(1)

Listom z 13. júla 2006 holandské orgány notifikovali schému groepsrentebox, „systém úrokov vnútri skupiny“, ktorou sa ustanovujú nižšie dane a odpočítateľnosť úrokov prijatých alebo zaplatených v rámci vnútroskupinových vzťahov. Holandské orgány zaslali notifikáciu len na účel právnej istoty, keďže schému považujú za všeobecné opatrenie. Ďalšie informácie poskytli listami z 5. septembra 2006 a 9. novembra 2006.

(2)

Listom zo 7. februára 2007 Komisia informovala Holandsko, že sa rozhodla začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES v súvislosti s tou časťou schémy štátnej pomoci, ktorá sa týka nižších daní a odpočítateľnosti úrokov vnútri skupiny (opatrenie A).

(3)

V tom istom liste Komisia tiež informovala Holandsko, že dospela k záveru, že nižšie dane z krátkodobých vkladov, ktoré sú určené na získanie minimálne 5 % spoločnosti (opatrenie B), nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(4)

Rozhodnutie Komisie začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky.

(5)

Holandské orgány listom zo 7. mája 2007 poskytli pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania.

(6)

Komisii boli doručené pripomienky zainteresovaných strán. Komisia ich poslala holandským orgánom, ktoré dostali možnosť reagovať; ich pripomienky boli doručené listom z 29. júna 2007.

(7)

Ďalšie informácie holandských orgánov boli doručené listami z 8. novembra 2007 a 29. januára 2008.

(8)

Holandské orgány poskytli 7. októbra 2008 právne stanovisko pani Leigh Hancher, profesorky európskeho práva na Univerzite v Tilburgu, k otázke, či notifikované opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

(9)

Listom z 18. decembra 2008 holandské orgány informovali Komisiu, že sa rozhodli zmeniť a doplniť daňovú schému.

(10)

Podľa holandských orgánov cieľom opatrenia je zmenšiť rozdiel v daňovom zaobchádzaní medzi dvoma nástrojmi vnútroskupinového financovania, t. j. medzi vlastným imaním a dlhom.

(11)

Keď v súčasnej situácii spoločnosť, ktorá je súčasťou skupiny, poskytne kapitálovú dotáciu druhej spoločnosti, ktorá je súčasťou tej istej skupiny, dostane ako odmenu dividendy, ktoré sú oslobodené od daní na základe pravidiel o oslobodení vlastnených akcií, kým v prípade, keď požičia peniaze spoločnosti, ktorá je súčasťou tej istej skupiny, prijatý úrok je zdanený štandardnou sadzbou dane z príjmu právnických osôb (25,5 %). Na úrovni spoločnosti, ktorá dostáva finančné prostriedky, nie sú dividendy zaplatené za kapitálovú dotáciu odpočítateľné, kým úroky zaplatené za úver sú odpočítateľné pri štandardnej sadzbe dane z príjmu právnických osôb.

(12)

Holandsko poukazuje na to, že podnetmi na voľbu organizačnej štruktúry právne nezávislých organizácií sú zvyčajne dôvody súvisiace s právom obchodných spoločností alebo ekonomické dôvody. Rozdiely v občianskom práve medzi vlastným imaním a dlhom (zodpovednosť, podmienky splácania, zabezpečenie, hlasovacie práva atď.) sú vo veľkej miere irelevantné pre financovanie vnútri skupiny, zatiaľ čo daňové dôsledky sú výrazne rozdielne. Vnútri skupín sa podmienky financovania volia na dosiahnutie najnižšieho daňového zaťaženia v rámci uplatniteľného daňového systému. V dôsledku toho sa rozhodnutie poskytnúť vnútri skupiny úverový kapitál alebo vlastný kapitál riadi predovšetkým daňovými úvahami.

(13)

Profesorka Hancher v právnom stanovisku zdôrazňuje, že vplyv rozdielneho daňového zaobchádzania s dlhom a vlastným imaním na úrovni spoločnosti a možné riešenia negatívnych dôsledkov, ktoré to môže mať, sa nachádzajú na vysokých priečkach politických programov mnohých krajín OECD. Podľa profesorky Hancher sa v holandskej daňovej literatúre opakovane vyzýva na zásadnú reformu holandskej dane z príjmu právnických osôb a na neutrálne zaobchádzanie s financovaním prostredníctvom dlhu a prostredníctvom vlastného imania vnútri skupín spoločností.

(14)

Holandské orgány zdôrazňujú, že rozdiely v daňovom zaobchádzaní vytvárajú formy voľnej úvahy medzi týmito dvoma spôsobmi vnútroskupinového financovania, ktoré nie sú ekonomicky žiaduce. Vnútri skupiny je voľba medzi dodatočným financovaním vlastným kapitálom alebo (dodatočným) dlhovým financovaním (teda cudzím kapitálom) je založená na voľnom uvážení, ale daňové dôsledky týchto dvoch druhov financovania sú rozdielne. To môže viesť k arbitráži (voľnej úvahe), ktorá narúša neutralitu daňového systému. Toto opatrenie sa preto snaží zabrániť arbitráži medzi dlhovým financovaním a kapitálovým financovaním (teda medzi financovaním cudzím kapitálom a financovaním vlastným kapitálom) a zvýšiť neutralitu holandského daňového systému.

(15)

Zavedenie systému úrokov vnútri skupiny pomôže zabezpečiť, aby sa o metóde financovania použitej v rámci skupiny rozhodovalo predovšetkým na základe ekonomických úvah. Prinesie oveľa väčšie zblíženie daňového zaobchádzania s úrokmi vnútri skupiny s daňovým zaobchádzaním s dividendami vnútri skupiny, a tým bude viesť k vyššej neutralite medzi dlhovým financovaním vnútri skupiny a kapitálovým financovaním vnútri skupiny.

(16)

Problém arbitráže nevzniká v prípade financovania mimo rámca skupiny. Tu sú skutočne dôležité rozdielne dôsledky vyplývajúce z občianskeho práva, takže k tejto forme arbitráže nedochádza. Vzhľadom na prirodzené rozdiely medzi situáciami vnútri skupín a mimo skupín sa pre transakcie financovania mimo skupín nevyžaduje daňová neutralita. Z hľadiska povahy vecí sa preto opatrenie obmedzuje na úvery vnútri skupiny.

(17)

Holandské orgány poukazujú aj na to, že holandské podniky v poslednom čase odpočítavajú stále viac úrokov nadmernej výšky. Podniky stále viac využívajú rozdielne daňové zaobchádzanie s úvermi a vlastným imaním vnútri skupiny na úkor štátnej pokladnice.

(18)

Opatrenie je zamerané proti tomuto narúšaniu daňových príjmov podnecovaním spoločností, aby využívali vlastné imanie namiesto úverov, a na obmedzenie odpočtu úrokov v Holandsku. Táto schéma preto dopĺňa holandské pravidlá nízkej kapitalizácie, ktoré majú podobný cieľ, v tom, že odrádza od nadmerného financovania úverovým kapitálom a bráni umelému znižovaniu daňového základu v Holandsku.

(19)

Notifikovaná schéma predstavuje podľa názoru holandských orgánov opatrenie čisto technickej povahy.

(20)

Právnym základom opatrenia je článok 12 písm. c) zákona o dani z príjmov právnických osôb z roku 1969 (Wet op de vennootschapsbelasting 1969). Toto ustanovenie bolo zavedené s účinnosťou od 1. januára 2007, ale nadobudnutie jeho účinnosti bolo posunuté, kým Komisia neprijme stanovisko o zlučiteľnosti s pravidlami štátnej pomoci.

(21)

V Holandsku sa daň z príjmu právnických osôb vo všeobecnosti uplatňuje na výnosy spoločností pri sadzbe 25,5 % (3). Opatrením systému úrokov vnútri skupiny sa ustanovuje rozdielne daňové zaobchádzanie s určitými úrokmi vnútri skupiny. Úroky zaplatené a prijaté v súvislosti s vnútroskupinovým financovaním nebudú podliehať štandardnej sadzbe dane z príjmu právnických osôb vo výške 25,5 %. Pozitívne saldo medzi úrokmi prijatými a zaplatenými v súvislosti s transakciami vnútroskupinového financovania bude zdaňované v „systéme úrokov vnútri skupiny“ pri sadzbe 5 % namiesto štandardnej sadzby dane z príjmu právnických osôb vo výške 25,5 %. Ak je saldo úrokov prijatých a zaplatených negatívne, bude odpočítateľné, ale pri nižšej sadzbe 5 % namiesto štandardnej sadzby 25,5 %.

(22)

Suma, ktorú je možné zdaniť alebo odpočítať pri zníženej sadzbe, je obmedzená na percento z čistých aktív daňovníka na daňové účely (fiscale vermogen). Cieľom tohto obmedzenia je zabrániť podkapitalizovaným podnikom obchádzať opatrenie a zabezpečiť, aby sa znížená sadzba uplatňovala, len ak bol výnos z úverov vnútri skupiny financovaný akciovým kapitálom.

(23)

Opatrenie systému úrokov vnútri skupiny má viaceré ďalšie ustanovenia proti zneužitiu. Konkrétne, úroky z formálnej stránky splatné tretej strane (banke), ale v skutočnosti platené organizácii skupiny, sa považujú za úroky zaplatené vnútri skupiny. To sa týka napríklad prípadu dojednania so vzájomnou nadväznosťou, tzv. „back-to-back construction“ (4). Úroky splatné tretej strane (banke) sa považujú za vnútroskupinové úroky s obmedzenou odpočítateľnosťou aj v prípade, že sa zdroje získané prostredníctvom úveru vložia do kapitálu alebo sa použijú v dcérskej spoločnosti s cieľom dosahovať v dcérskej spoločnosti vnútroskupinové úroky s nízkym zdanením.

(24)

Holandské orgány v pôvodnej notifikácii uviedli, že schéma bude voliteľná počas obdobia minimálne troch rokov. Ak sa pre ňu rozhodne spoločnosť, ktorá patrí do skupiny, schéma sa bude vzťahovať na všetky ostatné spoločnosti skupiny usadené v Holandsku. Oprávnené spoločnosti v zmysle pôvodnej schémy úrokov vnútri skupiny sú spoločnosti, ktoré patria do jednej skupiny konkrétne vymedzenej v samotnej schéme, s požiadavkou, aby jedna spoločnosť vlastnila v druhej spoločnosti viac ako 50 %. Inými slovami, skupina musí pozostávať minimálne z dvoch spoločností, pričom materská spoločnosť kontroluje viac ako 50 % akcií dcérskej spoločnosti. Každá spoločnosť musí podliehať dani z príjmu právnických osôb v Holandsku. To znamená, že schéma sa vzťahuje na každú spoločnosť usadenú v Holandsku alebo na každú spoločnosť usadenú mimo Holandska, ktorá má stále miesto prevádzky v Holandsku.

(25)

Počas konania sa holandské orgány vyjadrili, že majú v úmysle ustanoviť záväznosť schémy. To potvrdili listom z 18. decembra 2008. Systém úrokov vnútri skupiny sa teraz bude vzťahovať na všetky subjekty, ktoré podliehajú dani z príjmu právnických osôb v Holandsku, pokiaľ ide o úroky platené spoločnostiam v skupine a úroky prijímané od spoločností v skupine.

(26)

V uvedenom liste holandské orgány informovali Komisiu aj o dvoch dodatočných zmenách a doplneniach schémy. Prvá zmena a doplnenie sa týka širšieho vymedzenia skupiny na účely systému úrokov vnútri skupiny. Vymedzenie prepojených spoločností sa mení a dopĺňa tak, že zahŕňa všetky úpravy, na základe ktorých má jeden subjekt, priamo alebo nepriamo, skutočnú kontrolu nad financovaním druhého subjektu, alebo pri ktorých má tretia fyzická alebo právnická osoba skutočnú kontrolu nad financovaním dvoch subjektov zapojených v úverovom mechanizme (5). Druhou zmenou a doplnením sa vsúva ustanovenie, ktorým sa má uľahčiť povýšenie (druhej) spoločnosti podľa holandského občianskeho práva tak, aby výsledná skupina mohla využívať výhody systému úrokov vnútri skupiny. Konkrétne, pre spoločnosť s ručením obmedzeným (besloten vennootschap – BV) sa zruší súčasné povinné minimálne základné imanie vo výške 18 000 EUR.

(27)

Podľa pôvodnej notifikácie mal ročný rozpočet notifikovaného opatrenia dosiahnuť 475 miliónov EUR. V neskoršej etape holandské orgány uviedli, že povinný systém úrokov by bol z rozpočtového hľadiska neutrálny.

(28)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania zo 7. februára 2007 vyjadrila pochybnosti o všeobecnej povahe opatrenia. Zdôraznila, že výhodu nižšieho zdanenia poskytovanú schémou by využili len spoločnosti, ktoré sú súčasťou skupiny (de jure selektivita), a vyjadrila podozrenie, že schéma by poskytovala výhody medzinárodným skupinám, čím by tieto skupiny dostali selektívnu ekonomickú výhodu (de facto selektivita).

(29)

Komisia uviedla, že v čisto vnútroštátnom rámci by opatrenie bolo z daňového hľadiska zrejme neutrálne. Z hľadiska cezhraničných transakcií by však holandská spoločnosť, ktorá požičiava peniaze pridruženej spoločnosti usadenej v zahraničí, podliehala nižším daniam vo výške 5 %, pričom by pridružená spoločnosť v zahraničí nepodliehala holandským pravidlám obmedzujúcim odpočítateľnosť zaplatených úrokov. Schéma by poskytovala de facto selektívnu výhodu, keďže stimul na využívanie schémy by mali len medzinárodné skupiny spoločností vykonávajúce cezhraničné vnútroskupinové úrokové transakcie v daňových jurisdikciách, ktorých sadzba dane z príjmu právnických osôb je vyššia ako 5 %.

(30)

Keďže zámerom opatrenia bolo vytvoriť výnimku z uplatňovania daňového systému, Komisia vyjadrila tiež pochybnosť, či je opodstatnené z hľadiska povahy alebo všeobecnej schémy daňového systému.

(31)

Komisia tiež zastávala názor, že by sa nemohlo vylúčiť, že hlavní príjemcovia schémy budú bývalí príjemcovia schémy medzinárodných činností financovania, o ktorej sa rozhodlo, že predstavuje nezlučiteľnú štátnu pomoc (6).

(32)

Komisia preto dospela k záveru, že schéma úrokov vnútri skupiny by sa mohla považovať za pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES a že nie je uplatniteľná žiadna z výnimiek ustanovených v článku 87 ods. 2 a 3.

(33)

Pripomienky Holandska k rozhodnutiu o začatí konania boli doručené 7. mája 2007 a boli doplnené ďalšími oznámeniami v rokoch 2007 a 2008 vrátane právneho stanoviska dodaného profesorkou Hancher.

(34)

Holandské orgány vyhlásili, že prístup, ktorý Komisia prijala vo svojom rozhodnutí, je nesprávny v troch bodoch. Po prvé Komisia spája samostatné kritériá „výhody“ a „selektivity“ do jedného kritéria, t. j. „selektívnej výhody“. To nie je v súlade so štandardnou praxou Komisie alebo s judikatúrou, podľa ktorých sa stanovuje, že tieto dve kritériá sa musia uplatňovať osobitne.

(35)

Po druhé Komisia neposudzuje zložky systému úrokov vnútri skupiny samostatne. Zložka prípadnej pomoci pri zníženej sadzbe pre úroky prijaté vnútri skupiny a zložka prípadnej pomoci pri zníženej sadzbe pre úroky zaplatené vnútri skupiny sa musia posudzovať samostatne.

(36)

Po tretie Komisia sa mýli, keď skúma čistý vplyv na platcu a príjemcu spolu, a keď dospela k záveru, že čistý vplyv je pravdepodobne neutrálny pre vnútroštátne skupiny, keď platca aj príjemca sú usadení v Holandsku, kým čistá výhoda vzniká pre medzinárodné skupiny, keď platcom je zahraničná spoločnosť skupiny a príjemcom je domáca spoločnosť skupiny. Podľa holandských orgánov porovnávanie tohto charakteru nemá oporu v holandských daňových zákonoch. Holandské spoločnosti patriace do skupiny sa na daňové účely konsolidujú len v prípade vlastníctva 95 % alebo viac akcií.

(37)

Holandské orgány ďalej zastávajú názor, že systém úrokov vnútri skupiny nie je možné považovať za odchýlku od štandardnej metódy zdaňovania. Je to úprava, pri ktorej sa do daňového systému pridáva analytický prvok. To vedie k novej štandardnej metóde zdaňovania, a teda neprináša žiadnu výhodu.

(38)

Holandské orgány tiež popierajú, že by existovala akákoľvek výhoda z iného dôvodu. Čistý rozdiel, ktorý systém úrokov vnútri skupiny prinesie pre medzinárodné skupiny v porovnaní s vnútroštátnymi skupinami, môže pre medzinárodné skupiny predstavovať výhodu, ale aj nevýhodu. Medzinárodná skupina s holandskou pridruženou spoločnosťou môže získať výhodu alebo nevýhodu v závislosti od svojho objektívneho postavenia ako dlžník alebo veriteľ a od daňovej sadzby uplatniteľnej v iných členských štátoch a v Holandsku.

(39)

Ak sa eventuálne získa výhoda, Holandsko zastáva názor, že možná čistá výhoda pre medzinárodné skupiny nie je výsledkom nižšej holandskej sadzby pre úroky prijaté vnútri skupiny, ale neobmedzeného odpočtu úrokov vnútri skupiny zaplatených v zahraničí. Túto výhodu nie je možné prisúdiť holandskému štátu a nie je financovaná z holandských štátnych zdrojov.

(40)

Možný výhodnejší čistý vplyv pre medzinárodné skupiny v porovnaní s vnútroštátnymi skupinami nie je dôsledkom selektívneho rámca holandského systému úrokov vnútri skupiny, ale nerovnosti vyplývajúcej z rozdielnych pravidiel odpočítateľnosti vnútroskupinových úrokov na úrovni EÚ. Holandsko môže voľne zvyšovať alebo znižovať tento rozdiel zmenou a doplnením svojho daňového systému, keďže tieto zmeny a doplnenia sú všeobecne uplatniteľné na všetkých holandských daňovníkov, ktorí sú z hľadiska cieľa sledovaného príslušnou zmenou a doplnením v porovnateľnej právnej a faktickej situácii.

(41)

Podľa holandských orgánov bude celkový vplyv daňových zmien a doplnení na medzinárodné skupiny, ktoré vykonávajú cezhraničné transakcie, vždy iný ako vplyv na vnútroštátne skupiny, ktoré vykonávajú len vnútroštátne transakcie. Na účely štátnej pomoci je to relevantné, len ak sú rozdiely spôsobené samotným opatrením členského štátu, napr. ak existuje nižšia daňová sadzba len pre príjmy z úrokov zahraničných skupín. Nie je to relevantné v prípade všeobecného opatrenia uplatniteľného na príjmy z úrokov všetkých skupín, domácich aj zahraničných, ktoré vedie k cezhraničným rozdielom.

(42)

Samotná koexistencia neharmonizovaných daňových systémov môže viesť k situácii, keď sa čisté daňové vplyvy cezhraničných transakcií odlišujú od čistého vplyvu čisto vnútroštátnych transakcií. Tento vplyv môže byť nevýhodný (dvojité hospodárske zdanenie), ako aj výhodný (hospodárske nezdanenie).

(43)

Články 94 a 95 Zmluvy o ES poskytujú základ pre smernice alebo nariadenia, ktorými sa zosúlaďujú existujúce úpravy, ak je to potrebné na tvorbu alebo správne fungovanie spoločného trhu. Článok 96 ďalej poskytuje Komisii príležitosť prijať opatrenie, ak rozdiel medzi právnymi predpismi záväznými v rôznych členských štátoch závažne narúša podmienky hospodárskej súťaže na spoločnom trhu.

(44)

Pri nasledujúcej druhej alternatíve holandské orgány zastávajú názor, že neexistuje selektivita. Tým, že Komisia posudzovala selektivitu prostredníctvom porovnávania kombinácie zahraničný dlžník a vnútroštátny veriteľ s kombináciou vnútroštátny dlžník a vnútroštátny veriteľ, zvolila si nesprávny referenčný rámec. Pri posudzovaní selektivity holandských daňových úprav nemôže referenčný rámec ísť nad rámec všetkých holandských daňovníkov. Z ustálenej praxe Komisie vyplýva, že referenčný rámec nemôže zahŕňať spoločnosti, ktoré nepodliehajú dani v Holandsku.

(45)

Holandské orgány zdôrazňujú, že daňový systém sa neobmedzuje na určité podniky alebo určité činnosti alebo funkcie, ani na konkrétne regióny. V schéme sa nerozlišuje medzi rezidentskými a nerezidentskými skupinami spoločností. Na splnenie podmienok systému úrokov vnútri skupiny sa nevzťahujú žiadne limity oprávnenosti spojené s konkrétnymi činnosťami alebo funkciami.

(46)

Okrem toho z hľadiska cieľa systému úrokov vnútri skupiny sú v porovnateľnej právnej a faktickej situácii len podniky, ktoré tvoria súčasť skupiny. Jedine tieto podniky by mali problém s arbitrážou uvedený v oddiele II.1.

(47)

Holandsko poukazuje na to, že v rámci skupín sú rozhodnutia o financovaní zamerané na minimalizáciu daňového zaťaženia v rámci uplatniteľného daňového systému. Komerčné rozdiely medzi kapitálovým (vlastným) a dlhovým financovaním (podmienky splácania, zodpovednosť, zabezpečenie), na rozdiel od daňových rozdielov, sú vo veľkej miere irelevantné. Mimo skupín sú však komerčné rozdiely medzi kapitálovým a dlhovým financovaním veľmi významné a môžu prevýšiť daňové motívy.

(48)

Holandské orgány trvajú na tom, že opatrenia obmedzené na skupiny sú daňové opatrenia čisto technickej povahy, ktoré nepredstavujú štátnu pomoc – uvádzajú, že v prípade rozhodnutia o francúzskom daňovom ustanovení Komisia uznala, že opatrenie, ktorým sa anuluje všeobecné pravidlo, že úrokové platby predstavujú odpočítateľné výdavky v medzipodnikových úveroch, predstavuje všeobecné opatrenie, ale ďalšiu výnimku z tohto pravidla v prospech centrálnych podnikových finančných správ zriadených vo Francúzsku medzinárodnými spoločnosťami posúdila ako selektívnu výhodu (7).

(49)

Holandské orgány tvrdia, že rozšírenie rozsahu pôsobnosti systému úrokov vnútri skupiny by skutočne viedlo k selektivite. Ak by sa úroky prijaté od tretích strán mali tiež zdaňovať nižšou sadzbou, viedlo by to k výhode pre finančné inštitúcie.

(50)

Tvrdia tiež, že predpoklad, že konkrétne daňové pravidlá pre úroky sami osebe zahŕňajú selektivitu, je nesprávny. Financovanie v rámci skupiny organizácií nemožno charakterizovať ako hospodársku aktivitu, ale jednoducho ako hospodársku realitu. Toky úrokov ako také nepredstavujú samostatnú hospodársku aktivitu alebo odvetvie podnikania, ale slúžia len na financovanie hospodárskej aktivity alebo odvetvia podnikania. Dlhové financovanie predstavuje osobitnú aktivitu len v prípade finančných inštitúcií, ktorých obchodnú činnosť tvorí financovanie tretích strán. Okrem toho v súvislosti s úrokmi zarobenými z krátkodobých vkladov, ktoré sú určené na nadobudnutie aspoň 5 % akcií spoločnosti (opatrenie B), Komisia sama dospela v rozhodnutí o začatí konania k záveru, že nižšia daňová sadzba pre takéto úroky nespôsobila sama o sebe selektivitu, keďže sa považovala za všeobecné opatrenie.

(51)

Holandské orgány ďalej tvrdia, že neexistuje žiadny koncepčný rozdiel medzi dividendami a úrokmi. Oba predstavujú odmenu za použitie alebo poskytnutie finančných prostriedkov, buď vlastného imania alebo dlhu. V oboch situáciách príjemca používa tieto finančné prostriedky na financovanie obchodných činností. Každý daňový systém obsahuje pravidlá, podľa ktorých sú zaplatené dividendy a úroky odpočítateľné, čiastočne odpočítateľné alebo neodpočítateľné, a pravidlá, na základe ktorých sú dividendy a úroky zdaniteľné, čiastočne zdaniteľné alebo oslobodené od dane. Neexistuje žiadny medzinárodný daňový predpis, ktorý stanovuje, ako sa má s týmito zložkami zaobchádzať na daňové účely.

(52)

Pri ďalšej alternatíve obmedzené zdanenie bráni vnútornej disparite v holandskom systéme, a ako také je opodstatnené na základe povahy a účelu systému. Obmedzené zdanenie úrokov prijatých vnútri skupiny je opodstatnené obmedzeným odpočtom platieb úrokov v rámci skupiny. To umožňuje podnikom organizovaným ako skupina zabrániť získaniu nevýhody obmedzeného odpočtu a úplného zdanenia, kým podniky organizované ako samostatný subjekt nemajú žiadne interné platby úrokov, a preto nemajú žiadnu takúto nevýhodu.

(53)

Základnou zásadou holandského daňového práva je, že príjmy a výdavky sa zdaňujú symetricky. Na základe vnútornej logiky holandského daňového systému predstavujú príjmy a výdavky dve strany tej istej mince. V záujme zabránenia dvojitého zdanenia je obmedzené zdanenie logickým dôsledkom obmedzeného odpočtu.

(54)

Cieľom navrhovaného opatrenia je zabezpečiť uplatňovanie zásady neutrality v holandskom daňovom systéme odstránením arbitráže medzi dlhovým a kapitálovým financovaním v rámci skupín. Opatrenie znižuje rozdiel medzi dvoma druhmi vnútroskupinového financovania, čím zlepšuje neutralitu daňového systému. Obmedzenie úrokov vnútri skupiny sa preto zakladá na ekonomických dôvodoch a je potrebné a funkčné na zabezpečenie účinnosti daňového systému.

(55)

Holandské orgány poukazujú na to, že okruh podnikov, ktoré využívajú systém úrokov vnútri skupiny, bude oveľa širší ako 87 podnikov, ktoré využívali pôvodnú schému pre medzinárodné činnosti financovania. Ďalej tvrdia, že obmedzujúce podmienky uvedenej schémy, napríklad požiadavka dvoch kontinentov alebo štyroch krajín, v systéme úrokov vnútri skupiny úplne chýbajú. Systém úrokov je čisto daňové opatrenie, ktorým sa reguluje daňový tlak na kapitál ako výrobný faktor. Okrem toho sa vzťahuje na každý prijímaný alebo poskytovaný úver v rámci skupiny a je úplne oddelený od obchodnej činnosti vykonávanej príslušnou spoločnosťou. Zo všetkých týchto dôvodov je úplne nemožné porovnávať rozsah pôsobnosti tohto opatrenia s rozsahom pôsobnosti schémy pre medzinárodné činnosti financovania.

(56)

Povinný charakter opatrenia pre všetkých daňovníkov, ktorí platia alebo prijímajú úroky od pridružených spoločností, zdôrazňuje cieľ systému úrokov: zlepšiť neutralitu daňového systému, a tým znížiť arbitráž a zvýšiť príjmy z dane z príjmu právnických osôb v Holandsku. Odstraňuje tiež prvok, ktorý by mohol spôsobiť selektívnu výhodu ako dôsledok systému úrokov vnútri skupiny.

(57)

Povinný systém úrokov vnútri skupiny nielen odmeňuje udržiavanie kapitálu v Holandsku, ale súčasne poskytuje demotivujúci stimul – podobne ako pravidlá nízkej kapitalizácie – pre prílev dlhového financovania do Holandska. Holandské pravidlá nízkej kapitalizácie odrádzajú od prebytku financovania úverovým kapitálom v rámci skupín obmedzením odpočítateľnosti úrokov vnútri skupiny, kým systém úrokov vnútri skupiny poskytuje nižšiu sadzbu pre úroky prijaté vnútri skupiny, pokiaľ sú financované akciovým kapitálom. Systém úrokov vnútri skupiny posilňuje daňovú základňu Holandska podporou vyššieho pomeru akciového kapitálu k úverovému kapitálu a prispieva k zabráneniu odlevu akciového kapitálu, a tým daňovej základne, z Holandska.

(58)

Systém úrokov vnútri skupiny je čisto technické opatrenie, ktorým sa mení zaobchádzanie s vnútroskupinovými úrokmi v systéme zvýšením daňového zaťaženia určitých daňovníkov a znížením daňového zaťaženia iných daňovníkov na základe horizontálnych a objektívnych faktov a okolností. Keď sa odstráni možnosť voľby, systém úrokov vnútri skupiny neprinesie žiadnu ekonomickú výhodu, keďže len presúva daňové zaťaženie medzi daňovníkmi len na základe horizontálnych a objektívnych kritérií.

(59)

Holandské orgány zdôrazňujú, že de facto selektivita môže vzniknúť, len ak existuje riziko, že aj keď je povaha opatrenia všeobecná, jeho praktickým efektom by bolo, že bude vždy prinášať výhodu identifikovateľnej skupine. Tento druh selektivity mohol vzniknúť, keď opatrenie bolo voliteľné, ale nie v prípade, ak sa opatrenie stane záväzné. Daňovníci, ktorí získajú nevýhodu v jednom roku, môžu mať výhodu v druhom roku, a naopak. Schéma preto neprináša výhodu homogénnej kategórii daňovníkov.

(60)

Holandské orgány zastávajú tiež názor, že nová definícia skupiny založená na efektívnej kontrole lepšie vyhovuje účelu schémy. Ak jedna spoločnosť má efektívnu kontrolu nad financovaním druhej spoločnosti, táto druhá spoločnosť už nemôže slobodne rozhodovať medzi financovaním prostredníctvom dlhu alebo vlastného imania. Vrcholový manažment skupiny rozhoduje, ako sa externe získané finančné prostriedky – buď externý dlh alebo externé vlastné imanie – majú rozdeliť v rámci skupiny, buď interným dlhom alebo interným vlastným imaním. Skutočnosť, že daňové dôsledky týchto dvoch nástrojov vnútroskupinového financovania sú rozdielne, poskytuje stimul na výber konkrétneho nástroja výhradne na základe jeho daňových dôsledkov.

(61)

Na záver zmena zákona o spoločnostiach s ručením obmedzeným uľahčí v budúcnosti daňovníkom reorganizovať svoju právnu štruktúru vo forme skupiny, keďže administratívne zaťaženie a kapitálové požiadavky sa zrušia alebo podstatne znížia.

(62)

Pripomienky prišli od holandskej konfederácie priemyslu VNO-NCW (8), od Belgicka a od Maďarska. Pripomienky ďalšej strany boli doručené po konečnom termíne, a preto sa nemohli zohľadniť v konaní. Pripomienky príslušnej tretej strany by v žiadnom prípade nemali vplyv na posúdenie a na závery prijaté v tomto rozhodnutí.

(63)

VNO-NCW zastáva názor, že predmetná schéma nemôže predstavovať nezlučiteľnú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy z nasledujúcich dôvodov.

(64)

Po prvé VNO-NCW považuje systém úrokov vnútri skupiny za všeobecné, daňovo neutrálne a technické opatrenie, keďže cieľom schémy je znížiť daňovú arbitráž medzi kapitálovým financovaním a dlhovým financovaním v rámci skupiny spoločností. Vzhľadom na neutralitu opatrenia schéma nemá za následok nepriaznivé zaobchádzanie s určitými spoločnosťami alebo s výrobou určitého tovaru v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(65)

Po druhé daňová výhoda pre medzinárodnú skupinu spoločností vyplýva z rozdielov v daňovom zaobchádzaní s vnútroskupinovými úrokmi v jednotlivých členských štátoch a nemožno ju pripísať Holandsku. Daňová výhoda vzniká v dôsledku toho, že úroky možno odpočítať v inom členskom štáte pri vyššej daňovej sadzbe, ako je sadzba uplatniteľná v systéme úrokov vnútri skupiny, kým pri vnútroštátnej situácii je sadzbou, ktorá sa uplatňuje, sadzba systému úrokov vnútri skupiny, ale toto je priamym výsledkom rozdielov medzi právnymi predpismi členských štátov pre daňové zaobchádzanie s úrokmi vnútri skupiny. Ak by Komisia chcela odstrániť deformácie, ktoré by mohli vzniknúť ako následok systému úrokov vnútri skupiny, VNO-NCW jej navrhuje uplatniť článok 94 alebo 96 Zmluvy o ES.

(66)

Po tretie VNO-NCW zastáva názor, že z hľadiska cieľa predmetnej schémy, ktorým je znížiť daňovú arbitráž medzi vlastným imaním a dlhom, spoločnosti patriace do skupiny nie sú v rovnakej de jure a de facto situácii ako spoločnosti, ktoré nepatria do skupín. Rozdiel v daňovom zaobchádzaní s vlastným imaním a dlhom spôsobuje deformácie najmä vnútri skupín, keď materská spoločnosť uplatňuje určitú kontrolu nad svojimi dcérskymi spoločnosťami, takže môže v značnom rozsahu rozhodovať o ich možnostiach financovania, pričom sa o tejto voľbe vo veľkej miere rozhoduje na základe daňových úvah. Pri styku s tretími stranami sa o voľbe financovania často vo veľkej miere rozhoduje na základe iných faktorov, ako sú daňové úvahy. V dôsledku toho nemožno povedať, že predmetná schéma je selektívna v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Okrem toho – podľa VNO-NCW – ak samotný fakt, že daňová schéma je vo väčšej či menšej miere obmedzená na spoločnosti v skupinách, podnecuje k záveru, že ide o opatrenie štátnej pomoci, systémy členských štátov pre daň z príjmu právnických osôb budú v mnohých ohľadoch v rozpore s článkom 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(67)

Maďarské orgány zastávajú názor, že schéma nepredstavuje opatrenie pomoci a predkladajú dva argumenty. Po prvé skutočnosť, že schéma sa obmedzuje na skupiny, ju nerobí selektívnou. V záležitostiach (medzinárodného) zdaňovania sú pravidlá pre skupiny spoločností bežnou praxou a sú nevyhnutné. Mnoho pravidiel, ktorých rozsah pôsobnosti sa obmedzuje na skupiny, predložila OECD (transferové oceňovanie) a Komisia (napr. smernica o úrokoch a licenčných poplatkoch). Po druhé Maďarsko pripomína, že priame zdanenie je záležitosťou členských štátov. Určenie daňových sadzieb v súvislosti s určitými zdaniteľnými skutočnosťami patrí do ich vnútroštátnej právomoci. Na záver Maďarsko ťažko rozumie, ako môže byť Holandsko brané na zodpovednosť za vyšší odpočet spôsobený vyššími daňovými sadzbami v iných krajinách v situácii, keď priame zdanenie nie je harmonizované. Výhoda uvedená Komisiou je zjavne výsledkom rozdielnosti daňových systémov.

(68)

Aj belgické orgány podporujú názor, že schéma nepredstavuje štátnu pomoc, a predkladajú argumenty podobné argumentom iných zainteresovaných strán týkajúcim sa neprítomnosti selektivity. Belgicko zdôrazňuje, že je logické, že podnik, ktorý nie je súčasťou skupiny, nemôže mať, samozrejme, činnosti vnútroskupinového financovania. Belgické orgány tiež tvrdia, že pravidlá štátnej pomoci nie sú uplatniteľné v situáciách, v ktorých v dôsledku neexistujúcej harmonizácie na úrovni EÚ existujú rozdiely medzi vnútroštátnymi daňovými systémami. V dôsledku toho je schéma úrokov vnútri skupiny všeobecné opatrenie, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá štátnej pomoci a Komisia pri riešení prípadu nevyužíva svoje právomoci správne.

(69)

Holandské orgány podotýkajú, že pripomienky všetkých troch strán podporujú ich stanovisko. Maďarsko aj Belgicko zdôrazňujú, že pri pokuse riešiť rozpory, ktoré sú dôsledkom rozdielov medzi daňovými systémami, ktoré neboli harmonizované, Komisia nesprávne uplatňuje svoje právomoci v oblasti štátnej pomoci. To posilňuje názor Holandska, že systém úrokov vnútri skupiny nepredstavuje opatrenie pomoci zakázané článkom 87 Zmluvy o ES.

(70)

Holandsko zdôrazňuje, že v úplnej miere súhlasí s analýzou vypracovanou konfederáciou VNO-NCW. Osobitnú dôležitosť prikladá podrobnému argumentu týkajúcemu sa inštitucionálneho rámca, ktorým sa jasne vysvetľujú rôzne rozpory na jednotnom trhu, ktoré môžu byť spôsobené vnútroštátnymi opatreniami prijatými členskými štátmi, a nástroje podľa Zmluvy o ES, ktoré sú podľa potreby dostupné na odstránenie týchto rozporov.

(71)

Na záver holandské orgány podporujú názor konfederácie, že na určenie, či existuje selektivita, sa musí zistiť, či sú určité podniky alebo produkcia určitého tovaru uprednostnené pred inými, ktoré sú de jure a de facto porovnateľné z hľadiska cieľa príslušného opatrenia. Obmedzenie na úvery vnútri skupiny nevedie k selektivite, keďže cieľom systému úrokov vnútri skupiny je zabrániť vnútri skupín arbitráži medzi financovaním kapitálom a financovaním úvermi. Pri financovaní medzi spoločnosťami, ktoré nie sú prepojené v skupine, arbitráž nehrá žiadnu úlohu. Obmedzenie na úvery vnútri skupiny je preto logické z hľadiska cieľa schémy, takže príslušný referenčný rámec tvoria všetky spoločnosti, ktoré sú súčasťou skupiny.

(72)

S cieľom zistiť, či predmetné opatrenie predstavuje pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, Komisia musí posúdiť, či zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitého tovaru poskytnutím hospodárskej výhody, či táto výhoda narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, či je poskytnutá prostredníctvom štátnych zdrojov a či ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(73)

Na to, aby sa opatrenie považovalo za štátnu pomoc, musí byť špecifické alebo selektívne v tom, že podporuje len určité podniky alebo výrobu určitého tovaru.

(74)

Holandské orgány tvrdia, že predmetné opatrenie nie je obmedzené na určité odvetvia, určité druhy spoločností alebo určité časti územia Holandska. Neexistujú žiadne ďalšie obmedzenia týkajúce sa obratu, veľkosti, počtu zamestnancov, členstva v medzinárodnej skupine alebo povahy operácií, ktoré sú príjemcovia oprávnení vykonávať.

(75)

Na určenie, či je opatrenie selektívne, je podľa uplatniteľnej judikatúry primerané preskúmať, či v súvislosti s konkrétnym právnym systémom predstavuje dané opatrenie výhodu pre určité podniky v porovnaní s inými, ktoré sú v porovnateľnej právnej a faktickej situácii (9). Preto sa môže stať, že daňový režim nepredstavuje štátnu pomoc, aj keď nezodpovedá vo všetkých ohľadoch všeobecnému systému dani z príjmu právnických osôb členského štátu. Súdny dvor pri mnohých príležitostiach tiež rozhodol, že článok 87 ods. 1 Zmluvy o ES nediferencuje opatrenia štátnej pomoci podľa ich dôvodov alebo cieľov, ale vymedzuje ich podľa ich účinkov (10). Konkrétne, daňové opatrenia, ktoré nepredstavujú úpravu všeobecného systému v záujme vyhovenia konkrétnym charakteristikám určitých podnikov, ale boli navrhnuté ako prostriedok zlepšenia ich konkurencieschopnosti, patria do rozsahu pôsobnosti článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES (11).

(76)

Pojem štátnej pomoci sa však nevzťahuje na opatrenia štátnej podpory, ktoré diferencujú medzi podnikmi, pričom táto diferenciácia vyplýva z povahy alebo celkovej štruktúry systému, ktorého sú súčasťou. Ako sa vysvetľuje v oznámení Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania podnikov (12) (ďalej len „oznámenie o zdaňovaní“), „niektoré podmienky môžu byť odôvodnené objektívnymi rozdielmi medzi platiteľmi daní“.

(77)

Po prvé je potrebné vysvetliť, na ktorej úrovni (na úrovni skupiny alebo úrovni podniku) sa má vykonať posúdenie. V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila predbežný názor, že toto posúdenie by sa malo vykonať na úrovni skupiny, tvrdiac, že v prípade, ak by sa spoločnosti čisto vnútroštátnej skupiny rozhodli pre systém úrokov vnútri skupiny, výhoda nižšieho zdanenia úrokov získaná holandskou financujúcou spoločnosťou by sa anulovala nižšou odpočítateľnosťou úrokov platených holandskou financovanou spoločnosťou (13).

(78)

Holandské orgány zastávajú názor, že z dôvodu, že opatrenie je symetrické a len presunie daňové zaťaženie medzi platiteľmi daní, niektoré spoločnosti získajú výhodu, kým iné nevýhodu, v závislosti od ich objektívnej pozície ako dlžník alebo veriteľ. Systém úrokov vnútri skupiny preto nepredstavuje pomoc.

(79)

Ako holandské orgány upozornili v liste z 18. decembra 2008, keď jedna spoločnosť má efektívnu kontrolu nad financovaním druhej spoločnosti, táto druhá spoločnosť už nemôže slobodne prijímať rozhodnutia o svojom financovaní, ani vyberať si medzi financovaním prostredníctvom dlhu alebo vlastného imania. Vrcholový manažment skupiny rozhoduje, ako sa majú externe získané finančné prostriedky rozdeľovať v rámci skupiny, buď interným dlhom alebo interným vlastným imaním.

(80)

Komisia však podotýka, že opatrenie sa týka špecifickej operácie (financovanie prepojených spoločností), a nie konsolidácie na úrovni skupiny. Znížená sadzba dane sa bude uplatňovať individuálne na spoločnosti na základe salda ich systémov úrokov. Aj keď možno očakávať, že rozhodnutia o financovaní sa budú prijímať v najlepšom záujme skupiny ako celku, analýza na úrovni skupiny nemá žiadnu oporu v holandských daňových zákonoch, ako upozornili holandské orgány. Podľa holandského práva sa daňová konsolidácia uskutočňuje len v prípade vlastníctva 95 % alebo viac akcií. Inými slovami, holandská daň z príjmu právnických osôb sa odvádza na úrovni individuálnych subjektov, nie na úrovni skupín. Názov daný „systému úrokov vnútri skupiny“ teda neodráža správne skutočnosť, že sa vzťahuje na jednotlivé subjekty zapojené v konkrétnych operáciách financovania. Opatrenie sa netýka salda náklady/príjmy konsolidovaného na úrovni skupiny.

(81)

Komisia preto zastáva názor, že posudzovanie schémy by sa malo robiť na úrovni jednotlivých spoločností. Schému, zmenenú a doplnenú holandskými orgánmi, možno opísať ako zníženú sadzbu pre konkrétny druh príjmov (alebo nákladov) vo forme úrokov z úveru, keď sa transakcia uskutoční medzi prepojenými spoločnosťami (14).

(82)

Komisia ďalej zastáva názor, že symetria opatrenia a jeho neutrálny vplyv na úrovni skupiny nie sú dostatočné na vylúčenie možnosti výhody pre jednotlivé spoločnosti. Podobne zdanenie úrokov jedného subjektu v skupine nižšou sadzbou nie je možné opodstatniť zdanením inej spoločnosti – prostredníctvom zníženej odpočítateľnosti úrokov – pri vyššej sadzbe (15).

(83)

Komisia zastáva názor, že v prípade zdanenia konkrétnych druhov príjmov môže byť dôležité určiť, či schéma zahŕňa nediskriminačným spôsobom široké kategórie transakcií. Akákoľvek diskriminácia, ktorú nie je možné odôvodniť objektívnymi rozdielmi medzi platiteľmi daní, môže viesť k narušeniu hospodárskej súťaže.

(84)

V tejto súvislosti je vhodné poznamenať, že typickou črtou mnohých daňových systémov je, že sú v nich prítomné analytické prvky na doplnenie syntetickej povahy daňového systému. Ide hlavne o situácie, keď špecifické druhy príjmov, napríklad úroky alebo dividendy, sú podrobené diferencovanému daňovému zaobchádzaniu.

(85)

V nadväznosti na to sa musí určiť, či úverové transakcie medzi prepojenými spoločnosťami môžu byť objektívne oprávnené na zníženú sadzbu dane. Holandské orgány a VNO-NCW tvrdili, že arbitráž medzi financovaním prostredníctvom kapitálovej dotácie a úveru môže existovať len v rámci skupín. Spoločnosti v skupine, na rozdiel od spoločností, ktoré nie sú súčasťou skupiny („samostatné spoločnosti“), čelia v rámci svojich skupín arbitráži medzi akciovým kapitálom a úverovým kapitálom. Na túto arbitráž majú väčšinou vplyv skôr daňové úvahy ako ekonomické úvahy.

(86)

Komisia zastáva názor, že účinkom predmetného opatrenia bude zníženie tejto arbitráže (vo vnútroštátnej situácii), keďže sa zmenší rozdiel medzi zdanením vnútroskupinových úrokov a zdanením vnútroskupinových dividend, a tým sa posilní technická neutralita daňového systému.

(87)

Na ilustráciu toho je potrebné rozlišovať medzi troma rôznymi situáciami (pozri obrázok 1), ktoré zahŕňajú prepojené spoločnosti a samostatné spoločnosti (vrátane finančných inštitúcií v ich vzťahoch s nezávislými tretími stranami). Predpokladáme, že A-B-C je skupina spoločností, v ktorej A kontroluje financovanie B a C; X je subjekt, ktorý nie je súčasťou skupiny („samostatná“ spoločnosť), a Y je úverová inštitúcia, ktorá poskytuje úvery nezávislým stranám.

Obrázok 1

(88)

Prvou situáciou je situácia finančných transakcií medzi prepojenými spoločnosťami. Materská spoločnosť A poskytne likviditu svojim dcérskym spoločnostiam B a C buď prostredníctvom úveru alebo vlastného imania. Tieto finančné transakcie budú viesť k platbe úrokov alebo dividend (spoločnosťami B a C).

(89)

Voľba medzi financovaním úverom alebo vlastným imaním sa robí na úrovni materskej spoločnosti A v najlepšom záujme skupiny prepojených spoločností ako celku. Keď materská spoločnosť A financuje jednu zo svojich dcérskych (alebo pridružených) spoločností, bude v dôsledku toho existovať arbitráž medzi úverom a vlastným imaním na základe viacerých kritérií. Kým potreba likvidity v dlhodobom horizonte alebo potreba investície budú vo všeobecnosti vyžadovať kapitálovú dotáciu, krátkodobé finančné požiadavky budú vyžadovať len poskytnutie (krátkodobého) úveru. Na tieto ekonomické úvahy však môžu vplývať daňové úvahy.

(90)

Zmenšením rozdielu v zdanení vnútroskupinových úverových príjmov (úrokov) a vnútroskupinových kapitálových príjmov (dividend) bude mať opatrenie vo vnútroštátnej situácii účinok zmenšenia daňovej arbitráže medzi týmito dvoma druhmi transakcií. Druhým druhom transakcie je úverová transakcia medzi finančnou inštitúciou (banka Y) a jednou zo spoločností patriacich do skupiny (spoločnosť B). Táto situácia nastane v zásade vtedy, keď finančné požiadavky nie je možné uspokojiť poskytnutím likvidity v rámci skupiny. V tejto situácii pre Y neexistuje arbitráž, keďže kapitálová dotácia do B nie je alternatívou pre Y, ktorá jednoducho vykonáva činnosť poskytovania úverov tretím stranám. Arbitráž medzi úverom a vlastným imaním neexistuje ani na úrovni B (ani na úrovni skupiny).

(91)

Finančné inštitúcie (ktoré poskytujú úvery nezávislým stranám) sa môžu odlišovať od spoločností skupiny (poskytujúcich likviditu svojim pridruženým spoločnostiam) aj z iného dôvodu. V prípade finančných inštitúcií sa príjmy z takýchto úverových transakcií dosahujú z riadneho podnikania inštitúcií a môžu predstavovať významnú časť ich príjmov. V prípade spoločností patriacich do skupiny sa tieto príjmy z transakcií s nezávislými účastníkmi na trhu recyklujú a transformujú sa do vnútroskupinových príjmov bez dosahovania príjmov na úrovni skupiny. Úroky zaplatené spoločnosťou B banke budú predstavovať dodatočné náklady nielen pre spoločnosť B, ale aj pre skupinu ako celok, kým v prvej situácii úroky zaplatené spoločnosťou B (alebo C) svojej materskej spoločnosti nebudú predstavovať dodatočné náklady alebo príjmy pre skupinu.

(92)

V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že finančné inštitúcie v nadväznosti na rozhodnutie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie nepredložili sťažnosti ani pripomienky k rozsahu pôsobnosti schémy úrokov vnútri skupiny.

(93)

Ak skúmame situáciu z pohľadu dlžníka (B voči Y), keď táto spoločnosť uzatvára úver s bankou Y, je lepšie porovnateľná so samostatnou spoločnosťou, napríklad spoločnosťou X.

(94)

Treťou situáciou je úverová transakcia medzi finančnou inštitúciou (banka Y) a samostatnou spoločnosťou (X). Tak ako pri predchádzajúcej situácii, Y nie je vystavená žiadnej arbitráži, keďže kapitálová dotácia do B nie je pre Y alternatívou.

(95)

Hoci za určitých okolností by finančné požiadavky spoločnosti X mohli byť uspokojené poskytnutím úveru alebo kapitálovej dotácie od individuálnych akcionárov, táto situácia nie je porovnateľná s prvou situáciou, keďže potenciálni poskytovatelia likvidity (fyzické osoby) nepodliehajú dani z príjmu právnických osôb. Okrem toho zahrnutie takýchto transakcií so súkromnými investormi do rozsahu pôsobnosti opatrenia (znížením odpočítateľnosti úrokov platených spoločnosťou X svojim akcionárom a súčasným znížením zdanenia takýchto úrokov na úrovni jednotlivého akcionára) by bolo mimoriadne ťažké, keďže zdanenie fyzických osôb sa neriadi rovnakou logikou ako zdanenie právnických osôb (16).

(96)

Ak finančné požiadavky spoločnosti X z pohľadu dlžníka možno uspokojiť len využitím výpožičiek od finančnej inštitúcie, výsledná transakcia s Y bude podobná úverovej transakcii medzi spoločnosťou B a Y.

(97)

Keďže samostatné spoločnosti, ktoré nie sú úverové alebo finančné inštitúcie, v zásade nevykonávajú obvyklú činnosť poskytovania úverov nezávislým stranám, nie sú diskriminované v súvislosti s úverovými transakciami v porovnaní s prepojenými spoločnosťami, ktoré poskytujú úvery pridruženým spoločnostiam.

(98)

Na záver, Holandsko zmenilo vymedzenie pojmu „skupina“ na účel opatrenia úrokov vnútri skupiny. Holandské orgány tvrdia, že táto zmena je výsledkom vylepšenia jeho prístupu na zabránenie daňovej arbitráže.

(99)

V rámci nového návrhu budú subjekty prepojené, s právom začleniť úroky do systému úrokov vnútri skupiny, ak jeden subjekt má priamo alebo nepriamo efektívnu kontrolu nad financovaním druhého subjektu. Komisia považuje túto zmenu za dôležitú, keďže v prípade, ak jedna spoločnosť má efektívnu kontrolu nad financovaním druhej spoločnosti, táto druhá spoločnosť sa už nemôže slobodne rozhodnúť medzi financovaním prostredníctvom interného alebo externého dlhu, ani sa nemôže slobodne rozhodnúť medzi financovaním prostredníctvom dlhu alebo vlastného imania. Arbitráž vykonáva vrcholový manažment v najlepšom záujme skupiny ako celku.

(100)

Vzťah medzi A a B má spojitosť s rozdeľovaním finančných prostriedkov v rámci skupiny prepojených spoločností, kým vzťah medzi Y a B (alebo X a Y) má spojitosť najmä s komerčným financovaním.

(101)

Komisia preto zastáva názor, že pojem priamej alebo nepriamej efektívnej kontroly nad financovaním druhého subjektu (alebo efektívnej kontroly tretím subjektom) v rámci dvoch subjektov zapojených v úverovej transakcii je relevantný na určenie charakteru pomoci opatrenia, so zreteľom na cieľ zníženia stimulov na arbitráž medzi financovaním prostredníctvom kapitálovej dotácie a úveru a cieľ zabezpečenia daňovej neutrality v tomto smere.

(102)

Keď sa vrátime k otázke, či predmetné opatrenie prináša akúkoľvek výhodu, je zjavné, že sa musia rozlišovať rôzne situácie na úrovni jednotlivých spoločností. Po prvé každý platiteľ daní v Holandsku realizujúci transakciu dlhového financovania s neprepojenými spoločnosťami sa zdaňuje úplne rovnako a pri tej istej sadzbe (25 %). To zahŕňa spoločnosti, ktoré sú súčasťou skupiny. Po druhé, keď spoločnosť získa úver od prepojenej spoločnosti, v skutočnosti dostáva menej výhodné daňové zaobchádzanie ako spoločnosť, ktorá má úverový vzťah s neprepojenou spoločnosťou (odpočet pri sadzbe len 5 %). Po tretie – a to je jediná situácia, pri ktorej môže nastať daňová výhoda – spoločnosť, ktorá poskytuje úver prepojenej spoločnosti, bude zdanená vo vzťahu k vzniknutým platbám úrokov pri nižšej sadzbe, ako je sadzba účtovaná pri transakcii s neprepojenou spoločnosťou.

(103)

Z hľadiska dôsledkov opatrenia sa však výhoda, ktorú získa spoločnosť poskytujúca úver prepojenej spoločnosti, nemôže považovať za diskriminačnú, keďže úver pre prepojenú spoločnosť nie je možné porovnávať s úverom pre neprepojenú spoločnosť. V súvislosti s činnosťami dlhového financovania nie sú prepojené spoločnosti v právnej ani faktickej situácii porovnateľnej so situáciou neprepojených spoločností. Dôvodom je, že prepojené spoločnosti, na rozdiel od neprepojených spoločností, nerealizujú čisto komerčnú transakciu, keď sa snažia získať úverové alebo kapitálové financovanie v rámci skupiny. Materská spoločnosť a dcérska spoločnosť majú tie isté záujmy, čo neplatí pri komerčnej transakcii s nezávislým poskytovateľom financií, kde sa každá strana snaží maximalizovať svoj zisk na úkor druhej. Zo strany spoločnosti Y nie je pri poskytovaní úveru spoločnosti B žiadny konkurenčný tlak na spoločnosť A, z jednoduchého dôvodu, že spoločnosť A kontroluje akékoľvek rozhodnutie spoločnosti B týkajúce sa financovania.

(104)

Požiadavka, aby sa kontrola uplatňovala nad druhou spoločnosťou, je preto kritérium, ktoré sa vzťahuje paušálne na všetky spoločnosti bez ohľadu na veľkosť, odvetvie alebo iný rozlišovací znak. Rozdielna sadzba dane pre dlhové financovanie medzi prepojenými spoločnosťami odráža len objektívne rozdiely a nemá vplyv na daňovú neutralitu.

(105)

Hoci členské štáty sú pri tvorbe daňových pravidiel viazané pravidlami týkajúcimi sa voľného pohybu tovaru, služieb a kapitálu a slobody usadiť sa, zákazom diskriminácie z dôvodov štátnej príslušnosti a pravidlami týkajúcimi sa štátnej pomoci, Komisia musí uznať, že právo Spoločenstva ponecháva členským štátom značný priestor na manévrovanie v daňovej oblasti. Ako sa zdôrazňuje v odseku 13 oznámenia o zdaňovaní, pravidlá štátnej pomoci neobmedzujú právomoc členských štátov rozhodovať o hospodárskej politike, ktorú považujú za najvhodnejšiu, a najmä rozložiť daňové zaťaženie na jednotlivé výrobné faktory tak, ako to považujú za vhodné.

(106)

V súvislosti s tým aj obmedzenie existujúcej arbitráže medzi vnútroskupinovým dlhovým a kapitálovým financovaním (ako aj zabránenie zneužitia odpočtu vnútroskupinových úrokov) môže predstavovať legitímny záujem členských štátov. Konkrétne Komisia poznamenáva, že arbitráž medzi vlastným imaním a dlhom môže viesť k situáciám, keď je spoločnosť nútená svojou materskou spoločnosťou prijať vnútroskupinový úver namiesto vlastného imania, a tým zvýšiť svoju zadlženosť, s cieľom minimalizovať svoju daň z príjmu právnických osôb. Z ekonomického hľadiska však vysoká zadlženosť alebo záväzok platiť úroky namiesto využívania výhod dlhodobejšieho financovania vo forme kapitálu nemusia byť vždy žiaduce. Okrem toho sa zdá, že Holandsko v dôsledku arbitráže medzi dlhom/vlastným imaním stratilo daňové príjmy.

(107)

Opatrenie je prístupné pre akúkoľvek spoločnosť, ktorá podlieha dani z príjmu právnických osôb a prijíma alebo platí úroky v súvislosti s vnútroskupinovými vzťahmi, a nezahŕňa žiadny diskriminačný prvok, napríklad obmedzenie týkajúce sa krajiny, v ktorej sa má transakcia uskutočniť.

(108)

Skutočnosť, že zavedená schéma má byť povinná, zabezpečuje, že sa bude vzťahovať na všetky spoločnosti skupiny (s vnútroskupinovými úverovými transakciami) bez možnosti rozhodnúť sa pre neúčasť a bez diferencovaného zaobchádzania medzi spoločnosťami skupiny. Okrem toho nové vymedzenie spoločností skupiny na účel opatrenia (na základe kontroly namiesto minimálneho podielu) znižuje potenciálne prvky de jure selektivity rozšírením rozsahu pôsobnosti opatrenia.

(109)

Komisia v súvislosti s tým poznamenáva, že v nadväznosti na rozhodnutie o začatí konania jej neboli doručené žiadne sťažnosti ani pripomienky zástupcov holandských zamestnávateľov, v ktorých by sa sťažovali, že malé a stredné podniky nebudú schopné využiť toto opatrenie.

(110)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania diferencovala medzi čisto vnútroštátnou situáciou, pri ktorej boli všetky spoločnosti patriace do skupiny usadené v Holandsku, a cezhraničnou situáciou, pri ktorej holandská spoločnosť požičala peniaze pridruženej spoločnosti usadenej v zahraničí. V prípade čisto vnútroštátneho kontextu Komisia uviedla, že opatrenie bude z daňového hľadiska pravdepodobne neutrálne. Pri cezhraničných transakciách však bude holandská spoločnosť podliehať nižšiemu zdaneniu pri sadzbe 5 %, kým pridružená spoločnosť usadená v zahraničí nebude podliehať holandským pravidlám obmedzujúcim odpočítateľnosť zaplatených úrokov. Komisia dospela k záveru, že schéma by mohla poskytnúť de facto selektívnu výhodu, keďže stimul na využitie schémy budú mať len medzinárodné skupiny spoločností vykonávajúcich cezhraničné vnútroskupinové úrokové transakcie v daňových jurisdikciách, v ktorých je daň z príjmu právnických osôb vyššia ako 5 %.

(111)

Komisia dospela k záveru, že v jej konečnom posúdení by sa nemalo rozlišovať medzi čisto vnútroštátnymi situáciami a cezhraničnými situáciami.

(112)

Po prvé špecifické ustanovenia schémy zostávajú rovnaké vo vnútroštátnych, ako aj cezhraničných situáciách. Schéma neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré diferencuje medzi vnútroštátnymi a zahraničnými príjmami alebo nákladmi.

(113)

Po druhé, ako správne upozornili holandské orgány a zainteresované strany, každá výhoda získaná v cezhraničnom kontexte, ktorá presahuje výhodu získanú vo vnútroštátnom kontexte, vyplýva nie z nižšej holandskej sadzby pre prijaté vnútroskupinové úroky, ale je výsledkom neobmedzeného odpočtu vnútroskupinových úrokov zaplatených v zahraničí.

(114)

Sadzby dane z príjmu právnických osôb nie sú harmonizované v EÚ a Holandsko nekontroluje sadzby uplatňované v iných krajinách. Ak podniky dokážu využiť rozdiel v daňových sadzbách, t. j. skutočnosť, že neexistuje harmonizácia, Holandsko nie je zodpovedné. Ako potvrdil Súdny dvor (17), podniky môžu slobodne využívať rozdiely v úrovniach daní v členských štátoch.

(115)

Komisia súhlasí, že žiadnu výhodu vyplývajúcu z medzinárodného kontextu ako následok nízkej sadzby dane v Holandsku, ktorá nie je odzrkadlená v nízkej sadzbe odpočtu v Holandsku, ale namiesto toho zodpovedá štandardnej miere odpočtu v zahraničí, nie je možné pripočítať Holandsku (18).

(116)

Je potrebné tiež zdôrazniť, že výhoda vyplývajúca z odpočtu pri štandardnej sadzbe v zahraničí nebude financovaná prostredníctvom holandských zdrojov a v príslušnej krajine bude odpočet pri štandardnej sadzbe vyplývať len z uplatnenia štandardného daňového systému (a nie z osobitného opatrenia, ktoré sa od neho odchyľuje).

(117)

V dôsledku tohto Komisia dospela k záveru, že akékoľvek výhody na úrovni medzinárodnej skupiny, ktoré by vyplývali z cezhraničnej situácie, ako sa uvádzajú v rozhodnutí o začatí konania, sú výsledkom daňových rozdielov medzi rôznymi daňovými jurisdikciami, a mali by sa preto vylúčiť z rozsahu pôsobnosti posudzovania štátnej pomoci.

(118)

Vo všeobecnosti, a tak ako pri akomkoľvek daňovom opatrení, nemožno vylúčiť, že spoločnosti patriace do skupiny, ktoré pôsobia v konkrétnych sektoroch, môžu mať vyššie výhody z opatrenia z dôvodu vyššej intenzity finančných transakcií v ich sektore. To sa vzťahuje najmä na spoločnosti vo finančnom sektore, ktorých hlavnou činnosťou je poskytovanie úverov, a ktoré by mohli v dôsledku opatrenia zvýšiť poskytovanie úverov prepojeným spoločnostiam. Treba však najprv poznamenať, že v záujme zabránenia zneužitiu opatrenia holandské opatrenie obsahuje ustanovenie, ktorým sa obmedzuje suma, ktorú možno zdaniť alebo odpočítať pri nižšej sadzbe (pozri oddiel II.3). Toto obmedzenie sa bude vzťahovať najmä na spoločnosti vo finančnom sektore, čím sa obmedzí akékoľvek riziko zneužitia. V oznámení Komisie o zdaňovaní sa ďalej uvádza, že „skutočnosť, že niektoré firmy alebo niektoré sektory ťažia viac ako iné z niektorých takýchto daňových opatrení, nemusí nevyhnutne znamenať, že sa na ne vzťahujú pravidlá hospodárskej súťaže upravujúce štátnu pomoc“ (19).

(119)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania dospela k záveru, že nemožno vylúčiť, že hlavnými príjemcami schémy by mohli byť bývalí príjemcovia schémy pre medzinárodné činnosti financovania, voči ktorej bolo vynesené rozhodnutie, že predstavuje nezlučiteľnú štátnu pomoc.

(120)

Je potrebné upozorniť, že na to, aby spoločnosť získala oprávnenie pre schému pre medzinárodné činnosti financovania, musela splniť tieto podmienky:

(121)

Z hľadiska týchto požiadaviek a obmedzeného počtu príjemcov (87) dospela Komisia k záveru, že schéma pre medzinárodné činnosti financovania predstavuje selektívne opatrenie.

(122)

Ako upozornili holandské orgány, v opatrení systému úrokov vnútri skupiny neexistujú takéto požiadavky. Okrem toho súbor podnikov, ktoré budú využívať výhody systému úrokov vnútri skupiny, bude oveľa širší ako 87 podnikov, ktoré využívali schému pre medzinárodné činnosti financovania.

(123)

V súvislosti s tým nie je možné tvrdiť, že veľké (medzinárodné) spoločnosti budú mať ľahší prístup ku schéme ako malé a stredné podniky (MSP), a tým budú neúmerne využívať jej výhody. Podľa štatistiky poskytnutej holandskými orgánmi, ktorá jednoznačne rozlišuje medzi MSP a veľkými podnikmi, 200 000 podnikov (z 335 000) má jednu alebo viac pridružených spoločností skupiny, a preto prijíma alebo platí vnútroskupinové úroky. Z týchto podnikov 50 000 má jednu alebo viac spoločností patriacich ku skupine v zahraničí, z ktorých 47 000 (95 %) sú MSP. To jasne poukazuje na to, že MSP nebudú týmto opatrením diskriminované.

(124)

V odôvodneniach 83 až 123 bolo preukázané, že opatrenie neprináša diskriminačným spôsobom výhodu podnikom v podobných situáciách, a v skutočnosti by malo zlepšiť daňovú neutralitu.

(125)

Preukázalo sa tiež, že de facto výhoda pre medzinárodné spoločnosti, ktorá môže vyplývať z existencie rozdielov medzi daňovými systémami v cezhraničnej situácii, patrí mimo rámec pôsobnosti pravidiel štátnej pomoci, keďže tieto rozdiely nie je možné prisúdiť Holandsku.

(126)

Komisia v každom prípade zastáva názor, že opatrenie je skutočne prístupné každému podniku v Holandsku, keďže neexistujú žiadne právne ani ekonomické prekážky zriadenia skupiny.

(127)

Posledná zmena a doplnenie, ktoré zaviedli holandské orgány, uľahčí zriadenie spoločnosti v Holandsku zrušením zákonnej požiadavky kapitálovej primeranosti vo výške 18 000 EUR pre spoločnosť s ručením obmedzeným. To umožní, aby akákoľvek spoločnosť ľahko vytvorila (druhú) spoločnosť v Holandsku, a tým skupinu. V dôsledku toho bude opatrenie systému úrokov vnútri skupiny prístupné pre každú jednotlivú spoločnosť bez požiadavky na určitú ekonomickú silu alebo značné kapitálové zdroje. Keďže zriadenie skupiny sa stane len záležitosťou organizácie, bez neprimeraných nákladov, požiadavka, aby podnik bol súčasťou skupiny, už nebude predstavovať prekážku pre žiadny podnik, ktorý chce využívať výhody systému úrokov vnútri skupiny.

(128)

Komisia dochádza k záveru, že opatrenie systému úrokov vnútri skupiny, ktoré Holandsko zamýšľa prijať, neprináša selektívnu výhodu, ktorú je možné prisúdiť Holandsku, spoločnostiam usadeným v Holandsku, ktoré sú súčasťou skupiny, alebo zahraničným spoločnostiam, ktoré patria do skupiny so stálou prevádzkou v Holandsku, a preto nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES,