12.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/37

(1)

V medzinárodných súvislostiach sa výskyt odlišujúcich sa predpisov v daňovej oblasti vo všeobecnosti prijíma ako dôsledok fiškálnej suverenity. V tejto súvislosti sa niektoré, obvykle malé, tretie krajiny s obmedzenými finančnými potrebami rozhodli pre nízku úroveň dane z príjmu, ktorá sa uplatňuje celkovo tak na jednotlivcov ako aj na spoločnosti, alebo sa dokonca rozhodli neuplatňovať vôbec žiadnu daň z príjmu. Uvedené daňové politiky nie sú nevyhnutne nežiaduce ako také, pokiaľ sa štát zapája do medzinárodnej spolupráce s cieľom umožniť iným štátom presadzovať ich daňovú politiku.

(2)

Politiky, ktoré vedú k nízkym úrovniam dane z príjmu či k nezdaneniu príjmu, sú však často sprevádzané nedostatočnou transparentnosťou alebo nedostatočnou výmenou informácií s inými štátmi. Dotknuté štáty priťahujú investície tým, že nerezidentom poskytujú útočisko v prípade niektorých druhov mobilného príjmu alebo kapitálu a umožnia im zatajiť existenciu takéhoto príjmu či kapitálu pred daňovou správou ich štátu usadenia.

(3)

Na odstránenie týchto obáv sa podnikli rôzne iniciatívy na medzinárodných fórach, napríklad v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj alebo G20. Okrem toho Globálne fórum OECD o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely (ďalej len „globálne fórum“) vypracovalo štandardy týkajúce sa transparentnosti a výmeny informácií na daňové účely. Na úrovni tohto globálneho fóra sa v roku 2009 dosiahla dohoda o preskúmaní vykonávania uvedených štandardov. Fórum sa zapojilo do komplexného postupu partnerského preskúmania a mnohé jurisdikcie s tradične nízkym daňovým zaťažením sa dohodli na uzavretí dvojstranných dohôd o výmene informácií o daňových záležitostiach.

(4)

V Únii sa otázkami transparentnosti a výmeny informácií zaoberá smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (1). Keďže v Únii zároveň existuje konsenzus vyjadrený v kódexe správania pre zdaňovanie podnikov uvedenom v prílohe 1 k záverom zo zasadania Rady ECOFIN 1. decembra 1997 o politike zdaňovania (2), podľa ktorého sú škodlivé daňové opatrenia neprijateľné, členským štátom to sťažuje zachovávanie či zavádzanie takýchto opatrení. Istý počet opatrení potenciálne patriacich do pôsobnosti uvedeného kódexu správania okrem toho podlieha podrobnému preskúmaniu podľa pravidiel o štátnej pomoci uvedených v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(5)

Vo vzťahoch s tretími krajinami sa ich Únia pokúšala presvedčiť, aby sa pripojili k zásadám, ktoré Únia zastáva v oblasti transparentnosti a výmeny informácií (obdobným, ako sú široko prijímané medzinárodné štandardy transparentnosti a výmeny informácií), a aby odstránili škodlivé daňové opatrenia, ako sa uvádza v oznámení Komisie Podpora dobrej správy v daňových záležitostiach (3) a oznámení Komisie Dane a rozvoj spolupráce s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (4).

(6)

Členské štáty, ktorých základ dane bol nepriaznivo poznačený nedostatočnou transparentnosťou alebo škodlivými daňovými opatreniami na strane tretích krajín, podnikli kroky na nápravu tejto situácie. V reakcii na uvedené opatrenia však daňovníci prevádzajú svoje obchodné činnosti alebo transakcie cez inú jurisdikciu s nižšou úrovňou ochrany. Vzhľadom na slobodu hospodárskych subjektov podnikať kdekoľvek v Únii je toto riziko v Únii obzvlášť vysoké. V dôsledku toho úroveň ochrany pred uvedenou eróziou základu dane dostupná v Únii vo všeobecnosti smeruje k tomu, že zodpovedá najnižšej úrovni ochrany, ktorý poskytuje niektorý členský štát.

(7)

Deformácie, ktoré daná situácia vyvoláva v rámci Únie, môžu viesť k umelo vytvoreným tokom kapitálu a pohybom daňovníkov na vnútornom trhu, a tak narúšať jeho riadne fungovanie a oslabovať základy dane členských štátov. Takéto narušenia by sa mali napraviť spoločným prístupom všetkých členských štátov.

(8)

Preto je potrebné jasne stanoviť minimálne štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach, pokiaľ ide o transparentnosť a výmenu informácií a aj v súvislosti so škodlivými daňovými opatreniami, a niekoľko opatrení, ktoré sa majú prijať vo vzťahu k tretím krajinám so zámerom podnietiť ich, aby dodržiavali uvedené štandardy.

(9)

V oblasti transparentnosti a výmeny informácií sa stanovila medzinárodne uznávaný štandard v referenčnom rámci schválenom globálnym fórom v roku 2009. Toto odporúčanie by preto malo vychádzať z uvedeného referenčného rámca. Pokiaľ ide o škodlivé daňové opatrenia, kódex správania pre zdaňovanie podnikov sa v Únii ukázal byť relevantným základom. Členské štáty sa zaviazali podporovať zásady uvedeného kódexu v tretích krajinách. Na účely tohto odporúčania je preto vhodné odvolávať sa na kritériá daného kódexu. V tomto ohľade je zároveň vhodné odkázať aj na práce skupiny pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) zriadenej v rámci Rady, aby posúdila daňové opatrenia, ktoré môžu patriť do rozsahu pôsobnosti kódexu správania pre zdaňovanie podnikov (5). Prípady posudzované touto skupinou môžu byť užitočné, keď treba preskúmať, či sa má dotknuté opatrenie považovať za škodlivé.

(10)

V tomto odporúčaní by sa mal uviesť súbor opatrení, ktoré sa majú uplatňovať vo vzťahu k tretím krajinám, ktoré nedodržiavajú minimálne štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach. Spoločným uplatňovaním týchto opatrení by členské štáty výrazne zvýšili celkovú účinnosť opatrení prijatých jednotlivo každým z nich. Straty daňových príjmov by sa tak dali znížiť spolu s administratívnymi nákladmi, ktoré vynakladajú daňové správy, a nákladmi na dodržiavanie právnych predpisov, ktoré znášajú daňovníci.

(11)

S cieľom podporiť uplatňovanie minimálnych štandardov dobrej správy v daňových záležitostiach je zároveň potrebné určiť pozitívne opatrenia na povzbudenie tretích krajín, ktoré spĺňajú dané štandardy alebo ktoré sa zaviazali ich spĺňať, ale potrebujú pomoc na to, aby dosiahli daný cieľ.

(12)

Opatrenia uvedené v tomto odporúčaní a uplatňované členskými štátmi musia byť v súlade s právom Únie, a najmä so základnými slobodami zakotvenými v ZFEÚ,

a)

„daň z príjmu“ znamená každú daň z príjmu vybranú od jednotlivcov či právnických osôb nezávisle od spôsobu jej výberu, ktorá je uložená v mene štátu, jeho územnosprávnych celkov alebo miestnych orgánov;

b)

„tretia krajina“ znamená akúkoľvek jurisdikciu, ktorá nie je členským štátom;

c)

„vnútroštátny čierny zoznam“ znamená zoznam prijatý členským štátom, v ktorom sa uvádzajú jurisdikcie, voči ktorým daný členský štát uplatňuje vopred vymedzené daňové opatrenia alebo daňové politiky.

a)

prijala zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia s cieľom dosiahnuť súlad so štandardami transparentnosti a výmeny informácií uvedenými v prílohe, a účinne ich uplatňuje;

b)

nepoužíva škodlivé daňové opatrenia v oblasti zdaňovania podnikov.

a)

či sú výhody priznané len nerezidentom alebo na transakcie uskutočňované s nerezidentmi, alebo

b)

či sú výhody odlúčené od domáceho trhu tak, že nemajú žiadny vplyv na vnútroštátny základ dane, alebo

c)

či sú výhody udelené dokonca aj bez akejkoľvek hospodárskej činnosti a významnej ekonomickej prítomnosti v tretej krajine poskytujúcej daňové výhody, alebo

d)

či sa pravidlá na stanovenie zisku z činností v rámci nadnárodnej skupiny spoločností odlišujú od medzinárodne uznávaných zásad, konkrétne pravidiel schválených na úrovni Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, alebo

e)

či daňovým opatreniam chýba transparentnosť, a to aj vrátane prípadov, keď sa právne ustanovenia uplatňujú na administratívnej úrovni netransparentným a voľnejším spôsobom.

4.1.

Členské štáty by mali uverejniť čierne zoznamy tretích krajín, ktoré nespĺňajú minimálne štandardy stanovené v bode 3, so zreteľom na uplatňovanie bodu 4.3. Tieto čierne zoznamy by mali odkazovať na toto odporúčanie.

4.2.

Členské štáty, ktoré prijali vnútroštátne čierne zoznamy, by v nich mali uviesť tretie krajiny, ktoré nespĺňajú minimálne štandardy stanovené v bode 3.

4.3.

Každý členský štát, ktorý uzavrel dohovor o dvojitom zdanení s treťou krajinou, ktorá nespĺňa minimálne štandardy stanovené v bode 3, by sa mal usilovať o opätovné prerokovanie dohovoru, jeho pozastavenie či vypovedanie, podľa toho, čo je najvhodnejšie na dosiahnutie toho, aby daná krajina zlepšila dodržiavanie daných štandardov.

5.1.

Členské štáty by mali z čiernych zoznamov uvedených v bode 4.1. odstrániť tretie krajiny, ktoré spĺňajú minimálne štandardy stanovené v bode 3.

5.2.

Členské štáty by mali zvážiť odstránenie tretích krajín, ktoré spĺňajú minimálne štandardy stanovené v bode 3, zo všetkých existujúcich vnútroštátnych čiernych zoznamov uvedených v bode 4.2.

5.3.

Členské štáty by mali zvážiť začatie dvojstranných rokovaní vedúcich k uzatvoreniu dohovoru o dvojitom zdanení s tretími krajinami, ktoré spĺňajú minimálne štandardy stanovené v bode 3.

6.1.

Členské štáty by mali zvážiť nadviazanie užšej spolupráce a poskytovanie pomoci tretím krajinám, najmä rozvojovým, ktoré sa zaviazali spĺňať minimálne štandardy stanovené v bode 3, s cieľom napomáhať týmto tretím krajinám v účinnom boji proti daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu. Na tieto účely by mohli do takýchto krajín dočasne vyslať daňových odborníkov.

Členské štáty by mali pri hodnotení záväzku tretích krajín dodržiavať dané minimálne štandardy zohľadniť všetky konkrétne skutočnosti v tejto oblasti, predovšetkým kroky, ktoré dotknutá tretia krajina už prijala smerom k dosiahnutiu súladu.

6.2.

Pokiaľ tretia krajina využíva pomoc v súlade s bodom 6.1 a dosahuje očakávaný pokrok v spĺňaní uvedených minimálnych štandardov, členské štáty by nemali uplatňovať opatrenia uvedené v bode 4 s výnimkou opätovného prerokovania dohovorov o dvojitom zdanení.