(1)

Ak sumu neoprávnene vyplatenú prijímateľovi nemožno vymôcť z dôvodu pochybenia alebo nedbanlivosti na strane členského štátu, členský štát je zodpovedný za vrátenie príslušnej sumy do rozpočtu Únie v súlade s článkom 122 ods. 2 štvrtým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

(2)

V doklade o nevymožiteľných sumách, ktorý predkladá certifikačný orgán Komisii každý rok od roku 2016 do roku 2025 (vrátane) ako súčasť ročných účtov v súlade s článkom 137 ods. 1 písm. b) a článkom 138 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, sa stanovujú nevymožiteľné sumy na úrovni každej priority. Tento dokument by mal obsahovať aj jasné informácie o sumách, ktoré by sa podľa členského štátu nemali uhradiť do rozpočtu Únie, a to najmä preukázaním správnych a právnych opatrení prijatých členským štátom na účinné vymáhanie nevymožiteľných súm. Keďže však tento dokument odkazuje na sumy, ktoré už boli predtým zahrnuté do certifikovaných účtov predložených Komisii, mali by sa predložiť po prvýkrát až v roku 2017.

(3)

V súlade s článkom 126 písm. b) a článkom 137 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 odpočty uskutočnené pred predložením certifikovaných účtov nemožno považovať za vrátené sumy, ak sa týkajú výdavkov zahrnutých do záverečnej žiadosti o priebežnú platbu za daný účtovný rok, za ktorý sú účty pripravené. Malo by sa preto spresniť, že informácie o nevymožiteľných sumách predložené podľa tohto delegovaného nariadenia by sa mali týkať len súm, ktoré už boli zahrnuté do certifikovaných účtov predtým predložených Komisii.

(4)

Aby Komisia mohla rozhodnúť, či by sa nevymožiteľné sumy mali vrátiť do rozpočtu Únie, členský štát by mal predložiť požadované informácie na úrovni každej operácie a prijímateľa pred uplynutím lehoty stanovenej na predkladanie účtov v článku 59 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (2). V súlade s uvedeným ustanovením by takisto malo byť možné predĺžiť lehotu na dokument o nevymožiteľných sumách.

(5)

Je potrebné stanoviť kritériá, ktoré umožnia Komisii posúdiť, či sa členský štát dopustil pochybenia alebo nedbalosti pri vymáhaní sumy v priebehu správnych a právnych opatrení. Splnenie jedného alebo viacerých týchto kritérií by nemalo automaticky znamenať, že členský štát sa skutočne dopustil pochybenia alebo nedbalosti.

(6)

Z dôvodov právnej istoty by Komisia mala uzavrieť svoje posúdenie v stanovenej lehote a členské štáty by mali na posúdenie Komisie reagovať v inej stanovenej lehote. Z rovnakých dôvodov by Komisia mala byť schopná dokončiť svoje posúdenie aj vtedy, ak členský štát neposkytne dodatočné informácie. Avšak v prípadoch predchádzajúcich konkurzu alebo v prípadoch podozrenia z podvodu, ako sa uvádza v článku 122 ods. 2 treťom pododseku nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, by sa lehoty nemali uplatňovať.

(7)

Podľa článku 122 ods. 2 štvrtého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 môže členský štát rozhodnúť, že nebude vymáhať od prijímateľa sumu, ktorá bola neoprávnene vyplatená na úrovni operácie v danom účtovnom roku, ak nepresahuje bez úrokov 250 EUR v rámci príspevku z fondov. V tomto prípade sa suma nemusí vrátiť do rozpočtu Únie. O takýchto sumách de minimis sa nebudú požadovať žiadne informácie.

(8)

Pokiaľ ide o programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 (3), uvedeným nariadením sa nestanovuje odlišný systém pre sumy uvedené v článku 122 ods. 2 štvrtom pododseku druhej vete nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Je preto na členských štátoch a tretích krajinách, ktoré sú zapojené do daného programu Európskej územnej spolupráce, aby rozhodli, že ani hlavný prijímateľ, ani riadiaci orgán programu nie je povinný vymáhať neoprávnene vyplatenú sumu, ktorá nepresahuje bez úrokov 250 EUR v rámci príspevku z fondov,

a)

členský štát nepredložil žiaden opis správnych a právnych opatrení (s uvedením dátumov), ktoré prijal s cieľom vymáhať príslušnú sumu (alebo znížiť či zrušiť úroveň podpory alebo stiahnuť dokument podľa článku 125 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, ak je takéto stiahnutie predmetom osobitného postupu);

b)

členský štát nepredložil žiadnu kópiu prvého ani následných príkazov na vymáhanie [ani žiadnu kópiu listu, ktorým znižuje či zrušuje úroveň podpory alebo sťahuje dokument podľa článku 125 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, ak je takéto stiahnutie predmetom osobitného postupu];

c)

členský štát nepredložil dátum poslednej platby verejného príspevku prijímateľovi danej operácie a kópiu dokladu o tejto platbe;

d)

členský štát po zistení nezrovnalosti uskutočnil jednu alebo viac neoprávnených platieb prijímateľovi, pokiaľ ide o tú časť operácie, v ktorej boli nezrovnalosti;

e)

členský štát nezaslal list o znížení úrovne podpory alebo stiahnutí dokumentu podľa článku 125 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, ak je takéto stiahnutie predmetom osobitného postupu, ani do 12 mesiacov od zistenia nezrovnalosti neprijal akékoľvek rovnocenné rozhodnutie;

f)

členský štát nezačal vymáhacie konanie do dvanástich mesiacov od definitívneho zníženia alebo zrušenia grantu (buď na základe správneho, alebo súdneho konania alebo na základe súhlasu prijímateľa);

g)

členský štát nevyčerpal všetky možnosti vymáhania, ktoré poskytuje vnútroštátny inštitucionálny a právny rámec;

h)

členský štát neposkytol v príslušných prípadoch dokumenty týkajúce sa insolvenčného a konkurzného konania;

i)

členský štát neodpovedal na žiadosť Komisie o doplňujúce informácie v súlade s článkom 3.