22.5.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 133/66

(1)

Smernica Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (3), ustanovuje pravidlá na úrovni Spoločenstva pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

(2)

V roku 1995 Komisia predložila správu o uplatňovaní smernice 87/102/EHS a uskutočnila rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami. V roku 1997 Komisia predložila súhrnnú správu o reakciách na správu z roku 1995. V roku 1996 bola vypracovaná druhá správa o uplatňovaní smernice 87/102/EHS.

(3)

Tieto správy a konzultácie odkryli výrazné rozdiely medzi právom rôznych členských štátov v oblasti poskytovania úverov fyzickým osobám vo všeobecnosti, a najmä v oblasti spotrebiteľských úverov. Z analýzy vnútroštátneho práva, ktorým sa transponuje smernica 87/102/EHS, vyplýva, že členské štáty vzhľadom na rozdielnu právnu alebo hospodársku situáciu na vnútroštátnej úrovni používajú okrem smernice 87/102/EHS rôzne mechanizmy ochrany spotrebiteľa.

(4)

Skutočná situácia a situácia podľa práva, ktorá vyplýva z týchto vnútroštátnych rozdielov, vedie v niektorých prípadoch k narušeniam hospodárskej súťaže medzi veriteľmi v Spoločenstve a vytvára prekážky na vnútornom trhu v prípadoch, ak členské štáty prijali rozdielne záväzné ustanovenia, ktoré sú prísnejšie ako ustanovenia smernice 87/102/EHS. Obmedzuje to možnosť spotrebiteľov priamo využívať čoraz širšiu ponuku cezhraničných úverov. Tieto narušenia a prekážky môžu mať následne vplyv na dopyt po tovare a službách.

(5)

V posledných rokoch sa výrazne zmenili druhy úverov, ktoré sa ponúkajú spotrebiteľom a ktoré spotrebitelia využívajú. Objavili sa nové úverové nástroje, ktoré sa využívajú čoraz častejšie. Je preto potrebné zmeniť a doplniť súčasné ustanovenia a prípadne rozšíriť ich rozsah pôsobnosti.

(6)

V súlade so zmluvou vnútorný trh zahŕňa priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb tovaru a služieb a sloboda usadiť sa. Rozvoj transparentnejšieho a efektívnejšieho trhu s úvermi v oblasti bez vnútorných hraníc má zásadný význam pre podporu rozvoja cezhraničných aktivít.

(7)

Ak sa má uľahčiť vytvorenie riadne fungujúceho vnútorného trhu so spotrebiteľskými úvermi, je potrebné, aby sa v niekoľkých kľúčových oblastiach ustanovil harmonizovaný rámec Spoločenstva. Keďže trh so spotrebiteľskými úvermi sa neustále vyvíja a mobilita európskych občanov sa zvyšuje, progresívne právne predpisy Spoločenstva, ktoré sa dokážu prispôsobiť budúcim formám úverov a ktoré členským štátom poskytnú primeranú flexibilitu pri ich vykonávaní, by mali pomôcť ustanoviť moderný súbor právnych predpisov v oblasti spotrebiteľských úverov.

(8)

Je dôležité, aby tento trh poskytoval spotrebiteľom dostatočnú mieru ochrany a zabezpečil si tak ich dôveru. Voľný pohyb úverových ponúk by tak mohol prebiehať za optimálnych podmienok pre tých, ktorí úvery ponúkajú, ako aj pre tých, ktorí o ne žiadajú, s náležitým zohľadnením konkrétnej situácie v jednotlivých členských štátoch.

(9)

Úplná harmonizácia je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve zabezpečila vysoká a rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov a aby sa vytvoril skutočný vnútorný trh. Členské štáty by preto nemali mať možnosť zachovať alebo zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia ako ustanovenia tejto smernice. Takéto obmedzenie by sa však malo uplatňovať len na ustanovenia harmonizované touto smernicou. Ak neexistujú takéto harmonizované ustanovenia, členské štáty by mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne právne predpisy. Členské štáty môžu v tom prípade napríklad zachovať alebo zaviesť vnútroštátne právne predpisy o spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti predajcu alebo dodávateľa služieb a veriteľa. Ďalším príkladom tejto možnosti členských štátov by mohlo byť zachovanie alebo zavedenie vnútroštátnych ustanovení o zrušení zmluvy o predaji tovaru alebo dodaní služieb, ak spotrebiteľ uplatní právo na odstúpenie od zmluvy o úvere. Z tohto hľadiska by sa v prípade otvorených zmlúv o úvere malo členským štátom povoliť určiť minimálny čas, ktorý má uplynúť medzi časom, keď veriteľ požiada o splatenie úveru, a dňom, v ktorom musí byť úver splatený.

(10)

Rozsah harmonizácie určuje vymedzenie pojmov v tejto smernici. Povinnosť členských štátov vykonávať ustanovenia tejto smernice by sa preto mala obmedziť na jej rozsah pôsobnosti určený týmto vymedzením pojmov. Touto smernicou by však nemalo byť dotknuté uplatňovanie ustanovení tejto smernice členskými štátmi v súlade s právom Spoločenstva v oblastiach, na ktoré sa jej rozsah pôsobnosti nevzťahuje. Členský štát by preto mohol zachovať alebo zaviesť vnútroštátne právne predpisy zodpovedajúce ustanoveniam tejto smernice alebo niektorým jej ustanoveniam o zmluvách o úvere mimo rozsahu pôsobnosti tejto smernice, napríklad o zmluvách o úvere, pri ktorých je čiastka nižšia ako 200 EUR alebo vyššia ako 75 000 EUR. Členské štáty by tiež okrem toho mohli uplatňovať ustanovenia tejto smernice na viazaný úver, na ktorý sa nevzťahuje vymedzenie pojmu zmluvy o viazanom úvere uvedené v tejto smernici. Ustanovenia o zmluve o viazanom úvere by sa preto mohli vzťahovať aj na zmluvy o úvere, ktoré slúžia len čiastočne na financovanie zmluvy o dodaní tovaru alebo poskytnutí služby.

(11)

V prípade osobitných zmlúv o úvere, na ktoré sa vzťahujú len niektoré ustanovenia tejto smernice, by členské štáty nemali mať možnosť prijať vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa vykonávajú iné ustanovenia tejto smernice. Členské štáty by však mali mať naďalej možnosť upravovať vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch takéto druhy zmlúv o úvere, ak sa týkajú aspektov, ktoré nie sú harmonizované touto smernicou.

(12)

Zmluvy o sústavnom poskytovaní služieb alebo dodávke tovaru rovnakého druhu, ak za ne spotrebiteľ platí v priebehu ich poskytovania či dodávania formou splátok, sa môžu od zmlúv o úvere, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, značne líšiť z hľadiska záujmov zúčastnených zmluvných strán, ako aj foriem a uskutočňovania transakcií. Malo by sa preto spresniť, že sa takéto zmluvy nepovažujú za zmluvy o úvere na účely tejto smernice. Príkladom takýchto druhov zmlúv je poistná zmluva, pri ktorej sa za poistenie platí formou mesačných splátok.

(13)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na určité druhy zmlúv o úvere, ako napr. na debetné karty odloženej platby, pri ktorých sa úver musí splatiť do troch mesiacov a platia sa len zanedbateľné poplatky.

(14)

Zmluvy o úvere, ktoré sa vzťahujú na poskytovanie úveru zabezpečeného nehnuteľnosťou, by nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Tento druh úveru má veľmi osobitnú povahu. Do rozsahu pôsobnosti tejto smernice by nemali patriť ani zmluvy o úvere, ktorých účelom je financovať nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k pozemku alebo existujúcej či projektovanej stavbe. Zmluvy o úvere by však nemali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice len preto, že ich účelom je renovácia alebo zvýšenie hodnoty existujúcej stavby.

(15)

Ustanovenia tejto smernice sa uplatňujú bez ohľadu na to, či je veriteľ právnickou osobou, alebo fyzickou osobou. Touto smernicou však nie je dotknuté právo členských štátov obmedziť v súlade s právom Spoločenstva poskytovanie spotrebiteľského úveru len na právnické osoby alebo len na určité právnické osoby.

(16)

Niektoré ustanovenia tejto smernice by sa mali vzťahovať na fyzické osoby a právnické osoby (sprostredkovateľov úverov), ktoré počas svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti za poplatok prezentujú alebo ponúkajú spotrebiteľom zmluvy o úvere, pomáhajú spotrebiteľom tým, že sa venujú príprave zmlúv o úvere, alebo v mene veriteľa uzatvárajú so spotrebiteľmi zmluvy o úvere. Organizácie, ktoré umožňujú, aby sa ich totožnosť využívala pri propagácii úverových produktov, ako napríklad kreditných kariet, a ktoré môžu zároveň tieto produkty odporúčať svojim členom, by sa na účely tejto smernice nemali považovať za sprostredkovateľov úverov.

(17)

Táto smernica upravuje len určité povinnosti sprostredkovateľov úverov vo vzťahu k spotrebiteľom. Členské štáty by preto mali mať naďalej možnosť zachovať alebo zaviesť dodatočné povinnosti vzťahujúce sa na sprostredkovateľov úverov vrátane určenia podmienok, za ktorých môže sprostredkovateľ úveru prijímať poplatky od spotrebiteľa, ktorý ho požiadal o poskytnutie služby.

(18)

Spotrebitelia by mali byť chránení pred nekalými alebo zavádzajúcimi praktikami, a to najmä pri zverejňovaní informácií veriteľmi, v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (4). Táto smernica by však mala obsahovať osobitné ustanovenia o reklame v oblasti zmlúv o úvere a o určitých položkách štandardných informácií, ktoré by sa mali poskytovať spotrebiteľom s cieľom umožniť im najmä porovnať rozličné ponuky. Tieto informácie by sa mali poskytnúť zrozumiteľným, stručným a zreteľným spôsobom, prostredníctvom reprezentatívneho príkladu. Strop by sa mal určiť tam, kde nie je možné stanoviť celkovú výšku úveru ako súčet poskytnutých súm, najmä v prípade, ak zmluva o úvere dáva spotrebiteľovi voľnosť pri čerpaní úveru, s obmedzením, pokiaľ ide o výšku. Strop by mal určovať maximálnu výšku úveru, ktorá sa môže spotrebiteľovi poskytnúť. Členské štáty by okrem toho mali mať naďalej možnosť ustanoviť vo svojom vnútroštátnom práve požiadavky na poskytovanie informácií v reklame, ktorá neobsahuje informácie o nákladoch spojených s úverom.

(19)

Na to, aby sa spotrebitelia mohli rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, mali by sa im pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o ich povinnostiach, ktoré si spotrebiteľ môže vziať so sebou a zvážiť. V záujme čo najväčšej transparentnosti a porovnateľnosti ponúk by tieto informácie mali zahŕňať najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov na úver určenú rovnakým spôsobom v rámci Spoločenstva. Keďže ročná percentuálna miera nákladov sa dá v tejto fáze uviesť len pomocou príkladu, takýto príklad by mal byť reprezentatívny. Mal by preto zodpovedať napríklad priemernej dĺžke trvania a celkovej výške poskytnutého úveru pri príslušnom druhu zmluvy o úvere a prípadne kupovanému tovaru. Pri určovaní reprezentatívneho príkladu by sa malo zohľadniť, ako často sa na konkrétnom trhu uzatvárajú určité druhy zmlúv o úvere. Pokiaľ ide o úrokovú sadzbu úveru, frekvenciu splátok a kapitalizáciu úrokov, veritelia by mali používať svoj bežný spôsob výpočtu pre príslušný spotrebiteľský úver.

(20)

Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom by mali zahŕňať všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní, poplatkov pre sprostredkovateľov úverov a iných poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere, okrem notárskych poplatkov. Skutočná informovanosť veriteľa o nákladoch by sa mala objektívne posúdiť so zreteľom na požiadavky profesionálnej starostlivosti.

(21)

Zmluvy o úvere, v ktorých sa úroková sadzba úveru pravidelne reviduje v súlade so zmenami referenčnej sadzby uvedenej v zmluve o úvere, by sa nemali považovať za zmluvy o úvere s fixnou úrokovou sadzbou úveru.

(22)

Členské štáty by mali mať naďalej možnosť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia, ktoré zakazujú veriteľom žiadať od spotrebiteľa, aby si v súvislosti so zmluvou o úvere otvoril bankový účet alebo uzavrel dohodu o ďalšej doplnkovej službe, alebo aby hradil výdavky alebo poplatky za takéto bankové účty alebo ďalšie doplnkové služby. V členských štátoch, v ktorých sú takéto kombinované ponuky povolené, by spotrebitelia mali byť pred uzavretím zmluvy o úvere informovaní o akýchkoľvek doplnkových službách, ktoré sú povinné na získanie úveru vo všeobecnosti alebo za ponúkaných podmienok. Náklady na tieto doplnkové služby by sa mali zahrnúť do celkových nákladov spojených s úverom alebo ak sa výška týchto nákladov nedá stanoviť vopred, spotrebiteľom by sa mali pred uzavretím zmluvy poskytnúť primerané informácie o ich existencii. Predpokladá sa, že veriteľ musí mať informácie o nákladoch na doplnkové služby, ktoré spotrebiteľovi ponúka sám alebo v mene tretej osoby, s výnimkou prípadov, keď ich cena závisí od osobitnej charakteristiky alebo situácie spotrebiteľa.

(23)

V prípade určitých druhov zmlúv o úvere je však vhodné na zabezpečenie primeranej úrovne ochrany spotrebiteľov bez nadmerného zaťažovania veriteľov, prípadne sprostredkovateľov úverov, obmedziť požiadavky na poskytovanie informácií podľa tejto smernice pred uzavretím zmluvy vzhľadom na osobitnú povahu týchto druhov zmlúv.

(24)

Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný bez ohľadu na to, či do marketingu úveru je, alebo nie je zapojený sprostredkovateľ úveru. Vo všeobecnosti by preto povinnosť poskytovať informácie pred uzavretím zmluvy mala platiť aj pre sprostredkovateľov úverov. Ak však dodávatelia tovarov a služieb vykonávajú sprostredkovanie úverov len ako doplnkovú službu, nie je vhodné zaťažiť ich právnou povinnosťou poskytovať informácie pred uzavretím zmluvy v súlade s touto smernicou. Dodávateľov tovaru a služieb možno považovať napríklad za sprostredkovateľov úverov v doplnkovej funkcii, ak ich činnosť vo funkcii sprostredkovateľov úverov nie je hlavným účelom ich obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti. Aj v týchto prípadoch sa dosiahne dostatočná úroveň ochrany spotrebiteľa, pretože veriteľ musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ dostal všetky informácie pred uzavretím zmluvy, a to buď od sprostredkovateľa, ak sa na tom veriteľ a sprostredkovateľ dohodnú, alebo iným vhodným spôsobom.

(25)

Možný záväzný charakter informácií, ktoré sa majú poskytnúť spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy o úvere, a lehotu, počas ktorej má byť veriteľ nimi viazaný, môžu upraviť členské štáty.

(26)

Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (5), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

(27)

Hoci sa spotrebiteľovi musia pred uzavretím zmluvy poskytnúť informácie, môže potrebovať aj ďalšiu pomoc, aby sa mohol rozhodnúť, ktorá zmluva o úvere zo škály ponúkaných produktov najlepšie vyhovuje jeho potrebám a zodpovedá jeho finančnej situácii. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby veritelia poskytovali takúto pomoc v súvislosti s úverovými produktmi, ktoré spotrebiteľovi ponúkajú. V prípade potreby by sa spotrebiteľovi mali pred uzavretím zmluvy individuálne poskytnúť príslušné informácie, ako aj vysvetliť základné vlastnosti ponúkaných produktov, aby mohol pochopiť, aký vplyv by mohli mať na jeho ekonomickú situáciu. V prípade potreby by táto povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi pomoc mala platiť aj pre sprostredkovateľov úverov. Členské štáty by mohli určiť, kedy a v akom rozsahu sa takéto vysvetlenia majú spotrebiteľovi poskytnúť, pričom by sa mali zohľadniť osobitné okolnosti, za ktorých sa úver ponúka, potreba spotrebiteľa na poskytnutie pomoci a povaha jednotlivých úverových produktov.

(28)

Pri posudzovaní úverovej bonity spotrebiteľa by mal veriteľ nahliadnuť aj do príslušných databáz; právne a reálne okolnosti môžu vyžadovať, aby sa tieto nahliadnutia rozsahovo líšili. S cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže medzi veriteľmi by sa mal veriteľom zabezpečiť prístup k súkromným alebo verejným databázam týkajúcim sa spotrebiteľov v členskom štáte, v ktorom nemajú sídlo, na základe podmienok, ktoré ich nebudú diskriminovať v porovnaní s veriteľmi v danom členskom štáte.

(29)

Ak sa rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o úver, zakladá na nahliadnutí do databázy, veriteľ by mal o tejto skutočnosti a o bližších údajoch o databáze, do ktorej nahliadol, informovať spotrebiteľa. Veriteľ by však nemal mať povinnosť poskytovať takéto informácie, ak to zakazujú iné právne predpisy Spoločenstva, napríklad právne predpisy o praní špinavých peňazí alebo financovaní terorizmu. Takéto informácie by sa nemali poskytovať ani vtedy, ak by to bolo v rozpore s verejným poriadkom alebo verejnou bezpečnosťou, ako napríklad predchádzaním trestným činom, ich vyšetrovaním, odhaľovaním alebo stíhaním.

(30)

Táto smernica neupravuje otázky zmluvného práva, ktoré sa týkajú platnosti zmlúv o úvere. Členské štáty preto môžu v tejto oblasti zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia, ktoré sú v súlade s právom Spoločenstva. Členské štáty môžu upraviť právny režim, ktorým sa riadi ponuka na uzatvorenie zmluvy o úvere, najmä to, kedy sa má predložiť, a obdobie, počas ktorého je záväzná pre veriteľa. Ak sa takáto ponuka predloží zároveň s informáciami, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s touto smernicou pred uzavretím zmluvy, mala by sa, tak ako akékoľvek ďalšie doplňujúce informácie, ktoré môže veriteľ chcieť spotrebiteľovi poskytnúť, predložiť v osobitnom dokumente, ktorý môže byť pripojený k štandardným európskym informáciám o spotrebiteľskom úvere.

(31)

Zmluva o úvere by mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.

(32)

V záujme zabezpečenia úplnej transparentnosti by sa spotrebiteľovi mali poskytnúť informácie o úrokovej sadzbe úveru pred uzavretím zmluvy o úvere, ako aj pri jej uzavieraní. Počas zmluvného vzťahu by mal byť spotrebiteľ informovaný aj o zmenách variabilnej úrokovej sadzby úveru a z nich vyplývajúcich zmenách platieb. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré nesúvisia s informáciami spotrebiteľa a ktoré ustanovujú podmienky alebo dôsledky zmien, ktoré sa netýkajú zmien platieb a súvisia s úrokovými sadzbami úveru a inými ekonomickými podmienkami týkajúcimi sa úveru, napríklad pravidlom, že veriteľ môže zmeniť úrokovú sadzbu úveru len vtedy, ak na to existuje závažný dôvod, alebo že spotrebiteľ môže ukončiť zmluvu v prípade zmeny úrokovej sadzby úveru alebo niektorých iných ekonomických podmienok týkajúcich sa úveru.

(33)

Zmluvné strany by mali mať právo štandardným spôsobom ukončiť otvorenú zmluvu o úvere. Ak sa tak dohodne v zmluve o úvere, veriteľ by mal mať navyše právo pozastaviť právo spotrebiteľa čerpať prostriedky na základe otvorenej zmluvy o úvere z objektívne opodstatnených dôvodov. Medzi tieto dôvody môže patriť napríklad podozrenie z nepovoleného alebo podvodného použitia úveru alebo významne zvýšené riziko, že spotrebiteľ je neschopný plniť svoju povinnosť splácania úveru. Touto smernicou nie je dotknuté vnútroštátne právo v oblasti zmluvného práva, ktoré upravuje práva zmluvných strán na ukončenie zmluvy o úvere na základe jej porušenia.

(34)

V záujme aproximácie postupov na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy v podobných oblastiach je potrebné ustanoviť právo na odstúpenie od zmluvy bez zmluvnej pokuty a bez povinnosti udať dôvod, a to za podmienok podobných tým, aké ustanovuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (6).

(35)

Ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy o úvere, na základe ktorej dostal tovar, a to najmä od kúpy na splátky alebo od zmluvy o nájme alebo lízingovej zmluvy, z ktorých mu vyplýva povinnosť následnej kúpy, táto smernica by sa nemala dotýkať žiadnej úpravy otázok vrátenia tovaru ani žiadnych súvisiacich otázok v členských štátoch.

(36)

V niektorých prípadoch vnútroštátne právne predpisy už stanovujú, že finančné prostriedky sa nesmú spotrebiteľovi poskytnúť pred uplynutím osobitnej lehoty. V týchto prípadoch môžu spotrebitelia chcieť zabezpečiť skorú dodávku zakúpených tovarov alebo služieb. V prípadoch zmlúv o viazanom úvere môžu členské štáty výnimočne určiť, že ak spotrebiteľ výslovne požiada o skorú dodávku, lehotu na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy možno skrátiť na rovnakú dĺžku, akú má lehota, pred uplynutím ktorej nemožno poskytnúť finančné prostriedky.

(37)

V prípade zmlúv o viazanom úvere existuje medzi kúpou tovaru alebo služieb a zmluvou o úvere uzavretou na tento účel vzájomná závislosť. Preto ak spotrebiteľ uplatní na základe práva Spoločenstva svoje právo odstúpiť od kúpnej zmluvy, nemal by byť ďalej viazaný zmluvou o viazanom úvere. Nemalo by tým byť dotknuté vnútroštátne právo uplatniteľné na zmluvy o viazanom úvere v prípadoch, keď bola kúpna zmluva vyhlásená za neplatnú alebo keď spotrebiteľ uplatnil právo odstúpiť od zmluvy na základe vnútroštátneho práva. Nemali by tým byť dotknuté ani práva spotrebiteľov zaručené vnútroštátnymi ustanoveniami, podľa ktorých nemôže vzniknúť medzi spotrebiteľom a dodávateľom tovaru alebo služieb žiadny záväzok ani sa medzi nimi nemôže uskutočniť žiadna platba, pokiaľ spotrebiteľ nepodpísal zmluvu o úvere na financovanie kúpy tovaru alebo služieb.

(38)

Spotrebiteľ by mal mať za určitých podmienok možnosť uplatniť voči veriteľovi v prípade problémov s kúpnou zmluvou právne prostriedky. Členské štáty by však mali určiť, do akej miery a za akých podmienok musí spotrebiteľ uplatniť právne prostriedky voči dodávateľovi, skôr ako ich uplatní voči veriteľovi, najmä podaním žaloby na dodávateľa. Táto smernica by však nemala spotrebiteľov zbaviť ich práv vyplývajúcich z vnútroštátnych ustanovení o spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti predajcu alebo dodávateľa služieb a veriteľa.

(39)

Spotrebiteľ by mal mať právo splniť svoje povinnosti pred dátumom dohodnutým v zmluve o úvere. V prípade čiastočného alebo úplného predčasného splatenia úveru by veriteľ mal mať právo na kompenzáciu nákladov priamo spojených s predčasným splatením úveru, pričom sa zohľadňujú aj prípadné úspory veriteľa. Avšak na účely určenia spôsobu výpočtu kompenzácie je dôležité dodržať niekoľko zásad. Výpočet kompenzácie splatnej veriteľovi by mal byť pre spotrebiteľov prehľadný a zrozumiteľný už pred uzavretím zmluvy a v každom prípade počas plnenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Okrem toho spôsob výpočtu kompenzácie by mal byť pre veriteľa jednoducho uplatniteľný a mal by uľahčiť kontrolu nad kompenzáciou príslušnými orgánmi. Z tohto dôvodu a kvôli skutočnosti, že spotrebiteľský úver vzhľadom na svoju dĺžku trvania a objem nie je financovaný mechanizmami dlhodobého financovania, by sa maximálna výška kompenzácie mala stanoviť paušálne. Tento prístup odzrkadľuje osobitnú povahu spotrebiteľských úverov a nemal by mať vplyv na prípadný odlišný prístup k iným produktom, ktoré sa financujú prostredníctvom dlhodobých mechanizmov financovania, ako napríklad hypotekárne úvery s fixnou úrokovou sadzbou.

(40)

Členské štáty by mali mať právo ustanoviť, že veriteľ môže požadovať kompenzáciu za predčasné splatenie úveru len za predpokladu, že výška splatenej čiastky počas dvanástich mesiacov presahuje limit určený členskými štátmi. Členské štáty by pri určovaní limitu, ktorý by nemal presiahnuť 10 000 EUR, mali napríklad zohľadniť priemernú výšku spotrebiteľských úverov na svojom trhu.

(41)

Postúpením práv veriteľa zo zmluvy o úvere by sa nemalo zhoršiť postavenie spotrebiteľa. Spotrebiteľ by mal byť riadne informovaný aj o tom, ak sa práva a povinnosti zo zmluvy o úvere postúpia na tretiu osobu. Ak však pôvodný veriteľ po dohode s nadobúdateľom naďalej spravuje úver vo vzťahu k spotrebiteľovi, nemá spotrebiteľ výrazný záujem na tom, aby bol o tomto postúpení informovaný. Preto by bola na úrovni Európskej únie povinnosť informovať spotrebiteľa o tomto postúpení v takýchto prípadoch nadbytočná.

(42)

Členské štáty by mali mať naďalej možnosť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne pravidlá ustanovujúce kolektívne formy komunikácie, ak je to potrebné na účely efektívnosti zložitých transakcií, ako napríklad sekuritizáciu alebo likvidáciu aktív, ku ktorým dochádza pri povinných administratívnych likvidáciách bánk.

(43)

S cieľom napomôcť vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu a zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov v Spoločenstve je potrebné zabezpečiť porovnateľnosť informácií o ročnej percentuálnej miere nákladov v rámci Spoločenstva. Napriek jednotnému matematickému vzorcu na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, ustanovenému v smernici 87/102/EHS, nie je zatiaľ v rámci Spoločenstva porovnateľná v plnom rozsahu. V jednotlivých členských štátoch sa pri jej výpočte zohľadňujú rozdielne nákladové faktory. Táto smernica by preto mala jasne a komplexne definovať celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom.

(44)

V záujme zabezpečenia transparentnosti a stability trhu a až do ďalšej harmonizácie by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa zaviedli vhodné opatrenia na reguláciu činnosti veriteľov alebo dohľad nad ňou.

(45)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Cieľom tejto smernice je najmä zabezpečiť úplné dodržiavanie pravidiel ochrany osobných údajov, vlastníckych práv, nediskriminácie, ochrany rodinného a pracovného života a ochrany spotrebiteľa podľa Charty základných práv Európskej únie.

(46)

Keďže cieľ tejto smernice, a to ustanovenie spoločných pravidiel pre určité aspekty zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľských úverov, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(47)

Členské štáty by mali ustanoviť pravidlá o sankciách uplatniteľných v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a zabezpečiť ich vykonávanie. Aj keď výber sankcií ostáva v právomoci členských štátov, ustanovené sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(48)

Opatrenia potrebné na vykonanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7).

(49)

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na prijatie dodatočných predpokladov pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou, ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(50)

V súlade s bodom 34 medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (8) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky zhody, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(51)

Vzhľadom na početné zmeny a doplnenia smernice 87/102/EHS, ktoré je potrebné uskutočniť v dôsledku vývoja sektora spotrebiteľských úverov a v záujme zrozumiteľnosti právnych predpisov Spoločenstva, by sa uvedená smernica mala zrušiť a nahradiť touto smernicou,

a)

zmluvy o úvere, ktoré sú zabezpečené buď hypotékou, alebo iným porovnateľným zabezpečením, ktoré sa v členskom štáte bežne používa na nehnuteľný majetok, alebo sú zabezpečené právom týkajúcim sa nehnuteľného majetku;

b)

zmluvy o úvere, ktorých účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k pozemku alebo existujúcej alebo projektovanej stavbe;

c)

zmluvy o úvere, pri ktorých je celková výška úveru nižšia ako 200 EUR alebo vyššia ako 75 000 EUR;

d)

zmluvy o nájme alebo lízingové zmluvy, ak samotná zmluva ani iná samostatná zmluva nestanovuje povinnosť kúpy predmetu zmluvy; táto povinnosť existuje, ak o jej existencii rozhoduje jednostranne veriteľ;

e)

zmluvy o úvere vo forme povoleného prečerpania, podľa ktorých sa úver musí splatiť do jedného mesiaca;

f)

zmluvy o úvere, podľa ktorých je úver bezúročný a bez ďalších poplatkov, a zmluvy o úvere, podľa ktorých sa úver musí splatiť do troch mesiacov a splatné sú len zanedbateľné poplatky;

g)

zmluvy o úvere, podľa ktorých úver poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom ako vedľajšiu činnosť bez úrokov alebo s ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako je miera, ktorá prevláda na trhu, a ktoré sa neponúkajú širokej verejnosti;

h)

zmluvy o úvere, ktoré sa uzatvárajú s investičnými spoločnosťami vymedzenými v článku 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (9) alebo s úverovými inštitúciami vymedzenými v článku 4 smernice 2006/48/ES, aby sa investorovi umožnilo uskutočniť transakciu týkajúcu sa jedného alebo viacerých nástrojov uvedených v oddiele C prílohy I k smernici 2004/39/ES, ak je táto investičná spoločnosť alebo úverová inštitúcia poskytujúca úver zapojená do takejto transakcie;

i)

zmluvy o úvere, ktoré sú výsledkom vyriešenia sporu na súde alebo pred iným zákonným orgánom;

j)

zmluvy o úvere, ktoré sa týkajú odloženej platby existujúceho dlhu bez poplatku;

k)

zmluvy o úvere, po ktorých uzavretí sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy veriteľa nejaký predmet a pri ktorých sa zodpovednosť spotrebiteľa obmedzuje výlučne na tento založený predmet;

l)

zmluvy o úvere, ktoré sa týkajú pôžičiek poskytovaných obmedzenému okruhu verejnosti podľa zákonného ustanovenia vo všeobecnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na trhu, alebo bezúročne, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce na trhu.

a)

je zriadená na vzájomný prospech svojich členov;

b)

vytvára zisky len pre svojich členov;

c)

spĺňa sociálny účel, ktorý vyžadujú vnútroštátne právne predpisy;

d)

získava a spravuje len úspory svojich členov a poskytuje úverové zdroje len svojim členom a

e)

poskytuje úver na základe ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá je nižšia než miera prevládajúca na trhu alebo ktorej maximálnu výšku ustanovuje vnútroštátne právo,

a)

by takáto dohoda mohla zabrániť prípadnému súdnemu konaniu z dôvodu takého zlyhania spotrebiteľa s plnením jeho záväzkov a

b)

spotrebiteľ nie je vystavený podmienkam horším, než sú podmienky stanovené v pôvodnej zmluve o úvere.

a)

„spotrebiteľ“ je fyzická osoba, ktorá pri transakciách, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná s cieľom, ktorý nesúvisí s jej obchodnou, podnikateľskou ani profesijnou činnosťou;

b)

„veriteľ“ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje alebo sľubuje poskytnúť úver v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti;

c)

„zmluva o úvere“ je zmluva, ktorou veriteľ poskytuje alebo sľubuje poskytnúť spotrebiteľovi úver vo forme odloženej platby, pôžičky alebo inej podobnej finančnej pomoci, okrem zmlúv o sústavnom poskytovaní služieb alebo dodávaní tovaru rovnakého druhu, ak spotrebiteľ platí za takéto služby v priebehu ich poskytovania alebo za tovar v priebehu jeho dodávania formou splátok;

d)

„povolené prečerpanie“ je explicitná zmluva o úvere, na základe ktorej veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte spotrebiteľa;

e)

„prekročenie“ je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania;

f)

„sprostredkovateľ úveru“ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nekoná ako veriteľ a ktorá v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti za poplatok v peňažnej alebo inej dohodnutej finančnej podobe:

g)

„celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; zahrnuté sú aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí služieb, aby získal úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok;

h)

„celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ je súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom;

i)

„ročná percentuálna miera nákladov“ sú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, vyjadrené ako percento ročne z celkovej výšky úveru, prípadne vrátane nákladov v súlade s článkom 19 ods. 2;

j)

„úroková sadzba úveru“ je úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje na výšku čerpaného úveru;

k)

„fixná úroková sadzba úveru“ je, ak sa veriteľ a spotrebiteľ dohodnú v zmluve o úvere na jednej úrokovej sadzbe úveru počas celého trvania zmluvy o úvere alebo na niekoľkých úrokových sadzbách úveru na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta. Ak v zmluve o úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby úveru, úroková sadzba úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby úveru určené s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o úvere;

l)

„celková výška úveru“ je maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere;

m)

„trvalý nosič“ je akýkoľvek nástroj, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uložiť informácie, ktoré sú mu osobne určené, a to spôsobom, ktorý k nim umožňuje prístup pre budúce využitie počas obdobia zodpovedajúceho účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií;

n)

„zmluva o viazanom úvere“ je zmluva o úvere, pri ktorej:

a)

úrokovú sadzbu úveru, fixnú alebo variabilnú, alebo obidve, spolu s podrobnosťami o akýchkoľvek poplatkoch zahrnutých v celkových nákladoch spotrebiteľa, spojených s úverom;

b)

celkovú výšku úveru;

c)

ročnú percentuálnu mieru nákladov; v prípade druhu zmluvy o úvere uvedenom v článku 2 ods. 3 sa členské štáty môžu rozhodnúť, že nie je potrebné uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov;

d)

prípadne dĺžku trvania zmluvy o úvere;

e)

v prípade úveru vo forme odloženej platby na konkrétny tovar alebo službu predajnú cenu a výšku akejkoľvek zálohy a

f)

prípadne celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a výšku splátok.

a)

druhu úveru;

b)

totožnosti a geografickej adresy veriteľa, prípadne totožnosti a geografickej adresy zúčastneného sprostredkovateľa úveru;

c)

celkovej výšky úveru a podmienok, ktoré upravujú jeho čerpanie;

d)

dĺžky trvania zmluvy o úvere;

e)

v prípade úveru vo forme odloženej platby za konkrétny tovar alebo službu a v prípade zmluvy o viazanom úvere tohto tovaru alebo služby a ich predajnej ceny;

f)

úrokovej sadzby úveru, podmienok, ktoré upravujú jej uplatňovanie, a ak sú k dispozícii, akéhokoľvek indexu alebo referenčnej sadzby, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú úrokovú sadzbu úveru, ako aj čiastkových období, podmienok a postupu týkajúcich sa jej zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby úveru, uvádzajú sa vyššie uvedené informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách;

g)

ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery; ak spotrebiteľ oznámil veriteľovi jeden alebo viac prvkov svojho preferovaného úveru, ako napríklad dĺžku trvania zmluvy o úvere a celkovú výšku úveru, veriteľ tieto prvky zohľadní; ak zmluva o úvere stanovuje rozličné spôsoby čerpania úveru s rôznymi poplatkami alebo úrokovými sadzbami úveru a veriteľ používa predpoklad uvedený v prílohe I časti II písm. b), musí veriteľ uviesť, že iné mechanizmy čerpania pre tento typ zmluvy o úvere môžu viesť k vyššej ročnej percentuálnej miere nákladov;

h)

výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa a prípadne poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia;

i)

prípadne poplatkov za vedenie jedného alebo viacerých účtov pre zaznamenávanie platobných transakcií a čerpania, pokiaľ otvorenie účtu nie je dobrovoľné, a to spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpanie, akýmikoľvek inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere a podmienkami, na základe ktorých sa tieto poplatky môžu zmeniť;

j)

prípadne akýchkoľvek nákladov hradených spotrebiteľom notárovi pri uzatváraní zmluvy o úvere;

k)

prípadnej povinnosti uzavrieť zmluvu o doplnkovej službe súvisiacej so zmluvou o úvere, najmä poistenie, ak uzavretie takejto zmluvy je povinné na získanie úveru alebo na jeho získanie za ponúkaných podmienok;

l)

úrokovej sadzby uplatniteľnej v prípade oneskorených platieb a spôsobu jej úpravy a prípadne poplatkov v prípade neplnenia zmluvy;

m)

upozornenia na dôsledky chýbajúcich platieb;

n)

prípadne vyžadovaných záruk;

o)

existencie alebo neexistencie práva na odstúpenie od zmluvy;

p)

práva na predčasné splatenie úveru a prípadne informácie o práve veriteľa na kompenzáciu a o spôsobe, akým sa táto kompenzácia určí v súlade s článkom 16;

q)

práva spotrebiteľa na okamžité a bezplatné informácie podľa článku 9 ods. 2 o výsledku nahliadnutia do databázy na účely posúdenia jeho úverovej bonity;

r)

práva spotrebiteľa dostať na vlastnú žiadosť a bezplatne vyhotovenie návrhu zmluvy o úvere. Toto ustanovenie sa neuplatňuje, ak veriteľ v čase podania žiadosti spotrebiteľa nie je ochotný pristúpiť k uzavretiu zmluvy o úvere so spotrebiteľom, a

s)

prípadne času, počas ktorého je veriteľ viazaný informáciami poskytovanými pred uzavretím zmluvy.

a)

druhu úveru;

b)

totožnosti a geografickej adresy veriteľa, ako aj prípadne totožnosti a geografickej adresy zúčastneného sprostredkovateľa úveru;

c)

celkovej výšky úveru;

d)

dĺžky trvania zmluvy o úvere;

e)

úrokovej sadzby úveru; podmienok, ktoré upravujú jej uplatňovanie, akéhokoľvek indexu alebo referenčnej sadzby, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú úrokovú sadzbu úveru, poplatkov uplatniteľných od uzavretia zmluvy o úvere a prípadne podmienok, za ktorých sa tieto poplatky môžu zmeniť;

f)

ročnej percentuálnej miery nákladov znázornenej pomocou reprezentatívnych príkladov, v ktorých sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;

g)

podmienok a postupu ukončenia zmluvy o úvere;

h)

v prípade zmlúv o úvere v zmysle článku 2 ods. 3 prípadne toho, že spotrebiteľa možno kedykoľvek požiadať, aby splatil úver v plnej výške;

i)

úrokovej sadzby uplatniteľnej v prípade oneskorených platieb a spôsobu jej úpravy a prípadne poplatkov v prípade neplnenia zmluvy;

j)

práva spotrebiteľa na bezodkladné a bezplatné informácie v súlade s článkom 9 ods. 2 o výsledku nahliadnutia do databázy na účely posúdenia jeho úverovej bonity;

k)

v prípade zmlúv o úvere uvedených v článku 2 ods. 3 informácie o poplatkoch uplatniteľných od uzavretia takejto zmluvy o úvere a prípadne podmienky, za ktorých sa tieto poplatky môžu zmeniť;

l)

prípadne času, počas ktorého je veriteľ viazaný informáciami poskytovanými pred uzavretím zmluvy.

a)

výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia, a

b)

právo na predčasné splatenie úveru a prípadne informácie o práve veriteľa na kompenzáciu a spôsob, akým sa táto kompenzácia určí.

a)

druh úveru;

b)

totožnosť a geografické adresy zmluvných strán, prípadne i totožnosť a geografickú adresu zúčastneného sprostredkovateľa úveru;

c)

dĺžku trvania zmluvy o úvere;

d)

celkovú výšku úveru a podmienky, ktoré upravujú jeho čerpanie;

e)

v prípade úveru vo forme odloženej platby za konkrétny tovar alebo službu alebo v prípade zmluvy o viazanom úvere tento tovar alebo službu a ich predajnú cenu;

f)

úrokovú sadzbu úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, a ak sú k dispozícii, i akýkoľvek index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú úrokovú sadzbu úveru, ako aj čiastkové obdobia, podmienky a postupy pre zmenu úrokovej sadzby úveru; a ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby úveru, uvádzajú sa vyššie uvedené informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách;

g)

ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;

h)

výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia;

i)

v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

Amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; táto tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o úvere;

j)

ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, výpis, ktorý uvádza lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov;

k)

prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpanie, pokiaľ otvorenie účtu nie je dobrovoľné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpanie a akýmikoľvek inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere a podmienkami, za ktorých sa tieto poplatky môžu zmeniť;

l)

úrokovú sadzbu pre prípad oneskorených platieb platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere a spôsob jej úpravy a prípadne poplatky v prípade neplnenia zmluvy;

m)

upozornenie na dôsledky chýbajúcich platieb;

n)

prípadne informáciu, že sa musia zaplatiť notárske poplatky;

o)

prípadne požadované záruky a poistenie;

p)

existenciu alebo neexistenciu práva na odstúpenie od zmluvy, čas, počas ktorého možno toto právo vykonať, a iné podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa splatiť čerpanú istinu a úrok v súlade s článkom 14 ods. 3 písm. b) a výšku úroku za deň;

q)

informácie o právach, ktoré vyplývajú z článku 15, ako aj podmienky ich uplatnenia;

r)

právo na predčasné splatenie úveru a postup pri predčasnom splatení úveru, prípadne informáciu o práve veriteľa na kompenzáciu a o spôsobe, akým sa táto kompenzácia určí;

s)

postup, ktorý sa má dodržať pri uplatnení práva na ukončenie zmluvy o úvere;

t)

či existuje pre spotrebiteľa mimosúdny mechanizmus vybavovania sťažností a zaistenia nápravy, a ak áno, spôsoby, akými sa dá použiť;

u)

prípadne iné zmluvné podmienky;

v)

prípadne názov a sídlo príslušného orgánu dohľadu.

a)

druh úveru;

b)

totožnosť a geografické adresy zmluvných strán, prípadne i totožnosť a geografickú adresu zúčastneného sprostredkovateľa úveru;

c)

dĺžku trvania zmluvy o úvere;

d)

celkovú výšku úveru a podmienky, ktoré upravujú jeho čerpanie;

e)

úrokovú sadzbu úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, a ak je k dispozícii, akýkoľvek index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú úrokovú sadzbu úveru, ako aj čiastkové obdobia, podmienky a postup týkajúce sa jej zmeny, a ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby úveru, uvádzajú sa uvedené informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách;

f)

ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité pri výpočte tejto miery podľa článku 19 ods. 2 v spojení s článkom 3 písm. g) a i); členské štáty sa môžu rozhodnúť, že ročnú percentuálnu mieru nákladov uvádzať netreba;

g)

skutočnosť, že spotrebiteľa možno kedykoľvek požiadať, aby splatil úver v plnej výške;

h)

podmienky upravujúce uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy o úvere a

i)

informácie o poplatkoch uplatniteľných od uzavretia takýchto zmlúv a prípadne podmienky, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

a)

presné obdobie, ktorého sa výpis z účtu týka;

b)

výšku čerpaných prostriedkov a dátumy ich čerpania;

c)

zostatok z predchádzajúceho výpisu a jeho dátum;

d)

nový zostatok;

e)

dátumy a výšku splátok spotrebiteľa;

f)

uplatňovanú úrokovú sadzbu úveru;

g)

všetky uplatnené poplatky;

h)

prípadne minimálnu čiastku, ktorú musí zaplatiť.

a)

buď dňom uzavretia zmluvy o úvere, alebo

b)

dňom, keď sú spotrebiteľovi doručené zmluvné podmienky a informácie v súlade s článkom 10, ak tento deň nasleduje po dni uvedenom v písmene a) tohto pododseku.

a)

aby odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 1, oznámi odstúpenie veriteľovi na základe informácií, ktoré mu veriteľ poskytol podľa článku 10 ods. 2 písm. p), spôsobom, ktorý sa dá v súlade s vnútroštátnym právom dokázať. Lehota sa považuje za dodržanú, ak sa toto oznámenie o odstúpení písomne alebo na inom trvalom nosiči, ktorý je veriteľovi k dispozícii a je mu prístupný, zašle pred jej uplynutím, a

b)

splatí veriteľovi istinu a akumulovaný úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi. Úrok sa vypočíta na základe dohodnutej úrokovej sadzby úveru. Veriteľ nemá v prípade odstúpenia od zmluvy právo na žiadnu inú kompenzáciu od spotrebiteľa okrem kompenzácie nenávratných poplatkov, ktoré veriteľ zaplatil orgánu verejnej správy.

a)

ak k splateniu došlo na základe poistnej zmluvy, ktorá má zaručiť splatenie úveru;

b)

v prípade povolených prečerpaní alebo

c)

ak splatenie úveru spadá do obdobia, pre ktoré nie je úroková sadzba úveru fixná.

a)

veriteľ môže túto kompenzáciu žiadať, len ak výška predčasného splatenia úveru presahuje limit určený vnútroštátnym právom. Tento limit nesmie presiahnuť 10 000 EUR počas obdobia dvanástich mesiacov;

b)

veriteľ môže výnimočne požadovať vyššiu kompenzáciu, ak môže preukázať, že strata, ktorú v dôsledku predčasného splatenia utrpel, presahuje čiastku určenú podľa odseku 2.

Ak kompenzácia požadovaná veriteľom presiahne skutočne utrpenú škodu, spotrebiteľ môže žiadať primerané zníženie.

V tomto prípade stratu predstavuje rozdiel medzi pôvodne dohodnutou úrokovou sadzbou a úrokovou sadzbou, za ktorú môže veriteľ poskytnúť predčasne splatenú sumu ako úver na trhu v čase predčasného splatenia, a berie sa tiež do úvahy vplyv predčasného splatenia na administratívne náklady.

a)

prekročení;

b)

čiastke, ktorej sa týka;

c)

úrokovej sadzbe úveru;

d)

akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania.

a)

sprostredkovateľ úveru uviedol v reklame a dokumentoch určených pre spotrebiteľov rozsah svojich právomocí, najmä či pracuje výlučne s jedným alebo viacerými veriteľmi, alebo ako nezávislý maklér;

b)

bol spotrebiteľ oboznámený s prípadnými poplatkami, ktoré má zaplatiť sprostredkovateľovi úveru za jeho služby, pričom výška týchto poplatkov má byť dohodnutá medzi spotrebiteľom a sprostredkovateľom úveru písomne alebo na inom trvalom nosiči pred uzavretím zmluvy o úvere;

c)

sprostredkovateľ úveru oboznámil veriteľa s prípadnými poplatkami, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť sprostredkovateľovi úveru za jeho služby, na účel výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov.