Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32013R1288

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z  11. decembra 2013 , ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“ : program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES Text s významom pre EHP

OJ L 347, 20.12.2013, p. 50–73 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2013/1288/oj

20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/50


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1288/2013

z 11. decembra 2013,

ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 165 ods. 4 a článok 166 ods. 4,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

V oznámení Komisie z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 sa požaduje jednotný program v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, zahŕňajúci medzinárodné aspekty vysokoškolského vzdelávania, ktorý spája akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania ustanovený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/2006/ES (4), program Mládež v akcii ustanovený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1719/2006/ES (5), akčný program Erasmus Mundus ustanovený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1298/2008/ES (6), program ALFA III ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 (7), a programy Tempus a Edulink, s cieľom zabezpečiť vyššiu efektívnosť, výraznejšie strategické zameranie a súčinnosť, ktorá sa má uplatniť medzi rôznymi aspektmi jednotného programu. Ako súčasť tohto jednotného programu (ďalej len „program“) sa ďalej navrhuje šport.

(2)

V priebežných hodnotiacich správach existujúceho programu celoživotného vzdelávania, programu Mládež v akcii a programu Erasmus Mundus a vo verejných konzultáciách o budúcnosti činnosti Únie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, ako aj vysokoškolského vzdelávania sa zistila vysoká, a v niektorých ohľadoch rastúca potreba pokračujúcej spolupráce a mobility v týchto oblastiach na európskej úrovni. V hodnotiacich správach bola zdôraznená dôležitosť vytvorenia pevnejších väzieb medzi programami Únie a rozvojom politík vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, bolo vyjadrené želanie, aby činnosť Únie bola štruktúrovaná tak, aby lepšie zodpovedala paradigme celoživotného vzdelávania a aby sa presadzoval jednoduchší, užívateľsky prístupnejší a pružnejší prístup k vykonávaniu tejto činnosti a skončila sa roztrieštenosť medzinárodných programov spolupráce v oblasti vysokoškolského vzdelávania.

(3)

Program by sa mal zamerať na dostupnosť financovania a transparentnosť administratívnych a finančných postupov, okrem iného využívaním informačných a komunikačných technológií (IKT) a digitalizácie. Zefektívnenie a zjednodušenie organizácie a riadenia a trvalé zameranie na znižovanie administratívnych výdavkov majú pre úspech programu tiež zásadný význam.

(4)

Verejné konzultácie o strategických rozhodnutiach Únie pri vykonávaní nových právomocí Únie v oblasti športu a hodnotiaca správa Komisie o prípravných opatreniach v oblasti športu poskytli užitočné informácie o prioritných oblastiach činnosti Únie, a ukázali pridanú hodnotu, ktorú môže Únia priniesť podporou činností zameraných na vytváranie, vzájomné využívanie a šírenie skúseností a poznatkov o rôznych problémoch, ktoré vplývajú na šport na európskej úrovni, ak sa zameriavajú najmä na masovú úroveň.

(5)

V stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu sa vymedzuje stratégia rastu Únie pre nadchádzajúce desaťročie na podporu takéhoto rastu, stanovujúca päť ambicióznych cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020, najmä v oblasti vzdelávania, kde je cieľom znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky pod úroveň 10 % a umožniť, aby najmenej 40 % osôb vo veku 30 – 34 rokov malo ukončené vysokoškolské alebo rovnocenné vzdelanie. To sa týka aj jej hlavných iniciatív, najmä iniciatív Mládež v pohybe a Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta.

(6)

Rada vo svojich záveroch z 12. mája 2009 vyzvala na vytvorenie strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) so stanovením štyroch strategických cieľov v snahe riešiť výzvy, ktoré pri vytváraní znalostnej Európy a pri sprístupňovaní celoživotného vzdelávania zostávajú úlohou pre všetkých.

(7)

V súlade s článkami 8 a 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako aj článkami 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie program podporuje okrem iného rovnosť medzi mužmi a ženami a opatrenia na boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Pri vykonávaní programu je potrebné rozšíriť prístup členov znevýhodnených a zraniteľných skupín a aktívne riešiť osobitné potreby ľudí so zdravotným postihnutím v oblasti vzdelávania.

(8)

Program by mal mať silný medzinárodný rozmer, najmä pokiaľ ide o vysokoškolské vzdelávanie, s cieľom nielen zvyšovať kvalitu európskeho vysokoškolského vzdelávania pri presadzovaní širších cieľov ET 2020 a atraktívnosti Únie ako študijnej destinácie, ale aj podporovať porozumenie medzi ľuďmi a prispievať k udržateľnému rozvoju vysokoškolského vzdelávania v partnerských krajinách, ako aj k ich širšiemu sociálno-ekonomickému rozvoju, okrem iného tým, že bude prostredníctvom akcií na podporu mobility podporovať výmenu odborníkov so štátnymi príslušníkmi partnerských krajín. Na tento účel by sa malo vyčleniť financovanie z nástroja rozvojovej spolupráce (DCI), nástroja európskeho susedstva (ENI), nástroja predvstupovej pomoci (IPA) a nástroja partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami (PI). Prostriedky sa môžu tiež vyčleniť z Európskeho rozvojového fondu (EDF) v súlade s príslušnými postupmi. Pri používaní uvedených prostriedkov by sa mali uplatňovať ustanovenia tohto nariadenia, pričom sa musí zaručiť dodržiavanie príslušných nariadení, ktorými sa zriaďujú uvedené nástroje a fond.

(9)

Rada vo svojej rezolúcii z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018) zdôraznila potrebu považovať všetkých mladých ľudí za zdroj pre spoločnosť a chcela uľahčiť ich účasť na vytváraní politík, ktoré sa ich týkajú, a to prostredníctvom nepretržitého štruktúrovaného dialógu medzi tými, čo prijímajú rozhodnutia, a mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami na všetkých úrovniach.

(10)

Prepojením formálneho vzdelávania, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa do jedného programu by sa malo dosiahnuť vzájomné spolupôsobenie a podporiť medzisektorová spolupráca naprieč jednotlivými sektormi vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže. Počas vykonávania programu by sa mali brať náležite do úvahy špecifické potreby jednotlivých sektorov, a kde je to vhodné, aj úloha miestnych a regionálnych orgánov.

(11)

V snahe podporiť mobilitu, rovnosť a špičkovú kvalitu štúdia by Únia mala zriadiť pilotný nástroj záruk za študentské pôžičky, aby študentom bez ohľadu na ich sociálne zázemie umožnila absolvovať magisterské štúdium v inej krajine, ktorej účasť v programe je otvorená (ďalej len „krajina účastniaca sa programu“). Nástroj záruk za študentské pôžičky by mal byť k dispozícii finančným inštitúciám, ktoré budú súhlasiť s poskytnutím pôžičiek na magisterské štúdium v iných krajinách účastniacich sa programu za podmienok ústretových pre študentov. Tento dodatočný a inovačný nástroj pre vzdelávaciu mobilitu by nemal nahrádzať žiadny súčasný systém grantov alebo pôžičiek, ktoré podporujú mobilitu študentov na miestnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, ani by nemal brániť rozvoju týchto systémov v budúcnosti. Nástroj záruk za študentské pôžičky by sa mal starostlivo sledovať a vyhodnocovať, najmä pokiaľ ide o jeho využívanie na trhu v jednotlivých krajinách. V súlade s článkom 21 ods. 2 a 3 by mala byť Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do konca roku 2017 predložená strednodobá hodnotiaca správa na účely získania politického usmernenia na ďalšie používanie nástroja záruk za študentské pôžičky.

(12)

Členské štáty by sa mali snažiť prijať všetky primerané opatrenia na odstránenie právnych a administratívnych prekážok správneho fungovania programu. Patrí sem podľa možnosti riešenie administratívnych otázok, ktoré spôsobujú problémy pri získavaní víz a povolení na pobyt. V súlade so smernicou Rady 2004/114/ES (8) sa členské štáty nabádajú, aby zaviedli zrýchlené postupy vydávania povolení k pobytu a víz.

(13)

V oznámení Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania je stanovený rámec, v ktorom Únia, členské štáty a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania môžu spolupracovať s cieľom zvýšiť počet absolventov, zlepšiť kvalitu vzdelávania a maximalizovať prínos, ktorým vysokoškolské vzdelávanie a výskum môžu pomôcť ekonomikám a spoločnostiam členských štátov, aby vyšli z celosvetovej hospodárskej krízy silnejšie.

(14)

S cieľom lepšie riešiť nezamestnanosť mládeže v Únii by sa osobitná pozornosť mala venovať nadnárodnej spolupráci inštitúcií vysokoškolského a odborného vzdelávania s podnikmi v záujme zlepšenia zamestnateľnosti študentov a rozvoja podnikateľských zručností.

(15)

V Bolonskej deklarácii, ktorú 19. júna 1999 podpísali ministri školstva 29 európskych krajín, sa ustanovil medzivládny proces zameraný na vytvorenie európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania, ktorý vyžaduje trvalú podporu na úrovni Únie.

(16)

Kľúčová úloha, ktorú zohrávajú odborné vzdelávanie a príprava pri napomáhaní dosahovania niekoľkých cieľov stanovených v stratégii Európa 2020, sa všeobecne uznáva a je vymedzená v obnovenom kodanskom procese (2011 – 2020), najmä s prihliadnutím na ich potenciál pri riešení vysokej miery nezamestnanosti v Európe, predovšetkým nezamestnanosti mládeže a dlhodobej nezamestnanosti, pri podpore kultúry celoživotného vzdelávania, v boji proti sociálnemu vylúčeniu a pri podpore aktívneho občianstva. Na preklenutie rozdielov medzi vedomosťami získanými prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy a zručnosťami a kompetenciami potrebnými vo svete práce, ako aj na zvýšenie zamestnateľnosti mladých ľudí je potrebná kvalitná stáž v podniku a učňovská príprava, a to aj v mikropodnikoch a malých a stredných podnikoch.

(17)

Je potrebné posilniť intenzitu a rozsah európskej spolupráce medzi školami, ako aj mobilitu zamestnancov škôl a učiacich sa s cieľom riešiť priority stanovené v agende pre európsku spoluprácu v školstve pre 21. storočie, najmä zlepšiť kvalitu školského vzdelávania v Únii v oblastiach rozvoja kompetencií a zlepšiť rovnosť a začleňovanie v školských systémoch a inštitúciách, ako aj posilniť povolanie učiteľa a vedenie škôl a poskytovať im podporu. V tejto súvislosti by strategické ciele týkajúce sa znižovania miery predčasného ukončenia školskej dochádzky, zlepšenia výsledkov v základných zručnostiach a zlepšenia účasti a kvality v predškolskom vzdelávaní a starostlivosti mali byť prioritné spolu s cieľmi posilnenia odbornej spôsobilosti učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl a zlepšenia možností vzdelávania detí s prisťahovaleckým pôvodom a so spoločensko-ekonomickým znevýhodnením.

(18)

Cieľom obnoveného Európskeho programu vzdelávania dospelých, zahrnutého v rezolúcii Rady z 28. novembra 2011, je umožniť, aby všetci dospelí rozvíjali a zlepšovali svoje zručnosti a kompetencie počas celého života. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zlepšeniu vzdelávacích príležitostí pre vysoký počet Európanov s nízkou kvalifikáciou, najmä zvyšovaním všeobecnej a matematickej gramotnosti a podporou flexibilných spôsobov učenia sa a opatrení na podporu druhej šance.

(19)

Činnosť Európskeho fóra mládeže, národných informačných centier pre uznávanie dokladov o akademickom vzdelaní (NARIC), sietí Eurydice, Euroguidance a Eurodesk, národných podporných stredísk pre eTwinning, národných stredísk Europass a národných informačných kancelárií v susedských krajinách má dôležitý význam pri dosahovaní cieľov programu, najmä poskytovaním pravidelných a aktualizovaných informácií o rôznych oblastiach činnosti Komisii a šírením výsledkov programu v Únii a v partnerských krajinách.

(20)

Mala by sa posilniť spolupráca v rámci programu s medzinárodnými organizáciami v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, najmä s Radou Európy.

(21)

S cieľom prispieť k rozvoju excelentnosti v štúdiách o európskej integrácii na celom svete a reagovať na rastúcu potrebu vedomostí a dialógu o európskom integračnom procese a jeho vývoji je dôležité stimulovať excelentnosť výučby, výskumu a úvah v tejto oblasti podporou vysokoškolských inštitúcií, združení aktívnych v oblasti európskej integrácie a združení, ktoré presadzujú európske záujmy prostredníctvom akcie Jean Monnet.

(22)

Spolupráca v rámci programu s organizáciami občianskej spoločnosti v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie je veľmi dôležitá na to, aby sa dosiahlo široké osvojenie si stratégií a politík celoživotného vzdelávania a aby sa brali do úvahy predstavy a záujmy zainteresovaných strán na všetkých úrovniach.

(23)

V oznámení Komisie z 18. januára 2011 s názvom Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe sa uvádzajú predstavy Komisie o činnosti na úrovni Únie v oblasti športu po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy a navrhuje sa zoznam konkrétnych akcií, ktoré majú uskutočniť Komisia a členské štáty s cieľom posilniť európsku identitu v oblasti športu v troch širokých kapitolách: spoločenská úloha športu, hospodársky rozmer športu a organizácia športu. Je tiež potrebné vziať do úvahy pridanú hodnotu športu vrátane tradičného športu a jeho prínos ku kultúrnemu a historickému dedičstvu Únie.

(24)

Je potrebné zamerať sa najmä na masový šport a dobrovoľnícku prácu v oblasti športu vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú v podpore sociálneho začleňovania, rovnakých príležitostí a zdraviu prospešných pohybových aktivít.

(25)

Vyššia transparentnosť a uznávanie kvalifikácií a kompetencií a rozsiahlejšie prijímanie nástrojov Únie v oblasti transparentnosti a uznávania kvalifikácií by mali prispieť k rozvoju kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy a uľahčiť mobilitu medzi krajinami, ako aj jednotlivými sektormi na účely celoživotného vzdelávania i zamestnania v celej Európe. Sprístupnenie metód, postupov a techník používaných v iných krajinách pomôže zlepšiť zamestnateľnosť.

(26)

Na tento účel sa odporúča rozšíriť používanie jednotného rámca Únie pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass) zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES (9), Európskeho registra zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania (EQAR) a Európskeho združenia zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (ENQA) zriadených na základe odporúčania Európskeho parlamentu a Rady 2006/143/ES (10), Európskeho kvalifikačného rámca (EQF) zriadeného na základe odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 (11), Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) zriadeného na základe odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 (12) a Európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET) zriadeného na základe odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 (13), ako aj Európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS).

(27)

S cieľom zabezpečiť účinnejšiu komunikáciu so širokou verejnosťou a zvýšiť synergie komunikačných aktivít realizovaných na podnet Komisie, zdroje pridelené na komunikáciu podľa tohto nariadenia by mali prispievať aj k zahrnutiu korporátnej komunikácie politických priorít Únie za predpokladu, že súvisia so všeobecným cieľom tohto nariadenia.

(28)

Je potrebné zabezpečiť európsku pridanú hodnotu všetkých akcií vykonávaných v rámci programu a ich doplnkovosť s činnosťami vykonávanými členskými štátmi v súlade s článkom 167 ods. 4 ZFEÚ a s ostatnými činnosťami, najmä v oblastiach kultúry a médií, zamestnanosti, výskumu a inovácií, priemyslu a podnikov, politiky súdržnosti a rozvojovej politiky, ako aj politiky rozširovania a iniciatív, nástrojov a stratégií v oblasti regionálnej politiky a vonkajších vzťahov.

(29)

Program je navrhnutý tak, aby sa dosiahol pozitívny a udržateľný vplyv na politiky a postupy v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Tento systémový vplyv by sa mal dosiahnuť prostredníctvom rôznych opatrení a činností uvedených v programe, ktoré sa zameriavajú na podporu zmien na inštitucionálnej úrovni a ktoré vedú prípadne k inováciám na úrovni systému. Nie je nutné, aby jednotlivé projekty, pre ktoré sa požaduje finančná podpora z programu, mali ako také systémový vplyv. K dosiahnutiu systémového vplyvu by mal prispieť súhrnný výsledok týchto projektov.

(30)

Účinné riadenie výkonnosti vrátane hodnotenia a monitorovania si vyžaduje vypracovanie osobitných merateľných a realistických ukazovateľov výkonnosti, ktoré možno merať v čase a ktoré odrážajú logiku intervencie.

(31)

Komisia a členské štáty by mali optimalizovať využívanie IKT a nových technológií, aby uľahčili prístup k činnostiam v súvislosti so vzdelávaním, odbornou prípravou, mládežou a športom. To by mohlo zahŕňať virtuálnu mobilitu, ktorá by mala dopĺňať vzdelávaciu mobilitu, ale nie ju nahrádzať.

(32)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania programu stanovuje finančné krytie, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (14) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(33)

V záujme zabezpečenia kontinuity finančnej podpory poskytovanej v rámci programu na fungovanie subjektov, Komisia by mala mať možnosť počas počiatočnej fázy programu posúdiť náklady priamo spojené s vykonávaním podporovaných činností ako oprávnené na financovanie, a to aj vtedy, ak vznikli príjemcovi pred predložením žiadosti o grant.

(34)

Je potrebné stanoviť kritériá výkonnosti, na ktorých by sa malo zakladať rozdelenie rozpočtových finančných prostriedkov medzi členské štáty na činnosti riadené národnými agentúrami.

(35)

Kandidátske krajiny na vstup do Únie a tie krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu účastniť programov Únie na základe rámcových dohôd, rozhodnutí Asociačnej rady alebo podobných dohôd.

(36)

Švajčiarska konfederácia sa môže účastniť programov Únie v súlade s dohodou, ktorá sa má podpísať medzi Úniou a touto krajinou.

(37)

Jednotlivci zo zámorských krajín alebo území a príslušné verejné a/alebo súkromné subjekty a inštitúcie zo zámorských krajín alebo území sa môžu účastniť programov v súlade s rozhodnutím Rady 2001/822/ES (15). Pri vykonávaní programu by sa mali vziať do úvahy obmedzenia vyplývajúce z odľahlosti najvzdialenejších regiónov Únie a zámorských krajín alebo území.

(38)

Komisia a vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vo svojom spoločnom oznámení z 25. mája 2011 s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo načrtli okrem iného cieľ ďalej podporovať účasť susedských krajín na akciách Únie v oblasti mobility a budovania kapacít vo vysokoškolskom vzdelávaní a otvoriť budúci vzdelávací program susedským krajinám.

(39)

Finančné záujmy Únie by mali byť chránené primeranými opatreniami počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania, odhaľovania a vyšetrovania nezrovnalostí, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a tam, kde je to vhodné, aj udeľovania sankcií. Kým vonkajšia pomoc Únie má rastúce potreby financovania, hospodárska a rozpočtová situácia Únie obmedzuje zdroje dostupné pre túto pomoc. Komisia by sa preto mala snažiť o čo najefektívnejšie a najudržateľnejšie využívanie dostupných zdrojov, najmä využívaním finančných nástrojov s pákovým efektom.

(40)

V záujme rozšírenia prístupu k programu by sa granty poskytované na podporu mobility jednotlivcov mali upravovať podľa životných nákladov a nákladov spojených s pobytom v hostiteľskej krajine. Členské štáty by sa mali tiež nabádať, aby v súlade s vnútroštátnym právom oslobodili tieto granty od daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie. Rovnaké oslobodenie by sa malo uplatňovať aj v prípade verejných alebo súkromných subjektov, ktoré prideľujú túto finančnú podporu príslušným jednotlivcom.

(41)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (16) možno uznať čas, kedy daná osoba pôsobí ako dobrovoľník, ako spolufinancovanie vo forme vecných príspevkov.

(42)

Komisia vo svojom oznámení z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 zdôraznila svoj záväzok zjednodušiť financovanie Únie. Zriadenie jednotného programu pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport by malo viesť k významnému zjednodušeniu, racionalizácii a synergickému účinku pri riadení programu. Vykonávanie programu by sa malo ďalej zjednodušiť používaním jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo financovania s paušálnou sadzbou, ako aj znížením formálnych a byrokratických požiadaviek na príjemcov a členské štáty.

(43)

Zlepšenie vykonávania a kvality vynakladaných prostriedkov by malo predstavovať hlavné zásady na dosiahnutie cieľov programu a zároveň zaručiť optimálne využívanie finančných zdrojov.

(44)

Je dôležité zabezpečiť riadne finančné hospodárenie v rámci programu a jeho vykonávanie čo najúčinnejším a z hľadiska užívateľov čo najjednoduchším spôsobom a zaručiť tiež právnu istotu a dostupnosť programu pre všetkých účastníkov.

(45)

S cieľom zabezpečiť rýchlu reakciu na meniace sa potreby počas trvania programu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o ustanovenia, ktoré sa týkajú dodatočných akcií riadených národnými agentúrami. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(46)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (17).

(47)

Program by sa mal vzťahovať na tri rôzne oblasti a výbor zriadený podľa tohto nariadenia by sa mal zaoberať horizontálnymi aj sektorovými otázkami. Je na členských štátoch, aby zabezpečili vyslanie príslušných zástupcov na schôdze tohto výboru podľa tém jeho programu, pričom predseda výboru zabezpečí, aby bolo z programu schôdzí jasné, ktorého sektora či sektorov sa bude schôdza týkať a o ktorých témach podľa jednotlivých sektorov sa bude na schôdzi rokovať. Tam, kde je to vhodné, v súlade s rokovacím poriadkom výboru a systémom ad hoc by malo byť možné pozývať externých odborníkov vrátane zástupcov sociálnych partnerov, aby sa zúčastnili na schôdzach výboru ako pozorovatelia.

(48)

Je vhodné zabezpečiť správne ukončenie programu, najmä pokiaľ ide o pokračovanie viacročných mechanizmov jeho riadenia, akým je financovanie technickej a administratívnej pomoci. Od 1. januára 2014 by technická a administratívna pomoc mala v prípade potreby zabezpečovať riadenie akcií, ktoré do konca roka 2013 ešte neboli skončené v rámci predchádzajúcich programov.

(49)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zriadenie programu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(50)

Rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES by sa preto mali zrušiť.

(51)

V záujme zabezpečenia kontinuity finančnej podpory poskytovanej v rámci programu by sa toto nariadenie malo uplatňovať od 1. januára 2014. Z dôvodu naliehavosti by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Rozsah pôsobnosti programu

1.   Týmto nariadením sa zriaďuje program pre činnosť Únie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu s názvom „Erasmus+“ (ďalej len „program“).

2.   Program sa vykoná v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

3.   Program sa vzťahuje na tieto oblasti, pričom sa rešpektujú štruktúry a osobitné potreby rôznych sektorov v členských štátoch:

a)

vzdelávanie a odborná príprava na všetkých úrovniach z perspektívy celoživotného vzdelávania vrátane školského vzdelávania (Comenius), vysokoškolského vzdelávania (Erasmus), medzinárodného vysokoškolského vzdelávania (Erasmus Mundus), odborného vzdelávania a prípravy (Leonardo da Vinci) a vzdelávania dospelých (Grundtvig);

b)

mládež (Mládež v akcii), najmä v súvislosti s neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa;

c)

šport, najmä masový šport.

4.   Program má medzinárodný rozmer zameraný na podporu vonkajšej činnosti Únie vrátane jej rozvojových cieľov prostredníctvom spolupráce medzi Úniou a partnerskými krajinami.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1)

„celoživotné vzdelávanie“ sú všetky formy všeobecného vzdelávania, odborného vzdelávania a prípravy, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ktoré človek absolvuje počas života a ktorého výsledkom je zlepšenie vedomostí, zručností a kompetencií alebo zapojenie do spoločnosti z osobného, občianskeho, kultúrneho, spoločenského hľadiska a/alebo hľadiska zamestnania vrátane poskytovania služieb profesijnej orientácie a poradenstva;

2)

„neformálne vzdelávanie“ je vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje prostredníctvom plánovaných aktivít (z hľadiska cieľov vzdelávania a času určeného na vzdelávanie) s určitou formou podpory vzdelávania (napr. vzťah učiaci sa – učiteľ), ale ktoré nie je súčasťou formálneho vzdelávania a odbornej prípravy;

3)

„informálne učenie sa“ je učenie sa, ktoré je výsledkom každodenných činností spojených s prácou, rodinou alebo voľným časom a ktoré nie je organizované alebo štruktúrované z hľadiska cieľov, času alebo podpory vzdelávania; z hľadiska učiaceho sa môže byť neúmyselné;

4)

„štruktúrovaný dialóg“ je dialóg s mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami, ktorý slúži ako fórum na stálu spoločnú výmenu názorov o prioritách európskej spolupráce v oblasti mládeže, o jej realizácii a hodnotení;

5)

„nadnárodný“ sa týka, ak nie je uvedené inak, každej akcie, ktorá zahŕňa aspoň dve krajiny účastniace sa programu, uvedené v článku 24 ods. 1;

6)

„medzinárodný“ sa týka všetkých akcií, ktoré zahŕňajú aspoň jednu krajinu účastniacu sa programu a aspoň jednu tretiu krajinu („partnerská krajina“);

7)

„vzdelávacia mobilita“ je fyzický presun do inej krajiny, ako je krajina pobytu, s cieľom študovať, absolvovať odbornú prípravu alebo neformálne vzdelávanie či informálne učenie sa; môže mať formu stáže v podniku, učňovskej prípravy, mládežníckej výmeny, dobrovoľníckej práce, výučby alebo účasti na činnosti profesijného rozvoja, a môže zahŕňať prípravné činnosti, ako je odborná príprava v jazyku hostiteľskej krajiny, ako aj vysielacie, hostiteľské a nadväzujúce činnosti;

8)

„spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov“ sú projekty nadnárodnej a medzinárodnej spolupráce zahŕňajúce organizácie pôsobiace v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy a/alebo mládeže, a môžu sem patriť aj iné organizácie;

9)

„podpora reformy politík“ je akýkoľvek druh činnosti zameranej na podporu a uľahčenie modernizácie systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj podpora rozvoja európskej politiky v oblasti mládeže prostredníctvom procesu politickej spolupráce medzi členskými štátmi, najmä otvorenej metódy koordinácie a štruktúrovaného dialógu s mladými ľuďmi;

10)

„virtuálna mobilita“ je súbor činností podporovaných informačnými a komunikačnými technológiami vrátane elektronického učenia sa, ktoré sa organizujú na inštitucionálnej úrovni, v záujme realizácie alebo uľahčenia nadnárodných a/alebo medzinárodných spoločných skúseností súvisiacich s vyučovaním a/alebo učením sa;

11)

„zamestnanci“ sú osoby, ktoré sa profesionálne alebo dobrovoľne podieľajú na vzdelávaní, odbornej príprave alebo neformálnom vzdelávaní mládeže, a môžu zahŕňať profesorov, učiteľov, školiteľov, vedúcich pracovníkov škôl, pracovníkov s mládežou a nepedagogických zamestnancov;

12)

„pracovník s mládežou“ je profesionál alebo dobrovoľník zapojený do neformálneho vzdelávania, ktorý podporuje mladých ľudí v ich osobnom sociálno-vzdelávacom a profesijnom rozvoji;

13)

„mladí ľudia“ sú osoby vo veku od 13 do 30 rokov;

14)

„inštitúcia vysokoškolského vzdelávania“ je:

a)

každý druh inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, ktorá v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou ponúka uznávané akademické tituly alebo iné uznávané kvalifikácie terciárneho stupňa, bez ohľadu na to, ako sa daná inštitúcia nazýva;

b)

každá inštitúcia, ktorá v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou ponúka odborné vzdelávanie alebo prípravu na terciárnom stupni;

15)

„spoločný študijný program“ je integrovaný študijný program poskytovaný aspoň dvoma inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, ktorého výsledkom je spoločný diplom, ktorý vydajú a podpíšu spoločne všetky účastnícke inštitúcie a je oficiálne uznávaný v krajinách, v ktorých sa účastnícke inštitúcie nachádzajú;

16)

„dvojitý diplom/viacnásobný diplom“ je študijný program poskytovaný najmenej dvoma (dvojitý) alebo viacerými (viacnásobný) inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, po ktorého absolvovaní dostáva študent osobitný diplom z každej účastníckej inštitúcie;

17)

„mládežnícka činnosť“ je mimoškolská činnosť (napríklad mládežnícka výmena, dobrovoľnícka práca alebo odborná príprava mládeže) vykonávaná mladou osobou buď samostatne, alebo v skupine, najmä prostredníctvom mládežníckych organizácií, a charakterizovaná neformálnym prístupom k vzdelávaniu;

18)

„partnerstvo“ je dohoda medzi skupinou inštitúcií a/alebo organizácií z rôznych krajín účastniacich sa programu o vykonávaní spoločných európskych činností v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu alebo dohoda o vytvorení formálnej alebo neformálnej siete v príslušnej oblasti, ako sú spoločné vzdelávacie projekty pre žiakov a ich učiteľov vo forme výmen tried a dlhodobej mobility jednotlivcov, intenzívne programy v oblasti vysokoškolského vzdelávania a spolupráca medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi na podporu medziregionálnej spolupráce vrátane cezhraničnej; môže sa rozšíriť na inštitúcie a/alebo organizácie z partnerských krajín s cieľom posilniť kvalitu partnerstva;

19)

„kľúčové kompetencie“ sú základný súbor vedomostí, zručností a postojov, ktoré potrebujú všetky osoby na osobné uspokojenie a rozvoj, aktívne občianstvo, sociálne začlenenie a zamestnanosť, ako sú opísané v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES (18);

20)

„otvorená metóda koordinácie (OMK)“ je medzivládna metóda zabezpečujúca rámec spolupráce medzi členskými štátmi, ktorých vnútroštátne politiky možno na jej základe nasmerovať na plnenie určitých spoločných cieľov; v rámci programu sa OMK vzťahuje na vzdelávanie, odbornú prípravu a mládež;

21)

„nástroje Únie na transparentnosť a uznávanie kvalifikácií“ sú nástroje, ktoré pomáhajú zainteresovaným stranám chápať, hodnotiť a podľa potreby uznávať výsledky vzdelávania a kvalifikácie v celej Únii;

22)

„susedské krajiny“ sú krajiny a územia, na ktoré sa vzťahuje Európska susedská politika;

23)

„duálna kariéra“ je kombinácia vrcholového športového tréningu so všeobecným vzdelávaním alebo zamestnaním;

24)

„masový šport“ je organizovaný šport, ktorý na miestnej úrovni vykonávajú amatérski športovci, a šport pre všetkých.

Článok 3

Európska pridaná hodnota

1.   Program podporuje len tie akcie a činnosti, ktoré predstavujú potenciálnu európsku pridanú hodnotu a prispievajú k dosiahnutiu všeobecného cieľa uvedeného v článku 4.

2.   Európska pridaná hodnota akcií a činností programu je zabezpečená najmä ich:

a)

nadnárodným charakterom, najmä pokiaľ ide o mobilitu a spoluprácu zameranú na dosiahnutie udržateľného systémového vplyvu;

b)

doplnkovosťou a synergickým účinkom s ostatnými programami a politikami na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni;

c)

prínosom k účinnému využívaniu nástrojov Únie na transparentnosť a uznávanie kvalifikácií.

Článok 4

Všeobecný cieľ programu

Program prispieva k dosiahnutiu:

a)

cieľov stratégie Európa 2020 vrátane hlavného cieľa v oblasti vzdelávania;

b)

cieľov strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ďalej len „ET 2020“) vrátane zodpovedajúcich referenčných hodnôt;

c)

udržateľného rozvoja partnerských krajín v oblasti vysokoškolského vzdelávania,

d)

celkových cieľov obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018);

e)

cieľa rozvoja európskeho rozmeru v športe, najmä masového športu, v súlade s pracovným plánom Únie pre šport; a

f)

podpory európskych hodnôt v súlade s článkom 2 Zmluvy o Európskej únii.

KAPITOLA II

Vzdelávanie a odborná príprava

Článok 5

Konkrétne ciele

1.   Program sa v súlade so svojím všeobecným cieľom uvedeným v článku 4, najmä s cieľmi ET 2020, ako aj v záujme podpory udržateľného rozvoja partnerských krajín v oblasti vysokoškolského vzdelávania, zameriava na dosiahnutie týchto konkrétnych cieľov:

a)

zlepšiť úroveň kľúčových kompetencií a zručností s osobitným zreteľom na ich relevantnosť pre trh práce a ich príspevok k súdržnej spoločnosti, najmä prostredníctvom väčších príležitostí pre vzdelávaciu mobilitu a prostredníctvom posilnenej spolupráce medzi oblasťou vzdelávania a odbornej prípravy a svetom práce;

b)

podporovať zlepšovanie kvality, excelentnosť inovácie a internacionalizáciu na úrovni inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy, najmä posilnením nadnárodnej spolupráce medzi poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy a ostatnými zainteresovanými stranami;

c)

podporovať vytvorenie európskeho priestoru celoživotného vzdelávania a zvyšovanie povedomia o tomto priestore, ktorý je navrhnutý tak, aby dopĺňal reformy politík na vnútroštátnej úrovni a podporoval modernizáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy, najmä posilnenou spoluprácou v oblasti politík, lepším využívaním nástrojov Únie na transparentnosť a uznávanie kvalifikácií a rozširovaním osvedčených postupov;

d)

zlepšiť medzinárodný rozmer vzdelávania a odbornej prípravy, najmä prostredníctvom spolupráce medzi inštitúciami Únie a partnerských krajín v oblasti odborného vzdelávania a prípravy a vysokoškolského vzdelávania, zvýšením atraktívnosti európskych inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a podporou vonkajšej činnosti Únie vrátane jej rozvojových cieľov presadzovaním mobility a spolupráce medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania Únie a partnerských krajín a cieleného budovania kapacít v partnerských krajinách;

e)

zlepšovať výučbu a učenie sa jazykov a podporovať širokú jazykovú rozmanitosť a medzikultúrne povedomie v Únii;

f)

podporovať excelentnosť vo výučbe a výskume v európskej integrácii prostredníctvom činností Jean Monnet na celom svete, ako je uvedené v článku 10.

2.   Na účely hodnotenia programu sú v prílohe I stanovené merateľné a relevantné ukazovatele, ktoré súvisia s konkrétnymi cieľmi uvedenými v odseku 1.

Článok 6

Akcie programu

1.   V oblasti vzdelávania a odbornej prípravy sa ciele programu presadzujú prostredníctvom týchto akcií:

a)

vzdelávacia mobilita jednotlivcov;

b)

spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov; a

c)

podpora reformy politík.

2.   Konkrétne činnosti Jean Monnet sa uvádzajú v článku 10.

Článok 7

Vzdelávacia mobilita jednotlivcov

1.   Vzdelávacia mobilita jednotlivcov podporuje tieto činnosti v krajinách účastniacich sa programu uvedených v článku 24 ods. 1:

a)

mobilitu študentov vo všetkých cykloch vysokoškolského vzdelávania a študentov, učňov a žiakov odborného vzdelávania a prípravy. Táto mobilita môže mať formu štúdia v partnerskej inštitúcii alebo stáže v podniku, či získavania skúseností ako učeň, asistent alebo stážista v zahraničí. Mobilitu týkajúcu sa magisterského štúdia možno podporiť prostredníctvom nástroja záruk za študentské pôžičky uvedeného v článku 20;

b)

mobilitu zamestnancov v rámci krajín účastniacich sa programu uvedených v článku 24 ods. 1. Táto mobilita môže mať formu vyučovania alebo asistentských pobytov, alebo účasti na činnostiach profesijného rozvoja v zahraničí.

2.   Táto akcia bude podporovať aj medzinárodnú mobilitu študentov a zamestnancov do partnerských krajín a z partnerských krajín v rámci vysokoškolského vzdelávania vrátane mobility organizovanej na základe vysokokvalitných spoločných študijných programov, dvojitých alebo viacnásobných diplomov alebo spoločných výziev.

Článok 8

Spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov

1.   Spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov podporuje:

a)

strategické partnerstvá medzi organizáciami a/alebo inštitúciami zapojenými do vzdelávania a odbornej prípravy alebo iných relevantných sektorov, ktorých cieľom je vypracúvanie a vykonávanie spoločných iniciatív a podpora partnerského učenia sa a výmeny skúseností;

b)

partnerstvá medzi svetom práce a inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy v podobe:

znalostných aliancií, najmä medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a svetom práce, ktorých cieľom je podpora kreativity, inovácií, učenia sa na pracovisku a podnikavosti poskytovaním príslušných príležitostí na vzdelávanie vrátane vypracúvania nových študijných a učebných programov a pedagogických prístupov;

aliancií pre sektorové zručnosti medzi poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy a svetom práce, ktorých cieľom je podporovať zamestnateľnosť, prispievať k vypracúvaniu nových študijných a učebných programov pre jednotlivé sektory a naprieč jednotlivými sektormi, rozvíjať inovačné metódy odborného a ďalšieho vzdelávania a prípravy a zavádzať do praxe nástroje Únie na transparentnosť a uznávanie kvalifikácií;

c)

podporné IT platformy, ktoré sa vzťahujú na všetky sektory vzdelávania a odbornej prípravy, najmä vrátane eTwinning-u, a ktoré umožňujú partnerské učenie sa, virtuálnu mobilitu a výmenu osvedčených postupov a otvárajú prístup účastníkom zo susedských krajín.

2.   Táto akcia podporuje aj rozvoj, budovanie kapacít, regionálnu integráciu, výmeny vedomostí a procesy modernizácie prostredníctvom medzinárodných partnerstiev medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania v Únii a v partnerských krajinách, najmä v prípade partnerského učenia sa a spoločných vzdelávacích projektov, ako aj prostredníctvom podpory regionálnej spolupráce a národných informačných kancelárií, najmä so susedskými krajinami.

Článok 9

Podpora reformy politík

1.   Podpora reformy politík zahŕňa činnosti iniciované na úrovni Únie, ktoré sa týkajú:

a)

vykonávania politického programu Únie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v kontexte OMK, ako aj bolonského a kodanského procesu;

b)

zavádzania nástrojov Únie na transparentnosť a uznávanie kvalifikácií v krajinách účastniacich sa programu, najmä jednotného rámca Únie pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass), Európskeho kvalifikačného rámca (EQF), Európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS), Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET), Európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET), Európskeho registra zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania (EQAR) a Európskeho združenia zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (ENQA) a poskytovania podpory sieťam na úrovni Únie, ako aj európskym mimovládnym organizáciám aktívnym v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

c)

politického dialógu s príslušnými európskymi zainteresovanými stranami v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

d)

NARIC, sietí Eurydice a Euroguidance a národných stredísk Europass.

2.   Táto akcia podporuje aj politický dialóg s partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami.

Článok 10

Činnosti Jean Monnet

Činnosti Jean Monnet sú zamerané na:

a)

podporu vyučovania a výskumu v oblasti európskej integrácie na celom svete medzi špecializovanými akademikmi, vzdelávajúcimi sa osobami a občanmi, najmä prostredníctvom vytvárania katedier Jean Monnet a iných akademických činností, ako aj poskytovaním pomoci na ostatné činnosti získavania vedomostí v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania;

b)

podporu činností akademických inštitúcií alebo združení pôsobiacich v oblasti štúdií európskej integrácie a na podporu značky Jean Monnet pre excelentnosť,

c)

podporu nasledujúcich inštitúcií presadzujúcich cieľ európskeho záujmu:

i)

Európsky univerzitný inštitút vo Florencii;

ii)

College of Europe (v Bruggách a Natoline);

iii)

Európsky inštitút verejnej správy (EIPA) v Maastrichte;

iv)

Akadémia európskeho práva v Trieri;

v)

Európska agentúra pre rozvoj vzdelávania žiakov so špeciálnymi potrebami v Odense;

vi)

Medzinárodné stredisko európskeho odborného vzdelávania (CIFE) v Nice;

d)

podporu politických diskusií a výmen medzi akademickým svetom a tvorcami politík v súvislosti s politickými prioritami Únie.

KAPITOLA III

Mládež

Článok 11

Konkrétne ciele

1.   Program sa v súlade so svojím všeobecným cieľom uvedeným v článku 4, najmä s cieľmi obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018), zameriava na dosiahnutie týchto konkrétnych cieľov:

a)

zlepšiť úroveň kľúčových kompetencií a zručností mladých ľudí vrátane mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami a podporovať účasť na demokratickom živote v Európe a trh práce, aktívne občianstvo, medzikultúrny dialóg, sociálne začleňovanie a solidaritu, najmä prostredníctvom väčších príležitostí vzdelávacej mobility pre mladých ľudí, ako aj osôb, ktoré sa aktívne zapájajú do práce s mládežou alebo v rámci mládežníckych organizácií, a mládežníckych vedúcich, ako aj prostredníctvom silnejšieho prepojenia medzi oblasťou mládeže a trhom práce;

b)

podporovať zlepšovanie kvality v práci s mládežou, najmä prostredníctvom posilnenej spolupráce medzi organizáciami v oblasti mládeže a/alebo inými zainteresovanými stranami;

c)

dopĺňať reformy politík na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a podporovať rozvoj znalostnej politiky a politiky založenej na dôkazoch v oblasti mládeže, ako aj uznávanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, najmä posilnenou spoluprácou v oblasti politík, lepším využívaním nástrojov Únie na transparentnosť a uznávanie kvalifikácií a rozširovaním osvedčených postupov;

d)

zlepšenie medzinárodného rozmeru činností v oblasti mládeže a úlohy pracovníkov s mládežou a mládežníckych organizácií ako podporných štruktúr pre mladých ľudí v kombinácii s vonkajšou činnosťou Únie, najmä presadzovaním mobility a spolupráce medzi zainteresovanými stranami v Únii a partnerských krajinách a medzinárodnými organizáciami, ako aj cieleným budovaním kapacít v partnerských krajinách.

2.   Na účely hodnotenia programu sú v prílohe I stanovené merateľné a relevantné ukazovatele, ktoré súvisia s konkrétnymi cieľmi uvedenými v odseku 1.

Článok 12

Akcie programu

Ciele programu sa presadzujú prostredníctvom týchto druhov akcií:

a)

vzdelávacia mobilita jednotlivcov;

b)

spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov;

c)

podpora reformy politík.

Článok 13

Vzdelávacia mobilita jednotlivcov

1.   Vzdelávacia mobilita jednotlivcov podporuje:

a)

mobilitu mladých ľudí v neformálnych vzdelávacích činnostiach a činnostiach informálneho učenia sa medzi krajinami účastniacimi sa programu; takáto mobilita môže mať formu mládežníckych výmen a dobrovoľníckej práce prostredníctvom Európskej dobrovoľníckej služby, ako aj inovatívnych činností nadväzujúcich na súčasné ustanovenia o mobilite;

b)

mobilitu osôb aktívnych v práci s mládežou alebo v rámci mládežníckych organizácií a mládežníckych vedúcich; táto mobilita môže mať formu činností v oblasti odbornej prípravy a vytvárania sietí.

2.   Táto akcia podporuje aj mobilitu mladých ľudí, osôb, ktoré sa aktívne zapájajú do práce s mládežou alebo v rámci mládežníckych organizácií, a mládežníckych vedúcich do partnerských krajín a z partnerských krajín, najmä susedských krajín.

Článok 14

Spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov

1.   Spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov podporuje:

a)

strategické partnerstvá, ktorých cieľom je vytvorenie a vykonávanie spoločných iniciatív vrátane iniciatív v oblasti mládeže a projektov týkajúcich sa občianstva, ktoré podporujú aktívne občianstvo, sociálne začlenenie, účasť na demokratickom živote a podnikavosť, a to prostredníctvom partnerského učenia sa a výmeny skúseností;

b)

podporné IT platformy, ktoré umožňujú partnerské učenie sa, prácu s mládežou založenú na znalostiach, virtuálnu mobilitu a výmenu osvedčených postupov.

2.   Táto akcia podporuje tiež rozvoj, budovanie kapacít a výmenu vedomostí prostredníctvom partnerstiev medzi organizáciami v krajinách účastniacich sa programu a partnerských krajinách, predovšetkým prostredníctvom partnerského učenia sa.

Článok 15

Podpora reformy politík

1.   Podpora reformy politík zahŕňa činnosti, ktoré sa týkajú:

a)

vykonávania politického programu Únie v oblasti mládeže prostredníctvom OMK;

b)

zavádzania nástrojov Únie na transparentnosť a uznávanie kvalifikácií v krajinách účastniacich sa programu, najmä Youthpass-u, a podpory sietí v rámci celej Únie a európskych mimovládnych mládežníckych organizácií;

c)

politického dialógu s príslušnými európskymi zainteresovanými stranami, ako aj štruktúrovaného dialógu s mladými ľuďmi;

d)

Európskeho fóra mládeže, výskumných centier pre rozvoj práce s mládežou a siete Eurodesk.

2.   Táto akcia podporuje aj politický dialóg s partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami.

KAPITOLA IV

Šport

Článok 16

Konkrétne ciele

1.   Program sa v súlade so svojím všeobecným cieľom uvedeným v článku 4 a pracovným plánom Únie pre oblasť športu sústredí najmä na masový šport a presadzuje dosiahnutie týchto konkrétnych cieľov:

a)

riešiť cezhraničné hrozby pre integritu športu, ako je doping, ovplyvňovanie športových výsledkov a násilie, ako aj všetky druhy netolerancie a diskriminácie;

b)

presadzovať a podporovať dobré riadenie v športe a duálnu kariéru športovcov;

c)

podporovať dobrovoľnícku činnosť v športe spolu so sociálnym začleňovaním, rovnakými príležitosťami a povedomím o dôležitosti zdraviu prospešných pohybových aktivít prostredníctvom vyššej účasti a rovnakého prístupu k športu pre všetkých;

2.   Na účely hodnotenia programu sú v prílohe I stanovené merateľné a relevantné ukazovatele, ktoré súvisia s konkrétnymi cieľmi uvedenými v odseku 1.

Článok 17

Činnosti

1.   Ciele spolupráce sa presadzujú prostredníctvom týchto nadnárodných činností, ktoré sa sústreďujú hlavne na masový šport:

a)

podpora partnerstiev spolupráce;

b)

podpora neziskových európskych športových podujatí, na ktorých sa podieľajú viaceré krajiny účastniace sa programu, a ktoré sú prínosné pre ciele stanovené v článku 16 ods. 1 písm. c);

c)

podpora posilňovania základných podkladov pre tvorbu politiky;

d)

dialóg s príslušnými európskymi zainteresovanými stranami.

2.   Činnosti uvedené v odseku 1 môžu získavať doplňujúce financovanie od tretích strán, napríklad od súkromných podnikov.

KAPITOLA V

Finančné ustanovenia

Článok 18

Rozpočet

1.   Finančné krytie na vykonávanie programu od 1. januára 2014 sa stanovuje na 14 774 524 000 EUR v bežných cenách.

Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v medziach viacročného finančného rámca.

2.   Suma uvedená v odseku 1 sa vyčlení na akcie programu takto, pričom rozpätie flexibility nepresahuje 5 % z každej z pridelených súm:

a)

77,5 % na vzdelávania a odbornú prípravu, z čoho sa pridelia nasledujúce minimálne príspevky:

i)

43 % na vysokoškolské vzdelávanie, čo predstavuje 33,3 % z celkového rozpočtu;

ii)

22 % na odborné vzdelávanie a prípravu, čo predstavuje 17 % z celkového rozpočtu;

iii)

15 % na školské vzdelávanie, čo predstavuje 11,6 % z celkového rozpočtu;

iv)

5 % na vzdelávanie dospelých, čo predstavuje 3,9 % z celkového rozpočtu;

b)

10 % na mládež.;

c)

3,5 % na nástroj záruk za študentské pôžičky;

d)

1,9 % na Jean Monnet;

e)

1,8 % na šport, z čoho nie viac ako 10 % na činnosť uvedenú v článku 17 ods. 1 písm. b);

f)

3,4 % na operačné granty pre národné agentúry; a

g)

1,9 % na pokrytie administratívnych výdavkov.

3.   Z pridelených prostriedkov uvedených v odseku 2 písm. a) a b) sa najmenej 63 % pridelí na vzdelávaciu mobilitu jednotlivcov, najmenej 28 % na spoluprácu v oblasti inovácií a výmenu osvedčených postupov a 4,2 % na podporu pre reformu politík.

4.   Navyše k finančnému krytiu uvedenému v odseku 1 a s cieľom podporovať medzinárodný rozmer v oblasti vysokoškolského vzdelávania sa pridelia dodatočné finančné prostriedky, ako je stanovené v rôznych externých nástrojoch (nástroji rozvojovej spolupráce (DCI), nástroji európskeho susedstva (ENI), nástroji partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami (PI) a nástroji predvstupovej pomoci (IPA)) na akcie týkajúce sa vzdelávacej mobility do partnerských krajín alebo z týchto krajín, a na spoluprácu a politický dialóg s orgánmi, inštitúciami a organizáciami z týchto krajín. Toto nariadenie sa vzťahuje na použitie týchto prostriedkov, pričom je potrebné zabezpečiť súlad s príslušnými nariadeniami, ktorými sa riadia uvedené externé nástroje, a v prípade DCI, musí spĺňať aj kritériá pre oficiálnu rozvojovú pomoc ustanovenú Výborom pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

Finančné prostriedky sa budú poskytovať formou dvoch viacročných príspevkov, z ktorých jeden bude pokrývať prvé štyri roky a druhý zvyšné tri roky. Pridelenie uvedených finančných prostriedkov sa určí vo viacročnom orientačnom plánovaní externých nástrojov uvedených v prvom pododseku v súlade so zistenými potrebami a prioritami príslušných krajín. Spolupráca s partnerskými krajinami môže byť podľa potreby založená na dodatočných rozpočtových prostriedkoch z týchto krajín, ktoré sa sprístupnia v súlade s postupmi, ktoré sa s nimi dohodnú.

Akcie v oblasti mobility študentov a zamestnancov medzi krajinami účastniacimi sa programu a partnerskými krajinami financované prostredníctvom pridelenia prostriedkov z DCI sa zameriavajú na oblasti, ktoré sú relevantné pre inkluzívny a udržateľný rast rozvojových krajín.

5.   Finančné prostriedky pridelené na program môžu kryť aj náklady súvisiace s prípravnými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi činnosťami, ktoré si vyžaduje riadenie programu a dosahovanie jeho cieľov, najmä štúdie, stretnutia odborníkov a informačné a komunikačné činnosti vrátane korporátnej komunikácie o politických prioritách Únie, pokiaľ súvisia so všeobecným cieľom tohto nariadenia, výdavky spojené s IT sieťami zameranými na spracovanie a výmenu informácií a všetky ďalšie výdavky na technickú a administratívnu pomoc, ktoré Komisia vynaloží na riadenie programu.

6.   Finančné príspevky sa môžu použiť aj na krytie výdavkov na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými podľa rozhodnutí č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES. V prípade potreby by sa rozpočtové prostriedky mohli zahrnúť do rozpočtu po roku 2020 na krytie podobných výdavkov s cieľom umožniť riadenie akcií a činností, ktoré ešte nebudú ukončené do 31. decembra 2020.

7.   Finančné prostriedky na vzdelávaciu mobilitu jednotlivcov uvedenú v článku 6 ods. 1 písm. a) a článku 12 písm. a), s ktorými má hospodáriť národná agentúra alebo agentúry (ďalej len „národná agentúra“), sa prideľujú na základe počtu obyvateľov a životných nákladov v členskom štáte, na základe vzdialenosti medzi hlavnými mestami členských štátov a na základe výkonnosti. Parameter výkonnosti predstavuje 25 % z celkových finančných prostriedkov v súlade s kritériami uvedenými v odsekoch 8 a 9. Pokiaľ ide o strategické partnerstvá uvedené v článku 8 ods. 1 písm. a) a článku 14 ods. 1 písm. a), ktoré má vybrať a spravovať národná agentúra, finančné prostriedky sa vyčlenia podľa kritérií, ktoré stanoví Komisia v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 36 ods. 3. Tieto spôsoby prideľovania prostriedkov musia byť podľa možnosti čo najviac neutrálne, pokiaľ ide o rôzne systémy vzdelávania a odbornej prípravy členských štátov, pričom musia zabrániť podstatnému zníženiu ročného rozpočtu prideľovaného členským štátom z roka na rok a musia minimalizovať neprimeranú nerovnováhu vo výške prideľovaných grantov.

8.   Prideľovanie finančných prostriedkov na základe výkonnosti sa uplatňuje s cieľom podporovať efektívne a účinné využívanie zdrojov. Kritériá používané na meranie výkonnosti sa zakladajú na najnovších dostupných údajoch a zameriavajú sa najmä na:

a)

úroveň ročných realizovaných výstupov; a

b)

úroveň ročných realizovaných platieb.

9.   Prideľovanie finančných prostriedkov na rok 2014 sa zakladá na najnovších dostupných údajoch o uskutočnených akciách a výške čerpaných rozpočtových prostriedkov v rámci programu celoživotného vzdelávania, programov Mládež v akcii a Erasmus Mundus do 31. decembra 2013 vrátane.

10.   Program môže poskytnúť podporu prostredníctvom osobitných inovačných spôsobov financovania, najmä spôsobov stanovených v článku 20.

Článok 19

Osobitné spôsoby financovania

1.   Komisia poskytuje finančnú podporu Únie v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

2.   Komisia môže vydať spoločné výzvy s partnerskými krajinami alebo ich organizáciami a agentúrami na financovanie projektov na základe zodpovedajúcich finančných prostriedkov. Projekty sa môžu hodnotiť a vyberať prostredníctvom spoločných postupov hodnotenia a výberu, ktoré dohodnú zapojené financujúce agentúry, v súlade so zásadami stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

3.   Predpokladá sa, že verejné subjekty, ako aj školy, inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a organizácie v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, ktoré dostali viac ako 50 % svojich ročných príjmov z verejných zdrojov počas posledných dvoch rokov, majú potrebnú finančnú, odbornú a administratívnu spôsobilosť vykonávať činnosti v rámci programu. Na preukázanie tejto spôsobilosti nie sú povinné predložiť ďalšiu dokumentáciu.

4.   Odchylne od článku 130 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a v riadne odôvodnených prípadoch môže Komisia posúdiť náklady priamo spojené s vykonávaním podporovaných činností, a ktoré vznikli počas prvých šiestich mesiacov roku 2014, ako oprávnené na financovanie od 1. januára 2014, aj keď vzniknú príjemcovi pred predložením žiadosti a grant.

5.   Suma uvedená v článku 137 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa nevzťahuje na finančnú podporu pre vzdelávaciu mobilitu udelenú jednotlivcom.

Článok 20

Nástroj záruk za študentské pôžičky

1.   Nástroj záruk za študentské pôžičky poskytuje čiastočné záruky finančným sprostredkovateľom za pôžičky udelené za najvýhodnejších možných podmienok pre študentov, ktorí študujú v druhom cykle vysokoškolského vzdelávania, ako je napríklad magisterské štúdium, v uznávanej inštitúcii vysokoškolského vzdelávania v krajine účastniacej sa programu, ako je uvedená v článku 24 ods. 1, ktorá nie je ani krajinou ich bydliska, ani krajinou, kde získali svoju kvalifikáciu umožňujúcu prístup k programu magisterského štúdia.

2.   Záruky, ktoré poskytuje nástroj záruk za študentské pôžičky, sa vzťahujú na nové pôžičky pre oprávnených študentov vo výške maximálne 12 000 EUR v prípade ročného programu a vo výške maximálne 18 000 EUR v prípade programu, ktorý trvá do dvoch rokov, alebo rovnocennej hodnoty v miestnej mene.

3.   Riadením nástroja záruk za študentské pôžičky na úrovni Únie je poverený Európsky investičný fond (EIF) v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012 na základe dohody s Komisiou o delegovaní, v ktorej sa stanovia podrobné pravidlá a požiadavky upravujúce vykonávanie nástroja záruk za študentské pôžičky a príslušné povinnosti zúčastnených strán. Na tomto základe uzatvorí EIF dohody s finančnými sprostredkovateľmi, ako sú banky, národné a/alebo regionálne inštitúcie poskytujúce študentské pôžičky alebo iné uznávané finančné inštitúcie, a snaží sa vybrať finančného sprostredkovateľa z každej krajiny účastniacej sa programu s cieľom zaistiť, aby študenti zo všetkých krajín účastniacich sa programu mali k nástroju záruk za študentské pôžičky konzistentný a nediskriminačný prístup.

4.   Technické informácie o fungovaní nástroja záruk za študentské pôžičky sú uvedené v prílohe II.

KAPITOLA VI

Výkonnosť, výsledky a šírenie informácií

Článok 21

Monitorovanie a hodnotenie výkonnosti a výsledkov

1.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi pravidelne monitoruje a predkladá správy o výkonnosti a výsledkoch programu z hľadiska plnenia jeho cieľov, najmä pokiaľ ide o:

a)

európsku pridanú hodnotu uvedenú v článku 3;

b)

rozdelenie finančných prostriedkov spojených so sektormi vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže s cieľom zabezpečiť do konca programu prideľovanie finančných prostriedkov, ktoré zaručuje udržateľný systémový vplyv;

c)

využívanie finančných prostriedkov získaných z externých nástrojov, ako je uvedené v článku 18 ods. 4, a ich prispenie k príslušným cieľom a zásadám uvedených nástrojov.

2.   Komisia navyše k vykonávaniu svojich činností priebežného monitorovania predloží do 31. decembra 2017 strednodobú hodnotiacu správu s cieľom posúdiť účinnosť prijatých opatrení na dosahovanie cieľov programu a zhodnotiť jeho efektívnosť a jeho európsku pridanú hodnotu, doplnenú v prípade potreby legislatívnym návrhom na zmenu tohto nariadenia. Táto strednodobá hodnotiaca správa sa zameria na možnosti zjednodušenia programu, jeho vnútornú a vonkajšiu súdržnosť, pokračujúcu aktuálnosť všetkých jeho cieľov a prínos opatrení prijatých na realizáciu stratégie Európa 2020. Zohľadnia sa v nej aj výsledky hodnotenia dlhodobého vplyvu predchádzajúcich programov (program celoživotného vzdelávania, Mládež v akcii, Erasmus Mundus a ostatné medzinárodné programy v oblasti vysokoškolského vzdelávania).

3.   Komisia predloží strednodobú hodnotiacu správu uvedenú v odseku 2 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky stanovené v kapitole VII a povinnosti národných agentúr uvedené v článku 28, členské štáty predložia Komisii do 30. júna 2017 správu o realizácii a vplyve programu na ich územiach.

5.   Komisia predloží záverečné hodnotenie programu Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov do 30. júna 2022.

Článok 22

Oznamovanie a šírenie informácií

1.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi zabezpečí šírenie informácií, propagáciu a následné kroky v súvislosti so všetkými akciami a činnosťami podporovanými v rámci programu, ako aj šírenie výsledkov predchádzajúcich programov celoživotného vzdelávania, Mládež v akcii a Erasmus Mundus.

2.   Príjemcovia projektov podporovaných prostredníctvom akcií a činností uvedených v článkoch 6, 10, 12, 17 a 20 by mali zabezpečiť primerané oznamovanie a šírenie získaných výsledkov a vplyvov. Môže to zahŕňať poskytovanie partnerských informácií o možnostiach mobility.

3.   Národné agentúry uvedené v článku 28 vypracujú jednotnú politiku, pokiaľ ide o účinné šírenie a využívanie výsledkov činností podporovaných v rámci akcií, ktoré riadia v rámci programu, pomáhajú Komisii pri všeobecnej úlohe šírenia informácií o programe vrátane informácií o akciách a činnostiach riadených na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, o jeho výsledkoch a informujú príslušné cieľové skupiny o akciách uskutočnených v ich krajine.

4.   Verejné a súkromné subjekty v rámci sektorov, na ktoré sa vzťahuje program, používajú značku „Erasmus+“ na účely komunikácie a šírenia informácií týkajúcich sa programu. Pre rôzne sektory programu sa používajú tieto značky:

„Comenius“, v súvislosti so školským vzdelávaním;

„Erasmus“, v súvislosti so všetkými stupňami vysokoškolského vzdelávania v krajinách účastniacich sa programu;

„Erasmus Mundus“, v súvislosti so všetkými typmi činností vysokoškolského vzdelávania medzi krajinami účastniacimi sa programu a partnerskými krajinami;

„Leonardo da Vinci“, v súvislosti s odborným vzdelávaním a prípravou;

„Grundtvig“, v súvislosti so vzdelávaním dospelých;

„Mládež v akcii“, v súvislosti s neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa v oblasti mládeže;

„Šport“, v súvislosti s činnosťami v oblasti športu.

5.   Komunikačné činnosti prispievajú aj ku korporátnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú všeobecného cieľa tohto nariadenia.

KAPITOLA VII

Prístup k programu

Článok 23

Prístup

1.   Žiadosť o financovanie v rámci programu môže podať každý verejný alebo súkromný subjekt pôsobiaci v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a masového športu. V prípade činností uvedených v článku 13 ods. 1 písm. a) a článku 14 ods. 1 písm. a) program podporuje účasť skupín mladých ľudí, ktorí sa aktívne zapájajú do práce s mládežou, ktorá však nemusí nevyhnutne prebiehať v rámci mládežníckej organizácie.

2.   Komisia a členské štáty zabezpečia pri vykonávaní programu okrem iného pri výbere účastníkov a udeľovaní štipendií vyvinutie osobitného úsilia o podporu sociálneho začleňovania a účasti osôb so špeciálnymi potrebami alebo s nedostatkom príležitostí.

Článok 24

Účasť krajiny

1.   Účasť na programe je otvorená pre tieto krajiny (ďalej len „krajiny účastniace sa programu“):

a)

členské štáty;

b)

pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, ktoré využívajú predvstupovú stratégiu, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách, v rozhodnutiach Asociačnej rady alebo v podobných dohodách;

c)

tie krajiny EZVO, ktoré sú stranou Dohody o EHP, v súlade s ustanoveniami uvedenej dohody;

d)

Švajčiarska konfederácia na základe dvojstrannej dohody, ktorá sa uzatvorí s touto krajinou;

e)

tie krajiny, na ktoré sa vzťahuje Európska susedská politika a ktoré uzavreli s Úniou dohody umožňujúce ich účasť na programoch Únie, a to v závislosti od uzavretia dvojstrannej dohody s Úniou o podmienkach ich účasti na programe.

2.   Krajiny účastniace sa programu podliehajú všetkým povinnostiam stanoveným v tomto nariadení vo vzťahu k členským štátom a musia plniť všetky úlohy stanovené v tomto nariadení vo vzťahu k členským štátom.

3.   Program podporuje spoluprácu s partnerskými krajinami, najmä so susedskými krajinami, na akciách a činnostiach uvedených v článkoch 6, 10 a 12.

KAPITOLA VIII

Systém riadenia a auditu

Článok 25

Doplnkovosť

Komisia v spolupráci s členskými štátmi zabezpečí celkovú konzistentnosť a doplnkovosť programu s:

a)

príslušnými politikami a programami, najmä s tými, ktoré sa týkajú kultúry a médií, zamestnanosti, výskumu a inovácií, priemyslu a podnikania, politiky súdržnosti a rozvojovej politiky, ako aj politiky rozširovania a iniciatív, nástrojov a stratégií v oblasti regionálnej politiky a vonkajších vzťahov;

b)

ostatnými príslušnými zdrojmi financovania Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, najmä s Európskym sociálnym fondom a ostatnými finančnými nástrojmi týkajúcimi sa zamestnanosti a sociálneho začleňovania, Európskym fondom regionálneho rozvoja a programom „Horizont 2020“ - Rámcovým programom pre výskum a inováciu, ako aj s finančnými nástrojmi týkajúcimi sa spravodlivosti a občianstva, zdravia, s programami vonkajšej spolupráce a s predvstupovou pomocou.

Článok 26

Vykonávajúce subjekty

Program konzistentne vykonávajú tieto subjekty:

a)

Komisia na úrovni Únie;

b)

národné agentúry na vnútroštátnej úrovni v krajinách účastniacich sa programu.

Článok 27

Národný orgán

1.   Pojem „národný orgán“ znamená jeden alebo viac vnútroštátnych orgánov v súlade s vnútroštátnym právom a praxou.

2.   Do 22. januára 2014 členské štáty formou oficiálneho oznámenia, ktoré zašle ich stále zastúpenie, oznámia Komisii osobu(-y), ktorá(-é) je(sú) právne splnomocnená(-é) konať v ich mene ako národný orgán na účely tohto nariadenia. V prípade výmeny národného orgánu počas trvania programu oznámi príslušný členský štát túto skutočnosť okamžite Komisii v súlade s rovnakým postupom.

3.   Členské štáty prijmú všetky primerané opatrenia na odstránenie právnych a administratívnych prekážok riadneho fungovania programu vrátane, kde je to možné, opatrení zameraných na riešenie otázok, ktoré zapríčiňujú problémy pri získavaní víz.

4.   Národný orgán určí do 22. marec 2014 národnú agentúru alebo národné agentúry. V prípadoch, v ktorých existuje viac než jedna národná agentúra, stanovia členské štáty vhodný mechanizmus na koordinované riadenie vykonávania programu na vnútroštátnej úrovni, a to najmä s cieľom zabezpečiť jednotné a nákladovo efektívne vykonávanie programu a v tejto súvislosti efektívny kontakt s Komisiou, ako aj uľahčiť prípadný presun finančných prostriedkov medzi agentúrami, čím sa umožní flexibilnejšie a lepšie využívanie finančných prostriedkov pridelených členským štátom. Bez toho, aby bol dotknutý článok 29 ods. 3, každý členský štát určí, ako usporiada vzťah medzi svojím národným orgánom a národnou agentúrou, a to vrátane takých úloh, akými sú vypracovanie ročného pracovného programu národnej agentúry.

Národný orgán predloží Komisii primerané ex-ante posúdenie zhody potvrdzujúce, že národná agentúra spĺňa článok 58 ods. 1 písm. c) body v) a vi) a článok 60 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a článok 38 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (19), ako aj požiadavky Únie na normy vnútornej kontroly pre národné agentúry a pravidlá riadenia finančných prostriedkov programu určených na grantovú podporu.

5.   Národný orgán určí nezávislý audítorský subjekt uvedený v článku 30.

6.   Národný orgán zakladá svoje ex-ante posúdenie zhody na vlastných kontrolách a auditoch a/alebo na kontrolách a auditoch vykonaných nezávislým audítorským subjektom uvedeným v článku 30.

7.   V prípade, že národná agentúra určená pre program je tá istá ako národná agentúra určená pre predchádzajúce programy celoživotného vzdelávania alebo Mládež v akcii, rozsah kontrol a auditov pre ex-ante posúdenie zhody sa môže obmedzovať na požiadavky, ktoré sú nové a špecifické pre program.

8.   Národný orgán monitoruje riadenie programu a vykonáva nad ním dohľad na vnútroštátnej úrovni. Informuje Komisiu a konzultuje s ňou s dostatočným predstihom predtým, ako prijme akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže mať značný vplyv na riadenie programu, najmä rozhodnutie týkajúce sa jeho národnej agentúry.

9.   Národný orgán poskytne primerané spolufinancovanie na operácie svojej národnej agentúry s cieľom zabezpečiť, aby sa program riadil podľa platných pravidiel Únie.

10.   V prípade, že Komisia na základe svojho zhodnotenia ex-ante posúdenia zhody odmietne určenú národnú agentúru, národný orgán zabezpečí prijatie potrebných nápravných opatrení, aby národná agentúra spĺňala minimálne požiadavky stanovené Komisiou, alebo určí iný subjekt ako národnú agentúru.

11.   Národný orgán na základe ročného vyhlásenia riadiaceho subjektu národnej agentúry, nezávislého audítorského stanoviska k nemu a analýzy súladu a výkonnosti národnej agentúry, ktorú uskutoční Komisia, informuje Komisiu každoročne do 31. októbra o svojej monitorovacej činnosti a dohľade v súvislosti s programom.

12.   Národný orgán preberá zodpovednosť za riadne hospodárenie s finančnými prostriedkami Únie, ktoré Komisia previedla na národnú agentúru vo forme grantovej podpory, ktorá sa má poskytnúť v rámci programu.

13.   V prípade akejkoľvek nezrovnalosti, nedbalosti alebo podvodu národnej agentúry, alebo v prípade závažných nedostatkov alebo nedostatočnej výkonnosti národnej agentúry, ktoré vedú k vzneseniu nárokov Komisie voči národnej agentúre, národný orgán zodpovedá za vrátenie finančných prostriedkov Komisii, ktoré nie sú získané späť.

14.   Za okolností uvedených v odseku 13 môže národný orgán odvolať mandát národnej agentúry buď z vlastného podnetu, alebo na žiadosť Komisie. V prípade, že národný orgán chce odvolať mandát národnej agentúry z iných opodstatnených dôvodov, oznámi to Komisii najmenej šesť mesiacov pred predpokladaným dátumom ukončenia mandátu národnej agentúry. V takom prípade sa národný orgán a Komisia oficiálne dohodnú na konkrétnych a včasných prechodných opatreniach.

15.   V prípade odvolania vykoná národný orgán potrebné kontroly týkajúce sa finančných prostriedkov Únie zverených národnej agentúre, ktorej mandát bol odvolaný, a zabezpečí nerušený prevod týchto finančných prostriedkov a všetkých dokumentov a nástrojov riadenia potrebných na riadenie programu na novú národnú agentúru. Národný orgán poskytne národnej agentúre, ktorej mandát bol odvolaný, potrebnú finančnú podporu na pokračovanie plnenia jej zmluvných záväzkov voči príjemcom v rámci programu a Komisii, a to až do prevodu týchto záväzkov na novú národnú agentúru.

16.   Ak o to Komisia požiada, národný orgán určí inštitúcie alebo organizácie, alebo druhy takýchto inštitúcií a organizácií, ktoré sa považujú za oprávnené zúčastniť sa na konkrétnych akciách programu na ich príslušných územiach.

Článok 28

Národná agentúra

1.   Pojem „národná agentúra“ znamená jednu alebo viac vnútroštátnych agentúr v súlade s vnútroštátnym právom a praxou.

2.   Národná agentúra:

a)

má právnu subjektivitu, alebo je súčasťou subjektu, ktorý má právnu subjektivitu, a riadi sa právom príslušného členského štátu; za národnú agentúru nemožno určiť ministerstvo;

b)

má primeranú kapacitu na riadenie, zamestnancov a infraštruktúru na úspešné plnenie svojich úloh, pričom zabezpečuje efektívne a účinné riadenie programu a riadne finančné hospodárenie s finančnými prostriedkami Únie;

c)

má prevádzkové a právne prostriedky na uplatňovanie administratívnych pravidiel, zmluvných pravidiel a pravidiel finančného riadenia stanovených na úrovni Únie;

d)

poskytuje primerané finančné záruky vydané prednostne orgánom verejnej moci, zodpovedajúce úrovni finančných prostriedkov Únie, na spravovanie ktorých bude vyzvaná;

e)

je určená na obdobie trvania programu.

3.   Národná agentúra zodpovedá za riadenie všetkých fáz trvania projektov nasledujúcich akcií programu v súlade s článkom 58 ods. 1 písm. c) bodmi v) a vi) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a s článkom 44 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012:

a)

vzdelávacia mobilita jednotlivcov s výnimkou mobility organizovanej v rámci spoločného študijného programu alebo dvojnásobného/viacnásobného diplomu, dobrovoľníckych projektov veľkého rozsahu a nástroja záruk za študentské pôžičky;

b)

strategické partnerstvá v rámci akcie „spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov“;

c)

riadenie činností malého rozsahu, ktoré podporujú štruktúrovaný dialóg v oblasti mládeže v rámci akcie „podpora reformy politík“.

4.   Odchylne od odseku 3 sa rozhodnutia o výbere a pridelení prostriedkov pre strategické partnerstvá uvedené v odseku 3 písm. b) môžu prijímať na úrovni Únie, ak sa príslušné rozhodnutie prijalo v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 36 ods. 3, a to len v osobitných prípadoch, keď na takúto centralizáciu existujú jasné dôvody.

5.   Národná agentúra poskytne grantovú podporu príjemcom buď formou dohody o grante, alebo rozhodnutia o grante, ako Komisia stanoví pre príslušnú akciu programu.

6.   Národná agentúra podáva Komisii a svojmu národnému orgánu správu každý rok v súlade s článkom 60 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Národná agentúra zodpovedá za realizáciu pripomienok, ktoré vydá Komisia v nadväznosti na svoju analýzu ročného vyhlásenia riadiaceho subjektu a nezávislého audítorského stanoviska k nemu.

7.   Národná agentúra nesmie bez predchádzajúceho písomného schválenia národným orgánom a Komisiou delegovať na tretiu stranu žiadnu úlohu programu ani plnenie rozpočtu, ktoré jej boli zverené. Národná agentúra si zachováva výhradnú zodpovednosť za všetky úlohy delegované na tretiu stranu.

8.   V prípade odvolania mandátu národnej agentúry táto národná agentúra zostáva právne zodpovedná za plnenie svojich zmluvných záväzkov voči príjemcom v rámci programu a voči Komisii až do prevodu týchto záväzkov na novú národnú agentúru.

9.   Národná agentúra je zodpovedná za riadenie a ukončovanie finančných dohôd týkajúcich sa predchádzajúcich programov celoživotného vzdelávania a Mládež v akcii, ktoré budú na začiatku programu ešte otvorené.

Článok 29

Európska komisia

1.   Do dvoch mesiacov od doručenia ex-ante posúdenie zhody od národného orgánu podľa článku 27 ods. 4 Komisia prijme, prijme podmienečne alebo zamietne určenie národnej agentúry. Komisia uzatvorí zmluvný vzťah s národnou agentúrou až keď prijme ex-ante posúdenie zhody. V prípade podmienečného prijatia môže Komisia na svoj zmluvný vzťah s národnou agentúrou uplatniť primerané preventívne opatrenia.

2.   Po prijatí ex-ante posúdenia zhody národnej agentúry určenej pre program Komisia oficiálne potvrdí právne povinnosti v súvislosti s finančnými dohodami, ktoré sa týkajú predchádzajúcich programov celoživotného vzdelávania a Mládež v akcii a ktoré sú na začiatku programu ešte otvorené.

3.   V súlade s článkom 27 ods. 4 dokument, ktorý upravuje zmluvný vzťah medzi Komisiou a národnou agentúrou:

a)

stanovuje normy vnútornej kontroly pre národné agentúry a pravidlá riadenia finančných prostriedkov Únie na grantovú podporu národnými agentúrami;

b)

zahrnuje pracovný program národnej agentúry, obsahujúci riadiace úlohy národnej agentúry, na ktoré je poskytnutá podpora Únie;

c)

stanovuje požiadavky na národnú agentúru v oblasti podávania správ.

4.   Komisia každý rok sprístupní národnej agentúre tieto finančné prostriedky programu:

a)

finančné prostriedky na grantovú podporu v dotknutom členskom štáte na akcie programu, ktorých riadenie je zverené národnej agentúre;

b)

finančný príspevok na podporu úloh národnej agentúry pri riadení programu. Tento príspevok sa poskytne vo forme paušálneho príspevku na prevádzkové náklady národnej agentúry a určí sa na základe výšky finančných prostriedkov Únie na grantovú podporu zverených národnej agentúre.

5.   Komisia stanoví požiadavky na pracovný program národnej agentúry. Komisia poskytne národnej agentúre finančné prostriedky programu až potom, keď oficiálne schváli pracovný program národnej agentúry.

6.   Komisia preskúma vnútroštátne systémy riadenia a kontroly na základe požiadaviek na súlad národných agentúr podľa článku 27 ods. 4, najmä na základe ex-ante posúdenia zhody, ktoré jej poskytne národný orgán, ročného vyhlásenia riadiaceho subjektu národnej agentúry a stanoviska nezávislého audítorského subjektu k nemu s náležitým zohľadnením ročných informácií od národného orgánu o jeho činnostiach monitorovania a dohľadu v súvislosti s programom.

7.   Komisia po posúdení ročného vyhlásenia riadiaceho subjektu a stanoviska nezávislého audítorského subjektu k nemu zašle svoje stanovisko a pripomienky vo vzťahu k nim národnej agentúre a národnému orgánu.

8.   V prípade, že Komisia nemôže prijať ročné vyhlásenie riadiaceho subjektu alebo nezávislé audítorské stanovisko k nemu, alebo v prípade neuspokojivej realizácie pripomienok Komisie národnou agentúrou môže Komisia vykonať preventívne a nápravné opatrenia potrebné na ochranu finančných záujmov Únie v súlade s článkom 60 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

9.   Komisia organizuje pravidelné stretnutia so sieťou národných agentúr s cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie programu vo všetkých krajinách účastniacich sa programu.

Článok 30

Nezávislý audítorský subjekt

1.   Nezávislý audítorský subjekt vydáva audítorské stanovisko k ročnému vyhláseniu riadiaceho subjektu uvedenému v článku 60 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

2.   Nezávislý audítorský subjekt:

a)

má potrebnú odbornú spôsobilosť na vykonávanie auditov vo verejnom sektore;

b)

zabezpečí, aby jeho audity zohľadňovali medzinárodne uznávané štandardy na vykonávanie auditu;

c)

nie je v konflikte záujmov vo vzťahu k právnemu subjektu, ktorého súčasťou je národná agentúra. Predovšetkým je funkčne nezávislý od právneho subjektu, ktorého súčasťou je národná agentúra.

3.   Nezávislý audítorský subjekt poskytne Komisii a jej zástupcom, ako aj Dvoru audítorov úplný prístup ku všetkým dokumentom a správam na podporu audítorského stanoviska, ktoré vydáva k ročnému vyhláseniu riadiaceho subjektu národnej agentúry.

KAPITOLA IX

Systém kontroly

Článok 31

Zásady systému kontroly

1.   Komisia prijme primerané opatrenia, ktoré zabezpečia, aby pri výkone akcií financovaných na základe tohto nariadenia boli chránené finančné záujmy Únie, a to uplatňovaním opatrení na zabránenie podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným protiprávnym činnostiam, účinnými kontrolami, a ak sa zistia nezrovnalosti, spätným získaním nesprávne vyplatených súm, a podľa potreby účinnými, primeranými a odrádzajúcimi sankciami.

2.   Komisia je zodpovedná za dozorné kontroly vo vzťahu k akciám a činnostiam programu riadeným národnými agentúrami. Stanoví minimálne požiadavky na kontroly vykonávané národnou agentúrou a nezávislým audítorským subjektom.

3.   Národná agentúra je zodpovedná za primárne kontroly príjemcov grantov na akcie a činnosti programu uvedené v článku 28 ods. 3. Tieto kontroly musia poskytnúť primeranú istotu, že udelené granty sa využívajú v súlade s ich určením a s platnými pravidlami Únie.

4.   Pokiaľ ide o finančné prostriedky programu prevedené na národné agentúry, Komisia zabezpečí riadnu koordináciu svojich kontrol s národnými orgánmi a národnými agentúrami na základe zásady jednotného auditu a v nadväznosti na analýzu založenú na hodnotení rizika. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na vyšetrovania vykonávané Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

Článok 32

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonať audity na základe dokladov a audity na mieste vo vzťahu ku všetkým príjemcom grantov, dodávateľom a subdodávateľom a iným tretím stranám, ktoré dostali finančné prostriedky Únie. Môžu vykonávať aj audity a kontroly týkajúce sa národných agentúr.

2.   OLAF môže vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste u hospodárskych subjektov, ktorých sa takéto financovanie priamo alebo nepriamo týka, a to v súlade s postupom stanoveným v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (20) s cieľom zistiť, či v súvislosti s dohodou o grante alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou týkajúcou sa financovania Úniou nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a dohody o grante, rozhodnutia o grante a zmluvy vyplývajúce z vykonávania tohto nariadenia výslovne oprávňujú Komisiu, Dvor audítorov a OLAF vykonávať takéto audity a kontroly a inšpekcie na mieste.

KAPITOLA X

Delegovanie právomoci a vykonávacie ustanovenia

Článok 33

Delegovanie právomoci na Komisiu

S cieľom riadiť úlohy na najprimeranejšej úrovni je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34, pokiaľ ide o zmenu článku 28 ods. 3, ale len v súvislosti so stanovením ďalších akcií, ktoré majú byť riadené národnými agentúrami.

Článok 34

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 33 sa Komisii udeľuje na dobu trvania programu.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 33 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 33 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 35

Vykonávanie programu

Komisia na vykonávanie programu prijíma ročné pracovné programy vo forme vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 36 ods. 3. Každý ročný pracovný program zabezpečí, aby sa všeobecné a konkrétne ciele stanovené v článkoch 4, 5, 11 a 16 vykonávali každoročne konzistentným spôsobom, a stanoví predpokladané výsledky, spôsob vykonávania a jeho celkovú sumu. Ročné pracovné programy obsahujú aj opis akcií, ktoré sa majú financovať, údaje o sume pridelenej na každú akciu a rozdelenie finančných prostriedkov medzi členské štáty na akcie, ktoré sa riadia prostredníctvom národných agentúr, a orientačný harmonogram vykonávania. V prípade grantov obsahujú maximálnu mieru spolufinancovania, v ktorej sa zohľadnia špecifiká cieľových skupín, najmä ich kapacita spolufinancovania a možnosť získať finančné prostriedky od tretích strán. Konkrétne pri akciách zameraných na organizácie s obmedzenými finančnými kapacitami sa miera spolufinancovania stanoví minimálne na 50 %.

Článok 36

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Výbor sa môže schádzať v špecifickom zložení s cieľom riešiť sektorové otázky. Prípadne možno ad hoc a v súlade s rokovacím poriadkom výboru pozývať externých odborníkov vrátane zástupcov sociálnych partnerov, aby sa zúčastnili na jeho schôdzach ako pozorovatelia.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA XI

Záverečné ustanovenia

Článok 37

Zrušenie a prechodné ustanovenia

1.   Rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2014.

2.   Akcie, ktoré sa začali 31. decembra 2013 alebo pred týmto dátumom na základe rozhodnutí č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES, sa spravujú v prípade, keď je to relevantné, v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

3.   Členské štáty zabezpečia na vnútroštátnej úrovni nerušený prechod medzi akciami vykonávanými v súvislosti s predchádzajúcimi programami v oblastiach celoživotného vzdelávania, mládeže a medzinárodnej spolupráce vo vysokoškolskom vzdelávaní a akciami, ktoré sa majú vykonávať v rámci programu.

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 154.

(2)  Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, s. 200.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 19. novembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 3. decembra 2013.

(4)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/2006/ES z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania (Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 45).

(5)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1719/2006/ES z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje program Mládež v akcii na obdobie 2007 – 2013 (Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 30).

(6)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1298/2008/ES zo 16. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje akčný program Erasmus Mundus na roky 2009 – 2013 na zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania a na podporu porozumenia medzi kultúrami prostredníctvom spolupráce s tretími krajinami (Ú. v. EÚ L 340, 19.12.2008, s. 83).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41).

(8)  Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004, s. 12).

(9)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES z 15. decembra 2004 o jednotnom rámci Spoločenstva pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass) (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 6).

(10)  Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/143/ES z 15. februára 2006 o ďalšej európskej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 60).

(11)  Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1).

(12)  Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) (Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 11).

(13)  Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 1).

(14)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1

(15)  Rozhodnutie Rady 2001/822/ES z 27. novembra 2001 o pridružení zámorských krajín a území k Európskemu spoločenstvu („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. ES L 314, 30.11.2001, s. 1).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(18)  Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10).

(19)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).

(20)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).


PRÍLOHA I

UKAZOVATELE PRE HODNOTENIE PROGRAMU

Program sa starostlivo monitoruje na základe súboru ukazovateľov určených na meranie rozsahu, v akom boli dosiahnuté všeobecné a konkrétne ciele programu, a s ohľadom na minimalizáciu administratívneho zaťaženia a nákladov. Na tento účel sa zhromažďujú údaje v súvislosti s nasledujúcim súborom hlavných ukazovateľov:

Hlavný cieľ v oblasti vzdelávania v rámci stratégie Európa 2020

Percentuálny podiel osôb vo veku 18 – 24 rokov iba s nižším stredoškolským vzdelaním, ktoré nie sú zaradené do vzdelávania ani odbornej prípravy

Percentuálny podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s ukončeným terciárnym alebo rovnocenným vzdelaním

Referenčná hodnota mobility v súlade so závermi Rady o referenčnej hodnote pre vzdelávaciu mobilitu

Percentuálny podiel absolventov vysokoškolského vzdelávania, ktorí absolvovali obdobie súvisiace s vysokoškolským štúdiom alebo odbornou prípravou (vrátane odborných stáží) v zahraničí

Percentuálny podiel osôb vo veku 18 – 34 rokov s počiatočným odborným vzdelaním a prípravou, ktoré absolvovali obdobie súvisiace s počiatočným odborným vzdelávaním a prípravou alebo obdobie odbornej prípravy (vrátane odborných stáží) v zahraničí

Kvantitatívne údaje (všeobecné)

Počet zamestnancov podporovaný programom, podľa krajiny a sektora

Počet účastníkov so špeciálnymi potrebami alebo menšími príležitosťami

Počet a typ organizácií a projektov, podľa krajiny a akcie

Vzdelávanie a odborná príprava

Počet žiakov, študentov a stážistov zúčastňujúcich sa na programe podľa jednotlivých krajín, sektora, akcie a pohlavia

Počet vysokoškolských študentov, ktorí získavajú podporu na štúdium v partnerskej krajine, ako aj počet študentov z partnerských krajín, ktorí prichádzajú študovať do krajiny účastniacej sa programu

Počet inštitúcií vysokoškolského vzdelávania z partnerských krajín zapojených do akcií v oblasti mobility a spolupráce

Počet užívateľov siete Euroguidance

Percentuálny podiel účastníkov, ktorí dostali osvedčenie, diplom alebo iný druh formálneho uznania ich účasti na programe

Percentuálny podiel účastníkov potvrdzujúcich, že si zvýšili svoje kľúčové kompetencie

Percentuálny podiel účastníkov dlhodobej mobility potvrdzujúcich, že si zvýšili jazykové zručnosti

Jean Monnet

Počet študentov, ktorí získali odbornú prípravu prostredníctvom činností Jean Monnet

Mládež

Počet mladých ľudí zapojených do akcií v oblasti mobility, ktorí dostali podporu v rámci programu, podľa krajiny, akcie a pohlavia

Počet mládežníckych organizácií z krajín účastniacich sa programu i partnerských krajín zapojených do akcií v oblasti medzinárodnej mobility a spolupráce

Počet užívateľov siete Eurodesk

Percentuálny podiel účastníkov, ktorí dostali osvedčenie, napríklad Youthpass, diplom alebo iný druh formálneho uznania ich účasti v programe

Percentuálny podiel účastníkov potvrdzujúcich, že si zvýšili svoje kľúčové kompetencie

Percentuálny podiel účastníkov na dobrovoľníckych činnostiach potvrdzujúcich, že si zvýšili jazykové zručnosti

Šport

Veľkosť členstva športových organizácií, ktoré žiadali o účasť v programe a zúčastnili sa na ňom, podľa krajín

Percentuálny podiel účastníkov, ktorí používajú výsledky cezhraničných projektov na:

a)

boj proti hrozbám pre šport,

b)

zlepšenie dobrého riadenia a duálnu kariéru,

c)

posilnenie sociálneho začleňovania, rovnosti príležitostí a miery účasti.


PRÍLOHA II

TECHNICKÉ INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA NÁSTROJA ZÁRUK ZA ŠTUDENTSKÉ PÔŽIČKY

1.   Výber finančných sprostredkovateľov

Na základe výzvy na vyjadrenie záujmu sa finanční sprostredkovatelia vyberajú v súlade s osvedčenými trhovými postupmi so zreteľom okrem iného na:

a)

výšku finančných prostriedkov, ktoré sa majú dať k dispozícii študentom;

b)

najvýhodnejšie podmienky ponúkané študentom, podmienené plnením minimálnych štandardov pre poskytovanie pôžičiek, ako je uvedené v odseku 2;

c)

prístup všetkých obyvateľov krajín účastniacich sa programu uvedených v článku 24 ods. 1 k financovaniu;

d)

opatrenia na predchádzanie podvodom; a

e)

dodržiavanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES (1).

2.   Ochrana dlžníkov

Nasledujúce záruky predstavujú minimálne podmienky, ktoré musia plniť finanční sprostredkovatelia, ak chcú poskytovať študentské pôžičky zaručené nástrojom záruk za študentské pôžičky:

a)

nevyžaduje sa zábezpeka ani rodičovská záruka;

b)

pôžičky sa poskytujú na nediskriminačnom základe;

c)

v rámci hodnotiaceho postupu finančný sprostredkovateľ zváži riziko nadmerného zadlženia študenta, pričom berie do úvahy úroveň akumulovaných dlhov a každé súdne rozhodnutie o nesplatených pohľadávkach; a

d)

splácanie sa uskutoční na základe hybridného modelu, v ktorom sa kombinujú štandardizované platby založené na hypotekárnom úvere so sociálnymi zárukami, a to najmä:

i)

úrokovou sadzbou, ktorá je výrazne nižšia než trhová úroková sadzba;

ii)

počiatočné obdobie odkladu pred začatím splácania v dĺžke minimálne 12 mesiacov po skončení študijného programu, alebo ak vnútroštátne právo neumožňuje takýto odklad, ustanovenie o nominálnych splátkach za toto 12-mesačné obdobie;

iii)

poskytnutie možnosti tzv. splátkových prázdnin na minimálnu dobu 12 mesiacov počas trvania pôžičky, ktorú možno uplatniť na žiadosť absolventa, alebo ak vnútroštátne právo neumožňuje takýto odklad, ustanovenie o nominálnych splátkach za toto 12-mesačné obdobie;

iv)

možnosť odloženia splácania úroku počas obdobia štúdia;

v)

poistenie pre prípad úmrtia alebo zdravotného postihnutia; a

vi)

žiadne sankcie za predčasné úplné alebo čiastočné splatenie.

Finanční sprostredkovatelia môžu ponúknuť splátky podmienené príjmom, rovnako ako lepšie podmienky, ako je dlhšia doba odkladu, dlhšie splátkové prázdniny alebo neskoršia splatnosť, brať do úvahy špecifické potreby absolventov, ako v prípade tých, ktorí následne pokračujú v doktorandskom štúdiu, alebo poskytnúť absolventom viac času na hľadanie zamestnania. Poskytovanie takýchto lepších podmienok sa berie do úvahy pri postupe výberu finančných sprostredkovateľov.

3.   Monitorovanie a hodnotenie

Nástroj záruk za študentské pôžičky sa monitoruje a hodnotí, ako je uvedené v článku 21 tohto nariadenia, a na základe článku 140 ods. 8 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Ako súčasť tohto postupu predloží Komisia správu o vplyve nástroja záruk za študentské pôžičky na príjemcov a na vysokoškolské vzdelávacie systémy. Správa Komisie zahrnie okrem iného údaje o príslušných oblastiach týkajúcich sa nasledovného a tiež navrhnuté opatrenia na riešenie uvedených oblastí:

a)

počet študentov, ktorí prijali pôžičku krytú nástrojom záruk za študentské pôžičky, vrátane údajov o miere dokončenia;

b)

objem pôžičiek, na ktoré uzatvorili zmluvy finanční sprostredkovatelia;

c)

úroveň úrokových sadzieb;

d)

miera zadlženia a neplnenia záväzkov vrátane všetkých opatrení prijatých finančnými sprostredkovateľmi voči tým, ktorí nesplácajú pôžičky;

e)

opatrenia na predchádzanie podvodom, ktoré prijali finanční sprostredkovatelia;

f)

profil študentov, ktorí dostali podporu, vrátane ich sociálno-ekonomického zázemia, predmetu štúdia, krajiny pôvodu a krajiny určenia, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o ochrane údajov;

g)

vyváženosť využívania z geografického hľadiska; a

h)

účasť finančných sprostredkovateľov z geografického hľadiska.

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci priznané Európskemu parlamentu a Rade článkom 140 ods. 9 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, Komisia zváži, či navrhne vhodné regulačné zmeny vrátane legislatívnych zmien v prípade, že predpokladané využitie na trhu alebo účasť finančných sprostredkovateľov nie sú uspokojivé.

4.   Rozpočet

Rozpočtové prostriedky pokrývajú celkové náklady nástroja záruk za študentské pôžičky vrátane platobných záväzkov voči zúčastneným finančným sprostredkovateľom, ktorí požadujú čiastočné záruky, a správnych poplatkov pre EIF.

Rozpočet pridelený na nástroj záruk za študentské pôžičky, ako je uvedené v článku 18 ods. 2 písm. c), nesmie byť vyšší než 3,5 % z celkového rozpočtu programu.

5.   Zviditeľňovanie a zvyšovanie povedomia

Každý zúčastnený finančný sprostredkovateľ prispieva k propagácii nástroja záruk za študentské pôžičky poskytovaním informácií záujemcom o štúdium. Na tento účel Komisia okrem iného poskytne národným agentúram v krajinách účastniacich sa programu potrebné informácie, ktoré im umožnia plniť úlohu sprostredkovateľov informácií o nástroji záruk za študentské pôžičky.


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).


Top