12.7.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 181/30

---

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 601/2012

z 21. júna 2012

o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (1), a najmä na jej článok 14 ods. 1,

keďže:

(1)

Úplné, jednotné, transparentné a presné monitorovanie a nahlasovanie emisií skleníkových plynov v súlade s harmonizovanými požiadavkami zavedenými v tomto nariadení sú základom účinného fungovania systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov zriadeného smernicou 2003/87/ES. Počas druhého cyklu zabezpečovania zhody systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, ktorý sa vzťahoval na roky 2008 až 2012, priemyselní prevádzkovatelia, leteckí prevádzkovatelia, overovatelia a príslušné orgány získali skúsenosti s monitorovaním a nahlasovaním podľa rozhodnutia Komisie 2007/589/ES z 18. júla 2007, ktorým sa zavádzajú usmernenia o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (2). Pravidlá platné pre tretie obdobie systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, ktoré sa začína 1. januára 2013, ako aj pre ďalšie obdobia obchodovania, by mali z daných skúseností vychádzať.

(2)

Definícia biomasy v tomto nariadení by mala zodpovedať definícií pojmov „biomasa“, „biokvapaliny“ a „bioplyny“ stanovených v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (3), keďže preferenčné zaobchádzanie s prihliadnutím na povinnosti odovzdávania kvót v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii podľa smernice 2003/87/ES predstavuje „systém podpory“ v zmysle článku 2 písm. k), a teda aj finančnú podporu v zmysle článku 17 ods. 1 písm. c) smernice 2009/28/ES.

(3)

Z dôvodov konzistentnosti by sa na toto nariadenie mali uplatňovať definície stanovené v rozhodnutí Komisie 2009/450/ES z 8. júna 2009 o podrobnom výklade činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (4) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (5).

(4)	V záujme optimálneho fungovania systému monitorovania a nahlasovania členské štáty, ktoré určia viac ako jeden príslušný orgán, by mali zabezpečiť, aby dané príslušné orgány koordinovali svoju činnosť v súlade so zásadami stanovenými v tomto nariadení.

(5)

Podstatným prvkom systému zavedeného týmto nariadením by mal byť plán monitorovania, v ktorom sa stanovuje podrobná, úplná a transparentná dokumentácia o metodike pre konkrétne zariadenie alebo prevádzkovateľa lietadla. Mala by sa vyžadovať pravidelná aktualizácia plánu v nadväznosti na zistenia overovateľa, ako aj na základe vlastných podnetov prevádzkovateľa alebo prevádzkovateľa lietadla. Hlavnú zodpovednosť za vykonávanie metodiky monitorovania, ktorá je sčasti špecifikovaná postupmi predpísanými týmto nariadením, by mal aj naďalej niesť prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla.

(6)

Je potrebné zaviesť základné metodiky monitorovania na minimalizáciu zaťaženia prevádzkovateľov a prevádzkovateľov lietadiel a uľahčenie účinného monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov podľa smernice 2003/87/ES. Súčasťou daných metodík by mali byť základné metodiky výpočtov a meraní. V rámci metodík výpočtu by sa mala rozlišovať štandardná metodika a metodika hmotnostnej bilancie. Mala by existovať pružnosť, ktorou sa umožní kombinovať v rámci toho istého zariadenia metodiky merania, štandardnú metodiku výpočtu a metodiku hmotnostnej bilancie, pokiaľ prevádzkovateľ zabezpečí, že sa nevyskytnú chýbajúce údaje alebo dvojité započítanie.

(7)

S cieľom ešte výraznejšie zminimalizovať zaťaženie prevádzkovateľov a prevádzkovateľov lietadiel by sa malo zjednodušiť hodnotenie neistoty bez toho, aby došlo k zníženiu jeho presnosti. V prípade meracích prístrojov používaných v štandardizovaných podmienkach, a najmä v prípade meracích prístrojov podliehajúcich vnútroštátnej zákonnej metrologickej kontrole, by sa pri hodnotení neistoty mali uplatňovať oveľa menej prísne požiadavky.

(8)

Je potrebné vymedziť faktory výpočtu, ktoré môžu byť buď predvolené, alebo určené pomocou analýzy. V rámci požiadaviek na analýzu by sa malo aj naďalej uprednostňovať využívanie laboratórií akreditovaných podľa harmonizovanej normy „Všeobecné požiadavky na kompetentnosť skúšobných a kalibračných laboratórií“ (EN ISO/IEC 17025) na relevantné metódy analýzy, pričom v prípade neakreditovaných laboratórií by sa mali zaviesť pragmatickejšie požiadavky na demonštráciu spoľahlivej ekvivalencie, okrem iného aj podľa harmonizovanej normy „Systémy manažérstva kvality. Požiadavky (EN ISO/IEC 9001)“ alebo iných relevantných certifikovaných systémov manažérstva kvality.

(9)	Mal by sa stanoviť transparentnejší a jednotnejší spôsob určovania „neprimeraných nákladov“.

(10)

Metodika založená na meraniach by mala získať rovnoprávnejšie postavenie s metodikou založenou na výpočtoch s cieľom zohľadniť narastajúcu dôveru v systémy kontinuálneho monitorovania emisií a zodpovedajúce zabezpečenie kvality. Z toho vyplýva potreba zaviesť primeranejšie požiadavky na krížové kontroly výpočtov, ako aj požiadavky na objasnenie manipulácie s údajmi a ďalšie aspekty zabezpečovania kvality.

(11)

V prípade zariadení s nižšími, menej závažnými ročnými emisiami by sa malo zamedziť uloženiu neprimerane prísnych požiadaviek na monitorovanie a súčasne zabezpečiť, aby ostala zachovaná akceptovateľná miera presnosti. V tejto súvislosti by sa mali vypracovať osobitné podmienky pre zariadenia a leteckých prevádzkovateľov, ktorí sa považujú za malé zdroje emisií.

(12)

Podľa článku 27 smernice 2003/87/ES môžu členské štáty zo systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii vylúčiť malé zariadenia podliehajúce rovnocenným opatreniam, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v danom článku. Toto nariadenie by sa nemalo priamo uplatňovať na dané zariadenia vylúčené podľa článku 27 smernice 2003/87/ES s výnimkou prípadov, keď sa členský štát rozhodne, že by sa toto nariadenie uplatňovať malo.

(13)

Aby sa ošetrili potenciálne slabé miesta spojené s prenosom vlastného alebo čistého CO2, mali by takéto prevody podliehať veľmi špecifickým podmienkam. Podľa daných podmienok by sa mal prevod vlastného CO2 uskutočňovať len do iného zariadenia EU ETS a k prevodu čistého CO2 by sa malo pristupovať len na účely ukladania v geologickom úložisku podľa systému Únie na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov, ktorý je v súčasnosti jedinou formou trvalého ukladania CO2 uznávanou v rámci systému Únie na obchodovanie s emisiami. Tieto podmienky by však nemali vylučovať možnosť budúcich inovácií.

(14)

Mali by sa vypracovať osobitné ustanovenia pre leteckú dopravu týkajúce sa plánov monitorovania a monitorovania emisií skleníkových plynov. Jedným z týchto ustanovení by malo byť považovanie určenia hustoty pomocou palubných meracích systémov a na základe faktúry za palivo za rovnocenné možnosti. Ďalším ustanovením by malo byť zvýšenie prahovej hodnoty, v rámci ktorej sa prevádzkovateľ lietadla považuje za malý zdroj emisií, z 10 000 ton emisií CO2 ročne na 25 000 ton emisií CO2 ročne.

(15)

Odhadovanie chýbajúcich údajov by sa malo vykonávať jednotnejšie, buď prostredníctvom požiadavky uplatňovania konzervatívnych postupov odhadovania schválených v pláne monitorovania, alebo (ak to nie je možné) prostredníctvom schválenia príslušným orgánom a začlenenia primeraného postupu do plánu monitorovania.

(16)

Malo by sa posilniť vykonávanie zásady vylepšovania, podľa ktorej majú prevádzkovatelia povinnosť pravidelne prehodnocovať svoju metodiku monitorovania v záujme jej vylepšenia a zohľadňovať odporúčania, ktoré im overovatelia doručili v rámci overovacieho procesu. Ak sa využíva metodika, ktorá nie je založená na úrovniach, alebo ak sa nedosiahne metodika najvyššej úrovne, prevádzkovatelia by mali pravidelne podávať správy o krokoch, ktoré podnikli v záujme dodržania metodiky monitorovania založenej na systéme úrovní a dosiahnutia najvyššej požadovanej úrovne.

(17)

Prevádzkovatelia lietadiel môžu podľa článku 3e ods. 1 smernice 2003/87/ES požiadať na základe overených údajov o tonokilometroch o pridelenie bezodplatných emisných kvót pre činnosti v prílohe I k uvedenej smernici. S prihliadnutím na zásadu proporcionality však platí, že ak prevádzkovateľ lietadla nie je objektívne schopný predložiť overené údaje o tonokilometroch v relevantnej lehote z dôvodu vážnych a nepredvídateľných okolností mimo jeho kontrolu, môže predložiť najlepšie dostupné údaje o tonokilometroch, pokiaľ dodrží potrebné bezpečnostné opatrenia.

(18)

Malo by sa podporovať využívanie informačných technológií vrátane požiadaviek na formáty výmeny údajov a využívania počítačových systémov a členské štáty by preto mali mať možnosť vyžadovať od hospodárskych subjektov používanie takýchto systémov. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť vypracovať elektronické šablóny a špecifikácie formátu súborov, ktoré by však mali zodpovedať minimálnym normám zverejneným Komisiou.

(19)	Rozhodnutie 2007/589/ES by sa malo zrušiť. Jeho ustanovenia by však mali aj naďalej platiť pre monitorovanie, nahlasovanie a overovanie emisií a údajov o činnosti pochádzajúcich z prvého a druhého obdobia obchodovania systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii.

(20)	Členským štátom by sa mal poskytnúť dostatočný čas na prijatie potrebných opatrení a vybudovanie primeraného vnútroštátneho inštitucionálneho rámca na zabezpečenie účinného uplatňovania tohto nariadenia. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať odo dňa začiatku tretieho obdobia obchodovania.

(21)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre zmenu klímy,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

ODDIEL 1

Predmet úpravy a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a údajov o činnosti podľa smernice 2003/87/ES v období obchodovania systému obchodovania s emisiami v Únii, ktoré sa začína 1. januára 2013 a v ďalších obdobiach obchodovania.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa vzťahuje na monitorovanie a nahlasovanie emisií skleníkových plynov špecifikovaných v súvislosti s činnosťami uvedenými v prílohe I k smernici 2003/87/ES a na nahlasovanie údajov o činnosti stacionárnych zariadení a leteckej dopravy, ako aj na monitorovanie a nahlasovanie údajov o tonokilometroch súvisiacich s činnosťami leteckej dopravy.

Uplatňuje sa na emisie a údaje o činnosti, ktoré sa vyskytnú od 1. januára 2013.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„údaje o činnosti“ sú údaje o množstve palív alebo materiálov, ktoré sa spotrebovali alebo vznikli v rámci procesu a ktoré sú relevantné pre metodiku monitorovania založenú na výpočtoch, vyjadrené v terajouloch, ako hmotnosť v tonách alebo v prípade plynov v bežných metroch kubických (podľa toho, čo je vhodné);

2.	„obdobie obchodovania“ je osemročné obdobie uvedené v článku 13 ods. 1 smernice 2003/87/ES;

3.	„tonokilometer“ je tona užitočného zaťaženia prepravená na vzdialenosť jedného kilometra;

4.

„zdrojový prúd“ je: a) špecifický typ paliva, surovina alebo výrobok, pri ktorého spotrebe alebo výrobe vznikajú emisie relevantných skleníkových plynov z jedného alebo viacerých zdrojov emisií; b) špecifický typ paliva, surovina alebo výrobok, ktorý obsahuje uhlík a je zahrnutý do výpočtu emisií skleníkových plynov pomocou metódy hmotnostnej bilancie;

5.	„zdroj emisií“ je samostatne identifikovateľná časť zariadenia alebo proces v rámci zariadenia, kde vznikajú emisie relevantných skleníkových plynov, alebo (v prípade činností leteckej dopravy) jednotlivé lietadlo;

6.

„neistota“ je parameter súvisiaci s výsledkom určovania kvantity, ktorý charakterizuje rozptyl hodnôt reálne prisúditeľných konkrétnej kvantite vrátane vplyvu systematických aj náhodných faktorov, ktorý je vyjadrený v percentách a ktorý opisuje interval spoľahlivosti okolo priemernej hodnoty predstavujúcej 95 % odvodených hodnôt, pričom sa zohľadňuje každá asymetria rozloženia hodnôt;

7.	„faktory výpočtu“ sú čistá výhrevnosť, emisný faktor, predbežný emisný faktor, oxidačný faktor, prepočítavací faktor, obsah uhlíka a pomerná časť biomasy;

8.	„úroveň“ je pevná požiadavka na určenie údajov o činnosti, faktorov výpočtu, ročných emisií a ročných priemerných hodinových emisií, ako aj na užitočné zaťaženie;

9.

„vlastné riziko“ je citlivosť parametra v ročnej správe o emisiách alebo správe o údajoch o tonokilometroch na skreslené údaje, ktoré by mohli jednotlivo alebo súhrnne s ostatnými skreslenými údajmi spôsobiť podstatné skreslenie skôr, ako sa zohľadní účinok akýchkoľvek súvisiacich kontrolných činností;

10.	„kontrolné riziko“ je citlivosť parametra v ročnej správe o emisiách alebo v správe o tonokilometroch na skreslené údaje, ktoré môžu jednotlivo alebo súhrnne s ostatnými skreslenými údajmi spôsobiť podstatné skreslenie a ktorým systém kontroly nezabráni alebo ich nezistí a nenapraví včas;

11.	„emisie zo spaľovania“ sú emisie skleníkových plynov vznikajúce pri exotermickej reakcii paliva s kyslíkom;

12.	„obdobie nahlasovania“ je jeden kalendárny rok, počas ktorého sa musia emisie monitorovať a nahlasovať, alebo v prípade údajov o tonokilometroch sledovaný rok v zmysle článkov 3e a 3f smernice 2003/87/ES;

13.	„emisný faktor“ je priemerná miera emisií skleníkových plynov súvisiacich s údajmi o činnosti za zdrojový prúd za predpokladu, že pri spaľovaní dochádza k úplnej oxidácii a pri všetkých ostatných chemických reakciách k úplnej konverzii;

14.	„oxidačný faktor“ je pomer uhlíka, ktorý zoxidoval na CO2 v dôsledku spaľovania, k celkovému obsahu uhlíka v palive, vyjadrený ako pomerná časť, pričom CO emitovaný do atmosféry sa považuje za molárne ekvivalentné množstvo CO2;

15.	„prepočítavací faktor“ je pomer uhlíka emitovaného ako CO2 k celkovému obsahu uhlíka v zdrojovom prúde pred uskutočnením procesu emisie, vyjadrený ako pomerná časť, pričom oxid uhoľnatý (CO) emitovaný do atmosféry sa považuje za molárne ekvivalentné množstvo CO2;

16.	„presnosť“ je stupeň zhody medzi výsledkom merania a skutočnou hodnotou určitého množstva (alebo referenčnou hodnotou určenou empiricky pomocou medzinárodne uznávaných a odvoditeľných kalibračných materiálov a štandardných metód), pričom sa zohľadňujú náhodné aj systematické faktory;

17.	„kalibrácia“ je súbor operácií, ktoré za špecifikovaných podmienok určujú vzťahy medzi hodnotami zistenými meracím prístrojom či systémom alebo hodnotami reprezentovanými materiálovou mierkou či referenčným materiálom a zodpovedajúcimi kvantitatívnymi hodnotami získanými pomocou referenčnej normy;

18.	„cestujúci“ sú osoby na palube lietadla počas letu okrem členov jeho posádky;

19.	„konzervatívny“ je výraz, ktorým sa označuje situácia, keď je definovaný súbor predpokladov na zamedzenie podhodnotenia ročných emisií alebo nadhodnotenia tonokilometrov;

20.

„biomasa“ sú biologicky rozložiteľné časti výrobkov, odpadu a zvyškov biologického pôvodu z poľnohospodárstva (vrátane rastlinných a živočíšnych látok), lesného hospodárstva a príbuzných odvetví vrátane rybného hospodárstva a akvakultúry, ako aj biologicky rozložiteľné časti priemyselného a komunálneho odpadu;

21.	„biokvapalina“ je kvapalné palivo na iné energetické účely ako na dopravu, vrátane elektrickej energie, tepla a chladu, vyrobené z biomasy;

22.	„biopalivo“ je kvapalné alebo plynné palivo určené pre dopravu a vyrobené z biomasy;

23.

„zákonná metrologická kontrola“ je kontrola úloh merania v rámci aplikačnej oblasti meracieho prístroja vykonávaná z dôvodu verejného záujmu, ochrany zdravia obyvateľstva, verejnej bezpečnosti, verejného poriadku, ochrany životného prostredia, výberu daní a ciel, ochrany spotrebiteľa a poctivých obchodných praktík;

24.	„maximálna prípustná chyba“ je povolená chyba merania v zmysle prílohy I a príloh k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/22/ES (6) týkajúcich sa meracích prístrojov alebo prípadne v zmysle vnútroštátnych predpisov o zákonnej metrologickej kontrole (podľa toho, čo je vhodné);

25.	„činnosti súvisiace s tokom údajov“ sú činnosti súvisiace so získavaním a spracovaním údajov potrebných na vypracovanie správy o emisiách na základe údajov zo základného zdroja, ako aj činnosti súvisiace s manipuláciou s týmito údajmi;

26.	„tony CO2(e)“ sú metrické tony CO2 alebo CO2(e);

27.	„CO2(e)“ je akýkoľvek skleníkový plyn okrem CO2 uvedený v prílohe II k smernici 2003/87/ES, ktorého potenciál globálneho otepľovania je ekvivalentný CO2;

28.	„merací systém“ je kompletný súbor meracích prístrojov a iných zariadení, napríklad zariadení na odoberanie vzoriek a na spracovanie údajov, ktorý sa používa na určovanie premenných, ako sú napríklad údaje o činnosti, obsah uhlíka, výhrevnosť alebo emisný faktor emisií CO2;

29.	„čistá výhrevnosť“ je špecifické množstvo energie uvoľnenej ako teplo pri úplnom spaľovaní paliva alebo materiálu za prítomnosti kyslíka v štandardných podmienkach, znížené o teplo z vyparovania akejkoľvek vzniknutej vody;

30.

„emisie z procesov“ sú emisie skleníkových plynov, ktoré nie sú emisiami zo spaľovania a ktoré vznikajú v dôsledku úmyselných a neúmyselných reakcií medzi látkami alebo pri ich premene vrátane chemickej alebo elektrolytickej redukcie kovových rúd, tepelného rozkladu látok a výroby látok na použitie ako výrobok alebo surovina;

31.

„štandardné komerčné palivo“ je medzinárodne štandardizované komerčné palivo, ktoré pre svoju špecifikovanú hodnotu výhrevnosti vykazuje 95 % interval spoľahlivosti nepresahujúci ± 1 %, vrátane plynového oleja, ľahkého palivového oleja, benzínu, lampového oleja, petroleja, etánu, propánu a butánu, petroleja pre prúdové motory (Jet A1 alebo Jet A), benzínu pre prúdové motory (Jet B) a leteckého benzínu (AvGas);

32.	„dávka“ je množstvo paliva alebo materiálu, v prípade ktorého sa reprezentatívnym spôsobom odobrali vzorky a vykonala charakterizácia a ktoré sa previedlo ako jedna zásielka alebo postupne v rámci konkrétneho časového obdobia;

33.	„zmiešané palivo“ je palivo, ktoré obsahuje biomasu aj fosílny uhlík;

34.	„zmiešaný materiál“ je materiál, ktorý obsahuje biomasu aj fosílny uhlík;

35.	„predbežný emisný faktor“ je predpokladaný celkový emisný faktor zmiešaného paliva alebo materiálu vychádzajúci z celkového obsahu uhlíka, ktorý sa skladá z pomernej časti biomasy a pomernej časti fosílií, pred jeho vynásobením pomernou časťou fosílií, ktorým sa vypočíta emisný faktor;

36.	„pomerná časť fosílií“ je pomer fosílneho uhlíka k celkovému obsahu uhlíka v palive alebo materiáli, vyjadrený ako pomerná časť;

37.	„pomerná časť biomasy“ je pomer uhlíka pochádzajúceho z biomasy k celkovému obsahu uhlíka v palive alebo materiáli, vyjadrený ako pomerná časť;

38.	„metóda energetickej rovnováhy“ je metóda na odhadovanie množstva energie použitej ako palivo v kotle, vypočítaného ako súčet využiteľného tepla a všetkých relevantných strát energie vyžarovaním, prenosom a prostredníctvom výfukových plynov;

39.

„kontinuálne meranie emisií“ je súbor operácií s cieľom určiť kvantitatívnu hodnotu prostredníctvom periodických meraní, buď pomocou merania v komíne, alebo pomocou extrakčných meraní pomocou meracieho prístroja umiestneného v blízkosti komína, pričom sú vylúčené metodiky merania založené na odoberaní jednotlivých vzoriek z komína;

40.	„vlastný CO2“ je CO2, ktorý je súčasťou paliva;

41.	„fosílny uhlík“ je anorganický a organický uhlík, ktorý nie je biomasou;

42.	„bod merania“ je zdroj emisií, v prípade ktorého sa na meranie emisií používajú systémy kontinuálneho merania emisií (SKME), alebo prierez potrubného systému, v prípade ktorého sa tok CO2 určuje pomocou systémov kontinuálneho merania;

43.

„dokumentácia o hmotnosti a vyvážení“ je dokumentácia v zmysle medzinárodných alebo vnútroštátnych ustanovení o uplatňovaní noriem a odporúčaných postupov (SARP) v prílohe 6 k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, podpísanom v Chicagu 7. decembra 1944, a v zmysle časti J prílohy III k nariadeniu Rady (EHS) č. 3922/91 (7) alebo v zmysle ekvivalentných medzinárodných predpisov;

44.	„vzdialenosť“ je vzdialenosť po ortodróme medzi letiskom odletu a letiskom príletu pripočítaná k nemennému faktoru 95 km;

45.	„letisko odletu“ je letisko, kde sa začína let predstavujúci činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I k smernici 2003/87/ES;

46.	„letisko príletu“ je letisko, kde sa končí let predstavujúci činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I k smernici 2003/87/ES;

47.	„užitočné zaťaženie“ je celková hmotnosť nákladu, pošty, cestujúcich a batožiny, prepravovaných na palube lietadla počas letu;

48.	„prchavé emisie“ sú nepravidelné alebo neúmyselné emisie zo zdrojov, ktoré nie sú lokalizované, alebo sú príliš rozmanité alebo primalé na to, aby sa jednotlivo monitorovali;

49.	„dvojica letísk“ je dvojica, ktorú tvorí letisko odletu a letisko príletu;

50.	„štandardné podmienky“ je teplota 273,15 K a tlak 101,325 Pa, ktorými sa definujú bežné metre kubické (Nm3);

51.	„zachytávanie CO2“ je činnosť zachytávania oxidu uhličitého (CO2), ktorý by sa inak emitoval, z prúdov plynu, na účely prepravy a geologického ukladania v úložisku povolenom podľa smernice 2009/31/ES;

52.	„preprava CO2“ je preprava CO2 potrubím na geologické ukladanie v úložisku povolenom podľa smernice 2009/31/ES;

53.	„vypustené emisie“ sú emisie úmyselne uvoľnené zo zariadenia v určenom bode emisie;

54.	„zvýšenie výťažnosti“ je ťažba uhľovodíkov nad rámec uhľovodíkov získaných vstrekovaním vody alebo inými prostriedkami;

55.

„zástupné údaje“ sú ročné hodnoty, ktoré sú empiricky podložené alebo odvodené z uznávaných zdrojov a ktoré prevádzkovateľ použije na nahradenie údajov o činnosti alebo faktorov výpočtu s cieľom zabezpečiť podanie kompletnej správy v prípade, že sa platnou metodikou monitorovania nezískajú všetky požadované údaje o činnosti alebo faktory výpočtu.

Okrem toho sa na toto nariadenie uplatňuje vymedzenie pojmov „let“ a „letisko“ uvedených v prílohe k rozhodnutiu 2009/450/ES a vymedzenie pojmov uvedené v článku 3 bodoch 1, 2, 3, 5, 6 a 22 smernice 2009/31/ES.

ODDIEL 2

Všeobecné zásady

Článok 4

Všeobecný záväzok

Prevádzkovatelia a prevádzkovatelia lietadiel plnia svoje záväzky súvisiace s monitorovaním a nahlasovaním emisií skleníkových plynov podľa smernice 2003/87/ES v súlade so zásadami uvedenými v článkoch 5 až 9.

Článok 5

Úplnosť

Monitorovanie a nahlasovanie je úplné a zahŕňa všetky emisie z procesov a zo spaľovania zo všetkých zdrojov emisií a zdrojových prúdov súvisiacich s činnosťami uvedenými v prílohe I k smernici 2003/87/ES a všetkými ostatnými relevantnými činnosťami zahrnutými podľa článku 24 uvedenej smernice, ako aj emisie všetkých skleníkových plynov špecifikovaných v súvislosti s týmito činnosťami, pričom je potrebné vyhnúť sa dvojitému započítaniu.

Prevádzkovatelia a prevádzkovatelia lietadiel uplatňujú primerané opatrenia na zamedzenie vzniku chýbajúcich údajov v rámci obdobia nahlasovania.

Článok 6

Konzistentnosť, porovnateľnosť a transparentnosť

1.   Monitorovanie a nahlasovanie je konzistentné a porovnateľné v čase. Na tento účel používajú prevádzkovatelia a prevádzkovatelia lietadiel rovnaké metodiky monitorovania a súbory údajov s výhradou zmien a výnimiek schválených príslušným orgánom.

2.   Prevádzkovatelia a prevádzkovatelia lietadiel získavajú, zaznamenávajú, zostavujú, analyzujú a dokumentujú údaje z monitorovania vrátane predpokladov, odkazov, údajov o činnosti, emisných faktorov, oxidačných faktorov a prepočítavacích faktorov, a to transparentným spôsobom, ktorý umožní overovateľovi a príslušnému orgánu zreprodukovať určenie emisií.

Článok 7

Presnosť

Prevádzkovatelia a prevádzkovatelia lietadiel zabezpečujú, aby určovanie emisií nebolo systematicky ani vedome nepresné.

Odhalia a pokiaľ možno obmedzia akýkoľvek zdroj nepresnosti.

Vynaložia náležité úsilie, aby sa zabezpečilo, že výpočet a meranie emisií vykážu najvyššiu dosiahnuteľnú presnosť.

Článok 8

Integrita metodiky

Prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla sa postarajú o to, aby sa s primeranou istotou dala určiť integrita údajov o emisiách, ktoré sa majú nahlásiť. Emisie určia pomocou primeraných metodík monitorovania stanovených v tomto nariadení.

Nahlásené údaje o emisiách a súvisiace odhalenia nesmú obsahovať podstatné skreslenie, spôsobovať predpojatosť pri výbere a prezentácii informácií a musia poskytovať vierohodnú a vyváženú evidenciu emisií zariadenia alebo prevádzkovateľa lietadla.

Pri výbere metodiky monitorovania sa zváži prínos zlepšení vyplývajúcich z väčšej presnosti v porovnaní s dodatočnými nákladmi. Monitorovanie a nahlasovanie emisií sa snaží o čo najvyššiu dosiahnuteľnú presnosť s výnimkou prípadu, keď je takéto riešenie technicky nerealizovateľné alebo by viedlo k neprimeraným nákladom.

Článok 9

Priebežné zlepšovanie

Prevádzkovatelia a prevádzkovatelia lietadiel zohľadňujú pri monitorovaní a nahlasovaní odporúčania v správach o overení vypracovaných podľa článku 15 smernice 2003/87/ES.

Článok 10

Koordinácia

V prípade, že členský štát určí viac ako jeden príslušný orgán podľa článku 18 smernice 2003/87/ES, koordinuje podľa tohto nariadenia činnosť týchto orgánov.

KAPITOLA II

PLÁN MONITOROVANIA

ODDIEL 1

Všeobecné pravidlá

Článok 11

Všeobecný záväzok

1.   Každý prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla monitoruje emisie skleníkových plynov na základe plánu monitorovania schváleného príslušným orgánom podľa článku 12, pričom prihliada na povahu a fungovanie zariadenia alebo činnosti leteckej dopravy, v prípade ktorých sa uplatňuje.

K plánu monitorovania musia byť pripojené písomné postupy, ktoré zavedie, zdokumentuje, vykonáva a zachováva prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla (podľa toho, čo je vhodné).

2.   Plán monitorovania uvedený v odseku 1 obsahuje jednoduchý a logický opis pokynov pre prevádzkovateľa alebo prevádzkovateľa lietadla, aby sa predišlo duplicite úsilia a aby sa zohľadnili existujúce systémy uplatňované v zariadení alebo používané prevádzkovateľom alebo prevádzkovateľom lietadla.

Článok 12

Obsah a predkladanie plánu monitorovania

1.   Prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla predloží plán monitorovania príslušnému orgánu na schválenie.

Plán monitorovania obsahuje podrobnú, úplnú a transparentnú dokumentáciu o metodike monitorovania pre konkrétne zariadenie alebo prevádzkovateľa lietadla a obsahuje aspoň tie prvky, ktoré sú stanovené v prílohe I.

Prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla predloží spolu s plánom monitorovania všetky tieto sprievodné dokumenty:

a)	v prípade každého zdrojového prúdu a zdroja emisií dôkaz o dodržiavaní prahových hodnôt neistoty pre údaje o činnosti a faktory výpočtu a v prípade potreby aj pre uplatňované úrovne v zmysle prílohy II a prílohy III;

b)	výsledky hodnotenia rizika preukazujúce, že navrhované kontrolné činnosti a postupy kontrolných činností zodpovedajú identifikovaným vlastným rizikám a kontrolným rizikám.

2.   V prípade, že sa v prílohe I uvádza postup, prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla tento postup zavedie, zdokumentuje, vykonáva a zachováva oddelene od plánu monitorovania.

Prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla zhrnie tieto postupy v pláne monitorovania, pričom uvedie tieto informácie:

a)	názov postupu;

b)	vysledovateľný a overiteľný odkaz na identifikáciu postupu;

c)	uvedenie pracovnej pozície alebo sekcie zodpovednej za realizáciu postupu a za údaje získané alebo spravované v rámci postupu;

d)	stručný opis postupu umožňujúci prevádzkovateľovi alebo prevádzkovateľovi lietadla, príslušnému orgánu a overovateľovi pochopiť základné parametre a vykonané činnosti;

e)	miesto, kde sa uchovávajú relevantné záznamy a informácie;

f)	v prípade potreby názov použitého počítačového systému;

g)	v prípade potreby zoznam noriem EN alebo iných uplatnených noriem.

Ak o to požiada príslušný orgán, prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla mu predloží všetku písomnú dokumentáciu o postupoch. Okrem toho ju sprístupnia aj na účely overovania podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 600/2012 (8).

3.   Členské štáty môžu vyžadovať, aby sa okrem prvkov uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku do plánu monitorovania zariadení začlenili ďalšie prvky v záujme splnenia požiadaviek článku 24 ods. 1 rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ (9) z 27. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii, vrátane zhrnutia postupu, ktorým sa zabezpečí, aby:

a)	prevádzkovateľ pravidelne kontroloval, či sú informácie o akýchkoľvek plánovaných alebo účinných zmenách kapacity, úrovne činnosti a prevádzky zariadenia relevantné podľa uvedeného rozhodnutia;

b)	prevádzkovateľ do 31. decembra každého roka predložil príslušnému orgánu informácie uvedené v písmene a).

Článok 13

Štandardizované a zjednodušené plány monitorovania

1.   Členské štáty môžu povoliť prevádzkovateľom a prevádzkovateľom lietadiel používať štandardizované alebo zjednodušené plány monitorovania bez toho, aby bol dotknutý článok 12 ods. 3

Na tento účel môžu členské štáty zverejniť šablóny daných plánov monitorovania vrátane opisu toku údajov a kontrolných postupov uvedených v článku 57 a článku 58, ktoré vychádzajú zo šablón a usmernení zverejnených Komisiou.

2.   Skôr, ako sa schváli zjednodušený plán monitorovania podľa odseku 1, príslušný orgán vykoná zjednodušené hodnotenie rizika s cieľom zistiť, či navrhované kontrolné činnosti a postupy kontrolných činností zodpovedajú zisteným vlastným rizikám a kontrolným rizikám, a odôvodní použitie takéhoto zjednodušeného plánu monitorovania.

Členské štáty môžu od prevádzkovateľa alebo prevádzkovateľa lietadla prípadne vyžadovať, aby hodnotenie rizika podľa predošlého pododseku vykonal sám.

Článok 14

Zmeny plánu monitorovania

1.   Každý prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla pravidelne kontroluje, či plán monitorovania odzrkadľuje povahu a fungovanie zariadenia alebo činnosti leteckej dopravy podľa článku 7 smernice 2003/87/ES a či možno vylepšiť metodiku monitorovania.

2.   Prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla vykoná zmeny plánu monitorovania v týchto prípadoch:

a)	ak vzniknú nové emisie zapríčinené vykonávaním nových činností alebo využívaním nových typov palív alebo materiálov, ktoré ešte nie sú uvedené v pláne monitorovania;

b)	ak na základe zmeny dostupnosti údajov z dôvodu využívania nových typov meracích prístrojov, metód odoberania vzoriek alebo metód analýzy alebo z iných dôvodov došlo k zvýšeniu presnosti určovania emisií;

c)	ak sa zistilo, že údaje získané pomocou predošlej metodiky monitorovania boli nesprávne;

d)	ak sa zmenou plánu monitorovania zvýši presnosť nahlasovaných údajov, s výnimkou prípadu, že je takéto riešenie technicky nerealizovateľné alebo by viedlo k neprimeraným nákladom;

e)	ak plán monitorovania nie je v súlade s požiadavkami tohto nariadenia a príslušný orgán požiada prevádzkovateľa alebo prevádzkovateľa lietadla o jeho zmenu;

f)	ak je potrebné zareagovať na návrhy vylepšení plánu monitorovania, ktoré sú uvedené v správe o overovaní.

Článok 15

Schválenie zmien plánu monitorovania

1.   Prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla čo možno najskôr oznámi príslušnému orgánu všetky návrhy zmien plánu monitorovania.

Príslušný orgán však môže prevádzkovateľovi alebo prevádzkovateľovi lietadla povoliť, aby zmeny plánu monitorovania, ktoré nie sú významnými zmenami v zmysle odseku 3, oznámil najneskôr do 31. decembra toho istého roka.

2.   Každú významnú zmenu plánu monitorovania v zmysle odsekov 3 a 4 musí schváliť príslušný orgán.

Ak príslušný orgán usúdi, že zmena nie je významná, čo možno najskôr o tejto skutočnosti informuje prevádzkovateľa alebo prevádzkovateľa lietadla.

3.   Významné zmeny plánu monitorovania zariadenia sú okrem iného:

a)	zmeny kategórie zariadenia;

b)	bez ohľadu na článok 47 ods. 8, zmeny súvisiace s otázkou, či sa zariadenie považuje za zariadenie s nízkymi emisiami;

c)	zmeny zdrojov emisií;

d)	prechod od metodiky založenej na výpočtoch k metodike založenej na meraniach alebo naopak pri určovaní emisií;

e)	zmena uplatňovanej úrovne;

f)	zavedenie nových zdrojových prúdov;

g)	zmena kategorizácie zdrojových prúdov, t. j. prechod medzi typmi zdrojových prúdov – väčšími, menšími alebo de minimis;

h)	zmena predvolenej hodnoty faktoru výpočtu, ak sa má táto hodnota stanoviť v pláne monitorovania;

i)	zavedenie nových postupov na odoberanie vzoriek, analýzu alebo kalibráciu, ak majú zmeny týchto postupov priamy vplyv na presnosť údajov o emisiách;

j)	vykonávanie alebo úpravy metodiky kvantifikácie v prípade emisií z úniku v úložiskách.

4.   Významnými zmenami plánov monitorovania prevádzkovateľa lietadla sú okrem iného:

a)

pokiaľ ide o plán monitorovania emisií: i) zmena úrovne v súvislosti so spotrebou paliva; ii) zmena hodnôt emisného faktora stanovených v pláne monitorovania; iii) zmena metód výpočtu stanovených v prílohe III; iv) zavedenie nových zdrojových prúdov; v) zmena kategorizácie zdrojových prúdov, v rámci ktorej sa menší zdrojový prúd zmení na väčší zdrojový prúd; vi) zmena postavenia prevádzkovateľa lietadla ako malého zdroja emisií v zmysle článku 54 ods. 1;

b)	pokiaľ ide o plán monitorovania údajov o tonokilometroch: i) zmena nekomerčného a komerčného postavenia poskytovaných služieb leteckej dopravy; ii) zmena predmetu služieb leteckej dopravy (preprava cestujúcich, nákladu alebo pošty).

Článok 16

Vykonávanie a zaznamenávanie zmien

1.   V prípade, keď sa prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla odôvodnene domnieva, že navrhované zmeny nie sú významné alebo že by monitorovanie podľa pôvodného plánu monitorovania viedlo k neúplným údajom o emisiách, môže monitorovanie a nahlasovanie na základe zmeneného plánu monitorovania vykonať aj skôr, ako získa schválenie alebo informácie podľa článku 15 ods. 2

V prípade pochybností vykoná prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla celý proces monitorovania a nahlasovania súbežne dvakrát – aj podľa zmeneného, aj podľa pôvodného plánu monitorovania – a údaje zaznamená v dočasnej dokumentácii.

2.   Po získaní schválenia alebo informácií podľa článku 15 ods. 2 použije prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla iba údaje súvisiace so zmeneným plánom monitorovania a vykoná celé monitorovanie a nahlasovanie iba na základe zmeneného plánu monitorovania.

3.   Prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla zaznamenáva všetky zmeny plánu monitorovania. V každom zázname uvádza:

a)	transparentný opis zmeny;

b)	odôvodnenie zmeny;

c)	dátum oznámenia zmeny príslušnému orgánu;

d)	dátum potvrdenia prijatia oznámenia podľa článku 15 ods. 1 príslušným orgánom (ak je k dispozícii) a dátum schválenia alebo informácie podľa článku 15 ods. 2;

e)	dátum, odkedy sa vykonáva zmenený plán monitorovania podľa odseku 2 tohto článku.

ODDIEL 2

Technická realizovateľnosť a neprimerané náklady

Článok 17

Technická realizovateľnosť

Ak prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla tvrdí, že je uplatňovanie konkrétnej metodiky monitorovania technicky nerealizovateľné, príslušný orgán posúdi technickú realizovateľnosť s prihliadnutím na odôvodnenie prevádzkovateľa alebo prevádzkovateľa lietadla. Dané odôvodnenie vychádza z toho, že prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla má technické prostriedky potrebné na splnenie potrieb navrhovaného systému alebo navrhovanej požiadavky, ktoré možno využiť v potrebnom čase na účely tohto nariadenia. K daným technickým prostriedkom patrí dostupnosť požadovaných techník a technológií.

Článok 18

Neprimerané náklady

1.   Ak prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla tvrdí, že uplatňovanie konkrétnej metodiky monitorovania spôsobuje neprimerané náklady, príslušný orgán posúdi neprimeranosť nákladov s prihliadnutím na odôvodnenie prevádzkovateľa.

Príslušný orgán považuje náklady za neprimerané vtedy, ak sú odhadované náklady vyššie ako ich prínos. Na tento účel sa prínos vypočíta vynásobením faktora vylepšenia s referenčnou cenou 20 EUR na emisnú kvótu a náklady zahŕňajú primerané obdobie odpisovania založené na hospodárskej životnosti zariadenia.

2.   Pri posudzovaní neprimeranosti nákladov s prihliadnutím na voľbu úrovne pre údaje o činnosti použije príslušný orgán ako faktor vylepšenia podľa odseku 1 rozdiel medzi doteraz dosiahnutou neistotou a prahovou hodnotou neistoty pre danú úroveň dosiahnutou vďaka vylepšeniu a vynásobí tento rozdiel priemernými ročnými emisiami spôsobenými týmto zdrojovým prúdom za ostatné tri roky.

Ak nie sú k dispozícii priemerné ročné emisie spôsobené daným zdrojovým prúdom za ostatné tri roky, prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla použije konzervatívny odhad priemerných ročných emisií bez započítania CO2 pochádzajúceho z biomasy a pred odpočítaním prevedeného CO2. V prípade meracích prístrojov podliehajúcich vnútroštátnej zákonnej metrologickej kontrole sa doteraz dosiahnutá neistota môže nahradiť maximálnou prípustnou prevádzkovou chybou, ktorú povoľujú relevantné vnútroštátne predpisy.

3.   Pri posudzovaní neprimeranosti nákladov s prihliadnutím na opatrenia na zvýšenie kvality nahlásených emisií, ktoré nemajú priamy vplyv na presnosť údajov o činnosti, použije príslušný orgán faktor vylepšenia, ktorý zodpovedá 1 % priemerných ročných emisií príslušných zdrojových prúdov za ostatné tri obdobia nahlasovania. K takýmto opatreniam okrem iného patrí:

a)	prechod od predvolených hodnôt na analýzy pri určovaní faktorov výpočtu;

b)	zvýšenie počtu analýz na zdrojový prúd;

c)

ak konkrétna úloha merania nespadá pod vnútroštátnu zákonnú metrologickú kontrolu, náhrada meracích prístrojov prístrojmi, ktoré spĺňajú relevantné požiadavky zákonnej metrologickej kontroly členského štátu v rámci obdobných aplikácií, alebo meracími prístrojmi, ktoré spĺňajú vnútroštátne predpisy prijaté podľa smernice 2004/22/ES alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/23/ES (10);

d)	skrátenie kalibrácie a intervalov údržby meracích prístrojov;

e)	vylepšenie činností súvisiacich s tokom údajov a kontrolných činností, ktorými sa výrazne znižuje vlastné alebo kontrolné riziko.

4.   Opatrenia súvisiace s vylepšením metodiky používanej zariadením na monitorovanie podľa článku 69 sa nepovažujú za neprimerane nákladné, pokiaľ nepresiahnu celkovú sumu 2 000 EUR ročne za obdobie nahlasovania. V prípade zariadení s nízkymi emisiami je táto prahová hodnota 500 EUR ročne za obdobie nahlasovania.

KAPITOLA III

MONITOROVANIE EMISIÍ ZO STACIONÁRNYCH ZARIADENÍ

ODDIEL 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 19

Kategorizácia zariadení a zdrojových prúdov

1.   Na účely monitorovania emisií a určovania minimálnych požiadaviek na úrovne každý prevádzkovateľ v prípade potreby určí kategóriu svojho zariadenia podľa odseku 2 a každého zdrojového prúdu podľa odseku 3.

2.   Prevádzkovateľ zaradí každé zariadenie do jednej z týchto kategórií:

a)	zariadenie kategórie A, ak priemerné overené ročné emisie za obdobie obchodovania, ktoré bezprostredne predchádza súčasnému obdobiu obchodovania, predstavujú najviac 50 000 ton CO2(e) (bez započítania CO2 pochádzajúceho z biomasy a pred odpočítaním prevedeného CO2);

b)	zariadenie kategórie B, ak priemerné overené ročné emisie za obdobie obchodovania, ktoré bezprostredne predchádza súčasnému obdobiu obchodovania, predstavujú viac ako 50 000 ton CO2e), ale najviac 500 000 ton CO2(e) (bez započítania CO2 pochádzajúceho z biomasy a pred odpočítaním prevedeného CO2);

c)	zariadenie kategórie C, ak priemerné overené ročné emisie za obdobie obchodovania, ktoré bezprostredne predchádza súčasnému obdobiu obchodovania, sú vyššie ako 500 000 ton CO2(e) (bez započítania CO2 pochádzajúceho z biomasy a pred odpočítaním prevedeného CO2).

3.   Prevádzkovateľ klasifikuje každý zdrojový prúd (pred odpočítaním prevedeného CO2) porovnaním zdrojového prúdu so súčtom všetkých absolútnych hodnôt fosílneho CO2 a CO2(e) za všetky zdrojové prúdy zahrnuté v metodikách založených na výpočtoch, ako aj so súčtom všetkých emisií zo zdrojov emisií monitorovaných pomocou metodík založených na meraniach v jednej z týchto kategórií:

a)	„menšie zdrojové prúdy“, ak zdrojové prúdy vybrané prevádzkovateľom spoločne zodpovedajú množstvu menej ako 5 000 ton fosílneho CO2 ročne alebo menej ako 10 % (pričom celkový maximálny príspevok predstavuje 100 000 ton fosílneho CO2 ročne), pričom sa uprednostní vyššia absolútna hodnota;

b)	„zdrojové prúdy de minimis“, ak zdrojové prúdy vybrané prevádzkovateľom spoločne zodpovedajú množstvu menej ako 1 000 ton fosílneho CO2 ročne alebo menej ako 2 % (pričom celkový maximálny príspevok predstavuje 20 000 ton fosílneho CO2 ročne), pričom sa uprednostní vyššia absolútna hodnota;

c)	„väčšie zdrojové prúdy“, ak zdrojové prúdy nepatria do kategórií uvedených v písmenách a) a b).

4.   Ak priemerné ročné overené emisie zariadenia za obdobie obchodovania, ktoré bezprostredne predchádza súčasnému obdobiu obchodovania, nie sú k dispozícii alebo nie sú presné, prevádzkovateľ použije pri určovaní kategórie zariadenia konzervatívny odhad priemerných ročných emisií bez započítania CO2 pochádzajúceho z biomasy a pred odpočítaním prevedeného CO2.

Článok 20

Hranice pre monitorovanie

1.   Prevádzkovateľ určí hranice monitorovania pre každé zariadenie.

V rámci týchto hraníc prevádzkovateľ zahrnie všetky relevantné emisie skleníkových plynov zo všetkých zdrojov emisií a zdrojových prúdov súvisiacich s činnosťami vykonávanými v tomto zariadení podľa prílohy I k smernici 2003/87/ES, ako aj z činností a skleníkových plynov zahrnutých členským štátom podľa článku 24 smernice 2003/87/ES.

Prevádzkovateľ zahrnie aj emisie z pravidelnej prevádzky a mimoriadnych udalostí vrátane uvádzania do prevádzky a vyraďovania z prevádzky alebo havarijných situácií v rámci obdobia nahlasovania, s výnimkou emisií z pojazdných strojov využívaných na účely prepravy.

2.   Pri určovaní procesu monitorovania a nahlasovania prevádzkovateľ zahrnie požiadavky špecifické pre daný sektor, ktoré sú ustanovené v prílohe IV.

3.   Ak sa zistia úniky z úložného komplexu podľa smernice 2009/31/ES, v dôsledku ktorých dôjde k emisiám alebo uvoľneniu CO2 do vodného stĺpca, považujú sa za zdroje emisií predmetného zariadenia a monitorujú sa v zmysle oddielu 23 prílohy V k tomuto nariadeniu.

Príslušný orgán môže povoliť vyňatie úniku ako zdroja emisií z procesu monitorovania a nahlasovania, hneď ako sa prijmú nápravné opatrenia podľa článku 16 smernice 2009/31/ES a emisie alebo uvoľňovanie do vodného stĺpca z tohto úniku už nie je možné zistiť.

Článok 21

Voľba metodiky monitorovania

1.   Pri monitorovaní emisií zariadenia si prevádzkovateľ s výhradou osobitných ustanovení tohto nariadenia zvolí buď metodiku založenú na výpočtoch alebo metodiku založenú na meraniach.

Metodika založená na výpočtoch spočíva v určovaní emisií zo zdrojových prúdov na základe údajov o činnosti získaných pomocou meracích systémov a ďalších parametrov z laboratórnych analýz alebo predvolených hodnôt. Metodiku založenú na výpočtoch možno realizovať pomocou štandardnej metodiky stanovenej v článku 24 alebo metodiky hmotnostnej bilancie stanovenej v článku 25.

Metodika založená na meraniach spočíva v určovaní emisií zo zdrojov emisií pomocou kontinuálneho merania koncentrácie relevantných skleníkových plynov v prúde výfukových plynov a kontinuálneho merania samotného toku výfukových plynov vrátane monitorovania prevodov CO2 medzi zariadeniami v prípadoch, keď sa meria koncentrácia CO2 a tok prevedeného plynu.

Ak sa uplatňuje metodika založená na výpočtoch, prevádzkovateľ v pláne monitorovania pre každý zdrojový prúd vymedzí, či sa použije štandardná metodika alebo metodika hmotnostnej bilancie, vrátane relevantných úrovní podľa prílohy II.

2.   S výhradou súhlasu príslušného orgánu môže prevádzkovateľ v prípade rôznych zdrojov emisií a zdrojových prúdov patriacich k rovnakému zariadeniu kombinovať štandardnú metodiku, metodiku hmotnostnej bilancie a metodiku založenú na meraniach pod podmienkou, že sa nevyskytnú chýbajúce údaje ani dvojité započítanie emisií.

3.   Ak si prevádzkovateľ nezvolí metodiku založenú na meraniach, zvolí si metodiku požadovanú v relevantnom oddiele prílohy IV, s výnimkou prípadu, keď príslušným orgánom preukáže, že použitie takejto metodiky je technicky nerealizovateľné alebo vedie k neprimeraným nákladom, resp. že inou metodikou sa dá dosiahnuť väčšia celková presnosť údajov o emisiách.

Článok 22

Metodika monitorovania, ktorá nie je založená na úrovniach

Odchylne od článku 21 ods. 1 môže prevádzkovateľ použiť metodiku monitorovania, ktorá nie je založená na úrovniach (ďalej len „rezervná metodika“), pre vybrané zdrojové prúdy alebo zdroje emisií, pokiaľ sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

uplatnenie aspoň úrovne 1 v rámci metódy založenej na výpočtoch v prípade jedného alebo viacerých väčších alebo menších zdrojových prúdov a metodiky založenej na meraniach v prípade aspoň jedného zdroja emisií súvisiaceho s tými istými zdrojovými prúdmi je technicky nerealizovateľné alebo by viedlo k neprimeraným nákladom;

b)	prevádzkovateľ každoročne zhodnotí a kvantifikuje neistoty všetkých parametrov použitých na určenie ročných emisií podľa pokynov ISO k vyjadreniu neistôt merania (JCGM 100:2008) alebo inej ekvivalentnej medzinárodne uznávanej normy a tieto výsledky zahrnie do ročnej správy o emisiách;

c)

prevádzkovateľ preukáže príslušnému orgánu, že v prípade uplatnenia takejto rezervnej metodiky monitorovania celkové prahové hodnoty neistoty pre ročnú úroveň emisií skleníkových plynov pre celé zariadenie neprekročia 7,5 % v prípade zariadení kategórie A, 5,0 % v prípade zariadení kategórie B a 2,5 % v prípade zariadení kategórie C.

Článok 23

Dočasné zmeny v metodike monitorovania

1.   Ak z technických príčin nie je dočasne možné uplatniť úroveň uvedenú v pláne monitorovania na údaje o činnosti alebo jednotlivé faktory výpočtu palivového alebo materiálového toku, ktorú schválil príslušný orgán, predmetný prevádzkovateľ uplatňuje najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň dovtedy, kým sa neobnovia podmienky na uplatňovanie úrovne schválenej v pláne monitorovania.

Prevádzkovateľ podnikne všetky potrebné opatrenia na urýchlené obnovenie úrovne uvedenej v pláne monitorovania, ktorú schválil príslušný orgán.

2.   Predmetný prevádzkovateľ oznámi túto dočasnú zmenu metodiky monitorovania uvedenú v odseku 1 čo možno najskôr príslušnému orgánu, pričom spresní:

a)	dôvody odchýlenia sa od úrovne;

b)	podrobné informácie o dočasnej metodike monitorovania, ktorú prevádzkovateľ používa na určovanie emisií dovtedy, kým sa neobnovia podmienky na uplatňovanie úrovne uvedenej v pláne monitorovania;

c)	opatrenia, ktoré prevádzkovateľ prijal s cieľom obnoviť podmienky na uplatňovanie úrovne uvedenej v pláne monitorovania, ktorú schválil príslušný orgán;

d)	predpokladaný termín, do ktorého sa obnoví uplatňovanie úrovne schválenej príslušným orgánom.

ODDIEL 2

Metodika založená na výpočtoch

Pododdiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 24

Výpočet emisií podľa štandardnej metodiky

1.   V rámci štandardnej metodiky prevádzkovateľ vypočíta emisie zo spaľovania na zdrojový prúd vynásobením údajov o činnosti (množstvo spáleného paliva vyjadrené v terajouloch na základe hodnoty čistej výhrevnosti) zodpovedajúcim emisným faktorom vyjadreným ako tony CO2 na terajoul (t CO2/TJ) v súlade s využitou čistou výhrevnosťou a zodpovedajúcim oxidačným faktorom.

Príslušný orgán môže povoliť používanie emisných faktorov pre palivá vyjadrených ako t CO2/t alebo t CO2/Nm3. V takom prípade prevádzkovateľ určí emisie zo spaľovania vynásobením údajov o činnosti (množstvo spáleného paliva vyjadrené v tonách alebo bežných metroch kubických) zodpovedajúcim emisným faktorom a zodpovedajúcim oxidačným faktorom.

2.   Prevádzkovateľ určí emisie z procesov na zdrojový prúd vynásobením údajov o činnosti (spotreba materiálu, výkon alebo výroba, ktoré sú vyjadrené v tonách alebo bežných metroch kubických) zodpovedajúcim emisným faktorom vyjadreným ako t CO2/t alebo t CO2/Nm3 a zodpovedajúcim prepočítavacím faktorom.

3.   Ak je v emisnom faktore úrovne 1 alebo úrovne 2 už započítaný účinok nedokončených chemických reakcií, oxidačný faktor alebo prepočítavací faktor sa nastaví na hodnotu 1.

Článok 25

Výpočet emisií podľa metodiky hmotnostnej bilancie

1.   Podľa metodiky hmotnostnej bilancie prevádzkovateľ vypočíta množstvo CO2 zodpovedajúce každému zdrojovému prúdu zahrnutému v hmotnostnej bilancii tak, že vynásobí údaje o činnosti (množstvo materiálu vstupujúceho za hranice alebo opúšťajúceho hranice hmotnostnej bilancie) obsahom uhlíka v materiáli vynásobeným 3 664 t CO2/t C, pričom sa uplatňuje oddiel 3 prílohy II.

2.   Bez ohľadu na článok 49 sú emisie celkového procesu, na ktorý sa vzťahuje hmotnostná bilancia, súčtom množstiev CO2 zodpovedajúcim všetkým zdrojovým prúdom, na ktoré sa vzťahuje hmotnostná bilancia. CO emitovaný do atmosféry sa v rámci hmotnostnej bilancie vypočíta ako emisia molárneho ekvivalentného množstva CO2.

Článok 26

Uplatniteľné úrovne

1.   Pri vymedzovaní relevantných úrovní podľa článku 21 ods. 1 na určenie údajov o činnosti a jednotlivých faktorov výpočtu každý prevádzkovateľ uplatňuje:

a)	v prípade zariadení kategórie A aspoň úrovne uvedené v prílohe V alebo v prípade, že je pre zdrojový prúd, ktorý je štandardným komerčným palivom, potrebný faktor výpočtu;

b)	najvyššiu úroveň v zmysle prílohy II, ak ide o iné prípady, ako sú uvedené v písmene a).

V prípade zariadení kategórie C však prevádzkovateľ môže uplatniť úroveň, ktorá je o stupeň nižšia ako úroveň vyžadovaná podľa prvého pododseku, a v prípade zariadení kategórie A a B môže uplatniť až o dva stupne nižšiu úroveň (pričom úroveň 1 predstavuje minimum), pokiaľ príslušnému orgánu preukáže, že úroveň vyžadovaná podľa prvého pododseku je technicky nerealizovateľná alebo vedie k neprimeraným nákladom.

Príslušný orgán môže prevádzkovateľovi na prechodné obdobie v dĺžke najviac troch rokov povoliť uplatnenie úrovní, ktoré sú ešte nižšie ako úrovne uvedené v druhom pododseku (pričom úroveň 1 predstavuje minimum), pokiaľ sú splnené obe tieto podmienky:

a)	prevádzkovateľ preukáže príslušnému orgánu, že úroveň požadovaná podľa druhého pododseku je technicky nerealizovateľná alebo vedie k neprimeraným nákladom;

b)	prevádzkovateľ predloží plán vylepšení, v ktorom opíše, ako a dokedy dosiahne aspoň úroveň vyžadovanú v druhom pododseku.

2.   V prípade menších zdrojových prúdov uplatňuje prevádzkovateľ na údaje o činnosti a jednotlivé faktory výpočtu najvyššiu úroveň, ktorá je technicky realizovateľná a nevedie k neprimeraným nákladom (pričom úroveň 1 predstavuje minimum).

3.   V prípade zdrojových prúdov de minimis môže prevádzkovateľ na určenie údajov o činnosti a jednotlivých faktorov výpočtu použiť konzervatívne odhady namiesto úrovní, s výnimkou prípadu, keď sa vymedzená úroveň dá dosiahnuť bez vyvinutia dodatočného úsilia.

4.   V prípade oxidačného faktoru a prepočítavacieho faktoru uplatňuje prevádzkovateľ ako minimum najnižšie úrovne uvedené v prílohe II.

5.   Ak príslušný orgán povolil používanie emisných faktorov vyjadrených ako t CO2/t alebo t CO2/Nm3 v prípade palív, ako aj palív použitých ako vstupný materiál alebo v hmotnostnej bilancii podľa článku 25, čistú výhrevnosť možno monitorovať pomocou úrovní, ktoré sú nižšie ako najvyššie úrovne vymedzené v prílohe II.

Pododdiel 2

Údaje o činnosti

Článok 27

Určenie údajov o činnosti

1.   Prevádzkovateľ určí údaje o činnosti za zdrojový prúd jedným z týchto postupov:

a)	na základe kontinuálneho merania procesu, ktorý spôsobuje emisie;

b)	na základe zhrnutia množstiev získaných samostatnými meraniami s prihliadnutím na relevantné zmeny zásob.

2.   Na účely ods. 1 písm. b) sa množstvo paliva alebo materiálu spracovaného počas obdobia nahlasovania vypočíta ako množstvo paliva alebo materiálu zakúpeného počas obdobia nahlasovania mínus množstvo paliva alebo materiálu vyvezeného zo zariadenia plus množstvo paliva alebo materiálu v zásobách na začiatku obdobia nahlasovania mínus množstvo paliva alebo materiálu v zásobách na konci obdobia nahlasovania.

Ak je určenie množstiev v zásobe priamym meraním technicky nerealizovateľné alebo by viedlo k neprimeraným nákladom, prevádzkovateľ môže tieto množstvá odhadnúť jedným z týchto postupov:

a)	na základe údajov z predchádzajúcich rokov a korelácie s výstupom za obdobie nahlasovania;

b)	na základe zdokumentovaných postupov a príslušných údajov vo finančných výkazoch za obdobie nahlasovania, ktoré boli podrobené auditu.

V prípadoch, keď je určenie údajov o činnosti za celý kalendárny rok technicky nerealizovateľné alebo by viedlo k neprimeraným nákladom, prevádzkovateľ môže zvoliť najbližší vhodný deň na oddelenie roku nahlasovania od nasledujúceho roku a náležite ho zosúladiť s požadovaným kalendárnym rokom. Odchýlky pre jeden alebo viac zdrojových prúdov sa jasne zaznamenávajú, tvoria základ reprezentatívnej hodnoty za kalendárny rok a dôsledne sa zohľadňujú aj v nasledujúcom roku.

Článok 28

Systémy merania pod kontrolou prevádzkovateľa

1.   Na určenie údajov o činnosti podľa článku 27 použije prevádzkovateľ výsledky meraní získané pomocou systémov merania, ktoré sú pod jeho vlastnou kontrolou v zariadení, pokiaľ sú splnené všetky tieto podmienky:

a)	prevádzkovateľ musí vykonávať hodnotenie neistoty a zabezpečuje dodržiavanie prahovej hodnoty neistoty relevantnej úrovne;

b)

prevádzkovateľ musí zabezpečiť aspoň raz ročne a po každej kalibrácii meracích prístrojov, aby sa výsledky kalibrácie vynásobené faktorom konzervatívnych úprav, ktorý je založený na vhodnom časovom slede predošlých kalibrácií predmetných alebo obdobných meracích prístrojov, v záujme zohľadnenia účinku prevádzkovej neistoty porovnali s relevantnými prahovými hodnotami neistoty.

V prípade, že dôjde k prekročeniu prahových hodnôt podľa článku 12 alebo sa zistí nesúlad zariadenia s inými požiadavkami, prevádzkovateľ čo možno najskôr vykoná nápravné opatrenie a informuje o tejto skutočnosti príslušný orgán.

2.   Prevádzkovateľ poskytne príslušnému orgánu hodnotenie neistoty uvedené v ods. 1 písm. a) pri príležitosti oznámenia nového plánu monitorovania alebo v prípade, že je to relevantné z hľadiska zmeny schváleného plánu monitorovania.

Hodnotenie sa týka neistoty špecifikovanej pre používané meracie prístroje, neistoty súvisiacej s kalibráciou a akejkoľvek ďalšej neistoty súvisiacej so spôsobom používania meracích prístrojov v praxi. Neistota súvisiaca so zmenami zásob sa do hodnotenia neistoty zahrnie, ak do skladovacích zariadení možno uložiť aspoň 5 % ročne využívaného množstva zohľadňovaného paliva alebo materiálu. Pri vykonávaní hodnotenia zohľadní prevádzkovateľ skutočnosť, že uvedené hodnoty, na základe ktorých sa vymedzili prahové hodnoty neistoty pre úrovne v prílohe II, sa vzťahujú na neistotu za celé obdobie nahlasovania.

Ak sú meracie prístroje nainštalované v prostredí vhodnom pre ich špecifické použitie, môže prevádzkovateľ zjednodušiť hodnotenie neistoty tým, že vychádza z predpokladu, že maximálne prípustné prevádzkové chyby špecifikované pre prevádzkovaný merací prístroj alebo (ak ide o nižšiu hodnotu) neistotu získanú kalibráciou vynásobenú faktorom konzervatívnych úprav v záujme zohľadnenia účinku prevádzkovej neistoty možno považovať za neistotu počas celého obdobia nahlasovania v zmysle požiadaviek vymedzení úrovní v prílohe II.

3.   Bez ohľadu na odsek 2 môže príslušný orgán povoliť prevádzkovateľovi používať výsledky meraní získané pomocou systémov merania, ktoré sú pod jeho vlastnou kontrolou v zariadení, ak prevádzkovateľ predloží dôkazy, že použité meracie prístroje podliehajú relevantnej vnútroštátnej zákonnej metrologickej kontrole.

Na tieto účely možno ako hodnotu neistoty bez uvádzania ďalších dôkazov použiť maximálnu prípustnú prevádzkovú chybu, ktorá je v prípade relevantnej úlohy merania povolená relevantnými vnútroštátnymi predpismi o zákonnej metrologickej kontrole.

Článok 29

Systémy merania mimo vlastnej kontroly prevádzkovateľa

1.   Ak zo zjednodušeného hodnotenia neistoty vyplýva, že použitie systémov merania mimo vlastnej kontroly prevádzkovateľa umožňuje prevádzkovateľovi v porovnaní s použitím systémov merania pod jeho vlastnou kontrolou podľa článku 28 dosiahnuť aspoň rovnako vysokú úroveň, poskytuje spoľahlivejšie výsledky a vykazuje menšiu náchylnosť na kontrolné riziká, prevádzkovateľ určí údaje o činnosti pomocou systémov merania mimo vlastnej kontroly.

Na tento účel môže prevádzkovateľ využiť jeden z týchto zdrojov údajov:

a)	množstvá, ktoré sú uvedené vo faktúrach vystavených obchodným partnerom, pokiaľ dôjde k obchodnej transakcii medzi dvoma nezávislými obchodnými partnermi;

b)	priame odčítanie hodnôt získaných pomocou takýchto meracích systémov.

2.   Prevádzkovateľ zabezpečí dodržiavanie uplatniteľnej úrovne podľa článku 26.

Na tento účel možno ako neistotu bez uvádzania ďalších dôkazov použiť maximálnu prípustnú prevádzkovú chybu, ktorá je v prípade relevantnej obchodnej transakcie povolená relevantnými vnútroštátnymi predpismi o zákonnej metrologickej kontrole.

V prípade, že platné požiadavky vnútroštátnej zákonnej metrologickej kontroly sú menej prísne ako požiadavky uplatňovanej úrovne podľa článku 26, prevádzkovateľ získa dôkazy o uplatňovanej neistote od obchodného partnera, ktorý zodpovedá za systém merania.

Pododdiel 3

Faktory výpočtu

Článok 30

Určenie faktorov výpočtu

1.   Prevádzkovateľ určí faktory výpočtu buď ako predvolené hodnoty, alebo na základe analýzy v závislosti od uplatňovanej úrovne.

2.   Prevádzkovateľ určuje a nahlasuje faktory výpočtu za ten istý stav, ktorý sa používa pre súvisiace údaje o činnosti, čím sa myslí stav paliva alebo materiálu, v ktorom sú palivo alebo materiál zakúpené alebo používané v procese spôsobujúcom emisie predtým, ako dôjde k ich vysušeniu alebo inému spracovaniu pre potreby laboratórnych analýz.

Ak použitím tohto postupu vzniknú neprimerané náklady alebo ak je možné dosiahnuť väčšiu presnosť, prevádzkovateľ môže dôsledne nahlasovať údaje o činnosti a faktory výpočtu za stav, v ktorom sa vykonávajú laboratórne analýzy.

Článok 31

Predvolené hodnoty faktorov výpočtu

1.   Ak prevádzkovateľ určí faktory výpočtu ako predvolené hodnoty, v súlade s požiadavkou uplatniteľnej úrovne v zmysle príloh II a VI použije jednu z týchto hodnôt:

a)	štandardné faktory a stechiometrické faktory uvedené v prílohe VI;

b)	štandardné faktory používané členským štátom vo svojich národných zoznamoch, ktoré predkladá sekretariátu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy;

c)	hodnoty uvádzané v literatúre, ktoré odsúhlasil príslušný orgán, vrátane štandardných faktorov zverejnených príslušným orgánom, ktoré sú kompatibilné s faktormi uvedenými v písmene b), ale sú reprezentatívne pre menej súhrnné zdrojové prúdy paliva;

d)	hodnoty špecifikované a garantované dodávateľom materiálu, ak je prevádzkovateľ schopný príslušnému orgánu preukázať, že obsah uhlíka vykazuje 95 % interval spoľahlivosti, ktorý nepresahuje 1 %;

e)	hodnoty založené na analýzach vykonaných v minulosti, ak je prevádzkovateľ príslušnému orgánu schopný preukázať, že dané hodnoty sú reprezentatívne pre budúce dávky toho istého materiálu.

2.   Prevádzkovateľ uvedie v pláne monitorovania všetky použité predvolené hodnoty.

Ak sa predvolené hodnoty každoročne menia, prevádzkovateľ v pláne monitorovania uvedie ich oficiálny uplatniteľný zdroj.

3.   Príslušný orgán môže zmenu predvolených hodnôt faktoru výpočtu v pláne monitorovania podľa článku 15 ods. 2 schváliť len vtedy, ak prevádzkovateľ poskytne dôkazy o tom, že nová predvolená hodnota vedie k presnejšiemu určovaniu emisií.

4.   Na základe žiadosti prevádzkovateľa môže príslušný orgán povoliť, aby sa čistá výhrevnosť a emisné faktory palív určovali pomocou rovnakých úrovní, ako sa požadujú pre štandardné komerčné palivá, pokiaľ prevádzkovateľ aspoň raz za tri roky poskytne dôkazy o tom, že v predchádzajúcich troch rokoch sa dodržiaval interval 1 % pre špecifikovanú výhrevnosť.

Článok 32

Faktory výpočtu založené na analýzach

1.   Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa všetky analýzy, odbery vzoriek, kalibrácie a validácie na určenie faktorov výpočtu vykonávali pomocou metód založených na zodpovedajúcich normách EN.

Ak takéto normy nie sú k dispozícii, metódy sú založené na vhodných normách ISO alebo vnútroštátnych normách. Ak neexistujú žiadne zverejnené uplatniteľné normy, použijú sa vhodné návrhy noriem, usmernenia o osvedčených postupoch odvetvia alebo iné vedecky overené metodiky, ktorými sa obmedzuje chybovosť odberu vzoriek a merania.

2.   Ak sa na určenie emisií používajú online plynové chromatografy alebo extrakčné či neextrakčné plynové analyzátory, prevádzkovateľ získa od príslušného orgánu schválenie na používanie takýchto zariadení. Tieto zariadenia sa používajú len na určenie zloženia plynných palív a materiálov. Prevádzkovateľ v rámci minimálneho zabezpečenia kvality zaistí, že sa prístroj na úvod podrobí validácii, ktorá sa každoročne zopakuje.

3.   Výsledok akejkoľvek analýzy sa použije len na obdobie doručenia alebo dávku paliva či materiálu, pre ktoré sa vzorky odobrali a pre ktoré mali byť vzorky reprezentatívne.

Na určenie špecifického parametra prevádzkovateľ použije výsledky všetkých analýz vykonaných v súvislosti s daným parametrom.

Článok 33

Plán odoberania vzoriek

1.   Ak sa faktory výpočtu určujú pomocou analýz, prevádzkovateľ predloží na schválenie príslušnému úradu plán odoberania vzoriek pre každé palivo alebo materiál vo forme písomného postupu, ktorý obsahuje informácie o metodikách prípravy vzoriek vrátane informácií o vymedzení zodpovednosti, umiestneniach, frekvenciách a množstvách, ako aj o metodikách uskladňovania a prepravy vzoriek.

Prevádzkovateľ zabezpečí, že odvodené hodnoty sú reprezentatívne pre relevantnú dávku alebo obdobie dodania a že nevykazujú chybovosť. Relevantné prvky plánu odberu vzoriek sa dohodnú s laboratóriom vykonávajúcim analýzu pre príslušné palivo alebo materiál a do plánu sa zahrnie aj dôkaz o danej dohode. Prevádzkovateľ plán sprístupní na účely overovania podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2012.

2.   Prevádzkovateľ so súhlasom laboratória vykonávajúceho analýzu pre príslušné palivo alebo materiál a s výhradou schválenia príslušným orgánom upraví prvky plánu odberu vzoriek, ak z výsledkov analýzy vyplýva, že heterogénnosť paliva alebo materiálu sa výrazne líši od informácií o heterogénnosti, na ktorých bol založený pôvodný plán odberu vzoriek pre dané palivo alebo materiál.

Článok 34

Používanie laboratórií

1.   Prevádzkovateľ zabezpečí, aby laboratóriá použité na vykonanie analýz na určenie faktorov výpočtu boli akreditované podľa normy EN ISO/IEC 17025 pre relevantné analytické metódy.

2.   Laboratóriá, ktoré nie sú akreditované podľa EN ISO/IEC 17025, možno na určenie faktorov výpočtu použiť len vtedy, keď je prevádzkovateľ príslušnému orgánu schopný preukázať, že prístup k laboratóriám uvedeným v odseku 1 je technicky nerealizovateľný alebo by viedol k neprimeraným nákladom a že neakreditované laboratórium spĺňa požiadavky ekvivalentné s požiadavkami normy EN/ISO/IEC 17025.

3.   Ak prevádzkovateľ poskytne dôkazy podľa druhého a tretieho pododseku tohto odseku, pokiaľ možno v rovnakej forme a s obdobným stupňom podrobnosti, ako sa pre postupy vyžaduje podľa článku 12 ods. 2, príslušný orgán vychádza z toho, že laboratórium spĺňa požiadavky ekvivalentné s EN ISO/IEC 17025 v zmysle odseku 2.

Pokiaľ ide o manažérstvo kvality, prevádzkovateľ poskytne akreditovanú certifikáciu laboratória podľa normy EN ISO/IEC 9001 alebo iných certifikovaných systémov manažérstva kvality, ktoré sa vzťahujú na laboratórium. V prípade, že takéto certifikované systémy manažérstva kvality neexistujú, poskytne prevádzkovateľ iné primerané dôkazy o tom, že laboratórium je schopné spoľahlivo riadiť svoj personál, postupy, dokumentáciu a úlohy.

Pokiaľ ide o technickú spôsobilosť, prevádzkovateľ poskytne dôkazy o tom, že laboratórium je spôsobilé a schopné dosahovať technicky platné výsledky pomocou relevantných analytických postupov. Tieto dôkazy sa vzťahujú aspoň na tieto prvky:

a)	riadenie spôsobilosti personálu na špecifické pridelené úlohy;

b)	vhodnosť priestorov a splnenie podmienok týkajúcich sa životného prostredia;

c)	výber analytických metód a relevantných noriem;

d)	v prípade potreby riadenie odoberania vzoriek a príprava vzoriek vrátane kontroly integrity vzoriek;

e)	v prípade potreby vypracovanie a validácia nových analytických metód alebo uplatňovanie metód, na ktoré sa nevzťahujú žiadne medzinárodné alebo vnútroštátne normy;

f)	odhadovanie neistoty;

g)	riadenie zariadení vrátane postupov kalibrácie, úpravy, údržby a opravy zariadenia a vedenie súvisiacich záznamov;

h)	riadenie a kontrola údajov, dokumentov a softvéru;

i)	riadenie kalibračných položiek a referenčných materiálov;

j)	zabezpečovanie kvality kalibrácie a výsledkov testov vrátane pravidelnej účasti na programoch na testovanie odbornosti, uplatňovania analytických metód na certifikované referenčné materiály či vzájomného porovnávania s akreditovaným laboratóriom;

k)	riadenie externe zabezpečovaných procesov;

l)	spravovanie zákaziek a sťažností zákazníkov a zabezpečovanie včasného prijatia nápravných opatrení.

Článok 35

Frekvencia analýz

1.   Prevádzkovateľ uplatní minimálne frekvencie analýz relevantných palív a materiálov uvedených v prílohe VII. Príloha VII sa bude pravidelne preskúmavať, pričom prvé preskúmanie sa uskutoční najneskôr 2 roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2.   Príslušný orgán môže povoliť prevádzkovateľovi použiť inú frekvenciu, ako je uvedená v odseku 1, pokiaľ nie sú k dispozícii žiadne minimálne frekvencie alebo pokiaľ prevádzkovateľ preukáže jednu z týchto skutočností:

a)

na základe historických údajov vrátane analytických hodnôt predmetných palív alebo materiálov v období nahlasovania, ktoré bezprostredne predchádza súčasnému obdobiu nahlasovania, akákoľvek odchýlka analytických hodnôt pre predmetné palivo alebo materiál neprekračuje 1/3 hodnoty neistoty, ktorú prevádzkovateľ musí dodržiavať v súvislosti s určovaním údajov o činnosti pre relevantné palivo alebo relevantný materiál;

b)	používanie požadovanej frekvencie by viedlo k neprimeraným nákladom.

Pododdiel 4

Špecifické faktory výpočtu

Článok 36

Emisné faktory pre CO2

1.   Prevádzkovateľ určí pre emisie CO2 emisné faktory, ktoré sú špecifické pre jednotlivé činnosti.

2.   Emisné faktory palív vrátane palív použitých ako vstupný materiál sa vyjadrujú ako t CO2/TJ.

V prípade emisií zo spaľovania môže príslušný orgán prevádzkovateľovi povoliť použiť emisný faktor pre palivo vyjadrený ako t CO2/t alebo t CO2/Nm3, ak použitím emisného faktora vyjadreného ako t CO2//TJ vzniknú neprimerané náklady alebo ak možno použitím takéhoto emisného faktora dosiahnuť aspoň ekvivalentnú presnosť výpočtu emisií.

3.   Na konverziu obsahu uhlíka na príslušnú hodnotu emisného faktora týkajúceho sa CO2 alebo naopak použije prevádzkovateľ faktor 3 664 t CO2/t C.

Článok 37

Oxidačné a prepočítavacie faktory

1.   Prevádzkovateľ použije ako minimum na určenie oxidačných alebo prepočítavacích faktorov úroveň 1. Prevádzkovateľ použije hodnotu 1 pre oxidačný alebo prepočítavací faktor, ak je do emisného faktora započítaný účinok nedokončenej oxidácie alebo konverzie.

Príslušný orgán však môže od prevádzkovateľov požadovať, aby stále používali úroveň 1.

2.   Ak sa v rámci zariadenia používa viacero palív a pre špecifický oxidačný faktor sa má použiť úroveň 3, prevádzkovateľ môže príslušný orgán požiadať o schválenie jedného z týchto postupov alebo oboch týchto postupov:

a)	určenie jedného súhrnného oxidačného faktoru pre celý proces spaľovania a jeho uplatnenie na všetky palivá;

b)	pripísanie nedokončenej oxidácie jednému väčšiemu zdrojovému prúdu a použitie hodnoty 1 pre oxidačný faktor ostatných zdrojových prúdov.

Ak sa používa biomasa alebo zmiešané palivá, prevádzkovateľ preukáže, že uplatnenie písmena a) alebo písmena b) prvého odseku nevedie k podhodnocovaniu emisií.

Pododdiel 5

Spracovanie biomasy

Článok 38

Zdrojové prúdy biomasy

1.   Prevádzkovateľ môže údaje o činnosti zdrojových prúdov biomasy určiť bez použitia úrovní a bez predkladania analytických dôkazov o obsahu biomasy, pokiaľ sa daný zdrojový prúd skladá výlučne z biomasy a prevádzkovateľ je schopný zabezpečiť, že nedôjde ku kontaminácii inými materiálmi alebo palivami.

2.   Emisný faktor biomasy je nula.

Emisný faktor zmiešaného paliva alebo materiálu sa vypočíta a nahlasuje ako predbežný emisný faktor určený podľa článku 30, vynásobený pomernou časťou fosílií v palive alebo materiáli.

3.   Pomerné časti rašeliny, lignitu a fosílií v zmiešaných palivách alebo materiáloch sa nepovažujú za biomasu.

4.   Ak pomerná časť biomasy v zmiešaných palivách alebo materiáloch nie je nižšia ako 97 % alebo ak sa v dôsledku množstva emisií súvisiacich s pomernou časťou fosílií v palive alebo materiáli kvalifikuje ako zdrojový prúd de minimis, príslušný orgán môže prevádzkovateľovi povoliť uplatniť na určenie údajov o činnosti a relevantných faktorov výpočtu metodiky, ktoré nepoužívajú úrovne (okrem iného aj metód energetickej rovnováhy), s výnimkou prípadu, keď sa má príslušná hodnota použiť na odpočítanie CO2 odvodeného z biomasy od emisií určených pomocou kontinuálneho merania emisií.

Článok 39

Určovanie pomernej časti biomasy a fosílií

1.   Ak sa pomerná časť biomasy v konkrétnom palive alebo materiáli vzhľadom na požadovanú úroveň a dostupnosť primeraných predvolených hodnôt uvedených v článku 31 ods. 1 určuje pomocou analýz, prevádzkovateľ určí danú pomernú časť biomasy na základe relevantnej normy a analytickej metódy, pričom danú normu použije iba v prípade, že získa povolenie od príslušného orgánu.

2.   Ak je určenie pomernej časti biomasy v zmiešanom palive alebo materiáli pomocou analýzy podľa odseku 1 technicky nerealizovateľné alebo by viedlo k neprimeraným nákladom, prevádzkovateľ vychádza pri výpočte zo štandardných emisných faktorov a hodnôt pomernej časti biomasy pre zmiešané palivá a materiály, ako aj z metód odhadu zverejnených Komisiou.

V prípade, že takéto štandardné faktory a hodnoty neexistujú, prevádzkovateľ buď predpokladá nulový podiel biomasy, alebo príslušnému orgánu predloží na schválenie metódu odhadu používanú na určenie pomernej časti biomasy. V prípade palív alebo materiálov pochádzajúcich z výrobného procesu s definovanými a sledovateľnými vstupnými tokmi môže prevádzkovateľ pri takomto odhade vychádzať z hmotnostnej bilancie fosílneho uhlíka a uhlíka biomasy vstupujúceho do procesu a vychádzajúceho z procesu.

3.   Odchylne od odsekov 1 a 2 a článku 30 platí, že prevádzkovateľ nepoužije na určenie pomernej časti biomasy analýzy, pokiaľ sa pre bioplyn, ktorý bol vstreknutý do plynárenskej siete a následne z tejto siete odstránený, predložilo potvrdenie pôvodu podľa článku 2 písm. j) a článku 15 smernice 2009/28//ES.

ODDIEL 3

Metodika založená na meraniach

Článok 40

Používanie metodiky monitorovania založenej na meraniach

Prevádzkovateľ použije metodiky založené na meraniach pre všetky emisie oxidu dusného (N2O) v zmysle prílohy IV, ako aj na kvantifikáciu prevedeného CO2 podľa článku 49.

Okrem toho môže prevádzkovateľ použiť metodiky založené na meraniach pre zdroje emisií CO2, ak je schopný preukázať, že v prípade každého zdroja emisií sa dodržiavajú úrovne požadované podľa článku 41.

Článok 41

Požiadavky na úrovne

1.   Prevádzkovateľ uplatní najvyššiu úroveň uvedenú v oddiele 1 prílohy VIII na každý zdroj emisií, ktorý emituje viac ako 5 000 ton CO2(e) ročne alebo ktorý je zodpovedný za viac ako 10 % celkových ročných emisií zariadenia, pričom sa uprednostní vyššia absolútna hodnota z hľadiska emisií. Na všetky ostatné zdroje emisií prevádzkovateľ uplatní aspoň o jeden stupeň nižšiu úroveň, ako má najvyššia úroveň.

2.   Iba ak je prevádzkovateľ schopný príslušnému orgánu preukázať, že uplatnenie úrovne požadovanej podľa odseku 1 je technicky nerealizovateľné alebo vedie k neprimeraným nákladom a že uplatnenie metodiky založenej na výpočtoch s použitím úrovní požadovaných podľa článku 26 je technicky nerealizovateľné alebo vedie k neprimeraným nákladom, môže sa pre relevantný zdroj emisií použiť najbližšia nižšia úroveň (pričom úroveň 1 predstavuje minimum).

Článok 42

Normy v oblasti merania a laboratóriá

1.   Všetky merania sa vykonávajú uplatnením metód, ktoré vychádzajú z normy EN 14181 „Stacionárne zdroje znečisťovania. Zabezpečovanie kvality automatizovaných meracích systémov“, normy EN 15259 „Ochrana ovzdušia. Meranie emisií zo stacionárnych zdrojov. Požiadavky na miesta a úseky merania a na cieľ merania, plán merania a správu z merania“, ako aj iných zodpovedajúcich noriem EN.

Ak takéto normy nie sú k dispozícii, metódy vychádzajú z vhodných noriem ISO, noriem zverejnených Komisiou alebo vnútroštátnych noriem. Ak neexistujú žiadne zverejnené uplatniteľné normy, použijú sa vhodné návrhy noriem, usmernenia o osvedčených postupoch odvetvia alebo iné vedecky overené metodiky, ktorými sa obmedzuje chybovosť odberu vzoriek a merania.

Prevádzkovateľ zohľadní všetky relevantné aspekty systému kontinuálneho merania, okrem iného aj umiestnenie zariadenia, kalibráciu, meranie, zabezpečenie kvality a kontrolu kvality.

2.   Prevádzkovateľ zabezpečí, aby laboratóriá vykonávajúce merania, kalibrácie a relevantné hodnotenia zariadení pre systémy kontinuálneho merania emisií (SKME) boli akreditované podľa normy EN ISO/IEC 17025 pre relevantné analytické metódy alebo kalibračné činnosti.

Ak laboratórium takúto akreditáciu nemá, prevádzkovateľ zabezpečí, aby boli splnené ekvivalentné požiadavky podľa článku 34 ods. 2 a 3.

Článok 43

Určenie emisií

1.   Prevádzkovateľ určí ročné emisie zo zdroja emisií za obdobie nahlasovania zhrnutím všetkých hodinových hodnôt nameranej koncentrácie skleníkových plynov za obdobie nahlasovania, ktoré vynásobí hodinovými hodnotami prúdu výfukových plynov, pričom hodinové hodnoty sú priemery všetkých jednotlivých výsledkov meraní za príslušnú hodinu prevádzky.

V prípade emisií CO2 určí prevádzkovateľ ročné emisie pomocou rovnice 1 uvedenej v prílohe VIII. S CO emitovaným do atmosféry sa nakladá ako s molárnym ekvivalentným množstvom CO2.

V prípade oxidu dusného (N2O) určí prevádzkovateľ ročné emisie pomocou rovnice uvedenej v oddiele 16 pododdiele B.1 prílohy IV.

2.   Ak v rámci jedného zariadenia existuje viacero zdrojov emisií, ktoré sa nedajú merať ako jeden zdroj emisií, prevádzkovateľ meria emisie z daných zdrojov samostatne a celkové emisie daného plynu za obdobie nahlasovania získa spočítaním výsledkov.

3.   Prevádzkovateľ určí koncentráciu skleníkových plynov vo výfukových plynoch pomocou kontinuálneho merania v reprezentatívnom bode jedným z týchto postupov:

a)	prostredníctvom priameho merania;

b)

v prípade vysokej koncentrácie vo výfukových plynoch prostredníctvom výpočtu koncentrácie nepriamym meraním koncentrácie pomocou rovnice 3 uvedenej v prílohe VIII s prihliadnutím na namerané hodnoty koncentrácie všetkých ostatných zložiek prúdu plynu uvedených v prevádzkovateľovom pláne monitorovania.

4.   V prípade potreby prevádzkovateľ určí samostatne akékoľvek množstvo CO2 pochádzajúce z biomasy pomocou metodiky monitorovania založenej na výpočtoch a odpočíta ho od celkových nameraných emisií CO2.

5.   Prevádzkovateľ určí prúd výfukových plynov pre výpočet podľa odseku 1 pomocou jednej z uvedených metód:

a)

výpočet prostredníctvom vhodnej hmotnostnej bilancie s prihliadnutím na všetky významné parametre na strane vstupov (v prípade emisií CO2 je to aspoň zaťaženie vstupným materiálom, vstupný prúd vzduchu a efektívnosť procesu), ako aj na strane výstupov (aspoň množstvo vyrobených výrobkov a koncentrácia O2, SO2 and NOx);

b)	určovanie prúdu v reprezentatívnom bode kontinuálnym meraním.

Článok 44

Súhrn údajov

1.   Prevádzkovateľ vypočíta hodinový priemer každého parametra (vrátane koncentrácií a prúdu výfukových plynov), ktorý je relevantný pre určenie emisií pomocou metodiky založenej na meraniach, pričom použije všetky údajové body dostupné pre danú hodinu.

Ak je prevádzkovateľ schopný vygenerovať údaje za kratšie referenčné obdobia bez dodatočných nákladov, použije dané obdobia na určenie ročných emisií podľa článku 43 ods. 1

2.   Ak je zariadenie na kontinuálne meranie parametra na časť hodiny alebo kratšie referenčné obdobie uvedené v odseku 1 poruchové, nesprávne nastavené alebo mimo prevádzky, prevádzkovateľ vypočíta príslušný hodinový priemer proporcionálne k ostávajúcim údajovým bodom pre danú hodinu alebo dané kratšie referenčné obdobie, pokiaľ je k dispozícii aspoň 80 % maximálneho možného počtu údajových bodov pre parameter. Ak je k dispozícii menej ako 80 % maximálneho možného počtu údajových bodov pre parameter, uplatňuje sa článok 45 ods. 2 až 4.

Článok 45

Chýbajúce údaje

1.   Ak je prvok meracieho zariadenia v rámci systému kontinuálneho monitorovania emisií mimo prevádzky dlhšie ako päť po sebe nasledujúcich dní v akomkoľvek kalendárnom roku, prevádzkovateľ čo možno najskôr o tejto skutočnosti informuje príslušný orgán a navrhne primerané opatrenia na zlepšenie kvality predmetného systému kontinuálneho monitorovania emisií.

2.   Ak pre jeden alebo viac parametrov metodiky založenej na meraniach nie je možné získať údaje za platnú hodinu alebo kratšie referenčné obdobie podľa článku 44 ods. 1 z dôvodu, že zariadenie je poruchové, nesprávne nastavené alebo mimo prevádzky, prevádzkovateľ určí náhradné hodnoty pre každú hodinu chýbajúcich údajov.

3.   Ak pre parameter, ktorý sa meria priamo ako koncentrácia, nie je možné získať údaje za platnú hodinu alebo kratšie referenčné obdobie, prevádzkovateľ vypočíta náhradnú hodnotu ako súčet priemernej koncentrácie a dvojnásobku štandardnej odchýlky od daného priemeru pomocou rovnice 4 uvedenej v prílohe VIII.

Ak sa obdobie nahlasovania nedá použiť na určenie takýchto náhradných hodnôt z dôvodu výrazných technických zmien v zariadení, prevádzkovateľ a príslušný orgán sa dohodnú na reprezentatívnom časovom rámci na určenie priemernej a štandardnej odchýlky (pokiaľ možno v dĺžke jedného roka).

4.   Ak sa pre parameter, ktorý sa nemeria ako koncentrácia, nedajú zistiť platné hodinové údaje, prevádzkovateľ získa náhradné hodnoty daného parametra pomocou vhodného modelu hmotnostnej bilancie alebo energetickej bilancie procesu. Prevádzkovateľ zvaliduje výsledky na základe ostávajúcich nameraných parametrov metodiky založenej na meraniach a údajov získaných v bežných pracovných podmienkach za obdobie rovnakej dĺžky, ako je obdobie, za ktoré chýbajú údaje.

Článok 46

Výpočet na potvrdenie emisií

Prevádzkovateľ potvrdí emisie určené metodikou založenou na meraniach vypočítaním ročných emisií všetkých predmetných skleníkových plynov pre rovnaké zdroje emisií a zdrojové prúdy, s výnimkou emisií oxidu dusného (N2O) z výroby kyseliny dusičnej a skleníkových plynov prevedených do prepravnej siete alebo úložiska.

Používanie metodík úrovní sa nevyžaduje.

ODDIEL 4

Osobitné ustanovenia

Článok 47

Zariadenia s nízkymi emisiami

1.   Príslušný orgán môže prevádzkovateľovi povoliť, aby predložil zjednodušený plán monitorovania podľa článku 13, pokiaľ prevádzkuje zariadenie s nízkymi emisiami.

Prvý pododsek sa neuplatňuje na zariadenia, ktoré vykonávajú činnosti, pri ktorých vzniká N2O a na ktoré sa z tohto dôvodu vzťahuje príloha I k smernici 2003/87/ES.

2.   Na účely prvého pododseku odseku 1 sa zariadenie považuje za zariadenie s nízkymi emisiami, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

a)	priemerné ročné emisie daného zariadenia uvedené v overených správach o emisiách za obdobie obchodovania, ktoré bezprostredne predchádza súčasnému obdobiu obchodovania, boli nižšie ako 25 000 ton CO2(e) ročne (bez započítania CO2 pochádzajúceho z biomasy a pred odpočítaním prevedeného CO2);

b)

priemerné ročné emisie uvedené v písmene a) nie sú k dispozícii alebo už nie sú platné z dôvodu zmien hraníc zariadenia alebo prevádzkových podmienok zariadenia, ale ročné emisie daného zariadenia budú na základe metódy konzervatívneho odhadu počas nadchádzajúcich piatich rokov nižšie ako 25 000 ton CO2e) ročne (bez započítania CO2 pochádzajúceho z biomasy a pred odpočítaním prevedeného CO2).

3.   Prevádzkovateľ zariadenia s nízkymi emisiami nie je povinný predložiť sprievodné dokumenty uvedené v článku 12 ods. 1 treťom pododseku a je oslobodený od povinnosti podávať správy o vylepšeniach v zmysle článku 69 ods. 4

4.   Odchylne od článku 27 môže prevádzkovateľ zariadenia s nízkymi emisiami určiť množstvo paliva alebo materiálu na základe dostupných a zdokumentovaných záznamov o nákupe a odhadovaných zmien zásob. Prevádzkovateľ je takisto oslobodený od povinnosti predkladať príslušnému orgánu hodnotenie neistoty uvedené v článku 28 ods. 2

5.   Prevádzkovateľ zariadenia s nízkymi emisiami je oslobodený od povinnosti podľa článku 28 ods. 2, ktorou je určovať údaje o zásobách na začiatku a na konci obdobia nahlasovania na účely začlenenia súvisiacej neistoty do hodnotenia neistoty, pokiaľ skladovacia kapacita predstavuje aspoň 5 % ročnej spotreby paliva alebo materiálu počas obdobia nahlasovania.

6.   Odchylne od článku 26 ods. 1 môže prevádzkovateľ zariadenia s nízkymi emisiami na účely určenia údajov o činnosti a faktorov výpočtu pre všetky zdrojové prúdy uplatniť ako minimum úroveň 1 (s výnimkou prípadu, keď sa dá väčšia presnosť dosiahnuť bez dodatočného úsilia prevádzkovateľa), pričom nemusí preukázať, že uplatnenie vyšších úrovní je technicky nerealizovateľné alebo by viedlo k neprimeraným nákladom.

7.   Na účel určenia faktorov výpočtu na základe analýz podľa článku 32 prevádzkovateľ zariadenia s nízkymi emisiami môže použiť akékoľvek laboratórium, ktoré je technicky spôsobilé a schopné generovať technicky platné výsledky pomocou relevantných analytických postupov a ktoré preukáže, že uplatňuje opatrenia na zabezpečenie kvality uvedené v článku 34 ods. 3

8.   Ak zariadenie s nízkymi emisiami, ktoré podlieha zjednodušenému monitorovaniu, v akomkoľvek kalendárnom roku prekročí prahovú hodnotu uvedenú v odseku 2, jeho prevádzkovateľ oznámi túto skutočnosť čo možno najskôr príslušnému orgánu.

Prevádzkovateľ čo možno najskôr predloží príslušnému orgánu na schválenie každú významnú zmenu plánu monitorovania v zmysle článku 15 ods. 3 písm. b).

Príslušný orgán však prevádzkovateľovi povolí pokračovať v zjednodušenom monitorovaní, pokiaľ mu tento prevádzkovateľ preukáže, že prahová hodnota uvedená v odseku 2 nebola počas piatich predchádzajúcich období nahlasovania prekročená a k jej prekročeniu nedôjde ani v nasledujúcich obdobiach nahlasovania.

Článok 48

Vlastný CO2

1.   Vlastný CO2, ktorý sa prevádza do zariadenia, vrátane vlastného CO2, ktorý je súčasťou zemného plynu alebo odpadových plynov (napríklad vysokopecný plyn alebo koksárenský plyn), sa začlení do emisného faktoru pre dané palivo.

2.   Ak vlastný CO2 pochádza z činností uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES alebo začlenených podľa článku 24 uvedenej smernice a je následne prevedený mimo zariadenia ako zložka paliva do iného zariadenia a na účely činnosti v uvedenej smernici, nepočíta sa ako emisie zo zariadenia, z ktorého pochádza.

Ak sa však vlastný CO2 emituje alebo prevedie mimo zariadenia do jednotiek, na ktoré sa nevzťahuje uvedená smernica, započíta sa ako emisie zo zariadenia, z ktorého pochádza.

3.   Prevádzkovatelia môžu určiť množstvá vlastného CO2 prevedeného zo zariadenia v prevádzajúcom aj prijímajúcom zariadení. V takom prípade musia byť množstvá prevedeného aj prijatého vlastného CO2 totožné.

Ak množstvá prevedeného a prijatého vlastného CO2 nie sú totožné, použije sa v správe o emisiách prevádzajúceho aj prijímajúceho zariadenia aritmetický priemer oboch nameraných hodnôt, pokiaľ možno odchýlku medzi oboma hodnotami vysvetliť neistotou systémov merania. V takom prípade sa v správe o emisiách uvedie aj zosúladenie tejto hodnoty.

Ak odchýlku medzi hodnotami nemožno vysvetliť schváleným rozsahom neistoty systémov merania, prevádzkovatelia prevádzajúceho a prijímajúceho zariadenia zosúladia tieto hodnoty uplatnením konzervatívnych úprav schválených príslušným orgánom.

Článok 49

Prevedený CO2

1.   Prevádzkovateľ odpočíta od emisií zariadenia každé množstvo CO2 pochádzajúce z fosílneho uhlíka v rámci činností uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES, ktoré nie je emitované zariadením, ale je zo zariadenia prevedené do:

a)	zariadenia na zachytávanie na účely prepravy a dlhodobého geologického ukladania v úložisku povolenom podľa smernice 2009/31/ES;

b)	prepravnej siete na účely dlhodobého geologického ukladania v úložisku povolenom podľa smernice 2009/31/ES;

c)	úložiska povoleného podľa smernice 2009/31/ES na účely dlhodobého geologického ukladania.

Pre iný prevod CO2 zo zariadenia nie je povolené žiadne odpočítanie CO2 od emisií zariadenia.

2.   Prevádzkovateľ zariadenia, z ktorého bol prevedený CO2, uvedie vo svojej ročnej správe o emisiách identifikačný kód prijímajúceho zariadenia uznaný podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 1193/2011 z 18. novembra 2011, ktorým sa zriaďuje register Únie na obdobie obchodovania začínajúce 1. januára 2013 a na nasledujúce obdobia obchodovania v rámci systému Únie na obchodovanie s emisnými kvótami podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 2216/2004 a (EÚ) č. 920/2010 (11).

Prvý pododsek sa uplatňuje aj na prijímajúce zariadenie, ktoré uvádza identifikačný kód prevádzajúceho zariadenia.

3.   Pri určovaní množstva CO2 prevedeného z jedného zariadenia do druhého uplatní prevádzkovateľ metodiku založenú na meraniach, okrem iného aj podľa článkov 43, 44 a 45. Zdroj emisií zodpovedá bodu merania a emisie sa vyjadrujú ako množstvo prevedeného CO2.

4.   Na určenie množstva CO2 prevedeného z jedného zariadenia do druhého uplatní prevádzkovateľ úroveň 4 v zmysle oddielu 1 prílohy VIII.

Prevádzkovateľ však môže uplatniť najbližšiu nižšiu úroveň, pokiaľ preukáže, že uplatnenie úrovne 4 v zmysle oddielu 1 prílohy VIII je technicky nerealizovateľné alebo vedie k neprimeraným nákladom.

5.   Prevádzkovatelia môžu množstvá CO2 prevedeného zo zariadenia určiť v prevádzajúcom aj prijímajúcom zariadení. V takom prípade sa uplatňuje článok 48 ods. 3

KAPITOLA IV

MONITOROVANIE EMISIÍ A ÚDAJOV O TONOKILOMETROCH Z LETECKEJ DOPRAVY

Článok 50

Všeobecné ustanovenia

1.   Každý prevádzkovateľ lietadla monitoruje a nahlasuje emisie z činností leteckej dopravy pre všetky lety uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES, ktoré vykonáva počas obdobia nahlasovania a za ktoré zodpovedá.

Na tento účel prevádzkovateľ lietadla zaradí všetky lety do kalendárneho roka podľa času odletu, ktorý sa meria na základe koordinovaného svetového času.

2.   Prevádzkovateľ lietadla, ktorý plánuje požiadať o bezodplatné pridelenie emisných kvót podľa článku 3e alebo článku 3f smernice 2003/87/ES, monitoruje počas príslušných sledovaných rokov aj údaje o tonokilometroch pre tie isté lety.

3.   Na účely identifikácie jedinečného prevádzkovateľa lietadla podľa článku 3 písm. o) smernice 2003/87/ES, ktorý je zodpovedný za let, sa používa volací znak používaný na účely riadenia letovej prevádzky. Volacím znakom je jeden z týchto údajov:

a)	identifikátor ICAO stanovený v kolónke 7 letového plánu;

b)	ak nie je k dispozícii identifikátor ICAO prevádzkovateľa lietadla, registračné označenie lietadla.

4.   Ak nie je známa totožnosť prevádzkovateľa lietadla, príslušný orgán zaň považuje majiteľa lietadla, s výnimkou prípadu, keď príslušnému orgánu preukáže totožnosť zodpovedného prevádzkovateľa lietadla.

Článok 51

Predkladanie plánov monitorovania

1.   Prevádzkovateľ lietadla predloží príslušnému orgánu plán monitorovania určený na monitorovanie a nahlasovanie emisií podľa článku 12 najneskôr štyri mesiace predtým, ako začne vykonávať činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES.

Odchylne od prvého pododseku platí, že prevádzkovateľ lietadla, ktorý po prvýkrát vykonáva činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I k smernici 2003/87/ES, ktorú nebolo možné predvídať štyri mesiace vopred, predloží príslušnému orgánu plán monitorovania čo možno najskôr, no najneskôr šesť týždňov po vykonaní danej činnosti. Prevádzkovateľ lietadla príslušnému orgánu primerane odôvodní, prečo nebolo možné plán monitorovania predložiť štyri mesiace vopred.

Ak riadiaci členský štát uvedený v článku 18a smernice 2003/87/ES nie je vopred známy, prevádzkovateľ lietadla predloží plán monitorovania čo možno najskôr potom, ako sú k dispozícii informácie o príslušnom orgáne riadiaceho členského štátu.

2.   Ak prevádzkovateľ lietadla plánuje požiadať o bezodplatné pridelenie kvót podľa článku 3e alebo článku 3f smernice 2003/87/ES, predloží aj plán monitorovania určený na monitorovanie a nahlasovanie údajov o tonokilometroch. Tento plán monitorovania predloží najneskôr štyri mesiace pred začiatkom jedného z týchto období:

a)	sledovaného roka uvedeného v článku 3e ods. 1 smernice 2003/87/ES pre žiadosti podľa daného článku;

b)	druhého kalendárneho roka obdobia uvedeného v článku 3c ods. 2 smernice 2003/87/ES pre žiadosti podľa článku 3f uvedenej smernice.

Článok 52

Metodika monitorovania emisií z činností leteckej dopravy

1.   Každý prevádzkovateľ lietadla určí ročné emisie CO2 z činností leteckej dopravy vynásobením ročnej spotreby každého paliva vyjadrenej v tonách príslušným emisným faktorom.

2.   Každý prevádzkovateľ lietadla určí spotrebu paliva pre každý let a pre každé palivo a zahrnie palivo spotrebované pomocným zdrojom. Na tento účel použije prevádzkovateľ lietadla jednu z metód uvedených v oddiele 1 prílohy III. Prevádzkovateľ lietadla si zvolí metódu, ktorou sa zabezpečia najúplnejšie a najaktuálnejšie údaje spojené s najnižšou mierou neistoty bez toho, aby vznikli neprimerané náklady.

3.   Každý prevádzkovateľ lietadla určí množstvo dotankovaného paliva uvedené v oddiele 1 prílohy III na základe jedného z týchto údajov:

a)	meranie vykonané dodávateľom paliva zdokumentované v dodacích dokladoch paliva alebo vo faktúrach za každý let;

b)	údaje z palubných meracích systémov lietadla zaznamenané v dokumentácii o hmotnosti a vyvážení, v technickom denníku lietadla alebo elektronicky zaslané z lietadla prevádzkovateľovi lietadla.

4.   Prevádzkovateľ lietadla určí množstvo paliva v nádrži pomocou údajov z palubných meracích systémov lietadla zaznamenaných v dokumentácii o hmotnosti a vyvážení, v technickom denníku lietadla alebo zaslaných z lietadla elektronicky prevádzkovateľovi lietadla.

5.   Prevádzkovatelia lietadiel uplatňujú úroveň 2 uvedenú v oddiele 2 prílohy III.

Prevádzkovatelia lietadiel, ktorí za obdobie obchodovania, ktoré bezprostredne predchádza súčasnému obdobiu obchodovania, nahlásili priemerné ročné emisie, ktoré dosiahli najviac 50 000 ton fosílneho CO2, však uplatnia ako minimum úroveň 1 v zmysle oddielu 2 prílohy III. Všetci prevádzkovatelia lietadiel môžu ako minimum uplatniť úroveň 1 v zmysle oddielu 2 prílohy III v prípade zdrojových prúdov, ktoré spolu zodpovedajú množstvu menej ako 5 000 ton fosílneho CO2 ročne alebo menej ako 10 % (pričom maximálny príspevok predstavuje 100 000 ton fosílneho CO2 ročne), pričom sa uprednostní vyššia absolútna hodnota Ak emisie nahlásené na účely tohto pododseku nie sú k dispozícii alebo už nie sú platné, prevádzkovateľ lietadla môže na určenie priemerných ročných emisií použiť konzervatívny odhad alebo prognózu.

6.   Ak sa množstvo dotankovaného paliva alebo množstvo paliva, ktoré ostalo v nádržiach, určuje v objemových jednotkách vyjadrených v litroch, prevádzkovateľ lietadla prepočíta toto množstvo z objemu na hmotnosť pomocou hodnôt skutočnej hustoty. Prevádzkovateľ lietadla určí skutočnú hustotu jedným z týchto spôsobov:

a)	palubné meracie systémy;

b)	hustota nameraná dodávateľom paliva pri dotankovaní paliva a zaznamenaná vo faktúre za palivo alebo v dodacom doklade.

Skutočná hustota sa vyjadrí v kg/liter a určí sa pre príslušnú teplotu pri konkrétnom meraní.

V prípadoch, keď nie sú hodnoty skutočnej hustoty k dispozícii, sa s podmienkou získania súhlasu príslušného orgánu uplatňuje štandardný faktor hustoty 0,8 kg/liter.

7.   Na účely výpočtu uvedeného v odseku 1 použije prevádzkovateľ lietadla predvolené emisné faktory uvedené v tabuľke 2 prílohy III.

Na účely nahlasovania sa tento prístup považuje za úroveň 1. Pre palivá, ktoré nie sú uvedené v tejto tabuľke, určí prevádzkovateľ lietadla emisný faktor podľa článku 32, ktorý sa považuje za úroveň 2. V prípade takýchto palív sa určuje čistá výhrevnosť, ktorá sa nahlasuje ako informačná položka.

8.   Odchylne od odseku 7 môže prevádzkovateľ lietadla s podmienkou získania súhlasu príslušného orgánu v prípade komerčne obchodovaných palív odvodiť emisný faktor alebo obsah uhlíka, na ktorom sa zakladá, a čistú výhrevnosť zo záznamov dodávateľa paliva o nákupe predmetného paliva, za predpokladu, že boli odvodené na základe medzinárodne uznávaných noriem a že nemožno uplatniť emisné faktory uvedené v tabuľke 2 prílohy III.

Článok 53

Osobitné ustanovenia pre biomasu

Článok 39 sa zodpovedajúcim spôsobom uplatňuje na určovanie pomernej časti biomasy v zmiešanom palive.

Bez ohľadu na článok 39 ods. 2 príslušný orgán prípadne povolí, aby sa na určenie pomernej časti biomasy použila metodika, ktorá je jednotne uplatniteľná vo všetkých členských štátoch.

V rámci danej metodiky sa pomerná časť biomasy, čistá výhrevnosť a emisný faktor alebo obsah uhlíka v palive používanom pri činnosti leteckej dopravy EU ETS uvedenej v prílohe I k smernici 2003/87/ES určia na základe záznamov o nákupe paliva.

Metodika vychádza z usmernení, ktoré poskytne Komisia v záujme jej jednotného uplatňovania vo všetkých členských štátoch.

Používanie biopalív v leteckej doprave sa hodnotí podľa článku 18 smernice 2009/28/ES.

Článok 54

Malé zdroje emisií

1.   Prevádzkovatelia lietadiel, ktorí prevádzkujú menej ako 243 letov na obdobie počas troch po sebe nasledujúcich štvormesačných období, a prevádzkovatelia lietadiel, ktorí prevádzkujú lety s celkovými ročnými emisiami menej ako 25 000 ton CO2 ročne, sa považujú za malé zdroje emisií.

2.   Odchylne od článku 52 môžu malé zdroje emisií odhadnúť spotrebu paliva pomocou nástrojov Eurocontrol-u alebo iných relevantných organizácií, ktoré dokážu spracovávať všetky relevantné informácie o letovej prevádzke zodpovedajúce informáciám, ktorými disponuje Eurocontrol, čím sa vyhnú akémukoľvek podhodnoteniu emisií.

Uplatniteľné nástroje sa môžu používať len vtedy, ak ich schváli Komisia, čo platí aj v prípade uplatňovania korekčných faktorov na kompenzáciu nepresností v metódach modelovania.

3.   Odchylne od článku 12 platí v prípade malého zdroja emisií, ktorý chce využiť akýkoľvek z nástrojov uvedených v odseku 2 tohto článku, že v pláne monitorovania emisií môže uviesť iba tieto informácie:

a)	informácie požadované podľa oddielu 2 bodu 1 prílohy I;

b)	dôkaz, že sú dodržané prahové hodnoty pre malé zdroje emisií stanovené v odseku 1 tohto článku;

c)	názov nástroja uvedeného v odseku 2 tohto článku, ktorý sa použije na odhad spotreby paliva, alebo odkaz na tento nástroj.

Malý zdroj emisií je oslobodený od povinnosti predložiť sprievodné dokumenty uvedené v článku 12 ods. 1 treťom pododseku.

4.   Ak prevádzkovateľ lietadla použije akýkoľvek z nástrojov uvedených v odseku 2 a prekročí počas roka nahlasovania prahovú hodnotu uvedenú v odseku 1, oznámi túto skutočnosť čo možno najskôr príslušnému orgánu.

Prevádzkovateľ lietadla čo možno najskôr predloží príslušnému orgánu na schválenie každú významnú zmenu plánu monitorovania v zmysle článku 15 ods. 4 písm. a) bodu vi).

Príslušný orgán však prevádzkovateľovi lietadla povolí, aby naďalej používal nástroj uvedený v odseku 2, pokiaľ mu daný prevádzkovateľ lietadla preukáže, že prahové hodnoty uvedené v odseku 1 neboli počas piatich predchádzajúcich období nahlasovania prekročené a k ich prekročeniu nedôjde ani v nasledujúcich obdobiach nahlasovania.

Článok 55

Zdroje neistoty

1.   Prevádzkovateľ lietadla identifikuje zdroje neistoty a súvisiacu mieru neistoty. Prevádzkovateľ lietadla zohľadní dané informácie pri voľbe metodiky monitorovania podľa článku 52 ods. 2

2.   Ak prevádzkovateľ lietadla určuje množstvo dotankovaného paliva podľa článku 52 ods. 3 písm. a), nevyžaduje sa žiaden ďalší dôkaz o súvisiacej miere neistoty.

3.   Ak sa na meranie množstva dotankovaného paliva alebo paliva v nádržiach používajú palubné systémy podľa článku 52 ods. 3 písm. b), miera neistoty súvisiaca s meraniami paliva sa podloží každou z týchto informácií:

a)	špecifikácia výrobcu lietadla určujúca mieru neistoty palubných systémov na meranie paliva;

b)	dôkaz, že sa vykonávajú bežné kontroly uspokojivej prevádzky systémov na meranie paliva.

4.   Bez ohľadu na odseky 2 a 3 môže prevádzkovateľ lietadla založiť neistoty v prípade všetkých ďalších zložiek metodiky monitorovania na konzervatívnom odbornom posudku zohľadňujúcom odhadované počty letov počas obdobia nahlasovania.

5.   Prevádzkovateľ lietadla vykonáva pravidelné a primerané kontrolné činnosti (okrem iného aj krížové kontroly medzi doankovaným množstvom uvedeným vo faktúrach a dotankovaným množstvom zisteným palubným meraním) a v prípade zistenia významných odchýlok prijme nápravné opatrenia.

Článok 56

Určovanie údajov o tonokilometroch

1.   Prevádzkovateľ lietadla, ktorý plánuje požiadať o bezodplatné pridelenie kvót podľa článku 3e alebo článku 3f smernice 2003/87/ES, monitoruje počas sledovaných rokov relevantných pre takúto žiadosť údaje o tonokilometroch pre všetky lety uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES.

2.   Prevádzkovateľ lietadla vypočíta údaje o tonokilometroch vynásobením vzdialenosti vypočítanej podľa oddielu 4 prílohy III a vyjadrenej v kilometroch (km) užitočným zaťažením (vypočítaným ako súčet hmotnosti nákladu, pošty, cestujúcich a zaregistrovanej batožiny) vyjadreným v tonách (t).

3.   Prevádzkovateľ lietadla určí hmotnosť nákladu a pošty na základe skutočnej alebo štandardnej hmotnosti uvedenej pre relevantné lety v dokumentácii o hmotnosti a vyvážení.

Prevádzkovatelia lietadiel, ktorí nie sú povinní viesť dokumentáciu o hmotnosti a vyvážení, navrhnú v pláne monitorovania vhodnú metodiku na určenie hmotnosti nákladu a pošty, pričom nezahrnú hrubú hmotnosť všetkých paliet a kontajnerov, ktoré nie sú užitočným zaťažením, ani prevádzkovú hmotnosť.

4.   Prevádzkovateľ lietadla určí hmotnosť cestujúcich pomocou jednej z týchto úrovní:

a)	Úroveň 1: štandardná hodnota 100 kg na cestujúceho vrátane jeho zaregistrovanej batožiny;

b)	Úroveň 2: hmotnosť cestujúcich a zaregistrovanej batožiny na každý let, uvedená v dokumentácii o hmotnosti a vyvážení.

Zvolená úroveň sa však uplatňuje na všetky lety v sledovaných rokoch relevantných pre žiadosti podľa článku 3e alebo článku 3f smernice 2003/87/ES.

KAPITOLA V

RIADENIE A KONTROLA ÚDAJOV

Článok 57

Činnosti súvisiace s tokom údajov

1.   Prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla zavedie, zdokumentuje, vykonáva a zachováva písomné postupy pre činnosti súvisiace s tokom údajov na monitorovanie a nahlasovanie emisií skleníkových plynov a zabezpečí, aby ročná správa o emisiách, ktorá bola vypracovaná na základe činností súvisiacich s tokom údajov, neobsahovala skreslené údaje a bola v súlade s plánom monitorovania, danými písomnými postupmi a týmto nariadením.

Ak prevádzkovateľ lietadla plánuje požiadať o bezodplatné pridelenie kvót podľa článku 3e alebo článku 3f smernice 2003/87/ES, prvý pododsek sa uplatňuje aj na monitorovanie a nahlasovanie údajov o tonokilometroch.

2.   Opis písomných postupov pre činnosti súvisiace s tokom údajov, ktorý je uvedený v pláne monitorovania, sa vzťahuje aspoň na tieto prvky:

a)	informačné položky uvedené v článku 12 ods. 2;

b)	identifikáciu primárnych zdrojov údajov;

c)	jednotlivé kroky v rámci toku údajov (od primárnych údajov po ročné emisie alebo údaje o tonokilometroch), ktoré odzrkadľujú postupnosť a interakciu medzi činnosťami súvisiacimi s tokom údajov;

d)	relevantné kroky spracovania v súvislosti s každou konkrétnou činnosťou súvisiacou s tokom údajov vrátane vzorcov a údajov použitých na určenie emisií alebo údajov o tonokilometroch;

e)	relevantné systémy elektronického spracovávania a uchovávania údajov, ako aj interakcia medzi týmito systémami a inými vstupmi (vrátane ručne zadaných vstupov);

f)	spôsob, akým sa zaznamenávajú výstupy činností súvisiacich s tokom údajov.

Článok 58

Kontrolný systém

1.   Prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla zavedie, zdokumentuje, vykonáva a zachováva účinný kontrolný systém, ktorým sa zabezpečí, aby ročná správa o emisiách a v prípade potreby správa o údajoch o tonokilometroch (ktoré boli vypracované na základe činností súvisiacich s tokom údajov) neobsahovala skreslené údaje a bola v súlade s plánom monitorovania a týmto nariadením.

2.   Kontrolný systém uvedený v odseku 1 tvoria tieto prvky:

a)	hodnotenie vlastných rizík a kontrolných rizík, ktoré vypracoval prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla;

b)	písomné postupy súvisiace s kontrolnými činnosťami, ktorými sa majú zmierniť zistené riziká.

3.   Súčasťou písomných postupov súvisiacich s kontrolnými činnosťami uvedenými v ods. 2 písm. b) je aspoň:

a)	zabezpečenie kvality meracieho zariadenia;

b)	zabezpečenie kvality systému informačných technológií, ktorý sa používa pre činnosti súvisiace s tokom údajov, vrátane počítačovej technológie kontroly procesu;

c)	oddelenie úloh v rámci činností súvisiacich s tokom údajov a kontrolných činností, ako aj riadenie nevyhnutne potrebných spôsobilostí;

d)	interné preskúmania a validácia údajov;

e)	opravy a nápravné opatrenia;

f)	kontrola externe zabezpečovaných procesov;

g)	vedenie záznamov a dokumentácie vrátane riadenia verzií dokumentov.

4.   Prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla monitoruje účinnosť kontrolného systému, okrem iného aj prostredníctvom vykonávania interných preskúmaní a zohľadnenia zistení, ku ktorým overovateľ dospel počas overovania ročných správ o emisiách a prípadne správ o údajoch o tonokilometroch, ktoré bolo vykonané podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2012.

Vždy, keď sa zistí, že kontrolný systém nie je účinný alebo nezodpovedá zisteným vlastným rizikám, prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla sa snaží o zlepšenie kontrolného systému a aktualizáciu plánu monitorovania alebo príslušných písomných postupov pre činnosti súvisiace s tokom údajov, hodnotenie rizika a kontrolné činnosti (podľa toho, čo je vhodné).

Článok 59

Zabezpečovanie kvality

1.   Na účely článku 58 ods. 3 písm. a) prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla zabezpečí, aby sa všetky relevantné meracie zariadenia v súlade s požiadavkami tohto nariadenia a úmerne k zisteným rizikám v pravidelných intervaloch kalibrovali, upravovali a kontrolovali (okrem iného aj pred použitím) a aby sa prípadne kontrolovali aj na základe noriem v oblasti merania, ktoré vychádzajú z medzinárodných noriem v oblasti merania (ak sú k dispozícii).

Ak sa zložky systémov merania nedajú kalibrovať, prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla uvedie túto skutočnosť v pláne monitorovania a navrhne alternatívne kontrolné činnosti.

Ak sa zistí, že zariadenie nespĺňa požiadavky na výkonnosť, prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla bezodkladne prijme potrebné nápravné opatrenia.

2.   V prípade systémov kontinuálneho merania emisií prevádzkovateľ pristúpi k zabezpečeniu kvality podľa normy Zabezpečovanie kvality automatizovaných meracích systémov (EN 14181) vrátane paralelných meraní a štandardných referenčných metód, ktoré aspoň raz ročne vykoná kompetentný personál.

Ak si takéto zabezpečenie kvality vyžaduje, aby sa ako nevyhnutné parametre pre základ kontroly kalibrácie a výkonu použili limitné hodnoty emisií, ako náhradná hodnota týchto limitných hodnôt emisií sa použije ročná priemerná hodinová koncentrácia skleníkového plynu. Ak prevádzkovateľ zistí nesúlad s požiadavkami na zabezpečenie kvality vrátane potreby vykonať opätovnú kalibráciu, oznámi túto skutočnosť čo možno najskôr príslušnému orgánu a bezodkladne vykoná nápravné opatrenia.

Článok 60

Zabezpečovanie kvality informačných technológií

Na účely článku 58 ods. 3 písm. b) platí, že prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla zabezpečí, aby bol systém informačných technológií navrhnutý, zdokumentovaný, otestovaný, zavedený, kontrolovaný a udržiavaný takým spôsobom, ktorý je zárukou spoľahlivého, presného a včasného spracovania údajov v súlade s rizikami určenými podľa článku 58 ods. 2 písm. a).

Kontrola systému informačných technológií zahŕňa kontrolu prístupu, kontrolu zálohovania, obnovu údajov, plánovanie kontinuity a bezpečnosť.

Článok 61

Oddelenie úloh

Na účely článku 58 ods. 3 písm. c) platí, že prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla určí zodpovedné osoby pre všetky činnosti súvisiace s tokom údajov a všetky kontrolné činnosti tak, aby sa oddelili úlohy, ktoré sa navzájom vylučujú. Ak neexistujú iné kontrolné činnosti, zabezpečí v prípade všetkých činností súvisiacich s tokom údajov, ktoré zodpovedajú identifikovaným vlastným rizikám, aby všetky relevantné informácie a údaje potvrdzovala aspoň jedna ďalšia osoba, ktorá nebola zapojená do určovania a zaznamenávania daných informácií alebo údajov.

Prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla riadi spôsobilosti potrebné pre predmetné zodpovednosti, vrátane primeraného prideľovania zodpovedností, školení a preskúmaní výkonnosti.

Článok 62

Interné preskúmania a validácia údajov

1.   Na účely článku 58 ods. 3 písm. d) a na základe vlastných rizík a kontrolných rizík zistených pri hodnotení rizika uvedenom v článku 58 ods. 2 písm. a) prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla preskúma a zvaliduje údaje vyplývajúce z činností súvisiacich s tokom údajov uvedených v článku 57.

Takéto preskúmanie a validácia údajov pozostáva aspoň z týchto krokov:

a)	kontrola úplnosti údajov;

b)	porovnanie údajov, ktoré prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla získal, monitoroval a nahlásil počas niekoľkých rokov;

c)

porovnanie údajov a hodnôt vyplývajúcich z rozdielnych systémov zberu prevádzkových údajov, v prípade potreby vrátane týchto porovnaní: i) porovnanie údajov o nákupe paliva alebo materiálov s údajmi o zmenách zásob a s údajmi o spotrebe pre príslušné zdrojové prúdy; ii) porovnanie faktorov výpočtu, ktoré sa určili analýzou, vypočítali alebo získali od dodávateľov paliva alebo materiálu, s vnútroštátnymi alebo medzinárodnými referenčnými faktormi porovnateľných palív alebo materiálov; iii) porovnanie emisií získaných pomocou metodík založených na výpočtoch s výsledkami potvrdzujúcich výpočtov podľa článku 46; iv) porovnanie súhrnných údajov s nespracovanými údajmi.

2.   Prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla pokiaľ možno zabezpečí, aby kritériá na zamietnutie údajov v rámci preskúmania a validácie boli vopred známe. Na tento účel sa kritériá na zamietnutie údajov stanovia v dokumentácii o relevantných písomných postupoch.

Článok 63

Opravy a nápravné opatrenia

1.   Ak sa zistí, že niektorý aspekt činností súvisiacich s tokom údajov uvedených v článku 57 alebo kontrolných činností uvedených v článku 58 nefunguje účinne alebo funguje mimo hraníc stanovených v dokumentácii o postupoch pre dané činnosti súvisiace s tokom údajov a kontrolné činnosti, prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla vykoná primerané opravy a opraví zamietnuté údaje, pričom sa vyhne podhodnoteniu emisií.

2.   Na účely odseku 1 prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla vykoná aspoň všetky tieto kroky:

a)	hodnotenie platnosti výstupov uplatniteľných krokov v rámci činností súvisiacich s tokom údajov uvedených v článku 57 alebo kontrolných činností uvedených v článku 58;

b)	určenie dôvodu predmetnej poruchy alebo predmetnej chyby;

c)	vykonanie primeraných nápravných opatrení, okrem iného oprava všetkých dotknutých údajov v správe o emisiách alebo v správe o tonokilometroch (podľa toho, čo je vhodné).

3.   Prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla vykonáva opravy a nápravné opatrenia podľa odseku 1 tohto článku tak, aby riešili vlastné riziká a kontrolné riziká zistené v rámci hodnotenia rizika uvedeného v článku 58.

Článok 64

Externe zabezpečované procesy

Ak prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla externe zabezpečuje jednu alebo viacero činností súvisiacich s tokom údajov uvedených v článku 57 alebo kontrolných činností uvedených v článku 58, prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla vykoná všetky tieto kroky:

a)	overí kvalitu externe zabezpečených činností súvisiacich s tokom údajov a kontrolných činností podľa tohto nariadenia;

b)	určí primerané požiadavky na výstupy externe zabezpečovaných procesov a na metódy použité v daných procesoch;

c)	overí kvalitu výstupov a metód uvedených v písmene b) tohto článku;

d)	zaistí, aby sa externe zabezpečované činnosti vykonávali tak, aby riešili vlastné riziká a kontrolné riziká zistené v rámci hodnotenia rizika uvedeného v článku 58.

Článok 65

Postup v prípade chýbajúcich údajov

1.   Ak chýbajú údaje relevantné pre určovanie emisií zo zariadenia, prevádzkovateľ použije na určenie konzervatívnych náhradných údajov pre príslušné časové obdobie a chýbajúci parameter primeranú metódu odhadu.

Ak prevádzkovateľ nestanovil v písomných postupoch metódu odhadu, vypracuje takéto písomné postupy a predloží príslušnému orgánu na schválenie zodpovedajúcu zmenu plánu monitorovania podľa článku 15.

2.   Ak v prípade jedného alebo viacerých letov chýbajú údaje relevantné pre určovanie emisií prevádzkovateľa lietadla, prevádzkovateľ lietadla použije pre príslušné časové obdobie náhradné údaje, ktoré sa vypočítajú pomocou alternatívnej metódy vymedzenej v pláne monitorovania.

Ak náhradné údaje nemožno určiť podľa prvého pododseku tohto odseku, prevádzkovateľ lietadla môže odhadnúť emisie z daného letu alebo daných letov na základe spotreby paliva určenej pomocou nástroja uvedeného v článku 54 ods. 2

Článok 66

Záznamy a dokumentácia

1.   Prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla uchováva aspoň 10 rokov všetky relevantné údaje a informácie vrátane informácií uvedených v prílohe IX.

Zdokumentované a archivované údaje z monitorovania umožňujú overenie ročnej správy o emisiách alebo o údajoch o tonokilometroch podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2012. Údaje, ktoré nahlásil prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla a ktoré sa uchovávajú v elektronickom systéme nahlasovania a správy údajov vytvorenom príslušným orgánom, sa môžu považovať za uchovávané prevádzkovateľom alebo prevádzkovateľom lietadla, pokiaľ má k týmto údajom prístup.

2.   Prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla zabezpečí, aby boli relevantné dokumenty k dispozícii vždy, keď sú potrebné na vykonávanie činností súvisiacich s tokom údajov, ako aj kontrolných činností.

Prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla dané dokumenty na požiadanie poskytne príslušnému orgánu, ako aj overovateľovi, ktorý overuje správu o emisiách alebo správu o údajoch o tonokilometroch podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2012.

KAPITOLA VI

POŽIADAVKY NA NAHLASOVANIE

Článok 67

Časový plán a povinnosti nahlasovania

1.   Prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla predloží príslušnému orgánu do 31. marca každého roka správu o emisiách, ktorá obsahuje ročné emisie za obdobie nahlasovania a ktorá bola overená v súlade s nariadením (EÚ) č. 600/2012.

Príslušné orgány však môžu prevádzkovateľa alebo prevádzkovateľa lietadla požiadať, aby predložil správu o overených ročných emisiách skôr ako 31. marca, no nie skôr ako 28. februára.

2.   Ak sa prevádzkovateľ lietadla rozhodne požiadať o bezodplatné pridelenie kvót uvedené v článku 3e alebo článku 3f smernice 2003/87/ES, do 31. marca roku nasledujúceho po sledovanom roku uvedenom článku 3e alebo článku 3f uvedenej smernice predloží príslušnému orgánu správu o údajoch o tonokilometroch, ktorá obsahuje údaje o tonokilometroch za sledovaný rok a ktorá bola overená v súlade s nariadením (EÚ) č. 600/2012.

3.   Ročné správy o emisiách a správy o údajoch o tonokilometroch obsahujú aspoň informácie uvedené v prílohe X.

Článok 68

Vyššia moc

1.   Ak prevádzkovateľ lietadla nemôže príslušnému orgánu poskytnúť overené údaje o tonokilometroch v relevantnej lehote podľa článku 3e ods. 1 smernice 2003/87/ES z dôvodu vážnych a nepredvídateľných okolností mimo jeho kontrolu, môže na účely daného ustanovenia predložiť príslušnému orgánu najlepšie údaje o tonokilometroch, ktoré má za daných okolností k dispozícii, čo v prípade potreby zahŕňa aj údaje založené na dôveryhodných odhadoch.

2.   Ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 1, členské štáty na účely žiadosti uvedenej v článku 3e ods. 1 smernice 2003/87/ES a podľa odseku 2 uvedeného článku predložia Komisii údaje získané od predmetného prevádzkovateľa lietadla spolu s vysvetlením okolností, ktoré viedli k nepredloženiu overenej správy v súlade s nariadením (EÚ) č. 600/2012.

Komisia a členské štáty použijú dané údaje na účely článku 3e ods. 3 a ods. 4 smernice 2003/87/ES.

3.   Ak členský štát predloží Komisii údaje získané od prevádzkovateľa lietadla podľa odseku 2 tohto článku, predmetný prevádzkovateľ lietadla zabezpečí overenie predložených údajov o tonokilometroch v súlade s nariadením (EÚ) č. 600/2012, a to čím skôr a v každom prípade po skončení okolností uvedených v odseku 1 tohto článku.

Prevádzkovateľ lietadla čo možno najskôr predloží overené údaje príslušnému orgánu.

Predmetný príslušný orgán prípadne zníži prídel kvót a zverejní upravené množstvo kvót bezodplatne pridelených prevádzkovateľovi lietadla podľa článku 3e ods. 4 smernice 2003/87/ES. K zvyšovaniu relevantného prídelu nedôjde. V prípade potreby prevádzkovateľ lietadla vráti všetky nadbytočné kvóty získané podľa článku 3e ods. 5 uvedenej smernice.

4.   Príslušný orgán prijme účinné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby predmetný prevádzkovateľ lietadla plnil svoje povinnosti podľa odseku 3.

Článok 69

Nahlasovanie vylepšení metodiky monitorovania

1.   Každý prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla pravidelne kontroluje, či je možné vylepšiť používanú metodiku monitorovania.

Prevádzkovateľ zariadenia predloží príslušnému orgánu na schválenie správu obsahujúcu informácie uvedené v odseku 2 alebo 3 (podľa toho, čo je vhodné) v týchto lehotách:

a)	v prípade zariadení kategórie A každé štyri roky do 30. júna;

b)	v prípade zariadení kategórie B každé dva roky do 30. júna;

c)	v prípade zariadení kategórie C každý rok do 30. júna.

Príslušný orgán však môže stanoviť na predloženie správy iný deň, ktorý však nesmie byť neskôr ako 30. septembra rovnakého roka.

2.   Ak prevádzkovateľ neuplatňuje aspoň úrovne požadované podľa článku 26 ods. 1 prvého pododseku a článku 41 ods. 1, prevádzkovateľ uvedie dôvody, prečo je uplatňovanie požadovaných úrovní technicky nerealizovateľné alebo by viedlo k neprimeraným nákladom.

Ak sa však zistí, že opatrenia potrebné na dosiahnutie týchto úrovní sa stali technicky realizovateľnými a už nevedú k neprimeraným nákladom, prevádzkovateľ oznámi príslušnému orgánu zodpovedajúce zmeny plánu monitorovania podľa článku 15 a predloží návrhy na vykonanie súvisiacich opatrení spolu s časovým plánom.

3.   Ak prevádzkovateľ uplatňuje rezervnú metodiku monitorovania uvedenú v článku 22, uvedie dôvody, prečo je uplatnenie aspoň úrovne 1 na jeden alebo viacero väčších alebo menších zdrojových prúdov technicky nerealizovateľné alebo by viedlo k neprimeraným nákladom.

Ak sa zistí, že opatrenia potrebné na dosiahnutie aspoň úrovne 1 pre dané zdrojové prúdy sa stali technicky realizovateľnými a už nevedú k neprimeraným nákladom, prevádzkovateľ oznámi príslušnému orgánu zodpovedajúce zmeny plánu monitorovania podľa článku 15 a predloží návrhy na vykonanie súvisiacich opatrení spolu s časovým plánom.

4.   Ak sa v správe o overení vypracovanej v súlade s nariadením (EÚ) č. 600/2012 poukazuje na očividný nesúlad alebo ak obsahuje odporúčania na zlepšenia podľa článkov 27, 29 a 30 uvedeného nariadenia, prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla do 30. júna roka, v ktorom overovateľ vydal správu o overení, predloží danú správu na schválenie príslušnému orgánu. V danej správe prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla opíše, ako a kedy napravil alebo plánuje napraviť nesúlad zistený overovateľom a vykonať odporúčané vylepšenia.

V prípade potreby možno túto správu kombinovať so správou uvedenou v odseku 1 tohto článku.

Ak by odporúčané vylepšenia neviedli k vylepšeniu metodiky monitorovania, prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla uvedie dôvody danej situácie. Ak by odporúčané vylepšenia viedli k neprimeraným nákladom, prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla predloží dôkazy o neprimeranosti nákladov.

Článok 70

Určenie emisií príslušným orgánom

1.   Príslušný orgán vykoná konzervatívny odhad emisií zariadenia alebo prevádzkovateľa lietadla vo všetkých týchto prípadoch:

a)	prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla nepredložil žiadnu overenú ročnú správu o emisiách do termínu požadovaného podľa článku 67 ods. 1;

b)	overená ročná správa o emisiách podľa článku 67 ods. 1 nie je v súlade s týmto nariadením;

c)	správa o emisiách od prevádzkovateľa alebo prevádzkovateľa lietadla nebola overená v súlade s nariadením (EÚ) č. 600/2012.

2.   Ak overovateľ uviedol v správe o overení podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2012 výskyt nepodstatných skreslených údajov, ktoré prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla neopravil pred vydaním vyhlásenia o overení, príslušný orgán zhodnotí dané skreslené údaje a v prípade potreby vykoná konzervatívny odhad emisií zariadenia alebo prevádzkovateľa lietadla. Príslušný orgán informuje prevádzkovateľa alebo prevádzkovateľa lietadla, či sa v správe o emisiách požadujú opravy a ak áno, spresní aké. Prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla sprístupní dané informácie overovateľovi.

3.   Členské štáty zavedú efektívnu výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi zodpovednými za schválenie plánov monitorovania a príslušnými orgánmi zodpovednými za prijímanie ročných správ o emisiách.

Článok 71

Prístup k informáciám

Príslušný orgán sprístupní verejnosti správy o emisiách, ktoré má k dispozícii, a to na základe vnútroštátnych pravidiel prijatých podľa smernice 2003/4/ES. Pokiaľ ide o uplatňovanie výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 písm. d) uvedenej smernice, prevádzkovatelia alebo prevádzkovatelia lietadiel môžu vo svojej správe uviesť, ktoré informácie považujú za obchodne citlivé.

Článok 72

Zaokrúhľovanie údajov

1.   Celkové ročné emisie sa nahlasujú zaokrúhlené na tony CO2 alebo CO2(e).

Tonokilometre sa nahlasujú ako zaokrúhlené hodnoty tonokilometrov.

2.   Všetky premenné použité pri výpočte emisií sa zaokrúhlia tak, aby obsahovali všetky číslice podstatné pre výpočet a nahlasovanie emisií.

3.   Všetky údaje za let sa zaokrúhlia tak, aby obsahovali všetky číslice podstatné pre výpočet vzdialenosti a užitočného zaťaženia podľa článku 56, ako aj pre nahlasovanie tonokilometrov.

Článok 73

Zabezpečovanie súladu s inými typmi nahlasovania

Každá činnosť uvedená v prílohe I k smernici 2003/87/ES a vykonávaná prevádzkovateľom alebo prevádzkovateľom lietadla sa v prípade potreby označí kódmi z týchto systémov nahlasovania:

a)	spoločný formát nahlasovania údajov (Common Reporting Format) platný pre národné inventarizačné systémy skleníkových plynov schválený dotknutými orgánmi Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy;

b)	identifikačné číslo zariadenia v Európskom registri uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 (12);

c)	činnosť IPKZ z prílohy I k nariadeniu (ES) č. 166/2006;

d)	kód NACE v súlade s nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 (13).

KAPITOLA VII

POŽIADAVKY NA INFORMAČNÉ TECHNOLÓGIE

Článok 74

Formáty elektronickej výmeny údajov

1.   Členské štáty môžu požiadať prevádzkovateľa a prevádzkovateľa lietadla, aby na predloženie plánov monitorovania a zmien plánu monitorovania, ako aj správ o ročných emisiách, správ o údajoch o tonokilometroch, správ o overení a správ o vylepšeniach použil elektronické šablónu alebo špecifické formáty súborov.

Tieto šablóny alebo špecifikácie formátu súborov stanovené členskými štátmi obsahujú aspoň informácie uvedené v elektronických šablónach alebo špecifikáciách formátov súborov zverejnených Komisiou.

2.   Pri stanovovaní šablón alebo špecifikácií formátu súborov uvedených v odseku 1 si členské štáty môžu zvoliť jednu z týchto možností alebo obidve:

a)	špecifikácie formátu súborov pomocou štandardizovaného elektronického programovacieho jazyka (ďalej len „programovací jazyk EU ETS“) založeného na XML na účely používania v súvislosti s pokročilými počítačovými systémami;

b)	šablóny zverejnené v podobe, ktorá je použiteľná v bežnom kancelárskom softvéri vrátane výpočtových tabuliek a textových súborov.

Článok 75

Používanie počítačových systémov

1.   Ak sa členský štát rozhodne používať na výmenu elektronických údajov počítačové systémy založené na programovacom jazyku EU ETS podľa článku 74 ods. 2 písm. a), dané systémy nákladovo efektívnym spôsobom a pomocou vykonávania technologických opatrení v súlade s aktuálnym stavom technológie zabezpečia:

a)	integritu údajov, ktorou sa zamedzí zmene elektronických správ počas prenosu;

b)	dôveryhodnosť údajov pomocou použitia bezpečnostných techník (vrátane techník šifrovania), ktorou sa zaručí, že k údajom má prístup iba tá strana, pre ktorú sú určené, a že nedôjde k zachyteniu údajov neoprávnenými stranami;

c)	pravosť údajov, ktorou sa zaručí, aby bola známa a overená totožnosť odosielateľa aj príjemcu údajov;

d)	nepopierateľnosť údajov pomocou metód ako napríklad techniky podpisovania alebo nezávislý audit zabezpečenia systému, ktorou sa zaručí, že jedna strana transakcie nemôže poprieť, že jej bola transakcia doručená, a druhá strana nemôže poprieť, že transakciu odoslala.

2.   Všetky počítačové systémy založené na programovacom jazyku EU ETS, ktoré členské štáty používajú na komunikáciu medzi príslušným orgánom, prevádzkovateľom a prevádzkovateľom lietadla, ako aj overovateľom a akreditačným orgánom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 600/2012, spĺňajú pomocou vykonávania technologických opatrení v súlade s aktuálnym stavom technológie tieto požiadavky iného ako funkčného charakteru:

a)

kontrola prístupu pomocou vykonávania technologických opatrení, ktorou sa zaručí, že do systému majú prístup iba oprávnené strany a že neoprávnené strany nemôžu čítať, zapisovať ani aktualizovať údaje, a ktorej cieľom je: i) obmedziť fyzický prístup k hardvéru, na ktorom funguje počítačový systém, prostredníctvom fyzických bariér; ii) obmedziť logický prístup k počítačovým systémom pomocou technológií na identifikáciu, autentifikáciu a autorizáciu;

b)	dostupnosť, ktorou sa zaručí dostupnosť údajov aj po dlhšom čase a zavedení prípadného nového softvéru;

c)	audit trail, ktorým sa zaručí, že zmeny údajov možno kedykoľvek vyhľadať a dodatočne zanalyzovať.

KAPITOLA VIII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 76

Zrušenie rozhodnutia 2007/589/ES a prechodné ustanovenia

1.   Týmto sa zrušuje rozhodnutie 2007/589/ES.

2.   Ustanovenia rozhodnutia 2007/589/ES sa budú naďalej uplatňovať na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie emisií a v prípade potreby na údaje o činnosti, ktoré sa vyskytnú pred 1. januárom 2013.

Článok 77

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2013.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.

(2)  Ú. v. EÚ L 229, 31.8.2007, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.

(4)  Ú. v. EÚ L 149, 12.6.2009, s. 69.

(5)  Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114.

(6)  Ú. v. EÚ L 135, 30.4.2004, s. 1.

(7)  Ú. v. ES L 373, 31.12.1991, s. 4.

(8)  Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka.

(9)  Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2011, s. 1.

(10)  Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2009, s. 6.

(11)  Ú. v. EÚ L 315, 29.11.2011, s. 1.

(12)  Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1.

(13)  Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1.

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---