(1)

Podľa nariadenia (EÚ) č. 305/2011 majú harmonizované normy uvedené v článku 17 spĺňať požiadavky harmonizovaného systému stanovené v uvedenom nariadení alebo prostredníctvom neho.

(2)

Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) prijal v júli 2013 harmonizovanú normu EN 14342:2013 „Drevené podlahoviny: Vlastnosti, posudzovanie zhody a označovanie“. Odkaz na túto normu bol následne uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie (2).

(3)

Nemecko 21. augusta 2015 predložilo formálnu námietku v súvislosti s harmonizovanou normou EN 14342:2013. Formálna námietka sa týkala bodu 4.4 uvedenej normy o metódach posudzovania a kritériách pre určité nebezpečné látky a požadovalo sa v nej zrušenie odkazu na túto normu v Úradnom vestníku Európskej únie alebo prípadne obmedzenie, na základe ktorého by z rozsahu pôsobnosti uvedeného odkazu bol vylúčený bod 4.4 uvedenej normy.

(4)

Podľa stanoviska Nemecka uvedená norma neobsahuje žiadne harmonizované metódy posudzovania parametrov predmetných stavebných výrobkov vo vzťahu k podstatnej vlastnosti, pokiaľ ide o uvoľňovanie iných nebezpečných látok. V bode 4.4 normy sa uvádza, že overovanie a vyhlásenie týkajúce sa uvoľňovania alebo obsahu ďalších nebezpečných látok, okrem tých, ktorých sa týkajú iné ustanovenia tejto normy, by sa mali vykonávať s ohľadom na vnútroštátne opatrenia platné v mieste používania.

(5)

Nemecko považuje tento nedostatok za porušenie článku 17 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 305/2011, keďže predmetná norma úplne nespĺňa požiadavky stanovené v príslušnom mandáte, ako sa predpokladá v článku 18.

(6)

Nemecko okrem toho zdôraznilo dôležitosť vhodnej úpravy uvoľňovania takýchto iných nebezpečných látok, predovšetkým prchavých organických zlúčenín, v rámci harmonizovaných noriem najmä pre predmetné drevené výrobky.

(7)

Z týchto dôvodov Nemecko požiadalo o zrušenie odkazu na uvedenú normu alebo prípadne o jeho obmedzenie vylúčením bodu 4.4 z rozsahu pôsobnosti odkazu, čo by členským štátom umožnilo prijať vnútroštátne opatrenia na posudzovanie parametrov v súvislosti s predmetnou podstatnou vlastnosťou, pokiaľ ide o vypúšťanie iných nebezpečných látok.

(8)

Pri posudzovaní prípustnosti predložených tvrdení treba uviesť, že pokiaľ by sa alternatívna žiadosť Nemecka mala chápať ako samostatná žiadosť s cieľom umožniť členským štátom zaviesť vnútroštátne opatrenia na stanovenie dodatočných požiadaviek, takáto žiadosť by sa nezameriavala na obsah normy EN 14342:2013 a mala by sa preto považovať za neprípustnú. Keďže však znenie žiadosti jednoznačne smeruje k obmedzeniu rozsahu pôsobnosti odkazu na uvedenú normu, súvisiace vyhlásenia Nemecka o dôsledkoch takéhoto obmedzenia by sa mali považovať len za súčasť argumentácie predkladanej v rámci formálnej námietky a nemali by sa preto posudzovať oddelene.

(9)

Podľa článku 17 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 305/2011 sa v harmonizovaných normách stanovujú metódy a kritériá posudzovania parametrov výrobkov, na ktoré sa uvedené normy vzťahujú, v súvislosti s ich podstatnými vlastnosťami. Presne ako tvrdí Nemecko, bod 4.4 normy EN 14342:2013 predstavuje len odkaz na platné vnútroštátne opatrenia. V tejto súvislosti norma EN 14342:2013 nespĺňa požiadavky stanovené v článku 17 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 305/2011.

(10)

Okrem toho sa v judikatúre Súdneho dvora (3) uvádza, že členské štáty nie sú oprávnené zaviesť vnútroštátne opatrenia na posudzovanie parametrov v súvislosti s akoukoľvek podstatnou vlastnosťou nad rámec toho, čo je uvedené v harmonizovaných normách, pokiaľ ide o uvádzanie na trh alebo používanie stavebných výrobkov, na ktoré sa vzťahujú uvedené normy. Obsah normy EN 14342:2013 je preto v rozpore aj s týmito zásadami.

(11)

Preto a s ohľadom na skutočnosť, že nariadenia sú priamo uplatniteľné, by sa bod 4.4 normy EN 14342:2013 nemal uplatňovať, a to nezávisle od výsledku tohto konania o formálnej námietke.

(12)

Keďže sa však v judikatúre Súdneho dvora (4) potvrdzuje vyčerpávajúca povaha harmonizovaného systému stanoveného v nariadení (EÚ) č. 305/2011 alebo na jeho základe, neplatnosť bodu 4.4 normy EN 14342:2013 neznamená, že členské štáty môžu prijímať vnútroštátne opatrenia na posudzovanie parametrov v súvislosti s podstatnou vlastnosťou týkajúcou sa uvoľňovania iných nebezpečných látok.

(13)

Na základe obsahu normy EN 14342:2013, ako aj informácií, ktoré predložili Nemecko, iné členské štáty, výbor CEN a zástupcovia priemyslu, a po porade s výbormi zriadenými na základe článku 64 nariadenia (EÚ) č. 305/2011 a článku 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (5) treba poznamenať, že neboli vyjadrené žiadne podstatné námietky voči tomu, aby bol odkaz na uvedenú normu naďalej uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie. Vylúčenie bodu 4.4 z rozsahu pôsobnosti odkazu uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie sa stretlo s obavami, a to na základe výkladu judikatúry Súdneho dvora, pretože členské štáty, pokiaľ zastávajú názor, že bezpečnosť výrobku nie je dostatočne zabezpečená, by mohli stanoviť požiadavky obmedzujúce voľný pohyb týchto výrobkov. Súdny dvor však už uviedol, že takýto výklad by spochybňoval potrebný účinok („effet utile“) harmonizácie v tejto oblasti (6).

(14)

Údajná neúplnosť tejto normy by preto nemala byť považovaná za dostatočný dôvod na akceptovanie prvej žiadosti Nemecka o úplné zrušenie odkazu na normu EN 14342:2013 v Úradnom vestníku Európskej únie. Táto žiadosť by sa preto mala zamietnuť.

(15)

Pokiaľ ide o alternatívnu žiadosť o obmedzenie odkazu vylúčením bodu 4.4 z rozsahu jeho pôsobnosti, najprv treba pripomenúť, že sa uvedený bod, ako už bolo preukázané, nemá uplatňovať, nezávisle od výsledku tohto konania o formálnej námietke. Avšak z dôvodu jasnosti treba uvedený neplatný bod z odkazu výslovne vylúčiť.

(16)

Odkaz na normu EN 14342:2013 by sa preto mal zachovať, treba však zaviesť obmedzenie, ktorým sa bod 4.4 uvedenej normy vylúči z rozsahu pôsobnosti odkazu,