This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32016R1718
Commission Regulation (EU) 2016/1718 of 20 September 2016 amending Regulation (EU) No 582/2011 with respect to emissions from heavy-duty vehicles as regards the provisions on testing by means of portable emission measurement systems (PEMS) and the procedure for the testing of the durability of replacement pollution control devices (Text with EEA relevance)
Nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1718 z 20. septembra 2016, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 582/2011 vzhľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa skúšania prenosnými systémami merania emisií (PEMS) a postup skúšania životnosti náhradných zariadení na reguláciu znečistenia (Text s významom pre EHP)
Nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1718 z 20. septembra 2016, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 582/2011 vzhľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa skúšania prenosnými systémami merania emisií (PEMS) a postup skúšania životnosti náhradných zariadení na reguláciu znečistenia (Text s významom pre EHP)
C/2016/5847
Ú. v. EÚ L 259, 27.9.2016, p. 1–41
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
In force
27.9.2016 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 259/1 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/1718
z 20. septembra 2016,
ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 582/2011 vzhľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa skúšania prenosnými systémami merania emisií (PEMS) a postup skúšania životnosti náhradných zariadení na reguláciu znečistenia
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 z 18. júna 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a motorov s ohľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel (Euro VI) a o prístupe k informáciám o oprave a údržbe vozidiel, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 715/2007 a smernica 2007/46/ES a zrušujú smernice 80/1269/EHS, 2005/55/ES a 2005/78/ES (1), a najmä na jeho článok 4 ods. 3, článok 5 ods. 4 a článok 12,
keďže:
(1) |
Skúšanie zhody v prevádzke predstavuje jeden zo základných prvkov postupu typového schvaľovania a umožňuje overovať výkonnosť systémov regulácie emisií počas životnosti vozidiel. V súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 582/2011 (2) sa skúšky vykonávajú prenosnými systémami merania emisií (PEMS), ktorými sa posudzujú emisie pri bežnom používaní v prevádzke. Prístup založený na využívaní PEMS sa rovnako uplatňuje aj pri overovaní mimocyklových emisií počas osvedčovania typového schválenia. |
(2) |
V nariadení (EÚ) č. 582/2011 sa uvádza, že všetky ďalšie požiadavky v súvislosti s postupom skúšania mimocyklových emisií v prevádzke by mali byť zavedené po posúdení skúšobného postupu stanoveného v uvedenom nariadení. |
(3) |
Komisia preto vykonala hĺbkovú analýzu daného skúšobného postupu. Z uvedenej analýzy vyplynulo niekoľko nedostatkov, ktoré znižujú efektívnosť európskych právnych predpisov v oblasti typového schvaľovania a ktoré treba odstrániť, aby sa zabezpečila primeraná úroveň ochrany životného prostredia. |
(4) |
Emisie vozidiel vo fáze zahrievania sa v súčasnosti neposudzujú ani v rámci preukazovacej skúšky pri typovom schvaľovaní, ani v rámci skúšky zhody v prevádzke. V snahe zaplniť existujúcu medzeru v poznatkoch a vypracovať nový skúšobný postup pre operácie so štartom za studena by sa mala uskutočniť fáza monitorovania, počas ktorej sa budú zhromažďovať údaje zo skúšok typového schvaľovania a zhody v prevádzke. |
(5) |
V súlade s nariadením (EÚ) č. 582/2011 sa náhradné zariadenia na reguláciu znečistenia majú typovo schvaľovať v súlade s emisnými požiadavkami normy Euro VI hneď ako sa v uvedenom nariadení stanovia osobitné požiadavky na skúšanie životnosti. |
(6) |
Preto je nevyhnutné stanoviť postup, ktorým sa náležite posúdi životnosť uvedených náhradných dielov, ktoré vstupujú na trh Únie, a zabezpečiť, aby spĺňali environmentálne požiadavky zlučiteľné s požiadavkami, ktoré sú stanovené pre podobné systémy vyrábané ako dielce pôvodných vozidiel. |
(7) |
Skúšobný postup založený na urýchlenom starnutí náhradných zariadení na reguláciu znečistenia v dôsledku tepelných účinkov a účinkov spotreby maziva presne a objektívne spĺňa cieľ zaoberať sa životnosťou zariadení na reguláciu znečistenia a nie je pre dané odvetvie nadmerne zaťažujúci. |
(8) |
V nariadení (EÚ) č. 582/2011 sa stanovujú požiadavky na opatrenia, ktoré musia zaviesť výrobcovia vozidiel s cieľom predchádzať nedovolenému zasahovaniu do systémov regulácie emisií. Uvedenými požiadavkami by sa mali účinne riešiť najbežnejšie spôsoby nedovoleného zasahovania bez toho, aby sa na dané odvetvie uvalilo nadmerné zaťaženie. |
(9) |
Odkazy na medzinárodné normy v nariadení (EÚ) č. 582/2011 by sa mali aktualizovať. |
(10) |
Aby sa výrobcom vozidiel poskytol dostatočný čas, počas ktorého budú môcť svoje vozidlá upraviť v súlade s novou požiadavkou týkajúcou sa výkonového prahu, uvedená požiadavka by mala nadobudnúť účinnosť 1. septembra 2018 pre nové typy vozidiel a 1. septembra 2019 pre všetky nové vozidlá. |
(11) |
Je vhodné, aby sa nové požiadavky na skúšanie v prevádzke neuplatňovali retroaktívne na motory a vozidlá, ktoré neboli typovo schválené podľa uvedených požiadaviek. Nové ustanovenia uvedené v prílohe II sa preto uplatňujú len na skúšanie zhody v prevádzke nových typov motorov a vozidiel, ktoré boli typovo schválené podľa zmenenej verzie nariadenia (EÚ) č. 582/2011. |
(12) |
Nariadenie (EÚ) č. 582/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. |
(13) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Technického výboru – motorové vozidlá, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Nariadenie (EÚ) č. 582/2011 sa mení takto:
1. |
V článku 14 sa vypúšťa odsek 3. |
2. |
V článku 15 sa vypúšťa odsek 5. |
3. |
Vkladá sa tento článok 17a: „Článok 17a Prechodné ustanovenia pre určité typové schválenia a osvedčenia o zhode 1. S účinnosťou od 1. septembra 2018 vnútroštátne orgány odmietnu z dôvodov týkajúcich sa emisií udeliť typové schválenie ES alebo vnútroštátne typové schválenie pre nové typy vozidiel alebo motorov skúšané postupmi, ktoré nezodpovedajú bodom 4.2.2.2 a 4.2.2.2.1 a 4.2.2.2.2 a 4.3.1.2 a 4.3.1.2.1 a 4.3.1.2.2 doplnku 1 k prílohe II. 2. S účinnosťou od 1. septembra 2019 vnútroštátne orgány už nepovažujú osvedčenia o zhode, ktoré boli vydané v súvislosti s novými vozidlami nezodpovedajúcimi bodom 4.2.2.2 a 4.2.2.2.1 a 4.2.2.2.2 a 4.3.1.2 a 4.3.1.2.1 a 4.3.1.2.2 doplnku 1 k prílohe II, za platné na účely článku 26 smernice 2007/46/ES a z dôvodov týkajúcich sa emisií zakážu registráciu, predaj a uvádzanie takýchto vozidiel do prevádzky. S účinnosťou od 1. septembra 2019 a s výnimkou prípadu, keď ide o náhradné motory pre vozidlá v prevádzke, vnútroštátne orgány zakážu predaj alebo používanie nových motorov, ktoré nezodpovedajú bodom 4.2.2.2 a 4.2.2.2.1 a 4.3.1.2 a 4.3.1.2.1 doplnku 1 k prílohe II.“ |
4. |
Príloha I sa mení v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu. |
5. |
Príloha II sa mení v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu. |
6. |
Príloha VI sa mení v súlade s prílohou III k tomuto nariadeniu. |
7. |
Príloha XI sa mení v súlade s prílohou IV k tomuto nariadeniu. |
8. |
príloha XIII sa mení v súlade s prílohou V k tomuto nariadeniu. |
9. |
Príloha XIV sa mení v súlade s prílohou VI k tomuto nariadeniu. |
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
S výnimkou bodu 8 písm. c), ktorý sa uplatňuje na všetky vozidlá odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, sa príloha II uplatňuje na nové typy vozidiel od 1. januára 2017.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.
V Bruseli 20. septembra 2016
Za Komisiu
predseda
Jean-Claude JUNCKER
(1) Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 1.
(2) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 582/2011 z 25. mája 2011, ktorým sa vykonáva, mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 vzhľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel (Euro VI) a ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy I a III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 167, 25.6.2011, s. 1).
PRÍLOHA I
Príloha I k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011 sa mení takto:
1. |
Bod 1.1.2 sa nahrádza takto:
(*) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/12/EHS (Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58).“" |
2. |
Bod 1.1.5 sa nahrádza takto:
|
3. |
Bod 3.1 sa nahrádza takto:
|
4. |
Vkladajú sa tieto body 3.2.1.1 až 3.2.1.6:
|
5. |
V bode 4.2 sa písmeno b) nahrádza takto:
|
6. |
V doplnku 4 sa deviaty, desiaty a jedenásty odsek nahrádzajú takto: „V prípade žiadosti o typové schválenie ES motora alebo radu motorov ako samostatnej technickej jednotky sa vypĺňa všeobecná časť a časti 1 a 3. V prípade žiadosti o typové schválenie ES vozidla s motorom schváleným vzhľadom na emisie a prístup k informáciám o oprave a údržbe vozidla sa vypĺňa všeobecná časť a časť 2. V prípade žiadosti o typové schválenie ES vozidla vzhľadom na emisie a prístup k informáciám o oprave a údržbe vozidla sa vypĺňa všeobecná časť a časti 1, 2 a 3.“ |
7. |
Doplnok 9 sa nahrádza takto: „Doplnok 9 Systém číslovania osvedčení o typovom schválení ES Oddiel 3 čísla typového schválenia ES vydaného podľa článku 6 ods. 1, článku 8 ods. 1 a článku 10 ods. 1 pozostáva v čísla vykonávacieho regulačného aktu alebo posledného pozmeňujúceho regulačného aktu, ktorý sa uplatňuje na typové schválenie ES. Za týmto číslom nasleduje písmeno označujúce požiadavky na systémy OBD a SCR podľa tabuľky 1. Tabuľka 1
|
(1) Požiadavky na monitorovanie „OTL pre NOx“ stanovené v tabuľke 1 prílohy X pre vznetové a dvojpalivové motory a vozidlá a v tabuľke 2 prílohy X pre zážihové motory a vozidlá.
(2) Požiadavky na monitorovanie „OTL pre PM“ stanovené v tabuľke 1 prílohy X pre vznetové a dvojpalivové motory a vozidlá.
(3) Požiadavky na „monitorovanie činnosti“ stanovené v bode 2.1.1 prílohy X.
(4) Požiadavky na kvalitu činidla súvisiace s postupným uvádzaním do prevádzky stanovené v bode 7.1 prílohy XIII.
(5) „Všeobecné“ požiadavky na kvalitu činidla stanovené v bode 7.1.1 prílohy XIII.
(6) Požiadavky na monitorovanie ‚OTL pre CO‘ stanovené v tabuľke 2 prílohy X pre zážihové motory a vozidlá.
(7) Požiadavky na IUPR súvisiace s postupným uvádzaním do prevádzky stanovené v oddiele 6 prílohy X.
(8) „Všeobecné“ požiadavky na IUPR stanovené v oddiele 6 prílohy X.
(9) Pre zážihové motory a vozidlá vybavené týmito motormi.
(10) Pre vznetové a dvojpalivové motory a vozidlá vybavené týmito motormi.
(11) Uplatňuje sa iba v prípade zážihových motorov a vozidiel vybavených týmito motormi.
(12) Ďalšie ustanovenia týkajúce sa požiadaviek na monitorovanie stanovené v bode 2.3.1.2 prílohy 9A k predpisu EHK OSN č. 49.
(13) Špecifikácie IUPR sú stanovené v prílohe X. IUPR sa nevzťahuje na zážihové motory a vozidlá vybavené týmito motormi.
(14) Požiadavka na ISC stanovená v doplnku 1 k prílohe II.
neuv. |
neuvádza sa.“ |
PRÍLOHA II
Príloha II k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011 sa mení takto:
1. |
Bod 2.1 sa nahrádza takto:
|
2. |
Bod 2.3 sa nahrádza takto:
|
3. |
Bod 4.1 sa nahrádza takto: „4.1. Užitočné zaťaženie vozidla Normálne užitočné zaťaženie je zaťaženie v rozmedzí 10 až 100 % maximálneho zaťaženia. Maximálne užitočné zaťaženie je rozdiel medzi technicky prípustnou maximálnou hmotnosťou naloženého vozidla a hmotnosťou vozidla v pohotovostnom stave uvedenou v prílohe I k smernici 2007/46/ES. Na účely skúšky zhody v prevádzke môže byť užitočné zaťaženie reprodukované a môže sa použiť umelé zaťaženie. Schvaľovacie orgány môžu požiadať o skúšku vozidla s akýmkoľvek užitočným zaťažením v rozmedzí 10 až 100 % maximálneho užitočného zaťaženia vozidla. Ak hmotnosť zariadenia PEMS potrebného na prevádzku presahuje 10 % maximálneho užitočného zaťaženia vozidla, táto hmotnosť sa môže považovať za minimálne užitočné zaťaženie. Keď je to vhodné, vozidlá kategórie N3 sa skúšajú s návesom.“ |
4. |
Body 4.4.1. až 4.5.5 sa nahrádzajú takto: 4.4.1. Skúšaný mazací olej musí byť komerčný olej a musí spĺňať špecifikácie výrobcu motora. Odoberú sa vzorky oleja. 4.4.2. Palivo Skúšané palivo musí byť komerčné palivo, na ktoré sa vzťahuje smernica 98/70/ES a príslušné normy CEN, alebo referenčné palivo stanovené v prílohe IX k tomuto nariadeniu. Odoberú sa vzorky paliva. Výrobca môže požiadať, aby sa vzorka paliva z plynového motora neodoberala. 4.4.2.1. Ak výrobca v súlade s oddielom 1 prílohy I k tomuto nariadeniu deklaroval schopnosť splniť požiadavky tohto nariadenia na komerčné palivá deklarované v bode 3.2.2.2.1 informačného dokumentu, ako sa stanovuje v doplnku 4 k prílohe I k tomuto nariadeniu, pre každé z deklarovaných komerčných palív sa uskutoční minimálne jedna skúška. 4.4.3. Pri systémoch dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktoré na zníženie emisií využívajú činidlo, musí byť činidlom komerčné činidlo, ktoré musí spĺňať špecifikácie výrobcu motora. Odoberie sa vzorka činidla. Činidlo nesmie byť zamrznuté. 4.5. Požiadavky na cestu Jednotlivé časti prevádzky musia byť vyjadrené ako percentuálny podiel celkového trvania cesty. Cesta pozostáva z jazdy po meste, po ktorej nasleduje jazda mimo mesta a po diaľnici v podiele spresnenom v bodoch 4.5.1 až 4.5.4. Ak je z praktických dôvodov a po dohode so schvaľovacím orgánom opodstatnené iné poradie skúšok, môže sa použiť iné poradie, no skúška sa musí vždy začať jazdou po meste. Na účely tohto oddielu slovo „približne“ znamená cieľovú hodnotu ± 5 %. Jazdu po meste, mimo mesta a po diaľnici možno určiť buď na základe:
Ak sa zloženie cesty určuje na základe zemepisných súradníc, vozidlo by nemalo počas kumulatívneho času dlhšieho než 5 % celkového trvania každej časti cesty prekročiť túto rýchlosť:
Ak sa zloženie cesty určuje metódou prvej akcelerácie, prvá akcelerácia nad 55 km/h (70 km/h pri vozidlách kategórií M1 a N1) udáva začiatok cesty mimo mesta a prvá akcelerácia nad 75 km/h (90 km/h pri vozidlách kategórií M1 a N1) udáva začiatok cesty na diaľnici. Kritériá rozlišovania medzi prevádzkou v meste, mimo mesta a na diaľnici musia byť dohodnuté so schvaľovacím orgánom pred začiatkom skúšky. Priemerná rýchlosť prevádzky v meste musí byť v rozmedzí 15 až 30 km/h. Priemerná rýchlosť prevádzky mimo mesta musí byť v rozmedzí 45 až 70 km/h (60 až 90 km/h pri vozidlách kategórií M1 a N1). Priemerná rýchlosť prevádzky na diaľnici musí byť nad 70 km/h (90 km/h pri vozidlách kategórií M1 a N1). 4.5.1. Pri vozidlách kategórií M1 a N1 cesta pozostáva približne z 34 percent jazdy v meste, 33 percent jazdy mimo mesta a 33 percent jazdy na diaľnici. 4.5.2. Pri vozidlách kategórií N2, M2 a M3 cesta pozostáva približne zo 45 percent jazdy v meste, 25 percent jazdy mimo mesta a 30 percent jazdy na diaľnici. Vozidlá kategórií M2 a M3 triedy I, II alebo triedy A v zmysle vymedzenia v predpise EHK OSN č. 107 sa skúšajú pri prevádzke pozostávajúcej približne zo 70 % jazdy v meste a 30 % jazdy mimo mesta. 4.5.3. Pri vozidlách kategórie N3 cesta pozostáva približne z 20 percent jazdy v meste, 25 percent jazdy mimo mesta a 55 percent jazdy na diaľnici. 4.5.4. Na účely posúdenia zloženia cesty sa trvanie jednotlivých častí cesty vypočítava od momentu, keď teplota chladiaceho média dosiahne prvýkrát hodnotu 343 K (70 °C) alebo potom, ako je teplota chladiaceho média počas 5 minút stabilizovaná v rozsahu +/– 2 K, podľa toho, čo nastane skôr, najneskôr však 15 minút po naštartovaní motora. V súlade s odsekom 4.5. sa v čase, ktorý uplynie pred dosiahnutím teploty chladiaceho média 343K (70 °C), jazdí v mestských podmienkach jazdy. Umelé zahrievanie systémov regulácie emisií pred skúškou je zakázané. 4.5.5. Nasledujúce rozdelenie charakteristických hodnôt cesty z databázy WHDC môže slúžiť ako doplňujúce usmernenie pre hodnotenie cesty:
|
5. |
Bod 4.6.5 sa nahrádza takto:
|
6. |
Bod 4.6.10 sa nahrádza takto:
|
7. |
Bod 5.1.2.2 sa nahrádza takto:
|
8. |
Doplnok 1 sa mení takto:
|
9. |
V doplnku 2 sa bod 3.1 nahrádza takto: „3.1. Prípojka prietokomeru výfukových plynov (EFM) k výfukovej rúre Montáž EFM nesmie zvýšiť protitlak viac ako o hodnotu odporúčanú výrobcom motora, ani zväčšiť dĺžku výfukovej rúry o viac ako dva metre. Pokiaľ ide o všetky komponenty zariadenia PEMS, montáž EFM musí spĺňať miestne uplatniteľné predpisy o bezpečnosti cestnej premávky a poistné požiadavky.“ |
PRÍLOHA III
Príloha VI k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011 sa mení takto:
1. |
Bod 8 sa nahrádza takto: „8. DOKUMENTÁCIA Odsek 11 prílohy 10 k predpisu EHK OSN č. 49 sa chápe takto:
|
2. |
Doplnok 1 sa mení takto:
|
PRÍLOHA IV
Príloha XI k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011 sa mení takto:
1. |
Bod 4.3.2.4 sa nahrádza takto: „4.3.2.4. Trvanlivosť emisných charakteristík Systém dodatočnej úpravy výfukových plynov skúšaný v súlade s bodom 4.3.2.2 a zahŕňajúci náhradné zariadenie na reguláciu znečistenia sa musí podrobiť postupom skúšky životnosti opísaným v doplnku 3.“ |
2. |
Vkladá sa tento bod 4.3.5: „4.3.5. Palivá V prípade, ktorý je opísaný v bode 1.1.2 prílohy I, sa skúšobný postup stanovený v bodoch 4.3.1 až 4.3.2.7 tejto prílohy uplatňuje na palivá, ktoré deklaroval výrobca pôvodného systému motora. Po dohode so schvaľovacím orgánom sa však postup skúšky životnosti uvedený v doplnku 3, na ktorý odkazuje bod 4.3.2.4, môže vykonať iba s palivom, ktoré predstavuje najhorší prípad starnutia.“ |
3. |
Vkladajú sa tieto body 4.6 až 4.6.5: „4.6. Požiadavky týkajúce sa kompatibility s opatreniami na reguláciu NOx (uplatniteľnými len na náhradné zariadenia na reguláciu znečistenia určené na montáž do vozidiel vybavených snímačmi priamo merajúcimi koncentráciu NOx vo výfuku). 4.6.1. Preukázanie kompatibility opatrení na reguláciu NOX sa vyžaduje len vtedy, ak sa pôvodné zariadenie na reguláciu znečistenia monitorovalo v pôvodnej konfigurácii. 4.6.2. Kompatibilita náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia s opatreniami na reguláciu NOX sa preukazuje postupmi opísanými v prílohe XIII k tomuto nariadeniu pre náhradné zariadenia na reguláciu znečistenia, ktorými majú byť vybavené motory alebo vozidlá typovo schválené v súlade s nariadením (ES) č. 595/2009 a s týmto nariadením. 4.6.3. Ustanovenia predpisu EHK OSN č. 49 uplatňované na iné komponenty než zariadenia na reguláciu znečistenia sa neuplatňujú. 4.6.4. Výrobca náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia môže použiť rovnaký postup predkondicionovania a skúšok, aký použil počas pôvodného typového schvaľovania. V takom prípade schvaľovací orgán, ktorý udelil pôvodné typové schválenie motora vozidla, na požiadanie a na nediskriminačnom základe predloží ako doplnok k informačnému dokumentu poskytnutému v doplnku 4 k prílohe I informačný dokument uvádzajúci počet a typ cyklov predkondicionovania a typ skúšobného cyklu, ktoré výrobca pôvodného zariadenia použil na skúšku opatrení na reguláciu NOX zariadenia na reguláciu znečistenia. 4.6.5. Bod 4.5.5 sa uplatňuje na opatrenia na reguláciu NOX monitorované systémom OBD.“ |
4. |
Doplnok 3 sa nahrádza takto: „Doplnok 3 Postup skúšky životnosti na hodnotenie emisných charakteristík náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia 1. V tomto doplnku sa stanovuje postup skúšania životnosti uvedený v bode 4.3.2.4 prílohy XI na účely hodnotenia emisných charakteristík náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia. 2. OPIS POSTUPU SKÚŠANIA ŽIVOTNOSTI 2.1. Postup skúšania životnosti pozostáva z fázy zhromažďovania údajov a z programu akumulácie prevádzky. 2.2. Fáza zhromažďovania údajov 2.2.1. Vybraný motor vybavený úplným systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov zahŕňajúcim náhradné zariadenie na reguláciu znečistenia sa nechá vychladnúť na teplotu okolia a podrobí sa jednému skúšobnému cyklu WHTC so štartom za studena v súlade s bodmi 7.6.1 a 7.6.2 prílohy 4 k predpisu EHK OSN č. 49. 2.2.2. Ihneď po skúšobnom cykle WHTC so štartom za studena sa motor podrobí deviatim po sebe idúcim skúšobným cyklom WHTC so štartom za tepla v súlade s bodom 7.6.4 prílohy 4 k predpisu EHK OSN č. 49. 2.2.3. Skúšobný postup uvedený v bodoch 2.2.1 a 2.2.2 sa vykonáva v súlade s pokynmi uvedenými v bode 7.6.5 prílohy 4 k predpisu EHK OSN č. 49. 2.2.4. Alternatívnym spôsobom zhromažďovania relevantných údajov je jazda s plne naloženým vozidlom, ktoré je vybavené vybraným systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov zahŕňajúcim náhradné zariadenie na reguláciu znečistenia. Skúška sa môže vykonať buď na komunikácii pri dodržiavaní požiadaviek na cestu uvedených v bodoch 4.5 až 4.5.5 prílohy II k tomuto nariadeniu s komplexným zaznamenávaním údajov o jazde, alebo vhodným vozidlovým dynamometrom. Ak sa zvolí skúška na komunikácii, vozidlo sa nechá absolvovať skúšobný cyklus so štartom za studena podľa doplnku 5 k tejto prílohe, po ktorom nasleduje deväť skúšobných cyklov so štartom za tepla, ktoré sú identické s cyklom so štartom za studena, a to tak, aby práca, ktorú vyvíja motor, bola rovnaká ako práca, ktorá sa dosiahne podľa bodov 2.2.1 a 2.2.2. Ak sa zvolí skúška vozidlovým dynamometrom, sklon simulovanej vozovky skúšobného cyklu podľa doplnku 5 sa upraví tak, aby zodpovedal práci, ktorú vyvinie motor počas cyklu WHTC. 2.2.5. Schvaľovací orgán odmietne údaje o teplote získané podľa bodu 2.2.4, ak dané údaje považuje za nerealistické, a požiada buď o zopakovanie skúšky alebo o uskutočnenie skúšky podľa bodov 2.2.1, 2.2.2 a 2.2.3. 2.2.6. Teploty náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia sa zaznamenávajú počas celého skúšobného postupu, a to v mieste s najvyššou teplotou. 2.2.7. Ak sa miesto s najvyššou teplotou časom mení, alebo ak sa uvedené miesto nedá ľahko určiť, malo by sa zaznamenať viacero teplôt lôžka katalyzátora na vhodných miestach. 2.2.8. Počet meraní teploty a miesta, na ktorých sa tieto merania robia, vyberá výrobca po dohode so schvaľovacím orgánom na základe najlepšieho technického úsudku. 2.2.9. Ak sa meranie viacerých teplôt lôžka katalyzátora ukáže ako nerealizovateľné alebo príliš ťažké, môže sa po dohode so schvaľovacím orgánom použiť jediná teplota lôžka katalyzátora alebo vstupná teplota katalyzátora. Obrázok 1 Príklad umiestnenia teplotných snímačov v generickom zariadení na dodatočnú úpravu výfukových plynov Obrázok 2 Príklad umiestnenia teplotných snímačov pri DPF 2.2.10. Teploty sa počas skúšobného postupu merajú a zaznamenávajú s minimálnou frekvenciou raz za sekundu (1 Hz). 2.2.11. Namerané teploty sa znázornia v histograme, ktorého teplotné koše nesmú byť väčšie než 10 °C. V prípade, ktorý je uvedený v bode 2.2.7, je teplotou zaznamenanou v histograme najvyššia teplota zaznamenaná každú sekundu. Každý stĺpec histogramu predstavuje kumulovanú frekvenciu (v sekundách) nameraných teplôt spadajúcich do príslušného koša. 2.2.12. Musí sa určiť čas v hodinách, ktorý zodpovedá každému teplotnému košu, a tento čas sa následne extrapoluje na celú dobu životnosti náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia v súlade s hodnotami uvedenými v tabuľke 1. Extrapolácia vychádza z predpokladu, že jeden cyklus WHTC zodpovedá jazde v dĺžke 20 km. Tabuľka 1 Životnosť náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia pri každej kategórii vozidiel a zodpovedajúci počet skúšobných cyklov WHTC a hodín prevádzky
2.2.13. Je povolené uskutočňovať fázu zhromažďovania údajov pre rozličné zariadenia súčasne. 2.2.14. V prípade systémov fungujúcich za prítomnosti aktívnej regenerácie sa zaznamenáva počet, dĺžka a teploty regenerácií, ku ktorým dôjde počas skúšobného postupu podľa bodov 2.2.1 a 2.2.2. Ak k aktívnej regenerácii vôbec nedošlo, postup so štartom za tepla podľa bodu 2.2.2 sa rozšíri, aby zahŕňal aspoň dve aktívne regenerácie. 2.2.15. Zaznamená sa celkové množstvo maziva spotrebovaného počas fázy zhromažďovania údajov (v g/h), a to akoukoľvek vhodnou metódou, ako napríklad postupom vyprázdnenia a odváženia opísaným v doplnku 6. Na tento účel sa motor nechá bežať 24 hodín, pričom sa vykonajú po sebe idúce skúšobné cykly WHTC. Ak spotrebu oleja nemožno presne zmerať, výrobca môže po dohode so schvaľovacím orgánom použiť na určenie spotreby maziva tieto možnosti:
2.3. Výpočet ekvivalentného času starnutia zodpovedajúceho referenčnej teplote 2.3.1. Teploty zaznamenané podľa bodov 2.2 až 2.2.15 sa znížia na referenčnú teplotu Tr , ktorú požaduje výrobca po dohode so schvaľovacím orgánom, a to v rámci rozsahu teplôt zaznamenaných počas fázy zhromažďovania údajov. 2.3.2. V prípade podľa bodu 2.2.13 môžu byť hodnoty Tr pre každé jedno zariadenie rôzne. 2.3.3. Ekvivalentný čas starnutia zodpovedajúci referenčnej teplote sa pre každý kôš uvedený v bode 2.2.11 vypočíta pomocou tejto rovnice: Rovnica 1:
kde: R = tepelná reaktivita náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia. Použijú sa tieto hodnoty:
Tr = referenčná teplota (v K). = stredná teplota (v K) teplotného koša i, ktorej je náhradné zariadenie na reguláciu znečistenia vystavené počas fázy zhromažďovania údajov, zaznamenaná v teplotnom histograme. = čas (v hodinách) zodpovedajúci teplote , upravenej na celú životnosť, napríklad ak histogram predstavoval 5 hodín a životnosť podľa tabuľky 1 je 4 000 hodín, všetky časové položky histogramu by sa vynásobili . = ekvivalentný čas starnutia (v hodinách) potrebný na to, aby sa vystavením náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia teplote Tr dosiahlo rovnaké zostarnutie, ako je zostarnutie, ktoré by bolo výsledkom vystavenia náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia teplote počas času . i = číslo koša, kde 1 je číslo pre kôš s najnižšou teplotou a n je hodnota pre kôš s najvyššou teplotou. 2.3.4. Celkový ekvivalentný čas starnutia sa vypočíta pomocou tejto rovnice: Rovnica 2:
kde: AT = celkový ekvivalentný čas starnutia (v hodinách) potrebný na to, aby sa vystavením náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia teplote Tr dosiahlo rovnaké zostarnutie, ako je zostarnutie, ktoré by bolo výsledkom vystavenia náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia počas jeho životnosti teplote počas času každého jedného z i košov zaznamenaných v histograme. = ekvivalentný čas starnutia (v hodinách) potrebný na to, aby sa vystavením náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia teplote Tr dosiahlo rovnaké zostarnutie, ako je zostarnutie, ktoré by bolo výsledkom vystavenia náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia teplote počas času . i = číslo koša, kde 1 je číslo pre kôš s najnižšou teplotou a n je hodnota pre kôš s najvyššou teplotou. n = celkový počet teplotných košov. 2.3.5. V prípade, ktorý je uvedený v bode 2.2.13, sa AT vypočítava pre každé zariadenie. 2.4. Program akumulácie prevádzky 2.4.1. Všeobecné požiadavky 2.4.1.1. Program akumulácie prevádzky musí umožňovať zrýchlenie starnutia náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia na základe informácií, ktoré boli zozbierané počas fázy zhromažďovanie údajov uvedenej v bode 2.2. 2.4.1.2. Program akumulácie prevádzky pozostáva z programu tepelnej akumulácie a programu akumulácie spotreby maziva v súlade s bodom 2.4.4.6. Výrobca nemusí byť po dohode so schvaľovacím orgánom povinný uskutočňovať program akumulácie spotreby maziva, ak sú náhradné zariadenia na reguláciu znečistenia umiestnené za filtrom systému dodatočnej úpravy výfukových plynov (napríklad za filtrom tuhých častíc nafty). Program tepelnej akumulácie aj program akumulácie spotreby maziva pozostávajú z opakovania radu tepelných postupov, resp. postupov spotreby maziva. 2.4.1.3. V prípade náhradných zariadení na reguláciu znečistenia fungujúcich za prítomnosti aktívnej regenerácie musí byť tepelný postup doplnený režimom aktívnej regenerácie. 2.4.1.4. Pri programoch akumulácie prevádzky, ktoré pozostávajú z programu tepelnej akumulácie aj z programu akumulácie spotreby maziva, sa ich príslušné postupy striedajú tak, aby po každom teplotnom postupe, ktorý treba vykonať, nasledoval postup spotreby maziva. 2.4.1.5. Je povolené uskutočňovať program akumulácie prevádzky pre rozličné zariadenia súčasne. V takom prípade sa pre všetky zariadenia stanoví jeden program akumulácie prevádzky. 2.4.2. Program tepelnej akumulácie 2.4.2.1. Programom tepelnej akumulácie sa musí simulovať účinok tepelného starnutia na výkonnosť náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia až do konca jeho životnosti. 2.4.2.2. Motor, ktorý sa použije na uskutočnenie programu akumulácie prevádzky, vybavený systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov zahŕňajúcim náhradné zariadenie na reguláciu znečistenia, sa podrobí minimálne trom po sebe idúcim tepelným postupom podľa doplnku 4. 2.4.2.3. Teploty sa zaznamenajú počas minimálne dvoch tepelných postupov. Prvý postup, uskutočnený na zahriatie, sa na účely odčítania teploty neberie do úvahy. 2.4.2.4. Teploty sa zaznamenajú na vhodných miestach, ktoré boli zvolené v súlade s bodmi 2.2.6 až 2.2.9, a to s minimálnou frekvenciou raz za sekundu (1 Hz). 2.4.2.5. Skutočný čas starnutia zodpovedajúci tepelným postupom uvedeným v bode 2.4.2.3. sa vypočíta pomocou týchto rovníc:
kde: = skutočný čas starnutia (v hodinách) potrebný na to, aby sa vystavením náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia teplote Tr dosiahlo rovnaké zostarnutie, ako je zostarnutie, ktoré by bolo výsledkom vystavenia náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia teplote Ti počas sekundy i. Ti = teplota (v K) nameraná v sekunde i v každom jednom z tepelných postupov. R = tepelná reaktivita náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia. Výrobca sa dohodne so schvaľovacím orgánom na hodnote R, ktorá sa použije. Inou prípustnou alternatívou bude použitie týchto štandardných hodnôt:
Tr = referenčná teplota (v K), ktorá zodpovedá hodnote v rovnici 1. AE = skutočný čas starnutia (v hodinách) potrebný na to, aby sa vystavením náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia teplote Tr dosiahlo rovnaké zostarnutie, ako je zostarnutie, ktoré by bolo výsledkom vystavenia náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia počas trvania tepelného postupu. AT = celkový ekvivalentný čas starnutia (v hodinách) potrebný na to, aby sa vystavením náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia teplote Tr dosiahlo rovnaké zostarnutie, ako je zostarnutie, ktoré by bolo výsledkom vystavenia náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia počas jeho životnosti teplote počas času každého jedného z i košov zaznamenaných v histograme. i = počet meraní teploty. p = celkový počet meraní teploty. nc = číslo tepelného postupu spomedzi postupov, ktoré boli vykonané na účely odčítania teploty v súlade s bodom 2.4.2.3. C = celkový počet tepelných postupov vykonaných na účely odčítania teploty. 2.4.2.6. Celkový počet tepelných postupov, ktoré sa majú zahrnúť do programu akumulácie prevádzky, sa určuje uplatnením tejto rovnice: Rovnica 5: NTS = AT/AE kde: NTS = celkový počet tepelných postupov, ktoré sa majú vykonať počas programu akumulácie prevádzky. AT = celkový ekvivalentný čas starnutia (v hodinách) potrebný na to, aby sa vystavením náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia teplote Tr dosiahlo rovnaké zostarnutie, ako je zostarnutie, ktoré by bolo výsledkom vystavenia náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia počas jeho životnosti teplote počas času každého jedného z i košov zaznamenaných v histograme. AE = skutočný čas starnutia (v hodinách) potrebný na to, aby sa vystavením náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia teplote Tr dosiahlo rovnaké zostarnutie, ako je zostarnutie, ktoré by bolo výsledkom vystavenia náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia počas trvania tepelného postupu. 2.4.2.7. Je povolené znížiť NTS , a následne aj program akumulácie prevádzky tak, že sa zvýšia teploty, ktorým je každé zariadenie vystavené v každom režime cyklu starnutia, a to prostredníctvom uplatnenia jedného alebo viacerých týchto opatrení:
2.4.2.8. Pri uplatňovaní opatrení uvedených v bodoch 2.4.4.6 a 2.4.4.7 nesmie byť celkový čas starnutia vypočítaný z NTS kratší než 10 % životnosti uvedenej v tabuľke 1, napríklad pri kategórii vozidiel N1 nesmie NTS byť menej než 286 tepelných postupov za predpokladu, že každý postup trvá 1 hodinu. 2.4.2.9. Je povolené zvýšiť NTS , a následne aj trvanie programu akumulácie prevádzky tak, že sa znížia teploty v každom režime cyklu starnutia, a to prostredníctvom uplatnenia jedného alebo viacerých týchto opatrení:
2.4.2.10. V prípade uvedenom v bode 2.4.1.5 sa uplatňujú tieto ustanovenia:
2.4.2.11. V prípade zostavy náhradných zariadení na reguláciu znečistenia, ktoré tvoria systém v zmysle článku 3 ods. 25 smernice 2007/46/ES, sa môže pre tepelné starnutie zariadení zvážiť jedna z týchto dvoch možností:
2.4.3. Zmenený program tepelnej akumulácie pre zariadenia fungujúce za prítomnosti aktívnej regenerácie 2.4.3.1. Zmeneným programom tepelnej akumulácie pre zariadenia fungujúce za prítomnosti aktívnej regenerácie sa simuluje účinok starnutia v dôsledku tepelného zaťaženia a aktívnej regenerácie na náhradné zariadenie na reguláciu znečistenia na konci jeho životnosti. 2.4.3.2. Motor používaný na program akumulácie prevádzky vybavený systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov zahŕňajúcim náhradné zariadenie na reguláciu znečistenia sa podrobí minimálne trom zmeneným tepelným postupom, z ktorých každý pozostáva z tepelného postupu podľa doplnku 4, po ktorom nasleduje úplná aktívna regenerácia, počas ktorých by maximálna teplota dosiahnutá v systéme dodatočnej úpravy výfukových plynov nemala byť nižšia než maximálna teplota zaznamenaná vo fáze zhromažďovania údajov. 2.4.3.3. Teploty sa zaznamenajú počas minimálne dvoch zmenených tepelných postupov. Prvý postup, uskutočnený na zahriatie, sa na účely odčítania teploty neberie do úvahy. 2.4.3.4. S cieľom minimalizovať čas, ktorý uplynie medzi tepelným postupom podľa doplnku 4 a následnou aktívnou regeneráciou, môže výrobca aktívnu regeneráciu umelo spustiť tak, že po každom tepelnom postupe podľa doplnku 4 nechá motor bežať v ustálenom režime, ktorý umožňuje vysokú tvorbu sadzí z motora. V takomto prípade sa ustálený režim tiež považuje za súčasť zmeneného tepelného postupu podľa bodu 2.4.3.2. 2.4.3.5. Skutočný čas starnutia zodpovedajúci každému zmenenému tepelnému postupu sa vypočíta pomocou rovníc 3 a 4. 2.4.3.6. Celkový počet zmenených tepelných postupov, ktoré sa majú vykonať počas programu akumulácie prevádzky, sa vypočíta pomocou rovnice 5. 2.4.3.7. Je povolené znížiť NTS , a následne aj trvanie programu akumulácie prevádzky tak, že sa zvýšia teploty v každom režime zmeneného tepelného postupu, a to prostredníctvom uplatnenia jedného alebo viacerých opatrení podľa bodu 2.4.2.7. 2.4.3.8. Popri opatreniach uvedených v bode 2.4.3.7 možno NTS znížiť tak, že sa zvýši maximálna teplota aktívnej regenerácie v rámci zmeneného tepelného postupu, pričom sa za žiadnych okolností nesmie prekročiť teplota lôžka katalyzátora 800 °C. 2.4.3.9. Hodnota NTS nesmie byť nikdy nižšia než 50 % počtu aktívnych regenerácií, ktorým bolo náhradné zariadenie na reguláciu znečistenia počas svojej životnosti vystavené, pričom táto hodnota sa vypočíta pomocou tejto rovnice: Rovnica 5:
kde: NAR = počet postupov aktívnej regenerácie počas životnosti náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia. tWHTC = ekvivalentný počet hodín zodpovedajúci kategórii vozidiel, pre ktorú je určené náhradné zariadenie na reguláciu znečistenia, získaný z tabuľky 1. tAR = trvanie (v hodinách) aktívnej regenerácie. tBAR = čas (v hodinách) medzi dvoma po sebe nasledujúcimi aktívnymi regeneráciami. 2.4.3.10. Ak v dôsledku uplatnenia minimálneho počtu zmenených tepelných postupov podľa bodu 2.4.3.9 hodnota AE × NTS vypočítaná pomocou rovnice 4 presahuje AT vypočítanú pomocou rovnice 2, čas každého režimu tepelného postupu podľa doplnku 4, vložený do zmeneného tepelného postupu podľa bodu 2.4.3.2, možno skrátiť v rovnakom pomere s cieľom dosiahnuť AE × NTS = AT. 2.4.3.11. Je povolené zvýšiť NTS , a následne aj trvanie programu akumulácie prevádzky tak, že sa znížia teploty v každom režime tepelného postupu aktívnej regenerácie, a to prostredníctvom uplatnenia jedného alebo viacerých opatrení podľa bodu 2.4.2.9. 2.4.3.12. V prípade uvedenom v bode 2.4.1.5 sa uplatňujú body 2.4.2.10 a 2.4.2.11. 2.4.4. Program akumulácie spotreby maziva 2.4.4.1. Programom akumulácie spotreby maziva sa simuluje účinok starnutia v dôsledku otravy chemickými látkami alebo zanášania v dôsledku spotreby maziva na výkonnosť náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia na konci jeho životnosti. 2.4.4.2. Spotreba maziva (v g/h) sa určuje v priebehu minimálne 24 tepelných postupov alebo zodpovedajúceho počtu zmenených tepelných postupov akoukoľvek vhodnou metódou, ako napríklad postupom vyprázdnenia a odváženia opísaným v doplnku 6. Používa sa čerstvé mazivo. 2.4.4.3. Motor musí byť vybavený olejovou vaňou s konštantným objemom, aby sa predišlo potrebe dopĺňania, keďže úroveň oleja má vplyv na tempo spotreby oleja. Použiť sa môže akákoľvek vhodná metóda, ako napríklad metóda opísaná v norme ASTM D7156-09. 2.4.4.4. Teoretický čas (v hodinách), počas ktorého by sa program tepelnej akumulácie alebo prípadne zmenený program tepelnej akumulácie musel vykonávať, aby sa dosiahla rovnaká spotreba maziva ako spotreba zodpovedajúca životnosti náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia, sa vypočíta pomocou tejto rovnice: Rovnica 6:
kde: tTAS = teoretické trvanie (v hodinách) programu akumulácie prevádzky potrebné na dosiahnutie rovnakej spotreby maziva, ako je spotreba zodpovedajúca životnosti náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia, za predpokladu, že program akumulácie prevádzky pozostáva len z radu po sebe nasledujúcich tepelných postupov alebo po sebe nasledujúcich zmenených tepelných postupov. LCRWHTC = tempo spotreby maziva (v g/h) určené podľa bodu 2.2.15. tWHTC = ekvivalentný počet hodín zodpovedajúci kategórii vozidiel, pre ktorú je určené náhradné zariadenie na reguláciu znečistenia, získaný z tabuľky 1. LCRTAS = tempo spotreby maziva (v g/h) určené podľa bodu 2.4.4.2. 2.4.4.5. Počet tepelných postupov alebo zmenených tepelných postupov zodpovedajúci hodnote tTAS sa vypočíta uplatnením tohto pomeru: Rovnica 7:
kde: N = počet tepelných postupov alebo zmenených tepelných postupov zodpovedajúci hodnote tTAS. tTAS = teoretické trvanie (v hodinách) programu akumulácie prevádzky potrebné na dosiahnutie rovnakej spotreby maziva, ako je spotreba zodpovedajúca životnosti náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia, za predpokladu, že program akumulácie prevádzky pozostával len z radu po sebe nasledujúcich tepelných postupov alebo po sebe nasledujúcich zmenených tepelných postupov. tTS = trvanie (v hodinách) jedného tepelného postupu alebo zmeneného tepelného postupu. 2.4.4.6. Hodnota N sa porovná s hodnotou NTS vypočítanou podľa bodu 2.4.2.6, resp. v prípade zariadení fungujúcich za prítomnosti aktívnej regenerácie podľa bodu 2.4.3.5. Ak N ≤ NTS , do programu tepelnej akumulácie netreba dopĺňať program akumulácie spotreby maziva. Ak N > NTS , do programu tepelnej akumulácie sa doplní program akumulácie spotreby maziva. 2.4.4.7. Program akumulácie spotreby maziva sa možno nebude musieť doplniť, ak sa zvýšením spotreby maziva podľa bodu 2.4.4.8.4 potrebná spotreba maziva už dosiahla, pričom prebehol zodpovedajúci program tepelnej akumulácie pozostávajúci z vykonania NTS tepelných postupov alebo zmenených tepelných postupov. 2.4.4.8. Vypracovanie programu akumulácie spotreby maziva 2.4.4.8.1. Program akumulácie spotreby maziva pozostáva z niekoľkých postupov spotreby maziva, ktoré sa niekoľkokrát zopakujú, pričom každý postup spotreby maziva sa strieda s tepelným postupom, resp. so zmeneným tepelným postupom. 2.4.4.8.2. Každý postup spotreby maziva pozostáva z ustáleného režimu pri konštantnom zaťažení a otáčkach motora, pričom zaťaženie a otáčky motora sa vyberajú tak, aby sa maximalizovala spotreba maziva a minimalizovalo skutočné tepelné starnutie. Režim určuje výrobca po dohode so schvaľovacím orgánom a na základe najlepšieho technického úsudku. 2.4.4.8.3. Trvanie každého postupu spotreby maziva sa určuje takto:
2.4.4.8.4. Tempo spotreby maziva musí vždy zostať pod úrovňou 0,5 % tempa spotreby paliva motora, aby sa zabránilo nadmernej akumulácii popola na prednej strane náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia. 2.4.4.8.5. K hodnote AE vypočítanej rovnicou 4 je povolené pripočítať tepelné starnutie v dôsledku uskutočnenia postupu spotreby maziva. 2.4.5. Vypracovanie úplného programu akumulácie prevádzky 2.4.5.1. Program akumulácie prevádzky musí byť vypracovaný tak, aby sa v ňom striedal tepelný postup, resp. prípadne zmenený tepelný postup s postupom spotreby maziva. Uvedený postup sa zopakuje NTS -krát, pričom hodnota NTS sa vypočíta buď podľa bodu 2.4.2, prípadne podľa bodu 2.4.3. Príklad úplného programu akumulácie prevádzky je uvedený v doplnku 7. Vývojový diagram znázorňujúci vypracúvanie úplného programu akumulácie prevádzky je uvedený v doplnku 8. 2.4.6. Fungovanie programu akumulácie prevádzky 2.4.6.1. Motor vybavený systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov zahŕňajúcim náhradné zariadenie na reguláciu znečistenia sa podrobí programu akumulácie prevádzky podľa bodu 2.4.5.1. 2.4.6.2. Motor použitý na uskutočnenie programu akumulácie prevádzky môže byť iný než motor, ktorý sa použil vo fáze zhromažďovania údajov, pričom motor použitý vo fáze zhromažďovania údajov musí vždy byť ten, pre ktorý bolo navrhnuté náhradné zariadenie na reguláciu znečistenia, ktoré sa má typovo schváliť, a ten, ktorého emisie sa majú skúšať podľa bodu 2.4.3.2. 2.4.6.3. Ak má motor použitý na uskutočnenie programu akumulácie prevádzky objem o 20 % alebo viac väčší než motor, ktorý sa použil vo fáze zhromažďovania údajov, výfukový systém motora použitého na uskutočnenie programu akumulácie prevádzky by mal byť vybavený by-passom, aby sa čo najvernejšie zreprodukovala miera prietoku výfukových plynov motora, ktorý sa použil vo fáze zhromažďovania údajov, pri zvolených podmienkach starnutia. 2.4.6.4. V prípade, ktorý je uvedený v bode 2.4.6.2, sa motor použitý na uskutočnenie programu akumulácie prevádzky typovo schvaľuje podľa nariadenia (ES) č. 595/2009. Okrem toho, ak sa skúšané zariadenie alebo zariadenia majú namontovať na systém motora s recirkuláciou výfukových plynov (EGR), musí byť aj systém motora použitý na uskutočnenie programu akumulácie prevádzky vybavený EGR. Ak sa skúšané zariadenie alebo zariadenia nemajú namontovať na systém motora s EGR, ani systém motora použitý na uskutočnenie programu akumulácie prevádzky nesmie byť vybavený EGR. 2.4.6.5. Mazivo a palivo používané v programe akumulácie prevádzky musia byť čo najpodobnejšie tým, ktoré sa použili počas fázy zhromažďovania údajov podľa bodu 2.2. Mazivo musí zodpovedať odporúčaniu výrobcu motora, pre ktorý bolo navrhnuté zariadenie na reguláciu znečistenia. Používané palivá by mali byť komerčné palivá spĺňajúce príslušné požiadavky smernice 98/70/ES. Na požiadanie výrobcu možno použiť aj referenčné palivá podľa tohto nariadenia. 2.4.6.6. Mazivo sa vymieňa pri údržbe v intervaloch, ktoré predpisuje výrobca motora použitého vo fáze zhromažďovania údajov. 2.4.6.7. V prípade SCR dochádza k vstrekovaniu močoviny v súlade so stratégiou, ktorú vymedzil výrobca náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia.“; |
5. |
dopĺňajú sa tieto doplnky 4 až 8: „Doplnok 4 Postup tepelného starnutia
Doplnok 5 Skúšobný cyklus pre vozidlový dynamometer alebo zhromažďovanie údajov na ceste
Doplnok 6 Postup vyprázdnenia a odváženia
Doplnok 7 Príklad programu akumulácie prevádzky zahŕňajúceho tepelný postup, postup spotreby maziva a postup regenerácie Doplnok 8 Vývojový diagram znázorňujúci uskutočňovanie programu akumulácie prevádzky |
PRÍLOHA V
Príloha XIII k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011 sa mení takto:
1. |
Body 2.1.2.2.1 a 2.1.2.2.2 sa nahrádzajú takto:
|
2. |
Body 8 a 8.1 sa nahrádzajú takto: „8. SPOTREBA ČINIDLA A DÁVKOVACIA ČINNOSŤ 8.1. Opatrenia týkajúce sa monitorovania spotreby činidla a dávkovacej činnosti sú opatrenia, ktoré sú stanovené v bode 8 prílohy 11 k predpisu EHK OSN č. 49.“ |
PRÍLOHA VI
Príloha XIV k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011 sa mení takto:
1. |
Bod 2.2.1 sa nahrádza takto:
|
2. |
Bod 2.2.4 sa nahrádza takto:
|