15.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 296/1

(1)

Komisia dostala 3. júla 2006 podnet, ktorý podľa článku 5 základného nariadenia podala spoločnosť AlzChem GmbH (ďalej len „navrhovateľ“) predstavujúca v Spoločenstve 100 % výroby 1-kyanoguanidínu (dikyándiamidu) (ďalej len „DCD“).

(2)

Podnet obsahoval dôkazy o dumpingu DCD z Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „ČĽR“) a o značnej ujme, ktorú spôsobil a ktorá sa považovala za dostatočnú na opodstatnené začatie konania.

(3)

Dňa 17. augusta 2006 sa začalo konanie na základe uverejnenia oznámenia o začatí konania (2) v Úradnom vestníku Európskej únie.

(4)

Komisia oficiálne oznámila začatie konania sťažujúcemu výrobcovi zo Spoločenstva, vyvážajúcim výrobcom, dovozcom, používateľom, dodávateľom a združeniam, o ktorých sa vie, že sa ich táto záležitosť týka, a zástupcom príslušnej vyvážajúcej krajiny. Zainteresované strany dostali možnosť predložiť svoje stanoviská v písomnej forme a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(5)

Sťažujúci sa výrobca zo Spoločenstva, vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia a používatelia predložili svoje stanoviská. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(6)

V snahe umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, aby v prípade záujmu predložili žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo o individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“), zaslala Komisia formuláre žiadosti čínskym vyvážajúcim výrobcom, o ktorých vedela, že sa ich táto záležitosť týka. Traja vyvážajúci výrobcovia v ČĽR požiadali o THZ podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia a o IZ v prípade, že by sa prešetrovaním zistilo, že nespĺňajú podmienky na THZ.

(7)

Vzhľadom na zrejmý veľký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR uviedla Komisia v oznámení o začatí konania, že v tomto prešetrovaní by sa mohol použiť výber vzorky na stanovenie dumpingu v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(8)

Aby mohla Komisia rozhodnúť, či výber vzorky bude potrebný, a ak áno, vykonať výber vzorky, požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov z ČĽR, aby sa Komisii prihlásili a poskytli, ako sa uvádza v oznámení o začatí konania, základné informácie o svojej činnosti v súvislosti s príslušným výrobkom počas obdobia prešetrovania (od 1. júla 2005 do 30. júna 2006).

(9)

Keďže však na prešetrovaní spolupracovali len traja vyvážajúci výrobcovia, Komisia rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(10)

Všetkým známym dotknutým stranám a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa ohlásili v lehotách stanovených v oznámení o začatí konania, sa zaslali dotazníky. Traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia v ČĽR a jediný výrobca zo Spoločenstva, ako aj dvaja používatelia a štyria dovozcovia zaslali Komisii vyplnené dotazníky.

(11)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na zisťovanie dumpingu, výslednej ujmy a záujmu Spoločenstva, a vykonala previerky v priestoroch týchto spoločností:

(12)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2005 do 30. júna 2006 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov dôležitých pre posúdenie ujmy trvalo od 1. januára 2002 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(13)

Príslušný výrobok je 1-kyanoguanidín (dikyándiamid) („DCD“), ktorý spadá pod kód KN 2926 20 00. Je to pevná látka vo forme jemného bieleho, kryštalického práčku, zvyčajne bez zápachu. Vyrába sa z nehaseného vápna a sadze a vzniká po niekoľkých výrobných krokoch.

(14)

DCD sa zvyčajne používa ako medziprodukt na výrobu širokého spektra iných chemických medziproduktov, ako sú farmaceutiká, rôzne priemyselné aplikácie – voda, celulóza a papier, textil, koža – a v rozličných oblastiach epoxidových aplikácií. Je hlavným článkom reťazca dusík – uhlík – dusík (NCN) s konečnými výrobkami pre úzko špecializované segmenty trhu, ako je dusičnan guanidínu a iné deriváty NCN.

(15)

Viac ako 90 % DCD predaného na trhu Spoločenstva je štandardný typ. Zvyšok, takzvané mikro-DCD, tvoria častice menšieho rozmeru. Čínski vyvážajúci výrobcovia poskytli údaje len pre štandardný typ.

(16)

Jeden dovozca tvrdil, že štandardný typ DCD, ktorý vyrába výrobné odvetvie Spoločenstva, má vyššiu kvalitu ako typ, ktorý vyrábajú čínski vyvážajúci výrobcovia, pretože obsah vody v čínskom DCD je podstatne vyšší a nestálejší v porovnaní s obsahom vody v DCD, ktorý vyrába Spoločenstvo. Čínsky DCD má údajne aj vyšší obsah nečistôt.

(17)

Prešetrovaním sa však ukázalo, že hoci môžu existovať určité rozdiely v kvalite, tieto nemožno kvantifikovať a okrem toho neovplyvňujú základné chemické, fyzikálne a technické charakteristiky DCD, ktorý výrobné odvetvie Spoločenstva vyrába a predáva v Spoločenstve, a DCD dovážaného do Spoločenstva z ČĽR, o ktorom sa zistilo, že je rovnaký a má to isté konečné použitie.

(18)

Komisia preto dospela k záveru, že tieto výrobky sú podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(19)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa normálna hodnota v antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozov s pôvodom v ČĽR stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých výrobcov, v prípade ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(20)

Len na pripomenutie v krátkosti uvádzame v súhrnnej forme kritériá na udelenie THZ:

(21)

Traja vyvážajúci výrobcovia v ČĽR požiadali o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v rámci stanovenej lehoty zaslali vyplnený formulár žiadosti o TPH pre vyvážajúcich výrobcov. Komisia si vyžiadala a v priestoroch týchto spoločností preverila všetky informácie predložené v ich žiadosti o THZ, ktoré považovala za potrebné.

(22)

Prešetrovaním sa zistilo, že žiadosti o THZ sa museli v prípade všetkých troch vyvážajúcich výrobcov zamietnuť. Pri posúdení týchto spoločností na základe všetkých piatich kritérií stanovených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia sa ukázalo, že tieto spoločnosti nespĺňajú požiadavky prvého, druhého a tretieho kritéria.

(23)

Keďže hlavným akcionárom je v jednom prípade štátny podnik a v druhom prípade člen Ľudového zhromaždenia, zistilo sa, že štát mohol vyvíjať značný vplyv na obchodné rozhodnutia spoločností týkajúce sa rozhodnutí ich vedenia, ako je rozdelenie zisku, emitovanie nových akcií, navyšovanie kapitálu a zmena alebo doplnenie ich stanov, preto sa takéto rozhodnutia nerobili ako reakcia na trhové signály. Zistili sa značné rozdiely v jednotkovej spotrebe elektriny a v jednotkovej cene medzi týmito tromi spoločnosťami a ani jednej z nich sa nepodarilo preukázať, že náklady na elektrinu sú výsledkom ponuky a dopytu a že významne odzrkadľujú trhové hodnoty.

(24)

Okrem toho, vo všetkých troch prípadoch účtovné záznamy spoločností neodzrkadľovali skutočnú finančnú situáciu. Vyskytli sa najmä početné prípady porušenia základných účtovných zásad, ktoré sú súčasťou Medzinárodných účtovných štandardov (ďalej len „IAS“), a keďže audítorská správa neobsahovala žiadnu zmienku o týchto otázkach, uvedené spoločnosti nemožno považovať za subjekty s prehľadným súborom účtovných záznamov v súlade s IAS, ktoré možno podrobiť nezávislému auditu v súlade s IAS.

(25)

Pokiaľ ide o ocenenie východiskových aktív, tieto tri spoločnosti neboli schopné poskytnúť žiadne vysvetlenie základu, na ktorom sa také ocenenie vykonalo. V dvoch prípadoch spoločnosti neboli schopné predložiť dôkaz o všetkých platbách za právo používať pôdu. Obidva tieto nedostatky ukázali, že tu existujú významné narušenia prenesené z predchádzajúceho netrhového hospodárskeho systému.

(26)

Po porade s poradným výborom sa priamo dotknutým stranám dala možnosť vyjadriť sa k uvedeným zisteniam. Výrobné odvetvie Spoločenstva a všetci traja vyvážajúci výrobcovia dostali hodnotenie ich žiadostí o THZ a príležitosť predložiť svoje pripomienky. Vyvážajúci výrobcovia predložili viaceré pripomienky proti zisteniam a Komisia na ne odpovedala, ale bez zmeny celkového hodnotenia. Vyvážajúci výrobcovia najmä tvrdili, že ich obchodné rozhodnutia sa prijímali bez zasahovania štátu. Okrem toho namietali proti konkrétnym zisteniam týkajúcim sa nákladov a hodnotenia aktív. Nepredložili však žiadne dôkazy na opodstatnenie svojich tvrdení, ktoré preto Komisia musela odmietnuť.

(27)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že čínskym výrobcom by sa THZ nemal poskytnúť.

(28)

V článku 9 ods. 5 základného nariadenia sa ustanovuje, že ak sa uplatňuje článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, určí sa individuálne clo pre spoločnosti, ktoré sú schopné preukázať, že spĺňajú všetky kritériá na získanie individuálneho zaobchádzania uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(29)

Čínski výrobcovia, ktorým Komisia nemohla udeliť THZ, požiadali aj o IZ v prípade, že ak im THZ nebude udelené. Zistilo sa však, že štát vyvíjal značný vplyv takým spôsobom, že v dvoch prípadoch sa rozhodnutia spoločnosti nemohli považovať za prijaté slobodne, a zasahovanie štátu mohlo byť také, že by vzniklo značné riziko ich obchádzania. Pokiaľ ide o tretiu, kolektívne vlastnenú a v minulosti štátnu spoločnosť, existujú presvedčivé náznaky, že sa stále vyskytuje značné potenciálne zasahovanie zo strany štátu, ktoré vedie k možnému riziku obchádzania.

(30)

Posledný z vyvážajúcich výrobcov tvrdil, že potenciálne zasahovanie štátu nie je dostatočným dôvodom na odmietnutie individuálneho zaobchádzaniu, pretože takýto záver by sa zakladal len na predpokladoch.

(31)

V súlade s článkom 9 ods. 5 písm. e) základného nariadenia, ak sa uplatňuje jeho článok 2 ods. 7 písm. a), individuálne clo sa môže určiť len vtedy, ak vývozca môže na základe riadne opodstatnených tvrdení preukázať, že zasahovanie štátu nie je také, aby umožnilo obchádzať opatrenia, ak jednotliví vývozcovia dostanú odlišné colné sadzby. Daná spoločnosť nemohla objasniť presnú úlohu a zodpovednosti svojho generálneho riaditeľa. Nemohla objasniť ani to, či súčasní akcionári skutočne zaplatili za svoje akcie, ktoré vlastnia v bývalom štátnom podniku. Na základe toho Komisia dospela k opodstatnenému záveru, že značné zasahovanie štátu nemožno dostatočne vylúčiť. Riziko obchádzania sa preto považovalo za príliš vysoké a Komisia musela odmietnuť tvrdenia vyvážajúcich výrobcov týkajúce sa tejto otázky.

(32)

Keďže sa zistilo, že čínski výrobcovia nespĺňajú všetky požiadavky na udelenie IZ v súlade s článkom 9 ods. 5 základného nariadenia, Komisia musela zamietnuť udelenie IZ a uložiť jednotné clo pre celú krajinu.

(33)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, stanoví na základe cien alebo vytvorenej hodnoty v analogickej krajine, alebo ceny z takejto tretej krajiny do iných krajín vrátane Spoločenstva, alebo ak to nie je možné, na ľubovoľnom inom opodstatnenom základe, vrátane ceny skutočne zaplatenej alebo splatnej v Spoločenstve za podobný výrobok, v prípade potreby náležite upravenej tak, aby zahŕňala primerané ziskové rozpätie.

(34)

Ak sa príslušný výrobok nevyrába mimo Spoločenstva a ČĽR, Komisia naznačila v oznámení o začatí konania svoj zámer stanoviť normálnu hodnotu, v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, na základe cien skutočne zaplatených alebo zvyčajne platených v Spoločenstve za podobný výrobok.

(35)

Traja čínski výrobcovia namietali proti tomuto návrhu, tvrdiac, že v Spoločenstve neexistuje dostatočná hospodárska súťaž a že výrobný proces v Spoločenstve nie je porovnateľný s výrobným procesom v ČĽR. Tvrdili, že normálna hodnota by sa mala zakladať na vývoznej cene navrhovateľa do ČĽR alebo na výrobných nákladoch DCD v ČĽR.

(36)

Vývoznú cenu výrobného odvetvia Spoločenstva nemožno použiť, pretože sa nedá vylúčiť, že tieto ceny boli rovnako dumpingové. Príslušní vyvážajúci výrobcovia nemohli teda preukázať, že ich metodika je väčšmi opodstatnená ako metodika, ktorú používajú inštitúcie Spoločenstva. Nemožno najmä preukázať, ba ani inakšie nebol k dispozícii žiadny dôkaz, že hospodárska súťaž na trhu Spoločenstva bola dostatočná a že v dôsledku toho údaje týkajúce sa výrobného odvetvia Spoločenstva by boli nevierohodné. Pokiaľ ide o rozdiely vo výrobnom procese, Komisia ich nepovažovala za významné.

(37)

Okrem toho ani jednej z troch spoločností Komisia neudelila THZ, a preto výrobné náklady čínskych vyvážajúcich výrobcov nepovažovala za vierohodné.

(38)

Na základe toho Komisia usúdila, že najviac odôvodneným základom na stanovenie normálnej hodnoty je použiť náklady výrobného odvetvia Spoločenstva na výrobu podobného výrobku upravené v prípade potreby tak, aby sa najmä zohľadnili rozdiely vo výrobných procesoch a v zaobchádzaní so surovinami.

(39)

Vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že stanovenie normálnej hodnoty sa zakladalo na dostupných faktoch, a teda na článku 18 základného nariadenia. Ďalej tvrdili, že nakoľko plne spolupracovali na procese prešetrovania, takéto zaobchádzanie nebolo opodstatnený.

(40)

Tvrdenie týchto vyvážajúcich výrobcov, že normálna hodnota bola stanovená v súlade s článkom 18 základného nariadenia, je nesprávne. Skutočne, ako sa už uviedlo, normálna hodnota bola stanovená v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, ktorý umožňuje použiť akýkoľvek iný primeraný základ, keby nebolo možné stanoviť normálnu hodnotu na základe nákladov a cien z analogickej krajiny alebo vývozných cien z takej krajiny do iných tretích krajín. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(41)

Výrobné odvetvie Spoločenstva predalo podobný výrobok v reprezentatívnych množstvách. Domáce predaje výrobného odvetvia Spoločenstva však boli stratové. Preto sa normálna hodnota zakladala na výrobných nákladoch výrobného odvetvia Spoločenstva plus primeraná suma za predaj, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Urobili sa úpravy na výrobné náklady výrobného odvetvia Spoločenstva tak, aby sa vykompenzovali dodatočné dopravné náklady spôsobené fyzickou separáciou medzi výrobnými jednotkami, bez priameho zaobchádzania k surovinám, ktoré sa musia prepravovať zo vzdialených výrobných pracovísk, a likvidáciou vedľajších produktov (čierne vápno). Okrem toho sa pridal odhadovaný zisk zodpovedajúci zisku, ktorý výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahlo v roku 2001, spolu so 4,3 % odbytových, režijných a administratívnych nákladov (SGaA) na základe informácií, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(42)

Všetky vývozné predaje do Spoločenstva realizované čínskymi vyvážajúcimi výrobcami sa uskutočnili priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve a z tohto dôvodu sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien.

(43)

Stanovená vážená priemerná normálna hodnota sa porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou predajov do Spoločenstva realizovaných spolupracujúcimi spoločnosťami, ktorým nebolo udelené THZ, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 11 základného nariadenia.

(44)

Za základe toho celoštátne dumpingové rozpätie, vyjadrené ako percento dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, bez vyplatenia cla, je 91,8 %.

(45)

Keďže sa táto analýza týka len jednej spoločnosti, väčšina ukazovateľov sa z dôvodov utajenia uvádza v indexovanej forme alebo v rozpätiach.

(46)

Celkový objem výroby v Spoločenstve sa počas OP pohyboval v rozpätí od 15 000 do 20 000 ton.

(47)

Výroba výrobcu zo Spoločenstva, spoločnosti AlzChem GmbH, predstavuje 100 % DCD vyrábaného v Spoločenstve. Preto sa táto spoločnosť považuje v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia za spoločnosť predstavujúcu výrobné odvetvie Spoločenstva (ďalej len „VOS“).

(48)

Spotreba Spoločenstva sa stanovila na základe objemu predaja VOS na trhu Spoločenstva, ku ktorému sa pripočítajú dovozy z ČĽR a iných tretích krajín na základe príslušného číselného znaku KN podľa Eurostatu. V tabuľke sa uvádza, že spotreba príslušného výrobku v Spoločenstve zostala počas posudzovaného obdobia stabilná (+ 1 %). V tejto súvislosti treba poznamenať, že údaje týkajúce sa roku 2002 zahŕňajú aj dovozy pre nórskeho výrobcu ODDA, ktorý v tom istom roku ukončil svoju činnosť.

(49)

Podľa jedného dovozcu ukončenie činnosti ODDA viedlo niektorých z jeho väčších zákazníkov k hromadeniu zásob v roku 2003, čím sa dá vysvetliť aj to, prečo spotreba v uvedenom roku dosiahla maximum.

(50)

Podľa Eurostatu sa dovoz z ČĽR zvýšil z 2 476 ton v roku 2002 na 6 002 ton v OP. Podiel trhu sa počas toho istého obdobia zvýšil z 15 – 25 % na 40 – 50 %, pretože čínski výrobcovia prevzali väčšiu časť na podielu na trhu, ktorý mal predtým nórsky výrobca ODDA. Zvýšenie dovozu bolo mimoriadne výrazné v roku 2003.

(51)

Na základe údajov Eurostatu ceny dovozu v posudzovanom období klesli o 11 %, z 1 149 EUR za tonu v roku 2002 na 1 022 EUR za tonu v OP.

(52)

Na určenie cenového podhodnotenia sa urobilo porovnanie medzi predajnými cenami VOS na trhu Spoločenstva počas OP a cenami, ktoré účtovali čínski vyvážajúci výrobcovia. Keďže čínski výrobcovia nevyvážali tzv. mikro-DCD, tento druh bol vylúčený z výpočtu cenového podhodnotenia.

(53)

Príslušné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli ceny pre nezávislých zákazníkov upravené v prípade potreby na úroveň cien zo závodu. Tieto ceny sa porovnali s predajnými cenami účtovanými vyvážajúcimi výrobcami po odpočítaní zliav a podľa potreby sa upravili na ceny CIF na hranici Spoločenstva, s primeranou úpravou zohľadňujúcou náklady na colné vybavenie a náklady vznikajúce po dovoze. Uplatniteľné štandardné clo pre tretie krajiny vo výške 6,5 % sa pridalo k cene CIF, aby sa získala jednotková cena pre voľný obeh.

(54)

Vážené priemerné rozpätie podhodnotenia vyjadrené ako percento priemerných predajných cien VOS zo závodu sa počas OP pohybovalo medzi 25 % a 35 % pre spolupracujúcich čínskych výrobcov.

(55)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Spoločenstva zahŕňalo analýzu všetkých ekonomických faktorov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia od roku 2002 do OP.

(56)

Nižšie uvedené faktory ujmy sa týkajú len predajov na voľnom trhu, ktoré predstavujú 85 % výroby DCD vo VOS. Treba poznamenať, že zvyšných 15 % výroby DCD sa používa interne na prevod na vlastnú potrebu. VOS je integrovaný výrobca používajúci DCD na ďalšie spracovanie a premenu DCD na nadväzujúce výrobky bez vydávania akýchkoľvek obchodných faktúr. Vlastná spotreba zostala počas posudzovaného obdobia dosť stabilná, a preto nemohla ovplyvniť situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(57)

Výrobná kapacita sa v čase od roku 2002 do OP zvýšila o 33 %. Zvýšenie kapacity nastalo počas rokov 2003 a 2004 po ukončení činnosti nórskeho výrobcu ODDA koncom roku 2002. Dodatočnú výrobnú kapacitu treba posudzovať na základe skutočnosti, že spoločnosť ODDA ukončila výrobu a že už mala na trhu Spoločenstva podiel okolo 25 % a predávala aj na iných trhoch. Zvýšená výrobná kapacita sa dosiahla investíciami a technickými zlepšeniami.

(58)

V dôsledku zvýšenej kapacity a predajov sa objemy výroby medzi rokom 2002 a OP zvýšili o 37 %. K najväčšiemu nárastu došlo medzi rokmi 2002 a 2003. Objemy výroby kulminovali v roku 2004 a potom v roku 2005 prudko klesli, po čom nasledovalo zvýšenie v OP.

(59)

Využitie kapacity sa počas posudzovaného obdobia zvýšilo o 3 percentuálne body.

(60)

Zásoby sa počas posudzovaného obdobia značne zvýšili. Spôsobila to skutočnosť, že VOS v dôsledku dumpingových dovozov nemohlo zvyšovať svoj objem predaja v takej miere, ako sa očakávalo po uzavretí spoločnosti ODDA, ako sa vysvetľuje ďalej.

(61)

Zatiaľ čo spotreba Spoločenstva zostávala stabilná, predaj DCD realizovaný VOS nezávislým zákazníkom na trhu Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 6 %. Vrchol dosiahol v roku 2003 a v rokoch 2004 a 2005 postupne klesal, aby sa počas OP znovu mierne zvýšil. Tento predaj sa však neustále uskutočňoval za ceny značne nižšie ako výrobné náklady, s výnimkou predaja mikro-DCD, ktorý sa na trhu Spoločenstva pohyboval v rozmedzí od 0 % do 10 % celkového predaja (z dôvodov utajenia sa neuvádzajú žiadne presné čísla) a ktorý bol veľmi výnosný.

(62)

Okrem toho treba pripomenúť, že VOS používa vlastné vyrobené DCD na výrobu iných nadväzujúcich chemických výrobkov, napríklad derivátov NCN. Toto využitie na vlastnú potrebu predstavuje približne 15 % výroby DCD vo VOS.

(63)

Objem predaja a podiel na trhu bol takýto:

(64)

Podiel na trhu VOS sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 3 percentuálne body. To však treba vidieť vo svetle prázdneho miesta na trhu, ktoré vzniklo po uzavretí spoločnosti ODDA koncom roku 2002, pričom jej podiel na trhu pred jej uzavretím bol približne 25 %.

(65)

Napriek konkurencii zo strany čínskych DCD a kolísania cien medzi rokom 2002 a koncom OP dokázalo VOS zvýšiť počas posudzovaného obdobia svoje priemerné jednotkové predajné ceny pre neprepojených zákazníkov na trhu Spoločenstva o 2 %. Treba však poznamenať, že tieto ceny zahŕňajú aj mikro-DCD, ktoré nie sú vystavené žiadnej konkurencii zo strany čínskych výrobcov a pre ktoré možno dosiahnuť vyššie ceny.

(66)

Ziskovosť VOS počas posudzovaného obdobia bola vždy záporná. Straty vyvrcholili v OP, keď sa pohybovali v rozpätí od – 20 % do – 30 %. Podľa VOS sa referenčný rok 2002 má považovať za výnimočný v dôsledku osobitnej trhovej situácie po uzavretí spoločnosti ODDA. V roku 2003 sa VOS podarilo znížiť svoje straty napriek skutočnosti, že dovoz z ČĽR dosiahol svoje maximum.

(67)

Peňažný tok bol v posudzovanom období vždy záporný s výnimkou roku 2003, v súlade so znížením strát VOS v uvedenom roku

(68)

VOS zaznamenalo vysoké úrovne investovania najmä v roku 2003. Ako sa už uviedlo, tieto investície boli zamerané najmä na zvýšenie výrobnej kapacity.

(69)

Návratnosť investícií z výroby a predaja podobného výrobku bola záporná a v posudzovanom období výrazne klesla, v čom sa prejavil uvedený záporný vývoj ziskovosti.

(70)

Vzhľadom na to, že DCD predstavoval iba malú časť celkovej obchodnej činnosti VOS, nezistilo sa, že by počas posudzovaného obdobia došlo k výraznému vplyvu na jeho schopnosť získať kapitál.

(71)

Vývoj zamestnanosti, produktivity a nákladov na prácu vo výrobnom odvetví Spoločenstva bol takýto:

(72)

Počet zamestnancov vo VOS sa medzi rokom 2002 a OP zvýšil o 14 %. Súbežne sa zvýšila produktivita ako výsledok racionalizačného procesu a zvýšenej výroby.

(73)

Úrovne priemernej mzdy sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 6 %.

(74)

Pokiaľ ide o vplyv veľkosti skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Spoločenstva, vzhľadom na objem ceny dumpingového dovozu z ČĽR nie je možné tento vplyv považovať za zanedbateľný.

(75)

Okrem toho neboli žiadne náznaky, že by sa výrobné odvetvie Spoločenstva zotavovalo z účinkov akéhokoľvek minulého dumpingu.

(76)

Okrem maxima v roku 2003 zostala spotreba počas posudzovaného obdobia stabilná. V priebehu toho istého obdobia sa objem dumpingového dovozu príslušného výrobku prudko zvýšil a jeho podiel na trhu takisto vzrástol z 15 % až 25 % v roku 2002 na 40 % až 50 % v OP. Priemerné ceny dumpingového dovozu boli v priebehu celého posudzovaného obdobia výrazne nižšie ako ceny VOS. Ak vychádzame z váženého priemeru, ceny tohto dovozu v OP podhodnotili ceny VOS o 25 – 35 %.

(77)

Počas toho istého obdobia výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo ťažké straty, ktoré vyvrcholili v OP, keď sa pohybovali v rozmedzí od – 20 % do – 30 %. Súvisiace ukazovatele, ako je návratnosť investícií a peňažný tok, vykazovali záporný trend, zhodne so záporným vývojom ziskovosti.

(78)

Niektoré ukazovatele ujmy, ako sú objemy výroby, výrobná kapacita, objemy predaja, podiel na trhu a predajné ceny na trhu Spoločenstva, vykazovali počas posudzovaného obdobia kladný trend. V tomto hodnotení sa použitie na vlastnú potrebu nebralo do úvahy, pretože zostávalo stabilné v priebehu celého posudzovaného obdobia, takže nemalo žiadny vplyv na analýzu ujmy.

(79)

Kladný vývoj niektorých ukazovateľov ujmy však treba posudzovať z hľadiska ukončenia činnosti nórskeho výrobcu, spoločnosti ODDA, koncom roku 2002 a následnej hospodárskej súťaže medzi VOS a čínskymi vyvážajúcimi výrobcami o prevzatie podielu spoločnosti ODDA na trhu. Je skutočne pozoruhodné, že čínsky dovoz takmer celkom vyplnil prázdne miesto, ktoré zostalo po uzavretí spoločnosti ODDA: spočiatku, v roku 2003, sa VOS podarilo získať približne 1/3 podielu spoločnosti ODDA na trhu. Ten sa v OP značne zmenšil – približne na 1/7. To znamená, že hoci niektoré ukazovatele vykazovali mierne kladný trend, v skutočnosti sa mohlo očakávať, že sa budú vyvíjať priaznivejšie, keby neboli ovplyvnené dumpingovým dovozom z ČĽR. V každom prípade ukazovatele, ktoré sa týkali finančnej výkonnosti výrobného odvetvia Spoločenstva (zisk, návratnosť investícií, peňažný tok), vykazovali taký záporný trend, že do značnej miery prevážili kladný vývoj. Skutočne, ako ukazuje jeho finančná situácia, výrobné odvetvie Spoločenstva nemohlo vôbec profitovať z ukončenia výroby v spoločnosti ODDA a dnes je v stave, keď je jeho životaschopnosť je bez akýchkoľvek opatrení ohrozená.

(80)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že VOS utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia.

(81)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a ods. 7 základného nariadenia sa skúmalo, či existovala príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Takisto sa skúmali známe faktory iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli taktiež spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, s cieľom zabezpečiť, aby možná ujma spôsobená týmito faktormi nebola pripísaná dumpingovým dovozom.

(82)

Pripomíname, že všetok dovoz príslušného výrobku z ČĽR súvisel so štandardným typom DCD, ktorý zodpovedá väčšine predaja VOS na trhu Spoločenstva. Predaj tzv. mikro-DCD, ktoré čínski výrobcovia nevyvážajú, realizovaný VOS, sa musel pri výpočte podhodnotenia vylúčiť.

(83)

Dovoz z ČĽR vzrástol v priebehu posudzovaného obdobia o 141 %. V dôsledku toho sa jeho podiel na trhu zvýšil z 15 – 25 % v roku 2002 na 40 – 50 % v OP. Treba poznamenať, že objem dumpingového dovozu vyvrcholil v roku 2003 pri 6 173 tonách, odzrkadľujúc účinky ukončenia činnosti nórskeho výrobcu, následne v roku 2004 klesol, aby sa postupne opäť zvýšil v roku 2005 a v OP, keď dosiahol 6 002 ton.

Tabuľka 1

Dovoz z ČĽR

(84)

Priemerné ceny dumpingového dovozu boli oveľa nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, ktoré sa v OP podhodnotili o 25 % – 35 %. Čínske vývozné ceny klesli počas posudzovaného obdobia o 11 %, nemali však jednoznačný klesajúci trend. Čínski vyvážajúci výrobcovia znížili svoje ceny v roku 2003 o 7 % v snahe prevziať podiel, ktorý mala spoločnosť ODDA na trhu. Po získaní väčšinového podielu na trhu zvýšili svoje ceny v roku 2004 o 25 %, v roku 2005 ich znížili o 27 % a potom ich v OP znovu zvýšili o 4 %.

(85)

Zatiaľ čo ceny dumpingového dovozu klesli v posudzovanom období o 11 %, VOS sa podarilo udržať svoje celkové ceny pomerne stabilné (zvýšenie o 2 %). Treba však mať na pamäti, že tieto ceny zahŕňajú mikro-DCD, ktoré nemajú zo strany ČĽR žiadnu konkurenciu a ich ceny sú oveľa vyššie. To znamená, že priemerné ročné predajné ceny VOS sú ovplyvnené zmenou objemu predaja a cenami štandardných a mikro-DCD.

Tabuľka 2

Vývoj jednotkových cien

(86)

Vzhľadom na značné podhodnotenie stanovené pre štandardné DCD, ktoré dosiahlo v OP 25 – 35 %, je zrejmé, že dumpingový dovoz vyvinul silný tlak na zníženie predajných cien VOS za štandardné DCD, ktoré predstavujú väčšinu jeho predajov, a tým zabránil výrobnému odvetviu Spoločenstva stanoviť svoje ceny na úrovniach, ktoré by pokryli jeho výrobné náklady. To malo zase záporný vplyv na ziskovosť VOS, čo spôsobilo podstatnú časť značných strát v priebehu posudzovaného obdobia.

(87)

Keďže VOS zaznamenalo straty z predaja VOS už v roku 2002, Komisia skúmala, či ide o straty štrukturálnej povahy alebo skôr o straty spôsobené výlučne dumpingovým dovozom. V tejto súvislosti treba mať na pamäti, že dumpingový dovoz bol už v roku 2002 silne zastúpený na trhu Spoločenstva s podielom na trhu 15 – 25 %. Okrem toho VOS predložilo dôkazy o tom, že vďaka programu znižovania nákladov sa mu v posudzovanom období i napriek nárastu cien surovín podarilo udržať ustálenú úroveň svojich jednotkových nákladov. To však v dôsledku stlačenia cien spôsobeného čínskym dovozom nemalo žiaduci vplyv na zníženie strát, ale iba zabránilo ich zvýšeniu.

(88)

Vďaka úsiliu o zníženie nákladov a odchodu spoločnosti ODDA z trhu koncom roku 2002 bolo VOS v procese zotavenia pred vyvrcholením čínskeho dovozu v roku 2003. Po jeho vyvrcholení, ktoré umožnilo čínskym výrobcom prevziať väčšinu podielu spoločnosti ODDA na trhu, sa straty VOS v roku 2004 zvýšili na – 10 % až – 20 % a naďalej sa postupne zvyšovali v roku 2005 a v OP zhodne s nárastom objemov dumpingového dovozu a poklesom priemerných dovozných cien.

Tabuľka 3

Ziskovosť VOS

(89)

Ukazuje sa, že príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a zhoršovaním ekonomickej situácie VOS ďalej posilňuje skutočnosť, že VOS je ziskové na type (mikro-DCD), kde nie je žiadny čínsky dovoz, zatiaľ čo zaznamenáva ťažké straty na štandardnom type DCD, kde čelí nekalej konkurencii zo strany ČĽR.

(90)

Vzhľadom na uvedené, a najmä na vývoj podielu dumpingového dovozu na trhu, ako je preukázané ďalej, pri cenách, ktoré výrazne podhodnocujú ceny VOS, sa dospelo k záveru, že dumpingový dovoz zohral rozhodujúcu úlohu v poškodzujúcej situácii výrobného odvetvia Spoločenstva.

Tabuľka 4

Vývoj podielov na trhu

(91)

Vzhľadom na stabilnú spotrebu Spoločenstva v priebehu posudzovaného obdobia a na absenciu dovozu z akýchkoľvek tretích krajín, pričom jedinými známymi výrobcami DCD sú výrobné odvetvie Spoločenstva a niekoľkí čínski výrobcovia, existuje veľmi málo iných známych faktorov, ktoré mohli prispieť k poškodzujúcej situácii výrobného odvetvia Spoločenstva.

(92)

Skúmalo sa, či vývoz uskutočňovaný výrobným odvetvím Spoločenstva do krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, mohol prispieť k ujme spôsobenej počas posudzovaného obdobia. Vývoz do krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, predstavoval značnú časť, od 30 % do 50 % predaja príslušného výrobku výrobným odvetvím Spoločenstva počas posudzovaného obdobia. Objem vývozu sa medzi rokom 2002 a OP výrazne zvýšil o 58 %, zatiaľ čo priemerná jednotková cena klesla o 2 %. To ukazuje, že napriek silnej konkurencii zo strany čínskych vývozcov aj na trhoch mimo Spoločenstva existuje značný dopyt po DCD, ktoré vyrába výrobné odvetvie Spoločenstva, a to aj pri cenách značne prevyšujúcich ceny čínskych vývozcov, hoci, ako sme už uviedli, vyššie priemerné ceny možno vysvetliť vyššími cenami dosiahnutými za mikro-DCD.

(93)

Na to, aby VOS bolo schopné konkurovať lacným čínskym štandardným DCD aj na trhoch mimo EÚ, uskutočňovalo svoje vývozné predaje za ceny nižšie ako výrobné náklady, čím poškodzovalo svoju celkovú ziskovosť. Tieto vývozy však priamo neovplyvnili ziskovosť na trhu Spoločenstva.

(94)

Vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Spoločenstva zaznamenávalo počas niekoľkých rokov straty v súvislosti s príslušným výrobkom a napriek tomu sa rozhodlo investovať v rokoch 2003 a 2004 do ďalších kapacít, čo viedlo k zvýšeným objemom výroby a zásobám, skúmalo sa, či: i) ide o straty štrukturálnej povahy a ii) rozhodnutie investovať do ďalších kapacít prispelo k poškodzujúcej situácii výrobného odvetvia Spoločenstva. Posledný z uvedených argumentov predložil aj jeden dovozca, ktorý tvrdil, že rozhodnutie VOS zvýšiť svoju výrobnú kapacitu o jednu tretinu, pričom vie o už existujúcom dovoze z Číny, významne zvýšilo tlak na trh.

(95)

V súvislosti s úrovňami strát údaje získané od VOS preukazujú, že vďaka programu znižovania nákladov sa VOS podarilo počas posudzovaného obdobia udržať svoje jednotkové náklady na ustálenej úrovni, a to i napriek nárastu cien surovín. Výrobné odvetvie Spoločenstva však trpí niektorými nevýhodami z hľadiska nákladov, ako sú tri rozličné výrobné závody, veľká vzdialenosť k uhoľným baniam a nákladný výrobný proces, i keď nie možné porovnávať nákladovú štruktúru VOS s ktorýmkoľvek iným výrobcom DCD, nakoľko žiadny z čínskych vyvážajúcich výrobcov nezískal THZ. Napriek tomu skutočnosť, že VOS dosiahlo malý zisk v roku 2001 a tiež že je ziskové na type výrobku (mikro-DCD), ktorý čínski výrobcovia nevyvážajú, jednoznačne ukazuje, že za bežných podmienok hospodárskej súťaže by mohlo byť VOS na tom oveľa lepšie, a preto rozsah strát nie je len čisto štrukturálny.

(96)

V súvislosti s rozhodnutím VOS zvýšiť svoju výrobnú kapacitu treba poznamenať, že sa tak stalo po uzavretí spoločnosti ODDA, ktorá mala pred ukončením svojej činnosti značný podiel na trhu Spoločenstva. V prípade neexistencie čínskeho dovozu, ktorému sa podarilo prevziať väčšinu strateného podielu spoločnosti ODDA na trhu v dôsledku dumpingových cien, mohlo by sa očakávať, že výrobné odvetvie Spoločenstva získa oveľa väčšiu časť tohto podielu na trhu. Na druhej strane, prevádzkovateľ nemôže nikdy čakať, že celý nárast spotreby v jeho oblasti povedie k dopytu po jeho výrobkoch a nie výrobkoch zo zahraničných zdrojov.

(97)

Z uvedeného je jasné, že aj keď sa nemožno domnievať, že ťažkú finančnú a hospodársku situáciu VOS si odvetvie spôsobilo samo, nedostatočná ziskovosť príslušného výrobku je čiastočne aj výsledkom vysokých výrobných nákladov a investičných rozhodnutí.

(98)

Záverom sa potvrdzuje, že čínsky dumpingový dovoz, ktorý značne zvýšil ich podiel na trhu počas posudzovaného obdobia, pri cenách podhodnocujúcich ceny VOS výrazne prispel k ťažkej finančnej a hospodárskej situácii VOS. Táto skutočnosť, ak sa posudzuje samostatne, spôsobila značnú ujmu. Avšak nemožno poprieť, že značné straty, ktoré vznikli počas posudzovaného obdobia, treba čiastočne pripísať aj nákladovej štruktúre výrobného odvetvia Spoločenstva.

(99)

Prešetrovaním sa ukázalo, že i keď iné známe faktory, ako sú náklady, zvýšená kapacita a vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Spoločenstva prispeli k ujme, nenarušujú príčinné spojenie medzi ujmou, ktorú utrpelo VOS, a dumpingovým dovozom z ČĽR.

(100)

Z tohto dôvodu sa prijal záver, že dumpingový dovoz s pôvodom v ČĽR spôsobil v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia výrobnému odvetviu Spoločenstva značnú ujmu.

(101)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či existujú presvedčivé dôvody pre záver, že v tomto prípade nie je v záujme Spoločenstva uložiť antidumpingové opatrenia. Analyzoval sa pravdepodobný vplyv na všetky zainteresované strany, ako aj dôsledky neuloženia opatrení.

(102)

Poškodzujúca situácia výrobného odvetvia Spoločenstva vyplynula z toho, že je preň ťažké konkurovať dumpingovému dovozu, ktorý sa počas posudzovaného obdobia prudko zvýšil a spôsobil silný pokles cien na trhu Spoločenstva, čím zabránil výrobnému odvetviu Spoločenstva stanoviť svoje ceny na úrovni, ktorá by pokryla jeho náklady.

(103)

Usudzuje sa, že uloženie opatrení by umožnilo výrobnému odvetviu Spoločenstva zvýšiť cenu DCD na úroveň, ktorá by mu umožnila urobiť obchodnú činnosť ziskovou, a tak si udržať prítomnosť na trhu Spoločenstva.

(104)

Keby sa opatrenia neuložili, výrobné odvetvie Spoločenstva by bolo nútené vyrovnať svoje ceny s cenami dumpingového dovozu, aby sa udržalo na trhu. To by viedlo k ďalším finančným stratám. Keďže súčasná situácia charakterizovaná v priebehu viacerých rokov neziskovosťou je neudržateľná, neuloženie opatrení by v konečnom dôsledku viedlo k zániku tejto skupiny výrobkov a následným stratám pracovných príležitostí.

(105)

Vzhľadom na uvedené dospela Komisia k záveru, že uloženie antidumpingových opatrení je v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(106)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, ako aj niektorí používatelia a dovozcovia tvrdili, že uloženie antidumpingových opatrení by vylúčilo čínsky dovoz z trhu Spoločenstva a bez dovozov zo všetkých ostatných krajín by viedlo k vytvoreniu monopolného postavenia výrobného odvetvia Spoločenstva. Vyvážajúci výrobcovia a jeden dovozca ďalej poukázali na riziko kritickej situácie v ponuke na trhu Spoločenstva, keby boli opatrenia uložené na úrovni, ktorá by zakázala dovoz z ČĽR.

(107)

Usudzuje sa však, že vzhľadom na silné postavenie na trhu, ktoré čínski vyvážajúci výrobcovia získali na základe dumpingových praktík a cien, ktoré výrazne podhodnotili ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, uloženie opatrení na úrovni opísanej ďalej by ich nevyhnalo z trhu Spoločenstva, ale by len obnovilo rovnosť šancí umožňujúcu výrobnému odvetviu Spoločenstva a čínskym vyvážajúcim výrobcom navzájom si konkurovať za rovnakých podmienok. Okrem toho hospodárska súťaž medzi čínskymi vývozcami a výrobným odvetvím Spoločenstva sa zachová, a tak zaručí plynulé dodávky z niekoľkých zdrojov.

(108)

Na druhej strane, keby sa antidumpingové opatrenia neuložili, nemožno vylúčiť, že by výrobné odvetvie Spoločenstva ukončilo svoje výrobné aktivity v tejto konkrétnej obchodnej činnosti, čo by viedlo k opačnému scenáru, t. j. k monopolnému postaveniu čínskeho dovozu. Obidvom scenárom, t. j. monopolnému postaveniu jedného z dvoch zdrojov dodávok, sa musí zabrániť. Obidvaja spolupracujúci používatelia zdôraznili potrebu dvoch zdrojov dodávok.

(109)

Na základe uvedeného Komisia usudzuje, že uloženie antidumpingových opatrení na úrovni opísanej ďalej by zaručilo zachovanie dvoch zdrojov dodávok na trhu Spoločenstva.

(110)

Dvaja priemyselní používatelia, jeden pôsobiaci v sektore farmaceutík a druhý v garbiarstve, spolupracovali na prešetrovaní. Obidvaja používatelia kupujú príslušný výrobok priamo z ČĽR a tiež od výrobného odvetvia Spoločenstva. Tretí používateľ, ktorý vyrába špecializované papierenské chemikálie, reagoval na zverejnenie konečných zistení prešetrovania pripomienkami k očakávaným vplyvom uloženia antidumpingových ciel.

(111)

Používateľ pôsobiaci v sektore farmaceutík, kde je DCD dôležitou surovinou vo výrobe metformínu, lieku proti cukrovke, tvrdil, že akékoľvek zvýšenie cien vyplývajúce z uloženia antidumpingových opatrení by malo záporný vplyv na jeho konkurencieschopnosť vo vzťahu k výrobcom mimo Spoločenstva, hlavne v Indii. Vzhľadom na to, že DCD zodpovedá za pomerne významnú časť jeho nákladov, tento používateľ odhaduje, že dokonca aj malé zvýšenie cien DCD by ovplyvnilo predajné ceny metformínu, a teda malo by záporný vplyv na jeho podiely na trhu a konkurencieschopnosť. Informácie, ktoré Komisia získala o nákladoch a ziskovosti tohto používateľa, ale naznačujú, že clo na navrhovanej úrovni by mohlo byť aspoň čiastočne absorbované.

(112)

Uvedený používateľ vo svojich pripomienkach ku konečným zisteniam prešetrovania uviedol, že by nebolo možné absorbovať zvýšenie nákladov na surovinu vyplývajúce z uloženia antidumpingového cla na navrhovanej úrovni. Tvrdil, že na to, aby si zachoval svoju konkurencieschopnosť a udržal sa na trhu, musel neustále znižovať svoje výrobné náklady. Na tento účel musel už v minulosti vykonať reštrukturalizáciu. Okrem toho dojednal zníženie cien so svojím hlavným dodávateľom, výrobným odvetvím Spoločenstva. Ten istý používateľ uzatvára, že uloženie antidumpingového cla na navrhovanej úrovni predstavuje konkrétne riziko, že bude nútený uzavrieť svoje dva výrobné závody vo Francúzsku, ktoré sa špecializujú na výrobu metformínu. To by údajne malo za následok stratu zamestnania pre 270 ľudí.

(113)

Komisia je však toho názoru, že aj keď nemožno spochybniť, že uloženie ciel by malo na uvedeného používateľa záporný vplyv v zmysle nižších ziskových rozpätí v súvislosti s jeho predajmi na trhu Spoločenstva, treba zdôrazniť, že značná časť metformínu, ktorý tento používateľ vyrába v Spoločenstve, sa vyváža ďalej, a teda je oslobodená od akýchkoľvek ciel. Preto by uloženie cla malo vplyv len na časť obchodu s metformínom. Okrem toho, vzhľadom na ziskové rozpätie, ktoré tento používateľ uviedol vo vyplnenom dotazníku, je zrejmé, že clo by mohlo byť aspoň čiastočne absorbované a nemalo by viesť k značným zvýšeniam cien metformínu predávaného na trhu Spoločenstva. Ukazuje sa teda, že riziko strát zamestnania je veľmi vzdialené. Treba tiež poznamenať, že neuloženie ciel by mohlo viesť k situácii, v ktorej by hlavný dodávateľ tohto používateľa musel ukončiť svoje činnosti, ponechajúc tohto používateľa iba s jedným zdrojom dodávok.

(114)

Používateľ pôsobiaci v sektore papierenských chemikálií tiež tvrdil, že antidumpingové clo na navrhovanej úrovni by znížilo jeho schopnosť zostať konkurencieschopným na trhu Spoločenstva, pretože jeho konkurenti mimo Spoločenstva by mali naďalej zaobchádzanie k DCD bez toho, aby museli platiť nejaké antidumpingové clá. Keďže tento používateľ nevyplnil dotazník alebo ďalej neopodstatnil svoje tvrdenie, nie je možné posúdiť alebo kvantifikovať vplyv cla na jeho obchodnú činnosť.

(115)

Treba však pripomenúť, ako sa už uviedlo, že obidvaja spolupracujúci používatelia podčiarkli dôležitosť zachovania dvoch zdrojov dodávok. Preto sa usudzuje, že uloženie antidumpingových opatrení na úrovni vysvetlenej ďalej by zaručilo dlhodobú existenciu alternatívnych zdrojov dodávok pre sektor konečných používateľov. Na druhej strane, neuloženie opatrení by znamenalo riziko, že jeden zdroj dodávok by bol odstránený.

(116)

Štyria dovozcovia, z ktorých jeden používa aj príslušný výrobok, spolupracovali na prešetrovaní. Najväčší z nich, ktorého dovoz predstavuje približne 30 % celkového množstva DCD dovezených z ČĽR počas OP, poukázal na to, že uloženie antidumpingových ciel by malo nevyhnutný záporný vplyv na jeho činnosti, čo by v konečnom dôsledku viedlo k jeho stiahnutiu sa z obchodovania s DCD, pretože bez výroby DCD v iných tretích krajinách nemá alternatívny zdroj dodávok. To by mohlo viesť k určitým organizačným zmenám v rámci spoločnosti.

(117)

Nemožno vylúčiť, že uloženie antidumpingových opatrení by malo na niektorých dovozcov záporný vplyv. Keďže antidumpingové opatrenia by však len obnovili hospodársku súťaž na trhu Spoločenstva a okrem toho, keďže koneční používatelia zdôraznili potrebu dvoch zdrojov dodávok, usudzujeme, že antidumpingové opatrenia na navrhovanej úrovni by nemali zabrániť dovozcom predávať príslušný výrobok v Spoločenstve.

(118)

Okrem toho, keďže dovozcovia zásobujú niekoľko rozličných sektorov konečných používateľov, kde DCD predstavuje premenlivú časť nákladov na konečný výrobok, usudzuje sa, že akékoľvek zvýšenie cien v dôsledku uloženia antidumpingových opatrení by sa mohlo aspoň čiastočne preniesť na používateľov. V tejto súvislosti treba tiež zdôrazniť, že podľa dostupných informácií dovozcovia nezásobujú najväčší sektor konečných používateľov, t. j. sektor farmaceutík, kde by údajne bolo ťažké preniesť na konečných zákazníkov akékoľvek zvýšenie nákladov v dôsledku hospodárskej súťaže s tretími krajinami.

(119)

Jeden dovozca, ktorý dodáva DCD textilnému, papierenskému priemyslu, sektoru úpravy vody a výroby hnojív, tvrdil, že tieto odvetvia nevyžadujú vyššiu kvalitu DCD vyrábaného výrobným odvetvím Spoločenstva. Ďalej tvrdil, že uvedené odvetvia mali ťažkosti s prenášaním akýchkoľvek dodatočných zvýšení nákladov na svojich konečných zákazníkov.

(120)

Nikto nespochybňuje, že DCD vyrábaný výrobným odvetvím Spoločenstva môže mať vyššiu kvalitu v porovnaní s DCD, ktorý vyrábajú čínski vyvážajúci výrobcovia. Prešetrovanie však ukázalo, že príslušný výrobok a podobný výrobok sú v podstate rovnaké a majú rovnaké základné chemické, fyzikálne a technické charakteristiky a rovnaké použitia. Pokiaľ ide o tvrdenie, že uvedené odvetvia by nemohli preniesť zvýšenie cien surovín na svojich zákazníkov, musí sa zdôrazniť, že bez spolupráce týchto konečných používateľov toto tvrdenie nemožno posúdiť, a preto sa musí ignorovať.

(121)

Je tiež pozoruhodné, že ziskové rozpätia sú u jednotlivých spolupracujúcich dovozcov rôzne. Podľa údajov, ktoré poskytli dovozcovia, aspoň časť akýchkoľvek zvýšení cien vyplývajúcich z uloženia antidumpingových ciel by mohla byť absorbovaná.

(122)

Usudzujeme preto, že uloženie antidumpingových opatrení by nemalo na dovozcov vážny záporný vplyv.

(123)

Možno očakávať, že uloženie antidumpingových opatrení umožní výrobnému odvetviu Spoločenstva znovu dosiahnuť ziskovosť obchodu s DCD, čo mu umožní udržať sa na trhu. Vzhľadom na nepretržite sa zhoršujúcu finančnú situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva, v dôsledku ktorej sa celé odvetvie obchodnej činnosti stalo neziskovým, existuje vysoké riziko, že v prípade neuplatnenia opatrení by výrobné odvetvie Spoločenstva muselo zvážiť stiahnutie sa z obchodu s DCD, čo by nevyhnutne viedlo k stratám zamestnania. Tým by sa vytvorilo monopolné postavenie čínskych vyvážajúcich výrobcov, čo by poškodilo konečných používateľov DCD, ktorí zdôraznili dôležitosť zachovania zdroja dodávok v Spoločenstve.

(124)

Vzhľadom na značné podhodnotenie stanovené v prípade dumpingového dovozu sa usudzuje, že uloženie antidumpingových opatrení by len obnovilo rovnosť šancí a zachovalo dva zdroje dodávok pre používateľov.

(125)

Preto sa dospelo k záveru, že na základe záujmu Spoločenstva nejestvujú žiadne presvedčivé dôvody na neuloženie antidumpingových opatrení.

(126)

Vzhľadom na uvedené zistenia a v záujme adekvátneho posúdenia osobitnej trhovej situácie DCD považujeme za náležité prijať antidumpingové opatrenia.

(127)

Opatrenia by sa mali uložiť na úrovni dostatočnej na obnovenie situácie spravodlivej hospodárskej súťaže medzi VOS a vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR.

(128)

Zvážilo, že okolnosti tohto konkrétneho prípadu nevyhnutne vyžadujú osobitné zaobchádzanie na stanovenie úrovne eliminácie ujmy. V tejto súvislosti existujú tri významné hľadiská, ktoré sa musia zohľadniť:

(129)

Treba poznamenať, že sadzba vrátenia DPH uplatniteľná na vývoz DCD s pôvodom v ČĽR sa od 1. júla 2007 znížila z 13 % na 5 %. To veľmi pravdepodobne povedie k zvýšeniu vývozných cien čínskeho DCD, pretože výrobné náklady DCD na vývoz budú vyššie.

(130)

Za týchto okolností sa na stanovenie úrovne eliminácie ujmy v súvislosti s dumpingovým dovozom musela použiť zmysluplnejšia metóda. Usúdilo sa, že bude vhodné sústrediť sa na škodlivé účinky vyplývajúce priamo z praktík cenového podhodnotenia čínskych vyvážajúcich výrobcov a zobrať ako základ na stanovenie úrovne eliminácie ujmy čiastku dostačujúcu na elimináciu skutočného cenového podhodnotenia a pridať položku zisku (medzi 0 a 5 %), ktorá zodpovedá ziskovému rozpätiu dosiahnutému odvetvím Spoločenstva v roku 2001 pre príslušný výrobok. Tento prístup umožní VOS účtovať si vyššie ceny, a teda zlepšiť svoju finančnú a hospodársku situáciu v rozsahu očividného vplyvu dumpingového dovozu.

(131)

Po oznámení konečných zistení prešetrovania VOS tvrdilo, že navrhovaná výška cla nezaistí jeho životaschopnosť, nakoľko mu neumožní zvýšiť svoje ceny na úroveň, na ktorej by pokryli všetky výrobné náklady. Namiesto toho navrhlo metodológiu, ktorá by stanovila prah rentability pre celý výrobný reťazec DCD. Táto metóda však musela byť zamietnutá, keďže sa vo veľkej miere zakladala na neoverených údajoch a okrem príslušného výrobku by zahŕňala aj iné výrobky.

(132)

Preto sa naďalej trvá na tom, že clo založené na podhodnotení a prirátaní zisku eliminuje ujmu priamo spôsobenú dumpingovým dovozom, aj keď plne neodstraňuje finančné a hospodárske ťažkosti VOS. Pokrytie všetkých výrobných nákladov by znamenalo nadmernú kompenzáciu vzhľadom na iné faktory ako dumpingový dovoz. Tiež by sa malo vziať do úvahy, že odvetvie Spoločenstva ťaží z osobitnej pozície na trhu, ktorá sa vyznačuje blízkosťou k zákazníkom.

(133)

Na základe uvedeného sa nevyhnutné zvýšenie cien určilo použitím váženého priemeru dovoznej ceny stanoveného pre výpočet podhodnotenia a pridaním ďalšieho prvku zisku. Výsledok sa potom vyjadril ako percentuálny podiel z celkovej dovoznej hodnoty CIF.

(134)

Vzhľadom na uvedené osobitné okolnosti bude Komisia pozorne sledovať trh. Ak sa opatrenie ukáže ako neprimerané alebo povedie k nedostatku na trhu Spoločenstva a/alebo k monopolu niektorej zo strán, Komisia okamžite zareaguje na situáciu iniciovaním preskúmania ex officio na základe článku 11 ods. 3 základného nariadenia a/alebo uplatnením článku 14 ods. 4 základného nariadenia.

(135)

Z hľadiska uvedených skutočností Komisia usudzuje, že v súlade s článkom 9 základného nariadenia je potrebné uložiť konečné antidumpingové opatrenia na dovoz príslušného výrobku.

(136)

Keďže úroveň eliminácie ujmy je nižšia ako zistené ziskové rozpätie, konečné opatrenia by sa mali zakladať na úrovni eliminácie ujmy.

(137)

Na základe uvedeného colná sadzba, vyjadrená ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Spoločenstva pri nezaplatených colných poplatkoch, je táto: