Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32018L0843

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Text s významom pre EHP)

PE/72/2017/REV/1

OJ L 156, 19.6.2018, p. 43–74 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2018/843/oj

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 156/43


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/843

z 30. mája 2018,

ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2015/849 (4) predstavuje hlavný právny nástroj v predchádzaní zneužívaniu finančného systému Únie na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Uvedená smernica, ktorej termín na transpozíciu bol 26. júna 2017, stanovuje účinný a komplexný právny rámec na boj proti obstarávaniu peňazí alebo majetku na teroristické účely, ktorý od členských štátov vyžaduje, aby identifikovali, chápali a znižovali riziká týkajúce sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

(2)

Nedávne teroristické útoky odhalili vznikajúce nové trendy, predovšetkým čo sa týka spôsobu, akým teroristické skupiny financujú a vykonávajú svoje operácie. Niektoré služby moderných technológií sa stávajú čím ďalej tým populárnejšie ako alternatívne finančné systémy, pričom zostávajú mimo rámca práva Únie alebo sa na ne uplatňujú výnimky z právnych požiadaviek, ktorých existencia už ďalej nemôže byť odôvodnená. Aby sa udržal krok s objavujúcimi sa trendmi, mali by sa prijať ďalšie opatrenia s cieľom zaručiť zvýšenie transparentnosti finančných transakcií, podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov, ako aj správy zvereného majetku (trust) a právnych štruktúr so štruktúrou alebo funkciami podobnými správe zvereného majetku (ďalej len „podobné právne štruktúry“), s cieľom zlepšiť existujúci preventívny rámec a účinnejšie bojovať proti financovaniu terorizmu. Je dôležité poznamenať, že prijaté opatrenia by mali byť primerané rizikám.

(3)

Organizácia Spojených národov (OSN), Interpol a Europol informujú o čoraz väčšej previazanosti medzi organizovanou trestnou činnosťou a terorizmom. Vzťah medzi organizovanou trestnou činnosťou a terorizmom a prepojenia medzi zločineckými a teroristickými skupinami predstavujú zvýšenú bezpečnostnú hrozbu pre Úniu. Predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu je neoddeliteľnou súčasťou každej stratégie na riešenie uvedenej hrozby.

(4)

Hoci za ostatné roky došlo zo strany členských štátov k významným zlepšeniam pri prijímaní a vykonávaní noriem Finančnej akčnej skupiny (Financial Action Task Force – FATF) a oceňovaní práce Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, pokiaľ ide o transparentnosť, je zrejmé, že je potrebné zvýšiť celkovú transparentnosť hospodárskeho a finančného prostredia Únie. Predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu môže byť účinné len v prostredí, ktoré nevyhovuje páchateľom hľadajúcim úkryt pre svoje financie za pomoci netransparentných štruktúr. Celistvosť finančného systému Únie závisí od transparentnosti podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov, správ zvereného majetku (trusts) a podobných právnych štruktúr. Cieľom tejto smernice je nielen odhaľovať a vyšetrovať pranie špinavých peňazí, ale aj brániť jeho vzniku. Zvyšovanie transparentnosti by mohlo byť silným odstrašujúcim prostriedkom.

(5)

Zatiaľ čo by sa mali plniť ciele smernice (EÚ) 2015/849 a jej akékoľvek zmeny by mali byť v súlade s činnosťou Únie prebiehajúcou v oblasti boja proti terorizmu a jeho financovaniu, takéto zmeny by sa mali vykonať s náležitým ohľadom na základné právo na ochranu osobných údajov, ako aj na dodržiavanie a uplatňovanie zásady proporcionality. V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európsky program v oblasti bezpečnosti sa poukazuje na potrebu účinnejších a komplexnejších opatrení na boj proti financovaniu terorizmu, pričom sa v ňom zdôrazňuje, že prenikanie na finančné trhy umožňuje financovanie terorizmu. V záveroch Európskej rady zo 17. – 18. decembra 2015 bola tiež zdôraznená potreba urýchlene prijať ďalšie opatrenia na boj proti financovaniu terorizmu vo všetkých oblastiach.

(6)

V oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Akčný plán na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu sa vyzdvihuje potreba prispôsobiť sa novým hrozbám a v súlade s tým zmeniť smernicu (EÚ) 2015/849.

(7)

Opatrenia Únie by mali tiež presne odrážať vývoj a záväzky prijaté na medzinárodnej úrovni. Preto by sa mali zohľadniť rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) č. 2195 (2014) o hrozbách pre medzinárodný mier a bezpečnosť a rezolúcie BR OSN č. 2199 (2015) a č. 2253 (2015) o hrozbách pre medzinárodný mier a bezpečnosť spôsobených teroristickými činmi. Uvedené rezolúcie BR OSN sa zaoberajú väzbami medzi terorizmom a nadnárodnou organizovanou trestnou činnosťou, bránením teroristickým skupinám v získavaní prístupu k medzinárodným finančným inštitúciám a rozšírením rámca sankcií o Islamský štát v Iraku a Levante.

(8)

Poskytovatelia zmenárenských služieb poskytujúci výmenu medzi virtuálnymi menami a nekrytými menami (fiat meny) (t. j. mince a bankovky, ktoré sú označené ako zákonné platidlo, a elektronické peniaze krajiny, prijímané ako prostriedok výmeny vo vydávajúcej krajine), ako aj poskytovatelia služieb peňaženky, nepodliehajú žiadnej povinnosti Únie identifikovať podozrivú činnosť. Teroristické skupiny preto môžu byť schopné prevádzať peniaze do finančného systému Únie alebo v rámci sietí virtuálnych mien zatajením prevodov alebo využívaním určitého stupňa anonymity týchto platforiem. Je preto dôležité rozšíriť rozsah pôsobnosti smernice (EU) 2015/849 tak, aby zahŕňala poskytovateľov zmenárenských služieb výmeny virtuálnych mien za menu s núteným obehom, ako aj poskytovateľov služieb peňaženky. Na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mali byť príslušné orgány schopné prostredníctvom povinných subjektov monitorovať používanie virtuálnych mien. Takýmto monitorovaním by sa zaistil vyvážený a primeraný prístup, ochrana technických výhod a vysoký stupeň transparentnosti v oblasti alternatívneho finančníctva a sociálneho podnikania.

(9)

Anonymita virtuálnych mien umožňuje ich prípadné zneužitie na trestné účely. Zahrnutím poskytovateľov zmenárenských služieb výmeny virtuálnych mien za meny s núteným obehom a poskytovateľov služieb peňaženky sa problém anonymity spojený s transakciami virtuálnych mien nevyrieši úplne, lebo veľká časť prostredia virtuálnych mien zostane naďalej anonymná, pretože používatelia môžu transakcie vykonávať aj bez takýchto poskytovateľov. S cieľom potlačiť riziká týkajúce sa anonymity by vnútroštátne finančné spravodajské jednotky (Financial Intelligence Units – FIU) mali byť schopné získavať informácie, ktoré im umožnia priradiť k príslušným adresám virtuálnej meny totožnosť jej vlastníka. Okrem toho by sa mala ďalej posúdiť možnosť dovoliť používateľom, aby sa dobrovoľne a sami ohlásili určeným orgánom.

(10)

Virtuálne meny by sa nemali zamieňať s elektronickými peniazmi vymedzenými v článku 2 bode 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES (5), ani so širším pojmom „finančné prostriedky“ vymedzeným v článku 4 bode 25 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (6), ani s peňažnou hodnotou uchovávanou v nástrojoch, ktoré sú vyňaté podľa článku 3 písm. k) a l) smernice (EÚ) 2015/2366, ani s menami v hrách, ktoré možno použiť výlučne v rámci špecifického herného prostredia. Hoci virtuálne meny môžu byť často používané ako platobný prostriedok, mohli by sa používať aj na iné účely a nájsť širšie použitie, ako napríklad prostriedok výmeny, na investície, na produkty na uchovávanie hodnoty alebo na použitie v online kasínach. Cieľom tejto smernice je zahrnúť všetky potenciálne použitia virtuálnych mien.

(11)

Miestne meny, známe tiež ako doplňujúce meny, ktoré sa používajú vo veľmi obmedzených sieťach, ako je mesto alebo región, a medzi malým počtom používateľov, by sa nemali považovať za virtuálne meny.

(12)

Obchodné vzťahy alebo transakcie, ktoré zahŕňajú vysokorizikové tretie krajiny, by mali byť obmedzené, ak sa zistia významné nedostatky v mechanizme dotknutých tretích krajín týkajúcom sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, pokiaľ sa neuplatnia primerané dodatočné opatrenia na zmiernenie rizika alebo protiopatrenia. V prípade takýchto prípadov vysokého rizika a takýchto obchodných vzťahov alebo transakcií by členské štáty mali od povinných subjektov vyžadovať, aby uplatňovali opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi s cieľom riadiť a zmierňovať tieto riziká. Každý členský štát preto na vnútroštátnej úrovni určí typ opatrení zvýšenej povinnej starostlivosti, ktoré sa majú prijať v súvislosti s vysokorizikovými tretími krajinami. Tieto rozdielne prístupy členských štátov tvoria slabé miesta v riadení obchodných vzťahov, ktoré zahŕňajú vysokorizikové tretie krajiny identifikované Komisiou. Je dôležité zvýšiť efektívnosť zoznamu vysokorizikových tretích krajín, ktorý zostavila Komisia, a to zaistením harmonizovaného zaobchádzania s týmito krajinami na úrovni Únie. Tento harmonizovaný prístup by sa mal zamerať predovšetkým na opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ak sa tieto opatrenia už nepožadujú podľa vnútroštátneho práva. V súlade s medzinárodnými záväzkami by členské štáty mali mať možnosť od povinných subjektov požadovať, aby v prípade potreby uplatňovali dodatočné opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré sú doplnkové k opatreniam zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s prístupom založeným na posúdení rizika a so zohľadnením osobitných okolností obchodných vzťahov alebo transakcií. Medzinárodné organizácie a tvorcovia noriem s kompetenciami v oblasti predchádzania prania špinavých peňazí a financovania terorizmu môžu vyzvať k uplatneniu vhodných protiopatrení na ochranu medzinárodného finančného systému pred súčasnými a značnými rizikami súvisiacimi s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu spojenými s určitými krajinami. Členské štáty by okrem toho mali od povinných subjektov vyžadovať, aby uplatňovali dodatočné opatrenia na zmiernenie rizík týkajúce sa vysokorizikových tretích krajín identifikovaných Komisiou prostredníctvom zohľadnenia výziev na prijatie protiopatrení a odporúčaní, ako sú tie, ktoré sformulovala FATF, ako aj záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohôd.

(13)

Vzhľadom na vyvíjajúcu sa povahu hrozieb a zraniteľné miesta súvisiace s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu by Únia mala prijať jednotný prístup k dosahovaniu súladu vnútroštátnych mechanizmov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu s požiadavkami na úrovni Únie, a to prostredníctvom zohľadnenia posúdenia efektívnosti týchto vnútroštátnych mechanizmov. Na účely monitorovania správnej transpozície požiadaviek Únie do vnútroštátnych mechanizmov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, účinného vykonávania týchto požiadaviek a schopnosti týchto mechanizmov dosiahnuť účinný preventívny rámec by Komisia mala vo svojom posúdení vychádzať z vnútroštátnych mechanizmov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu bez toho, aby boli dotknuté posúdenia vykonávané medzinárodnými organizáciami a tvorcami noriem s kompetenciami v oblasti predchádzania prania špinavých peňazí a boja proti financovaniu terorizmu, ako je FATF alebo výbor expertov pre vyhodnocovanie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(14)

Predplatené karty na všeobecné účely majú legitímne využitie a sú nástrojom, ktorý prispieva k sociálnemu a finančnému začleneniu. Avšak anonymné predplatené karty sa dajú ľahko využiť na financovanie teroristických útokov a logistiky. Je preto dôležité odoprieť teroristom tieto prostriedky financovania ich operácií ďalším znížením limitov a maximálnych súm, v prípade ktorých povinné subjekty nemusia uplatňovať určité opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovené v smernici (EÚ) 2015/849. Preto s náležitým zohľadnením potrieb spotrebiteľov pri používaní predplatených nástrojov na všeobecný účel a bez toho, aby sa bránilo ich používaniu na podporu sociálneho a finančného začlenenia, je dôležité znížiť existujúce limity pre anonymné predplatené karty na všeobecný účel a identifikovať zákazníka v prípade platobných transakcií na diaľku, ak suma transakcie presahuje 50 EUR.

(15)

Aj keď používanie anonymných predplatených kariet vydaných v Únii je v zásade obmedzené len na územie Únie, nie vždy to platí v prípade podobných kariet vydaných v tretích krajinách. Preto je dôležité zabezpečiť, aby sa anonymné predplatené karty vydané mimo Únie mohli používať v Únii len vtedy, ak ich možno považovať za karty spĺňajúce požiadavky rovnocenné s požiadavkami stanovenými v práve Únie. Uvedené pravidlo by sa malo prijať v plnom súlade so záväzkami Únie v oblasti medzinárodného obchodu, najmä s ustanoveniami Všeobecnej dohody o obchode so službami.

(16)

Jednotky FIU zohrávajú dôležitú úlohu pri identifikácii finančných operácií teroristických sietí, predovšetkým cezhraničných, a v odhaľovaní ich finančných podporovateľov. Finančné vyšetrovanie môže mať zásadný význam pri odhaľovaní uľahčovania teroristických trestných činov a sietí a systémov teroristických organizácií. Vzhľadom na absenciu záväzných medzinárodných noriem, existujú značné rozdiely vo funkciách, kompetenciách a právomociach FIU. Členské štáty by sa mali snažiť zaistiť efektívnejší a koordinovanejší prístup k riešeniu finančného vyšetrovania týkajúceho sa terorizmu, a to aj v prípadoch súvisiacich so zneužívaním virtuálnych mien. Súčasné rozdiely by však nemali ovplyvniť činnosť jednotky FIU, najmä jej schopnosť vypracúvať preventívne analýzy na podporu všetkých orgánov poverených vykonávať spravodajské, vyšetrovacie a súdne činnosti a medzinárodnú spoluprácu. Jednotky FIU by pri vykonávaní svojich úloh mali mať prístup k informáciám a možnosť vymieňať si ich bez prekážok, a to aj pomocou príslušnej spolupráce s orgánmi presadzovania práva. Vo všetkých prípadoch podozrivej kriminality a najmä v prípadoch zahŕňajúcich financovanie terorizmu by tok informácií mal byť priamy a rýchly bez zbytočného zdržania. Je preto dôležité ďalej zvýšiť efektívnosť a účinnosť jednotiek FIU objasnením ich právomocí a spolupráce medzi nimi.

(17)

Jednotkám FIU by sa malo umožniť získať od ktoréhokoľvek povinného subjektu všetky potrebné informácie týkajúce sa ich funkcií. Ich voľný prístup k informáciám je dôležitý na zabezpečenie toho, aby bolo možné náležite sledovať toky peňazí a odhaľovať nezákonné siete a toky v rannom štádiu. Potreba jednotiek FIU získať ďalšie informácie od povinných subjektov na základe podozrenia týkajúceho sa prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu by mohla byť vyvolaná predchádzajúcou správou o podozrivých transakciách poskytnutou jednotke FIU, ale mohla by byť tiež vyvolaná inými prostriedkami, napríklad vlastnou analýzou jednotky FIU, spravodajskými informáciami poskytnutými príslušnými orgánmi alebo informáciami, ktoré má iná jednotka FIU. Jednotky FIU by preto v súvislosti so svojimi funkciami mali mať možnosť získať informácie od ktoréhokoľvek povinného subjektu aj bez predchádzajúcej správy. Nepatria sem plošné žiadosti o informácie povinným subjektom v rámci analýzy jednotky FIU, ale len žiadosti o informácie založené na dostatočne vymedzených podmienkach. Jednotka FIU by tiež mala mať možnosť získať tieto informácie na žiadosť predloženú inou jednotkou FIU z Únie a vymieňať si informácie so žiadajúcou jednotkou FIU.

(18)

Účelom jednotky FIU je zhromažďovanie a analyzovanie informácií, ktoré získava s cieľom zistiť prepojenia medzi podozrivými transakciami a podkladovou trestnou činnosťou, s cieľom predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a bojovať proti nim, a postupovať výsledky svojej analýzy, ako aj dodatočné informácie príslušným orgánom, ak existujú dôvody na podozrenie z prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu. Jednotka FIU by sa nemala zdržať výmeny ani odmietnuť výmenu informácií s inou jednotkou FIU spontánne alebo na požiadanie, a to z dôvodov ako nedostatočná identifikácia súvisiaceho predikatívneho trestného činu, charakteristiky vnútroštátnych trestnoprávnych predpisov a rozdiely v definíciách súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo chýbajúci odkaz na konkrétne súvisiace predikatívne trestné činy. Podobne by jednotka FIU mala poskytnúť svoj predbežný súhlas inej jednotke FIU s postúpením informácií príslušným orgánom, a to bez ohľadu na typ súvisiaceho predikatívneho trestného činu, aby sa umožnilo efektívne vykonávanie funkcie šírenia informácií. Jednotky FIU nahlásili ťažkosti pri výmene informácií, ktoré spôsobujú rozdiely medzi definíciami niektorých predikatívnych trestných činov vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ako napríklad daňových trestných činov, ktoré nie sú harmonizované právom Únie. Takéto rozdiely by nemali brzdiť vzájomnú výmenu, šírenie príslušným orgánom a používanie týchto informácií, ako sa vymedzuje v tejto smernici. Jednotky FIU by mali rýchlo, konštruktívne a efektívne zabezpečovať čo najširšiu medzinárodnú spoluprácu s jednotkami FIU z tretích krajín, pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí, súvisiace predikatívne trestné činy a financovanie terorizmu v súlade s odporúčaniami FATF a zásadami Egmont pre Výmenu informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami.

(19)

Informácie prudenciálnej povahy súvisiace s úverovými a finančnými inštitúciami, napríklad informácie týkajúce sa odbornosti a vhodnosti riaditeľov a akcionárov, mechanizmov vnútornej kontroly, správy vecí verejných či dodržiavania predpisov a riadenia rizík, sú často nevyhnutné pre primeraný dohľad nad týmito inštitúciami, pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu. Rovnako tak sú informácie týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu dôležité pre prudenciálny dohľad nad takýmito inštitúciami. Výmene dôverných informácií a spolupráci medzi príslušnými orgánmi vykonávajúcimi dohľad nad úverovými a finančnými inštitúciami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a subjektmi vykonávajúcimi prudenciálny dohľad by preto nemala brániť právna neistota, ktorá by mohla vyplývať z absencie jednoznačných ustanovení v tejto oblasti. Objasnenie právneho rámca je o to dôležitejšie, že prudenciálny dohľad bol v niekoľkých prípadoch zverený orgánom dohľadu pôsobiacim mimo oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, napríklad Európskej centrálnej banke (ECB).

(20)

Oneskorený prístup jednotiek FIU a iných príslušných orgánov k informáciám o totožnosti držiteľov bankových účtov a platobných účtov a bezpečnostných schránok, najmä tých anonymných, bráni v odhaľovaní prevodov finančných prostriedkov spojených s terorizmom. Vnútroštátne údaje, ktoré umožňujú identifikovať bankové účty a platobné účty a bezpečnostné schránky patriace jednej osobe, sú fragmentované, a preto nie sú pre jednotky FIU a iné príslušné orgány včas dostupné. Z toho dôvodu je dôležité vytvoriť vo všetkých členských štátoch centralizované automatizované mechanizmy, napríklad register alebo systém vyhľadávania údajov, ako účinné prostriedky na získanie včasného prístupu k informáciám o totožnosti držiteľov bankových účtov a platobných účtov a bezpečnostných schránok, ich splnomocnených osôb a konečných užívateľov výhod plynúcich z ich vlastníctva. Pri uplatňovaní ustanovení o prístupe je vhodné používať už existujúce mechanizmy, ak vnútroštátne jednotky FIU majú okamžitý a nefiltrovaný prístup k údajom, v súvislosti s ktorými vykonávajú zisťovanie. Členské štáty by mali zvážiť naplnenie takýchto mechanizmov inými informáciami, ktoré považujú za potrebné a primerané pre účinnejšie zmierňovanie rizík súvisiacich s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu. Mala by sa zabezpečiť úplná dôvernosť takýchto zisťovaní a žiadostí o súvisiace informácie jednotkami FIU a príslušnými inými orgánmi, než sú orgány zodpovedné za trestné stíhanie.

(21)

Aby sa rešpektovalo súkromie a chránili osobné údaje, minimálne údaje potrebné na vykonávanie vyšetrovaní prania špinavých peňazí a financovania terorizmu by sa mali uchovávať v centralizovaných automatizovaných mechanizmoch pre bankové účty a platobné účty, ako sú registre alebo systémy vyhľadávania údajov. Členské štáty by mali mať možnosť určiť, ktoré údaje sú vhodné a primerané na zber vzhľadom na zavedené systémy a právne tradície s cieľom umožniť zmysluplnú identifikáciu konečných užívateľov výhod. Pri transpozícii ustanovení týkajúcich sa týchto mechanizmov by mali členské štáty stanoviť doby uchovávania ekvivalentné dobe uchovávania dokumentácie a informácií získaných v rámci uplatňovania opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Členské štáty by mali mať možnosť zákonom predĺžiť dobu uchovávania na všeobecnom základe bez toho, aby sa vyžadovali rozhodnutia v jednotlivých prípadoch. Táto dodatočná doba uchovávania by nemala presiahnuť ďalších päť rokov. Táto doba by nemala mať vplyv na vnútroštátne právo stanovujúce ďalšie požiadavky na uchovávanie údajov umožňujúce rozhodnutia v jednotlivých prípadoch s cieľom uľahčiť trestné alebo správne konania. Prístup k týmto mechanizmom by sa mal zakladať na zásade „vedieť len to najnutnejšie“.

(22)

Presná identifikácia a overovanie údajov fyzických a právnických osôb sú dôležité pre boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu. Najnovší technický vývoj v oblasti digitalizácie transakcií a platieb umožňuje bezpečnú identifikáciu na diaľku alebo elektronickú identifikáciu. Uvedené prostriedky identifikácie stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (7) by sa mali zohľadniť, najmä pokiaľ ide o oznámené systémy elektronickej identifikácie a spôsoby, ktoré zaručujú cezhraničné zákonné uznávanie, ktoré poskytujú bezpečné nástroje na vysokej úrovni a sú referenčným prostriedkom, voči ktorému sa môžu overovať metódy identifikácie stanovených na vnútroštátnej úrovni. Okrem toho sa môžu vziať do úvahy iné bezpečné procesy identifikácie na diaľku alebo elektronickej identifikácie regulované, uznané, schválené alebo akceptované na vnútroštátnej úrovni príslušným vnútroštátnym orgánom. Ak je to vhodné, v procese identifikácie by sa malo zohľadniť aj uznávanie elektronických dokumentov a dôveryhodné služby, ako sú stanovené v nariadení (EÚ) č. 910/2014. Pri uplatňovaní tejto smernice by sa mala zohľadňovať zásada technologickej neutrality.

(23)

Na identifikáciu politicky exponovaných osôb v Únii by mali členské štáty vydávať zoznamy uvádzajúce špecifické funkcie, ktoré sa podľa vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení majú považovať za významné verejné funkcie. Členské štáty by mali požiadať každú medzinárodnú organizáciu akreditovanú na ich území, aby vydala a aktualizovala zoznam významných verejných funkcií v danej medzinárodnej organizácii.

(24)

Prístupom pre preskúmanie existujúcich klientov v súčasnom rámci je prístup vychádzajúci z rizika. Vzhľadom na vyššie riziko prania špinavých peňazí, financovania terorizmu a súvisiacich predikatívnych trestných činov spojených s určitými sprostredkovateľskými štruktúrami by však tento prístup nemusel umožniť včasné odhalenie a posúdenie rizík. Preto je dôležité zabezpečiť, aby sa niektoré jasne špecifikované kategórie existujúcich klientov tiež pravidelne monitorovali.

(25)

Od členských štátov sa v súčasnosti vyžaduje, aby zabezpečili, aby podnikateľské subjekty a iné právne subjekty zaregistrované na ich území získali a mali primerané, presné a aktuálne informácie o svojich vlastníckych právach. Potreba presných a aktuálnych informácií o konečnom užívateľovi výhod je kľúčovým faktorom pre vysledovanie páchateľov trestných činov, ktorí by inak mohli byť schopní ukryť svoju totožnosť za podnikovú štruktúru. Celosvetovo prepojený finančný systém umožňuje utajenie a pohyb finančných prostriedkov po celom svete a tí, ktorí perú špinavé peniaze a financujú terorizmus, ako aj ostatní páchatelia trestných činov, využívajú túto možnosť vo zvýšenej miere.

(26)

Mal by sa ozrejmiť osobitný faktor určujúci, ktorý členský štát je zodpovedný za monitorovanie a registráciu informácií o vlastníckych právach v prípade správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr. Kvôli rozdielom v právnych systémoch členských štátov sa niektoré správy zvereného majetku a podobné právne štruktúry nemonitorujú ani nie sú registrované nikde v Únii. Informácie o vlastníckych právach v prípade správ zvereného majetku a podobných právnych štruktúr by sa mali registrovať tam, kde správcovia zvereného majetku a osoby s rovnocenným postavením v prípade podobných právnych štruktúr majú sídlo alebo bydlisko. S cieľom zabezpečiť efektívne monitorovanie a registráciu informácií o vlastníckych právach v prípade správ zvereného majetku a podobných právnych štruktúr je potrebná tiež spolupráca medzi členskými štátmi. Prepojenie registrov členských štátov konečných užívateľov výhod správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr by tieto informácie sprístupnilo a tiež zaručilo, že sa zabráni viacnásobnej registrácii tých istých správ zvereného majetku a podobných právnych štruktúr v rámci Únie.

(27)

Pravidlá, ktoré sa uplatňujú na správy zvereného majetku a podobné právne štruktúry, pokiaľ ide o prístup k informáciám o ich vlastníckych právach, by mali byť porovnateľné so zodpovedajúcimi pravidlami, ktoré platia pre podnikateľské subjekty a iné právne subjekty. Vzhľadom na rôzne typy správy zvereného majetku, ktoré v súčasnosti existujú v Únii, ako aj na ešte väčšiu rôznorodosť podobných právnych štruktúr, rozhodnutie o tom, či správa zvereného majetku alebo podobné právne štruktúry sú alebo nie sú porovnateľne podobné s podnikateľskými subjektmi a inými právnymi subjektmi, by malo byť prijímané členskými štátmi. Cieľom vnútroštátnych právnych predpisov transponujúcich uvedené ustanovenia by malo byť zabrániť tomu, aby sa správa zvereného majetku alebo podobné právne štruktúry používali na účely prania špinavých peňazí, financovania terorizmu alebo súvisiacich predikatívnych trestných činov.

(28)

Vzhľadom na rôzne charakteristiky správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr by mali mať členské štáty možnosť určovať podľa vnútroštátneho práva a v súlade s pravidlami na ochranu údajov úroveň transparentnosti, pokiaľ ide o správu zvereného majetku a podobné právne štruktúry, ktoré nie sú porovnateľné s podnikateľskými subjektmi a inými právnymi subjektmi. Riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu sa môžu líšiť na základe charakteristík typu správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry, porozumenie uvedených rizík sa môže časom vyvíjať, napríklad z dôvodu národného a nadnárodného hodnotenia rizika. Z tohto dôvodu by členské štáty mali mať možnosť stanoviť širší prístup k informáciám o vlastníckych právach v prípade správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr, ak takýto prístup predstavuje nevyhnutné a primerané opatrenie s legitímnym cieľom, ktorým je predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Pri určovaní úrovne transparentnosti informácií o vlastníckych právach v prípade takejto správy zvereného majetku alebo podobných právnych štruktúr by členské štáty mali náležite zohľadniť ochranu základných práv jednotlivcov, predovšetkým právo na súkromie a ochranu osobných údajov. Prístup k informáciám o vlastníckych právach v prípade správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr by mal byť poskytnutý akejkoľvek osobe, ktorá môže preukázať legitímny záujem. Prístup by sa mal udeliť aj akejkoľvek osobe, ktorá podá písomnú žiadosť v súvislosti so správou zvereného majetku či podobnou právnou štruktúrou a má v držbe alebo vlastní kontrolný podiel v akomkoľvek podnikateľskom subjekte alebo inom právnom subjekte registrovanom mimo Únie, prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva, a to aj prostredníctvom akcií na doručiteľa alebo prostredníctvom kontroly inými prostriedkami. Kritériá a podmienky udelenia prístupu k žiadostiam o informácie o vlastníckych právach v prípade správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr by mali byť dostatočne presné a v súlade s cieľmi tejto smernice. Členské štáty by mali mať možnosť zamietnuť písomnú žiadosť, ak existujú opodstatnené dôvody na podozrenie, že písomná žiadosť nie je v súlade s cieľmi tejto smernice.

(29)

S cieľom zaručiť právnu istotu a rovnaké podmienky je nevyhnutné jasne stanoviť, ktoré právne štruktúry usadené v celej Únii by sa mali považovať za podobné správe zvereného majetku z hľadiska ich funkcie alebo štruktúry. Preto by každý členský štát mal byť povinný určiť správu zvereného majetku, ak je uznaná vnútroštátnym právom, a podobné právne štruktúry, ktoré môžu byť zriadené v súlade s ich vnútroštátnym právnym rámcom alebo zvyklosťami a ktoré majú štruktúru alebo funkciu podobnú správe zvereného majetku, ako napríklad umožnenie rozluky alebo oddelenia medzi zákonným a skutočným vlastníctvom aktív. Potom by členské štáty mali Komisii oznámiť kategórie, opis vlastností, názvy a v prípade potreby právny základ tejto správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr s cieľom ich uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, aby sa umožnila ich identifikácia inými členskými štátmi. Malo by sa vziať do úvahy, že správa zvereného majetku a podobné právne štruktúry môžu mať rôzne právne charakteristiky naprieč Úniou. V prípade, že charakteristiky správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry majú porovnateľnú štruktúru alebo funkciu s charakteristikami podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov, prístup verejnosti k informáciám o vlastníckych právach by prispel k boju proti zneužívaniu správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr, podobne ako prístup verejnosti môže prispieť k predchádzaniu zneužívania podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

(30)

Prístup verejnosti k informáciám o vlastníckych právach umožňuje väčšiu kontrolu informácií občianskou spoločnosťou, a to aj zo strany tlače alebo organizácií občianskej spoločnosti, a prispieva k zachovaniu dôvery v integritu obchodných transakcií a finančného systému. Môže prispieť k boju proti zneužívaniu podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov a právnych štruktúr na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, a to pomocou pri vyšetrovaní, ako aj dôsledkami na dobré meno, za predpokladu, že každý, kto by mohol s nimi realizovať transakcie, pozná totožnosť konečného užívateľa výhod. Uľahčuje tiež včasnú a efektívnu dostupnosť informácií pre finančné inštitúcie a orgány vrátane orgánov tretích krajín zapojených do boja proti takýmto trestným činom. Prístup k uvedeným informáciám by tiež pomohol vyšetrovaniam týkajúcim sa prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu.

(31)

Dôvera investorov a širokej verejnosti vo finančné trhy závisí do veľkej miery od existencie presného režimu zverejňovania údajov, ktorý zaisťuje transparentnosť vo vlastníckych právach a kontrolných štruktúrach spoločnosti. Platí to najmä pre systémy správy a riadenia spoločností, ktoré sa vyznačujú koncentrovaným vlastníctvom, ako je tomu v Únii. Veľkí investori s významnými hlasovacími právami a právami v oblasti peňažných tokov môžu na jednej strane podporiť dlhodobý rast a výkonnosť spoločností. Na druhej strane však ovládajúci koneční užívatelia výhod so silnými hlasovacími blokmi môžu byť motivovaní previesť podnikové aktíva a získať osobný prospech na úkor menšinových investorov. Potenciálne zvýšenie dôvery vo finančné trhy by sa malo považovať za pozitívny vedľajší účinok a nie za účel zvyšovania transparentnosti, ktorým je vytvárať prostredie, pri ktorom bude menej pravdepodobné, že sa použije na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

(32)

Dôvera investorov a širokej verejnosti vo finančné trhy závisí do veľkej miery od existencie presného režimu zverejňovania údajov, ktorý zaisťuje transparentnosť vo vlastníckych právach a kontrolných štruktúrach podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov, ako aj určitých druhov správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr. Členské štáty by preto mali umožniť prístup k informáciám o vlastníckych právach dostatočne uceleným a koordinovaným spôsobom, stanovením jasných pravidiel o prístupe verejnosti, aby tretie strany mohli v celej Únii zisťovať, kto je konečným užívateľom výhod plynúcich z vlastníctva podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov, ako aj určitých druhov správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr.

(33)

Členské štáty by preto mali umožniť prístup k informáciám o vlastníckych právach v prípade podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov dostatočne uceleným a koordinovaným spôsobom prostredníctvom centrálnych registrov, v ktorých sú obsiahnuté informácie o vlastníckych právach, stanovením jasných pravidiel o prístupe verejnosti, aby tretie strany boli v celej Únii schopné zistiť, kto sú koneční užívatelia výhod plynúcich z vlastníctva podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov. Takisto je nevyhnutné vytvoriť súdržný právny rámec, ktorý zabezpečí lepší prístup k informáciám o vlastníckych právach v prípade správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr, ak sú zaregistrované v Únii. Pravidlá, ktoré sa uplatňujú na správu zvereného majetku a podobné právne štruktúry, pokiaľ ide o prístup k informáciám o ich vlastníckych právach, by mali byť porovnateľné so zodpovedajúcimi pravidlami, ktoré platia pre podnikateľské subjekty a iné právne subjekty.

(34)

Vo všetkých prípadoch, tak v prípade podnikateľských subjektov aj iných právnych subjektov, ako aj v prípade správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr, by sa malo usilovať o náležitú rovnováhu najmä medzi všeobecným verejným záujmom na predchádzaní praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a základnými právami dotknutých osôb. Súbor údajov, ktoré sa majú sprístupniť verejnosti, by mal byť obmedzený, jasne a komplexne vymedzený a mal by mať všeobecnú povahu, aby sa minimalizovala potenciálna ujma spôsobená konečným užívateľom výhod. Informácie sprístupnené verejnosti by sa súčasne nemali podstatne odlišovať od aktuálne zhromaždených údajov. Aby sa obmedzilo zasahovanie do práva na rešpektovanie ich súkromného života všeobecne, a najmä na ochranu ich osobných údajov, mali by sa tieto informácie v zásade vzťahovať na postavenie konečných užívateľov výhod plynúcich z vlastníctva podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov a zo správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr a mali by sa striktne týkať oblasti hospodárskej činnosti, v ktorej konečný užívateľ výhod pôsobí. Ak je vrcholový riadiaci pracovník označený za konečného užívateľa výhod len z úradnej moci, a nie na základe majetkovej účasti alebo kontroly vykonávanej inými prostriedkami, malo by to byť v registroch jasne viditeľné. Pokiaľ ide o informácie o konečnom užívateľovi výhod, členské štáty môžu stanoviť, aby boli v centrálnom registri zahrnuté informácie o štátnej príslušnosti, a to najmä pre konečných užívateľov výhod, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi daného štátu. S cieľom zjednodušiť postupy registra a z dôvodu, že prevažná väčšina konečných užívateľov výhod budú štátni príslušníci štátu, ktorý vedie centrálny register, členské štáty môžu v prípade, že nebol uvedený iný údaj, predpokladať, že konečný užívateľ výhod má ich štátnu príslušnosť.

(35)

Zvýšená verejná kontrola prispeje k predchádzaniu zneužívania právnych subjektov a právnych štruktúr vrátane vyhýbania sa daniam. Preto je dôležité, aby informácie o vlastníckych právach zostali dostupné prostredníctvom vnútroštátnych registrov a systému prepojenia registrov najmenej počas piatich rokov po tom, čo prestali existovať dôvody pre registrovanie informácií o vlastníckych právach v prípade správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry. Členské štáty by však mali mať možnosť v právnych predpisoch stanoviť spracovanie informácií o vlastníckych právach vrátane osobných údajov na iné účely, ak takéto spracovanie spĺňa cieľ verejného záujmu a v demokratickej spoločnosti je opatrením nevyhnutným a primeraným sledovanému legitímnemu cieľu.

(36)

S cieľom zabezpečiť primeraný a vyvážený prístup a zaručiť právo na súkromný život a ochranu osobných údajov by členské štáty okrem toho mali mať možnosť za výnimočných okolností stanoviť výnimky zo zverejňovania informácií o vlastníckych právach a prístupu k nim prostredníctvom registrov, ak by uvedené informácie vystavili konečného užívateľa výhod neprimeranému riziku podvodu, únosu, vydierania, obťažovania, násilia alebo zastrašovania. Členské štáty by mali mať takisto možnosť požadovať online registráciu s cieľom identifikovať každú osobu, ktorá žiada o informácie z registra, ako aj zaplatenie poplatku za prístup k informáciám v registri.

(37)

Prepojenie centrálnych registrov členských štátov, ktoré majú informácie o vlastníckych právach prostredníctvom Európskej centrálnej platformy zriadenej podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 (8), si nevyhnutne vyžaduje koordináciu vnútroštátnych systémov, ktoré majú rôzne technické charakteristiky. Z tohto dôvodu je potrebné prijať technické opatrenia a špecifikácie, ktoré musia zohľadňovať rozdiely medzi registrami. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci na riešenie takýchto technických a prevádzkových otázok. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (9). V každom prípade by sa malo zabezpečiť, aby sa do fungovania celého systému zapojili členské štáty, a to prostredníctvom pravidelného dialógu medzi Komisiou a zástupcami členských štátov venovanému otázkam prevádzky systému a jeho budúceho rozvoja.

(38)

Na spracovanie osobných údajov v rámci tejto smernice sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (10). V dôsledku toho by fyzické osoby, ktorých osobné údaje sú uchovávané vo vnútroštátnych registroch ako koneční užívatelia výhod, mali byť o tom primerane informované. Okrem toho by sa mali sprístupniť len osobné údaje, ktoré sú aktuálne a týkajú sa skutočných konečných užívateľov výhod, a beneficienti by mali byť informovaní o svojich právach podľa platného právneho rámca Únie na ochranu údajov stanoveného v nariadení (EÚ) 2016/679 a v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (11) a o postupoch, ktoré sa uplatňujú pri vykonávaní týchto práv. Okrem toho, aby sa zabránilo zneužívaniu informácií uchovávaných v registroch a aby sa vyvážili práva konečných užívateľov výhod, členské štáty by mali môcť zvážiť sprístupnenie informácií o žiadajúcej osobe spolu s právnym základom ich žiadosti konečnému užívateľovi výhod.

(39)

Ak by ohlasovanie nezrovnalostí zo strany jednotiek FIU a príslušných orgánov ohrozilo prebiehajúce vyšetrovanie, jednotky FIU alebo príslušné orgány by mali odložiť ohlasovanie nezrovnalostí do okamihu, v ktorom zaniknú dôvody neohlasovania. Okrem toho by jednotky FIU a príslušné orgány nemali ohlasovať nezrovnalosti, ak by to bolo v rozpore s ktorýmkoľvek ustanovením dôvernosti vnútroštátneho práva alebo by to bolo informovaním.

(40)

Touto smernicou nie je dotknutá ochrana osobných údajov spracúvaných príslušnými orgánmi v súlade so smernicou (EÚ) 2016/680.

(41)

Prístup k informáciám a vymedzenie pojmu legitímneho záujmu by sa mali riadiť právom členského štátu, v ktorom má správca zvereného majetku alebo osoba s rovnocennou pozíciou v podobnej právnej štruktúre sídlo alebo bydlisko. Ak správca zvereného majetku alebo osoba s rovnocennou pozíciou v podobnej právnej štruktúre nemajú sídlo alebo bydlisko v žiadnom členskom štáte, prístup k informáciám a vymedzenie pojmu legitímneho záujmu by sa mali riadiť právom členského štátu, v ktorom sú informácie o vlastníckych právach v prípade správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúre registrované v súlade s ustanoveniami tejto smernice.

(42)

Členské štáty by vo svojom vnútroštátnom práve mali určiť legitímny záujem ako všeobecný pojem, aj ako kritérium pre prístup k informáciám o vlastníckych právach. Tieto vymedzenia by predovšetkým nemali obmedzovať pojem legitímneho záujmu na prípady prebiehajúceho správneho alebo súdneho konania, a mali by umožňovať, aby sa zohľadnila preventívna práca v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a súvisiacim predikatívnym trestným činom, ktorú vykonávajú mimovládne organizácie a investigatívni novinári, tam, kde je to vhodné. Po vzájomnom prepojení registrov konečných užívateľov výhod členských štátov by sa na vnútroštátnej aj cezhraničnej úrovni mal zaručiť prístup k registru každého členského štátu, a to podľa vymedzenia legitímneho záujmu členského štátu, v ktorom sú informácie o vlastníckych právach v prípade správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúre registrované v súlade s ustanoveniami tejto smernice, na základe rozhodnutia prijatého príslušnými orgánmi tohto členského štátu. Vo vzťahu k svojim registrom konečných užívateľov výhod by malo byť pre členské štáty tiež možné stanoviť mechanizmy odvolania proti rozhodnutiam, ktoré udeľujú alebo zamedzujú prístup k informáciám o vlastníckych právach. S cieľom zabezpečiť súdržnú a efektívnu registráciu a výmenu informácií by členské štáty mali zabezpečiť, aby ich orgán poverený vytvorením registra pre informácie o vlastníckych právach v prípade správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr spolupracoval so svojimi partnermi v iných členských štátoch a vymieňal si s nimi informácie o správe zvereného majetku a podobných právnych štruktúrach, na ktoré sa uplatňuje právo jedného členského štátu a ktoré sa spravujú v inom členskom štáte.

(43)

Cezhraničné korešpondenčné vzťahy s respondentskou inštitúciou z tretej krajiny sa vyznačujú pretrvávajúcim a opakujúcim sa charakterom. Preto by členské štáty, vyžadujúc prijatie opatrení zvýšenej povinnej starostlivosti v tomto konkrétnom kontexte, mali zohľadniť, že korešpondenčné vzťahy nezahŕňajú jednorazové transakcie ani samotnú výmenu kapacít zasielania správ. Okrem toho, uznávajúc, že nie všetky cezhraničné korešpondenčné bankové služby sa vyznačujú rovnakou úrovňou rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, intenzita opatrení stanovených v tejto smernici sa môže určiť uplatnením zásad prístupu založeného na hodnotení rizík a neovplyvňuje ju úroveň rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorú predložila respondentská finančná inštitúcia.

(44)

Je dôležité zabezpečiť, aby povinné subjekty správne vykonávali pravidlá pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. V tejto súvislosti by členské štáty mali posilniť úlohu verejných orgánov, ktoré konajú ako príslušné orgány s určenou zodpovednosťou v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, a to vrátane jednotiek FIU, orgánov s funkciou vyšetrovania alebo trestného stíhania prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu, vysledovania a zhabania alebo zmrazenia a zabavenia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, orgánov, ktoré dostávajú správy o cezhraničnom prevoze meny a obchodovateľných finančných nástrojoch na doručiteľa, a orgánov, ktoré zodpovedajú za dohľad alebo monitorovanie zamerané na zabezpečenie dodržiavania predpisov zo strany povinných subjektov. Členské štáty by mali posilniť úlohu iných príslušných orgánov vrátane orgánov určených na boj proti korupcii a daňových orgánov.

(45)

Členské štáty by mali zabezpečiť účinný a nestranný dohľad nad všetkými povinnými subjektmi, predovšetkým verejnými orgánmi prostredníctvom samostatného a nezávislého vnútroštátneho regulačného orgánu alebo orgánu dohľadu.

(46)

Zločinci prevádzajú nelegálne výnosy cez viacero finančných sprostredkovateľov, aby neboli odhalení. Preto je dôležité umožniť úverovým a finančným inštitúciám výmenu informácií nielen medzi členmi skupiny, ale aj s inými úverovými a finančnými inštitúciami, s náležitým zohľadnením pravidiel na ochranu údajov, ako sa stanovuje vo vnútroštátnom práve.

(47)

Príslušné orgány vykonávajúce dohľad nad povinnými subjektmi v oblasti dodržiavania tejto smernice by mali mať možnosť spolupracovať a vymieňať si dôverné informácie, a to bez ohľadu na ich povahu či status. Na tento účel by takéto príslušné orgány mali mať primeraný právny základ na výmenu dôverných informácií a nemalo by sa neúmyselne brániť spolupráci príslušných orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a orgánov prudenciálneho dohľadu právnou neistotou, ktorá môže vyplývať z absencie jednoznačných ustanovení v tejto oblasti. Dohľad nad účinným vykonávaním skupinovej politiky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mal byť v súlade so zásadami a podmienkami konsolidovaného dohľadu stanovenými v príslušných európskych odvetvových právnych predpisoch.

(48)

Výmena informácií a poskytovanie pomoci medzi príslušnými orgánmi členských štátov sú na účely tejto smernice kľúčové. Členské štáty by preto nemali zakazovať výmenu informácií a poskytovanie pomoci alebo ukladať neodôvodnené či neprimerane reštriktívne podmienky týkajúce sa takejto výmeny a poskytovania pomoci.

(49)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (12) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(50)

Keďže cieľ tejto smernice, a to ochrana finančného systému prostredníctvom predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a vyšetrovania, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože jednotlivé opatrenia prijaté členskými štátmi na ochranu ich finančných systémov by mohli byť nezlučiteľné s fungovaním vnútorného trhu a so zásadami právneho štátu a verejnej politiky Únie, ale z dôvodu rozsahu a účinkov činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(51)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), najmä právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života (článok 7 charty), právo na ochranu osobných údajov (článok 8 charty) a právo na slobodu podnikania (článok 16 charty).

(52)

Pri vypracúvaní správy o hodnotení vykonávania tejto smernice by Komisia mala venovať náležitú pozornosť dodržiavaniu základných práv a zásad, ktoré boli uznané v charte.

(53)

Vzhľadom na potrebu bezodkladne vykonávať opatrenia prijaté s cieľom posilniť mechanizmus Únie zavedený na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a vzhľadom na záväzky prevzaté členskými štátmi, že rýchle vykonajú transpozíciu smernice (EÚ) 2015/849, mali by sa zmeny smernice (EÚ) 2015/849 transponovať do 10. januára 2020. Členské štáty by mali zriadiť registre konečných užívateľov výhod v prípade podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov do 10. januára 2020 a v prípade správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr do 10. marca 2020. Centrálne registre by mali byť vzájomne prepojené prostredníctvom Európskej centrálnej platformy do10. marca 2021. Členské štáty by mali zriadiť centralizované automatizované mechanizmy umožňujúce identifikáciu držiteľov bankových a platobných účtov a bezpečnostných schránok do 10. septembra 2020.

(54)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (13) a vydal stanovisko 2. februára 2017 (14).

(55)

Smernica (EÚ) 2015/849 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice (EÚ) 2015/849

Smernica (EÚ) 2015/849 sa mení takto:

1.

V článku 2 ods. 1 sa bod 3 mení takto:

a)

Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov, a všetkých ostatných osôb, ktoré sa zaväzujú poskytovať priamo alebo prostredníctvom iných osôb, s ktorými je uvedená iná osoba prepojená, materiálnu pomoc, pomoc alebo poradenstvo v daňových záležitostiach ako hlavnú podnikateľskú alebo odbornú činnosť;“;

b)

Písmeno d) sa nahrádza takto:

„d)

realitných agentov vrátane prípadov, keď konajú ako sprostredkovatelia nájmu nehnuteľného majetku, ale len v súvislosti s transakciami, pri ktorých mesačné nájomné je vo výške 10 000 EUR alebo viac;“;

c)

Dopĺňajú sa tieto písmená:

„g)

poskytovateľov poskytujúcich zmenárenské služby medzi virtuálnymi menami a nekrytými menami (fiat menami);

h)

poskytovateľov služieb peňaženky;

i)

osoby obchodujúce alebo konajúce ako obchodní sprostredkovatelia s umeleckými dielami, a to aj v prípadoch, ak túto činnosť vykonávajú umelecké galérie a aukčné domy, ak hodnota transakcie alebo série prepojených transakcií je vo výške 10 000 EUR alebo viac;

j)

osoby uchovávajúce, obchodujúce alebo konajúce ako obchodní sprostredkovatelia s umeleckými dielami, ak túto činnosť vykonávajú tzv. slobodné prístavy, ak hodnota transakcie alebo série prepojených transakcií je vo výške 10 000 EUR alebo viac.“

2.

Článok 3 sa mení takto:

a)

Bod 4 sa mení takto:

i)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

teroristické trestné činy, trestné činy súvisiace s teroristickou skupinou a trestné činy súvisiace s teroristickými činnosťami, ako sú stanovené v hlavách II a III smernice (EÚ) 2017/541 (*1);

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).“;"

ii)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)

činnosti zločineckej organizácie, ako je vymedzená v článku 1 bodu 1 rámcového rozhodnutia Rady 2008/841/SVV (*2);

(*2)  Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008, s. 42).“;"

b)

V bode 6 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)

v prípade správy zvereného majetku (trust): všetky tieto osoby:

i)

zriaďovateľ/zriaďovatelia (settlor);

ii)

správca/správcovia (trustee);

iii)

protektor/protektori, ak sú určení;

iv)

beneficienti, alebo ak sa ešte len majú určiť jednotlivci, ktorí majú prospech z právnej štruktúry alebo právneho subjektu, skupina osôb, v ktorých hlavnom záujme sa táto právna štruktúra alebo subjekt zakladá alebo funguje;

v)

akákoľvek iná fyzická osoba, ktorá vykonáva skutočnú kontrolu nad zvereným majetkom prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva alebo inými prostriedkami;“;

c)

Bod 16 sa nahrádza takto:

„16.

„elektronické peniaze“ sú elektronické peniaze vymedzené v článku 2 bode 2 smernice 2009/110/ES, ale bez peňažnej hodnoty uvedenej v článku 1 ods. 4 a 5 uvedenej smernice;“;

d)

Dopĺňajú sa tieto body:

„18.

„virtuálne meny“ sú digitálny nositeľ hodnoty, ktorá nie je vydávaná ani zaručená centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, nie je nutne naviazaná na menu etablovanú v súlade so zákonom a ktorá nemá právny status meny ani peňazí, ale je akceptovaná fyzickými alebo právnickými osobami ako výmenný prostriedok, ktorý možno elektronicky prevádzať, uchovávať a elektronicky s ním obchodovať;

19.

„poskytovateľ služieb peňaženky“ je subjekt, ktorý poskytuje služby na ochranu súkromných kryptografických kľúčov v mene jeho klientov, na držbu, uchovávanie a prevod virtuálnych mien.“

3.

Článok 6 sa mení takto:

a)

V odseku 2 sa písmená b) a c) nahrádzajú takto:

„b)

rizík spojených s každým relevantným sektorom vrátane, podľa dostupnosti, odhadov objemu prania špinavých peňazí v peňažnom vyjadrení poskytnutých Eurostatom v prípade každého z týchto sektorov;

c)

najrozšírenejších prostriedkov, ktoré páchatelia trestnej činnosti využívajú na legalizáciu nezákonných príjmov vrátane, podľa dostupnosti, tých, ktoré sa osobitne používajú pri transakciách medzi členskými štátmi a tretími krajinami, bez ohľadu na identifikáciu tretej krajiny ako vysokorizikovej tretej krajiny podľa článku 9 ods. 2“;

b)

Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Komisia sprístupní správu uvedenú v odseku 1 členským štátom a povinným subjektom, aby im pomohla identifikovať, pochopiť, riadiť a znižovať riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ako aj umožniť ďalším zainteresovaným stranám vrátane vnútroštátnych zákonodarných orgánov, Európskeho parlamentu, európskych orgánov dohľadu a zástupcov z FIU lepšie chápať tieto riziká. Správa sa zverejní najneskôr šesť mesiacov po sprístupnení členským štátom s výnimkou tých prvkov správy, ktoré obsahujú utajované informácie.“

4.

Článok 7 sa mení takto:

a)

V odseku 4 sa dopĺňajú tieto písmená:

„f)

podá správu o inštitucionálnej štruktúre a základných postupoch svojho mechanizmu boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, okrem iného o FIU, daňových úradoch a prokurátoroch, ako aj o vyčlenených ľudských a finančných zdrojoch a v rozsahu, v akom sú tieto informácie dostupné;

g)

podá správu o vnútroštátnom úsilí a zdrojoch (pracovné sily a rozpočet) vyčlenených na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.“;

b)

Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Členské štáty sprístupnia výsledky svojho hodnotenia rizík vrátane jeho aktualizácií Komisii, európskym orgánom dohľadu a ostatným členským štátom. Ak je to vhodné, môžu ostatné členské štáty poskytnúť členskému štátu, ktorý uskutočňuje posúdenie rizík, príslušné dodatočné informácie. Zhrnutie posúdenia sa sprístupní verejnosti. Toto zhrnutie nesmie obsahovať utajované informácie.“

5.

Článok 9 sa mení takto:

a)

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 64 prijímať delegované akty s cieľom identifikovať vysokorizikové tretie krajiny, pričom zohľadní strategické nedostatky, najmä v týchto oblastiach:

a)

právny a inštitucionálny rámec boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v danej tretej krajine, najmä:

i)

kriminalizáciu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

ii)

opatrenia týkajúce sa povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi;

iii)

požiadavky na vedenie záznamov;

iv)

požiadavky na ohlasovanie podozrivých transakcií;

v)

dostupnosť presných a včasných informácií o vlastníckych právach právnických osôb a štruktúr príslušným orgánom;

b)

právomoci a postupy príslušných orgánov tretej krajiny na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vrátane primerane účinných, primeraným a odrádzajúcich sankcií, ako aj praktiky tretej krajiny pri spolupráci a výmene informácií s príslušnými orgánmi v členských štátoch;

c)

účinnosť systému tretej krajiny pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu pri riešení rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu.“

b)

Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Komisia pri príprave delegovaných aktov uvedených v odseku 2 zohľadní relevantné hodnotenia, posúdenia alebo správy vypracované medzinárodnými organizáciami a subjektmi, ktoré stanovujú normy, s právomocou v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.“

6.

V článku 10 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Členské štáty zakážu svojim úverovým inštitúciám a finančným inštitúciám viesť anonymné účty, anonymné vkladné knižky alebo anonymné bezpečnostné schránky. Členské štáty vo všetkých prípadoch vyžadujú, aby sa majitelia a beneficienti existujúcich anonymných účtov, anonymných vkladných knižiek alebo anonymných bezpečnostných schránok, podrobili opatreniam povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi najneskôr do 10. januára 2019 a v každom prípade skôr, ako sa takéto účty, vkladné knižky alebo bezpečnostné schránky akýmkoľvek spôsobom použijú.“

7.

Článok 12 sa mení takto:

a)

Odsek 1 sa mení takto:

i)

v prvom pododseku sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:

„a)

platobný nástroj nemožno opätovne doplniť peniazmi alebo jeho maximálny mesačný limit pre platobné transakcie, ktorý možno použiť len v danom členskom štáte, je 150 EUR;

b)

maximálna suma uchovávaná elektronicky nepresahuje 150 EUR;“,

ii)

druhý pododsek sa vypúšťa;

b)

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa výnimka stanovená v odseku 1 tohto článku neuplatňovala v prípade spätnej výmeny v hotovosti alebo hotovostného výberu peňažnej hodnoty elektronických peňazí, ak je suma spätnej výmeny vyššia ako 50 EUR, alebo v prípade platobných transakcií na diaľku vymedzených v článku 4 bode 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (*3), ak je zaplatená suma v prípade transakcie vyššia ako 50 EUR.

(*3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).“;"

c)

Dopĺňa sa tento odsek:

„3.   Členské štáty zabezpečia, aby úverové a finančné inštitúcie konajúce ako prijímatelia akceptovali platby vykonávané anonymnými predplatenými kartami vydanými v tretích krajinách len vtedy, keď takéto karty spĺňajú požiadavky rovnocenné s požiadavkami uvedenými v odsekoch 1 a 2.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť neprijímať na svojom území platby vykonávané použitím anonymných predplatených kariet.“

8.

V článku 13 sa odsek 1 mení takto:

a)

Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

identifikáciu klienta a overenie jeho totožnosti na základe dokumentov, údajov alebo informácií získaných zo spoľahlivého a nezávislého zdroja vrátane, ak je to možné, prostriedkov elektronickej identifikácie, relevantných dôveryhodných služieb stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (*4) alebo akýchkoľvek iných bezpečných, diaľkových alebo elektronických postupov identifikácie regulovaných, uznaných, schválených alebo akceptovaných príslušnými vnútroštátnymi orgánmi;

(*4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).“;"

b)

Na konci písmena b) sa dopĺňa táto veta:

„Ak identifikovaný konečný užívateľ výhod je vrcholovým riadiacim pracovníkom, ako je uvedené v článku 3 ods. 6 písm. a) bode ii), povinné subjekty prijmú primerané odôvodnené opatrenia na overenie totožnosti fyzickej osoby, ktorá zastáva pozíciu vrcholového riadiaceho pracovníka, a vedú záznamy o prijatých opatreniach, ako aj o všetkých problémoch, ktoré sa vyskytli počas procesu overovania.“

9.

Článok 14 sa mení takto:

a)

V odseku 1 sa dopĺňa táto veta:

„Pri každom nadväzovaní nového obchodného vzťahu s podnikateľským subjektom alebo iným právnym subjektom, alebo správou zvereného majetku či právnou štruktúrou, ktorá má štruktúru alebo funkciu podobnú správe zvereného majetku (ďalej len „podobná právna štruktúra“), ktoré podliehajú registrácii informácií o vlastníckych právach podľa článku 30 alebo 31, povinné subjekty musia mať osvedčenie o registrácii alebo výpis z registra“;

b)

Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty uplatňovali opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi nielen v prípade všetkých nových klientov, ale vo vhodnom čase aj na existujúcich klientov na základe hodnotenia rizík, alebo keď sa u klienta zmenia dôležité okolnosti, alebo ak má povinný subjekt počas príslušného kalendárneho roka akúkoľvek zákonnú povinnosť klienta kontaktovať na účely preskúmania akýchkoľvek relevantných informácií týkajúcich sa konečného užívateľa či užívateľov výhod alebo má povinný subjekt túto povinnosť podľa smernice Rady 2011/16/EÚ (*5).

(*5)  Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).“"

10.

Článok 18 sa mení takto:

a)

V odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„V prípadoch uvedených v článkoch 18a až 24, ako aj v iných prípadoch s vyššími rizikami, ktoré identifikovali členské štáty alebo povinné subjekty, členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty uplatňovali opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi s cieľom primerane riadiť a zmierňovať tieto riziká.“;

b)

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty, pokiaľ je to reálne možné, prešetrili súvislosti a účel všetkých transakcií, ktoré spĺňajú aspoň jednu z týchto podmienok:

i)

ide o zložité transakcie;

ii)

ide o neobvykle veľké transakcie;

iii)

sú realizované podľa neobvyklého vzorca;

iv)

nemajú zrejmý hospodársky alebo zákonný účel.

Povinné subjekty najmä zvýšia stupeň a povahu monitorovania obchodného vzťahu, aby určili, či sa tieto transakcie alebo činnosti javia ako podozrivé.“

11.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 18a

1.   Pokiaľ ide o obchodné vzťahy alebo transakcie týkajúce sa vysokorizikových tretích krajín identifikovaných podľa článku 9 ods. 2, členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty uplatňovali tieto opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi:

a)

získanie dodatočných informácií o klientovi a konečnom užívateľovi výhod či konečných užívateľoch výhod;

b)

získanie dodatočných informácií o plánovanej povahe obchodného vzťahu;

c)

získanie informácií o zdroji finančných prostriedkov a pôvode majetku klienta a konečného užívateľa výhod či konečných užívateľov výhod;

d)

získanie informácií o dôvodoch plánovaných alebo uskutočnených transakcií;

e)

získanie súhlasu od vrcholového manažmentu na nadviazanie obchodného vzťahu alebo pokračovanie v ňom;

f)

vykonávanie dôslednejšieho monitorovania obchodného vzťahu zvýšením počtu a predĺžením trvania uplatňovaných kontrol a výberom vzoriek transakcií, ktoré vyžadujú ďalšie preskúmanie.

Členské štáty môžu od povinných subjektov vyžadovať, aby zabezpečili, ak je to vhodné, že prvá platba sa vykoná prostredníctvom účtu vedeného na meno klienta v úverovej inštitúcii podliehajúcej normám povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ktoré sú aspoň také prísne ako normy stanovené v tejto smernici.

2.   Okrem opatrení uvedených v odseku 1 a v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie členské štáty od povinných subjektov vyžadujú, aby v prípade potreby na osoby a právne subjekty vykonávajúce transakcie zahŕňajúce vysokorizikové tretie krajiny identifikované podľa článku 9 ods. 2 uplatnili jedno alebo viaceré z dodatočných opatrení na zmiernenie rizika. Uvedené opatrenia pozostávajú z jedného alebo viacerých z týchto opatrení:

a)

uplatnenia dodatočných prvkov zvýšenej povinnej starostlivosti;

b)

zavedenia posilnených relevantných mechanizmov ohlasovania alebo systematického ohlasovania finančných transakcií;

c)

obmedzenia obchodných vzťahov alebo transakcií s fyzickými osobami alebo právnymi subjektmi z tretích krajín identifikovaných ako vysokorizikové krajiny podľa článku 9 ods. 2

3.   Okrem opatrení uvedených v odseku 1 členské štáty uplatnia podľa potreby a v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie na vysokorizikové tretie krajiny identifikované podľa článku 9 ods. 2 jedno alebo viaceré z týchto opatrení:

a)

zamietnutie zriadenia dcérskych spoločností alebo pobočiek či zastúpení povinných subjektov z dotknutej krajiny alebo iné zohľadnenie skutočnosti, že príslušný povinný subjekt je z krajiny, ktorá nemá adekvátne mechanizmy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

b)

zakázanie povinným subjektom zriaďovať pobočky alebo zastúpenia v dotknutej krajine alebo iné zohľadnenie skutočnosti, že príslušná pobočka alebo zastúpenie by boli v krajine, ktorá nemá adekvátne mechanizmy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

c)

vyžadovanie prísnejších požiadaviek na dohľadové preskúmanie alebo prísnejší externý audit pobočiek a dcérskych spoločností povinných subjektov nachádzajúcich sa v dotknutej krajine;

d)

vyžadovanie prísnejších požiadaviek na externý audit finančných skupín, pokiaľ ide o ktorúkoľvek ich pobočku a dcérsku spoločnosť nachádzajúce sa v dotknutej krajine;

e)

vyžadovanie, aby úverové a finančné inštitúcie preskúmali a zmenili, alebo v prípade potreby ukončili korešpondenčné vzťahy s respondentskými inštitúciami v dotknutej krajine.

4.   Pri prijímaní alebo uplatňovaní opatrení stanovených v odsekoch 2 a 3 členské štáty podľa potreby zohľadnia relevantné hodnotenia, posúdenia alebo správy vypracované v súvislosti s rizikami, ktoré predstavujú jednotlivé tretie krajiny, medzinárodnými organizáciami a subjektmi, ktoré stanovujú normy, s právomocou v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a boja proti financovaniu terorizmu.

5.   Pred prijatím alebo uplatnením opatrení stanovených v odsekoch 2 a 3 oznámia členské štáty túto skutočnosť Komisii.“

12.

V článku 19 sa úvodná časť nahrádza takto:

„V oblasti cezhraničných korešpondenčných vzťahov zahŕňajúcich vykonávanie platieb s respondentskou inštitúciou z tretej krajiny členské štáty okrem opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovených v článku 13 vyžadujú, aby ich úverové inštitúcie a finančné inštitúcie pri nadväzovaní obchodného vzťahu:“

13.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 20a

1.   Každý členský štát vydáva a aktualizuje zoznam presných funkcií, ktoré sa podľa vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych ustanovení kvalifikujú ako významné verejné funkcie na účely článku 3 bodu 9. Členské štáty vyžadujú od každej medzinárodnej organizácie akreditovanej na ich území, aby vydala a aktualizovala zoznam významných verejných funkcií v danej medzinárodnej organizácii na účely článku 3 bodu 9. Uvedené zoznamy zašlú Komisii a môžu sa zverejniť.

2.   Komisia zostavuje a aktualizuje zoznam presných funkcií, ktoré sa kvalifikujú ako významné verejné funkcie na úrovni inštitúcií a orgánov Únie. Uvedený zoznam obsahuje aj všetky funkcie, ktoré môžu byť zverené zástupcom tretích krajín a medzinárodných orgánov akreditovaných na úrovni Únie.

3.   Komisia zostaví na základe zoznamov uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku jednotný zoznam všetkých významných verejných funkcií na účely článku 3 bodu 9. Uvedený jednotný zoznam sa zverejní.

4.   S funkciami uvedenými v zozname uvedenom v odseku 3 tohto článku sa nakladá v súlade s podmienkami stanovenými v článku 41 ods. 2“

14.

V článku 27 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty, ktorým je klient odporúčaný, prijali primerané opatrenia na to, aby zabezpečili, že tretia strana na požiadanie okamžite poskytne príslušné kópie údajov o identifikácii a overovaní totožnosti, prípadne vrátane údajov získaných prostredníctvom prostriedkov elektronickej identifikácie, relevantnej dôveryhodnej služby stanovenej v nariadení (EÚ) č. 910/2014, alebo akéhokoľvek iného bezpečného, diaľkového alebo elektronického identifikačného procesu regulovaného, uznaného, schváleného alebo akceptovaného príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.“

15.

Článok 30 sa mení takto:

a)

Odsek 1 sa mení takto:

i)

prvý pododsek sa nahrádza takto:

„Členské štáty zabezpečia, aby podnikateľské subjekty a iné právne subjekty zaregistrované na ich území boli povinné získavať a mať primerané, presné a aktuálne informácie o tom, kto ich skutočne vlastní, vrátane podrobností o držaných podieloch konečných užívateľov výhod. Členské štáty zabezpečia, aby porušenia tohto článku podliehali účinným, primeraným a odrádzajúcim opatreniam alebo sankciám.“;

ii)

dopĺňa sa tento pododsek:

„Členské štáty vyžadujú, aby koneční užívatelia výhod podnikateľských subjektov alebo iných právnych subjektov, a to aj v podobe akcií, hlasovacích práv, majetkovej účasti, akcií na doručiteľa alebo prostredníctvom kontroly inými prostriedkami, poskytovali týmto subjektom všetky informácie potrebné pre podnikateľský alebo iný právny subjekt na dodržanie požiadaviek uvedených v prvom pododseku“;

b)

Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Členské štáty vyžadujú, aby informácie uchovávané v centrálnom registri uvedenom v odseku 3 boli primerané, presné a aktuálne, a zavedú na tento účel mechanizmy. Takéto mechanizmy zahŕňajú požadovanie od povinných subjektov, a ak je to vhodné a v rozsahu, v akom táto požiadavka zbytočne nezasahuje do ich funkcií, od príslušných orgánov, aby ohlasovali všetky nezrovnalosti, ktoré zistia medzi informáciami o vlastníckych právach dostupných v centrálnych registroch a informáciami o vlastníckych právach, ktoré majú k dispozícii. V prípade ohláseného nesúladu členské štáty zabezpečia prijatie primeraných opatrení na vyriešenie nesúladu v primeranom čase a medzitým, ak je to vhodné, uvedenie konkrétnej poznámky v centrálnom registri.“;

c)

Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Členské štáty zabezpečia, aby boli informácie o vlastníckych právach prístupné v každom prípade:

a)

príslušným orgánom a FIU, a to bez obmedzenia;

b)

povinným subjektom, a to v rámci povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s kapitolou II;

c)

komukoľvek zo širokej verejnosti.

Osoby uvedené v písmene c) majú povolený prístup aspoň k menu, mesiacu a roku narodenia, krajine pobytu a štátnej príslušnosti konečného užívateľa výhod, ako aj k povahe a rozsahu držaného podielu konečného užívateľa výhod.

Členské štáty môžu za podmienok určených vo vnútroštátnom práve poskytnúť prístup k dodatočným informáciám umožňujúcim identifikáciu konečného užívateľa výhod. Uvedené dodatočné informácie zahŕňajú aspoň dátum narodenia alebo kontaktné údaje v súlade s pravidlami na ochranu údajov.“;

d)

Vkladá sa tento odsek:

„5a.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť podmieniť sprístupnenie informácií uchovávaných v ich vnútroštátnych registroch uvedených v odseku 3 online registráciou a zaplatením poplatku, ktorý nesmie prekročiť administratívne náklady na sprístupnenie informácií vrátane nákladov na údržbu a vývoj registra.“;

e)

Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a FIU mali včasný a neobmedzený prístup ku všetkým informáciám uchovávaným v centrálnom registri uvedenom v odseku 3 bez upovedomenia dotknutého subjektu. Členské štáty umožnia včasný prístup aj povinným subjektom, keď prijímajú opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s kapitolou II.

Príslušnými orgánmi, ktorým je poskytnutý prístup do centrálneho registra uvedeného v odseku 3, sú verejné orgány so stanovenou zodpovednosťou za boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ako aj daňové úrady, orgány dohľadu nad povinnými subjektmi a orgány, ktoré majú funkciu vyšetrovania alebo trestného stíhania prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu, vysledovania a zhabania alebo zmrazenia a zabavenia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti.“;

f)

Odsek 7 sa nahrádza takto:

„7.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a FIU boli schopné včas a bezplatne poskytovať informácie uvedené v odsekoch 1 a 3 príslušným orgánom a FIU iných členských štátov.“;

g)

Odseky 9 a 10 sa nahrádzajú takto:

„9.   Členské štáty môžu v jednotlivých prípadoch za výnimočných okolností, ktoré sa stanovia vo vnútroštátnom práve, ak by prístup uvedený v odseku 5 prvom pododseku písm. b) a c) vystavil konečného užívateľa výhod neprimeranému riziku podvodu, únosu, vydierania, obťažovania, násilia alebo zastrašovania, alebo ak je konečným užívateľom výhod maloletá alebo inak právne nespôsobilá osoba, stanoviť výnimku z takéhoto prístupu ku všetkým alebo niektorým informáciám o vlastníckych právach. Členské štáty zabezpečia, aby sa takéto výnimky udeľovali na základe podrobného posúdenia výnimočnej povahy okolností. Zaručia sa práva na správne preskúmanie rozhodnutia o výnimke a na účinný súdny opravný prostriedok. Členský štát, ktorý udelil výnimky, uverejní každý rok štatistické údaje o počte udelených výnimiek a uvedených dôvodoch a tieto údaje predloží Komisii.

Výnimky udelené podľa prvého pododseku tohto odseku sa neuplatňujú na úverové inštitúcie a finančné inštitúcie ani na povinné subjekty uvedené v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. b), ktoré sú verejnými činiteľmi.

10.   Členské štáty zabezpečia, aby centrálne registre uvedené v odseku 3 tohto článku boli prepojené prostredníctvom Európskej centrálnej platformy zriadenej článkom 22 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 (*6). Prepojenie centrálnych registrov členských štátov s platformou sa realizuje v súlade s technickými špecifikáciami a postupmi stanovenými vo vykonávacích aktoch prijatých Komisiou v súlade s článkom 24 smernice (EÚ) 2017/1132 a s článkom 31a tejto smernice.

Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie uvedené v odseku 1 tohto článku sprístupnili prostredníctvom systému prepojenia registrov zriadeného podľa článku 22 ods. 1 smernice (EÚ) 2017/1132 v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov vykonávajúcim odseky 5, 5a a 6 tohto článku.

Informácie uvedené v odseku 1 sa sprístupnia prostredníctvom vnútroštátnych registrov a prostredníctvom systému prepojenia registrov najmenej päť a najviac 10 rokov po výmaze podnikateľského subjektu alebo iného právneho subjektu z registra. Členské štáty spolupracujú medzi sebou a s Komisiou s cieľom zaviesť rôzne typy prístupu v súlade s týmto článkom.

(*6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46).“"

16.

Článok 31 sa mení takto:

a)

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa tento článok uplatňoval na správu zvereného majetku a iné typy právnych štruktúr, ako sú napríklad fiducie, určité typy Treuhand alebo fideicomiso, ak majú takéto štruktúry štruktúru alebo funkcie podobné správe zvereného majetku. Členské štáty vymedzia charakteristické znaky s cieľom určiť, v ktorých prípadoch majú právne štruktúry takú štruktúru alebo funkcie, ktoré sú podobné správe zvereného majetku, pokiaľ ide o takého právne štruktúry upravené v ich práve.

Členské štáty vyžadujú, aby správcovia každého majetku výslovne zvereného do správy spravovaného v danom členskom štáte získali a mali primerané, presné a aktuálne informácie o vlastníckych právach, pokiaľ ide o správu zvereného majetku. Uvedené informácie zahŕňajú totožnosť:

a)

zriaďovateľa/zriaďovateľov (settlor);

b)

správcu/správcov (trustee);

c)

protektora/protektorov, ak sú určení;

d)

beneficientov alebo triedy beneficientov;

e)

akejkoľvek inej fyzickej osoby vykonávajúcej účinnú kontrolu nad majetkom zvereným do správy.

Členské štáty zabezpečia, aby porušenia tohto článku podliehali účinným, primeraným a odrádzajúcim opatreniam alebo sankciám.“;

b)

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Členské štáty zabezpečia, aby správcovia alebo osoby zastávajúce rovnocenné pozície v podobných právnych štruktúrach uvedených v odseku 1 tohto článku informovali včas povinné subjekty o svojom postavení a poskytli im informácie uvedené v odseku 1 tohto článku, ak ako správcovia alebo osoby zastávajúce rovnocennú pozíciu v podobných právnych štruktúrach nadviažu obchodný vzťah alebo vykonávajú príležitostnú transakciu presahujúcu limity stanovené v článku 11 písm. b), c) a d).“;

c)

Vkladá sa tento odsek:

„3a.   Členské štáty vyžadujú, aby sa informácie o vlastníckych právach v prípade majetku výslovne zvereného do správy a podobných právnych štruktúr uvedených v odseku 1 uchovávali v centrálnom registri konečných užívateľov výhod zriadenom členským štátom, v ktorom má správca zvereného majetku alebo osoba zastávajúca rovnocennú pozíciu v podobnej právnej štruktúre sídlo alebo bydlisko.

V prípade, že sa miesto sídla alebo bydlisko správcu zvereného majetku alebo osoby zastávajúcej rovnocennú pozíciu v podobnej právnej štruktúre nachádza mimo Únie, informácie uvedené v odseku 1 sa uchovávajú v centrálnom registri zriadenom členským štátom, v ktorom správca zvereného majetku alebo osoba zastávajúca rovnocennú pozíciu v podobnej právnej štruktúre nadviaže obchodný vzťah alebo získa nehnuteľný majetok v mene správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry.

Ak majú správcovia zvereného majetku alebo osoby zastávajúce rovnocenné pozície v podobnej právnej štruktúre sídlo alebo bydlisko v rôznych členských štátoch, alebo ak správca zvereného majetku alebo osoba zastávajúca rovnocennú pozíciu v podobnej právnej štruktúre nadviaže viaceré obchodné vzťahy v mene správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry v rôznych členských štátoch, možno osvedčenie o registrácii alebo výpis s informáciami o vlastníckych právach uchovávaných v registri vedenom v jednom členskom štáte považovať za dostatočné na to, aby bola splnená registračná povinnosť.“;

d)

Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Členské štáty zabezpečia, aby boli informácie o vlastníckych právach správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry prístupné v každom prípade:

a)

príslušným orgánom a FIU, a to bez obmedzenia;

b)

povinným subjektom, a to v rámci povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s kapitolou II;

c)

každej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá môže preukázať legitímny záujem;

d)

každej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá podá písomnú žiadosť v súvislosti so správou zvereného majetku či podobnou právnou štruktúrou, ktorá má v držbe alebo vlastní kontrolný podiel v akomkoľvek podnikateľskom subjekte alebo inom právnom subjekte, inom než ako sa uvádza v článku 30 ods. 1, prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva, a to aj prostredníctvom akcií na doručiteľa alebo prostredníctvom kontroly inými prostriedkami.

Informácie dostupné fyzickým alebo právnickým osobám uvedeným v písmenách c) a d) prvého pododseku obsahujú meno, mesiac a rok narodenia a krajinu pobytu a štátnu príslušnosť konečného užívateľa výhod, ako aj povahu a rozsah držaného podielu konečného užívateľa výhod.

Členské štáty môžu za podmienok určených vo vnútroštátnom práve poskytnúť prístup k dodatočným informáciám umožňujúcim identifikáciu konečného užívateľa výhod. Uvedené dodatočné informácie obsahujú aspoň dátum narodenia alebo kontaktné údaje v súlade s pravidlami na ochranu údajov. Členské štáty môžu umožniť širší prístup k informáciám uchovávaným v registri v súlade so svojím vnútroštátnym právom.

Príslušnými orgánmi, ktorým je poskytnutý prístup do centrálneho registra uvedeného v odseku 3a, sú verejné orgány so stanovenou zodpovednosťou za boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ako aj daňové úrady, orgány dohľadu nad povinnými subjektmi a orgány, ktoré majú funkciu vyšetrovania alebo trestného stíhania prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu, vysledovania a zhabania alebo zmrazenia a zabavenia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti.“;

e)

Vkladá sa tento odsek:

„4a.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť sprístupniť informácie uchovávané v ich vnútroštátnych registroch uvedených v odseku 3a za podmienky registrácie online a úhrady poplatku, ktorý nesmie presiahnuť administratívne náklady za sprístupnenie informácií vrátane nákladov za vedenie a vytvorenie registra.“;

f)

Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Členské štáty vyžadujú, aby informácie uchovávané v centrálnom registri v zmysle odseku 3a boli primerané, presné a aktuálne a zavedú na tento účel mechanizmy. Takéto mechanizmy zahŕňajú požadovanie od povinných subjektov, a ak je to vhodné a v rozsahu, v akom táto požiadavka zbytočne nezasahuje do ich funkcií, príslušných orgánov, aby ohlasovali všetky nezrovnalosti, ktoré zistia medzi informáciami o vlastníckych právach dostupnými v centrálnych registroch a informáciami o vlastníckych právach, ktoré majú k dispozícii. V prípade ohláseného nesúladu členské štáty zabezpečia prijatie primeraných opatrení na vyriešenie nesúladu v primeranom čase a medzitým, ak je to vhodné, uvedenie konkrétnej poznámky v centrálnom registri.“;

g)

Odsek 7 sa nahrádza takto:

„7.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a FIU boli schopné včas a bezplatne poskytovať informácie uvedené v odsekoch 1 a 3 príslušným orgánom a FIU iných členských štátov.“;

h)

Vkladá sa tento odsek:

„7a.   Členské štáty môžu v jednotlivých prípadoch za výnimočných okolností, ktoré sa stanovia vo vnútroštátnom práve, ak by prístup uvedený v odseku 4 prvom pododseku písm. b), c) a d) vystavil konečného užívateľa výhod neprimeranému riziku podvodu, únosu, vydierania, obťažovania, násilia alebo zastrašovania, alebo ak je konečným užívateľom výhod maloletá alebo inak právne nespôsobilá osoba, stanoviť výnimku z takéhoto prístupu ku všetkým alebo niektorým informáciám o vlastníckych právach. Členské štáty zabezpečia, aby sa takéto výnimky udeľovali na základe podrobného posúdenia výnimočnej povahy okolností. Zaručia sa práva na správne preskúmanie rozhodnutia o výnimke a na účinný súdny opravný prostriedok. Členský štát, ktorý udelil výnimky, uverejní každý rok štatistické údaje o počte udelených výnimiek a uvedených dôvodoch a tieto údaje predloží Komisii.

Výnimky udelené v súlade s prvým pododsekom sa neuplatňujú na úverové inštitúcie a finančné inštitúcie a na povinné subjekty uvedené v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. b), ktoré sú verejnými činiteľmi.

Ak sa členský štát rozhodne zaviesť výnimku v súlade s prvým pododsekom, nesmie obmedziť prístup príslušných orgánov a FIU k informáciám.“;

i)

Odsek 8 sa vypúšťa.

j)

Odsek 9 sa nahrádza takto:

„9.   Členské štáty zabezpečia, aby centrálne registre uvedené v odseku 3a tohto článku boli prepojené prostredníctvom Európskej centrálnej platformy zriadenej článkom 22 ods. 1 smernice (EÚ) 2017/1132. Prepojenie centrálnych registrov členských štátov s platformou sa realizuje v súlade s technickými špecifikáciami a postupmi stanovenými vo vykonávacích aktoch prijatých Komisiou v súlade s článkom 24 smernice (EÚ) 2017/1132 a s článkom 31a tejto smernice.

Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie uvedené v odseku 1 tohto článku sprístupnili prostredníctvom systému prepojenia registrov zriadeného článkom 22 ods. 2 smernice (EÚ) 2017/1132 v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov vykonávajúcim odseky 4 a 5 tohto článku.

Členské štáty prijmú primerané opatrenia na to, aby sa zabezpečilo, že prostredníctvom ich vnútroštátnych registrov a prostredníctvom systému prepojenia registrov sa sprístupnia iba informácie uvedené v odseku 1, ktoré sú aktuálne a zodpovedajú skutočným konečným užívateľom výhod, a že prístup k týmto informáciám je v súlade s pravidlami ochrany osobných údajov.

Informácie uvedené v odseku 1 sa sprístupnia prostredníctvom vnútroštátnych registrov a prostredníctvom systému prepojenia registrov najmenej päť a najviac 10 rokov po tom, čo prestanú existovať dôvody na registráciu informácií o vlastníckych právach ako sú uvedené v odseku 3a. Členské štáty spolupracujú s Komisiou s cieľom implementovať rôzne typy prístupu v súlade s odsekmi 4 a 4a.“;

k)

Dopĺňa sa tento odsek:

„10.   Členské štáty oznámia Komisii kategórie, popis charakteristických znakov, mená a prípadne právny základ správ zvereného majetku a podobných právnych štruktúr uvedených v odseku 1 do10. júla 2019. Komisia do 10. septembra 2019 uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie konsolidovaný zoznam takýchto správ zvereného majetku a podobných právnych štruktúr.

Komisia do 26. júna 2020 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi, či boli všetky správy zvereného majetku a podobné právne štruktúry uvedené v odseku 1, ktoré podliehajú právu členských štátov, náležite identifikované a či sa na ne vzťahujú povinnosti stanovené v tejto smernici. Komisia v náležitých prípadoch prijme potrebné kroky a bude konať na základe zistení tejto správy.“

17.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 31a

Vykonávacie akty

V prípade potreby okrem vykonávacích aktov prijatých Komisiou v súlade s článkom 24 smernice (EÚ) 2017/1132 a v súlade s rozsahom pôsobnosti článkov 30 a 31 tejto smernice Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov technické špecifikácie a postupy potrebné na prepojenie centrálnych registrov členských štátov, ako sa uvádza v článku 30 ods. 10 a v článku 31 ods. 9, pokiaľ ide o:

a)

technickú špecifikáciu, ktorou sa vymedzí súbor technických údajov potrebných na to, aby platforma mohla plniť svoje funkcie, ako aj metódu uchovávania, využívania a ochrany takýchto údajov;

b)

spoločné kritériá, podľa ktorých sa sprístupňujú informácie o vlastníckych právach prostredníctvom systému prepojenia registrov v závislosti od úrovne povoleného prístupu zo strany členských štátov;

c)

technické podrobnosti o tom, akým spôsobom sa sprístupnia informácie o konečných užívateľoch výhod;

d)

technické podmienky dostupnosti služieb, ktoré poskytuje systém prepojenia registrov;

e)

technické spôsoby, ako zaviesť rôzne typy prístupu k informáciám o vlastníckych právach na základe článku 30 ods. 5 a článku 31 ods. 4;

f)

platobné podmienky, ak je prístup k informáciám o vlastníckych právach podmienený úhradou poplatku podľa článku 30 ods. 5a a článku 31 ods. 4a, pričom sa zohľadnia dostupné platobné nástroje, ako napríklad platobné transakcie na diaľku.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 64a ods. 2

Komisia sa vo svojich vykonávacích aktoch musí usilovať o opätovné použitie osvedčených technológií a existujúcich postupov. Komisia zabezpečí, aby systémy, ktoré sa majú vypracovať, nespôsobovali náklady nad rámec toho, čo je absolútne nevyhnutné na účely vykonávania tejto smernice. Vykonávacie akty Komisie musí charakterizovať transparentnosť a výmena skúseností a informácií medzi Komisiou a členskými štátmi.“

18.

V článku 32 sa dopĺňa sa tento odsek:

„9.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 34 ods. 2, každá FIU musí mať v rámci svojich funkcií možnosť vyžiadať si, získať a používať informácie od ktoréhokoľvek povinného subjektu na účel uvedený v odseku 1 tohto článku, a to aj vtedy, ak nebola podľa článku 33 ods. 1 písm. a) alebo článku 34 ods. 1 predtým predložená žiadna správa.“

19.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 32a

1.   Členské štáty zavedú centralizované automatizované mechanizmy, ako sú napríklad centrálne registre alebo centrálne elektronické systémy vyhľadávania údajov, ktoré umožňujú včasnú identifikáciu akýchkoľvek fyzických alebo právnických osôb, ktoré vlastnia alebo kontrolujú platobné účty a bankové účty identifikované číslom IBAN, ako sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 (*7), a bezpečnostné schránky vedené úverovou inštitúciou na ich území. Členské štáty oznámia Komisii charakteristické znaky uvedených vnútroštátnych mechanizmov.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie uchovávané v centralizovaných mechanizmoch uvedených v odseku 1 tohto článku okamžite a nefiltrovane priamo sprístupnili vnútroštátnej FIU. Tieto informácie musia byť sprístupnené aj vnútroštátnym príslušným orgánom na účely plnenia ich povinností podľa tejto smernice. Členské štáty zabezpečia, aby každá FIU bola schopná včas poskytnúť informácie uchovávané v centralizovaných mechanizmoch uvedených v odseku 1 tohto článku akejkoľvek inej FIU v súlade s článkom 53.

3.   Prostredníctvom centralizovaných mechanizmov uvedených v odseku 1 sa sprístupnia a dajú sa vyhľadávať tieto informácie:

—   v prípade klienta, ktorý je držiteľom účtu, a v prípade akejkoľvek osoby, ktorá tvrdí, že koná v mene klienta: meno doplnené buď ďalšími identifikačnými údajmi požadovanými podľa vnútroštátnych ustanovení transponujúcich článok 13 ods. 1 písm. a) alebo jedinečným identifikačným číslom;

—   v prípade končeného užívateľa výhod v súvislosti s klientom, ktorý je držiteľom účtu: meno doplnené buď ďalšími identifikačnými údajmi požadovanými podľa vnútroštátnych ustanovení transponujúcich článok 13 ods. 1 písm. b) alebo jedinečným identifikačným číslom;

—   v prípade bankového účtu alebo platobného účtu: číslo IBAN a dátum založenia a zrušenia účtu;

—   v prípade bezpečnostných schránok: meno prenajímateľa doplnené buď ďalšími identifikačnými údajmi požadovanými podľa vnútroštátnych ustanovení transponujúcich článok 13 ods. 1 alebo jedinečným identifikačným číslom a trvanie nájmu.

4.   Členské štáty môžu zvážiť, či budú vyžadovať, aby ďalšie informácie, ktoré sa považujú za dôležité pre FIU a príslušné orgány na účely plnenia ich povinností podľa tejto smernice, boli prístupné a vyhľadateľné prostredníctvom centralizovaných mechanizmov.

5.   Komisia do 26. júna 2020 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi podmienky, technické špecifikácie a postupy na zaistenie bezpečného a účinného prepojenia centralizovaných automatizovaných mechanizmov. K tejto správe sa v náležitých prípadoch pripojí legislatívny návrh.

(*7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22).“"

20.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 32b

1.   Členské štáty poskytnú FIU a príslušným orgánom prístup k informáciám, ktoré umožňujú včasnú identifikáciu akýchkoľvek fyzických alebo právnických osôb, ktoré vlastnia nehnuteľnosti, a to aj prostredníctvom registrov alebo elektronických systémov vyhľadávania údajov, ak sú takéto registre alebo systémy k dispozícii.

2.   Do 31. decembra 2020 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi nevyhnutnosť a primeranosť harmonizácie informácií zahrnutých v registroch a posúdi potrebu vzájomného prepojenia týchto registrov. K tejto správe sa v náležitých prípadoch pripojí legislatívny návrh.“

21.

V článku 33 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)

poskytnú FIU priamo na jej žiadosť všetky potrebné informácie.“

22.

V článku 34 sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Samoregulačné orgány určené členskými štátmi uverejňujú výročnú správu, ktorá obsahuje informácie o:

a)

opatreniach prijatých podľa článkov 58, 59 a 60;

b)

počte doručených správ o porušeniach podľa článku 61, ak je to uplatniteľné;

c)

počte správ prijatých samoregulačným orgánom, ako sa uvádza v odseku 1, a počte správ postúpených samoregulačným orgánom FIU, ak je to uplatniteľné;

d)

ak je to uplatniteľné, počte a popise opatrení vykonaných podľa článkov 47 a 48 s cieľom monitorovať, či povinné subjekty dodržiavajú svoje povinnosti podľa:

i)

článkov 10 až 24 (povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi);

ii)

článkov 33, 34 a 35 (ohlasovanie podozrivých transakcií);

iii)

článku 40 (vedenie záznamov) a

iv)

článkov 45 a 46 (vnútorné kontroly).“

23.

Článok 38 sa nahrádza takto:

„Článok 38

1.   Členské štáty zabezpečia, aby boli jednotlivci vrátane zamestnancov a zástupcov povinného subjektu, ktorí oznámia podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu interne alebo FIU, právne chránení pred vystavením hrozbám, odvetnému či nepriateľskému konaniu, a najmä pred nepriaznivými či diskriminačnými opatreniami v zamestnaní.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby boli jednotlivci, ktorí sú vystavení hrozbám, odvetnému či nepriateľskému konaniu alebo nepriaznivým či diskriminačným opatreniam v zamestnaní za oznámenie podozrenia na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu interne alebo FIU, oprávnení podať bezpečným spôsobom sťažnosť príslušným orgánom. Bez toho, aby tým bola dotknutá dôvernosť informácií, ktoré zbiera FIU, členské štáty tiež zabezpečia, aby takíto jednotlivci mali právo na účinný prostriedok nápravy na ochranu svojich práv podľa tohto odseku.“

24.

V článku 39 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Zákazom stanoveným v odseku 1 tohto článku sa nebráni poskytovaniu informácií medzi úverovými inštitúciami a finančnými inštitúciami z členských štátov za predpokladu, že patria do tej istej skupiny, alebo medzi uvedenými subjektmi a ich pobočkami a dcérskymi spoločnosťami vo väčšinovom vlastníctve so sídlom v tretej krajine za predpokladu, že uvedené pobočky a dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve plne dodržiavajú politiky a postupy v rámci skupiny vrátane postupov výmeny informácií v rámci skupiny v súlade s článkom 45 a že uvedené politiky a postupy v rámci skupiny sú v súlade s požiadavkami stanovenými v tejto smernici.“

25.

V článku 40 sa odsek 1 mení takto:

a)

Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

v prípade povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi kópiu dokumentov a informácií, ktoré sú potrebné na splnenie požiadaviek týkajúcich sa povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovených v kapitole II, v prípade potreby vrátane informácií získaných prostriedkami elektronickej identifikácie, dôveryhodných služieb stanovených v nariadení (EÚ) č. 910/2014 alebo ktoréhokoľvek iného bezpečného, diaľkového alebo elektronického identifikačného procesu regulovaného, uznaného, schváleného alebo akceptovaného príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, a to po dobu piatich rokov od ukončenia obchodného vzťahu s klientom alebo od dátumu príležitostnej transakcie;“;

b)

Dopĺňa sa tento pododsek:

„Doba uchovávania uvedená v tomto odseku vrátane dodatočnej doby uchovávania, ktorá nesmie presiahnuť ďalších päť rokov, sa uplatňuje aj na údaje prístupné prostredníctvom centralizovaných mechanizmov uvedených v článku 32a.“

26.

Článok 43 sa nahrádza takto:

„Článok 43

Spracúvanie osobných údajov na základe tejto smernice na účely predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v zmysle článku 1 sa považuje za otázku verejného záujmu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (*8).

(*8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).“"

27.

Článok 44 sa nahrádza takto:

„Článok 44

1.   Členské štáty na účely príspevku k vypracovaniu hodnotenia rizík podľa článku 7 zabezpečia, aby mali možnosť prehodnotiť účinnosť svojich systémov na boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu vedením komplexných štatistík o záležitostiach týkajúcich sa účinnosti takýchto systémov.

2.   Štatistiky uvedené v odseku 1 obsahujú:

a)

údaje o veľkosti a význame rôznych sektorov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice vrátane počtu fyzických osôb a subjektov a hospodárskeho významu každého sektora;

b)

údaje o ohlasovaní, vyšetrovaní a súdnych fázach vnútroštátneho mechanizmu boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj počet správ o podozrivých transakciách pre FIU, kroky nadväzujúce na tieto správy a každý rok počet vyšetrovaných prípadov, počet stíhaných osôb, počet osôb odsúdených za trestný čin prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, typy predikatívnych trestných činov, ak sú takéto informácie k dispozícii, a výšku zmrazeného, zhabaného alebo zabaveného majetku v eurách;

c)

ak sú dostupné, údaje o počte a percentuálnom podiele správ, ktoré viedli k ďalšiemu vyšetrovaniu, spolu s výročnou správou pre povinné subjekty obsahujúcou podrobnosti o užitočnosti prezentovaných správ a nadväznosti na ne;

d)

údaje o počte cezhraničných žiadostí o informácie, ktoré FIU podala, prijala, zamietla a na ktoré úplne alebo čiastočne odpovedala, rozdelené podľa krajiny protistrany;

e)

ľudské zdroje pridelené príslušným orgánom zodpovedným za dohľad nad praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ako aj ľudské zdroje pridelené FIU s cieľom plniť úlohy stanovené v článku 32;

f)

počet opatrení dohľadu na mieste i na diaľku, počet zistených porušení na základe opatrení v oblasti dohľadu a sankcie/správne opatrenia uplatňované orgánmi dohľadu.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa každoročne uverejňovalo konsolidované preskúmanie ich štatistík.

4.   Členské štáty poskytnú každoročne Komisii štatistiku uvedenú v odseku 2. Komisia uverejňuje výročnú správu, ktorá obsahuje zhrnutie a vysvetlenie štatistiky uvedenej v odseku 2 a ktorá sa sprístupní na jej webovej stránke.“

28.

V článku 45 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Členské štáty a európske orgány dohľadu sa navzájom informujú o prípadoch, keď sa v práve tretej krajiny nepovoľuje vykonávanie politík a postupov vyžadovaných podľa odseku 1. V takýchto prípadoch sa môžu prijať koordinované kroky na dosiahnutie riešenia. Pri posudzovaní toho, ktoré tretie krajiny nepovoľujú vykonávanie politík a postupov vyžadovaných podľa odseku 1, členské štáty a európske orgány dohľadu zohľadňujú všetky právne prekážky, ktoré môžu brániť riadnemu vykonávaniu týchto politík a postupov vrátane dodržiavania dôvernosti, ochrany údajov a iných obmedzení výmeny informácií, ktoré môžu byť v tomto ohľade relevantné.“

29.

V článku 47 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia zmenárenských služieb medzi virtuálnymi menami a nekrytými menami a poskytovatelia služieb peňaženky boli registrovaní, aby zmenárne a miesta na inkaso šekov a poskytovatelia služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti mali licenciu alebo boli registrovaní a aby prevádzkovatelia služieb v oblasti hazardných hier podliehali regulácii.“

30.

Článok 48 sa mení takto:

a)

Vkladá sa tento odsek:

„1a.   S cieľom uľahčiť a podporiť účinnú spoluprácu, a predovšetkým výmenu informácií, členské štáty oznámia Komisii zoznam príslušných orgánov povinných subjektov uvedených v článku 2 ods. 1 vrátane ich kontaktných údajov. Členské štáty zabezpečia, aby informácie poskytnuté Komisii boli stále aktuálne.

Komisia uverejní register týchto orgánov a ich kontaktné údaje na svojej webovej stránke. Orgány v registri v rozsahu svojich právomocí slúžia ako kontaktné miesto pre príslušné orgány ostatných členských štátov. Orgány finančného dohľadu v členských štátoch takisto slúžia ako kontaktné miesto pre európske orgány dohľadu.

S cieľom zabezpečiť primerané presadzovanie tejto smernice členské štáty požadujú, aby všetky povinné subjekty podliehali primeranému dohľadu vrátane právomoci na vykonávanie dohľadu na mieste aj na diaľku, a prijmú vhodné a primerané správne opatrenia na nápravu situácie v prípade porušení.“;

b)

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali primerané právomoci vrátane právomoci vynútiť si predloženie všetkých informácií, ktoré sú dôležité na monitorovanie dodržiavania súladu s predpismi, a vykonávanie kontrol, a aby mali primerané finančné, ľudské a technické zdroje na vykonávanie svojich funkcií. Členské štáty zabezpečia, aby pracovníci uvedených orgánov boli vysoko zásadoví a primerane kvalifikovaní a dodržiavali vysoké profesionálne normy vrátane noriem v oblasti dôvernosti, ochrany údajov a noriem, ktorými sa riadia konflikty záujmov.“;

c)

Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány členského štátu, v ktorom povinný subjekt prevádzkuje organizačné jednotky, dozerali nad tým, aby uvedené organizačné jednotky dodržiavali vnútroštátne ustanovenia tohto členského štátu transponujúce túto smernicu.

V prípade úverových a finančných inštitúcií, ktoré sú súčasťou skupiny, členské štáty zabezpečia, aby na účely stanovené v prvom pododseku príslušné orgány členského štátu, v ktorom má sídlo materský podnik, spolupracovali s príslušnými orgánmi členských štátov, v ktorých majú sídlo organizačné jednotky, ktoré sú súčasťou skupiny.

V prípade organizačných jednotiek uvedených v článku 45 ods. 9 môže dohľad uvedený v provom pododseku tohto odseku zahŕňať prijímanie vhodných a primeraných opatrení na riešenie závažných nedostatkov, ktoré si vyžadujú okamžitú nápravu. Uvedené opatrenia sú dočasné a ukončia sa, keď sa identifikované nedostatky vyriešia, a to aj s pomocou príslušných orgánov domovského členského štátu povinného subjektu alebo v spolupráci s nimi v súlade s článkom 45 ods. 2“;

d)

V odseku 5 sa dopĺňa tento pododsek:

„V prípade úverových a finančných inštitúcií, ktoré sú súčasťou skupiny, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány členského štátu, v ktorom má materský podnik sídlo, dohliadali nad účinným vykonávaním politík a postupov v rámci skupiny uvedených v článku 45 ods. 1 Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány členského štátu, v ktorom majú sídlo úverové a finančné inštitúcie, ktoré sú súčasťou skupiny, spolupracovali s príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom má sídlo materský podnik.“

31.

Článok 49 sa nahrádza takto:

„Článok 49

Členské štáty zabezpečia, aby politickí činitelia, FIU, orgány dohľadu a iné príslušné orgány zapojené do boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj daňové úrady a orgány presadzovania práva pri konaní v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice mali účinné mechanizmy, ktoré im umožnia vnútroštátnu spoluprácu a koordináciu v oblasti vypracúvania a vykonávania politík a činností na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to aj so zreteľom na plnenie ich povinnosti podľa článku 7.“

32.

V kapitole VI sa v oddiele 3 vkladá tento pododdiel:

Pododdiel IIa

Spolupráca príslušných orgánov členských štátov

Článok 50a

Členské štáty nezakážu výmenu informácií ani poskytnutie pomoci medzi príslušnými orgánmi na účely tejto smernice, ani neuložia neprimerané ani neprimerane reštriktívne podmienky týkajúce sa takejto výmeny alebo pomoci. Členské štáty predovšetkým zabezpečia, aby príslušné orgány neodmietli žiadosť o pomoc na základe toho, že:

a)

žiadosť sa pokladá za žiadosť týkajúcu sa aj daňových záležitostí;

b)

vnútroštátne právo vyžaduje, aby povinné subjekty zachovávali mlčanlivosť alebo dôvernosť, okrem takých prípadov, keď sú príslušné informácie, o ktoré sa žiada, chránené povinnosťou mlčanlivosti, alebo ak sa uplatňuje zákonná povinnosť zachovávať služobné tajomstvo, ako sa uvádza v článku 34 ods. 2;

c)

prebieha zisťovanie, vyšetrovanie alebo konanie v požiadanom členskom štáte, okrem prípadu, keď by takáto pomoc bránila v zisťovaní, vyšetrovaní alebo konaní;

d)

povaha alebo postavenie žiadajúceho príslušného orgánu protistrany sú iné, než povaha alebo postavenie požiadaného príslušného orgánu.“

33.

Článok 53 sa mení takto:

a)

V odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby si FIU z vlastného podnetu alebo na požiadanie vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu byť relevantné na účely spracovania alebo analýzy informácií zo strany FIU týkajúcich sa prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a zapojenej fyzickej alebo právnickej osoby bez ohľadu na typ súvisiacich predikatívnych trestných činov, a to aj vtedy, keď typ súvisiacich predikatívnych trestných činov nie je v čase výmeny identifikovaný.“;

b)

V odseku 2 druhom pododseku sa druhá veta nahrádza takto:

„Uvedená FIU získa informácie v súlade s článkom 33 ods. 1 a urýchlene poskytne odpovede.“

34.

V článku 54 sa dopĺňa tento pododsek:

„Členské štáty zabezpečia, aby FIU určili aspoň jednu kontaktnú osobu alebo miesto, ktoré bude zodpovedné za prijímanie žiadostí o informácie od FIU v iných členských štátoch.“

35.

V článku 55 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa prechádzajúci súhlas požiadanej FIU s poskytnutím informácií príslušným orgánom udelil urýchlene a v čo najväčšom rozsahu bez ohľadu na typ súvisiacich predikatívnych trestných činov. Požiadaná FIU nesmie odmietnuť dať súhlas s takýmto poskytnutím s výnimkou prípadu, keď by to presahovalo rozsah uplatňovania jej ustanovení o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu alebo by mohlo viesť k narušeniu vyšetrovania alebo by inak odporovalo základným zásadám vnútroštátneho práva tohto členského štátu. Každé takéto odmietnutie udelenia súhlasu sa musí náležite vysvetliť. Uvedené výnimky sa vymedzia tak, aby sa zabránilo zneužívaniu poskytovania informácií príslušným orgánom a nenáležitému obmedzeniu poskytovania informácií príslušným orgánom.“

36.

Článok 57 sa nahrádza takto:

„Článok 57

Rozdiely vo vymedzeniach predikatívnych trestných činov uvedených v článku 3 bode 4 v právnych predpisoch jednotlivých štátov nesmú brániť tomu, aby FIU boli schopné poskytnúť pomoc inej FIU, a nesmú obmedziť výmenu, poskytovanie a využitie informácií podľa článkov 53, 54 a 55.“

37.

V kapitole VI sa v oddiele 3 dopĺňa tento pododdiel:

Pododdiel IIIa

Spolupráca medzi príslušnými orgánmi vykonávajúcimi dohľad nad úverovými a finančnými inštitúciami a inými orgánmi viazanými služobným tajomstvom

Článok 57a

1.   Členské štáty vyžadujú, aby všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušné orgány vykonávajúce dohľad nad úverovými a finančnými inštitúciami v záujme súladu s touto smernicou, a audítori alebo experti konajúci v mene takýchto príslušných orgánov, boli viazaní povinnosťou dodržiavať služobné tajomstvo.

Bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo, dôverné informácie, ktoré osoby uvedené v prvom pododseku získajú počas výkonu svojich povinností podľa tejto smernice, môžu byť zverejnené iba v súhrnnej alebo agregovanej forme, a to takým spôsobom, ktorý neumožňuje identifikovanie úverových a finančných inštitúcií.

2.   Odsek 1 nebráni výmene informácií medzi:

a)

príslušnými orgánmi vykonávajúcimi dohľad nad úverovými a finančnými inštitúciami v rámci členského štátu v súlade s touto smernicou alebo inými legislatívnymi aktmi, ktoré sa týkajú dohľadu nad úverovými a finančnými inštitúciami;

b)

príslušnými orgánmi vykonávajúcimi dohľad nad úverovými a finančnými inštitúciami v rôznych členských štátoch v súlade s touto smernicou alebo inými legislatívnymi aktmi, ktoré sa týkajú dohľadu nad úverovými a finančnými inštitúciami vrátane Európskej centrálnej banky (ECB) konajúcej v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 (*9). Táto výmena informácií podlieha podmienkam povinnosti dodržiavania služobného tajomstva uvedeným v odseku 1.

Príslušné orgány vykonávajúce dohľad nad úverovými a finančnými inštitúciami v súlade s touto smernicou a ECB konajúcou na základe článku 27 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a článku 56 prvého odseku písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (*10), uzatvoria do 10. januára 2019 s podporou európskych orgánov dohľadu dohodu o praktických spôsoboch výmeny informácií.

3.   Príslušné orgány vykonávajúce dohľad nad úverovými a finančnými inštitúciami, ktoré prijímajú dôverné informácie podľa odseku 1, používajú tieto informácie len:

a)

pri plnení svojich povinností podľa tejto smernice alebo podľa iných legislatívnych aktov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, pri výkone prudenciálnej regulácie a dohľadu nad úverovými a finančnými inštitúciami vrátane udeľovania sankcií,

b)

pri odvolaní proti rozhodnutiu príslušného orgánu vykonávajúceho dohľad na úverovými a finančnými inštitúciami vrátane súdnych konaní,

c)

pri súdnych konaniach začatých na základe osobitných ustanovení stanovených v práve Únie, ktoré boli prijaté v oblasti tejto smernice alebo v oblasti prudenciálnej regulácie a dohľadu nad úverovými a finančnými inštitúciami.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány vykonávajúce dohľad nad úverovými a finančnými inštitúciami navzájom spolupracovali na účely tejto smernice v čo najväčšej možnej miere bez ohľadu na ich povahu alebo postavenie. Takáto spolupráca takisto zahŕňa schopnosť viesť v rámci právomocí požiadaného príslušného orgánu zisťovanie v mene žiadajúceho príslušného orgánu a následne si vymieňať informácie získané prostredníctvom takéhoto zisťovania.

5.   Členské štáty môžu oprávniť svoje vnútroštátne príslušné orgány, ktoré vykonávajú dohľad nad úverovými a finančnými inštitúciami, aby uzatvárali dohody o spolupráci v oblasti spolupráce a výmeny dôverných informácií s príslušnými orgánmi tretích krajín, ktoré sú náprotivkami uvedených príslušných orgánov. Takéto dohody o spolupráci sa uzatvárajú na základe reciprocity, a len ak poskytnuté informácie podliehajú záruke dodržiavania požiadaviek služobného tajomstva rovnocenným aspoň tým, ktoré sú uvedené v odseku 1. Výmena dôverných informácií sa v súlade s uvedenými dohodami o spolupráci musí využívať na účely vykonávania úloh týchto orgánov v oblasti dohľadu.

V prípade, že vymieňané informácie pochádzajú z iného členského štátu, môžu byť poskytnuté iba s výslovným súhlasom príslušného orgánu, ktorý ich poskytol, a ak je to vhodné, výlučne na účely, na ktoré uvedený orgán udelil svoj súhlas.

Článok 57b

1.   Bez ohľadu na článok 57a ods. 1 a 3 a bez ohľadu na článok 34 ods. 2 môžu členské štáty povoliť výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi v tom istom alebo inom členskom štáte, medzi príslušnými orgánmi a orgánmi poverenými dohľadom nad subjektmi finančného sektora a fyzickými alebo právnickými osobami konajúcimi pri výkone svojej odbornej činnosti, ako je uvedené v článku 2 ods. 1 bodu 3 a orgánmi zodpovednými na základe práva za dohľad nad finančnými trhmi pri výkone ich príslušných funkcií v oblasti dohľadu.

Vo všetkých prípadoch prijaté informácie podliehajú požiadavkám služobného tajomstva rovnocenným aspoň tým, ktoré sú uvedené v článku 57a ods. 1

2.   Bez ohľadu na článok 57a ods. 1 a 3 môžu členské štáty podľa ustanovení stanovených vo vnútroštátnom práve povoliť poskytnutie určitých informácií iným vnútroštátnym orgánom zodpovedným na základe práva za dohľad nad finančnými trhmi alebo s udelenými právomocami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu alebo ich vyšetrovania.

Výmena dôverných informácií podľa tohto odseku sa však využíva iba na účely plnenia zákonných úloh dotknutých orgánov. Osoby, ktoré majú prístup k takýmto informáciám, podliehajú požiadavkám služobného tajomstva, ktoré sú rovnocenné aspoň tým, ktoré sú uvedené v článku 57a ods. 1

3.   Členské štáty môžu povoliť poskytnutie určitých informácií týkajúcich sa dohľadu nad úverovými inštitúciami na dosiahnutie súladu s touto smernicou parlamentným vyšetrovacím výborom, dvorom audítorov a iným subjektom zodpovedným na vyšetrovanie vo svojom členskom štáte za týchto podmienok:

a)

tieto subjekty majú podľa vnútroštátneho práva presný mandát na vyšetrovanie alebo skúmanie krokov orgánov zodpovedných za dohľad nad týmito úverovými inštitúciami alebo za právne predpisy týkajúce sa takéhoto dohľadu;

b)

informácie sú nevyhnutné na splnenie mandátu uvedeného v písmene a);

c)

na osoby, ktoré majú prístup k týmto informáciám, sa vzťahujú požiadavky služobného tajomstva v zmysle vnútroštátneho práva, ktoré sú rovnocenné aspoň požiadavkám uvedeným v článku 57a ods. 1;

d)

ak tieto informácie pochádzajú z iného členského štátu, nesmú sa zverejniť bez výslovného súhlasu príslušných orgánov, ktoré ich poskytli, a výhradne na účely, na ktoré tieto orgány udelili svoj súhlas.

(*9)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63)."

(*10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).“"

38.

V článku 58 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Členské štáty ďalej zabezpečia, aby ich príslušné orgány pri zistení porušení, na ktoré sa vzťahujú trestnoprávne sankcie, o tom včas informovali orgány presadzovania práva.“

39.

Článok 61 sa mení takto:

a)

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány, ako aj, ak je to uplatniteľné, samoregulačné orgány zaviedli účinné a spoľahlivé mechanizmy na podporu ohlasovania potenciálnych alebo skutočných porušení vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, príslušným orgánom, ako aj, ak je to uplatniteľné, samoregulačným orgánom.

Na tento účel poskytnú jeden alebo viacero bezpečných komunikačných kanálov pre osoby na účely ohlasovania uvedeného v prvom pododseku. Týmito kanálmi sa zaručí, že totožnosť osôb poskytujúcich informácie je známa len príslušným orgánom, ako aj, ak je to uplatniteľné, samoregulačným orgánom.“;

b)

V odseku 3 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Členské štáty zabezpečia, aby boli jednotlivci vrátane zamestnancov a zástupcov povinného subjektu, ktorí oznámia podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu interne alebo FIU, právne chránení pred vystavením hrozbám, odvetnému či nepriateľskému konaniu, a to najmä pred nepriaznivými alebo diskriminačnými opatreniami v zamestnaní.

Členské štáty zabezpečia, aby jednotlivci, ktorí sú vystavení hrozbám, nepriateľskému konaniu alebo nepriaznivým či diskriminačným opatreniam v zamestnaní za ohlásenie podozrenia na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu interne alebo FIU, boli oprávnení podať bezpečným spôsobom sťažnosť príslušným orgánom. Bez toho, aby bola narušená dôvernosť informácií, ktoré zbiera FIU, členské štáty tiež zabezpečia, aby takíto jednotlivci mali právo na účinnú nápravu na ochranu svojich práv podľa tohto odseku.“

40.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 64a

1.   Komisii pomáha Výbor pre prevenciu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (ďalej len „výbor“), uvedený v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 (*11). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011 (*12).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(*11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 1)."

(*12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

41.

Článok 65 sa nahrádza takto:

„Článok 65

1.   Komisia do 11. januára 2022 a následne každé tri roky vypracuje správu o vykonávaní tejto smernice a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade.

Uvedená správa predovšetkým obsahuje:

a)

zohľadnenie osobitných prijatých opatrení a zriadených mechanizmov na úrovni Únie a členských štátov s cieľom predchádzať a riešiť vznikajúce problémy a nový vývoj, ktoré predstavujú ohrozenie finančného systému Únie;

b)

nadväzné opatrenia prijaté na úrovni Únie a členských štátov na základe obáv, na ktoré boli upozornené, vrátane sťažností týkajúcich sa vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré bránia právomociam dohľadu a vyšetrovacím právomociam príslušných orgánov a samoregulačných orgánov;

c)

zohľadnenie dostupnosti relevantných informácií pre príslušné orgány a FIU členských štátov na predchádzanie využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

d)

zohľadnenie medzinárodnej spolupráce a výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi a FIU;

e)

zohľadnenie potrebných opatrení Komisie s cieľom overiť, že členské štáty prijmú potrebné opatrenia v súlade s touto smernicou, a zhodnotiť vznikajúce problémy a nový vývoj v členských štátoch;

f)

analýzu uskutočniteľnosti osobitných opatrení a mechanizmov na úrovni Únie a členských štátov, pokiaľ ide o možnosti zberu informácií o vlastníckych právach týkajúcich sa podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov registrovaných mimo Únie a prístupu k týmto informáciám a o proporcionalite opatrení uvedených v článku 20 písm. b);

g)

zhodnotenie toho, ako sú dodržiavané základné práva a zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie.

K prvej správe, ktorá sa má uverejniť do 11. januára 2022, sa podľa potreby pripoja vhodné legislatívne návrhy vrátane, ak je to vhodné, vzhľadom na virtuálne meny, splnomocnenia zriadiť a viesť centrálnu databázu registrácie totožnosti používateľov a adries peňaženiek prístupnú pre FIU, ako aj formuláre čestného vyhlásenia pre používateľov virtuálnej meny, a vzhľadom na zlepšenie spolupráce medzi úradmi členských štátov pre vyhľadávanie majetku a rizikovo orientované uplatňovanie opatrení uvedených v článku 20 písm. b).

2.   Komisia do 1. júna 2019 posúdi rámec pre spoluprácu FIU s tretími krajinami a prekážky a príležitosti na posilnenie spolupráce medzi FIU v rámci Únie vrátane možnosti vytvorenia mechanizmu koordinácie a podpory.

3.   Komisia v prípade potreby vypracuje správu pre Európsky parlament a Radu s cieľom posúdiť potrebu a primeranosť zníženia percentuálneho podielu identifikácie vlastníckych práv právnych subjektov z hľadiska všetkých odporúčaní vydaných v tejto súvislosti medzinárodnými organizáciami a subjektmi, ktoré stanovujú normy, s právomocou v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a boja proti financovaniu terorizmu, na základe nového posúdenia, a ak je to vhodné, predloží legislatívny návrh.“

42.

V článku 67 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 26. júna 2017.

Členské štáty uplatňujú článok 12 ods. 3 od 10. júla 2020.

Členské štáty zriadia registre uvedené v článku 30 do 10. januára 2020 a registre uvedené v článku 31 do 10. marca 2020 a centralizované automatizované mechanizmy uvedené v článku 32a do10. septembra 2020.

Komisia zaručí prepojenie registrov uvedených v článkoch 30 a 31 v spolupráci s členskými štátmi do 10. marca 2021.

Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii znenie opatrení uvedených v tomto odseku.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.“

43.

V prílohe II bode 3 sa úvodná časť nahrádza takto:

„3.

Rizikové faktory z geografického hľadiska – registrácia, sídlo, trvalé bydlisko v:“

44.

Príloha III sa mení takto:

a)

V bode 1 sa dopĺňa toto písmeno:

„g)

klient je štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorý žiada o právo na pobyt alebo občianstvo v členskom štáte výmenou za prevody kapitálu, nákup majetku alebo vládnych dlhopisov alebo investície do podnikateľských subjektov v danom členskom štáte.“;

b)

Bod 2 sa mení takto:

i)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)

nepriame obchodné vzťahy alebo transakcie bez určitých bezpečnostných opatrení, akými sú napríklad prostriedky elektronickej identifikácie, relevantné dôveryhodné služby vymedzené v nariadení (EÚ) č. 910/2014 alebo akýkoľvek iný bezpečný, diaľkový alebo elektronický identifikačný proces regulovaný, uznaný, schválený alebo akceptovaný príslušnými vnútroštátnymi orgánmi;“;

ii)

dopĺňa sa toto písmeno:

„f)

transakcie súvisiace s ropou, zbraňami, cennými kovmi, tabakovými výrobkami, kultúrnymi artefaktami a ďalšími predmetmi archeologického, historického, kultúrneho a náboženského významu alebo vzácnej vedeckej hodnoty, ako aj slonovina a chránené druhy.“

Článok 2

Zmena smernice 2009/138/ES

V článku 68 ods. 1 písm. b) smernice 2009/138/ES sa dopĺňa tento bod:

„iv)

orgánmi zodpovednými za vykonávanie dohľadu nad povinnými subjektmi uvedenými v článku 2 ods. 1 bodoch 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (*13) na zabezpečenie súladu s uvedenou smernicou;

Článok 3

Zmena smernice 2013/36/EÚ

V článku 56 prvom odseku smernice 2013/36/EÚ sa dopĺňa toto písmeno:

„g)

orgánmi zodpovednými za vykonávanie dohľadu nad povinnými subjektmi uvedenými v článku 2 ods. 1 bodoch 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2015/849 (*14) na zabezpečenie súladu s uvedenou smernicou.

Článok 4

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do10. januára 2020. Bezodkladne Komisii oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 5

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 6

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 30. mája 2018

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

L. PAVLOVA


(1)  Ú. v. EÚ C 459, 9.12.2016, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 121.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. mája 2018.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 215/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s 46).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).

(12)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(14)  Ú. v. EÚ C 85, 18.3.2017, s. 3.


Top