20.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/11

(1)

Únia sa ako pozorovateľ zúčastnila spolu s členskými štátmi na rokovaniach o Dohovore Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (ďalej len „dohovor“), ktorý prijal Výbor ministrov Rady Európy 7. apríla 2011. Dohovor bol otvorený na podpis 11. mája 2011.

(2)

V súlade s článkom 75 dohovoru je dohovor otvorený na podpis Únii.

(3)

Dohovorom sa vytvára komplexný a mnohoaspektový právny rámec na ochranu žien pred všetkými formami násilia. Jeho cieľom je predchádzanie násiliu na ženách a dievčatách a domácemu násiliu, ako aj jeho stíhanie a odstraňovanie. Vzťahuje sa na širokú škálu opatrení od zhromažďovania údajov a zvyšovania povedomia po právne opatrenia týkajúce sa kriminalizácie jednotlivých foriem násilia na ženách. Zahŕňa opatrenia na ochranu obetí a poskytovanie podporných služieb a venuje sa rozmeru rodovo motivovaného násilia v oblasti azylu a migrácie. Dohovorom sa zavádza osobitný monitorovací mechanizmus, ktorým sa má zabezpečiť účinné vykonávanie jeho ustanovení zmluvnými stranami.

(4)

Podpis dohovoru v mene Únie prispeje k dosahovaniu rovnosti medzi ženami a mužmi vo všetkých oblastiach, čo je v súlade s článkami 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), článkom 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a článkom 23 Charty základných práv Európskej únie jedným z kľúčových cieľov a jednou z kľúčových hodnôt Únie vo všetkých jej činnostiach. Násilie na ženách je porušovaním ich ľudských práv a extrémnou formou diskriminácie, vychádza z rodových nerovností a prispieva k ich pretrvávaniu a posilňovaniu. Únia svojím záväzkom vykonávať dohovor potvrdzuje, že je odhodlaná bojovať proti násiliu na ženách tak na svojom území, ako aj v celosvetovom meradle, a posilňuje svoju terajšiu politickú činnosť a existujúci zásadný právny rámec v oblasti trestného práva procesného, ktorý sa osobitne vzťahuje na ženy a dievčatá.

(5)

V oblastiach, na ktoré sa dohovor vzťahuje, má právomoc tak Únia, ako aj jej členské štáty.

(6)

Dohovor by sa mal podpísať v mene Únie, pokiaľ ide o záležitosti patriace do právomoci Únie v rozsahu, v akom dohovor môže ovplyvniť spoločné pravidlá alebo zmeniť rozsah ich pôsobnosti. To platí najmä pre určité ustanovenia dohovoru týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach a ustanovenia dohovoru týkajúce sa azylu a zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia (zásada non-refoulement). Členské štáty si ponechávajú svoju právomoc v rozsahu, v akom dohovor neovplyvňuje spoločné pravidlá alebo nemení rozsah ich pôsobnosti.

(7)

Únia má tiež výlučnú právomoc prijímať záväzky stanovené v dohovore vo vzťahu k vlastným inštitúciám a verejnej správe.

(8)

Keďže právomoc Únie a právomoci členských štátov sú navzájom prepojené, Únia by sa mala stať zmluvnou stranou dohovoru spolu s jej členskými štátmi, aby mohli spoločne koherentným spôsobom plniť záväzky stanovené v dohovore a uplatňovať práva, ktoré im boli udelené.

(9)

Toto rozhodnutie sa týka ustanovení dohovoru týkajúcich sa justičnej spolupráce v trestných veciach v rozsahu, v akom tieto ustanovenia môžu ovplyvniť spoločné pravidlá alebo zmeniť rozsah ich pôsobnosti. Netýka sa článkov 60 a 61 dohovoru, ktoré sú predmetom samostatného rozhodnutia Rady o podpise, ktoré sa má prijať súčasne s týmto rozhodnutím.

(10)

Írsko a Spojené kráľovstvo sú viazané smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ (1) a 2011/93/EÚ (2) a preto sa zúčastňujú na prijatí tohto rozhodnutia.

(11)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(12)

Dohovor by sa mal podpísať,