(1)

Komisia sa vo svojom oznámení z 30. novembra 2016 o akčnom pláne v oblasti európskej obrany zaviazala dopĺňať, využívať a konsolidovať snahy o spoluprácu členských štátov pri rozvoji obranných spôsobilostí, aby bola schopná reagovať na bezpečnostné výzvy, ako aj podporovať konkurencieschopný, inovačný a účinný obranný priemysel v celej Únii. Navrhla predovšetkým zriadiť Európsky obranný fond (ďalej len „fond“) na podporu investícií do spoločného výskumu a spoločného vývoja vybavenia a technológií obranného priemyslu, čím by sa stimulovalo spoločné obstarávanie a spoločná údržba vybavenia a technológií obranného priemyslu. Fond by nenahradil vnútroštátne úsilie v danej oblasti a mal by slúžiť na podnietenie členských štátov, aby spolupracovali a výraznejšie investovali do oblasti obrany. Z tohto fondu by sa podporovala spolupráca počas celého cyklu vývoja výrobkov a technológií obranného priemyslu, čím by sa posilnili synergie a nákladová účinnosť. Cieľom by bolo zaistiť spôsobilosti, zabezpečiť konkurencieschopný a inovačný základ pre obranný priemysel v celej Únii, a to aj prostredníctvom cezhraničnej spolupráce a účasti malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), a prispieť k posilneniu európskej obrannej spolupráce.

(2)

Aby sa podporila konkurencieschopnosť, účinnosť a inovačná kapacita obranného priemyslu Únie, ktorý prispieva k strategickej autonómii Únie, mal by sa zriadiť Program rozvoja európskeho obranného priemyslu (ďalej len „program“). Program by mal byť zameraný na posilnenie konkurencieschopnosti obranného priemyslu Únie, čím sa prispeje k zlepšeniu obranných spôsobilostí, okrem iného v súvislosti s kybernetickou obranou, a to podporou spolupráce vo fáze vývoja výrobkov a technológií obranného priemyslu medzi podnikmi vrátane MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, výskumných stredísk a univerzít v rámci celej Únie, ako aj spolupráce medzi členskými štátmi, čím sa uľahčí lepšie využitie úspor z rozsahu v obrannom priemysle a podpora normalizácie obranných systémov pri súčasnom zlepšení ich interoperability. Fáza vývoja, ktorá nasleduje po fáze výskumu a technológie, zahŕňa značné riziká a náklady, ktoré bránia ďalšiemu využívaniu výsledkov výskumu a nepriaznivo ovplyvňujú konkurencieschopnosť obranného priemyslu Únie. Podporovaním fázy vývoja by program prispel k lepšiemu využívaniu výsledkov výskumu v oblasti obrany a pomohol by užšie prepojiť výskum s výrobou. Program by tiež podporoval inovácie každého druhu, keďže pôsobenie pozitívnych účinkov takejto podpory možno očakávať v civilnom sektore. Program dopĺňa činnosti vykonávané v súlade s článkom 182 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a nevzťahuje sa na výrobu alebo obstarávanie výrobkov alebo technológií obranného priemyslu.

(3)

Aby sa dosiahli inovačnejšie riešenia a podporil otvorený vnútorný trh, program by mal poskytnúť výraznú podporu cezhraničnému zapojeniu MSP a uľahčiť vytváranie nových trhových príležitostí.

(4)

Program by sa mal vzťahovať na dvojročné obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2020. Na uvedené obdobie by sa mala určiť finančná suma na vykonanie programu.

(5)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvanie programu stanovuje finančné krytie, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3), pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(6)

Pri vykonávaní programu by sa mali všetky nástroje financovania používať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (4) s cieľom maximalizovať vývoj výrobkov a technológií obranného priemyslu. Vzhľadom na dvojročné trvanie programu by používanie finančných nástrojov však mohlo v praxi spôsobovať ťažkosti. Preto by sa v tomto úvodnom období malo uprednostniť využívanie grantov a vo výnimočných prípadoch verejné obstarávanie. Finančné nástroje by mohli byť vhodným nástrojom pre fond po roku 2020.

(7)

Komisia môže zveriť časť vykonania programu subjektom uvedeným v článku 58 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(8)

Po schválení spoločných priorít obrannej spôsobilosti na úrovni Únie, najmä prostredníctvom plánu rozvoja spôsobilostí, a tiež po zohľadnení koordinovaného výročného preskúmania v oblasti obrany a na účely splnenia úrovne ambícií EÚ, na ktorej sa Rada dohodla vo svojich záveroch zo 14. novembra 2016 a ktorú Európska rada schválila 15. decembra 2016, členské štáty určia a konsolidujú vojenské požiadavky a stanovia technické špecifikácie projektu.

(9)

Ak je to vhodné, členské štáty by tiež mali vymenovať projektového manažéra, napríklad medzinárodnú organizáciu riadenia projektov, ako je napríklad Organizácia pre spoluprácu v oblasti vyzbrojovania, alebo iný subjekt, ako je napríklad Európska obranná agentúra, aby viedol práce súvisiace s vývojom činnosti spolupráce, ktorá sa podporuje z programu. Ak sa takýto projektový manažér vymenuje, Komisia by s ním mala pred vykonaním platby príjemcovi oprávnenej činnosti konzultovať pokrok dosiahnutý ohľadom činnosti, aby mohol zabezpečiť, že príjemcovia dodržia lehoty.

(10)

Finančná podpora Únie by nemala ovplyvniť transfer výrobkov obranného priemyslu v rámci Únie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES (5) ani vývoz výrobkov, vybavenia alebo technológií obranného priemyslu. Nemala by ovplyvniť ani diskrečnú právomoc členských štátov v súvislosti s politikou týkajúcou sa transferu v rámci Únie a vývozu takýchto výrobkov vrátane právomoci podľa spoločných pravidiel upravujúcich kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu stanovených v spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP (6).

(11)

Keďže cieľom programu je podporiť konkurencieschopnosť a účinnosť obranného priemyslu Únie odstránením rizík vo fáze vývoja projektov spolupráce, na financovanie v rámci programu by mali byť oprávnené činnosti súvisiace s vývojom výrobkov alebo technológií obranného priemyslu, konkrétne štúdie uskutočniteľnosti a ďalšie sprievodné opatrenia, návrh (vrátane technických špecifikácií, na ktorých je návrh založený), vývoj systémových prototypov, skúšanie, kvalifikácia, certifikácia a zvyšovanie efektívnosti počas životného cyklu výrobku alebo technológie obranného priemyslu. Na financovanie v rámci programu by mala byť oprávnená tiež modernizácia existujúcich výrobkov a technológií obranného priemyslu, a to vrátane ich interoperability. Činnosti na modernizáciu existujúcich výrobkov a technológií obranného priemyslu by mali byť oprávnené len vtedy, ak už existujúce informácie potrebné na vykonávanie činností nepodliehajú žiadnemu obmedzeniu, ktoré by limitovalo schopnosť vykonávať činnosti.

(12)

Keďže cieľom programu je najmä posilniť spoluprácu medzi podnikmi v členských štátoch, činnosť by mala byť oprávnená na financovanie v rámci programu len vtedy, ak sa má vykonávať konzorciom najmenej troch podnikov usadených v najmenej troch rôznych členských štátoch.

(13)

Cezhraničnej spolupráci medzi podnikmi v oblasti vývoja výrobkov a technológií obranného priemyslu často bránili ťažkosti pri schvaľovaní spoločných technických špecifikácií alebo noriem. Chýbajúce alebo nedostatočné spoločné technické špecifikácie alebo normy viedli k vyššej zložitosti, oneskoreniam a neúmernému zvýšeniu nákladov vo fáze vývoja. V prípade činností, ktoré si vyžadujú vyššiu úroveň technologickej pripravenosti, by dohoda o spoločných technických špecifikáciách mala byť primárnou podmienkou pre oprávnenosť na financovanie v rámci programu. Štúdie uskutočniteľnosti a činnosti, ktorých cieľom je podporiť vytvorenie spoločných technických špecifikácií alebo noriem by takisto mali byť oprávnené na financovanie v rámci programu.

(14)

S cieľom zaistiť, aby sa pri vykonávaní tohto nariadenia dodržali medzinárodné záväzky Únie a jej členských štátov, by činnosti týkajúce sa výrobkov alebo technológií, ktorých používanie, vývoj alebo výroba sú zakázané medzinárodným právom, nemali byť oprávnené na financovanie v rámci programu. V uvedenej súvislosti by mala oprávnenosť činností na vývoj nových výrobkov a technológií obranného priemyslu, ako sú napríklad tie, ktoré sú osobitne navrhnuté tak, aby vykonávali smrteľné útoky bez ľudskej kontroly nad rozhodnutiam týkajúcimi sa streľby, podliehať aj vývoju medzinárodného práva.

(15)

Keďže program sa zameriava na posilnenie konkurencieschopnosti a účinnosti obranného priemyslu Únie, oprávnené na financovanie by mali byť v zásade len subjekty, ktoré sú usadené v Únii a ktoré nepodliehajú kontrole tretej krajiny ani subjektu tretej krajiny. Okrem toho, aby sa zabezpečila ochrana základných bezpečnostných a obranných záujmov Únie a jej členských štátov, nemala by sa infraštruktúra, zariadenia, majetok a zdroje, ktoré používajú príjemcovia a subdodávatelia pri činnostiach financovaných v rámci programu, nachádzať na území tretej krajiny.

(16)

Za určitých okolností by malo byť možné odchýliť sa od zásady, že príjemcovia a subdodávatelia zapojení do činnosti nepodliehajú kontrole tretej krajiny ani subjektu tretej krajiny. V tejto súvislosti by podniky usadené v Únii, ktoré podliehajú kontrole tretej krajiny alebo subjektu tretej krajiny, mali byť oprávnené na financovanie, ak sú splnené príslušné prísne podmienky týkajúce sa bezpečnostných a obranných záujmov Únie a jej členských štátov, ako sú stanovené v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a to aj v zmysle posilňovania európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne. Účasť takýchto podnikov by nemala byť v rozpore s cieľmi programu. Príjemcovia by mali poskytnúť všetky relevantné informácie o infraštruktúre, zariadeniach, majetku a zdrojoch, ktoré sa majú v rámci činnosti použiť. Zároveň by sa mali zohľadniť obavy členských štátov týkajúce sa bezpečnosti dodávok.

(17)

Spolupráca príjemcov a subdodávateľov zapojených do činnosti s podnikmi, ktoré sú usadené v tretej krajine alebo ktoré podliehajú kontrole tretej krajiny alebo subjektu tretej krajiny, by tiež mala podliehať relevantným podmienkam týkajúcim sa bezpečnostných a obranných záujmov Únie a jej členských štátov. V tejto súvislosti by nemalo dochádzať k neoprávnenému prístupu tretej krajiny alebo subjektu tretej krajiny k utajovaným skutočnostiam týkajúcim sa vykonávania činnosti. Prístup k utajovaným skutočnostiam sa povoľuje v súlade s príslušnými bezpečnostnými pravidlami vzťahujúcimi sa na utajované skutočnosti Európskej únie a na skutočnosti utajované podľa vnútroštátnych bezpečnostných klasifikácií.

(18)

Oprávnenými činnosťami vypracovanými v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce v inštitucionálnom rámci Únie by sa zabezpečila nepretržitá posilnená spolupráca medzi podnikmi v rôznych členských štátoch, čím by sa priamo prispievalo k cieľom programu. Takéto činnosti by preto mali byť oprávnené na zvýšenie miery financovania. Oprávnené činnosti vypracované s primeranou úrovňou účasti spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou a MSP, a najmä cezhraničných MSP, podporujú otvorenie dodávateľských reťazcov a prispievajú k cieľom programu. Takéto činnosti by preto mali byť oprávnené na zvýšenie miery financovania, a to aj na účely kompenzácie za vyššie riziko a vyššie administratívne zaťaženie.

(19)

Ak sa na oprávnenej činnosti v rámci programu chce zúčastniť konzorcium a finančná pomoc Únie má mať formu grantu, toto konzorcium by malo vymenovať jedného zo svojich členov za koordinátora. Koordinátor by mal byť hlavnou kontaktnou osobou pre Komisiu.

(20)

Podpora inovácie a technologického vývoja v obrannom priemysle Únie by mala umožniť udržanie a rozvoj zručností a know-how obranného priemyslu Únie a mala by prispievať k posilneniu jeho technologickej a priemyselnej autonómie. V tejto súvislosti by program mohol tiež pomôcť identifikovať oblasti, v ktorých je Únia vo vývoji výrobkov a technológií obranného priemyslu závislá od tretích krajín. Takáto podpora inovácie a technologického vývoja by sa tiež mala uskutočňovať spôsobom, ktorý je v súlade s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie. Z tohto dôvodu by kritériom na vyhodnotenie návrhov mal byť prínos činnosti pre dané záujmy a pre priority obrannej spôsobilosti, na ktorých sa členské štáty dohodli v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Spoločné priority obrannej spôsobilosti sa v rámci Únie vymedzujú najmä prostredníctvom plánu rozvoja spôsobilostí. Inými procesmi v Únii, napríklad koordinovaným výročným preskúmaním v oblasti obrany a stálou štruktúrovanou spoluprácou, sa podporuje vykonávanie príslušných priorít prostredníctvom posilnenej spolupráce. V náležitých prípadoch je možné zohľadniť tiež regionálne a medzinárodné priority, a to aj v kontexte NATO, pokiaľ slúžia bezpečnostným a obranným záujmom Únie a nebránia žiadnemu členskému štátu v účasti, pričom sa taktiež prihliada na potrebu vyhnúť sa zbytočnej duplicite.

(21)

Členské štáty pracujú samostatne i spoločne na vývoji, výrobe a operatívnom využívaní bezpilotných lietadiel a vozidiel a plavidiel bez posádky. Operatívne využívanie v tejto súvislosti zahŕňa vykonávanie útokov na vojenské ciele. Výskum a vývoj spojené s vývojom takýchto systémov, a to vojenských aj civilných, sa podporuje z prostriedkov Únie. Plánuje sa, že tento trend bude pokračovať, a to pravdepodobne aj v rámci programu. Žiadne ustanovenie tohto nariadenia by nemalo brániť legitímnemu využívaniu takých výrobkov a technológií obranného priemyslu vyvinutých v rámci programu.

(22)

V záujme zabezpečenia životaschopnosti financovaných činností by mal byť záväzok členských štátov skutočne prispievať k financovaniu činnosti vyjadrený písomne, napríklad vo vyhlásení o zámere dotknutého členského štátu.

(23)

Financované činnosti by mali byť orientované na trh a na dopyt a v strednodobom až dlhodobom horizonte komerčne životaschopné, a to aj v prípade technológií dvojakého použitia, aby sa zabezpečil ich prínos pre konkurencieschopnosť a účinnosť európskeho obranného priemyslu. Kritériá oprávnenosti by preto mali zohľadniť skutočnosť, že členské štáty zamýšľajú obstarať finálny výrobok obranného priemyslu alebo používať technológiu, a to koordinovaným spôsobom, a kritériá na vyhodnotenie návrhov by mali zohľadniť skutočnosť, že členské štáty sa politicky alebo právne zaviažu spoločne využívať, vlastniť alebo udržiavať finálny výrobok alebo technológiu obranného priemyslu.

(24)

Pri hodnotení činností navrhovaných na financovanie v rámci programu by sa mali zohľadniť všetky kritériá na vyhodnotenie návrhov. Vzhľadom na to, že nesplnenie kritérií na vyhodnotenie návrhov nie je dôvodom na vylúčenie, navrhované činnosti, ktoré nespĺňajú jedno alebo viaceré z uvedených kritérií, by nemali byť automaticky vylúčené.

(25)

Finančná pomoc Únie v rámci programu by nemala presiahnuť 20 % oprávnených nákladov na činnosť, pokiaľ ide o vývoj systémových prototypov, čo je často najnákladnejšia činnosť vo fáze vývoja. Malo by však byť možné pokryť celkovú sumu oprávnených nákladov na ostatné činnosti vo fáze vývoja. V oboch prípadoch by sa oprávnené náklady mali chápať v zmysle článku 126 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(26)

Keďže program by mal dopĺňať výskumné činnosti, najmä v oblasti obrany, a v záujme konzistentnosti a administratívneho zjednodušenia by sa na program mali v čo najväčšej miere vzťahovať rovnaké pravidlá ako v prípade Prípravnej akcie pre výskum v oblasti obrany (ďalej len „prípravná akcia“) a Horizontu 2020 – rámcového programu pre výskum a inováciu (2014 – 2020) (ďalej len „Horizont 2020“). Preto je vhodné umožniť náhradu nepriamych nákladov v paušálnej výške 25 %, ako v prípade prípravnej akcie a programu Horizont 2020.

(27)

Keďže podpora Únie sa zameriava na posilnenie konkurencieschopnosti sektora obrany a týka sa len konkrétnej fázy vývoja, Únia by nemala mať vlastnícke práva alebo práva duševného vlastníctva vo vzťahu k výrobkom alebo technológiám obranného priemyslu, ktoré sú výsledkom financovaných činností. To, ktorý režim práv duševného vlastníctva sa bude uplatňovať, si zmluvne dohodnú príjemcovia. Členské štáty, ktoré o to majú záujem, by tiež mali mať možnosť zúčastniť sa na následnej spolupráci v oblasti obstarávania. Výsledky činností financovaných v rámci programu by navyše nemali podliehať kontrole alebo obmedzeniu zo strany tretej krajiny ani subjektu tretej krajiny.

(28)

Komisia by mala vytvoriť dvojročný pracovný program v súlade s cieľmi programu. V pracovnom programe by sa mali podrobne stanoviť kategórie projektov, ktoré sa majú financovať v rámci programu, vrátane výrobkov a technológií obranného priemyslu, ako sú napríklad diaľkovo riadené letecké systémy, satelitné komunikácie, navigácie, určovania polohy a času, autonómny prístup do kozmického priestoru a trvalé pozorovanie Zeme, energetická udržateľnosť a kybernetická a námorná bezpečnosť, ako aj vojenské spôsobilosti najvyššej triedy vo vzdušnej, pozemnej, námornej a spoločnej oblasti vrátane zlepšenia situačnej informovanosti, ochrany, mobility, logistiky a zdravotníckej podpory a strategických predpokladov.

(29)

Pri zostavovaní pracovného programu by mal Komisii pomáhať výbor členských štátov (ďalej len „výbor“). Komisia by sa mala snažiť nájsť riešenia, ktoré majú čo najširšiu podporu vo výbore. V tejto súvislosti by sa výbor mohol stretávať v zložení národných expertov na obranu, aby Komisii poskytoval osobitnú pomoc. Členské štáty vymenúvajú svojich príslušných zástupcov do uvedeného výboru. Členom výboru by sa malo umožniť, aby včas a účinne preskúmali návrh vykonávacích aktov a vyjadrili svoje stanoviská.

(30)

Keďže politika Únie v oblasti MSP je kľúčová na zabezpečenie hospodárskeho rastu, inovácií, vytvárania pracovných miest a sociálnej integrácie v Únii, a na to, že podporované činnosti si zvyčajne vyžadujú nadnárodnú spoluprácu, je dôležité, aby sa v pracovnom programe zohľadňovali a umožňovali otvorený a transparentný cezhraničný prístup a účasť MSP a aby sa preto aspoň 10 % celkového rozpočtu využilo na takéto činnosti, čím sa umožní začlenenie MSP do hodnotových reťazcov činností. Jedna kategória projektov by mala byť osobitne určená pre MSP.

(31)

Na zaistenie úspechu programu by sa Komisia mala snažiť viesť dialóg so širokým spektrom európskeho priemyslu vrátane MSP a netradičných dodávateľov sektora obrany.

(32)

Európska obranná agentúra by sa mala prizvať ako pozorovateľ do výboru v súlade s právomocami, ktoré jej priznáva Zmluva o EÚ, aby sa využili jej odborné skúsenosti v sektore obrany. Prizvať k účasti by sa mala aj Európska služba pre vonkajšiu činnosť.

(33)

Komisia a subjekty uvedené v článku 58 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 by spravidla pre výber činností, ktoré sa majú financovať z programu, mali organizovať súťažné výzvy, ako sa stanovuje v uvedenom nariadení, a zabezpečiť, aby boli administratívne postupy čo najjednoduchšie a vznikali pri nich minimálne dodatočné náklady. V niektorých riadne odôvodnených a výnimočných prípadoch sa však finančné prostriedky Únie môžu udeliť aj v súlade s článkom 190 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (7).

(34)

Komisia by mala po vyhodnotení návrhov s pomocou nezávislých expertov, ktorých bezpečnostné oprávnenia by mali potvrdiť členské štáty, vybrať činnosti, ktoré sa majú financovať v rámci programu. Komisia by mala vytvoriť databázu nezávislých expertov. Táto databáza by sa nemala zverejniť. Nezávislí experti by sa mali vymenovať na základe svojich zručností, skúseností a vedomostí, pričom by sa mali zohľadniť úlohy, ktorými sa poveria. Komisia by mala v čo najväčšom možnom rozsahu pri vymenúvaní nezávislých expertov prijať vhodné opatrenia na dosiahnutie vyváženého zloženia skupín expertov a hodnotiacich komisií, pokiaľ ide o rôzne zručnosti, skúsenosti, znalosti, geografickú a rodovú rozmanitosť, a zohľadňujúc situáciu v oblasti činnosti. Mala by sa tiež usilovať o primeranú rotáciu expertov a primeranú vyváženosť medzi súkromným a verejným sektorom. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prijatie a vykonávanie pracovného programu, ako aj pridelenie finančných prostriedkov na vybrané činnosti. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (8). Členské štáty by mali byť informované o výsledkoch hodnotenia a pokroku vo financovaných činnostiach.

(35)

Pri prijímaní uvedených vykonávacích aktov by sa mal so zreteľom na ich zásadný vplyv na vykonávanie tohto nariadenia používať postup preskúmania.

(36)

Komisia by mala na konci programu vypracovať správu o vykonávaní, pričom preskúma finančné činnosti z hľadiska ich výsledkov finančného plnenia a podľa možnosti aj z hľadiska ich vplyvu. V správe o vykonávaní by sa mala analyzovať aj cezhraničná účasť MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou na činnostiach v rámci programu, ako aj účasť MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou na globálnom hodnotovom reťazci. Správa by tiež mala obsahovať informácie o pôvode príjemcov a o rozložení vytvorených práv duševného vlastníctva.

(37)

Finančné záujmy Únie by sa mali počas celého výdavkového cyklu chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby administratívnych a finančných sankcií.

(38)

Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť čo najširšiu podporu programu s cieľom zvýšiť jeho účinnosť, a tým zlepšiť konkurencieschopnosť obranného priemyslu a obranných spôsobilostí členských štátov.

(39)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov vzhľadom na náklady a súvisiace riziká, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,