24.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 348/84

(1)

Chemické znečisťovanie povrchových vôd predstavuje hrozbu pre vodné prostredie s účinkami, akými sú akútna a chronická toxicita pre vodné organizmy, akumulácia v ekosystéme a strata biotopov a biodiverzity, ako aj hrozbu pre zdravie ľudí. Ako priorita by sa mali určiť príčiny znečisťovania a emisie by sa mali riešiť pri zdroji ekonomicky a environmentálne najúčinnejším spôsobom.

(2)

Politika Spoločenstva v oblasti životného prostredia musí vychádzať, ako sa uvádza v druhej vete článku 174 ods. 2 zmluvy, zo zásady predbežnej opatrnosti, zo zásady uskutočňovania preventívnych opatrení, zo zásady, že náprava škôd na životnom prostredí by sa mala prioritne uskutočňovať pri zdroji, a zo zásady, že znečisťovateľ platí.

(3)

Podľa článku 174 ods. 3 zmluvy musí Spoločenstvo pri príprave svojej politiky v oblasti životného prostredia zohľadňovať dostupné vedecké a technické údaje, environmentálne podmienky v jednotlivých regiónoch Spoločenstva, hospodársky a sociálny rozvoj Spoločenstva ako celku a vyvážený rozvoj jeho regiónov, ako aj potenciálne prínosy a náklady na opatrenia alebo nepodniknutie opatrení.

(4)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (3), uvádza, že životné prostredie a zdravie a kvalita života patria medzi kľúčové environmentálne priority uvedeného programu, pričom zdôrazňuje najmä potrebu vytvorenia špecifickejších právnych predpisov v oblasti vodnej politiky.

(5)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (4), ustanovuje stratégiu proti znečisťovaniu vôd a požaduje ďalšie špecifické opatrenia na reguláciu znečisťovania a environmentálne normy kvality (ENK). Táto smernica ustanovuje ENK v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice 2000/60/ES.

(6)

V súlade s článkom 4 smernice 2000/60/ES, a najmä odsekom 1 písm. a), by členské štáty mali vykonať potrebné opatrenia v súlade s článkom 16 ods. 1 a 8 uvedenej smernice s cieľom postupne znižovať znečisťovanie spôsobené prioritnými látkami a zastaviť alebo postupne ukončiť emisie, vypúšťania a úniky prioritných nebezpečných látok.

(7)

Od roku 2000 bolo prijatých mnoho aktov Spoločenstva, ktoré zavádzajú opatrenia na znižovanie emisií v súlade s článkom 16 smernice 2000/60/ES pre jednotlivé prioritné látky. Okrem toho mnoho opatrení na ochranu životného prostredia patrí do pôsobnosti iných platných právnych predpisov Spoločenstva. Preto by sa skôr malo uprednostniť vykonávanie a revízia existujúcich nástrojov namiesto zavádzania nových obmedzení.

(8)

Pokiaľ ide o znižovanie emisií prioritných látok z bodových a difúznych zdrojov uvedených v článku 16 smernice 2000/60/ES, zdá sa, že je nákladovo efektívnejšie a primeranejšie, aby do programu opatrení, ktorý sa má v súlade s článkom 11 uvedenej smernice vypracovať pre každú oblasť povodia, začlenili členské štáty v prípade potreby popri vykonávaní iných platných právnych predpisov Spoločenstva aj vhodné regulačné opatrenia podľa článku 10 uvedenej smernice.

(9)

Členské štáty by mali zlepšiť informovanosť a dostupné údaje o zdrojoch prioritných látok a spôsoboch znečisťovania s cieľom identifikovať možnosti cielených a účinných opatrení. Členské štáty by okrem iného mali podľa potreby a s primeranou frekvenciou monitorovať sediment a biotu a zabezpečiť tak dostatok údajov na vykonanie spoľahlivej analýzy dlhodobého trendu výskytu tých prioritných látok, ktoré majú tendenciu akumulovať sa v sedimente a/alebo v biote. Výsledky monitorovania vrátane monitorovania sedimentu a bioty by mali byť dostupné tak, ako to vyžaduje článok 3 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 2455/2001/ES z 20. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zoznam prioritných látok v oblasti vodnej politiky (5), s cieľom poskytnúť informácie pre budúce návrhy Komisie podľa článku 16 ods. 4 a 8 smernice 2000/60/ES.

(10)

Rozhodnutie č. 2455/2001/ES stanovuje prvý zoznam 33 látok alebo skupín látok, pre ktoré sa prednostne prijímajú akcie na úrovni Spoločenstva. Medzi týmito prioritnými látkami sa niektoré látky určili ako prioritné nebezpečné látky, pre ktoré by členské štáty mali zaviesť potrebné opatrenia s cieľom zastaviť alebo postupne ukončiť emisie, vypúšťania a úniky. V prípade látok, ktoré sa vyskytujú prirodzene alebo vznikajú prírodnými procesmi, nie je možné zastaviť alebo postupne ukončiť emisie, vypúšťania a úniky látok zo všetkých potenciálnych zdrojov. Niektoré látky boli preskúmané a mali by byť klasifikované. Komisia by mala pokračovať v preskúmavaní zoznamu prioritných látok, pričom by mala určiť látky, pre ktoré sa prednostne prijímajú akcie na základe dohodnutých kritérií, ktoré preukazujú riziko pre vodné prostredie alebo jeho prostredníctvom, podľa harmonogramu ustanoveného v článku 16 smernice 2000/60/ES, a čo najskôr predložiť vhodné návrhy.

(11)

V záujme Spoločenstva a z dôvodu účinnejšej regulácie ochrany povrchových vôd je vhodné, aby sa ENK stanovili pre znečisťujúce látky klasifikované ako prioritné látky na úrovni Spoločenstva, a aby sa ponechalo na členských štátoch, aby si v prípade potreby stanovili pravidlá pre zostávajúce znečisťujúce látky na vnútroštátnej úrovni pod podmienkou, že sa budú uplatňovať príslušné pravidlá Spoločenstva. Napriek tomu sa však osem znečisťujúcich látok, ktoré patria do oblasti pôsobnosti smernice Rady 86/280/EHS z 12. júna 1986 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie niektorých nebezpečných látok uvedených v zozname 1 prílohy k smernici 76/464/EHS (6) a ktoré patria do skupiny látok, pre ktoré by členské štáty mali s výhradou článkov 2 a 4 smernice 2000/60/ES vykonávať opatrenia s cieľom dosiahnutia dobrého chemického stavu do roku 2015, do zoznamu prioritných látok nezahrnulo. Spoločné normy vytvorené pre tieto znečisťujúce látky sa však ukázali ako užitočné a preto je vhodné ponechať ich reguláciu na úrovni Spoločenstva.

(12)

V dôsledku toho sa ustanovenia týkajúce sa súčasných environmentálnych cieľov kvality ustanovených v smernici Rady 82/176/EHS z 22. marca 1982 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie ortuti priemyselnými podnikmi používajúcimi chlór – alkalickú elektrolýzu (7), v smernici Rady 83/513/EHS z 26. septembra 1983 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie kadmia (8), v smernici Rady 84/156/EHS z 8. marca 1984 o hodnotách limitov a kvalitatívnych cieľoch na vypúšťanie ortuti priemyselnými podnikmi nepoužívajúcimi chlóralkalickú elektrolýzu (9), v smernici Rady 84/491/EHS z 9. októbra 1984 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie hexachlórcyklohexánu (10) a v smernici 86/280/EHS stanú nadbytočnými a mali by sa vypustiť.

(13)

Vodné prostredie môže byť ovplyvnené chemickým znečisťovaním z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska, a preto by sa údaje o akútnych aj chronických účinkoch mali použiť ako základ pre stanovenie ENK. Aby sa zabezpečila primeraná ochrana vodného prostredia a zdravia ľudí, mali by sa stanoviť ENK ako priemerná ročná hodnota na úrovni zabezpečujúcej ochranu pred dlhodobou expozíciou a ďalej by sa mali stanoviť najvyššie prípustné koncentrácie na ochranu pred krátkodobou expozíciou.

(14)

V súlade s pravidlami ustanovenými v oddiele 1.3.4 prílohy V k smernici 2000/60/ES môžu členské štáty pri monitorovaní súladu s ENK vrátane tých, ktoré sú vyjadrené ako najvyššie prípustné koncentrácie, zaviesť štatistické metódy ako napríklad výpočet percentilu a riešiť ich pomocou výskytu extrémnych hodnôt a chybných údajov, aby tak zaistili prijateľný stupeň spoľahlivosti a presnosti. Na zabezpečenie porovnateľnosti monitorovania medzi členskými štátmi je vhodné ustanoviť podrobné pravidlá takýchto štatistických metód prostredníctvom postupu vo výbore.

(15)

Stanovenie hodnôt ENK na úrovni Spoločenstva by sa v tomto štádiu malo pri väčšine látok obmedziť len na povrchové vody. Pokiaľ však ide o hexachlórbenzén, hexachlórbutadién a ortuť, nie je možné zabezpečiť ochranu pred nepriamymi účinkami a sekundárnymi otravami na úrovni Spoločenstva len prostredníctvom ENK pre povrchové vody. Preto je pre tieto tri látky vhodné stanoviť ENK pre biotu na úrovni Spoločenstva. Aby sa členským štátom umožnila flexibilita v závislosti od ich stratégie monitorovania, členské štáty by mali byť schopné buď monitorovať a uplatňovať takéto ENK pre biotu, alebo stanoviť prísnejšie ENK pre povrchové vody, aby bola zabezpečená rovnaká úroveň ochrany.

(16)

Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť stanoviť na vnútroštátnej úrovni ENK pre sediment a/alebo biotu a uplatňovať ich namiesto ENK pre vodu stanovených v tejto smernici. Takéto ENK by sa mali stanoviť transparentným postupom, ktorý by obsahoval oznámenia Komisii a ostatným členským štátom, aby sa zabezpečila úroveň ochrany, ktorá je rovnocenná s ENK pre vodu stanovenými na úrovni Spoločenstva. Komisia by mala tieto oznámenia zhrnúť vo svojich správach o vykonávaní smernice 2000/60/ES. Sediment a biota zostávajú navyše dôležitými matricami pre monitorovanie určitých látok s významným akumulačným potenciálom. Členské štáty by mali na účely posúdenia dlhodobých dopadov ľudskej činnosti a trendov prijať opatrenia s výhradou článku 4 smernice 2000/60/ES, ktorých cieľom je zaistiť, aby sa existujúce úrovne kontaminácie v biote a sedimentoch výrazne nezvyšovali.

(17)

V súlade s článkom 13 a prílohou VII časťou A bodom 5 smernice 2000/60/ES by sa v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodí mali uvádzať všetky výnimky z uplatňovania ENK pre prioritné látky v súvislosti s vodnými útvarmi v súlade s článkom 4 ods. 4, 5 a 6 uvedenej smernice, pričom sa zohľadní jej článok 4 ods. 8 a 9. Pod podmienkou, že sa splnia požiadavky článku 4 smernice 2000/60/ES vrátane požiadaviek na výnimky, môžu sa uskutočniť činnosti zahŕňajúce bagrovanie a lodnú dopravu, ktoré vedú k vypúšťaniu, emisii a únikom prioritných látok.

(18)

Členské štáty musia dodržiavať smernicu Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (11) a hospodáriť s útvarmi povrchových vôd používaných na odber pitnej vody v súlade s článkom 7 smernice 2000/60/ES. Táto smernica by sa preto mala vykonávať bez toho, aby boli dotknuté tie požiadavky, ktoré môžu požadovať prísnejšie normy.

(19)

V blízkosti vypúšťaní z bodových zdrojov sú koncentrácie znečisťujúcich látok obyčajne vyššie, ako koncentrácie v okolitej vode. Členské štáty by preto mali mať možnosť využívať zmiešavacie zóny, pokiaľ to neovplyvní dodržiavanie príslušných ENK v zostávajúcej časti útvaru povrchovej vody. Rozsah zmiešavacích zón by sa mal obmedziť na blízke okolie miesta vypúšťania a mal by byť primeraný. V súlade s článkom 3 ods. 4 smernice 2000/60/ES by členské štáty v prípade potreby mali zabezpečiť, aby sa požiadavky na plnenie environmentálnych cieľov stanovené v článku 4 uvedenej smernice koordinovali v celej oblasti povodia, a aby táto činnosť zahŕňala aj určenie zmiešavacích zón vo vodných útvaroch s cezhraničným rozsahom.

(20)

Je potrebné kontrolovať dodržiavanie cieľov zastavenia alebo postupného ukončenia a znižovania znečisťovania ako sú špecifikované v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2000/60/ES a posúdiť dodržiavanie týchto povinností transparentným spôsobom, najmä pokiaľ ide o zohľadňovanie významných emisií, vypúšťaní a únikov v dôsledku ľudských činností. Časový harmonogram zastavenia alebo postupného ukončenia a znižovania znečisťovania sa môže vzťahovať len na súpis. Malo by byť tiež možné posúdiť uplatňovanie článku 4 ods. 4 až 7 smernice 2000/60/ES. Rovnako je potrebné mať vhodný nástroj aj na kvantifikáciu únikov látok, ktoré sa vyskytujú prirodzene alebo ktoré sú výsledkom prírodných procesov, pričom v takom prípade je úplné zastavenie alebo postupné ukončenie únikov zo všetkých potenciálnych zdrojov nemožné. Aby sa vyhovelo týmto potrebám, každý členský štát by mal vypracovať súpis emisií, vypúšťaní a únikov pre každú oblasť povodia alebo časť oblasti povodia na svojom území.

(21)

S cieľom predísť duplicite práce pri vytváraní takýchto súpisov a zabezpečiť súlad takýchto súpisov s inými existujúcimi nástrojmi v oblasti ochrany povrchových vôd by členské štáty mali využívať informácie zozbierané podľa smernice 2000/60/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (12).

(22)

V záujme zabezpečenia dôslednej ochrany povrchových vôd by členské štáty, ktoré majú spoločné útvary povrchových vôd, mali koordinovať svoje monitorovacie činnosti a v prípade potreby aj zostavovanie súpisov.

(23)

Členské štáty by z dôvodu lepšieho zohľadňovania svojich potrieb mali mať možnosť zvoliť si vhodné jednoročné referenčné obdobie na meranie základných položiek súpisu. Do úvahy by sa však mala brať skutočnosť, že úniky z používania pesticídov sa môžu z roka na rok výrazne líšiť v dôsledku rozdielnych aplikačných dávok, napríklad v dôsledku rozdielnych klimatických podmienok. Preto by členské štáty mali mať možnosť si zvoliť trojročné referenčné obdobie pre určité látky, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (13).

(24)

S cieľom optimalizovať využívanie súpisu je vhodné stanoviť lehotu, v ktorej Komisia overí, či pri emisiách, vypúšťaniach a únikoch dochádza k pokroku v dodržiavaní cieľov stanovených v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2000/60/ES, s výhradou článku 4 ods. 4 a 5 uvedenej smernice.

(25)

Mali by sa vypracovať technické usmernenia, ktoré by prispeli k harmonizácii metodík uplatňovaných členskými štátmi na vypracúvanie súpisov emisií, vypúšťania a únikov vrátane únikov zo znečistenia akumulovaného v sedimente.

(26)

Niekoľko členských štátov je postihnutých znečisťovaním zo zdrojov, ktoré ležia mimo ich jurisdikcie. Preto je vhodné objasniť, že členský štát by neporušil svoje povinnosti podľa tejto smernice, ak by sa ENK prekročili z dôvodov takéhoto cezhraničného znečisťovania pod podmienkou, že splnil určité podmienky a že vhodne použil príslušné ustanovenia smernice 2000/60/ES.

(27)

Komisia by na základe správ od členských štátov v súlade s článkom 15 smernice 2000/60/ES mala preskúmať potrebu zmeny platných aktov a potrebu dodatočných osobitných opatrení na úrovni Spoločenstva, akými sú napríklad znižovanie emisií, a prípadne predložiť príslušné návrhy. Komisia by mala svoje závery z tohto preskúmania predložiť Európskemu parlamentu a Rade v súvislosti so správou podľa článku 18 ods. 1 smernice 2000/60/ES. Pri vypracúvaní návrhov na opatrenia týkajúce sa znižovania emisií by Komisia mala so zreteľom na článok 10 smernice 2000/60/ES zohľadňovať platné požiadavky na znižovanie emisií, akými sú požiadavky stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (14), a najnovší vývoj technológií v oblasti znižovania znečisťovania.

(28)

Kritériá na identifikáciu látok, ktoré sú perzistentné, bioakumulatívne a toxické, ako aj látok vzbudzujúcich rovnaké obavy, najmä veľmi perzistentných a veľmi bioakumulatívnych látok uvedených v smernici 2000/60/ES, sú stanovené v technickom usmernení na hodnotenie rizík, ktoré podporuje smernicu Komisie 93/67/EHS z 20. júla 1993 ustanovujúcu zásady pre zhodnotenie rizík pre človeka a životné prostredie v súvislosti s látkami oznámenými v súlade so smernicou Rady 67/548/EHS (15), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (16) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry (17). Na zabezpečenie jednotnosti právnych predpisov Spoločenstva by mali byť pre prieskum látok podľa rozhodnutia č. 2455/2001/ES používané len tieto kritéria a príloha X k smernici 2000/60/ES by mala byť zodpovedajúcim spôsobom nahradená.

(29)

Povinnosti stanovené v smerniciach uvedených v prílohe IX k smernici 2000/60/ES sú už začlenené do smernice 2008/1/ES a smernice 2000/60/ES a minimálne rovnaká úroveň ochrany je zaručená, ak sa ENK zachovávajú alebo prehodnocujú. Aby sa zabezpečil jednotný prístup k chemickému znečisťovaniu povrchových vôd a aby sa zjednodušili a sprehľadnili platné právne predpisy Spoločenstva v tejto oblasti, je vhodné podľa smernice 2000/60/ES s účinnosťou od 22. decembra 2012 zrušiť smernice 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS.

(30)

Zohľadnili sa odporúčania uvedené v smernici 2000/60/ES, najmä odporúčania Vedeckého výboru pre toxicitu, ekotoxicitu a životné prostredie.

(31)

V súlade s odsekom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (18) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(32)

Keďže cieľ tejto smernice, a to dosiahnutie dobrého chemického stavu povrchových vôd stanovením ENK pre prioritné látky a niektoré ďalšie znečisťujúce látky, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu udržania rovnakej úrovne ochrany povrchovej vody v celom Spoločenstve ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(33)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (19).

(34)

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na zmenu časti B bodu 3 prílohy I k tejto smernici. Keďže toto opatrenie má všeobecnú pôsobnosť a jeho cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice alebo ju doplniť o nové nepodstatné prvky, musí sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES,

a)

uplatňujú pre ortuť a jej zlúčeniny ENK 20 μg/kg a/alebo pre hexachlórbenzén ENK 10 μg/kg a/alebo pre hexachlórbutadién ENK 55 μg/kg, pričom tieto ENK sa vzťahujú na tkanivo (mokré), pričom sa zvolí najvhodnejší indikátor spomedzi rýb, mäkkýšov, kôrovcov a ďalšou biotou;

b)

stanovia a uplatňujú ENK pre špecifické látky v sedimente a/alebo biote, ktoré sú odlišné od ENK uvedených v písmene a). Tieto ENK zaistia prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany ako ENK pre vodu ustanovené v časti A prílohy I;

c)

určia pre látky uvedené v písmenách a) a b) frekvenciu monitorovania v biote a/alebo sedimente. Monitorovanie sa však uskutoční aspoň raz za rok, pokiaľ technické poznatky a odborné posúdenie neoprávnenia zvoliť iný interval, a

d)

oznamujú Komisii a ostatným členským štátom prostredníctvom výboru uvedeného v článku 21 smernice 2000/60/ES látky, pre ktoré boli stanovené ENK v súlade s písmenom b), dôvody a podklady na použitie tohto prístupu, stanovené alternatívne ENK vrátane údajov a metodiky, podľa ktorej alternatívne ENK boli odvodené, kategórie povrchových vôd, na ktoré by sa vzťahovali, a frekvenciu plánovaného monitorovania spolu s jej odôvodnením.

a)

prístupov a metodík uplatnených na vymedzenie takýchto zón a

b)

opatrení, ktoré sa prijali s cieľom znížiť v budúcnosti rozsah zmiešavacích zón, ako sú opatrenia podľa článku 11 ods. 3 písm. k) smernice 2000/60/ES alebo preskúmanie povolení uvedených v smernici 2008/1/ES alebo predchádzajúca regulácia uvedená v článku 11 ods. 3 písm. g) smernice 2000/60/ES.

a)

obmedzený na blízke okolie miesta vypúšťania;

b)

primeraný so zreteľom na koncentrácie znečisťujúcich látok v mieste vypúšťania a na podmienky týkajúce sa emisií znečisťujúcich látok obsiahnuté v predchádzajúcej regulácii, ako napríklad oprávnenia a/alebo povolenia, uvedenej v článku 11 ods. 3 písm. g) smernice 2000/60/ES a všetky ostatné príslušné právne predpisy Spoločenstva v súlade s uplatňovaním najlepších dostupných techník a článkom 10 smernice 2000/60/ES, najmä po preskúmaní tejto predchádzajúcej regulácie.

a)

prekročenie bolo spôsobené zdrojom znečisťovania, ktoré je mimo jeho jurisdikcie;

b)

v dôsledku takéhoto cezhraničného znečisťovania nebol schopný prijať účinné opatrenia na dodržanie príslušných ENK a

c)

uplatnil koordinačné mechanizmy ustanovené v článku 3 smernice 2000/60/ES a vo vhodných prípadoch využil ustanovenia článku 4 ods. 4, 5 a 6 uvedenej smernice pre tie vodné útvary, ktoré boli postihnuté cezhraničným znečisťovaním.

a)

závery preskúmania uvedeného v odseku 1 tohto článku;

b)

opatrenia prijaté na zníženie rozsahu zmiešavacích zón určených v súlade s článkom 4 ods. 1 tejto smernice;

c)

výsledky preverenia uvedeného v článku 5 ods. 5 tejto smernice;

d)

správu o situácii znečisťovania spôsobeného mimo územia Spoločenstva.