Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32009L0028

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Text s významom pre EHP)

Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, p. 16–62 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní (HR)

Legal status of the document No longer in force, Date of end of validity: 30/06/2021; Zrušil 32018L2001

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/28/oj

5.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 140/16


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/28/ES

z 23. apríla 2009

o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1 a jej článok 95 vo vzťahu k článkom 17, 18 a 19 tejto smernice,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

Kontrola energetickej spotreby v Európe a väčšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov energie sú spolu s úsporami energie a vyššou energetickou efektívnosťou významnými súčasťami balíka opatrení potrebných na zníženie emisií skleníkových plynov a na dodržiavanie Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a ďalších záväzkov Spoločenstva a medzinárodných záväzkov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov po roku 2012. Tieto faktory zohrávajú taktiež dôležitú úlohu pri podpore bezpečnosti dodávok energií, podpore technického rozvoja a inovácií a poskytovaní príležitostí na zamestnanie a regionálny rozvoj, najmä vo vidieckych a izolovaných oblastiach.

(2)

Predovšetkým väčšie technologické zlepšenia, podnety na využívanie a rozvoj verejnej dopravy, využívanie energeticky efektívnych technológií a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave patria medzi najúčinnejšie nástroje, ktorými môže Spoločenstvo znížiť svoju závislosť od dovážanej ropy v odvetví dopravy, kde je problém bezpečnosti dodávok energie najakútnejší, a ovplyvniť trh s motorovými palivami v doprave.

(3)

Uznávajú sa príležitosti pre zabezpečenie hospodárskeho rastu pomocou inovácií a trvalo udržateľnej, konkurencieschopnej politiky v oblasti energetiky. Výroba energie z obnoviteľných zdrojov energie sa často opiera o miestne a regionálne malé a stredné podniky (MSP). Príležitosti pre rast a zamestnanosť, ktoré v členských štátoch a ich regiónoch prinášajú investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie na regionálnej a miestnej úrovni, majú veľký význam. Komisia a členské štáty by preto mali podporovať národné a regionálne rozvojové opatrenia v týchto oblastiach, podnecovať výmenu osvedčených postupov pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov energie medzi miestnymi a regionálnymi rozvojovými iniciatívami a podporovať využívanie štrukturálnych fondov v tejto oblasti.

(4)

Pri podpore rozvoja trhu s obnoviteľnými zdrojmi energie treba brať do úvahy pozitívny dosah na možnosti regionálneho a miestneho rozvoja, perspektívy vývozu, sociálnu súdržnosť a možnosti zamestnanosti, najmä čo sa týka MSP a nezávislých výrobcov energie.

(5)

V záujme zníženia emisií skleníkových plynov v rámci Spoločenstva, ako aj zníženia jej závislosti od dovozu energie by mal byť rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov energie úzko spätý so zvýšením energetickej efektívnosti.

(6)

V súvislosti s decentralizovanými technológiami výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie je vhodné podporiť fázu demonštračných činností a komercializácie. Prechod na decentralizovanú výrobu energie má mnoho výhod, vrátane využitia miestnych zdrojov energie, zvýšenia miestnej bezpečnosti dodávok energie, kratších prepravných vzdialeností a zníženia strát pri prenose energie. Decentralizácia tiež podporuje poskytovaním zdrojov príjmov a tvorbou pracovných príležitostí na miestnej úrovni rozvoj komunít a ich súdržnosť.

(7)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/77/ES z 27. septembra 2001 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou (4) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/30/ES z 8. mája 2003 o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave (5) ustanovili vymedzenia pojmov pre rozličné typy energií z obnoviteľných zdrojov energie. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou (6) ustanovila všeobecné vymedzenia pojmov pre sektor elektroenergetiky. V záujme právnej istoty a prehľadnosti je vhodné používať rovnaké alebo podobné vymedzenia pojmov aj v tejto smernici.

(8)

Oznámenie Komisie z 10. januára 2007 s názvom Cestovná mapa pre obnoviteľnú energiu – obnoviteľná energia v 21. storočí: budovanie udržateľnejšej budúcnosti preukázalo, že cieľ 20 % pre celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie a cieľ 10 % pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie v doprave by boli vhodné a dosiahnuteľné ciele a že rámec, ktorý obsahuje záväzné ciele, by mal poskytnúť podnikateľskej komunite dlhodobú stabilitu, ktorú potrebuje na uskutočňovanie racionálnych a trvalo udržateľných investícií v odvetví energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré môžu znížiť závislosť na dovážaných fosílnych palivách a zvýšiť využívanie nových energetických technológií. Tieto ciele existujú v kontexte zvýšenia energetickej efektívnosti o 20 % do roku 2020 stanoveného v oznámení Komisie z 19. októbra 2006 s názvom Akčný plán pre energetickú účinnosť: využitie potenciálu, ktorý schválila Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2007 a Európsky parlament vo svojom uznesení z 31. januára 2008 o tomto akčnom pláne.

(9)

Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2007 opätovne potvrdila záväzok Spoločenstva týkajúci sa rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov energie v rámci celého Spoločenstva po roku 2010. Potvrdila záväzný cieľ, ktorým je dosiahnuť do roku 2020 20 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na celkovej energetickej spotrebe v Spoločenstve a záväzný cieľ, ktorým je minimálne 10 % podiel biopalív na spotrebe automobilového benzínu a motorovej nafty v doprave a ktorý majú do roku 2020 dosiahnuť všetky členské štáty nákladovo efektívnym spôsobom. Uviedla, že záväzný charakter cieľa pre biopalivá je primeraný za predpokladu, že výroba je trvalo udržateľná, že biopalivá druhej generácie budú komerčne dostupné a že smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív (7) sa zmení a doplní tak, aby umožňovala príslušné úrovne miešania. Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2008 zopakovala, že je nevyhnutné vytvoriť a plniť účinné kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá a zabezpečiť komerčnú dostupnosť biopalív druhej generácie. Európska rada sa na svojom zasadnutí v júni 2008 znovu venovala kritériám trvalej udržateľnosti a vývoju biopalív druhej generácie a zdôraznila potrebu posúdiť možné vplyvy výroby biopalív na poľnohospodárske potravinové výrobky a v prípade potreby riešiť nedostatky. Ďalej tiež uviedla, že by sa mali podrobnejšie posúdiť environmentálne a sociálne dôsledky výroby a spotreby biopalív.

(10)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 25. septembra 2007 o pláne pre obnoviteľnú energiu v Európe (8) vyzval Komisiu, aby do konca roka 2007 predložila návrh legislatívneho rámca pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie v nadväznosti na dôležitosť stanovenia cieľov pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na úrovni Spoločenstva a členských štátov.

(11)

Je potrebné stanoviť transparentné a jednoznačné pravidlá pre výpočet podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie a pre vymedzenie týchto zdrojov. V tejto súvislosti by sa mala zahrnúť energia prítomná v oceánoch a iných vodných útvaroch vo forme vĺn, morských prúdov, prílivu a odlivu, gradientov oceánskej tepelnej energie alebo gradientov slanosti.

(12)

Využívanie poľnohospodárskeho materiálu, ako napríklad hnoja, močovky a iných odpadov živočíšneho a organického pôvodu, na produkciu bioplynu ponúka vzhľadom na vysoký potenciál úspory emisií skleníkových plynov značné environmentálne výhody v oblasti výroby tepla a elektriny, ako aj v oblasti jeho využívania ako biopaliva. Zariadenia na výrobu bioplynu môžu vzhľadom na ich decentralizovaný charakter a regionálnu štruktúru investícií významne prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju vo vidieckych oblastiach a ponúknuť poľnohospodárom nové možnosti príjmov.

(13)

Vzhľadom na pozície prijaté Európskym parlamentom, Radou a Komisiou je vhodné stanoviť záväzné národné ciele, ktoré budú v súlade s 20 % podielom energie z obnoviteľných zdrojov energie a 10 % podielom energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave na energetickej spotrebe v Spoločenstve do roku 2020.

(14)

Hlavným účelom záväzných národných cieľov je poskytnúť investorom istotu a podporovať nepretržitý rozvoj technológií na výrobu energie zo všetkých druhov obnoviteľných zdrojov energie. Preto nie je vhodné odkladať rozhodnutie o tom, či je cieľ záväzný, do uskutočnenia nejakej budúcej udalosti.

(15)

Východiskové pozície, potenciálne obnoviteľné zdroje energie a energetický mix v jednotlivých členských štátov sú rôzne. Preto je potrebné premeniť cieľ Spoločenstva vo výške 20 % na jednotlivé ciele pre každý členský štát, pričom sa náležite zohľadní spravodlivé a primerané rozdelenie, ktoré vezme do úvahy rozdielne východiskové pozície a možnosti členských štátov, vrátane existujúceho podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie a energetického mixu. Toto je vhodné realizovať prostredníctvom rozdelenia požadovaného celkového nárastu využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie medzi členské štáty na základe rovnakého nárastu podielu každého členského štátu váženého prostredníctvom jeho HDP, pričom výsledok sa upraví tak, aby odrážal ich východiskové pozície, a započítaním z hľadiska hrubej konečnej energetickej spotreby, pričom sa zohľadní doterajšie úsilie členských štátov v súvislosti s využívaním energie z obnoviteľných zdrojov energie.

(16)

Na rozdiel od vyššie uvedeného, pokiaľ ide o 10 % cieľ pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie v doprave, je vhodné stanoviť ho na rovnakej úrovni pre každý členský štát, aby sa zaručila jednotnosť parametrov a dostupnosti motorových palív v doprave. Keďže s motorovými palivami v doprave sa obchoduje jednoducho, členské štáty s malými zásobami príslušných zdrojov dokážu jednoducho získať biopalivá odinakiaľ. Hoci by pre Spoločenstvo bolo technicky možné splniť cieľ týkajúci sa využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave výlučne z domácej produkcie, je pravdepodobné aj žiaduce, aby sa cieľ v skutočnosti splnil kombináciou domácej produkcie a dovozu. Preto by Komisia mala monitorovať zásobovanie trhu Spoločenstva biopalivami a v prípade potreby by mala navrhnúť príslušné opatrenia na dosiahnutie vyváženého pomeru medzi domácou produkciou a dovozom s ohľadom okrem iného na rozvoj mnohostranných a dvojstranných obchodných rokovaní, environmentálne, sociálne a ekonomické otázky a na bezpečnosť dodávok energie.

(17)

Zlepšenie energetickej efektívnosti je kľúčovým cieľom Spoločenstva, pričom cieľom je dosiahnuť zlepšenie energetickej efektívnosti o 20 % do roku 2020. Tento cieľ spoločne s platnými a budúcimi právnymi predpismi vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov (9), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES zo 6. júla 2005 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu (10) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách (11) zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní plnenia cieľov v oblasti klímy a energetiky pri čo najnižších nákladoch a môže priniesť aj nové príležitosti pre hospodárstvo Európskej únie. Politiky v oblasti energetickej efektívnosti a úspory energie sú jednou z najúčinnejších metód, ktorou môžu členské štáty zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie, a jednoduchšie tak splniť národné celkové ciele a ciele v oblasti dopravy pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú stanovené v tejto smernici.

(18)

Úlohou členských štátov bude dosiahnuť vo všetkých odvetviach výrazné zlepšenie energetickej efektívnosti, aby ľahšie splnili svoje ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie vyjadrené ako percentuálny podiel na hrubej konečnej energetickej spotrebe. V odvetví dopravy je energetická efektívnosť nevyhnutná, pretože záväzný percentuálny cieľ využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie bude pravdepodobne čoraz ťažšie plniť trvalo udržateľným spôsobom, ak bude neustále rásť celkový dopyt po energii na účely dopravy. Záväzný cieľ v oblasti dopravy vo výške 10 %, ktorý majú dosiahnuť všetky členské štáty, by sa mal preto stanoviť ako podiel konečnej energetickej spotreby v doprave, ktorý sa má získať z obnoviteľných zdrojov energie ako celok, a nielen zo samotných biopalív.

(19)

V záujme dosiahnutia záväzných národných celkových cieľov by sa členské štáty mali snažiť o dodržiavanie orientačnej trajektórie vedúcej k dosiahnutiu ich konečných záväzných cieľov. Mali by vypracovať národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie vrátane informácií o sektorových cieľoch, pričom by mali zohľadniť skutočnosť, že existujú rôzne využitia biomasy a že je preto dôležité mobilizovať jej nové zdroje. Okrem toho by členské štáty mali stanoviť opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov. Každý členský štát by mal pri hodnotení svojej očakávanej hrubej konečnej energetickej spotreby vo svojom národnom akčnom pláne pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie posúdiť, ako môžu opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a úspory energie prispieť k tomu, aby dosiahol svoje národné ciele. Členské štáty by mali zohľadniť optimálnu kombináciu technológií na zvýšenie energetickej efektívnosti s energiou z obnoviteľných zdrojov energie.

(20)

Aby sa umožnilo využitie výhod technologického pokroku a úspor z rozsahu, mala by sa v orientačnej trajektórii zohľadniť možnosť rýchlejšieho rastu využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie v budúcnosti. Osobitná pozornosť sa preto môže venovať odvetviam, ktoré neprimerane trpia nedostatočným technologickým pokrokom a úsporami z rozsahu a preto zostávajú nedostatočne vyvinuté, ale ktoré by v budúcnosti mohli značne prispieť k dosiahnutiu cieľov na rok 2020.

(21)

Pre túto orientačnú trajektóriu by sa ako východiskový bod mal použiť rok 2005, pretože je posledným rokom, pre ktorý sú k dispozícii spoľahlivé údaje o národných podieloch energie z obnoviteľných zdrojov energie.

(22)

Dosiahnutie cieľov tejto smernice si vyžaduje, aby Spoločenstvo a členské štáty venovali značné finančné prostriedky na výskum a vývoj technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie. Najmä Európsky inovačný a technologický inštitút by mal považovať výskum a vývoj technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie za dôležitú prioritu.

(23)

Členské štáty môžu nabádať miestne a regionálne orgány k tomu, aby si stanovili vyššie ciele ako sú národné ciele, a aby zapájali miestne a regionálne orgány do vypracúvania národných akčných plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie a šírenia osvety o výhodách energie z obnoviteľných zdrojov energie.

(24)

V záujme plného využitia potenciálu biomasy by Spoločenstvo a členské štáty mali podporovať zvýšenú mobilizáciu existujúcich zásob dreva a rozvoj nových systémov lesného hospodárstva.

(25)

Členské štáty majú rozdielny potenciál v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie a využívajú rôzne systémy podpory energie z obnoviteľných zdrojov energie na vnútroštátnej úrovni. Väčšina členských štátov používa systémy podpory, ktoré poskytujú výhody len energii z obnoviteľných zdrojov energie, ktorá sa vyrába na ich území. Pre riadne fungovanie národných systémov podpory je nevyhnutné, aby členské štáty mali kontrolu nad účinkami ich národných systémov podpory a nákladmi na ne podľa svojho rozdielneho potenciálu. Dôležitým prostriedkom na dosiahnutie cieľa tejto smernice je zabezpečenie riadneho fungovania národných systémov podpory v súlade so smernicou 2001/77/ES, aby sa zachovala dôvera investorov a aby sa členským štátom umožnilo navrhnúť účinné vnútroštátne opatrenia na plnenie cieľov. Cieľom tejto smernice je uľahčiť cezhraničnú podporu energie z obnoviteľných zdrojov energie bez toho, aby boli ovplyvnené národné systémy podpory. Touto smernicou sa zavádzajú nepovinné mechanizmy spolupráce medzi členskými štátmi, ktorými sa im umožní dohodnúť sa na rozsahu, v akom jeden členský štát podporuje výrobu energie v druhom členskom štáte, a na rozsahu, v akom by sa mala výroba energie z obnoviteľných zdrojov energie započítať do národného celkového cieľa týchto členských štátov. Aby sa zabezpečila účinnosť oboch druhov opatrení na plnenie cieľov, t. j. národných systémov podpory a mechanizmov spolupráce, je nevyhnutné, aby mohli členské štáty stanoviť, či a do akej miery sa ich národné systémy podpory vzťahujú na energiu z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú v iných členských štátoch, a dohodnúť sa na tom pomocou mechanizmov spolupráce stanovených v tejto smernici.

(26)

Je žiaduce, aby ceny energie odrážali vonkajšie náklady na výrobu energie a energetickú spotrebu, ako aj prípadné environmentálne a sociálne náklady a náklady na zdravotnú starostlivosť.

(27)

Verejná podpora je potrebná na dosiahnutie cieľov Spoločenstva, pokiaľ ide o rozvoj výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, najmä kým ceny elektriny na vnútornom trhu neodrážajú úplné environmentálne a sociálne náklady a prínosy využívaných zdrojov energie.

(28)

Spoločenstvo a členské štáty by sa mali snažiť znížiť celkovú energetickú spotrebu v doprave a zvýšiť energetickú efektívnosť v doprave. Hlavné prostriedky znižovania energetickej spotreby v doprave zahŕňajú plánovanie dopravy, podporu verejnej dopravy, zvyšovanie podielu výroby vozidiel na elektrický pohon a výrobu energeticky úspornejších vozidiel a vozidiel menších rozmerov a s menším objemom motora.

(29)

Členské štáty by sa mali usilovať o diverzifikáciu energetického mixu z obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých odvetviach dopravy. Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť do 1. júna 2015 správu, v ktorej načrtne možnosti väčšieho využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie v jednotlivých odvetviach dopravy.

(30)

Pri výpočte prínosu vodnej a veternej energie by sa na účely tejto smernice mali účinky klimatických rozdielov vyrovnať použitím normalizačného faktora. Navyše by sa elektrina vyrobená z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, ktorá bola predtým prečerpaná do hornej nádrže, nemala považovať za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie.

(31)

Tepelné čerpadlá, ktoré umožňujú využívanie aerotermálneho, geotermálneho či hydrotermálneho tepla pri užitočnej teplotnej úrovni potrebujú na svoje fungovanie elektrinu alebo inú pomocnú energiu. Preto by sa mala energia využívaná na pohon tepelných čerpadiel odpočítať z celkového využiteľného tepla. Mali by sa zohľadniť len tie tepelné čerpadlá, ktorých výstup vysoko prevyšuje primárnu energiu potrebnú na ich pohon.

(32)

Pasívne energetické systémy využívajú ako zdroj energie konštrukciu budovy. Takáto energia sa považuje za ušetrenú energiu. Aby sa predišlo dvojitému započítaniu, energia využitá týmto spôsobom by sa nemala zohľadňovať na účely tejto smernice.

(33)

Niektoré členské štáty majú na svojej hrubej konečnej energetickej spotrebe vysoký podiel leteckej dopravy. Vzhľadom na súčasné technologické a regulačné obmedzenia, ktoré bránia komerčnému využitiu biopalív v leteckej doprave, je pre takéto členské štáty vhodné stanoviť čiastočnú výnimku tým, že z výpočtu ich hrubej konečnej energetickej spotreby v národnej leteckej doprave sa vyjme množstvo, o ktoré prekračuje 1,5 násobok priemeru hrubej konečnej energetickej spotreby Spoločenstva v leteckej doprave v roku 2005 odhadnutý Eurostatom, t. j. 6,18 %. Cyprus a Malta sa kvôli svojmu ostrovnému a okrajovému charakteru spoliehajú na leteckú dopravu ako na spôsob dopravy, ktorý je pre ich občanov a hospodárstvo nevyhnutný. V dôsledku toho majú Cyprus a Malta neúmerne vysoký podiel leteckej dopravy na svojej hrubej konečnej energetickej spotrebe, t. j. viac ako trojnásobok priemeru Spoločenstva v roku 2005, a sú preto neúmerne ovplyvnené súčasnými technologickými a regulačnými obmedzeniami. Pre tieto členské štáty je preto vhodné ustanoviť, aby výnimka zahŕňala množstvo, o ktoré presahujú priemer hrubej konečnej energetickej spotreby Spoločenstva v leteckej doprave v roku 2005 odhadnutý Eurostatom, t. j. 4,12 %.

(34)

Na dosiahnutie energetického modelu, ktorý podporuje energiu z obnoviteľných zdrojov energie, je potrebné podporiť strategickú spoluprácu medzi členskými štátmi, do ktorej sa, ak je to vhodné, zapoja aj regióny a miestne orgány.

(35)

Členské štáty by mali byť so zreteľom na ustanovenia tejto smernice podporené v rozvíjaní všetkých vhodných foriem spolupráce v súvislosti s cieľmi stanovenými v tejto smernici. Táto spolupráca sa môže uskutočňovať na všetkých úrovniach, dvojstranne alebo mnohostranne. Popri mechanizmoch s vplyvom na výpočet a plnenie cieľa, ktoré sú výlučne uvedené v tejto smernici, a to štatistické prenosy medzi členskými štátmi, spoločné projekty a spoločné systémy podpory, môže mať spolupráca napríklad aj formu výmeny informácií a najlepších postupov, ako je to uvedené najmä v platforme transparentnosti stanovenej touto smernicou, a inej dobrovoľnej koordinácie medzi všetkými druhmi systémov podpory.

(36)

Na účely vytvárania príležitostí na znižovanie nákladov na dosahovanie cieľov stanovených v tejto smernici je vhodné v členských štátoch podporiť spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenej v iných členských štátoch a umožniť členským štátom započítavať energiu z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanú v inom členskom štáte do svojich národných cieľov. Z tohto dôvodu sa vyžadujú opatrenia flexibility, ktoré však zostanú pod kontrolou členských štátov, aby neovplyvnili ich schopnosť dosahovať svoje národné ciele. Tieto opatrenia flexibility budú mať formu štatistických prenosov, spoločných projektov členských štátov alebo spoločných systémov podpory.

(37)

Malo by byť možné, aby sa dovážaná elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie mimo Spoločenstva započítavala do cieľov členských štátov. Aby sa však zabránilo čistému zvýšeniu emisií skleníkových plynov prostredníctvom presmerovania existujúcich obnoviteľných zdrojov energie a ich úplnému alebo čiastočnému nahradeniu konvenčnými zdrojmi energie, mala by sa započítavať iba elektrina vyrobená zariadeniami využívajúcimi obnoviteľné zdroje energie, ktoré sa uvedú do prevádzky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, alebo zvýšenou kapacitou zariadení, ktoré boli po uvedenom dátume rekonštruované. V záujme zabezpečenia dostatočného účinku nahradenia energie z konvenčných zdrojov energiou z obnoviteľných zdrojov energie v Spoločenstve a v tretích krajinách je vhodné zabezpečiť, aby takýto dovoz bolo možné spoľahlivo sledovať a započítať. Zvážia sa dohody s tretími krajinami týkajúce sa organizácie takéhoto obchodu s elektrinou z obnoviteľných zdrojov energie. Ak sa na základe príslušného rozhodnutia prijatého podľa Zmluvy o Energetickom spoločenstve (12) stanú relevantné ustanovenia tejto smernice záväznými pre zmluvné strany uvedenej zmluvy, budú sa na ne vzťahovať opatrenia spolupráce medzi členskými štátmi stanovené v tejto smernici.

(38)

Keď členské štáty realizujú spoločné projekty s jednou alebo viacerými tretími krajinami v súvislosti s výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, tieto spoločné projekty by sa mali týkať iba novovybudovaných zariadení alebo zariadení s novozvýšenou kapacitou. Zabezpečí sa tým, aby sa v dôsledku dovozu energie z obnoviteľných zdrojov energie do Spoločenstva neznížil podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na celkovej energetickej spotrebe v danej tretej krajine. Okrem toho by mali dotknuté členské štáty podporovať danú tretiu krajinu v domácom využívaní časti výroby elektriny zo zariadení, na ktoré sa vzťahuje spoločný projekt. Komisia a členské štáty by navyše mali podnecovať dotknutú tretiu krajinu, aby rozvíjala svoju politiku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie vrátane stanovenia ambicióznych cieľov.

(39)

Vzhľadom na to, že projekty vysokého európskeho záujmu v tretích krajinách, napríklad Stredomorský solárny plán, môžu potrebovať dlhý prípravný čas, kým budú plne prepojené s územím Spoločenstva, je vhodné napomôcť ich rozvoju tým, že sa členským štátom umožní, aby vo svojich národných cieľoch zohľadnili obmedzené množstvo elektriny vyrobenej v rámci takýchto projektov počas výstavby prepojenia.

(40)

Postup využívaný správnym orgánom zodpovedným za dohľad nad schvaľovaním, vydávaním osvedčení a povolení pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie by mal byť pri uplatňovaní pravidiel na konkrétne projekty objektívny, transparentný, nediskriminačný a primeraný. Predovšetkým je vhodné zabrániť akémukoľvek zbytočnému zaťaženiu, ktoré by mohlo vyplynúť zo zaradenia projektov v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie medzi zariadenia, ktoré predstavujú vysoké riziko pre zdravie.

(41)

Preukázalo sa, že nedostatok transparentných pravidiel a koordinácie medzi jednotlivými schvaľovacími orgánmi bráni rozvoju využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Preto by sa pri posudzovaní správnych postupov národných, regionálnych a miestnych orgánov pre udeľovanie povolení na výstavbu a prevádzku zariadení na výrobu elektriny, tepla a chladu alebo motorových palív v doprave z obnoviteľných zdrojov energie a príslušnej prenosovej a distribučnej infraštruktúry sústavy a siete mala zohľadniť špecifická štruktúra odvetvia energie z obnoviteľných zdrojov energie. Správne schvaľovacie postupy by sa mali zjednodušiť a pre zariadenia využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov energie by sa mali stanoviť transparentné harmonogramy. Pravidlá a usmernenia pre plánovanie by mali byť prispôsobené tak, aby zohľadňovali také vykurovacie, chladiace a elektrické zariadenia využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú nákladovo a environmentálne výhodné.

(42)

V záujme rýchleho rozšírenia energie z obnoviteľných zdrojov energie a vzhľadom na jej celkovú vysokú kvalitu z hľadiska trvalej udržateľnosti a prínosov pre životné prostredie by členské štáty mali pri uplatňovaní administratívnych pravidiel a plánovaní štruktúr a právnych predpisov zameraných na udeľovanie povolení pre zariadenia, pokiaľ ide o znižovanie znečistenia a kontrolu priemyselných podnikov, boj proti znečisteniu ovzdušia a predchádzanie vypúšťaniu alebo minimalizáciu vypúšťania nebezpečných látok do životného prostredia, zohľadňovať prínos obnoviteľných zdrojov energie k plneniu cieľov v oblasti ochrany životného prostredia a zmeny klímy, a to najmä v porovnaní so zariadeniami na výrobu energie z neobnoviteľných zdrojov energie.

(43)

V záujme podnietenia jednotlivých občanov, aby prispeli k plneniu cieľov stanovených v tejto smernici, by príslušné orgány mali zvážiť možnosť nahradenia povolení jednoduchým ohlásením príslušnému orgánu v prípade inštalácie malých decentralizovaných zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie.

(44)

Mala by sa zabezpečiť koherentnosť medzi cieľmi tejto smernice a ostatnými právnymi predpismi Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia. Najmä počas postupov posudzovania, plánovania alebo udeľovania povolenia pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie by členské štáty mali zohľadňovať všetky právne predpisy Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia a prínos obnoviteľných zdrojov energie k plneniu cieľov v oblasti ochrany životného prostredia a zmeny klímy, a to najmä v porovnaní so zariadeniami na výrobu energie z neobnoviteľných zdrojov energie.

(45)

Národné technické špecifikácie a ďalšie požiadavky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (13), a ktoré sa týkajú napríklad úrovní kvality, metód testovania alebo podmienok používania, by nemali vytvárať prekážky pre obchodovanie zo zariadeniami a systémami v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie. Preto by systémy podpory energie z obnoviteľných zdrojov energie nemali predpisovať také národné technické špecifikácie, ktoré sa odchyľujú od platných noriem Spoločenstva, alebo ktoré vyžadujú, aby podporné zariadenia a systémy boli certifikované alebo testované na konkrétnom mieste alebo konkrétnym subjektom.

(46)

Členské štáty by mali zvážiť mechanizmy na podporu diaľkového vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov energie.

(47)

Na národnej a regionálnej úrovni viedli pravidlá a povinnosti týkajúce sa minimálnych požiadaviek na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov energie v nových a renovovaných budovách k značnému nárastu využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Tieto opatrenia by sa mali podporovať v širšom kontexte Spoločenstva a zároveň by sa mali prostredníctvom stavebných predpisov podporovať energeticky efektívnejšie spôsoby využitia energie z obnoviteľnej zdrojov energie.

(48)

Možno by bolo vhodné, aby členské štáty v záujme uľahčenia a urýchlenia stanovenia minimálnych úrovní využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie v budovách stanovili, že takéto úrovne sa dosiahnu zahrnutím faktora pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie do plnenia minimálnych požiadaviek energetickej hospodárnosti stanovených v smernici 2002/91/ES, pokiaľ ide o nákladovo optimálne zníženie uhlíkových emisií na budovu.

(49)

V záujme podpory rozvoja využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie by sa mali odstrániť nedostatky v poskytovaní informácií a vo vzdelávaní, a to najmä v odvetví výroby tepla a chladu.

(50)

Pokiaľ sa prístup k povolaniu inštalatéra alebo jeho vykonávanie reguluje, podmienky uznania odbornej kvalifikácie sú ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (14). Táto smernica sa preto uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica 2005/36/ES.

(51)

Hoci smernica 2005/36/ES stanovuje požiadavky na vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií a vzťahuje sa aj na architektov, existuje ďalšia potreba zaručiť, že architekti a projektanti budú vo svojich projektoch a plánoch náležite zohľadňovať optimálnu kombináciu obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinných technológií. Členské štáty by preto mali v tejto súvislosti poskytnúť jasné usmernenia. Malo by sa tak stať bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 2005/36/ES, najmä jej článkov 46 a 49.

(52)

Jediným cieľom potvrdení o pôvode vydaných na účely tejto smernice je preukázať koncovému spotrebiteľovi, že daný podiel alebo množstvo energie bolo vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie. Potvrdenie o pôvode možno previesť z jedného držiteľa na iného nezávisle od energie, na ktorú sa vzťahuje. V záujme zabezpečenia toho, aby sa jednotka elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vykázala spotrebiteľovi iba raz, malo by sa zabrániť dvojitému započítaniu a dvojitému oznamovaniu potvrdení o pôvode. Energia z obnoviteľných zdrojov energie, v súvislosti s ktorou potvrdenie o pôvode výrobca predal samostatne, by nemala byť oznamovaná alebo predávaná koncovému spotrebiteľovi ako energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie. Je dôležité rozlišovať medzi „zelenými“ certifikátmi používanými na účely systémov podpory a potvrdeniami o pôvode.

(53)

Vznikajúcemu spotrebiteľskému trhu s elektrinou z obnoviteľných zdrojov energie by sa malo umožniť, aby prispieval k výstavbe nových zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie. Členské štáty by preto mali mať možnosť požadovať od dodávateľov elektriny, ktorí koncovým spotrebiteľom oznamujú svoj energetický mix v súlade s článkom 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES, aby zahrnuli určitý minimálny podiel potvrdení o pôvode z nedávno vybudovaných zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie za predpokladu, že táto požiadavka je v súlade s právom Spoločenstva.

(54)

Je dôležité poskytovať informácie o spôsobe rozdeľovania podporovanej elektriny medzi koncových spotrebiteľov v súlade s článkom 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES. V záujme zvýšenia kvality informácií poskytovaných spotrebiteľom, najmä pokiaľ ide o množstvo energie z obnoviteľných zdrojov energie vyrobené v nových zariadeniach, by Komisia mala zhodnotiť účinnosť opatrení prijatých členskými štátmi.

(55)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podporekogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou (15) stanovuje potvrdenia o pôvode na účely preukazovania pôvodu elektriny vyrobenej z vysoko účinných zariadení kombinovanej výroby. Tieto potvrdenia o pôvode sa nemôžu používať pri oznamovaní použitia energie z obnoviteľných zdrojov energie v súlade s článkom 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES, pretože by to mohlo viesť k dvojitému započítaniu a dvojitému oznámeniu.

(56)

Samotné potvrdenia o pôvode neposkytujú právo na využívanie národných systémov podpory.

(57)

Je potrebné podporovať integráciu energie z obnoviteľných zdrojov energie do prenosovej resp. prepravnej sústavy či siete a distribučnej sústavy či siete a využívanie systémov skladovania energie pre integrovanú prerušovanú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie.

(58)

Mal by sa urýchliť rozvoj projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie vrátane projektov európskeho záujmu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie v rámci Programu transeurópskych energetických sietí (TEN-E). V záujme toho by mala Komisia analyzovať aj možnosti zlepšenia financovania takýchto projektov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať projektom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré prispejú k výraznému zvýšeniu bezpečnosti dodávok energie v Spoločenstve a susedných krajinách.

(59)

Vzájomné prepojenie krajín uľahčuje integráciu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Okrem vyrovnania rozdielov môže prepojenie znížiť náklady na vyrovnávanie, podporiť skutočnú hospodársku súťaž prinášajúcu nižšie ceny a stimulovať rozvoj sietí. Spoločné a optimálne využitie prenosovej kapacity by mohlo pomôcť zabrániť nadmernej potrebe pre výstavbu nových kapacít.

(60)

Prednostný a garantovaný prístup elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je dôležitý na integráciu obnoviteľných zdrojov energie do vnútorného trhu s elektrickou energiou v súlade s článkom 11 ods. 2 a ďalší rozvoj článku 11 ods. 3 smernice 2003/54/ES. Požiadavky súvisiace so zachovaním spoľahlivosti a bezpečnosti sústavy a s riadením sústavy sa môžu líšiť v závislosti od charakteristík národnej sústavy a jej bezpečnej prevádzky. Prednostný prístup do sústavy zaručuje pripojeným výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, že budú môcť predávať a prenášať elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie v súlade s pravidlami pripojenia vždy, keď bude daný zdroj k dispozícii. Ak sa elektrina z obnoviteľných zdrojov energie integruje na krátkodobý (spotový) trh, garantovaný prístup zabezpečí, že všetka predaná a podporovaná elektrina získa prístup do sústavy, čím sa umožní využitie maximálneho množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zo zariadení pripojených do sústavy. Pre členské štáty z tohto však nevyplýva žiadna povinnosť podporovať alebo zavádzať povinnosť nakupovať energiu z obnoviteľných zdrojov energie. V iných systémoch sa pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie stanovuje pevná cena, zvyčajne v kombinácii s povinnosťou nákupu pre prevádzkovateľa systému. V tomto prípadu je už prednostný prístup udelený.

(61)

Za určitých okolností nie je možné úplne zaručiť prenos a distribúciu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie bez vplyvu na spoľahlivosť alebo bezpečnosť sústavy. Za týchto okolností môže byť vhodné týmto výrobcom poskytnúť finančné kompenzácie. Ciele tejto smernice si však vyžadujú trvalé zvyšovanie prenosu a distribúcie elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie bez vplyvu na spoľahlivosť a bezpečnosť sústavy. Preto by mali členské štáty prijať vhodné opatrenia na umožnenie vyššieho prieniku elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, okrem iného aj zohľadnením špecifík nepredikovateľných zdrojov a zdrojov, ktoré zatiaľ nemožno skladovať. V rozsahu nevyhnutnom na splnenie cieľov stanovených v tejto smernici by pripojenie nových zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie malo byť umožnené čo najskôr. V záujme urýchlenia postupov pripájania do sústavy môžu členské štáty poskytnúť prednostné pripojenie alebo rezervovať pripájaciu kapacitu novým zariadeniam na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

(62)

Náklady na pripojenie nových výrobcov elektriny a plynu z obnoviteľných zdrojov energie do elektrizačnej sústavy a plynárenskej siete by mali byť objektívne, transparentné a nediskriminačné a mali by náležite zohľadňovať výhody, ktoré elektrizačnej sústave a plynárenskej sieti prinesú začlenení výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a miestni producenti plynu z obnoviteľných zdrojov energie.

(63)

Výrobcovia elektriny, ktorí chcú využívať potenciál energie z obnoviteľných zdrojov energie v okrajových regiónoch Spoločenstva, najmä v ostrovných regiónoch a regiónoch s nízkou hustotou obyvateľstva, by mali mať vždy, keď je to možné, výhodu primeraných nákladov na pripojenie, aby sa zabezpečilo, že nebudú nespravodlivo znevýhodnení v porovnaní s výrobcami v centrálnejších, priemyselnejších a hustejšie osídlených oblastiach.

(64)

Smernica 2001/77/ES stanovuje rámec pre integráciu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie do sústavy. Avšak medzi členskými štátmi existujú značné rozdiely v skutočne dosiahnutom stupni integrácie. Z tohto dôvodu je nevyhnutné posilniť rámec a pravidelne skúmať jeho uplatňovanie na vnútroštátnej úrovni.

(65)

Výroba biopalív by mala byť trvalo udržateľná. Biopalivá používané na zabezpečenie dodržiavania cieľov stanovených v tejto smernici a biopalivá, na ktoré sa vzťahujú výhody národných systémov podpory, by preto mali spĺňať kritériá trvalej udržateľnosti.

(66)

Spoločenstvo by malo v súvislosti s touto smernicou prijať vhodné opatrenia vrátane podpory kritérií trvalej udržateľnosti pre biopalivá a rozvoja biopalív druhej a tretej generácie v Spoločenstve a vo svete a posilniť poľnohospodársky výskum a získavanie poznatkov v týchto oblastiach.

(67)

Zavedenie kritérií trvalej udržateľnosti pre biopalivá nedosiahne želaný cieľ, ak povedie k tomu, že produkty, ktoré nespĺňajú kritériá a inak by sa použili ako biopalivá, sa namiesto toho použijú ako biokvapaliny v sektoroch výroby tepla alebo elektriny. Kritériá trvalej udržateľnosti by sa preto mali vzťahovať aj na biokvapaliny vo všeobecnosti.

(68)

Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2007 vyzvala Komisiu, aby navrhla komplexnú smernicu o využívaní všetkých obnoviteľných zdrojov energie, ktorá by mohla obsahovať kritériá a ustanovenia zamerané na zabezpečenie trvalo udržateľného poskytovania a využívania bioenergie. Tieto kritériá trvalej udržateľnosti by mali tvoriť koherentnú časť širšieho systému vzťahujúceho sa na všetky biopalivá, a nielen na biokvapaliny. Preto by táto smernica mala obsahovať takéto kritériá trvalej udržateľnosti. Aby sa zabezpečil koherentný prístup v politikách v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia a aby sa zabránilo dodatočným nákladom pre podniky, ako aj nesúladu právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, ktorý by súvisel s nejednotným prístupom, je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa používali rovnaké kritériá trvalej udržateľnosti pre používanie biopalív na účely tejto smernice na jednej strane a na účely smernice 98/70/ES na strane druhej. Z rovnakého dôvodu by sa v tejto súvislosti malo predchádzať dvojitému podávaniu správ. Komisia a príslušné vnútroštátne orgány by mali koordinovať svoje činnosti v rámci výboru osobitne zodpovedného za aspekty trvalej udržateľnosti. Komisia by mala v roku 2009 tiež preskúmať možné začlenenie ďalšieho využitia biomasy a k tomu sa vzťahujúce postupy.

(69)

Narastajúci celosvetový dopyt po biopalivách a biokvapalinách a stimuly na ich používanie, ktoré táto smernica poskytuje, by nemali podporovať ničenie biologicky rozmanitej pôdy. Takéto vyčerpateľné zdroje, ktoré sú v rôznych medzinárodných nástrojoch uznávané ako cenné pre celé ľudstvo, by sa mali chrániť. Spotrebitelia v Spoločenstve by navyše neprijali ako morálne akceptovateľné, aby zvýšené využívanie biopalív a biokvapalín malo za následok ničenie biologicky rozmanitých pôd. Z týchto dôvodov je potrebné stanoviť kritériá trvalej udržateľnosti zaručujúce, že biopalivá a biokvapaliny môžu získať stimuly, len ak sa dá zaručiť, že nepochádzajú z biologicky rozmanitých oblastí, alebo v prípade oblastí vymedzených na účely ochrany prírody či ochrany vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov, ak príslušný orgán preukáže, že produkcia surovín nenarúša tieto účely. Podľa kritérií trvalej udržateľnosti by sa les mal považovať za biologicky rozmanitý, ak ide o prales v súlade s vymedzením, ktoré používa Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v hodnotení celosvetových lesných zdrojov, ktoré používajú krajiny na celom svete pri podávaní správ o rozsahu pralesov, alebo ak je chránený vnútroštátnymi predpismi o ochrane prírody. Oblasti, v ktorých dochádza k zberu lesných produktov iných ako drevo, by mali byť zahrnuté za predpokladu, že vplyv ľudskej činnosti v nich je malý. Iné druhy lesov vymedzené FAO, ako napríklad pozmenené prirodzené lesy, poloprirodzené lesy a lesná výsadba, by sa nemali považovať za pralesy. Vzhľadom na vysokú biologickú rozmanitosť určitých trávnych porastov v miernom i tropickom pásme vrátane biologicky vysoko rozmanitých saván, stepí, krovinatých oblastí a prérií by sa stimuly ustanovené v tejto smernici nemali vzťahovať na biopalivá vyrobené zo surovín pochádzajúcich z týchto pôd. Komisia by mala stanoviť vhodné kritériá a geografické rozsahy s cieľom vymedziť trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými dôkazmi a relevantnými medzinárodnými normami.

(70)

Ak sa využívanie pozemku s vysokými zásobami uhlíka v pôde alebo vegetácii premenilo na pestovanie surovín na výrobu biopalív alebo biokvapalín, istá časť uloženého uhlíka sa uvoľní do atmosféry, čo povedie k tvorbe oxidu uhličitého. Výsledný negatívny vplyv na emisie skleníkových plynov v niektorých prípadoch výrazne zníži pozitívny vplyv biopalív alebo biokvapalín na emisie skleníkových plynov. Do výpočtov úspory emisií skleníkových plynov pre konkrétne biopalivá a biokvapaliny by sa preto mali započítavať aj celkové zmeny množstva uhlíka spôsobené takouto premenou. Je dôležité zaručiť, aby výpočet úspory emisií skleníkových plynov zohľadňoval celkové zmeny množstva uhlíka spôsobené používaním biopalív a biokvapalín.

(71)

Pri výpočte vplyvu emisií skleníkových plynov z premeny využívania pôdy by hospodárske subjekty mali mať možnosť použiť skutočné hodnoty zásob uhlíka spojených s referenčným využívaním pôdy a s využívaním pôdy po premene. Tiež by mali mať možnosť použiť štandardné hodnoty. Práca Medzivládneho panelu pre zmenu klímy poskytuje vhodný základ pre tieto štandardné hodnoty. Táto práca v súčasnosti nie je vyjadrená vo forme, ktorú by hospodárske subjekty mohli okamžite využiť. Komisia by preto mala na základe tejto práce vypracovať usmernenia, ktoré by slúžili ako základ pre výpočet zmien zásob uhlíka na účely tejto smernice, a to aj vzhľadom na zmeny zalesnených oblastí s pokryvom koruny v rozmedzí 10 až 30 %, saván, krovinatých oblastí a prérií.

(72)

Je vhodné, aby Komisia vypracovala metodiky s cieľom posúdiť vplyv vysušovania rašelinísk na emisie skleníkových plynov.

(73)

Využitie pôdy by sa nemalo meniť na výrobu biopalív, ak by jej úbytok zásob uhlíka v dôsledku premeny nemohol byť v rámci primeraného obdobia a pri zohľadnení naliehavosti riešenia zmeny klímy kompenzovaný úsporou emisií skleníkových plynov z výroby biopalív a biokvapalín. To by zabránilo zbytočnému a náročnému výskumu zo strany hospodárskych subjektov a premena pôdy s vysokými zásobami uhlíka by sa ukázala byť nespôsobilá na produkciu surovín na výrobu biopalív a biokvapalín. Zoznamy celosvetových zásob uhlíka naznačujú, že do tejto kategórie by mali patriť mokrade a súvisle zalesnené oblasti s pokryvom koruny viac ako 30 %. Mali by do nej patriť aj zalesnené oblasti s pokryvom koruny v rozmedzí 10 až 30 %, pokiaľ nie je predložený dôkaz, že ich zásoby uhlíka sú dostatočne nízke na to, aby odôvodnili ich premenu v súlade s pravidlami stanovenými v tejto smernici. Pokiaľ ide o mokrade, mala by sa zohľadniť definícia uvedená v Dohovore o mokradiach majúcich medzinárodný význam, najmä ako biotopy vodného vtáctva, prijatom 2. februára 1971 v Ramsare.

(74)

Stimuly ustanovené v tejto smernici podnietia zvýšenú výrobu biopalív a biokvapalín na celom svete. Biopalivá a biokvapaliny vyrábané zo surovín produkovaných v rámci Spoločenstva by navyše mali spĺňať environmentálne požiadavky Spoločenstva týkajúce sa poľnohospodárstva vrátane požiadaviek na ochranu kvality podzemnej a povrchovej vody, a mali by spĺňať aj sociálne požiadavky. Existuje však obava, že výroba biopalív a biokvapalín v niektorých tretích krajinách nemusí spĺňať minimálne environmentálne a sociálne požiadavky. Preto je potrebné podnecovať rozvoj viacstranných a dvojstranných dohôd a dobrovoľných medzinárodných alebo národných systémov, ktoré budú zahŕňať kľúčové environmentálne a sociálne aspekty, aby sa podporila trvalo udržateľná výroba biopalív a biokvapalín na celom svete. Ak takéto dohody alebo systémy neexistujú, členské štáty by mali vyžadovať od hospodárskych subjektov, aby o týchto otázkach podávali správy.

(75)

Komisia by v roku 2009 mala zanalyzovať požiadavky týkajúce sa systému trvalej udržateľnosti pre energetické využitia biomasy iné ako biokvapaliny a biopalivá, pričom by mala zohľadniť potrebu hospodárenia so zdrojmi biomasy udržateľným spôsobom.

(76)

Kritériá trvalej udržateľnosti budú účinné len vtedy, ak povedú k zmenám v správaní účastníkov trhu. Týchto zmien sa dosiahne len vtedy, ak biopalivá a biokvapaliny spĺňajúce tieto kritériá bude možné, na rozdiel od tých, ktoré ich nespĺňajú, predávať za vyššie ceny. Podľa metódy hmotnostnej bilancie overovania súladu existuje fyzická väzba medzi výrobou biopalív a biokvapalín, ktoré spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti, a spotrebou biopalív a biokvapalín v Spoločenstve, čím sa zabezpečuje vhodná rovnováha medzi ponukou a dopytom a cenová prémia, ktorá je vyššia ako v systémoch bez takejto väzby. Aby sa teda zaručilo, že biopalivá a biokvapaliny, ktoré spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti, je možné predávať za vyššiu cenu, na overenie súladu by sa mala používať metóda hmotnostnej bilancie. Tak by sa zachovala integrita systému a súčasne by sa zabránilo zbytočnému zaťaženiu priemyslu. Mali by sa však preskúmať i ďalšie metódy overovania.

(77)

Ak je to vhodné, Komisia by mala náležite zohľadniť miléniové hodnotenie ekosystémov, ktoré obsahuje užitočné údaje na ochranu aspoň tých oblastí, ktoré poskytujú v kritických situáciách základné ekosystémové služby, napríklad ochranu povodia a reguláciu erózie.

(78)

Je vhodné monitorovať vplyv pestovania biomasy, napríklad prostredníctvom zmien vo využívaní pôdy vrátane presunutia, zavádzania inváznych cudzích druhov a iných účinkov na biodiverzitu, ako aj vplyvy na produkciu potravín a miestnu prosperitu. Komisia by mala prihliadať na všetky príslušné zdroje informácií vrátane „mapy hladu“ organizácie FAO. Biopalivá by sa mali presadzovať spôsobom, ktorý podnecuje k vyššej poľnohospodárskej produktivite a k využívaniu znehodnotenej pôdy.

(79)

Je v záujme Spoločenstva podporovať rozvoj mnohostranných a dvojstranných dohôd a dobrovoľných medzinárodných a národných systémov, ktorými sa stanovujú normy pre výrobu trvalo udržateľných biopalív a biokvapalín a ktorými sa osvedčuje, že výroba biopalív a biokvapalín spĺňa tieto normy. Z tohto dôvodu by sa mali zaviesť také ustanovenia, aby takéto dohody alebo systémy boli uznané ako dohody alebo systémy poskytujúce spoľahlivé dôkazy a údaje za predpokladu, že spĺňajú primerané normy spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislého auditu.

(80)

Je nevyhnutné stanoviť jasné pravidlá na výpočet emisií skleníkových plynov z biopalív a biokvapalín a porovnateľných fosílnych palív.

(81)

Pri výpočte emisií skleníkových plynov by sa mali brať do úvahy aj vedľajšie produkty z výroby a používania palív. Substitučná metóda je vhodná na účely analýzy politiky, ale nie na reguláciu jednotlivých hospodárskych subjektov a jednotlivých dodávok motorových palív v doprave. Na tieto účely je najvhodnejšia metóda prideľovania energie, pretože sa jednoducho používa, dá sa predvídať v čase, minimalizuje kontraproduktívne stimuly a poskytuje výsledky, ktoré sú všeobecne porovnateľné s výsledkami, ktoré poskytuje substitučná metóda. Na účely analýzy politiky by Komisia vo svojich správach mala tiež uvádzať výsledky získané pomocou substitučnej metódy.

(82)

Aby sa predišlo neúmernému administratívnemu zaťaženiu, mal by sa stanoviť zoznam určených hodnôt pre bežné reťazce výroby biopalív, ktorý by sa mal aktualizovať a rozšíriť, keď budú k dispozícii ďalšie spoľahlivé údaje. Hospodárske subjekty by mali mať vždy možnosť uplatniť úroveň úspory emisií skleníkových plynov pre biopalivá a biokvapaliny stanovenú v tomto zozname. Ak je určená hodnota úspory emisií skleníkových plynov pri určitom reťazci výroby nižšia ako požadovaná minimálna úroveň úspory emisií skleníkových plynov, od výrobcov, ktorí chcú preukázať súlad s touto minimálnou úrovňou, by sa malo požadovať, aby preukázali, že skutočné emisie z ich výrobného procesu sú nižšie ako tie, ktoré boli predpokladané pri výpočte určených hodnôt.

(83)

Údaje využívané pri výpočte určených hodnôt by sa mali získavať z nezávislých vedeckých odborných zdrojov a aktualizovať v súlade s pokrokom práce týchto zdrojov. Komisia by mala podnecovať tieto zdroje, aby pri aktualizácii venovali pozornosť emisiám z pestovania plodín, vplyvu regionálnych a klimatických podmienok, vplyvu pestovania plodín s využitím metód trvalo udržateľného a ekologického poľnohospodárstva, ako aj vedeckým prínosom producentov zo Spoločenstva a z tretích krajín a občianskej spoločnosti.

(84)

Aby sa zabránilo podpore pestovania surovín na výrobu biopalív a biokvapalín na miestach, kde by to viedlo k vysokým emisiám skleníkových plynov, používanie určených hodnôt na pestovanie by sa malo obmedzovať na regióny, kde takýto účinok možno spoľahlivo vylúčiť. Aby však nedochádzalo k neúmernému administratívnemu zaťaženiu, je vhodné, aby členské štáty stanovili národné a regionálne priemery emisií z pestovania vrátane priemerov z používania hnojív.

(85)

Vo svete narastá dopyt po poľnohospodárskych komoditách. Časť tohto zvýšeného dopytu bude pokrytá zväčšením rozlohy poľnohospodárskej pôdy. Obnovenie pôdy, ktorá bola vážne znehodnotená alebo silne kontaminovaná a ktorú preto nemožno v súčasnom stave využívať na poľnohospodárske účely, je jedným zo spôsobov, ako zväčšiť rozlohu pôdy, ktorá je k dispozícii na pestovanie. Systém trvalej udržateľnosti by mal presadzovať využívanie obnovenej znehodnotenej pôdy, pretože presadzovanie biopalív a biokvapalín prispeje k rastu dopytu po poľnohospodárskych komoditách. Aj keď sa samotné biopalivá vyrábajú zo surovín pestovaných na ornej pôde, čistý nárast dopytu po plodinách spôsobený presadzovaním biopalív by mohol viesť k čistému nárastu ornej plochy. Mohla by sa tým ovplyvniť pôda s veľkými zásobami uhlíka, čím by došlo k škodlivým úbytkom zásob uhlíka. Na zníženie tohto rizika je vhodné zaviesť sprievodné opatrenia zamerané na podnecovanie zvyšovania rastu produktivity na pôde, ktorá sa už využíva na pestovanie plodín, využívania znehodnotenej pôdy a prijímania požiadaviek trvalej udržateľnosti porovnateľných s požiadavkami stanovenými v tejto smernici v súvislosti so spotrebou biopalív v Spoločenstve a v iných krajinách spotrebúvajúcich biopalivá. Komisia by mala vypracovať konkrétnu metodiku na minimalizáciu emisií skleníkových plynov spôsobených nepriamou zmenou využívania pôdy. Komisia by na ten účel mala analyzovať na základe najlepších dostupných vedeckých dôkazov najmä začlenenie faktora nepriamej zmeny využívania pôdy do výpočtu emisií skleníkových plynov a potrebu podnecovania trvalo udržateľných biopalív, ktoré minimalizujú dopad zmeny využívania pôdy a zlepšujú trvalú udržateľnosť biopalív s ohľadom na nepriame zmeny využívania pôdy. Komisia by sa pri vypracúvaní tejto metodiky mala zaoberať okrem iného možnými nepriamymi zmenami využívania pôdy spôsobenými biopalivami vyrobenými z nepotravinárskych celulózových materiálov a lignocelulózových materiálov.

(86)

Aby sa umožnilo dosiahnutie primeraného trhového podielu biopalív, je nevyhnutné zaručiť, aby bolo možné uvádzať na trh naftu s vyšším obsahom bionafty, než predpokladá norma EN590/2004.

(87)

Aby sa zaručilo, že biopalivá, ktoré diverzifikujú rozsah používaných východiskových surovín, budú komerčne úspešné, mali by tieto biopalivá získať dodatočnú váhu v rámci vnútroštátnej povinnosti minimálneho množstva biopalív v motorových palivách.

(88)

Pravidelné predkladanie správ je potrebné na zabezpečenie neustáleho sledovania pokroku pri rozvoji energie z obnoviteľných zdrojov energie na úrovni členských štátov a Spoločenstva. Je vhodné požadovať, aby národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré by členské štáty mali predložiť, mali harmonizovaný formát. Súčasťou týchto plánov by mohli byť odhadované náklady a prínosy plánovaných opatrení, opatrení súvisiacich s potrebným rozšírením alebo posilnením existujúcej infraštruktúry sústavy, odhadované náklady a prínosy spojené s rozvojom energie z obnoviteľných zdrojov energie nad úroveň požadovanú v orientačnej trajektórii, informácie o národných systémoch podpory a informácie o využívaní energie z obnoviteľných zdrojov energie členskými štátmi v nových alebo renovovaných budovách.

(89)

Pri navrhovaní systémov podpory môžu členské štáty podporovať využívanie biopalív, ktoré prinášajú ďalšie výhody, vrátane výhod diverzifikácie, ktoré ponúkajú biopalivá vyrobené z odpadu, zvyškov, z nepotravinárskeho celulózového materiálu a lignocelulózneho materiálu, rias, ako aj z nezavlažovaných rastlín pestovaných v suchých oblastiach ako prostriedok proti dezertifikácii, pri náležitom zohľadnení rozdielov v nákladoch na výrobu energie z tradičných biopalív na jednej strane a z biopalív poskytujúcich ďalšie výhody na strane druhej. Členské štáty môžu podporovať investície do výskumu a vývoja v súvislosti s týmito a inými technológiami výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré potrebujú určitý čas na to, aby sa stali konkurencieschopnými.

(90)

Vykonávanie tejto smernice by v relevantných prípadoch malo odrážať ustanovenia Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovaní a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, najmä tak, ako sa vykonávajú prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí (16).

(91)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (17).

(92)

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na prispôsobovanie metodických zásad a hodnôt potrebných na posúdenie plnenia kritérií trvalej udržateľnosti vo vzťahu k biopalivám a biokvapalinám, na prispôsobovanie energetického obsahu motorových palív v doprave technickému a vedeckému pokroku, na stanovenie kritérií a geografického rozsahu na určenie trávnych porastov s vysokou biologickou rozmanitosťou a na stanovenie podrobnej definície vážne znehodnotenej alebo silne kontaminovanej pôdy. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmena nepodstatných prvkov tejto smernice okrem iného jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(93)

Tie ustanovenia smernice 2001/77/ES a smernice 2003/30/ES, ktoré sa prekrývajú s ustanoveniami tejto smernice, by sa mali vypustiť v najneskoršom možnom termíne transpozície tejto smernice. Ustanovenia, ktoré sa týkajú cieľov a predkladania správ za rok 2010, by mali zostať v platnosti do konca roka 2011. Preto je potrebné zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť smernicu 2001/77/ES a smernicu 2003/30/ES.

(94)

Keďže opatrenia ustanovené v článkoch 17 až 19 ovplyvňujú aj fungovanie vnútorného trhu tým, že harmonizujú kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny na účely ich započítania do plnenia cieľov podľa tejto smernice, čím zjednodušujú v súlade s článkom 17 ods. 8 obchodovanie s biopalivami a biokvapalinami, ktoré spĺňajú tieto podmienky, medzi členskými štátmi, vychádzajú tieto opatrenia z článku 95 zmluvy.

(95)

Systém trvalej udržateľnosti by členským štátom nemal brániť v tom, aby vo svojich národných systémoch podpory prihliadali na vyššie výrobné náklady biopalív a biokvapalín, ktoré prinášajú výhody prekračujúce minimá ustanovené v systéme trvalej udržateľnosti.

(96)

Keďže všeobecné ciele tejto smernice, a to dosiahnutie 20 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe Spoločenstva a 10 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie na energetickej spotrebe v doprave v každom členskom štáte do roku 2020, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale vzhľadom na rozsah činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(97)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (18) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Touto smernicou sa ustanovuje spoločný rámec presadzovania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Stanovujú sa v nej záväzné národné ciele pre celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe a pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave. Stanovujú sa v nej pravidlá týkajúce sa štatistických prenosov medzi členskými štátmi, spoločných projektov medzi členskými štátmi a s tretími krajinami, potvrdení o pôvode, administratívnych postupov, informovania a odbornej prípravy a prístupu k elektrizačnej sústave pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie. Touto smernicou sa ustanovujú kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje vymedzenie pojmov uvedené v smernici 2003/54/ES.

Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:

a)

„energia z obnoviteľných zdrojov energie“ je energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, a to veterná, slnečná, aerotermálna, geotermálna a hydrotermálna energia a energia oceánu, vodná energia, biomasa, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd a bioplyny;

b)

„aerotermálna energia“ je energia uložená vo forme tepla v okolitom ovzduší;

c)

„geotermálna energia“ je energia uložená vo forme tepla pod pevným zemským povrchom;

d)

„hydrotermálna energia“ je energia uložená vo forme tepla v povrchových vodách;

e)

„biomasa“ sú biologicky rozložiteľné časti výrobkov, odpadu a zvyškov biologického pôvodu z poľnohospodárstva (vrátane rastlinných a živočíšnych látok), lesného hospodárstva a príbuzných odvetví vrátane rybného hospodárstva a akvakultúry, ako aj biologicky rozložiteľné časti priemyselného a komunálneho odpadu;

f)

„hrubá konečná energetická spotreba“ sú energetické komodity dodávané na energetické účely pre priemysel, dopravu, domácnosti, služby vrátane verejných služieb, poľnohospodárstvo, ako aj lesné a rybné hospodárstvo, vrátane spotreby elektriny a tepla zo strany energetických odvetví, ktoré sa zaoberajú výrobou elektriny a tepla, a vrátane strát elektriny a tepla počas distribúcie a prenosu;

g)

„diaľkové vykurovanie“ alebo „diaľkové chladenie“ je distribúcia tepelnej energie vo forme pary, horúcej a teplej vody alebo vychladených kvapalín z centrálneho zdroja výroby prostredníctvom siete do viacerých budov alebo na viacero miest na vyhrievanie alebo ochladzovanie priestorov alebo procesov;

h)

„biokvapalina“ je kvapalné palivo na iné energetické účely ako na dopravu, vrátane elektriny, tepla a chladu, vyrobené z biomasy;

i)

„biopalivo“ je kvapalné alebo plynné palivo určené pre dopravu a vyrobené z biomasy;

j)

„potvrdenie o pôvode“ je elektronický dokument, ktorého jediným účelom je poskytnúť koncovému spotrebiteľovi dôkaz o tom, že daný podiel alebo množstvo energie bolo vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie v súlade s článkom 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES;

k)

„systém podpory“ je akýkoľvek nástroj, systém alebo mechanizmus, ktorý uplatňuje členský štát alebo skupina členských štátov a ktorý podporuje využívanie energie z obnoviteľných zdrojov energie znížením nákladov na túto energiu, zvýšením ceny, za ktorú sa môže predávať, alebo zvýšením nakúpeného objemu takejto energie prostredníctvom povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie alebo inak; toto okrem iného zahŕňa aj investičnú pomoc, oslobodenie od dane alebo zníženie dane, vrátenie dane, systémy podpory povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie vrátane systémov využívajúcich „zelené“ certifikáty a systémy priamej podpory cien vrátane výkupných sadzieb a vyplácania prémií;

l)

„povinnosť využitia energie z obnoviteľných zdrojov energie“ je národný systém podpory, v rámci ktorého sa vyžaduje od výrobcov energie, aby do svojej výroby zahrnuli daný podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie, od dodávateľov energie sa vyžaduje, aby do svojich dodávok zahrnuli daný podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie, a od spotrebiteľov energie sa vyžaduje, aby do svojej spotreby zahrnuli daný podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie; patria sem aj systémy, podľa ktorých sa tieto požiadavky môžu splniť prostredníctvom „zelených“ certifikátov;

m)

„skutočná hodnota“ je úspora emisií skleníkových plynov v niektorých alebo všetkých krokoch špecifického výrobného postupu pre biopalivá vypočítaná podľa metodiky ustanovenej v časti C prílohy V;

n)

„typická hodnota“ je odhad reprezentatívnej úspory emisií skleníkových plynov v konkrétnom reťazci výroby biopalív;

o)

„určená hodnota“ je hodnota odvodená od typickej hodnoty pomocou vopred stanovených faktorov, ktorá sa za určitých podmienok stanovených v tejto smernici môže použiť namiesto skutočnej hodnoty.

Článok 3

Záväzné národné celkové ciele a opatrenia pre využívanie energie z obnoviteľných zdrojov energie

1.   Každý členský štát zabezpečí, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie vypočítaný v súlade s článkami 5 až 11 na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020 predstavoval aspoň jeho národný celkový cieľ týkajúci sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie v danom roku uvedený v treťom stĺpci tabuľky v časti A prílohy I. Tieto záväzné národné celkové ciele sú v súlade s cieľom aspoň 20 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe Spoločenstva v roku 2020. Na uľahčenie dosiahnutia cieľov stanovených v tomto článku každý členský štát podporuje a presadzuje energetickú efektívnosť a úspory energie.

2.   Členské štáty prijmú účinné opatrenia určené na zabezpečenie toho, aby sa podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie rovnal podielu uvedenému v orientačnej trajektórii uvedenej v časti B prílohy I alebo aby bol vyšší.

3.   Členské štáty môžu na dosiahnutie cieľov uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku využiť okrem iného tieto opatrenia:

a)

systémy podpory;

b)

opatrenia zamerané na spoluprácu medzi rôznymi členskými štátmi a s tretími krajinami v záujme dosiahnutia ich národných celkových cieľov v súlade s článkami 5 až 11.

Bez toho, aby boli dotknuté články 87 a 88 zmluvy, majú členské štáty právo rozhodnúť v súlade s článkami 5 až 11 tejto smernice o tom, v akom rozsahu budú podporovať energiu z obnoviteľných zdrojov energie, ktorá sa vyrába v inom členskom štáte.

4.   Každý členský štát zabezpečí, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých formách dopravy predstavoval v roku 2020 aspoň 10 % konečnej energetickej spotreby v doprave v danom členskom štáte.

Na účely tohto odseku sa uplatňujú tieto ustanovenia:

a)

pri výpočte menovateľa, ktorým je celkové množstvo energie spotrebovanej v doprave na účely prvého pododseku, sa zohľadňuje len automobilový benzín, motorová nafta, biopalivá spotrebované v cestnej a železničnej doprave a elektrina;

b)

pri výpočte čitateľa, ktorým je množstvo energie z obnoviteľných zdrojov energie spotrebované v doprave na účely prvého pododseku, sa zohľadňujú všetky druhy energie z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanej vo všetkých formách dopravy;

c)

pri výpočte príspevku elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a spotrebovanej vo všetkých typoch vozidiel na elektrický pohon na účely písmen a) a b) sa členské štáty môžu rozhodnúť použiť buď priemerný podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v Spoločenstve, alebo podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v ich vlastnej krajine vo výške nameranej dva roky pred daným rokom; pri výpočte množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanej cestnými vozidlami na elektrický pohon sa okrem toho táto spotreba považuje za 2,5-násobok energetického obsahu vstupu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

Komisia podľa potreby predloží do 31. decembra 2011 návrh, ktorý v prípade splnenia určitých podmienok umožní zohľadniť celé množstvo elektriny z obnoviteľných zdrojov energie používané na pohon všetkých druhov vozidiel na elektrický pohon.

Komisia v prípade potreby do 31. decembra 2011 predloží aj návrh metodiky výpočtu podielu vodíka z obnoviteľných zdrojov energie na celkovom palivovom mixe.

Článok 4

Národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie

1.   Každý členský štát prijme národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie. V národnom akčnom pláne pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie sa stanovia národné ciele členského štátu pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanej v doprave a v sektore výroby elektriny, tepla a chladu v roku 2020, pričom sa zohľadnia vplyvy iných opatrení politík súvisiacich s energetickou efektívnosťou na konečnú energetickú spotrebu, a primerané opatrenia, ktoré sa majú prijať na dosiahnutie týchto národných celkových cieľov vrátane spolupráce medzi miestnymi, regionálnymi a národnými orgánmi, plánovaných štatistických prenosov alebo spoločných projektov, vnútroštátnych politík zameraných na rozvoj existujúcich zdrojov biomasy a využívanie nových zdrojov biomasy na rôzne použitia, ako aj opatrenia, ktoré sa majú prijať na účely splnenia požiadaviek uvedených v článkoch 13 až 19.

Komisia prijme do 30. júna 2009 vzor národných akčných plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie. Tento vzor zahŕňa minimálne požiadavky uvedené v prílohe VI. Členské štáty pri predkladaní svojich národných akčných plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie dodržiavajú tento vzor.

2.   Členské štáty oznámia Komisii svoje národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie do 30. júna 2010.

3.   Každý členský štát zverejní a oznámi Komisii šesť mesiacov predtým, ako národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie nadobudne platnosť, dokument s prognózou, v ktorom uvedie:

a)

svoje odhadované množstvo energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú vyrobí navyše oproti množstvu uvedenému v orientačnej trajektórii, ktoré by sa mohlo preniesť do iných členských štátov v súlade s článkami 6 až 11, ako aj jeho odhadovaný potenciál pre spoločné projekty do roku 2020, a

b)

svoj odhadovaný dopyt po energii z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý sa pokryje inak ako domácou produkciou do roku 2020.

Tieto informácie môžu obsahovať aj prvky súvisiace s nákladmi a prínosmi a financovaním. Prognóza sa aktualizuje v správach členských štátov, ako je uvedené v článku 22 ods. 1 písm. l) a m).

4.   Členský štát, ktorého podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie bol počas dvoch bezprostredne predchádzajúcich rokov nižší ako množstvo uvedené v orientačnej trajektórii v časti B prílohy I, predloží Komisii zmenený národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie do 30. júna nasledujúceho roka, v ktorom stanoví primerané a vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa v primeranom časovom horizonte vrátil k orientačnej trajektórii uvedenej v časti B prílohy I.

Komisia môže v prípade, ak je rozdiel, ktorý členskému štátu chýbal k splneniu orientačnej trajektórie, malý, a pri riadnom zohľadnení súčasných a budúcich opatrení členského štátu prijať rozhodnutie, ktorým sa členský štát oslobodzuje od povinnosti predložiť zmenený národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie.

5.   Komisia zhodnotí národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie, najmä primeranosť opatrení, ktoré členský štát plánuje prijať v súlade s článkom 3 ods. 2 V reakcii na národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie alebo zmenený národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie môže Komisia vydať odporúčanie.

6.   Komisia pošle Európskemu parlamentu národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie a dokumenty s prognózami vo forme, v ktorej sú zverejnené na platforme transparentnosti podľa článku 24 ods. 2, ako aj akékoľvek odporúčania podľa odseku 5 tohto článku.

Článok 5

Výpočet podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie

1.   Hrubá konečná energetická spotreba z obnoviteľných zdrojov energie v každom členskom štáte sa vypočíta ako súčet:

a)

hrubej konečnej spotreby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie;

b)

hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov energie určenej na výrobu tepla a chladu a

c)

konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov energie v doprave.

Plyn, elektrina a vodík z obnoviteľných zdrojov energie sa na účely výpočtu podielu hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov energie zohľadňujú len raz v písmene a), b) alebo c) prvého pododseku.

S výhradou článku 17 ods. 1 druhý pododsek sa biopalivá a biokvapaliny, ktoré nespĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti uvedené v článku 17 ods. 2 až 6, nezohľadňujú.

2.   Ak členský štát považuje z dôvodu vyššej moci dosiahnutie svojho podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020 uvedeného v treťom stĺpci tabuľky v prílohe I za nemožné, čo najskôr o tom informuje Komisiu. Komisia prijme rozhodnutie o tom, či sa jedná o vyššiu moc. Ak Komisia rozhodne, že sa jedná o vyššiu moc, určí, aká úprava hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov energie daného členského štátu sa vykoná pre rok 2020.

3.   Na účely odseku 1 písm. a) sa hrubá konečná spotreba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vypočíta ako množstvo elektriny vyrobené v členskom štáte z obnoviteľných zdrojov energie s výnimkou výroby elektriny z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, ktorú predtým prečerpali do hornej nádrže.

V hybridných zariadeniach, ktoré využívajú obnoviteľné a konvenčné zdroje, sa zohľadňuje len tá časť elektriny, ktorá bola vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie. Na účely tohto výpočtu sa podiel každého zdroja energie vypočíta na základe jeho energetického obsahu.

Elektrina vyrobená z vodnej a veternej energie sa zohľadňuje v súlade s normalizačnými pravidlami uvedenými v prílohe II.

4.   Na účely odseku 1 písm. b) sa hrubá konečná energetická spotreba z obnoviteľných zdrojov energie na výrobu tepla a chladu vypočíta ako súčet množstva energie na diaľkové vykurovanie a chladenie vyrobeného v členskom štáte z obnoviteľných zdrojov energie a spotreby iných druhov energie z obnoviteľných zdrojov energie v priemysle, domácnostiach, službách, poľnohospodárstve, lesnom a rybnom hospodárstve, na účely vykurovania, chladenia a prevádzky.

V hybridných zariadeniach, ktoré využívajú obnoviteľné a konvenčné zdroje, sa zohľadňuje len tá časť tepla a chladu, ktorá bola vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie. Na účely tohto výpočtu sa podiel každého zdroja energie vypočíta na základe jeho energetického obsahu.

Aerotermálna, geotermálna a hydrotermálna tepelná energia zachytená tepelnými čerpadlami sa zohľadňuje na účely odseku 1 písm. b) za predpokladu, že konečný energetický výstup výrazne prevyšuje vstup primárnej energie na pohon tepelných čerpadiel. Množstvo tepla považovaného za energiu z obnoviteľných zdrojov energie na účely tejto smernice sa vypočíta v súlade s metodikou stanovenou v prílohe VII.

Tepelná energia vyrobená pasívnymi energetickými systémami, v ktorých sa nižšia energetická spotreba dosahuje pasívne prostredníctvom projektovania budov alebo z tepla vyrobeného z energie z neobnoviteľných zdrojov energie, sa na účely odseku 1 písm. b) nezohľadňuje.

5.   Za energetický obsah motorových palív v doprave uvedených v prílohe III sa považuje energetický obsah stanovený v uvedenej prílohe. Prílohu III je možné prispôsobiť technickému a vedeckému pokroku. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 25 ods. 4

6.   Podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie sa vypočíta ako hrubá konečná energetická spotreba z obnoviteľných zdrojov energie vydelená hrubou konečnou energetickou spotrebou zo všetkých zdrojov energie a je vyjadrený v percentách.

Na účely prvého pododseku sa súčet uvedený v odseku 1 upraví v súlade s článkami 6, 8, 10 a 11.

Pri výpočte hrubej konečnej energetickej spotreby členského štátu na účely merania jeho súladu s cieľmi a orientačnou trajektóriou stanovenými v tejto smernici sa množstvo energie spotrebovanej v leteckej doprave, ako podiel na hrubej konečnej energetickej spotrebe daného členského štátu, považuje za neprevyšujúci 6,18 %. Pre Cyprus a Maltu sa množstvo energie spotrebovanej v leteckej doprave, ako podiel na hrubej konečnej energetickej spotrebe daných členských štátov, považuje za neprevyšujúci 4,12 %.

7.   Pri výpočte podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie sa použije metodika a vymedzenia pojmov uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (19).

Členské štáty zabezpečia súlad štatistických informácií použitých pri výpočte týchto odvetvových a celkových podielov a štatistických informácií oznámených Komisii podľa nariadenia (ES) č. 1099/2008.

Článok 6

Štatistické prenosy medzi členskými štátmi

1.   Členské štáty sa môžu dohodnúť a zaviesť opatrenia pre štatistický prenos určitého množstva energie z obnoviteľných zdrojov energie z jedného členského štátu do iného členského štátu. Prenesené množstvo sa má:

a)

odpočítať od množstva energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sa zohľadňuje pri posudzovaní súladu členského štátu, ktorý uskutočňuje prenos, s požiadavkami článku 3 ods. 1 a 2, a

b)

pripočítať k množstvu energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sa zohľadňuje pri posudzovaní súladu s požiadavkami článku 3 ods. 1 a 2 zo strany iného členského štátu, ktorý prijíma prenos.

Štatistický prenos nemá vplyv na dosiahnutie národného cieľa členského štátu, ktorý uskutočňuje prenos.

2.   Opatrenia uvedené v odseku 1 môžu trvať jeden alebo viac rokov. Musia sa oznámiť Komisii najneskôr tri mesiace po uplynutí každého roku, v ktorom sú účinné. Informácie zaslané Komisii zahŕňajú množstvo a cenu danej energie.

3.   Prenos je účinný až potom, ako ho všetky členské štáty doň zapojené oznámia Komisii.

Článok 7

Spoločné projekty medzi členskými štátmi

1.   Dva alebo viaceré členské štáty môžu spolupracovať na všetkých typoch spoločných projektov, ktoré sa týkajú výroby elektriny, tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie. Do tejto spolupráce sa môžu zapojiť súkromní prevádzkovatelia.

2.   Členské štáty oznámia Komisii podiel alebo množstvo elektriny, tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré boli vyrobené v rámci akéhokoľvek spoločného projektu na ich území, ktorý začal fungovať po 25. júna 2009, alebo zvýšenou kapacitou zariadenia, ktoré sa zrekonštruovalo po tomto dátume, pričom sa tento podiel alebo množstvo majú započítavať do národného celkového cieľa iného členského štátu na účely posudzovania súladu s požiadavkami tejto smernice.

3.   V oznámení uvedenom v odseku 2 sa:

a)

opíše navrhované zariadenie alebo sa uvedie rekonštruované zariadenie;

b)

určí podiel alebo množstvo elektriny alebo tepla alebo chladu vyrobeného v tomto zariadení, ktoré sa má započítať do národného celkového cieľa iného členského štátu;

c)

uvedie členský štát, v ktorého prospech sa oznámenie podáva, a

d)

určí doba v celých kalendárnych rokoch, počas ktorej sa má elektrina alebo teplo alebo chlad vyrobené v tomto zariadení z obnoviteľných zdrojov energie započítať do národného celkového cieľa iného členského štátu.

4.   Doba určená v odseku 3 písm. d) neprekročí rok 2020. Trvanie spoločného projektu môže prekročiť rok 2020.

5.   Oznámenie podľa tohto článku sa nesmie zmeniť ani vziať späť bez spoločného súhlasu členského štátu, ktorý oznámenie podáva, a členského štátu uvedeného v súlade s odsekom 3 písm. c).

Článok 8

Vplyvy spoločných projektov medzi členskými štátmi

1.   Do troch mesiacov po skončení každého roka, ktorý patrí do doby určenej podľa článku 7 ods. 3 písm. d), oznámi členský štát, ktorý podal oznámenie podľa článku 7:

a)

celkové množstvo elektriny alebo tepla alebo chladu vyrobeného počas tohto roka z obnoviteľných zdrojov energie zariadením, ktoré bolo predmetom oznámenia podľa článku 7, a

b)

množstvo elektriny alebo tepla alebo chladu vyrobeného počas tohto roka z obnoviteľných zdrojov energie tým zariadením, ktoré sa má započítať do národného celkového cieľa iného členského štátu v súlade s podmienkami oznámenia.

2.   Členský štát, ktorý podáva oznámenie, zašle oznámenie členskému štátu, v prospech ktorého sa oznámenie urobilo, a Komisii.

3.   Na účely posudzovania súladu cieľa s požiadavkami tejto smernice týkajúcimi sa národných celkových cieľov sa množstvo elektriny alebo tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie oznámené v súlade s odsekom 1 písm. b):

a)

odpočíta od množstva elektriny alebo tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie zohľadňovaného pri posudzovaní súladu s požiadavkami zo strany členského štátu, ktorý podal oznámenie podľa odseku 1, a

b)

pripočíta k množstvu elektriny alebo tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie zohľadňovaného pri posudzovaní súladu s požiadavkami zo strany členského štátu, ktorý prijal oznámenie v súlade s odsekom 2.

Článok 9

Spoločné projekty medzi členskými štátmi a tretími krajinami

1.   Jeden alebo viacero členských štátov môže spolupracovať s jednou alebo viacerými tretími krajinami na všetkých druhoch spoločných projektov týkajúcich sa výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Do tejto spolupráce sa môžu zapojiť súkromní prevádzkovatelia.

2.   Elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie v tretej krajine sa zohľadňuje na účely posúdenia súladu s požiadavkami tejto smernice týkajúcimi sa národných celkových cieľov, iba ak sú splnené tieto podmienky:

a)

elektrina sa spotrebúva v Spoločenstve; požiadavka sa považuje za splnenú, ak:

i)

všetci príslušní prevádzkovatelia prenosovej sústavy v krajine pôvodu, krajine určenia a v prípade potreby aj v každej tretej krajine tranzitu pevne určili množstvo elektriny, ktoré zodpovedá započítanej elektrine, do pridelenej kapacity spojenia;

ii)

príslušný prevádzkovateľ prenosovej sústavy na strane Spoločenstva v rámci spojovacieho vedenia pevne zaregistroval do plánovaného stavu ekvivalent množstva elektriny, ktoré zodpovedá započítanej elektrine, a

iii)

určená kapacita a výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení uvedenom v odseku 2 písm. b) sa týkajú rovnakého časového obdobia;

b)

elektrina sa vyrába v novovybudovanom zariadení, ktoré sa začalo prevádzkovať po 25. júna 2009, alebo zvýšenou kapacitou zariadenia, ktoré sa zrekonštruovalo po tomto dátume v rámci spoločného projektu uvedeného v odseku 1, a

c)

množstvo vyrobenej a vyvezenej elektriny nezískalo podporu zo systému podpory tretej krajiny s výnimkou investičnej pomoci udelenej zariadeniu.

3.   Členské štáty môžu požiadať Komisiu, aby sa na účely článku 5 zohľadnila elektrina z obnoviteľných zdrojov energie vyrobená a spotrebovaná v tretej krajine v rámci výstavby spojovacieho vedenia medzi členským štátom a treťou krajinou s veľmi dlhou dobou prípravy, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

výstavba spojovacieho vedenia sa začala do 31. decembra 2016;

b)

spojovacie vedenie nie je možné uviesť do prevádzky do 31. decembra 2020;

c)

spojovacie vedenie je možné uviesť do prevádzky do 31. decembra 2022;

d)

po uvedení do prevádzky bude spojovacie vedenie slúžiť na vývoz elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie do Spoločenstva v súlade s odsekom 2;

e)

žiadosť sa týka spoločného projektu, ktorý spĺňa kritériá uvedené v odseku 2 písm. b) a c) a ktorý bude využívať spojovacie vedenie po jeho uvedení do prevádzky, a množstva elektriny, ktoré nie je väčšie ako množstvo, ktoré sa vyvezie do Spoločenstva po uvedení spojovacieho vedenia do prevádzky.

4.   Komisii sa oznámi podiel alebo množstvo elektriny vyrobenej akýmkoľvek zariadením na území tretej krajiny, ktoré sa má započítavať do národného celkového cieľa jedného alebo viacerých členských štátov na účely posudzovania dodržiavania článku 3. Ak ide o viac ako jeden členský štát, rozdelenie tohto podielu alebo množstva medzi členské štáty sa oznámi Komisii. Tento podiel alebo toto množstvo nepresiahne podiel alebo množstvo skutočne vyvážané do Spoločenstva a spotrebúvané v ňom, a zodpovedá množstvu uvedenému v odseku 2 písm. a) bod i) a ii) tohto článku a spĺňa podmienky stanovené v odseku 2 písm. a) tohto článku. Oznámenie predloží každý členský štát, do ktorého národného celkového cieľa sa má tento podiel alebo množstvo elektriny započítavať.

5.   V oznámení uvedenom v odseku 4 sa:

a)

opíše navrhované zariadenie alebo sa uvedie rekonštruované zariadenie;

b)

určí podiel alebo množstvo elektriny vyrobenej v tomto zariadení, ktoré sa má započítať do národného cieľa členského štátu, a pri dodržaní požiadaviek na zachovanie dôvernosti sa uvedú aj súvisiace finančné dojednania;

c)

určí doba v celých kalendárnych rokoch, počas ktorej sa má elektrina započítavať do národného celkového cieľa členského štátu, a

d)

uvedie písomný súhlas tretej krajiny, na území ktorej sa má zariadenie prevádzkovať, s písmenami b) a c) a podiel alebo množstvo elektriny vyrobenej v zariadení, ktorá sa použije v tejto tretej krajine.

6.   Doba určená v odseku 5 písm. c) neprekročí rok 2020. Trvanie spoločného projektu môže prekročiť rok 2020.

7.   Oznámenie podľa tohto článku sa nesmie zmeniť ani vziať späť bez spoločného súhlasu členského štátu, ktorý oznámenie podáva, a tretej krajiny, ktorá uznala spoločný projekt v súlade s odsekom 5 písm. d).

8.   Členské štáty a Spoločenstvo podnecujú príslušné orgány Zmluvy o Energetickom spoločenstve, aby v súlade s uvedenou zmluvou prijali opatrenia potrebné na to, aby mohli zmluvné strany tejto zmluvy uplatňovať ustanovenia o spolupráci medzi členskými štátmi uvedené v tejto smernici.

Článok 10

Vplyvy spoločných projektov medzi členskými štátmi a tretími krajinami

1.   Do troch mesiacov po skončení každého roka, ktorý patrí do doby určenej podľa článku 9 ods. 5 písm. c), oznámi členský štát, ktorý podal oznámenie podľa článku 9:

a)

celkové množstvo elektriny vyrobenej počas tohto roka z obnoviteľných zdrojov energie zariadením, ktoré bolo predmetom oznámenia podľa článku 9;

b)

množstvo elektriny vyrobenej počas tohto roka z obnoviteľných zdrojov energie tým zariadením, ktoré sa má započítať do jeho národného celkového cieľa v súlade s podmienkami oznámenia podľa článku 9, a

c)

dôkaz o splnení podmienok stanovených v článku 9 ods. 2.

2.   Členský štát zašle oznámenie tretej krajine, ktorá uznala projekt v súlade s článkom 9 ods. 5 písm. d), a Komisii.

3.   Na účely posudzovania súladu cieľa s požiadavkami tejto smernice týkajúcimi sa národných celkových cieľov sa pri posudzovaní súladu s požiadavkami zo strany členského štátu, ktorý podáva oznámenie, pripočíta množstvo elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie oznámené v súlade s odsekom 1 písm. b) k zohľadňovanému množstvu energie z obnoviteľných zdrojov energie.

Článok 11

Spoločné systémy podpory

1.   Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov podľa článku 3, sa môžu dva alebo viaceré členské štáty dobrovoľne rozhodnúť, že budú spoločne alebo čiastočne koordinovať svoje národné systémy podpory. V takýchto prípadoch sa môže určité množstvo energie z obnoviteľných zdrojov energie vyrobené na území jedného zúčastneného členského štátu započítavať do národného celkového cieľa druhého zúčastneného členského štátu, ak tieto členské štáty:

a)

vykonajú štatistický prenos určeného množstva energie z obnoviteľných zdrojov energie z jedného členského štátu do druhého členského štátu v súlade s článkom 6 alebo

b)

stanovia dohodou zúčastnených členských štátov pravidlo rozdeľovania množstva energie z obnoviteľných zdrojov energie medzi zúčastnené členské štáty; toto pravidlo sa oznámi Komisii najneskôr tri mesiace po uplynutí prvého roku, v ktorom nadobudne účinnosť.

2.   Do troch mesiacov po skončení každého roka oznámi každý členský štát, ktorý podal oznámenie podľa odseku 1 písm. b), celkové množstvo elektriny alebo tepla alebo chladu vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie počas roka, na ktoré sa má uplatňovať pravidlo rozdeľovania.

3.   Na účely posudzovania súladu s požiadavkami tejto smernice týkajúcimi sa národných celkových cieľov sa množstvo elektriny alebo tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie oznámené v súlade s odsekom 2 prerozdelí medzi dotknuté členské štáty v súlade s oznámeným pravidlom rozdeľovania.

Článok 12

Zvýšenia kapacity

Na účely článku 7 ods. 2 a článku 9 ods. 2 písm. b) sa jednotky energie z obnoviteľných zdrojov energie vyplývajúce zo zvýšenia kapacity zariadenia považujú za jednotky vyrobené iným zariadením, ktoré sa uviedlo do prevádzky v momente, keď došlo k zvýšeniu kapacity.

Článok 13

Administratívne postupy a predpisy

1.   Členské štáty zabezpečia, aby akékoľvek vnútroštátne predpisy vzťahujúce sa na postupy schvaľovania a vydávania osvedčení a povolení, ktoré sa uplatňujú vo vzťahu k zariadeniam a súvisiacim infraštruktúram prenosových a distribučných sústav na výrobu elektriny a tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie a na procesy premeny biomasy na biopalivá alebo na iné energetické produkty, boli primerané a nevyhnutné.

Členské štáty prijmú najmä vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby:

a)

pokiaľ to umožňujú rozdiely medzi členským štátmi z hľadiska administratívnych štruktúr a organizácie, jasne koordinovali a vymedzili právomoci národných, regionálnych a miestnych správnych orgánov zodpovedných za postupy schvaľovania a vydávania osvedčení a povolení vrátane územného plánovania a stanovili transparentné harmonogramy na rozhodovanie o žiadostiach o územné rozhodnutie a stavebné povolenie;

b)

sa na vhodnej úrovni sprístupnili komplexné informácie o spracovaní žiadostí o schválenie a vydanie osvedčenia a povolenia pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie a o pomoci poskytovanej žiadateľom;

c)

správne postupy boli efektívne a rýchle na príslušnom správnom stupni;

d)

pravidlá upravujúce schvaľovanie, ako aj vydávanie osvedčení a povolení boli objektívne, transparentné, primerané, nerobili rozdiely medzi žiadateľmi a úplne zohľadňovali špecifiká jednotlivých technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie;

e)

správne poplatky, ktoré majú zaplatiť spotrebitelia, projektanti, architekti, stavbári, ako aj dodávatelia a inštalatéri vybavenia a systémov, boli transparentné a súviseli s nákladmi a

f)

pre menšie projekty, a ak je to vhodné aj pre decentralizované zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie, boli vytvorené zjednodušené a menej náročné schvaľovacie postupy vrátane jednoduchého oznámenia, ak to umožňuje uplatniteľný regulačný rámec.

2.   Členské štáty jasne vymedzia všetky technické špecifikácie, ktoré musia spĺňať zariadenia a systémy na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie, a ktoré sú predpokladom čerpania výhod zo systémov podpory. V prípade, že existujú európske normy vrátane environmentálnych označení, energetických označení alebo iných technických referenčných systémov vytvorených európskymi normalizačnými orgánmi, sú takéto technické špecifikácie vyjadrené na základe týchto noriem. V takýchto technických špecifikáciách sa nepredpisuje, kde sa má zariadeniam a systémom udeliť osvedčenie, a nemali by byť prekážkou fungovania vnútorného trhu.

3.   Členské štáty odporučia všetkým zúčastneným stranám, najmä miestnym a regionálnym správnym orgánom, aby pri plánovaní, projektovaní, výstavbe a renovácii priemyselných a obytných oblastí zabezpečili inštaláciu zariadení a systémov určených na využitie elektriny, tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie a na účely diaľkového vykurovania a chladenia. Členské štáty predovšetkým podporujú miestne a regionálne správne orgány v začleňovaní tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie do plánovania mestskej infraštruktúry tam, kde je to vhodné.

4.   Členské štáty do svojich stavebných predpisov začlenia vhodné opatrenia na zvyšovanie podielu všetkých druhov energie z obnoviteľných zdrojov energie v stavebníctve.

Členské štáty môžu pri vytváraní týchto opatrení alebo v ich regionálnych systémoch podpory zohľadniť vnútroštátne opatrenia týkajúce sa podstatného zvýšenia energetickej efektívnosti, ako aj kombinovanej výroby elektriny a tepla a budov s pasívnou, nízkou alebo nulovou energiou.

Členské štáty budú vo vhodných prípadoch do 31. decembra 2014 vo svojich stavebných predpisoch alebo iných ustanoveniach s rovnakým účinkom požadovať využívanie určitých minimálnych množstiev energie z obnoviteľných zdrojov energie v nových budovách a v existujúcich budovách, ktoré sú predmetom rozsiahlej renovácie. Členské štáty povolia, aby sa tieto minimálne množstvá plnili okrem iného prostredníctvom diaľkového vykurovania a chladenia, ktoré využívajú významný podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie.

Požiadavky uvedené v prvom pododseku sa vzťahujú na ozbrojené sily iba v rozsahu, v ktorom ich uplatňovanie nie je v rozpore s povahou a prvotným cieľom činností ozbrojených síl, a s výnimkou materiálu, ktorý sa používa výhradne na vojenské účely.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby nové verejné budovy a existujúce verejné budovy, ktoré sú predmetom rozsiahlej renovácie, na národnej, regionálnej a miestnej úrovni plnili v kontexte tejto smernice od 1. januára 2012 úlohu vzorov. Členské štáty môžu okrem iného povoliť, aby sa táto povinnosť splnila dodržaním noriem pre budovy s nulovou energiou alebo stanovením toho, že strechy verejných budov alebo zmiešaných súkromno-verejných budov budú využívať tretie strany pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie.

6.   Členské štáty s ohľadom na svoje stavebné predpisy podporujú využitie vykurovacích a chladiacich systémov a zariadení využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré dosahujú značné zníženie energetickej spotreby. Ak existujú energetické alebo environmentálne označenia alebo iné vhodné osvedčenia alebo normy vypracované na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Spoločenstva, členské štáty ich využijú ako základ pre podporu takýchto systémov a zariadení.

V prípade biomasy členské štáty podporujú konverzné technológie, ktoré dosahujú konverznú účinnosť aspoň 85 % v prípade využitia v domácnostiach a na komerčné účely a aspoň 70 % v prípade priemyselného využitia.

V prípade tepelných čerpadiel členské štáty podporujú využívanie tepelných čerpadiel, ktoré spĺňajú minimálne požiadavky environmentálneho označovania ustanovené v rozhodnutí Komisie 2007/742/ES z 9. novembra 2007, ktorým sa ustanovujú ekologické kritériá udeľovania environmentálnej značky Spoločenstva pre tepelné čerpadlá poháňané elektrinou alebo plynom a pre plynové absorpčné tepelné čerpadlá (20).

V prípade slnečnej tepelnej energie členské štáty podporujú využívanie zariadení a systémov, ktorým sa udelilo osvedčenie, založených na európskych normách, ak takéto normy existujú, vrátane environmentálnych a energetických označení a iných technických referenčných systémov vytvorených európskymi normalizačnými orgánmi.

Členské štáty použijú pri hodnotení konverznej účinnosti a pomeru vstupu a výstupu systémov a zariadení na účely tohto odseku postupy Spoločenstva alebo, ak takéto postupy Spoločenstva chýbajú, použijú medzinárodné postupy, ak existujú.

Článok 14

Informácie a odborná príprava

1.   Členské štáty zabezpečia, aby informácie týkajúce sa podporných opatrení boli dostupné pre všetky zainteresované strany vrátane spotrebiteľov, stavbárov, inštalatérov, architektov a dodávateľov vykurovacích, chladiacich a elektrických zariadení a systémov, ako aj vozidiel, v ktorých je možné využiť energiu z obnoviteľných zdrojov energie.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby informácie o čistých výhodách, nákladoch a energetickej efektívnosti zariadení a systémov určených na využitie tepla, chladu a elektriny z obnoviteľných zdrojov energie sprístupnili dodávatelia takéhoto zariadenia alebo systému, alebo príslušné vnútroštátne orgány.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa do 31. decembra 2012 sprístupnili alebo boli prístupné systémy udeľovania osvedčení alebo ekvivalentné kvalifikačné systémy pre inštalatérov maloobjemových kotlov a pecí na biomasu, solárnych fotovoltaických a solárnych tepelných systémov, plytkých geotermálnych systémov, ako aj tepelných čerpadiel. Tieto systémy môžu v prípade potreby zohľadniť existujúce systémy a štruktúry a zakladajú sa na kritériách ustanovených v prílohe IV. Každý členský štát uznáva osvedčenia udelené inými členskými štátmi v súlade s týmito kritériami.

4.   Členské štáty sprístupnia verejnosti informácie o systémoch udeľovania osvedčení alebo ekvivalentných kvalifikačných systémoch uvedených v odseku 3. Členské štáty môžu sprístupniť aj zoznam inštalatérov, ktorí majú odbornú kvalifikáciu alebo osvedčenie v súlade s odsekom 3.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii usmernenia pre všetky zainteresované strany, najmä pre projektantov a architektov, aby mohli pri plánovaní, projektovaní, výstavbe a renovácii priemyselných alebo obytných oblastí náležite zvážiť optimálnu kombináciu obnoviteľných zdrojov energie, vysoko efektívnych technológií a diaľkového vykurovania a chladenia.

6.   Členské štáty vytvoria za účasti miestnych a regionálnych orgánov vhodné programy informovania, zvyšovania povedomia, usmerňovania alebo odbornej prípravy s cieľom informovať občanov o výhodách a praktických podrobnostiach vývoja a využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie.

Článok 15

Potvrdenia o pôvode elektriny a tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie

1.   Na účely preukázania podielu alebo množstva energie z obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe dodávateľa koncovému spotrebiteľovi podľa článku 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES členské štáty zabezpečia, aby pôvod elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie bolo možné zaručiť v zmysle tejto smernice v súlade s objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými kritériami.

2.   Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa potvrdenia o pôvode vydávali na žiadosť výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Členské štáty môžu stanoviť, aby sa potvrdenia o pôvode vydávali na žiadosť výrobcov tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie. Vydávanie týchto potvrdení môže podliehať minimálnemu kapacitnému obmedzeniu. Potvrdenie o pôvode má štandardný objem 1 MWh. Na každú jednotku vyrobenej energie sa vydáva len jedno potvrdenie o pôvode.

Členské štáty zabezpečia, aby sa každá jednotka energie z obnoviteľných zdrojov energie započítala iba raz.

Členské štáty môžu stanoviť, aby sa neposkytovala žiadna podpora výrobcovi, ak už tento výrobca získal potvrdenie o pôvode na rovnakú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie.

Potvrdenie o pôvode nezohráva žiadnu úlohu z hľadiska dodržiavania článku 3 zo strany členského štátu. Prevody potvrdení o pôvode, samostatne alebo spoločne s fyzickým prenosom energie, nemajú žiaden vplyv na rozhodnutie členských štátov využívať štatistické prenosy, spoločné projekty alebo spoločné systémy podpory na účely plnenia cieľov, alebo na výpočet hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov energie v súlade s článkom 5.

3.   Potvrdenie o pôvode možno použiť iba do dvanástich mesiacov od vyrobenia príslušnej energetickej jednotky. Potvrdenie o pôvode sa po použití zruší.

4.   Členské štáty alebo určené príslušné orgány vykonávajú dohľad nad vydávaním, prevodom a rušením potvrdení o pôvode. Určené príslušné orgány majú geografickú právomoc, ktorá sa neprekrýva, a sú nezávislé od činností výroby, obchodovania a dodávky.

5.   Členské štáty alebo určené príslušné orgány zavedú vhodné mechanizmy na zabezpečenie toho, aby sa potvrdenia o pôvode vydávali, prevádzali a rušili elektronicky a aby boli presné, spoľahlivé a chránené voči podvodom.

6.   Potvrdenie o pôvode obsahuje aspoň tieto informácie:

a)

zdroj energie, z ktorého bola energia vyrobená, ako aj počiatočný a koncový dátum výroby;

b)

či sa týka:

i)

elektriny alebo

ii)

tepla alebo chladu;

c)

označenie, miesto, typ a kapacitu zariadenia, v ktorom bola energia vyrobená;

d)

či a do akej miery získalo zariadenie investičnú podporu, či a do akej miery získala energetická jednotka akúkoľvek inú podporu z národného systému podpory a druh systému podpory;

e)

dátum uvedenia zariadenia do prevádzky a

f)

dátum a krajinu vydania a osobitné identifikačné číslo.

7.   Keď sa od dodávateľa elektriny požaduje, aby preukázal podiel alebo množstvo energie z obnoviteľných zdrojov energie vo svojom energetickom mixe na účely článku 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES, môže na to využiť svoje potvrdenia o pôvode.

8.   Množstvo energie z obnoviteľných zdrojov energie zodpovedajúce potvrdeniam o pôvode, ktoré dodávateľ elektriny previedol na tretiu stranu, sa odpočíta z podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie v jeho energetickom mixe na účely článku 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES.

9.   Členské štáty uznávajú potvrdenia o pôvode vydané inými členskými štátmi v súlade s touto smernicou výhradne ako dôkaz prvkov uvedených v odseku 1 a odseku 6 písm. a) až f). Členský štát môže odmietnuť uznať potvrdenie o pôvode len v prípade, že má opodstatnené pochybnosti o jeho presnosti, spoľahlivosti alebo vierohodnosti. Členský štát o takomto odmietnutí a o jeho dôvodoch informuje Komisiu.

10.   Ak Komisia zistí, že odmietnutie uznania potvrdenia o pôvode je neodôvodnené, môže prijať rozhodnutie, ktorým sa od daného členského štátu vyžaduje uznanie predmetného potvrdenia o pôvode.

11.   Členský štát môže v súlade s právom Spoločenstva zaviesť objektívne, transparentné a nediskriminačné kritériá pre používanie potvrdenia o pôvode v súlade s povinnosťami ustanovenými v článku 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES.

12.   Keď dodávatelia energie uvádzajú na trh pre spotrebiteľov energiu z obnoviteľných zdrojov energie s odkazom na environmentálne alebo iné výhody energie z obnoviteľných zdrojov energie, členské štáty môžu od týchto dodávateľov energie požadovať, aby v súhrnnej forme sprístupnili informácie o množstve alebo podiele energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktorá pochádza zo zariadení alebo zvýšenia kapacity, ktoré sa začali prevádzkovať po 25. júna 2009.

Článok 16

Prístup do sústav a sietí a ich prevádzka

1.   Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na rozvoj infraštruktúry prenosovej a distribučnej sústavy a prepravnej a distribučnej siete, inteligentných sietí, zariadení na skladovanie energie a elektrizačnej sústavy s cieľom umožniť bezpečnú prevádzku elektrizačnej sústavy vrátane spojovacích vedení medzi členskými štátmi, a medzi členskými štátmi a tretími krajinami, a prispôsobiť ju ďalšiemu rozvoju výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Členské štáty prijmú aj vhodné opatrenia na urýchlenie schvaľovacích postupov pre výstavbu infraštruktúry sústav a sietí a na koordináciu tohto schvaľovania s administratívnymi a plánovacími postupmi.

2.   S výhradou požiadaviek súvisiacich so zachovaním spoľahlivosti a bezpečnosti sústavy a na základe transparentných a nediskriminačných kritérií vymedzených príslušnými vnútroštátnymi orgánmi:

a)

členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia prenosových sústav a prevádzkovatelia distribučných sústav zaručili na svojom území prenos a distribúciu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie;

b)

členské štáty tiež poskytnú buď prednostný prístup alebo garantovaný prístup elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie do sústavy;

c)

členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia prenosových sústav uprednostňovali pri využívaní zariadení vyrábajúcich elektrinu zariadenia, ktoré vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, ak to povoľuje bezpečná prevádzka národnej elektrizačnej sústavy, a na základe transparentných a nediskriminačných kritérií. Členské štáty zabezpečia, aby sa prijímali vhodné prevádzkové opatrenia týkajúce sa sústavy a trhu s cieľom minimalizovať redukciu výroby elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie. Ak sa prijímajú dôležité opatrenia na obmedzenie obnoviteľných zdrojov energie s cieľom zaručiť bezpečnosť národnej elektrizačnej sústavy a bezpečnosť dodávok energie, členské štáty zabezpečia, aby príslušní prevádzkovatelia sústav podávali príslušnému regulačnému orgánu správy o týchto opatreniach a uvádzali, aké nápravné opatrenia chcú prijímať na zabraňovanie nevhodnej redukcii.

3.   Členské štáty vyžadujú od prevádzkovateľov prenosových sústav a od prevádzkovateľov distribučných sústav, aby stanovili a zverejnili svoje štandardné pravidlá týkajúce sa znášania a rozdelenia nákladov na technické úpravy, akými sú napríklad pripojenia do sústavy a jej posilnenia, zlepšenie prevádzky sústavy a pravidlá nediskriminačného uplatňovania predpisov sústavy, ktoré sú potrebné na začlenenie nových výrobcov dodávajúcich elektrinu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov energie do prepojených sústav.

Tieto pravidlá sa zakladajú na objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritériách, pričom sa zohľadňujú najmä všetky náklady a výhody vyplývajúce z pripojenia týchto výrobcov do sústavy a osobitné podmienky výrobcov v okrajových regiónoch a v regiónoch s nízkou hustotou obyvateľstva. Tieto pravidlá môžu stanoviť rôzne druhy pripojenia.

4.   Členské štáty môžu v prípade potreby požadovať od prevádzkovateľov prenosových sústav a od prevádzkovateľov distribučných sústav, aby úplne alebo čiastočne znášali náklady uvedené v odseku 3. Členské štáty preskúmajú a prijmú opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na zlepšenie rámcov a pravidiel týkajúcich sa znášania a rozdelenia nákladov uvedených v odseku 3 do 30. júna 2011 a potom každé dva roky, aby zabezpečili začlenenie nových výrobcov, ako sa uvádza v uvedenom odseku.

5.   Členské štáty vyžadujú od prevádzkovateľov prenosových sústav a od prevádzkovateľov distribučných sústav, aby každému novému výrobcovi energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý chce byť pripojený do sústavy, poskytli úplné a potrebné informácie, a to okrem iného:

a)

úplné a podrobné odhady nákladov súvisiacich s pripojením;

b)

primeraný a presný harmonogram prijatia a spracovania žiadosti o pripojenie do sústavy;

c)

primeraný orientačný harmonogram pre každé navrhované pripojenie do sústavy.

Členské štáty môžu povoliť výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorí chcú byť pripojení do sústavy, aby vypísali verejnú súťaž na práce súvisiace s pripojením.

6.   Rozdelenie nákladov uvedené v odseku 3 sa zabezpečuje prostredníctvom mechanizmu založeného na objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritériách, berúc do úvahy výhody, ktoré z týchto pripojení vzniknú pôvodne a následne pripojeným výrobcom, ako aj prevádzkovateľom prenosových sústav a prevádzkovateľom distribučných sústav.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby účtovanie taríf za prenos a distribúciu nebolo diskriminačné voči elektrine z obnoviteľných zdrojov energie, najmä elektrine z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenej v okrajových regiónoch, akými sú napríklad ostrovné regióny alebo regióny s nízkou hustotou obyvateľstva. Členské štáty zabezpečia, aby účtovanie taríf za prenos a distribúciu nebolo diskriminačné voči plynu z obnoviteľných zdrojov energie.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby tarify účtované prevádzkovateľmi prenosových sústav a prevádzkovateľmi distribučných sústav za prenos a distribúciu elektriny zo zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie odrážali realizovateľné zníženie nákladov vyplývajúce z pripojenia zariadenia do sústavy. Takéto zníženie nákladov by mohlo vyplynúť z priameho využitia nízkonapäťovej sústavy.

9.   Členské štáty vo vhodných prípadoch posúdia potrebu rozšírenia existujúcej infraštruktúry plynárenskej siete s cieľom uľahčiť začlenenie plynu z obnoviteľných zdrojov energie.

10.   Členské štáty vo vhodných prípadoch požadujú od prevádzkovateľov prepravných sietí a prevádzkovateľov distribučných sietí na svojom území, aby uverejnili technické pravidlá v súlade s článkom 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (21), najmä čo sa týka pravidiel pripojenia do siete, ktoré zahŕňajú požiadavky na kvalitu plynu, odorizáciu plynu a tlak plynu. Členské štáty taktiež požadujú od prevádzkovateľov prepravných sietí a distribučných sietí, aby zverejňovali tarify za pripojenie plynu z obnoviteľných zdrojov energie založené na transparentných a nediskriminačných kritériách.

11.   Členské štáty vo svojich národných akčných plánoch pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie vyhodnotia potrebu vybudovania novej infraštruktúry diaľkového vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov energie v záujme dosiahnutie národného cieľa na rok 2020 uvedeného v článku 3 ods. 1. Členské štáty na základe tohto vyhodnotenia prijmú podľa potreby opatrenia na rozvoj infraštruktúry diaľkového vykurovania tak, aby zodpovedali rozvoju v oblasti výroby tepla a chladu vo veľkých zariadeniach na biomasu a slnečnú a geotermálnu energiu.

Článok 17

Kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny

1.   Bez ohľadu na to, či sa suroviny vypestovali na území Spoločenstva alebo mimo neho, sa energia z biopalív a biokvapalín zohľadňuje na účely uvedené v písmenách a), b) a c), iba ak spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti uvedené v odsekoch 2 až 6:

a)

posudzovanie súladu s požiadavkami tejto smernice týkajúcimi sa národných cieľov;

b)

posudzovanie dodržiavania povinnosti využitia energie z obnoviteľných zdrojov energie;

c)

oprávnenosť na finančnú podporu na spotrebu biopalív a biokvapalín.

Aby sa však na účely uvedené v písmenách a), b) a c) zohľadnili biopalivá a biokvapaliny vyrobené z odpadu a zvyškov, okrem poľnohospodárskych, akvakultúrnych, rybárskych a lesníckych zvyškov, stačí, ak spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti uvedené v odseku 2.

2.   Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využívania biopalív a biokvapalín zohľadňovaná na účely uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) predstavuje aspoň 35 %.

S účinnosťou od 1. januára 2017 úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využívania biopalív a biokvapalín, ktoré sa zohľadňujú na účely uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c), predstavuje aspoň 50 %. Pre biopalivá a biokvapaliny vyrobené v zariadeniach, ktorých prevádzka sa začala 1. januára 2017 alebo po tomto dátume, bude táto úspora emisií skleníkových plynov od 1. januára 2018 predstavovať aspoň 60 %.

Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využitia biopalív a biokvapalín sa vypočíta v súlade s článkom 19 ods. 1.

V prípade biopalív a biokvapalín vyrobených v zariadeniach, ktoré boli v prevádzke k 23. januáru 2008, sa prvý pododsek uplatňuje od 1. apríla 2013.

3.   Biopalivá a biokvapaliny zohľadnené na účely uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) nesmú byť vyrobené zo surovín získaných z pôdy s vysokou biologickou rozmanitosťou, t. j. pôdy, ktorá mala v januári 2008 alebo po tomto dátume jeden z týchto štatútov, a to bez ohľadu na to, či daná pôda tento štatút ešte má:

a)

prales a iné zalesnené plochy, t. j. les a iné zalesnené plochy s prirodzene sa vyskytujúcimi druhmi bez jasnej známky ľudskej činnosti a bez výrazného narušenia ekologických procesov;

b)

oblasti určené:

i)

zákonom alebo príslušným orgánom na účely ochrany prírody alebo

ii)

na ochranu vzácnych a ohrozených ekosystémov alebo druhov uznaných medzinárodnými dohodami alebo zaradených na zoznamy vypracované medzivládnymi organizáciami alebo Medzinárodnou úniou pre ochranu prírody, ak sú uznané v súlade s článkom 18 ods. 4 druhý pododsek,

ak nie sú predložené dôkazy o tom, že výroba suroviny nie je v rozpore s týmito účelmi na ochranu prírody,

c)

trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou, ktoré sú:

i)

prirodzené trávne porasty, t. j. trávne porasty, ktoré by zostali trávnymi porastmi bez ľudského zásahu a ktoré zachovávajú prirodzené zloženie druhov a ekologické charakteristicky a procesy, alebo

ii)

poloprirodzené trávne porasty, t. j. trávne porasty, ktoré by nezostali trávnymi porastmi bez ľudského zásahu a ktoré sú bohaté na druhy a neznehodnotené, ak neexistujú dôkazy, že zber surovín je potrebný na zachovanie štatútu trávneho porastu.

Komisia stanovuje kritériá a zemepisné rozmedzia s cieľom určiť, na ktoré trávne porasty sa vzťahuje písmeno c) prvého pododseku. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 25 ods. 4.

4.   Biopalivá a biokvapaliny zohľadnené na účely uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) nesmú byť vyrobené zo surovín získaných z pôdy s vysokými zásobami uhlíka, t. j. z pôdy, ktorá mala jeden z týchto štatútov v januári 2008, a už ho od tohto dátumu nemá:

a)

mokraď, t. j. pôda pokrytá alebo nasiaknutá vodou trvalo alebo počas významnej časti roka;

b)

súvislo zalesnené oblasti, t. j. pôda o ploche viac ako jeden hektár so stromami vyššími ako päť metrov a s pokryvom koruny viac ako 30 %, alebo so stromami schopnými dosiahnuť tieto prahové hodnoty in situ,

c)

pôda s rozlohou viac ako jeden hektár so stromami vyššími ako päť metrov a s pokryvom koruny medzi 10 % a 30 % alebo so stromami schopnými dosiahnuť tieto prahové hodnoty in situ, ak sa nepreukáže, že zásoby uhlíka v oblasti pred konverziou a po nej sú také, že ak sa použije metodika uvedená v časti C prílohy V, podmienky uvedené v odseku 2 tohto článku by sa splnili.

Ustanovenia tohto odseku sa neuplatňujú, ak v čase získania suroviny mala pôda rovnaký štatút ako v januári 2008.

5.   Biopalivá a biokvapaliny zohľadnené na účely uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) sa nevyrábajú zo surovín získaných z pôdy, ktorá bola rašelinovou pôdou v januári 2008, ak sa nepreukáže, že pestovanie a zber suroviny súvisí s odvodňovaním predtým neodvodnenej pôdy.

6.   Poľnohospodárske suroviny vypestované v Spoločenstve a využívané na výrobu biopalív a biokvapalín zohľadnených na účely uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) sa získavajú v súlade s požiadavkami a normami, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia uvedené pod položkou „Životné prostredie“ v časti A a v bode 9 prílohy II k nariadeniu Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (22), a v súlade s minimálnymi požiadavkami na udržanie dobrého poľnohospodárskeho a ekologického stavu vymedzenými v súlade s článkom 6 ods. 1 uvedeného nariadenia.

7.   Komisia podáva každé dva roky Európskemu parlamentu a Rade správu v súvislosti s tretími krajinami i členskými štátmi, ktoré sú významným zdrojom biopalív alebo surovín pre biopalivá spotrebúvaných v Spoločenstve, o vnútroštátnych opatreniach prijatých na účely plnenia kritérií trvalej udržateľnosti uvedených v odsekoch 2 až 5 a na účely ochrany pôdy, vody a ovzdušia. Prvá správa sa predloží v roku 2012.

Komisia podáva každé dva roky Európskemu parlamentu a Rade správu o vplyve zvýšeného dopytu po biopalivách na trvalú sociálnu udržateľnosť v Spoločenstve a tretích krajinách, ako aj o vplyve politiky Spoločenstva v oblasti biopalív na dostupnosť potravín za dostupné ceny, najmä pre ľudí žijúcich v rozvojových krajinách, a na ďalšie otázky týkajúce sa rozvoja. Správy sa zamerajú na dodržiavanie práv týkajúcich sa využívania pôdy. Za tretie krajiny i členské štáty, ktoré sú významným zdrojom surovín pre biopalivá spotrebúvané v Spoločenstve, sa v nich uvedie, či daná krajina ratifikovala a plní každý z týchto dohovorov Medzinárodnej organizácie práce:

Dohovor o nútenej alebo povinnej práci (č. 29),

Dohovor o slobode združovania a ochrane práva odborov sa organizovať (č. 87),

Dohovor o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať (č. 98),

Dohovor o rovnakom odmeňovaní pracujúcich mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty (č. 100),

Dohovor o zrušení nútenej práce (č. 105),

Dohovor o diskriminácii v zamestnaní a povolaní (č. 111),

Dohovor o minimálnom veku na prijatie do zamestnania (č. 138),

Dohovor o zákaze a okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce (č. 182).

Za tretie krajiny i členské štáty, ktoré sú významným zdrojom surovín pre biopalivá spotrebúvané v Spoločenstve, sa v týchto správach uvedie, či daná krajina ratifikovala a plní:

Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti,

Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

Prvá správa sa predloží v roku 2012. Komisia v prípade potreby navrhne nápravné opatrenia, najmä ak existujú dôkazy o tom, že výroba biopalív má značný vplyv na ceny potravín.

8.   Členské štáty nesmú odmietnuť zohľadniť z iných dôvodov trvalej udržateľnosti na účely uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) biopalivá a biokvapaliny získané v súlade s týmto článkom.

9.   Komisia do 31. decembra 2009 predloží správu o požiadavkách týkajúcich sa systému trvalej udržateľnosti pre energetické využitie biomasy iné než na biopalivá a biokvapaliny. Vo vhodných prípadoch sa k tejto správe priložia návrhy pre Európsky parlament a Radu týkajúce sa systému trvalej udržateľnosti pre iné energetické využitia biomasy. Táto správa a návrhy v nej uvedené vychádzajú z najlepších dostupných vedeckých dôkazov a zohľadňujú nový vývoj inovačných procesov. Ak analýza vykonaná na tento účel ukáže, že vo vzťahu k lesnej biomase by bolo vhodné uskutočniť zmeny v metodike výpočtu uvedenej v prílohe V alebo v kritériách trvalej udržateľnosti súvisiacich so zásobami uhlíka, ktoré sa uplatňujú na biopalivá a biokvapaliny, Komisia zároveň v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade návrhy v tomto zmysle.

Článok 18

Overovanie splnenia kritérií trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny

1.   Ak sa biopalivá a biokvapaliny zohľadňujú na účely uvedené v článku 17 ods. 1 písm. a), b) a c), členské štáty vyžadujú od hospodárskych subjektov, aby preukázali, že splnili kritériá trvalej udržateľnosti stanovené v článku 17 ods. 2 až 5. Na tento účel členské štáty požadujú od hospodárskych subjektov použitie systému hmotnostnej bilancie, ktorým sa:

a)

umožní, aby sa dodávky suroviny alebo biopalív s rôznymi vlastnosťami trvalej udržateľnosti zmiešali;

b)

vyžaduje, aby informácie o vlastnostiach trvalej udržateľnosti a veľkostiach dodávok uvedených v písmene a) ostali pripísané danej zmesi a

c)

stanoví, že pre súhrn všetkých dodávok odobratých zo zmesi sa opisujú rovnaké vlastnosti trvalej udržateľnosti v rovnakých množstvách, ako súhrn všetkých dodávok pridaných do zmesi.

2.   Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade v roku 2010 a 2012 správu o fungovaní overovacej metódy pomocou hmotnostnej bilancie uvedenej v odseku 1 a o možnostiach použitia iných overovacích metód pre niektoré alebo všetky druhy surovín, biopalív alebo biokvapalín. Komisia vo svojom hodnotení zohľadňuje tie overovacie metódy, pri ktorých informácie o vlastnostiach trvalej udržateľnosti nemusia zostať fyzicky pripísané konkrétnym dodávkam alebo zmesiam. V hodnotení sa zohľadňuje potreba udržania celistvosti a efektivity overovacieho systému bez vytvárania neprimeranej záťaže pre priemysel. Ak je to vhodné, sú k správe priložené návrhy Európskemu parlamentu a Rade týkajúce sa používania iných overovacích metód.

3.   Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby hospodárske subjekty predkladali spoľahlivé informácie a na požiadanie sprístupnili členskému štátu údaje, ktoré použili na vypracovanie týchto informácií. Členské štáty vyžadujú od hospodárskych subjektov, aby vytvorili primeraný štandard nezávislého auditu poskytnutých informácií, a aby poskytli dôkaz o tom, že táto požiadavka bola splnená. Auditom sa overuje, že systémy využívané hospodárskymi subjektmi sú presné, spoľahlivé a chránené voči podvodom. Prostredníctvom auditu sa hodnotí frekvencia a metodika odberu vzoriek a spoľahlivosť údajov.

Informácie uvedené v prvom pododseku sa týkajú najmä informácií o splnení kritérií trvalej udržateľnosti uvedených v článku 17 ods. 2 až 5, vhodných a relevantných informácií o opatreniach prijatých na ochranu pôdy, vody a ovzdušia, obnovu znehodnotenej pôdy, zabránenie nadmernej spotrebe vody v oblastiach s nedostatkom vody, ako aj vhodných a relevantných informácií o opatreniach prijatých na zohľadnenie prvkov uvedených v článku 17 ods. 7 druhom pododseku.

Komisia stanoví v súlade s poradným postupom uvedeným v článku 25 ods. 3 zoznam vhodných a relevantných informácií uvedených v prvých dvoch pododsekoch. Zabezpečí najmä, aby poskytovanie týchto informácií nepredstavovalo neprimeranú administratívnu záťaž pre prevádzkovateľov vo všeobecnosti, a najmä pre malých poľnohospodárov, organizácie výrobcov a družstvá.

Povinnosti ustanovené v tomto odseku sa uplatňujú bez ohľadu na to, či sú biopalivá alebo biokvapaliny vyrobené v Spoločenstve alebo dovezené.

Členské štáty predložia Komisii v súhrnnej forme informácie uvedené v prvom pododseku tohto odseku. Komisia tieto informácie uverejní na transparentnej platforme uvedenej v článku 24 v súhrnnej forme, pričom zachová dôvernosť citlivých obchodných informácií.

4.   Spoločenstvo sa usiluje uzatvárať s tretími krajinami dvojstranné alebo mnohostranné dohody, ktoré obsahujú ustanovenia o kritériách trvalej udržateľnosti zodpovedajúcich kritériám stanoveným v tejto smernici. Ak Spoločenstvo uzavrelo dohody, ktoré obsahujú ustanovenia o otázkach, na ktoré sa vzťahujú kritériá trvalej udržateľnosti stanovené v článku 17 ods. 2 až 5, Komisia môže rozhodnúť, že tieto dohody preukazujú, že biopalivá a biokvapaliny vyrobené zo surovín vypestovaných v týchto krajinách spĺňajú príslušné kritériá trvalej udržateľnosti. Pri uzatváraní týchto dohôd sa venuje osobitná pozornosť opatreniam prijatým na ochranu oblastí, ktoré zabezpečujú základné služby ekosystému v kritických situáciách (ako je ochrana povodia a regulácia erózie) pre ochranu pôdy, vody a ovzdušia, nepriame zmeny využívania pôdy, obnovu znehodnotenej pôdy, zabraňovanie nadmernej spotrebe vody v oblastiach s nedostatkom vody, ako aj prvkom uvedeným v článku 17 ods. 7 druhom pododseku.

Komisia môže rozhodnúť, že dobrovoľné vnútroštátne alebo medzinárodné systémy ustanovujúce normy pre výrobu produktov z biomasy obsahujú presné údaje na účely článku 17 ods. 2 alebo sa v nich preukazuje, že dodávky biopalív spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti stanovené v článku 17 ods. 3 až 5. Komisia môže rozhodnúť, že tieto systémy budú obsahovať presné údaje týkajúce sa informácií o opatreniach prijatých na ochranu oblastí, ktoré zabezpečujú základné služby ekosystému v kritických situáciách (ako je ochrana povodia a regulácia erózie) pre ochranu pôdy, vody a ovzdušia, obnovu znehodnotenej pôdy, zabraňovanie nadmernej spotrebe vody v oblastiach s nedostatkom vody a o prvkoch uvedených v článku 17 ods. 7 druhom pododseku. Komisia môže na účely článku 17 ods. 3 písm. b) bod ii) uznať aj oblasti určené na ochranu vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov uznaných medzinárodnými dohodami alebo zaradených na zoznamy vypracované medzivládnymi organizáciami alebo Medzinárodnou úniou pre ochranu prírody.

Komisia môže rozhodnúť, že dobrovoľné národné alebo medzinárodné systémy merania úspory emisií skleníkových plynov obsahujú presné údaje na účely článku 17 ods. 2.

Komisia môže rozhodnúť, že pôda, ktorá spadá do národného alebo regionálneho programu na obnovu veľmi znehodnotenej alebo silne kontaminovanej pôdy, spĺňa kritériá uvedené v prílohe V časť C bode 9.

5.   Komisia prijíma rozhodnutia uvedené v odseku 4, iba ak predmetná dohoda alebo systém spĺňa primerané kritériá spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislého auditu. V prípade systémov na meranie úspory emisií skleníkových plynov musia takéto systémy spĺňať aj metodické požiadavky uvedené v prílohe V. Zoznamy oblastí s vysokou biologickou rozmanitosťou podľa článku 17 ods. 3 písm. b) bod ii) musia spĺňať primerané normy objektivity a koherentnosti s medzinárodne uznanými normami a poskytovať vhodné odvolacie postupy.

6.   Rozhodnutia podľa odseku 4 sa prijímajú v súlade s poradným postupom uvedeným v článku 25 ods. 3. Takéto rozhodnutia sú platné najviac 5 rokov.

7.   Ak hospodársky subjekt poskytne dôkaz alebo údaje získané v súlade s dohodou alebo systémom, ktorý bol predmetom rozhodnutia podľa odseku 4, členský štát nebude v rozsahu uvedeného rozhodnutia od dodávateľa požadovať poskytnutie ďalších dôkazov o splnení kritérií trvalej udržateľnosti stanovených v článku 17 ods. 2 až 5 ani informácií o opatreniach uvedených v druhom pododseku odseku 3 tohto článku.

8.   Komisia preskúma na požiadanie členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy uplatňovanie článku 17 vo vzťahu k zdroju biopaliva alebo biokvapaliny a v lehote šiestich mesiacov od doručenia žiadosti a v súlade s poradným postupom uvedeným v článku 25 ods. 3 rozhodne, či dotknutý členský štát môže zohľadniť biopalivo alebo biokvapalinu z daného zdroja na účely uvedené v článku 17 ods. 1 písm. a), b) a c).

9.   Komisia do 31. decembra 2012 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o:

a)

účinnosti systému zavedeného na účely poskytovania informácií o kritériách trvalej udržateľnosti a

b)

uskutočniteľnosti a vhodnosti zavedenia povinných požiadaviek vo vzťahu k ochrane ovzdušia, pôdy alebo vody, pričom sa zohľadnia najnovšie vedecké dôkazy a medzinárodné záväzky Spoločenstva.

Komisia v prípade potreby navrhne nápravné opatrenia.

Článok 19

Výpočet vplyvu biopalív a biokvapalín na množstvo skleníkových plynov

1.   Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využitia biopalív a biokvapalín sa na účely článku 17 ods. 2 vypočíta takto:

a)

ak je určená hodnota úspory emisií skleníkových plynov v rámci reťazca výroby stanovená v časti A alebo B prílohy V a ak je hodnota e1 pre tieto biopalivá alebo biokvapaliny vypočítaná v súlade s prílohou V časť C bod 7 rovná nule alebo je menšia než nula, použije sa určená hodnota;

b)

použije sa skutočná hodnota vypočítaná v súlade s metodikou stanovenou v časti C prílohy V alebo

c)

sa použije hodnota vypočítaná ako súčet faktorov vzorca uvedeného v prílohe V časť C bod 1, pričom pri niektorých faktoroch možno použiť roztriedené určené hodnoty uvedené v časti D alebo E prílohy V a pri všetkých ostatných faktoroch skutočné hodnoty vypočítané v súlade s metodikou stanovenou v prílohe V časť C.

2.   Členské štáty do 31. marca 2010 predložia Komisii správu obsahujúcu zoznam tých oblastí na ich území klasifikovaných ako úroveň 2 nomenklatúry štatistických územných jednotiek (ďalej len „NUTS“) alebo ako podrobnejšia úroveň NUTS v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (23), v ktorých sa môže očakávať, že typické emisie skleníkových plynov z pestovania poľnohospodárskych surovín sú nižšie alebo sa rovnajú emisiám uvedeným pod položkou „Roztriedenie určených hodnôt pre pestovanie“ v časti D prílohy V k tejto smernici, pričom k správe priložia opis metódy a údajov použitých na vypracovanie tohto zoznamu. Táto metóda zohľadňuje pôdne vlastnosti, podnebie a očakávané výnosy suroviny.

3.   Určené hodnoty v časti A prílohy V pre biopalivá a roztriedené určené hodnoty pre pestovanie v časti D prílohy V pre biopalivá a biokvapaliny sa môžu použiť iba v prípade, ak sú suroviny na ich výrobu:

a)

pestované mimo Spoločenstva;

b)

pestované v oblastiach Spoločenstva zahrnutých do zoznamov uvedených v odseku 2 alebo

c)

odpad alebo zvyšky okrem poľnohospodárskych, akvakultúrnych a rybárskych zvyškov.

Pre biopalivá a biokvapaliny, na ktoré sa nevzťahujú písmená a), b) ani c), sa použijú skutočné hodnoty pre pestovanie.

4.   Komisia do 31. marca 2010 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uskutočniteľnosti vypracovania zoznamov oblastí v tretích krajinách, v ktorých možno očakávať, že typické emisie skleníkových plynov z pestovania poľnohospodárskych surovín sú nižšie alebo sa rovnajú emisiám uvedeným v položke „Pestovanie“ v časti D prílohy V, pričom k správe priloží, ak je to možné, uvedené zoznamy a opis metódy a údajov použitých na ich vypracovanie. V prípade potreby sa k správe priložia príslušné návrhy.

5.   Komisia do 31. decembra 2012 a potom každé dva roky predloží správu o odhadovaných typických a určených hodnotách uvedených v prílohe V časti B a E, pričom venuje osobitnú pozornosť emisiám z dopravy a spracovateľského priemyslu a v prípade potreby môže rozhodnúť o oprave hodnôt. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 25 ods. 4.

6.   Komisia predloží do 31. decembra 2010 Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej prehodnotí vplyv nepriamej zmeny využívania pôdy na emisie skleníkových plynov a navrhne spôsoby, ako tento vplyv minimalizovať. K tejto správe sa podľa potreby priloží návrh založený na najlepších dostupných vedeckých dôkazoch, obsahujúci konkrétnu metodiku pre emisie zo zmien zásob uhlíka spôsobených nepriamymi zmenami využívania pôdy, pričom sa zabezpečí súlad s touto smernicou, najmä s článkom 17 ods. 2.

Tento návrh bude obsahovať potrebné záruky na zabezpečenie istoty pre investície uskutočnené ešte pred uplatnením tejto metodiky. Čo sa týka zariadení, ktoré vyrábali biopalivá pred koncom roka 2013, uplatňovanie opatrení uvedených v prvom pododseku nebude do 31. decembra 2017 dôvodom na to, aby sa biopalivá vyrobené týmito zariadeniami považovali za nevyhovujúce požiadavkám trvalej udržateľnosti uvedeným v tejto smernici, ak by sa v opačnom prípade považovali za vyhovujúce, a to za podmienky, že tieto biopalivá dosiahnu úsporu emisií skleníkových plynov vo výške aspoň 45 %. Toto sa uplatní na kapacitu zariadení na výrobu biopalív na konci roku 2012.

Európsky parlament a Rada sa pokúsia rozhodnúť do 31. decembra 2012 o každom takomto návrhu, ktorý Komisia predloží.

7.   Prílohu V možno prispôsobiť technickému a vedeckému pokroku, okrem iného doplnením hodnôt pre ďalšie reťazce výroby biopalív týkajúce sa tých istých alebo iných surovín a úpravou metodiky stanovenej v časti C. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, okrem iného jej doplnením, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 25 ods. 4.

Čo sa týka určených hodnôt a metodiky stanovených v prílohe V, osobitná pozornosť sa venuje:

metóde zohľadnenia odpadu a zvyškov,

metóde zohľadnenia vedľajších produktov,

metóde zohľadnenia kombinovanej výroby a

štatútu pridelenému zvyškom poľnohospodárskych plodín a vedľajším produktom.

Určené hodnoty pre bionaftu z odpadového rastlinného alebo živočíšneho oleja sa preskúmajú čo najskôr.

Všetky úpravy alebo doplnenia zoznamu určených hodnôt v prílohe V musia byť v súlade s týmito pravidlami:

a)

ak je vplyv faktoru na celkové emisie malý, alebo ak dochádza len k limitovanej zmene, alebo ak sú náklady na stanovenie skutočných hodnôt vysoké alebo ak je stanovenie skutočných hodnôt veľmi náročné, musia byť určené hodnoty typické pre bežné výrobné procesy;

b)

vo všetkých ostatných prípadoch musia byť určené hodnoty v porovnaní s bežnými výrobnými procesmi konzervatívne.

8.   Stanovia sa podrobné definície vrátane technických špecifikácií požadovaných pre kategórie uvedené v prílohe V časť C bode 9. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 25 ods. 4.

Článok 20

Vykonávacie opatrenia

Vykonávacie opatrenia uvedené v článku 17 ods. 3 druhý pododsek, článku 18 ods. 3 tretí pododsek, článku 18 ods. 6, článku 18 ods. 8, článku 19 ods. 5, článku 19 ods. 7 prvý pododsek a článku 19 ods. 8 zohľadnia v plnom rozsahu aj účely článku 7a smernice 98/70/ES.

Článok 21

Osobitné ustanovenia týkajúce sa využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa verejnosti poskytovali informácie o dostupnosti a enviromentálynch výhodách všetkých druhov obnoviteľných zdrojov energie pre dopravu. Ak percentuálny obsah biopalív pridaných do derivátov minerálnych olejov presahuje 10 % objemu, členské štáty požadujú, aby bola táto informácia uvedená na predajných miestach.

2.   Na účely preukazovania plnenia národných povinností využitia energie z obnoviteľných zdrojov energie vzťahujúcich sa na prevádzkovateľov a cieľa na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých druhoch dopravy uvedených v článku 3 ods. 4 sa prínos biopalív vyrobených z odpadov, zvyškov, nepotravinárskych celulózových materiálov a lignocelulózových materiálov považuje v porovnaní s inými biopalivami za dvojnásobný.

Článok 22

Správy predkladané členskými štátmi

1.   Každý členský štát predloží Komisii správu o pokroku v presadzovaní a využívaní energie z obnoviteľných zdrojov energie do 31. decembra 2011 a potom ju predkladajú každé dva roky. Šiesta správa, ktorá sa má predložiť do 31. decembra 2021, bude poslednou požadovanou správou.

Táto správa predovšetkým obsahuje podrobné informácie:

a)

o odvetvových (elektrina, teplo a chlad a doprava) a celkových podieloch energie z obnoviteľných zdrojov energie za predchádzajúce dva kalendárne roky a o opatreniach prijatých alebo plánovaných na vnútroštátnej úrovni a zameraných na podporu rastu využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie s ohľadom na orientačnú trajektóriu uvedenú v prílohe I časť B, a to v súlade s článkom 5;

b)

o zavedení a fungovaní systémov podpory a iných opatrení zameraných na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o akomkoľvek vývoji týkajúcom sa opatrení, ktoré boli použité so zreteľom na opatrenia stanovené v národných akčných plánoch členských štátov pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie, a informácie o prideľovaní podporovanej elektriny koncovým spotrebiteľom na účely článku 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES;

c)

o tom, ako v uplatniteľných prípadoch členský štát v štruktúre svojich systémov podpory zohľadnil spôsoby využitia energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré poskytujú dodatočný prínos vo vzťahu k iným, porovnateľným spôsobom, ale môžu byť aj nákladnejšie, vrátane biopalív vyrobených z odpadov, zvyškov, nepotravinárskych celulózových materiálov a z lignocelulózových materiálov;

d)

o fungovaní systému potvrdení o pôvode pre elektrinu, teplo a chlad z obnoviteľných zdrojov energie a o opatreniach prijatých na zaistenie spoľahlivosti systému a jeho ochrany proti podvodom;

e)

o pokroku vykonanom v hodnotení a zlepšovaní administratívnych postupov s cieľom odstrániť regulačné a neregulačné prekážky rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov energie;

f)

o opatreniach prijatých na zaistenie prenosu a distribúcie elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a na zlepšenie rámca alebo pravidiel znášania a rozdelenia nákladov uvedených v článku 16 ods. 3;

g)

o vývoji v oblasti dostupnosti a využitia zdrojov biomasy na energetické účely;

h)

o zmenách cien komodít a využitia pôdy v členskom štáte, ktoré sú spojené so zvýšeným využitím biomasy a iných foriem energie z obnoviteľných zdrojov energie;

i)

o vývoji a podiele biopalív vyrobených z odpadov, zvyškov, nepotravinárskych celulózových materiálov a lignocelulózových materiálov;

j)

o odhadovanom dosahu výroby biopalív a biokvapalín na biologickú rozmanitosť, vodné zdroje, kvalitu vody a kvalitu pôdy v členskom štáte;

k)

o odhadovaných čistých úsporách emisií skleníkových plynov vyplývajúcich z využitia energie z obnoviteľných zdrojov energie;

l)

o odhadovanom množstve energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktorá sa vyrobí navyše oproti množstvu uvedenému v orientačnej trajektórii, ktoré by sa mohlo preniesť do iných členských štátov, ako aj o odhadovanom potenciále pre spoločné projekty do roku 2020;

m)

o odhadovanom dopyte po energii z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý sa pokryje inak ako domácou produkciou, do roku 2020, a

n)

informácie o tom, ako sa odhadoval podiel biologicky odbúrateľného odpadu v odpade využívanom na výrobu energie, a aké kroky sa podnikli na zlepšenie a overenie týchto odhadov.

2.   Pri odhadovaní čistých úspor emisií skleníkových plynov vyplývajúcich z využívania biopalív môže členský štát na účely predloženia správ uvedených v odseku 1 použiť typické hodnoty uvedené v prílohe V časti A a B.

3.   Členský štát vo svojej prvej správe uvedie, či zamýšľa:

a)

vytvoriť jeden správny orgán zodpovedný za spracovanie žiadostí o schválenie, udelenia osvedčení a povolení týkajúcich sa zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie a poskytujúci pomoc žiadateľom;

b)

zaviesť automatické schvaľovanie žiadostí týkajúcich sa plánovania a povolenia pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie, ak schvaľovací orgán nereagoval na žiadosť v stanovenej lehote, alebo

c)

určiť zemepisné oblasti vhodné na využitie energie z obnoviteľných zdrojov energie pri plánovaní využitia pôdy a pri vytváraní systémov diaľkového vykurovania a chladenia.

4.   Členský štát môže v každej správe opraviť údaje z predchádzajúcich správ.

Článok 23

Monitorovanie a predkladanie správ zo strany Komisie

1.   Komisia monitoruje pôvod biopalív a biokvapalín spotrebúvaných v Spoločenstve a vplyv ich výroby vrátane vplyvu v dôsledku presídlenia výroby na využitie pôdy v Spoločenstve a v hlavných dodávateľských tretích krajinách. Toto monitorovanie sa zakladá na správach členských štátov predkladaných v súlade s článkom 22 ods. 1 a na správach príslušných tretích krajín, medzivládnych organizácií, na vedeckých štúdiách a na akýchkoľvek iných príslušných informáciách. Komisia tiež monitoruje zmeny cien komodít súvisiacich s využívaním biomasy na energetické účely a akékoľvek súvisiace pozitívne alebo negatívne vplyvy na potravinovú bezpečnosť. Komisia monitoruje všetky zariadenia, na ktoré sa vzťahuje článok 19 ods. 6.

2.   Komisia udržiava dialóg a výmenu informácií s tretími krajinami a výrobcami biopalív, spotrebiteľskými organizáciami a občianskou spoločnosťou, čo sa týka všeobecného vykonávania opatrení stanovených v tejto smernici a súvisiacich s biopalivami a biokvapalinami. V tomto rámci venuje osobitnú pozornosť možnému vplyvu výroby biopalív na ceny potravín.

3.   Na základe správ predložených členskými štátmi v súlade s článkom 22 ods. 1 a na základe monitorovania a analýzy uvedenej v odseku 1 tohto článku Komisia predkladá každé dva roky Európskemu parlamentu a Rade správu. Prvá správa sa predloží v roku 2012.

4.   Pri predkladaní správ o úsporách emisií skleníkových plynov vyplývajúcich z využitia biopalív Komisia používa hodnoty oznámené členskými štátmi a hodnotí, ako a či by sa zmenil odhad, ak by sa pri použití substitučného prístupu zohľadnili vedľajšie produkty.

5.   Komisia vo svojich správach analyzuje najmä:

a)

relatívne environmentálne výhody a náklady rôznych biopalív, vplyvy dovozných politík Spoločenstva na ne, hľadiská spojené s bezpečnosťou dodávok a spôsoby dosiahnutia vyváženého prístupu medzi domácou výrobou a dovozom;

b)

vplyv zvýšeného dopytu po biopalivách na trvalú udržateľnosť v Spoločenstve a v tretích krajinách so zreteľom na hospodárske a environmentálne vplyvy vrátane vplyvu na biologickú rozmanitosť;

c)

priestor na vedecky objektívnu identifikáciu zemepisných oblastí s vysokou biologickou rozmanitosťou, na ktoré sa nevzťahuje článok 17 ods. 3;

d)

vplyv zvýšeného dopytu po biomase na odvetvia využívajúce biomasu;

e)

dostupnosť biopalív vyrobených z odpadu, zvyškov, nepotravinárskych celulózových materiálov a lignocelulózových materiálov a

f)

nepriame zmeny využívania pôdy vo vzťahu ku všetkým reťazcom výroby.

Komisia podľa potreby navrhne nápravné opatrenie.

6.   Komisia na základe správ, ktoré členské štáty predložili podľa článku 22 ods. 3, analyzuje účinnosť opatrení prijatých členskými štátmi na vytvorenie jediného správneho orgánu zodpovedného za spracovanie žiadostí o schválenie, udelenie osvedčení a povolení a za poskytovanie pomoci žiadateľom.

7.   Komisia v záujme zlepšenia financovania a koordinácie a na účely dosiahnutia cieľa vo výške 20 % uvedeného v článku 3 ods. 1 predloží do 31. decembra 2010 analýzu a akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie zamerané najmä na:

a)

lepšie využívanie štrukturálnych fondov a rámcových programov;

b)

lepšie a intenzívnejšie využívanie finančných prostriedkov Európskej investičnej banky a iných verejných finančných inštitúcií;

c)

lepší prístup k rizikovému kapitálu, najmä prostredníctvom analýzy uskutočniteľnosti nástroja rozdelenia rizika pre investície do energie z obnoviteľných zdrojov energie v Spoločenstve, podobného Globálnemu fondu pre energetickú efektívnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý sa zameriava na tretie krajiny;

d)

lepšiu koordináciu financovania zo strany Spoločenstva a národného financovania a ďalších foriem podpory a

e)

lepšiu koordináciu pri podporovaní iniciatív v oblasti využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktorých úspech závisí od krokov subjektov v niekoľkých členských štátoch.

8.   Komisia do 31. decembra 2014 predloží správu venovanú najmä týmto prvkom:

a)

preskúmanie minimálnych prahov pre úsporu emisií skleníkových plynov uplatniteľných od dátumov uvedených v článku 17 ods. 2 druhom pododseku, a to na základe posúdenia vplyvu, v ktorom sa zohľadní predovšetkým technický rozvoj, dostupné technológie a dostupnosť biopalív prvej a druhej generácie s vysokou úsporou emisií skleníkových plynov;

b)

čo sa týka cieľa uvedeného v článku 3 ods. 4, preskúmanie:

i)

nákladovej efektívnosti opatrení, ktoré sa majú prijať na účely dosiahnutia tohto cieľa;

ii)

posúdenia realizovateľnosti dosiahnutia cieľa pri zabezpečení trvalej udržateľnosti výroby biopalív v Spoločenstve a v tretích krajinách a pri zohľadnení hospodárskych, environmentálnych a sociálnych vplyvov vrátane nepriamych vplyvov a vplyvov na biologickú rozmanitosť, ako aj komerčnej dostupnosti biopalív druhej generácie;

iii)

vplyvu plnenia cieľa na dostupnosť potravín za prijateľné ceny;

iv)

komerčnej dostupnosti vozidiel na elektrický, hybridný a vodíkový pohon, ako aj metodiky zvolenej na výpočet podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanej v odvetví dopravy;

v)

zhodnotenia špecifických trhových podmienok, najmä z hľadiska trhov, na ktorých motorové palivá v doprave predstavujú viac ako polovicu konečnej energetickej spotreby, a trhov, ktoré sú plne závislé od dovážaných biopalív;

c)

zhodnotenie vykonávania tejto smernice, najmä čo sa týka mechanizmov spolupráce, aby sa zabezpečilo, že tieto mechanizmu spolu s tým, že členské štáty budú môcť naďalej využívať národné systémy podpory uvedené v článku 3 ods. 3, umožnia členským štátom dosiahnuť národné ciele vymedzené v prílohe I čo najvýhodnejšie z hľadiska pomeru nákladov a prínosov, zhodnotenie technického rozvoja a závery v záujme dosiahnutia cieľa, ktorým je 20 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na úrovni Spoločenstva.

Komisia na základe tejto správy v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade návrhy zamerané na vyššie uvedené prvky, najmä:

čo sa týka prvku uvedeného v písmene a), úpravu minimálnej úspory emisií skleníkových plynov uvedenej v danom písmene, a

čo sa týka prvku uvedeného v písmene c), vhodné úpravy opatrení spolupráce uvedených v tejto smernici na zlepšenie efektívnosti pri dosahovaní cieľa vo výške 20 %. Tieto návrhy neovplyvnia 20 % cieľ ani kontrolu členských štátov nad národnými systémami podpory a opatreniami spolupráce.

9.   Komisia v roku 2018 predloží plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie na obdobie po roku 2020.

Tento plán sa podľa potreby doplní o návrhy pre Európsky parlament a Radu na obdobie po roku 2020. Plán zohľadní skúsenosti z vykonávania tejto smernice a technický rozvoj v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie.

10.   Komisia v roku 2021 predloží správu hodnotiacu uplatňovanie tejto smernice. Táto správa sa bude zaoberať najmä úlohou nasledujúcich prvkov, ktoré umožnia členským štátom dosiahnuť národné ciele uvedené v prílohe I na základe najlepšieho pomeru nákladov a prínosov:

a)

proces prípravy prognóz a národného akčného plánu pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie;

b)

účinnosť mechanizmov spolupráce;

c)

technický rozvoj v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie vrátanie rozvoja využívania biopalív v komerčnej leteckej doprave;

d)

účinnosť národných systémov podpory a

e)

závery správ Komisie uvedených v odsekoch 8 a 9.

článok 24

Platforma transparentnosti

1.   Komisia zriadi na internete verejnú platformu transparentnosti. Táto platforma má slúžiť na zvýšenie transparentnosti a na uľahčenie a podporu spolupráce medzi členskými štátmi, najmä v oblasti štatistických prenosov uvedených v článku 6 a spoločných projektov uvedených v článkoch 7 a 9. Táto platforma sa okrem toho môže používať na zverejnenie príslušných informácií, ktoré Komisia alebo členský štát považujú za kľúčové pre túto smernicu a na dosiahnutie jej cieľov.

2.   Komisia zverejní na platforme transparentnosti tieto informácie, podľa potreby v súhrnnej forme, pričom zachová dôvernosť citlivých obchodných informácií:

a)

národné akčné plány členských štátov pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie;

b)

dokumenty členských štátov s prognózou, uvedené v článku 4 ods. 3, ku ktorým sa čo najskôr doplní súhrn Komisie o nadmernej produkcii a o odhadovanom dopyte po dovoze;

c)

ponuky členských štátov na spoluprácu v oblasti štatistických prenosov alebo na spoločných projektoch, na žiadosť dotknutého členského štátu;

d)

informácie uvedené v článku 6 ods. 2 o štatistických prenosoch medzi členskými štátmi;

e)

informácie uvedené v článku 7 ods. 2 a 3 a článku 9 ods. 4 a 5 o spoločných projektoch;

f)

národné správy členských štátov, ako sa uvádza v článku 22;

g)

správy Komisie uvedené v článku 23 ods. 3.

Na žiadosť členského štátu, ktorý informácie predložil, však Komisia nezverejní dokumenty členských štátov s prognózami, uvedené v článku 4 ods. 3, alebo informácie z národných správ členských štátov uvedené v článku 22 ods. 1 písm. l) a m).

Článok 25

Výbor

1.   Okrem prípadov uvedených v odseku 2 Komisii pomáha Výbor pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie.

2.   Vo veciach týkajúcich sa trvalej udržateľnosti biopalív a biokvapalín Komisii pomáha Výbor pre trvalú udržateľnosť biopalív a biokvapalín.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

4.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 26

Zmeny a doplnenia a zrušenia

1.   V smernici 2001/77/ES sa článok 2, článok 3 ods. 2 a články 4 až 8 vypúšťajú s účinnosťou od 1. apríla 2010.

2.   V smernici 2003/30/ES sa článok 2, článok 3 ods. 2, 3 a 5 a články 5 a 6 vypúšťajú s účinnosťou od 1. apríla 2010.

3.   Smernice 2001/77/ES a 2003/30/ES sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2012.

Článok 27

Transpozícia

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 1, 2 a 3, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 25. decembra 2009.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 28

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 29

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 23. apríla 2009

Za Európsky parlament

predseda

H.-G. PÖTTERING

Za Radu

Predseda

P. NEČAS


(1)  Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 43.

(2)  Ú. v. EÚ C 325, 19.12.2008, s. 12.

(3)  Stanovisko Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 6. apríla 2009.

(4)  Ú. v. ES L 283, 27.10.2001, s. 33.

(5)  Ú. v. EÚ L 123, 17.5.2003, s. 42.

(6)  Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 37.

(7)  Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58.

(8)  Ú. v. EÚ C 219 E, 28.8.2008, s. 82.

(9)  Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 65.

(10)  Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 29.

(11)  Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64.

(12)  Ú. v. EÚ L 198, 20.7.2006, s. 18.

(13)  Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37.

(14)  Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.

(15)  Ú. v. EÚ L 52, 21.2.2004, s. 50.

(16)  Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26.

(17)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(18)  Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

(19)  Ú. v. EÚ L 304, 14.11.2008, s. 1.

(20)  Ú. v. EÚ L 301, 20.11.2007, s. 14.

(21)  Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 57.

(22)  Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16.

(23)  Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1.


PRÍLOHA I

Národné celkové ciele pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020 (1)

A.   Národné celkové ciele

 

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2005 (S2005)

Cieľ týkajúci sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020 (S2020)

Belgicko

2,2 %

13 %

Bulharsko

9,4 %

16 %

Česká republika

6,1 %

13 %

Dánsko

17,0 %

30 %

Nemecko

5,8 %

18 %

Estónsko

18,0 %

25 %

Írsko

3,1 %

16 %

Grécko

6,9 %

18 %

Španielsko

8,7 %

20 %

Francúzsko

10,3 %

23 %

Taliansko

5,2 %

17 %

Cyprus

2,9 %

13 %

Lotyšsko

32,6 %

40 %

Litva

15,0 %

23 %

Luxembursko

0,9 %

11 %

Maďarsko

4,3 %

13 %

Malta

0,0 %

10 %

Holandsko

2,4 %

14 %

Rakúsko

23,3 %

34 %

Poľsko

7,2 %

15 %

Portugalsko

20,5 %

31 %

Rumunsko

17,8 %

24 %

Slovinsko

16,0 %

25 %

Slovenská republika

6,7 %

14 %

Fínsko

28,5 %

38 %

Švédsko

39,8 %

49 %

Spojené kráľovstvo

1,3 %

15 %

B.   Orientačná trajektória

Orientačná trajektória uvedená v článku 3 ods. 2 pozostáva z týchto podielov energie z obnoviteľných zdrojov energie:

S2005 + 0,20 (S2020 – S2005) ako priemer na obdobie dvoch rokov 2011 až 2012;

S2005 + 0,30 (S2020 – S2005) ako priemer na obdobie dvoch rokov 2013 až 2014;

S2005 + 0,45 (S2020 – S2005) ako priemer na obdobie dvoch rokov 2015 až 2016 a

S2005 + 0,65 (S2020 – S2005) ako priemer na obdobie dvoch rokov 2017 až 2018;

kde

S2005 = podiel daného členského štátu v roku 2005 tak, ako sa uvádza v tabuľke v časti A

a

S2020 = podiel daného členského štátu v roku 2020 tak, ako sa uvádza v tabuľke v časti A.


(1)  Aby bolo možné dosiahnuť národné ciele stanovené v tejto prílohe, zdôrazňuje sa, že v usmerneniach o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia sa uznáva, že sú naďalej potrebné vnútroštátne podporné mechanizmy na podporu energie z obnoviteľných zdrojov.


PRÍLOHA II

Normalizačné vzorce na započítanie elektriny vyrábanej z vodnej a veternej energie

Na účely započítania elektriny vyrábanej vo vodných elektrárňach v danom členskom štáte sa uplatňuje tento vzorec:

Formula

kde

N

=

referenčný rok;

QN(norm)

=

normalizované množstvo elektriny na účely započítania vyrobenej vo všetkých vodných elektrárňach členského štátu za rok N;

Qi

=

množstvo elektriny skutočne vyrobenej vo všetkých vodných elektrárňach členského štátu za rok i, merané v GWh, okrem výroby prostredníctvom prečerpávacích vodných elektrární z vody, ktorú predtým prečerpali do hornej nádrže;

Ci

=

celková inštalovaná kapacita všetkých vodných elektrární členského štátu na konci roku i bez prečerpania, meraná v MW.

Na účely započítania elektriny vyrábanej z veternej energie v danom členskom štáte sa používa tento vzorec:

Formula

kde

N

=

referenčný rok;

QN(norm)

=

normalizované množstvo elektriny na účely započítania vyrobenej vo všetkých veterných elektrárňach členského štátu v roku N;

Qi

=

množstvo elektriny skutočne vyrobenej vo všetkých veterných elektrárňach členského štátu v roku i, merané v GWh;

Cj

=

celková inštalovaná kapacita všetkých veterných elektrární členského štátu na konci roku j, meraná v MW;

n

=

4 alebo počet rokov, ktoré predchádzali roku N, za ktorý sú k dispozícii údaje o kapacite a výrobe pre daný členský štát, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia.


PRÍLOHA III

Energetický obsah motorových palív v doprave

Palivo

Energetický obsah na základe hmotnosti

(dolná výhrevnosť, MJ/kg)

Energetický obsah na základe objemu

(dolná výhrevnosť, MJ/l)

bioetanol (etanol vyrobený z biomasy)

27

21

bio-ETBE (etyl-terc-butyl-éter vyrobený na báze bioetanolu)

36 (z čoho 37 % pochádza z obnoviteľných zdrojov energie)

27 (z čoho 37 % pochádza z obnoviteľných zdrojov energie)

biometanol (metanol vyrobený z biomasy, používaný ako biopalivo)

20

16

bio-MTBE (metyl-terc-butyl-éter vyrobený na báze biometanolu)

35 (z čoho 22 % pochádza z obnoviteľných zdrojov energie)

26 (z čoho 22 % pochádza z obnoviteľných zdrojov energie)

bio-DME (dimetyléter vyrobený z biomasy, používaný ako biopalivo)

28

19

bio-TAEE (terciárny amyl-etyl-éter vyrobený na báze bioetanolu)

38 (z čoho 29 % pochádza z obnoviteľných zdrojov energie)

29 (z čoho 29 % pochádza z obnoviteľných zdrojov energie)

biobutanol (butanol vyrobený z biomasy, používaný ako biopalivo)

33

27

bionafta (metyl-ester vyrobený z rastlinného alebo živočíšneho oleja s kvalitou nafty, používaný ako biopalivo)

37

33

nafta vyrobená technológiou Fischer-Tropsch (syntetický uhľovodík alebo zmes syntetických uhľovodíkov vyrobených z biomasy)

44

34

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej (rastlinný olej termochemicky spracovaný vodíkom)

44

34

čistý rastlinný olej (olej vyrobený z olejnatých rastlín lisovaním, extrahovaním alebo podobnými postupmi, surový alebo rafinovaný, ale chemicky nemodifikovaný, ak je jeho použitie zlučiteľné s typom príslušného motora a zodpovedajúcimi emisnými požiadavkami)

37

34

bioplyn (palivový plyn vyrobený z biomasy a/alebo z biologicky odbúrateľného podielu odpadu, ktorý môže čistením dosiahnuť kvalitu zemného plynu, používaný ako biopalivo alebo drevný plyn)

50

automobilový benzín

43

32

motorová nafta

43

36


PRÍLOHA IV

Udeľovanie osvedčení pre inštalatérov

Systémy udeľovania osvedčení alebo ekvivalentné kvalifikačné systémy uvedené v článku 14 ods. 3 vychádzajú z týchto kritérií:

1.

Proces udeľovania osvedčení alebo kvalifikácií musí byť transparentný a jednoznačne vymedzený členským štátom alebo ním určeným správnym orgánom.

2.

Inštalatéri zariadení na biomasu, tepelných čerpadiel, plytkých geotermálnych a solárnych fotovoltaických a solárnych tepelných zariadení musia získať osvedčenie v rámci akreditovaného programu odbornej prípravy alebo od poskytovateľa odbornej prípravy.

3.

Akreditáciu programu odbornej prípravy alebo poskytovateľa odbornej prípravy udeľujú členské štáty alebo správne orgány nimi určené. Akreditačný orgán zabezpečuje, aby bol program odbornej prípravy ponúkaný poskytovateľmi odbornej prípravy prepojený s ostatnými oblasťami a mal regionálne alebo celoštátne pokrytie. Poskytovateľ odbornej prípravy musí mať primerané technické vybavenie na zabezpečovanie praktickej odbornej prípravy, vrátane určitých laboratórnych zariadení alebo zodpovedajúcich zariadení na zabezpečovanie praktickej odbornej prípravy. Poskytovateľ odbornej prípravy musí okrem základnej odbornej prípravy ponúkať kratšie aktualizačné kurzy týkajúce sa aktuálnych otázok vrátane nových technológií, aby sa v oblasti inštalačných technológií zabezpečilo celoživotné vzdelávanie. Poskytovateľ odbornej prípravy môže byť výrobca zariadenia alebo systému, ústav alebo združenie.

4.

Odborná príprava, vďaka ktorej inštalatér získava osvedčenie alebo kvalifikáciu, zahŕňa teoretickú a praktickú časť. Pri ukončení odbornej prípravy musí mať inštalatér požadované zručnosti, aby mohol inštalovať príslušné zariadenia a systémy s cieľom plniť potreby spotrebiteľa spojené s výkonom a spoľahlivosťou, vykonávať kvalitnú prácu a dodržiavať všetky relevantné predpisy a normy vrátane energetického a environmentálneho označovania.

5.

Kurz odbornej prípravy sa ukončuje skúškou, na základe ktorej sa udeľuje osvedčenie alebo kvalifikácia. Súčasťou skúšky je praktické hodnotenie úspešnosti inštalácie kotlov a pecí na biomasu, tepelných čerpadiel, plytkých geotermálnych zariadení, solárnych fotovoltaických alebo solárnych tepelných zariadení.

6.

V systémoch udeľovania osvedčení alebo v ekvivalentných kvalifikačných systémoch uvedených v článku 14 ods. 3 sa náležite zohľadnia tieto usmernenia:

a)

Akreditované programy odbornej prípravy by sa mali ponúkať inštalatérom s pracovnými skúsenosťami, ktorí absolvovali alebo absolvujú tieto druhy odbornej prípravy:

i)

v prípade inštalatérov kotlov a pecí na biomasu: požaduje sa odborná príprava ako inštalatér, montér rúr a rúrok, inžinier so zameraním na systémy vykurovacej techniky alebo technik so zameraním na inštaláciu sanitárnych a vykurovacích alebo chladiacich zariadení;

ii)

v prípade inštalatérov tepelných čerpadiel: požaduje sa odborná príprava pre inštalatérov alebo inžinierov so zameraním na chladiarenské systémy, ktorí musia mať základné zručnosti v oblasti elektrických zariadení a inštalatérstva (rezanie rúr, spájkovanie rúrkových spojov, lepenie rúrkových spojov, izolácia, utesňovanie tvaroviek, testovanie netesnosti a inštalácia vykurovacích alebo chladiacich zariadení);

iii)

v prípade inštalatérov solárnych fotovoltaických alebo solárnych tepelných zariadení: požaduje sa odborná príprava pre inštalatérov alebo elektrikárov, ktorí musia mať zručnosti v oblasti inštalatérstva, elektrických zariadení a pokrývačstva vrátane znalostí v oblasti spájkovania rúrkových spojov, lepenia rúrkových spojov, utesňovania tvaroviek, testovania netesnosti, ako aj schopnosť spájať vodiče a musia poznať základné strešné materiály a utesňovacie metódy a metódy na krytie trhlín, alebo

iv)

systém odbornej praxe, v rámci ktorého inštalatér nadobúda potrebné zručnosti a ktorý zodpovedá 3 rokom vzdelávania v zručnostiach uvedených v písmenách a), b) alebo c) vrátane výučby v triede aj na pracovisku.

b)

Teoretická časť odbornej prípravy inštalatéra kotlov a pecí na biomasu by mala poskytovať prehľad o situácii na trhu, pokiaľ ide o biomasu, a zahŕňať ekologické aspekty, palivá z biomasy, logistiku, protipožiarnu ochranu, súvisiace dotácie, metódy spaľovania, systémy zapaľovania, optimálne hydraulické riešenia, porovnanie nákladov a rentability, ako aj projektovanie, inštaláciu a údržbu kotlov a pecí na biomasu. Odborná príprava by mala zabezpečiť aj dobrú znalosť európskych noriem v oblasti technológií a palív z biomasy, ako napríklad pelety, ako aj vnútroštátneho práva a práva Spoločenstva týkajúceho sa biomasy.

c)

Teoretická časť odbornej prípravy inštalatéra tepelných čerpadiel by mala poskytovať prehľad o situácii na trhu, pokiaľ ide o tepelné čerpadlá, a zahŕňať geotermálne zdroje a teploty zdrojov v zemi v rôznych regiónoch, identifikáciu pôd a hornín z hľadiska tepelnej vodivosti, predpisy týkajúce sa využívania geotermálnych zdrojov, možnosti využívania tepelných čerpadiel v budovách a stanovenie najvhodnejšieho systému tepelných čerpadiel, ako aj znalosti o ich technických požiadavkách, bezpečnosti, filtrovaní vzduchu, napojení na tepelný zdroj a o usporiadaní systému. Odborná príprava by mala zabezpečiť aj dobrú znalosť európskych noriem pre tepelné čerpadlá, ako aj príslušného vnútroštátneho práva a práva Spoločenstva. Inštalatér by mal preukázať tieto kľúčové znalosti:

i)

základné poznatky o zásadách fungovania tepelných čerpadiel a ich fyzických charakteristikách vrátane charakteristík vykurovacieho okruhu: súvislosti medzi nízkymi teplotami vykurovacieho média a vysokými teplotami tepelného zdroja, ako aj medzi účinnosťou tohto systému, stanovením výkonového čísla (COP) a sezónneho výkonového čísla (SPF);

ii)

poznatky o komponentoch a o ich funkciách v rámci vykurovacieho okruhu vrátane kompresora, expanzívneho ventilu, výparníka, kondenzátora, upínadiel a montážneho materiálu, mazacieho oleja, chladiaceho média, a o možnostiach prehriatia, podchladenia a chladenia pomocou tepelného čerpadla a

iii)

schopnosť vybrať a kalibrovať komponenty pri bežnej inštalácii vrátane schopnosti stanoviť typické hodnoty tepelnej záťaže rôznych budov a v prípade produkcie horúcej a teplej vody, vychádzajúc z energetickej spotreby, stanoviť kapacitu tepelného čerpadla v závislosti od tepelnej záťaže pri produkcii horúcej a teplej vody, skladovacej kapacity budovy a prerušiteľnej dodávky prúdu; určiť komponenty zásobnej nádrže a jej objem a integráciu sekundárneho vykurovacieho systému.

d)

Teoretická časť odbornej prípravy inštalatéra solárnych fotovoltaických a solárnych tepelných zariadení by mala poskytovať prehľad o situácii na trhu, pokiaľ ide o výrobky fungujúce na báze solárnej energie, a porovnanie nákladov a rentability, a zahŕňať ekologické aspekty, komponenty, charakteristiky a dimenzovanie solárnych systémov, výber správnych systémov a dimenzovanie komponentov, stanovenie požadovaného tepla, protipožiarnu ochranu, súvisiace dotácie, ako aj projektovanie, inštaláciu a údržbu solárnych fotovoltaických a solárnych tepelných zariadení. Odborná príprava by mala zabezpečiť aj dobrú znalosť európskych noriem v oblasti technológií a udeľovania osvedčení, akým je napríklad Solar Keymark, ako aj znalosť príslušného vnútroštátneho práva a práva Spoločenstva. Inštalatér by mal preukázať tieto kľúčové znalosti:

i)

schopnosť dodržiavať bezpečnosť pri práci a používať požadované nástroje a zariadenia a plniť bezpečnostné predpisy a normy, ako aj schopnosť identifikovať riziká v oblasti inštalatérstva, elektrických zariadení a iné riziká, ktoré sú spojené s inštaláciou solárnych zariadení;

ii)

schopnosť identifikovať systémy a ich komponenty, ktoré sú typické pre aktívne a pasívne systémy, vrátane mechanického návrhu, ako aj schopnosť určiť umiestnenie komponentov a rozvrhnutie a konfiguráciu systému;

iii)

schopnosť určiť požadovanú plochu na inštaláciu, nasmerovanie a sklon solárneho fotovoltaického a solárneho ohrievača vody, pričom sa zohľadňuje clonenie, prístup slnečného žiarenia, štrukturálna integrita, primeranosť inštalácie vzhľadom na budovu alebo klímu, ako aj schopnosť identifikovať rôzne inštalačné metódy vhodné pre rozličné druhy striech a vyváženosť systémových zariadení potrebných na inštaláciu a

iv)

najmä v prípade solárnych fotovoltaických systémov schopnosť prispôsobovať projektové návrhy elektrických obvodov vrátane schopnosti určiť výpočtový (menovitý) prúd, vyberať vodiče vhodných typov a menovitých výkonov pre každý elektrický obvod, určovať primeranú veľkosť, triedu a umiestnenie všetkých súvisiacich zariadení a podsystémov, ako aj zvoliť vhodný bod prepojenia.

e)

Platnosť osvedčenia inštalatéra by mala byť časovo obmedzená a na jeho predĺženie by sa mal absolvovať aktualizačný seminár alebo kurz.


PRÍLOHA V

Pravidlá výpočtu vplyvu biopalív, biokvapalín a porovnateľných fosílnych palív na množstvo skleníkových plynov

A.   Typické a určené hodnoty týkajúce sa biopalív, ak pri ich výrobe nevznikajú žiadne čisté emisie uhlíka spôsobené zmenou využívania pôdy

Reťazec výroby biopalív

Typické úspory emisií skleníkových plynov

Určené úspory emisií skleníkových plynov

etanol z cukrovej repy

61 %

52 %

etanol z pšenice (palivo na spracovanie sa neuvádza)

32 %

16 %

etanol z pšenice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

32 %

16 %

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v konvenčnom kotli)

45 %

34 %

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

53 %

47 %

etanol z pšenice (slama ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

69 %

69 %

etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

56 %

49 %

etanol z cukrovej trstiny

71 %

71 %

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov etyl-terc-butyl-éteru (ETBE)

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov terciárneho amyl-etyl-éteru (TAEE)

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

bionafta z repky olejnej

45 %

38 %

bionafta zo slnečnice

58 %

51 %

bionafta zo sóje

40 %

31 %

bionafta z palmového oleja (proces sa neuvádza)

36 %

19 %

bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

62 %

56 %

bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho (1)oleja

88 %

83 %

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej

51 %

47 %

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice

65 %

62 %

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces sa neuvádza)

40 %

26 %

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

68 %

65 %

čistý rastlinný olej z repky olejnej

58 %

57 %

bioplyn z komunálneho organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn

80 %

73 %

bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

84 %

81 %

bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

86 %

82 %

B.   Odhadované typické a určené hodnoty týkajúce sa budúcich biopalív, ktoré sa v januári 2008 nenachádzali na trhu alebo sa nachádzali na trhu iba v zanedbateľných množstvách, ak pri ich výrobe nevznikajú žiadne čisté emisie uhlíka spôsobené zmenou využívania pôdy

Reťazec výroby biopalív

Typické úspory emisií skleníkových plynov

Určené úspory emisií skleníkových plynov

etanol z pšeničnej slamy

87 %

85 %

etanol z drevného odpadu

80 %

74 %

etanol z drevín pestovaných na tento účel

76 %

70 %

motorová nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

95 %

95 %

motorová nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

93 %

93 %

dimetyléter (DME) z drevného odpadu

95 %

95 %

DME z drevín pestovaných na tento účel

92 %

92 %

metanol z drevného odpadu

94 %

94 %

metanol z drevín pestovaných na tento účel

91 %

91 %

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov metyl-terc-butyl-éteru (MTBE)

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu

C.   Metodika

1.   Emisie skleníkových plynov z výroby a používania motorových palív v doprave, biopalív a biokvapalín sa vypočítavajú takto:

Eeec  + el  + ep  + etd  + eu esca eccs eccr eee ,

kde

E

=

celkové emisie z používania paliva;

eec

=

emisie z ťažby alebo pestovania surovín;

el

=

množstvo emisií na rok, ktoré vznikajú pri zmenách zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy;

ep

=

emisie zo spracovania;

etd

=

emisie z dopravy a distribúcie;

eu

=

emisie z používaných palív;

esca

=

úspora emisií z akumulácie pôdneho uhlíka prostredníctvom zlepšeného poľnohospodárskeho riadenia;

eccs

=

úspora emisií pri zachytávaní a geologickom ukladaní uhlíka;

eccr

=

úspora emisií pri zachytávaní a nahradzovaní uhlíka a

eee

=

úspora emisií pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla, pri ktorej vzniká nadbytočná elektrina.

Emisie z výroby strojov a zariadení sa nezohľadňujú.

2.   Emisie skleníkových plynov z palív (E) sa vyjadrujú ekvivalentom množstva gramov CO2 na MJ paliva, gCO2eq/MJ.

3.   Odchylne od bodu 2 sa v prípade motorových palív v doprave môžu hodnoty vypočítavané na základe gCO2eq/MJ prispôsobiť tak, aby sa zohľadnili rozdiely medzi palivami, pokiaľ ide o vykonanú užitočnú prácu vyjadrenú v km/MJ. Takéto prispôsobenie je možné len v prípade, ak sa poskytne dôkaz o existencii rozdielov, pokiaľ ide o vykonanú užitočnú prácu.

4.   Úspora emisií skleníkových plynov z biopalív a biokvapalín sa vypočítava takto:

ÚSPORA = (EF EB )/EF ,

kde

EB

=

celkové emisie z biopalív alebo biokvapalín a

EF

=

celkové emisie z porovnateľných fosílnych palív.

5.   Na účely bodu 1 sú zohľadňované skleníkové plyny CO2, N2O a CH4. Na účely výpočtu ekvivalentu CO2 majú uvedené plyny túto hodnotu:

CO2

:

1

N2O

:

296

CH4

:

23

6.   Emisie z ťažby alebo pestovania surovín (eec) zahŕňajú emisie zo samotného procesu ťažby alebo pestovania, zo zberu surovín, z odpadov a úniku látok a z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri ťažbe alebo pestovaní. Zachytávanie CO2 pri pestovaní surovín sa nezahŕňa. Certifikované zníženie emisií skleníkových plynov zo spaľovania prebytočného plynu na mieste produkcie ropy kdekoľvek na svete sa odpočítava. Odhadované množstvá emisií z pestovania je možné vypočítať na základe priemerov vypočítaných pre geografické oblasti, ktoré sú menšie ako oblasti, ktoré sa používajú pri výpočte určených hodnôt, čo predstavuje alternatívu používania skutočných hodnôt.

7.   Množstvo emisií na rok vyplývajúcich zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy (el) sa vypočítava rovnomerným delením celkových emisií počas obdobia 20 rokov. Na výpočet týchto emisií sa uplatňuje tento vzorec:

el  = (CSR CSA ) × 3,664 × 1/20 × 1/PeB  (3),

kde

el

=

množstvo emisií skleníkových plynov na rok vyplývajúce zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy (merané ako množstvo ekvivalentu CO2 na jednotkovú energiu z biopalív);

CSR

=

zásoba uhlíka na jednotku plochy súvisiacu s referenčným využívaním pôdy (merané ako množstvo uhlíka na jednotku plochy vrátane pôdy aj vegetácie). Za referenčné využívanie pôdy sa považuje využívanie pôdy v januári 2008 alebo využívanie pôdy 20 rokov predtým, ako sa získali suroviny, podľa toho, ktoré využívanie sa realizovalo ako posledné;

CSA

=

zásoba uhlíka na jednotku plochy súvisiacu so skutočným využívaním pôdy (merané ako množstvo uhlíka na jednotku plochy vrátane pôdy aj vegetácie). Ak sa zásoba uhlíka akumuluje viac ako jeden rok, hodnotou CSA je odhadovaná zásoba na jednotku plochy po dvadsiatich rokoch alebo po dozretí plodín, podľa toho, čo nastane skôr;

P

=

produktivita plodín (meraná ako energia z biopalív alebo biokvapalín na jednotku plochy za rok) a

eB

=

bonus vo výške 29 gCO2eq/MJ biopalív alebo biokvapalín, ak sa biomasa získava z obnovenej znehodnotenej pôdy za podmienok ustanovených v bode 8.

8.   Bonus vo výške 29 gCO2eq/MJ sa udelí, ak sa preukáže, že daná pôda:

a)

sa v januári 2008 nevyužívala na poľnohospodárske ani žiadne iné činnosti a

b)

patrí do jednej z týchto kategórií:

i)

veľmi znehodnotená pôda vrátane pôdy, ktorá sa v minulosti využívala na poľnohospodárske účely;

ii)

silno kontaminovaná pôda.

Bonus vo výške 29 gCO2eq/MJ sa uplatňuje na obdobie 10 rokov od dátumu zmeny využívania pôdy na poľnohospodárske účely pod podmienkou, že sa v prípade pôdy uvedenej v bode i) zaručí pravidelný nárast zásob uhlíka a výrazné zníženie erózie, a že sa v prípade pôdy uvedenej v bode ii) zníži kontaminácia pôdy.

9.   Kategórie uvedené v bode 8 písm. b) sa vymedzujú takto:

a)

„veľmi znehodnotená pôda“ je pôda, ktorá je počas dlhého obdobia buď výrazne zasolená, alebo vykazuje mimoriadne nízky obsah organických látok a je veľmi zvetraná;

b)

„silno kontaminovaná pôda“ je pôda, ktorá vzhľadom na kontamináciu pôdy nie je vhodná na pestovanie potravín alebo krmív.

Patrí sem aj pôda, ktorá je predmetom rozhodnutia Komisie v súlade s článkom 18 ods. 4 štvrtý pododsek.

10.   Komisia prijme do 31. decembra 2009 usmernenia pre výpočet zásob uhlíka v pôde na základe usmernení IPCC pre vnútroštátne súpisy skleníkových plynov – zväzok 4 z roku 2006. Usmernenia Komisie budú slúžiť ako základ pre výpočet zásob uhlíka v pôde na účely tejto smernice.

11.   Emisie zo spracovania (ep ) zahŕňajú emisie zo samotného spracovania, z odpadov a úniku látok a z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri spracovaní.

Pri započítaní spotreby elektriny nevyrobenej v zariadení na výrobu palív sa intenzita emisií skleníkových plynov pri výrobe a distribúcii tejto elektriny považuje za rovnakú, ako v prípade priemernej intenzity emisií pri výrobe a distribúcii elektriny v určenom regióne. Odchylne od tohto pravidla môžu výrobcovia používať priemernú hodnotu v prípade elektriny vyrobenej v jednotlivej elektrárni za predpokladu, že táto elektráreň nie je pripojená k elektrizačnej sústave.

12.   Emisie z dopravy a distribúcie (etd ) zahŕňajú emisie z dopravy a skladovania surovín a polotovarov a zo skladovania a distribúcie hotových materiálov. Emisie z dopravy a distribúcie, ktoré sa zohľadňujú podľa bodu 6, nie sú zahrnuté v tomto bode.

13.   Emisie z používaných palív (eu ) sa v prípade biopalív a biokvapalín považujú za nulové.

14.   Úspora emisií pri zachytávaní a geologickom ukladaní uhlíka (eccs ), ktoré ešte neboli započítané pri ep , je obmedzená len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní a sekvestrácii emitovaného CO2 v priamej súvislosti s ťažbou, prepravou, spracovaním a distribúciou palív.

15.   Úspora emisií pri zachytávaní a nahradzovaní uhlíka (eccr ) je obmedzená len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní CO2, kde uhlík používaný na nahrádzanie CO2 pochádzajúceho z fosílnych palív v komerčných produktoch a službách, musí mať pôvod v biomase.

16.   Úspora emisií pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla, pri ktorej vzniká nadbytočná elektrina, eee , sa zohľadňuje v súvislosti s nadbytočnou elektrinou vyrobenou v rámci systémov výroby paliva, ktoré využívajú kombinovanú výrobu okrem prípadu, keď palivo použité na kombinovanú výrobu je vedľajším produktom iným ako zvyšky poľnohospodárskych plodín. Pri započítaní tejto nadbytočnej elektriny sa veľkosť jednotky kombinovanej výroby považuje za minimum potrebné na to, aby jednotka kombinovanej výroby mohla dodávať teplo potrebné na výrobu paliva. Úspora emisií skleníkových plynov súvisiaca s touto nadbytočnou elektrinou sa rovná množstvu skleníkových plynov, ktoré by boli emitované pri výrobe rovnakého množstva elektriny v elektrárni pri použití rovnakého paliva ako v prípade jednotky kombinovanej výroby.

17.   Keď je kombinovaným produktom výroby paliva palivo, v prípade ktorého sa vypočítavajú emisie, a jeden alebo viacero iných produktov („vedľajšie produkty“), emisie skleníkových plynov sa delia medzi palivo alebo jeho medziprodukt a vedľajšie produkty úmerne k ich energetickému obsahu (stanovuje sa na základe nižšej výhrevnosti v prípade vedľajších produktov iných ako elektrina).

18.   Na účely výpočtu uvedeného v bode 17 sú emisie, ktoré sa majú deliť, súčtom e ec  + el  + tých častí ep , etd eee , ktoré vznikajú v procese až do fázy, keď sa vyrobí vedľajší produkt vrátane fázy výroby samotnej. Ak sa v skoršej fáze procesu v rámci životného cyklu pripísali akékoľvek emisie vedľajším produktom, podiel tých emisií, ktoré sa pripísali medziproduktu paliva v poslednej takejto fáze procesu, sa použije na tento účel namiesto celkového množstva týchto emisií.

V prípade biopalív a biokvapalín sa na účely tohto výpočtu zohľadňujú všetky vedľajšie produkty vrátane elektriny, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti bodu 16 s výnimkou zvyškov poľnohospodárskych plodín vrátane slamy, bagasy, pliev, kukuričných klasov a orechových škrupín. Na účely výpočtu sa energetický obsah vedľajších produktov s negatívnym energetickým obsahom považuje za nulový.

Odpady, zvyšky poľnohospodárskych plodín vrátane slamy, bagasy, pliev, kukuričných klasov a orechových škrupín a zvyšky zo spracovania vrátane nespracovaného glycerínu (glycerín, ktorý neprešiel rafináciou) sa považujú, že majú nulové emisie skleníkových plynov v rámci životného cyklu až do procesu zberu týchto materiálov.

V prípade palív vyrábaných v rafinériách sa za jednotku analýzy na účely výpočtu uvedeného v bode 17 považuje rafinéria.

19.   V prípade biopalív predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 4 emisie z porovnateľného fosílneho paliva EF najnovšiu známu priemernú hodnotu skutočných emisií z fosílnej zložky automobilového benzínu a motorovej nafty spotrebovaných v Spoločenstve, ktoré boli oznámené podľa smernice 98/70/ES. Ak takéto údaje nie sú k dispozícii, používa sa hodnota 83,8 gCO2eq/MJ.

V prípade biokvapalín používaných na výrobu elektriny predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 4 emisie z porovnateľného fosílneho paliva EF hodnotu 91 gCO2eq/MJ.

V prípade biokvapalín používaných na výrobu tepla predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 4 emisie z porovnateľného fosílneho paliva EF hodnotu 77 gCO2eq/MJ.

V prípade biokvapalín používaných na kombinovanú výrobu elektriny a tepla predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 4 emisie z porovnateľného fosílneho paliva EF hodnotu 85 gCO2eq/MJ.

D.   Roztriedenie určených hodnôt pre biopalivá a biokvapaliny

Roztriedenie určených hodnôt pre pestovanie: „eec“ tak, ako sa vymedzuje v časti C tejto prílohy

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín

Typické emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z cukrovej repy

12

12

etanol z pšenice

23

23

etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve

20

20

etanol z cukrovej trstiny

14

14

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

bionafta z repky olejnej

29

29

bionafta zo slnečnice

18

18

bionafta zo sóje

19

19

bionafta z palmového oleja

14

14

bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho (4)oleja

0

0

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej

30

30

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice

18

18

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja

15

15

čistý rastlinný olej z repky olejnej

30

30

bioplyn z komunálneho organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn

0

0

bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

0

0

bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

0

0

Roztriedenie určených hodnôt pre spracovanie (vrátane nadbytočnej elektriny): „ep eee “ tak, ako sa vymedzujú v časti C tejto prílohy

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín

Typické emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z cukrovej repy

19

26

etanol z pšenice (palivo na spracovanie sa neuvádza)

32

45

etanol z pšenice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

32

45

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotli)

21

30

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

14

19

etanol z pšenice (slama ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

1

1

etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

15

21

etanol z cukrovej trstiny

1

1

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

bionafta z repky olejnej

16

22

bionafta zo slnečnice

16

22

bionafta zo sóje

18

26

bionafta z palmového oleja (proces sa neuvádza)

35

49

bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

13

18

bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho oleja

9

13

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej

10

13

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice

10

13

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces sa neuvádza)

30

42

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

7

9

čistý rastlinný olej z repky olejnej

4

5

bioplyn z komunálneho organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn

14

20

bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

8

11

bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

8

11

Roztriedenie určených hodnôt pre dopravu a distribúciu: „etd “ tak, ako sa vymedzuje v časti C tejto prílohy

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín

Typické emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z cukrovej repy

2

2

etanol z pšenice

2

2

etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve

2

2

etanol z cukrovej trstiny

9

9

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

bionafta z repky olejnej

1

1

bionafta zo slnečnice

1

1

bionafta zo sóje

13

13

bionafta z palmového oleja

5

5

bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho oleja

1

1

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej

1

1

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice

1

1

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja

5

5

čistý rastlinný olej z repky olejnej

1

1

bioplyn z komunálneho organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn

3

3

bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

5

5

bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

4

4

Spolu pre pestovanie, spracovanie, dopravu a distribúciu

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín

Typické emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z cukrovej repy

33

40

etanol z pšenice (palivo na spracovanie sa neuvádza)

57

70

etanol z pšenice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

57

70

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotli)

46

55

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

39

44

etanol z pšenice (slama ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

26

26

etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

37

43

etanol z cukrovej trstiny

24

24

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

bionafta z repky olejnej

46

52

bionafta zo slnečnice

35

41

bionafta zo sóje

50

58

bionafta z palmového oleja (proces sa neuvádza)

54

68

bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

32

37

bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho oleja

10

14

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej

41

44

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice

29

32

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces sa neuvádza)

50

62

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

27

29

čistý rastlinný olej z repky olejnej

35

36

bioplyn z komunálneho organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn

17

23

bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

13

16

bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

12

15

E.   Roztriedenie odhadovaných určených hodnôt pre budúce biopalivá a biokvapaliny, ktoré sa v januári 2008 nenachádzali na trhu alebo sa nachádzali na trhu len v zanedbateľných množstvách

Roztriedenie určených hodnôt pre pestovanie: „eec “ tak, ako sa vymedzuje v časti C tejto prílohy

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín

Typické emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z pšeničnej slamy

3

3

etanol z drevného odpadu

1

1

etanol z drevín pestovaných na tento účel

6

6

motorová nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

1

1

motorová nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

4

4

DME z drevného odpadu

1

1

DME z drevín pestovaných na tento účel

5

5

metanol z drevného odpadu

1

1

metanol z drevín pestovaných na tento účel

5

5

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu

Roztriedenie určených hodnôt pre spracovanie (vrátane nadbytočnej elektriny): „ep eee “ tak, ako sa vymedzujú v časti C tejto prílohy

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín

Typické emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z pšeničnej slamy

5

7

etanol z dreva

12

17

motorová nafta z dreva vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

0

0

DME z dreva

0

0

metanol z dreva

0

0

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu

Roztriedenie určených hodnôt pre dopravu a distribúciu: „etd “ tak, ako sa vymedzuje v časti C tejto prílohy

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín

Typické emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z pšeničnej slamy

2

2

etanol z drevného odpadu

4

4

etanol z drevín pestovaných na tento účel

2

2

motorová nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

3

3

motorová nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

2

2

DME z drevného odpadu

4

4

DME z drevín pestovaných na tento účel

2

2

metanol z drevného odpadu

4

4

metanol z drevín pestovaných na tento účel

2

2

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu

Spolu pre pestovanie, spracovanie, dopravu a distribúciu

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín

Typické emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z pšeničnej slamy

11

13

etanol z drevného odpadu

17

22

etanol z drevín pestovaných na tento účel

20

25

motorová nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

4

4

motorová nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

6

6

DME z drevného odpadu

5

5

DME z drevín pestovaných na tento účel

7

7

metanol z drevného odpadu

5

5

metanol z drevín pestovaných na tento účel

7

7

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu


(1)  Nezahŕňa živočíšny olej vyrábaný zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 3 v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu ().

(2)  Ú. v. ES L 273, 10.10.2002, s. 1.

(3)  Konštanta získaná vydelením molekulovej hmotnosti CO2 (44,010 g/mol) molekulovou hmotnosťou uhlíka (12,011 g/mol) sa rovná 3,664.

(4)  Nezahŕňa živočíšny olej vyrábaný zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 3 v súlade s nariadením (ES) č. 1774/2002.


PRÍLOHA VI

Minimálne požiadavky na harmonizovaný vzor pre národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie

1.   Očakávaná konečná energetická spotreba

Hrubá konečná energetická spotreba pri výrobe elektriny, tepla a chladu a v doprave v roku 2020 pri zohľadnení vplyvov opatrení zameraných na energetickú efektívnosť.

2.   Národné odvetvové ciele na rok 2020 a odhadované podiely energie z obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny, tepla a chladu a v doprave:

a)

cieľový podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny v roku 2020;

b)

odhadovaná trajektória pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny;

c)

cieľový podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe tepla a chladu v roku 2020;

d)

odhadovaná trajektória pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe tepla a chladu;

e)

odhadovaná trajektória pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave;

f)

národná orientačná trajektória uvedená v článku 3 ods. 2 a v prílohe I časť B.

3.   Opatrenia na dosiahnutie cieľov:

a)

prehľad všetkých politík a opatrení zameraných na presadzovanie využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie;

b)

osobitné opatrenia na splnenie požiadaviek článkov 13, 14 a 16 vrátane potreby rozšíriť alebo posilniť existujúcu infraštruktúru na účely ľahšieho začlenenia množstva energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré je potrebné na dosiahnutie národného cieľa na rok 2020, opatrenia na zrýchlenie schvaľovacích postupov, opatrenia na zníženie iných ako technologických prekážok a opatrenia týkajúce sa článkov 17 až 21;

c)

systémy podpory na presadzovanie využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny, ktoré uplatňujú členské štáty alebo skupina členských štátov;

d)

systémy podpory na presadzovanie využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe tepla a chladu, ktoré uplatňujú členské štáty alebo skupina členských štátov;

e)

systémy podpory na presadzovanie využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave, ktoré uplatňujú členské štáty alebo skupina členských štátov;

f)

osobitné opatrenia zamerané na presadzovanie využívania energie z biomasy, najmä nových zdrojov biomasy, s ohľadom na:

i)

dostupnosť biomasy: domáci potenciál aj dovoz;

ii)

opatrenia na zlepšenie dostupnosti biomasy s ohľadom na iných používateľov biomasy (poľnohospodárstvo a lesnícke odvetvia);

g)

plánované využitie štatistických prenosov medzi členskými štátmi a plánovaná účasť na spoločných projektoch s inými členskými štátmi a tretími krajinami:

i)

odhadovaný nadbytok výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie v porovnaní s orientačnou trajektóriou, ktorý možno preniesť do iných členských štátov;

ii)

odhadovaný potenciál na spoločné projekty;

iii)

odhadovaný dopyt po energii z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý sa pokryje inak ako domácou produkciou.

4.   Hodnotenia:

a)

celkový očakávaný príspevok každej technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie k dosiahnutiu záväzných cieľov na rok 2020 a splneniu orientačnej trajektórie pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny, tepla a chladu a v doprave;

b)

celkový očakávaný príspevok opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti a úspor energie k dosiahnutiu záväzných cieľov na rok 2020 a splneniu orientačnej trajektórie pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny, tepla a chladu a v doprave.


PRÍLOHA VII

Započítanie energie z tepelných čerpadiel

Množstvo aerotermálnej, geotermálnej a hydrotermálnej energie zachytenej tepelnými čerpadlami, ktorá sa považuje za energiu z obnoviteľných zdrojov energie na účely tejto smernice (ERES), sa vypočíta v súlade s týmto vzorcom:

ERES = Qvyužiteľné * (1 – 1/SPF)

kde

Qvyužiteľné = odhadované celkové využiteľné teplo dodané tepelným čerpadlom pri splnení kritérií uvedených v článku 5 ods. 4, uplatňované takto: zohľadnia sa len tepelné čerpadlá, pri ktorých SPF > 1,15 * 1/η,

SPF = odhadovaný priemerný sezónny výkonnostný faktor pre tieto tepelné čerpadlá,

η = pomer medzi celkovou hrubou výrobou elektriny a primárnou energiou spotrebovanou na výrobu elektriny a vypočíta sa ako priemer Európskej únie založený na údajoch Eurostatu.

Do 1. januára 2013 prijme Komisia usmernenia o tom, ako majú členské štáty odhadovať hodnoty Qvyužiteľné a SPF pre rôzne technológie a aplikácie tepelných čerpadiel, pričom sa zohľadnia rozdiely klimatických podmienok, najmä veľmi studené podnebia.


Top