32001L0115

Smernica Rady 2001/115/ES

z 20. decembra 2001

upravujúca a doplňujúca smernicu 77/388/EHS s cieľom zjednodušenia, modernizovania a harmonizovania podmienok stanovených na faktúrovanie v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na článok 93,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže:

(1) Súčasné podmienky stanovené na faktúrovanie a uvedené v článku 22 (3), vo verzii uvedenej v článku 28h šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ dane [4], je ich relatívne málo, čím sa ponecháva na členské štáty, aby definovali tieto najdôležitejšie podmienky. Súčasne, podmienky už ďalej nie sú náležité na základe rozvoja nových technológií a metód faktúrovania.

(2) Správa Komisie o druhej fáze cvičenia SLIM (Jednoduchšia legislatíva pre spoločný trh) odporučila, aby sa realizovala štúdia aby sa zistilo, ktoré podrobnosti by sa mali požadovať na účely DPH pri príprave faktúr a aké právne a technické požiadavky existujú v súvislosti s elektronickou fakturáciou.

(3) Závery Rady Ecofin z júna 1998 zdôraznili skutočnosť, že rozvoj elektronického obchodovania spôsobil, že je potrebné vytvoriť právny rámec pre používanie elektronického faktúrovania, aby bolo umožnené daňovej správe pokračovať vo vykonávaní svojich kontrol.

(4) Preto je potrebné s cieľom zabezpečiť, aby správne fungoval vnútorný trh, vypracovanie zoznamu, harmonizovaného na úrovni spoločenstva podrobných údajov, ktoré musia byť uvedené na faktúrach na účely dane z pridanej hodnoty a zaviesť rad spoločných dohôd upravujúcich používanie elektronickej fakturácie a elektronického uchovávania faktúr ako aj na samozúčtovanie a outsourcovanie operácií faktúrovania.

(5) Nakoniec, uchovávanie faktúr by malo byť v súlade s podmienkami stanovenými v smernici 95/46/ES Európskeho parlamentu a Rady z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov v súvislosti so spracovaním osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov [5].

(6) Od zavedenia prechodných dohôd o DPH v roku 1993, Grécko prijalo predponu EL namiesto predpony GR stanovenej v Medzinárodnej norme ISO č. 3166 — alfa 2, o ktorej pojednáva článok 22 (1) d). Z dôvodu dôsledkov úpravy predpony vo všetkých členských štátoch je dôležité stanoviť výnimku pre Grécko za predpokladu, že norma ISO nebude platiť v Grécku.

(7) Smernica 77/388/EHS by sa preto mala v súlade s tým upraviť a doplniť,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 77/388/EHS sa týmto upravuje a doplňuje v súlade s nasledovnými článkami.

Článok 2

V článku 28h (ktorý nahrádza článok 22 rovnakej smernice), článok 22 sa upraví a doplní nasledovným spôsobom:

1. Nasledovná veta sa doplní do odseku 1d): "Napriek tomu, Helénska republika bude oprávnená používať predponu "EL"".

2. Odsek 3 sa nahradí takto:

"3. a) Každá zdaniteľná osoba zabezpečí, aby vystavila faktúru, buď sama alebo jej zákazník alebo v jeho mene a vo svojom mene treťou stranou v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré táto dodala alebo poskytla inej zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej právnickej osobe. Každá zdaniteľná osoba aj zabezpečí, aby sa faktúra vystavila, buď ňou samou alebo jej zákazníkom alebo v jej mene alebo vo svojom mene treťou stranou v súvislosti s dodávkami tovarov, o ktorých pojednáva článok 28b) (B) (1) a v súvislosti s tovarmi dodanými podľa podmienok stanovených v článku 28c (A).

Každá zdaniteľná osoba podobne zabezpečí, aby sa vystavila faktúra, aby ju vystavila ona alebo jej zákazník alebo v jej mene alebo v jej vlastnom mene tretia strana v súvislosti s akoukoľvek platbou na jej účet predtým, ako akékoľvek dodávky tovarov, o ktorých pojednáva prvý pododsek a v súvislosti s akoukoľvek platbou realizovanou na účet tejto osobe inou zdaniteľnou osobou alebo nezdaniteľnou právnickou osobou predtým, ako poskytovanie služieb je ukončené.

Členské štáty môžu uložiť zdaniteľným osobám povinnosť vystaviť faktúru v súvislosti s tovarmi alebo službami inými, ako sú tie, o ktorých pojednávajú predchádzajúce pododseky, ktoré tieto dodali alebo poskytli na ich území. Ak tak urobia, členské štáty môžu ukladať menej povinností v súvislosti s týmito faktúrami, ako tie, ktoré sú uvedené v bodoch b), c) a d).

Členské štáty môžu oslobodiť zdaniteľné osoby od povinnosti vystaviť faktúru v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré tieto dodali alebo poskytli na ich území, a ktoré sú vyňaté s alebo bez vrátenia dane zaplatenej v predchádzajúcom stupni podľa článku 13, článku 28 (2) a) a článku 28 (3) b).

Akýkoľvek dokument alebo správa, ktorý mení a dopĺňa a špecificky a jednoznačne sa odvoláva na počiatočnú faktúru, sa spracuje ako faktúra. Členské štáty, na ktorých územiach sa tovary alebo služby dodávajú alebo poskytujú, môžu umožniť vynechanie niektorých z povinných podrobných údajov v týchto dokumentoch alebo správach.

Členské štáty môžu stanoviť časové limity na vystavovanie faktúr na zdaniteľné osoby dodávajúce tovary a služby na svojom území.

Podľa podmienok, ktoré stanovia členské štáty, na ktorých území sa tovary alebo služby dodávajú alebo poskytujú, možno vystaviť súhrnnú faktúru na niekoľko samostatných dodávok tovarov alebo služieb.

Faktúry môže pripravovať zákazník zdaniteľnej osoby v súvislosti s tovarmi alebo službami nemu dodanými alebo poskytovanými zdaniteľnou osobou s podmienkou, že existuje na začiatku dohoda medzi dvomi stranami a s podmienkou, že existuje postup na prijatie každej faktúry zdaniteľnou osobou dodávajúcou tovary alebo služby. Členské štáty, na ktorých územiach tovary alebo služby sa dodávajú alebo poskytujú, stanovia lehoty a podmienky pre zmluvu a pre akceptáciu postupov medzi zdaniteľnou osobou a jej zákazníkom.

Členské štáty môžu stanoviť ďalšie podmienky pre vystavovanie faktúr zákazníkmi zdaniteľných osôb dodávajúcich tovary alebo služby na ich území. Napríklad, môžu požadovať, aby sa také faktúry vystavovali v mene a v mene zdaniteľnej osoby. Tieto podmienky musia vždy byť rovnaké, keď má zákazník sídlo.

Členské štáty môžu tiež stanoviť špecifické podmienky pre zdaniteľné osoby dodávajúce tovary a služby na ich územiach v prípadoch, v ktorých tretia strana alebo zákazník, ktorý vystavuje faktúry, má sídlo v krajine, s ktorou neexistuje žiaden právny dokument týkajúci sa vzájomnej pomoci podobnej v rozsahu tej, ktorú stanovuje smernica Rady 76/308//EHS z 15. marca 1976 o vzájomnej pomoci pri riešení nárokov týkajúcich sa určitých odvodov, ciel, daní a iných opatrení [6], smernica Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 týkajúca sa vzájomnej pomoci kompetentných orgánov členských štátov v oblasti priameho a nepriameho zdaňovania [7] a nariadenie Rady (EHS) č. 218/92 z 27. januára 1992 o administratívnej spolupráci v oblasti nepriameho zdaňovania (DPH) [8].

b) Bez vplyvu na špecifické opatrenia stanovené v tejto smernici, len nasledovné podrobnosti sa vyžadujú na účely DPH na faktúrach vystavených podľa prvého, druhého a tretieho pododseku bodu a):

- dátum vystavenia,

- poradové číslo, na základe jednej alebo viacerých postupností, ktoré jednoznačne identifikujú faktúru,

- identifikačné číslo DPH, o ktorom pojednáva odsek 1c), podľa ktorého zdaniteľná osoba dodala tovary alebo služby,

- kde zákazník zodpovedá za zaplatenie dane z dodaných tovarov alebo poskytnutých služieb alebo mu boli dodané tovary, ako o tom pojednáva článok 28c (A), identifikačné číslo DPH, ako o tom pojednáva odsek 1 c), podľa ktorého boli tovary dodané alebo služby poskytnuté,

- úplné meno a adresa zdaniteľnej osoby a jej zákazníka,

- množstvo a vlastnosti dodaných tovarov alebo rozsah a vlastnosti poskytnutých služieb,

- dátum, v ktorý sa realizovala alebo ukončila dodávka tovarov alebo služieb alebo dátum, v ktorý sa platba realizovala na účet, o ktorom pojednáva druhý pododsek bodu a), pokým tento dátum možno stanoviť a líši sa od dátumu vystavenia faktúry;

- zdaniteľná čiastka so sadzbou alebo vyňatím, jednotková cena bez dane a akékoľvek zľavy alebo rabaty, ak tieto nie sú zahrnuté v jednotkovej cene,

- použitá sadzba DPH,

- splatná čiastka DPH okrem toho, ak sa používa špecifická dohoda, pre ktorú táto smernica vylučuje tento podrobný údaj,

- kde sa používa vyňatie alebo kde zákazník zodpovedá za zaplatenie dane, odvolanie na príslušné ustanovenie tejto smernice, na príslušné vnútroštátne ustanovenie alebo na akékoľvek označenie, že dodávka je vyňatá alebo podlieha postupu opačnej dane,

- kde sa to týka dodávky nových dopravných prostriedkov vo vnútri spoločenstva, podrobné údaje špecifikované v článku 28a (2),

- kde sa používa schéma pre maržu, odvolanie na článok 26 alebo 26a, na príslušné vnútroštátne ustanovenia alebo na akékoľvek iné označenie, že sa použila schéma pre maržu,

- kde osoba zodpovedná za zaplatenie dane je daňový zástupca v zmysle článku 21 (2), identifikačné číslo DPH, o ktorom pojednáva odsek 1 c) tohto daňového zástupcu, spolu s jeho celým menom a adresou;

Členské štáty môžu požadovať od zdaniteľných osôb založených na ich území a dodávajúcich tovary alebo služby na ich území, aby označili identifikačné číslo DPH, o ktorom pojednáva odsek 1c) ich zákazníka v prípadoch iných, ako tých, o ktorých pojednáva štvrtá pomlčka prvého pododseku.

Členské štáty nebudú vyžadovať, aby sa faktúry podpisovali.

Čiastky, ktoré budú na faktúre, sa môžu vyjadriť v ľubovoľnej mene, za predpokladu, že čiastka dane na zaplatenie je vyjadrená v národnej mene členského štátu, v ktorom sa realizuje dodávka tovarov alebo služieb, s použitím konverzného mechanizmu, stanoveného v článku 11 C (2).

Podľa potreby na účely kontroly členské štáty môžu vyžadovať, aby faktúry v súvislosti s dodanými tovarmi alebo poskytnutými službami na ich území a faktúry prijímané zdaniteľnými osobami na ich území boli preložené do ich úradných jazykov.

c) Faktúry vystavené podľa bodu a) možno posielať buď na papieri alebo so súhlasom zákazníka elektronickými prostriedkami.

Faktúry posielané elektronickými prostriedkami budú prijaté členskými štátmi za predpokladu, že autenticita originálu a integrita obsahu sú zaručené:

- prostriedkami vyspelého elektronického podpisovania v zmysle článku 2 (2) smernice 1999/93/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. decembra 1999 o rámci spoločenstva pre elektronické podpisovanie [9]; členské štáty môžu však požiadať, aby vyspelé elektronické podpisovanie vychádzalo z kvalifikovaného osvedčenia a vytvoreného zariadením na bezpečné vytváranie podpisov v zmysle článku 2 (6) a (10) vyššie uvedenej smernice,

- alebo pomocou elektronickej výmeny údajov (EDI), ako ju definuje článok 2 odporúčania Komisie 1994/820/ES z 19. októbra 1994 týkajúci sa právnych aspektov elektronickej výmeny údajov [10], kde zmluva týkajúca sa výmeny upravuje používanie postupov zabezpečujúcich autenticitu originálu a integritu údajov; členské štáty však môžu podľa podmienok, ktoré stanovia, požadovať, že sa vyžaduje ďalší súhrnný dokument na papieri.

Faktúry však možno zasielať inými elektronickými prostriedkami podliehajúcimi súhlasu daného členského štátu (štátov). Komisia predloží najneskôr 31. decembra 2008 správu, spolu s návrhom podľa potreby, úpravy podmienok elektronickej fakturácie s cieľom zohľadniť možný budúci vývoj technológie v tejto oblasti.

Členské štáty nemusia klásť na zdaniteľné osoby dodávajúce tovary alebo služby na svojich územiach žiadne ďalšie povinnosti alebo formality týkajúce sa prenosu faktúr elektronickými prostriedkami. Môžu však upraviť do 31. decembra 2005, aby používanie takého systému bolo predmetom oznámenia vopred.

Členské štáty môžu stanoviť špecifické podmienky pre faktúry vystavované elektronickými prostriedkami na tovary alebo služby dodávané na ich územiach z krajiny, s ktorou neexistuje žiaden právny doklad týkajúci sa vzájomnej pomoci v podobnom rozsahu, aký je stanovený v smerniciach 76/308/EHS a 77/799/EHS a nariadení (EHS) č. 218/92.

Ak dávky obsahujúce viacero faktúr sa zasielajú rovnakému príjemcovi elektronickými prostriedkami, podrobné údaje, ktoré sú spoločné pre jednotlivé faktúry, možno uviesť len jedenkrát, ak pre každú faktúru sú všetky informácie dostupné.

d) Každá zdaniteľná osoba zabezpečí, aby kópie faktúr ňou vystavené, jej zákazníkom alebo v jej mene a v jej vlastnom mene treťou stranou a všetky faktúry, ktoré táto osoba prijala, boli uložené.

Na účely tejto smernice zdaniteľná osoba sa môže rozhodnúť o mieste na uchovávanie za predpokladu, že sprístupní uchovávané faktúry alebo informácie bez zbytočného oneskorenia kompetentným orgánom, vždy keď tieto o to požiadajú. Členské štáty však môžu vyžadovať, aby zdaniteľné osoby založené na ich území im oznamovali miesto uchovávania, ak je mimo ich územia. Členské štáty môžu navyše vyžadovať od zdaniteľných osôb založených na ich územiach, aby uchovávali v rámci tejto krajiny faktúry vystavené nimi alebo ich zákazníkmi alebo v ich mene a v ich vlastnom mene treťou stranou, ako aj všetky faktúry, ktoré prijali, keď uchovávanie nie je prostredníctvom elektronických prostriedkov zaručujúcich úplný prístup on-line k daným údajom.

Autenticita pôvodu a integrity obsahu faktúr ako aj ich čitateľnosť musí byť zaručená počas obdobia uchovávania. Čo sa týka faktúr, o ktorých pojednáva tretí pododsek bodu c), informácie, ktoré obsahujú, sa nesmú upravovať; musia ostať čitateľné počas celého vyššie uvedeného obdobia.

Členské štáty stanovia obdobie, po ktoré zdaniteľné osoby musia uchovávať faktúry týkajúce sa tovarov alebo služieb dodávaných na ich územia a faktúry, prijaté zdaniteľnými osobami založenými na ich územiach.

S cieľom zabezpečiť, aby podmienky stanovené v treťom pododseku boli splnené, členské štáty, o ktorých pojednáva štvrtý pododsek môžu požadovať, aby sa faktúry uchovávali v pôvodnom tvare, v akom sa zasielali, či už na papieri alebo elektronicky. Môžu tiež požadovať, ak sa faktúry uchovávajú elektronickými prostriedkami, aby sa tiež uchovávali údaje zaručujúce autenticitu a integritu obsahu.

Členské štáty, o ktorých pojednáva štvrtý pododsek, môžu stanoviť špecifické podmienky zakazujúce alebo obmedzujúce uchovávanie faktúr v krajine, s ktorou neexistuje žiaden právny dokument, týkajúci sa vzájomnej pomoci podobnej rozsahom pomoci stanovenej v smerniciach 76/308/EHS, 77/799/EHS a nariadení (EHS) č. 218/92 a práva prístupu elektronickými prostriedkami, sťahovania a používania, o ktorom pojednáva článok 22a.

Členské štáty môžu podľa podmienok, ktoré stanovia, požadovať uchovávanie faktúr prijatých nezdaniteľnými osobami.

e) Na účely bodov c) a d), prenos a uchovávanie faktúr "elektronickými prostriedkami" bude znamenať prenos alebo sprístupňovanie pre príjemcov a uchovávanie použitím elektronického zariadenia na spracovanie (vrátane digitálnej kompresie) a uchovávanie údajov a používanie drôtového, rádiového prenosu, optických technológií alebo iných elektromagnetických prostriedkov.

Na účely tejto smernice, členské štáty budú akceptovať dokumenty alebo správy na papieri alebo v elektronickej forme ako faktúry, ak tieto plnia podmienky stanovené v tomto odseku."

3. Nasledovný pododsek sa vloží do odseku 8:

"Možnosť upravená v prvom pododseku sa nesmie použiť na stanovenie ďalších povinností nad a viac ako tých, ktoré sú stanovené v odseku 3."

4. Nasledovný pododsek sa doplní do odseku 9 a):

"Bez vplyvu na ustanovenia stanovené v bode d) členské štáty nesmú však oslobodiť zdaniteľné osoby, o ktorých pojednáva tretia pomlčka od povinností, o ktorých pojednáva článok 22 (3)."

5. Nasledovný bod sa doplní do odseku 9:

"d) Po konzultácii s výborom upraveným v článku 29 a za podmienok, ktoré môžu tieto stanoviť, členské štáty môžu upraviť, aby faktúry v súvislosti s dodanými tovarmi alebo poskytovanými službami na ich územiach nemuseli plniť niektoré z podmienok stanovených v odseku 3 b) v nasledovných prípadoch:

- ak čiastka faktúry je malá, alebo

- ak komerčná alebo administratívna prax v danom podnikateľskom sektore alebo technické podmienky, v ktorých sa faktúry vystavujú, sťažujú dosiahnutie súladu so všetkými požiadavkami, o ktorých pojednáva odsek 3 b).

- dátum vystavenia,

- označenie zdaniteľnej osoby,

- označenie typu dodaných tovarov alebo poskytnutých služieb,

- splatnú daň alebo informácie potrebné na jej výpočet.

Zjednodušené dohody upravené v tomto bode sa nemusia používať pre transakcie, o ktorých pojednáva odsek 4 c)."

6. Nasledovný bod sa doplní do odseku 9:

"e) V prípadoch, keď členské štáty využijú možnosť upravenú v tretej zarážke bodu a) aby neuviedli číslo, ako o tom pojednáva odsek 1c) pre zdaniteľné osoby, ktoré nevykonávajú žiadnu z transakcií, o ktorých pojednáva odsek 4c) a kde dodávateľ alebo zákazník nemal pridelené identifikačné číslo tohto typu, faktúra bude namiesto toho obsahovať iné číslo, ktoré sa nazýva daňové referenčné číslo, ako ho definuje daný členský štát.

Ak zdaniteľná osoba mala pridelené identifikačné číslo, ako o tom pojednáva odsek 1 c), členské štáty, o ktorých pojednáva prvý pododsek, môžu tiež požadovať, aby faktúra udávala:

- za poskytované služby, o ktorých pojednáva článok 28b (C), (D), (E) a (F) a za dodávky tovarov, o ktorých pojednáva článok 28c (A) a (E) bod 3, číslo, o ktorom pojednáva odsek 1 c) a daňové referenčné číslo dodávateľa,

- za iné dodávky tovarov a služieb, len daňové referenčné číslo dodávateľa alebo len číslo, o ktorom pojednáva odsek 1c)."

Článok 3

"Článok 22a

Právo na prístup k faktúram uloženým elektronickými prostriedkami v inom členskom štáte.

Ak zdaniteľná osoba uchováva faktúry, ktoré vystavuje alebo prijíma elektronickými prostriedkami zaručujúcimi prístup on-line k údajom a keď miesto uchovávania je v členskom štáte inom ako štát, v ktorom je založená, kompetentné orgány v členskom štáte, v ktorom je založená, budú mať právo na účely tejto smernice pristupovať elektronickými prostriedkami, sťahovať a používať tieto faktúry v rámci limitov stanovených nariadeniami členského štátu, v ktorom je zdaniteľná osoba založená a pokiaľ ich tento štát vyžaduje na účely kontroly."

Článok 4

1. Slová "alebo dokument, ktorý slúži ako faktúra" sa vypustia z prvej a tretej zarážky tretieho pododseku článku 10 (2).

2. Slová "alebo v akýchkoľvek iných dokumentoch slúžiacich ako faktúry" sa vypustia z článku 24 (5)a slová "alebo na akomkoľvek inom dokumente slúžiacom ako faktúra" sa vypustí z článku 26a) (B), bod 9.

3. Slová "alebo dokument na miesto" sa vypustia z bodu 4 článku 26a (C).

4. Slová "alebo iný dokument slúžiaci ako faktúra" a "alebo dokument" sa vypustia z článku 28d (3) a z druhého pododseku článku 28d (4).

5. V článku 28g (ktorý nahrádza článok 21 rovnakej smernice), článok 21 sa upraví a doplní nasledovným spôsobom:

- slová "alebo iné dokumenty slúžiace ako faktúra" sa vypustia z odseku 1d).

6. Slová "alebo na akomkoľvek inom dokumente namiesto" sa vypustia z článku 28o (1) e).

Článok 5

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou s účinnosťou od 1. januára 2004. Bezodkladne budú o tom informovať Komisiu.

Keď členské štáty prijmú tieto opatrenia, budú obsahovať odvolanie na túto smernicu alebo budú sprevádzané takýmto odvolaním pri príležitosti ich oficiálneho zverejnenia. Metódy na realizáciu takého odvolania stanovia členské štáty.

Článok 6

Táto smernica nadobúda účinnosť 20. deň nasledujúci po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 7

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 20. decembra 2001

Za Radu

predseda

C. Picqué

[1] Ú. v. ES C 96 E, 27.3.2001, s. 145.

[2] Stanovisko doručené 13. júna 2001 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

[3] Ú. v. ES C 193, 10.7.1977, s. 1. Smernica naposledy upravená a doplnená smernicou 2001/4/ES (Ú. v. ES L 22, 24.1.2001, s. 17).

[4] Ú. v. ES L 145, 13.6.1977, s. 1, Smernica naposledy upravená a doplnená smernicou 2001/4/ES (Ú. v. ES L 22, 14.1.2001, s. 17).

[5] Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

[6] Ú. v. ES L 73, 19.3.1976, s. 18. Smernica naposledy upravená a doplnená smernicou 2001/44/ES (Ú. v. ES L 175, 28.6.2001, s. 17).

[7] Ú. v. ES L 336, 27.12.1977, s. 15. Smernica naposledy upravená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 1994.

[8] Ú. v. ES L 24, 1.2.1992, s. 1.

[9] Ú. v. ES L 13, 19.1.2000, s. 1.

[10] Ú. v. ES L 338, 28.12.1994, s. 98.

--------------------------------------------------