|
20.3.2010
|
SK
|
Úradný vestník Európskej únie
|
L 72/17
|
SMERNICA KOMISIE 2010/19/EÚ
z 9. marca 2010,
ktorou sa na účely prispôsobenia technickému pokroku v oblasti systémov zabraňujúcich rozstreku určitých kategórií motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel mení a dopĺňa smernica Rady 91/226/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (rámcová smernica) (1), a najmä na jej článok 39 ods. 2,
keďže:
|
(1)
|
Smernica Rady 91/226/EHS z 27. marca 1991 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o systémoch zabraňujúcich rozstrekovaniu pri určitých kategóriách motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel (2) je jednou z osobitných smerníc v rámci postupu typového schvaľovania ES zavedeného na základe smernice 2007/46/ES. Ustanovenia smernice 2007/46/ES, ktoré sa týkajú systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek pre vozidlá, sa preto uplatňujú aj na smernicu 91/226/EHS.
|
|
(2)
|
Vzhľadom na povinné uplatňovanie postupu typového schválenia ES na všetky kategórie vozidiel, na ktoré sa vzťahuje smernica 2007/46/ES, je potrebné zabezpečiť harmonizované požiadavky týkajúce sa zabránenia rozstrekovaniu pre všetky kategórie vozidiel, na ktoré sa vzťahuje smernica 91/226/EHS. Okrem toho je potrebné presne vymedziť, že tieto požiadavky nie sú povinné pre terénne vozidlá. A nakoniec je z hľadiska získaných skúsenosti potrebné prispôsobiť technickému pokroku smernicu 91/226/EHS a v dôsledku toho prílohu IV k smernici 2007/46/ES.
|
|
(3)
|
Smernice 91/226/EHS a 2007/46/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.
|
|
(4)
|
Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Technického výboru pre motorové vozidlá,
|
PRIJALA TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Smernica 91/226/EHS sa mení a dopĺňa takto:
|
1.
|
Zoznam príloh a prílohy I, II a III sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohou I k tejto smernici.
|
|
2.
|
Neočíslovaná príloha s názvom Obrázky sa nahrádza textom uvedeným v prílohe II k tejto smernici.
|
Článok 2
Bod 43 prílohy IV a doplnkov 2 a 4 prílohy XI k smernici 2007/46/ES sa nahrádza takto:
Článok 3
1. S účinnosťou od 9. apríla 2011 členské štáty neodmietnu z dôvodov týkajúcich sa zabránenia rozstrekovaniu udeliť typové schválenie ES alebo vnútroštátne typové schválenie vozidlu a komponentu, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v smernici 91/226/EHS zmenenej a doplnenej touto smernicou.
2. S účinnosťou od 9. apríla 2011 členské štáty odmietnu z dôvodov týkajúcich sa zabránenia rozstrekovaniu udeliť typové schválenie ES alebo vnútroštátne typové schválenie vozidlu a komponentu, ktoré nespĺňajú požiadavky stanovené v smernici 91/226/EHS zmenenej a doplnenej touto smernicou.
3. Ak sa žiada o typové schválenie ES celého vozidla podľa smernice 2007/46/ES, typy vozidiel, ktorým bolo udelené vnútroštátne typové schválenie alebo typové schválenie ES, ktoré sa vzťahuje na zabraňovanie rozstreku, nemusia byť v súlade s požiadavkami týkajúcimi sa zabraňovaniu rozstreku stanovenými v smernici 91/226/EHS.
Článok 4
1. Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 8. apríla 2011 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.
Členské štáty uplatňujú tieto opatrenia od 9. apríla 2011.
Keď členské štáty prijmú uvedené ustanovenia, zahrnie sa do nich odkaz na túto smernicu alebo ich takýto odkaz sprevádza pri príležitosti ich úradného uverejnenia. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 5
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 6
Táto smernica je určená členským štátom.
V Bruseli 9. marca 2010
Za Komisiu
predseda
José Manuel BARROSO
(1) Ú. v. EÚ L 263, 9.10.2007, s. 1.
(2) Ú. v. ES L 103, 23.4.1991, s. 5.
PRÍLOHA I
|
1.
|
Zoznam príloh k smernici 91/226/EHS sa mení a dopĺňa takto:
|
a)
|
Nadpis doplnku 3 prílohy II sa nahrádza takto:
|
|
b)
|
Nadpis prílohy III sa nahrádza takto:
|
„Príloha III
|
:
|
Požiadavky týkajúce sa typového schválenia ES vozidla z hľadiska montáže systémov zabraňujúcich rozstreku
|
Doplnok 1
|
:
|
Informačný dokument pre typové schválenie ES vozidla
|
|
Doplnok 2
|
:
|
Vzor osvedčenia o typovom schválení ES vozidla“.
|
|
|
|
c)
|
Riadok „Obrázky: (1 až 9)“ sa nahrádza takto:
|
„PRÍLOHA V
|
:
|
Obrázky 1 až 9“.
|
|
|
|
2.
|
Príloha I k smernici 91/226/EHS sa mení a dopĺňa takto:
|
a)
|
Body 9, 10 a 11 sa nahrádzajú takto:
„9. Zdvíhateľná náprava
‚Zdvíhateľná náprava‘ znamená nápravu vymedzenú v bode 2.15 prílohy I k smernici 97/27/ES.
10. Nenaložené vozidlo
‚Nenaložené vozidlo‘ znamená vozidlo v prevádzkovom stave vymedzené v bode 2.6 prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES (1).
11. Behúň
‚Behúň‘ znamená časť pneumatiky vymedzenú v bode 2.8 prílohy II k smernici 92/23/EHS.
|
|
b)
|
Dopĺňajú sa tieto body 13, 14 a 15:
„13. Návesový ťahač
‚Návesový ťahač‘ znamená ťažné vozidlo vymedzené v bode 2.1.1.2.2 prílohy I k smernici 97/27/ES.
14. Najväčšia technicky prípustná naložená hmotnosť
‚Najväčšia technicky prípustná naložená hmotnosť‘ znamená maximálnu hmotnosť vozidla vymedzenú v bode 2.6 prílohy I k smernici 97/27/ES.
15. Typ vozidla
‚Typ vozidla‘ znamená v súvislosti so zabránením rozstrekovaniu dokončené, nedokončené alebo dokončované vozidlá, ktoré sa neodlišujú v súvislosti s týmito aspektmi:
|
—
|
typ zariadenia zabraňujúceho rozstreku (namontovaného na vozidlo),
|
|
—
|
typové označenie výrobcu pre systém zabraňujúci rozstreku.“
|
|
|
|
3.
|
Príloha II k smernici 91/226/EHS sa mení a dopĺňa takto:
|
a)
|
Body 2 až 3.4.3 sa nahrádzajú takto:
„2. Žiadosť o typové schválenie ES komponentu
2.1. Žiadosť o typové schválenie ES komponentu podľa článku 7 smernice 2007/46/ES pre typ zariadenia zabraňujúceho rozstreku predkladá výrobca.
2.2. Vzor informačného dokumentu je uvedený v doplnku 3.
2.3. Technickej službe zodpovednej za vykonávanie skúšok typového schválenia sa predkladajú:
Štyri vzorky: tri z nich pre skúšky a štvrtá na uloženie v laboratóriu na akékoľvek neskoršie overovanie. Skúšobné laboratórium si môže vyžiadať ďalšie vzorky.
2.4. Označenie
Každá vzorka musí byť čitateľne a nezmazateľne označená obchodným názvom alebo značkou a uvedením typu a musí mať dosť veľké miesto pre značku typového schválenia ES komponentu.
3. Udelenie typového schválenia ES komponentu
3.1. Ak sú príslušné požiadavky splnené, udelí sa typové schválenie ES podľa článku 10 smernice 2007/46/ES.
3.2. Vzor osvedčenia o typovom schválení ES je uvedený v doplnku 4.
3.3. Každému typu schváleného zariadenia zabraňujúceho rozstreku sa pridelí číslo schválenia v súlade s prílohou VII k smernici 2007/46/ES. Ten istý členský štát nesmie prideliť rovnaké číslo inému typu zariadenia zabraňujúceho rozstreku.
3.4. Akékoľvek zariadenie zabraňujúce rozstreku zhodné s typom schváleným podľa tejto smernice musí mať značku typového schválenia ES komponentu, ktorá musí byť na ňom pripevnená tak, aby bola nezmazateľná a ľahko čitateľná, aj keď je zariadenie namontované na vozidle.
3.5. V súlade s bodom 1.3 doplnku prílohy VII k smernici 2007/46/ES sa k značke typového schválenia pripojí symbol ‚A‘ pre zariadenia typu s absorbovaním energie alebo symbol ‚S‘ pre zariadenia typu so separátorom vzduchu a vody.“
|
|
b)
|
Doplnky 1 až 4 sa nahrádzajú takto: „
Doplnok 1
Skúšky zariadenia zabraňujúceho rozstreku typu s absorbovaním energie
1. Princíp
Cieľom tejto skúšky je kvantifikovať schopnosť zariadenia zadržať vodu striekanú proti nemu z radu dýz. Skúšobná súprava je určená na reprodukovanie podmienok, pokiaľ ide o objem a rýchlosť vody vrhanej smerom hore z vozovky behúňom pneumatiky, za ktorých zariadenie funguje, ak je namontované na vozidle.
2. Vybavenie
Opis skúšobnej súpravy je uvedený v prílohe V na obrázku 8.
3. Skúšobné podmienky
|
3.1.
|
Skúšky sa musia vykonať v uzatvorenej miestnosti v prostredí bez pohybu vzduchu.
|
|
3.2.
|
Teplota okolia a teplota skúšobných vzoriek musí byť 21 (± 3) °C.
|
|
3.3.
|
Používa sa deionizovaná voda
|
|
3.4.
|
Skúšobné vzorky musia byť na každú skúšku pripravené navlhčením.
|
4. Postup
|
4.1.
|
Vzorka zariadenia, ktoré sa má skúšať, široká 500 (+ 0/– 5) mm a vysoká 750 mm, sa pripevní na vertikálnu dosku skúšobného zariadenia, pričom sa overí, či je vzorka dobre umiestnená voči okrajom zberača a či žiadna prekážka nemôže odchýliť vodu buď pred jej nárazom alebo po náraze.
|
|
4.2.
|
Prietok vody sa nastaví na 0,675 (+/– 0,01) l/s a na vzorku sa nastrieka najmenej 90 l a najviac 120 l z horizontálnej vzdialenosti 500 (+/– 2) mm (obrázok 8 prílohy V).
|
|
4.3.
|
Voda sa nechá kvapkať zo vzorky do zberača. Vypočíta sa percento zachytenej vody v porovnaní s množstvom striekanej vody.
|
|
4.4.
|
Skúška na vzorke podľa bodov 4.2 a 4.3 sa vykoná päťkrát. Vypočíta sa priemerné percento zo série piatich skúšok.
|
5. Výsledky
|
5.1.
|
Priemerné percento vypočítané v bode 4.4 musí byť najmenej 70 %.
|
|
5.2.
|
Ak sa v rámci série piatich skúšok najvyššie a najnižšie percento zachytenej vody odchyľujú od priemerného percenta viac ako o 5 %, séria piatich skúšok sa musí zopakovať
Ak sa v rámci druhej série piatich skúšok najvyššie a najnižšie percento zachytenej vody opäť odchyľujú od priemerného percenta viac ako o 5 % a ak nižšia hodnota nespĺňa požiadavky bodu 5.1, schválenie typu sa odmietne.
|
|
5.3.
|
Vykoná sa skúška, či vertikálna poloha zariadenia ovplyvňuje získané výsledky. Ak vertikálna poloha ovplyvňuje výsledky, postup uvedený v bodoch 4.1 až 4.4 sa musí opakovať v polohách, v ktorých sa dosahuje najvyššie a najnižšie percento zachytenej vody; požiadavky bodu 5.2 zostávajú v platnosti.
Za priemerné percento sa potom považuje priemer jednotlivých výsledkov. Toto priemerné percento musí byť najmenej 70 %.
|
Doplnok 2
Skúšky zariadenia zabraňujúceho rozstreku typu so separátorom vzduch/voda
1. Princíp
Táto skúška je určená na stanovenie účinnosti pórovitého materiálu určeného na zadržiavanie vody striekanej tlakovým rozprašovačom vzduchu/vody.
Zariadenie použité na skúšanie musí simulovať podmienky, ktorým by bol materiál vystavený z hľadiska objemu a rýchlosti vodnej spŕšky vytváranej pneumatikami, keby bol namontovaný na vozidle.
2. Vybavenie
Opis skúšobnej súpravy je uvedený v prílohe V na obrázku 9.
3. Skúšobné podmienky
|
3.1.
|
Skúšky sa musia vykonať v uzatvorenej miestnosti v prostredí bez pohybu vzduchu.
|
|
3.2.
|
Teplota okolia a teplota skúšobných vzoriek musí byť 21 (± 3) °C.
|
|
3.3.
|
Používa sa deionizovaná voda.
|
|
3.4.
|
Skúšobné vzorky musia byť na každú skúšku pripravené navlhčením.
|
4. Postup
|
4.1.
|
Vzorka s rozmermi 305 × 100 mm sa pripevní vertikálne ku skúšobnej súprave, overí sa, či medzi vzorkou a hornou zakrivenou doskou nie je medzera a či je zberná nádrž v správnej polohe. Rozprašovacia nádrž sa naplní 1 ± 0,005 l vody a umiestni sa do polohy znázornenej na obrázku.
|
|
4.2.
|
Rozprašovač sa nastaví takto:
|
|
tlak (v rozprašovači): 5 bar + 10 %/– 0 %
|
|
|
prietok: 1 liter/min. ± 5 sekúnd
|
|
|
rozprašovanie: kruhové, s priemerom 50 ± 5 mm a vo vzdialenosti 200 ± 5 mm od vzorky, dýza s priemerom 5 ± 0,1 mm.
|
|
|
4.3.
|
Rozprašuje sa do okamihu, kým prestane vystupovať vodná hmla, a zaznamená sa čas. Voda sa nechá 60 sekúnd odkvapkať zo vzorky do zberača a odmeria sa zachytený objem vody. Zmeria sa množstvo vody, ktoré zostalo v nádrži rozprašovača. Vypočíta sa objemové percento zachytenej vody vo vzťahu k objemu rozprášenej vody.
|
|
4.4.
|
Skúška sa vykoná päťkrát a vypočíta sa priemerné percento zachyteného množstva. Pred každou skúškou sa skontroluje, či sú zberač, rozprašovač a odmerná nádoba suché.
|
5. Výsledky
|
5.1.
|
Priemerné percento vypočítané v bode 4.4. nesmie byť menšie ako 85 %.
|
|
5.2.
|
Ak sa v rámci série piatich skúšok najvyššie a najnižšie percento zachytenej vody líšia viac ako o 5 % od priemerného množstva, séria piatich skúšok sa musí opakovať. Ak sa aj v rámci druhej série skúšok najvyššie a najnižšie percento zachytenej vody odchyľujú od priemerného percenta viac ako o 5 % a/alebo ak nižšia hodnota nespĺňa požiadavky bodu 5.1, schválenie typu sa odmietne.
|
|
5.3.
|
Ak vertikálna poloha zariadenia ovplyvňuje získané výsledky, postup uvedený v bodoch 4.1 a 4.4 sa musí opakovať v polohách, v ktorých sa dosahuje najvyššie a najnižšie percento zachytenej vody; požiadavky bodu 5.2 zostávajú v platnosti.
Požiadavka bodu 5.1 zostáva v platnosti na účel získania výsledkov každej skúšky.
|
Doplnok 3
Informačný dokument č. … týkajúci sa schválenia typu ES komponentu pre zariadenia zabraňujúce rozstreku (smernica 91/226/EHS)
Nasledujúce informácie, pokiaľ prichádzajú do úvahy, sa musia dodať trojmo a musia zahŕňať obsah. Akékoľvek výkresy sa musia vo vhodnej mierke dodať vo formáte A 4 alebo musia byť poskladané na tento formát a musia byť dostatočne podrobné. Pokiaľ sa predkladajú fotografie, musia byť dostatočne podrobné.
Ak systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky majú elektronické riadenie, musia sa dodať informácie týkajúce sa ich výkonu.
0. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE
|
0.1.
|
Značka (obchodný názov výrobcu):
|
|
0.5.
|
Názov a adresa výrobcu:
|
|
0.7.
|
V prípade komponentov a samostatných technických jednotiek umiestnenie a spôsob pripevnenia schvaľovacej značky ES:
|
|
0.8.
|
Adresa montážneho závodu(-ov):
|
1. OPIS ZARIADENIA
|
1.1.
|
Technický opis zariadenia zabraňujúceho rozstreku, v ktorom sa uvádza jeho fyzikálny princíp funkcie a príslušná skúška, ktorej musí byť podrobené:
|
|
1.3.
|
Jeden alebo viac výkresov dostatočne podrobných a vo vhodnej mierke, aby umožňovali identifikáciu podrobností. Na výkresoch musí byť znázornené navrhované umiestnenie značky typového schválenia ES komponentu:
Dátum
Podpis
|
Doplnok 4
Dodatok
k osvedčeniu o typovom schválení ES č. … týkajúcemu sa typového schválenia ES komponentu pre zariadenia zabraňujúce rozstreku podľa smernice 91/226/EHS naposledy zmenenej a doplnenej smernicou 2010/19/EÚ
1. Dodatočné informácie
|
1.1.
|
Princíp činnosti zariadenia: s absorbovaním energie/separátor vzduch/voda (2):
|
|
1.2.
|
Charakteristiky zariadenia zabraňujúceho rozstreku (stručný opis, obchodná značka alebo názov, číslo(-a)):
|
“ |
|
|
4.
|
Príloha III k smernici 91/226/EHS sa mení a dopĺňa takto:
|
a)
|
Body 0.1a 0.2 sa nahrádzajú takto:
„ROZSAH PLATNOSTI
|
0.1.
|
Vozidlá kategórií N a O, s výnimkou terénnych vozidiel vymedzených v prílohe II k smernici 2007/46/ES, musia byť vyrábané so systémami zabraňujúcimi rozstreku a/alebo vybavené systémami zabraňujúcimi rozstreku tak, aby spĺňali požiadavky uvedené v tejto prílohe. V prípade vozidiel v usporiadaní podvozok/kabína vodiča sa tieto požiadavky môžu uplatniť len na kolesá zakryté kabínou.
V prípade vozidiel kategórie N1 a N2 s najväčšou prípustnou naloženou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 ton sa ako alternatíva k požiadavkám tejto smernice môžu na žiadosť výrobcu uplatniť požiadavky smernice 78/549/EHS (3)
|
|
0.2.
|
Požiadavky tejto prílohy týkajúce sa zariadení zabraňujúcich rozstreku, ako sú vymedzené v bode 4 prílohy I, nie sú povinné pre vozidlá kategórií N, O1 a O2 s najväčšou prípustnou naloženou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 ton, vozidlá v usporiadaní podvozok/kabína, vozidlá bez karosérie alebo vozidlá, na ktorých by prítomnosť zariadení zabraňujúcich rozstreku nebola zlučiteľná s ich použitím. Ak sú však takéto zariadenia namontované na tieto vozidlá, musia spĺňať požiadavky tejto smernice.
|
|
|
b)
|
Bod 4 sa nahrádza takto:
„4. Poloha vonkajšieho krytu
Vzdialenosť ‚c‘ medzi pozdĺžnou rovinou dotýkajúcou sa vonkajšieho boku pneumatiky, okrem akéhokoľvek vydutia pneumatiky blízko zeme, a vnútorným okrajom krytu nesmie presahovať 100 mm (obrázky 1a a 1b prílohy V).“
|
|
c)
|
Body 4.1 a 4.2 sa vypúšťajú.
|
|
d)
|
Bod 7.1.1 sa nahrádza takto:
|
„7.1.1.
|
Blatníky musia kryť oblasť bezprostredne nad, pred a za pneumatikou alebo pneumatikami týmto spôsobom:
|
a)
|
v prípade jednotlivej alebo viacnásobnej nápravy predný okraj (C) musí siahať dopredu k čiare O-Z, kde uhol θ (theta) je najviac 45° nad horizontálou;
Najzadnejší okraj (obrázok 2 prílohy V) musí siahať dole tak, že nie je vyššie než 100 mm nad horizontálnou čiarou, ktorá prechádza stredom kolesa;
|
|
b)
|
v prípade viacnásobných náprav sa uhol θ (theta) týka len prvej prednej nápravy a požiadavka týkajúca sa výšky najzadnejšieho okraja sa vzťahuje len na najzadnejšiu nápravu;
|
|
c)
|
blatník musí mať celkovú šírku ‚q‘ (obrázok 1a prílohy V) aspoň takú, aby pokryla celú šírku pneumatiky ‚b‘ alebo celú šírku dvoch pneumatík ‚t‘ pri zdvojených kolesách, pričom sa berú do úvahy extrémne prípady jednotky pneumatika/koleso špecifikované výrobcom. Rozmery ‚b‘ a ‚t‘ sa merajú vo výške náboja kolesa s vylúčením akýchkoľvek označení, rebier, ochranných pásov atď. na bočných stenách. pneumatiky.“
|
|
|
|
e)
|
Bod 7.1.3. sa nahrádza takto:
|
„7.1.3.
|
Ak sú blatníky zhotovené z niekoľkých komponentov, v prípade namontovania nesmú obsahovať otvory, ktorými by bol možný rozstrek pri pohybe vozidla. Táto požiadavka sa považuje za splnenú, ak v prípade, keď je vozidlo zaťažené alebo nezaťažené, akýkoľvek radiálny prúd idúci smerom von zo stredu kolesa po celej šírke jazdného povrchu pneumatiky a v rámci šírky pokrytej blatníkom vždy naráža na časť systému zabraňujúceho rozstreku.“
|
|
|
f)
|
7.2.1, 7.2.2 a 7.2.3 sa nahrádzajú takto:
|
„7.2.1.
|
V prípade jednotlivých náprav sa nesmie spodný okraj vonkajšieho bočného krytu nachádzať mimo nasledujúcich vzdialeností a polomerov, meraných od stredu kolesa, okrem najspodnejších okrajov, ktoré môžu byť zaoblené (obrázok 2 prílohy V).
Pneumatické zavesenie:
|
a)
|
nápravy s riadenými kolesami alebo samoriadenými kolesami:
|
|
od predného okraja (smerom k prednej časti vozidla) (koniec C)
|
|
|
k zadnému okraju (smerom k zadnej časti vozidla) (koniec A)
|
|
|
Rv ≤ 1,5 R
|
|
b)
|
nápravy s neriadenými kolesami:
|
|
od predného okraja (koniec C)
|
|
|
k zadnému okraju (koniec A)
|
|
|
Rv ≤ 1,25 R
|
Mechanické zavesenie:
|
a)
|
všeobecný prípad } Rv ≤ 1,8 R
|
|
b)
|
neriadené kolesá pri vozidlách s technicky prípustnou naloženou hmotnosťou vyššou ako 7,5 t, } Rv ≤ 1,5 R
kde R je polomer pneumatiky namontovanej na vozidle a Rv je radiálna vzdialenosť spodného okraja vonkajšieho bočného krytu.
|
|
|
7.2.2.
|
V prípade viacnásobných náprav sa požiadavky stanovené v bode 7.2.1 neuplatňujú medzi vertikálnymi priečnymi rovinami prechádzajúcimi cez stred prvej a poslednej nápravy, kde vonkajší bočný kryt môže byť rovný na zabezpečenie kontinuity systému zabraňujúceho rozstreku (obrázok 4 prílohy V).
|
|
7.2.3.
|
Vzdialenosť medzi najvrchnejším a najspodnejším bodom systému zabraňujúceho rozstreku (blatník a vonkajší bočný kryt) meraná v ktoromkoľvek priereze kolmom na blatník (pozri obrázky 1b a 2 prílohy V) nesmie byť menšia ako 45 mm vo všetkých bodoch za zvislou čiarou prechádzajúcou stredom kolesa, respektíve prvého kolesa v prípade viacnásobných náprav. Pred touto čiarou sa tento rozmer môže postupne zmenšovať.“
|
|
|
g)
|
Dopĺňajú sa tieto body 7.2.5 a 7.2.6:
|
„7.2.5.
|
Požiadavky bodov 7.2.3 a 7.2.4 sa nemusia dodržiavať lokálne, ak je bočný kryt tvorený rôznymi prvkami s relatívnym pohybom.
|
|
7.2.6.
|
Návesové ťahače s nízkym podvozkom (vymedzené v bode 6.20 normy ISO 612 z roku 1978), najmä ťahače, ktoré majú výšku spojovacieho čapu voči zemi rovnú alebo menšiu ako 1 100 mm, môžu byť konštruované tak, že budú oslobodené od požiadaviek bodov 7.1.1.a, 7.1.3 a 7.2.4. V súvislosti s tým blatníky a bočné kryty nemusia kryť oblasť hneď nad pneumatikami zadných náprav, keď sú ťahače spojené s návesom, s cieľom zabrániť zničeniu systému zabraňujúceho rozstreku. Blatníky a bočné kryty týchto vozidiel však musia spĺňať požiadavky uvedených bodov v zónach nachádzajúcich sa viac ako 60° od kolmice prechádzajúcej stredom kolesa, pred a za týmito pneumatikami.
Tieto vozidlá musia byť preto skonštruované tak, aby pri prevádzke bez návesu spĺňali požiadavky stanovené v prvom odseku.
Na to, aby bolo možné splniť tieto požiadavky, blatníky a bočné kryty môžu napríklad obsahovať odoberateľný diel.“
|
|
|
h)
|
Bod 7.3.1 sa nahrádza takto:
|
„7.3.1.
|
Šírka lapača musí spĺňať požiadavku na rozmer ‚q‘ v bode 7.1.1 písm. c) okrem prípadu, keď je lapač v blatníkoch; v tom prípade sa musí jeho šírka rovnať aspoň šírke behúňa pneumatiky.
Šírka časti lapačov nečistôt umiestnenej pod blatníkom musí spĺňať podmienku ustanovenú v tomto odseku s toleranciou 10 mm na každej strane.“
|
|
|
i)
|
Bod 7.3.3 sa nahrádza takto:
|
„7.3.3.
|
Maximálna vzdialenosť od zeme k spodnému okraju lapača nesmie presahovať 200 mm (obrázok 3 prílohy V).
Táto vzdialenosť sa zvýši na 300 mm v prípade poslednej nápravy, u ktorej radiálna vzdialenosť dolného okraja vonkajších bočných krytov Rv nie je väčšia než polomer pneumatík namontovaných na kolesá tejto nápravy.
Maximálna výška od zeme k spodnému okraju lapača sa môže zvýšiť na 300 mm, ak to výrobca považuje za technicky správne vzhľadom na charakteristiky zavesenia náprav.“
|
|
|
j)
|
V bode 7.3.5 sa odkaz na „obrázok 4b“ nahrádza odkazom na „obrázok 4 prílohy V“.
|
|
k)
|
Bod 9.3.2.1 sa nahrádza takto:
|
„9.3.2.1.
|
Dolný okraj zariadenia zabraňujúceho rozstreku nesmie byť viac ako 200 mm od zeme.
Maximálna výška od zeme k spodnému okraju lapača sa môže zvýšiť na 300 mm, ak to výrobca považuje za technicky správne vzhľadom na charakteristiky zavesenia náprav.“
|
|
|
l)
|
Dopĺňa sa tento bod 10:
|
„10.
|
V prípade viacnásobných náprav systém zabraňujúci rozstreku na jednej náprave, ktorá nie je najzadnejšou nápravou, nemusí pokrývať celú šírku behúňa pneumatiky, ak existuje možnosť lokálnej kolízie medzi systémom zabraňujúcim rozstreku a konštrukciou nápravy, zavesenia alebo podvozku.“
|
|
|
n)
|
Dopĺňajú sa tieto doplnky 1 a 2: „
Doplnok 1
INFORMAČNÝ DOKUMENT č. … TÝKAJÚCI SA TYPOVÉHO SCHVÁLENIA ES VOZIDLA Z HĽADISKA MONTÁŽE SYSTÉMOV ZABRAŇUJÚCICH ROZSTREKU (SMERNICA 91/226/EHS NAPOSLEDY ZMENENÁ A DOPLNENÁ SMERNICOU 2010/19/EÚ (4)
(Vysvetlivky sú uvedené v prílohe I k smernici 2007/46/ES)
Nasledujúce informácie, pokiaľ prichádzajú do úvahy, sa musia dodať trojmo a zahŕňať obsah. Akékoľvek výkresy sa musia vo vhodnej mierke dodať vo formáte A 4 alebo musia byť poskladané na tento formát a musia byť dostatočne podrobné. Pokiaľ sa predkladajú fotografie, musia byť dostatočne podrobné.
Ak systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky majú elektronické riadenie, musia sa dodať informácie týkajúce sa ich výkonu.
0. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE
0.1. Značka (obchodný názov výrobcu):
0.2. Typ:
|
0.2.1.
|
Obchodný(-é) názov (názvy) (ak sú k dispozícii):
|
0.3. Prostriedky identifikácie typu, ak sú vyznačené na vozidle (b):
|
0.3.1.
|
Umiestnenie tohto označenia:
|
0.4. Kategória vozidla (c):
0.5. Názov a adresa výrobcu:
0.8. Adresa(-y) montážneho(-ych) závodu(-ov):
1. VŠEOBECNÉ KONŠTRUKČNÉ VLASTNOSTI VOZIDLA:
1.1. Fotografie a/alebo výkresy reprezentatívneho vozidla:
1.3. Počet náprav a kolies:
|
1.3.1.
|
Počet a umiestnenie náprav so zdvojenými kolesami:
|
|
1.3.2.
|
Počet a umiestnenie riadených náprav:
|
2. HMOTNOSTI A ROZMERY (f) (g)
(v kg a mm) (v prípade potreby uveďte odkaz na výkres)
2.1. Rázvor(-y) (plne naložené) (g) (l):
2.6. Hmotnosť v prevádzkovom stave (najvyššia a najnižšia hodnota pre každý variant)
Hmotnosť vozidla v prevádzkovom stave s karosériou a v prípade ťažného vozidla kategórie inej než je M1 so spojovacím zariadením, ak ho výrobca montuje, alebo hmotnosť podvozku alebo podvozku s kabínou, bez karosérie a/alebo spojovacieho zariadenia, ak výrobca karosériu a/alebo spojovacie zariadenie nemontuje (vrátane kvapalín, náradia, náhradného kolesa, ak je namontované, a vodiča, a v prípade autobusov a autokarov hmotnosť člena posádky, ak je vo vozidle sedadlo pre člena posádky) (h). (najvyššia a najnižšia hodnota pre každý variant):
|
2.6.1.
|
Rozloženie tejto hmotnosti na nápravy a v prípade návesu alebo prívesu so stredovou nápravou zaťaženie v bode spojenia (najvyššia a najnižšia hodnota pre každý variant):
|
2.8. Najvyššia technicky prípustná naložená hmotnosť udávaná výrobcom (i) (3):
9. KAROSÉRIA
9.20. Systém zabraňujúci rozstreku
|
9.20.0.
|
Nachádza sa: áno/nie/neúplný (1)
|
|
9.20.1.
|
Stručný opis vozidla s ohľadom na jeho systém zabraňujúci rozstreku a jeho diely:
|
|
9.20.2.
|
Podrobné výkresy systému zabraňujúceho rozstreku a jeho umiestnenie na vozidle, zobrazujúce rozmery špecifikované na obrázkoch prílohy V k smernici 91/226/EHS, s prihliadnutím na kombinácie pneumatika/koleso, ktoré najviac vyčnievajú smerom von:
|
|
9.20.3.
|
Číslo(-a) typového schválenia zariadenia(-í) zabraňujúceho(-ich) rozstreku, ak je (sú) k dispozícii:
|
Dátum, zložka
Doplnok 2
Dodatok
K OSVEDČENIU O TYPOVOM SCHVÁLENÍ ES č. … TÝKAJÚCEHO SA TYPOVÉHO SCHVÁLENIA VOZIDLA VZHĽADOM NA SMERNICU 91/226/EHS NAPOSLEDY ZMENENÚ A DOPLNENÚ SMERNICOU 2010/19/EÚ
1. Dodatočné informácie
|
1.1.
|
Charakteristiky zariadení zabraňujúcich rozstreku (typ, stručný opis, obchodná značka alebo názov, číslo(-a) typového schválenia komponentu:
|
5. Poznámky (ak sú):
“ |
|
(1) Ú. v. EÚ L 263, 9.10.2007, s. 1.“
(2) Nehodiace sa prečiarknite.
(3) Ú. v. ES L 168, 26.6.1978, s. 45.“
(4) V prípade vozidiel kategórie N1 a kategórie N2 s najväčšou technicky prípustnou naloženou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 ton sa s použitím výnimky z bodu 0.1 prílohy III k tejto smernici môže použiť informačný dokument uvedený v prílohe II k smernici 78/549/EHS.
PRÍLOHA II
„PRÍLOHA V
OBRÁZKY
Obrázok 1a
Šírka (q) blatníka (a) a poloha bočného krytu (j)
Obrázok 1b
Príklad merania vonkajšieho krytu
Obrázok 2
Rozmery blatníka a vonkajšieho bočného krytu
Obrázok 3
Poloha blatníka a lapača nečistôt
Obrázok 4
Schéma zostavy systému zabraňujúceho rozstreku (blatník, lapač nečistôt, vonkajší bočný kryt), ktorý obsahuje zariadenia zabraňujúce rozstreku (s absorbovaním energie), pre viacnásobné nápravy
Obrázok 5
Schéma zostavy systému zabraňujúceho rozstreku, ktorý obsahuje zariadenia zabraňujúce rozstreku (s absorbovaním energie), pre nápravy s neriadenými alebo samoriadenými kolesami
(Príloha III – body 6.2 a 8)
Obrázok 6
Schéma zostavy systému zabraňujúceho rozstreku, ktorý obsahuje zariadenia zabraňujúce rozstreku vybavené separátorom vzduch/voda, pre nápravy s riadenými, samoriadenými alebo neriadenými kolesami
Obrázok 7
Schéma zostavy systému zabraňujúceho rozstreku, ktorý obsahuje zariadenia zabraňujúce rozstreku (blatník, lapač nečistôt, vonkajší bočný kryt), pre viacnásobné nápravy, kde vzdialenosť medzi pneumatikami nepresahuje 300 mm
Obrázok 8
Skúšobná súprava na zariadenia zabraňujúce rozstreku s absorbovaním energie
(príloha II doplnok 1)
Obrázok 9
Skúšobná súprava na zariadenia zabraňujúce rozstreku so separátorom vzduch/voda
(príloha II doplnok 2)
“
No longer in force, Date of end of validity: 31/08/2020; Nepriamo zrušil 32018R0858