31.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 145/1

(1)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES (4) sa na úrovni Únie reguluje činnosť inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (5) sa na úrovni Únie reguluje činnosť podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP). V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ (6) sa podobne na úrovni Únie reguluje činnosť správcov alternatívnych investičných fondov (ďalej len „správcov AIF“). Vo všetkých týchto troch smerniciach sa stanovujú požiadavky na obozretné podnikanie, pokiaľ ide o riadenie rizík inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, správcovskými a investičnými spoločnosťami vo vzťahu k PKIPCP, a správcami AIF.

(2)

V dôsledku finančnej krízy sa investori, vrátane inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, PKIPCP a alternatívnych investičných fondov (ďalej len „AIF“), pri investovaní do dlhových nástrojov nadmerne spoliehajú na úverové ratingy bez toho, aby urobili vlastné posúdenie úverovej bonity emitentov takýchto dlhových nástrojov. S cieľom zlepšiť kvalitu investícií inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, PKIPCP a AIF, a teda ochraňovať investorov v týchto fondoch, je vhodné vyžadovať od inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, správcovských a investičných spoločností vo vzťahu k PKIPCP a správcov AIF, aby pri posudzovaní rizík obsiahnutých v investíciách inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, PKIPCP a AIF predchádzali výhradnému alebo mechanickému spoliehaniu sa na úverové ratingy alebo ich využívaniu ako jediného parametra. Všeobecná zásada proti nadmernému spoliehaniu sa na úverové ratingy by preto mala byť začlenená do postupov a systémov riadenia rizika inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, správcovských a investičných spoločností vo vzťahu k PKIPCP a správcov AIF a prispôsobená ich osobitostiam.

(3)

Na ďalšie špecifikovanie tejto všeobecnej zásady proti nadmernému spoliehaniu sa na úverové ratingy, ktorá by sa mala zaviesť do smerníc 2009/65/ES a 2011/61/EÚ s cieľom zaistiť, aby správcovské a investičné spoločnosti vo vzťahu k PKIPCP a správcovia AIF efektívne predchádzali nadmernému spoliehaniu sa na úverové ratingy pri posudzovaní úverovej bonity držaných aktív, by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V tomto ohľade je vhodné v uvedených smerniciach zmeniť právomoci Komisie prijímať delegované akty v súvislosti so všeobecnými ustanoveniami týkajúcimi sa postupov a systémov riadenia rizík, ktoré využívajú správcovské a investičné spoločnosti vo vzťahu k PKIPCP a správcovia AIF. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni, a uverejnila výsledky takýchto konzultácií. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(4)

Príslušné opatrenia stanovené v tejto smernici by mali dopĺňať ostatné ustanovenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach (7). V týchto ustanoveniach sa stanovuje všeobecný cieľ znížiť nadmerné spoliehanie sa investorov na úverové ratingy, pričom by sa malo uľahčiť jeho dosiahnutie.

(5)

Keďže cieľ tejto smernice, a to prispenie k zníženiu nadmerného spoliehania sa inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, PKIPCP a AIF pri svojich investíciách na úverové ratingy, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov koordinovaným spôsobom, ale z dôvodu celoúniovej štruktúry a vplyvu činností inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, PKIPCP, AIF a ratingových agentúr ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(6)

Smernice 2003/41/ES, 2009/65/ES a 2011/61/EÚ by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (8) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch doplnia oznámenie o svojich transpozičných opatreniach jedným alebo viacerými dokumentmi vysvetľujúcimi vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami národných transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené,

1.

v odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1.   Správcovská alebo investičná spoločnosť využívajú postup riadenia rizík, ktorý jej umožňuje kedykoľvek monitorovať a merať riziko pozícií a ich prínos k celkovému rizikovému profilu portfólia PKIPCP. Pri posudzovaní úverovej bonity aktív PKIPCP sa predovšetkým nesmie výhradne alebo mechanicky spoliehať na úverové ratingy vydávané ratingovými agentúrami, ako sú vymedzené v článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach (10).

2.

Vkladá sa tento odsek:

„3a.   Príslušné orgány, zohľadniac povahu, rozsah a komplexnosť činností PKIPCP, monitorujú primeranosť postupov správcovských alebo investičných spoločností týkajúcich sa úverového posúdenia, posudzujú využívanie odkazov na úverové ratingy, ako sú uvedené v odseku 1 prvom pododseku, v investičných politikách PKIPCP a v prípade potreby nabádajú na zmiernenie dosahu takýchto odkazov s cieľom obmedziť výhradné a mechanické spoliehanie sa na takéto úverové ratingy.“

3.

Odsek 4 sa mení takto:

1.

V odseku 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„2.   Správcovia AIF zavedú primerané systémy riadenia rizík s cieľom primerane identifikovať, merať, riadiť a monitorovať všetky riziká súvisiace s každou investičnou stratégiou AIF, ktorým je alebo môže byť každý AIF vystavený. Pri posudzovaní úverovej bonity aktív AIF sa správcovia AIF predovšetkým nesmú výhradne alebo mechanicky spoliehať na úverové ratingy vydávané ratingovými agentúrami, ako sú vymedzené v článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach (11).

2.

Vkladá sa tento odsek:

„3a.   Príslušné orgány, zohľadniac povahu, rozsah a komplexnosť činností AIF, monitorujú primeranosť postupov správcov AIF týkajúcich sa úverového posúdenia, posudzujú využívanie odkazov na úverové ratingy, ako sú uvedené v odseku 2 prvom pododseku, v investičných politikách AIF a v prípade potreby nabádajú na zmiernenie dosahu takýchto odkazov s cieľom obmedziť výhradné a mechanické spoliehanie sa na takéto úverové ratingy.“

3.

V odseku 5 sa dopĺňa tento pododsek:

„Opatrenia stanovujúce systémy riadenia rizík uvedené v písmene a) prvého pododseku zabezpečia, aby sa predišlo tomu, aby sa pri posudzovaní úverovej bonity aktív AIF správcovia AIF výhradne alebo mechanicky spoliehali na úverové ratingy, ako sú uvedené v odseku 2 prvom pododseku.“