Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32013R1074

Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1074/2013 z  18. októbra 2013 o požiadavkách na štatistické vykazovanie pre poštové žírové inštitúcie, ktoré prijímajú vklady od nepeňažných finančných inštitúcií, ktoré sú rezidentmi eurozóny (prepracované znenie) (ECB/2013/39)

Ú. v. EÚ L 297, 7.11.2013, pp. 94–106 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force: This act has been changed. Current consolidated version: 27/11/2013

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2013/1074/oj

7.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 297/94


NARIADENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (EÚ) č. 1074/2013

z 18. októbra 2013

o požiadavkách na štatistické vykazovanie pre poštové žírové inštitúcie, ktoré prijímajú vklady od nepeňažných finančných inštitúcií, ktoré sú rezidentmi eurozóny

(prepracované znenie)

(ECB/2013/39)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 5,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 1, článok 6 ods. 4,

so zreteľom na stanovisko Európskej komisie,

keďže:

(1)

Nariadenie Európskej centrálnej banky (ES) č. 1027/2006 zo 14. júna 2006 o požiadavkách na štatistické vykazovanie pre poštové žírové inštitúcie, ktoré prijímajú vklady od nepeňažných finančných inštitúcií, ktoré sú rezidentmi eurozóny (ECB/2006/8) (2) je potrebné v podstatnej miere zmeniť, najmä v nadväznosti na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (3), malo by sa v záujme zrozumiteľnosti prepracovať.

(2)

V článku 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2533/98 sa ustanovuje, že na plnenie svojich požiadaviek na štatistické vykazovanie má Európska centrálna banka (ECB) právo zberať s pomocou národných centrálnych bánk štatistické informácie v medziach referenčnej spravodajskej skupiny a v rozsahu potrebnom na realizáciu úloh Európskeho systému centrálnych bánk. V článku 2 ods. 2 písm. b) sa ďalej ustanovuje, že poštové žírové inštitúcie tvoria súčasť referenčnej spravodajskej skupiny v rozsahu potrebnom na plnenie požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie v oblasti menovej a finančnej štatistiky.

(3)

Cieľom predkladania údajov o poštových žírových inštitúciách je poskytnúť ECB primerané štatistiky o finančných aktivitách subsektora poštových žírových inštitúcií v členských štátoch, ktorých menou je euro (ďalej len „členské štáty eurozóny“), ktoré sa považujú za jedno ekonomické územie.

(4)

Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1071/2013 z 24. septembra 2013 o bilancii sektora peňažných finančných inštitúcií (ECB/2013/33) (4) tvoria aktuálnu spravodajskú skupinu na účely uvedeného nariadenia peňažné finančné inštitúcie, ktoré sú rezidentmi na území členských štátov eurozóny.

(5)

Menové agregáty eurozóny a ich protipoložky sa odvodzujú najmä z údajov o bilancii peňažných finančných inštitúcií, ktoré sa zbierajú podľa nariadenia (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33). Menové agregáty eurozóny však zahŕňajú nielen menové záväzky peňažných finančných inštitúcií voči nepeňažným finančným inštitúciám, ktoré sú rezidentmi eurozóny, s výnimkou ústrednej štátnej správy, ale aj menové záväzky ústrednej štátnej správy voči nepeňažným finančným inštitúciám, ktoré sú rezidentmi eurozóny, s výnimkou ústrednej štátnej správy.

(6)

V niektorých členských štátoch eurozóny poštové žírové inštitúcie nepatria do sektora ústrednej štátnej správy podľa revidovaného Európskeho systému účtov (ďalej len „ESA 2010“) ustanoveného nariadením (EÚ) č. 549/2013, pričom sa neobmedzujú na prijímanie vkladov výlučne v mene svojich národných štátnych pokladníc, ale môžu prijímať vklady aj na svoj vlastný účet.

(7)

Poštové žírové inštitúcie, ktoré prijímajú vklady, vykonávajú v tomto smere rovnaké činnosti ako peňažné finančné inštitúcie. Preto by sa mali na obidva druhy subjektov vzťahovať rovnaké požiadavky na štatistické vykazovanie v rozsahu, v ktorom sú takéto požiadavky relevantné pre ich obchodné činnosti.

(8)

Je potrebné zabezpečiť harmonizovanú právnu úpravu a zaistiť dostupnosť štatistických informácií o vkladoch, ktoré prijímajú poštové žírové inštitúcie.

(9)

Normy na ochranu a používanie dôverných štatistických informácií, ako sú ustanovené v článku 8 nariadenia (ES) č. 2533/1998, by sa mali uplatňovať.

(10)

V článku 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2533/98 sa ustanovuje, že ECB má právomoc ukladať sankcie spravodajským agentom, ktorí nedodržali požiadavky na štatistické vykazovanie ustanovené v nariadeniach alebo rozhodnutiach ECB,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

1.

„spravodajské jednotky“ a „rezident“ majú rovnaký význam, ako je vymedzený v článku 1 nariadenia (ES) č. 2533/98;

2.

„poštovou žírovou inštitúciou“ sa rozumie poštový úrad, ktorý patrí do sektora „nefinančných korporácií“ (sektor 11, ESA 2010) a ktorý ako doplnok k poštovým službám prijíma vklady od nepeňažných finančných inštitúcií, ktoré sú rezidentmi eurozóny, s cieľom poskytovať svojím vkladateľom služby prevodu peňazí;

3.

„príslušnou NCB“ sa rozumie NCB členského štátu eurozóny, ktorého je poštová žírová inštitúcia rezidentom.

Článok 2

Aktuálna spravodajská skupina

1.   Aktuálnu spravodajskú skupinu tvoria poštové žírové inštitúcie, ktoré sú rezidentmi na území členských štátov eurozóny.

2.   Výkonná rada môže vytvoriť a viesť zoznam poštových žírových inštitúcií v súlade s týmto nariadením. Národné centrálne banky a ECB sprístupnia tento zoznam a jeho aktualizácie dotknutým poštovým žírovým inštitúciám vhodným spôsobom, okrem iného prostredníctvom elektronických prostriedkov, internetu alebo, ak o to dotknuté poštové žírové inštitúcie požiadajú, v papierovej podobe. Tento zoznam má iba informačnú povahu. Ak je však posledná dostupná verzia tohto zoznamu nesprávna, ECB nesmie uložiť sankcie poštovej žírovej inštitúcii, ktorá riadne nesplnila požiadavky na štatistické vykazovanie v rozsahu, v ktorom sa v dobrej viere spoľahla na nesprávny zoznam.

3.   Národné centrálne banky môžu poštovým žírovým inštitúciám udeliť výnimky z povinnosti vykazovať štatistické informácie podľa tohto nariadenia za predpokladu, že požadované štatistické informácie sú už zozbierané z iných dostupných zdrojov. NCB včas kontrolujú plnenie tejto podmienky, aby v prípade potreby po dohode s ECB buď udelili výnimku, alebo ju vzali späť, a to s účinnosťou od začiatku každého roka.

Článok 3

Požiadavky na štatistické vykazovanie

1.   Aktuálna spravodajská skupina vykazuje príslušnej NCB mesačné štatistické informácie, ktoré sa týkajú jej bilancie ku koncu mesiaca z hľadiska stavov.

2.   Štatistické informácie požadované na základe tohto nariadenia sa týkajú obchodnej činnosti, ktorú poštová žírová inštitúcia vykonáva na svoj vlastný účet a ktorá je uvedená v prílohách I a II.

3.   Štatistické informácie požadované na základe tohto nariadenia sa vykazujú v súlade s minimálnymi normami pre prenos, presnosť, súlad s pojmami a revízie, ktoré sú uvedené v prílohe III.

4.   Národné centrálne banky vymedzujú a implementujú režim vykazovania, ktorý má aktuálna spravodajská skupina dodržiavať v súlade s vnútroštátnymi požiadavkami. Národné centrálne banky zabezpečia, aby tento režim vykazovania poskytoval štatistické informácie požadované na základe tohto nariadenia a umožňoval dôslednú kontrolu dodržiavania minimálnych noriem pre prenos, presnosť, súlad s pojmami a revízie, ktoré sú uvedené v prílohe III.

Článok 4

Zlúčenia alebo splynutia, rozdelenia a reorganizácie

V prípade zlúčenia alebo splynutia, rozdelenia alebo inej reorganizácie, ktorá by mohla mať vplyv na plnenie štatistických povinností, dotknutá spravodajská jednotka informuje príslušnú NCB, len čo sa úmysel realizovať takúto operáciu stane verejne známym a s dostatočným časovým predstihom predtým, ako sa takáto operácia stane účinná, o postupoch, ktoré sa plánujú použiť na splnenie požiadaviek na štatistické vykazovanie ustanovených v tomto nariadení.

Článok 5

Včasnosť

Národné centrálne banky posielajú ECB štatistické informácie vykazované podľa článku 3 ods. 1 a 2 do konca pracovného času 15. pracovného dňa nasledujúceho po skončení mesiaca, ktorého sa údaje týkajú. Národné centrálne banky rozhodujú o tom, kedy potrebujú mať k dispozícii údaje od spravodajských jednotiek, aby splnili tento termín.

Článok 6

Účtovné predpisy na účely štatistického vykazovania

1.   S výhradou odsekov 2 a 3 účtovnými predpismi, ktoré sú na účely vykazovania podľa tohto nariadenia povinné dodržiavať poštové žírové inštitúcie, sú pravidlá ustanovené vo vnútroštátnych predpisoch, ktorými sa transponuje smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (5), ako aj v ďalších aplikovateľných medzinárodných účtovných normách.

2.   Záväzky z vkladov a úvery sa vykazujú v nominálnej hodnote splatnej ku koncu mesiaca. Záväzky z vkladov a úvery nie je možné započítať voči akýmkoľvek iným aktívam alebo pasívam.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté účtovné postupy a mechanizmy vzájomného započítania ( „netting“ ) platné vo väčšine členských štátov eurozóny, všetky finančné aktíva a pasíva sa na štatistické účely vykazujú v hrubom vyjadrení.

4.   Za predpokladu, že takéto postupy vykazovania používajú všetky rezidentské spravodajské jednotky, národné centrálne banky môžu dovoliť, aby sa úvery, ku ktorým sa tvoria opravné položky, vykazovali očistené o opravné položky a úvery nadobudnuté za odplatu v cene dohodnutej v čase ich nadobudnutia.

Článok 7

Overovanie a povinný zber

Národné centrálne banky uplatňujú právo overovať alebo povinne zbierať informácie, ktoré sú spravodajské jednotky povinné poskytovať podľa tohto nariadenia bez toho, aby bolo dotknuté právo ECB uplatniť toto právo samostatne. Národné centrálne banky uplatňujú toto právo najmä vtedy, ak poštová žírová inštitúcia patriaca do aktuálnej spravodajskej skupiny nespĺňa minimálne normy pre prenos, presnosť, súlad s pojmami a revízie, ktoré sú uvedené v prílohe III.

Článok 8

Začiatok vykazovania

Prvýkrát sa vykazujú mesačné údaje za december 2014.

Článok 9

Zrušovacie ustanovenia

1.   Nariadenie (ES) č. 1027/2006 (ECB/2006/8) sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2015.

2.   Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s korelačnou tabuľkou uvedenou v prílohe IV.

Článok 10

Záverečné ustanovenia

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2015.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

Vo Frankfurte nad Mohanom 18. októbra 2013

Za Radu guvernérov ECB

prezident ECB

Mario DRAGHI


(1)   Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8.

(2)   Ú. v. EÚ L 184, 6.7.2006, s. 12.

(3)   Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013, s. 1.

(4)  Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka.

(5)   Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1.


PRÍLOHA I

POŽIADAVKY NA ŠTATISTICKÉ VYKAZOVANIE

Image 1


PRÍLOHA II

VYMEDZENIE POJMOV TÝKAJÚCICH SA POŽIADAVIEK NA ŠTATISTICKÉ VYKAZOVANIE

Konsolidácia na štatistické účely na území toho istého štátu

Poštové žírové inštitúcie konsolidujú na štatistické účely obchodnú činnosť všetkých svojich pracovísk (sídla alebo ústredia a/alebo pobočiek), ktoré sa nachádzajú na území toho istého štátu. Na štatistické účely nie je povolená konsolidácia na úrovni medzi štátmi.

a)

Ak materská spoločnosť a jej dcérske spoločnosti sú poštovými žírovými inštitúciami, ktoré sa nachádzajú v tom istom členskom štáte, materská spoločnosť smie konsolidovať vo svojich štatistických výkazoch obchodnú činnosť týchto dcérskych spoločností.

b)

Ak má poštová žírová inštitúcia pobočky, ktoré sa nachádzajú na území ostatných členských štátov eurozóny, musí jej sídlo alebo ústredie, ktoré sa v danom členskom štáte eurozóny nachádza, považovať pozície voči všetkým týmto pobočkám za pozície voči rezidentom v ostatných členských štátoch eurozóny. Naopak, pobočka, ktorá sa nachádza v danom členskom štáte eurozóny, musí pozície voči sídlu alebo ústrediu alebo voči ostatným pobočkám tej istej inštitúcie, ktoré sa nachádzajú na území ostatných členských štátov eurozóny, považovať za pozície voči rezidentom v ostatných členských štátoch eurozóny.

c)

Ak má poštová žírová inštitúcia pobočky, ktoré sa nachádzajú mimo územia členských štátov eurozóny, musí jej sídlo alebo ústredie v danom členskom štáte eurozóny považovať pozície voči všetkým týmto pobočkám za pozície voči rezidentom zvyšku sveta. Naopak, pobočka, ktorá sa nachádza v danom členskom štáte eurozóny, musí pozície voči sídlu alebo ústrediu alebo voči ostatným pobočkám tej istej inštitúcie, ktoré sa nachádzajú mimo členských štátov eurozóny, považovať za pozície voči rezidentom zvyšku sveta.

Vymedzenie pojmov sektorov

Sektorová klasifikácia je upravená normou ESA 2010. Protistrany poštových žírových inštitúcií, ktoré sa nachádzajú na území členských štátov eurozóny, sa rozlišujú podľa svojej domácej sektorovej alebo inštitucionálnej klasifikácie v súlade so zoznamom, ktorý vedie Európska centrálna banka (ECB), na štatistické účely a usmerneniami pre štatistickú klasifikáciu protistrán, ktoré sú ustanovené v „Monetary financial institutions and markets statistics sector manual: Guidance for the statistical classification of customers“ (Príručka ECB pre štatistiku sektorov peňažných finančných inštitúcií a trhov: Usmernenie pre štatistickú klasifikáciu klientov).

Tabuľka

Vymedzenie pojmov sektorov

Sektor

Vymedzenie pojmu

Peňažné finančné inštitúcie

Peňažné finančné inštitúcie sú vymedzené v článku 1 nariadenia (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33). Tento sektor zahŕňa národné centrálne banky, úverové inštitúcie, ako sú vymedzené v práve Únie, fondy peňažného trhu, ostatné finančné inštitúcie, ktorých podnikateľskou činnosťou je prijímanie vkladov a/alebo blízkych náhrad vkladov subjektov iných ako peňažné finančné inštitúcie a poskytovanie úverov a/alebo investovanie do cenných papierov na vlastný účet, prinajmenšom v ekonomickom zmysle, a inštitúcie elektronických peňazí, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania v podobe vydávania elektronických peňazí.

Verejná správa

Sektor verejnej správy (S.13) pozostáva z inštitucionálnych jednotiek, ktoré sú netrhovými výrobcami, ktorých produkcia je určená na individuálnu a kolektívnu spotrebu a sú financované povinnými platbami jednotiek patriacich do iných sektorov, ako aj z inštitucionálnych jednotiek zapojených hlavne do prerozdeľovania národného dôchodku a bohatstva (ESA 2010, odseky 2.111 až 2.113).

Ústredná štátna správa

Tento subsektor (S.1311) zahŕňa všetky administratívne oddelenia štátu a ostatné ústredné orgány, ktorých pôsobnosť zvyčajne zahŕňa celé ekonomické územie, okrem správy fondov sociálneho zabezpečenia (ESA 2010, odsek 2.114).

Regionálna štátna správa

Tento subsektor (S.1312) pozostáva z takých typov štátnej správy, ktoré sú samostatnými inštitucionálnymi jednotkami vykonávajúcimi niektoré z funkcií vlády, okrem správy fondov sociálneho zabezpečenia, na nižšej úrovni, ako je ústredná štátna správa, a vyššej, ako je úroveň vládnych inštitucionálnych jednotiek na miestnej úrovni (ESA 2010, odsek 2.115).

Miestna samospráva

Tento subsektor (S.1313) zahŕňa tie typy verejnej správy, ktorých pôsobnosť je obmedzená na určitú miestnu časť ekonomického územia, okrem miestnych orgánov fondov sociálneho zabezpečenia (ESA 2010, odsek 2.116).

Fondy sociálneho zabezpečenia

Subsektor fondov sociálneho zabezpečenia (S.1314) zahŕňa ústredné, regionálne a miestne inštitucionálne jednotky, ktorých hlavnou činnosťou je poskytovanie sociálnych dávok, a ktoré spĺňajú obidve nasledujúce kritériá: a) podľa zákona alebo podľa iného právneho predpisu majú určité skupiny obyvateľstva povinnosť zúčastňovať sa na systéme alebo platiť príspevky a b) verejná správa zodpovedá za riadenie inštitúcie, pokiaľ ide o vyrovnanie alebo schvaľovanie príspevkov a dávok, nezávisle od svojej úlohy orgánu dohľadu alebo zamestnávateľa (ESA 2010, odsek 2.117).

Iné investičné fondy ako fondy peňažného trhu

Investičné fondy ako sú vymedzené v článku 1 nariadenie (EÚ) č. 1073/2013 (ECB/2013/38) o štatistike aktív a pasív investičných fondov. Tento subsektor pozostáva zo všetkých podnikov kolektívneho investovania okrem fondov peňažného trhu, ktoré investujú do finančných a/alebo nefinančných aktív, ak je ich cieľom investovanie kapitálu získaného od verejnosti.

Ostatní finanční sprostredkovatelia okrem poisťovacích korporácií a penzijných fondov + finančné pomocné inštitúcie + kaptívne finančné inštitúcie a požičiavatelia peňazí

Subsektor ostatných finančných sprostredkovateľov okrem poisťovacích korporácií a penzijných fondov (S.125) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania na základe prijímania záväzkov od inštitucionálnych jednotiek v iných formách, ako je mena, vklady (alebo blízke náhrady za vklady), akcie/podielové listy investičných fondov, alebo vo vzťahu k poistným, penzijným a štandardizovaným schémam záruk (ESA 2010, odseky 2.86 až 2.94).

Subsektor finančných pomocných inštitúcií (S.126) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú zapojené hlavne do činností úzko spojených s finančným sprostredkovaním, ktoré však samy osebe nie sú finančnými sprostredkovateľmi. Tento subsektor zahŕňa aj ústredia, ktorých všetky alebo väčšina dcérskych spoločností sú finančnými korporáciami (ESA2010, odseky 2.95 až 2.97).

Subsektor kaptívnych finančných inštitúcií a požičiavateľov peňazí (S.127) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sa nezapájajú do finančného sprostredkovania ani neposkytujú finančné pomocné služby, pričom väčšina ich aktív alebo pasív nie je predmetom transakcií na otvorených trhoch. Tento subsektor zahŕňa holdingové spoločnosti, ktoré majú v držbe podiely na základnom imaní skupiny dcérskych korporácií umožňujúce kontrolu nad týmito korporáciami a ktorých hlavnou aktivitou je vlastníctvo skupiny bez poskytovania akýchkoľvek iných služieb podnikom, v ktorých majú podiely na vlastnom imaní, t. j. nespravujú ani neriadia iné jednotky (ESA2010, odseky 2.98 až 2.99).

Poisťovacie korporácie

Subsektor poisťovacích korporácií (S.128) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania v dôsledku rozloženia rizík najmä vo forme priameho poistenia alebo zaistenia (ESA 2010, odseky 2.100 až 2.104).

Penzijné fondy

Subsektor penzijných fondov (S. 128) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania v dôsledku deleného sociálneho rizika a potrieb poistených osôb (sociálne poistenie). Penzijné fondy ako schémy sociálneho poistenia poskytujú príjem v dôchodku a často dávky v prípade úmrtia a zdravotného postihnutia (ESA 2010, odseky 2.105 až 2.110).

Nefinančné korporácie

Sektor nefinančných korporácií (S.11) pozostáva z inštitucionálnych jednotiek, ktoré sú nezávislými právnymi subjektmi a trhovými výrobcami a ktorých hlavnou činnosťou je produkcia výrobkov a nefinančných služieb. Tento sektor zároveň zahŕňa nefinančné kvázikorporácie (ESA 2010, odseky 2.45 až 2.54).

Domácnosti + neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam

Sektor domácností (S.14) pozostáva z jednotlivcov alebo skupín jednotlivcov ako spotrebiteľov a podnikateľov produkujúcich trhové výrobky a nefinančné a finančné služby (trhoví výrobcovia) za predpokladu, že produkcii výrobkov a služieb sa nevenujú samostatné subjekty považované za kvázikorporácie. Zahŕňa aj jednotlivcov alebo skupiny jednotlivcov, ktorí produkujú výrobky a nefinančné služby výlučne na vlastné konečné použitie. Sektor domácností zahŕňa podniky s jedným vlastníkom a partnerstvá bez vlastnej právnej subjektivity, iné ako tie, ktoré sa považujú za kvázikorporácie, ktoré sú trhovými výrobcami (ESA 2010, odseky 2.118 až 2.128).

Sektor neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam (S.15) pozostáva z neziskových inštitúcií, ktoré sú samostatnými právnymi subjektmi slúžiacimi domácnostiam a ktoré sú súkromnými netrhovými výrobcami. Ich hlavnými zdrojmi sú dobrovoľné príspevky v hotovosti alebo v naturáliách od domácností v postavení spotrebiteľov, platby od verejnej správy a dôchodky z majetku (ESA 2010, odseky 2.129 až 2.130).

Vymedzenie pojmov kategórií nástrojov

1.

Táto tabuľka poskytuje štandardný podrobný opis kategórií nástrojov, ktoré národné centrálne banky transponujú do príslušných kategórií platných na vnútroštátnej úrovni v súlade s týmto nariadením. Tabuľka nepredstavuje zoznam jednotlivých finančných nástrojov a ich opis nie je úplný. Vymedzenia pojmov odkazujú na ESA 2010.

2.

Pôvodná splatnosť, t.j. splatnosť pri emisii predstavuje pevne stanovenú dobu životnosti finančného nástroja, pred uplynutím ktorej nemôže byť spätne odkúpený/vyplatený, napr. dlhové cenné papiere, alebo pred uplynutím ktorej môže byť spätne odkúpený/vyplatený len s určitým druhom sankcie, napr. niektoré druhy vkladov. Výpovedná lehota predstavuje čas medzi okamihom, keď držiteľ oznámi svoj úmysel požiadať o splatenie daného nástroja, a dňom, ku ktorému ho držiteľ smie premeniť na hotovosť bez toho, aby mu bola uložená sankcia. Finančné nástroje sa klasifikujú podľa dĺžky výpovednej lehoty, len ak nebola dohodnutá splatnosť.

3.

Finančné pohľadávky sa môžu rozlišovať podľa toho, či sú, alebo nie sú obchodovateľné. Pohľadávka je obchodovateľná vtedy, ak možno jej vlastníctvo okamžite previesť z jednej jednotky na inú jednotku odovzdaním, rubopisom, alebo v prípade finančných derivátov vyrovnaním. Hoci možno potenciálne obchodovať s akýmkoľvek finančným nástrojom, obchodovateľné nástroje sú určené na obchodovanie na organizovanej burze alebo mimoburzovom (OTC) trhu, hoci skutočné obchodovanie nie je nevyhnutnou podmienkou obchodovateľnosti.

Podrobný opis kategórií nástrojov mesačnej agregovanej súvahy

KATEGÓRIE AKTÍV

Kategória

Opis hlavných znakov

1.

Pokladničná hotovosť

Držba bankoviek a mincí znejúcich na euro a iné meny v obehu, ktoré sa bežne používajú na realizáciu platieb.

2.

Úvery

Držba finančných aktív vytvorených, keď veritelia požičiavajú finančné prostriedky dlžníkom, ktoré buď nie sú doložené dokladmi, alebo sú doložené neobchodovateľnými dokladmi. Táto položka zahŕňa tiež aktíva vo forme vkladov uložených spravodajskými jednotkami.

Táto položka zahŕňa:

a)

vklady ako sú vymedzené v kategórii pasív 5;

b)

nedobytné úvery, ktoré zatiaľ neboli splatené alebo odpísané

Celková hodnota úverov, ktorých splátky sú po lehote splatnosti, alebo ktoré sú inak identifikované ako neštandardné, čiastočne alebo úplne, v súlade s vymedzením zlyhania v článku 178 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

držba neobchodovateľných cenných papierov

Držba dlhových cenných papierov, ktoré nie sú obchodovateľné a nemožno ich obchodovať na sekundárnych trhoch;

d)

obchodované úvery

Úvery, ktoré sa de facto stali obchodovateľnými, sa klasifikujú do položky aktív „úvery“ pod podmienkou, že neexistuje dôkaz o obchodovaní na sekundárnom trhu. V opačnom prípade sa klasifikujú ako dlhové cenné papiere (kategória 3);

e)

podriadený dlh vo forme vkladov alebo úverov

Nástroje podriadeného dlhu predstavujú podriadenú pohľadávku voči emitujúcej inštitúcii, ktorú možno uplatniť, až keď boli uspokojené všetky pohľadávky s vyšším postavením (napr. vklady/úvery), čo im dáva niektoré znaky majetkových účastí. Podriadený dlh sa na štatistické účely podľa charakteru nástroja klasifikuje buď ako „úvery“ alebo ako „dlhové cenné papiere“. Ak sa v súčasnosti všetky formy podriadeného dlhu držané poštovými žírovými inštitúciami klasifikujú na štatistické účely ako jediné číslo, toto číslo sa klasifikuje do položky „dlhové cenné papiere“ na základe toho, že podriadený dlh tvoria prevažne cenné papiere a nie úvery;

f)

pohľadávky v rámci reverzných repo obchodov alebo v rámci výpožičky cenných papierov oproti zárukám vo forme hotovosti

Protipoložka k hotovosti vyplatenej výmenou za cenné papiere nakúpené spravodajskými jednotkami za danú cenu na základe pevného záväzku spätne predať tie isté alebo podobné cenné papiere za fixnú cenu k určenému budúcemu dátumu alebo výpožička cenných papierov oproti zárukám vo forme hotovosti.

Táto položka sa nepovažuje za úver:

 

úvery poskytnuté na základe správcovstva

 

Úvery poskytnuté na základe správcovstva, t.j. úvery týkajúce sa správy majetku alebo fiduciárne úvery, sú úvery poskytnuté menom jednej strany (ďalej len „správca“) zastupujúcej tretiu osobu (ďalej len „oprávnená osoba“). Spravované úvery sa na štatistické účely nemajú zaznamenávať v bilancii správcu, ak riziká a prospech plynúci z vlastníctva finančných prostriedkov zostávajú u oprávnenej osoby. Riziká a prospech plynúci z vlastníctva zostáva u oprávnenej osoby, ak: a) oprávnená osoba preberá úverové riziko úveru, t. j. správca zodpovedá len za administratívnu správu úveru, alebo b) investícia oprávnenej osoby je zaručená proti strate, ak by sa voči správcovi začalo likvidačné konanie, t. j. spravovaný úveru nie je súčasťou aktív správcu, ktoré možno rozdeliť v prípade úpadku.

3.

Dlhové cenné papiere

Držba dlhových cenných papierov, ktoré sú obchodovateľné finančné nástroje slúžiace ako dôkaz dlhu, sa zvyčajne obchodujú na sekundárnych trhoch alebo nimi možno vyrovnávať pozíciu na trhu a neposkytujú majiteľovi žiadne vlastnícke práva vo vzťahu k emitujúcej inštitúcii.

Táto položka zahŕňa:

a)

držbu cenných papierov, ktoré poskytujú majiteľovi bezpodmienečné právo na fixný alebo zmluvne určený príjem vo forme kupónových platieb a/alebo vo forme stanovenej fixnej sumy k určenému dátumu alebo dátumom, alebo počínajúc dátumom určeným v čase emisie;

b)

úvery, ktoré sa stali obchodovateľnými na organizovanom trhu, t. j. obchodované úvery, pod podmienkou, že existuje dôkaz o obchodovaní na sekundárnom trhu vrátane existencie tvorcov trhu a o častom kótovaní finančného aktíva, napríklad vo forme rozpätí nákup – predaj. Ak to neplatí, klasifikujú sa pod položkou aktív „úvery“ (pozri aj „obchodované úvery“ v kategórii 2d);

c)

podriadený dlh vo forme dlhových cenných papierov (pozri aj „podriadený dlh vo forme vkladov alebo úverov“ v kategórii 2e).

Cenné papiere požičané v rámci operácií požičiavania cenných papierov alebo predané na základe dohody o spätnom nakúpe zostávajú v bilancii pôvodného vlastníka (a nezaznamenávajú sa v bilancii dočasného nadobúdateľa), ak existuje pevný záväzok vykonať reverznú operáciu a nielen iba možnosť ju vykonať. Ak dočasný nadobúdateľ predá prijaté cenné papiere, tento predaj sa musí zaznamenať ako priama transakcia s cennými papiermi a musí sa zaznamenať v bilancii dočasného nadobúdateľa ako negatívna pozícia v portfóliu cenných papierov.

3a/3b

Dlhové cenné papiere s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane/od jedného roka do dvoch rokov vrátane

Tieto položky zahŕňajú:

a)

držbu obchodovateľných dlhových cenných papierov s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane/od jedného roka do dvoch rokov vrátane;

b)

úvery, ktoré sa stali obchodovateľnými na organizovanom trhu, t.j. obchodované úvery, ktoré sú klasifikované ako dlhové cenné papiere, s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane/od jedného roka do dvoch rokov vrátane;

c)

podriadený dlh vo forme dlhových cenných papierov s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane/od jedného roka do dvoch rokov vrátane.

4.

Akcie/podielové listy fondov peňažného trhu

Táto položka aktív zahŕňa držbu akcií/podielových listov fondov peňažného trhu (pozri vymedzenie pojmu v časti 1 oddiel 2 prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33).


KATEGÓRIE PASÍV

Kategória

Opis hlavných znakov

5.

Vklady

Sumy (vklady alebo iné), ktoré spravodajské jednotky dlhujú veriteľom, a ktoré sú v súlade s charakteristikami opísanými v časti 1 oddiel 1 prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. /2013 (ECB/2013/33). Táto kategória sa na 1071účely systému vykazovania rozdeľuje na jednodňové vklady, vklady s dohodnutou splatnosťou a vklady s výpovednou lehotou

a)

vklady a úvery

„Vklady“ zahŕňajú aj „úvery“ ako záväzky poštových žírových inštitúcií. Z hľadiska pojmov predstavujú úvery sumy prijaté poštovými žírovými inštitúciami, ktoré nie sú štruktúrované vo forme „vkladov“. ESA 2010 rozlišuje medzi „úvermi“ a „vkladmi“ podľa strany, ktorá vyvíja iniciatívu, t.j. ak ňou je vypožičiavateľ, ide o úver, ak ňou je požičiavajúci, ide o vklad. V rámci systému vykazovania sa „úvery“ nerozlišujú ako samostatná kategória na strane pasív bilancie. Zostatky, ktoré sa považujú za „úvery“, sa majú namiesto toho bez ďalšieho rozlíšenia klasifikovať do položky „záväzky z vkladov“, ak ich nepredstavujú obchodovateľné nástroje. To je v súlade s vyššie uvedeným vymedzením pojmu „záväzkov z vkladov“. Úvery pre poštové žírové inštitúcie, ktoré sú klasifikované ako „záväzky z vkladov“, sa členia v súlade s požiadavkami systému vykazovania, t.j. podľa sektora, nástroja, meny a splatnosti. Syndikované úvery prijaté spravodajskými jednotkami patria do tejto kategórie;

b)

neobchodovateľné dlhové nástroje

Neobchodovateľné dlhové nástroje vydané spravodajskými jednotkami sa majú všeobecne klasifikovať ako „záväzky z vkladov“. Neobchodovateľné nástroje vydané spravodajskými jednotkami, ktoré sa následne stanú obchodovateľnými a s ktorými možno obchodovať na sekundárnych trhoch, sa majú preklasifikovať ako „dlhové cenné papiere“;

c)

vklady marží

Vklady marží (marže) vytvorené na základe derivátových zmlúv sa majú klasifikovať ako „záväzky z vkladov“, ak predstavujú záruku vo forme hotovosti uloženej v poštových žírových inštitúciách a ak zostávajú vo vlastníctve vkladateľa a po skončení zmluvy sa vkladateľovi vyplatia. V princípe sa marže prijaté spravodajskou jednotkou klasifikovali ako „záväzky z vkladov“, pokiaľ poštová žírová inštitúcia dostáva finančné prostriedky, ktoré sú voľne dostupné na ďalšie poskytovanie úverov; ak časť marže, ktorú prijala poštová žírová inštitúcia, má byť postúpená inému účastníkovi trhu s derivátmi, napr. zúčtovaciemu stredisku, len tá časť, ktorá zostáva k dispozícii poštovej žírovej inštitúcii, sa má v zásade klasifikovať ako „záväzky z vkladov“. Zložitosť súčasnej trhovej praxe môže sťažovať identifikáciu tých marží, ktoré sú skutočne splatné, pretože na ten istý účet sa bez ďalšieho rozlíšenia ukladajú rôzne druhy marže, alebo tých marží, ktoré poštovej žírovej inštitúcii poskytujú zdroje pre ďalšie poskytovanie úverov. V týchto prípadoch je prijateľné klasifikovať tieto marže ako „ostatné pasíva“ alebo ako „záväzky z vkladov“;

d)

označené zostatky

Podľa vnútroštátnej praxe sa „označené zostatky“ súvisiace napr. s leasingovými zmluvami klasifikujú ako záväzky z vkladov v rámci „vkladov s dohodnutou splatnosťou“ alebo „vkladov splatných na požiadanie“ v závislosti od splatnosti/ustanovení príslušnej zmluvy.

Táto položka sa nepovažuje za vklad:

Finančné prostriedky (vklady) prijaté na základe správcovstva sa nezaznamenávajú v štatistickej bilancii poštových žírových inštitúcií (pozri „úvery poskytnuté na základe správcovstva“ v kategórii 2).

5.1

Jednodňové vklady

Vklady, ktoré možno premeniť na obeživo, resp. ktoré sú prevoditeľné na požiadanie šekom, bankovým príkazom, odpísaním z účtu alebo podobne bez značného meškania, obmedzenia alebo sankcie. Táto položka zahŕňa:

a)

zostatky (úročené alebo neúročené), ktoré možno okamžite premeniť na obeživo na požiadanie alebo do konca pracovného času dňa nasledujúceho po dni, kedy bola žiadosť podaná, bez značnej sankcie alebo obmedzenia, ktoré však nie sú prevoditeľné;

b)

zostatky (úročené alebo neúročené), ktoré predstavujú predplatené sumy v súvislosti s „hardvérovými“ alebo „softvérovými“ elektronickými peniazmi, napr. predplatené karty;

c)

úvery, ktoré sa majú splatiť do konca pracovného času v deň nasledujúci po dni, kedy bol úver poskytnutý.

5.2

Vklady s dohodnutou splatnosťou

Neprevoditeľné vklady, ktoré nemožno premeniť na obeživo pred dohodnutou pevne stanovenou lehotou, alebo ktoré možno premeniť na obeživo pred touto dohodnutou lehotou, ak sa držiteľovi uloží určitý druh sankcie. Táto položka zahŕňa aj administratívne regulované sporiteľné vklady, u ktorých nie je kritérium splatnosti relevantné; tieto by mali byť klasifikované v pásme splatnosti „nad dva roky“. Finančné produkty s možnosťou obnovenia sa musia klasifikovať podľa najkratšej možnej splatnosti. Hoci vklady s dohodnutou splatnosťou môžu obsahovať možnosť skoršieho splatenia po predchádzajúcom oznámení, alebo môžu byť splatné na požiadanie s určitými sankciami, tieto znaky sa na účely klasifikácie nepovažujú za relevantné.

5.2a/5.2b

Vklady s dohodnutou splatnosťou do jedného roka vrátane/od jedného roka do dvoch rokov vrátane

Tieto položky zahŕňajú v prípade každého členenia podľa splatnosti:

a)

zostatky s pevnou lehotou do splatnosti do jedného roka vrátane/od jedného roka do dvoch rokov, ktoré nie sú prevoditeľné a nemožno ich pred splatnosťou premeniť na obeživo;

b)

zostatky s pevnou lehotou do splatnosti do jedného roka vrátane/od jedného roka do dvoch rokov, ktoré sú neprevoditeľné, ale možno ich splatiť pred touto lehotou po predchádzajúcom oznámení; keď sa podá toto oznámenie, tieto zostatky by sa mali klasifikovať do kategórie 5.3a;

c)

zostatky s pevnou lehotou do splatnosti do jedného roka vrátane/od jedného roka do dvoch rokov, ktoré nie sú prevoditeľné, ale ich možno splatiť na požiadanie s určitými sankciami;

d)

platby marží vykonané na základe derivátových zmlúv, ktoré sa majú ukončiť do jedného roka/od jedného roka do dvoch rokov, ktoré predstavujú záruky vo forme hotovosti uložené na ochranu pred úverovým rizikom, ale ktoré zostávajú vo vlastníctve vkladateľa a po skončení zmluvy sa vkladateľovi vyplatia;

e)

úvery, ktoré sú buď doložené neobchodovateľnými dokladmi alebo nie sú doložené dokladmi s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane/od jedného roka do dvoch rokov vrátane;

f)

neobchodovateľné dlhové cenné papiere vydané poštovými žírovými inštitúciami s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane/od jedného roka do dvoch rokov vrátane;

g)

podriadený dlh vydaný poštovými žírovými inštitúciami vo forme vkladov alebo úverov s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane/od jedného roka do dvoch rokov vrátane.

5.3.

Vklady s výpovednou lehotou

Neprevoditeľné vklady bez dohodnutej splatnosti, ktoré nemožno premeniť na obeživo bez predchádzajúcej výpovednej lehoty; pred jej uplynutím premena na obeživo nie je možná, alebo je možná len so sankciou. Zahŕňajú vklady, ktoré síce možno podľa zákona vybrať na požiadanie, ale ktoré podliehajú sankciám a obmedzeniam podľa vnútroštátnej praxe (klasifikované v pásme splatnosti „do troch mesiacov vrátane“), a investičné účty bez výpovednej lehoty alebo dohodnutej splatnosti, ktoré však obsahujú ustanovenia obmedzujúce čerpanie (klasifikované v pásme splatnosti „nad tri mesiace“).

5.3a

Vklady s výpovednou lehotou do troch mesiacov vrátane

Táto položka zahŕňa:

a)

zostatky bez pevne stanovenej splatnosti, ktoré možno vybrať len na základe výpovede s lehotou do troch mesiacov vrátane; ak je splatenie pred touto výpovednou lehotou (alebo aj na požiadanie) možné, je spojené s platbou pokuty a

b)

zostatky s pevne stanovenou lehotou do splatnosti, ktoré sú neprevoditeľné, ale ktoré boli predčasne vypovedané s lehotou kratšou ako tri mesiace.

Navyše, vklady s výpovednou lehotou do troch mesiacov vrátane zahŕňajú neprevoditeľné sporiteľné vklady na požiadanie a ďalšie druhy retailových vkladov, ktoré, hoci sú z právneho hľadiska splatné na požiadanie, sú spojené so značnými sankciami.


PRÍLOHA III

MINIMÁLNE NORMY, KTORÉ MÁ UPLATŇOVAŤ AKTUÁLNA SPRAVODAJSKÁ SKUPINA

Spravodajské jednotky musia spĺňať tieto minimálne normy, aby vyhoveli požiadavkám Európskej centrálnej banky (ECB) na štatistické vykazovanie.

1.

Minimálne normy pre prenos:

a)

vykazovanie údajov musí byť včasné a v súlade s termínmi, ktoré stanoví príslušná NCB;

b)

štatistické výkazy musia mať formu a formát odvodený od technických požiadaviek na vykazovanie, ktoré stanoví príslušná NCB;

c)

spravodajská jednotka musí poskytnúť údaje o jednej alebo viacerých kontaktných osobách príslušnej NCB;

d)

musia sa dodržiavať technické špecifikácie na prenos údajov do príslušných národných centrálnych bánk.

2.

Minimálne normy pre presnosť:

a)

štatistické informácie musia byť správne: musia sa dodržať všetky lineárne obmedzenia (napr. aktíva a pasíva musia byť v rovnováhe, podsúčty musia súhlasiť s celkovými súčtami);

b)

spravodajské jednotky musia byť schopné poskytnúť informácie o vývoji, ktorý naznačujú prenesené údaje;

c)

štatistické informácie musia byť úplné a nesmú obsahovať nepretržité a štrukturálne medzery; na chýbajúce údaje by sa malo upozorniť, vysvetliť ich príslušnej NCB, a pokiaľ je to možné, čo najskôr doplniť;

d)

spravodajské jednotky musia dodržiavať miery, zásady zaokrúhľovania a počet desatinných miest, ktoré stanoví príslušná NCB pre technický prenos údajov.

3.

Minimálne normy pre súlad s pojmami:

a)

štatistické informácie musia byť v súlade s vymedzením pojmov a klasifikáciami uvedenými v tomto nariadení;

b)

v prípade odchýlok od vymedzenia týchto pojmov a klasifikácií musia spravodajské jednotky pravidelne monitorovať a vyčísliť rozdiel medzi použitým meradlom a meradlom uvedeným v tomto nariadení;

c)

spravodajské jednotky musia byť schopné vysvetliť zmeny v prenesených údajoch v porovnaní s hodnotami za predchádzajúce obdobia.

4.

Minimálne normy pre revízie

Musia sa dodržiavať zásady a postupy pre revízie, ktoré ustanovia ECB a príslušná NCB. K revíziám odchyľujúcim sa od pravidelných revízií musia byť pripojené vysvetľujúce poznámky.


PRÍLOHA IV

Korelačná tabuľka

Nariadenie (ES) č. 1027/2006 (ECB/2006/8)

Toto nariadenie

článok 1 – 3

článok 1 – 3

článok 4

článok 4

článok 5

článok 5

článok 6

článok 6

článok 7

článok 8

článok 9

článok 7

článok 10

príloha I

príloha I


Top