(1)

Vzťahy medzi Európskou úniou (ďalej len „Únia“) a Gruzínskom sa naďalej rozvíjajú v rámci európskej susedskej politiky (ďalej len „ESP“) a Východného partnerstva. Gruzínsko pristúpilo k Východnému partnerstvu EÚ v roku 2009 a potom medzi EÚ a Gruzínskom prebiehali rokovania o dohode o pridružení. Uvedená dohoda (2) (ďalej len „dohoda o pridružení“), ktorá zahŕňa postupné vytvorenie prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (ďalej len „DCFTA“), bola podpísaná v júni 2014 a nadobudla platnosť 1. júla 2016.

(2)

Gruzínsko stále čelí slabému vonkajšiemu prostrediu, ktoré prostredníctvom zníženého exportu a remitencií prispelo k pomerne utlmenému rastu HDP v roku 2016. V roku 2017 sa síce zvýšil regionálny a celosvetový rast, naďalej však podlieha rizikám nepriaznivého vývoja.

(3)

Rozpočtový deficit Gruzínska zostáva na vysokej úrovni a jeho pomer verejného dlhu k HDP sa zvyšuje. Zraniteľným zostáva aj stav platobnej bilancie Gruzínska v dôsledku veľmi vysokého deficitu bežného účtu a vysokého zahraničného dlhu. Devízové rezervy Gruzínska sú v absolútnom vyjadrení stabilné, ale vzhľadom na zvyšujúce sa potreby rezerv klesli pod úroveň, ktorú Medzinárodný menový fond (ďalej len „MMF)“ považuje za primeranú. Gruzínsko sa takisto naďalej prispôsobuje požiadavkám DCFTA s Úniou.

(4)

V tejto súvislosti gruzínske orgány a MMF v apríli 2017 uzatvorili trojročnú dohodu v rámci nástroja rozšíreného fondu (ďalej len „EFF“) vo výške 285,3 milióna USD na obdobie rokov 2017 – 2020. Táto dohoda bola schválená výkonnou radou MMF 12. apríla 2017. Cieľom dohody v rámci EFF je podpora programu hospodárskych reforiem, ktorý Gruzínsku pomôže zredukovať slabé miesta hospodárstva a posilniť vyšší a inkluzívnejší hospodársky rast.

(5)

Vzhľadom na zostatkové potreby vonkajšieho financovania Gruzínska požiadali v júni 2017 gruzínske orgány Úniu o doplnkovú makrofinančnú pomoc.

(6)

Od vojenského konfliktu s Ruskom v roku 2008 boli Gruzínsku poskytnuté dve operácie makrofinančnej pomoci, ku ktorým sa Únia zaviazala na medzinárodnej konferencii darcov v Bruseli v októbri 2008. Prvá z týchto operácií, ktorá bola vo výške 46 miliónov EUR poskytnutá plne vo forme grantov, sa vykonala v rokoch 2009 – 2010. Druhá, opäť vo výške 46 miliónov EUR, z ktorej polovica bola poskytnutá v grantoch a polovica v úveroch, sa vykonala v rokoch 2015 – 2017. Únia takisto poskytla Gruzínsku 610 – 746 miliónov EUR v rámci nástroja európskeho susedstva na obdobie rokov 2014 – 2020 vrátane rozpočtovej podpory a technickej pomoci. Gruzínsko okrem toho využíva investičný nástroj európskej susedskej politiky, ktorý v období rokov 2008 – 2017 prispel približne 86 miliónmi EUR na projekty v Gruzínsku.

(7)

Vzhľadom na to, že Gruzínsko je krajina, na ktorú sa vzťahuje ESP, malo by sa považovať za oprávnené na získanie makrofinančnej pomoci Únie.

(8)

Makrofinančná pomoc Únie by mala byť výnimočným finančným nástrojom určeným na účelovo neviazanú a všeobecnú podporu platobnej bilancie, ktorý je zameraný na okamžité potreby vonkajšieho financovania príjemcu, pričom by sa malo podporiť vykonávanie politického programu obsahujúceho zásadné bezodkladné opatrenia v oblasti úprav a štrukturálnych reforiem zamerané na zlepšenie platobnej bilancie v krátkodobom horizonte.

(9)

Keďže v platobnej bilancii Gruzínska naďalej existuje značný zostatkový rozdiel vo vonkajšom financovaní presahujúci zdroje poskytnuté MMF a ďalšími multilaterálnymi inštitúciami, makrofinančná pomoc Únie Gruzínsku sa v súčasnej výnimočnej situácii považuje za primeranú reakciu na žiadosť Gruzínska o podporu stabilizácie jeho hospodárstva v spojení s programom MMF. Prostredníctvom makrofinančnej pomoci Únie, ktorou sa dopĺňajú zdroje dostupné v rámci finančnej dohody MMF, by sa podporil program Gruzínska zameraný na stabilizáciu hospodárstva a štrukturálne reformy.

(10)

Makrofinančná pomoc Únie by mala byť zameraná na podporu obnovy udržateľnej vonkajšej finančnej situácie Gruzínska a zároveň aj na podporu jeho hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

(11)

Výška makrofinančnej pomoci Únie sa určuje na základe celkového kvantitatívneho posúdenia zostatkových potrieb vonkajšieho financovania Gruzínska, pričom sa zároveň berie do úvahy jeho schopnosť financovania z vlastných zdrojov, najmä z medzinárodných rezerv, ktoré má k dispozícii. Makrofinančná pomoc Únie by mala dopĺňať programy a zdroje poskytované MMF a Svetovou bankou. Pri určení výšky pomoci sa takisto zohľadňujú očakávané finančné príspevky od dvojstranných a viacstranných darcov, potreba zaistiť spravodlivé rozdelenie zaťaženia medzi Úniu a ostatných darcov, ako aj doterajšie využívanie ďalších nástrojov Únie pre vonkajšie financovanie v Gruzínsku a celkový prínos zapojenia Únie.

(12)

S prihliadnutím na zostatkové potreby vonkajšieho financovania Gruzínska, úroveň jeho hospodárskeho a sociálneho rozvoja hodnotenú podľa príjmu na obyvateľa a podľa výskytu chudoby, ako aj na jeho úroveň zadlženosti by sa mala časť pomoci poskytnúť vo forme grantov.

(13)

Komisia by mala zaistiť, aby bola makrofinančná pomoc Únie právne a vecne zosúladená s hlavnými zásadami vonkajšej činnosti zakotvenými v článku 21 Zmluvy o Európskej Únii a s cieľmi a opatreniami prijatými v rôznych oblastiach vonkajšej činnosti a ostatnými relevantnými politikami Únie.

(14)

Makrofinančnou pomocou Únie by sa mala podporovať vonkajšia politika Únie voči Gruzínsku. Útvary Komisie a Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mali úzko spolupracovať pri operácii makrofinančnej pomoci tak, aby koordinovali vonkajšiu politiku Únie a zabezpečili jej jednotnosť.

(15)

Makrofinančnou pomocou Únie by sa mal podporiť záväzok Gruzínska voči hodnotám, ktoré vyznáva spoločne s Úniou, vrátane hodnôt, ako sú demokracia, právny štát, dobrá správa vecí verejných, dodržiavanie ľudských práv, udržateľný rozvoj a znižovanie chudoby, ako aj jeho záväzok dodržiavať zásady otvoreného a spravodlivého obchodu založeného na pravidlách.

(16)

Podmienkou poskytnutia makrofinančnej pomoci Únie by malo byť rešpektovanie účinných demokratických mechanizmov vrátane pluralitného parlamentného systému a zásad právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv zo strany Gruzínska. Prostredníctvom špecifických cieľov makrofinančnej pomoci Únie by sa okrem toho mala zvýšiť efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť systémov hospodárenia s verejnými financiami v Gruzínsku a mali by sa podporiť štrukturálne reformy zamerané na podporu udržateľného a inkluzívneho rastu, vytvárania pracovných miest a fiškálnej konsolidácie. Makrofinančná pomoc Únie Gruzínsku by mala tiež zahŕňať opatrenia na podporu vykonávania dohody o pridružení vrátane DCFTA. S cieľom zabezpečiť, aby sa špecifické ciele mohli riadne posúdiť, musia byť stanovené preukázateľným a merateľným spôsobom. Plnenie podmienok, ako aj dosahovanie uvedených cieľov by mali pravidelne monitorovať Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť. Ak podmienka a ciele nie sú splnené alebo ak sa ciele a zásady dohody o pridružení vo všeobecnosti nedodržiavajú, Komisia by mala dočasne pozastaviť alebo zrušiť vyplácanie makrofinančnej pomoci Únie.

(17)

S cieľom zaistiť účinnú ochranu finančných záujmov Únie v súvislosti s makrofinančnou pomocou Únie by malo Gruzínsko prijať vhodné opatrenia týkajúce sa predchádzania a boja proti podvodom, korupcii a všetkým ďalším nezrovnalostiam súvisiacim s makrofinančnou pomocou Únie. Okrem toho by sa malo stanoviť, že Komisia bude vykonávať kontroly a Dvor audítorov bude vykonávať audity.

(18)

Uvoľnením makrofinančnej pomoci Únie nie sú dotknuté právomoci Európskeho parlamentu a Rady ako rozpočtového orgánu.

(19)

Sumy makrofinančnej pomoci poskytovanej vo forme grantov a sumy makrofinančnej pomoci poskytovanej vo forme úverov by mali byť v súlade s rozpočtovými prostriedkami stanovenými vo viacročnom finančnom rámci.

(20)

Makrofinančnú pomoc Únie by mala riadiť Komisia. S cieľom zabezpečiť, aby Európsky parlament a Rada mohli sledovať vykonávanie tohto rozhodnutia, Komisia by ich mala pravidelne informovať o vývoji v súvislosti s pomocou a poskytovať im príslušné dokumenty.

(21)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto rozhodnutia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (3).

(22)

Makrofinančná pomoc Únie by mala podliehať podmienkam hospodárskej politiky, ktoré sa stanovia v memorande o porozumení. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania a na účely efektívnosti by mala byť Komisia splnomocnená rokovať o týchto podmienkach s gruzínskymi orgánmi pod dohľadom výboru zástupcov členských štátov v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Podľa uvedeného nariadenia by sa mal konzultačný postup vo všeobecnosti uplatňovať vo všetkých prípadoch okrem tých, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení. Vzhľadom na potenciálne významný vplyv pomoci presahujúcej 90 miliónov EUR je vhodné, aby sa na operácie presahujúce túto prahovú hodnotu uplatnil postup preskúmania. Vzhľadom na výšku makrofinančnej pomoci Únie Gruzínsku by sa mal na prijatie memoranda o porozumení a na zníženie, pozastavenie alebo zrušenie pomoci uplatniť postup preskúmania,