(1)

V súlade s článkom 17 smernice 2002/53/ES uverejnila Komisia 17. septembra 2004 v sérii C Úradného vestníka Európskej únie zoznam sedemnástich geneticky modifikovaných odrôd kukurice získaných z geneticky modifikovaného organizmu línie MON 810 v 13. dodatku k 22. úplnému vydaniu spoločného katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlín (2).

(2)

V zmysle článku 16 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečujú, aby s účinnosťou od uverejnenia uvedeného v článku 17 osivo registrované v súlade s touto smernicou alebo v súlade so zásadami, ktoré zodpovedajú zásadám tejto smernice, nebolo predmetom nijakých obchodných obmedzení súvisiacich s odrodou.

(3)

Geneticky modifikované odrody môžu byť podľa článku 7 ods.4 uvedenej smernice zaradené do národného katalógu, len ak je povolené ich uvádzanie na trh v súlade so smernicou Rady 90/220/EHS (3), ktorá určuje posúdenie rizík geneticky modifikovaných organizmov pre ľudské zdravie a životné prostredie.

(4)

Rozhodnutím Komisie 98/294/ES z 22. apríla 1998 o uvedení geneticky modifikovanej kukurice (Zea mays L. línia MON 810) na trh podľa smernice Rady 90/220/EHS (4) sa rozhodlo, že by sa malo súhlasiť s uvedením tohto výrobku na trh. Francúzske orgány 3. augusta 1998 súhlasili s uvedením tohto výrobku na trh.

(5)

Grécke úrady oznámili Komisii 7. apríla 2005 ministerský výnos č. 243267 z 3. marca 2005, ktorý zakazuje počas vegetačných období v rokoch 2005 a 2006 uvádzanie osiva sedemnástich vyššie uvedených odrôd na trh, a požiadali Komisiu o povolenie takéhoto vnútroštátneho opatrenia v súlade s článkom 18 smernice 2002/53/ES.

(6)

V článku 18 smernice 2002/53/ES sa ustanovuje, že ak pestovanie odrody zahrnutej v spoločnom katalógu odrôd by mohlo byť v niektorom členskom štáte škodlivé z hľadiska negatívneho ovplyvnenia zdravotného stavu iných odrôd alebo druhov alebo ak predstavuje riziko pre životné prostredie alebo ľudské zdravie, tento členský štát môže na požiadanie dostať oprávnenie na zákaz obchodovania s takýmto osivom na celom svojom území alebo na jeho časti. V prípade, že existuje nebezpečenstvo šírenia škodlivých organizmov alebo hrozba pre ľudské zdravie alebo životné prostredie, príslušný členský štát môže vydať taký zákaz ihneď po podaní žiadosti do času, kým sa prijme konečné rozhodnutie.

(7)

Grécke úrady v oznámení vysvetlili, že zákaz je potrebný, pretože pestovanie geneticky modifikovaných odrôd môže mať nepriaznivé účinky na životné prostredie na vidieku. Grécko neposkytlo žiadne informácie, ktoré by podporili takýto zákaz a mohli by sa postúpiť Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín na posúdenie rizík týchto geneticky modifikovaných odrôd pre ľudské zdravie a životné prostredie. Komisia sa 4. mája 2005 písomne obrátila na grécke úrady so žiadosťou o objasnenie najmä možných účinkov obchodovania s týmto geneticky modifikovaným osivom na životné prostredie na vidieku. V zmysle odpovede gréckych úradov z 12. mája 2005 nepriaznivé účinky spôsobené osivom sedemnástich geneticky modifikovaných odrôd na životnom prostredí na vidieku majú ekonomickú povahu a netýkajú sa životného prostredia ako celku ani ľudského zdravia. V tejto súvislosti grécke úrady v odpovedi tiež uvádzajú, že pri uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa posúdenia rizík na životné prostredie bola línia MON 810 posúdená z hľadiska možných účinkov na životné prostredie a ľudské zdravie ako bezpečná.

(8)

Na tomto základe sa žiadne z ustanovení článku 18 smernice 2002/53/ES nevzťahuje na prípad zákazu pestovania týchto odrôd gréckymi úradmi, a preto žiadne povolenie na takýto zákaz nemohlo byť udelené.

(9)

Stály výbor pre osivá a rastlinný množiteľský materiál pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo a lesníctvo neposkytol priaznivé stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom. Komisia preto predložila Rade 30. augusta 2005 návrh týkajúci sa týchto opatrení podľa článku 23 ods. 3 smernice 2002/53/ES a v súlade s článkom 5 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5).

(10)

Keďže po uplynutí lehoty stanovenej v článku 23 ods. 3 smernice 2002/53/ES Rada neprijala navrhované opatrenia, ani proti nim nevyjadrila svoje námietky, Komisia by mala prijať v súlade s článkom 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES opatrenia,