28.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 357/1

(1)

V novembri 2009 dostala Komisia od občanov podrobné informácie, ktorými ju upozornili na možné preferenčné zaobchádzanie pri zdanení právnických osôb štyroch španielskych športových klubov Athletic Club Bilbao, Club Atlético Osasuna (Navarra), FC Barcelona a Real Madrid CF v porovnaní so športovými spoločnosťami s ručením obmedzeným. Španielsko bolo požiadané predložiť pripomienky 15. februára, 12. apríla a 28. septembra 2010. Pripomienky boli prijaté 23. marca a 15. decembra 2010.

(2)

Listom z 18. decembra 2013 oznámila Komisia Španielsku, že sa v súvislosti s pomocou rozhodla začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie („ZFEÚ“) (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“). Španielsko predložilo svoje pripomienky k rozhodnutiu listom zo 17. februára 2014. Dňa 17. decembra 2015 poskytlo Španielsko ďalšie informácie.

(3)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k uvedenej pomoci/uvedenému opatreniu.

(4)

Komisia dostala pripomienky od zainteresovaných strán. Zaslala ich Španielsku, ktoré malo možnosť na ne reagovať. Svoje pripomienky doručilo Španielsko listom z 21. novembra 2014.

(5)

Článok 19 ods. 1 zákona o športe (ley del deporte) z roku 1990 (3) (zákon č. 10/1990) zaviazal všetky španielske profesionálne športové kluby (clubes deportivos), aby sa transformovali na športové spoločnosti s ručením obmedzeným (sociedades anónimas deportivas). Toto opatrenie bolo zdôvodnené tým, že mnohé kluby boli zle spravované, pretože za hospodárske straty neniesli žiadnu zodpovednosť ani ich členovia a ani správcovia. Cieľom bolo vytvoriť prostredníctvom novej športovej spoločnosti s ručením obmedzeným model hospodárskej a právnej zodpovednosti za kluby, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť s cieľom zvýšiť ich šancu na dobré riadenie.

(6)

„Siedme doplňujúce ustanovenie“ zákona č. 10/1990 vyníma z tohto povinného prechodu tie futbalové kluby, ktoré mali v predchádzajúcich 4 až 5 rokoch kladný zostatok. Toto oslobodenie vychádza podľa preambuly zákona zo skutočnosti, že tieto kluby preukázali „dobrý firemný manažment“ a nepotrebujú takúto zmenu. Môžu si zachovať svoju aktuálnu právnu štruktúru klubu, pokiaľ zhromaždenie klubu nebude súhlasiť s opakom (4).

(7)

Ukázalo sa, že jedinými klubmi, ktoré splnili túto podmienku boli kluby Athletic Club Bilbao, Club Atlético Osasuna (Navarra), FC Barcelona a Real Madrid CF. Zákon neuvádza vyslovene názvy týchto štyroch klubov, ktoré mali nakoniec prospech z tohto oslobodenia. Netransformovali sa do športovej spoločnosti s ručením obmedzeným, aj keby mali na to nárok.

(8)

Fiškálna úprava športových klubov sa líši od daňového režimu vzťahujúceho sa na športové spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré podliehajú všeobecnému zdaneniu právnických osôb. Športové kluby sú neziskové subjekty (Entidades sin ánimo de lucro), ktoré majú ako také nárok na čiastočné oslobodenie od dani z príjmov právnických osôb podľa článku 9 ods. 3 písm. a) španielskeho zákona o dani z príjmov právnických osôb (Ley del Impuesto sobre Sociedades). V dôsledku tohto čiastočného oslobodenia stanovuje článok 28 ods. 2 zákona o dani z príjmov právnických osôb, že oslobodené kluby, ako neziskové subjekty, uhradia daň z príjmu právnických osôb za svoje obchodné príjmy so zníženou sadzbou 25 % namiesto použitia všeobecnej 30 % sadzby (pričom do roku 2006 to bolo 35 % a v roku 2007 to bolo 32,5 %).

(9)

Španielsky zákon o športoch nezahŕňa časové obdobie možného opätovného posúdenia tejto špecifickej úpravy. Preto majú len štyri tímy, ktoré sa pôvodne kvalifikovali, možnosť mať prospech z fiškálne priaznivého stavu „športového klubu“, bez ohľadu na to, ako sa vyvíjajú ostatné kluby, pokiaľ ide o financie. Žiadne iné komerčne životaschopné tímy sa nemôžu pretransformovať späť na kluby.

(10)

Tieto štyri kluby vykonávajú profesionálne činnosti zamerané na zisk. Napríklad, v sezóne 2013/2014 zarobil klub Real Madrid CF sumu 549 miliónov EUR a klub FC Barcelona sumu 484 miliónov EUR (5). Príjmy boli získané z predaja vysielacích práv, zo sponzorovania, obchodnej činnosti (predaj predmetov súvisiacich s klubom, ako napr. repliky dresov) a z licencií a tzv. výnosov v deň zápasu (predaj lístkov a iné príjmy na štadióne). Oba kluby boli vo vedení klubov Európskej Premier League, pokiaľ ide o príjmy za niekoľko rokov. Klub Athletic Club Bilbao neustále hráva v španielskej prvej lige a pravidelne sa zúčastňuje medzinárodných súťaží, ako napr. Liga majstrov. Aj klub Club Atlético Osasuna hral v prvej lige až do sezóny 2012/2013, kedy bol zaradený do druhej ligy (Segunda Division) Národnej profesionálnej futbalovej ligy a príležitostne sa zúčastnil európskych súťaží profesionálnych klubov.

(11)

V rozhodnutí o začatí konania uviedla Komisia, že aspoň klub Real Madrid CF a klub FC Barcelona dosiahli po roku 2000 zdaniteľné zisky. Aj výročné správy, napr. klubu Real Madrid CF preukázali zisk pred zdanením vo výške 25 miliónov eur za sezónu 2008/2009, 31 miliónov eur za sezónu 2009/2010, 47 miliónov eur za sezónu 2010/2011, 32 miliónov eur za sezónu 2011/2012 a 47 miliónov EUR za sezónu 2012/2013. Tieto údaje naznačujú značné zdaniteľné príjmy za posledné roky, aspoň čo sa týka klubu Real Madrid CF, kedy môžu rozdielne daňové sadzby vo výške 25 % a 30 % viesť k hospodárskym výhodám oproti konkurencii.

(12)

V rozhodnutí o začatí konania stanovila Komisia, že sú predmetné futbalové kluby kvalifikované ako neziskové organizácie. To však nevylučuje ich zaradenie ako podnik v súlade s článkom 107 ods. 1 Zmluvy. Podporované profesionálne športové aktivity majú komerčnú povahu (6). Tieto aktivity generujúce príjmy majú ekonomickú povahu a sú vykonávané v tvrdej konkurencii ostatných veľkých európskych profesionálnych futbalových klubov. Zdroje príjmov sú spojené s úspechom tímu v športových súťažiach. Na druhej strane, tento úspech veľmi závisí od množstva finančných prostriedkov, ktoré majú kluby k dispozícii, aby mohli prilákať alebo si mohli udržať najlepších hráčov a trénerov.

(13)

Diferencovanie zdaňovania môže selektívne zvýhodniť štyri kluby. Komisia preto predbežne uzavrela v rozhodnutí o začatí konania, že predmetné štyri športové kluby využívajú výhodu v podobe zvýhodnenej daňovej sadzby, ktorá nie je odôvodnená z hľadiska daňového systému. Diferencovanie zdaňovania medzi nimi a ostatnými klubmi je efekt, ktorý spôsobil zákon č. 10/1990, ktorý vymedzil obmedzený počet oprávnených osôb. Komisia ďalej zistila, že táto výhoda pochádza zo štátnych zdrojov, keďže sa štát vzdáva možných daňových príjmov, a že táto pomoc profesionálnym futbalovým klubom má vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

(14)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia predbežne uzavrela, že finančná podpora štátu, ktorá poskytuje výhodu profesionálnym klubom Athletic Club Bilbao, Club Atlético Osasuna (Navarra), FC Barcelona a Real Madrid CF, má so všetkou pravdepodobnosťou potenciál narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť podnikanie. Podľa toho predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy.

(15)

Komisia vzniesla pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom. Takisto zistila, že na túto vec sa nedajú použiť žiadne pokyny týkajúce sa kritérií zlučiteľnosti. Z tohto dôvodu by mala byť zlučiteľnosť posudzovaná priamo v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy, podľa ktorého sa pomoc môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak podporuje, v spoločnom záujme, rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých ekonomických oblastí.

(16)

Komisia spochybnila, že by existoval cieľ spoločného záujmu, ktorý by zdôvodnil selektívne pôsobiacu podporu veľmi silných subjektov vo vysoko konkurenčnom hospodárskom odvetví. V dôsledku toho, posúdila Komisia v rozhodnutí o začatí konania, že prostredníctvom systému, ktorý zaviedol zákon č. 10/1990, poskytuje Španielsko štyrom športovým klubom Athletic Club Bilbao, Club Atlético Osasuna (Navarra), FC Barcelona a Real Madrid CF individuálnu prevádzkovú pomoc prostredníctvom preferenčnej daňovej sadzby, ktorá sa nedá zdôvodniť na základe článku 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy. Komisia vyzvala Španielsko a zainteresované strany, aby predložili pripomienky.

(17)

Po zverejnení rozhodnutia o začatí konania dostala Komisia pripomienky od Real Madrid CF, FC Barcelona, Athletic Club Bilbao, Liga Nacional de Fútbol Profesional, občana a organizácií, ktoré požiadali o zachovanie mlčanlivosti, pokiaľ ide o ich identitu.

(18)

Liga Nacional de Fútbol Profesional sa odvoláva na osobitné postavenie športov v súlade s článkom 165 Zmluvy. Tvrdí, že zákon 10/1990 chcel len zaviesť dobrovoľný systém spoločenskej zodpovednosti za kluby. Liga tvrdí, že z tohto dôvodu nemala reforma fiškálny cieľ. Fiškálne dôsledky by mali byť nepriamym dôsledkom ostatných sledovaných cieľov.

(19)

Klub Athletic Club Bilbao poukazuje na daňovú autonómiu historického územia Bizkaia v Baskicku (Territorio Histórico de Bizkaia), čo sa týka zdaňovania podnikov, čo potvrdil aj Všeobecný súd (7). Územný referenčný rámec pre stanovenie, či klub Athletic Club Bilbao využíva selektívnu výhodu, by z tohto dôvodu bolo historické územie Bizkaia (Territorio Histórico de Bizkaia). Aj keď športový zákon má národné použitie, neobsahuje daňové pravidlá. Podľa Zmluvy o Európskej Únii by však mala byť Únia zaviazaná rešpektovať regionálne a mieste samosprávne štruktúry členských štátov. Pri historickom území Biazkaia (Territorio Histórico de Bizkaia) by neboli žiadne športové spoločnosti s ručením obmedzeným. Preto nemôže ísť, podľa názoru klubu, o selektívne zaobchádzanie so športovými subjektmi v danom regióne. Klub Athletic Club Bilbao by mal byť jednoducho vnímaný ako subjekt podliehajúci všeobecnému režimu dane z príjmu právnických osôb, ktorý platí na historickom území Bizkaia (Territorio Histórico de Bizkaia) pre všetky neziskové subjekty.

(20)

Liga Nacional de Fútbol Profesional, Real Madrid CF, FC Barcelona a Athletic Club Bilbao považujú diferencovanie dane z príjmu právnických osôb za opodstatnené charakterom dane, preto nepredstavuje selektívnu výhodu. Športové kluby by boli zdanené rovnakým spôsobom a podliehali by rovnakým pravidlám ako neziskové subjekty. Všeobecný režim použiteľný pre neziskové subjekty nie je možné považovať za výnimku z daňového režimu použiteľného pre spoločnosti. Išlo by o odlišný, všeobecný režim so svojimi právami, ktorý by sa dal použiť na všetky španielske neziskové subjekty bez ohľadu na sektor, veľkosť a región. Odlišný právny režim by obmedzil činnosť neziskových združení a obmedzil by ich schopnosť generovať rovnaké zisky ako spoločnosti vytvorené na účely tvorby zisku. Hlavným dôvodom spoločností dosahovania zisku by bolo generovanie zisku na účely rozdelenia finančných prostriedkov tak, aby dokázali ponúknuť primeranú návratnosť investícií svojich akcionárov.

(21)

Real Madrid CF sa odvoláva na rozsudok Súdneho dvora vo veci Kennemer Golf  (8), ktorý v bodoch 26, 31 a 35 uvádza, že nezisková organizácia nesmie mať za cieľ dosiahnuť zisk pre svojich členov.

(22)

Real Madrid CF a Athletic Club Bilbao tvrdia, že aj keď systematická snaha dosiahnuť zisk by nezabránila zaradeniu subjektu ako neziskovej organizácie, tieto zisky by museli byť použité na účely poskytovania služieb. Zdôrazňujú, že zisk športového klubu sa nesmie rozdeliť medzi jeho členov. V dôsledku toho by športové kluby a športové spoločnosti s ručením obmedzeným neboli v porovnateľnej skutkovej ani právnej situácii. V každom prípade by bol prípadný rozdiel v zdaňovaní odôvodnený povahou alebo všeobecnou štruktúrou španielskeho daňového systému.

(23)

Podľa klubu Real Madrid CF by preto mať za cieľ dosahovanie zisku nebolo dostatočné ako spoločný referenčný rámec. Namiesto toho by ako referencie by malo byť dosahovanie zisku, ktorý sa dá rozdeliť, čo nie je možné v prípade klubov. Real Madrid sa domnieva, že kluby zdieľajú rovnaké vlastnosti ako družstvá a odkazuje na argumenty uvedené v rozsudku Súdneho dvora vo veci Paint Graphos  (9).

(24)

Real Madrid CF, FC Barcelona a Liga Nacional de Fútbol Profesional zdôrazňujú, že režim zodpovednosti, ktorý bol uvalený na riadiaci orgán športových klubov, je oveľa prísnejší ako v prípade športových spoločností s ručením obmedzeným. Správna rada musí zabezpečiť bankovú záruku na krytie 15 % rozpočtových výdavkov klubu s cieľom zabezpečiť prípadné straty vytvorené počas jej funkčného obdobia. Okrem toho budú členovia správnej rady aj objektívne zodpovední, v neobmedzenom rozsahu, ich súčasným a aj budúcim majetkom, za všetky dosiahnuté straty, ktoré presiahnu garantovanú výšku. Športové kluby podliehajú okrem toho aj prísnemu dohľadu zo strany orgánu verejnej moci, španielskej Vysokej rady pre šport („Consejo Superior de Deportes“), ktorá kontroluje ich obchodného správania, a to najmä čo sa týka prijímania pôžičiek.

(25)

Athletic Club Bilbao a Liga Nacional de Fútbol Profesional argumentujú tým, že kluby nemajú prostriedky, ktoré majú spoločnosti s ručením obmedzeným, pokiaľ ide o prístup na kapitálový trh. A nesmú hlavne zvyšovať svoj majetok vydaním nových akcií. Okrem toho by neexistovala žiadna fiškálna konsolidácia medzi klubom a ním ovládanými spoločnosťami, vzhľadom na to, že sa musia použiť rôzne daňové sadzby. V dôsledku toho nie je možné započítať zisky a straty medzi klubom a týmito spoločnosťami, na rozdiel od spoločností s ručením obmedzeným, ktoré si môžu fiškálne konsolidovať svoje ovládané spoločnosti. FC Barcelona podotýka, že sa z tohto dôvodu nachádzajú kluby v zjavne nevýhodnej pozícii v porovnaní so zvyškom Európy, kde môžu investori vstrekovať do športových klubov veľké množstvo peňazí.

(26)

Pokiaľ ide o prípadné výhody, ktoré vyplývajú z rozdielnych daňových sadzieb, klub Real Madrid CF tvrdí, že samotné zavedenie nižšej sadzby dane z prevádzkového zisku pre kluby, ako neziskové subjekty, nemôže predstavovať priaznivejšie selektívne opatrenie rovnajúce sa štátnej pomoci. Podstatné rozdiely medzi daňovými režimami pre dane z príjmu právnických osôb klubov a spoločností s ručením obmedzeným by boli nepriaznivé voči klubom a vyvážili by vplyvy mierne nižšej sadzby dane, ktorá sa na ne vzťahuje. Real Madrid CF odkazuje na skutočnosť, že odpočet na opätovné investovanie mimoriadneho zisku alebo kapitálových ziskov získaných z majetkových prevodov je vyšší v prípade športových spoločností s ručením obmedzeným (12 %) ako v prípade športových klubov (7 %). Tento odpočet môže byť v závislosti od okolností niekedy aj veľmi významný.

(27)

Real Madrid CF predložil daňové priznanie klubu, v súvislosti s daňou z príjmu právnických osôb za obdobie od júla 2000 do 30. júna 2013, ktoré vypracovali jeho daňový poradcovia. Táto správa ukazuje, že daňový režim ako neziskového subjektu bol pre Real Madrid CF v období kontroly výrazne nevýhodný ako hypotetické uplatnenie porovnania všeobecného režimu pre spoločnosti.

(28)

Real Madrid CF predkladá […] (*1).

(29)

Athletic Club Bilbao poukazuje […].

(30)

Real Madrid CF, FC Barcelona a Athletic Club Bilbao tvrdia, že údajná pomoc, ak nejaká, by musela byť považovaná za existujúcu pomoc. Zvláštna sadzba dane pre neziskové organizácie bola zavedená 1. januára 1986 pred pristúpením Španielska k Európskej únii a v zásade sa odvtedy nezmenila. Zákon č. 61/1978 z 27. decembra o dani z príjmov právnických osôb („Ley 61/1978, de 27 de diciembre, del Impuesto sobre Sociedades“) uvažoval o čiastočnom oslobodení a nižších daňových sadzbách pre príjmy získané z ekonomických činností, ktoré vykonávajú neziskové organizácie, ako sú napr. futbalové kluby.

(31)

FC Barcelona poznamenáva, že samotný zákon č. 10/1990 nevytvorí nové opatrenia štátnej pomoci. Naopak, vyňalo by to väčšinu klubov z preferenčného systému. Dalo by sa teda tvrdiť, že nezaviedol túto výhodu pre dané štyri kluby, ale znížil počet oprávnených osôb. Nešlo by o novú pomoc, ale v porovnaní s predchádzajúcou situáciou o postupnú zmenu v úmysle dosiahnuť menšie narušenie hospodárskej súťaže. Athletic Club Bilbao tvrdí, že zákon č. 10/1990 vôbec nezmenil situáciu v klube, ktorý jednoducho aj naďalej podlieha režimu zdanenia príjmu právnických osôb, ktorý platí pre neziskové organizácie.

(32)

Vyjadrenie Španielska zahŕňa pripomienky, ktoré predložila vláda provincie Bizkaia (Diputación Foral de Bizkaia) v Baskicku a autonómne spoločenstvo Navarra (Comunidad Foral de Navarra).

(33)

Španielsko potvrdzuje, že zákon č. 10/1990 vyžaduje, aby sa kluby, ktoré sa zúčastňujú profesionálnych súťaží, pretransformovali na športové spoločnosti s ručením obmedzeným. Zdôrazňuje, že fiškálne pravidlá týkajúce sa zdanenia neziskových organizácií sa vzťahujú nielen na futbalové kluby, ale na všetky neziskové subjekty. U všetkých týchto subjektov stanovuje zákon, že v prípade zisku budú musieť platiť daň z príjmu právnických osôb vo výške 25 %, ktorý dosiahnu pri výkone činnosti komerčného charakteru. Preto výnosy z profesionálneho športu podliehajú zdaneniu. Zaradenie športových klubov by teda znamenalo všeobecné opatrenie, ktoré by sa vzťahovalo na všetky neziskové subjekty.

(34)

Dňa 9. februára 2015 informovalo Španielsko Komisiu o zmene daňových predpisov pre právnické osoby podľa zákona č. 27/2014 z 27. novembra 2014 o zdaňovaní podnikov (del Impuesto sobre Sociedades), (10) ktorý zníži všeobecnú sadzba dane z príjmov vo výške 30 % na 28 % pre rok 2015 a na 25 % od roku 2016. To znamená, že športové spoločnosti s ručením obmedzením budú od roku 2016 tiež podliehať 25 % daňovej sadzbe. Podľa Španielska už od roku 2016 nebude rozdielne zdanenie medzi klubmi a športové spoločnosťami s ručením obmedzeným.

(35)

Španielsko zdôrazňuje, že daňové rozlíšenie nevedie k výhode, pretože kluby v podstate neplatia nižšie dane. Spoločnosti v závislosti od neziskového subjektu, ktorý podlieha inému daňovému režimu (napr. pretože ide o spoločnosti s ručením obmedzeným) nemôžu mať prospech z daňového režimu použiteľného pre klub. Spoločnosti s ručením obmedzeným však môžu konsolidovať zisky jednotlivých spoločností skupiny. Španielsko predložilo údaje o efektívnej daňovej sadzbe, ktorú zaplatili subjekty podliehajúce dani z príjmu právnických osôb v rokoch 2008 až 2011, že výhoda nie je až taká dôležitá, ako naznačuje rozdiel 5 percentuálnych bodov v miere zdanenia (11):

(36)

Španielsko, a najmä vláda provincie Bizkaia a autonómne spoločenstvo Navarra, odkazuje na bod 25 oznámenia o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na opatrenia týkajúce sa priameho zdaňovania podnikov, (12) podľa ktorého môže byť rozdielne zaobchádzanie odôvodnené povahou a celkovou štruktúrou daňového systému. Nižšia daňová sadzba by bola oprávnená, pretože kluby, ktoré ju využívajú, by boli neziskové organizácie, ktoré by nezarábali žiadne zisky. Okrem toho by to bolo odôvodnené aj preto, lebo kluby, na rozdiel od spoločností s ručením obmedzeným, vo vzťahu k akcionárom, nesledujú cieľ rozdelenia zisku medzi členov klubu.

(37)

Na podporu tohto tvrdenia odkazuje Španielsko na rozsudok Súdneho dvora o talianskych družstvách (13). V bode 61 daného rozsudku, ktorý sa zaoberá zdaňovaním družstiev, uvádza Súd, že vzhľadom na osobitné vlastnosti družstiev je potrebné konštatovať, že výrobné a pracovné nemožno v zásade považovať za spoločnosti, ktoré sa nachádzajú v skutkovej a právnej situácii podobnej situácií obchodných spoločností, pokiaľ však konajú v hospodárskom záujme svojich členov a udržiavajú s nimi nie čisto obchodné vzťahy, ale zvláštne osobné vzťahy, v ktorých sú títo členovia aktívne zapojení a majú nárok na rovnomerné rozdelenie hospodárskej výkonnosti.

(38)

Vláda provincie Bizkaia poukazuje na rozdiel medzi investormi, ktorí dúfajú, že z investícií do spoločnosti získajú výnos, a členmi klubu, ktorí toto právo nemajú. Komisia by sa mýlila, ak by zdanenie ziskov spoločnosti považovala za všeobecný cieľ zdaňovania príjmu právnických osôb. Podľa vlády provincie Bizkaia by hlavným účelom zdanenia nebolo len zdanenie ziskov právnickej osoby, ale je potrebné zvážiť, či sa dajú zisky rozdeliť medzi akcionárov a či sa aj akcionárom zdaňuje ich podiel na zisku.

(39)

Španielsko zároveň odkazuje na menej možností prístupu na kapitálové trhy, pretože družstvá nemôžu vydávať obchodovateľné akcie. Španielsko tvrdí, že aj kluby sú bez prostriedkov, ktoré majú spoločnosti s ručením obmedzeným k dispozícii na prístup na kapitálový trh. Kapitálové injekcie akcionárov by sa nedali použiť na zlepšenie konkurenčného postavenia klubov, napríklad prostredníctvom akvizície drahých futbalistov. Okrem toho existujú obmedzenia pre vytváranie dlhov (napr. je potrebný súhlas Vysokej rady pre šport – Consejo Superior de Deportes). Španielsko tiež odkazuje na pravidlá, ktoré sa vzťahujú na osobnú finančnú zodpovednosť členov správnych rád športových kluboch v prípade, kedy dosiahne klub negatívne výsledky, ktoré sú prísnejšie ako u manažérov v spoločnostiach s ručením obmedzeným.

(40)

Španielsko nakoniec odkazuje na skutočnosť, že podľa článku 30 Real Decreto 177/1981 sobre klubov y federaciones deportivas (14) musí príjem, ktorý má klub prostredníctvom predaja svojej športovej infraštruktúry alebo tovaru, byť znovu investovaný do výstavby alebo zlepšenia tovaru rovnakej povahy.

(41)

Rovnako ako Real Madrid CF a Athletic Club Bilbao, aj Španielsko tvrdí, že ak by malo ísť o pomoc, musí sa považovať za existujúcu. Zákonu č. 10/1990 predchádzal všeobecný zákon č. 13/1980 o telesnom cvičení a športe (Ley General de la Cultura Física y del Deporte). Podľa tohto zákona boli všetky futbalové kluby pri pristúpení Španielska v roku 1986 neziskovými subjektmi. Od roku 1982 podliehali tieto kluby, rovnako ako každý iný neziskový subjekt, nízkej 15 % dani z príjmu právnických osôb z obchodných ziskov. Preto by bola každá pomoc existujúca pomoc podľa článku 1 písm. b) bod i) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (15) (procesné nariadenie), ktorý zahŕňa všetky schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli zavedené do platnosti pred a ktoré sú uplatňované aj po nadobudnutí platnosti Zmluvy v príslušnom členskom štáte. Zákon č. 10/1990 len potvrdzuje postavenie klubov, vrátane fiškálnych následkov, aj keď obmedzených na určité kluby, ktoré spĺňajú určité podmienky. Daňové zvýhodnenie týchto klubov bolo zavedené v roku 1986 ešte pred pristúpením Španielska.

(42)

Španielsko, a najmä autonómne spoločenstvo Navarra a vláda provincie Bizkaia, poukazujú na autonómnosť týchto regiónov v daňovej oblasti. Táto autonómia zahŕňa úroveň sadzby dane z príjmu právnických osôb. Všeobecná sadzba dane z príjmu právnických osôb je 30 % v autonómnom spoločenstve Navarra a 28 % na historickom území Bizkaia (Territorio Histórico de Bizkaia). Sadzba pre komerčný zisk neziskových subjektov je 25 % a 21 %.

(43)

Vzhľadom na daňovú autonómiu zakotvenú v španielskej ústave nebude všeobecné daňové opatrenie, ktoré prijalo autonómne spoločenstvo Navarra a vláda provincie Bizkaia úplne územne selektívne. Na oboch územiach nebude existovať žiadna športová spoločnosť s ručením obmedzeným. Z tohto dôvodu by tam nemal byť žiaden iný športový subjekt, ktorý by mohol tvrdiť, že sa s ním nezaobchádza spravodlivo. Komisia urobila chybu, keď neidentifikovala geografický dosah referenčného systému. Preto, ak Komisia skúma, či je určitý daňový režim diskriminačný, je príslušný regionálny režim relevantným referenčným systémom pre daňové režimy regiónov, ktoré sú v tomto ohľade nezávislé.

(44)

Spoločenstvo Navarra odporúča, aby […].

(45)

Vláda provincie Bizkaia odporúča a podporuje daňové výmery daňového úradu, ktoré Athletic Club Bilbao […]

(46)

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že kvalifikovanie pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ vyžaduje, aby boli splnené všetky podmienky uvedené v tomto ustanovení (16). Preto je dobre zavedené, aby bolo možné zaradiť opatrenie ako štátnu pomoc v zmysle tohto ustanovenia, najprv musí existovať intervencia daného štátu alebo prostredníctvom štátnych zdrojov; po druhé, musí takáto intervencia dokázať ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi; po tretie, musí ísť o selektívnu výhodu podniku a po štvrté, musí narúšať alebo môže narušiť hospodársku súťaž (17).

(47)

Schéma pomoci zavedená zákonom č. 10/1990 prostredníctvom nižšej daňovej sadzby pripúšťa, že štyri kluby využívajú výhodu vyplývajúcu zo štátnych zdrojov, pretože sa štát vzdáva možných daňových príjmov. Táto výhoda vyplýva z oslobodenia od ekonomického zaťaženia, pretože daňové zaťaženie je obvykle bežne zahrnuté do rozpočtu podniku (18). Táto nižšia daňová sadzba predstavuje štátom odpustené štátne zdroje. Opatrenie je pripísateľné štátu, pretože vyplýva z uplatnenia zákona č. 10/1990.

(48)

Článok 107 ods. 1 Zmluvy vyžaduje, aby bolo určené, či štátne opatrenia prenáša selektívnu výhodu na podniky, v porovnaní s ostatnými podnikmi, ktoré sa nachádzajú v skutkovej a právnej situácii, ktorá je porovnateľná s ohľadom na sledovaný cieľ uvedeným predmetným opatrením.

(49)

Po prvé, výhoda musí byť udelená podniku. Futbalové kluby sa považujú za podniky v súlade s článkom 107 ods. 1 Zmluvy, ak vykonávajú hospodársku činnosť, bez ohľadu na ich postavenie podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Súdny dvor konzistentne definoval podniky ako subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť bez ohľadu na ich právne postavenie a spôsob ich financovania (19). Samotné uplatnenie pravidiel štátnej pomoci nezávisí od toho, či bol subjekt založený s cieľom dosahovať zisk. Podľa Súdneho dvora a Všeobecného súdu môžu aj neziskové subjekty ponúkať tovary alebo služby na trhu, a preto sa môžu kvalifikovať ako podniky (20). Profesionálne športové kluby sa teda kvalifikujú ako podniky a podliehajú právu hospodárskej súťaže Európskej únie v rozsahu, v ktorom vykonávajú hospodársku činnosť (21). Profesionálne futbalové kluby vytvárajú zisky z výnosov z predaja lístkov, x marketingových aktivít, vysielacích práv, obchodovania, sponzorstva atď. a súťažia medzi sebou a s ostatnými profesionálnymi futbalovými subjektmi (ktoré majú štatút športových spoločností s ručením obmedzeným). V dôsledku toho predstavujú štyri kluby, ktorých sa týka toto vyšetrovanie, podniky v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy.

(50)

V súvislosti s možnou selektívnou výhodou v podobe ušlých daňových príjmov vypracoval Súdny dvor súbor kritérií pre uplatnenie článku 107 ods. 1 Zmluvy (22).

(51)

Ako Komisia uviedla v rozhodnutí o začatí konania, bude diferencovanie zdanenia selektívne prima facie, pokiaľ by to malo predstavovať odchýlku od všeobecného alebo referenčného systému zdanenia s ohľadom na určité podniky. Je potrebné posúdiť, či toto opatrenie spočíva v obmedzení, ktoré sa vzťahuje na určité podniky v porovnaní s inými podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii vzhľadom na cieľ daňového systému. Ak áno, môže dôjsť k záveru, že zvýhodnenie, ktoré poskytuje dané opatrenie, je na selektívne prima facie. Takéto opatrenie môže byť však stále odôvodnené logikou a povahou daňového systému.

(52)

Preto stanovila Komisia v rozhodnutí o začatí konania spoločný daňový systém referencií pre profesionálne športové kluby. Komisia potvrdzuje svoje predbežné stanovisko a domnieva sa, že všeobecné pravidlo je, že od roku 1990 sú tieto podniky sú zdaňované ako spoločnosti s ručením obmedzeným, v súlade so zákonom o dani z príjmu právnických osôb. Kluby s určitými charakteristikami, ktoré súvisia s ich hospodárskou výkonnosťou v predchádzajúcich rokoch, však môžu byť aj naďalej zdaňované ako neziskové organizácie. De facto, tieto podmienky splnili štyri profesionálne futbalové kluby. V rozhodnutí o začatí konania Komisia tiež stanovila, že tieto štyri kluby sú v porovnateľnej právnej a faktickej situácii ako iné profesionálne športové spoločnosti s ohľadom na cieľ daňového systému, čo je generovanie príjmov štátu na základe príjmov právnických osôb. Pri oboch je daňový základ suma čistého zisku, ktorý podnik zarobil na konci zdaňovacieho obdobia. Komisia potvrdzuje svoje predbežné stanovisko.

(53)

Odchýlením sa od bežných daňových sadzieb platných pre subjekty, ktoré pôsobia v profesionálnom športe, je zdaniteľný príjem niektorých profesionálnych futbalových klubov zdanený podľa odlišného daňového režimu, s nižšou sadzbou, než u iných takýchto subjektoch. S bývalými klubmi sa zaobchádza inak, pretože majú výhodu zníženej daňovej sadzby, kvôli ktorej boli kluby založené ako spoločnosti s ručením obmedzeným, a preto nemajú nárok na všeobecnú daň z príjmov právnických osôb V súlade s tým stanovuje siedme doplňujúce ustanovenie zákona č. 10/1990 prima facie selektívnu výhodu prospech určitých profesionálnych futbalových klubov.

(54)

Výhoda je de facto selektívna, pretože zákon č. 10/1990 vyčlenil určitý počet príjemcov. Bolo zavedené trvalé rozlišovanie na základe hospodárskej výkonnosti klubov v roku 1990, pričom štyri kluby mali de facto vyhradenú možnosť zostať mimo všeobecného systému zdanenia príjmu právnických osôb pri nižšej sadzbe pre neziskové organizácie. Ak sa Španielsko domnieva, že klub vo forme právnickej osoby nebol vhodný pre profesionálne súťaže, bolo by logické zmeniť daný systém pre všetky kluby.

(55)

Pokiaľ ide o dôvody, prečo nie sú profesionálne futbalové kluby a športové spoločnosti s ručením obmedzeným v rovnakej skutkovej a právnej situácii, ako tvrdí Španielsko, konštatuje Komisia, že rozdiely v hospodárskej výkonnosti nemôžu odôvodniť rozdielne zaobchádzanie, pokiaľ ide o povinnú formu organizácie alebo nedostatok voľby v tomto ohľade. Straty nie sú charakteristické pre určité formy organizácie. Obchodné výkony preto nie sú objektívnym kritériom, ktoré zdôvodňuje rozdielne základy zdanenia alebo uloženie určitej formy založenia subjektu na dobu neurčitú.

(56)

Diferenciácia nemôže byť odôvodnená ani prísnejšími vnútornými kontrolnými mechanizmami, na ktoré odkazujú Real Madrid CF a FC Barcelona. Takéto interné kontroly nie sú relevantné pre úroveň zdanenia týchto klubov a nerozdeľujú subjekty do dvoch neporovnateľných skupín, pokiaľ ide o daňové hľadisko. Okrem toho, takéto odôvodnenie je v rozpore s odôvodnením odlišného daňového zaobchádzania, ako bude nižšie vysvetlené (znenie bodu 57).

(57)

Toto rozdielne zaobchádzanie môže byť však odôvodnené povahou a celkovou štruktúrou daňového systému (23). Ako Komisia poznamenala v rozhodnutí o začatí konania, je na členskom štáte, ktorý zaviedol takéto rozlišovanie v poplatkoch v prospech niektorých podnikov pôsobiacich v profesionálnom futbale, ukázať, že je to skutočne odôvodnené povahou a štruktúrou predmetného systému (24).

(58)

Ako už bolo uvedené vyššie, môžu rozdiely v hospodárskej výkonnosti byť dôvodom rôzneho zaobchádzania, pokiaľ ide o povinnú formu organizácie, čo má za následok odlišné zdanenie. Obchodné výkony nie sú objektívnym kritériom inherentnej voči logike dane.

(59)

Okrem toho diferenciácia nemôže byť odôvodnená prísnejšími vnútornými kontrolnými mechanizmami, na ktoré odkazujú Real Madrid CF a FC Barcelona, ako je uvedené v bode 55. Takéto vnútorné kontroly nie sú relevantné pre úroveň zdanenia týchto klubov. Okrem toho, takéto odôvodnenie je v rozpore s odôvodnením odlišného daňového zaobchádzania. Odôvodnením diferenciácie, ktorú zaviedol zákon č. 10/1990, bola skutočnosť, že mnohé kluby boli zle spravované, pretože za hospodárske straty neniesli žiadnu zodpovednosť ani ich členovia a ani správcovia. Nová športová spoločnosť s ručením obmedzeným by mala byť modelom model hospodárskej a právnej zodpovednosti za kluby, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť s cieľom zvýšiť ich šancu na dobré riadenie. Zdá sa však, že údajne prísnejšie pravidlá pre kluby neopodstatňujú toto odôvodnenie. Ak by bolo potrebné, aby podliehali niektoré kluby prísnejšej kontrole, na dosiahnutie účelu tohto zákona by nebola nevyhnutná povinná transformácia na spoločnosť s ručením obmedzeným.

(60)

Španielsko a rôzne zúčastnené strany tvrdia, že odchýlka od všeobecnej daňovej sadzby je oprávnená, a preto nie je potrebné poskytnúť výhodu, pričom sa odvolávajú na rozsudok Súdneho dvora vo veci Paint Graphos, ktorý sa týka zdaňovania družstiev (25). Súd však v danom rozsudku uviedol, že vzhľadom na špecifickosť družstiev, ktoré musia dodržiavať osobitné zásady fungovania, situáciu týchto podnikov nemožno považovať za skutkovo a právne porovnateľnú so situáciou obchodných spoločností, ak konajú v hospodárskom záujme svojich členov, členovia sa aktívne podieľajú na podnikaní a majú nárok na rovnomerné rozdelenie hospodárskeho zisku (26).

(61)

Španielsko a zúčastnené strany tvrdia, že v súlade s uvedeným rozsudkom, skutočnosť, že kluby nesmú rozdeľovať zisk akcionárom, je relevantnou zvláštnosťou, čo odôvodňuje odchýlku od všeobecnej daňovej sadzby.

(62)

Vláda provincie Bizkaia rovnako zisťuje, že rozdiel medzi investormi, ktorí dúfajú, že z účasti v spoločnosti získajú výnos, a členmi klubu, ktorí toto právo nemajú, odôvodňuje nižšie zdanenie klubov. Hlavným účelom zdanenia nebolo len zdanenie ziskov právnickej osoby, ale je potrebné zvážiť, či sa dajú zisky rozdeliť medzi akcionárov a či sú zdanené aj na ich úrovni.

(63)

Tieto argumenty však nemôžu podporovať nižšie zdanenie niektorých profesionálnych futbalových klubov v porovnaní s inými profesionálnymi športovými subjektmi. Komisia konštatuje, že tieto argumenty sú účelové, že futbalové kluby nie sú v skutkovo ani právne porovnateľnej situácii ako ktorékoľvek iné spoločnosti s ručením obmedzeným, než by mali vysvetliť, prečo je odchýlenie sa od daňového režimu zo strany určitých profesionálnych športových subjektov odôvodnené. V každom prípade sa tieto štyri kluby, aj keď ide o neziskové subjekty, aktívne usilujú vytvoriť zisk pre seba. Súd v rozsudku Paint Graphos rozhodol, že nie je možné považovať družstvá, že sa nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii ako obchodné spoločnosti, pretože pôsobia v ekonomickom záujme svojich členov, členovia majú nárok najmä na spravodlivejšie rozdeľovanie výsledkov hospodárskej výkonnosti. Súd sa odvoláva aj na bod 25 oznámenia Komisie o priamom zdaňovaní podnikov, ktorý stanovuje názor Komisie, že sa možno platne odvolávať na povahu alebo všeobecnú štruktúru vnútroštátneho daňového systému na odôvodnenie toho, že družstvá, ktoré rozdeľujú celý svoj zisk medzi svojich členov, nemožno zdaňovať na úrovni družstva, pokiaľ bola daň vybratá na úrovni ich členov (27).

(64)

Ako Španielsko uvádza, neziskové subjekty, na rozdiel od družstiev, sa vyznačujú tým, že im chýba účel rozdeľovať zisky členov alebo subjektov, z ktorých pozostávajú. Kluby nesmú rozdeľovať zisk. Kluby musia použiť príjmy na ciele klubu, čo znamená, že môžu tieto príjmy využívať v plnom rozsahu namiesto toho, aby dávali časť svojim členom.

(65)

Rovnako skutočnosť, že kluby sú povinné znovu investovať príjmy, ktoré získajú predajom ich športovej infraštruktúry alebo predmetov, do výstavby alebo zlepšenia infraštruktúry rovnakej povahy, neoslabuje ich konkurenčné postavenie, ani nezdôvodňuje iné, priaznivejšie daňové zaobchádzanie s ohľadom na ostatné subjekty, ktoré pôsobia v oblasti profesionálneho športu. Skôr ich to poháňa k zlepšovaniu svojich zariadení.

(66)

Vzhľadom na to, že kluby môžu mať menej možností prístupu na kapitálový trh, nedostatok možností predávať akcie na kapitálovom trhu nebráni týmto štyrom klubom napríklad tomu, aby mali k prostriedkom iný prístup. Profesionálny športový klub má stále rôzne možnosti, ako sú napr. úvery alebo merchandising, kde je dostupnosť porovnateľná ako u iných spoločností. Údajné menšie možností samotného prístupu na kapitálové trhy nemôžu byť odôvodnené rozdielnym zaobchádzaním so zdaniteľným ziskom u niektorých futbalových klubov. Nie je ani doložené, či to znižuje riziká alebo zvyšuje alebo znižuje šance na zisk. V prípade, že sú v tomto ohľade rovnako zjavné aj nevýhody klubov, ako tvrdia, vždy majú možnosť zmeniť svoju právnu formu.

(67)

Pokiaľ ide o ostatné dôvody, ktoré predložili španielske orgány a zúčastnené strany, čo sa týka tvrdenia Španielska, že neexistuje žiadna výhoda, ak porovnáme efektívne daňové príjmy neziskových organizácií, pretože z údajov uvedených a predložených v bode 35 vyplýva, že efektívne zdaňovanie profesionálnych futbalových klubov ako neziskových organizácií nebolo nižšie v porovnaní so subjektmi, ktoré podliehajú všeobecnému daňovému režimu, vo všetkých rokoch, ale iba vo väčšine. Pokiaľ sa má za to, že subjekt, ktorý nemá za cieľ dosahovanie zisku, nemôže konsolidovať zisky jednotlivých firiem, ktorých je vlastníkom, nič to nemení na tom, že hlavná činnosť ťaží z nižšej daňovej sadzby.

(68)

Real Madrid CF ďalej odkazuje na systém daňových úľav pre opätovné investície. Podľa § 42 revidovaného zákona o daniach z príjmu právnických osôb je odpočet na preinvestovanie mimoriadneho zisku alebo kapitálových ziskov nadobudnutých z majetkových prevodov vyšší u športových spoločností s ručením obmedzeným, ktoré podliehajú plnej sadzbe dane z príjmu právnických osôb (12 %) ako u športových klubov, ktoré podliehajú 25 % daňovej sadzbe (7 %). Podľa tohto klubu, v priebehu určitého obdobia bol fiškálny režim týkajúci sa klubu Real Madrid CF ako neziskového subjektu viac než nevýhodný ako porovnávací všeobecný režim použiteľný pre spoločnosti s ručením obmedzeným Ale aj keby sa potvrdila daná okolnosť, nepreukázalo by to, že je štandardný systém daňových úľav, pokiaľ ide o opätovné investície klubu, v podstate a z dlhodobého hľadiska pre kluby výhodnejší. Okrem toho sa daňová úľava poskytuje len za určitých podmienok, ktoré sa nedajú použiť nepretržite.

(69)

Španielsko na záver odkazuje na možné nevýhody, ktoré kluby môžu mať na základe pravidiel finančnej čestnosti federácie UEFA. Ale toto sú interné pravidlá, ktoré stanovila futbalovej organizácie a cieľom ktorých je zabezpečiť primerané finančné riadenie športových subjektov, s cieľom zabrániť vytváraniu neustálej straty. Nemôžu odôvodniť odlišné zdanenia ziskov zo strany štátu. Toto odôvodnenie s tým naozaj nesúvisí, pokiaľ ide o logiku a povahu referenčného daňového systému, a preto nevylučuje existenciu selektívnosti.

(70)

Efektívne zdanenie, z ktorých ťažili dané štyri športové kluby, má preto tendenciu byť nižšie v porovnaní s normálnym zdanením spoločností s ručením obmedzeným, ktoré pôsobia v oblasti profesionálnych športov, o čom svedčia aj údaje, ktoré poskytlo Španielsko, ako je uvedené v bode 35, aj keď vezmeme do úvahy rôzne možnosti úľav, ako uvádza Real Madrid, na preinvestovanie mimoriadneho zisku alebo kapitálových ziskov nadobudnutých z majetkových prevodov v danom roku, kedy došlo k preinvestovaniu alebo prevodu. Preto vyhradenie daňového režimu zaobchádzania ako s neziskovými organizáciami pre štyri kluby, vrátane nižšej sadzby, ako majú iné profesionálne športové kluby, nie je logické pre žiaden daňový systém a má za následok poskytnutia výhod určitým klubom (28). Pripomienky Španielska a zainteresovaných strán nepredložili žiadne zákonné prvky alebo fakty, ktoré by mohli ovplyvniť predbežné závery Komisie v rozhodnutí o začatí konania o existencii výhody.

(71)

V dôsledku toho sa oslobodenia od daní vyplývajúce z cieľa, ktorý nie je vlastný daňovému systému, do ktorého spadajú, nemôžu vyhnúť požiadavkám vyplývajúcim z článku 107 ods. 1 Zmluvy (29). Opatrenie štátu je selektívne, pretože majú z neho prospech štyri konkrétne podniky, ktoré majú iné postavenie než ostatné profesionálne športové kluby, ktoré podliehajú zdaneniu ako spoločnosti s ručením obmedzeným.

(72)

Výhodou pre klub, ktorý hrá v národnej prvej lige, môže ďalej ovplyvniť hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi. Všetky kluby, ktoré sú predmetom zdanenia ako neziskové organizácie, sú aspoň v určitej fáze v národnej prvej lige. Kluby, ktoré pôsobia v prvej alebo druhej lige, súťažia o miesto v európskych súťažiach a pôsobia na trhoch v oblasti merchandisingu a televíznych práv. Vysielacie práva, merchandising a sponzoring sú zdrojom príjmov, o ktoré súťažia kluby v národnej prvej lige s ostatnými klubmi v rámci svojej domovskej krajiny a mimo nej. Čím viac prostriedkov majú kluby k dispozícii na prilákanie špičkových hráčov alebo na ich udržanie, tým väčší úspech môžu mať v športových súťažiach, čo sľubuje väčšie príjmy z uvedených činností. Okrem toho, má vlastnícka štruktúra klubu medzinárodný charakter.

(73)

Z tohto dôvodu finančná štátna podpora, ktorá poskytuje výhodu určitým profesionálnym futbalovým klubom v podobe nižšieho zdanenia ako u konkurenčných subjektov, môže ovplyvniť obchod v rámci Európskej únie a narušiť hospodársku súťaž, pretože takáto podpora môže mať za následok posilnenie ich finančného postavenia v porovnaní s konkurenciou pôsobiacou na trhu v oblasti profesionálneho futbalu (30). Podľa toho predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy. Pomoc bola každý rok udelená štyrom klubom od októbra 1990, kedy nadobudol platnosť zákon č. 10/1990, až do roku 2015. Nie je relevantné, že daný vplyv nemusel byť hlavným cieľom zákona č. 10/1990. (31)

(74)

Athletic Club Bilbao má sídlo na historickom území Bizkaia (Territorio Histórico de Bizkaia), Club Atlético Osasuna v autonómnom spoločenstve Navarra. Komisia nespochybňuje daňovú autonómiu vlády provincie Bizkaia a autonómneho spoločenstva Navarrra vrátane ich výsad. Ani nespochybňuje ich právomoc stanoviť sadzbu dane z príjmu právnických osôb, ktorá platí na ich území. Komisia si je vedomá danej autonómie aj v kontexte použitia pravidiel štátnej pomoci a stanovenia selektívnosti opatrenia. To, čo Komisia skúma v tomto rozhodnutí, sa však týka účinkov, ktoré môžu mať rôzne formy korporácie podľa príslušného platného daňového režimu a či je tento režim za určitých okolností selektívny, s prihliadnutím rozdielov v sadzbách dane z príjmu právnických osôb na niektorých územiach.

(75)

Zákon č. 10/1990 však platí na celom území Španielska, a preto môže mať za následok diferenciáciu zaobchádzania rovnako aj v regiónoch, ktoré stanovili odlišnú sadzbu dane z príjmu právnických osôb, pokiaľ je táto sadzba odlišná pre určité profesionálne futbalové kluby (neziskové organizácie), ktoré sú v porovnateľnej situácii ako iné kluby, ktoré nezískali tento režim (športové spoločností s ručením obmedzeným). V skutočnosti, ako je uvedené v bode 42, oba regióny používajú inú sadzbu dane z príjmov právnických osôb, aj keď sa podobá španielskemu daňovému systému. Nie je dôležité, že náhodou práve jeden subjekt môžu mať prospech zo zákona č. 10/1990 na ich územiach (32). Avšak, nejde o to, či by kluby Athletic Club Bilbao a Club Atlético Osasuna mohli aj naďalej ťažiť zo svojho postavenia neziskovej organizácie, ale že požívajú nižšiu sadzbu, ako je všeobecne platná pre ostatné podniky v porovnateľnej situácii.

(76)

Pokiaľ ide o návrh, ktorý predložilo Španielsko a zainteresované strany, že daná pomoc vo forme nižšej dane z príjmov právnických osôb pre športové kluby by predstavovala existujúcu pomoc, je zrejmé, že všeobecné daňové rozlišovanie medzi spoločnosťami s ručením obmedzeným a neziskovými organizáciami siaha až pred vstup Španielska. Ako už bolo zdôraznené, z tejto diferenciácie mali prospech neziskové organizácie vo všetkých odvetviach, a to bez ohľadu na veľkosť podniku alebo jeho umiestnenie. Španielsko zároveň vysvetlilo, že pri pristúpení Španielska v roku 1986 boli všetky futbalové kluby neziskovými subjektmi. Komisia by preto nemala mať právo posudzovať opatrenie ako novú pomoc.

(77)

Existujúca pomoc znamená podľa článku 1 písm. b) bod i) procesného nariadenia všetky podporné opatrenia, ktoré existovali pred a sú uplatňované aj po nadobudnutí platnosti ZFEÚ v jednotlivých členských štátoch. V súlade s článkom 1 písm. c) procesného nariadenia sa pod pojmom novej pomoci nerozumie iba úplne nové opatrenia pomoci, ale zahŕňa aj zmeny existujúcej pomoci. Na účely článku 1 písm. c) procesného nariadenia, opisuje článok 4 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 (33) ako významnú zmenu existujúcej pomoci každú zmenu danej pomoci, okrem zmien čisto formálneho alebo administratívneho charakteru, ktoré nemôžu ovplyvniť posúdenie zlučiteľnosti opatrenia pomoci s vnútorným trhom. To znamená, že za zmenu existujúcej pomoci, ktorá by mohla mať vplyv na pôvodné posúdenie Komisie o zlučiteľnosti tejto schémy, je potrebné považovať za novú pomoc.

(78)

Článok 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 794/2004 uvádza ako príklad pre zmeny, ktoré vyžadujú oznámenie, sprísnenie kritérií pre uplatňovanie schémy pomoci. To zahŕňa aj zníženie počtu oprávnených prijímateľov pomoci (v tomto prípade veľmi významné). Preto, bez ohľadu na analýzu pravidiel pred pristúpením zaviedol zákon č. 10/1990 nový režim, ktorý obmedzuje daňový režim neziskových organizácií u niektorých futbalových klubov, zatiaľ čo zaviazal ostatné profesionálne športové kluby sa pretransformovať na všeobecne platný režim dane z príjmu právnických osôb.

(79)

Sporným opatrením získali štyri podniky pozíciu, ktorá je výhodnejšia ako postavenie podnikov, ktoré podliehajú podľa zákona všeobecným daňovým sadzbám. Opatrenie tak vytvára diferenciáciu v rámci odvetvia, v ktorom pôsobia kluby, a má vplyv na konkurenčnú rovnováhu v tomto odvetví. Vďaka tomu sú štyri privilegované kluby relatívne ešte silnejšie, čo zároveň oslabuje konkurenčnú situáciu ich konkurencie. Zákon č. 10/1990 vylúčil vo všeobecnosti profesionálny šport z možnosti pôsobiť ako neziskový subjekt, ale umožnil jednotlivým subjektom pôsobiacim v oblasti profesionálneho futbalu zostať vo výhodnejšom regulačnom prostredí. Táto zmena zaviedla diferenciáciu zdanenia v rámci jedného sektora. To predstavuje diskrimináciu medzi podnikmi daného odvetvia, ktorá nemá čisto formálnu ani administratívnu povahu a môže ovplyvniť hodnotenie zlučiteľnosti opatrenia pomoci s vnútorným trhom (ako je uvedené v ďalšej časti).

(80)

V neposlednom rade Komisia konštatuje, že uplynutie premlčacej lehoty stanovenej v článku 17 procesného nariadenia nemá za následok konvertovanie takejto novej pomoci na existujúcu pomoc (34).

(81)

Preto sa musí úprava, zavedená zákonom z roku 1990, ktorý znížil okruh možných príjemcov a vytvoril na trhu novú konkurenčnú situáciu, považovať za novú pomoc.

(82)

Štátna pomoc sa považuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak sa na ňu vzťahuje akákoľvek z kategórií uvedených v článku 107 ods. 2 ZFEÚ (35) a môže sa považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak Komisia posúdi, že sa na ňu vzťahuje akákoľvek z kategórií uvedených v článku 107 ods. 3 ZFEÚ. (36) Členský štát však znáša bremeno dokazovania zlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 2 alebo článku 107 ods. 3 ZFEÚ (37).

(83)

Ani Španielsko ani príjemcovia neuviedli, že sa v tomto prípade použije niektorá z výnimiek stanovených v článku 107 ods. 2 a 107 ods. 3 ZFEÚ.

(84)

Komisia v tejto súvislosti uvádza, že keďže má pomoc v podobe nižších výsledkov daní za následok zníženie poplatkov, ktoré by za normálnych okolností znášali kluby v rámci svojich obchodných operácií, mala by sa pomoc považovať za prevádzkovú pomoc. Ako všeobecné pravidlo, takáto pomoc zvyčajne nemôže byť považovaná za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy v tom, že neuľahčuje rozvoj niektorých činností alebo určitých hospodárskych oblastí a že predmetné daňové stimuly nie sú časovo obmedzená, klesajúce ani primerané tomu, čo je nevyhnutné na nápravu konkrétneho ekonomického znevýhodnenia dotknutých oblastí.

(85)

Podpora športu môže byť jedným z cieľov spoločného záujmu v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy. Článok 165 ods. 1 Zmluvy uvádza, že Únia prispieva k podpore športových otázok. Avšak, podľa odseku 2 tohto článku musia byť vykonávané s ohľadom na rozvoj európskeho rozmeru športu podporovaním spravodlivosti a otvorenosti pri športových súťažiach.

(86)

Španielsko a zúčastnené strany nepredložili argumenty, ktoré by mohli podporiť zlučiteľnosť pomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy v zmysle uvedenom v článku 165 Zmluvy. Je zrejmé, že všeobecná podpora športu nie je cieľom predmetného opatrenia do tej miery, v akej sa toto opatrenie zameriava na podporu štyroch samostatných profesionálnych športových klubov.

(87)

Komisia preto nemôže identifikovať ciele spoločného záujmu, ktoré by mohli odôvodniť selektívnu pomoci pre určitých silných aktérov vo vysoko konkurenčnom ekonomickom sektore a presadiť potenciál pre narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. V dôsledku toho nie je pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom.

(88)

Podľa zmluvy a ustálenej judikatúry Súdneho dvora je Komisia oprávnená rozhodnúť, že príslušný členský štát musí zrušiť alebo zmeniť pomoc, keď sa zistí, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom (38). Súdny dvor zároveň opakovane rozhodol, že povinnosť zrušiť pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom, ktorú Komisia uložila svojím rozhodnutím členskému štátu, slúži na obnovenie predtým existujúcej situácie (39). Súdny dvor v tejto súvislosti stanovil, že tento cieľ sa dosiahne vtedy, keď príjemca splatí sumy, ktoré mu boli poskytnuté prostredníctvom neoprávnenej pomoci, a stratí tak právo na výhodu, ktorú mal v porovnaní so svojimi konkurentmi na trhu, a opätovne nastane situácia pred vyplatením pomoci (40).

(89)

Na základe tejto judikatúry sa v článku 16 ods. 1 procesného nariadenia stanovuje, že „ak sa prijmú záporné rozhodnutia v prípadoch neoprávnenej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu […].“

(90)

Preto vzhľadom na to, že schéma nebola oznámená Komisii a že na jej základe získali štyri profesionálne futbalové kluby individuálnu pomoc v rozpore s článkom 108 Zmluvy, ktorá sa z tohto dôvodu musí považovať za neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc, musí byť vrátená, aby bola obnovená situácia, ktorá existovala na trhu pred poskytnutím takejto pomoci. Vrátenie pomoci by sa malo vzťahovať na obdobie od dátumu, ku ktorému príjemca výhodu získal, t. j. ku ktorému mu bola pomoc poskytnutá až do skutočného vymoženia; sumy pomoci, ktoré sa majú vrátiť, by mali zahŕňať úroky vzniknuté až do skutočného vymoženia. Dátum, kedy bola pomoc sprístupnená príjemcom, je dátum, kedy zaplatili daň z príjmu právnických osôb v zvýhodnenej sadzbe.

(91)

Podľa článku 17 ods. 1 procesného nariadenia podliehajú právomoci Komisie vymáhať pomoc desaťročnej premlčacej lehote. V súlade s článkom 17 ods. 2 uvedeného nariadenia premlčacia lehota začína plynúť dňom, kedy bola neoprávnená pomoc poskytnutá príjemcovi. Premlčaciu lehotu preruší akýkoľvek akt vykonaný Komisiou alebo členským štátom konajúcim na žiadosť Komisie v súvislosti s neoprávnenou pomocou. Rozhodujúci prvok na určenie premlčacej lehoty uvedenej v článku 17 nariadenia je preto moment skutočného poskytnutia pomoci. Toto ustanovenie sa vzťahuje na poskytnutie pomoci príjemcovi a nie na dátum, kedy bola prijatá daná schéma pomoci.

(92)

V prípade schémy, ktorá sa prejavuje opakujúcim sa udeľovaním výhod, môže byť deň prijatia právneho aktu predstavujúceho právny základ pomoci značne vzdialený odo dňa, keď bude podnikom skutočne poskytnutý prospech z výhody. Za takých okolností sa musí na účely výpočtu premlčacej lehoty pomoc považovať za priznanú jej príjemcovi až vtedy, keď mu bola skutočne poskytnutá. Preto začne premlčacia lehota plynúť každý rok odo dňa, kedy je splatná daň z príjmu právnických osôb, aj keď bol zákon, ktorý je právnym základom pomoci, prijatý v roku 1990 (41).

(93)

Povinnosť Španielska vrátiť pomoc bude teda pokrývať desaťročné obdobie, odkedy požiadala Komisia Španielsko po prvýkrát o poskytnutí informácií o opatrení, ktoré sa týka danej pomoci. To bolo 15. februára 2010. Vymáhanie diferenciácie dane začne v súlade s tým plynúť daňovým rokom 2000.

(94)

Výška pomoci poskytnutá štyrom futbalovým klubom pozostáva z rozdielu medzi výškou dane z príjmu právnických osôb, ktorú kluby skutočne zaplatili, a výškou dane z príjmu právnických osôb, ktorá by bola splatná, keby podliehali pravidlám o dani z príjmu právnických osôb spoločností s ručením obmedzeným v danom roku.

(95)

Je však potrebné stanoviť efektívnu výhodu, pri zohľadnení špecifík režimu dane z príjmu právnických osôb pre neziskové subjekty, čo môže za určitých okolností viesť v jednotlivých rokoch k efektívnejšiemu zdaneniu príjmu právnických osôb ako u porovnávacieho scenára zdanenia športových spoločností s ručením obmedzeným. Komisia berie na vedomie argumenty, ktoré predložil klub Real Madrid CF […]. Komisia však pripomína, že presná výška pomoci, ktorá sa má vymôcť, bude posúdená v závislosti od prípadu v rámci vymáhacieho konania, ktoré budú viesť španielske orgány v spolupráci s Komisiou.

(96)

V tejto súvislosti Komisia konštatuje, že podľa judikatúry Unicredito by nemala pomoc podliehajúca vymáhaniu brať do úvahy hypotetické skutočnosti, ako sú voľby, často početné, ktoré mohli urobiť príjemcovia, pretože skutočne vykonané voľby prostredníctvom danej pomoci sa môžu ukázať ako nezvratné (42).

(97)

Komisia konštatuje, že zákonom č. 10/1990 zaviedlo Španielsko nezákonne podporu vo forme výhod dane z príjmov právnických osôb pre Athletic Club Bilbao, Club Atlético Osasuna, FC Barcelona a Real Madrid CF v rozpore s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(98)

Pomoc nie je zlučiteľná s vnútorným trhom. Na tomto základe bude musieť Španielsko ukončiť toto selektívne zaobchádzanie so štyrmi klubmi a vymáhať od nich rozdiel medzi daňou z príjmu právnických osôb, ktorú skutočne zaplatili, a daňou z príjmu právnických osôb, ktorej by boli podliehali, keby mali právnu formu športovej spoločnosti s ručením obmedzeným od zdaňovacieho roka 2000,

a)

celkovú sumu pomoci, ktorú prijal každý príjemca uvedený v článku 1;

b)

celkovú sumu (istinu a úroky z vymáhanej sumy), ktorej vrátenie sa od jednotlivých príjemcov požaduje;

c)

podrobný opis opatrení, ktoré už boli prijaté alebo sa plánujú prijať na vykonanie tohto rozhodnutia;

d)

podklady, z ktorých vyplýva, že príjemcom bol vydaný príkaz na vrátenie pomoci.