(1)

V článku 41 ods. 2 smernice 2012/34/EÚ sa uvádza, že manažéri infraštruktúry môžu stanoviť požiadavky pre žiadateľov, aby zabezpečili, že ich oprávnené očakávania budúcich výnosov a využitia infraštruktúry budú splnené.

(2)

Uvedené požiadavky by mali byť primerané, transparentné a nediskriminačné. Môžu zahŕňať stanovenie len takej finančnej záruky, ktorá neprekračuje primeranú výšku a ktorá je proporcionálna k rozsahu predpokladanej úrovne činnosti žiadateľa, ako aj ubezpečenie o schopnosti žiadateľa vypracovať vhodné ponuky týkajúce sa pridelenia kapacity.

(3)

Finančné záruky môžu mať podobu zálohových platieb alebo záruk poskytnutých finančnými inštitúciami.

(4)

V súvislosti s primeranosťou požiadaviek uvedených v článku 41 ods. 2 smernice 2012/34/EÚ by sa mala zohľadniť skutočnosť, že infraštruktúra konkurenčných druhov dopravy, napríklad cestnej, leteckej, námornej a vnútrozemskej vodnej dopravy, často nie je spoplatnená používateľskými poplatkami, a teda sa na ňu nevzťahujú ani finančné záruky. V záujme zaistenia spravodlivej hospodárskej súťaže medzi jednotlivými druhmi dopravy by sa finančné záruky mali obmedziť na prísne minimum z hľadiska ich výšky a trvania.

(5)

Uvedené finančné záruky sú primerané len vtedy, keď sú nevyhnutne potrebné na účely opätovného uistenia manažéra infraštruktúry o budúcich výnosoch a využití infraštruktúry. Potreba finančných záruk sa ďalej znižuje vzhľadom na skutočnosť, že manažéri infraštruktúry sa môžu spoľahnúť na kontroly finančnej kapacity železničných podnikov a dohľad nad ňou v rámci postupu udeľovania licencií v súlade s kapitolou III smernice 2012/34/EÚ, a najmä jej článkom 20.

(6)

Na uvedené záruky sa vzťahuje zásada nediskriminácie, preto by sa nemalo pri požiadavkách na záruky rozlišovať medzi žiadateľmi v súkromnom a verejnom vlastníctve.

(7)

Záruky by mali zodpovedať miere rizika, ktoré predstavuje žiadateľ pre manažéra infraštruktúry v rôznych etapách prideľovania kapacity. Riziko sa považuje vo všeobecnosti za nízke, pokým je možné opätovne prideliť kapacitu iným železničným podnikom.

(8)

Záruku, ktorá sa požaduje v súvislosti s vypracovaním vhodných ponúk, možno považovať za primeranú, transparentnú a nediskriminačnú vtedy, keď manažér infraštruktúry stanoví jasné a transparentné pravidlá prípravy žiadosti o pridelenie kapacity v rámci podmienok používania siete a poskytne žiadateľom nevyhnutne potrebné podporné nástroje. Keďže schopnosť vypracovať vhodné ponuky nie je možné objektívne určiť pred podaním žiadosti, prípadnú nedostatočnú schopnosť žiadateľa vypracovať vhodné ponuky je možné konštatovať až po podaní žiadosti, a to na základe opakovaného nepredloženia daných ponúk alebo neposkytnutia nevyhnutne potrebných informácií manažérovi infraštruktúry. Žiadateľ by mal byť zodpovedný za uvedené nepredloženie, z ktorého vyplýva postih vrátane vylúčenia žiadateľa z podania žiadosti o osobitnú vlakovú trasu.

(9)

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 870/2014 (2) bolo omylom prijaté v inej verzii, ako bola verzia, ktorá dostala kladné stanovisko výboru. Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 870/2014 by sa preto malo zrušiť.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru uvedeného v článku 62 ods. 1 smernice 2012/34/EÚ,

„finančná záruka“ znamená a) zálohové platby na zníženie a predvídanie budúcich povinností zaplatenia poplatkov za infraštruktúru alebo b) zmluvné dojednanie, ktorým sa finančná inštitúcia (napríklad banka) zaviaže k uskutočneniu takýchto platieb pri ich splatnosti.

a)

žiadateľ neodpovedal na dve po sebe nasledujúce žiadosti o poskytnutie chýbajúcich informácií alebo opakovane odpovedal takým spôsobom, ktorý nespĺňa podmienky používania siete podľa článku 27 smernice 2012/34/EÚ a podľa prílohy IV k uvedenej smernici, pokiaľ ide o postupy podávania žiadostí o vlakové trasy, a

b)

manažér infraštruktúry je schopný preukázať na žiadosť regulačného orgánu a k jeho spokojnosti, že podnikol všetky primerané kroky, aby podporil správne a včasné podanie žiadostí.