(1)

Komisia prijala 23. marca 2006 nariadenie (ES) č. 553/2006 (2) o uložení predbežného antidumpingového cla na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne (ďalej len „obuv“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“) a vo Vietname (ďalej len „predbežné nariadenie“).

(2)

Nariadením (ES) č. 1472/2006 (3) Rada uložila konečné antidumpingové clá v rozsahu od 9,7 % do 16,5 % na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom vo Vietname a v ČĽR na obdobie dvoch rokov [ďalej len „nariadenie (ES) č. 1472/2006“ alebo „sporné nariadenie“].

(3)

Nariadením (ES) č. 388/2008 (4) Rada rozšírila konečné antidumpingové opatrenia na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v ČĽR na dovoz rovnakého výrobku zasielaného z Osobitnej administratívnej oblasti Macao (ďalej len „OAO Macao“), ktorý má alebo nemá deklarovaný pôvod v OAO Macao.

(4)

Na základe revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, ktoré sa začalo 3. októbra 2008 (5), Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1294/2009 (6) ďalej predĺžila platnosť antidumpingových opatrení o 15 mesiacov, t. j. do 31. marca 2011, keď platnosť opatrení uplynula [ďalej len „vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1294/2009“].

(5)

Spoločnosti Brosmann Footwear (HK) Ltd, Seasonable Footwear (Zhongshan) Ltd, Lung Pao Footwear (Guangzhou) Ltd a Risen Footwear (HK) Co Ltd, ako aj Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd (ďalej len „žiadatelia“) napadli sporné nariadenie na Súde prvého stupňa (v súčasnosti Všeobecný súd). Všeobecný súd zamietol tieto námietky rozsudkom zo 4. marca 2010 vo veci T-401/06 Brosmann Footwear (HK) a iní/Rada a rozsudkom zo 4. marca 2010 v spojených veciach T-407/06 a T-408/06 Zhejiang Aokang Shoes a Wenzhou Taima Shoes/Rada.

(6)

Žiadatelia sa proti týmto rozsudkom odvolali. Súdny dvor rozsudkom z 2. februára 2012 vo veci C-249/10 P Brosmann Footwear (HK) a iní/Rada a rozsudkom z 15. novembra 2012 vo veci C-247/10 P Zhejiang Aokang Shoes/Rada (ďalej len „rozsudky vo veciach Brosmann a Aokang“) uvedené rozsudky pozastavil. Vyhlásil, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdil, že Komisia nebola povinná preskúmať žiadosti o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“ alebo „ŠTH“) podľa článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia, predložené obchodníkmi, ktorí neboli zaradení do vzorky (bod 36 rozsudku vo veci C-249/10 P a body 29 a 32 rozsudku vo veci C-247/10 P).

(7)

Súdny dvor následne sám vydal vo veci rozsudok. Uviedol, že „[…] Komisia mala preskúmať odôvodnené žiadosti, ktoré jej odvolateľky predložili na základe článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia na účelypriznania ŠTH v rámci antidumpingového konania upraveného sporným nariadením. Ďalej treba konštatovať, že nemožno vylúčiť, že by také preskúmanie mohlo viesť voči nim k uloženiu odlišného konečného antidumpingového cla než 16,5 %, ktoré sa na ne uplatňuje podľa článku 1 ods. 3 sporného nariadenia. Z tohto istého ustanovenia (sporného nariadenia) totiž vyplýva, že konečné antidumpingové clo vo výške 9,7 % bolo uložené len voči jedinému čínskemu subjektu zaradenému do vzorky, ktorému bol priznaný ŠTH. Ako vyplýva z bodu 38 tohto rozsudku, ak by Komisia konštatovala, že aj v prípade odvolateliek prevládali podmienky trhového hospodárstva, v prípade nemožnosti určiť individuálne dumpingové rozpätie sa im mala tiež priznať táto znížená výška cla.“ (bod 42 rozsudku vo veci C-249/10 P a bod 36 rozsudku vo veci C-247/10 P).

(8)

V dôsledku toho Súdny dvor zrušil sporné nariadenie, pokiaľ ide o dotknutých žiadateľov.

(9)

V októbri 2013 Komisia prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (7) oznámila, že sa rozhodla obnoviť toto antidumpingové konanie v konkrétnom štádiu, keď došlo k nezákonnosti, a preskúmať, či v prípade žiadateľov v období od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005 prevládali podmienky trhového hospodárstva. Zainteresované strany sa uvedeným oznámením vyzvali, aby sa prihlásili.

(10)

V marci 2014 Rada vykonávacím rozhodnutím 2014/149/EÚ (8) zamietla návrh Komisie na prijatie vykonávacieho nariadenia Rady, ktorým sa opätovne ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá predbežné clo uložené na určitú obuv so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrobenú spoločnosťami Brosmann Footwear (HK) Ltd, Seasonable Footwear (Zhongshan) Ltd, Lung Pao Footwear (Guangzhou) Ltd, Risen Footwear (HK) Co Ltd a Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd, a ukončila konania v súvislosti s týmito výrobcami. Rada sa nazdávala, že dovozcovia, ktorí kúpili topánky od uvedených vyvážajúcich výrobcov a ktorým príslušné vnútroštátne orgány vrátili príslušné clá na základe článku 236 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 (9), ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (ďalej len „Colný kódex Spoločenstva“), nadobudli oprávnené očakávanie na základe článku 1 ods. 4 sporného nariadenia, v dôsledku ktorého sa ustanovenia Colného kódexu Spoločenstva, a najmä jeho článku 221, stali uplatniteľnými na vyberanie ciel.

(11)

Traja dovozcovia dotknutého výrobku, C&J Clark International Ltd. (ďalej len „Clark“), Puma SE (ďalej len „Puma“) a Timberland Europe B.V. (ďalej len „Timberland“) (ďalej len „dotknutí dovozcovia“), napadli platnosť antidumpingových opatrení na dovoz určitej obuvi z Číny a Vietnamu s odvolaním sa na judikatúru uvedenú v odôvodneniach 5 až 7 pred svojimi vnútroštátnymi súdmi, ktoré postúpili vec Súdnemu dvoru s návrhom na začatie prejudiciálneho konania.

(12)

V spojených veciach C-659/13 C & J Clark International Limited a C-34/14 Puma SE (10) Súdny dvor 4. februára 2016 vyhlásil nariadenie (ES) č. 1472/2006 a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1294/2009 za neplatné v rozsahu, v akom Európska komisia nepreskúmala žiadosti o THZ a individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“) predložené vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR a vo Vietname, ktorí neboli zaradení do vzorky (ďalej len „rozsudky“), v rozpore s požiadavkami stanovenými v článku 2 ods. 7 písm. b) a článku 9 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 (11).

(13)

Pokiaľ ide o vec C-571/14 Timberland Europe, Súdny dvor 11. apríla 2016 rozhodol na žiadosť predkladajúceho vnútroštátneho súdu o výmaze veci z registra.

(14)

V článku 266 ZFEÚ sa stanovuje, že inštitúcie sú povinné urobiť nevyhnutné opatrenia, aby vyhoveli rozsudkom Súdneho dvora. V prípade zrušenia aktu prijatého inštitúciami v kontexte administratívneho postupu, ako je antidumpingové konanie, spočíva dosiahnutie súladu s rozsudkom Súdneho dvora v nahradení zrušeného aktu novým aktom, v ktorom sa nezákonnosť zistená Súdnym dvorom odstraňuje (12).

(15)

Podľa judikatúry Súdneho dvora môže byť postup na nahradenie zrušeného aktu obnovený v konkrétnom štádiu, v ktorom k nezákonnosti došlo (13). To predovšetkým znamená, že v situácii, keď je akt, ktorým sa uzatvára administratívny postup, zrušený, nemá toto zrušenie nevyhnutne vplyv na prípravné akty, akým je napríklad začatie antidumpingového konania. V situácii, keď je nariadenie, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové opatrenia, zrušené, to znamená, že aj po tomto zrušení je antidumpingové konanie stále otvorené, pretože akt, ktorým sa antidumpingové konanie uzatvára, už nie je súčasťou právneho poriadku Únie (14), s výnimkou prípadov, keď k nezákonnosti došlo v štádiu začatia konania.

(16)

Odhliadnuc od toho, že inštitúcie neskúmali žiadosti o THZ a IZ predložené vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR a vo Vietname, ktorí neboli zaradení do vzorky, všetky ostatné zistenia, ku ktorým sa dospelo v nariadení (ES) č. 1472/2006 a vykonávacom nariadení (EÚ) č. 1294/2009, zostávajú v platnosti.

(17)

V tejto veci došlo k nezákonnosti po začatí konania. Komisia sa preto rozhodla obnoviť toto antidumpingové konanie, ktoré bolo vzhľadom na dané rozsudky stále otvorené, v konkrétnom štádiu, v ktorom k nezákonnosti došlo, a preskúmať, či v prípade dotknutých vyvážajúcich výrobcov prevládali podmienky trhového hospodárstva v období od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005, čo bolo obdobie prešetrovania (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Komisia v prípade potreby takisto skúmala, či dotknutí vyvážajúci výrobcovia spĺňajú podmienky pre IZ v súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (15) (ďalej len „základné nariadenie v znení pred zmenou“) (16).

(18)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/1395 (17) Komisia opätovne uložila konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vybrala predbežné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne pôvodom v ČĽR a vyrobenej trinástimi čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, ktorí predložili žiadosti o THZ a IZ, ale neboli zaradení do vzorky, uskutočnený spoločnosťami Clark a Puma.

(19)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/1647 (18) Komisia opätovne uložila konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vybrala predbežné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom vo Vietname vyrobenej určitými vietnamskými vyvážajúcimi výrobcami, ktorí predložili žiadosti o THZ a IZ, ale neboli zaradení do vzorky, uskutočnený spoločnosťami Clark, Puma a Timberland.

(20)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/1731 (19) Komisia opätovne uložila konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vybrala predbežné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike vyrobenej jedným vyvážajúcim výrobcom z Vietnamu a dvomi vyvážajúcimi výrobcami z ČĽR, ktorí predložili žiadosti o THZ a IZ, ale neboli zaradení do vzorky, uskutočnený spoločnosťami Puma a Timberland.

(21)

Na účely vykonania rozsudku v spojených veciach C-659/13, C & J Clark International Limited, a C-34/14, Puma SE, uvedeného v odôvodnení 12, Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/223 (20). V článku 1 uvedeného nariadenia Komisia dala inštrukcie vnútroštátnym colným orgánom, aby jej postúpili všetky žiadosti o vrátenie konečných antidumpingových ciel zaplatených za dovoz obuvi s pôvodom v Číne a vo Vietname predložené dovozcami na základe článku 236 Colného kódexu Spoločenstva a založené na skutočnosti, že vyvážajúci výrobca nezaradený do vzorky požiadal o THZ alebo IZ v priebehu prešetrovania, ktoré viedlo k uloženiu konečných opatrení nariadením (ES) č. 1472/2006 (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“). Komisia príslušné žiadosti o THZ alebo IZ posúdi a opätovne uloží vhodnú colnú sadzbu. Na tomto základe by vnútroštátne colné orgány mali následne rozhodnúť o žiadosti o vrátenie a odpustenie antidumpingových ciel.

(22)

Po oznámení francúzskych colných orgánov v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/223 Komisia identifikovala dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí v pôvodnom prešetrovaní predložili žiadosti o THZ a IZ, ale neboli zaradení do vzorky. Identifikovala aj ďalšieho vyvážajúceho výrobcu, ktorý bol dodávateľom spoločnosti Deichmann, nemeckého dovozcu, ktorý namietal proti platbe ciel. Komisia teda zanalyzovala formuláre žiadostí o THZ a IZ týchto troch čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(23)

V dôsledku uvedených skutočností Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/2257 (21) opätovne uložila konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vybrala predbežné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrobenej troma vyvážajúcimi výrobcami, ktorí predložili žiadosti o THZ a IZ, ale neboli zaradení do vzorky.

(24)

V súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/223 oznámili colné orgány Spojeného kráľovstva 12. júla 2016, colné orgány Belgicka 13. júla 2016 a colné orgány Švédska 26. júla 2016 Komisii žiadosti dovozcov o vrátenie ciel. V nadväznosti na tieto oznámenia Komisia zanalyzovala žiadosti o THZ a IZ devätnástich vyvážajúcich výrobcov a vykonávacím nariadením (EÚ) 2017/423 (22) opätovne uložila konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vybrala predbežné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname a vyrobenej týmito devätnástimi vyvážajúcimi výrobcami.

(25)

Ako sa uvádza v odôvodnení 34 uvedeného vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/423 počas uvedeného prešetrovania bolo na základe poznámok viacerých zainteresovaných strán vyjadrených po poskytnutí informácií identifikovaných ďalších päť spoločností/skupín spoločností, ktoré v pôvodnom prešetrovaní predložili žiadosť o THZ/IZ buď samotné alebo prostredníctvom prepojeného čínskeho alebo vietnamského vyvážajúceho výrobcu, ale neboli zaradené do vzorky a neboli podrobené posúdeniu v žiadnom z predchádzajúcich vykonávaní. Tieto spoločnosti boli uvedené v prílohe VI k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/423 a tvorili súčasť štyroch skupín spoločností.

(26)

Na základe uvedeného Komisia identifikovala štyri skupiny spoločností, ktoré celkovo zahŕňali sedem jednotlivých spoločností – čínskych alebo vietnamských vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli počas pôvodného prešetrovania zaradení do vzorky a ktorí predložili formulár žiadosti o THZ/IZ. Komisia tak v predkladanom nariadení posúdila formuláre žiadosti o THZ a IZ týchto spoločností: Dongguan Luzhou Shoes Co. Ltd, Dongguan Shingtak Shoes Co. Ltd, Guangzhou Dragon Shoes Co. Ltd, Guangzhou Evervan Footwear Co. Ltd, Guangzhou Guangda Shoes Co. Ltd, Long Son Joint Stock Company a Zhaoqing Li Da Shoes Co. Ltd (ďalej len „dotknutí vyvážajúci výrobcovia“). Spoločnosti Dongguan Luzhou Shoes Co. Ltd a Zhaoqing Li Da Shoes Co. Ltd. sú prepojené so spoločnosťou Dah Lih Puh uvedenou v prílohe VI k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/423. Spoločnosti Dongguan Shingtak Shoes Co. Ltd, Guangzhou Dragon Shoes Co. Ltd a Guangzhou Guangda Shoes Co. Ltd sú prepojené so spoločnosťou Shing Tak Ind. Co. Ltd uvedenou v prílohe VI k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/423. Spoločnosť Guangzhou Evervan Footwear Co. Ltd je prepojená so spoločnosťou Evervan Group P/A EVA Overseas Intl. Ltd, takisto uvedenou v prílohe VI k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/423.

(27)

Komisia má možnosť napraviť tie aspekty sporného nariadenia, ktoré viedli k jeho zrušeniu, zatiaľ čo časti posúdenia, ktoré nie sú rozsudkom (23) dotknuté, môžu zostať nezmenené.

(28)

Cieľom tohto nariadenia je náprava tých aspektov sporného nariadenia, o ktorých sa zistilo, že sú v rozpore so základným nariadením, a ktoré preto viedli k vyhláseniu jeho neplatnosti, pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov uvedených v odôvodnení 26.

(29)

Všetky ostatné zistenia v spornom nariadení a vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 1294/2009, ktoré Súdny dvor nevyhlásil za neplatné, zostávajú aj naďalej v platnosti a týmto sa začleňujú do tohto nariadenia.

(30)

Ďalej uvedené odôvodnenia sa preto obmedzujú na nové posúdenie, ktoré je potrebné, aby sa vyhovelo rozsudkom Súdneho dvora.

(31)

Komisia preskúmala, či v prípade vyvážajúcich výrobcov uvedených v odvodnení 26, ktorí predložili žiadosti o THZ/IZ, počas obdobia prešetrovania prevládali podmienky THZ alebo pre IZ. Účelom určenia tejto skutočnosti je zistiť rozsah, v akom sú dotknutí dovozcovia oprávnení na to, aby im bolo vrátené antidumpingové clo zaplatené vzhľadom na antidumpingové clá zaplatené za vývoz týchto dodávateľov.

(32)

Ak by sa analýzou zistilo, že THZ sa malo poskytnúť dotknutým vyvážajúcim výrobcom, ktorých vývoz podliehal antidumpingovému clu zaplatenému dotknutými dovozcami, danému vyvážajúcemu výrobcovi by sa musela priznať individuálna colná sadzba a výška vráteného cla by sa obmedzovala na sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi zaplateným clom a individuálnou colnou sadzbou, t. j. v prípade dovozu z Číny rozdielu medzi 16,5 % a clom uloženým pre jedinú vyvážajúcu spoločnosť vo vzorke, ktorá získala THZ, konkrétne 9,7 %, a v prípade dovozu z Vietnamu rozdielu medzi 10 % a individuálnou colnou sadzbou vypočítanou pre prípadného dotknutého vyvážajúceho výrobcu.

(33)

Ak by sa analýzou zistilo, že vyvážajúcemu výrobcovi, ktorého žiadosť o THZ bola zamietnutá, sa malo poskytnúť IZ, musela by sa dotknutému vyvážajúcemu výrobcovi priznať individuálna colná sadzba a výška vráteného cla by sa obmedzovala na sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi zaplateným clom, t. j. 16,5 % v prípade dovozu z Číny a 10 % v prípade dovozu z Vietnamu, a prípadným individuálnym clom vypočítaným pre prípadného dotknutého vyvážajúceho výrobcu.

(34)

V opačnom prípade, ak by sa analýzou takýchto žiadostí o THZ a IZ zistilo, že THZ aj IZ by sa mali zamietnuť, nebudú sa môcť vrátiť žiadne antidumpingové clá.

(35)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 12, Súdny dvor zrušil sporné nariadenie a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1294/2009, pokiaľ ide o vývoz určitej obuvi od určitých čínskych a vietnamských vyvážajúcich výrobcov v rozsahu, v akom Komisia nepreskúmala žiadosti o THZ a IZ predložené týmito vyvážajúcimi výrobcami.

(36)

Komisia preto preskúmala žiadosti dotknutých vyvážajúcich výrobcov o THZ a IZ s cieľom určiť colnú sadzbu uplatniteľnú na ich vývoz. Z tohto posúdenia vyplynulo, že poskytnuté informácie nepreukázali, že dotknutí vyvážajúci výrobcovia pôsobili v podmienkach trhového hospodárstva ani že spĺňali podmienky pre individuálne zaobchádzanie (pozri podrobné vysvetlenie v odôvodnení 37 a nasledujúcich odôvodneniach).

(37)

Treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý chce požiadať o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Na tieto účely sa v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku stanovuje, že žiadosť predložená takýmto výrobcom musí v súlade s uvedeným ustanovením obsahovať dostatočné dôkazy o tom, že tento výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva. Inštitúcie Únie preto nie sú povinné dokazovať, že výrobca nespĺňa podmienky stanovené na uznanie takéhoto štatútu. Naopak, úlohou inštitúcií Únie na účely poskytnutia THZ je posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým výrobcom dostatočné na preukázanie toho, že kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku základného nariadenia splnené, kým úlohou justície Únie je preskúmať, či toto posúdenie nebolo zjavne nesprávne (bod 32 rozsudku vo veci C-249/10 P a bod 24 rozsudku vo veci C-247/10 P).

(38)

V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia na to, aby vyvážajúcemu výrobcovi mohlo byť poskytnuté THZ, by malo byť splnených všetkých päť kritérií vymenovaných v uvedenom článku. Komisia preto usúdila, že na zamietnutie žiadosti o THZ stačilo, ak nebolo splnené aspoň jedno kritérium.

(39)

Žiadny z dotknutých vyvážajúcich výrobcov nevedel preukázať, že spĺňa kritérium 1 (obchodné rozhodnutia). Komisia konkrétnejšie zistila, že určití dotknutí vyvážajúci výrobcovia (spoločnosti 28, 29, 31 a 32) (24) nemohli voľne určovať množstvo predaja na domácom a vývoznom trhu. Komisia v tejto súvislosti zistila, že existovali obmedzenia produkcie a/alebo obmedzenie množstva predaja na konkrétnych trhoch (domácom a vývoznom). Ani jeden dotknutý vyvážajúci výrobca navyše neposkytol základné a úplné informácie (napríklad dôkaz týkajúci sa štruktúry a kapitálu spoločnosti, dôkaz alebo vysvetlenie týkajúce sa rozhodovania spoločnosti, dôkaz týkajúci sa nákladov na elektrickú energiu alebo anglické znenie stanov akciovej spoločnosti) s cieľom preukázať, že jeho obchodné rozhodnutia boli prijaté v súlade s trhovými signálmi bez závažných zásahov štátu.

(40)

Pokiaľ ide o kritérium 2 (účtovníctvo), ani jeden zo siedmich dotknutých vyvážajúcich výrobcov nepreukázal, že má súbor základných účtovných záznamov, ktoré podliehajú nezávislému auditu v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi. Posúdenie spoločností 27, 28, 29 a 31 v tomto ohľade ukázalo, že ich účtovníctvo bolo v rozpore s medzinárodnými účtovnými štandardmi, napr. pokiaľ ide o chýbajúce informácie o prenájme budov alebo nesprávne vykazovanie práva na využívanie pôdy alebo používanie fixného výmenného kurzu. V prípade spoločností 27, 28, 30 a 32 Komisia zistila nezrovnalosti medzi informáciami poskytnutými v žiadosti o THZ a v podporných dokumentoch (napr. v súvahe). Spoločnosť 26 poskytla Komisii stanovisko/správu nezávislého audítora a finančné výkazy len vo vietnamskom jazyku a nepredložila ich preklad do angličtiny.

(41)

Pokiaľ ide o kritérium 3 (aktíva a „prenesenie“), spoločnosti 26, 27, 28, 29, 30, 31 a 32 nepreukázali, že neexistujú žiadne narušenia pretrvávajúce zo systému iného ako trhového hospodárstva. Predovšetkým tieto spoločnosti neposkytli základné a úplné informácie, okrem iného o aktívach vo vlastníctve spoločnosti a o podmienkach a hodnote práv na využívanie pôdy, odchýlke od štandardnej sadzby dane, politike spoločnosti v oblasti prijímania zamestnancov, sadzbe dane alebo dodávateľoch elektrickej energie a sadzbách.

(42)

Spoločnosť 27 nepreukázala, že spĺňa kritérium 4 (právne prostredie). Predovšetkým, hoci sa táto spoločnosť podľa svojej súvahy nachádzala v situácii zjavnej platobnej neschopnosti, o tejto skutočnosti sa neinformovalo ani v súvahe ani v správe audítora. Spoločnosť teda nepreukázala, že pôsobila v podmienkach konkurzného a vlastníckeho práva, ktoré zaručujú stabilitu a právnu istotu.

(43)

Spoločnosť 29 nepreukázala, že spĺňa kritérium 5 (prevod meny), keďže podľa poznámok k súvahe používala pri obchode v cudzej mene fixný výmenný kurz, čo nie je v súlade s kritériom 5, ktoré stanovuje, že prepočty výmenných kurzov sa uskutočňujú podľa trhového kurzu.

(44)

Komisia informovala dotknutých vyvážajúcich výrobcov o tom, že žiadnemu z nich sa neposkytne THZ, a vyzvala ich, aby predložili svoje pripomienky. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(45)

Ani jeden z dotknutých siedmich vyvážajúcich výrobcov teda nesplnil všetky podmienky stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a poskytnutie THZ bolo preto všetkým z nich zamietnuté.

(46)

Podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou sa v prípade uplatňovania článku 2 ods. 7 písm. a) toho istého nariadenia však určí individuálne clo pre vývozcov, ktorí sú schopní preukázať, že spĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou.

(47)

Ako sa uvádza v odôvodnení 37, treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý chce požiadať o IZ podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou. Na tento účel sa v článku 9 ods. 5 prvom pododseku základného nariadenia v znení pred zmenou stanovuje, že predložená žiadosť musí byť riadne odôvodnená. Preto inštitúcie Únie nie sú povinné dokazovať, že vývozca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého štatútu. Naopak, úlohou inštitúcií Únie na účely poskytnutia IZ je posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým vývozcom dostatočné na preukázanie toho, že kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou sú splnené.

(48)

V súlade s článkom 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou by mali vývozcovia na základe riadne odôvodnenej žiadosti preukázať, že všetkých päť kritérií v ňom uvedených je splnených, aby im mohlo byť poskytnuté IZ. Komisia preto usúdila, že na zamietnutie žiadosti o IZ stačilo, ak nebolo splnené aspoň jedno kritérium.

(49)

Ide o týchto päť kritérií:

(50)

Všetci siedmi dotknutí vyvážajúci výrobcovia požiadali aj o IZ pre prípad, že by im THZ nebolo poskytnuté. Komisia preto spolu s tým, že zamietla žiadostí týchto vyvážajúcich výrobcov o THZ, ako je opísané v odôvodneniach 37 až 44, zároveň posúdila, či by sa im malo poskytnúť IZ.

(51)

Pokiaľ ide o kritérium 1 (repatriácia kapitálu a ziskov), spoločnosť 30 nepreukázala, že môže voľne repatriovať kapitál a zisky, a teda nepreukázala spĺňanie tohto kritéria.

(52)

Pokiaľ ide o kritérium 2 (voľne určený predaj na vývoz a vývozné ceny), Komisia dospela k záveru, že spoločnosti 29, 31 a 32 nedokázali, že obchodné rozhodnutia ako vývozné ceny a množstvá a podmienky predaja boli voľne určené v reakcii na signály trhu, keďže analyzované dôkazy, napríklad stanovy akciovej spoločnosti alebo obchodné licencie, poukazovali na obmedzenie produkcie a/alebo množstva predaja obuvi na konkrétnych trhoch.

(53)

Pokiaľ ide o kritérium 3 (spoločnosť – kľúčové riadenie a akcie alebo podiely – je dostatočne nezávislá od zasahovania štátu), Komisia dospela k záveru, že spoločnosti 26, 27, 28, 29, 30 a 31 neposkytli potrebné informácie, aby preukázali, že sú dostatočne nezávislé od zasahovania štátu. Okrem iného neboli poskytnuté informácie, resp. boli poskytnuté nedostatočné informácie, pokiaľ ide o vlastnícku štruktúru spoločnosti a spôsob prijímania rozhodnutí (spoločnosti 27, 28, 29, 30) a pokiaľ ide o, akým spôsobom a za akých podmienok bolo týmto spoločnostiam postúpené právo na využívanie pôdy (spoločnosti 28, 29 a 31). Spoločnosť 26 taktiež predložila len vietnamské znenie stanov akciovej spoločnosti a neposkytla ich anglický preklad.

(54)

Spoločnosti 26, 27, 28, 29 a 30 navyše nepreukázali, že splnili požiadavky kritéria 5 (obchádzanie), keďže neposkytli žiadne informácie o tom, ako sa v rámci spoločnosti prijímajú rozhodnutia, a či štát vyvíjal významný vplyv na rozhodovanie spoločnosti.

(55)

Napokon v prípade spoločnosti 29 sa prepočty výmenných kurzov neuskutočňovali podľa trhového kurzu, ale používal sa fixný kurz, ako sa uviedlo v odôvodnení 43. Nespĺňala preto požiadavky kritéria 4 (trhový výmenný kurz).

(56)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ani jeden z dotknutých siedmich vyvážajúcich výrobcov nesplnil podmienky stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou, a tak bolo poskytnutie IZ všetkým zamietnuté. Komisia zodpovedajúcim spôsobom informovala dotknutých vyvážajúcich výrobcov a vyzvala ich, aby predložili pripomienky. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(57)

Na vývoz siedmich dotknutých vyvážajúcich výrobcov by sa preto malo na obdobie uplatňovania nariadenia (ES) č. 1472/2006 uložiť zostatkové antidumpingové clo uplatniteľné na Čínu vo výške 16,5 % a na Vietnam vo výške 10 %. Obdobie uplatňovania uvedeného nariadenia trvalo pôvodne od 7. októbra 2006 do 7. októbra 2008. Po začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti bolo 30. decembra 2009 predĺžené do 31. marca 2011. Nezákonnosť, ktorá sa zistila danými rozsudkami, sa týka toho, že inštitúcie Únie nestanovili, či by výrobky vyrobené dotknutými vyvážajúcimi výrobcami mali podliehať zostatkovému clu alebo individuálnemu clu. Na základe nezákonnosti, ktorú zistil Súdny dvor, neexistuje právny základ na úplné oslobodenie výrobkov vyrobených dotknutými vyvážajúcimi výrobcami od platenia akéhokoľvek antidumpingového cla. Novým aktom napravujúcim nezákonnosť, ktorú zistil Súdny dvor, sa preto musia opätovne posúdiť len uplatniteľné sadzby antidumpingového cla, a nie samotné opatrenia.

(58)

Keďže sa dospelo k záveru, že zostatkové clo uplatniteľné na Čínu a Vietnam by malo byť s ohľadom na dotknutých vyvážajúcich výrobcov opätovne uložené s rovnakou sadzbou, aká bola pôvodne uložená sporným nariadením a vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1294/2009, v nariadení (ES) č. 388/2008 nie sú potrebné žiadne zmeny. Nariadenie (ES) č. 388/2008 zostáva v platnosti.

(59)

Komisii boli po poskytnutí informácií doručené pripomienky v mene federácie FESI a obuvníckej koalície (Footwear Coalition) (25), ktoré zastupujú dovozcov obuvi v Únii.

(60)

FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že dôkazné bremeno pri posudzovaní žiadostí o THZ/IZ spočíva na Komisii, keďže čínski a vietnamskí vyvážajúci výrobcovia si povinnosť plynúcu z tohto bremena splnili podaním žiadostí o THZ/IZ v pôvodnom prešetrovaní. FESI a obuvnícka koalícia takisto tvrdili, že vyvážajúcim výrobcom dotknutým súčasným vykonávaním by mali byť priznané rovnaké procesné práva, ako boli priznané vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky počas pôvodného prešetrovania. FESI a obuvnícka koalícia predovšetkým tvrdili, že sa vykonala len administratívna analýza, a nie overovanie na mieste, a že čínski a vietnamskí vyvážajúci výrobcovia nedostali príležitosť doplniť svoje formuláre žiadostí o THZ/IZ prostredníctvom písomných upozornení na nedostatky.

(61)

FESI a obuvnícka koalícia ďalej tvrdili, že vyvážajúci výrobcovia dotknutí týmto vykonávaním nedostali rovnaké procesné záruky ako tie, ktoré sa uplatňujú v štandardných antidumpingových prešetrovaniach, ale že sa uplatňovali prísnejšie štandardy. FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že Komisia nezohľadnila čas uplynutý medzi podaním žiadostí o THZ/IZ v pôvodnom prešetrovaní a posúdením týchto žiadostí. Navyše vyvážajúci výrobcovia dostali počas pôvodného prešetrovania na podanie žiadostí o THZ/IZ len 15 dní namiesto zvyčajných 21 dní.

(62)

Na základe toho FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že nebola dodržaná základná právna zásada, ktorá má zabezpečiť, aby mali zainteresované strany možnosť v plnej miere uplatniť svoje práva na obhajobu, ustanovená v článku 41 Charty základných práv Európskej únie a článku 6 Zmluvy o Európskej únii. Na tomto základe tvrdili, že Komisia tým, že nedala vyvážajúcim výrobcom príležitosť doplniť neúplné informácie, zneužila svoje právomoci a v podstate presunula dôkazné bremeno do štádia vykonávania.

(63)

FESI a obuvnícka koalícia v neposlednom rade takisto tvrdili, že takýto prístup by bol diskriminačný voči čínskym a vietnamským vyvážajúcim výrobcom, ktorí boli zaradení do vzorky v pôvodnom prešetrovaní, no takisto voči ďalším vyvážajúcim výrobcom v krajinách s iným ako trhovým hospodárstvom, na ktorých sa vzťahovalo antidumpingové prešetrovanie a ktorí podali v tomto prešetrovaní žiadosť o THZ/IZ. Na čínske a vietnamské spoločnosti dotknuté súčasným vykonávaním by sa teda nemal vzťahovať rovnaký limit na poskytovanie informácií, aký sa uplatňuje v bežných prešetrovaniach trvajúcich 15 mesiacov, a nemali by podliehať prísnejším procesným štandardom.

(64)

FESI a obuvnícka koalícia takisto tvrdili, že Komisia de facto uplatnila dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 ods. 1 základného nariadenia, pričom nedodržala procesné pravidlá stanovené v článku 18 ods. 4 základného nariadenia.

(65)

Komisia pripomína, že podľa judikatúry dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý chce požiadať o THZ/IZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Na tieto účely sa v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku stanovuje, že žiadosť predložená takýmto výrobcom musí v súlade s uvedeným ustanovením obsahovať dostatočné dôkazy o tom, že tento výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva. Preto, ako Súdny dvor uviedol v rozsudkoch vo veciach Brosmann a Aokang, inštitúcie nie sú povinné dokazovať, že výrobca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého štatútu. Úlohou Komisie je naopak posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým výrobcom dostatočné na preukázanie toho, že kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku základného nariadenia sú splnené tak, aby mu mohlo byť poskytnuté THZ/IZ (pozri odôvodnenie 48). V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Komisia nemá podľa základného nariadenia ani na základe judikatúry povinnosť poskytnúť vyvážajúcemu výrobcovi možnosť, aby doplnil žiadosť o THZ/IZ o všetky chýbajúce faktické informácie. Komisia môže založiť svoje posúdenie na informáciách, ktoré predložil vyvážajúci výrobca.

(66)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že sa vykonala len administratívna analýza, Komisia konštatuje, že administratívna analýza je postup, pri ktorom sa žiadosti o THZ/IZ analyzujú na základe dokumentov, ktoré predložil vyvážajúci výrobca. Komisia vykonáva administratívnu analýzu všetkých žiadostí o THZ/IZ. Komisia sa navyše môže rozhodnúť vykonať overovanie na mieste. Overovanie na mieste však nie je povinné a nevykonáva sa v prípade každej žiadosti o THZ/IZ. Keď sa kontroly na mieste vykonávajú, ich cieľom je zvyčajne potvrdiť určité predbežné posúdenie vykonané inštitúciami a/alebo skontrolovať pravdivosť informácií poskytnutých dotknutým vyvážajúcim výrobcom. Inými slovami, pokiaľ z dôkazov predložených daným vyvážajúcim výrobcom jasne vyplýva, že THZ/IZ nie je opodstatnené, kontroly na mieste, ktoré predstavujú dodatočný a nepovinný krok, sa zvyčajne neorganizujú. Posúdenie, či je overovanie na mieste vhodné, je na Komisii (26). Právomoc rozhodnúť o prostriedkoch overovania informácií uvedených vo formulári THZ/IZ má uvedená inštitúcia. Keď sa teda Komisia tak ako v tejto veci na základe administratívnej analýzy rozhodne, že má dostatočné dôkazy na to, aby rozhodla o žiadosti o THZ/IZ, overovanie na mieste nie je potrebné a nemožno ho vyžadovať.

(67)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že právo na obhajobu sa náležite nedodržalo, keď sa Komisia rozhodla nezaslať písomné upozornenia na nedostatky, v prvom rade treba pripomenúť, že právo na obhajobu je individuálnym právom, a že FESI a obuvnícka koalícia sa nemôžu odvolávať na porušenie individuálneho práva iných spoločností. Po druhé, Komisia namieta proti tvrdeniu, že v prípade využitia samotnej administratívnej analýzy, na rozdiel od administratívnej analýzy spojenej s overovaním na mieste, je jej praxou vykonávať rozsiahle výmeny informácií a uplatňovať postup podrobného dopĺňania nedostatkov. FESI a obuvnícka koalícia skutočne nedokázali poskytnúť dôkaz o opaku.

(68)

Pripomienky FESI a obuvníckej koalície týkajúce sa diskriminácie sa musia takisto zamietnuť ako neopodstatnené. Treba pripomenúť, že zásada rovnakého zaobchádzania je porušená, keď inštitúcie Únie pristupujú k podobným prípadom rozdielne, a tak stavajú niektorých obchodníkov do nevýhodného postavenia v porovnaní s inými, pokiaľ toto rozdielne zaobchádzanie nie je odôvodnené existenciou podstatných objektívnych odlišností (27). To je však presný opak toho, čo Komisia robí: tým, že od čínskych a vietnamských vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky požaduje, aby podali žiadostí o THZ/IZ na opätovné posúdenie, snaží sa postaviť týchto vyvážajúcich výrobcov pôvodne nezaradených do vzorky na rovnakú úroveň ako tých, ktorí boli v pôvodnom prešetrovaní zaradení do vzorky. Navyše, keďže v základnom nariadení sa v tomto ohľade nestanovuje minimálnyčasový rámec, pokiaľ je časový rámec na dané účely primeraný a poskytuje stranám dostatočnú možnosť na zozbieranie (alebo opätovné zozbieranie) potrebných informácií a zároveň zaručuje ich právo na obhajobu, nedochádza k žiadnej diskriminácii.

(69)

V súvislosti s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia Komisia v tomto prípade prijala informácie poskytnuté dotknutými vyvážajúcimi výrobcami, nezamietla tieto informácie a vychádzala z nich vo svojom posúdení. Komisia teda neuplatnila článok 18 Z toho vyplýva, že nebolo potrebné postupovať podľa článku 18 ods. 4 základného nariadenia. Postup stanovený v článku 18 ods. 4 sa uplatňuje v prípadoch, keď má Komisia v úmysle zamietnuť určité informácie, ktoré poskytla zainteresovaná strana, a namiesto toho využiť dostupné skutočnosti.

(70)

FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že Komisia údajne porušila článok 266 ZFEÚ, keďže tento článok jej neposkytuje právny základ na opätovné začatie prešetrovania vzhľadom na opatrenie, ktorého platnosť už uplynula. FESI a obuvnícka koalícia takisto zopakovali, že článok 266 ZFEÚ neumožňuje retroaktívne uloženie antidumpingových ciel, čo potvrdilo aj rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-458/98 P, IPS/Rada (28).

(71)

V tomto ohľade FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu obuvi z Číny a Vietnamu bolo ukončené 31. marca 2011 uplynutím platnosti opatrení. Komisia s týmto cieľom 16. marca 2011 vydala v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o uplynutí platnosti ciel (29) (ďalej len „oznámenie o uplynutí platnosti“), výrobné odvetvie Únie netvrdilo, že by dumping pokračoval, a ani rozsudok Súdneho dvora Európskej únie nevyhlásil oznámenie o uplynutí platnosti za neplatné.

(72)

Rovnaké strany okrem toho tvrdili, že ani v základnom nariadení sa neuvádzajú žiadne dôvody, ktoré by Komisii umožnili opätovne začať antidumpingové prešetrovanie.

(73)

FESI a obuvnícka koalícia v tejto súvislosti navyše tvrdili, že obnovenie prešetrovania a posudzovania žiadostí o THZ/IZ podaných dotknutými čínskymi a vietnamskými vyvážajúcimi výrobcami v pôvodnom prešetrovaní je porušením všeobecnej zásady premlčania a preklúzie. Táto zásada je stanovená v Dohode o založení WTO a v základnom nariadení, kde sa stanovuje päťročná lehota pre trvanie opatrení, a v článku 236 ods. 1 a článku 221 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva, kde sa stanovuje trojročná lehota, počas ktorej jednak dovozcovia môžu požiadať o vrátenie antidumpingových ciel a jednak vnútroštátne colné orgány môžu vyberať dovozné clá a antidumpingové clá (30). Článok 266 ZFEÚ neumožňuje odchýlku od tejto zásady.

(74)

Nakoniec tvrdili, že Komisia neposkytla žiadne odôvodnenie ani predchádzajúcu judikatúru, aby podložila použitie článku 266 ZFEÚ ako právneho základu na opätovné začatie konania.

(75)

Pokiaľ ide o chýbajúci právny základ na opätovné začatie prešetrovania, Komisia pripomína judikatúru citovanú v odôvodnení 15, podľa ktorej môže obnoviť prešetrovanie v konkrétnom štádiu, v ktorom došlo k nezákonnosti. Podľa danej judikatúry sa zákonnosť antidumpingového nariadenia musí posudzovať z hľadiska objektívnych noriem práva Únie, a nie podľa rozhodovacej praxe, aj keď takáto prax existuje (čo nie je tento prípad). Doterajšia prax Komisie preto, quod non, nemôže viesť k oprávnenému očakávaniu: podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora môže oprávnené očakávanie vzniknúť, iba ak inštitúcie poskytli konkrétne uistenia, ktoré by zainteresovanej strane umožnili zákonne usudzovať, že inštitúcie Únie budú konať určitým spôsobom (31). FESI ani obuvnícka koalícia sa nepokúsili preukázať, že v tejto veci boli poskytnuté takéto uistenia. Platí to o to viac preto, lebo predchádzajúca prax spomínaná v tejto súvislosti nezodpovedá skutkovej a právnej situácii tejto veci, pričom rozdiely možno vysvetliť skutkovými a právnymi rozdielmi v porovnaní s touto vecou.

(76)

Ide o tieto rozdiely: nezákonnosť, ktorú zistil Súdny dvor, sa netýka zistení týkajúcich sa dumpingu, ujmy a záujmu Únie, a teda ani zásady uloženia cla, ale iba konkrétnej colnej sadzby. Predchádzajúce zrušenia, na ktoré sa odvolávali zainteresované strany, sa naopak týkali zistení týkajúcich sa dumpingu, ujmy a záujmu Únie. Inštitúcie sú teda oprávnené prepočítať konkrétnu sadzbu cla pre dotknutých vyvážajúcich výrobcov.

(77)

V tejto veci predovšetkým nebolo treba od zainteresovaných strán žiadať dodatočné informácie. Komisia musela naopak posúdiť informácie, ktoré boli predložené, ale neboli posúdené pred prijatím nariadenia (ES) č. 1472/2006. Ako sa uvádza v odôvodnení 75, predchádzajúca prax v ostatných veciach však za žiadnych okolností nepredstavuje presné a bezpodmienečné uistenie pre túto vec.

(78)

Všetky strany, proti ktorým konanie smeruje, t. j. dotknutí vyvážajúci výrobcovia, ako aj účastníci súdnych sporov prebiehajúcich na Súdnom dvore a združenie zastupujúce jednu z týchto strán, boli napokon prostredníctvom poskytnutia informácií informovaní o relevantných skutočnostiach, na základe ktorých Komisia zamýšľa prijať toto posúdenie THZ/IZ. Ich právo na obhajobu je teda zaručené. V tejto súvislosti treba najmä poznamenať, že neprepojení dovozcovia nemajú v antidumpingovom konaní právo na obhajobu, keďže tieto konania nie sú vedené proti nim.

(79)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že platnosť predmetných opatrení uplynula 31. marca 2011, Komisia nevidí dôvod, prečo by uplynutie platnosti opatrenia malo ovplyvniť možnosť Komisie prijať nový akt s cieľom nahradiť zrušený akt po rozsudku, ktorým bol pôvodný akt zrušený. Podľa judikatúry uvedenej v odôvodnení 15 by správne konanie malo byť opätovne obnovené v štádiu, v ktorom došlo k nezákonnosti.

(80)

Antidumpingové konania sú teda v dôsledku zrušenia aktu, ktorým sa tieto konania uzatvárajú, ešte stále otvorené. Komisia je povinná uvedené konania ukončiť; v článku 9 ods. 4 základného nariadenia sa stanovuje, že prešetrovanie musí byť ukončené aktom Komisie.

(81)

FESI a obuvnícka koalícia takisto tvrdili, že postup, ktorý Komisia zvolila na opätovné začatie prešetrovania a retroaktívne uloženie cla, predstavuje z jej strany zneužitie právomoci a porušuje ZFEÚ. FESI a obuvnícka koalícia v tomto ohľade tvrdia, že Komisia nemá právomoc zasahovať do článku 236 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva tým, že by bránila vráteniu antidumpingových ciel. Tvrdili, že vyvodenie následkov zo zrušenia platnosti ciel je úlohou vnútroštátnych colných orgánov, a že vnútroštátne colné orgány sú podľa nich takisto povinné vrátiť antidumpingové clá, ktoré Súdny dvor vyhlásil za neplatné.

(82)

V tejto súvislosti FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že článok 14 ods. 3 základného nariadenia neumožňuje Komisii odchýliť sa od článku 236 Colného kódexu Spoločenstva, keďže oba právne predpisy patria do toho istého právneho poriadku a základné nariadenie nemožno vnímať ako lex specialis Colného kódexu Spoločenstva.

(83)

Tie isté strany navyše ďalej tvrdili, že článok 14 ods. 3 základného nariadenia neodkazuje na článok 236 Colného kódexu Spoločenstva a iba konštatuje, že Komisia môže prijať osobitné ustanovenia, avšak nie výnimky z Colného kódexu Spoločenstva.

(84)

V reakcii na to je dôležité zdôrazniť, že z článku 14 ods. 1 základného nariadenia nevyplýva, že pravidlá, ktorými sa riadia colné predpisy Únie, sú automaticky uplatniteľné na ukladanie individuálnych antidumpingových ciel (32). Článok 14 ods. 3 základného nariadenia skôr dáva inštitúciám Únie právomoc transponovať pravidlá, ktorými sa riadia colné predpisy Únie, a stanoviť ich uplatniteľnosť, pokiaľ je to potrebné a užitočné (33).

(85)

Táto transpozícia si nevyžaduje úplné uplatňovanie všetkých ustanovení colných predpisov Únie. V článku 14 ods. 3 základného nariadenia sa výslovne predpokladajú osobitné ustanovenia vo vzťahu k spoločnému vymedzeniu pojmu pôvod, čo je dobrý príklad prípadu, kde sa vyskytuje odchýlka od ustanovení colných predpisov Únie. Na tomto základe Komisia využila svoje právomoci vyplývajúce z článku 14 ods. 3 základného nariadenia a žiadala, aby vnútroštátne colné orgány dočasne upustili od vracania ciel. Nie je to v rozpore s výlučnou právomocou, ktorú majú vnútroštátne colné orgány v súvislosti so spormi týkajúcimi sa colného dlhu: rozhodovacia právomoc naďalej spočíva na colných orgánoch členských štátov. Colné orgány členských štátov na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela, pokiaľ ide o žiadosti o THZ a IZ, naďalej rozhodujú o tom, či by sa clo malo vrátiť alebo nie.

(86)

Preto hoci je pravda, že nič v rámci colných predpisov Únie neumožňuje vytvoriť prekážku pre vrátenie chybne zaplatených ciel, v súvislosti s vrátením antidumpingových ciel nemožno vysloviť žiadne podobnézovšeobecňujúce tvrdenie. V súlade s tým a z dôvodu všeobecnej potreby chrániť vlastné zdroje Únie pred neoprávnenými žiadosťami o vrátenie cla a pred súvisiacimi ťažkosťami, ktoré by následne vznikli pri vymáhaní neoprávnene vrátených ciel, sa Komisia musela dočasne odchýliť od colných predpisov Únie a využila svoje právomoci podľa článku 14 ods. 3 základného nariadenia.

(87)

FESI a obuvnícka koalícia takisto tvrdili, že Komisia v rozpore s článkom 296 ZFEÚ neposkytla primerané odôvodnenia a neuviedla právny základ, na základe ktorého boli clá opätovne retroaktívne uložené, a dovozcom dotknutým súčasným vykonávaním bolo teda vrátenie cla odoprené. FESI a obuvnícka koalícia preto tvrdili, že Komisia porušila právo zainteresovaných strán na účinnú súdnu ochranu.

(88)

Komisia sa domnieva, že rozsiahle právne odôvodnenie poskytnuté vo všeobecnom informačnom dokumente a v tomto nariadení náležite odôvodňujú toto nariadenie.

(89)

FESI a obuvnícka koalícia ďalej tvrdili, že retroaktívna náprava opatrení, ktorých platnosť uplynula, porušuje zásadu oprávneného očakávania. FESI tvrdila, že, po prvé, strany vrátane dovozcov nadobudli istotu, že platnosť opatrení uplynula 31. marca 2011 a že so zreteľom na čas uplynutý od pôvodného prešetrovania mali strany nárok oprávnene očakávať, že pôvodné prešetrovanie sa neobnoví ani opätovne nezačne. Rovnako mali čínski a vietnamskí vyvážajúci výrobcovia nárok na opodstatnené oprávnené očakávanie, že Komisia nebude viac prešetrovať ich žiadosti o THZ/IZ poskytnuté v pôvodnom prešetrovaní len na základe toho, že tieto žiadosti neboli posúdené v rámci trojmesačnej lehoty uplatniteľnej počas pôvodného prešetrovania.

(90)

Pokiaľ ide o oprávnené očakávanie zainteresovaných strán, že platnosť antidumpingových opatrení uplynula a že prešetrovanie sa už opätovne nezačne, odkazuje sa na odôvodnenia 78 a 79, v ktorých sa tieto tvrdenia už podrobne analyzovali.

(91)

Pokiaľ ide o oprávnené očakávanie čínskych a vietnamských vyvážajúcich výrobcov, že ich žiadosti o THZ/IZ sa nebudú revízne prešetrovať, odkazuje sa na odôvodnenie 74, v ktorom sa toto tvrdenie takisto podrobne analyzovalo vo svetle judikatúry Súdneho dvora o tejto otázke.

(92)

FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že retroaktívne uloženie antidumpingových opatrení predstavuje i) diskrimináciu dovozcov dotknutých súčasným vykonávaním oproti dovozcom dotknutým vykonávaním rozsudkov vo veciach Brosmann a Aokang uvedených v odôvodnení 6, ktorým boli vrátené clá zaplatené za dovoz obuvi od piatich vyvážajúcich výrobcov dotknutých týmito rozsudkami, ako aj ii) diskrimináciu vyvážajúcich výrobcov dotknutých súčasným vykonávaním oproti piatim vyvážajúcim výrobcom dotknutým rozsudkami vo veciach Brosmann a Aokang, na ktorých sa na základe vykonávacieho rozhodnutia 2014/149/EÚ nevzťahovalo žiadne clo.

(93)

V súvislosti s tvrdením o diskriminácii Komisia v prvom rade pripomína všetky požiadavky, ktoré musia byť splnené, aby išlo o diskrimináciu, ako sa uvádza v odôvodnení 67.

(94)

Ďalej treba poznamenať, že rozdiel medzi dovozcami dotknutými súčasným vykonávaním a dovozcami dotknutými vykonávaním rozsudkov vo veciach Brosmann a Aokang spočíva v tom, že dovozcovia dotknutí vykonávaním rozsudkov vo veciach Brosmann a Aokang sa rozhodli napadnúť nariadenie (ES) č. 1472/2006 na Všeobecnom súde, zatiaľ čo dovozcovia dotknutí súčasným vykonávaním tak neučinili.

(95)

Rozhodnutie prijaté inštitúciou Únie, ktoré nebolo napadnuté jeho adresátom v lehote stanovenej v článku 263 ods. 6 ZFEÚ, sa stáva preňho konečným. Toto pravidlo sa zakladá najmä na skutočnosti, že lehoty, počas ktorých sa musí súdne konanie začať, majú za úlohu zabezpečiť právnu istotu tým, že sa nimi predchádza bezmedznému spochybňovaniu opatrení Únie, ktoré zakladajú právne účinky (34).

(96)

Táto procesná zásada práva Únie nevyhnutne vedie k vzniku dvoch skupín: tých, ktorí napadli opatrenie Únie, v dôsledku čoho mohli získať výhodné postavenie (ako Brosmann a štyria ďalší vyvážajúci výrobcovia), a tých, ktorí opatrenie Únie nenapadli. To však neznamená, že Komisia zaobchádzala s uvedenými dvoma stranami nerovnako v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Usúdenie, že strana patrí do druhej z uvedených kategórií, pretože sa vedome rozhodla nenapadnúť opatrenie Únie, nie je diskrimináciou danej skupiny.

(97)

Všetky zainteresované strany teda mali sústavne k dispozícii súdnu ochranu na súdoch Únie.

(98)

Pokiaľ ide o údajnú diskrimináciu vyvážajúcich výrobcov dotknutých súčasným vykonávaním, na ktorých sa nevzťahovalo žiadne clo v nadväznosti na vykonávacie rozhodnutie 2014/149/EÚ, treba poznamenať, že rozhodnutie Rady opätovne neukladať clá bolo jasne prijaté s ohľadom na príslušné okolnosti konkrétnej situácie v čase, keď Komisia predložila svoj návrh na opätovné uloženie daných ciel, a najmä na základe toho, že dotknuté antidumpingové clá už boli vrátené, a keďže pôvodné oznámenie dlhu príslušnému dlžníkovi bolo po rozsudkoch vo veciach Brosmann a Aokang stiahnuté. Podľa Rady toto vrátenie ciel vytvorilo na strane dotknutých dovozcov oprávnené očakávanie. Keďže v prípade ostatných dovozcov sa neuskutočnilo žiadne porovnateľné vrátenie ciel, nie sú v situácii porovnateľnej s dovozcami, ktorých sa týka rozhodnutie Rady.

(99)

Skutočnosť, že Rada sa rozhodla konať určitým spôsobom vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu, ktorý jej bol predložený, nemôže Komisiu zaväzovať k vykonaniu iného rozsudku presne tým istým spôsobom.

(100)

FESI a obuvnícka koalícia okrem toho takisto tvrdili, že Komisia nemá v rámci súčasného vykonávania právomoc prijať nariadenie, ktorým sa antidumpingové clo ukladá retroaktívne, a že táto právomoc v každom prípade prináleží Rade. Toto tvrdenie sa zakladalo na argumente, že ak je prešetrovanie obnovené v konkrétom štádiu, v ktorom došlo k nezákonnosti, mali by sa uplatňovať rovnaké pravidlá ako tie, ktoré platili v čase pôvodného prešetrovania, keď prijímala konečné opatrenia Rada. Tieto strany tvrdili, že v súlade s článkom 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 37/2014 (35) (nazývané aj „nariadenie Omnibus I“), sa nový rozhodovací postup v oblasti spoločnej obchodnej politiky nevzťahuje na súčasnú situáciu, keďže pred nadobudnutím účinnosti nariadenia Omnibus I i) Komisia už prijala akt (predbežné nariadenie); ii) boli začaté a ukončené konzultácie, ktoré sa vyžadovali podľa nariadenia (ES) č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva; a iii) Komisia už prijala návrh nariadenia Rady, ktorým sa prijímajú konečné opatrenia. Tieto strany dospeli na uvedenom základe k záveru, že by sa mali uplatňovať rozhodovacie postupy platné pred nadobudnutím účinnosti nariadenia Omnibus I.

(101)

Toto tvrdenie sa zameriava na dátum začatia prešetrovania (ktorý je nepochybne relevantný vo vzťahu k iným podstatným zmenám základného nariadenia), avšak opomína skutočnosť, že v nariadení (EÚ) č. 37/2014 sa používa iné kritérium (a síce začatie postupu prijímania opatrení). Stanovisko FESI a obuvníckej koalície je teda založené na nesprávnom výklade prechodného pravidla v nariadení (EÚ) č. 37/2014.

(102)

Vzhľadom na odkaz na „začaté postupy prijímania opatrení“ v článku 3 nariadenia (EÚ) č. 37/2014, ktorým sa stanovujú prechodné pravidlá pre zmeny rozhodovacích postupov na prijímanie antidumpingových opatrení, a vzhľadom na význam pojmu „postup“ v základnom nariadení skutočne platí, že v prípade prešetrovania, ktoré sa začalo pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (EÚ) č. 37/2014, ale pri ktorom Komisia pred uvedeným nadobudnutím účinnosti ešte nezačala konzultáciu s príslušným výborom s cieľom prijať opatrenia, sa na postup prijímania uvedených antidumpingových opatrení vzťahujú nové pravidlá. To isté platí aj v prípade konaní, v ktorých boli opatrenia uložené na základe starých pravidiel, ktoré sa majú revízne prešetriť, alebo v prípade opatrení, ktorými boli uložené predbežné clá na základe starých pravidiel, no postup prijímania konečných opatrení nebol v čase nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) č. 37/2014 ešte začatý. Inými slovami možno konštatovať, že nariadenie (EÚ) č. 37/2014 sa uplatňuje na konkrétny „postup prijímania“, a nie na celé obdobie daného prešetrovania či dokonca konania.

(103)

Sporné nariadenie bolo prijaté v roku 2006. Príslušný právny predpis uplatniteľný na toto konanie je základné nariadenie. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(104)

Po zohľadnení predložených pripomienok a ich analýzy Komisia dospela k záveru, že zostatkové antidumpingové clo uplatniteľné na Čínu, t. j. 16,5 %, a na Vietnam, t. j. 10 %, by sa malo opätovne uložiť na obdobie uplatňovania sporného nariadenia.

(105)

Dotknutí vyvážajúci výrobcovia a všetky strany, ktoré sa prihlásili, boli informovaní o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo odporučiť, aby bolo na vývoz siedmich dotknutých vyvážajúcich výrobcov opätovne uložené konečné antidumpingové clo. Následne po poskytnutí informácií im bola poskytnutá lehota, počas ktorej sa k nim mohli vyjadriť.

(106)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,