodársku a sociálnu situáciu v dotknutom členskom štáte

2.3.   Očakáva sa, že plán obnovy a odolnosti účinne prispeje k posilneniu rastového potenciálu, tvorbe pracovných miest a hospodárskej, sociálnej a inštitucionálnej odolnosti členského štátu, prispeje k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv, a to aj prostredníctvom podpory politík pre deti a mládež, a zmierni hospodársky a sociálny vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19, čím sa posilní hospodárska, sociálna a územná súdržnosť a konvergencia v rámci Únie.

Komisia pri posudzovaní podľa tohto kritéria zohľadní nasledujúce aspekty:

Rozsah

plán obnovy a odolnosti zahŕňa opatrenia zamerané na podporu hospodárskeho rastu a hospodárskej súdržnosti inkluzívnym spôsobom, najmä na riešenie nedostatkov hospodárstva členských štátov, posilnenie rastového potenciálu hospodárstva dotknutého členského štátu, stimuláciu tvorby pracovných miest a zmierňovanie negatívnych účinkov krízy;

a

plán obnovy a odolnosti obsahuje opatrenia zamerané na posilnenie sociálnej súdržnosti a systémov sociálnej ochrany vrátane politík pre deti a mládež, zníženie zraniteľnosti v sociálnej oblasti, prispievanie k vykonávaniu zásad Európskeho piliera sociálnych práv a prispievanie k zlepšeniu úrovní ukazovateľov jeho sociálneho prehľadu;

a

plán obnovy a odolnosti je zameraný na zníženie hospodárskej zraniteľnosti členského štátu voči otrasom;

a

plán obnovy a odolnosti je zameraný na posilnenie schopnosti hospodárskych a/alebo sociálnych štruktúr a inštitúcií členského štátu prispôsobiť sa otrasom a odolať im;

a

očakáva sa, že plán obnovy a odolnosti prispeje k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a konvergencii.

Hodnotenie

A –

vysoký očakávaný vplyv

B –

stredný očakávaný vplyv

C –

nízky očakávaný vplyv

2.4.   Očakáva sa, že plán obnovy a odolnosti zabezpečí, že žiadne opatrenie na vykonávanie reforiem a investičných projektov zahrnutých do plánu obnovy a odolnosti výrazne nenaruší environmentálne ciele v zmysle článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852 (zásada „výrazne nenarušiť“).

Komisia pri posudzovaní podľa tohto kritéria zohľadní nasledujúce aspekty:

Rozsah

žiadne opatrenie na vykonávanie reforiem a investičných projektov zahrnutých do plánu obnovy a odolnosti výrazne nenarúša environmentálne ciele v zmysle článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852 (zásada „výrazne nenarušiť“).

Hodnotenie

A –

žiadne opatrenie významne nenarúša environmentálne ciele (zásada „výrazne nenarušiť“)

C –

jedno alebo viac opatrení výrazne narúša environmentálne ciele (zásada „výrazne nenarušiť“)

2.5.   Plán obnovy a odolnosti obsahuje opatrenia, ktoré účinne prispievajú k zelenej transformácii vrátane biodiverzity alebo k riešeniu výziev, ktoré z nej vyplývajú, a predstavujú sumu, ktorá sa rovná najmenej 37 % celkových pridelených prostriedkov plánu obnovy a odolnosti na základe metodiky sledovania klímy stanovenej v prílohe VI; táto metodika sa zodpovedajúcim spôsobom použije v prípade opatrení, ktoré nemožno priamo zaradiť do niektorej oblasti intervencie uvedenej v prílohe VI; na základe dohody s Komisiou sa môžu koeficienty na podporu cieľov v oblasti klímy v prípade jednotlivých investícií zvýšiť až na celkovú sumu 3 % prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti s cieľom zohľadniť sprievodné reformné opatrenia, ktoré hodnoverne zvyšujú ich vplyv na ciele v oblasti klímy.

Komisia pri posudzovaní podľa tohto kritéria zohľadní nasledujúce aspekty:

Rozsah

očakáva sa, že vykonávanie plánovaných opatrení účinne prispeje k zelenej transformácii vrátane biodiverzity a v príslušnom prípade k riešeniu výziev, ktoré z nej vyplývajú, čím sa prispeje k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti klímy do roku 2030 a zároveň sa splní cieľ klimatickej neutrality EÚ do roku 2050;

a

členské štáty uplatňujú metodiku spočívajúcu v priradení konkrétneho koeficientu poskytovanej podpore, ktorý odráža rozsah, v akom táto podpora prispieva k plneniu cieľov v oblasti klímy. Koeficienty sa zakladajú na rozmeroch a kódoch pre jednotlivé typy intervencií stanovené v prílohe VI a v prípade jednotlivých investícií ich možno zvýšiť s cieľom zohľadniť sprievodné reformné opatrenia, ktoré vierohodne zvyšujú ich vplyv na ciele v oblasti klímy. Rovnaký systém koeficientov sa použije v prípade opatrení, ktoré nemožno priamo zaradiť do niektorej oblasti intervencie uvedenej v prílohe VI;

a

očakáva sa, že vykonanie plánovaných opatrení bude mať trvalý vplyv.

Hodnotenie

A –

do značnej miery

B –

do strednej miery

C –

do malej miery

2.6.   Plán obnovy a odolnosti obsahuje opatrenia, ktoré účinne prispievajú k digitálnej transformácii alebo k riešeniu výziev, ktoré z nej vyplývajú, a predstavujú sumu, ktorá sa rovná najmenej 20% celkových pridelených prostriedkov plánu obnovy a odolnosti na základe metodiky digitálneho označovania stanovenej v prílohe VII; táto metodika sa zodpovedajúcim spôsobom použije v prípade opatrení, ktoré nemožno priamo zaradiť do niektorej oblasti intervencie uvedenej v prílohe VII; koeficienty na podporu digitálnych cieľov sa môžu v prípade jednotlivých investícií zvýšiť s cieľom zohľadniť sprievodné reformné opatrenia, ktoré zvyšujú ich vplyv na digitálne ciele.

Komisia pri posudzovaní podľa tohto kritéria zohľadní nasledujúce aspekty:

Rozsah

očakáva sa, že vykonanie plánovaných opatrení výrazne prispeje k digitálnej transformácii hospodárskych alebo sociálnych odvetví;

alebo

očakáva sa, že vykonanie plánovaných opatrení výrazne prispeje k riešeniu výziev vyplývajúcich z digitálnej transformácie;

a

členské štáty uplatňujú metodiku spočívajúcu v priradení konkrétneho koeficientu poskytovanej podpore, ktorý odráža rozsah, v akom táto podpora prispieva k plneniu digitálnych cieľov. Koeficienty sa zakladajú na rozmeroch a kódoch pre jednotlivé typy intervencií stanovené v prílohe VII k a v prípade jednotlivých investícií ich možno zvýšiť s cieľom zohľadniť sprievodné reformné opatrenia, ktoré zvyšujú ich vplyv na digitálne ciele. Rovnaký systém koeficientov sa použije v prípade opatrení, ktoré nemožno priamo zaradiť do niektorej oblasti intervencie uvedenej v prílohe VII;

a

očakáva sa, že vykonanie plánovaných opatrení bude mať trvalý vplyv.

Hodnotenie

A –

do značnej miery

B –

do strednej miery

C –

do malej miery

Účinnosť:

2.7.   Očakáva sa, že plán obnovy a odolnosti bude mať v dotknutom členskom štáte trvalý vplyv.

Komisia pri posudzovaní podľa tohto kritéria zohľadní nasledujúce aspekty:

Rozsah

očakáva sa, že vykonanie plánovaných opatrení prinesie štrukturálnu zmenu vo verejnej správe alebo v príslušných inštitúciách;

alebo

očakáva sa, že vykonanie plánovaných opatrení prinesie štrukturálnu zmenu v príslušných politikách;

a

očakáva sa, že vykonanie plánovaných opatrení bude mať trvalý vplyv.

Hodnotenie

A –

do značnej miery

B –

do strednej miery

C –

do malej miery

2.8.   Očakáva sa, že opatrenia, ktoré navrhol dotknutý členský štát, zabezpečia účinné monitorovanie a realizáciu plánu obnovy a odolnosti vrátane predpokladaného harmonogramu, míľnikov a cieľov a súvisiacich ukazovateľov.

Komisia pri posudzovaní podľa tohto kritéria zohľadní nasledujúce aspekty:

Rozsah

v rámci členského štátu existuje štruktúra, ktorá je poverená: i) realizáciou plánu obnovy a odolnosti; ii) monitorovaním pokroku pri plnení míľnikov a cieľov a iii) podávaním správ;

a

navrhnuté míľniky a ciele sú jasné a realistické a navrhované ukazovatele pre tieto míľniky a ciele sú relevantné, prijateľné a spoľahlivé,

a

celkové opatrenia navrhnuté členskými štátmi, pokiaľ ide o organizáciu (vrátane ustanovení na zaistenie dostatočného počtu pridelených zamestnancov) vykonania reforiem a implementácie investícií, sú dôveryhodné.

Hodnotenie

A –

primerané opatrenia na účinnú realizáciu

B –

minimálne opatrenia na účinnú realizáciu

C –

nedostatočné opatrenia na účinnú realizáciu

Efektívnosť:

2.9.   Odôvodnenie výšky odhadovaných celkových nákladov na plán obnovy a odolnosti členským štátom je primerané a realistické a je v súlade so zásadou nákladovej efektívnosti a zodpovedá očakávanému vnútroštátnemu hospodárskemu a sociálnemu vplyvu.

Komisia pri posudzovaní podľa tohto kritéria zohľadní nasledujúce aspekty:

Rozsah

členský štát poskytol dostatok informácií a dôkazov, že suma odhadovaných celkových nákladov na plán obnovy a odolnosti je vhodná (primeraná);

a

členský štát poskytol dostatok informácií a dôkazov, že suma odhadovaných celkových nákladov na plán obnovy a odolnosti zodpovedá povahe a typu plánovaných reforiem a investícií (je realistická);

a

členský štát poskytol dostatok informácií a dôkazov, že suma odhadovaných celkových nákladov na plán obnovy a odolnosti, ktorá sa má financovať z mechanizmu, nie je pokrytá existujúcim ani plánovaným financovaním Únie;

a

suma odhadovaných celkových nákladov na plán obnovy a odolnosti zodpovedá očakávanému sociálnemu a hospodárskemu vplyvu plánovaných opatrení zahrnutých pre dotknutý členský štát.

Hodnotenie

A –

do značnej miery

B –

do strednej miery

C –

do malej miery

2.10.   Očakáva sa, že navrhovanými opatreniami dotknutého členského štátu sa bude pri využívaní finančných prostriedkov získaných v rámci mechanizmu predchádzať korupcii, podvodom a konfliktom záujmov, budú sa odhaľovať a naprávať, vrátane opatrení zameraných na zabránenie dvojitému financovaniu z mechanizmu a iných programov Únie.

Komisia pri posudzovaní podľa tohto kritéria zohľadní nasledujúce aspekty:

Rozsah

Systém vnútornej kontroly opísaný v pláne obnovy a odolnosti je založený na spoľahlivých procesoch a štruktúrach a identifikuje jasných aktérov (orgány/subjekty) a ich úlohy a zodpovednosti za vykonávanie úloh vnútornej kontroly; zabezpečuje najmä primerané oddelenie príslušných funkcií;

a

systém kontrol a iné relevantné opatrenia vrátane zberu a sprístupňovania údajov o konečných prijímateľoch opísaných v pláne obnovy a odolnosti, najmä na predchádzanie korupcii, podvodom a konfliktom záujmov, ich odhaľovanie a nápravu pri využívaní finančných prostriedkov poskytovaných v rámci nástroja sú primerané;

a

opatrenia opísané v pláne obnovy a odolnosti s cieľom zabrániť dvojitému financovaniu z mechanizmu a iných programov Únie sú primerané;

a

aktéri (orgány/subjekty) zodpovední za kontroly majú oprávnenie zo zákona a administratívne kapacity na vykonávanie svojich plánovaných úloh.

Hodnotenie

A –

primerané opatrenia

C –

nedostatočné opatrenia

Súdržnosť:

2.11.   Plán obnovy a odolnosti zahŕňa opatrenia na vykonávanie reforiem a verejných investičných projektov, ktoré predstavujú súdržné činnosti.

Komisia pri posudzovaní podľa tohto kritéria zohľadní nasledujúce aspekty:

Rozsah

plán obnovy a odolnosti zahŕňa opatrenia, ktorých účinky sa vzájomne posilňujú;

alebo

plán obnovy a odolnosti zahŕňa opatrenia, ktoré sa navzájom dopĺňajú.

Hodnotenie

A –

do značnej miery

B –

do strednej miery

C –

do malej miery

3.   Stanovenie finančného príspevku

V súlade s článkom 20 sa v návrhu Komisie stanoví finančný príspevok, pričom sa zohľadní význam a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti, ktorý navrhol dotknutý členský štát, na základe posúdenia kritérií stanovených v článku 19 ods. 3. Na tento účel použije nasledujúce kritériá:

a)

ak plán obnovy a odolnosti uspokojivo spĺňa kritériá stanovené v článku 19 ods. 3 a výška odhadovaných celkových nákladov na plán obnovy a odolnosti sa rovná maximálnemu finančnému príspevku vypočítanému pre daný členský štát v súlade s článkom 11 alebo je vyššia ako tento príspevok, finančný príspevok pridelený dotknutému členskému štátu sa rovná plnej výške maximálneho finančného príspevku vypočítaného pre daný členský štát v súlade s článkom 11;

b)

ak plán obnovy a odolnosti uspokojivo spĺňa kritériá stanovené v článku 19 ods. 3 a odhadovaná výška celkových nákladov na plán obnovy a odolnosti je nižšia ako maximálny finančný príspevok vypočítaný pre daný členský štát v súlade s článkom 11, finančný príspevok pridelený členskému štátu sa rovná odhadovaným celkovým nákladom na plán obnovy a odolnosti;

c)

ak plán obnovy a odolnosti nespĺňa uspokojivo kritériá stanovené v článku 19 ods. 3, dotknutému členskému štátu sa nepridelí žiaden finančný príspevok.

Na účely vykonávania tohto pododseku platia tieto vzorce:

pre písmeno a) vyššie: Ak Ci ≥ MFCi členský štát i dostane MFCi

pre písmeno b) vyššie: Ak Ci ≥ MFCi členský štát i dostane Ci

kde:

i je dotknutý členský štát

MFC je maximálny finančný príspevok pre dotknutý členský štát

C je výška odhadovaných celkových nákladov na plán obnovy a odolnosti

Na základe procesu posudzovania a s ohľadom na hodnotenia:

Plán obnovy a odolnosti uspokojivo spĺňa kritériá posudzovania:

Ak celkové hodnotenie na základe kritérií v bode 2 zahŕňa:

hodnotenie A pri kritériách 2.2, 2.3, 2.5 a 2.6;

a pri ostatných kritériách:

všetky hodnotenia A

alebo

nie je viac hodnotení B ako A a žiadne hodnotenie C.

Plán obnovy a odolnosti nespĺňa uspokojivo kritériá posudzovania:

Ak celkové hodnotenie na základe kritérií v bode 2 zahŕňa:

hodnotenie iné než A pri kritériách 2.2, 2.3, 2.5 a 2.6;

a pri ostatných kritériách:

viac hodnotení B než A,

alebo

aspoň jedno hodnotenie C.


PRÍLOHA VI

Metodika sledovania klímy

Rozmery a kódy typov intervencií pre mechanizmus

 

OBLASŤ INTERVENCIE

Koeficient na výpočet podpory poskytovanej na ciele v oblasti klímy

Koeficient na výpočet podpory poskytovanej na environmentálne ciele

001

Investovanie do dlhodobého majetku vrátane výskumnej infraštruktúry v mikropodnikoch priamo spojené s výskumno-inovačnými činnosťami

0 %

0 %

002

Investovanie do dlhodobého majetku vrátane výskumnej infraštruktúry v malých a stredných podnikoch (MSP) (vrátane súkromných výskumných centier) priamo spojené s výskumno-inovačnými činnosťami

0 %

0 %

002bis1

Investovanie do dlhodobého majetku vrátane výskumnej infraštruktúry vo veľkých podnikoch (1) priamo spojené s výskumno-inovačnými činnosťami

0 %

0 %

003

Investovanie do dlhodobého majetku vrátane výskumnej infraštruktúry vo verejných výskumných centrách a vysokoškolskom vzdelávaní priamo spojené s výskumno-inovačnými činnosťami

0 %

0 %

004

Investovanie do nehmotného majetku v mikropodnikoch priamo spojené s výskumno-inovačnými činnosťami

0 %

0 %

005

Investovanie do nehmotného majetku v MSP (vrátane súkromných výskumných centier) priamo spojené s výskumno-inovačnými činnosťami

0 %

0 %

005bis1

Investovanie do nehmotného majetku vo veľkých podnikoch priamo spojené s výskumno-inovačnými činnosťami

0 %

0 %

006

Investovanie do nehmotného majetku vo verejných výskumných centrách a vysokoškolskom vzdelávaní priamo spojené s výskumno-inovačnými činnosťami

0 %

0 %

007

Výskumno-inovačné činnosti v mikropodnikoch vrátane nadväzovania kontaktov (priemyselný výskum, experimentálny vývoj, štúdie uskutočniteľnosti)

0 %

0 %

008

Výskumno-inovačné činnosti v MSP vrátane nadväzovania kontaktov

0 %

0 %

008bis1

Výskumno-inovačné činnosti vo veľkých podnikoch vrátane nadväzovania kontaktov

0 %

0 %

009

Výskumno-inovačné činnosti vo verejných výskumných centrách, vysokoškolskom vzdelávaní a centrách kompetencií vrátane nadväzovania kontaktov (priemyselný výskum, experimentálny vývoj, štúdie uskutočniteľnosti)

0 %

0 %

010

Digitalizácia MSP (vrátane elektronického obchodu, elektronického podnikania a sieťových podnikateľských postupov, centier digitálnych inovácií, živých laboratórií, podnikateľov na internete a podnikov typu startup v oblasti IKT, B2B)

0 %

0 %

010bis1

Digitalizácia veľkých podnikov (vrátane elektronického obchodu, elektronického podnikania a sieťových podnikateľských postupov, centier digitálnych inovácií, živých laboratórií, podnikateľov na internete a startupov v oblasti IKT, B2B)

0 %

0 %

010ter

Digitalizácia MSP alebo veľkých podnikov (vrátane elektronického obchodu, elektronického podnikania a sieťových podnikateľských postupov, centier digitálnych inovácií, živých laboratórií, podnikateľov na internete a startupov v oblasti IKT, B2B) v súlade s kritériami znižovania emisií skleníkových plynov či kritériami energetickej efektívnosti (2)

40 %

0 %

011

Riešenia IKT vo verejnej správe, elektronické služby, aplikácie

0 %

0 %

011bis

Vládne riešenia IKT, elektronické služby, aplikácie spĺňajúce kritériá znižovania emisií skleníkových plynov alebo energetickej efektívnosti (2)

40 %

0 %

012

IT služby a aplikácie v oblasti digitálnych zručností a digitálnej integrácie

0 %

0 %

013

Služby a aplikácie elektronického zdravotníctva (vrátane elektronickej starostlivosti, internetu vecí v oblasti pohybovej aktivity a aktívneho a asistovaného života)

0 %

0 %

014

Podnikateľská infraštruktúra pre MSP (vrátane priemyselných parkov a plôch)

0 %

0 %

015

Rozvoj podnikania MSP a internacionalizácia vrátane produktívnych investícií

0 %

0 %

015bis

Podpora pre veľké podniky prostredníctvom finančných nástrojov vrátane produktívnych investícií

0 %

0 %

016

Rozvoj zručností pre inteligentnú špecializáciu, priemyselnú transformáciu, podnikanie a adaptabilitu podnikov na zmenu

0 %

0 %

017

Pokročilé podporné služby pre MSP a skupiny MSP (vrátane riadenia, marketingových a projektových služieb)

0 %

0 %

018

Vznik a podpora podnikov typu spin-off, spin-out a startup

0 %

0 %

019

Podpora inovačných klastrov, a to aj medzi podnikmi, výskumnými organizáciami a verejnými orgánmi a podnikateľskými sieťami, z ktorých majú prospech predovšetkým MSP

0 %

0 %

020

Inovačné procesy v MSP (procesné, organizačné, marketingové inovácie, inovácie týkajúce sa spoločnej tvorby, vychádzajúce z potrieb používateľov, riadené dopytom)

0 %

0 %

021

Prenos technológií a spolupráca medzi podnikmi, výskumnými strediskami a odvetvím vysokoškolského vzdelávania

0 %

0 %

022

Výskumno-inovačné procesy, prenos technológií a spolupráca medzi podnikmi so zameraním na nízkouhlíkové hospodárstvo, odolnosť a adaptáciu na zmenu klímy

100 %

40 %

023

Výskumno-inovačné procesy, prenos technológií a spolupráca medzi podnikmi so zameraním na obehové hospodárstvo

40 %

100 %

024

Energetická efektívnosť a demonštračné projekty v MSP a podporné opatrenia

40 %

40 %

024bis

Energetická efektívnosť a demonštračné projekty vo veľkých podnikoch a podporné opatrenia

40 %

40 %

024ter

Energetická efektívnosť a demonštračné projekty v MSP alebo veľkých podnikoch a podporné opatrenia v súlade s kritériami energetickej efektívnosti (3)

100 %

40 %

025

Obnova jestvujúcich obytných budov s cieľom zabezpečiť energetickú efektívnosť, demonštračné projekty a podporné opatrenia

40 %

40 %

025bis

Obnova jestvujúcich obytných budov s cieľom zabezpečiť energetickú účinnosť, demonštračné projekty a podporné opatrenia v súlade s kritériami energetickej efektívnosti (4)

100 %

40 %

025ter

Výstavba nových energeticky úsporných budov (5)

40 %

40 %

026

Obnova zameraná na energetickú efektívnosť alebo opatrenia zamerané na energetickú efektívnosť verejnej infraštruktúry, demonštračné projekty a podporné opatrenia

40 %

40 %

026bis

Obnova zameraná na energetickú efektívnosť alebo opatrenia zamerané na energetickú efektívnosť verejnej infraštruktúry, demonštračné projekty a podporné opatrenia v súlade s kritériami energetickej efektívnosti (6)

100 %

40 %

027

Podpora podnikom, ktoré poskytujú služby prispievajúce k nízkouhlíkovému hospodárstvu a odolnosti proti zmene klímy vrátane opatrení na zvyšovanie povedomia

100 %

40 %

028

Energia z obnoviteľných zdrojov: veterná

100 %

40 %

029

Energia z obnoviteľných zdrojov: solárna

100 %

40 %

030

Energia z obnoviteľných zdrojov: biomasa (7)

40 %

40 %

030bis

Energia z obnoviteľných zdrojov: biomasa s vysokými úsporami skleníkových plynov (8)

100 %

40 %

031

Energia z obnoviteľných zdrojov: námorná

100 %

40 %

032

Iné zdroje obnoviteľnej energie (vrátane geotermálnej energie)

100 %

40 %

033

Inteligentné systémy energie (vrátane inteligentných sietí a systémov IKT) a s tým súvisiace uskladnenie

100 %

40 %

034

Vysoko účinná kogenerácia, diaľkové vykurovanie a chladenie

40 %

40 %

034bis0

Vysoko účinná kogenerácia, účinné diaľkové vykurovanie a chladenie s nízkymi emisiami počas životného cyklu (9)

100 %

40 %

034bis1

Nahradenie vykurovacích systémov na báze uhlia vykurovacími systémami na báze plynu na účely zmiernenia zmeny klímy

0 %

0 %

034bis2

Distribúcia a preprava zemného plynu, ktorý nahrádza uhlie

0 %

0 %

035

Opatrenia v oblasti adaptácie na zmenu klímy a predchádzanie rizikám súvisiacim s klímou a ich riadenie: povodne (vrátane zvyšovania informovanosti, civilnej ochrany a systémov zvládania katastrof, infraštruktúr a ekosystémových prístupov)

100 %

100 %

036

Opatrenia v oblasti adaptácie na zmenu klímy a predchádzanie rizikám súvisiacim s klímou a ich riadenie: požiare (vrátane zvyšovania informovanosti, civilnej ochrany a systémov zvládania katastrof, infraštruktúr a ekosystémových prístupov)

100 %

100 %

037

Opatrenia v oblasti adaptácie na zmenu klímy a predchádzanie rizikám súvisiacim s klímou a ich riadenie: iné, napríklad búrky a suchá (vrátane zvyšovania informovanosti, civilnej ochrany a systémov zvládania katastrof, infraštruktúr a ekosystémových prístupov)

100 %

100 %

038

Predchádzanie rizikám a riadenie prírodných rizík nesúvisiacich s klímou (napríklad zemetrasenia) a rizík súvisiacich s ľudskou činnosťou (napríklad technologické havárie) vrátane zvyšovania povedomia, civilnej ochrany a systémov na zvládanie katastrof, infraštruktúr a prístupov vychádzajúcich z ekosystému

0 %

100 %

039

Dodávky vody na ľudskú spotrebu (získavanie, čistenie, infraštruktúra na uskladňovanie a distribúciu, opatrenia na zlepšenie efektívnosti, zásobovanie pitnou vodou)

0 %

100 %

039bis

Dodávky vody na ľudskú spotrebu (získavanie, čistenie, infraštruktúra na uskladňovanie a distribúciu, opatrenia na zlepšenie efektívnosti, zásobovanie pitnou vodou) spĺňajúce kritériá efektívnosti (10)

40 %

100 %

040

Vodné hospodárstvo a ochrana vodných zdrojov (vrátane manažmentu povodia, osobitných opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy, opätovné použitie, znižovania únikov)

40 %

100 %

041

Zber a čistenie odpadových vôd

0 %

100 %

041bis

Zber a čistenie odpadových vôd v súlade s kritériami energetickej efektívnosti (11)

40 %

100 %

042

Nakladanie s odpadom z domácností: opatrenia na prevenciu, minimalizáciu, triedenie, opätovné použitie, recykláciu

40 %

100 %

042bis

Nakladanie s odpadom z domácností: nakladanie so zvyškovým odpadom

0 %

100 %

044

Nakladanie s komerčným, priemyselným odpadom: opatrenia na prevenciu, minimalizáciu, triedenie, opätovné použitie, recykláciu

40 %

100 %

044bis

Nakladanie s komerčným, priemyselným odpadom: zvyškový a nebezpečný odpad

0 %

100 %

045

Podpora používania recyklovaných materiálov ako surovín

0 %

100 %

045bis

Používanie recyklovaných materiálov ako surovín spĺňajúcich kritériá efektívnosti (12)

100 %

100 %

046

Ozdravovanie priemyselných lokalít a kontaminovanej pôdy

0 %

100 %

046bis

Ozdravovanie priemyselných lokalít a kontaminovanej pôdy spĺňajúce kritériá efektívnosti (13)

40 %

100 %

047

Podpora výrobných postupov šetrných k životnému prostrediu a efektívnosť využívania zdrojov v MSP

40 %

40 %

047bis

Podpora výrobných postupov šetrných k životnému prostrediu a efektívnosť využívania zdrojov vo veľkých podnikoch

40 %

40 %

048

Opatrenia týkajúce sa kvality ovzdušia a zníženia hluku

40 %

100 %

049

Ochrana, obnova a udržateľné využívanie lokalít sústavy Natura 2000

40 %

100 %

050

Ochrana prírody a biodiverzity, prírodné dedičstvo a zdroje, zelená a modrá infraštruktúra

40 %

100 %

051

IKT: širokopásmová sieť s veľmi vysokou kapacitou (chrbticová sieť/medziuzlové spoje)

0 %

0 %

052

IKT: širokopásmová sieť s veľmi vysokou kapacitou (prístupové/účastnícke vedenie, ktoré je výkonnosťou rovnocenné nainštalovaniu optických káblov do distribučného bodu na obslužnom mieste pre viacbytové priestory)

0 %

0 %

053

IKT: širokopásmová sieť s veľmi vysokou kapacitou (prístupové/účastnícke vedenie, ktoré je výkonnosťou rovnocenné nainštalovaniu optických káblov do distribučného bodu na obslužnom mieste pre domácnosti a podnikové priestory)

0 %

0 %

054

IKT: širokopásmová sieť s veľmi vysokou kapacitou (prístupové/účastnícke vedenie, ktoré je výkonnosťou rovnocenné nainštalovaniu optických káblov do distribučného bodu na základňovej stanici pre rozšírenú bezdrôtovú komunikáciu)

0 %

0 %

055

IKT: iné typy infraštruktúry IKT (vrátane rozsiahlych počítačových zdrojov/zariadení, dátových stredísk, senzorov a iných bezdrôtových zariadení)

0 %

0 %

055bis

IKT: iné typy infraštruktúry IKT (vrátane rozsiahlych počítačových zdrojov/zariadení, dátových stredísk, senzorov a iných bezdrôtových zariadení) spĺňajúce kritériá na znižovanie emisií uhlíka a kritériá energetickej efektívnosti (2)

40 %

0 %

056

Novovybudované alebo vylepšené diaľnice a cesty základnej siete TEN-T (14)

0 %

0 %

057

Novovybudované alebo vylepšené diaľnice a cesty súhrnnej siete TEN-T

0 %

0 %

058

Novovybudované alebo vylepšené sekundárne cestné prepojenia s cestnou sieťou a uzlami TEN-T

0 %

0 %

059

Novovybudované alebo vylepšené iné národné, regionálne a miestne prístupové cesty

0 %

0 %

060

Rekonštruované alebo modernizované diaľnice a cesty základnej siete TEN-T

0 %

0 %

061

Rekonštruované alebo modernizované diaľnice a cesty súhrnnej siete TEN-T

0 %

0 %

062

Iné rekonštruované alebo modernizované cesty (diaľnice, národné, regionálne alebo miestne cesty)

0 %

0 %

063

Digitalizácia dopravy: cestná

0 %

0 %

063bis

Digitalizácia dopravy, ak je čiastočne venovaná znižovaniu emisií skleníkových plynov: cestná

40 %

0 %

064

Novovybudované alebo vylepšené železnice základnej siete TEN-T

100 %

40 %

065

Novovybudované alebo vylepšené železnice súhrnnej siete TEN-T

100 %

40 %

066

Iné novovybudované alebo vylepšené železnice

40 %

40 %

066bis

Iné novovybudované alebo vylepšené železnice – elektrické/s nulovými emisiami (15)

100 %

40 %

067

Rekonštruované alebo modernizované železnice základnej siete TEN-T

100 %

40 %

068

Rekonštruované alebo modernizované železnice súhrnnej siete TEN-T

100 %

40 %

069

Iné rekonštruované alebo modernizované železnice

40 %

40 %

069bis

Iné rekonštruované alebo modernizované železnice – elektrické/s nulovými emisiami (15)

100 %

40 %

070

Digitalizácia dopravy: železničná

40 %

0 %

071

Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS)

40 %

40 %

072

Mobilný železničný majetok

0 %

40 %

072bis

Mobilné železničný majetok s nulovými emisiami/elektrické (16)

100 %

40 %

073

Infraštruktúra ekologickej mestskej dopravy (17)

100 %

40 %

074

Koľajové vozidlá ekologickej mestskej dopravy (18)

100 %

40 %

075

Cyklistická infraštruktúra

100 %

100 %

076

Digitalizácia mestskej dopravy

0 %

0 %

076bis

Digitalizácia dopravy, ak je čiastočne venovaná znižovaniu emisií skleníkových plynov: mestská doprava

40 %

0 %

077

Infraštruktúra pre alternatívne palivá (19)

100 %

40 %

078

Multimodálna doprava (TEN-T)

40 %

40 %

079

Multimodálna doprava (iná ako mestská)

40 %

40 %

080

Námorné prístavy (TEN-T)

0 %

0 %

080bis

Námorné prístavy (TEN-T) okrem zariadení určených na prepravu fosílnych palív

40 %

0 %

081

Iné námorné prístavy

0 %

0 %

081bis

Iné námorné prístavy okrem zariadení určených na prepravu fosílnych palív

40 %

0 %

082

Vnútrozemské vodné cesty a prístavy (TEN-T)

0 %

0 %

082bis

Vnútrozemské vodné cesty a prístavy (TEN-T) okrem zariadení určených na prepravu fosílnych palív

40 %

0 %

083

Vnútrozemské vodné cesty a prístavy (regionálne a miestne)

0 %

0 %

083bis0

Vnútrozemské vodné cesty a prístavy (regionálne a miestne) okrem zariadení určených na prepravu fosílnych palív

40 %

0 %

083bis1

Bezpečnostné systémy a systémy ochrany a riadenia letovej prevádzky pre existujúce letiská

0 %

0 %

084

Digitalizácia dopravy: iné druhy dopravy

0 %

0 %

084bis

Digitalizácia dopravy, ak je čiastočne venovaná znižovaniu emisií skleníkových plynov: iné druhy dopravy

40 %

0 %

085

Infraštruktúra vzdelávania a starostlivosti o deti v predškolskom veku

0 %

0 %

086

Infraštruktúra primárneho a sekundárneho vzdelávania

0 %

0 %

087

Infraštruktúra terciárneho vzdelávania

0 %

0 %

088

Infraštruktúra odborného vzdelávania a prípravy a vzdelávania dospelých

0 %

0 %

089

Infraštruktúra v oblasti bývania pre migrantov, utečencov a osôb pod medzinárodnou ochranou alebo žiadateľov o ňu

0 %

0 %

090

Infraštruktúra v oblasti bývania (okrem migrantov, utečencov a osôb pod medzinárodnou ochranou alebo žiadateľov o ňu)

0 %

0 %

091

Iná sociálna infraštruktúra, ktorá prispieva k sociálnemu začleneniu do komunity

0 %

0 %

092

Zdravotnícka infraštruktúra

0 %

0 %

093

Zdravotnícke zariadenia

0 %

0 %

094

Zdravotnícke mobilné aktíva

0 %

0 %

095

Digitalizácia zdravotníckej starostlivosti

0 %

0 %

096

Infraštruktúra týkajúca sa dočasného prijímania migrantov, utečencov a osôb pod medzinárodnou ochranou alebo žiadateľov o ňu

0 %

0 %

097

Opatrenia na zlepšenie prístupu k zamestnaniu

0 %

0 %

098

Opatrenia na podporu prístupu k zamestnaniu pre dlhodobo nezamestnaných

0 %

0 %

099

Špecifická podpora zamestnanosti mladých ľudí a ich sociálno-ekonomickej integrácie

0 %

0 %

100

Podpora samostatnej zárobkovej činnosti a zakladania podnikov

0 %

0 %

101

Podpora sociálneho hospodárstva a sociálnych podnikov

0 %

0 %

102

Opatrenia na modernizáciu a posilnenie inštitúcií a služieb trhu práce s cieľom posúdiť a predvídať potreby zručností a zabezpečiť včasnú a cielenú pomoc

0 %

0 %

103

Podpora zosúladenia ponuky a dopytu na trhu práce a prechodov na trhu práce

0 %

0 %

104

Podpora mobility pracovnej sily

0 %

0 %

105

Opatrenia na podporu účasti žien na trhu práce a znižovanie rodovej segregácie na trhu práce

0 %

0 %

106

Opatrenia podporujúce rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom vrátane prístupu k starostlivosti o dieťa a starostlivosti o závislé osoby

0 %

0 %

107

Opatrenia týkajúce sa zdravého a správne prispôsobeného pracovného prostredia, ktoré by riešilo zdravotné riziká vrátane podpory pohybovej aktivity

0 %

0 %

108

Podpora rozvoja digitálnych zručností

0 %

0 %

109

Podpora týkajúca sa prispôsobenia pracovníkov, podnikov a podnikateľov zmenám

0 %

0 %

110

Opatrenia podporujúce aktívne a zdravé starnutie

0 %

0 %

111

Podpora vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (okrem infraštruktúry)

0 %

0 %

112

Podpora primárneho a sekundárneho vzdelávania (okrem infraštruktúry)

0 %

0 %

113

Podpora terciárneho vzdelávania (okrem infraštruktúry)

0 %

0 %

114

Podpora vzdelávania dospelých (okrem infraštruktúry)

0 %

0 %

115

Opatrenia na podporu rovnosti príležitostí a aktívnu účasť v spoločnosti

0 %

0 %

116

Cesty k integrácii a opätovnému vstupu do zamestnania pre znevýhodnené osoby

0 %

0 %

117

Opatrenia na zlepšenie prístupu k vzdelávaniu a zamestnaniu pre marginalizované skupiny, napríklad pre Rómov, a podpora ich sociálneho začlenenia

0 %

0 %

118

Podpora občianskej spoločnosti, ktorá pracuje s marginalizovanými komunitami, napríklad s Rómami

0 %

0 %

119

Osobitné činnosti na zvyšovanie účasti štátnych príslušníkov tretích krajín na zamestnanosti

0 %

0 %

120

Opatrenia na podporu sociálnej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín

0 %

0 %

121

Opatrenia na zlepšovanie rovnakého a včasného prístupu ku kvalitným, udržateľným a cenovo dostupným službám

0 %

0 %

122

Opatrenia na zlepšovanie poskytovania služieb rodinnej a komunitnej starostlivosti

0 %

0 %

123

Opatrenia na zlepšovanie prístupnosti, účinnosti a odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti (okrem infraštruktúry)

0 %

0 %

124

Opatrenia na zlepšovanie prístupu k dlhodobej starostlivosti (okrem infraštruktúry)

0 %

0 %

125

Opatrenia na modernizáciu systémov sociálnej ochrany vrátane podpory prístupu k sociálnej ochrane

0 %

0 %

126

Podpora sociálnej integrácie osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením vrátane najodkázanejších osôb a detí

0 %

0 %

127

Riešenie materiálnej deprivácie prostredníctvom potravinovej a/alebo materiálnej pomoci najodkázanejším osobám vrátane sprievodných opatrení

0 %

0 %

128

Ochrana, rozvoj a podpora aktív verejného cestovného ruchu a služieb cestovného ruchu

0 %

0 %

129

Ochrana, rozvoj a podpora kultúrneho dedičstva a kultúrnych služieb

0 %

0 %

130

Ochrana, rozvoj a podpora prírodného dedičstva a ekoturizmu, iných než týkajúcich sa lokalít Natura 2000

0 %

100 %

131

Fyzická regenerácia a bezpečnosť verejných priestorov

0 %

0 %

131bis

Iniciatívy územného rozvoja vrátane prípravy územných stratégií

0 %

0 %

132

Zlepšenie kapacity orgánov zodpovedných za programy a subjektov spojených s implementáciou fondov

0 %

0 %

133

Posilňovanie spolupráce s partnermi v rámci členského štátu aj mimo neho

0 %

0 %

134

Krížové financovanie v rámci EFRR (podpora akcií typu ESF, ktoré sú potrebné na implementáciu časti danej operácie prislúchajúcej EFRR a ktoré s ňou priamo súvisia)

0 %

0 %

135

Podpora inštitucionálnej kapacity orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán s cieľom vykonávať projekty a iniciatívy územnej spolupráce v cezhraničnom, nadnárodnom, námornom a medziregionálnom kontexte

0 %

0 %

135bis

Interreg: riadenie hraničných prechodov a riadenie mobility a migrácie

0 %

0 %

136

Najvzdialenejšie regióny: kompenzácia všetkých dodatočných nákladov v dôsledku nedostatočného prístupu a územnej rozdrobenosti

0 %

0 %

137

Najvzdialenejšie regióny: osobitné činnosti určené na kompenzáciu dodatočných nákladov v dôsledku faktorov súvisiacich s veľkosťou trhu

0 %

0 %

138

Najvzdialenejšie regióny: podpora kompenzácie dodatočných nákladov kvôli klimatickým podmienkam a problematickému reliéfu krajiny

40 %

40 %

139

Najvzdialenejšie regióny: letiská

0 %

0 %

140

Informácie a komunikácia

0 %

0 %

141

Príprava, implementácia, monitorovanie a kontrola

0 %

0 %

142

Hodnotenie a štúdie, zber údajov

0 %

0 %

143

Posilnenie kapacity orgánov členských štátov, prijímateľov a príslušných partnerov

0 %

0 %

01

Prispievanie k zeleným zručnostiam a zamestnanosti a zelenému hospodárstvu

100 %

 


(1)  Veľké podniky sú všetky podniky okrem MSP vrátane malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou.

(2)  Ak je cieľom opatrenia to, že činnosť musí spracovať alebo zhromaždiť údaje umožňujúce zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré vedie k preukázaným významným úsporám emisií skleníkových plynov počas životného cyklu. Ak si cieľ opatrenia vyžaduje, aby dátové centrá dodržiavali európsky kódex správania pre energetickú efektívnosť dátového centra.

(3)  a) Ak je cieľom opatrenia dosiahnuť v priemere aspoň strednú hĺbkovú obnovu, ako sa vymedzuje v odporúčaní Komisie o obnove budov (EÚ) 2019/786, alebo b), ak je cieľom opatrení dosiahnuť v priemere aspoň 30 % zníženie priamych a nepriamych emisií skleníkových plynov v porovnaní s emisiami ex ante.

(4)  Ak je cieľom opatrenia v priemere dosiahnuť aspoň strednú hĺbkovú obnovu, ako sa vymedzuje v odporúčaní Komisie o obnove budov (EÚ) 2019/786. Obnova budov má zahŕňať aj infraštruktúru v zmysle intervenčných polí 85 až 92.

(5)  Ak sa cieľ opatrení týka výstavby nových budov s primárnou spotrebou energie, ktorá je aspoň o 20 % nižšia ako požiadavka pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie (budova s takmer nulovou spotrebou energie, vnútroštátne smernice). Výstavba nových energeticky úsporných budov má zahŕňať aj infraštruktúru v zmysle intervenčných polí 85 až 92.

(6)  Ak je cieľom opatrenia a) dosiahnuť v priemere aspoň strednú hĺbkovú obnovu, ako sa vymedzuje v odporúčaní Komisie o obnove budov (EÚ) 2019/786, alebo b) dosiahnuť v priemere aspoň 30 % zníženie priamych a nepriamych emisií skleníkových plynov v porovnaní s emisiami ex ante. Obnova budov má zahŕňať aj infraštruktúru v zmysle intervenčných polí 85 až 92.

(7)  Ak sa cieľ opatrenia týka výroby elektriny alebo tepla z biomasy v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

(8)  Ak sa cieľ opatrenia týka výroby elektriny alebo tepla z biomasy v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 a ak je cieľom opatrenia dosiahnuť aspoň 80 % úspor emisií skleníkových plynov v zariadení využívaním biomasy vo vzťahu k metodike úspor emisií skleníkových plynov a relatívnemu porovnateľnému fosílnemu palivu stanovenému v prílohe VI k smernici (EÚ) 2018/2001. Ak sa cieľ opatrenia týka výroby biopaliva z biomasy (okrem potravín a krmív) v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 a ak je cieľom opatrenia dosiahnuť aspoň 65 % úspor emisií skleníkových plynov v zariadení využívaním biomasy na tento účel vo vzťahu k metodike úspor emisií skleníkových plynov a relatívnemu porovnateľnému fosílnemu palivu stanovenému v prílohe VI k smernici (EÚ) 2018/2001.

(9)  V prípade vysoko účinnej kombinovanej výroby, ak je cieľom opatrenia dosiahnuť emisie počas životného cyklu nižšie ako 100 g CO2e/kWh alebo teplo/chlad vyrobené z odpadového tepla. V prípade diaľkového vykurovania/chladenia, ak sa súvisiaca infraštruktúra riadi smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1), alebo ak sa existujúca infraštruktúra renovuje tak, aby zodpovedala vymedzeniu účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom, alebo ak je projekt pokročilým pilotným systémom (systémy kontroly a energetického manažérstva, internet vecí) alebo vedie k režimu nižšej teploty v systéme centralizovaného zásobovania teplom a chladom.

(10)  Ak je cieľom opatrenia to, aby mal vybudovaný systém priemernú spotrebu energie ≤ 0,5 kWh alebo aby bol index úniku z infraštruktúry (Infrastructure Leakage Index – ILI) ≤ 1,5, a aby sa v rámci renovačnej činnosti znížila priemerná spotreba energie o viac ako 20 % alebo aby sa únik znížil o viac ako 20 %.

(11)  Ak je cieľ opatrenia vybudovaného systému odpadových vôd medzi koncovými bodmi čistá nulová spotreba energie alebo v prípade renovácie systému odpadových vôd medzi koncovými bodmi zníženie priemernej spotreby energie aspoň o 10 % (výlučne opatreniami zameranými na energetickú účinnosť, a nie materiálnymi zmenami alebo zmenami zaťaženia).

(12)  Ak je cieľom opatrenia previesť aspoň 50 % hmotnosti spracovaného separovaného odpadu, ktorý nie je nebezpečný, na druhotné suroviny.

(13)  Ak je cieľom opatrenia zmeniť priemyselné lokality a kontaminovanú pôdu na prirodzené zachytávače uhlíka.

(14)  V prípade intervenčných polí 56 až 62 sa môžu intervenčné polia 73, 74 a 77 použiť na prvky opatrení, ktoré sa týkajú intervencií v oblasti alternatívnych palív vrátane nabíjania elektrických vozidiel alebo verejnej dopravy.

(15)  Ak sa cieľ opatrenia týka elektrifikovaných traťových a súvisiacich subsystémov alebo ak existuje plán elektrifikácie, alebo bude spôsobilý na používanie vo vlakoch s nulovými výfukovými emisiami do 10 rokov.

(16)  Vzťahuje sa aj na dvojrežimové vlaky.

(17)  Infraštruktúra ekologickej mestskej dopravy je infraštruktúra, ktorá umožňuje prevádzku koľajových vozidiel s nulovými emisiami.

(18)  Koľajové vozidlá ekologickej mestskej dopravy sú koľajové vozidlá s nulovými emisiami.

(19)  Ak je cieľ opatrenia v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001.


PRÍLOHA VII

Metodika digitálneho označovania v rámci mechanizmu

Metodika digitálneho označovania:

 

Tabuľka intervencie

Kód

Oblasť intervencie a druh intervencie (1)

Koeficient na výpočet podpory poskytovanej na digitálnu transformáciu

 

Oblasť intervencie č. 1: Pripojenie

Rozmer DESI 1: Pripojenie

 

051

širokopásmová sieť s veľmi vysokou kapacitou (chrbticová sieť/medziuzlové spoje) (2)

100 %

052

širokopásmová sieť s veľmi vysokou kapacitou (prístupové/účastnícke vedenie, ktoré je výkonnosťou rovnocenné nainštalovaniu optických káblov do distribučného bodu na obslužnom mieste pre viacbytové priestory)

100 %

053

širokopásmová sieť s veľmi vysokou kapacitou (prístupové/účastnícke vedenie, ktoré je výkonnosťou rovnocenné nainštalovaniu optických káblov do distribučného bodu na obslužnom mieste pre domácnosti a podnikové priestory)

100 %

054

širokopásmová sieť s veľmi vysokou kapacitou (prístupové/účastnícke vedenie, ktoré je výkonnosťou rovnocenné nainštalovaniu optických káblov do distribučného bodu na základňovej stanici pre rozšírenú bezdrôtovú komunikáciu) (3)

100 %

054bis

Pokrytie sieťou 5G vrátane neprerušeného poskytovania prepojenosti pozdĺž dopravných trás; Gigabitové pripojenie (siete ponúkajúce symetrické pripojenie aspoň 1 Gbps) pre sociálno-ekonomické subjekty, ako sú školy, dopravné uzly a hlavní poskytovatelia verejných služieb

100 %

054ter

Mobilné dátové pripojenie so širokým územným pokrytím

100 %

 

Oblasť intervencie č. 2: Investície do výskumu a vývoja v súvislosti s digitálnymi technológiami

DESI: „Odvetvie IKT v EÚ a jeho výkon v oblasti výskumu a vývoja“

 

009bis

Investície do výskumných a inovačných činností súvisiacich s digitálnymi technológiami (vrátane výskumných centier excelentnosti, priemyselného výskumu, experimentálneho vývoja, štúdií uskutočniteľnosti, nadobudnutia fixných alebo nehmotných aktív pre činnosti v oblasti výskumu a inovácie súvisiace s digitálnymi technológiami)

100 %

 

Oblasť intervencie č. 3: ľudský kapitál

Rozmer DESI 2: ľudský kapitál

 

012

IT služby a aplikácie v oblasti digitálnych zručností a digitálnej integrácie (4)

100 %

016

Rozvoj zručností pre inteligentnú špecializáciu, priemyselnú transformáciu, podnikanie a adaptabilitu podnikov na zmenu

40 %

108

Podpora rozvoja digitálnych zručností (5)

100 %

099

Špecifická podpora zamestnanosti mladých ľudí a ich sociálno-ekonomickej integrácie

40 %

100

Podpora samostatnej zárobkovej činnosti a zakladania podnikov

40 %

 

Oblasť intervencie č. 4: elektronická verejná správa, digitálne verejné služby a miestne digitálne ekosystémy

Rozmer DESI 5: Digitálne verejné služby

 

011

Riešenia IKT vo verejnej správe, elektronické služby, aplikácie (6)

100 %

011bis

Riešenia IKT vo verejnej správe, elektronické služby, aplikácie spĺňajúce kritériá znižovania emisií skleníkových plynov alebo energetickej efektívnosti (7)

100 %

011ter

Zavedenie systému európskej digitálnej identity na verejné a súkromné použitie

100 %

013

Služby a aplikácie elektronického zdravotníctva (vrátane elektronickej starostlivosti, internetu vecí v oblasti pohybovej aktivity a aktívneho a asistovaného života)

100 %

095

Digitalizácia zdravotníckej starostlivosti

100 %

063

Digitalizácia dopravy: cestná

100 %

063bis

Digitalizácia dopravy, ak je čiastočne venovaná znižovaniu emisií skleníkových plynov: cestná

100 %

070

Digitalizácia dopravy: železničná

100 %

071

Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS)

100 %

076

Digitalizácia mestskej dopravy

100 %

076bis

Digitalizácia dopravy, ak je čiastočne venovaná znižovaniu emisií skleníkových plynov: mestská doprava

100 %

084

Digitalizácia dopravy: iné druhy dopravy

100 %

084bis

Digitalizácia dopravy, ak je čiastočne venovaná znižovaniu emisií skleníkových plynov: iné druhy dopravy

100 %

033

Inteligentné systémy energie (vrátane inteligentných sietí a systémov IKT) a s tým súvisiace uskladnenie

40 %

011quater

Digitalizácia systémov spravodlivosti

100 %

 

Oblasť intervencie 5: Digitalizácia podnikov

Rozmer DESI 4: Integrácia digitálnych technológií

 

010

Digitalizácia MSP (vrátane elektronického obchodu, elektronického podnikania a sieťových podnikateľských postupov, centier digitálnych inovácií, živých laboratórií, podnikateľov na internete a podnikov typu startup v oblasti IKT, B2B)

100 %

010bis

Digitalizácia veľkých podnikov (vrátane elektronického obchodu, elektronického podnikania a sieťových podnikateľských postupov, centier digitálnych inovácií, živých laboratórií, podnikateľov na internete a podnikov typu startup v oblasti IKT, B2B)

100 %

010ter

Digitalizácia MSP alebo veľkých podnikov (vrátane elektronického obchodu, elektronického podnikania a sieťových podnikateľských postupov, centier digitálnych inovácií, živých laboratórií, podnikateľov na internete a podnikov typu startup v oblasti IKT, B2B) v súlade s kritériami znižovania emisie skleníkových plynov či kritériami energetickej efektívnosti (7)

100 %

014

Podnikateľská infraštruktúra pre MSP (vrátane priemyselných parkov a plôch) (8)

40 %

015

Rozvoj podnikania MSP a internacionalizácia vrátane produktívnych investícií (8)

40 %

017

Pokročilé podporné služby pre MSP a skupiny MSP (vrátane riadenia, marketingových a projektových služieb) (8)

40 %

018

Vznik a podpora podnikov typu spin-off, spin-out a startup (8)

40 %

019

Podpora inovačných klastrov, a to aj medzi podnikmi, výskumnými organizáciami a verejnými orgánmi a podnikateľskými sieťami, z ktorých majú prospech predovšetkým MSP (8)  (9)

40 %

020

Inovačné procesy v MSP (procesné, organizačné, marketingové inovácie, inovácie týkajúce sa spoločnej tvorby, vychádzajúce z potrieb používateľov, riadené dopytom) (8)

40 %

021

Prenos technológií a spolupráca medzi podnikmi, výskumnými strediskami a odvetvím vysokoškolského vzdelávania (8)

40 %

021bis

Podpora výroby a distribúcie digitálneho obsahu

100 %

 

Oblasť intervencie č. 6: Investície do digitálnych kapacít a zavádzania pokročilých technológií

Rozmer DESI 4: Integrácia digitálnych technológií + ad hoc zber údajov

 

055

Iné typy infraštruktúry IKT (vrátane rozsiahlych počítačových zdrojov/zariadení, dátových stredísk, senzorov a iných bezdrôtových zariadení)

100 %

055bis

Iné typy infraštruktúry IKT (vrátane rozsiahlych počítačových zdrojov/zariadení, dátových stredísk, senzorov a iných bezdrôtových zariadení) spĺňajúce kritériá na znižovanie emisií uhlíka a kritériá energetickej efektívnosti (7)

100 %

021ter

Rozvoj vysoko špecializovaných podporných služieb a zariadení pre verejnú správu a podniky (národné kompetenčné centrá vysoko výkonnej výpočtovej techniky, kybernetické centrá, testovacie a experimentálne zariadenia umelej inteligencie, technológie blockchainu, internet vecí atď.)

100 %

021quater

Investície do pokročilých technológií, ako sú: Kapacity vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky/kvantové komunikačné kapacity (vrátane kvantového šifrovania); navrhovanie, výroba a systémová integrácia mikroelektroniky; nová generácia európskych spôsobilostí v oblasti dát, cloudu a edgu (infraštruktúry, platformy a služby); virtuálna a rozšírená realita, deep tech a ďalšie vyspelé digitálne technológie. Investície do zabezpečenia digitálneho dodávateľského reťazca.

100 %

021quinquies

Vývoj a zavádzanie kyberneticko-bezpečnostných technológií, opatrení a podporných zariadení pre používateľov z verejného a súkromného sektora.

100 %

 

Oblasť intervencie č. 7: Ekologizácia digitálneho sektora

 

027bis

Investície do technológií, zručností, infraštruktúr a riešení, ktoré zlepšujú energetickú efektívnosť a zabezpečujú klimatickú neutralitu dátových centier a sietí.

100 %


(1)  Opisom intervencií v tejto tabuľke nie je dotknutý súlad s pravidlami hospodárskej súťaže, najmä s cieľom zabezpečiť, aby intervencie nevytláčali súkromné investície.

(2)  Vrátane podmorských káblov v rámci členských štátov a medzi nimi a medzi Úniou a tretími krajinami.

(3)  Vrátane sietí 5G a 6G.

(4)  Vrátane: opatrení na podporu digitalizácie inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy (aj investícií do infraštruktúry IKT) vrátane odborného vzdelávania a prípravy a vzdelávania dospelých.

(5)  Týka sa digitálnych zručností na všetkých úrovniach a zahŕňa: vysoko špecializované vzdelávacie programy na odbornú prípravu špecialistov v oblasti digitálnych technológií (teda programy zamerané na technológie), odbornú prípravu učiteľov, vývoj digitálneho obsahu na vzdelávacie účely a príslušné organizačné schopnosti. Patria sem aj opatrenia a programy zamerané na zlepšenie základných digitálnych zručností.

(6)  Vrátane využívania vyspelých technológií (ako vysokovýkonná výpočtová technika, kybernetická bezpečnosť alebo umelá inteligencia) pre verejné služby, rozhodovanie a interoperabilitu digitálnych verejných služieb a infraštruktúr (regionálnych, vnútroštátnych a cezhraničných).

(7)  Ak je cieľom opatrenia to, aby sa pri danej činnosti spracúvali alebo zhromažďovali údaje, ktoré umožnia zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré preukázateľne vedie k značným úsporám emisií skleníkových plynov počas životného cyklu. Ak si cieľ opatrenia vyžaduje, aby dátové centrá dodržiavali európsky kódex správania pre energetickú efektívnosť dátového centra.

(8)  40 % digitálny koeficient by sa mal uplatňovať len vtedy, keď sa intervencia zameria na prvky priamo spojené s digitalizáciou podnikov, napríklad vrátane digitálnych produktov, aktív IKT atď.

(9)  Vrátane subjektov sociálneho hospodárstva.


Top